Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. november 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Cob/124/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123208328
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Krišková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:6123208328.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek

senátu JUDr. Nory Vladovej a JUDr. Viery Malinowskej v právnej veci žalobcu: BERNARD KOPRNA
INTERNATIONAL, spol. s r.o., Staničná 2318/21, 921 01 Piešťany, IČO: 50 379 844, proti žalovanému:
SLOVENSKÁ AKADÉMIA POISŤOVNÍCTVA, s.r.o., Dunajská 8, 811 08 Bratislava - mestská časť Staré
Mesto, IČO: 52 039 854, v konaní o zaplatenie 2.650,15 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného
proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III č. k. B1-40Cb/12/2023 - 150 zo dňa 8.2.2024 takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III č. k. B1-40Cb/12/2023 - 150 zo dňa
8.2.2024 p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Bratislava III rozsudkom č. k. B1-40Cb/12/2023 - 150 zo dňa 8.2.2024 vo výroku I uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 2.650,15 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9%
ročne zo sumy 80,80 Eur od 29.12.2021 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne
zosumy400,-Eurod30.12.2021dozaplatenia,spolusúrokomzomeškaniavovýške9%ročnezosumy
1.000,- Eur od 31.1.2022 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 1.000,-
Eur od 16.02.2022 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov vo výške 40,- Eur a to do troch dní od

právoplatnosti rozsudku a výrokom II priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100%. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal voči
žalovanému zaplatenia 2.650,15 Eur s príslušenstvom, žalobu odôvodnil tým, že na základe dlhodobej
spolupráce od 9/2019 manažoval žalovanému webovú stránku, riešil fakturácie, viedol evidenciu, za
čo vystavoval žalovanému faktúry na dohodnutú sumu 1.000,- Eur. Z dôvodu neuhradených faktúr v
januári 2022 ukončil obchodnoprávny vzťah so žalovaným, nakoľko sa záväzok žalovaného navýšil na
sumu 6.000,- Eur. Nezaplatené ostali faktúry: č. 2021063 zo dňa 14.12.2021 splatná 28.12.2021 na

sumu 80,80 Eur, č. 2021065 zo dňa 15.12.2021 splatná 29.12.2021 na sumu 1.000,- Eur, č. 2022006 zo
dňa 16.1.2022 splatná 30.1.2022 na sumu 1.000,- Eur, č. 2022011 zo dňa 1.2.2022 splatná 15.2.2022
na sumu 1.000,- Eur. Žalovaný uhradil čiastočne faktúru č. 2021065 sumou 600,- Eur a ostáva mu
uhradiť celkovo 2.480,80 Eur. Žalobca vyzval žalovaného na plnenie, žalovaný písomne uznal svoj dlh
a potvrdil aj dohodu o ďalších nárokoch žalobcu, a to platbu za sídlo 48,- Eur, kalkulačný plugin 91,35
Eur a platbu za právne úkony 30,- Eur, čím celkový dlh predstavoval sumu 2.650,15 Eur. Žalobca si
uplatnil aj úrok z omeškania vo výške 9% ročne podľa splatnosti faktúr a paušálnu náhradu spojenú

s uplatnením pohľadávky. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu upomínacieho súdu spis. zn.
6Up/43/2023-17 zo dňa 16.1.2023 namietal, že z fakturácie žalobcu nemožno zistiť, o aký tovar alebo
službu ide, na základe čoho vyrátal žalobca sumu 80,80 Eur pri faktúre č. 2021063. Žalovaný uviedol,
že žalobcovi bolo vytýkané, že nepracuje v rozsahu ako bolo dohodnuté, nakoľko sa strany dohodli,že v rámci odmeny 1.000,- Eur odpracuje 50 hodín, čo spočiatku aj plnil. Dňa 18.11.2021 žalobca
spísal pravidlá a žalovaný po kontrole zdieľaného súboru, kde si žalobca zapisoval úkony, uhradil sumu
600,- Eur, pretože akceptoval množstvo práce 30 hod. Následne v mesiaci december 2021 a január

