Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 4. september 2025

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 1T/64/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7925010222
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Lengyel

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2025:7925010222.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov, samosudcom Mgr. Petrom Lengyelom, v trestnej veci obžalovaných A. B. a C.

D., vedenej pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d) Tr. zákona s poukazom na § 139 ods.
1 písm. f) Tr. zákona, na hlavnom pojednávaní 4.9.2025 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaní

A. B., nar. X.X.XXXX v E., trvale bytom F. G. XXXX/X, A. a

C. D., nar. XX.X.XXXX v A., trvale bytom H. XXXX/X, A.,

u z n á v a j ú s a z a v i n n ý c h , ž e

po predchádzajúcej vzájomnej dohode dňa 27.2.2025 v čase okolo 00.30 hod., pod vplyvom alkoholu a
pod zámienkou odprevadenia zjavne zdravotne znevýhodneného poškodeného I. J. od čerpacej stanice
OMV nachádzajúcej sa na ulici J. K. L. v meste Trebišov cez ulicu F. G. v meste Trebišov, pri nákupnom
centre Happy TVT poškodenému jeden z páchateľov cez hlavu strhol tašku prevesenú krížom cez

stred tela, s obsahom pánskej peňaženky s osobnými dokladmi, po čom sa obžalovaný A. B. z dôvodu
odcudzenia tašky dostal s poškodeným do fyzickej potýčky, počas ktorej obžalovaný spadol do sklenenej
výplne obchodnej prevádzky, následne vstal a aj s taškou z miesta ušiel na miesto vopred dohodnuté
obžalovanými, pričom obžalovaný C. D. zotrval na mieste s poškodeným a pomohol mu kontaktovať
políciu telefonátom z čerpacej stanice, čím bola poškodenému spôsobená škoda odcudzením vecí vo
výške 37,- Eur,

t e d a

spoločným konaním si prisvojili cudziu vec tým, že sa jej zmocnili, bezprostredne po čine sa pokúsili
uchovať si vec násilím, čin spáchali na veci, ktorú mal iný na sebe a čin spáchali na chránenej (chorej)
osobe,

č í m s p á c h a l i

zločin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 3 písm. f) Tr. zákona s poukazom na § 139 ods.
1 písm. f) Tr. zákona a § 127 ods. 6 Tr. zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona.

Z a t o i m s ú d u k l a d á

Obžalovanému A. B.Podľa § 212 ods. 3 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2 Tr. zákona [§ 36 písm. l) Tr. zákona, § 37 písm.
m) Tr. zákona] trest odňatia slobody vo výmere 30 (tridsať) mesiacov.

Podľa§49ods.1písm.a)Tr.zákonasúdvýkonuloženéhotrestuodňatiaslobodypodmienečneodkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona súd určuje skúšobnú dobu na 30 (tridsať) mesiacov.

Obžalovanému C. D.

Podľa § 212 ods. 3 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2 Tr. zákona trest odňatia slobody vo výmere 2
(dva) roky.

Podľa§49ods.1písm.a)Tr.zákonasúdvýkonuloženéhotrestuodňatiaslobodypodmienečneodkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona súd určuje skúšobnú dobu na 2 (dva) roky.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Trebišov podal 30.5.2025 Okresnému súdu Trebišov (ďalej aj „okresný
súd“ alebo „súd“) na obžalovaných A. B. a C. D. obžalobu pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods.
2 písm. d) Tr. zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. f) Tr. zákona a § 127 ods. 6 Tr. zákona, na

tom skutkovom základe, že
- po predchádzajúcej slovnej dohode dňa 27.02.2025 v čase okolo 00.30 hod. na ulici F. G. v meste
Trebišov pri nákupnom centre Happy TVT pristúpili k poškodenému I. J., ktorému násilím strhli tašku
s obsahom 1 ks pánska peňaženka s osobnými dokladmi, ktorú mal poškodený prevesenú krížom cez
stred tela, následne poškodený túto tašku zachytil rukami a zápasil o ňu, avšak túto mu z rúk vytrhli a

ušli z miesta, čím mu spôsobili škodu odcudzením veci vo výške 37,- Eur.

