Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 7. november 2025

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 20Ek/1425/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125312462
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Homolová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6125312462.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: A. B. C. D. E., F.: XX XXX XXX, C. C.
G. H. XXX/X, XXX XX E. B.; proti povinnému: B. I., nar.: X.X.XXXX, trvale bytom: I. XXX/XX, XXX XX
E. B.; vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Ivana Kráčalík Pohovejová, so sídlom exekútorského úradu:
Miletičova 35, 821 09 Bratislava, IČO: 42 354 820, pod č. k. XXXXX XXX/XX; pre vymoženie istiny 78
Eur, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku z a s t a v u j e.

II. Súd žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov exekučného konania n e p r i z n á v a.

III. SúdoprávnenémuukladápovinnosťnahradiťsúdnemuexekútoroviJUDr.IvanaKráčalíkPohovejová
trovy exekúcie vo výške 61,50 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie podaným na Okresný súd Banská Bystrica dňa
22.05.2025 domáhal od povinného vymoženia istiny 78,00 eur, a to na základe exekučného titulu:
Rozkaz o uložení pokuty za správny delikt č. k. 0/22/015961-36/43/107204 vydaný Hlavným mestom
Slovenskej republiky Bratislava dňa 20.06.2022, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27.10.2022
a vykonateľnosť dňa 08.11.2022 (ďalej len „exekučný titul“).

2. Súd na základe predmetného návrhu na vykonanie exekúcie vydal dňa 27.05.2025 poverenie na
vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Ivana Kráčalík Povovejová, so sídlom exekútorského
úradu: Miletičova 35, 821 09 Bratislava (ďalej len „súdny exekútor“), ktorý exekúciu vedie pod č. k.
XXXXX XXX/XX.

3. Dňa 29.05.2025 vydal súdny exekútor Upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré bolo povinnému
doručené do vlastných rúk dňa 06.06.2025. Povinný doručil dňa 06.06.2025 súdnemu exekútorovi návrh
na zastavenie exekúcie. Súd v tomto bode konštatuje, že návrh povinného na zastavenie exekúcie
bol podaný v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote v zmysle ustanovenia § 61k ods. 2 Exekučného
poriadku, a takto podaný návrh má odkladný účinok.

4. Dňa 13.06.2025 predložil súdny exekútor Okresnému súdu Banská Bystrica návrh povinného na
zastavenie exekúcie. V návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 06.06.2025 povinný žiada o zastavenie
exekúciezdôvodu,žemaluhradenéparkovaciemiestonaRobotníckejulici.KnávrhupriložilOznámenie
o povolení vyhradeného parkovacieho miesta vydané dňa 22.03.2022 Mestskou časťou Bratislava –
Nové Mesto.

5. Oprávnený sa dňa 09.06.2025 vyjadril: „Exekučný titul č. 0/22/015961-36/43/107204 zo dňa
20.06.2022 bol povinnému doručený v zmysle § 24 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní(správny poriadok), podľa ktorého, ak si adresát nevyzdvihne písomnosť počas uloženia na pošte,
písomnosť sa považuje za doručenú dňom vrátenia nedoručenej zásielky správnemu orgánu, aj keď
sa adresát o tom nedozvedel. Nakoľko povinný nepodal odpor v zákonnej lehote podľa § 139d ods. 2

zákona NR SR č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov, podľa ktorého držiteľ
vozidla môže proti rozkazu podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia odpor správnemu orgánu, ktorý
rozkaz vydal, uplynutím tejto lehoty sa rozkaz stal právoplatným a vykonateľným a účastník konania
bol povinný pokutu uhradiť. Zásielka bola povinnému riadne doručovaná pod číslom J., overiteľnú na
stránke https://tandt.posta.sk/. Povinný mal právo aj vo veci rozhodnutia, ktoré je právoplatné toto dať

preskúmať mimo odvolacieho konania podľa § 65 alebo § 66 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom
konaní (správny poriadok). Nakoľko povinný až do podaného návrhu na vykonanie exekúcie nevyužil
svoje právo podať riadne opravné prostriedky alebo mimoriadne opravné prostriedky a z dôvodu, že si
dobrovoľne neplnil uloženú povinnosť vyplývajúcu z právoplatného a vykonateľného exekučného titulu,
Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava bolo oprávnené podať návrh na vykonanie exekúcie a trvá
na vymožení peňažného plnenia vyplývajúceho z exekučného titulu.“

6. Dňa 24.06.2025 predložil súdny exekútor Okresnému súdu Banská Bystrica doplnenie návrhu
povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 20.06.2025, v ktorom povinný uviedol, že v čase keď mu bol
uložený exekučný titul (pokuta) mal zmenený trvalý pobyt zo C. XX H. I. XX, kde žije od 04.01.2006
doteraz, preto mu oprávnený doručil exekučný titul na nesprávnu adresu trvalého pobytu.