2022 došlo k rapídnemu poklesu vykonanej práce a žalobca ukončil činnosť pre žalovaného. Žalobca
vo vyjadrení k odporu uviedol, že žalovanému boli na základe dohody v minulosti doručované aj iné
faktúry, ktorých obsahu nič nevytýkal a poprel tiež existenciu dohody o odpracovaní činnosti v rozsahu
50 hodín. Konštatoval, že suma 1.000,- Eur je nesporná. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že žalovaný
v priebehu konania argumentáciu týkajúcu sa absencie obsahových náležitostí fakturácie, popierania

pohľadávky vo výške 80,80 Eur, neevidencie fakturácie v účtovníctve vzal späť a zotrval na tvrdení, že
množstvo práce bolo žalobcovi vytýkané opakovane a bol upozorňovaný na nedostatky. Evidenciu práce
vykonával žalobca. Nakoľko sa nespokojnosť žalovaného hromadila, dňa 14.11.2021 prišlo k návrhu
žalobcu o zmenu. Následne 15.11.2021 žalovaný navrhol písomnú úpravu a vymedzenie spolupráce a
vyhotovildokument,ktorýšpecifikuje,čomáprislúchaťodmenevovýške1.000,-Eur.Napriekzakotveniu
písomných pravidiel bol v mesiaci november rozsah prác 29,93 hodín, december 23,35 hodín a január

18,82 hodín. Nakoľko služby nezodpovedali dohodnutému rozsahu, nedošlo k plnej úhrade.

2. Súd prvej inštancie aplikoval na vec § 261 ods. 1, § 365 prvá veta a ods. 2, § 536
ods. 1 prvá veta a § 561 ods. 1 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej aj „ObZ“). Na základe
nesporných tvrdení strán dospel k záveru, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzavretiu ústnej

zmluvy o dielo s dohodnutou odplatou 1.000,- Eur mesačne, ako aj dohodou o náhrade nákladov za
ďalšie hotové výdavky. Právny vzťah medzi stranami posúdil ako obchodno-záväzkový vzťah. Ďalej súd
prvej inštancie uviedol, že predmetom konania bol uplatnený nárok žalobcu na zaplatenie odplaty vo
výške 2.400,- Eur za vykonanú činnosť fakturovanú faktúrami č. 2021065 zo dňa 15.12.2021 na sumu
1.000,- Eur, z ktorej žalovaný uhradil sumu 600,- Eur dňa 15.12.2021, č. 2022006 zo dňa 30.1.2022 na

sumu 1.000,- Eur a č. 2022011 zo dňa 1.2.2022 na sumu 1.000,- Eur. Obrana žalovaného spočívala v
tvrdení, že žalobca neodpracoval celý dohodnutý rozsah prác 50 hodín mesačne, a tak nemá nárok na
celú dohodnutú odplatu. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovanému sa nepodarilo preukázať
dohodu strán o zmene pôvodnej dohody tak, že rozsah prác žalobcu by mal byť mesačne 50 hodín
mesačne. Žalobca túto skutočnosť poprel a žalovaný na jej preukázanie nepredložil žiaden dôkaz. Z

predloženého dokumentu, z ktorého má vyplývať rozsah prác žalobcu, nevyplýva, že by si strany dohodli
rozsah prác 50 hodín, ba ani skutočnosť, že takúto požiadavku žalovaný predniesol jednostranným
prejavom voči žalobcovi. Obrana žalovaného ďalej spočívala v tvrdení, že žalobcov výkon v priebehu
spolupráce začal rapídne poklesávať a vzhľadom na to, že neodpracoval 50 hodín, nemal mať nárok
na dohodnutú odplatu. Žalobca tvrdenia žalovaného poprel. Súd prvej inštancie uviedol, že pokiaľ

