Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. september 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/15/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5719204501
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5719204501.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu Mgr. Andreja Kekelyho a členiek

JUDr. Jany Urbanovej a JUDr. Renáty Krajčiovej, v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
C. XX/XX, XXX XX D., zastúpeného obchodnou spoločnosťou Vojčík & Partners, s. r. o., so sídlom
Rázusova 13,
040 01 Košice - mestská časť Juh, IČO: 36 866 563, proti žalovanému: D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom F. XXX, XXX XX F., o vypratanie nehnuteľnosti a o zaplatenie sumy 400,- eur s príslušenstvom,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 21C/58/2019-366 zo dňa 26. októbra
2022, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Martin č. k. 21C/58/2019-366 zo dňa 26. októbra 2022 v časti výroku
I., ktorou bola zamietnutá žaloba v časti o uloženie povinnosti žalovanému vypratať nehnuteľnosti
vo vlastníctve žalobcu - rodinný dom súpisné č. XXX, postavený na pozemku parcela KN-C č. 1168
a pozemok parcela KN-C č. 1168 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 130 m2, evidované na liste
vlastníctva č. XXX, vedenom Okresným úradom Martin, katastrálnym odborom pre katastrálne územie
F., obec F., okres D., a to v časti určenej lomovými bodmi A-c-b-a-A v znaleckom grafickom nákrese,
ktorý tvorí prílohu P12 znaleckého posudku č. 5/2021, vypracovaného znalcom G. F. C., potvrdzuje.

II. Rozsudok Okresného súdu Martin č. k. 21C/58/2019-366 zo dňa 26. októbra 2022 vo zvyšnej časti
výroku I. a vo výroku II. zrušuje a v tomto rozsahu vec vracia Okresnému súdu Martin na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Martin (ďalej „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom zamietol žalobu (výrok I.)
a stranám nárok na náhradu trov konania nepriznal (výrok II.).
2. Na odôvodnenie rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal voči
žalovanému uloženia povinnosti vypratať nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu, konkrétne rodinný dom

súp. č. XXX postavený na parcele KN-C č. 1168 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 130 m2,
zapísané na LV č. XXX, vedenom Okresným úradom Martin, katastrálnym odborom pre katastrálne
územie F., obec F. a okres D., a to v časti o výmere 6,81 m2, ktorá je vyznačená v predloženom výmere v
časti parcela KN-C č. 1168 do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia a povinnosti zaplatiť žalobcovi
sumu 400,- eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 400,- eur od 05.11.2019 do
zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že nadobudol spolu s manželkou H. B.
na základe kúpno-predajnej zmluvy č. V2507/2001 uzatvorenej dňa 04.10.2001

od predávajúcich D. I. a J. I. nehnuteľnosť predmetný rodinný dom súp. č. XXX postavený na parcele
KN-C č. 1168. Uvedenou kúpnou zmluvou spolu s manželkou kúpili aj hospodársku budovu, postavenú
na parcele KN-C č. 1167/3. Rodinný dom súp. č. XXX a pozemok parcela KN-C č. 1168 nadobudli
predávajúci, t. j. manželia I. od C. K. a C. L. na základe kúpnej zmluvy č. Ma436/81MPzo dňa 04.06.1981. Po smrti manželky žalobcu sa tento stal výlučným vlastníkom predmetných
nehnuteľností na základe dedičského rozhodnutia spis. zn. 21D/71/2005, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 03.01.2006. Stavba, ktorej súčasťou je rodinný dom súp. č. XXX, je postavená na pozemkoch

parcelách KN-C č. 1168, 1169/2 a 1169/3. Žalovaný je výlučným vlastníkom inej časti stavby a to
nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX pre kat. územie F., obec F., okres D., konkrétne rodinného domu
súp. č. XXX, postaveného na parcele KN-C č. 1169/3 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 107 m2.
Nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného bezprostredne súvisia s nehnuteľnosťou, ktorá je výlučnom
vlastníctve žalobcu, čiže nehnuteľnosti oddeľujú spoločné múry (priečky). Podľa reálneho stavu však

žalovaný bráni žalobcovi vo výkone jeho vlastníckeho práva, keďže neoprávnene obýva (užíva časť
nehnuteľnosti) rodinného domu so súp. č. XXX na pozemku parcela KN-C č 1168. S uvedenou
skutočnosťou bol žalovaný oboznámený aj na základe vytyčovacieho náčrtu a protokolu o vytýčení
hraníc pozemku zo dňa 12.07.2004, ku ktorým žalovaný nemal žiadne námietky, či pripomienky.
Vytýčená hranica, resp. priebeh hranice pozemkov žalobcu (parcela KN-C č. 1168) a žalovaného
(parcela KN-C č. 1169/3) bol označený farbou na stene domu

vo vlastníctve žalovaného, čo znamená, že žalovaný reálne užíva časť nehnuteľnosti žalobcu bez
právneho dôvodu. Predpokladaná výmera je 6,81 m2, ktorú žalovaný neoprávnene užíva na úkor
žalobcu, aj keď žalovaný nemá právo zasahovať do vlastníckeho práva žalobcu obmedzovať vlastnícke
právo žalobcu bez právneho pôvodu a bez akejkoľvek odplaty. Z tohto dôvodu uvedené kvalifikoval
žalobca ako bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného získané na úkor žalobcu. Okrem povinnosti

vypratať nehnuteľnosti si tak žalobca uplatnil aj primeranú finančnú náhradu od žalovaného. Vzhľadom
na skutočnosť, že pre obec F. absentuje verejne dostupná ponuka nájmu nehnuteľností prostredníctvom
realitných kancelárií a od ktorej by žalobca vedel vyvodiť výšku nájomného, žalobca požadoval
za užívanie časti nehnuteľnosti od žalovaného sumu vo výške 16,67 eur za mesiac užívania časti
nehnuteľnosti, t. j. sumu, ktorá sa podľa uváženia žalobcu javila ako primeraná náhrada za užívanie časti

nehnuteľnosti, a túto finančnú náhradu si žalobca uplatňoval za obdobie dvoch rokov spätne od podania
žaloby, čo predstavuje náhradu spolu vo výške 400,- eur (16,67 eur/mesiac x 24 mesiacov). Zároveň si
žalobca uplatňoval aj úroky z omeškania, a to odo dňa doručenia tejto žaloby na súd prvej inštancie.
3. Vo vyjadrení k žalobe žalovaný uviedol, že žalobca žiada o vypratanie nehnuteľností o veľkosti cca
6,81 m2, ktorá predstavuje časť rodinného domu (vstupná chodba) postaveného na parcele KN-C č.

1169/3, susediace s parcelou KN-C č. 1168, ktorá je nesprávne zakreslená na geometrickom pláne.
Podľa žalovaného je táto chodba jediný možný vstup do jeho domu, ktorí užívajú od kúpy jeho rodičmi
v r. 1981 od pôvodných vlastníkov C. M. a manželky A. M., K. L.. Žalovaný ďalej uviedol, že podľa LV č.
XXX vlastní parcelu KN-C č. 1169/3 spojenú so záhradou o výmere 107 m2, pôvodná výmera bola 111
m2, avšak bola počas iného merania zmenšená a pokiaľ by žalobcovi sprístupnil časť chodby svojho

domu, mal by reálne menšiu výmeru, ako je uvedená na LV č. XXX (podľa meraní má jeho záhrada 38
m2 a dom by mal mať zastavanú plochu 73 m2, podľa nákresu z merania užíva žalovaný 72 m2, a aj na
základe toho možno usúdiť, že neužíva viac metrov štvorcových ako bolo kúpených a ktoré sú evidované
na LV. Zároveň žalovaný uviedol, že nemá žiadne podklady, na základe ktorých by mohol usúdiť, že
pri predmetnom predaji v minulosti nedošlo k omylu pri zápise na LV, alebo chybnému zakresleniu

