Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Prievidza

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Eduard Szabo

Oblasť právnej úpravy – Občianske právoSpotrebiteľské zmluvy

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 30Csp/33/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125329329
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eduard Szabo

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2025:6125329329.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudcom JUDr. Eduardom Szabom v spore žalobcu: Home Credit Slovakia, a.s.,

IČO: 36 234 176, so sídlom Piešťany, Teplická 7434/147, zast.: Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ
GABRIELA s.r.o., IČO: 47 234 679, so sídlom Trenčín, 1. mája 173/11, proti žalovanému: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom C., D. X, zast.: Advokátska kancelária JUDr. Peter Malcho, s.r.o., IČO: 55
962 165, so sídlom Stankovany 549, o zaplatenie 6.330,44 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu 3.382,98 €, úrok z omeškania 7,65 % ročne zo sumy
3.382,98 € od 12.04.2025 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku tak, že dlžnú sumu
je žalovaný povinný splácať žalobcovi v mesačných splátkach po 150,- € splatných vždy do 20. dňa

daného mesiaca vopred s tým, že nezaplatením čo i len jednej splátky sa stáva splatná celá pohľadávka
žalobcu.

II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

III. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica sa žalobca domáha zaplatenia sumy 6.330,44
€ s príslušenstvom a náhrady trov konania.

2. Žalobu žalobca zdôvodnil tým, že so žalovaným uzatvoril dňa 07.12.2022 úverovú zmluvu č.
1212012809 na základe ktorej poskytol žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 10.000 €. Žalovaný sa
zaviazal úver splatiť v 48 pravidelných mesačných splátkach vo výške 299,39 €. Žalovaný sa dostal do
omeškania so splácaním úveru, konkrétne s úhradou splátky splatnej dňa 15.12.2024. Žalobca výzvou
na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 17.02.2025 vyzval žalovaného na úhradu splátok, ktoré neboli riadne
a včas zaplatené a súčasne ho upozornil, že v prípade neuhradenia omeškaných splátok v lehote 15 dní

od doručenia výzvy, sa celé plnenie zo zmluvy stane splatným. Žalovaný omeškané splátky v dodatočne
poskytnutej lehote neuhradil. Žalobca výzvou k splateniu celého úveru zo dňa 27.03.2025 oznámil
žalovanému, že v dôsledku neuhradenia omeškaných splátok sa celé plnenie zo zmluvy o úvere stalo ku
dňu 27.03.2025 splatným a vyčíslil žalovanému dlh. Žalovaná suma 6.737,62 € pozostáva z nesplatenej
istiny vo výške 6.330,44 € a nesplateného zmluvného úroku vo výške 407,18 €. Posúdenie schopnosti
žalovaného splácať spotrebiteľský úver bolo vykonané jednak interným dokumentom o posúdení bonity
s uvedením výšky príjmu, rodinného stavu a podmienok bývania žalovaného a jednak úverovou správou

z registrov dlžníkov NRKI.

3. Okresný súd Banská Bystrica vo veci vydal v rámci upomínacieho konania platobný rozkaz sp. zn.
25Up/806/2025 zo dňa 16.06.2025. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný v zákonnej lehote vecneodôvodnený odpor. Odôvodnil ho tým, že žalobca neuviedol, akým spôsobom bola overená bonita
žalovaného. Podľa názoru žalobcu sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov z dôvodu
absencie obligatórnej náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských

úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“).
Zároveň namieta splnenie podmienok na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, nakoľko žalobca
nepreukázal doručenie výzvy na splatenie dlžnej sumy zo dňa 17.02.2025 a rovnako ani výzvy na
splatenie celého úveru zo dňa 22.08.2024, nakoľko poštový podací hárok bez presnej identifikácie

zásielky, bez podpisu zamestnanca a pečiatky pošty nie je dôkazom o odoslaní ani doručení uvedených
listín. Ak súd vyhodnotí, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, žalovaný nebol
v čase výzvy zo dňa 17.02.2025 v omeškaní so žiadnou splátkou. Poukazuje na rozhodnutie Krajského
súdu v Trenčíne sp. zn. 6CoCsp/25/2022 zo dňa 26.10.2022. Vzhľadom na uvedené považuje žalobu
za v celom rozsahu nedôvodnú a túto žiada zamietnuť.