Podľa § 188 ods. 1 Tr. zákona kto proti inému použije násilie alebo hrozbu bezprostredného násilia v
úmysle zmocniť sa cudzej veci, potrestá sa odňatím slobody na tri roky až osem rokov.

Podľa § 188 ods. 2 písm. d) Tr. zákona odňatím slobody na sedem rokov až dvanásť rokov sa páchateľ
potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 na chránenej osobe.

Podľa § 139 ods. 1 písm. f) Tr. zákona chránenou osobou sa rozumie chorá osoba.

Podľa § 127 ods. 6 Tr. zákona chorou osobou sa na účely tohto zákona rozumie osoba, ktorá v čase činu
trpí fyzickou chorobou alebo duševnou chorobou, aj keď prechodnou, bez ohľadu na to, či je dočasne
práceneschopná, ako aj osoba so zmenenou pracovnou schopnosťou, invalidná osoba alebo osoba
s ťažkým zdravotným postihnutím, pričom intenzita takej choroby alebo postihnutia zodpovedá ťažkej
ujme na zdraví.

Okresný súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaných a poškodeného,
prečítaním výpovedí svedkov J. M. a K. M. z prípravného konania, prečítaním znaleckého posudku
Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ v Košiciach a odborného vyjadrenia k výške spôsobenej
škody, oboznámením fotodokumentácie z obhliadky miesta činu, prehratím kamerového záznamu

z čerpacej stanice a prečítaním listinných dôkazov, ktoré sú obsahom spisu, a na základe takto
vykonaného dokazovania dospel k záverom, ktoré sa premietli do výrokovej časti tohto rozsudku.

K výroku o vine

Obaja obžalovaní na hlavnom pojednávaní po osobitnom poučení podľa § 257 Trestného poriadku o
tom, že môžu urobiť niektoré z vyhlásení, ktoré sú uvedené v § 257 ods. 1 písm. a), písm. b), písm. c)
Trestného poriadku, uviedli, že sú nevinní zo spáchania žalovaného skutku (obžalovaný B. s tým, že
nesúhlasí s časťou skutkovej vety obžaloby odôvodňujúcou právnu kvalifikáciou skutku ako trestného
činu lúpeže, pozn.).Zo spáchania skutku tak, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku, usvedčuje obžalovaných
výpoveď obžalovaného A. B., ktorý uviedol, že so spoluobžalovaným D. boli v predmetný večer vopred
dohodnutí na tom, že niekoho okradnú („že niekoho vyrobíme“), keď poškodený prišiel na čerpaciu

stanicu, zdal sa im „ako vhodný na okradnutie“. Poškodenému obžalovaný D. núkal alkohol a následne
(D.) trval na tom, že ho (so spoluobžalovaným B.) odprevadia domov. Keď všetci spolu prešli od
čerpacej stanice na druhú stranu ulice, obžalovaný B. dvakrát potiahol poškodenému tašku zozadu, voči
čomu sa poškodený ohradil a následne mu tašku z tela stiahol (cez hlavu) obžalovaný D., poškodený
nestihol zareagovať, myslel si, že tašku mu vzal obžalovaný D. (keďže on ju predtým dvakrát potiahol).

Obžalovaný B. sa postavil medzi D. a poškodeného, aby ten nevidel, že tašku má D., začali sa (B.)
s poškodeným naťahovať, pri čom spadli do sklenenej výplne, po krátkom čase vstali, D. podal tašku
B., ktorý s ňou odišiel na obžalovanými vopred dohodnuté miesto, a to „na H. N. pri bytovkách v
poslednom vchode, kde býva obžalovaný D.“. Obžalovaný D. však na dohodnuté miesto neprišiel, ostal
s poškodeným. Obžalovaného B. stretol svedok K. M., ktorý sa ho pýtal, odkiaľ tie veci má, kapsičku
(tašku) s dokladmi, obžalovaný mu nechcel odpovedať, veci položil pred vchod do bytovky poškodeného

a išiel späť na benzínovú pumpu. Na výslovné otázky k spôsobu odcudzenia tašky poškodenému
obžalovaný B. uviedol, že poškodený „nestihol zareagovať lebo sa to stalo rýchlo, až keď my sme mali
kapsičku, tak sme sa začali naťahovať“, poškodený sa bránil až keď mu tašku vzali. K poškodeniu tašky
prijejodcudzení(napr.kroztrhnutiujejramienka)nedošlo,vžiadnommomentesaspoškodenýmotašku
nenaťahovali.