žalovaný poukázal na predloženú emailovú komunikáciu, púhe vyjadrenie prípadnej nespokojnosti s
prácou žalobcu, resp. pokles výkonnosti, nemá vplyv na nárok na dohodnutú odplatu, nakoľko žalovaný
nepreukázal, že by bol rozsah odmeny dohodnutý úmerne poskytnutému výkonu žalobcu. Naopak,
medzi stranami bola nesporná pôvodná dohoda o výške odplaty 1.000,- Eur mesačne. Žalovaný
nepreukázal ani prípadné uplatnenie vád u žalobcu. Nárok žalobcu podľa súdu prvej inštancie potvrdzuje

aj emailová komunikácia zo dňa 31.8.2022, v ktorej žalovaný potvrdzuje výšku nároku žalobcu na
odplatu. V prípade nároku vo faktúre č. 2021063 vo výške 80,80 Eur, nároku na platbu za sídlo vo výške
48,- Eur, plugin vo výške 91,35 Eur, a náhrada za právne úkony vo výške 30,- Eur súd prvej inštancie
uviedol, že tieto žalovaný nesporoval, z tohto dôvodu ich vyhodnotil ako nesporné a žalobcovi priznal
v plnom rozsahu. Nakoľko bol žalovaný v omeškaní s plnením peňažného záväzku, súd prvej inštancie

mu priznal aj príslušenstvo v zmysle žaloby počnúc dňom nasledujúcim po dni splatnosti faktúr, pričom
dátum splatnosti sporný nebol. Výška uplatneného úroku je v súlade so zákonnou výškou s poukazom
na § 369 ods. 1 a ods. 2 ObZ a taktiež priznal žalobcovi aj paušálnu náhradu vo výške 40,- Eur v súlade
s § 369c ods. 1 ObZ v spojení s § 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z. O nároku na náhradu trov
konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len

„CSP“) tak, že žalobcovi, ktorý mal plný úspech vo veci, priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%.

3. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalovaný odvolanie z dôvodu, že súd prvej inštancie nesprávne
právne posúdil vec. Žalovaný dôvodí, že výkon prác, ktoré boli žalobcom popísané, neboli výkonom prác
určených zmluvou o dielo podľa § 536 ObZ. Žalobca pre žalovaného nevytváral dielo, nikdy zmluvu o

dielo neuzatvorili, práce boli žalobcom žalovanému dodávané na základe ústnej dohody o poskytovaní
služieb.4. Žalovaný ďalej namieta, že súd prvej inštancie v rozhodnutí uviedol, že žalovaný formou emailu
uznal výšku svojho záväzku a ďalšie nároky žalobcu, avšak k definitívnemu odsúhlaseniu sumy malo
dôjsť až po kalkulácii odpočtov za sumy opráv dodanej práce a po kontrole výkazov evidencie prác

dodávaných žalobcom. Žalobca ani neodovzdal pracovné pomôcky poskytnuté žalovaným, konkrétne
webovú kameru určenú na výkon práce. Práve vzájomná dohoda o vyporiadaní, ktorá neprebehla, mala
sumarizovať a obsahovať záverečné vyporiadanie sa a určenie záväzkov z ukončenia spolupráce. V
čase, kedy predmetná mailová komunikácia prebehla, žalobca so žalovaným už telefonicky odmietal
komunikovať, jedinou cestou bola komunikácia mailovou formou, ktorá nezachytáva celý obsah ústne

dohodnutej spolupráce a jej rozsahu v počiatkoch. Žalovaný ďalej namieta, že opakovane preukázal
dodaním žalobcom vypĺňaných výkazov evidencie dodaných prác, že žalobca prácu vykonal v nižšom
rozsahu počtu hodín, ako bolo dohodnuté a štandardom. Žalobcovi boli nedostatky dodaných služieb
opakovane vytýkané. Tvrdenie žalobcu, že mu nebolo nič vytýkané, žalovaný považuje za nepravdivé,
dôkazom je komunikácia medzi žalobcom a žalovaným. Žalovaný nie je ochotný hradiť sumu za služby,
ktoré preukázateľne dodané a poskytnuté žalobcom neboli. Žalovaný je názoru, že súd prvej inštancie

neskúmal detailne rozsah prác poskytovaných žalobcom a nesprávne posúdil obchodný vzťah ako vzťah
založený na zmluve o dielo.