4. Žalobca spolu so súhlasom s pokračovaním v konaní na miestne príslušnom súde doručil Okresnému
súdu Banská Bystrica aj vyjadrenie k odporu žalovaného. Uviedol v ňom, že žalobca bonitu žalovaného
skúmal na základe interného dokumentu; úverovej správy z registrov dlžníkov NRKI a výpismi
z bankového účtu žalovaného. Vzhľadom na uvedené má žalobca za to, že dostatočne preukázal, že
pri posudzovaní žiadosti žalovaného o úver mal k dispozícii údaje tak o jeho príjmoch a výdavkoch ako

aj o rodinnom stave a zároveň vykonal lustráciu v NRKI. Nemôže byť teda naplnená hypotéza právnej
normy, ktorá by zakladala hrubé porušenie povinnosti veriteľa overiť schopnosť splácať spotrebiteľský
úver alebo nekonanie veriteľa s odbornou starostlivosťou. Pokiaľ ide o námietku žalovaného ohľadom
doručeniavýziev,žalobcapredložilpodaciehárkypotvrdzujúceodoslaniepredmetnýchvýzievnaadresu
žalovaného. Zároveň predkladá potvrdenie o doručení predmetných výziev zo Slovenskej pošty. Pokiaľ

ide o námietku ohľadom neplatnosti vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, žalobca poukazuje na
tú skutočnosť, že doba trvania spotrebiteľskej zmluvy je dohodnutá na viac ako tri roky a menej ako
desať rokov. Žalobca výzvou zo dňa 17.02.2025 vyzval žalovaného na úhradu splátok, ktoré neboli
riadne a včas zaplatené v celkovej výške 898,17 €, čo je viac ako 5 % poskytnutej sumy úveru, teda
500 €, v zmysle novelizovaného ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v znení účinnom po

01.11.2024. Žalovaného obrana sa novelizáciou vyššie uvedeného ustanovenia preto stala obsolentná.

5. Následne Okresný súd Banská Bystrica postúpil vec tunajšiemu súdu na ďalšie konanie.
6. Dňa 19.08.2025 doručil žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadrenie k vyjadreniu
žalobcu v ktorom uviedol, že pri skúmaní schopnosti splácať spotrebiteľský úver žalobca nezískal od

žalovaného žiadne údaje o jeho nákladoch na stravu, bývanie a celkovo na živobytie. Žalobca si tak
nemohol urobiť reálny obraz o tom, aká suma ostane žalovanému po odpočítaní všetkých nákladov na
živobytie (SIPO, strava, doprava, lieky, telekomunikačné služby a pod.). Ohľadom splnenia povinnosti
vyplývajúcej žalobcovi z ustanovenia § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch odkazuje na
rozhodnutia Súdneho dvora sp. zn. C-565/12 zo dňa 27.03.2014; sp. zn. C-449/13 zo dňa 18.12.2014

a sp. zn. C-679/18 zo dňa 05.03.2020. Opätovne poukázal na skutočnosť, že podľa jeho názoru sa úver
považuje za bezúročný a bez poplatkov z dôvodu absencie údaju o všetkých predpokladoch použitých
pre výpočet RPMN. Trvá na tom, že žalobca nepreukázal doručenie výzvy na zaplatenie dlžnej sumy zo
dňa17.02.2025nakoľkopoštovýpodacíhárokbezpresnejidentifikáciezásielkynepreukazujedoručenie
vyššie uvedených listín. Poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo

36/2020zodňa15.12.2020arozhodnutieNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikysp.zn.5Cdo/133/2023
zo dňa 15.08.2024. Vzhľadom na uvedené považuje žalobu v celom rozsahu za nedôvodnú. V prípade,
ak by mal súd nárok žalobcu aspoň v časti za dôvodný, navrhol uložiť povinnosť splácať priznanú
sumu v mesačných splátkach vo výške 150 € mesačne pod hrozbou straty výhody splátok v prípade
omeškania, čo i len s jednou splátkou.

7. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi: zmluva o spotrebiteľskom úvere na čísle listu (ďalej
len „č.l.“) 10; úverové podmienky na č.l. 12; prehľad splátok na č.l. 18; výzva k splateniu celého úveru
na č.l. 21; prehľad splátok na č.l. 23; úverová správa na č.l. 39; výpisy z účtu na č.l. 41 až 43 a zistil
nasledujúci skutkový stav:

Dňa 07.12.2022 uzatvoril žalobca so žalovaným zmluvu č. 1212012809 o spotrebiteľskom úvere –
bezúčelový úver a revolvingový úver na základe ktorej poskytol žalovanému úver vo výške 10.000 €, s
mesačnou splátkou vo výške 299,39 €, počtom splátok 48, s fixnou výškou úrokovej sadzby vo výške18,72% ročne, RPMN 20,40% a celkovou čiastkou, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť v sume 14.370,72
€. Z úverovej správy žalovaného vyplýva, že ku dňu uzatvorenia úverovej zmluvy splácal úver na
stavebné sporenie zo dňa 25.09.2017 s výškou mesačnej splátky 153 €. Z posúdenia schopnosti klienta

splácať spotrebiteľský úver vyplýva, že žalovaný bol v čase uzatvorenia úverovej zmluvy slobodný,
býval u rodičov, mal jedno dieťa, bol zamestnaný s výškou mesačného príjmu vo výške 2.800 €
a iným spoločnostiam mesačne splácal sumu 250 €. Z výpisu čerpania splátok a úhrad vyplýva, že
žalovaný celkovo na predmetný úver uhradil sumu 6.617,02 €, do omeškania so splácaním úveru sa
dostal splátkou splatnou dňa 15.12.2024 a žalobca pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti dňa

27.03.2025. Z predložených výpisov účtu žalovaného v banke Thurgauer Kantonalbank so sídlom vo
Švajčiarsku súd zistil, že žalovaný mal k 30.09.2022 na účte zostatok 1.335,52 €, k 31.10.2022 na účte
zostatok 732,82 € a k 30.11.2022 na účte zostatok 244,91 €. Z predloženého výpisu účtu žalovaného
vo VÚB, a.s. vyplýva, že za obdobie od 31.10.2022 do 30.11.2022 predstavovali vklady na účet
žalovaného 4.171,11 € a výbery 2.540,05 €. Zostatok na účte k 30.11.2022 predstavoval sumu 1.624,06
€. Z predložených podacích hárkov a informácii o sledovaní zásielok vyplýva, že žalobca podal na pošte

dňa 19.02.2025 zásielku na doručovanie žalovanému pod podacím číslom RG898724325SK. Zásielka
bola vydaná na pošte Partizánske 7 dňa 23.02.2025 o 08:58 hod. Zároveň vyplýva, že žalobca podal
na pošte dňa 29.04.2025 zásielku na doručovanie žalovanému pod podacím číslom RG899151629SK.
Zásielka bola vydaná na pošte Partizánske 7 dňa 10.04.2025 o 16:48 hod.

8. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy
o úvere (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“),
Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej

finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno
poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa
alebo na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo
platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa; tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie
viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne

na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa
tohto zákona alebo osobitného predpisu. Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský úver podľa
osobitného predpisu, niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu a nezabezpečené
úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom
ustanovenia osobitných predpisov týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú dotknuté;

obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.