Obžalovaných usvedčuje aj výpoveď poškodeného I. J., ktorý vypovedal, že v daný večer si išiel na
čerpaciustanicukúpiťcigarety,stretoltamobžalovanýchaeštejednéhomuža,obžalovanýD.hozavolal,
aby sa s nimi napil z fľaše vodky, čo poškodený urobil, následne si šiel kúpiť cigarety, potom vonku fajčil
so zamestnancom čerpacej stanice, následne ho obžalovaný D. opäť zavolal k nim a znovu mu ponúkol

fľašu alkoholu, poškodený sa z nej znova napil. Obžalovaný D. poškodenému navrhol kúpu ďalšej fľaše
alkoholu, poškodený však odvetil, že nepije a ani nemá peniaze. Tretí muž následne z miesta „zmizol“
a obžalovaný D. poškodenému navrhol, že ho odprevadí domov, s čím poškodený nesúhlasil, že býva
neďaleko a pôjde sám. Obžalovaný D. však trval na odprevadení so slovami „poď, poď, ideme“. Kapsičku
mal poškodený krížom cez telo, prešli cez cestu a ako začína trávnik, D. bol po jeho pravej strane, B. po

ľavej strane, B. mu chytal kapsičku, poškodený sa pýtal, čo to robí, B. odvetil že nič. Potom obžalovaný
B. poškodeného obišiel a stiahol mu kapsičku, on sa ju snažil zachytiť rukami, ale obžalovaný mu ju
vytrhol. Následne poškodený obžalovaného B. chytil rukami, pritiahol k sebe, že kde má kapsičku, nikde
ju nevidel pri ňom ani na zemi. Potom poškodený buchol B. dvakrát do hlavy, stiahol ho na seba, padli
do výkladu, ktorý sa rozbil, potom B. zmizol. Obžalovaný D. zostal pri poškodenom, podal mu ruku,

zodvihol ho a vtedy poškodený povedal obžalovanému D. „tvojho otca poznám ešte spred úrazu a vy
ma okradnete?“. D. na to povedal, že to nie on, to B., že nech poškodený volá políciu. Poškodený však
nemal telefón, obžalovaný D. tvrdil, že má telefón takmer vybitý a tak išli spolu späť na čerpaciu stanicu,
odkiaľ zamestnankyňa zavolal políciu. Potom prišla polícia, B. našli na H., bol celý od krvi, asi sa porezal
na tom výklade, ktorý rozbili. Veci poškodenému vrátili, s výnimkou kľúčov od domu, ktoré sa nenašli.

Poškodený tiež uviedol, že má (zjavné telesné a rečové, pozn.) postihnutie od roku 2009, kedy ho zrazilo
motorové vozidlo, bol tri mesiace v kóme a mal opuch mozgu. Na výslovné otázky poškodený uviedol,
že obžalovaný B. mu tašku stiahol rukami cez hlavu, on ju snažil zachytiť ale obžalovaný ju vytrhol,
nenaťahovali sa o ňu.

Obžalovaných nepriamo usvedčuje aj výpoveď svedka K. M., ktorý uviedol, že 27.2.2025 po polnoci pri
vchodovýchdveráchdoobytnéhodomuzbadalkrv,akoajtaškuspeňaženkouadokladmijehokamaráta
(poškodeného) I. J., vonku stál obžalovaný B., preto svedkovi napadlo, že poškodeného ten okradol. B.
svedok povedal, aby ho počkal, že sa prezlečie a pôjdu veci vrátiť poškodenému, keď sa však vrátil,
obžalovaný ani veci poškodeného tam už neboli. Vybral sa preto k obydliu poškodeného, cestou ale

zbadal policajtov pri benzínovej pumpe, preto šiel rovno tam.

