Rozsudok – Bezpodielové spoluvlastníctvo… ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 1. október 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/181/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113215274
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Popovičová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7113215274.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a členiek

senátu JUDr. Gizely Majerčák a JUDr. Aleny Mikovej v spore žalobkyne A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom
vC.,C.D.XXXX/X,zastúpenejJUDr.KarolomSpišákom,advokátomsosídlomvBratislave,Tuhovskáč.
1protižalovanémuE.F.G.,nar.XX.X.XXXX,bytomvH.,I.C.D.XX,zastúpenéhoJUDr.JurajomKusom,
advokátom so sídlom v Michalovciach, Námestie osloboditeľov č. 10, o vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalobkyne a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice
I zo dňa 15.5.2023 č.k. 24C/177/2013-1215 takto

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok tak, že:

I. Určuje, že do bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu patrí:
nehnuteľnosti nachádzajúce sa v Španielsku v oblasti Benitachell, pomenovaej Pui de la Llorencia a to:
- pozemok o rozlohe 883 m2 v štvrti La Cumbre del Sol a
- rodinný dom s podlahovou plochou 150,73 m2 pozostávajúci z dvoch podlaží, na prízemí s halou,
dvomi spálňami, kúpeľňou, schodmi na druhé podlažie, na prvom podlaží s terasou, obývacou izbou,
kuchyňou, spálňou, toaletou a garážou.

II. Vyporiadava bezpodielové spoluvlastníctvo strán sporu tak, že nehnuteľnosti špecifikované vo výroku
I. prikazuje do výlučného vlastníctva žalovaného.
III. Žalovanému neukladá výplatnú povinnosť vo vzťahu k žalobkyni.

IV. Zostatok z úveru č. XXXXXXXXXXXX, zostatok z úveru č. XXXXXXXXXXXX uhradí banke Sabadell
a zostatok úveru č. XXXX uhradí banke Rural Casa, žalovaný.

V. N e p r i z n á v a náhradu trov konania štátu.

VI. N e p r i z n á v anárok na náhradu trov konania stranám sporu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo strán sporu tak,
že z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu prikázal do výlučného vlastníctva
žalovaného nehnuteľnosti nachádzajúce sa v Španielsku v oblasti Benitachell pomenovanej Pui de la
Llorencia, a to pozemok o rozlohe 883 m2 a rodinný dom s podlahovou plochou 150,73 m2, spolu

v hodnote 385.000,00 eur, ďalej mu prikázal uhradiť zostatky úverov v banke Sabadell spolu v hodnote
50.547,83 eura a uložil mu povinnosť vyplatiť žalobkyni na vyrovnanie podielu sumu 98.916,10 eura
do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok v sume5.775,00 eur a nahradiť trovy štátu v sume 50,00 eur, žalobkyňu na zaplatenie náhrady trov štátu
nezaviazal a vyslovil, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Týmto rozsudkom rozhodol súd prvej inštancie o návrhu žalobkyne na vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva (ďalej len „ BSM“).

3. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie zo zistenia, že do masy BSM patria nehnuteľnosti
špecifikované vo výroku I. rozsudku v Španielsku, nachádzajúce sa v oblasti Benitachell, nadobudnuté

počas trvania manželstva, zaťažené hypotékou vo výške 251.000,00 eur so vznikom záväzku
21.12.2006 a hypotékou vo výške 40.000,00 eur so vznikom záväzku dňa 21.11.2007, čo vyplynulo o.i.
aj z registra vlastníctva v Javea.

4. Pri vyhodnocovaní rozsahu predmetu BSM súd prvej inštancie zotrval na závere uvedenom v prvom
rozsudku, že do masy BSM nepatria nehnuteľnosti, prevedené počas trvania manželstva, a kde

uplynuli premlčacie doby pre dovolanie sa relatívnej neplatnosti jednotlivých právnych úkonov zo strany
žalobkyne ako aj zo záveru, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno ohľadom zahrnutia do masy
BSM hodnoty vyrovnacieho podielu v spoločnosti Gemei s.r.o., prevedenej počas trvania manželstva
a celkovej odmeny žalovaného ako správcu konkurznej podstaty, čo v konaní nebolo preukázané.

5. Pokiaľ ide o súbor 39 umeleckých diel Andyho Warhola, ktoré žalobkyňa navrhla zahrnúť do masy
BSM, súd prvej inštancie ustálil, že po vykonaní dokazovania žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno
a nepreukázala, že tieto umelecké diela boli odplatne nadobudnuté počas trvania manželstva, preto ich
nezaradil do masy BSM. Žalovaný predložením Zmluvy o výpožičke 1/2000 zo dňa 18.1.2000, o ktorej
platnosti súd nepochyboval vzhľadom na výpoveď svedkyne p. J., zástupkyni múzea preukázal, že

dielo Desať slávnych židov 20.storočia nadobudol ešte pred uzavretím manželstva dňa 1.4.2000 so
žalobkyňou. Vo vzťahu k štyrom ďalším dielam uvedeným žalobkyňou bolo preukázané, že ich vlastnili
iné osoby.

6. Vzhľadom na zhodné tvrdenia strán sporu, že nehnuteľnosť v oblasti Benitachell patrí do BSM a

strany zhodné návrhy, aby bola prikázaná do výlučného vlastníctva žalovaného, súd ju prikázal do
výlučného vlastníctva žalovaného. Pokiaľ ide o hodnotu tejto nehnuteľnosti, súd dospel k záveru, že pre
zobjektívnenie a zaktuálnenie jej hodnoty je dôvodné prihliadnuť na ceny iných nehnuteľností uvedených
v inzerátoch predložených žalobkyňou. Z inzerátov predložených žalobkyňou mal súd za preukázané,
že porovnateľné domy v uvedenej oblasti v Španielsku majú aktuálnu hodnotu od 269.000,00 až

490.000,00 eur. Keďže žalovaný nepredložil žiadne relevantné dôkazy, ktorými by spochybnil uvedenú
sumu, určením matematického priemeru týchto cien určil hodnotu spoločnej nehnuteľnosti sumou vo
výške 385.000,00 eur.

7. Do masy BSM zahrnul súd aj pasíva, a to úvery poskytnuté stranám sporu počas trvania ich

manželstva v roku 2006 a v roku 2007 a pre účely prikázania úveru niektorej zo strán z dôvodu
neposkytnutia súčinnosti prevzal posledný stranami nespochybnený stav, a to konečný zostatok úverov
ku dňu pôvodného rozhodnutia, teda zostatok prvého úveru ku dňu 25.9.2018 v sume 39.747,53 eura
a zostatok druhého úveru ku dňu 24.9.2018 vo výške 10.800,30 eura.

8. Žalovaným tvrdený poskytnutý úver bankou Rural Casa v Španielsku obom manželom vo výške
375.855,00 eur v konaní nezohľadnil, nakoľko z predloženej úverovej zmluvy nebolo možné zistiť dátum
jej uzatvorenia a žiadny iný dôkaz na preukázanie svojho tvrdenia žalovaný nepredložil.

9. Po ustálení predmetu bezpodielového spoluvlastníctva súd vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo

tak, ako bolo vyššie uvedené, prikázaním predmetnej nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalobcu.
Pri určení výplatnej povinnosti zohľadnil poskytnuté úvery v sume 187.167,80 eura zistenej ku dňu
zániku BSM. Z hodnoty nehnuteľností v sume 385.000,00 eur, z ktorej 1/2 vo výške 192 500 pripadá na
žalobkyňu odpočítal 1/2 zostatku poskytnutých úverov, ktorý po rozvode uhradil žalovaný za žalobkyňu
vo výške 93.583,90 a takto uložil žalovanému na vyrovnanie podielu zaplatiť žalobkyni sumu 98.916,10

eura (192.500 eur – 93.583,90 eur). Súd nemal v konaní za preukázané, aby boli splnené podmienky
na uplatnenie dispartity podielov strán sporu.10. Súd nepriznal náhradu trov konania sporovým stranám v zmysle ust. § 257 C.s.p. vzhľadom na to,
že obe strany sa podieľali na vzniku sporu, kedy sa nedokázali mimosúdne dohodnúť.