9. Podľa § 2 písm. a/, písm. b/ a písm. d/ zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa
rozumiespotrebiteľomfyzickáosoba,ktoránekonávrámcipredmetusvojhopodnikaniaalebopovolania,
veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v

rámci svojej podnikateľskej činnosti, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje
poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

10. Podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o

spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru
povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom
berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru,
príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

11. Podľa § 7 ods. 20 zákona o spotrebiteľských úveroch, na výpočet ukazovateľa schopnosti
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver sa použijú tieto položky:
a) čistý príjem spotrebiteľa,
b)nákladynazabezpečeniezákladnýchživotnýchpotriebspotrebiteľaaosôb,vočiktorýmmáspotrebiteľ
vyživovaciu povinnosť,

c) výška splátky spotrebiteľského úveru a
d) peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa.12. Podľa § 7 ods. 27 zákona o spotrebiteľských úveroch, Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a),
banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní na účely podľa odseku 19 použiť
dostatočné, primerané a aktuálne informácie o príjmoch, nákladoch na zabezpečenie základných

životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, peňažných
záväzkochspotrebiteľa,výškecelkovejzadlženostiaďalšieinformácieofinančnejaekonomickejsituácii
spotrebiteľa. Informácie o príjme podľa prvej vety je potrebné overovať preukázateľným spôsobom
prostredníctvom interných zdrojov alebo externých zdrojov, ktoré sú nezávislé od spotrebiteľa. Veriteľ
podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní bez

súhlasu spotrebiteľa, len na splnenie účelu posúdenia schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský
úveranaúčelypodľaodseku19,akodsek43neustanovujeinak,elektronickyoveriťinformáciesúvisiace
s príjmom spotrebiteľa v Sociálnej poisťovni, a to prostredníctvom prevádzkovateľa registra. Veriteľ
podľa§20ods.1písm.a),banka,zahraničnábankaapobočkazahraničnejbankyoverujúleninformácie
súvisiace s príjmom spotrebiteľa, ktoré vopred získali od spotrebiteľa, u ktorého sa posudzuje schopnosť
splácať spotrebiteľský úver. Náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb,

voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, je nevyhnutné posudzovať s ohľadom na životné
minimum ustanovené osobitným predpisom a na príjem spotrebiteľa.

13. Podľa § 9 ods. 2 písm. h) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: ročnú

percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe
údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady
použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

14. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa

považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti
podľa § 9 ods. 2 písm. d), e), g) až i), l) a p).

15. Podľa § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou
podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského

úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a
bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti
splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa
alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj

porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42.

16. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom

je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej

obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

17. Podľa § 53 ods. 9 písm. b) OZ, ak má spotrebiteľ plniť podľa spotrebiteľskej zmluvy v splátkach, môže

obchodník požadovať vrátenie celého plnenia, ak je spotrebiteľ celkom alebo čiastočne v omeškaní
aspoň s tromi splátkami a suma splátok, s ktorými je spotrebiteľ v omeškaní, je najmenej vo výške
piatich percent poskytnutej sumy úveru alebo iného plnenia, na ktorého vrátenie je spotrebiteľ podľa
spotrebiteľskej zmluvy povinný, ak je doba trvania spotrebiteľskej zmluvy dohodnutá na viac ako tri roky
a najviac na desať rokov, alebo.

18. Podľa § 53 ods. 10 OZ, ak sú splnené podmienky podľa odseku 9, obchodník je povinný vo výzve
na vrátenie splátok, s ktorými je spotrebiteľ v omeškaní, poskytnúť spotrebiteľovi dodatočnú lehotu na
plnenie, ktorá nesmie byť kratšia ako 15 dní od doručenia výzvy. Ak spotrebiteľ neuhradí splátky, sktorými je v omeškaní, v dodatočnej lehote poskytnutej mu obchodníkom, jej uplynutím sa stáva celé
plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy splatným; ustanovenie § 565 sa nepoužije. Obchodník je povinný vo
výzve na vrátenie splátok, s ktorými je spotrebiteľ v omeškaní, upozorniť spotrebiteľa na následok podľa

predchádzajúcej vety a uviesť sumu splátok, s ktorými je spotrebiteľ v omeškaní.