Obžalovaného B. priamo a obžalovaného D. nepriamo usvedčujú aj závery znaleckého posudku
Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ v Košiciach, v ktorom sa konštatuje zhoda DNA profilu
obžalovaného B. s profilom DNA ľudskej krvi zaistenej na úlomkoch skla pri obchodnej prevádzke TVT

textil-obuv, na doklade totožnosti poškodeného a na zemi pri vchodoch do obytných domov v Trebišove,
na uliciach F. G. XXXX/X (blízko obydlia obžalovaného B., ktorý má trvalý pobyt na adrese F. G. XXXX/
X) a H. XXXX/X (bydlisko obžalovaného D., kde podľa výpovede obžalovaného B. sa mali na základe
vzájomnej dohody obžalovaní po skutku zísť).Podľa zápisov o dychových skúškach bola asi hodinu po skutku u oboch obžalovaných zistená hladina
alkoholu v dychu na úrovni 0,89 mg/L a u poškodeného 0,57 mg/L.

Hoci obžalovaný C. D. popiera spáchanie skutku, zo spolupáchateľstva ho okrem už uvedených dôkazov
nepriamo usvedčujú aj kamerové záznamy z čerpacej stanice (nezachytávajúce priebeh samotného
skutku, len udalosti bezprostredne pred ním), z ktorých je zrejmé, že to bol práve obžalovaný D., ktorý
poškodeného opakovane ponúkal alkoholom (to isté vyplýva aj z výpovede svedka J. M., tretieho muža,

ktorý sa pred skutkom nachádzal na čerpacej stanici spoločne s obžalovanými, pozn.), a preto neobstojí
obrana obžalovaného, že chcel poškodeného, ktorého pozná, odprevadiť domov, pretože je chorý,
pozná sa s otcom obžalovaného a bol pod vplyvom alkoholu a v takom stave zvykne „vystrájať“, resp.
„robiť problémy“. Ak by to totiž skutočne tak bolo, obžalovaný D. by poškodeného alkoholom (logicky)
neponúkal. Z kamerových záznamov tiež vyplýva, že to bol obžalovaný D., ktorý poškodeného nabádal
na odchod z čerpacej stanice (fyzickým pomkýnaním rukou), čím sú podporené výpovede obžalovaného

B. aj poškodeného J., že práve obžalovaný D. chcel a trval na tom, že poškodeného odprevadia domov.
V nadväznosti na uvedené okresný súd poukazuje na to, že na vine obžalovaného D. nič nemení ani
skutočnosť, že po skutku ostal pri poškodenom a následne mu pomohol kontaktovať políciu, a to či už
išlo z jeho strany o (dodatočné) uvedomenie si následkov ich spoločného konania s obžalovaným B.,
alebo o vypočítavosť spojenú s tým, že taška už bola odcudzená a spoluobžalovaným B. odnesená

na vopred dohodnuté miesto. Rozumnú pochybnosť o vine obžalovaného D. takisto nepredstavuje ani
zjavná snaha poškodeného na hlavnom pojednávaní jednoznačne usvedčovať obžalovaného B., nie
však už obžalovaného D. (poškodený vypovedal, že za toho, kto ho okradol, považuje B., keďže D.
s ním ostal na mieste a pomohol mu vstať a zavolať políciu). Rozpor v tejto časti oproti výpovedi
z prípravného konania, kde jednoznačne usvedčoval oboch obžalovaných, totiž poškodený nedokázal

uveriteľne vysvetliť, keďže k tomu len uviedol, že policajti mu povedali, že obaja obžalovaní sa priznali
k jeho okradnutiu, a na následnú otázku, či len to bol dôvod, prečo (v prípravnom konaní) usvedčoval
oboch obžalovaných, uviedol, „nie, to asi nie, bol som vtedy v strese“. Navyše, poškodený na hlavnom
pojednávaní vypovedal aj to, že jeho matka sa od udalosti nerozpráva s matkou obžalovaného D. (s
ktorou sú kolegyne), a to práve na podklade toho, že poškodený svojej matke povedal, že ho okradli

obaja obžalovaní (teda aj C. D.). Takisto na otázku, čo považoval za dôvod naliehania obžalovaného D.,
že ho odprevadia domov, poškodený na hlavnom pojednávaní uviedol: „Neviem. Zvyčajne to tak robia,
keď chcú niekoho okradnúť, nie?“. Z uvedeného teda taktiež vyplýva, že poškodeného (aj podľa jeho
vlastného vnímania ako obete) okradli spoločným konaním obaja obžalovaní. Okrem toho, o možnej
snahe o ovplyvnenie výpovede poškodeného v prospech obžalovaného D. svedčí aj úradný záznam

spísaný príslušníkom PZ v priebehu prípravného konania, podľa ktorého otec obžalovaného D. sa v
telefonickom rozhovore s policajtom vyjadril, že už kontaktoval poškodeného a rozprával sa s ním o
skutku a tom, ako vo veci vypovedal, pričom po upozornení, že sa tým môže dopúšťať trestného činu,
ukončil hovor (č.l. 153 spisu).