v mapovaní. V majetkovej podstate uvedenej v pozemkovej knihe vložke č. XXX bolo uvedené, že pri
poslednom zápise medzi C. L. 2/3 a C. K. 1/3, ktorí získali majetok pravdepodobne dedičstvom (D947/80
a D100/69), ktorý predstavoval výmeru 95 m2 na parcela č. 1309/16 prebehol nový zápis na LV č. XXX,
kde boli uvedení noví vlastníci D. I. spolu s manželkou J. I. o výmere 130 m2
na základe kúpnej zmluvy zaregistrovanej pod č. RI 232/81, ku ktorej bolo vypracované znalecké

ocenenie, ktoré dodnes žalovaný nevidel, nie je ani uložené v archíve katastrálneho úradu Martin a nemá
ho k dispozícii ani pôvodný vlastník D. I.. Z tohto dôvodu mal žalovaný za to, že pri tomto zápise na LV
č. XXX došlo k hrubej chybe, ktorá nebola
na základe právoplatného a riadne súdom prešetreného sporu zapísaná oprava chyby, ktorú
pravdepodobne urobil katastrálny úrad na základe doposiaľ neznámych okolností, na ktoré už

poukazovali predchádzajúci vlastníci domu č. XXX postaveného na parcele KN-C č. 1169/2. Žalovaný
trvalnatom,žeakorodinadanúnehnuteľnosťužívaliviacako20rokovspoločnesosusedomD.I.anikdy
sa neriešil žiaden takýto spor. Po 17 rokov, čo susedí so žalobcom, sa rieši tento spor. K spomínanej
časti chodby nikdy nikde nebolo uvedené, že sa jedná o spoločnú chodbu, alebo o spoluvlastnícky
podiel, alebo právo prechodu. Nikde nebola žiadna zmienka o vecnom bremene, alebo niečo podobné.

Pôvodný vlastník nehnuteľností D. I., ktorý odpredal časť domu žalobcovi si nikdy neuplatňoval u rodičov
žalovaného ako predošlých vlastníkov žiadny nárok na spomínanú časť, ani slovne, ani písomne. Nikdy
sa o ňu neviedol žiaden spor. Ku kúpnej zmluve medzi žalobcom a D. I. zo dňa 04.10.2001 žalovaný
uviedol, že v nej kupujúci vyhlásil, že stav kupovanej nehnuteľnosti je mu dobre známy z osobnejprehliadkynamiestesamomatedamožnopoložiťotázku,čipredávajúciD.I.bolunichvchodbeukázať,
že aj tu má žalobca údajne časť pozemku, ako to žalobca tvrdí a či mu teda aj
za prítomnosti rodičov žalovaného ukázal a objasnil údajnú situáciu a či niekde konkrétne je táto ťarcha

aj zapísaná.
4. V priebehu konania súd prvej inštancie verejne vyhlásil na pojednávaní uznesenie, ktorým pripustil
zmenu žaloby, v zmysle ktorej si žalobca uplatňoval, aby žalovanému bola uložená povinnosť vypratať
nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu - rodinný dom súp. č. XXX postavený na parcele KN-C č. 1168 a
pozemok parcela KN-C č. 1168 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 130 m2, zapísané na LV č.

XXX, vedenom Okresným úradom Martin, katastrálnym odborom, pre k. ú. F., obec F., okres D., a to v
časti určenej lomovými bodmi
A-c-b-a-A v znaleckom grafickom nákrese, ktorý tvorí prílohu P12 znaleckého posudku č. 5/2021
vypracovaného znalcom G. F. C. do 30-ich dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti
o zaplatenie sumy 400,- eur s príslušenstvom zostala žaloba nezmenená.
5. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní zistil, že žalobca je výlučným vlastníkom pozemku

parcela KN-C č. 1168 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 130 m2 a stavby postavenej na
tomto pozemku, a to rodinného domu súp. č. XXX, v k. ú. F., okres D., kde uvedené nehnuteľnosti
sú zapísané v LV č. XXX. Vychádzajúc zo znaleckého posudku č. 5/2021 vypracovaného súdom
prvej inštancie ustanoveným znalcom parcela KN-C č. 1168 bola v minulosti v mapovom podklade
označená ako parcela č. 1309/16, na ktorom bola postavená stavba súp. č. XXX, kde parcela č.

1309/16 bola zapísaná v pozemkovoknižnej vložke č. XXX s evidovanou výmerou 95 m2. Podľa
znaleckého posudku v roku 1976 bola vyhotovená v k. ú. F. nová technicko-hospodárska mapa v
mierke 1:5000 do evidencie nehnuteľnosti bol tento nový operát zapísaný pod položkou výkazu zmien č.
13/81. Číslovanie parciel v THM mape nebolo totožné s číslovaním parciel v predchádzajúcej evidencii
nehnuteľností s tým, že zápisom nového súboru písomných a grafických informácií do evidencie

nehnuteľností sa predchádzajúca evidencia stala archívnym materiálom. Táto mapa bola po príslušnej
aktualizácií technickým podkladom pre súčasne platnú vektorovú katastrálnu mapu, vrátane číslovania
parciel. Pozemok v súčasnosti evidovaný v katastri nehnuteľností ako parcela KN-C č. 1168 je v tomto
mapovom podklade označený parcelným č. 1168, na ktorom je postavená stavba. Parcela č. 1168
bola po THM mapovaní evidovaná ako zastavaná plocha o výmere 130 m2 s evidovanou stavbou

súp. č. XXX. Zároveň znalec uviedol, že určovaná hranica medzi parcelami KN-C č. 1168 - zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 130 m2 a č. 1169/3 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 107 m2
je vymedzená lomovými bodmi A-B a je vykreslená zvýraznenou (hrubšou) čiernou čiarou. Body A, B
ležia vo vzdialenosti „10,60“ m od prístupnej južnej steny stavby súp. č. XXX (v prílohe P12 označená
lomovými bodmi J až F), postavenej na parcele KN-C č. 1169/3 smerom k stavbe súp. č. XXX postavenej

na parcele KN-C č. 1168. Bod B leží vo vnútri budovy a nie je voľne prístupný. Dĺžka určovanej hranice
je vyjadrená hodnotou 5,87 m, čo je zároveň šírka parcely KN-C č. 1169/3. Znalec tiež v rámci iných
zistených skutočností uviedol, že z obhliadky geodetického zamerania skutočného stavu a z podkladov
v súdnom spise vyplynulo,
že pôdorys stavby súp. č. XXX stojacej na parcele KN-C č. 1169/3 vo vlastníctve žalovaného nie je

zhodný s priebehom hraníc parcely KN-C č. 1169/3. V prílohe P12 je pôdorys stavby a príslušný popis
vykreslený modrou farbou. Pôdorys stavby je vymedzený lomovými bodmi a-b-c-d-e-g-h-i-j. Ďalej súd
prvej inštancie zistil, že na základe kúpnej zmluvy zo dňa 04.06.1981 predávajúci C. K. a C. L. predali a
kupujúci D. I. s manželkou J. I. kúpili nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, a to parcelu EN č. 1168 dom
čp. XXX o výmere 130 m2. Išlo o kúpnu zmluvu č. Ma 436/81 NP. Z predloženej kúpnopredajnej zmluvy

č. V 2507/2001 súd prvej inštancie zistil, že predávajúci I. D. a I. J. predali kupujúcim žalobcovi spolu s
manželkou H. B. rodinný dom súp. č. XXX a pozemok parcelu KN-C č. 1168 zastavaná plocha o výmere
130 m2, ako aj hospodársku stavbu parcela KN-C č. 1167/3 - zastavané plochy o výmere 90 m2, kde
podrobný popis týchto nehnuteľností bol uvedený v znaleckom posudku č. 115/2001. K uvedenej zmluve
nebol vyhotovený geometrický plán. Žalobca z dôvodu, že jeho manželka zomrela a prebehlo dedičské

konanie pod spis. zn. 21D/71/2005, sa stal výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností. Z výpisu z
LV č. XXX, okres D., obec F., k. ú. F. súd prvej inštancie zistil, že žalovaný je vlastníkom rodinného domu
súp. č. XXX postaveného na parcele KN-C č. 1169/3 o výmere 107 m2. Podľa znaleckého posudku č.
5/2021, čo sa týka pozemku, ktorý je evidovaný v katastri nehnuteľností ako parcela KN-C č. 1169/3,
tento bol pôvodne súčasťou parcely č. 1309/15 na ktorej bola postavená stavba súp. č. XXX. Parcela č.