19.Podľa§517ods.2OZ,akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťod
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

20. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka v platnom znení (ďalej len „nariadenie vlády SR č. 87/1995
Z.z.“) výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

21. Podľa § 262 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), o nároku na
náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

22. Podľa § 255 ods. 1, ods. 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne

vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

23. Súd na základe vykonaného dokazovania, po zhodnotení jeho výsledkov, dospel k záveru, že žaloba
je dôvodná iba v časti.

24. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že dňa 07.12.2022 došlo medzi stranami sporu k uzatvoreniu
zmluvy č. 1212012809 o spotrebiteľskom úvere – bezúčelový úver a revolvingový úver na základe
ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 10.000 €, s mesačnou splátkou vo výške 299,39 €,
počtom splátok 48, s fixnou výškou úrokovej sadzby vo výške 18,72% ročne, RPMN 20,40% a celkovou
čiastkou, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť v sume 14.370,72 €. Takisto medzi stranami sporu nebolo sporné,

že žalovaný na predmetný úver celkovo uhradil sumu 6.617,02 €.

25. Žalovaný v priebehu konania namietal, že úver sa považuje za bezúročný a bezpoplatkov
z dôvodu riadneho neskúmania schopnosti žalovaného splácať predmetný úver a z dôvodu absencie
obligatórnych náležitostí zmluvy. Zároveň namietal, že žalobca neplatne pristúpil k vyhláseniu

predčasnej splatnosti celého poskytnutého úveru.

26. Súd zmluvu uzatvorenú medzi žalobcom a žalovaným posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu uzatvorenú
medzi dodávateľom a spotrebiteľom fyzickou osobou. Súd ako prvé posúdil, či zmluva obsahuje všetky
zákonom vyžadované náležitosti. Po preskúmaní súd zistil, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere

absentuje údaj o predpokladoch použitých na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov. Vzhľadom
na absenciu náležitostí v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 písm. h) zákona o spotrebiteľských úveroch sa
poskytnutý úver považuje v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch
za bezúročný a bez poplatkov.

27. Súd následne posúdil splnenie povinnosti žalobcu v zmysle ustanovenia § 7 ods. 1 zákona
o spotrebiteľských úveroch. Odbornou starostlivosťou sa rozumie úroveň osobitnej schopnosti a
starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi.
Zmyslom ustanovení, ktoré ukladajú veriteľovi povinnosť postupovať s odbornou starostlivosťou pri
uzatváraní úverových zmlúv so spotrebiteľom je zistiť, či spotrebiteľ bude schopný splácať úver.

Táto schopnosť sa posudzuje predovšetkým na základe údajov o príjmoch spotrebiteľa, ale tiež o
jeho výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo nahliadnutím do príslušnej databázy údajov o
spotrebiteľoch, tak ako sa to uvádza v ustanovení § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch.
Pri posúdení úverovej schopnosti spotrebiteľa je kladený dôraz na výšku jeho príjmov a výdavkov a
na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane pri vynaložení jeho pravidelných mesačných výdavkov

taká čiastka, z ktorej bude schopný úver splácať, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú
sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj
účel spotrebiteľského úveru. Uvedené zákonné ustanovenia majú za úlohu zamedziť tomu, aby sa
spotrebitelia zadlžovali neúmerne, hoci nie sú schopní svoje záväzky riadne uhrádzať. Pre rozhodnutiedodávateľa o tom, či zmluvu so spotrebiteľom uzavrie sú potrebné informácie, ktoré si veriteľ musí
zabezpečiť pri uzatváraní zmluvy so spotrebiteľom, ktorý prejavuje záujem zmluvu uzavrieť. Je
povinnosťou veriteľa získané informácie následne overovať a vyhodnotiť a za dostatočné možno

považovať iba také informácie, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o finančnej situácii
spotrebiteľa. Podľa ustanovenia § 7 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch je spotrebiteľ povinný
poskytnúť veriteľovi úplné, pravdivé a presné údaje potrebné na posúdenie jeho schopnosti splácať úver,
avšak to nezbavuje veriteľa povinnosti poskytnuté údaje náležite preveriť v príslušných databázach.

