Rozsudok – Ostatné ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 21. november 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 20SaZ/5/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0725101276
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Pavel Ištók

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:0725101276.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave samosudcom Mgr. Pavlom Ištókom v právnej veci žalobcu: A. B., nar.

XX.XX.XXXX, , štátny príslušník Sýrska arabská republika (ďalej aj len Sýria) , naposledy bytom C. C.,
A. D., E. D., F. G. E. G. H., Slovenská republika zastúpený: Slovenská humanitná rada, o. z., IČO: 17
316 014, Budyšínska 1,Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný
úrad, Pivonková 6, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného I. I.: J./XXXX-X zo
dňa 06.08.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Ministerstva vnútra Slovenskej republiky,
Migračného úradu, I. I.: J./XXXX-X zo dňa 06.08.2025, vo výroku 1/, ktorým žalovaný neudelil azyl

žalobcovi: A. B., K. XX.XX.XXXX, občiansky preukaz F. I. XXXXXXXX, cudzinecký pas číslo L. a vec v
r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

II. Správny súd v Bratislave žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na úplnú náhradu dôvodne
vynaložených trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1. Konanie o udelenie azylu sa začalo dňa 24.03.2025, kedy bol žalobca vrátený na územie SR z dôvodu

že na konanie o udelenie azylu je príslušná SR. Žalobca je považovaný za štátneho príslušníka Sýrie.

2. Rozhodnutím I. I.: J./XXXX-X zo dňa 06.08.2025 ( ďalej aj len napadnuté rozhodnutie) žalovaný 1/
neudelil žalobcovi azyl podľa § 13 ods. 1 písm. a/ zákona o azyle. 2/ poskytol žalobcovi doplnkovú
ochranu podľa § 13a a § 20 ods. 4 zákona o azyle a to na dobu jedného roka odo dňa nadobudnutia
právoplatnosti rozhodnutia.

3. Žalovaný skonštatoval, že vzhľadom na to že žalobca odišiel zo Sýrie v auguste 2024 a po jeho
odchode sa v decembri 2024 podstatne zmenila bezpečnostno-politická situácia v krajine pôvodu,
prichádza v jeho prípade do úvahy posúdenie žiadosti o azyl ako utečenca „sur place“
4. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí poukázal na skutočnosť, žalobca požiadal o udelenie azylu z
dvochdôvodov.Prvýmdôvodomjenenastúpenienapovinnúvojenskúslužbu.Druhýmdôvodomžiadosti
žalobcu o udelenie azylu je jeho náboženská príslušnosť k alavitom.
5. Žalovaný vzhľadom na skutočnosť, že po páde režimu M. C. v decembri 2024 bola v Sýrii zrušená

povinná vojenská služba, považoval vyhýbanie sa nástupu na povinnú vojenskú službu, ktorá sa stala
dobrovoľnou za neopodstatnený azylový dôvod.
6. K druhému dôvodu žiadosti žalobcu o azyl – príslušnosť žalobcu k náboženskej menšine alavitov
a ich ohrozovanie zo strany neštátnych aktérov, žalovaný uviedol, že neštátny pôvodcovia môžu byťpôvodcom prenasledovania ak štát a dotknuté subjekty nie sú schopné alebo ochotné poskytnúť
ochranu pred prenasledovaním alebo vážnym bezprávím.
7. Žalovaný konštatoval že z dostupných informácií tvoria alaviti ako menšinová vetva šiítskeho islamu

približne 10% obyvateľstva Sýrie a považujú sa za najväčšiu menšinovú skupinu v krajine. Patria do nej
aj rodinný príslušníci a blízky okruh osôb bývalého prezidenta a jej členovia vyjadrili obavy, že sa stanú
terčom útokov v dôsledku jeho zosadenia. Pro prevzatí moci islamistickou skupinou HTS, táto zdôraznila
záväzok integrovať alavitov do správy Sýrie a zapojila sa do diskusií s miestnymi predstaviteľmi alavitov.
Zodpovednosť za zločiny spáchané za prezidenta C. sa má vyvodzovať prostredníctvom formálneho

súdneho systému.
8. Expert na sýrske bezpečnostné otázky poukázal na hlásené prípady sektárskeho zastrašovania
a obťažovania zo strany bezpečnostných síl, niektorí alaviti v dotknutých regiónoch opisovali interakcie
s úradmi ako zdvorilé a úctivé. Zdokumentované porušenia zrejme pramenili skôr z neprofesionálneho
správania sa pri zatýkaní než z explicitného sektárskeho zamerania, pričom mnohé zo spáchaných
trestných činov sa pripisujú gangom a civilistom bez väzby na prechodnú správu. K porušovania

ľudských práv dochádza v kontexte nestabilnej bezpečnostnej situácie alebo bezpečnostného vákua ,
ako aj v reakcii na konkrétne incidenty ako napríklad keď bývalí bojovníci vládnych milícii koncom
decembra 2024 napadli bezpečnostné sily vo vidieckych oblastiach Tartus. Ozbrojené sily následne
začali protioperáciu, vrátane domových prehliadok, budovania kontrolných stanovíšť a prestreliek
v obciach podozrivých z toho, že sa v nich nachádzajú bojovníci ako napr. v obci N. J., kde žilo

mnoho bývalých bojovníkov vládnych milícií a vysokopostavený väzenský úradník obvinený z účasti
na zabití stoviek väzňov. Začiatkom marca 2025 došlo k stretom medzi proasadovskými skupinami
a bezpečnostnými silami v provinciách Lazikiaa Tartus, pri ktorých boli zabité stovky civilistov, väčšinou
alavitov. Útoky však neboli cielené voči alavitom, ale jednalo sa o obrannú reakciu vládnych ozbrojených
síl voči proasadovským skupinám. Amnesty Intersnational v správe o alavitoch z 03.04.2025 uviedla ,

že 6. marca 2025 ozbrojené skupiny napojené na bývalú vládu podnikli viacero koordinovaných útokov
na bezpečnostné a vojenské objekty v pobrežných guvernorátoch Lazkia a Tartus. Ministerstvá vnútra
a obrany v reakcii začali protiútok, čo viedlo k výraznej eskalácii násilia. Do 8. marca 2025 úrady
získalispäťkontrolunadzasiahnutýmioblasťami.9.marcasadočasnýprezidentzaviazal,žepáchateľov
zločinov bude brať na zodpovednosť, zriadil zisťovací výbor na vyšetrenie udalostí na pobreží a vytvoril

vyšší výbor na udržanie občianskeho mieru.

9. Žalovaný skonštatoval že z pohovoru so žalobcom vyplynulo že pre svoje vierovyznanie nečelil
v krajine pôvodu žiadnemu takému konaniu, ktoré by mu spôsobovalo vážne porušovanie základných
ľudských práv alebo súbehu rôznych takých opatrení, ktoré by ho postihovali podobným spôsobom.

Nebolo preukázané , že by bolo voči nemu vyvíjané závažné alebo opakované konanie spôsobujúce
ohrozenie života alebo slobody, alebo iné konanie spôsobujúce psychický nátlak na jeho osobu,
vykonávané, podporované, alebo trpené oficiálnymi sýrskymi orgánmi. V krajine pôvodu nemal nikdy
žiadne problémy súvisiace s jeho náboženským vierovyznaním, a to aj napriek tomu, že pred prevratom
za vlády M. C., ktorého rodina bola alavitská, bežní alaviti žili častokrát v chudobe a nedostatku rovnako,

ako ostatní Sýrčania a alaviti, ktorí režim kritizovali boli rovnako potrestaní ako islamskí sunniti, kresťania
či Kurdi. Po udalostiach z marca 2025 kedy došlo aj k napadnutiu rodiny žalobcu, sa vláda zaviazala
vyšetriť zločiny a páchateľov brať na zodpovednosť. Dočasný prezident zdôraznil potrebu zachovať
občiansky mier a varoval pred nebezpečenstvom prehlbovania sektárskych sporov.

10. Žalovaný poukázal na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR a predovšetkým jeho závery ohľadne
politického systému v krajine pôvodu ktorý dáva možnosť domáhať sa ochrany svojich práv pred
príslušnými orgánmi a preukázania opaku resp. preukázania že štátne orgány systematicky odmietajú
poskytnutie ochrany jednotlivcom pred vyhrážkami či činmi súkromných osôb. , pričom dospel k záveru,
že aj napriek zložitej situácii Alavitov v Sýrii, nebolo preukázané, že by prechodná sýrska vláda

systematicky odmietala poskytnúť im ochranu pred možnými neštátnymi aktérmi prenasledovania.
Prechodná vláda vyhlásila , že menšiny budú chránené a sám žalobca uviedol, že nová vláda sa chová
demokraticky, nie je moci žiadnej vlády na svete a ani v štátoch EÚ, ochrániť každého jedného občana
najmú pred neočakávanými útokmi či v konfliktných situáciách.

11. Žalovaný dospel k záveru, že v prípade žalobcu nebola preukázaná opodstatnenosť obáv
z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania
určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo za uplatňovaniepolitických práv a slobôd v zmysle § 8 zákona o azyle. Dôvody žiadosti žalobcu považoval preto za
irelevantné z hľadiska udelenia azylu podľa § 8 zákona o azyle a to ja z pohľadu utečenca „sur place“

12. Žalovaný poukázal na skutočnosť že usmernenie EUAA ku krajine Sýria z júna 2025 uvádza, že
samotná skutočnosť, že je niekto alavita by za normálnych okolností neviedla k úrovni rizika potrebnej
na stanovenie odôvodneného strachu z prenasledovania. Pri individuálnom posudzovaní, či existuje
primeraná pravdepodobnosť, že žiadateľ bude čeliť prenasledovaniu by sa mali zohľadniť okolnosti
ovplyvňujúce riziko, ako napríklad výrazný opozičný post voči prechodnej správe alebo regionálne

špecifiká. Žalobca počas pohovoru neuviedol žiadne výhrady voči súčasnej prechodnej vláde, vyjadril
sa o nej ako o demokratickej. Súčasná vláda sa hlási k politike národnej jednoty a inklúzie, vrátane
záruk rovnosti pred zákonom a slobody náboženského vierovyznania. Jej súčasťou sú aj predstavitelia
menšín , vrátane alavitov.

13. Žalovaný skonštatoval, že u žalobcu nebola identifikovaná žiadna sociálna skupina v zmysle zákona
o azyle, a preto ani neoblo možné uvažovať o možnom prenasledovaní z dôvodu príslušnosti k sociálnej
skupine.