Na základe uvedených výsledkov vykonaného dokazovania okresný súd dospel k záveru
nepripúšťajúcemu rozumné pochybnosti, že obžalovaní ako trestne zodpovedné subjekty spoločným
konaním, po predchádzajúcej vzájomnej dohode (vyplývajúcej z výpovede obžalovaného B.
a vyvoditeľnej aj z kamerových záznamov zachytávajúcich správanie obžalovaných bezprostredne pred
spáchaním skutku) dňa 27.2.2025 v čase okolo 00.30 hod., pod vplyvom alkoholu (o čom svedčia

zápisy z dychových skúšok aj kamerové záznamy z čerpacej stanice) a pod zámienkou odprevadenia
zjavne zdravotne znevýhodneného poškodeného I. J. (na ktorom je zdravotné postihnutie viditeľné /
kríva/ a počuteľné /sťažená reč/) od čerpacej stanice OMV nachádzajúcej sa na ulici J. K. L. v meste
Trebišov cez ulicu F. G. v meste Trebišov, pri nákupnom centre Happy TVT poškodenému jeden z
páchateľov cez hlavu strhol tašku prevesenú krížom cez stred tela, s obsahom pánskej peňaženky s

osobnými dokladmi (z hľadiska trestnoprávneho posúdenia veci nie je rozhodujúce, ktorý konkrétny
obžalovaný tak učinil, obžalovaný B. tvrdí, že to bol obžalovaný D., poškodený tvrdí, že to bol obžalovaný
B., ktorý ho už predtým dvakrát za tašku potiahol; obžalovaní však preukázateľne konali vo vzájomnej
zhode, v spolupáchateľstve, a teda každý z nich nesie zodpovednosť aj za konanie druhého z nich),
po čom sa obžalovaný B. z dôvodu odcudzenia tašky dostal s poškodeným do fyzickej potýčky, počas

ktorej obžalovaný spadol do sklenenej výplne obchodnej prevádzky (čo bolo preukázané aj obhliadkou
miesta činu), následne vstal a aj s taškou z miesta ušiel na miesto vopred dohodnuté obžalovanými
(na miesto bydliska obžalovaného D., kde bola nájdená krv obžalovaného B.), pričom obžalovaný C. D.
zotrval na mieste s poškodeným a pomohol mu kontaktovať políciu telefonátom z čerpacej stanice, čímbola poškodenému spôsobená škoda odcudzením vecí vo výške 37 € (podľa odborného vyjadrenia).
Takýmto konaním sa obžalovaní v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zákona dopustili trestného činu
krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. c), písm. d) Tr. zákona, teda spoločným konaním si prisvojili cudziu

vec tým, že sa jej zmocnili, bezprostredne po čine sa pokúsili uchovať si vec násilím a čin spáchali na
veci, ktorú mal iný na sebe. Z hľadiska subjektívnej stránky konali obžalovaní v priamom úmysle podľa
§ 15 písm. a) Tr, zákona, teda chceli spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť záujem chránený
týmto zákonom, ktorým v danom prípade bolo vlastnícke právo poškodeného k odcudzeným veciam.