7. Oprávnený sa dňa 24.06.2025 k doplneniu návrhu na zastavenie exekúcie vyjadril:
„Rozkazouloženípokutyzasprávnydeliktčíslokonania0/22/015961-36/43/107204,ktorýjepredmetom
exekúcie (ďalej len, exekučný titul“) bol doručený povinnému na adresu C. XX, XXXXX E., ktorá bola
pri vydávaní exekučného titulu zistená z dostupných evidencií Hlavného mesta Slovenskej republiky

Bratislava. Na predmetnú adresu bol exekučný titul povinnému doručený v zmysle § 24 ods. 2 zákona
č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), podľa ktorého, ak si adresát nevyzdvihne
písomnosť počas uloženia na pošte, písomnosť sa považuje za doručenú dňom vrátenia nedoručenej
zásielky správnemu orgánu, aj keď sa adresát o tom nedozvedel. Na základe uvedeného Hlavné mesto
Slovenskej republiky exekučný titul doručil povinnému zákonným spôsobom.“

8. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný
poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak
a)po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku,

b)exekučný titul bol zrušený,
c)je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu
neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§54 ods.2),
d)sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu,
e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo

niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj
bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak
od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.

9. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15

dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie
exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku
dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

10. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora.

Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa
k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor
vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich
pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie
exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

11. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví
a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh nazastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie
exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.

12. Podľa § 45 ods. 2 písm. f) Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie
orgánu verejnej správy a územnej samosprávy vrátane bloku na pokutu nezaplatenú na mieste.

13. Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol návrh na
vykonanie exekúcie doručený súdu.

14. Podľa § 139d ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (ďalej len „zákon o cestnej premávke“), ak orgán Policajného zboru zistí porušenie povinnosti
podľa § 6a alebo ak obec zistí porušenie podľa § 6a písm. e) a nie je dôvod na odloženie veci,
bezodkladne bez ďalšieho konania vydajú rozkaz o uložení pokuty. Rozkaz má rovnaké náležitosti ako
rozhodnutie, ak v odseku 10 nie je uvedené inak. Spolu s rozkazom sa držiteľovi vozidla zašle aj dôkaz

o porušení povinnosti podľa § 6a alebo spôsob, ktorým sa držiteľ vozidla môže oboznámiť s dôkazom o
spáchanísprávnehodeliktudržiteľavozidla.Akideodržiteľavozidlaalebovlastníkavozidlaevidovaného
v inom členskom štáte Európskej únie, rozkaz sa zašle aj v jednom z úradných jazykov členského
štátu Európskej únie, v ktorom je vozidlo evidované; rozkaz, ktorý sa ani po opakovanom doručení
nepodarilo doručiť držiteľovi vozidla alebo vlastníkovi vozidla, sa dňom vrátenia nedoručenej zásielky

orgánu Policajného zboru považuje za nevydaný. Rozkaz nemožno doručiť verejnou vyhláškou.

15. Podľa § 139d ods. 2 zákona o cestnej premávke, držiteľ vozidla môže proti rozkazu podať do 15 dní
odo dňa jeho doručenia odpor správnemu orgánu, ktorý rozkaz vydal.

16.Podľa§141ods.1zákonaocestnejpremávke,akvtomtozákoneniejeustanovenéinak,nakonanie
podľa tohto zákona sa vzťahuje správny poriadok.

17. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. zákon o správnom konaní (správny poriadok), dôležité
písomnosti, najmä rozhodnutia, sa doručujú do vlastných rúk adresátovi alebo osobe, ktorá sa preukáže

jeho splnomocnením na preberanie zásielok.

18. Podľa § 24 ods. 2 zákona o správnom konaní (správny poriadok,) ak nebol adresát písomnosti, ktorá
samádoručiťdovlastnýchrúk,zastihnutý,hocisavmiestedoručeniazdržiava,doručovateľhovhodným
spôsobom upovedomí, že písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu. Ak nový pokus o

doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ uloží písomnosť na pošte a adresáta o tom vhodným
spôsobom upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť počas uloženia na pošte, písomnosť sa
považuje za doručenú dňom vrátenia nedoručenej zásielky správnemu orgánu, aj keď sa adresát o tom
nedozvedel.