11. Vo vzťahu k povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok súd vychádzal z položky č. 6 písm. b/
zákona č. 71/1992 Zb. majúc za to, že hodnota aktív je 385.000,00 eur, preto žalovaného zaviazal na
úhradu súdneho poplatku vo výške 1,5%. Žalobkyňa bola oslobodená od platenia súdnych poplatkov,
preto jej neuložil povinnosť na úhradu súdneho poplatku.

12. Výrok o trovách štátu odôvodnil s poukazom na čl. 4 C.s.p. majúc za to, že trovy štátu, ktoré vznikli
zaplatením sumy 50,00 eur za poskytnutie informácie od bánk, boli vynaložené za účelom zistenia
zostatku na účte žalovaného, ktoré nemuseli byť vynaložené, ak by si splnili svoju dôkaznú povinnosť.

13. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa aj žalovaný.

14. Žalobkyňa v odvolaní navrhla, aby odvolací súd určil, že do podielového spoluvlastníctva strán
sporu v podiele 1/2 patria nehnuteľnosti nachádzajúce sa v Španielsku, a to pozemok o rozlohe 873
m2 a rodinný dom s podlahovou plochou 150,73 m2 a ďalej umelecké diela autora Andyho Warhola,
známe pod názvom „Desať portrétov Židov 20. storočia“ v počte 10 kusov a ďalších 27 obrazov, ktoré
uviedla do zápisnice na pojednávaní, ako aj nesplatené úvery z banky Sabadell v Španielsku a toto

podielové spoluvlastníctvo vyporiadal tak, že nehnuteľnosti prikáže do podielového spoluvlastníctva
strán sporu v podiele 1/2, do výlučného vlastníctva žalovaného prikáže umelecké diela, žalovanému
uloží povinnosť zaplatiť jej na vyrovnanie podielu sumu 762.416,10 eura a prizná jej náhradu trov
konania v rozsahu 100%. Výroky rozsudku označené ako III., V. a VI. navrhla potvrdiť. V odvolaní
uviedla, že v priebehu konania a najmä záverečným návrhom zo dňa 18.10.2018 upresnila masu BSM

tak, že do tejto zaradila predmetné nehnuteľnosti v hodnote 600.000,00 eur a umelecké diela autora
Andyho Warhola v počte 37 kusov v hodnote 1.712.000,00 eur, ako aj záväzky z úverov. Žalobkyňa
poukázala na to, že žalovaný nakladal s majetkom v BSM v rozpore so zákonom a to tak, aby mal
z neho prospech iba on a vzhľadom na to, že išlo o majetok značnej hodnoty, toto konanie žalovaného
by malo byť aj dôvodom na odchýlenie sa od zásady rovnosti podielov pri vyporiadaní BSM. Jednalo

sa o obchodný podiel v spoločnosti GEMMEJ s.r.o. a umelecké diela. Poukázala na to, že súd prvej
inštancie síce konštatoval, že nebolo preukázané, že by súbor 39 umeleckých diel patril do BSM
strán sporu a preto pri vyporiadaní na tento predmet neprihliadal, avšak má za to, že súd nesprávne
vyhodnotil jednak výpoveď dlhoročného a blízkeho priateľa žalovaného J. K., rozporuplnú výpoveď A.
J., dôkazy ňou predložené – články z novín, dokumentárny film Absolut Warhola a Zborník MMUAW,

sfalšované zápisy v knihe prijatých a dlhodobých výpožičiek a nájmov MMUAW. Podľa jej názoru súd
prvej inštancie sa pri hodnotení dôkazov nevysporiadal s tvrdením žalovaného na pojednávaní dňa
4.4.2017 ohľadom nadobudnutia a umiestnenia umeleckých diel, s vyjadrením žalovaného pre Nový Čas
zo dňa 23.2.2011, s dôvodnými pochybnosťami o pravosti zmluvy o výpožičke č. 1/2000 a jej dodatku
zo dňa 18.1.2000, ako aj so skutočnosťou, že žalovaný nemá žiadne relevantné doklady týkajúce sa

nadobudnutia umeleckých diel s tým, že žalovaný pred uzavretím manželstva nedisponoval finančnými
prostriedkami, z ktorých by vedel uhradiť kúpnu cenu za umelecké diela, s vyhrážkami žalovaného vo
vzťahu k nej ohľadom zmarenia predaja portfólia „Desať Židov 20. storočia“, neposkytovaním súčinnosti
MMUAW súdu, s falšovaním listín, ktoré sa stali súčasťou súdneho spisu, a to konkrétne zmluvy
o výpožičke č. 1/2000 a jej dodatku, ako aj knihy prijatých a dlhodobých výpožičiek a nájmov. Skutkový

stav zistený súdom prvej inštancie tak neobstojí, nakoľko sa súd nevysporiadal so všetkými dôkazmi
vykonanými v konaní a jednak vykonané dôkazy nesprávne vyhodnotil, v dôsledku čoho nezahrnul
umelecké diela do masy BSM. Počas konania uviedla, že predmetné nehnuteľnosti majú hodnotu
600.000,00 eur, k čomu predložila aj podobné inzerované nehnuteľnosti v danej oblasti, ktoré však
výmerou podlahovej plochy a vybavením nedosahovali úroveň nehnuteľností, ktoré sú predmetom

konania. Cena nehnuteľností stanovená súdom ako priemer cien inzerovaných nehnuteľností nie je
správna. Aj keď vzhľadom na obmedzenú ponuku inzerovaných nehnuteľností nevedela predložiť
inzerát, ktorý by zodpovedal aktuálnej hodnote nehnuteľností 600.000,00 eur, z predložených inzerátov
je zrejmé, že ani ňou predložená inzerovaná nehnuteľnosť v sume 490.000,00 eur nemala takú obytnú
plochu a príslušenstvo ako nehnuteľnosť, ktorá bola predmetom tohto konania. V konaní bolo sporné, či

záväzky–zostatkyúverovposkytnutýchšpanielskoubankouSabadellpatriadoBSM,nakoľkozmluvnou
dokumentáciou k úverovým zmluvám nedisponuje. Uvedené úverové prostriedky však nemohli byť
použité na financovanie kúpy nehnuteľností, nakoľko boli žalovanému poskytnuté v roku 2005, pričom
nehnuteľnosti nadobudli už v roku 2002. Poukázala na nezrovnalosti v rozsudku, keď v bode I. výroku sauvádza, že do masy BSM súd zaradil zostatok úveru v banke Sabadell vo výške 50.547,83 eura, avšak
vbode42.rozsudkuuvádza,žesumapasív,ktorýchpolovicuodrátalzvyporiadaciehopodielužalobkyne
predstavuje sumu 187.167,79 eura bez bližšieho odôvodnenia. Ďalej uviedla, že vzhľadom na to, že

žalovaný sa v konaní vyjadril, že má príjem 370,00 eur mesačne a vyrovnávací podiel jej bude splácať
v sume 50,00 eur mesačne je zrejmé, že takýmto spôsobom by nestihol jej podiel vyplatiť ani do konca
jeho života. Vzhľadom na uvedené žiadala o prikázanie nehnuteľností do jej výlučného vlastníctva, resp.
dopodielovéhospoluvlastníctvakaždejstranesporuoveľkostipodielu1/2.Domnievasa,žepoprikázaní
veci do jej výlučného vlastníctva by žalovaný nehnuteľnosti zámerne znehodnotil. Podľa jej názoru

súd nesprávne určil žalovanému povinnosť na vyrovnanie podielu uhradiť jej sumu 96.916,10 eura,
nakoľkodomasyBSMnepoňalumeleckédielaanesprávneurčilajhodnotunehnuteľností.Zanesprávny
považuje aj výrok vo vzťahu k nepriznanej náhrade trov konania, nakoľko konanie o vyporiadanie BSM
je sporovým konaním, ktoré sa riadi zásadami náhrady trov a v konaní mala procesný úspech vo veci,
v dôsledku čoho jej mala byť priznaná náhrada trov konania. Žalobu podala z dôvodu, že žalovaný
daroval majetok BSM jeho deťom z prvého manželstva, avšak svojmu biologickému synovi odmietal dať

čokoľvek.