5. Odvolacím návrhom žalovaný žiada, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec na nové
konanie alebo rozhodnutie zmenil a navrhuje vydanie nového rozsudku v znení, že žalobca je povinný

uhradiť žalovanému fa. č. 2021063 zo dňa 14.12.2021 so splatnosťou 28.12.2021 na sumu 80,80 Eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,00% ročne zo sumy 80,80 Eur od 29.12.2021 do zaplatenia;
fa. č. 2022006 zo dňa 16.1.2022 so splatnosťou 30.1.2022, a to vo výške 20,- Eur za každú hodinu
preukázateľne poskytnutých služieb dodaných v rozsahu 23,35 hod., spolu 467,- Eur, spolu s úrokom
z omeškania vo výške 9,00% ročne zo sumy 467,- Eur od 31.1.2022 a fa. č. 2022011 zo dňa 1.2.2022

so splatnosťou 15.2.2022, a to 20,- Eur za každú hodinu preukázateľne poskytnutých služieb dodaných
v rozsahu 18,82 hod., spolu 376,40 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,00% ročne zo sumy
376,40 Eur od 16.2.2022 do zaplatenia, rovnako tak platbu za sídlo 48,- Eur, kalkulačný plugin 91,35
Eur a platbu za právne úkony 30,- Eur.

6. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 28.5.2024. Uviedol, že v konaní
boli žalobcom tvrdené skutkové okolnosti jednoznačne preukázané. Žalovaný počas celého konania
skutkové tvrdenia žalobcu výslovne nepoprel a tieto boli a sú nesporné. Odvolanie žalovaného považuje
za nezrozumiteľné a zmätočné. Žalobca poukázal na prejednaciu zásadu civilného konania, povinnosť
tvrdenia a dôkaznú povinnosť. Žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, pretože nedokázal preukázať ním

tvrdené skutočnosti a na preukázanie svojich tvrdení nenavrhol žiadne dôkazy. Žalobca navrhuje, aby
odvolací súd rozsudok prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a priznal mu voči žalovanému nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

7. Ďalšie vyjadrenia neboli vo veci súdu doručené.

8. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

9. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP

v medziach daných rozsahom odvolania a dôvodmi odvolania žalovaného bez nariadenia pojednávania,
pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s
§ 219 ods. 3 CSP oznámený na úradnej tabuli a na webovej stránke Krajského súdu v Bratislave
v zákonnej lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením dňa 06.11.2025. Odvolací súd viazaný
skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP) dospel k záveru, že na prejednanie

odvolania nie je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie, nakoľko nebolo potrebné zopakovať ani
doplniť dokazovanie, ani si nariadenie pojednávania nevyžadoval dôležitý verejný záujem (§ 385
ods. 1 CSP). Po oboznámení sa s obsahom predloženého spisu súdu prvej inštancie, napadnutým
rozhodnutím, odvolaním žalovaného a vyjadrením žalobcu v odvolacom konaní dospel odvolací súd k
záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné a napadnuté rozhodnutie je vecne správne.