19. Súd preskúmal návrh povinného na zastavenie exekúcie ako aj jeho doplnenie spolu s predloženými
listinami, ako aj vyjadrenia oprávneného k návrhu na zastavenie exekúcie.

20. Súd poukazuje, že v zmysle citovaného § 45 ods. 2 písm. f) Exekučného poriadku je exekučným
titulom vykonateľné rozhodnutie orgánu verejnej správy a územnej samosprávy vrátane rozkazu

o uložení pokuty za správny delikt. K tvrdeniam povinného podmieňujúcim vznik exekučného
titulu, že na základe vykonaných dôkazov došlo k nesprávnym skutkovým zisteniam v základnom
konaní uvádza: Predmetom skúmania v tomto štádiu konania nie sú okolnosti, za ktorých došlo
k vydaniu exekučného titulu a ktoré nastali ešte pred vznikom exekučného titulu. Exekučný súd
nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, resp. preskúmavať vecnú

správnosť rozhodnutia, teda zaoberať sa správnosťou skutkových a právnych záverov orgánu, ktorý
daný exekučný titul vydal. V danom štádiu konania už nijakým spôsobom nemôže súd zasahovať
alebo posudzovať dôvody, pre ktorý bol exekučný titul vydaný. Jeho obsahom je viazaný a musí
z neho vychádzať, pričom prípadné vady základného konania (aj vtedy ak by existovali) sa do
exekučného konania neprenášajú. To teda znamená, že vytýkané nedostatky v základnom konaní sú

pre exekučné konanie bez právneho významu (uznesenie Najvyššieho súdu ČR z 31.07.2008, sp.
zn. 20 Cdo 1940/2008). Nerešpektovanie exekučného titulu by totiž znamenalo „neprípustnú nápravu“
vykonávaného rozhodnutia. Vo vykonávacom (exekučnom) konaní vychádza súd z právoplatného a
vykonateľného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom. Vo vykonávacom (exekučnom) konaní súdprávo nenachádza, ale len vykonáva to, o čom bolo už právoplatne rozhodnuté a nenahrádza tak súd
resp. iný orgán v základom konaní a v jeho rozhodovacej činnosti. Exekučnému súdu v exekučnom
konaní ani v rámci rozhodovania o návrhu na zastavenie exekúcie neprináleží posudzovať ani revidovať

rozhodnutie, ktoré mu je ako exekučný titul predložené, ani procesný postup súdu resp. iného orgánu v
základom konaní a je vykonateľným rozhodnutím vo veci samej (exekučným titulom) viazaný. Povinný
bol v exekučnom titule poučený o možnosti podať odpor, v ktorom mohol uviesť dôvody, prečo je
rozhodnutie nesprávne, čo neurobil.

21. Exekučný súd pri skúmaní, či exekučný titul bol povinnému riadne doručený vyzval dňa 24.10.2025
oprávneného na predloženie doručenky k exekučnému titulu, ktorá preukazuje doručenie povinnému.
Oprávnený dňa 27.10.2025 doručil súdu žiadanú doručenku. Z doručenky vyplýva, že exekučný titul bol
doručovaný povinnému na adresu C. XX, XXX XX E. a poznámka z pošty, že zásielka nebola prevzatá
v odbernej lehote.

22. Doručovanie je všeobecne upravené v ustanoveniach § 24 Správneho poriadku. Fikcia doručenia
(zásielka sa považuje za doručenú v deň vrátenia nedoručenej zásielky správnemu orgánu) je
formulovaná v ustanovení § 24 ods. 2 Správneho poriadku. Podľa uvedeného ustanovenia platí, že ak
nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia
zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť príde znovu doručiť v určený

deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ uloží písomnosť na pošte a
adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť počas uloženia
na pošte, písomnosť sa považuje za doručenú dňom vrátenia nedoručenej zásielky správnemu orgánu,
aj keď sa adresát o tom nedozvedel.

23. Súd mal lustráciou v Registri obyvateľov za preukázané, že povinný má evidovaný trvalý pobyt na
inej adrese, než mu bol doručovaný exekučný titul, a to na I. XX, XXX XX E., od 04.01.2006. Taktiež
lustráciou vozidla bolo zistené, že uvedená adresa je registrovaná aj na dokladoch od auta.