15. Žalovaný v odvolaní navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok a určil, že do
bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu patria nehnuteľnosti v hodnote 275.000,00 eur, nesplatené
úvery v banke Sabadell v sume 50.547,83 eura, nesplatený zostatok na úvere z banky Rural Casa

v Španielsku vo výške 94.000,00 eur, potvrdil rozsudok v bode II., zmenil bod III. rozsudku tak, že
zostatky všetkých troch úverov uhradí žalovaný, zmenil bod IV. výroku rozsudku tak, že zamietne
návrh žalobkyne na vyplatenie vyrovnávacieho podielu, nezaviaže ho na zaplatenie súdneho poplatku
a žalobkyňu na zaplatenie náhrady trov štátu a prizná mu náhradu trov konania v rozsahu 100%.
V odvolaní uviedol, že žalobkyňa na pojednávaní dňa 17.6.2021 uviedla, že nemá ďalšie návrhy na

vykonanie dokazovania, dokazovanie bolo vyhlásené za ukončené a pojednávanie bolo odročené na
deň16.7.2021zaúčelomvyhláseniarozhodnutia.Podľaoznámeniasúduprvejinštanciezdôvodu,žepri
vyhotovovaní rozsudku bolo zistené, že je potrebné ešte vykonať dokazovanie ohľadom nadobudnutia
nehnuteľnosti v Španielsku a pasív v bankách, súd zrušil uznesenie o skončení dokazovania a pristúpil
k dokazovaniu týchto sporných skutočností. Podľa názoru žalovaného takýto postup súdu prvej inštancie

je neprípustný, lebo je v rozpore s ust. § 185 ods. 2 C.s.p., podľa ktorého iné dôkazy súd bez
návrhu nevykoná, ak to neustanovuje zákon. Súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 17.4.2023
vzhľadom na zrušenie uznesenia o skončení dokazovania pripustil v konaní dôkazy, ktoré doručila
žalobkyňa s vyjadrením na č.l. 1120-1152. Jednalo sa celkovo o 6 inzercií z portálu nehnuteľnosti.sk
o odhadovaných trhových cenách a ide o podanie žalovanej zo dňa 7.2.2022. Na uvedenom

pojednávaní 17.4.2023 namietal vykonanie tohto dôkazu s poukazom na porušenie ust. § 153 C.s.p.
upravujúcom sudcovskú koncentráciu konania. Súd prvej inštancie prihliadol na podanie žalobkyne zo
dňa 7.2.2022 a takýto postup súdu pri určení ceny nehnuteľnosti považuje za nezákonný, nemajúci
oporu vo vykonanom dokazovaní. Súd na jednej strane tvrdil, že strany sporu neposkytli relevantné
dôkazy na určenie aktuálnej ceny nehnuteľnosti a na strane druhej tvrdil, že je potrebné prihliadať

na ceny v dôkazov predložených žalobkyňou. Ceny nehnuteľností v inzerátoch sú nadhodnotené
a nezodpovedajú trhovej cene. Z uvedených inzerátov ani nevyplýva, aby išlo o porovnateľné domy
ako uviedol súd. Ďalej žalovaný namietal súdom prvej inštancie ustálenú výšku nehnuteľnosti v sume
385.000,00 eur, nakoľko cena nehnuteľnosti už bola ustálená na základe zhodného tvrdenia strán sporu
vo výške 275.000,00 eur, ktorá nebola spochybnená ani odvolacím súdom. Súd tak svojvoľne navýšil

cenu nehnuteľnosti o 100.000,00 eur. Súd prvej inštancie taktiež pochybil, ak nepojal do pasív BSM aj
zmluvu o úvere vo výške 375.855,00 eur. Aj keď podľa názoru súdu prvej inštancie nepredložil zmluvu
o úvere k dvom úverom v sume 251.000,00 eur a 40.000,00 eur, uvedené úvery pojal do pasív BSM
a na druhej strane zmluva o úvere vo výške 375.855,00 eur, ktorú taktiež nepredložil podľa názoru súdu,
nepojal do pasív BSM. Nevedno prečo jeden úver nebol pojatý do pasív BSM. Zostatky úverov ku dňu

zániku manželstva boli v sume 158.212,99 eur, 28.954,81 eur a 94.000,00 eur. Na pojednávaní dňa
4.4.2017 súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaný na žiadosť súdu predložil v španielskom jazyku
zmluvu o úvere v sume 375.855,00 eur, pričom dátum uzavretia zmluvy súd nenašiel. Z tejto zápisnice
nevyplýva, aby mu ju súd vrátil. Žalobkyňa je spoludlžníčkou vo všetkých troch úverových zmluvách
a všetky tri zmluvy má aj k dispozícii. Žalobkyňa tieto jeho tvrdenia nepoprela. V zmluve o úvere s č.

1041 je dátum jej uzavretia vyjadrený slovne: „venticinco de agosto de dos mil cinco“, čo je dátum
25.8.2005. Nemôže preto obstáť záver súdu, že súd nezistil z tejto zmluvy dátum uzatvorenia zmluvy.
Súd prvej inštancie teda pochybil, keď zmluvu o úvere č. 1041 zo dňa 25.8.2005 na sumu 375.855,00
eur nepojal do pasív BSM, pričom ku dňu rozvodu manželstva bol zostatok na tomto úvere 94.000,00eur. Za nesprávny považuje aj záver súdu, že nezistil, koľko zo sumy 81.738,00 eur zinkasoval ako
podielový spoluvlastník vo veľkosti podielu 1/2 z predaja nehnuteľnosti nadobudnutej pred uzatvorením
manželstva, pretože je logické, že jeho podiel bol vo výške polovice tejto sumy, teda v sume 40.869,00

eur. Hodnota nehnuteľnosti v Španielsku bola ustálená už prvým rozsudkom súdu prvej inštancie na
sumu 275.000,00 eur. Súd do hodnoty pasív nezahrnul tretí úver č. XXXX zo dňa 25.8.2005, ktorého
zostatok ku dňu rozvodu manželstva bol vo výške 94.000,00 eur. Ako vnos výlučných finančných
prostriedkov do kúpy nehnuteľnosti v Španielsku, ktorá je predmetom vyporiadania nezahrnul sumu
40.869,00 eur, ktorú zinkasoval žalovaný z predaja nehnuteľnosti. Žalobkyňa v konaní neprodukovala