1309/15 bola zapísané v pozemkovoknižnej vložke č. XXX s evidovanou výmerou 222 m2.
Po THM mapovaní bola táto evidovaná v rámci parcely EN č. 1169 ako zastavaná plocha o výmere
326 m2 s evidovanou stavbou súp. č. XXX. V roku 1981 bol vyhotovený geometrický plán č.
241-2-254-681-81 dňa 06.10.1981, ktorým sa rozdelila parcela EN č. 1169 - zastavaná plocha o výmere326 m2 s evidovanou stavbou súp. č. XXX na parcely EN č. 1169/1 - zastavaná plocha o výmere 104 m2,
1169/2 – zastavaná plocha o výmere 111 m2 s evidovanou stavbou súp. č. XXX a 1169/3 - zastavaná
plocha o výmere 111 m2 s evidovanou stavbou súp. č. XXX. Podľa písomnej a grafickej identifikácií

uvedenej v tomto GP je parcela EN (KN) 1169 totožná z PKN parcelou č. 1309/15. Uvedený GP bol
súčasťouNotárskejzápisnice–zmluvaoreálnomrozdelenínehnuteľnostíakúpnazmluva,registrovanej
pod č. RI 459/81 dňa 28.12.1981, ktorá bola do evidencie nehnuteľností zapísaná pod položkou výkazu
zmien č. 3/82. Parcela č. 1169/3 bola zapísaná do LV č. XXX v prospech vlastníkov N. E. a manželka
E., bytom F. (právni predchodcovia žalovaného). V roku 2003 bola

pod položkou výkazu zmien č. 196/3 zapísaná do katastra nehnuteľností darovacia zmluva
(V 3195/2003), na základe ktorej bola parcela KN-C č. 1169/3 - zastavaná plocha o výmere 111 m2
a stavba súp. č. XXX zapísaná na LV č. XXX v prospech D. E., žalovaného, bytom F.. K uvedenej
zmluve nebol vyhotovený geometrický plán. V roku 2003 došlo k zmene súp. č. stavby na XXX. Zároveň
nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného bezprostredne súvisia s nehnuteľnosťou, ktorá je vo výlučnom
vlastníctve žalobcu, teda nehnuteľnosti oddeľujú spoločné múry a priečky.

6. Žalobca v spore tvrdil, že žalovaný mu bráni vo výkone jeho vlastníckeho práva, keďže neoprávnene
obýva, užíva časť (predpokladaných 6,81 m2) nehnuteľnosti - rodinnému domu súp. č. XXX a pozemku
parcela KN-C č. 1168. S touto skutočnosťou mal byť žalovaný oboznámený na základe vytyčovacieho
náčrtu a protokolu o vytýčení hranice pozemku zo dňa 12.07.2004, ku ktorým nemal mať žalovaný
žiadne námietky či pripomienky, kde vytýčená hranica, resp. priebeh hranice pozemkov žalobcu (KN-C

č. 1168) a žalovaného (KN-C č. 1169/3) bol označený farbou na stene domu vo vlastníctve žalovaného,
čo znamená,
že žalovaný reálne užíva časť nehnuteľnosti žalobcu, a to bez právneho dôvodu. Naproti tomu žalovaný
tvrdil, že užíva predmetné nehnuteľnosti tak, ako ich zdedil, resp. tak ako mu boli darované zo strany
rodičov, ktorí takisto užívali tieto nehnuteľnosti týmto spôsobom a trval na tom, že spomínanú časť

chodby, ktorú by mal vypratať v zmysle návrhu žalobcu je jeho vlastníctvom, keďže žalobca od neho
žiada vypratanie nehnuteľnosti zhruba o veľkosti 4 m2, ktorá predstavuje časť rodinného domu (vstupnú
chodbu) postavenej na parcele KN-C č. 1169/3 susediacej s parcelou KN-C č. 1168. Žalovaný trval na
tom, že daná časť domu postavená na uvedenej časti parcely bola vo vlastníctve jeho otca a po darovaní
jeho vlastníctvom. Zároveň uviedol, že v prípade, že žalobca nechce akceptovať reálne rozdelenie

užívania domu pôvodnými vlastníkmi C. E., D. I., N. E., ktoré bolo dohodnuté pri kúpe časti domov a to,
že D. I. ostane užívať klenbové kamenné pivnice iba pre seba, do ktorých bol vstup schodmi z pôvodnej
chodby v dome (pitvor), ktorá bola aj vstupom na spoločnú povalu a zároveň aj vstupom do domu C. E.,
ktorý tento prechod nepoužíval a zahradil ho. Používal prechod popred ich dom a záhradu, kde mal zo
zadnej strany spravený svoj vstup do domu, tak nech je táto časť chodby uvedená do pôvodného stavu,

aj s vybúraním otvoru do pivnice ako bola pôvodne užívaná, prebúrania priečky k pozemku, ktorý má
takto zahradený a nemôže ho využívať a aby mu žalobca nahradil náklady vzniknuté pri rekonštrukcii
miestností, ako aj udržiavacích prác na tejto časti nehnuteľnosti, ako aj opravy strechy, jej výmeny.
7. Z výsluchu svedkov D. I., N. E. mal súd prvej inštancie preukázané, že užívanie spornej časti chodby,
ktorúbymalžalovanývypratať,bolodohodnutémedzipredchodcamižalobcuažalovaného.SvedokD.I.

na pojednávaní uviedol na otázku žalovaného, či si niekedy nárokovali vo vzťahu k jeho rodičom v čase
užívania nehnuteľnosti časť chodby, tento uviedol, že si nenárokoval žiadnu časť chodby. Raz prišiel a
jeho otec zamuroval vstup do pivnice, a tým pádom to bolo zamknuté. On musel kopať nový vchod do
pivnice. Potom už si nenárokoval nič. Tadiaľ už nechodili. Urobili si vstup na povalu, aj do pivnice. Tým
pádom to bolo ich a nikto sa o to nezaujímal. Ako to bolo, tak som to kúpil, tak som to užíval a potom

som to aj cez realitku takto predával. Rovnako aj otec žalovaného N. E. potvrdil tieto skutočnosti, kde
v rámci výpovede uviedol, že majiteľka, vlastníčka tejto časti nehnuteľnosti mu predávala
v takomto stave tento byt v roku 1981. Prvé, čo urobili, keď vošli do chodbičky, hneď im povedali, že
toto je ich chodba.
8. Súd prvej inštancie ďalej citujúc ust. § 123, § 124, § 126 ods. 1a 2, § 134 ods. 1, 3 a 4 zákona č.