24. Exekučný titul tvorí podklad exekučného konania, na základe ktorého exekúcia prebieha. Základnou

vlastnosťou, ktorú musí mať každý exekučný titul, bez ohľadu na jeho druh, je vykonateľnosť.
Vykonateľnosťou sa vo všeobecnosti rozumejú účinky (vlastnosti) rozhodnutia umožňujúce vynútiť
splnenie povinnosti v ňom obsiahnutými prostriedkami štátnomocenského donútenia aj proti vôli
povinného, ak si tieto povinnosti dobrovoľne nesplní. Vykonateľnosť exekučného titulu sa skúma ex
offo, a to tak z formálnej stránky, ako i zo stránky materiálnej. Formálna a materiálna vykonateľnosť

exekučného titulu sú rovnocenné zložky vykonateľnosti rozhodnutia. Formálna stránka vykonateľnosti je
vyjadrená doložkou vykonateľnosti, ktorá preukazuje, že sú splnené formálne podmienky vykonateľnosti
predpísané procesným právom; materiálna stránka vykonateľnosti je naplnená zasa tým, že rozhodnutie
obsahuje,okrempresnejindividualizácieoprávnenéhoapovinného,hlavneurčitývýrok.Chybnosťalebo
nedostatok niektorej zložky vykonateľnosti rozhodnutia spôsobuje, že exekúcia je neprípustná a je

potrebné jej výkon zastaviť v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania. Súd je preto povinný skúmať
materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania, a
to aj bez návrhu povinného na zastavenie exekúcie.

25. Pokiaľ ide o skúmanie vykonateľnosti exekučného titulu exekučným súdom, súd poukazuje na nález

Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 203/2009 zo dňa 09.12.2009, v ktorom judikoval,
že „exekučný súd nie je bezvýhradne viazaný doložkou vykonateľnosti, ktorou je opatrené rozhodnutie
iného orgánu a posudzuje otázku vykonateľnosti takéhoto rozhodnutia samostatne, čo v neposlednom
rade vyplýva z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku“ (pozn.: § 53 ods. 1 Exekučného poriadku
v aktuálnom znení). V zmysle uvedeného je exekučný súd oprávnený sám preskúmať, či je rozhodnutie

(exekučný titul) skutočne vykonateľné. Pri skúmaní, či rozhodnutie, na základe ktorého sa má vykonať
exekúcia, bolo povinnému riadne doručené, vychádza zo skutočností vyplývajúcich z obsahu spisu, v
ktorom bolo rozhodnutie vydané, prípadne zo skutočností a okolností doručenia, zistených pomocou
šetrenia, ktoré vykonal, pričom súd tieto skutočnosti skúma aj v prípade, že rozhodnutie je opatrené
doložkou vykonateľnosti, pokiaľ je jej správnosť zo strany povinného spochybňovaná, keďže súd ňou

nie je bezvýhradne viazaný. Súd podotýka, že nejde o posudzovanie obsahovej správnosti rozhodnutia,
ale o skúmanie jeho formálnej vykonateľnosti.26. Poukázaním na vyššie uvedené východiská, ktorými sa súd zaoberal pri posudzovaní dôvodnosti
návrhu na zastavenie exekúcie súd uvádza, že na prijatie správneho právneho záveru o účinkoch
doručenia exekučného titulu povinnému, bolo nevyhnutné v prvom rade skúmať oprávnenosť a

zákonnosť použitia fikcie doručenia v zmysle ustanovenia § 24 ods. 2 Správneho poriadku, ktorá
mala položiť predpoklad doručenia exekučného titulu povinnému, a o ktorú sa opieral aj samotný
správny orgán, ktorý exekučný titul vydal. Súd poznamenáva, že na to, aby mohla nastať zákonná fikcia
doručenia exekučného titulu do vlastných rúk povinnému v zmysle § 24 ods. 2 Správneho poriadku,
musí byť splnených niekoľko predpokladov, medzi ktoré patrí aj skutočnosť, že povinný (ako adresát)

sa v mieste doručenia zdržiava. Ako však aj sám povinný v návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, v
mieste doručenia - na adrese C. XX, XXX XX E., sa v čase samotného doručovania exekučného titulu
nezdržiaval, nakoľko mal od 04.01.2006 nahlásený trvalý pobyt na adrese I. XX, XXX XX E..