žiadny dôkaz o tom, že nehnuteľnosť v Španielsku, ktorá je predmetom vyporiadania bola nadobudnutá
z jej výlučných finančných prostriedkov. Po zarátaní uvedených súm do pasív BSM strán sporu je
zrejmé, že podiel žalobkyne na vyrovnaní je nulový, resp. mínusový (-3.083,90 eura). Nepriznanie
náhrady trov konania podľa názoru žalovaného nemá oporu v slovenskom právnom poriadku, lebo
na základe tvrdenia súdu v bode 47. rozsudku by žiadna zo strán sporu nemala nárok na priznanie
náhrady trov konania, lebo sa podieľali na vzniku sporu a nedokázali sa dohodnúť mimosúdne. Pri

rozhodovaní o trovách konania podľa jeho názoru teda vychádza z ust. § 255 ods. 1 C.s.p. a to podľa
pomeru úspechu vo veci strán sporu. Zo žalobného návrhu je zrejmé, že hodnota vecí, ktoré žalobkyňa
zahrnula do vyporiadania BSM je vyššia, než suma 7.794.391,80 eura a jej úspech prvým rozsudkom
bol v sume 68.309,99 eura, čo je pomer úspechu vyjadrený v percentách 0,87%, čiže jej úspech je
len v nepatrnej časti. Súd preto mu mal priznať náhradu trov konania v plnej výške. V rozsudku súdu

ani nepoukázal na konkrétne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by zdôvodňovali použitie ust.
§ 257 C.s.p. o výnimočnom nepriznaní náhrady trov konania. U žalobkyne neexistujú také dôvody
hodné osobitného zreteľa. U neho však na jeho strane sú dôvody hodné osobitného zreteľa, lebo sa
musí brániť vyše 10 rokov a čeliť šikanóznej žalobe. Ďalej namietal, že rozsudok súdu prvej inštancie
je vydaný v rozpore s § 150 Občianskeho zákonníka, nakoľko súd nezohľadnil, ktorá zo strán sporu

ako sa zaslúžila na nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Žalobkyňa v konaní nepredložila jediný
dôkaz, ktorý by potvrdil jej zásluhu na nadobudnutí predmetnej nehnuteľnosti, ktorá je predmetom
vyporiadania BSM. Nepredložila ani dôkaz, že nehnuteľnosť bola nadobudnutá z prostriedkov BSM. Súd
sa taktiež nevysporiadal v napadnutom rozhodnutí s poskytnutým úverom č. 1041 zo dňa 25.8.2005.
O nadobudnutie predmetnej nehnuteľnosti sa výlučne on zaslúžil a preto podiely strán sporu k tejto

nehnuteľnosti nemôžu byť rovnaké. K dnešnému dňu spláca tri úvery spolu vo výške 281.167,80 eura
anakúpunehnuteľnostipoužilajvýlučnesvojefinančnéprostriedkyvsume40.869,00eur.Keďžepasíva
vo výške nesplatených úverov 281.167,80 eura prevyšuje nulový podiel žalobkyne na vyporiadanie
nehnuteľnosti, je toho názoru, že v rámci zásady rovnosti mal súd zaviazať žalobkyňu na splácanie
úverov v polovičnej výške, t.j. vo výške 140.573,90 eura. V konaní namietal, že za celé roky sa žalobkyňa

nijako nestarala a nefinancovala údržbu predmetnej nehnuteľnosti v Španielsku. V prílohe odvolania
zo dňa 2.11.2018 predložil listinné dôkazy, z ktorých je zrejmé, aké náklady mal na udržanie a údržbu
predmetnejnehnuteľnosti,atovcelkovejvýške38.770,21eura.Žalovanýpovažuježalobuzašikanóznu,
nakoľko žalobkyňa zahrnula do vyporiadania BSM hodnotu po sčítaní v sume 7.794.391,80 eura, pričom
manželstvo so žalovaným uzatvorila dňa 1.4.2000, teda vo veku 50 rokov a návrh na vyporiadanie BSM

doručila dňa 28.5.2013. V konaní nepredložila jediný dôkaz, ktorý by potvrdil, že predmetné veci, ktoré
označila v návrhu aj patria do BSM, resp. žalobkyňa sa pričinila o ich nadobudnutie. Má za to, že žaloba
sleduje jediný cieľ, a to bezdôvodne sa obohatiť na jeho úkor. Žalovaný vyslovil nesúhlas s uložením mu
povinnosti zaplatiť súdny poplatok v sume 5.775,00 eur. Rozhodnutie v uvedenej časti o tejto povinnosti
považuje za nezdôvodnené, nakoľko v konaní preukázal, že je starobný dôchodca, má jediný príjem vo

výške 390,50 eura a to starobný dôchodok.

16. Na základe podaných odvolaní odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu
predchádzajúce podľa § 379 v spojení s § 380 C.s.p. na nariadenom odvolacom pojednávaní postupom
podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné a odvolanie žalovaného

je čiastočne dôvodné.

17. Na odvolacom pojednávaní odvolací súd postupom podľa § 384 ods. 1 C.s.p. dokazovanie
v potrebnom rozsahu zopakoval a doplnil, jednak výsluchom strán sporu a predloženými listinnými
dôkazmi predloženými stranami sporu tak, ako to vyplýva zo zápisnice o pojednávaní pred odvolacím

súdom dňa 14.5.2025 a dňa 3.9.2025.

18. Žalobkyňa A. B. na odvolacom pojednávaní uviedla, že manželstvo so žalovaným uzatvorila
v apríli 2000, viedli spoločnú domácnosť, spoločne hospodárili, žalovaný podnikal a v roku 2000vykonával správcu konkurznej podstaty. Táto činnosť mu zabezpečila značný disponibilný príjem.
Spoločnú domácnosť viedli do roku 2005. Nehnuteľnosť Benitachell v celom rozsahu bola financovaná
z finančných prostriedkov získaných žalovaným v rámci činnosti správcu konkurznej podstaty. Podľa jej

informácií nehnuteľnosť stála 300.000,00 eur, pričom neviedli žiaden osobitný účet za účelom šetrenia
finančných prostriedkov na kúpu tejto nehnuteľnosti. Žalovaný pred nadobudnutím tejto nehnuteľnosti
vlastnil ešte jednu nehnuteľnosť v Španielsku, ktorú kúpil v čase pred uzavretím manželstva. Pokiaľ
sa jedná o úvery, ktoré sú predmetom sporu, pri jednom bola osobne v roku 2005 a išlo o úver na
rekonštrukciu domu Benitachell. Finančné prostriedky boli použité na rekonštrukciu tejto nehnuteľnosti.

Pravdou je, že tento úver síce podpísala, ale nikdy ho nesplácala a to ani jednu splátku od roku 2005.
Podľa jej názoru nehnuteľnosť má hodnotu 600.000,00 eur, lebo videla na internete ako sa predávajú
iné nehnuteľnosti. Podľa jej názoru žalovaný nemal finančné prostriedky na kúpu obrazov pred časom,
než začal vykonávať správcu konkurznej podstaty. Podľa jej úsudku žalovaný obrazy zakúpil v roku
2004, všetky nie, ale len obrazy tých Desať slávnych Židov, o ktorých sa aj rozprávali. So žalovaným žila
v spoločnej domácnosti, pričom sa starala o domácnosť ako každá iná žena, robila bežné práce, brala

to tak, že žalovaný podniká. Inzeráty ohľadom obdobných nehnuteľností boli vyhotovené v roku 2022
a podľa jej názoru sporná nehnuteľnosť má vyššiu hodnotu a doložila k tomu aj fotografie obdobných
domov. Pokiaľ ide o ich spoločného syna, tento sa narodil v roku 1980 a keď uzatvorili manželstvo, mal
20 rokov. Ide o síce ich spoločného syna, ten sa však narodil počas jej prvého manželstva a teda za
otca je uvedený jej prvý manžel, nie žalovaný. Nikdy nedošlo k určeniu ani zapretiu otcovstva.

19. Žalovaný na odvolacom pojednávaní uviedol, že na nehnuteľnosť, ktorá je predmetom sporu kúpnu
zmluvu uzatváral v roku 1998, keď ešte nehnuteľnosť nebola postavená. Vtedy dal zálohu vo výške
150.000,00 eur, nakoľko išlo o zmluvu o budúcej zmluve a v roku 1999 na Vianoce bol už v tejto
budove spolu so žalobkyňou. Nehnuteľnosť bola postavená, avšak pred notárom ju prepísali v termíne

až niekedy následne potom, po urobení vkladu. Celá kúpna cena bola uhradená v januári 2000, kedy
už uhradil druhú časť kúpnej ceny 150.000,00 eur, pretože celá nehnuteľnosť stála 300.000,00 eur.
Pri podpise zmluvy sa platí 50% a keď je budova pod strechou, síce nedokončená, platí sa druhá
polovica. Celá suma bola vyplatená výlučne z jeho finančných prostriedkov, ktoré získal pred uzavretím
manželstva. V roku 2005 zobral hypotéku, aby mohol financovať kúpu inej nehnuteľnosti, ktorú však

nemohol splácať a banka mu ju zobrala. Ďalej uviedol, že bol právnym zástupcom 20 rokov múzea
Andyho Warhola a participoval na jeho vzniku. Uviedol, že ani jedno dielo Andyho Warhola nekúpil,
všetky diela dostal za prácu od Johnyho Warhola. Všetky obrazy boli získané darom a bolo to potom,
ako mu doručili vyúčtovanie, koľko by mu mali zaplatiť a potom sa dohodli, že tieto obrazy mu daruje.
Za posledné obrazy 10 Židov jedine zaplatil a bolo to v roku 1998 v sume 80.000,00 USD. Zotrval

na argumentácii, že inzeráty predložené žalobkyňou, pokiaľ ide o ich cenu, sú nadhodnotené, nie je
zrejmé, že za takú cenu sa skutočne predávajú podobné nehnuteľnosti a navrhoval, aby súd na tieto
inzeráty neprihliadal. Ďalej namietal, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní nezohľadnil jeho vnos a tiež,
že uhradil dva spomínané úvery a neprihliadol tiež na tretí úver, čo aj zdokladoval, že bol poskytnutý
počas trvania manželstva so žalobkyňou. Je nesporné, že z nehnuteľnosti, ktorú odpredal mu patril

polovičný podiel, čo predstavuje 40.869,00 eur, ktorú sumu použil na kúpu spornej nehnuteľnosti.
Súd nezohľadnil zmluvu o úvere vo výške 375.855,00 eur poskytnutú obom manželom počas trvania
manželstva. Pokiaľ ide o inzeráty predložené žalobkyňou, tieto neodzrkadľujú trhovú cenu. Mal za to,
že sporná nehnuteľnosť má súdom ustálenú hodnotu 275.000,00 eur. Nakoľko všetky úvery predstavujú
sumu, keďže ide o 281.067,00 eur, ktoré uhradil, je zrejmé, že vo vzťahu k žalobkyni mu nevznikla

výplatná povinnosť. Žalobkyňa v konaní nepredložila jediný dôkaz, ktorý by svedčil o tom, že umelecké
diela nadobudol počas trvania manželstva.

20. Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nemožno
považovať za správne, jednak z hľadiska zisteného skutkového stavu veci, ak súd prvej inštancie

v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva nezohľadnil peňažný úver poskytnutý stranám
sporu 25.8.2005 v sume 375.000,00 eur, ako aj vnos žalovaného na kúpu spornej nehnuteľnosti, ktorý
následne aj nesprávne právne posúdil, ak dospel k záveru o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni
na vyrovnanie podielu sumu 98.916,10 eura.

21. Podľa § 143 Občianskeho zákonníka v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže
byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou
vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe
alebo výkonu povolania len jedného z manželov a vecí vydaných v rámci predpisov v reštitúcii majetkovjednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému
bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

22. Podľa § 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka zánikom manželstva zanikne i bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov.

23. Podľa § 148 ods. 2 Občianskeho zákonníka zo závažných dôvodov, najmä ak by ďalšie
trvanie bezpodielového spoluvlastníctva odporovalo dobrým mravom, môže súd na návrh niektorého

z manželov toto spoluvlastníctvo zrušiť i za trvania manželstva.

24. Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykonáva
sa vyporiada podľa zásad uvedených v § 150.

25. Podľa § 150 Občianskeho zákonníka pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov

sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil
na spoločný majetok a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný
majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov
staral o rodinu a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery
pričinenia treba vziať zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

26. Ako vyplýva z citovaného ust. § 143 Občianskeho zákonníka, vznik, trvanie a zánik bezpodielového
spoluvlastníctva sú zásadne podmienené vznikom, trvaním alebo zánikom manželstva. Predmetom
bezpodielového spoluvlastníctva sú preto všetky hmotné veci, ktoré nadobudli niektorí z manželov
zákonom dovoleným spôsobom uvedeným v ust. § 143 za trvania manželstva.

27. V prejednávanej veci je nesporné, že účastníci uzatvorili manželstvo 1.4.2000, v spoločnej
domácnosti žili do roku 2005, odkedy viedli samostatné domácnosti a samostatne aj hospodárili
a následne Okresný súd Košice I rozsudkom zo dňa 12.4.2012 zrušil bezpodielové spoluvlastníctvo
strán sporu.

28. Na základe zhodných tvrdení strán sporu súd prvej inštancie správne uzavrel, že nehnuteľnosť -
rodinný dom v oblasti Benitachell v Španielsku patrí do bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu.
Rozhodnutie súdu prvej inštancie treba považovať za správne aj v otázke vyporiadania strán sporu
vo vzťahu k uvedenému rodinnému domu, ak tento prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného.

V konaní bolo jednoznačne preukázané, čo potvrdila aj žalobkyňa, že predmetnú nehnuteľnosť od jej
nadobudnutia výlučne užíva žalovaný, ktorý sám zabezpečuje starostlivosť o ňu vrátane údržby a jej
zveľaďovania, čo preukázal vynaloženými nákladmi, sám uhrádza všetky náklady a výdavky spojené
s vlastníctvom tejto nehnuteľnosti, v ktorej aj býva, keďže inú nehnuteľnosť nevlastní. Žalobkyňa býva
v byte, ktorý vlastní. To je aj dôvod, prečo odvolací súd za nedôvodný považuje návrh žalobkyne na

prikázanie uvedeného rodinného domu do ich podielového spoluvlastníctva, resp. do jej výlučného
vlastníctva.

29.Zadôvodnépovažujeodvolacísúdodvolaniežalobkyneažalovaného,pokiaľideoustáleniehodnoty
predmetného rodinného domu v sume 385.000,00 eur a následne aj výšky vyrovnacieho podielu.

30. Aj keď súd prvej inštancie v rozhodnutí uviedol, že pri oceňovaní vecí patriacich do BSM vychádzal
z ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, t.j. zo stavu vecí ku dňu zániku BSM, avšak z ceny
v čase, keď dochádza k vyporiadaniu, jeho skutkový záver o výške ceny rodinného domu v sume
385.000,00 eur nemá podklad vo vykonanom dokazovaní.

31. Žalobkyňa na poslednom pojednávaní v konaní pred súdom prvej inštancie dňa 17.4.2023
(v rozpore so svojim posledným tvrdením o cene 300.000 eur) uviedla, že predmetný rodinný dom
má hodnotu minimálne 600.000,00 eur. Zároveň z internetových stránok predložila súdu inzeráty
o ponuke „porovnateľných domov“ v oblasti Benitachell v Španielsku v hodnote 269.000,00 eur,

350.000,00 eur, 334.000,00 eur, 385.000,00 eur, 480.000,00 eur a 490.000,00 eur. Súd prvej inštancie
následne v napadnutom rozsudku stanovil hodnotu sporného rodinného domu tak, že spriemeroval tieto
internetové ceny určením ich matematického priemeru vo výške 385.000,00 eur.32. Takýto postup súdu pre stanovenie hodnoty vyporiadavanej nehnuteľnosti odvolací súd nepovažuje
za správny. Nesprávnosť takéhoto postupu v rámci hodnotenia dôkazov napadá aj samotná žalobkyňa,
ak v odvolaní namieta, že cena nehnuteľnosti stanovená súdom ako priemer cien inzerovaných

nehnuteľností nie je správna.

33. S uvedeným názorom sa odvolací súd stotožňuje a zároveň poukazuje na skutočnosť, že
z napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, ako súd hodnotil jednotlivé rodinné domy v porovnaní
s predmetným rodinným domom v oblasti Benitachell, najmä ak sa jedná o rodinné domy v širokej

cenovej relácii od 269.000,00 eur až 490.000,00 eur, s rozdielnou podlahovou plochou a vybavením,
navyše nejde o úplné inzeráty, keďže žalobkyňa predložila len fragmenty inzerátov. Možno sa stotožniť
s tvrdením žalovaného, že ponuky rodinných domov cestou inzercie neodrážajú aj ich reálnu hodnotu.
Rovnaké úvahy sa týkajú aj ďalších fragmentov inzerátov predložených žalobkyňou v priebehu
odvolacieho konania. Preto odvolací súd ustálil, že súd prvej inštancie v rozpore s vykonaným
dokazovaním dospel k nesprávnemu skutkovému záveru ohľadom ceny rodinného domu v sume

385.000,00 eur.

34. Povinnosť tvrdenia aj dôkazné bremeno, pokiaľ ide o určenie skutočnosti, leží na tom účastníkovi
konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky, pričom
spravidla ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. Žalobkyňa síce tvrdila, že

sporná nehnuteľnosť má hodnotu 600.000,00 eur, avšak uvedenú skutočnosť v konaní nepreukázala.
Za účelom ozrejmenia ceny nehnuteľnosti žalovaný v rámci odvolacieho konania predložil posudok
o spätnom ocenení stavieb na pozemku zo dňa 9.6.2023. Z uvedeného ocenenia je zrejmé, že miestny
znalec vykonal dňa 9.1.2023 kontrolu pozemku za účelom spätného ocenenia predmetnej nehnuteľnosti
ku decembru 2012, pričom vychádzal z toho, že v decembri 2012 boli na pozemku stavby a to dom,

garáž, bazén, v priemernej kvalite a takto stanovil jej celkovú hodnotu 290.700,00 eur.

35. V znaleckom posudku označenom ako spätné ocenenie stavieb na pozemku (č.l. 1330) znalec
vychádzal z údajov ohľadom rodinného domu z decembra 2012, pričom celková hodnota nehnuteľnosti
bola ponímaná ako suma pozemku, jeho polohy, vek a zachovanie stavieb, a to v celkovej výške

290.700,00 eur. Znalecký posudok bol vypracovaný dňa 9.6.2023, čo zodpovedá zásade, že pri zistení
ceny veci tvoriacej vyporiadanie BSM je potrebné vychádzať z obvyklej ceny veci v čase rozhodovania
súdu určenej s ohľadom na stav veci v okamihu vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva a to práve
z dôvodu, že spoluvlastníkmi veci sú až do okamihu vyporiadania BSM obaja manželia, ktorí by zásadne
spoločne mali niesť dôsledky zhodnotenia či znehodnotenia veci.

36. Nakoľko strany sporu okrem spomínaného posudku nepredložili súdu iný relevantný dôkaz a za tým
účelom ani nenavrhli vykonať žiadne dokazovanie (pričom dôkazná povinnosť zaťažuje strany sporu),
odvolací súd ustálil hodnotu rodinného domu na sumu 290.700,00 eur, ktorá vzhľadom na dôkazy
predložené stranami sporu najviac odráža aktuálnu hodnotu vyporiadavanej nehnuteľnosti ku dňu jej

vyporiadania súdom a ku jej stavu ku dňu zániku BSM.

37. Odvolací súd sa nestotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že v konaní neboli splnené podmienky
na naplatnenie dispartity podielov strán sporu pri vyporiadaní ich bezpodielového spoluvlastníctva.

38. Vyššie cit. ust. § 150 upravuje základnú právnu domnienku pre vyporiadanie, že podiely oboch
manželov na majetku bezpodielového spoluvlastníctva sú rovnaké. Táto domnienka je vyvrátiteľná,
takže nie je vylúčené, pokiaľ to ktorýkoľvek z manželov preukáže, že podiely budú môcť byť hodnotené
ako rôzne, a to v závislosti na zistených skutkových okolnostiach. Nevylučuje preto, aby súd vyjadril
rozdielnosť podielov manželov pri vyporiadaní spoločnej veci.

39. Pre úvahu súdu o nerovnosti podielov strán sporu v konaní o vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva je významné, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a ako sa zaslúžil o nadobudnutie
a udržanie spoločných vecí.

40. Hľadiská uvedené v § 150 Občianskeho zákonníka predstavujú kritéria rozhodujúce mimo iného
pre rozhodovanie o výške podielov. Ust. § 150 veta tretia Občianskeho zákonníka preto ukladá súdu,
aby pri zvažovaní prípadnej nerovnosti podielov na vyporiadavanom majetku prihliadol k predošlýmskutočnostiam, ktoré mali vplyv na hospodárenie rodiny (zásluha na nadobudnutí a udržaní spoločných
vecí), aj k starostlivosti o rodinu, ktorá môže vyvážiť väčšie zásluhy k nadobudnutiu a udržaniu majetku.

41. Odvolací súd vychádza z ustálených záverov judikatúry, že pri vyporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva manželov môže súd určiť iné podiely manželov na spoločnom majetku než rovnaké,
odklonom princípu rovnosti podielov (tzv. dispartita podielov), ktorý však musí byť opodstatnený
konkrétnymi okolnosťami. Dispartita sa pritom môže podľa konkrétnych okolností prípadu vzťahovať na
všetky položky patriace do bezpodielového spoluvlastníctva alebo len na niektoré z nich.

42. Odvolací súd vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania má za to, že v prejednávanej veci
sú splnené podmienky pre odklon od princípu rovnosti podielov v rámci vyporiadania bezpodielového
spoluvlastníctva strán sporu.

43. Z obsahu spisu v prejednávanej veci je zrejmé, že strany sporu uzatvorili manželstvo dňa 1.4.2000

a dňa 30.7.2001 na základe kúpnej zmluvy - notárskej zápisnice mali nadobudnúť sporný rodinný dom.
Aj keď strany sporu v konaní nepredložili doklad o kúpnej cene sporného rodinného domu, jeho kúpnu
cenu vo výške cca 300.000,00 eur možno odvodiť zo zhodných skutkových tvrdení strán sporu.

44. Žalobkyňa v konaní tvrdila, že kúpna cena rodinného domu bola v sume 300.000,00 eur. Žalovaný

v konaní uviedol, že na základe zmluvy o budúcej zmluve zaplatil zálohu na uvedený rodinný dom
pred uzavretím manželstva v roku 1999 v sume 150.000,00 eur a následne kúpnu cenu doplatil vo
výške 150.000,00 eur. V konaní predložil notársku zápisnicu zo dňa 30.7.2001 ohľadom kúpy sporného
rodinného domu, z ktorej je zrejmé, že kúpna cena v rámci tejto kúpnej zmluvy bola dohodnutá vo výške
176.249,91 eura bez DPH, pričom predávajúci zároveň vyhlásil, že pred týmto úkonom prijal uvedenú

sumu od kupujúcich.

45. Z výpovede žalobkyne je zrejmé, že sama na kúpnu cenu uvedenej nehnuteľnosti neprispela a ako
uviedla, so žalovaným nezdieľala ani spoločný peňažný účet a nešetrili ani spoločné úspory za účelom
kúpyrodinnéhodomu.Včaseuzatvoreniakúpnejzmluvybolazamestnankyňoudaňovéhoúraduapodľa

vlastných tvrdení poberala mzdu cca 20.000,00 Sk (663,00 eur).

46. Z daňových priznaní o dani z príjmov fyzických osôb za roky 1995-2000 u žalovaného je zrejmé,
že žalovaný v tomto zdokladovanom období dosahoval nadštandardný príjem z prevádzkovanej
živnosti, keď jeho príjmy z podnikateľskej činnosti a prenájmu nehnuteľností sa pohybovali v rozmedzí

od 14.140.295,00 Sk (rok 1995) do 53.053.479 Sk (rok 1997) a pri zohľadnení výdavkov tak
základ dane sa pohyboval od 119.66 Sk (rok 1996) do 443.800 Sk (rok 1999), čo odvolací
súd zistil po oboznámení dôkazov na pojednávaní dňa 14.5.2025. V tomto kontexte vierohodne
vyznieva argumentácia žalovaného, že kúpnu cenu predmetnej nehnuteľnosti zabezpečil z finančných
prostriedkov nadobudnutých pred uzavretím manželstva.

47. Za podstatnú považuje odvolací súd tú nespornú skutočnosť, že všetky úvery, ktoré tvoria pasíva
masy BSM uhradil výlučne žalovaný sám, a to nielen v čase po zániku BSM 12.4.2012 ale už aj
v čase, keď strany sporu ukončili spolužitie v roku 2006, viedli samostatné domácnosti a samostatne aj
hospodárili. Práve v tom čase boli aj uzavreté úverové zmluvy. Žalobkyňa sama pred súdom potvrdila,

že poskytnuté úvery nesplácala, že tieto splácal výlučne žalovaný. Za podstatnú je potrebné považovať
skutočnosť, že dva úvery boli zabezpečené záložným právom na predmetný rodinný dom, teda v prípade
pokiaľ by neboli zo strany žalovaného úvery riadne splácané, mohlo byť vlastníctvo ohrozené.

48. Prihliadajúc k horeuvedeným skutočnostiam, ktoré majú vplyv na dispartitu podielov prichádza do

úvahy výnimočné priznanie väčšieho podielu pri vyporiadaní spoločného majetku žalovanému, ak rok
po uzatvorení manželstva a vzniku bezpodielového spoluvlastníctva nadobudli strany sporu do ich
bezpodielového spoluvlastníctva rodinný dom v hodnote cca 300.000,00 eur, ktorý bol financovaný
preukázateľne vnosom zo strany žalovaného vo výške 40.869 eur, ktorú sumu získal z predaja inej
nehnuteľnosti nadobudnutej pred uzavretím manželstva, pričom bol to žalovaný, ktorý financoval celú

kúpnu cenu vzhľadom na jeho preukázateľné finančné možnosti už v čase pred uzavretím manželstva,
nakoľko strany sporu nedisponovali žiadnymi spoločnými úsporami. Odvolací súd je toho názoru, že
žalovaný sa takto výraznou mierou zaslúžil o nadobudnutie predmetnej nehnuteľnosti. Žalovanému je
potrebné pričítať aj výraznú mieru a zásluhovosť o udržanie tejto nehnuteľnosti, keď sám splácal všetkyúvery, čím zabezpečil udržanie tejto nehnuteľnosti zaťaženej úvermi značnej sumy, výlučne sám splácal
úvery od ich čerpania v roku 2005 v čase keď so žalobkyňou už neviedli spoločnú domácnosť a spoločne
nehospodárili a aj po zániku BSM. Na druhej strane súd zohľadnil starostlivosť žalobkyne o spoločnú

domácnosť (pričom sa jednalo o bezdetnú rodinu).

49.Knámietkežalobkyne,ktoránavrhlasúduodchýliťsaodzásadyrovnostipodielovvzhľadomnato,že
žalovanýpodľanejnakladalsospoločnýmmajetkomvrozporesozákonomtak,abymalznehoprospech
je potrebné uviesť, že žiadne konanie v rozpore so zákonom nebolo na strane žalovaného v konaní

preukázané. Pokiaľ žalovaný počas manželstva previedol svoj podiel v spoločnosti GEMMEJ s.r.o., kúpil
a predal nehnuteľnosti, prípadne previedol umelecké diela vo svojom výlučnom vlastníctve bez toho,
aby bol v konaní preukázaný zlý úmysel prípadne konanie v rozpore so zákonom, nejde o dôvod, ktorý
by zakladal disparitu podielov vprospech žalobkyne.

50. Zohľadniac všetky zistené vyššie uvedené skutočnosti, odvolací súd vyjadruje v prospech

žalovaného dispartitu vo vzťahu k rodinnému domu v pomere 2/3 ku 1/3.

51. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, ak do masy bezpodielového
spoluvlastníctva strán sporu nepojal hodnotu vyrovnávacieho podielu spoločnosti Gemei s.r.o. a odmeny
žalovaného ako správcu konkurznej podstaty. Je tomu tak preto, že predmetom vyporiadania

bezpodielového spoluvlastníctva sú veci a práva, ktoré existovali v čase zániku bezpodielového
spoluvlastníctva. Podiely obchodnej spoločnosti Gemei s.r.o. ku dňu zániku bezpodielového
spoluvlastníctva boli predtým prevedené a žalobkyňa v lehote troch rokov nenamietala relatívnu
neplatnosť prípadného prevodu. Rovnako predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva
nemôže byť odmena žalovaného, ktorú mal poberať ako správca konkurznej podstaty, pretože pri

vyporiadaní nedochádza k vyúčtovaniu všetkých príjmov a výdavkov manželov po celý čas trvania
bezpodielového spoluvlastníctva.

52.Vrámcirozsiahlehodokazovaniapredsúdomprvejinštancienebolopreukázané,abyumeleckédiela
konkretizované žalobkyňou nadobudol žalovaný počas trvania manželstva. Z výpovede žalovaného je

zrejmé, že uvedené umelecké diela nadobudol pred uzavretím manželstva, a to na základe darovacej
zmluvy s výnimkou diel Desať Židov, za ktoré zaplatil v roku 1998 sumu 80.000,00 USD. Zo zmluvy
o výpožičke zo dňa 15.1.2000 je zrejmé (v čase pred uzavretím manželstva 1.4.2000), že uvedené
umelecké diela zapožičal múzeu Andyho Warhola v Medzilaborciach. Uvedená skutočnosť vyplýva
zo zmluvy o výpožičke, ktorej autenticitu potvrdila aj vtedajšia riaditeľka múzea p. J.. Spochybnenie

výpovede tejto svedkyne žalobkyňou bez relevantných dôvodov nemôže ovplyvniť hodnotenie jej
svedeckej výpovede ako vierohodnej.