14. K poskytnutiu doplnkovej ochrany žalobcovi podľa § 13a ods. 1 písm. a/ a § 20 ods. 4 zákona o azyle
žalovaný uviedol, že nemôže s dostatočnou mierou istoty vylúčiť, že by v prípade nedobrovoľného
návratu žalobcu do krajiny pôvodu tento nebol vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia z dôvodu
vážne a individuálneho ohrozenia života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia
počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu tak ako to vyplýva z § 2 písm. f) bod

3 zákona o azyle a preto mu poskytol doplnkovú ochranu na území SR.

II. Žaloba a vyjadrenie k nej.

15. Žalobca podal proti napadnutému rozhodnutiu žalovaného proti je výrokom 1/ o neudelení azylu
vzákonnejlehotesprávnužalobu,ktorousadomáhalpreskúmaniazákonnostinapadnutéhorozhodnutia
žalovaného a jeho zrušenia vo výroku 1 a vrátenia žalovanému na ďalšie konanie.

16. Žalobca smeroval svoje námietky predovšetkým voči druhému dôvodu jeho žiadosti o azyl. Žalobca

je alavit a je preto v krajine pôvodu bezprostredne ohrozený na živote zo strany militantných skupín.

17. Žalobca dňa 11.04.2025 pri vstupnom pohovore uviedol, že „ 03.03.2025 ozbrojenci podpálili náš
rodný dom, napadli moju matku, zbili ju, zlomili jej rebrá a ruku, Potom sa moja matka s jej nevestou
(švagrinou“ presťahovali k ujovi (maminmu bratovi). Môj brat F. vtedy nebol doma, ale od 03.03.2025 je

nezvestný, nikomu z rodiny sa neozval a nikto nevie kde sa nachádza.“

18.OdaprílovejvýpovedežalobcusasituáciajehorodinyvSýriizmenila.Rodnýdom,ktorýbolvypálený,
militanti vykradli a vypálili po druhýkrát. M. F. bol zajatý skupinou militantov, ktorí ho po dobu troch
mesiacov držali a mučili v opustenom dome v okolitej dedine. Podarilo sa mu s militantami dohodnúť na

výkupnom, za prepustenie im dal svoje auto a úrodu. Samer bol po celý čas urážaný, bitý oceľovou tyčou
a kopaný. Jeho zdravotný stav si vyžadoval okamžitú starostlivosť a hospitalizáciu, ale z obavy pred
hrozbou rizík a stretnutia s osobami, ktoré nenávidia alavitov odmietol ísť do nemocnice. Za krátky čas
bol F. unesený znovu a opät nikto nevie kde sa nachádza, v akom je stave ale či je vôbec ešte nažive .
Dnes je však isté, že F. bol unesený kvôli jeho príslušnosti k alavitom a to militantnou skupinou zloženou

z prevažnej väčšiny Sýrčanov a cudzincov . Tieto osoby boli oblečené ako príslušníci štátnych zložiek.

19. Žalobca predložil súdu videozáznamy ktoré podľa jeho tvrdení vypovedajú o aktuálnom
prenasledovaní, mučení a vraždení alavitov. Tiež predložil video, ktoré vysvetľuje že aktuálny sýrsky
prezident sa stretáva s tými, ktorí páchajú masakry na alavitoch, čo znamená, že aktivity neštátneho

pôvodcu schvaľuje.

20. Militantné skupiny v Sýrii považujú alavitov za spojených s režimom M. C., ktorý sám patrí k alavitskej
komunite, hoci veľká časť komunity je civilná a apolitická. Tento pohľad vedie k cieleným útokom nacelú skupinu. Radikálne islamistické skupiny používajú rétoriku o očistení krajiny od alavitov, čo má
povahu genocídnej propagandy. Historicky sa občianska vojna v Sýrii zmenila na sektársky konflikt
medzi rôznymi náboženskými a etnickými skupinami. Vyháňanie alebo zabíjanie alavitov umožňuje

ozbrojeným frakciám kontrolovať strategické oblasti na pobreží a v okolí Latakie a Homsu. Kým doposiaľ
boli cieľom militantných skupín len alaviti postupne sa do ich hľadáčika dostávajú aj drúzovia a kresťania.

21. Žalobca súhlasí so žalovaným že jeho žiadosť o poskytnutie medzinárodnej ochrany je potrebné
vyhodnotiť ako žiadateľa „sur place“ nakoľko zo Sýrie odišiel v auguste 2024 a prevrat sa udial po jeho

odchode, kedy sa podstatne zmenila bezpečnostno-politická situácia.

22. V rozpore s vyhodnotením jeho postavenia ako „sur place“ však žalovaný dôvodí, že žalobca
v krajine pôvodu pre svoje vierovyznanie nečelil žiadnemu takému konaniu, ktoré by indikovalo
prenasledovanie.

23. Žalovaný v prípade žiadateľa sur place nemôže smerovať svoju pozornosť na situáciu, ktorá panoval
v Sýrii pred prevratom. Žiadne problémy žalobcu pred odchodom zo Sýrie sú bez významu, situácia
sa zmenila v decembri 2024. Žalovaný mal situáciu posudzovať vzhľadom na informácie z ktorých
vyplýva, že alaviti sú od pádu Asadovho režimu systematicky vyvražďovaní.

24.Vyhodnoteniežalovanéhojenesprávnymprávnymposúdenímveciasúčasnejetakétovyhodnotenie
nepreskúmateľné a nezrozumiteľné.

25. Nesprávne právne posúdenie veci vidí žalobca predovšetkým v skutočnosti, že žalovaný ignoroval
základné kritériá zákona o azyle, ktoré stanovujú že prenasledovanie z dôvodu náboženskej príslušnosti

alebo pre pôvod k určitej sociálnej skupine je dôvodom na udelenie azylu. Žalovaný nesprávne
vyhodnotil, že žalobcovi nehrozí prenasledovanie, a to napriek tomu, že patrí do skupiny , ktorá je
systematicky napádaná. Nie je potrebné aby žalobca bol osobne terčom prenasledovania, pokiaľ mu
hrozí vážne riziko z dôvodu samotnej príslušnosti ku komunite.

26. Napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pretože neobsahuje jasné a konkrétne vysvetlenie
z akého dôvodu nebol žalobcovi udelený azyl, hoci patrí k skupine, ktorá je systematicky
prenasledovaná. Žalovaný neozrejmil aké skutkové okolnosti a právne úvahy ho viedli k záveru
o neudelení azylu. Žalovaný sa nezaoberal ani posúdením či alavitov možno považovať za sociálnu
skupinu, ktorá momentálne je v Sýrii prenasledovaná. Nevyhodnotil ani to, do akej mieri súčasná vláda

dokáže poskytnúť alavitom ochranu pred neštátnym pôvodcom prenasledovania.

27. Rozpor skutkového stavu, z ktorého žalovaný vychádzal s obsahom spisu videl žalobca
v konštatovaní, že žalobcovi nehrozí prenasledovanie, čím je v priamom rozpore s obsahom spisu.

28. Žalobca poukázal na závery zo zabezpečených správ, z ktorých vyplýva, že v Sýrii pretrvávajú
vážne obavy a o zaobchádzanie s alavitmi najmä v oblastiach Homs, Hama a v pobrežných provinciách.
V meste Homs muži vo vojenských uniformách zriadili kontrolné stanovištia pri vstupoch do štvrtí
obývaných alavitmi, kde sa uskutočňovalo sektárske profilovanie, pričom bolo zadržaných približne
1800 civilistov, prevažne alavitov. Po celej krajine sa zvýšilo násilie namierené proti danej komunite ale

za jeden mesiac bolo hlásených 150 vrážd. . Extrémistické frakcie šírili výzvy k násiliu, vrátane videí
propagujúcichmasovéútoky,zatiaľčoozbrojenéskupinyvuniformáchpodobnýchHTSprepadliviacnež
20 alavitských dedín vo vidieckej oblasti Hama, čo viedlo k vysídleniu, krádežiam a stratám na životoch.
Po páde režimu sa objavilo ešte viac správ o únosoch, prenasledovaní a zabíjaní alavitov. Amnesty
International vo svojej správe z 3.4.2025 uviedla, že milície napojené na súčasnú vládu úmyselne

zabíjali alavitských civilistov v pobrežných mestách, zatiaľ čo OSN informovala o popravách vykonaných
neidentifikovanými ozbrojenými skupinami, ktoré údajne podporovali bezpečnostné sily dočasných
orgánov a zložky spojené s bývalou vládou. Nemecký spolkový úrad pre migráciu a utečencov
12.05.2025 oznámil, že útoky na osoby z dôvodu ich alavitského vierovyznania pokračujú, rovnako ako
odvetné vraždy osôb údajne spolupracujúcich s Asadovou vládou. Saláfitisticko-džihádistická skupina

F. C. C. považuje alavitov za odpadlíkov a podľa Sýrskej siete pre ľudské práva, bolo do januára 2025
v okresoch Homs a Hama zabitých najmenej 361 civilistov, pričom násilie na alavistkom obyvateľstve
zostáva vysoké aj v iných častiach krajiny.29. Obavy žalobcu z prenasledovanie sú v kontexte relevantných informácii o situácii v Sýrii
opodstatnené, hroziace riziko jednoznačne dosahuje úroveň prenasledovania zasadne z náboženských
dôvodov, z dôvodu príslušnosti k sociálnej skupine alavitov a aj z dôvod zastávania určitých politických

názorov v podobe násilia vo všetkých podobách.

30. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe poukázal na skutočnosť, že druhým dôvodom žiadosti žalobcu o
udelenie azylu je jeho náboženská príslušnosť k alavitom. Žalobca v správnej žalobe namieta, že jeho
obavy z prenasledovania sú v kontexte relevantných informácií o situácii v krajine pôvodu opodstatnené,

a teda hroziace riziko jednoznačne dosahuje úroveň prenasledovania, zásadne z náboženských
dôvodov,zdôvodupríslušnostiksociálnejskupinealavitovavneposlednomradeajzdôvoduzastávania
určitých politických názorov.

31. V súvislosti so sociálnou skupinou, žalovaný súhlasí s vyjadrením žalobcu, že „Súdržnosť skupiny
(príslušníci skupiny sa nemusia vzájomne poznať), ani preukázanie toho, že všetci členovia skupiny sú

prenasledovaní, nie sú podmienkami identifikácie osôb ako určitej sociálnej skupiny.“, avšak považuje za
potrebné doplniť, že uvedené platí, ak existuje charakteristika, ktorá odlišuje príslušníkov danej skupiny
od ostatnej spoločnosti. Žalovaný je toho názoru, že práve tento prvok v prípade žalobcu absentuje.
Na to, aby bola skupina v krajine pôvodu uznaná ako skupina s jednoznačnou identitou, musí byť
vnímaná ako odlišná od okolitej spoločnosti ako celku, čo nevyhnutne znamená, že toto vnímanie

zastáva podstatná časť jednotlivcov, ktorí tvoria túto spoločnosť, a nie iba jednotliví páchatelia aktov,
ktoré možno kvalifikovať ako akty prenasledovania v zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady
2011/95/EÚ z 13. decembra 2011 o normách pre oprávnenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo
osôbbezštátnehoobčianstvamaťpostaveniemedzinárodneochrany,ojednotnompostaveníutečencov
alebo osôb oprávnených a doplnkovú ochranu a o obsahu poskytovanej ochrany (prepracované znenie).

Ak by to tak nebolo, takého činy by stačili na to, aby sa osoby, proti ktorým sú namierené, považovali za
príslušníkov „určitej sociálnej skupiny“, Čo by túto podmienku zbavilo akéhokoľvek užitočného účinku.1
Prenasledovanie nemôže byť jedinou skutočnosťou, ktorá príslušníkov skupiny spája,2 a taktiež obava
z prenasledovania musí byť z iných dôvodov, ako tie, ktoré sú uvedené v § 8 zákona o azyle. Námietku
žalobcu, že žalovaný sa nezaoberal posúdením, či alavitov možno považovať za sociálnu skupinu, ktorá

je momentálne v Sýrii prenasledovaná považuje žalovaný preto za nedôvodnú.

32. Vzhľadom k tomu, že žalobca opustil Sýriu v auguste 2024 a po jeho odchode sa v decembri
2024, po páde režimu prezidenta M. C., podstatne zmenila bezpečnostno-politická situácia, žalovaný
pristúpil k posúdeniu osoby žalobcu ako utečenca „sur place“. Žalobca v správnej žalobe vzniesol

námietku, že žalovaný nemôže odôvodniť svoje rozhodnutie konštatovaním, že žalobca v krajine
pôvodu nečelil konaniu, ktoré možno považovať za prenasledovanie a takéto konanie považuje za
absolútne bezvýznamné. Žalovaný s uvedeným tvrdením nesúhlasí a námietku žalobcu považuje za
neopodstatnenú. Žalovaný má za to, že v napadnutom rozhodnutí sa vysporiadal a dostatočne odôvodnil
neudelenie azylu z dôvodu postavenia žalobcu ako utečenca „sur place“. Na strane 5 a 6 napadnutého

rozhodnutia žalovaný, okrem skutočností ohľadom prenasledovania počas pobytu v krajine pôvodu,
uvádza, že alaviti predstavujú cca 10 % obyvateľstva Sýrie, čím sa považujú za najväčšiu menšinovú
skupinu v krajine. Ďalej uviedol vyjadrenia experta na sýrske bezpečnostné otázky O. P. a poukázal
na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v otázke poskytovania ochrany zo strany štátu.
Pre doplnenie žalovaný dodáva, že za ochranu žalobcu ako občana je teda v prvom rade zodpovedná

krajina pôvodu, prostredníctvom armády, polície, súdov a ďalších orgánov, ktoré občanom poskytujú
ochranu. Obavy z prenasledovania sú opodstatnené len vtedy, ak štát túto ochranu nemôže alebo
nechce poskytnúť a keďže z vyjadrenia žalobcu nevyplýva, že by o pomoc štátne orgány požiadal, nie
sú splnené predpoklady na poskytnutie ochrany udelením azylu. Žalovaný sa nemôže stotožniť ani s
tvrdením žalobcu, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné, pretože skutkový stav, z ktorého žalovaný

vychádzal, je v rozpore s obsahom administratívneho spisu alebo v ňom nemá oporu. Žalovaný pri
posudzovaní žiadosti žalobcu o udelenie azylu vychádzal najmä z jeho výpovede, správ o krajine pôvodu
a dokumentov, ktoré žalobca do konania predložil. Z vojenskej knižky predloženej žalobcom vyplýva, že
v období od mája 2023 do augusta 2024 mu boli vydané tri povolenia na vycestovanie z krajiny pôvodu.
Žalobca študoval na univerzite v Damašku, pričom 2 ročníky opakoval z dôvodu brannej povinnosti.

Je veľmi pravdepodobné, že žalobca v Damašku plánoval ostať dlhodobejšie, nakoľko ako vyplýva z
Potvrdenia o overení pozvania (príloha), žalobca v ňom uviedol trvalý pobyt na adrese Q. F. X, Q..
Správy o krajine pôvodu uvádzajú, že situácia v centrálnom Damašku je výrazne lepšia ako v regióneHamá.Vzmysleuvedenéhojemožnékonštatovať,žežalobcasadlhšíčaszdržiavalmimosvojhomiesta
narodenia a nemal problém so životom mimo tohto miesta.

33.Žalovanýkonštatoval,že žalobcakrajinupôvoduneopustilbezprostrednepoútokunaichrodičovský
dom, ale stihol si ešte vybaviť schengenské víza na obdobie od 01.08.2025 do 12.08.2025, pričom jeho
príbuzní ostali naďalej žiť v tejto oblasti. Ako uvádzajú správy o krajine pôvodu, aj pred prevratom, za
vlády prezidenta M. C., ktorého rodina bola alavitská, bežní alaviti žili častokrát v chudobe a nedostatku
rovnako, ako ostatní Sýrčania, a alaviti, ktorí režim kritizovali boli rovnako potrestaní ako islamskí sunniti,

kresťania, či Kurdi. Vyjadrenia žalobcu o ďalších dvoch únosoch brata žalobcu, ktorý bol nejaký čas
nezvestný aj po útoku na rodičovský dom 03.03.2025, aj keď v čase incidentu nebol doma, považuje
žalovanýzaúčelovúfabuláciu.Žalobcasaďalejvsprávnejžalobeodvolávanavideozáznamy,ktorévšak
žalobca nemá k dispozícii. Neopodstatnenosť obáv žalobcu z prenasledovania vyvracajú aj správy o
krajine pôvodu, ktoré hovoria, že v pobrežných oblastiach boli hlásené cielené vraždy alavitov spojených
s bývalou vládou, avšak žalovaný má za to, že žalobca sa počas pobytu v krajine pôvodu politicky

neangažoval a nie je možné ho ani označiť ako osobu spojenú s bývalou vládou, naopak je možné
konštatovať, že žalobca považuje novú vládu v Sýrii za demokratickú. Správy o krajine pôvodu tiež
uvádzajú, že dochádzalo k masovému prepúšťaniu vo verejnom sektore, ktoré postihlo najmä alavitov,
vrátane bývalých bezpečnostných dôstojníkov a ich rodín, z ktorých mnohí prišli aj o štátom poskytované
bývanie. Žalobca počas pohovoru uviedol, že jeho sestra C. B. pracuje v obci C. C., okres Hamá ako

zamestnanec v štátnej správe v podniku s názvom E. R.. Je preto veľmi nepravdepodobné, že ak by bol
žalobca a jeho rodina ako alaviti prenasledovaní, tak žalobcova sestra by prišla o zamestnanie v štátnej
správe. Na udelenie azylu podľa § 8 zákona o azyle sú potrebné individuálne dôvody prenasledovania,
čo v konaní o udelenie azylu v prípade žalobcu preukázané nebolo. Na základe uvedeného má žalovaný
za to, že v prípade žalobcu nebola preukázaná opodstatnenosť obáv z prenasledovania z rasových,

národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo
príslušnosti k určitej sociálnej skupine, alebo z uplatňovanie politických práv a slobôd tak, ako je uvedené
v § 8 zákona o azyle, a to aj z pohľadu utečenca „sur place“.

34. Na vyjadrenie žalovaného reagoval žalobca replikou v ktorej uviedol, že alaviti boli v Sýrii po

stáročia až doposiaľ vnímaní ako odlišná skupina od väčšinovej spoločnosti. Sunnitská väčšina, ktorá
tvorí približne dve tretiny obyvateľstva ich dlho považoval až heretikov či dokonca nemoslimov, pretože
ich náboženstvo sa vyznačuje mystickými a synkretickými prvkami, ktoré sa odlišujú do sunnitského aj
šíiitskeho islamu. Tradičné islamské právne školy ich niekedy označovali za odpadlíkov, čo vytváralo
priestor pre ich diskrimináciu. Aj preto alaviti väčšinou žili izolovane , v hornatých oblastiach západnej

Sýrie a po stáročia patrili k najchudobnejším vrstvám spoločnosti. Situácia sa začala meniť v 20.
storočí. Skutočný zlom nastal v roku 1970 keď sa k moci dostal alavit Háfiz al-Asasd., alavit prestali
byť náboženskou menšinou na okraji spoločnosti a stali sa symbolom vládnucej elity. Dnes sú alaviti
v očiach väčšiny Sýrčanov iní historicky kvôli náboženským rozdielom a izolovanému životu. Žalobca
poukázal na Arab opinion index Syria 2025 z ktorého vyplýva, že okolo 84-85% obyvateľov Sýrie tvrdí, že

identita založená na vierovyznaní sa v spoločnosti vníma ako významná, ľudia sa definujú podľa sektár
neho alebo náboženského príslušenstva a 83% ss nyskám že diskriminácia na základe náboženstva
je v krajine rozšírená.
35. Žalobcu je potrebné vnímať ako utečenca sur place, neobstojí preto dôvodenie žalovaného že obavy
zprenasledovaniasúopodstatnenélenvtedy,akštátochranunemôžealebonechceposkytnúťažalobca