Obžalovaní svojim konaním zároveň naplnili kvalifikačný znak trestného činu krádeže podľa § 212 ods.
3 písm. f) Tr. zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. f) Tr. zákona, keďže čin spáchali na chránenej
osobe, a to chorej osobe. Na záver o zavinení vo vzťahu ku kvalifikačnému znaku trestného činu, ktorý
podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby, ak nejde o ťažší následok, podľa § 18 písm. b) Tr. zákona
postačuje zavinenie z nevedomej nedbanlivosti. Z okolností prípadu je pritom zrejmé, že vo vzťahu k
tomuto kvalifikačnému znaku obžalovaní konali prinajmenšom v nepriamom úmysle podľa § 15 písm. b)

Tr. zákona, teda vedeli a boli uzrozumení s tým, že poškodený je chorou osobou, keďže táto skutočnosť
je na ňom zjavná a navyše z výpovede obžalovaného D. vyplýva, že poškodeného dlhšiu dobu poznal
a vedel o tom, že ide o chorú osobu, ktorou sa v zmysle § 127 ods. 6 Tr. zákona rozumie aj osoba,
ktorá trpí fyzickou chorobou, ktorej intenzita zodpovedá ťažkej ujme na zdraví, ktorou podľa § 123 ods. 3
písm. i) Tr. zákona je (aj) porucha zdravia trvajúca dlhší čas. Zdravotný stav poškodeného pritom zjavne

zohrával úlohu pri rozhodnutí obžalovaných spáchať trestný čin (práve) voči nemu (§ 139 ods. 2 Tr.
zákona), čo vyplýva aj z toho, že obžalovaní, pod značným vplyvom alkoholu (čo si vyžadovalo ľahko
zraniteľnú obeť), predstierali záujem odprevadiť poškodeného domov a po krátkom úseku cesty na ňom
spáchali trestný čin.

Na základe uvedených skutočností okresný súd, na skutkovom základe oproti obžalobe mierne
modifikovanom, spôsobom zodpovedajúcim vykonanému dokazovaniu (za súčasného zachovania
totožnosti skutku), uznal obžalovaných za vinných zo spáchania zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1
písm. c), písm. d), ods. 3 písm. f) Tr. zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. f) Tr. zákona a § 127
ods. 6 Tr. zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona.

Okresný súd teda konanie obžalovaných, na rozdiel od obžaloby, nekvalifikoval ako trestný čin lúpeže
podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d) Tr. zákona, a to v dôsledku absencie násilia zo strany obžalovaných
pri páchaní skutku (konkrétne pri zmocňovaní sa cudzej veci). V konaní totiž nebol produkovaný žiadny
dôkaz, ktorý by svedčil o tom, že obžalovaní s poškodením o predmetnú tašku „zápasili“ tak, ako

sa uvádza v skutkovej vete obžaloby. Naopak, samotný poškodený vypovedal, že tašku, ktorú mal
prevesenú ramienkom krížom cez telo, mu obžalovaný (B.) strhol cez hlavu, k jej poškodeniu nedošlo,
on sa ju snažil zachytiť, ale obžalovaný ju vytrhol, a teda k zápasu o tašku nedošlo. Zápas o tašku
poprel aj obžalovaný B., ktorý inak spáchanie skutku (krádeže) v podstate priznal. Za daných okolností
podľa názoru prvostupňového súdu nemožno konštatovať, že by obžalovaní použili násilie alebo hrozbu

bezprostredného násilia tak, ako to predpokladá skutková podstata trestného činu lúpeže podľa § 188
ods. 1 Tr. zákona (v spojení s § 122 ods. 7 Tr. zákona). Vytrhnutie, resp. prudké stiahnutie tašky,
prevesenej krížom cez telo, cez hlavu poškodeného, ku ktorému došlo v danom prípade, totiž nemožno
považovať za násilie v zmysle označených zákonných ustanovení, a to ani v kontexte zaužívanej súdnej
praxe a výkladov odbornej literatúry.

K výrokom o trestoch

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby

viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce

okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní
trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a
na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania
trestného činu. Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne aj na to, že páchateľ trestnéhočinu získal alebo sa snažil získať trestným činom majetkový prospech; ak tomu nebránia majetkové
alebo osobné pomery páchateľa alebo to nebude na ujmu náhrady škody alebo odstránenia škodlivého
následku trestného činu, uloží mu s prihliadnutím na výšku tohto majetkového prospechu niektorý trest,

ktorým ho postihne na majetku, a to buď ako samostatný trest alebo popri inom treste, pričom zváži
najmä uloženie peňažného trestu. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne aj na práva a
právom chránené záujmy osôb poškodených trestným činom, ako aj osôb, ktoré boli dotknuté škodlivým
následkom trestného činu.

Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na
pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Základná trestná sadzba v posudzovanej veci predstavovala dva roky až osem rokov odňatia slobody
podľa § 212 ods. 3 Tr. zákona.

Po zvážení všetkých okolností relevantných pre rozhodnutie o druhu a výmere trestu, prvostupňový
súd uložil obžalovanému A. B. trest odňatia slobody vo výmere 30 (tridsať) mesiacov s podmienečným
odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu 30 (tridsať) mesiacov a obžalovanému C. D. trest odňatia
slobody v trvaní 2 (dva) roky s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu 2 (dva) roky.

Obžalovanému B. súd priznal jednu poľahčujúcu okolnosť, a to že sa (aj v záverečnej reči) k spáchaniu
trestného činu (krádeže) priznal a úprimne ho oľutoval [§ 36 písm. l) Tr. zákona], na druhej strane
mu súd pričítal jednu priťažujúcu okolnosť, a to že v minulosti už bol za trestný čin odsúdený [§ 37
písm. m) Tr. zákona]. Podľa odpisu registra trestov bol obžalovaný B. dosiaľ tri krát súdne trestaný,
vo všetkých prípadoch za prečin výtržníctva (v ostatnom prípade v súbehu s prečinom ohrozenia pod

vplyvom návykovej látky), naposledy rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 5T/16/2024 z 2.4.2024, ktorým
mu za prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. e) Tr. zákona a prečin ohrozenia pod
vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona bol uložený úhrnný peňažný trest v sume 500 €
s náhradným trestom odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
na dobu 2 roky (toto odsúdenie, na rozdiel od predchádzajúcich dvoch, t.č. nie je zahladené). V registri

priestupkov má obžalovaný B. 4 záznamy, z toho tri za priestupok proti občianskemu spolunažívaniu.

U obžalovaného D. súd nezistil žiadnu poľahčujúcu ani priťažujúcu okolnosť. V registri trestov
má obžalovaný jeden záznam o uzavretí zmieru schváleného prokurátorom pri trestnom čine
neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku podľa § 219 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona

v roku 2022, v registri priestupkov má obžalovaný jeden záznam z dôvodu nevyhovujúceho technického
stavu motorového vozidla.

Vychádzajúc z povahy a závažnosti spáchaného trestného činu, ako aj zo zhodnotenia osôb
obžalovaných, považuje prvostupňový súd uložené podmienečné tresty odňatia slobody v uvedenej

výmere za primerané, spravodlivé a za spôsobilé na naplnenie funkcie individuálnej prevencie v zmysle
výchovného pôsobenia na obžalovaných tak, aby sa v budúcnosti trestnej činnosti vyvarovali, ako
aj funkcie generálnej prevencie v zmysle odradenia iných od páchania obdobnej trestnej činnosti.
Podľa názoru okresného súdu na naplnenie účelu trestného stíhania v danom prípade nebolo potrebné
uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody ani jednému z obžalovaných, na druhej strane

by však uloženie alternatívneho (peňažného) trestu nebolo dostatočné na adekvátne vyvodenie
trestnej zodpovednosti za majetkovo motivovaný zločin spáchaný na chorej osobe. Bude tak vecou
obžalovaných, aby svojim správaním v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia nezadali dôvod
na nariadenie výkonu trestu odňatia slobody. Rozdiel vo výmere uložených trestov pritom vyplýva
najmä z doterajšej trestnej minulosti obžalovaných, keď bolo zohľadnené, že obžalovaný B. bol dosiaľ

(už) trikrát súdne trestaný, kým voči obžalovanému D. bolo vedené jedno trestné stíhanie, ktoré bolo
ukončené uzavretím a schválením zmieru.

Poškodený si v tomto trestnom konaní nárok na náhradu škody neuplatňoval, súd preto o tejto otázke
nerozhodoval.

Na základe uvedených skutočností okresný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresný súd Trebišov.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa

rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže
odvolaním napadnúť:
a) prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku
b) obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom
súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný
c) v prospech obžalovaného i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ,

osvojenec, manžel a druh. Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného. Ak je obžalovaný
pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená,
môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný zástupca alebo
jeho obhajca
d) poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody.