Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. október 2025

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 9Pc/12/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1620200452
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kurnotová

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2025:1620200452.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, v konaní navrhovateľky – matky A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/

XX, D. a muža, ktorého otcovstvo má byť určené E. F., nar. XX.XX.XXXX, t.č. bytom G. XXX, H., Česká
republika a maloletých detí: I. B., nar. XX.XX.XXXX a J. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zast.
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky, so sídlom Záhorácka 2942/60A, Malacky, o návrhu
matky na určenie otcovstva k maloletým deťom a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k
maloletým deťom, takto

r o z h o d o l :

Súd určuje, že E. F., nar. XX.XX.XXXX, je otcom maloletých detí I. B., nar. XX.XX.XXXX a J. B., nar.
XX.XX.XXXX, z matky A. B., nar. XX.XX.XXXX.

Maloleté deti I. B., nar. XX.XX.XXXX a J. B., nar. XX.XX.XXXX sa zverujú do osobnej starostlivosti matky.

Zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok sú oprávnení obaja rodičia.

Otec E. F., nar. XX.XX.XXXX, je povinný prispievať na výživu maloletého I. počnúc dňom 25.02.2020
do 17.03.2022 a od 28.02.2024 do 30.04.2024, výživným vo výške 60 Eur mesačne a počnúc dňom

01.05.2024, výživným vo výške 100 Eur mesačne, a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

Otec E. F., nar. XX.XX.XXXX, je povinný prispievať na výživu maloletého J. počnúc dňom 25.02.2020
do 17.03.2022 a od 28.02.2024 do 30.04.2024, výživným vo výške 60 Eur mesačne a počnúc dňom
01.05.2024, výživným vo výške 100 Eur mesačne, a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

Zročné výživné na maloletého J., za obdobie od 25.02.2020 do 30.09.2025 vo výške 3.307,38 Eur je otec
E. F., nar. XX.XX.XXXX, povinný zaplatiť k rukám matky spolu s bežným výživným počnúc mesiacom

nasledujúcim po právoplatnosti tohto výroku rozsudku v pravidelných mesačných splátkach vo výške
splátky 100 Eur s tým, že v prípade omeškania so zaplatením čo i len jednej splátky sa stáva splatným
celé plnenie.

Zročné výživné na maloletého I., za obdobie od 25.02.2020 do 30.09.2025 vo výške 3.307,38 Eur je otec
E. F., nar. XX.XX.XXXX, povinný zaplatiť k rukám matky spolu s bežným výživným počnúc mesiacom
nasledujúcim po právoplatnosti tohto výroku rozsudku v pravidelných mesačných splátkach vo výške

splátky 100 Eur s tým, že v prípade omeškania so zaplatením čo i len jednej splátky sa stáva splatným
celé plnenie.

Styk otca s maloletými deťmi sa ponecháva neupravený.

Otec E. F., nar. XX.XX.XXXX, je povinný zaplatiť štátu náhradu trov konania vo výške 1.107,91 Eur,
a to do 30 dní od právoplatnosti tohto výroku rozsudku na účet Okresného súdu Malacky.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 25.02.2020 sa matka domáhala určenia otcovstva
k maloletým deťom s tým, že ako muža, ktorého otcovstvo má byť určené, označila E. F., nar.

XX.XX.XXXX. Čo sa týka úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom matka
navrhla(č.l.32),abysúdzverilmaloletédetidojejosobnejstarostlivostiaurčilotcovipovinnosťprispievať
na výživu maloletých detí výživným vo výške 150 Eur mesačne na každé z maloletých detí, keďže
sú školopovinné. Uviedla, že poberá dávky v hmotnej núdzi a žije v azylovom dome. Na pojednávaní
doplnila, že styk žiada ponechať neupravený.

2. Matkou označený muž, ktorého otcovstvo malo byť určené (ďalej aj len „domnelý otec“ alebo len
„otec“), sa k návrhu písomne vyjadril v podaní zo dňa 16.12.2022 tak, že sa necíti byť otcom maloletých
detí. Už je to 10 rokov a nevie, aký má matka na to dôvod. Ďalej uviedol, že je invalidný dôchodca
a poberá invalidný dôchodok, kvôli zdravotným problémom nemôže cestovať a dostaviť sa na tunajší
súd. V podaní doručenom súdu dňa 13.02.2025 uviedol, že v dôsledku zdravotného stavu je na

invalidnom vozíku, má nepohyblivé nohy.

3. Matkou označený otec, sa na žiadne z nariadených pojednávaní nedostavil a tieto sa s poukazom
na ust. § 180 Civilného sporého poriadku konali v jeho neprítomnosti, keďže predvolanie mal riadne
doručené a o odročenie pojednávania nežiadal, navyše pred dožiadaným súdom uviedol, že súhlasí,

aby súd konal v jeho neprítomnosti.

4. Súd sa oboznámil s návrhom a vykonal znalecké dokazovanie znalcom z odboru genetika ako aj
dokazovanie výsluchom matky, výsluchom otca prostredníctvom dožiadaného súdu v Českej republike
a listinnými dôkazmi založenými v spise, tak ako je v podstatnom uvedené nižšie.

5. Matka na pojednávaní dňa 28.03.2023 vypovedala, že sa s domnelým otcom spoznala v roku 2010
alebo 2011, keď býval v D. u svojej sestry. Ona tiež v tom čase žila u sestry v D.. Neskôr spolu bývali
v unimobunke v D.. Počas spolužitia sa im narodili 2 deti, maloletý I. a J.. Matka uviedla, že žiadnych
iných partnerov nemala a intímne sa stýkala v rozhodnom čase len s označeným otcom. Otcovstvo

nechcel uznať, stále sa tomu vyhýbal a asi 2 mesiac po narodení maloletého J. odišiel pracovať do
Čiech a už sa nevrátil, ani ňu ani deti nijako nekontaktoval. Matka si je istá, že je otcom oboch detí.
Stále čakala a myslela si, že sám od seba začne prispievať. Uvádzala, že býva s priateľom na ubytovni
a hľadá si prácu. Deti sú na základe neodkladného opatrenia zverené do Centra pre deti a rodiny. Je
nezamestnaná, predtým krátkodobo pracovala v kuchyni, asi 4 mesiace, živila sa najmä brigádne. Má

len základné vzdelanie. Na pojednávaní dňa 20.02.2025 pri výsluchu uviedla, že brigáduje ako pomocná
sila v kuchyni. Vie si privyrobiť cca 200 Eur za týždeň. Prácu na riadny pracovný pomer sa jej doposiaľ
nepodarilo nájsť. Predtým bola istý čas zamestnaná ako operátor výroby, vtedy sa jej príjmy pohybovali
od 800 Eur do 900 Eur mesačne. Je nemajetná, býva v podnájme, kde nájom je 650 Eur mesačne
vrátaneenergií,splácaosobnýbankrot15Eurmesačne.Ďalejuviedla,žedetisúzdravé,nemajúplatenú

záujmovúčinnosť.I.jev5.ročníkuZŠ,J.v4.ročníkuZŠ.Nákladynadetisúbežnénastravuaoblečenie,
mobilný telefón nemajú. Deti dochádzajú do školy autobusom, kde každému platí cestovné cca 10 Eur
na 2-týždne. Finančne jej pomáha sestra. Požiadala si o dávku v hmotnej núdzi. Na pojednávaní dňa
14.10.2025 matka doplnila, že aktuálne býva s deťmi a jej dvomi dospelými neterami a s dieťaťom jednej
z neterí v prenajatom rodinnom dome v D.. I. navštevuje 6. ročník a J. 5. ročník základnej školy v K..

Obe deti sú zdravé. Platenú záujmovú činnosť nemajú. Na obedy v škole nechodia. Náklady na deti sú
štandardné, čo sa týka stravy, oblečenia a iných bežných vecí. Nájom rodinného domu je 1000 Eur, ten
matka platí na polovicu s neterami, teda ona 500 Eur. Chlapci cestujú do školy autobusom. Mesačne
doprava chlapcov do školy stojí cca 15 Eur na jedného. Matka aktuálne nepracuje, je nezamestnaná.
Poberá len dávky v hmotnej núdzi a prídavky na maloleté deti. Finančne jej pomáha najstarší syn, ktorý

pracuje a ktorý tiež býva spolu s ňou. Uvádzala že je nemajetná. Otec ju ani deti doposiaľ nekontaktoval.

6. Matkou označený otec pri výsluchu pred dožiadaným súdom dňa 06.10.2023 (č.l.138) odmietol
vyhlásiť, že je otcom maloletých detí. Uviedol, že sa necíti byť otcom maloletých detí, matka ho neuviedla
ako otca ani v pôrodnici. Nedáva mu zmysel prečo žiada po 12 rokoch, aby súhlasil, že je otcom. Potvrdil,

že spolu žili v D., on chodil do práce, zarábal peniaze a staral sa o deti, chovali sa k nemu však zlea aj s matkinou matkou ho vyhadzovali. Bývali v D. v unimobunke, ktorú kúpil za 700 Eur. V čase, keď
spolu žili sa matke narodil maloletý J. a I.. Najskôr popieral, že by mal v čase rozhodnom pre počatie
detí s matkou intímny styk. Uvádzal, že chodil na nočné a matka stále chodila preč. Ľudia mu hovorili,

že v noci k nim chodia autá rakúskych značiek. Zarábal vtedy 800-1000 Eur mesačne, dával jej peniaze
a on nemal ani na cigarety, matka spolu s jej matkou skoro všetko prepili. Žili spolu asi 1,5 roka. Otca
len využívali. Neskôr pripustil, že mal s matkou sexuálny intímny styk, avšak nevie či sú maloleté deti
jeho. Po čase keď sa narodil J. odišiel za prácou do Českej republiky a už sa nevrátil, je tomu už 12
rokov a doteraz po ňom nikto nič nechcel. Volal na Slovensko, aby mu dali kontakt na matku, chcel

vedieť, ako sa majú deti a povedali mu, že sú v detskom domove. Na výživné, ktoré žiada matka, nemá.
Čo sa týka jeho osobných a majetkových pomerov, uviedol, že je ženatý, žije s manželkou v spoločnej
domácnosti, spoločné deti nemajú. Obidvaja pracujú vo firme C. H., chodia tam tak na 2-4 hodiny, za
čo majú mesačne každý 2 400 Kč (cca 98 Eur). Na plný úväzok ho nechcú nikde vziať, nakoľko má
zdravotné problémy – vysoký krvný tlak, cukrovku, problémy s nohami a chrbticou a bude mať 60 rokov.
Ani manželku nechcú nikde prijať, a to hlavne kvôli veku. Naposledy pracoval 8 hodín denne v roku

2021. Pracovný pomer bol ukončený lebo znižovali stavy, bol tam len 3 mesiace prepustili ho ako prvého.
V C. pracuje od apríla 2023 na dohodu o vykonaní práce. Má základné vzdelanie, za totality pracoval
v JZD. Teraz je na invalidnom dôchodku – prvý stupeň s pracovným obmedzením 30 %. V roku 2020
nepracoval nikde, bol na úrade práce a v roku 2021 poberal hmotnú núdzu, ktorá bola vo výške 3.400
Kč mesačne (cca 130 Eur), potom bola znížená na 2200 Kč (cca 84 Eur), potom už nepoberal nič, lebo

ho počítali s manželkou. Poberá čiastočný invalidný dôchodok vo výške 8.080 Kč (cca 330 Eur) skoro 2
roky kvôli chrbtici. Inú prácu ako v C. nezvládne. Má mesačné výdavky: 6.000 Kč nájom (cca 245 Eur),
700 Kč (cca 29 Eur) elektrinu, ďalej má výdavky na potraviny a lieky. Má veľa dlhov a exekúcie, ktoré
neplatí, účet v banke nemá, kvôli exekúcii. Žijú z dôchodku a z platu čo majú. Zaplatí 7.000 Kč (286 Eur),
z dôchodku mu zostane 2.000 Kč (82 Eur), každý zarobia 2.400 Kč (cca 98 Eur), žijú od výplaty k výplate.

Má jednu vyživovaciu povinnosť k maloletej dcére, ktorá má 16 rokov, a to vo výške 2000 Kč (cca 80 Eur)
mesačne. K svojim majetkovým pomerov ďalej uviedol, že manželka vlastní osobné motorové vozidlo,
iný hodnotnejší majetok nemá, nemá ani úspory, žijú s manželkou sami dvaja v prenajatom byte. Jeho
zdravotný stav je zlý – vysoký krvný tlak, diabetes, ochorenie pľúc, astmu, poškodená chrbtica, berie
viaceré lieky. Nikdy nepodnikal. Žiadne iné dávky nepoberá, nehnuteľnosť nevlastní. Uvádzal, že ak by

sa potvrdilo, že deti sú jeho tak I. by si vzal do starostlivosti, lebo mu prirástol k srdcu.

7. Kolízny opatrovník na pojednávaní dňa 14.10.2025 uviedol, že návrh matky je opodstatnený.

8. Podľa potvrdenia ÚPSVaR zo dňa 03.07.2025 (č.l.343-356) matka poberá prídavky na dve maloleté

deti na – J. a I. do mesiaca marec 2022 a od mesiaca február 2024 doposiaľ, na ich brata K. poberala
prídavky do mesiaca marec 2022. Prídavky na deti v roku 2019 boli vo výške 73,02 Eur a v septembri
2019 jednorazovo 173,02 Eur; v roku 2020 vo výške 74,85 Eur a v septembri 2020 jednorazovo 177,35
Eur; v roku 2021 vo výške 76,50 Eur s tým, že v septembri 2021 jednorazovo 300 Eur; v roku 2022 vo
výške spolu 77,64 Eur; v roku 2024 vo výške 120 Eur a v období 09/2024-12/2024 60 Eur mesačne

a v roku 2025 vo výške 120 Eur. Dávku v hmotnej núdzi matka poberala od mesiaca január 2018 do
mesiaca apríl 2022, od mesiaca október 2022 do mesiaca november 2022, od mesiaca január 2023 do
mesiaca september 2023, od mesiaca október 2024 do mesiaca november 2024 a od mesiaca február
2025 doposiaľ. Žiadna iná štátna sociálna dávka jej od roku 2019 nie je vyplácaná. Dávka v hmotnej
núdzi bola matke v roku 2019 vyplatená spolu vo výške 1.270,80 Eur, v roku 2020 vo výške 2.410,60

Eur, v roku 2021 vo výške 3.190,90 Eur, v roku 2022 vo výške 1.131,30 Eur, v roku 2023 vo výške
594,30 Eur, v roku 2024 vo výške 516 Eur a v roku 2025 vo výške do mesiaca máj 2025 vo výške
1.505 Eur. Podľa potvrdenia ÚPSVaR zo dňa 17.07.2025 (č.l.385) matka nikdy nebola vedená ako
uchádzač o zamestnanie. Podľa potvrdenia Sociálnej poisťovne zo dňa 08.07.2025 (č.l. 361) matka
poberala v období rokov 2019 - 2025 ošetrovné v mesiacoch 08/2019 - 166,80 Eur, 09/2019 – 162,40

Eur a 04/2024 – 51,10 Eur.

9. Z listinných dôkazov vyplýva nasledovná pracovná história matky a ňou dosahované príjmy zo
zamestnania. Z lustrácie v Sociálnej poisťovni (č.l.329-332) vyplýva, že matka bola od 01.03.2019 do
11.09.2019 zamestnaná v spoločnosti L. – M. K. s.r.o. s mesačným vymeriavacím základom v rozmedzí

od 475,88 Eur – 1.060,37 Eur. Podľa potvrdenia zamestnávateľa N. K. s.r.o. (č.l. 365-366) matka
bola u tohto zamestnávateľa zamestnaná od 21.11.2019 do 31.12.2019, išlo o dohodu o vykonaní
práce na dobu určitú, pričom dosiahla čistý príjem 411,92 Eur. Podľa lustrácie v Sociálnej poisťovni
bola následne v období od 06.02.2020 do 19.02.2020 zamestnaná u zamestnávateľa O. E. M.,priočm dosiahla vymeriavací základ vo výške 71,26 Eur. Podľa potvrdenia zamestnávateľa P. G. Q.
(č.l. 372-373) matka bola u tohto zamestnávateľa zamestnaná od 15.08.2020 do 25.09.2020, pričom
pracovný pomer bol ukončený počas skúšobnej doby a dosiahla čistý príjem spolu 503,55 Eur. Podľa

potvrdenia zamestnávateľa R. R. s.r.o. (č.l. 390-1) matka bola u tohto zamestnávateľa zamestnaná
od 07.09.2020-19.10.2020, pričom dosiahla čistý príjem spolu 70,19 Eur. Podľa lustrácie v Sociálnej
poisťovni bola následne v období od 23.12.2020 do 31.01.2021 zamestnaná u zamestnávateľa S.
s.r.o. na dohodu pričom dosiahla vymeriavací základ za uvedené obdobie spolu vo výške 104,99 Eur;
v období od 20.02.2021 do 31.03.2021 bola zamestnaná u zamestnávateľa I. K. na dohodu, pričom

dosiahla vymeriavací základ za uvedené obdobie vo výške 69,81 Eur; v období od 05.08.2021 do
31.08.2021 bola zamestnaná u zamestnávateľa L. s.r.o. na dohodu, pričom dosiahla vymeriavací základ
za uvedené obdobie spolu vo výške 92,36 Eur; v období od 03.01.2022 do 28.02.2022 bola zamestnaná
u zamestnávateľa G. M. s.r.o. na dohodu, pričom dosiahla vymeriavací základ za uvedené obdobie
spolu vo výške 102,90 Eur a v období od 01.04.2022 do 20.04.2022 bola zamestnaná u zamestnávateľa
L. – M. K. s.r.o., pričom dosiahla vymeriavací základ za uvedené obdobie vo výške 243,53 Eur.

Podľa potvrdenia zamestnávateľa T. R., a.s. (č.l. 370-371) bola matka následne zamestnaná u tohto
zamestnávateľa od 27.05.2022 do 27.05.2022, pričom pracovný pomer ukončila počas skúšobnej doby
a dosiahla čistý príjem 24,63 Eur. Podľa potvrdenia zamestnávateľa I. s.r.o. (č.l. 382-3) matka bola
u tohto zamestnávateľa zamestnaná od 25.10.2022 do 15.12.2022 na dohodu o pracovnej činnosti a
dosiahla čistý príjem 228,64 Eur. Podľa potvrdenia zamestnávateľa E. C., s.r.o. (č.l. 358-360) matka

bola u tohto zamestnávateľa zamestnaná od 10.05.2023 do 12.05.2023, ukončenie pomeru bolo matkou
v skúšobnej dobe, pričom dosiahla čistý príjem 32,79 Eur. Podľa lustrácie v Sociálnej poisťovni bola
následne v období od 25.09.2023 do 17.07.2024 zamestnaná u zamestnávateľa spojená škola K. P.
pričom dosiahla vymeriavací základ za uvedené obdobie mesačne s priemere okolo 921,64 Eur. Podľa
potvrdenia zamestnávateľa ŽŠ O. I., Q. (č.l. 341) matka bola u tohto zamestnávateľa zamestnaná od

12.09.2023 do 12.09.2023, ukončenie pomeru bolo v skúšobnej dobe, pričom dosiahla čistý príjem 34,56
Eur.PodľapotvrdeniazamestnávateľaT.,K.(č.l.369)matkabolautohtozamestnávateľazamestnanáod
05.08.2024-30.10.2024, išlo o dohodu o pracovnej činnosti na dobu určitú, pričom dosiahla čistý príjem
132,95 Eur. Podľa potvrdenia zamestnávateľa E. B. PA (č.l. 389) matka bola u tohto zamestnávateľa
zamestnaná od 30.10.2024 do 10.12.2024, ukončenie pomeru bolo matkou z rodinných dôvodov, pričom

dosiahla čistý príjem spolu 1.675,05 Eur. Podľa potvrdenia zamestnávateľa D. s.r.o. (č.l. 376-377) matka
bola u tohto zamestnávateľa zamestnaná od 27.05.2025 do 30.06.2025, pričom pracovný pomer bol
ukončený počas skúšobnej doby pre neuspokojivú dochádzku a dosiahla čistý príjem spolu vo výške
1.356,54 Eur. Ide o posledného zamestnávateľa matky podľa lustrácie v Sociálnej poisťovni (č.l.401).

10. Podľa potvrdenia dopravného inšpektorátu zo dňa 10.07.2025 (č.l.374) matka nie je evidovaná ako
vlastník či držiteľ motorového vozidla.

11. Rozsudkom Okresního soudu v Berouně č.k. 6C 48/2009-168 zo dňa 24.04.2012 (č.l.247) súd uložil
E. F., nar. XX.XX.XXXX povinnosť prispievať na výživu maloletej G. Q., nar. XX.XX.XXXX výživným vo

výške2000Kčpočnúcdňom09.06.2007.Podľaotcomdoloženýchpoštovýchpoukážok(č.l.244),uhradil
dňa 06.02.2025 na adresu E. Q. sumu 2.000,- Kč, bol mu vyplatený invalidný dôchodok za obdobie
06.02.2025-05.03.2025 vo výške 16.629 Kč za invaliditu tretieho stupňa a dňa 06.02.2025 poukázal
sumu 500 Kč na exekútorský úrad. Podľa príkazu k úhrade nákladov exekúcie oprávneného Česká
kancelář pojistitelů (č.l.245) je otec povinný uhradiť na základe exekučného návrhu zo dňa 20.10.2022

ku dňu vydania exekučného príkazu sumu 15.832,91 Eur.

12. Podľa potvrdenia Městského úřadu Domažlice (č.l.316-317) na meno otca sú v ich registri vedené
4 motorové vozidlá (údaje majú inf. charakter a nie sú osvedčením vlastníctva), a to značka VAZ 2101
- registr. v roku 1974, vlastník od roku 2000, Škoda 105 L - registr. v roku 1983, vlastník od roku 2002,

Škoda Fabia - registr. v roku 2000 vlastník od roku 2024 a Škoda Felicia - registr. v roku 1995 vlastník
od roku 2018.

13. Podľa nájomnej zmluvy zo dňa 10.10.2024 (č.l.257) mesto Kdyně ako prenajímateľ prenajíma
označenému otcovi a jeho manželke 1-izbový byt. Podľa potvrdenia o výške nájmu (evidenčného listu

č.l.256) od 16.10.2024 za nájom bytu je označený otec spolu s manželkou povinný platiť mestu Kdyně
sumu 3145 Kč,- mesačne (cca 125 Eur).14. Podľa potvrdenia Územní správy sociálního zabezpečení zo dňa 22.04.2025 (č.l.279) otec bol
zamestnaný od 27.02.2023 do 09.06.2023 v O. spol. s r.o., od 08.02.2023 do 15.02.2023 v B. B. s.r.o.,
od 23.11.2022 do 29.11.2022 v H. H., spol. s r.o. a od 22.11.2019 do 31.01.2020 v K. s.r.o., nemocenské

poberal od 23.03.2023 do 03.04.2023 spolu vo výške 1.092 Kč (cca 47 Eur) a od 25.05.2020 poberá
invalidný dôchodok. Podľa evidenčných listov dôchodkového poistenia (č.l. 310-312) od 22.11.2019 do
31.01.2020 dosiahol u zamestnávateľa P. O. s.r.o. vymeriavací základ 12.889 Kč (cca 507 Eur) a 18.896
Kč (cca 744 Eur); v období od 23.11.2022 do 29.11.2022 dosiahol u zamestnávateľa H. H., spol. s r.o.
vymeriavací základ 4.047 Kč (cca 166 Eur); od 08.02.2023 do 15.02.2023 u zamestnávateľa B. B. s.r.o.

vymeriavací základ 5.190 Kč (cca 220 Eur) a u zamestnávateľa v O. spol. s r.o. od 01.03.2023 do
09.06.2023 vymeriavací základ 5.032 Kč (cca 213 Eur).

15. Podľa pracovnej zmluvy a výpovede zamestnávateľa otca (č.l.323-327) zamestnávateľ H. H., spol.
sr.o.ukončilpracovnýpomeruzavretýnazákladepracovnejzmluvyzodňa21.11.2022vskúšobnejdobe
ku dňu 29.11.2022, kedy otec svojvoľne opustil pracovisko a do práce už nenastúpil. V pracovná zmluva

bola uzavretá na dobu neurčitú od 23.11.2022 na 40 hodín týždenne. Podľa potvrdenia zamestnávateľa
otca(č.l.321)zamestnávateľB.B.s.r.o.,uviedol,žebolunichzamestnanýod08.02.2023do15.02.2023,
pričom dosiahol príjem za mesiac február 2023 vo výške 4.618 Kč (cca 182 Eur) v čistom. Podľa
potvrdenia zamestnávateľa otca (č.l.319) zamestnávateľ O. spol. s r.o. uviedol, že mal u nich aktívnu
dohodu o pracovnej činnosti od 27.02.2023 do 09.06.2023, pričom dosiahol príjem len za mesiac marec

2023 vo výške 3.712 Kč v čistom (cca 157 Eur), ako dôvod ukončenia zamestnávateľ uviedol, že otec
nepracuje.

16. Podľa potvrdenia ČSSZ zo dňa 29.11.2021 (č.l. 72) poberal od 25.05.2020 invalidný dôchodok
prvého stupňa vo výške 6.225 Kč mesačne (cca 230 Eur) a bol mu vyplatený za obdobie od mája 2020

do marca 2021 príspevok na živobytie spolu vo výške 21 312 Kč (cca 800 Eur) a doplatok na bývanie
spolu vo výške 61 381 Kč (cca 2.300 Eur), ako dávky v hmotnej núdzi (potvrdenie Úřadu práce ČR č.l.
73). Podľa rozhodnutia Úradu práce ČR zo dňa 06.11.2024 (č.l.248) otcovi bol priznaný príspevok na
mobilitu vo výške 900 Kč (cca 36 Eur) počnúc dňom 01.05.2024 a rozhodnutím Úradu práce ČR zo
dňa 22.10.2024 (č.l. 249) otcovi bol priznaný príspevok na starostlivosť vo výške 4.400 Kč (cca 175

Eur) počnúc mesiacom máj 2024 a vo výške 4.900 Kč (cca 195 Eur) počnúc mesiacom jún 2024, keďže
potrebuje pomoc v oblasti mobility, stravovania, obliekania, hygieny, osobných aktivít a starostlivosti
o domácnosť. Ide o dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav s potrebou každodennej pomoci inej osoby.
Podľa potvrdenia Úřadu práce ČR zo dňa 23.04.2025 (č.l. 314) a ich evidencie za posledných 10 rokov
bolotecvedenýakouchádzačozamestnanievobdobí23.01.2019-31.05.2019;20.04.2020-22.11.2022

a22.05.2024-23.05.2024stým,ženemalnároknapodporuvnezamestnanostianepoberádávkyštátnej
sociálnej pomoci, pričom od 05/2024 poberá príspevok na starostlivosť vo výške 4.900 Kč (cca 195 Eur)
a príspevok na mobilitu vo výške 900 Kč (cca 36 Eur).

17. Z rozhodnutia Českej správy sociálneho zabezpečenia zo dňa 09.05.2022 (č.l.149) súd zistil, že

otcovi bola zamietnutá žiadosť o zmenu výšky invalidného dôchodku zo dňa 24.11.2021 a naďalej mu
patrí dôchodok pre invaliditu prvého stupňa. Podľa posudku o invalidite E. B. E. Ph.D. zo dňa 27.04.2022
(č.l.152) dospela posudková lekárska posúdením zdravotného stavu E. F. k záveru, že miera poklesu
pracovnej schopnosti posudzovaného je o 35 %. Jedná sa o invaliditu 1. stupňa, ako deň vzniku invalidity
bol uvedený dátum 25.05.2020. Posudzovaný môže vykonávať zárobkovú činnosť s podstatne menšími

nárokmi na telesné schopnosti.

18. Z posudku o invalidite E. U. V. zo dňa 06.09.2024 (č.l. 251) súd zistil, že došlo u E. F. z dôvodu
dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu k poklesu jeho pracovnej schopnosti o 70%, čím došlo
k zmene stupňa invalidity z prvého na tretí stupeň odo dňa 09.04.2024. Hlavným inavalidizujúcim

ochorením je bolestivý syndróm chrbtice s koreňovou iritáciou, pričom ide o ťažké funkčné postihnutie.

19. Podľa prehľadu vyplatenia dôchodku za obdobie od 25.05.2020 do 25.04.2025 (č.l.281) za obdobie
od 25.05.2020 do 05.04.2021 bol otcovi v mesiaci marec 2021 vyplatený invalidný dôchodok vo výške
67.836 Kč, t.j. v priemere 6.783,60 Kč mesačne (cca 250 Eur mesačne). Následne mu bol od 06.04.2021

do06.12.2021vyplácanýdôchodokmesačnevovýške6.225Kč(cca240Eur);vroku2022sapohyboval
v priemernej mesačnej výške 7.085 Kč (cca 290 Eur); v roku 2023 v priemernej mesačnej výške 7.904,42
Kč (cca 325 Eur); v roku 2024 v priemernej mesačnej výške 14.950,50 Kč (cca 600 Eur) /k výraznejšiemu
nárastu dôchodku došlo za obdobie od 09.04.2024, keďže do 08.04.2024 poberal dôchodok 8.418 Kč(cca 330 Eur) mesačne a následne začal poberať dôchodok vo výške cca 17.200 Kč (cca 680 Eur)
a v roku 2025 za obdobie do 05.05.2025 v priemernej mesačnej výške 17.562,25 Kč (cca 700 Eur).

20. Podľa oznámenia ČSSZ zo dňa 09.01.2025 (č.l.253) na základe exekučného príkazu budú
z dôchodku otca vykonávané mesačné zrážky vo výške 421 Kč po zohľadnení jednej vyživovanej osoby.

21. Súd podotýka, že pri prepočte príjmov vychádzal z kurzov EUR/CZK platných v predmetnom období
(č.l.413-418).

22. Podľa lekárskej správy E. E. U. zo dňa 07.01.2019 súd zistil, že E. F. trpí viacerými chorobami:
ischémia chronická, arteriálna hypertenzia, chronická obštrukčná pľúcna choroba, astma, dyslipidémia
a reflux. Z lekárskej správy E. F. zo dňa 26.01.2023 (neurologická ambulancia) vyplýva, že medikácia
nepomáha, pacient má bolesti, bol dohodnutý liečebný pobyt na neurologickom oddelení. (č.l.147,
148) Z prepúšťacej správy neurologického oddelenia Klatovskej nemocnice, a.s. zo dňa 09.03.2023

(č.l.150) súd zistil, že E. F. trpí chronickými bolesťami chrbtice, syndrómom spinálnej klaudikácie,
diabetes mellitus 2. typu. a je u neho prítomný nikotinizmus. Podľa lekárskej správy zo dňa 26.08.2025
z algeziologickej ambulancie (č.l.399) je u nich vedený pre bolesti chrbtice, je na invalidnom vozíku,
presunie sa z vozíka len na lôžko, stav je trvalý, bez predpokladu zlepšenia.

23. Počas konania otec doložil potvrdenie o dočasnej neschopnosti uchádzača o zamestnanie plniť
si povinnosti uchádzača zo zdravotných dôvodov s dátumom neschopnosti od 12.12.2022 a od
06.02.2023 (č.l.102a/, č.l.103), potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti od 09.03.2023 (č.l.
113), potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti od 06.02.2024 (č.l. 161), potvrdenie o dočasnej
neschopnosti uchádzača o zamestnanie plniť si povinnosti uchádzača zo zdravotných dôvodov

s dátumom neschopnosti od 23.05.2024 (č.l. 184).

24. Maloleté deti I. a J. a ich brat K., nar. XX.XX.XXXX boli zverené na základe uznesenia Okresného
súdu Malacky č. k. 9PPOm/1/2022-14 zo dňa 18.03.2022 (č.l.392) do starostlivosti Centra pre deti a
rodiny Motýlik, o.z., Nová Dedinka, Dubová č. 974/3, po tom, čo sa matka maloletých detí ocitla bez

bývania a finančných prostriedkov a nedokázala zabezpečiť starostlivosť o maloleté deti. Vzhľadom ku
skutočnosti,žeCentrumpredetiarodinyMotýlik,o.z.,neočakávaneukončilosvojučinnosťk31.07.2022
a matka si svoje pomery neupravila, uznesením Okresného súdu Malacky č. k. 8PPOm/2/2022-15 zo
dňa 22.07.2022, vykonateľným dňa 22.07.2022 (č.l.265) boli maloleté deti okamžite zverené do Centra
pre deti a rodiny Bernolákovo.

25. Z rozsudku tunajšieho súdu č.k. 8P/183/2022-44 zo dňa 13.04.2023, právoplatného dňa 01.06.2023
(č.l.153) súd zistil, že súd zveril maloletého I., J. a ich brata K. do ústavnej starostlivosti, ktorá sa
vykonávala v Centre pre deti a rodiny Bernolákovo. Matka bola zaviazaná prispievať na výživu svojich
maloletých detí výživným vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa

mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred na účet zariadenia, v ktorom sú maloleté deti umiestnené.
Svoje rozhodnutie súd dôvodil tým, že matka vedie túlavý spôsob života, žije striedavo na východnom
Slovensku, v Bratislave a D., nemá stále bývanie ani zamestnanie a svoje pomery si neupravila tak, aby
sa mohla o maloleté deti starať. Ústavná starostlivosť nariadená nad maloletými deťmi bola následne
zrušená rozsudkom tunajšieho súdu 8P/143/2023-62 zo dňa 13.02.2024, právoplatným dňa 28.02.2024

(č.l.222).

26. Podľa správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky o maloletých deťoch zo dňa 11.02.2025
(č.l.234) bol maloletý I. B. neodkladným opatrením Okresného súdu Malacky zo dňa 14.08.2024 sp.
zn. 8P/104/2024, vykonateľným dňom 30.08.2024, zverený do starostlivosti Diagnostického centra

Ružomberok. Pobyt maloletého v zariadení bol ukončený 29.01.2025. Úrad počas umiestnenia
maloletého aktívne spolupracoval so zariadením, matkou maloletého, ako aj s akreditovaným subjektom
Kľúč, n.o., ktorý v rodine maloletého vykonáva opatrenia terénnou formou. I. sa vrátil do kmeňovej školy
– Základná škola v D., do 5. ročníka. Maloletý J. je taktiež žiakom Základnej školy v D., 4. ročník.
Dňa 29.01.2025 vykonali pracovníci úradu sociálne šetrenie na adrese A. X, K., kde aktuálne býva

matka s maloletými deťmi. Ide o byt v podnájme. Byt má 2 izby (obývačku, detskú izbu), kuchyňu a
kúpeľňu. Každý z chlapcov má vlastnú posteľ. V izbe sa nachádza okrem postelí písací stôl, stolička,
skriňa a komoda. V obývačke je rozkladacia pohovka, TV, stôl a obývacia stena. Hygiena v byte bola
na veľmi dobrej úrovni. Starostlivosť o deti zabezpečuje matka sama. Aktuálne žije matka bez partneraa je nezamestnaná, prácu si aktívne hľadá. Matka rozmýšľa o zmene pobytu, chce sa presťahovať do
Malaciek. Celkové výdavky rodiny sú vo výške 850 Eur (nájom s vodou a elektrinou, strava, drogéria
a oblečenie). Nakoľko je matka bez príjmu, finančne jej pomáha jej rodina – sestra a neter. Matka má

podanú žiadosť o bývanie v Azylovom centre Betánia v Malackách. Chcela by tam bývať nejakú dobu,
aby si našetrila na podnájom v Malackách. Deťom chce taktiež zmeniť základnú školu do Malaciek. S
rodinou spolupracoval v roku 2024 akreditovaný subjekt Kľúč, n.o.. Matka súhlasila so spoluprácou aj
v roku 2025.

27. Podľa potvrdenia o návšteve školy (č.l.229-231) maloletý I. je v šk. roku 2024/2025 žiakom 5. ročníka
základnej školy v D. maloletý Róbert žiakom 4. ročníka základnej školy v D..

28. Podľa § 94 ods. 1 Zákona o rodine, ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov,
môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd.

29. Podľa § 94 ods. 2 Zákona o rodine, za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase,
od ktorého neprešlo od narodenia menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo
nevylučujú závažné okolnosti.

30. Ustanovenie § 94 ods. 2 Zákona o rodine upravuje tretiu, v poradí poslednú, vyvrátiteľnú domnienku

otcovstva, ktorá prichádza do úvahy v prípade, ak neprišlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením
rodičov a tiež, ak neprišlo k určeniu otcovstva svedčiaceho manželovi matky. Podľa tretej domnienky
otcovstva prislúcha súdu určiť otcovstvo na základe podaného návrhu, ak sa v konaní preukážu
skutočnosti predpokladané v odseku 2 § 94 Zákona o rodine. Aktívne legitimovaným na podanie návrhu
je dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom. Súd v merite pri zisťovaní skutočného stavu veci

postupoval tak, že najprv zisťoval či muž označený navrhovateľkou za otca dieťaťa v čase rozhodnom
pre počatie dieťaťa súložil s matkou dieťaťa a prípadnú existenciu okolností vylučujúcich otcovstvo. Súd
z výpovedí matky a domnelého otca mal preukázané, že v čase rozhodnom pre počatie dieťaťa, t.j.
vobdobíniemenejako180dníaviacako300dníodnarodeniadieťaťa,súložilsmatkoudieťaťa.Napriek
tejto skutočnosti, označený muž svoje otcovstvo k maloletému dieťaťu spochybňoval a odmietal pristúpiť

k súhlasnému vyhláseniu rodičov. Súd preto nariadil znalecké dokazovanie z odboru genetika, odvetvie
analýza DNA s tým, že úlohou znalca bolo analýzou DNA účastníkov konania určiť pravdepodobnosť
otcovstva označeného otca k maloletému I. a J.. Zo záveru znaleckého posudku znalca z odboru
genetiky (analýza DNA) č. 22/2024 zo dňa 17.09.2024 vypracovaného Mgr. Marianom Baldovičom, PhD.
(č.l.197) vyplýva, že otcovstvo označeného muža voči maloletému I. a rovnako J. je treba pokladať

za prakticky dokázané s mimoriadne vysokou pravdepodobnosťou, ktorú možno pre praktické účely
stotožniť s istotou. Pravdepodobnosť otcovstva u oboch maloletých detí je vyššia ako 99,99% a index
otcovstva vyšší ako 10 000. S poukazom na vykonané dokazovanie súd považoval otcovstvo matkou
označeného muža za preukázané, a preto určil jeho otcovstvo k maloletému I. a J. tak, ako je uvedené
v prvom výroku rozsudku. V konaní neboli tvrdené a ani nevyšli najavo žiadne okolnosti vylučujúce jeho

otcovstvo.

31. Podľa ust § 110 Civilného mimosporového poriadku, s konaním o určenie otcovstva je spojené
konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive maloletého.

32.Podľa§36ods.1Zákonaorodine,rodičiamaloletéhodieťaťa,ktoríspolunežijú,môžusakedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery
v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú

primerane.

33. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej

osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude
zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa
zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške
výživného.34. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu

k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

35. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom
podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom
v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

36. Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a

dôslednástarostlivosťovýchovu,zdravie,výživuavšestrannývývinmaloletéhodieťaťa,b)zastupovanie
maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.

37. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone
sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

38. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

39. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich

schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

40. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a
majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30
% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa

osobitného zákona.

41.Podľa§62ods.4Zákonaorodine,priurčenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliadanato,ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

42. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

43. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah
ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

44. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

45. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré

sú zročné vždy na mesiac dopredu.

46. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch
rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

47. Záujem maloletého dieťaťa je pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa dieťaťa týkajú vždy
prvoradý (čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, čl. 24 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie, čl.
5 Zákona o rodine).48. Konanie o určenie otcovstva je obligatórne spojené s konaním o úpravu výkonu rodičovských práv
a povinností a o výžive maloletého dieťaťa, vo vzťahu ku ktorému o určenie otcovstva ide. Prihliadajúc

na záujem maloletých detí a k stabilite výchovného prostredia dospel súd k záveru, že je namieste zveriť
maloleté deti do osobnej starostlivosti matky, keďže maloleté deti sú dlhodobo v jej faktickej starostlivosti,
pričom domnelý otec zatiaľ o maloleté deti neprejavuje žiaden záujem, a to ani po tom, čo sa dozvedel
výsledky znaleckého dokazovania. Súd zároveň určil, že zastupovať maloleté deti a spravovať ich
majetok sú oprávnení obaja rodičia, keďže napriek zvereniu maloletých detí do starostlivosti matky,

rodičovské práva a povinnosti zostávajú otcovi v tomto smere zachované a právoplatnosťou určenia
otcovstvasastávazákonnýmzástupcommaloletýchdetírovnakoakojevsúčasnostimatka.Oprávnenie
rodičov zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok zo zákona náleží rovnako obom rodičom,
pričom zasiahnuť do výkonu rodičovských práv a povinností môže súd rodičovi výlučne z dôvodov, ktoré
sú uvedené v § 38 Zákona o rodine.

49. Keďže súd zveril maloleté deti do starostlivosti matky, bolo potrebné rozhodnúť o vyživovacej
povinnosti otca. K vyživovacej povinnosti súd vo všeobecnosti uvádza, že prvoradou povinnosťou oboch
rodičov je venovať dostatočné úsilie na riadne zabezpečenie výživy svojich maloletých detí, ktoré sú
v plnej miere odkázané výživou na svojich rodičov, keďže nie sú schopné samy sa živiť. Každý z
rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa pričom rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu

povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení (poskytovanie bývania, stravy, nákup ošatenia a pod.)
a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, je povinný prispieva na jeho výživu
výživným, predstavujúcim peňažný príspevok na hradenie potrieb dieťaťa.

50. Pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti súd zohľadnil odôvodnené potreby maloletých detí, výkon

osobnej starostlivosti matky o maloleté deti a možnosti, schopnosti a majetkové pomery otca maloletých,
tedapovinnéhoakoajmatkymaloletých.Preurčenievýškyvyživovacejpovinnostijesmerodajnáživotná
úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že právom dieťaťa je podieľať sa na životnej
úrovni každého svojho rodiča. Cieľom ustanovenia § 62 ods. 5 Zákona o rodine je zvyšovať mieru
rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď si rodič

zodpovedajúcim spôsobom splní svoju vyživovaciu povinnosť. Teda každý rodič má povinnosť v prvom
rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa, ktorá má prednosť pred inými výdavkami rodičov.

51. Z vyššie citovaných ustanovení Zákona o rodine vyplýva, že konkrétna výška výživného je
ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného (dieťaťa), jednak na strane výživou

povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby
s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na
životnej úrovni svojich rodičov.

52. Základnou podmienkou správneho určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu, je preto

vyhodnotenie nákladov na pokrytie odôvodnených potrieb dieťa. Pod odôvodnenými (opodstatnenými)
potrebami dieťaťa je nutné rozumieť nie len tie najzákladnejšie potreby, ktorými sú strava, ošatenie,
hygiena, bývanie, zdravotná starostlivosť a pod., ale aj širšie potreby súvisiace s prípravou na budúce
povolanie, výchovou, kultúrnym a športovým vyžitím a závisia predovšetkým od veku, zdravotného
stavu, záujmov dieťaťa. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj

nepravidelné výdavky, napríklad rôzne školské výlety, kúpa športových potrieb, zdravotných pomôcok
apodobne.Ibazákladnébežnépotrebydieťaťapokrývavyživovaciapovinnosťrodičovlenvtomprípade,
ak sú možnosti a schopnosti rodičov slabé alebo objektívne obmedzené a nedovoľujú poskytnúť dieťaťu
viac.

53. Uspokojovanie odôvodnených potrieb dieťaťa je limitované možnosťami, schopnosťami a
majetkovými pomermi rodičov, pričom sú rozhodujúce zárobkové možnosti a schopnosti každého
z rodičov, ktoré súd dané nie len ich subjektívnymi vlastnosťami (vek, vzdelanie, kvalifikácia,
pracovné skúsenosti, zdravotný stav atď.) ale aj okolnosťami objektívneho charakteru napr. pracovnými
príležitosťami a celkovou situáciou na trhu práce. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti

povinného rodiča podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže, že rodič sa
vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom prípade je súd povinný
skúmať dôvody, ktoré viedli k strate na príjmoch alebo majetku. Súd prihliada u oboch rodičov tiež na
celkový počet a charakter ich prípadných ďalších vyživovacích povinností.54. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, s ohľadom na vek maloletých detí a ich odôvodnené potreby, má
súd za to, že výška výživného tak ako ju v jednotlivých obdobiach súd určil, je primeraným výživným

a zodpovedá zisteným schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom oboch rodičov zistených
ich výsluchmi a vyššie opísanými listinnými dôkazmi a z toho vyplývajúcej životnej úrovni. Pri určení
výšky výživného súd vychádzal z nákladov na maloleté deti uvádzaných matkou a bežných potrieb
detí vo veku maloletých. Obe maloleté deti sú zdravé, I. navštevuje 6. ročník základnej školy a J. 5.
ročník základnej školy. Platenú záujmovú činnosť deti nenavštevujú. Matka má s nimi bežné náklady

zodpovedajúce ich veku. V prípade každého z maloletých detí súd aj s ohľadom na životnú úroveň
rodičov ustálil aktuálnu výšku priemerných mesačných nákladov na sumu cca 365 Eur mesačne, ktorá
pozostáva z nasledovného: cca 125 Eur alikvotná časť nákladov na bývanie (vychádzajúc z tvrdenia
matky, že platí 500 Eur nájomné za seba a tri deti, t.j. 500/4=125 Eur), 150 Eur strava, 30 Eur náklady na
dopravu a školu, 40 Eur oblečenie a obuv, 10 Eur hygiena a 10 Eur zdravotná starostlivosť (primeraná
suma pri zdravom dieťati a bežných ochoreniach). Súd na základe vykonaného dokazovania dospel

k záveru, že náklady u oboch maloletých detí sú v zásade rovnaké. Počas konania sa náklady priebežne
zvyšovali najmä v súvislosti s celkovým nárastom životných nákladov a s prihliadnutím k tomu sa
základné odôvodnené náklady na obe maloleté deti pohybovali od cca 300 do 365 Eur mesačne, keď sa
postupne zvyšovala najmä položka na stravu. Náklady matky na bývanie sa naopak v priebehu konania
mierne znížili, keď najskôr uvádzala nájomné 650 Eur mesačne a následne po presťahovaní 500 Eur

mesačne.

55. Matka si svoju vyživovaciu povinnosť plní čiastočne výkonom osobnej starostlivosti o maloleté deti,
ktorá je postavená na roveň finančnému plneniu, pričom aktuálne je opäť nezamestnaná a poberá len
prídavky na obe deti spolu v sume 120 Eur mesačne a dávku v hmotnej núdzi (tak ako je špecifikovaná

v bode 8. odôvod.), súd však nezistil okolnosti na stane matky, ktoré by jej bránili sa zamestnať
a dosahovať príjem zodpovedajúci jej možnostiam a schopnostiam aspoň na úrovni cca 800 Eur
mesačne vychádzajúc z toho, že pri výsluchu uvádzala, že brigádne si vie zarobiť cca 200 Eur za týždeň,
resp. aj ako operátor výroby v minulosti mala príjem cca 800 Eur mesačne. Matka inú vyživovaciu
povinnosť v súčasnosti už nemá, keďže z jej výsluchu vyplynulo, že jej plnoletý syn sa už živí sám

a pomáha jej s úhradou nákladov.

56. Ani jeden z rodičov nevlastní žiadnu nehnuteľnosť a ani iný významnejší majetok, u oboch rodičov
súdkonštatuje,žeichživotnáúroveňjeskôrnižšia,obajamaliproblémudržaťsistabilnézamestnaniena
plný pracovný úväzok a pravidelný príjem, pričom u otca bola táto skutočnosť ovplyvnená jeho postupne

sa zhoršujúcim zdravotným stavom a zvýšením invalidity.

57. Súd od podania návrhu na súd do momentu, kedy bol otcovi priznaný plný invalidný dôchodok,
rozhodol o jeho povinnosti prispievať na výživu každého z detí v sume 60 Eur mesačne, pri zohľadnení
jeho ďalšej vyživovacej povinnosti k dcére, keď v tomto období vychádzal z príjmu otca na úrovni cca

600 Eur mesačne, pozostávajúceho z jeho čiastočného invalidného dôchodku - cca 230 Eur mesačne
v roku 2020 až do cca 325 Eur v roku 2023 a v roku 2024 do 08.04.2024 cca vo výške 330 Eur
mesačne, pričom istý čas poberal aj dávky v hmotnej núdzi, a to v období od 05/2020-03/2021 spolu
vo výške 800 Eur + 2.300 Eur, t.j. vo výške v priemere cca 280 Eur mesačne (bod 16. a 19. odôvod.),
s tým, že s ohľadom len na čiastočný invalidný dôchodok a konštatovanú mieru zníženia pracovnej

schopnosti na úrovni 35 %, súd vychádzal z toho, že mal schopnosti a možnosti si privyrobiť prácou
na čiastočný úväzok či brigádne, čo aj v určitých časových obdobiach (ako vyplýva aj z bodu 14.-15.
odôvod.) aj vykonával, napr. vo februári 2023 si privyrobil sumou 182 Eur v čistom za cca 1 týždeň
vykonávania práce. Teda súd mal za to, že je dôvodné vychádzať z toho, že bolo v možnostiach otca
si okrem invalidného dôchodku privyrobiť ešte sumou cca okolo 300-400 Eur mesačne pri primeranom

zohľadnení jeho pracovného obmedzenia. Preto súd vychádzal z potenciálneho príjmu otca na úrovni
okolo 600 Eur mesačne. Pri uplatnení princípu potenciality neprihliada súd len na skutočné (faktické)
príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jeho potenciálnych
príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný (potenciálne) mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný
stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt

na trhu práce. Na zníženie (stratu) príjmu povinného súd prihliada len v prípade jednoznačného
preukázania takého dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia povinného (rozsudok
Najvyššieho súdu SR z 20.02.2019, sp. zn. 3Cdo/236/2018). Princíp potencionality príjmov nevyžaduje
detailné preukázanie všetkých príjmov povinného, pretože použitím tohto princípu súd podľa charakterusprávania sa povinného vymedzuje fiktívny (prezumovaný príjem), ktorý je následne základom pre
určenie výživného na dieťa (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 31. marca 2021, sp. zn. 5Cdo/14/2021).
Súd pritom zohľadnil, že ide o otca so základným vzdelaním a zhoršeným zdravotným stavom.

58. Následne bol otcovi priznaný počnúc dňom 09.04.2024 plný invalidný dôchodok s mierou poklesu
vykonávať pracovnú činnosť o 70 %. Finančná situácia otca sa priznaním plného invalidného dôchodku
v roku 2024 vo výške cca 700 Eur (bod 18. - 19.odôvod.) a ďalších dávok od mája 2024, ktoré poberá
spolu v sume cca 230 Eur mesačne (príspevok na starostlivosť a na mobilitu – bod 16. odôvod.)

zastabilizovala a hoci už nemal možnosť si s ohľadom na svoj výrazne zhoršený zdravotný stav
privyrobiť, sa jeho faktické príjmy stali pravidelnými, zvýšili sa a finančná situácia otca sa zlepšila.
S ohľadom na uvedené súd od priznania plného invalidného dôchodku a ďalších dávok otcovi počínajúc
mesiacom máj 2024 vychádzal z jeho príjmu na úrovni cca 930 Eur mesačne, z ktorého určil výživné
na úrovni 100 Eur na každé z detí. Z lekárskych správ vyplýva, že aktuálne je otec už na invalidnom
vozíku, teda má značné problémy s mobilitou a je odkázaný na pomoc inej osoby, teda nemožno

reálne očakávať, že by mohol popri poberaní invalidného dôchodku vykonávať nejakú pracovnú činnosť
a dosahovať potenciálne aj vyšší príjem.

59. Stanovená výška výživného spolu s rodinnými prídavkami, ktoré matka na maloleté deti poberá
a plnením si jej vyživovacej povinnosti v miere zodpovedajúcej jej možnostiam a schopnostiam,

zabezpečia, aby základné odôvodnené potreby maloletých detí boli primerane uspokojené. Vo zvyšnej
časti žiadaného výživného súd návrh nepovažoval za dôvodný, keďže priznanie výživného vo vyššej
výške by nezodpovedalo životnej úrovni a príjmu otca, z ktorého súd pri určení výživného vychádzal.

60. Súdom určená výška výživného vo vzťahu k maloletým deťom približne korešponduje s metodikou

pre výpočet výživného (dostupná na internete https://www.justice.gov.sk/dokumenty/2024/01/Metodika-
Vyzivne.pdf.). Súd podotýka, že predmetná metodika má len odporúčací charakter, nie je pre súd
záväzná. Podľa metodiky z čistého príjmu otca pri spolu 3 vyživovacích povinnostiach a veku dieťaťa
6-9 rokov je odporúčané výživné na úrovni 11 % z príjmu povinného rodiča a pri veku dieťaťa 10-14
rokov je odporúčané výživné na úrovni 13 % z príjmu povinného rodiča. Súd prihliadal na komplexnú

situáciu a možnosti a schopnosti na stane oboch rodičov a najmä na zdravotný stav otca, jeho vek
a odkázanosť na starostlivosť inej osoby a stanovil na obe deti výživné zodpovedajúce cca 11 % z príjmu
otca, z ktorého vychádzal.

61. Aj v prípade návrhu na určenie otcovstva je namieste aplikovať ust. § 77 ods. 1 Zák. o rodine,

podľa ktorého možno výživné priznať len odo dňa začatia súdneho konania a výživné pre maloleté dieťa
možno priznať najdlhšie za dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné
osobitného zreteľa. Súd nezistil v danom prípade žiadne relevantné skutočnosti (objektívnu prekážku),
ktoré bránili matke podať návrh na určenie otcovstva skôr. Bolo teda dôvodné výživné priznať od podania
návrhu na súd.

62. Keďže súd zaviazal otca povinnosťou prispievať na výživu od podania návrhu na súd, musel
rozhodnúť aj o zročnom výživnom, ktoré u oboch maloletých detí za obdobie od 25.02.2020 do
30.09.2025 predstavuje sumu 3.307,38 Eur a pozostáva z nasledovného: alikvotná časť za mesiac
február 2020 vo výške 10,34 Eur (60/29 x 5 dní = 10,34 Eur) + 24 mesiacov od marca 2020 do februára

2022 x 60 Eur = 1.440 Eur + alikvotná časť za mesiac marec 2022 vo výške 32,90 Eur (60/31x17 dní
= 32,90 Eur) + 4,14 Eur alikvotná časť za mesiac február 2024 (60/29 x 2 dni) + 60 Eur x 2 mesiace
za marec a apríl 2024 = 120 Eur + 17 mesiacov x 100 Eur = 1700 Eur za obdobie od 01.05.2024 do
30.09.2025, teda 10,34 Eur +1.440 Eur + 32,90 Eur + 4,14 Eur + 120 Eur + 1.700 Eur = 3.307,38 Eur. Od
18.03.2022 do 27.02.2024 boli deti umiestnené v zariadení a neboli v starostlivosti matky, preto za toto

obdobie súd zročné výživné neurčil.

63. Podľa ust. § 232 ods. 1 Civilného sporového poriadku, lehota na plnenie je tri dni a plynie od
právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

64. Súd umožnil otcovi zaplatiť zročné výživné v splátkach vo výške splátky 100 Eur na každé z detí pod
stratou výhody splátok, a to najmä s ohľadom na celkovú výšku zročného výživného a mesačné príjmy
otca a jeho celkovú sociálnu situáciu. Priznanie nižšej splátky by nebolo spravodlivé aj s ohľadom na to,
že všetky náklady na maloleté deti od opustenia spoločnej domácnosti otcom znášala práve matka,otec otcovstvo uznať odmietal (mal pochybnosti), avšak ani po doručení znaleckého posudku výživné
hradiťnezačal.Tedavýškacelkovéhodlhuaajsamotnejsplátkybolazapríčinenáprávenezodpovedným
správaním otca.

65. Styk otca s maloletými deťmi matka navrhla ponechať neupravený, otec v prípade určenia otcovstva
úpravu styku nenavrhoval. Preto aj s ohľadom na doterajšie správanie otca, ktorý neprejavil v tomto
smere žiaden záujem, nebolo namieste styk ku dňu rozhodnutia súdu upravovať a bol tak ponechaný
na dohodu rodičov.

66. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

67. Podľa § 53 Civilného mimosporového poriadku, v konaní vo veciach určenia rodičovstva a v
konaniach vo veciach notárskych úschov môže súd priznať náhradu trov konania účastníkom, ktorí mali

vo veci úspech, proti účastníkom, ktorí úspech nemali, ak to možno spravodlivo požadovať.

68. Podľa § 55 Civilného mimosporového poriadku, Súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak
je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.

69. Podľa § 57 Civilného mimosporového poriadku, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy
konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.

70. O trovách konania účastníkov rozhodol súd s poukazom na ust. § 52 Civilného mimosporového
poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon

neustanovuje inak. V uvedenom prípade nebol daný dôvod rozhodnúť o trovách konania iným
spôsobom.

71. V konaní vznikli aj trovy štátu, a to v sume spolu 1.107,91 Eur, ktorú súd uhradil zo štátnych
finančných prostriedkov znalcovi ako znalečné vo výške 931,52 Eur a dožiadaného súdu ako náhradu

nákladov vo výške 176,39 Eur. Tunajší súd uznesením č. k. 9Pc/12/2020-166 zo dňa 08.04.2024 uložil
domnelému otcovi povinnosť zložiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania vo výške 1.000 Eur,
keďžematkabolauznesenímč.k.9Pc/12/2020-24zodňa10.09.2020oslobodenáodsúdnychpoplatkov.
Otec vyrubený preddavok na účet tunajšieho súdu nezložil, preto súd nechal znalečné vyplatiť zo
štátnych finančných prostriedkov, keď celková odmena za znalecký úkon priznaná znalcovi činila 931,52

Eur. Uznesením č.k. 9Pc/12/2020-179 zo dňa 14.05.2024 súd vyplatil z rozpočtových prostriedkov štátu
znalcovi preddavok vo výške 850 Eur a následne uznesením č.k. 9Pc/12/2020-214 zo dňa 30.09.2024
priznal znalečné spolu vo výške 931,52 Eur a sumu nekrytú preddavkom vo výške 81,52 Eur dal vyplatiť
zrozpočtovýchprostriedkovštátu.Súduvzniklitrovyvsúvislostisodberomgenetickéhomateriáluotcovi,
ktorý odber vykonala na základe dožiadania znalkyňa v Českej republike RNDr. Martina Putzová, Ph.D.

Dožiadaný súd – Okresný súd Domažlice si uplatnil náklady dožiadania vo výške 4 407,86 Kč, ktoré
mu tunajší súd uznesením č.k. 9Pc/12/2020-217 zo dňa 30.09.2024 priznal a vyplatil dňa 27.11.2024
podľa aktuálneho menového kurzu vo výške 176,39 Eur (č.l.394). Vychádzajúc z toho, že otec bol v
konaní neúspešný a sám svojím správaním zapríčinil vznik trov štátu, keď odmietal uznať otcovstvo a aj
keď mal pochybnosti nijako nemienil situáciu v súvislosti so svojím možným otcovstvom riešiť, odišiel

do zahraničia a tento stav mu podľa všetkého vyhovoval. Bolo preto dôvodné, aby znášal tieto trovy
konania,pretomusúduložilpovinnosťuhradiťvzniknutétrovyštátu,atovlehote30dníodprávoplatnosti
rozsudku s ohľadom na výšku trov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom

súde Malacky, písomne v 3 vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.

Podľa § 44 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanieexekúciepodľaosobitnéhozákona-zákonč.233/95Z.z.osúdnychexekútorochaexekučnej
činnosti (Exekučný poriadok), ktorá môže byť vykonaná spôsobmi uvedenými týmto zákonom (§ 62
a nasl. zákona č. 233/95 Z. z.). Ak ide o rozhodnutie vo veciach starostlivosti o maloletého, styku
s maloletým alebo inej ako peňažnej povinnosti vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh

na nariadenie výkonu rozhodnutia, ktorý môže byť uskutočnený spôsobom ust. zákonom č. 161/2015
Z.z. Civilný mimosporový poriadok (§ 370 a nasl. C.m.p.).