štátne orgány o pomoc nepožiadal. Logicky sám za seba o ochranu žiadať nemohol keďže sa v krajine
po prevrate nenachádzal. Po zmiznutí brata jeho rodina kontaktovala štátne orgány.
36. Štát nie je schopný ani ochotný poskytnúť alavitom ochranu pred prenasledovaním. Žalobca
poukázal na skutočnosť, že víza mu boli udelené na obdobie od 01.08.2024 do 12.08.2024 a k útoku
na rodný dom došlo 03.03.2025 teda až po siedmych mesiacoch, a dúfa že vo vyjadrení žalovaného

išlo len o nepozornosť. Žalobca sa denne trápi kvôli situácia svojej rodiny, nepretržite vyvíja úsilie aby
svojej rodine pomohol opustiť krajinu.
37. Žalobca uviedol, že situácia alavitov nie je lepšia ani v Damašku, kde v jeho severozápadnej časti,
osídlenej hlavne alavitmi, ľudia opísali, že ozbrojená frakcia im prenasledovanie zintenzívnila.
38. Žalobca v rámci pohovoru uviedol, že jeho brat F. bol od podpálenie jeho rodného domu nezvestný,

od vstupného pohovoru uplynul určitý čas a situácia nielen ohľadom jeho brata sa zmenila, práve nové
skutočnosti motivovali žalobcu aby žiadal nariadenie pojednávania a mohol sa k novým informáciám
náležite vyjadriť. Žalobca je presvedčený že v Sýrii po prevrate prebieha genocída alavitov.39. Na repliku žalobcu reagoval žalovaný duplikou, v ktorej uviedol že trvá na svojom vyjadrení, že v
prípade žalobcu nemôže ísť o prenasledovanie z dôvodu príslušnosti k sociálnej skupine. Príslušnosť
k náboženskej menšine nemôže byť znakom sociálnej skupiny, obava z prenasledovania z dôvodu

príslušnosti k sociálnej skupine musí byť z iných dôvodov, ako tie, ktoré sú uvedené v ustanovení §
8 zákona o azyle. Tvrdenie, že v prípade alavitov ide o sociálnu skupinu, ktorá spĺňa všetky atribúty
ustanovenia § 19a ods. 4 písm. e) zákona o azyle sa žalobca snaží v replike podporiť odkazom na
portál arabcenterdc.org, konkrétne na Arab opinion index Syria 2025, z ktorého podľa neho „vyplýva, že
84-85% obyvateľov Sýrie tvrdí, že identita založená na vierovyznaní/sektárnosti sa v spoločnosti vníma

ako významná, že ľudia sa definujú podľa sektárneho alebo náboženského príslušenstva a 83% si myslí,
že diskriminácia na základe sektárnosti/náboženstva je v krajine rozšírená.“ 1 . Žalovaný poznamenáva,
že časť vety, konkrétne „83% si myslí, že diskriminácia na základe sektárnosti/náboženstva je v krajine
rozšírená“ je v originálnom článku v minulom čase a tiež, že článok ďalej poukazuje aj na skutočnosť,
že „Hoci Sýrčania uznali existenciu sektárskej rétoriky, 66 percent respondentov uviedlo, že nevidia
žiadny rozdiel v jednaní s ostatnými bez ohľadu na ich sektu alebo náboženstvo. Dvadsaťpäť percent

respondentov uprednostňovalo jednanie s ľuďmi z rovnakej sekty (obrázok 4e). Sýrčania sa v pomere
66 až 78 percent zhodli na tom, že im nevadí, že ich susedia sú z iných náboženstiev, siekt a 1 Arab
Opinion Index: Syrian Public Opinion Survey 2025 (arabcenterdc.org) etník, a že odmietajú všetky formy
diskriminácie.“, ako aj na to, že: „Jasná väčšina Sýrčanov (79 až 81 percent) uviedla po páde režimu
pozitívne emócie, ako je nádej, radosť/šťastie, bezpečie a úľavu.“.

40. Žalovaný súhlasí s vyjadrením žalobcu, že žalobca ako utečenec „sur place“ nemohol požiadať
orgány Sýrie o ochranu, pretože sa po prevrate v krajine pôvodu nenachádzal. Do pozornosti súdu dal
skutočnosť, že žalobca počas pohovoru uviedol, že rodičia a súrodenci mali problémy s ozbrojenými
skupinami,ktorébojovaliprotivládeM.C.,čosapopádejehovládypodľažalobcuzhoršilo.Zuvedeného
vyplýva, že žalobca, resp. jeho rodina mohli štátne orgány požiadať o pomoc, a to ešte pred pádom

vlády M. C.. Žalovaný však posudzoval osobu žalobcu ako utečenca „sur place“, a preto nepovažoval
toto vyjadrenie žalobcu ohľadom problému s ozbrojenými skupinami za rozhodujúce. Žalobca v replike
ďalej namieta, že po zmiznutí brata jeho rodina kontaktovala štátne orgány, o čom sa žalobca, z
nevysvetliteľných dôvodov, podrobnejšie vyjadrí až v rámci konania pred súdom.

41. Taktiež súhlasí s tvrdením žalobcu v replike, že žalovaný uviedol nesprávny dátum, v ktorom boli
žalobcovi vydané víza, a preto neplatí tvrdenie žalovaného, že: „...žalobca krajinu pôvodu neopustil
bezprostredne po útoku na ich rodičovský dom, ale stihol si ešte vybaviť schengenské víza na obdobie
od 01.08.2025 do 12.,08.2025...“. Má za to, že táto skutočnosť nemá vplyv na napadnuté rozhodnutie.
Žalobca sa podľa svojho vyjadrenia od roku 2018 zdržiaval v Damašku a rodnú obec navštevoval len

príležitostne. Príbuzní žalobcu ostali aj po útoku na ich dom žiť v tej istej obci, len sa presťahovali k
strýkovi žalobcu, pričom brat žalobcu mal byť unesený až 3 krát, a teda logicky sa mu muselo podariť 2
krátodúnoscovujsť,čopodľažalovanéhovnášadopríbehužalobcupochybnostiojehodôveryhodnosti.
Žalobca počas pohovoru totižto uviedol, že s rodinou je v pravidelnom telefonickom kontakte, „Ale s
bratom nie som v kontakte, lebo je nezvestný.“, pričom v správnej žalobe uviedol, že od apríla, kedy

vypovedal v azylovom konaní sa situácia rodiny zmenila, opäť bol vypálený ich rodný dom a brat žalobcu
mal byť zajatý skupinou militantov, ktorí ho údajne mučili a po dohode na výkupnom ho prepustili.
Žalobca však v správnej žalobe neuviedol, akým spôsobom sa jeho bratovi podarilo ujsť po prvom
únose. Na základe uvedeného má za to, že žalobca si svoj príbeh dotvára a účelovo prispôsobuje.
Potvrdzuje to aj jeho vyjadrenie v replike, že jeho sestra bola kvôli svojmu náboženskému vierovyznaniu

prepustená zo zamestnania. Žalovaný je toho názoru, že toto vyjadrenie žalobcu je iba účelová reakcia
na konštatovanie žalovaného vo vyjadrení k správnej žalobe, že je „veľmi nepravdepodobné, že ak
by bol žalobca a jeho rodina ako alaviti prenasledovaní, tak žalobcova sestra by prišla o zamestnanie
v štátnej správe.“. Žalovaný sa ohradil voči tvrdeniu žalobcu, že jeho vyjadrenie k pobytu žalobcu
v Damašku je v rovine konšpirácií. Žalobca podľa jeho slov v Damašku žil od roku 2018 až do jeho

odchodu zo Sýrie, pričom do rodnej obce sa vracal iba príležitostne a v potvrdení o overení pozvania
uviedol trvalý pobyt na adrese Q. F. X, Q.. Z týchto informácií je zrejmé, že žalobca mal v Damašku
určité zázemie a s veľkou pravdepodobnosťou aj sociálne väzby. Správy o krajine pôvodu uvádzajú, že
situáciu v centrálnom Damašku je výrazne lepšia ako v regióne Hamá. Žalobca sa toto tvrdenie snaží
v replike vyvrátiť poukazom na článok z portálu B., ktorý má potvrdiť, že situácia alavitov nie je lepšia

ani v Damašku. Článok, na ktorý žaloba poukázal opisuje situáciu v rurálnej oblasti Damašku a nie v
centrálnom Damašku, kde žalobca študoval a zdržiaval sa. Správy o krajine pôvodu totižto vyhodnocujú
a rozlišujú bezpečnostnú situáciu v Damašku ako takom a v jeho rurálnych oblastiach.42. Žalovaný taktiež uviedol, že z nahrávok na USB kľúči nie je vôbec jasné kde, kedy a kto nahrávky
urobil, ani či osoby na nahrávkach sú alaviti a video s prezidentom a jeho spolupracovníkom je
prestrihnuté, a preto žiada správny súd, aby na takýto dôkaz neprihliadal.

III. Relevantná právna úprava

43. Podľa § 2 písm. d) zákona o azyle, prenasledovaním sa rozumie závažné alebo opakované

konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh rôznych opatrení,
ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v 1. použití fyzického alebo
psychického násilia vrátane sexuálneho násilia, 2. zákonných, správnych, policajných alebo súdnych
opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom, 3. odmietnutí
súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, 4. neprimeranom
alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste, 5. trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie

výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy
uvedené v § 13 ods. 2, 6. konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom.

44. Podľa § 2 písm. f) zákona o azyle, vážnym bezprávím na účely tohto zákona sa rozumie 1. uloženie
trestu smrti alebo jeho výkon, 2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest,

alebo 3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného
násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu.

45. Podľa § 8 písm. a) a b) zákona o azyle, ministerstvo udelí azyl žiadateľovi, ktorý a) má v
krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských

dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine
a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu
prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.

46. Podľa § 13 ods. 1 a) a b) zákona o azyle, ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa

podmienky uvedené v § 8 alebo § 10.

47.Podľa§19a/Posúdeniežiadostioudelenieazylu/ods.1písm.a),b)ac)zákonaoazyle,ministerstvo
posúdi každú žiadosť o udelenie azylu jednotlivo a zohľadní pritom a) všetky dôležité skutočnosti

týkajúce sa krajiny pôvodu žiadateľa v čase rozhodovania o žiadosti o udelenie azylu vrátane právnych
predpisov krajiny pôvodu a spôsobu, akým sa uplatňujú, b) vyhlásenia a dokumentáciu predloženú
žiadateľom vrátane informácií o tom, či bol alebo môže byť subjektom prenasledovania alebo vážneho
bezprávia, c) postavenie a osobné pomery žiadateľa vrátane jeho pôvodu, pohlavia a veku.

48. Podľa § 19a ods. 3 zákona o azyle ak žiadateľ nepodloží svoje vyhlásenia dôkazmi, ministerstvo pri
posudzovaní žiadosti o udelenie azylu na to neprihliadne, ak a) žiadateľ vynaložil skutočné úsilie, aby
zdôvodnil svoju žiadosť o udelenie azylu, b) žiadateľ predložil všetky náležitosti, ktoré mal k dispozícii, a
podal prijateľné vysvetlenie týkajúce sa iných chýbajúcich náležitostí, c) vyhlásenia žiadateľa sú súvislé
a hodnoverné a nie sú v rozpore s dostupnými informáciami týkajúcimi sa jeho prípadu, d) žiadateľ

požiadal o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany bezodkladne po vstupe na územie
Slovenskej republiky alebo preukázal primeraný dôvod, prečo tak neurobil, alebo v prípade oprávneného
pobytu na území Slovenskej republiky požiadal o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany
bezodkladne po tom, ako sa dozvedel o skutočnostiach odôvodňujúcich medzinárodnú ochranu alebo
preukázal primeraný dôvod, prečo tak neurobil, a e) bola preukázaná všeobecná dôveryhodnosť

žiadateľa.