28. Za vynaloženie odbornej starostlivosti sa podľa ustanovenia § 7 ods. 17 písm. b) zákona o
spotrebiteľských úveroch považuje posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver
s ohľadom na získané informácie o spotrebiteľovi. Podľa ustanovenia § 7 ods. 20 zákona o
spotrebiteľských úveroch na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver sa
použijú tieto položky: čistý príjem spotrebiteľa, náklady na zabezpečenie základných životných potrieb
spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, výška splátky spotrebiteľského

úveru a peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa.

29. Žalobca za účelom zistenia, koľko úverov a akou sumou tieto úvery žalovaný v čase uzatvorenia
zmluvy spláca, vykonal lustráciu v NRKI. Z lustrácie vyplynulo, že žalovaný v čase uzatvorenia
zmluvy splácal stavebné sporenie vo výške splátky 153 € mesačne. Zároveň zistil osobné informácie

a rodinné pomery o žalovanom v tom smere, že zistil jeho čistý príjem vo výške 2.800 €, zistil,
že je slobodný, býva u rodičov a má jedno dieťa. Bonitu žalovaného si zároveň overil aj výpisom
zo švajčiarskeho a slovenského bankového účtu a to za obdobie troch mesiacov pred uzatvorením
zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Takéto preskúmanie bonity žalovaného súd považuje za dostatočné
a v tomto prípade teda žalobca konal v súlade s ustanovením § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských

úveroch s odbornou starostlivosťou. Pokiaľ žalovaný namieta, že sa žalobca žalovaného vyslovene
nepýtal na jednotlivé položky na živobytie (náklady na bývanie, stravu, lieky atď.), účelom ustanovenia
§ 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch nie je, aby veritelia zisťovali všetky výdavky dlžníka,
ale aby sa predišlo poskytovaniu úverom dlžníkom, ktorí by jednak nemali finančné prostriedky na
splácanie úveru alebo sú naopak neprimerane zaťažení predchádzajúcimi úvermi. Povinnosťou veriteľa

je v tomto prípade na základe zozbieraných podkladov vyhodnotiť, či podľa neho je dlžník schopný
poskytnutý úver splácať. Žalobca v tomto prípade postupoval efektívnejšie, keď namiesto podrobného
dotazníka ohľadom výdavkov žalovaného, tieto preskúmal z výpisu z účtov žalovaného. Podľa názoru
súdu je takýto spôsob vhodný, pretože samotný dlžník častokrát nemusí vedieť odpovedať na otázky
ohľadom všetkých jeho výdavkov. Pokiaľ však veriteľ tieto údaje preskúmava za dlhšie obdobie z výpisov

z účtov dlžníka (v tomto prípade 3 mesiace), je možné konštatovať, že takýmto spôsobom si veriteľ
dokáže urobiť ucelený a pravdivý obraz o výdavkoch dlžníka. V predmetnom prípade súd konštatuje,
že z výpisov z účtov predložených v spise súd zistil, že vykonané platby sú aj za nákupy v obchodoch
s potravinami, za telekomunikačné služby atď. To znamená, že žalobca si splnil povinnosť mu uloženú
ustanovením § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, síce nie priamym dotazom na žalovaného,

zákonvšakneukladáveriteľomformuaspôsob,akýmmajútietoinformáciezisťovať.Súdvneposlednom
rade poukazuje na skutočnosť, že v čase uzatvorenia zmluvy mal žalovaný nadštandardný príjem vo
výške 2.800 € mesačne v čistom, pričom splácal iba stavebný úver vo výške 153 €. Už z uvedených
skutočností je daný predpoklad, že bude v možnostiach a schopnostiach žalovaného splácať poskytnutý
úver sumou 299,39 € mesačne. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania a vyššie uvedeného

súd dospel k záveru, že žalobca, ako veriteľ pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere so žalovaným
pri skúmaní schopnosti žalovaného splácať poskytnutý úver postupoval s odbornou starostlivosťou.