40/1964 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OZ“) uviedol, že žalobca sa teda žalobou domáhal
určenia hraníc medzi jeho pozemkom a pozemkom žalovaného. Žaloba o určení hraníc pozemku je
osobitným druhom určovacej žaloby, ktorým možno dosiahnuť ochranu vlastníckeho práva cestou súdu.
Je namieste v tých prípadoch, ak priebeh hranice medzi pozemkami je sporný. Ak teda priebeh hranice
je sporný, či už teda došlo, alebo nedošlo zároveň aj k zásahu do vlastníckeho práva, hranicu medzi

pozemkami určuje všeobecný súd. Spravidla teda súčasťou sporu o priebeh hranice pozemku je aj spor
o vlastníctvo k určitej ploche, a preto je pre rozhodovanie takéhoto sporu daná právomoc súdu. Táto
ochrana sa poskytuje na základe žaloby vlastníka susedného pozemku, do ktorého práva sa zasiahlo.
K zásahu do vlastníckeho práva majiteľa susedného pozemku môže v praxi dôjsť napr. posunutímoplotenia, zložením stavebného materiálu sčasti aj na susedov pozemok, posunutím kamenného
medzníka, vykopanie alebo vybranie železných stĺpikov
zo zeme. Žaloba o určenie priebehu hranice pozemku sa použije vtedy, keď správnosť hranice medzi

susednými pozemkami je medzi stranami sporná, a teda jeden so susedov sa obráti
na súd s cieľom dosiahnuť jej určenie. Podstatou žaloby je vyriešenie otázky vlastníctva
k spornej ploche pozemku. Súd je teda povinný zaoberať sa otázkou hranice pozemku
bez ohľadu na to, ako žalobca naformuloval žalobný petit. To znamená, že žalobca sa môže domáhať
vydania spornej plochy, vypratania spornej plochy, alebo zákazu, aby sused túto plochu užíval. Prípadne

navrhuje určenie priebehu spornej hranice medzi susediacimi pozemkami. Čiže žaloba môže byť
formulovaná ako vlastnícka žaloba, ale v prípade keď dôjde k spornosti vlastníctva k ploche pozemku,
ktorá má tvoriť hranicu, súd musí túto otázku vyriešiť ako prejudiciálnu s tým, že jej vyriešenie bude mať
potom následný dopad
na prípadný úspech, alebo neúspech účastníka v spore.
9. V konaní mal súd prvej inštancie preukázané, že žalovaný vlastnil a nerušene užíval jemu patriace

nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, a to na základe darovacej zmluvy. Žalovaný preukázal, že
nehnuteľnosti mu patria a boli splnené všetky zákonné predpoklady vydržania ustanovené OZ, a to
oprávnená držba sporných nehnuteľností žalovaného, jeho dobromyseľnosť, nepretržité užívanie a
ovládanie nehnuteľnosti s tým, že nakladal žalovaný a jeho predchodcovia s nehnuteľnosťami ako
s vlastnými a s presvedčením, že im tieto patria a to po celú vydržaciu dobu. V čase do uplynutia

desaťročnej vydržacej doby, t. j. od roku 1981, kedy predmetné nehnuteľnosti nadobudli právni
predchodcovia žalovaného, teda jeho rodičia, nedošlo k takej okolnosti, ktorá by mala za následok
prerušenie vydržacej doby v dôsledku čoho by prestali byť dobromyseľní v tom (právni predchodcovia
žalovaného),
že im nehnuteľnosti patria a nehnuteľnosti užívajú až doteraz. Z tohto dôvodu nebolo preukázané, že

by žalovaný zasiahol nejakým spôsobom do vlastníckeho práva žalobcu. To znamená, že by malo dôjsť
k zväčšeniu pozemkov žalovaného na úkor pozemku žalobcu
a v tomto prípade bola rozhodujúca posledná pokojná držba, t. j. držba pozemkov v takom rozsahu,
ktorý bol obidvoma stranami rešpektovaný predtým, než k pochybnostiam o hranici došlo. Keďže
teda nezasiahol žalovaný do vlastníckeho práva žalobcu, nie je oprávnený ani jeho nárok na vydanie

bezdôvodného obohatenia vo výške 400,- eur, spolu s úrokom z omeškania. Súd prvej inštancie preto
žalobu v celom rozsahu zamietol.
10. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ust. § 257 zákona č. 160/2015
Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).Súd prvej inštancie mal za to, že by bolo neprimerane
tvrdené vzhľadom na podiel oboch strán na vzniku a priebehu sporu priznať žalovanému náhradu trov

konania, preto rozhodol tak, že stranám nárok na náhradu trov konania nepriznal.
11. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu podal odvolanie žalobca, ktorý navrhol,
aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobe v celom rozsahu vyhovel a priznal
žalobcovi nárok na náhradu trov konania na súde prvej inštancie, ako aj odvolacieho konania, prípadne
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie. Žalobca namietal naplnenie odvolacích dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), d), f)
a h) CSP. Mal za to, že v konaní pred súdom prvej inštancie preukázal dôvodnosť a oprávnenosť svojho
nároku.Najmäzoznaleckéhoposudkuč.5/2021vyplynulo,žepôdorysstavbysúp.č.XXXevidovanejna
parcele KN-C č. 1169/3, vo vlastníctve žalovaného, nie je zhodný s priebehom hraníc parcely (pozemku)
KN-C č. 1169/3. V prílohe P12 znaleckého posudku bolo jednoznačne zaznamenané, že stavba súp.

č. XXX leží sčasti na pozemku parcela KN-C č. 1168 vo vlastníctve žalobcu. Určovacia hranica medzi
dotknutými parcelami vo vlastníctve žalobcu a žalovaného tak prechádza
cez stavbu súp. č. XXX. Predloženými listinami a dôkazmi preukázal svoje vlastnícke právo k predmetnej
nehnuteľnosti, t. j. domu súp. č. XXX a pozemku parcela KN-C č. 1168 o výmere 130 m2 (čo
potvrdil aj predmetný znalecký posudok), pričom žalovaný neoprávnene užíva časť nehnuteľnosti v

jeho vlastníctve, i keď žalovaný nemá právo zasahovať do jeho vlastníckeho práva a obmedzovať
ho bez právneho dôvodu. Znalecký posudok len potvrdil priebeh hranice susediacich pozemkov už
skôr zdokladovaný vytyčovacím náčrtom a protokolom o vytýčení hranice pozemku zo dňa 12.07.2004,
ku ktorým žalovaný nemal žiadne námietky či pripomienky. Vytýčená hranica, resp. priebeh hranice
pozemkov žalobcu (KN-C č. 1168) a žalovaného (KN-C č. 1169/3) bol označený farbou na stene domu

vo vlastníctve žalovaného, čo znamená, že žalovaný reálne užíva časť nehnuteľností žalobcu. Z bodu
3.4.2. znaleckého posudku č. 115/2001 vyplýva, že parcela č. 1168, t. j. parcelavo vlastníctve žalobcu, má rozlohu 130 m2, pričom znalec konštatuje, že parcela - pozemok je zastavaný
rodinným domom súp. č. XXX, t. j. celá parcela o veľkosti 130 m2 je zastavaná rodinným domom vo
vlastníctve žalobcu. Kúpnou zmluvou zo dňa 04.10.2001 kúpil

od predávajúcich – manželov I., rodinný dom a parcelu č. 1168 o výmere 130 m2, čo je uvedené aj v
predmetnej kúpnej zmluve. Aj títo predávajúci kúpili predmetný dom a parcelu od predávajúcich - C. K.
a C. L. kúpnou zmluvou zo dňa 04.06.1981, na základe ktorej aj títo kupujúci kúpili parcelu č. 1168 o
veľkosti 130 m2. Žalobca mal tiež za to, že jeho žaloba bola podaná na základe tých istých skutkových
ako aj právnych skutočností ako v konaní vedenom pred Okresným súdom Martin č. k. 8C/40/2008, v