IV. Posúdenie veci správnym súdom

49. Predmetom súdneho prieskumu bolo napadnuté rozhodnutie žalovaného vo výroku 1/ ktorým

neudelil žalobcovi azyl podľa § 13 ods. 1 písm. a/ zákona o azyle.

50. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáha zrušenia napadnutého rozhodnutia vo
výroku v bode 1 V žalobe namieta nesprávne právne posúdenie, nepreskúmateľnosť napadnutéhorozhodnutia ako aj skutkový stav ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore
s administratívnym spisom alebo v ňom nemá oporu t. j. žalobné námietky podľa § 191 ods. 1 písmeno
c),d) a f) SSP.

51. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný rozhodol vo veci na pojednávaní dňa
21.11.2025 rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil v prítomnosti právneho zástupcu žalobcu a žalobcu.

52. Správy súd s poukazom na špeciálne ustanovenia žaloby vo veciach azylu, preskúmal žalobou

napadnuté rozhodnutie, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného, preskúmal
napadnuté rozhodnutie a obsah administratívneho konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel
k záveru, že podaná správna žaloba je dôvodná a napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť.

53. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že dotazníku žiadateľa o azyl zo dňa 11.04.2025 žalobca
uviedol, že o azyl žiada z dôvodu obavy o svoj život z dôvodu nenastúpenia na povinnú vojenskú

službu a dôvodu že je príslušníkom náboženskej menšiny Alavitov. , ktorá je ohrozovaná zo strany
nedisciplinovanýchmilitantnýchskupínktoréAlavitovutláčajú.Ajkeďnovávládasachovádemokraticky,
nevedia si poradiť s týmito skupinami a často pri sťažnostiach hovoria, že ich nevedia kontrolovať. Dňa
03.03.2025 príslušníci ozbrojených skupín podpálili jeho rodný dom, matku zbili, zlomili jej ruku a rebrá.
Matka s nevestou a bratovou dcérou sa potom presťahovali k ujovi v obci Al abar. M. F. vtedy nebol

doma je od 03.03.2025 nezvestný. Ako jediný dôvod vidí, pomstu týchto skupín voči Alavitom. Nevie
či ho uniesli alebo sa niekde ukrýva. Výkupné nikto nežiadal, do 03.03.2025 sa brat neozval. Sťažovali
sa u predstaviteľov novej vlády, ktorí sa i Alavitov snažia chrániť, ale často sú bezradní voči takýmto
útokom. Tieto útoky sú časté a nevedia sa voči ním brániť. Nevedel uviesť názvy ozbrojených skupín
ktoré ohrozujú Alavitov, ide prevažne o cudzincov, ktorí nepatria k novej vláde v Damasku. Ide prevažne

o občanov tretích krajín nie o Sýrčanov. Bývalý režim boli Alaviti a oni považujú každého Alavita za
nepriateľa. Informácie o útokoch ozbrojených skupín voči Alavitom v Sýrii má od príbuzných a známych,
ktorí ostali v Sýrii žiť.

54. Pre posúdenie dôvodov žiadosti o azyl nie je rozhodné len prvé vyhlásenie žiadateľa o azyl,

súd je však toho názoru, že dôvody žalobcu sú od podania žiadosti po vykonanie vstupného hovoru
nerozporné a konzistentné, pričom niet pochybností o tom, že o azyl žiada predovšetkým z dôvodu
náboženstva, pretože je príslušníkom náboženskej menšiny Alavitov, ktorá je ohrozovaná zo strany
nedisciplinovaných militantných skupín ktoré Alavitov utláčajú.

55. Správny súd považuje za potrebné ozrejmiť, že príslušnosť k sociálnej skupine podľa zákona o
azyle je potrebné vnímať ako možnosť, na základe ktorej môže byť cudzincovi udelená medzinárodná
ochrana aj na základe obavy z prenasledovania z iných dôvodov než z dôvodu rasy, náboženstva,
národnosti, politického presvedčenia či z dôvodu uplatňovania politických práv a slobôd. Pokiaľ však
možno u žiadateľa, tak ako u žalobcu identifikovať riziko prenasledovania z dôvodu náboženstva

podľa § 8 písm. a) zákona o azyle, má byť posudzovaný z tohto dôvodu, a nie z dôvodu príslušnosti
k určitej sociálnej skupine. Z uvedeného dôvodu sú potom nadbytočné a v podstate aj nehospodárne
akékoľvek ďalšie námietky a vyjadrenia smerujúce k objasneniu pojmu sociálnej skupiny a príslušnosti/
nepríslušnosti žalobcu k takto konštruovanej sociálnej skupine alavitov.

56. Žalovaný si zabezpečil správu o krajine pôvodu – polytematickú č.p. MU-ODZS-2025/000445-002
zo dňa 29.05.2025 ( ďalej aj len polytematická správa) v ktorej žiadal o zodpovedania otázok
o 1/ najaktuálnejšej bezpečnostnej situácii v okolí mesta Hamá a v provincii Hamá, hodnotení
miery neselektívneho násilia v danej oblasti zo strany EUAA prípadne iných relevantných zdrojov od
začiatku roka 2025 2/ najaktuálnejšom odporúčaní a postoji EUAA a UNHCR pri posudzovaní žiadostí

o medzinárodnú ochranu žiadateľov zo Sýrie 3/ dostupnosti informácií o trestnom stíhaní občanov
Sýrie za nenastúpenie výkonu vojenskej služby 4/ súčasnom postavení Alavitov v Sýrii, problém akým
čelia, prípadne obmedzeniam zo strany štátnych a neštátnych aktérov 5/ možnosť slobody pohybu v
rámci krajiny, cestovania do zahraničia, slobody emigrácie a repatriácie u obyvateľov provincie Hamá
6/ zaobchádzaní s navrátilcami do krajiny pôvodu v provincii Hamá 7/ o dobrovoľných alebo nútených

návrtoch občanov Sýrie z krajín EÚ

57. Súd dáva do pozornosti, že nie je povinnosťou žiadateľa o azyl, aby prenasledovanie(jeho
potencionalitu) svojej osoby preukazoval inými dôkaznými prostriedkami než vlastnou dôveryhodnouvýpoveďou, ktorá vo veciach medzinárodnej ochrany zohráva mimoriadne dôležitú úlohu, pretože
pravdivosť jeho tvrdení a dôveryhodnosť jeho osoby predstavujú základ, na ktorom je azylové konanie
ukotvené a je povinnosťou správneho orgánu, aby v pochybnostiach zhromaždil všetky dostupné

dôkazy, ktoré dôveryhodnosť výpovede vyvracajú, alebo spochybňujú. Obdobné závery vyplývajú aj
z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR (napr. rozsudok sp. zn. 1Sža/10/2013 zo dňa 09.04.2013).

58. Súd je toho názoru že dôveryhodnosť výpovede žalobcu nebola v predmetnom konaní žiadnym
relevantným spôsobom spochybnená, napokon ani sám žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí

priamo voči žiadnemu zo skutkových tvrdení prednesených žalobcom v rámci jeho žiadosti resp.
výpovedí nevymedzil. Žalovaný pristúpil k posúdeniu opodstatnenosti obáv z prenasledovania na strane
žalobcu bez toho aby skutočnosti ním uvádzané čo do dôveryhodnosti pri rozhodovaní spochybňoval.
Spochybňovanie dôveryhodnosti jeho tvrdení resp. ich účelovosti v priebehu správneho súdneho
prieskumu tak nie je na mieste.

59. Je nesporné, že bremeno tvrdenia stíha v konaní o medzinárodnej ochrane samotného žiadateľa,
ktorého úspech vo veci je podmienený okrem iného tým, či sa tvrdia okolnosti nasvedčujúce možnému
zásahu do jeho ľudských práv. Pokiaľ však ide o dôkazné bremeno, to je už výraznejšie rozložené medzi
žiadateľa o medzinárodnú ochranu a správny orgán. Preukazovať jednotlivé fakty je povinný primárne
žiadateľ,avšaksprávnyorgánjepovinnýzabezpečiťkžiadostiomedzinárodnúochranuvšetkydostupné

dôkazy a nesie zodpovednosť za náležité zistenie reálií o krajine pôvodu. Ak nastane situácia, za ktorej
nemožnotvrdeniežiadateľanazákladezískanýchpodkladovpotvrdiť(aleanivyvrátiť),neznamenáto,že
by táto skutočnosť žiadateľa z možnosti udelenia medzinárodnej ochrany automaticky diskvalifikovala.

60. Ak žiadateľ o udelenie azylu uvedie v priebehu správneho konania skutočnosti, ktoré by mohli

nasvedčovať záveru, že opustil krajinu pôvodu pre niektorý z dôvodov uvedených v § 8 zákona o
azyle, je povinnosťou správneho orgánu viesť zisťovanie skutkového stavu takým spôsobom, aby boli
odstránené nejasnosti o žiadateľových skutočných dôvodoch odchodu z krajiny pôvodu (rozsudok NS
SR sp. zn. 1Sža/53/2014 zo dňa 10.2.2015). Nie je povinnosťou žiadateľa o azyl, aby prenasledovanie
svojej osoby preukazoval inými dôkaznými prostriedkami ako vlastnou vierohodnou výpoveďou. Je

naopak povinnosťou správneho orgánu, aby v pochybnostiach zhromaždil všetky dostupné dôkazy,
ktoré vierohodnosť výpovedí žiadateľa o azyl vyvracajú alebo spochybňujú. Ak sa teda žiadateľ o
medzinárodnú ochranu po celú dobu konania vo veci medzinárodnej ochrany drží jednej dejovej línie
a jeho výpovede možno aj napriek drobným nezrovnalostiam označiť za konzistentné a za súladné s
dostupnými informáciami o krajine pôvodu, je potrebné z jeho výpovede vychádzať (rozsudok NS SR

sp. zn. 1Sža/10/2013 zo dňa 9.4.2013).