30. V neposlednom rade sa súd zaoberal vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru. Žalovaný namietal,
že pokiaľ sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, je potrebné jednotlivé splátky rozrátať na

počet splátok s nižšou sumou, čím by došlo k „predplateniu“ splátok a ku skutočnosti, že by žalovaný
v čase vyhlásenia mimoriadnej splatnosti nebol v omeškaní so splatnosťou žiadnej splátky. S takýmto
právnym záverom sa súd nestotožnil. Prípadnú bezúročnosť a bez poplatkovosť úveru je potrebné
oddeliť od možnosti veriteľa vyhlásiť celý dlh za predčasne splatný. Žalobca sa so žalovaným v zmluve
o spotrebiteľskom úvere dohodli na splátke vo výške 299,39 €. Samotný žalovaný aj v tejto výške

predmetnýúversplácal.Žalobcatedapristúpilkvyhláseniupredčasnejsplatnostiúverunazákladestavu
vyplývajúceho zo zmluvy. Žalovaný ku dňu 15.02.2025 bol v omeškaní so splatením sumy 867,73 €,
ako vyplýva z prehľadu splácania. Keďže bola splatnosť úveru dohodnutá na 48 mesiacov (4 roky),
čo je viac ako tri a menej ako desať rokov, mohol žalobca požadovať vrátenie celého plnenia, ak bolžalovaný celkom alebo čiastočne v omeškaní aspoň s tromi splátkami a suma splátok, s ktorými je
spotrebiteľ v omeškaní, je najmenej vo výške piatich percent poskytnutej sumy úveru. Žalovaný ako
vyplýva z prehľadu splácania bol čiastočne v omeškaní so splátkami splatnými dňa 15.12.2024, dňa

15.01.2025 a dňa 15.02.2025. Úver bol poskytnutý vo výške 10.000 €, 5 % z tejto sumy predstavuje
sumu 500 €. Následne na splnenie podmienok, aby došlo k splatnosti celého dlhu musí veriteľ dlžníka
na túto skutočnosť upozorniť a poskytnúť mu dodatočnú lehotu nie kratšiu ako 15 dní na plnenie.
Pokiaľ dlžník nesplatené splátky neuhradí, stáva sa dlh v celosti splatným v zmysle ustanovenia §
53 ods. 10 OZ. Vzhľadom na vyššie uvedené súd má za preukázané, že dlh z úverovej zmluvy sa

podľa ustanovenia § 53 ods. 10 OZ stal v celosti splatný. Žalovaný preukázateľne bol v omeškaní
so splatením aspoň troch splátok v celkovej sume 867,73 € (vyplýva z prehľadu splácania), čo je
viac ako 5 % poskytnutého úveru. Zároveň bola žalovanému poskytnutá dodatočná lehota na úhradu
nesplatených splátok. Žalovaný počas konania namietal doručenie výzvy na úhradu dlžných splátok
zo dňa 17.02.2025. Namietal, že žalobca nedostatočne preukázal, čo bolo predmetom doručovanej
zásielky. K tejto skutočnosti súd uvádza, že z prehľadu splácania vyplýva, že k splatnosti celého dlhu

došlo k 27.03.2025. Treťou nesplatenou splátkou, na základe ktorej mohlo dôjsť k splneniu podmienok
v zmysle ustanovenia § 53 ods. 9 OZ bola splátka splatná dňa 15.02.2025. Z uvedeného logicky
vyplýva, že žalobca pred splatnosťou celého dlhu vyzýval žalovaného na doplatenie neuhradených
splátok. Zároveň do spisu predložil výzvu na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 17.02.2025, pričom v tejto
výzve žalovaného priamo poučil o splatnosti celého dlhu v prípade neuhradenia nesplatených splátok

v lehote 15 dní odo dňa doručenia tejto výzvy. Následne dňa 19.02.2025 doručoval žalovanému zásielku.
Vzhľadom na vyššie uvedené všetko nasvedčuje tomu, že predmetom zásielky bola výzva na zaplatenie
dlžnej sumy zo dňa 17.02.2025. Pokiaľ ide o doručenie tejto zásielky, z informácie o sledovaní zásielok
pošty vyplýva, že zásielka bola žalovanému doručená dňa 23.02.2025 o 08:58 hod. Pokiaľ teda žalovaný
namieta, že mu výzva na zaplatenie zo dňa 17.02.2025 nebola doručená, prechádza dôkazné bremeno