ktorom bol v celom rozsahu úspešný a v ktorom súd právoplatne nariadil vypratanie rodinného domu vo
vlastníctve žalobcu, pričom toto konanie možno považovať za „res iudicata“. Z výpovedi svedkov, ktorých
navrhol žalovaný, nebolo preukázané, na základe akej skutočnosti alebo čoho si žalovaný, resp. právni
predchodcovia žalovaného, prisvojili spornú chodbu, o vypratanie ktorej v konaní ide. Podľa žalobcu
bolo nesporné, že predchodca žalovaného si prisvojil časť nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu, keďže
podľa znaleckého posudku zo dňa 25.11.1981, vypracovaného G. F., právny predchodca žalovaného

kupoval časť rodinného domu, pričom odkupovanú časť domu tvorila jedna izba a kuchyňa, kde spolu
obytná plocha bola 25,23 m2. Nie je preto známe, na základe akých skutočností nadobudol žalovaný aj
vlastnícke právo k ďalšej časti rodinného domu, t. j. chodbe, ktorú žalovaný, resp. právny predchodca
žalovaného, nadobudol svojvôľou
bez akéhokoľvek právneho titulu. Súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu prakticky len na základe

toho, že mal za to, že žalovaný preukázal, že nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX mu patria a
boli splnené všetky zákonné predpoklady vydržania ustanovené OZ, a to oprávnená držba sporných
nehnuteľností žalovaného, jeho dobromyseľnosť, nepretržité užívanie a ovládanie nehnuteľnosti s tým,
že nakladal žalovaný a jeho predchodcovia s nehnuteľnosťami ako s vlastnými a s presvedčením, že im
tieto patria, a to po celú vydržaciu dobu. Základnou podmienkou vydržania je však držba veci, pričom

môže ísť len o oprávnenú držbu. Oprávnenosť držby sa posudzuje so zreteľom na ust. § 130 ods. 1
OZ, t. j. držiteľ musí byť so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že mu vec patrí. Za oprávnenú
držbu sa považuje nakladanie s vecou ako so svojou, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný v tom, že mu vec patrí ako vlastníkovi. Držba nie je oprávnená, ak držiteľ nie je v tomto
zmysle dobromyseľný. O oprávnenú držbu nejde v prípade, ak k vzniku držby došlo pri faktickej situácii,

ktorá je v rozpore s právom. Oprávneným držiteľom preto nemôže byť, napr. osoba, ktorá sa zmocní
cudzej veci tým, že si ju privlastní. Dobrá viera držiteľa sa posudzuje objektívne, t. j. so zreteľom na
konkrétne okolnosti a z hľadiska osobného presvedčenia držiteľa. Oprávnená držba spočíva v omyle
držiteľa, ktorý sa domnieva, že je vlastníkom veci alebo subjektom vykonávaného práva. S ohľadom na
uvedené mal žalobca

za to, že žalovaný, resp. jeho právni predchodcovia, neboli od začiatku dobromyseľní, odôvodňujúc to
aj z výpovede svedka I. (predchádzajúceho vlastníka rodinného domu a parcely č. 1168), ktorý uviedol,
že raz prišiel a jeho otec zamuroval vstup do pivnice, a tým pádom to bolo zamknuté. On musel kopať
nový vchod do pivnice. Uvedená výpoveď svedka sa týkala užívania spornej časti chodby, ktorú by
mal žalovaný vypratať. Tým, že si ju, ako ešte cudziu vec, právny predchodca žalovaného prisvojil

svojvoľným postavením priečky, nemohlo ísť, s prihliadnutím na všetky okolností, o oprávnenú držbu
a oprávnenosť držby tak bola vadná už od počiatku. Žalobca mal napokon za to, že súd dospel k
nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil, keďže žalobu posúdil ako určovaciu
žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia hraníc medzi jeho pozemkom a pozemkom žalovaného,
pričompodľasúdumalbyťpriebehhranicesporný.Priebehhranicesusediacichpozemkovspornýnebol,

žalovaný túto skutočnosť vo svojich písomných či ústnych podaniach ani nerozporoval, dokonca sa k
priebehu hraníc pozemkov nevyjadril ani
pri uvedenom vytýčení hranice pozemkov zo dňa 12.07.2004.
12.Žalovanýkodvolaniuvyjadrenienepodalaodvolaciemusúdunebolidoručenéanižiadneinépodania
strán v rámci odvolacieho konania.

13. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie žalobcu proti rozsudku
súdu prvej inštancie bolo podané oprávneným subjektom (§ 359 CSP) – súd prvej inštancie rozhodol
v jeho neprospech, keďže žalobu zamietol a nepriznal mu nárok
na náhradu trov konania, včas (§ 362 ods. 1 CSP) a proti rozhodnutiu, ktoré je možné napadnúť takýmto
opravným prostriedkom [§ 355 ods. 1 a 2 v spojení s § 357 písm. m) CSP], preskúmal rozsudok súdu

prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP, viazaný odvolacími dôvodmi podľa ust. § 380
CSP a bez nariadenia pojednávania postupom podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s ust.
§ 219 ods. 3 CSP rozsudok súdu prvej inštancie časti výroku I., ktorou bola zamietnutá žaloba v časti
o uloženie povinnosti žalovanému vypratať nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu - rodinný dom súpisnéč. XXX, postavený na pozemku parcela KN-C č. 1168 a pozemok parcela KN-C č. 1168 - zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 130 m2, evidované na liste vlastníctva č. XXX, vedenom Okresným úradom
Martin, katastrálnym odborom pre katastrálne územie F., obec F., okres D., a to v časti určenej lomovými

bodmi A-c-b-a-A v znaleckom grafickom nákrese, ktorý tvorí prílohu P12 znaleckého posudku č. 5/2021,
vypracovaného znalcom G. F. C. podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil a vo zvyšnej
časti výroku I. a vo výroku II. podľa ust. § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil a vec v tomto rozsahu vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).
14. Vo všeobecnosti odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že je v zmysle ust. § 380 CSP viazaný

odvolacími dôvodmi (ods. 1), s výnimkou vád týkajúcich sa procesných podmienok, na ktoré je povinný
prihliadať, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (ods. 2). Z tohto vyplýva, že na iné pochybenia
súdu prvej inštancie, mimo tých, ktoré namietol odvolateľ v odvolacej lehote, ktoré by inak mohli byť
v zmysle ust. § 365 CSP dôvodom
na podanie odvolania, prihliadať nemôže, aj keď by takéto pochybenia zistil. Vady týkajúce sa
procesných podmienok odvolací súd nezistil. Je tiež potrebné zdôrazniť, že odôvodnenie súdneho

rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument vznesený v
opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam
pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia
súdu prvej inštancie, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. V dvojinštančnom súdnom konaní
rozhodnutia súdov prvej a druhej inštancie tvoria jednotu, a preto je nadbytočné, aby odvolací súd

opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu prvej inštancie.
15. Súd prvej inštancie založil napadnuté rozhodnutie na tom závere, že žalobca nepreukázal zásah do
jeho vlastníckeho práva, keďže žalovaný spornú plochu pozemku parcela KN-C č. 1168, ako aj spornú
časť stavby stojacej na tejto ploche vydržal, a to so započítaním oprávnenej držby ešte jeho právnych
predchodcov (jeho rodičov) uplynutím desaťročnej vydržacej doby, ktorá začala plynúť od roku 1981,

keďže nebolo preukázané, že by počas tejto doby došlo k takým okolnostiam, ktoré by mali za následok
prerušenie vydržacej doby v dôsledku straty ich dobromyseľnosti o tom, že im nehnuteľnosti tak, ako ich
užívali patrili. Nemohlo tak dôjsť na strane žalovaného ani k vzniku bezdôvodného obohatenia, ktorého
vydania sa žalobca domáhal.
16. Žalobca v odvolaní namietal oprávnenosť držby žalovaného, ako aj jeho právnych predchodcov, ktorí

neboli od začiatku dobromyseľní, že im sporné časti nehnuteľností patria, pričom výslovne poukazoval
na výpoveď svedka D. I..
17. Na tomto mieste považuje odvolací súd za potrené uviesť, že súd je v konaní viazaný žalobným
návrhom žalobcu (s výnimkou konaní, kde určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva
z osobitného predpisu). Z tohto tak vyplýva, že súd nemôže priznať žalobcovi viac, ako požadoval