61. Špecifikom azylového konania je tiež zásada, že v prípade pochybností sa postupuje v prospech
žiadateľa o medzinárodnú ochranu. Ak sú dané skutočnosti, na základe ktorých možno predpokladať,
že na porušenie základných ľudských práv a slobôd žiadateľa o azyl došlo, alebo mohlo by s ohľadom

na postavenie žiadateľa v spoločnosti, s prihliadnutím na jeho presvedčenie, názory, správanie dôjsť,
a správny orgán nemá dostatok dôkazov o tom, že tomu tak nebolo alebo nemohlo by v budúcnosti
byť, potom tieto skutočnosti musí správny orgán v situácii dôkaznej núdze zohľadniť, a to v prospech
žiadateľa o azyl.

62. Správny súd zdôrazňuje že nie je povinnosťou žiadateľa o medzinárodnú ochranu presne podradiť
dôvod žiadosti o udelenie medzinárodnej ochrany pod jeden z azylových dôvodov. Hoci žiadateľ o
medzinárodnú ochranu neuvedie svoje obavy z návratu do krajiny pôvodu priamo v spojitosti so svojím
politickým presvedčením alebo príslušnosťou k sociálnej skupine, žalovaný má povinnosť viesť pohovor
k žiadosti o medzinárodnú ochranu tak, aby bol následne schopný komplexne posúdiť jeho žiadosť z

hľadiska všetkých dôvodov na udelenie azylu t. j. cielene klásť otázky takým spôsobom, ktorý bude
reflektovať jeho konkrétny azylový príbeh a súčasne bude reagovať na konkrétnu situáciu v krajine jeho
pôvodu. Ani skutočnosť, že sťažovateľ svoje obavy z návratu do krajiny pôvodu sám výslovne nespojil
s jedným z dôvodov na udelenie azylu predpokladaným v § 8 zákona o azyle, na tejto povinnosti nič
nemení (rozsudok NSS SR 2Sak13/2022 z 26.10.2022).

63. Pokiaľ sa teda žiadateľ o azyl teda po celú dobu konania vo veci medzinárodnej ochrany drží jednej
dejovej línie, jeho výpoveď je možné označiť za konzistentnú a za súladnú s dostupnými informáciami
o krajine pôvodu, potom je potrebné z takejto výpovede vychádzať.64. Upriamiť pozornosť však treba predovšetkým na skutočnosť že u žalobcu sa bez pochybností
vzhľadom na okolnosti prípadu jedná o prípad žiadateľa, utečenca „sur place“

65. Definíciou utečenca „sur place“ sa v minulosti zaoberal vo svojej judikatúre Najvyšší súd SR, keď
v rozsudku sp. zn. 1Sža 5/2007 zo dňa 30.11.2007 uviedol: ... „o žiadateľa „sur place“ ide vtedy, keď
osoba,ktorávokamžikuodchoduzkrajinypôvodunebolautečencom,alestalasanímneskôrvdôsledku
okolností, ktoré nastali v dobe jej neprítomnosti.“

66. Taktiež k inštitútu utečenca sur place sa v minulosti vyjadril aj Vrchný súd v Prahe v rozsudku z 29.
1. 2002, č. 5 A 746/2000 - 31, v ktorom vyslovil, že: „Utečencom na mieste („sur place“) je osoba, u
ktorej obava z prenasledovania v štáte, ktorého štátne občianstvo má, vznikne až v čase jej pobytu na
území cudzieho štátu, a to v dôsledku zmeny politickej, národnostnej či náboženskej situácie v štáte jej
štátneho občianstva, alebo v dôsledku verejných aktivít tejto osoby vyvíjaných až v cudzom štáte proti

vládnucemu režimu domovského štátu. To, či sa cudzí štátny príslušník v cudzom štáte, v ktorom sa
zdržiava, stane utečencom na mieste, prislúcha nesporne posudzovať štátu, kde sa osoba priznania
takého postavenia prvýkrát dovolá, a spravidla ako v tomto prípade ide o cudziu krajinu, kde sa osoba
zdržiava v dobe, keď takáto situácia (zmena režimu v jeho domovskom štáte) nastala, popr. kde cudzí
štátny občan politické aktivity vyvíjal.“

67. Na uvedenú definíciu odkazuje vo svojej judikatúre aj Najvyšší správny súd Českej republiky (napr.
v rozsudku č. j. 8 Azs 37/2008 - 80 z 30.12.2008, č. j. 2 Azs 154/2005 - 53 zo 4. 5. 2006, č. j. 1 Azs
10/2016 - 26 z 29. 3. 2016). Správny súd dodáva, že pod pojmom „utečenec sur place“ býva obvykle
vnímaná taká osoba, ktorá sa stala utečencom v dôsledku okolností novo vzniknutých v jej vlasti v čase

jej neprítomnosti a je tak vystavená riziku postihu štátnou mocou svojej vlasti pre prípad svojho návratu.

68. A nakoniec a predovšetkým aj samotný Najvyšší správny súd SR skonštatoval, že „Pod pojmom
„utečenec sur place“ / utečenec na mieste sa obvykle rozumie taká osoba, ktorá sa stala utečencom
v dôsledku okolností novo vzniknutých v jej vlasti v čase jej neprítomnosti. Cudzinec teda bude v

esenciálne totožnej situácii, pokiaľ sa práve uplatňovaním svojich základných ľudských práv a slobôd
mimo svojej vlasti vystaví riziku postihu štátnou mocou svojej vlasti pre prípad svojho návratu. (rozsudok
Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Sak 1/2023 z 30. marca 2023)

69. Z pohľadu správneho súdu teda žalobca jednoznačne pri jeho posudzovaní pod pojem žiadateľa

„sur place“ spadá, nakoľko až po jeho odchode z krajiny pôvodu v auguste 2024 došlo v decembri 2024
a následne v krajine pôvodu k udalostiam zahŕnajúcich alavitov, ktoré možno kvalifikovať ako okolnosti
novo vzniknuté v čase jeho neprítomnosti. V takom prípade ale treba upriamiť pozornosť žalovaného
a zdôrazniť že každý prípad rozhodovania o udelení medzináronoprávnej ochrany je vo svojej podstate
prospektívnymrozhodovaním,keďžepreskúmanieudeleniaazylupodľa§8zákonaoazylejepostavené

na potencialite prenasledovania v budúcnosti po prípadnom návrate žiadateľa o azyl do krajiny pôvodu.
Uvedená potencionalita prenasledovania vystupuje do popredia o to viac pri žiadateľovi „sur place“ ktorý
užzpovahyveciprenesledovaniu nečelilvčasejehoprítomnostivkrajinepôvodu(predjehoodchodom–
prenasledovanie alebo hrozba nebola ani dôvodom jeho odchodu), potencionalita jeho prenasledovania
je založená výhradne na skutočnostiach ktoré nastali v krajne pôvodu po jeho odchode.

70. Vzhľadom na uvedené potom nemôže pri prospektívnom rozhodovaní a skúmaní dôvodov
prenasledovania u žiadateľa do „sur place“ hrať žiadnu rolu skutočnosť, že v čase jeho prítomnosti
v krajine pôvodu žiadateľ žiadnemu konaniu ktoré by vykazovalo známky prenasledovania nečelil.

71. Vnútorne rozporné a teda nedostatočne odôvodnené a tým pádom aj nepreskúmateľné sa
správnemu súdu preto javí odôvodnenie napadnutého rozhodnutia žalovaného ktorý na jednej strane
konštatuje, že u žalobcu prichádza do úvahy posúdenie jeho žiadosti o azyl ako žiadateľa „sur place“ ( po
odchode žalobcu v auguste došlo v decembri 2024 k zmene bezpečnostno-politickej situácie v krajine
pôvodu) na strane druhej však konštatuje že žalobca pre vierovyznanie nečelil v krajine pôvodu

žiadnemu konaniu, ktoré by mu spôsobovalo porušovanie základných ľudských práv alebo súbehu
rôznych opatrení, ktoré by ho postihovali podobným spôsobom, že by voči žalobcovi bolo vyvíjané
závažné alebo opakované konanie spôsobujúce mu ohrozenie života alebo slobody, alebo iné konanie
spôsobujúce psychický nátlak na jeho osobu, ktoré by bolo vykonávané, podporované alebo trpenéoficiálnymi sýrskymi orgánmi. Žalovaný dokonca argumentuje že pred prevratom žalobca nemal žalobca
žiadne problémy v súvislosti s jeho náboženským vierovyznaním a to aj napriek postaveniu niektorých
alavitov rovnako pred prevratom.

72. Žalovaný tak pomerne značnú časť odôvodnenia ne/potencionality prenasledovania žalobcu venuje
skutočnostiam resp. postaveniu žalobcu pred prevratom resp. pred jeho odchodom z krajiny pôvodu, aj
keď uvedené skutočnosti sú pre posúdenie žalobcovej žiadosti ako žiadateľa „sur place“ irelevantné.

73. Podľa názoru správneho súdu v prípade postavenia žalobcu ako utečenca „sur place“ sa mal
žalovaný podrobne zaoberať uvedenými skutočnosťami (či alaviti pre vierovyznanie nečelia v krajine
pôvodu konaniu, ktoré by im spôsobovalo porušovanie základných ľudských práv alebo súbehu rôznych
opatrení, ktoré by ich postihovali podobným spôsobom, že by voči alavitom bolo vyvíjané závažné
alebo opakované konanie spôsobujúce ohrozenie života alebo slobody, alebo iné konanie spôsobujúce
psychický nátlak, ktoré by bolo vykonávané, podporované alebo trpené oficiálnymi sýrskymi orgánmi.)vo

vzťahu k alavitom avšak predovšetkým v čase jeho rozhodovania a následne s prihliadnutím na všetky
okolnostiprípaduindividuálneposudzovaťpotencionalituprenasledovaniažalobcu,akoalavitavprípade
jeho návratu do krajiny pôvodu.

74. Taktiež nie je možné vzhľadom na postavenie žalobcu ako žiadteľa „sur place“ mu vyčítať že netvrdil

alebo dokonca nepreukázal, že verejná moc ako celok mu odoprela poskytnúť ochranu pred prípadnými
útokmi neštátneho subjektu. Skutočnosti v krajine pôvodu nastali až po odchode žalobcu z krajiny
pôvodu, je logické že osobne žiadnemu útoku do dnešného dňa čeliť nemusel, z čoho vyplýva aj záver
že nemohol sám osobne žiadať štátnu moc o ochranu resp. že by vôbec mohlo dôjsť k situáciu že jemu
ako jednotlivcovi bolo poskytnutie takejto ochrany odopreté. V danom prípade preto odkazy žalovaného

na rozhodovaciu prax NS SR (8Sža/4/2009 – obavy pred veriteľmi a trestním stíhaním vo Vietname
a 1Sža/45/2011 – obavy pred prenasledovaním členmi politickej strany z dôvodu členstva otca v inej
politickej strane ) nie sú náležité keďže uvedené prípady sa venujú výrazne skutkovo odlišným obavám
žiadateľov z prenasledovania, a predovšetkým nejde o žiadateľov „sur place“.