10. Po oboznámení sa s obsahom spisu, obsahom napadnutého rozsudku a s konaním, ktoré
predchádzalo jeho vyhláseniu, ako aj s obsahom odvolania žalovaného odvolací súd konštatuje vecnú
správnosť napadnutého rozsudku. Odvolací súd nevzhliadol dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkovýchzáverov súdu prvej inštancie odchýliť, keďže súd prvej inštancie sa so všetkými rozhodujúcimi
skutočnosťami tvoriacimi základ pre rozhodnutie vysporiadal. Pokiaľ žalovaný vytýka súdu prvej
inštancie nesprávne právne posúdenie veci, ktoré má spočívať v tom, že súd prvej inštancie zmluvný

vzťah medzi stranami právne posúdil ako zmluvu o dielo, avšak výkon prác, ktoré boli žalobcom
popísané, nie je výkonom prác určených zmluvou o dielo podľa § 536 ObZ, ale práce boli žalobcom
žalovanému dodávané na základe ústnej dohody o poskytovaní služieb, odvolací súd sa síce s touto
námietkou čiastočne stotožnil, avšak bez vplyvu na vecnú správnosť rozhodnutia v merite. Odvolací
súd mal z obsahu spisu za nesporné (keďže žalovaný v priebehu konania pred súdom prvej inštancie

vzal späť svoju procesnú obranu týkajúcu sa námietok voči predmetu fakturácie žalobcu vo vzťahu
k predmetu sporu), že strany sporu uzatvorili neformálne odplatnú zmluvu, na základe ktorej žalobca
poskytoval žalovanému služby, a to manažoval žalovanému webovú stránku, riešil fakturácie a viedol
evidenciu. Súd prvej inštancie právne posúdil uzatvorenú zmluvu podľa § 536 a nasl. Obchodného
zákonníka ako zmluvu o dielo. Odvolací súd je však toho názoru, že zmluvný vzťah nie je typovou
zmluvou, ale nepomenovanou zmluvou s prvkami zmluvy o dielo podľa § 269 ods. 1 v spojení s § 536

a nasl. ObZ. Pre právne vzťahy vyplývajúce z nepomenovaných zmlúv je rozhodujúci obsah zmluvy,
teda to, ako sú v nej vymedzené vzájomné práva a povinnosti, pričom z obsahu zmluvy tak ako bol
ustálený súdom prvej inštancie vyplýva, že v časti „manažovania“ webovej stránky žalovaného je možné
aplikovať na práva a povinnosti analogicky práva a povinnosti zhotoviteľa. Odvolací dôvod podľa § 365
ods. 1 písm. h) CSP, nesprávne právne posúdenie veci, je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový

stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval
správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov
vyvodil nesprávne právne závery. Súd pri tejto činnosti rieši právne otázky (questio iuris), ich riešeniu
predchádza riešenie skutkových otázok (questio facti), teda zistenie skutkového stavu. Odvolací súd
napriek tomu, že právne posúdenie zmluvy medzi stranami ako typovej zmluvy podľa § 536 a nasl.

ObZ súdom prvej inštancie nie je správne, pre správnosť rozhodnutia v merite bolo vyhodnotenie tejto
odvolacej námietky nerelevantné vzhľadom na to, že podstatným pre rozhodnutie bolo vyhodnotenie
spornej otázky existencie alebo neexistencie dohody o minimálnom rozsahu poskytnutých služieb 50
hodín mesačne pre vznik nároku na mesačnú odplatu 1.000,- Eur (ktorej výška sporná nebola) a tvrdenej
nekvality poskytnutých služieb.

11. Žalovaný potom namieta, že súd prvej inštancie neskúmal detailne rozsah prác poskytovaných
žalobcom a že žalobca prácu vykonal v nižšom rozsahu počtu hodín, ako bolo dohodnuté a nie je
ochotný hradiť sumu za služby, ktoré preukázateľne dodané a poskytnuté žalobcom neboli. Odvolací
súd konštatuje, že námietka žalovaného sa fakticky týka skutkových zistení súdu prvej inštancie, v

rámci ktorých primárne bolo potrebné skúmať existenciu dohody o minimálnom rozsahu poskytnutých
služieb 50 hodín mesačne pre vznik nároku na mesačnú odplatu 1.000,- Eur a až v prípade, ak by bola
existencia takejto dohody preukázaná, bolo by potrebné skúmať, či žalobca poskytol služby žalovanému
v dohodnutom rozsahu. Odvolací súd sa v otázke žalovaným tvrdenej existencie dohody strán o
rozsahu poskytovaných služieb stotožňuje so skutkovými závermi súdu prvej inštancie, že žalovaný