žalobou, avšak nemôže mu priznať ani niečo iné, než požadoval (teda žalovanému nemôže uložiť
inú ako žalobcom navrhovanú povinnosť), alebo nemôže žalobcovi priznať síce požadované plnenie,
avšak z iného skutkového základu, ako bol žalobcom vymedzený. Žalobca žalobou uplatnené nároky
vyvodzoval z toho, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností, vypratania častí ktorých žalovaným sa
domáhal (resp.

za užívanie ktorých žalovaným si uplatňoval nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia). V zmysle
ust. § 126 ods. 1 OZ sa tak domáhal ochrany svojho vlastníckeho práva voči žalovanému, ktorý podľa
jeho tvrdení do jeho vlastníctva neoprávnene zasahuje (užívaním týchto častí nehnuteľností).
18. Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jedna strana civilného sporového
konania (žalobca) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (je aktívne vecne

legitimovaný) a subjekt na opačnej procesnej strane (žalovaný) je subjektom hmotnoprávnej povinnosti
(je pasívne vecne legitimovaný). Skúmanie vecnej legitimácie v spore je podstatným predpokladom pre
úspech v konaní a súd (aj odvolací) ju skúma aj
bez návrhu niektorej sporovej strany (k tomu rozsudok Najvyššieho súdu SR spis. zn. 2Cdo/205/2009
zo dňa 29.06.2010). Nedostatok vecnej legitimácie má za následok nepriaznivé rozhodnutie pre stranu

v spore, ktorá nepreukáže, že je v spore či už aktívne alebo pasívne legitimovaná.
19. V posudzovanej veci tak žalobca v zásade tvrdil, že je aktívne vecne legitimovaným subjektom
v zmysle ust. § 126 ods. 1 OZ, teda že je nositeľom uplatneného práva, teda vlastníckeho práva
k sporom dotknutým častiam nehnuteľností a žalovaný je pasívne vecne legitimovaný, teda je nositeľom
hmotnoprávnej povinnosti vypratať tieto sporom dotknuté časti nehnuteľností. Pre úspech v spore tak

žalobcu zaťažovalo dôkazné bremeno (čl. 8 CSP) preukázať vlastníctvo k sporom dotknutým častiam
nehnuteľností.
20. Vo vzťahu k spornej otázke vlastníctva dotknutej chodby, resp. jej spornej časti, zaťažovalo žalobcu
dôkazné bremeno preukázať, že je jej vlastníkom, teda že tento predmet je súčasťou jeho stavbysúp. č. XXX. Odvolací súd konštatuje, že žalobca toto dôkazné bremeno neuniesol. Právny poriadok
platný na území SR s účinnosťou zákona č. 141/1950 Zb. Občiansky zákonník, t. j. s účinnosťou od
01.01.1951 upustil od rímsko-právnej zásady „superficies solo cedit“ („vrch ustupuje spodku“), v zmysle

ktorej aj stavba bola súčasťou pozemku (viď § 25 zákona č. 141/1950 Zb.), pričom koncepciu, že
stavba nie je súčasťou pozemku, na ktorom stojí, prevzal aj toho času platný OZ (§ 120 ods. 2).
Nebolo potom možné prijať právnu konštrukciu žalobcu, že časť spornej chodby, ktorá sa nachádza nad
pozemkom parcela KN-C č. 1168 v jeho výlučnom vlastníctve je taktiež v jeho výlučnom vlastníctve.
Právna konštrukcia žalobcu sa javí o to absurdnejšia, že podľa jeho tvrdení mala byť sporná časť

dotknutej chodby (rozumej tým časť určená lomovými bodmi A-c-b-a-A v znaleckom grafickom nákrese,
ktorý tvorí prílohu P12 znaleckého posudku č. 5/2021, vypracovaného znalcom G. F. C.) súčasťou stavby
súp. č. XXX v jeho výlučnom vlastníctve a vychádzajúc z tohto tvrdenia argumentom a contrario by
bolo možné potom dospieť k záveru, že zvyšná časť chodby je vo výlučnom vlastníctve žalovaného.
Vykonaným dokazovaním bolo preukázané (viď výsluchy svedkov D. I., C. L. a N. E.), že dotknutá
chodba (vypratania ktorej časti sa žalobca žalobou domáhal) bola v minulosti (ešte pred uzavretím

kúpnej zmluvy zo dňa 04.06.1981 medzi predávajúcimi C. K. a C. L. a kupujúcimi D. D. I. a J. I.
– právnymi predchodcami žalobcu) užívaná všetkými vlastníkmi stavieb evidovaných dnes pod súp.
č. XXX, č. XXX a č. XXX, pričom z tejto chodby bolo možné vstupovať tak do stavby súp. č. XXX,
ako aj do pivnice stavby súp. č. XXX a na povalu, ktorá bola nad obidvoma týmito stavbami. Zo
strany otca žalovaného N. E. bol vstup z chodby do nehnuteľnosti súp. č. XXX zamurovaný a vlastník

tejto nehnuteľnosti v uvedenom čase D. I. si vybudoval do svojej pivnice a na povalu vlastný vstup
a chodbu užíval výlučne otec žalovaného N. E. s rodinou. Následne D. I. s manželkou J. kúpnou
zmluvouuzavretoudňa04.10.2001previedlidomsúp.č.XXXapozemokparcelaKN-Cč.1168žalobcovi
a jeho manželke. Ako vypovedal svedok D. I. (právny predchodca žalobcu), nenárokoval si žiadnu časť
chodby a predmetom predaja žalobcovi a jeho manželke nebola sporná časť predmetnej chodby (tomu

nasvedčuje aj obsah znaleckého posudku č. 115/2001, na ktorý odkazovala kúpna zmluva uzavretá
medzi manželmi I. ako predávajúcimi a žalobcom a jeho manželkou ako kupujúcimi dňa 04.10.2001).
Vychádzajúc z vykonaného dokazovania nebolo možné dospieť k určitému záveru o charaktere
vlastníctva spornej chodby. Za tejto pochybnosti (dôkazného stavu) mohol byť vyvodený iba ten záver,
že žalobca nepreukázal ním tvrdené výlučné vlastníctvo k akejkoľvek časti dotknutej chodby. Vykonané

dôkazy naopak nasvedčujú tomu, že pôvodne išlo o jednu stavbu (usadlosť), pričom po jej reálnom
rozdelení okolo roku 1946 - k tomu viď zápisy v pozemkovoknižných vložkách č. XXX a č. XXX, k. ú.
F. - tvorila táto chodba spoločný komunikačný priestor užívaný vlastníkmi rozdelených častí pôvodnej
stavby (usadlosti) už ako samostatných stavieb, pričom následne títo vlastníci akceptovali užívanie tejto
chodby výlučne rodičmi žalovaného. V nadväznosti na uvedené bolo potom vecne správne, ak súd prvej

inštancie žalobu žalobcu v časti o vypratanie ním vymedzenej časti dotknutej chodby určenej lomovými
bodmi A-c-b-a-A v znaleckom grafickom nákrese, ktorý tvorí prílohu P12 znaleckého posudku č. 5/2021,
vypracovaného znalcom G. F. C. zamietol. Zároveň nižšie preskúmavaný záver súdu prvej inštancie v
otázkevydržaniavlastníckehoprávakdotknutejchodbenazávereodvolaciehosúdunemôženičzmeniť.
21. Za uvedeného skutkového a právneho stavu, keď jediným žalobcom tvrdeným neoprávneným

zásahom žalovaného do jeho vlastníckeho práva k pozemku parcela KN-C č. 1168 bolo výlučne
užívanie žalobcom vymedzenej časti dotknutej chodby, nebolo možné vyhovieť ani žalobe o vypratanie
časti pozemku parcela KN-C č. 1168, ktorá zodpovedala ploche určenej lomovými bodmi A-c-b-a-A
v znaleckom grafickom nákrese, ktorý tvorí prílohu P12 znaleckého posudku č. 5/2021, vypracovaného
znalcom G. F. C..