53. V tejto súvislosti nemožno súhlasiť ani s námietkou žalobkyne v odvolaní, že v súvislosti s výsluchom
svedka J. K. bola porušená zásada spravodlivého procesu vzhľadom na to, že mu nemohla klásť

otázky. Je tomu tak preto, že následne žalobkyňa na pojednávaní (č.l. 1085) na výzvu súdu sa vyjadrila
cestou svojho právneho zástupcu, že nežiada opakovať výsluch uvedeného svedka. Dôkazy predložené
žalobkyňou – články z novín, dokumentárny film a zborník nepreukazujú právne významnú skutočnosť
a to, že umelecké diela boli nadobudnuté v tom čase za trvania manželstva. Zo samotnej tej skutočnosti,
že o umeleckých dielach boli v určitom čase zverejnené informácie zo strany múzea nepotvrdzujú tú

skutočnosť, že práve v tom čase aj boli nadobudnuté. V tom zmysle dôveryhodne vyznieva tvrdenie
žalovaného uvedené na pojednávaní dňa 3.9.2025, že diela neboli múzeom spočiatku zverejnené,
nakoľko v tom čase neboli ponúkané na predaj. Za nedôvodnú treba považovať aj námietku žalobkyne
v odvolaní, že žalovaný pred uzavretím manželstva nedisponoval finančnými prostriedkami, z ktorých by
vedel uhradiť kúpnu cenu za umelecké diela, nakoľko v tejto súvislosti už vyššie poukázal odvolací súd

na daňové priznania podané žalovaným v rokoch 1995-2000, ktoré svedčia o jeho priaznivej finančnej
situácii.

54. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci ohľadom poskytnutých úverov vo výške
251.000,00 eur zo dňa 21.12.2006 a vo výške 40.000,00 eur zo dňa 21.11.2007 vrátane ich zostatkov

ku dňu zániku BSM vo výške 158.212,99 eura a vo výške 28.954,81 eura.

55. Nesprávne však súd prvej inštancie do pasív bezpodielového spoluvlastníctva nezahrnul im
poskytnutý úver v banke Rural Casa vo výške 375.855,00 eur, so zostatkom ku dňu zániku BSM podľatvrdení žalovaného vo výške 94.000,00 eur a to z dôvodu, že z predloženej zmluvy o úvere súd nezistil
dátum jej uzatvorenia, a teda v konaní žalovaný nepreukázal, že úver bol za trvania bezpodielového
spoluvlastníctva poskytnutý strán sporu.

56. Z predloženej zmluvy o úvere je zrejmé, že strany sporu uzatvorili dňa 25.9.2005 so splatnosťou do
25.8.2020 úverovú zmluvu, na základe ktorej im boli poskytnuté finančné prostriedky v sume 375.855,00
eur. Preto je nesprávny záver súdu prvej inštancie, že žalovaný nepreukázal, kedy došlo k uzavretiu
úverovej zmluvy. Je zrejmé, že na prvej strane uvedenej zmluvy je dátum 25.9.2005 uvedený písomne

v španielskom jazyku „venticinco de agosto de dos mil cinco“. Je nesporné, že úver splácal výlučne
žalovaný a ku dňu zániku BSM bol zostatok 94.000,00 eur. Uvedené zistenie nebolo zo strany žalobkyne
popreté.

57. Rovnako súd prvej inštancie nesprávne postupoval, ak v rámci širšieho vyporiadania nezohľadnil
investíciu žalovaného v sume 40.869,00 eur ako vnos do predmetnej nehnuteľnosti, čo tvorí 1/2 zo sumy

81.738,00 eur za odpredaj budovy, ktorú nadobudol ešte v čase pred uzavretím manželstva. V konaní
predložil úradnú notársku zápisnicu z 20.8.2002, z ktorej bolo zrejmé, že dňa 10.8.1999 žalovaný spolu
s G. L., každý vlastníkom v 1/2 odpredali, resp. zinkasovali sumu 81.738,00 eur. Ak teda žalovaný bol
podielovým spoluvlastníkom v 1/2, potom je nelogický záver súdu prvej inštancie, že z uvedenej listiny
nezistil, koľko z uvedenej sumy zinkasoval žalovaný ako podielový spoluvlastník o veľkosti podielu 1/2.

Z tohto dôvodu bolo potrebné do vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu zahrnúť aj
uvedenú sumu ako vnos žalovaného do spoločnej nehnuteľnosti, najmä za situácie, keď manželia v tom
čase nedisponovali spoločnými úsporami.

58. Zo zhora uvedeného vyplýva, že predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva strán
sporu je rodinný dom v Španielsku v hodnote 290.700,00 eur, z toho v rámci dispartity podiel žalobkyne
predstavuje 1/3 v sume 96.900,00 eur a žalobcu rozsahu 2/3 v sume 193.800,00 eur.

59. Do hodnoty pasív je potrebné zahrnúť zostatky úverov v sume 187.167,80 eura (ktoré už boli súdom

prvej inštancie zohľadnené) a to vo výške 158.212,99 eura + 28.954,81 eura ku dňu zániku BSM.
Každá zo strán sporu by mala znášať uvedené úvery vo výške 93.583,90 eura. Je však zrejmé, že
žalovaný doposiaľ uvedené úvery sám spláca, a to aj za žalobkyňu. Žalovaný tak titulom týchto úverov
za žalobkyňu zaplatil 93.583,90 eura. Rovnako do pasív je potrebné zahrnúť aj úver poskytnutý stranám
sporu počas trvania bezpodielového spoluvlastníctva bankou Rural Casa 25.8.2005 vo výške 375.000

eur so zostatkom ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva v sume 94.000,00 eur, z ktorého každá
zo strán sporu by mala uhradiť 1, teda sumu 47.000,00 eur.

60. Ďalej je potrebné v rámci vyporiadania zohľadniť aj vnos žalovaného na predmetný rodinný dom,
avšak nie v sume 40.869,00 eur, ale iba v 1/3, teda v sume 13.623,00 eur, ktorý pripadá na žalobkyňu.

61. Žalobkyňa v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva by mala obdŕžať tretinový podiel
na rodinnom dome v hodnote 96.900,00 eur, avšak z tejto sumy je potrebné odpočítať sumu 140.583,00
eur (súčet zostatkov úverov pripadajúcich na žalobkyňu, ktoré uhradil za ňu žalovaný 93.583,90 eura
a 47.000,00 eur) a za vnos žalovaného do spoločnej nehnuteľnosti sumu 13.623,00 eur (1/3 z hodnoty

40.869). Pokiaľ aktíva žalobkyne predstavujú sumu 96.900,00 eur a pasíva sumu 154.583,00 eur, teda
rozdiel je v sume -57.683,00 eur.

62. Z týchto dôvodov odvolací súd rozhodol tak, že výplatná povinnosť sa žalobcovi v rámci vyporiadania
neurčuje.

63. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že odvolanie žalobkyne nebolo dôvodné a odvolanie
žalovaného bolo čiastočne dôvodné, preto odvolací súd postupom podľa § 388 C.s.p. napadnuté
rozhodnutie zmenil tak, ako vyplýva z enunciátu tohto rozhodnutia.

64. Výrok o trovách konania vyplýva z ust. § 255 v spojení s § 257 a § 396 ods. 2 C.s.p., podľa ktorých
právo na náhradu trov odvolacieho konania má strana sporu, ktorá bola v konaní úspešná, v danom
prípade žalovaný vo vzťahu k žalobkyňou uplatnenom nároku.65. Odvolací súd je však toho názoru, že v danom prípade sú splnené podmienky pre nepriznanie
náhrady trov konania úspešnému žalovanému v zmysle § 257 C.s.p. poukazujúc na okolnosti

mimoriadneho zreteľa, ktoré spočívajú v nepriaznivej finančnej situácii na strane žalobkyne. Žalobkyňa
je starobná dôchodkyňa a navyše v konaní bola oslobodená od platenia súdnych poplatkov.

66. Vzhľadom na to, že žalobkyňa, ale aj žalovaný boli oslobodení od platenia súdnych poplatkov,
odvolací súd náhradu trov konania štátu nepriznal.

67. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 C.s.p.).