75. Úlohou žalovaného preto v ďalšom konaní bude zamerať sa aj na posúdenie otázky či je alavitom
v krajine pôvodu poskytovaná ochrana pred útokmi, resp. či nie je odopieraná a či je súčasná vláda
vkrajinepôvoduschopnáposkytnúťalavitomvkrajinesystematickúochranupredneštátnymipôvodcami
útokov, s prihliadnutím na skutočnosť, že samotné vyhlásenia vysokých štátnych predstaviteľov,
v ktorých sa zaväzujú vyšetriť zločiny a páchateľov brať na zodpovednosť sami o sebe nemôžu viesť

k takýmto záverom.

76. Žalovaný je predovšetkým povinný riadne vykonať dokazovanie a následne dať odpoveď na
legitímnu otázku, či náboženské vyznanie žalobcu – Alavit vedie v súčasnosti k záveru, že, žalobca by
mohol byť ohrození prenasledovaním, či v krajine pôvodu nehrozí, že Alaviti sú predmetom útokov zo

strany štátnych či neštátnych subjektov – príslušníkov náboženských a militantných skupín a súčasne,
či sú štátne orgány schopné poskytnúť efektívnu ochranu pred prípadnými útokmi, prenasledovaním
a inými hrozbami.

77. Správny súd na tomto mieste považuje za dôležité zdôrazniť, že konanie o medzinárodnej ochrane

je špecifické tým, že je v ňom často nutné rozhodovať za situácie dôkaznej núdze (pozri rozsudky
Najvyššieho správneho súdu z 26.02.2008, č. j . 2 AZS 100/2007 - 64 , a z 27.03.2008 , č . j . 4 AZS
103/2007 - 63 , či rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.07.2014 sp. zn. 1Sža/17/2014), že ide o
prospektívnerozhodovania(t.j.posudzujesaopodstatneniestrachuzprenasledovaniačirizikovážneho
bezprávia v budúcnosti) a že nesprávne rozhodnutie má pre sťažovateľa obzvlášť závažné dôsledky.

78. Týmto špecifikám konanie o medzinárodnej ochrane zodpovedá aj štandard a rozloženie dôkazného
bremena, ktoré sú vychýlené v prospech žiadateľa o medzinárodnú ochranu. Pokiaľ ide o bremeno
tvrdenia v konaní vo veci medzinárodnej ochrany, to zaťažuje žiadateľa o medzinárodnú ochranu. Je
nesporné, že ak by sťažovateľ ani nenamietal skutočnosti svedčiace o tom, že došlo, alebo že by

potenciálne mohlo dôjsť, k zásahu do jeho ľudských práv v zmysle ustanovenia § 8 zákona o azyle,
potom nie je potrebné sa situáciou v jeho krajine pôvodu do detailu zaoberať.79. Súd považuje za potrebné opakovane poukázať aj na skutočnosť, že posudzovanie odôvodnenosti
strachu z prenasledovania má prospektívnu povahu, a pre preto potrebné skúmať potencionalitu
prenasledovania v budúcnosti, po prípadnom návrate žiadateľa do krajiny pôvodu. Pri čom sa využíva

štandard primeranej pravdepodobnosti, čo znamená, že táto možnosť musí byť reálna, nie iba
hypotetická. K naplneniu takéhoto štandardu môže postačovať už existencia nižšej než 50%tnej
pravdepodobnosti, že žiadateľ bude prenasledovaný. [napr. rozsudky Najvyššieho správneho súdu ČR
zo dňa 26. 3. 2008, č. j. 2 Azs 71/2006-82, zo dňa 13. 8. 2010, č. j. 4 Azs 11/2010-112, a zo dňa 31. 5.
2017, č. j. 5 Azs 62/2016-87; EASO: Qualification for international protection (Directive 2011/95/EU) - A

Judicial Analysis, 2016, str. 82-83] Bude povinnosťou žalovaného v ďalšom priebehu konania uvedený
štandardzohľadniťajasnesavyjadriťčikjehonaplneniudošloalebonie(suvedenímdôvodovvprípade
akéhokoľvek záveru, nakoľko v napadnutom rozhodnutí odôvodnenie v uvedenom smere absentuje).

80. Správny orgán teda vo veciach medzinárodnej ochrany nesie zodpovednosť za náležité zistenie
reálií o krajine pôvodu. Špecifikom konania vo veci medzinárodnej ochrany je rovnako zásada, že

pri splnení daných podmienok sa uplatňuje pravidlo „v prípade pochybností v prospech žiadateľa
o medzinárodnú ochranu“ („benefit of doubt“). Ak sú dané skutočnosti, na základe ktorých možno
predpokladať, že k porušeniu základných ľudských práv a slobôd žiadateľov o azyl došlo, alebo mohlo
by vzhľadom na postavenie žiadateľa v spoločnosti, s prihliadnutím na jeho presvedčenie, názorom,
správanie atď., dôjsť, a správny orgán nemá dostatok dôkazov o tom, že to tak nebolo, alebo nemohlo

by v budúcnosti byť, potom tieto skutočnosti musí správny orgán v situácii dôkaznej núdze zohľadniť,
a to v prospech žiadateľa o azyl.

81. Je povinnosťou žalovaného v zmysle § 19 ods. 8 zákona o azyle zabezpečiť, aby získané údaje o
krajine pôvodu boli presné, aktuálne a z relevantných zdrojov, ako sú napríklad úrad vysokého komisára

a Agentúra Európskej únie pre azyl. Zároveň je povinnosťou žalovaného zohľadniť všetky skutočnosti
za účelom zistenia stavu veci a zasadiť vyjadrenia žiadateľa o medzinárodnú ochranu do kontextu správ
o krajine pôvodu.

82. Žalovaný ako podklad pre rozhodnutie zabezpečil polytematickú správu o krajine pôvodu

vypracovanú príslušným odborom samotného žalovaného. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na
rozsudok Veľkého senátu Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) zo dňa 28.02.2008 vo
veci Saadi proti Taliansku, č. sťažnosti 37201/06, v ktorom je uvedené, že dôveryhodnosť informácií
o krajine pôvodu je potrebné posudzovať s ohľadom na autoritu a povesť autorov správ, serióznosť
vykonaných šetrení, nadväznosť a súvislosť záverov a skutočnosť, či uvedené tvrdenia sú potvrdené

aj inými zdrojmi. ESĽP nadviazal na záver Veľkého senátu rozsudkom zo dňa 17.07.2008 vo veci NA.
proti Spojenému kráľovstvu Veľkej Británie a Severného Írska, č. sťažnosti 25904/07, v ktorom uviedol,
že pri hodnotení správy obsahujúcej informácie o krajine pôvodu je nevyhnutné posúdiť nezávislosť,
spoľahlivosť a objektívnosť autora správy. Je tiež dôležité vyhodnotiť, akou mierou je pôvodca správy
schopný získavať informácie priamo na mieste. Pokiaľ sa situáciou v krajine pôvodu zaoberá viacero

správ, je potrebné uprednostniť tie, ktoré sa zaoberajú stavom ľudských práv v krajine pôvodu a priamo
uvádzajú okolnosti rozhodné pre posúdenie reálnosti hrozby vážneho bezprávia. Relevancia a váha
správy je závislá na tom, do akej miery sa priamo venuje priamo otázkam posudzovaným v danom
konaní (Najvyšší súd ČR, sp. zn. 1Azs 105/2008).

83. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia popisuje niektoré z útokov vyplývajúce zo zabezpečenej
správy, sektárske násilie, ktoré v podstate považuje za preukázané, s tým že tieto ako keby sa snažil
bagatelizovať vysvetleniami experta na bezpečnostné otázky, podľa ktorého tieto útoky mali prameniť
skôr z neprofesionálneho správania pri zatýkaní resp. z jeho poznámok, o tom že niektorí civilisti
kontakty s úradmi opísali ako úctivé a zdvorilé. Žalovaný však žiadnym spôsobom nevyhodnotil, prečo

by práve vyjadrenia a názory na dôvody útokov bezpečnostného experta mali mať vyššiu relevanciu
a váhu ako iné v polytématickej správe sa nachádzajúce správy a zistenia o krajine pôvodu.

84. Polytematická Správa čerpala v časti týkajúcom sa postavenia Alavitov v Sýrii a otázkam či čelia
nejakým problémom, prípadne obmedzeniam zo strany štátnych alebo neštátnych aktérov z viacerých

zdrojov. Správny súd uvádza, že užitočnosť a autorita každého použitého zdroja závisí na otázke, ktorá
má byť zodpovedaná, každý zdroj by mal byť posudzovaný samostatne a závery o spoľahlivosti zdroja
by mali byť vyvodené až po dôkladnom vyhodnotení zdroja.85. Obsah Správy zabezpečenej žalovaným, ako jediný podkladový materiál obsahujúci informácie o
krajinepôvodužalobcuapostaveníAlavitovkonštatuje napr.ževmesteHOMsasamotnomguvernoráte
bolo zadržaných najmenej 1800 osôb, prevažne alavitov, v celej krajine sa zvýšilo násilie namierené

proti alavitom, pričom bolo hlásených 150 vrážd. Neznáme extrémistické frakcie zvýšili obavy šírením
výziev na násilie voči alavitom, v pobrežných regiónoch boli hlásené cielené vraždy alavitov spojených
s bývalou vládou, zatiaľ čo ozbrojené skupiny vo vojenských uniformách podobných uniformám HTS
prepadli viac ako 20 alavitských dedín vo vidieckej oblasti Hamá, čo spôsobilo vysídlenie, krádeže
a obete na životoch. Po Asadovom páde pribúdali správy o prenasledovaní, únosoch a zabíjaní alavitov.

Koncom januára skupiny ozbrojencov útočili na civilistov a zabíjali ich z politických a sektárskych
dôvodov, najmä v komunitách s prevažne alavitským a šiitskym obyvateľstvom došlo k prudkej eskalácii
zneužívania , trestných činov a mimosúdnych popráv civilistov. Ozbrojenci strieľali a zabíjali civilistov
v dedine, ktorú obývajú prevažne alaviti. Ďalšie útoky boli hlásené začiatkom februára. Začiatkom marca
došlo k stretom medzi proasadovskými skupinami a bezpečnostnými silami, pri ktorých boli zabité stovky
civilistov väčšinou alavitov – išlo o popravy bez súdu.

86. Obsah Správy zabezpečenej žalovaným tak poskytuje množstvo podkladov o situácii Alavitov
nedáva však žiadnu odpoveď na otázku, či štát účinným spôsobom dokáže chrániť alavitov pred
útokmi, ktorých sa dopúšťajú jeho neštátni pôvodcovia na území Sýrie, ani aká je úroveň dodržiavania
základných ľudských práv a slobôd.

87. Zo zabezpečenej Polytematickej správy vyplýva, záver o množstve rôznorodých útokov voči
Alavitom, ako už súd uviedol v súvislosti so všetkými útokmi ako celkom, správny súd považuje za
nedostatočne zistenú aj skutočnosť, či je Sýrii dostatočne poskytovaná účinná ochrana obetiam
takýchto útokov a to na celom území, , a či majú obyvatelia Sýrie v postavení obdobnom postaveniu

žalobcu, reálny prístup k tejto ochrane. V prípade zisťovania účinnosti a dostupnosti ochrany je potrebné
skúmať nielen to, aká je všeobecná situácia v krajine pôvodu žalobcu, ale tiež prípadný podiel štátu na
hrozbe vážnej ujmy a mieru vplyvu pôvodcov vážneho bezprávia na štátne orgány. Je tiež podstatné
posúdiť, či štát umožňuje a realizuje právny postih vážnej ujmy (nie len deklaratívne vyhlasuje, že tak
učiní), najmä v kontexte zistení vyplývajúcich zo správ o útokoch voči Alavitom.

88. Po riadnom doplnení dokazovania a riadnom zistení skutkového stavu bude úlohou žalovaného
posúdiť postavenie žalobcu vzhľadom na naznačené kritéria, pričom podstatné bude zameranie sa
na okolnosti novo vzniknuté v krajine pôvodu žalobcu v čase jeho neprítomnosti v spojení s jeho
postavením v krajine pôvodu pred odchodom – postavenie alavitov, útoky, zabíjanie, únosy, každodenný

život alavitov ako náboženskej skupiny (nezamienať so skupinou sociálnou), žalovaný predovšetkým
zabezpečí informácie o schopnosti a ochote štátu poskytnúť ochranu pred neštátnym útočníkom
a stým spojené obavy z prenasledovania, pričom na pamäti bude mať predovšetkým skutočnosť, že
v danom prípade sa aj podľa obsahu žiadosti žalobcu jedná o prípad prospektívneho rozhodovania
t.j. keďže ustanovenie § 8 zákona o azyle pracuje s pojmom strachu ako subjektívnym prvkom a

odôvodnenosťou strachu z prenasledovania ako objektívnym prvkom, nestanovuje však podmienku
faktického prenasledovania v minulosti. Pritom má byť skúmaná predovšetkým možnosť budúceho
prenasledovania.

89. Podľa názoru súdu keďže si žalovaný nezabezpečil dostatočné informácie o situácii v krajine

pôvodu vo vzťahu k obsahu žalobcovej žiadosti o medzinárodnoprávnu ochranu nemohol z ohľadom na
nedostatok zistení ohľadom schopnosti a ochote štátu poskytnúť ochranu pred neštátnym útočníkom
riadne vyhodnotiť hrozbu prenasledovania.

90. Špecifikom konania vo veci medzinárodnej ochrany je rovnako zásada, že pri splnení daných

podmienok sa uplatňuje pravidlo "v prípade pochybností v prospech žiadateľa o medzinárodnú
ochranu" ("benefit of doubt"). Ak sú dané skutočnosti, na základe ktorých možno predpokladať, že k
porušeniu základných ľudských práv a slobôd žiadateľov o azyl došlo, alebo mohlo by vzhľadom na
postavenie žiadateľa v spoločnosti, s prihliadnutím na jeho presvedčenie, názorom, správanie atď.,
dôjsť, a správny orgán nemá dostatok dôkazov o tom, že to tak nebolo alebo nemohlo by v budúcnosti

byť, potom tieto skutočnosti musí správny orgán v situácii dôkaznej núdze zohľadniť, a to v prospech
žiadateľa o azyl (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1Sža/53/2014 zo dňa 10.02.2015). S ohľadom
na situáciu Alavitov v Sýrii nebolo možné vylúčiť, že obavy žalobcu z prenasledovania sú opodstatnenéa z tohto pohľadu sa javí ako nedostatočne odôvodnený záver žalovaného, že je vylúčené, aby bol
žalobca považovaný za prenasledovanú osobu v zmysle zákona o azyle.

91. Záver žalovaného, že nebola preukázaná existencia opodstatnených obáv z prenasledovania a
teda neboli splnené podmienky pre udelenie azylu na území SR, posúdil preto správny súd ako
nepresvedčivý.

92. Žalovaný v odôvodnení uviedol, že usmernenie EUAA ku krajine Sýria z júna 2025 uvádza, že

samotná skutočnosť, že je niekto alavita by za normálnych okolností neviedla k úrovni rizika potrebnej
na stanovenie odôvodneného strachu z prenasledovania. Pri individuálnom posudzovaní, či existuje
primeraná pravdepodobnosť, že žiadateľ bude čeliť prenasledovaniu by sa mali zohľadniť okolnosti
ovplyvňujúce riziko, ako napríklad výrazný opozičný post voči prechodnej správe alebo regionálne
špecifiká. Uvedené usmernenie – príručka z júna 2025 nie je súčasťou administratívneho spisu
a predmetná skutočnosť nevyplýva ani zo zabezpečenej Polytématickej správy, správny súd preto

konštatuje že uvedené zistenie žalovaného nemá podklad v administratívnom spise. Je nevyhnutné
aby písomné podklady na ktoré sa žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia odvoláva, boli minimálne
v dotknutých častiach súčasťou administratívneho spisu resp. aby správny orgán označil z ktorej
časti rozsiahleho 274 stranového dokumentu(zverejneného na stránke EUAA v anglickom jazyku ale
nenachádzajúceho sa v administratívnom spise) správny orgán svoj skutkový záver vyvodil.

93. Správny súd preto na základe vyššie uvedených skutočností dospel k záveru, že žalovaný si v
konaní nezaobstaral dostatok podkladov, aby starostlivo posúdil situáciu v krajine pôvodu, čím porušil
ustanovenia § 32 Správneho poriadku v spojení s § 3 ods. 5 veta prvá Správneho poriadku (s poukazom
na s § 52 zákona o azyle) a informácie o krajine pôvodu, ktoré zhromaždil, nesprávne vyhodnotil.

94. Žalovaný sa nevysporiadal riadne s otázkou, či skutočne nie sú naplnené zákonné predpoklady pre
udelenie azylu sčasti pre nedostatočné zistenie skutkového stavu a sčasti pre nesprávne vyhodnotenie
podkladov obsahujúcich informácie o krajine pôvodu žalobcu, ktoré sa v administratívnom spise
nachádzajú.

95. Správny súd považuje za potrebné, aby sa žalovaný v ďalšom konaní okrem iného zameral aj na
konkrétne spôsoby ochrany poskytované štátnymi orgánmi alavitom resp. či je im vôbec takáto ochrana
poskytovaná prípadne či, a ak áno prečo k odopretiu takejto ochrany dochádza. Žalovaný si zabezpečí
novú správu o krajine pôvodu, prihliadne na všetky a vyhodnotí aj novozistené skutočnosti, pričom

na zreteľ bude brať prospektívnosť rozhodovania o žalobcovi ako žiadateľovi „sur place“. Postavenie
Alavitov v krajine pôvodu je potrebné vyhodnotiť citlivo a s prihliadnutím na všetky hrozby, ktorým
príslušníci daného náboženstva pred a v čase rozhodovania správneho orgánu čelili a čelia.

96. Správny súd pritom poznamenáva, že vzhľadom na žalobcom tvrdenú a po výsluchu pred žalovaným

stále v čase meniacu situáciu žalobcovej rodiny, bude nevyhnutné žalobcu k uvedeným skutočnostiam
vyslúchnuť a tieto vyhodnotiť v kontexte všetkých zistených skutočností. Všetky zistenia bude následne
potrebné vyhodnotiť komplexne aj z pohľadu vyhodnotenia opodstatnenosti žalobcovho strachu
z prenasledovania.

97. V ďalšom konaní sa bude žalovaný opätovne zaoberať otázkou situácie v krajine pôvodu
predovšetkým z ohľadom na dôvody žiadosti žalobcu o azyl, za týmto účelom si zabezpečí relevantné
informácie a správy, doplní dokazovanie aj vo vzťahu k vyvíjajúcej sa situácii rodiny žalobcu v krajine
pôvodu (minimálne doplnením výsluchu žalobcu a vyhodnotením obsahu predložených záznamov).

98. Vzhľadom na dôvody vedúce správny súd k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, tento nevykonal
dokazovanie obrazovo-zvukovými záznamami predloženými žalobcom súdu spolu so žalobou, v ďalšom
konaní bude úlohou žalovaného sa zaoberať ich obsahom a tento vyhodnotiť, podľa okolnosti ak to uzná
za vhodné doplniť aj vo vzťahu obsahu uvedených záznamov dokazovanie.

99. Po doplnení aktuálnych informácií o krajine pôvodu aj z iných zdrojov ale predovšetkým vo
vzťahu k dôvodom uvádzaných žalobcom v žiadosti, vrátane zistenia štandardu dodržiavania ochrany
základnýchľudskýchprávaslobôdvkrajinepôvodu,apoichvyhodnotenívsúvislostisďalšímizistenýmiskutočnosťami a individuálne vo vzťahu k žalobcovi, opätovne posúdi, či azylový príbeh žalobcu vo
svetle aktuálnych informácií o krajine pôvodu neoprávňuje žalobcu na udelenie azylu.

100. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, zistiac dôvodnosť správnej žaloby, správny súd
napadnuté rozhodnutie v časti vo výroku 1/ , ktorými žalovaný neudelil azyl podľa § 191 ods. 1 písm. d )
e) a f) v spojení s § 220 SSP zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

101.Onáhradetrovkonaniarozhodolsprávnysúdpodľa§167ods.1SSPažalobcovi,ktorýbolvkonaní

úspešný v celom rozsahu, priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov
konania. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia
na Správny súd v Bratislave (§ 493e SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť
označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi,
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body
možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti vo veciach azylu nemusí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ
zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa
nemusia byť spísané advokátom.