ničím nepreukázal existenciu dohody strán o tom, že rozsah prác žalobcu mal byť mesačne 50 hodín.
Zo žiadneho dôkazu existencia takejto dohody nevyplýva, a to ani z emailovej komunikácie, na ktorú v
odvolaní poukazuje žalovaný. Ako správne uviedol súd prvej inštancie, púhe vyjadrenie nespokojnosti
s prácou žalobcu, resp. tvrdenia žalovaného o poklese jeho výkonnosti, nepreukazujú existenciu
tvrdenej dohody ani skutočnosť, že by výška mesačnej odmeny bola dohodnutá priamo úmerne rozsahu

poskytnutých prác žalobcom alebo akejkoľvek dohodnutej výkonnostnej norme. Odvolanie žalovaného
je v tejto časti nedôvodné. Rovnako sa odvolací súd stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie,
že žalovaný nepreukázal ani prípadné riadne uplatnenie vád v konaní pred súdom prvej inštancie,
konkrétne vytýkané vady netvrdil a ani nepreukázal, že konkrétnu vadu plnenia a akýkoľvek nárok z
takejto vady uplatnil u žalobcu. Ak malo vadné plnenie spočívať v tvrdenom poklese výkonnosti žalobcu,

zo žiadneho dôkazu nevyplýva skutkový záver, že medzi stranami bola nastavená akákoľvek časová
alebo objemová výkonnostná norma ako podmienka vzniku nároku na paušálnu odplatu 1.000,- Eur
mesačne. Odvolanie žalovaného aj v tejto časti nie je dôvodné a závery súdu prvej inštancie sú vecne
správne.

12. Odvolací súd napokon konštatuje, že sa nezaoberal odvolacím návrhom žalovaného v znení
ako ho formuloval v odvolaní v časti, v ktorej navrhuje, aby odvolací súd uložil „žalobcovi povinnosť
uhradiť žalovanému fa. č. 2021063 zo dňa 14.12.2021 so splatnosťou 28.12.2021 na sumu 80,80 eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,00% ročne zo sumy 80,80 eur od 29.12.2021 do zaplatenia;fa. č. 2022006 zo dňa 16.1.2022 so splatnosťou 30.1.2022, a to vo výške 20 eur za každú hodinu
preukázateľne poskytnutých služieb dodaných v rozsahu 23,35 hod., spolu 467 eur, spolu s úrokom
z omeškania vo výške 9,00% ročne zo sumy 467 eur od 31.1.2022 a fa. č. 2022011 zo dňa 1.2.2022

so splatnosťou 15.2.2022, a to 20 eur za každú hodinu preukázateľne poskytnutých služieb dodaných
v rozsahu 18,82 hod., spolu 376,40 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,00% ročne zo
sumy 376,40 eur od 16.2.2022 do zaplatenia, rovnako tak platbu za sídlo 48 eur, kalkulačný plugin
91,35 eur a platbu za právne úkony 30 eur“. Ak žalovaný žiada, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie
súdu prvej inštancie a žalobu žalobcu zamietol a súčasne tiež žiada uložiť žalobcovi vyššie citované

povinnosti, takto formulovaný odvolací návrh je novým protinárokom žalovaného voči žalobcovi, ktorý
nebol uplatnený v konaní pred súdom prvej inštancie a bolo by potrebné ho posúdiť ako vzájomnú
žalobu. Odvolací návrh žalovaného je tak v rozpore s § 372 CSP, v zmysle ktorého v odvolacom konaní
nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou.

13. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v

napadnutom rozsahu podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

14. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

15. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

16. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s §
255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP, keďže žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, odvolací súd mu
priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov tohto
odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

18. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá
CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii.
Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v
rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).