27. Zdržovaním sa adresáta v mieste doručenia treba podľa názoru súdu rozumieť prípad, ak sa adresát
v čase doručenia zásielky zdržuje na adrese, v ktorej má bydlisko, teda ak má možnosť oboznámiť sa

s oznámeniami doručovateľa urobenými podľa § 24 ods. 2 Správneho poriadku (rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Sž 35/2002). Súd s uvedeným dáva do pozornosti tú skutočnosť,
že práve podmienka zdržiavania sa povinného v mieste doručovania má význam v tom, že povinný má
mať zabezpečenú reálnu možnosť na oboznámenie sa s oznámeniami doručovateľa, ktoré doručovateľ
vystavuje po prvom neúspešnom pokuse doručenia zásielky adresátovi (t. j. oznámením o opätovnom

doručovaní písomnosti v určený deň a hodinu a oznámením o uložení zásielky po neúspešnom druhom
pokuse doručenia zásielky adresátovi), s ktorými sa však povinný práve z dôvodu, že sa na adrese
doručovania nezdržiaval a ani nemal nahlásený trvalý pobyt, nemal vôbec možnosť oboznámiť. Ak chcel
správny orgán pristúpiť k aplikácii inštitútu fikcie doručenia, je jeho povinnosťou v prvom rade skúmať,
či sú na zákonnú fikciu doručenia splnené všetky predpoklady, a teda či má za náležite preukázané, že

je splnený aj predpoklad, že povinný sa v čase doručovania zdržiaval v mieste doručenia.

28. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd konštatuje, že nenastali účinky doručenia
exekučného titulu a z toho dôvodu nemohol nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť, nemôže tvoriť
materiálny podklad pre výkon exekúcie, teda nie je spôsobilým exekučným titulom v zmysle § 45 ods.

2 písm. f) Exekučného poriadku. Súd preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto uznesenia
a v súlade s ustanovením § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku exekúciu zastavil, nakoľko sú tu
iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

29. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie

v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom
povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s
podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

30. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie

v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.

31. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na
vykonanieexekúciealebododatkukpovereniunavykonanieexekúcie,akideovýdavkynazastupovanie

v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

32. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v
súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.

33. Keďže povinný ani oprávnený si neuplatnili trovy exekučného konania v súvislosti s návrhom na
zastavenie exekúcie, tak im ich súd nepriznal. (výrok II.)

34. Podľa § 196 Exekučného poriadku, trovami exekútora sú odmena exekútora a náhrada výdavkov

ustanovených týmto zákonom.

35. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky MS SR č.68/2017 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov
(ďalej len „vyhláška č. 68/2017 Z. z.“), exekútorovi patrí náhrada paušálnych výdavkov vo výške 100 eur.36. Podľa § 22 ods. 2 vyhlášky č.68/2017 Z.z., ak sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty na
podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má podľa zákona odkladný účinok, alebo do uplynutia

tejto lehoty nastane iný dôvod na ukončenie exekúcie, patrí exekútorovi náhrada paušálnych výdavkov
podľa odseku 1 v rozsahu 50%.

37. O náhrade trov exekúcie povereného súdneho exekútora rozhodol súd podľa § 199c ods. 1 v spojení
s § 198 ods. 2 Exekučného poriadku tak, že na náhradu paušálnych výdavkov súdneho exekútora

v súvislosti s vedením exekúcie proti povinnému zaviazal oprávneného. Keďže došlo k zastaveniu
exekúcie súdom z dôvodu, že oprávnený podal návrh na začatie exekúcie na podklade nevykonateľného
exekučného titulu, teda dôvod zastavenia možno pričítať oprávnenému v tom rozsahu, že procesne
zavinilzastavenieexekúcie.Zuvedenýchdôvodovtakpodľa§22ods.2Vyhláškypoverenémusúdnemu
exekútorovi patrí náhrada výdavkov vo výške 61,50 Eur, pričom táto suma pozostáva z náhrady
paušálnych výdavkov vo výške 50 Eur (50 % zo sumy 100 Eur) a DPH vo výške 11,50 Eur (23 % DPH).

Súd vzhľadom na vyššie uvedené zaviazal na úhradu trov oprávneného, nakoľko sa exekúcia ukončila z
iného dôvodu ako vymožením alebo splnením vymáhaného nároku a zároveň ide o dôvod, ktorý možno
oprávnenému pričítať.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na

Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.