ohľadom preukázania skutočnosti, aká zásielka a čo bolo predmetom zásielky, na žalovaného. Žalovaný
sa však počas celého konania nevyjadril k skutočnosti, čo bolo predmetom zásielky doručenej mu
dňa 23.02.2025 o 08:58 hod. na pošte Partizánske 7. Z uvedených dôvodov považuje súd výzvu na
zaplatenie za riadne doručenú, čím boli splnené zákonné podmienky, aby podľa ustanovenia § 53 ods.
10 OZ došlo k splatnosti dlhu v celosti. Keďže k úhrade dlžných splátok nedošlo, čo ani žiadna zo

strán sporu netvrdila, márnym uplynutím 15 dňovej lehoty poskytnutej žalobcom na úhradu nesplatených
splátok sa dlh stal splatným v celosti dňa 11.03.2025.

31. Žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 10.000 €. Keďže sa úver považuje za bezúročný
a bez poplatkov, žalobca má nárok len na nesplatenú istinu. Žalovaný žalobcovi na predmetný úver

uhradil sumu 6.617,02 €. Žalobca tak má nárok na sumu 3.382,98 € (10.000 € - 6.617,02 € = 3.382,98
€). Žalovaný počas konania netvrdil, že by istinu úveru žalobcovi splatil a zároveň súd z vykonaného
dokazovania túto skutočnosť nemal za preukázanú. Súd preto priznal žalobcovi nárok na sumu 3.382,98
€.

32. Vzhľadom k tomu, že je žalovaný so zaplatením dlžnej sumy v omeškaní, priznal súd žalobcovi popri
istine aj zákonný úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2 OZ, a to vo výške podľa § 3 nar. vl. č. 87/1995 Z.z.
odo dňa ako si žalobca uplatnil. Žalobcovi vznikol nárok na úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho
po splatnosti celého dlhu, avšak žalobca si uplatnil nárok na úrok z omeškania až od 12.04.2025. Súd
preto priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 7,65 % ročne zo sumy 3.382,98 € od 12.04.2025

do zaplatenia.

33. Podľa § 232 ods. 2, ods. 3 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný
márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je tri dni a plynie od
právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

34. O splatnosti prisúdenej sumy súd rozhodol podľa § 232 ods. 3 CSP. Súd zaviazal žalovaného
priznanú sumu spolu s príslušenstvom zaplatiť v mesačných splátkach vo výške 150 € ako navrhoval.
Žalobca sa k návrhu žalovaného na úhradu dlžnej sumy v mesačných splátkach vo výške 150 €
nevyjadril, z uvedeného má súd za to, že proti tomu nenamieta. Súd možnosť splácať dlžnú sumu v

splátkach podmienil riadnym splácaním dlžnej sumy, keď rozhodol, že v prípade nezaplatenia čo i len
jednej splátky riadne a včas, sa týmto nezaplatením zvyšná nesplatená suma stáva zročnou.35. Súd vo zvyšnej časti vzhľadom na skutočnosť, že sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov
(o zaplatenie 3.354,64 € s príslušenstvom) žalobu zamietol.

36. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 2 CSP tak, že žiadnej zo strán sporu
nepriznal nárok na náhradu trov konania vzhľadom na pomerný úspech strán sporu v konaní. Žalobca
sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 6.737,62 € (istina 6.330,44 € + úrok 407,18 €). Súd
žalobcovi priznal nárok na sumu 3.382,98 €, čo predstavuje 50,21 % žalovaného nároku. Žalobca tak
bol úspešný v časti 50,21 % žalovaného nároku a žalovaný v časti 49,79 %. Vzhľadom na pomerný

úspech strán sporu v konaní, súd rozhodol tak, ako je uvedené vyššie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať písomne odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom
súde Prievidza.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.