22. V nadväznosti na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku
I., ktorou bola zamietnutá žaloba v časti o uloženie povinnosti žalovanému vypratať nehnuteľnosti
vo vlastníctve žalobcu - rodinný dom súpisné č. XXX, postavený na pozemku parcela KN-C č. 1168
a pozemok parcela KN-C č. 1168 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 130 m2, evidované na liste
vlastníctva č. XXX, vedenom Okresným úradom Martin, katastrálnym odborom pre katastrálne územie

F., obec F., okres D., a to v časti určenej lomovými bodmi A-c-b-a-A v znaleckom grafickom nákrese,
ktorý tvorí prílohu P12 znaleckého posudku č. 5/2021, vypracovaného znalcom G. F. C. podľa ust. § 387
ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
23. Len na doplnenie odvolací súd považuje za potrebné okrajovo sa vyjadriť k rozhodnutiu Okresného
súdu Martin vo veci pod spis. zn. 8C/40/2008, na ktoré poukazoval žalobca ako

na „res iudicata“. Rozhodnutie v konaní, ktorého žalovaná strana nebola totožná so žalovanou stranou
v posudzovanej veci a ktorej predmetom bolo vypratanie inej časti domu žalobcu, nemá akúkoľvek
záväznosť pre žalovaného, ktorý nie je právnym nástupcom žalovanejvo veci vedenej pod spis. zn. 8C/40/2008 (§ 228 ods. 1 CSP). Rovnako tak nebol tento rozsudok záväzný
v rámci prejudiciality ani pre súd prvej inštancie (§ 194 CSP). Zároveň nepovažoval za podstatnú ani
časť odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie o tom,

že žalobca sa domáhal určenia hraníc medzi jeho pozemkom a pozemkom žalovaného. Podstatou tohto
odseku odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie totiž bolo, že súd prvej inštancie riešil v spore otázku
hranice medzi pozemkom žalobcu a pozemkom žalovaného ako prejudiciálnu.
24. Pokiaľ ide o preskúmanie zvyšnej meritórnej časti napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie,
odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v danom prípade sa jednalo o spor, ktorého predmetom

boli dve nehnuteľnosti, a to časť pozemku parcela KN-C č. 1168, ktorá bola vymedzená lomovými
bodmi A-c-b-a-A v znaleckom grafickom nákrese, ktorý tvoril prílohu P12 znaleckého posudku č. 5/2021,
vypracovaného znalcom G. F. C. a časť stavby (súp. č. XXX, ako to bolo tvrdené žalobcom, resp. súp.
č. XXX, ako to bolo tvrdené žalovaným) nachádzajúcej sa nad touto plochou. Ako už bolo spomenuté
právny poriadok platný na území SR s účinnosťou od 01.01.191 upustil od rímsko-právnej zásady
„superficies solo cedit“. Preto nie je ani možné posudzovať nadobúdanie vlastníctva k pozemku a stavbe

na nej stojacej spoločne, ale naopak vo vzťahu ku každému takémuto predmetu vlastníctva zvlášť. To
platí aj pre nadobúdanie vlastníctva vydržaním, či už podľa v súčasnosti účinného ust. § 134 OZ v znení
zákona č. 509/1991 Zb., alebo ust. § 135a OZ v znení zákona č. 131/1982 Zb. účinnom od 01.04.1983
do 31.12.1991. Teda aj otázku oprávnenej držby je nutné skúmať u pozemku a na ňom stojacej stavby
zvlášť.

25. Vydržanie patrí k všeobecným originárnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva a pojmovo
predstavuje nadobudnutie vlastníckeho práva dlhodobou držbou oprávnenou osobou, ktorá nie je
vlastníkom. K zákonným predpokladom vydržania okrem spôsobilého predmetu vydržania patria: a)
nadobúdateľ je oprávneným (dobromyseľným) držiteľom veci po celú vydržaciu dobu, b) nepretržitosť
vydržacej doby, ktorou je neprerušovaný stav užívania predmetu vydržania počas zákonom ustanovenej

doby, ktorá je pri hnuteľnostiach tri roky a pri nehnuteľnostiach desať rokov. Prekážkou nepretržitosti nie
je právne nástupníctvo, pretože právny nástupca si do vydržacej doby môže započítať aj dobu, po ktorú
vec oprávnene držal jeho právny predchodca. Plynutie vydržacej doby je pretrhnuté vtedy, ak držiteľ
prestane byť dobromyseľný alebo prestane nakladať s vecou ako so svojou.
26. Spôsobilým predmetom nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním môže byť len to, čo je

predmetom občianskoprávnych vzťahov (§ 118 OZ). Týmto sú veci (hnuteľné a nehnuteľné), a pokiaľ to
ichpovahapripúšťa,právaaleboinémajetkovéhodnoty.Nehnuteľnosťamisúpozemkyastavbyspojené
so zemou pevným základom (§ 119 ods. 2 OZ). Zákon
za samostatný predmet občianskoprávnych vzťahov považuje tiež byty a nebytové priestory
(§ 118 ods. 2 OZ). Vychádzajúc z uvedeného je potom vylúčené vydržať niektorú súčasť

(§ 120 OZ) iného samostatného predmetu občianskoprávnych vzťahov. Vydržať
do výlučného vlastníctva nemožno ani spoločnú časť bytového domu (časť nevyhnutná na jeho podstatu
a bezpečnosť, najmä základy domu, strecha, chodba, obvodové múry, priečelie, vchody, schodištia,
terasa, podkrovie, povala, vodorovné nosné a izolačné konštrukcie, zvislé nosné konštrukcie, ako aj
miestnosť domu, ktorá je určená na spoločné užívanie a umiestnenie technologických zariadení, najmä

práčovne, kotolne, sušiarne alebo kočikárne) či spoločné zariadenie bytového domu (technologické
zariadenie, ktoré je určené na spoločné užívanie a slúži výlučne tomuto domu, a to aj keď je umiestnené
mimo domu, najmä výťah, zariadenie na výrobu tepla a teplej úžitkovej vody, vzduchotechnika, spoločné
elektrické a telekomunikačné rozvody, bleskozvod, komín, vodovodná prípojka, teplonosná prípojka,
kanalizačná prípojka, elektrická prípojka, plynová prípojka a telekomunikačná prípojka), pretože tieto

sú spoločným vlastníctvom vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome. Ako už bolo
vyššie uvedené, v spore nebol objasnený charakter vlastníctva dotknutej chodby, avšak v zásade by
bola možná len existencia výlučného vlastníctva niektorého z vlastníkov domov súp. č. XXX, č. XXX a č.
XXX (teda chodba ako súčasť niektorého z týchto domov), alebo existencia spoluvlastníctva vlastníkov
týchto domov (teda chodba ako spoločné vlastníctvo spojené s vlastníctvom každého z týchto domov).

Absolútne vylúčeným je však rozdelené vlastníctvo určitých častí tejto chodby, ktorá sama o sebe nie je
spôsobilá byť samostatným predmetom občianskoprávnych vzťahov. V nadväznosti na uvedené potom
nebolo možné v posudzovanej veci uvažovať o vydržaní vlastníctva k dotknutej chodbe, či jej časti
žalovanýmčijehoprávnymipredchodcamiprenenaplneniejednejzpodmienoknadobúdaniavlastníctva
týmto spôsobom, a to podmienky spôsobilého predmetu vydržania. Pokiaľ potom súd prvej inštancie

dospel k opačnému záveru (rozumej tým k záveru o vydržaní vlastníctva dotknutej chodby), vychádzalo
jeho rozhodnutie z nesprávneho právneho posúdenia.
27. Odvolací súd ďalej dospel k záveru, že v spore nebolo preukázané ani naplnenie podmienok
vydržania vlastníctva žalovaným k časti pozemku parcela KN-C č. 1168 vymedzenej lomovými bodmiA-c-b-a-A v znaleckom grafickom nákrese, ktorý tvoril prílohu P12 znaleckého posudku č. 5/2021,
vypracovaného znalcom G. F. C., a to napriek tomu, že u časti susedného pozemku možno uvažovať
o vydržaní, keďže takáto časť môže byť sama o sebe (ako určitá samostatná časť zemského povrchu)

predmetom občianskoprávnych vzťahov. Pokiaľ súd prvej inštancie podľa ust. § 134 ods. 3 OZ započítal
do doby oprávnenej držby žalovaného aj dobu, po ktorú mali spornú časť pozemku parcela KN-C č.
1168 v oprávnenej držbe jeho právni predchodcovia (rodičia žalovaného), odvolací súd považuje k tomu
za potrebné uviesť, že ak by rodičia žalovaného vstúpili do oprávnenej držby spornej časti pozemku
parcela KN-C č. 1168 v roku 1981, ku dňu 01.01.1992, t. j.

ku dňu účinnosti novely OZ vykonanej zákonom č. 509/1991 Zb., by túto časť pozemku parcela KN-C č.
1168 nadobudli vydržaním oni. Nebolo tak možné v zmysle ust. § 134 ods. 3 OZ započítať do prípadnej
doby oprávnenej držby žalovaného dobu oprávnenej držby jeho rodičov. Vzhľadom na to, že žalovaný
mal vstúpiť do držby spornej časti pozemku parcela KN-C č. 1168 až po uzavretí darovacej zmluvy zo
dňa 15.08.2003 a ku dňu podpisu protokolu o vytýčení hranice pozemku 19.07.2004, mal vedomosť
o priebehu hranice medzi pozemkami parcela KN-C č. 1168 a parcela KN-C č. 1169/3 (poznámka na

protokole: „Vytýčená hranica pozemkov bola v prírode označená farbou na stene“), neuplynula u neho
desaťročná doba oprávnenej držby podľa ust. § 134 ods. 1 OZ v platnom znení, keďže najneskôr ku
dňu oboznámenia sa s predmetným protokolom mal vedomosť o skutočnom priebehu hranice medzi
dotknutými pozemkami a nemohol byť tak so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu
patrí sporná časť susedného pozemku parcela KN-C č. 1168

(§ 130 ods. 1 OZ). U žalovaného tak nedošlo k naplneniu podmienok nadobudnutia vlastníckeho
práva vydržaním (§ 134 ods. 1 OZ). V spore zároveň nedošlo ani k preukázaniu nadobudnutia spornej
časti pozemku parcela KN-C č. 1168 žalovaným iným spôsobom, napr. na zmluvnom základe (sporná
časť pozemku parcela KN-C č. 1168 nebola predmetom darovacej zmluvy uzavretej medzi ním ako
obdarovaným a jeho rodičmi ako darcami dňa 15.08.2003).

28. Pokiaľ ide o otázku nadobudnutia vlastníctva k spornej časti pozemku parcela KN-C č. 1168 rodičmi
žalovaného,odvolacísúdsastotožnilsodvolacíminámietkamižalobcu,žesúdomprvejinštanciezistený
skutkový stav nenasvedčuje dobromyseľnosti rodičov žalovaných,
že im sporná časť pozemku parcela KN-C č. 1168 vlastnícky patrí. Bolo totiž potrebné vychádzať
z toho, že predmetom kúpnej zmluvy uzavretej medzi rodičmi žalovaného ako kupujúcimi a C. M. a jeho

manželkou A. bol pozemok zodpovedajúci novovytvorenej parcele EN č. 1169/3 o výmere 111 m2, a to
geometrickým plánom Strediska geodézie pre okres Martin č. 241-2-254-681-81 zo dňa 06.10.1981,
a to z nehnuteľnosti zapísanej v pozemkovej knihe vo vložke č. XXX ako parcela č. 1309/15 dom č. p.
XXX H.. V spojitosti s tým bolo potrebné vychádzať z obsahu znaleckého posudku zo dňa 25.11.1981
vyhotoveného za účelom odkúpenia časti rodinného domu na objednávku otca žalovaného N. E., kde

predmet prevodu bol popísaný ako pozostávajúci z jednej izby a kuchyne. Napokon prihliadajúc na
výpovede svedkov D. I., C. L. a N. E. je zrejmé, že N. E. mal vedomosť o tom, že sporná chodba bola
spoločneužívanávlastníkmirozdelenýchčastípôvodnejstavby(usadlosti)užakosamostatnýchstavieb,
a teda nebolo by logické sa domnievať, že pozemok nachádzajúci sa pod touto chodbou je vo vlastníctve
jeho a jeho manželky E.. Vysvetlenie svedka N. E., že do znaleckého posudku zo dňa 25.11.1981

nebola sporná chodba zahrnutá, lebo dal oceniť len priestor, ktorý sa obýval a čo sa týka chodby,
túto nezameriaval, lebo bola jeho a nebolo ju potrebné zamerať, odvolací súd považoval za nelogické.
S poukazom na uvedené bol odvolací súd toho názoru, že v spore nebolo preukázané nadobudnutie
vlastníctva k spornej časti pozemku parcela KN-C č. 1168 ani rodičmi žalovaného.
29. Pokiaľ súd prvej inštancie dospel k opačnému záveru, teda k záveru o vlastníckom práve žalovaného

k spornej časti pozemku parcela KN-C č. 1168, jeho rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho
posúdenia veci [§ 365 ods. 1 písm. h) CSP], a keďže v dôsledku tohto pochybenia sa súd už
v ďalšom nezaoberal žalobcom uplatneným nárokom na vydanie bezdôvodného obohatenia, odvolací
súd rozsudok súdu prvej inštancie vo zvyšnej časti výroku I. (teda časti, ktorou bola zamietnutá žaloba
žalobcu o zaplatenie sumy 400, eur s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 400,- eur od

05.11.2019 do zaplatenia)
a v závislom výroku II. o náhrade trov konania podľa ust. § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil a vec v tomto
rozsahu vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP), keďže
nebolo účelné vykonať dokazovanie ohľadom uvedenej časti uplatňovaného nároku odvolacím súdom.
30. V ďalšom konaní súd prvej inštancie, rozhodujúc o žalobcom uplatnenom peňažnom nároku, vykoná

dokazovanie v potrebnom rozsahu, vyvodí z neho podstatné skutkové zistenia potrebné pre rozhodnutie
vo veci, vec opätovne právne posúdi, viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP)
a nanovo vo veci rozhodne. Zároveň bude dbať na to, aby odôvodnenie tohto rozhodnutia zodpovedalopožiadavkám ust. § 220 ods. 2 CSP. V novom rozhodnutí zároveň rozhodne aj o nároku na náhradu trov
tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).
31. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) [§ 421 ods. 2 CSP].
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) [§ 422 ods. 1 CSP].
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) [§ 428 CSP].
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba

oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona [zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov].