Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. október 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Cob/94/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120283166
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Pella

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:6120283166.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Pellu a členov senátu

JUDr. Slávky Maruščákovej a JUDr. Františka Čisovského, v spore žalobcu: A. B. C. – ANANTRA, nar.
XX.XX.XXXX, miesto podnikania: D. XXXXX/XXX, XXX XX E., IČO: 37 776 916, zastúpený advokátskou
kanceláriou: MICHALOVČÍK, advokátska kancelária, s. r. o., sídlo: Makovická 768/20, 089 01 Svidník,
IČO: 55 943 659, proti žalovanému: B. F. F., narodený: XX.XX.XXXX, miesto podnikania: G. X, XXX
XX H. – I. J., IČO: 34 412 221, zastúpený advokátom: JUDr. Mario Holler, sídlo: Krmanova 16, 040 01
Košice, o zaplatenie 1.257,17 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Mestského súdu
Košice č. k. 31Cb/72/2020 – 183 zo dňa 12. októbra 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok Mestského súdu Košice č. k. 31Cb/72/2020 – 183 zo dňa 12. októbra 2023.

II. Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Košice ako súd prvej inštancie rozsudkom č. k. 31Cb/72/2020 – 183 zo dňa 12. októbra
2023 (ďalej aj „rozsudok“) rozhodol tak, že: 1, vo výroku I. žalobu zamietol, 2, vo výroku II. žalovanému
priznal plnú náhradu trov konania voči žalobcovi a 3, vo výroku III. rozhodol, že o výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie
1.257,17 eur s príslušenstvom.

3. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca vykonával ako „interný konštruktér“ od septembra 2019 pre
žalovaného rôzne konštrukčné práce, za ktoré žalobca na základe predchádzajúcej dohody so
žalovaným pravidelne v mesačných intervaloch účtoval dohodnutú odplatu vo výške 95,24 eur bez DPH

za deň, podľa odpracovaných dní v príslušnom kalendárnom mesiaci. O dohode o výške odplaty svedčia
aj skoršie faktúry žalobcu žalovanému (fa č. 191002 za september 2019, fa č. 191104 za október 2019,
fa č. 191201 za november 2019), ktoré boli zo strany žalovaného žalobcovi riadne zaplatené. Žalobca v
mesiaci december 2019 pre žalovaného odpracoval spolu 11 dní, pričom odplatu za mesiac december
2019 vyúčtoval faktúrou č. 191221 zo dňa 21.12.2019, splatnou dňa 27.12.2019, na sumu vo výške
1.257,17 eur. Uvedená faktúra napriek výzvam, zo strany žalovaného zaplatená nebola.

4. Žalovaný z nižšie uvedených dôvodov navrhol žalobu zamietnuť. Potvrdil, že žalobca vykonával
pre žalovaného práce ako „interný konštruktér“ za dohodnutú odmenu. Žalovaný neuhradil žalobcovi
odmenu vyúčtovanú spornou faktúrou z dôvodu, že práce (vypracovanie výkresov/ nákresov piestov
a tlmiča, pre následnú montáž tlmiča) neboli zo strany žalobcu dokončené. Žalobca neposkytolžalovanému dokončené výkresy/nákresy, ktoré by obsahovali všetky údaje potrebné pre montáž tlmiča.
Vo výkresoch žalobcu chýbali najmä kóty a identifikácia najpodstatnejších rozmerov. Fakt, že zostavený
výkres pre montáž tlmiča nebol dokončený, je zrejmý aj z toho, že obsahoval viacero druhov/variant

misiek a medzimisiek pružiny, pričom kompletný a hotový výkres mal obsahovať len jeden druh/variant
misiek a medzimisiek tak, aby bolo možné tlmič zmontovať. Žalobca teda práce nedokončil, v dôsledku
čoho mu nevznikol nárok na odmenu, ktorej zaplatenia sa domáha v tomto konaní. Rovnako aj piesty,
ktorých návrhy mal žalobca pre žalovaného vypracovať, vykazujú známky chybovosti a nedopracovania.
Na to, že výkresy piestov nie sú dokončené, prišiel žalovaný až po tom, čo dal na základe výkresov

žalobcu vyhotoviť piesty v počte 117 ks. Po výrobe sa prišlo na to, že žalobcom navrhnuté piesty sú
nepoužiteľné do tlmičov; v dôsledku uvedeného vznikla žalovanému škoda len na výrobných nákladoch
vo výške 887,42 eur. Prihliadnuc k uvedenému týmto žalovaný vzniesol kompenzačnú námietku proti
nároku žalobcu, a to vo výške 887,42 eur.

5. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že vykonaným dokazovaním zistil

tento skutkový stav:

5.1. Zmluvné strany sa dohodli, že žalobca bude pracovať pre žalovaného predovšetkým na projekte
tlmičov FRT 55 podľa pokynov žalovaného, pričom popri tomto projekte dostal žalobca od žalovaného
aj iné pokyny na výkon iných odborných činností.

5.2. Žalobca vyfakturoval žalovanému: inžinierske práce 09/2019 faktúrou č. 191002 zo dňa 2.10.2019
na sumu 1.714,32 eur so splatnosťou 7.10.2019 a inžinierske práce 10/2019 faktúrou č. 191104 zo
dňa 4.11.2019 na sumu 2.057,18 eur so splatnosťou 11.11.2019. Žalobca vyfakturoval žalovanému:
konštrukčné práce 11/2019 faktúrou č. 191201 zo dňa 1.12.2019 na sumu 2.057,18 eur so splatnosťou

1.12.2019. Tieto faktúry žalovaný žalobcovi riadne zaplatil.

5.3. Žalobca vyfakturoval žalovanému: konštrukčné práce 12/2019 faktúrou č. 191221 zo dňa
21.12.2019 na sumu 1.257,17 eur so splatnosťou 27.12.2019. Žalovaný faktúru č. 191221 nezaplatil ani
napriek výzve na zaplatenie dlhu a návrhu na mimosúdne riešenie veci zo dňa 31.3.2020.

5.4. V konaní predložený odborný posudok doc. Ing. Michala Stramu, CSc. zo dňa 24.5.2022 obsahuje
záver, že predložená výkresová dokumentácia je v uvedených bodoch 1-5 zmätočná (chybná), vyrobené
súčiastkypodľapredloženýchvýkresovpredstavujúzmätky-nepoužiteľnépremontážjednotlivýchuzlov
ako aj celkového tlmiča.

5.5. V konaní predložené odborné vyjadrenie k dielu 4530-1503 Piest D45 Ing. Ondřeja Blaťáka, PhD.
Ústav automobilního a dopravního inženýrství Fakulta strojního inženýrství Vysoké učení 31Cb/72/2020
4 Technické v Brně, obsahuje záver, že zmienená zmena konštrukčného piestu (dosedacie plochy
planžety) má dopad na tlmiacu silu generovanú tlmičom a tlmiče s takto rôznymi piestami by vykazovali

rozdielne tlmenie.

6. Súd prvej inštancie vec po právnej stránke posúdil podľa ustanovení § 536 ods. 1 až 3, § 546 ods.
1, § 554 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov.

7. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku poukázal na skutočnosť, že povinnosť vykonať dielo je
základnoupovinnosťouzhotoviteľa.Zhotoviteľtútopovinnosťsplní,akdieloriadnedokončíaodovzdáho
objednávateľovi.Prezánikzáväzkusplnenímmusiabyťzostranyzhotoviteľasplnenéobidvepodmienky,
a to riadne dokončenie, ale aj odovzdanie diela. Riadnym vykonaním diela, ktoré prevzal objednávateľ,
dochádza k zániku záväzku. Riadnym ukončením sa rozumie dokončenie diela v dohodnutej lehote a

bez vád v zmysle § 324 ods. 1. Objednávateľ nie je povinný prevziať dielo s vadami. Za riadne vykonanie
diela sa považuje riadne dokončenie a odovzdanie predmetu zmluvy zhotoviteľom objednávateľovi.
Podmienkou však je, že medzi zmluvnými stranami došlo k platnému vzniku zmluvy o dielo. Ak v zmluve
nie je uvedené miesto plnenia a ani z nej nevyplýva povinnosť zhotoviteľa dielo odoslať, k odovzdaniu
dôjde na mieste, kde sa dielo malo vykonávať. Ak takéto miesto nebolo v zmluve dohodnuté, odovzdanie

sa uskutoční v mieste, o ktorom objednávateľ vedel alebo musel vedieť, že zhotoviteľ tam bude dielo
vykonávať.7.1. Súd dospel k záveru, že žalobca a žalovaný uzatvorili zmluvu o dielo v ústnej forme. Vykonaným
dokazovaním ale nebolo preukázané, že zhotoviteľ t.j. žalobca splnil svoju povinnosť vykonať dielo
jeho riadnym ukončením a odovzdaním (predmetu diela) objednávateľovi t.j. žalovanému v dohodnutom

mieste. Žalobca neposkytol žalovanému dokončené výkresy/nákresy, ktoré by obsahovali všetky údaje
potrebné pre montáž tlmiča, vo výkresoch žalobcu chýbajú najmä kóty a identifikácia najpodstatnejších
rozmerov. Žalobca v konaní nepredložil a ani nenavrhol vyhotoviť odborný posudok resp. znalecké
dokazovanie, či dielo bolo riadne dokončené, resp. či bolo bez vád, resp. ktorým by vyvrátil uvedené
skutočnosti v predloženom odbornom posudku, resp. odbornom vyjadrení. Žalovaný upozornil žalobcu,

že je potrebné opraviť veci, dielo dokončiť. Žalovaný namietal vady telefonicky a žiadal dokončenie veci.
V decembri v roku 2019 bolo dohodnuté, že v januári 2020 príde žalobca dokončiť dielo a opraviť veci.
Uvedené zo strany žalobcu nebolo v konaní spochybnené. Právna úprava nepredpisuje formu notifikácie
vád a túto možno preto uskutočniť aj ústne. V konaní ale nebolo preukázané, že žalobca sa dostavil k
žalovanému v januári 2020 za účelom dokončenia diela. Súd dospel (aj vzhľadom na vykonanie platieb
troch faktúr) k záveru, že žalovaný nemal dôvod nevykonať platbu za štvrtú faktúru, keby dielo bolo

riadne vykonané a odovzdané. Z uvedených dôvodov súd zamietol žalobu v celom rozsahu.

7.2. Výrokom o náhrade trov konania súd citujúc § 255 ods. 1 CSP rozhodol tak že, žalovanému priznal
voči žalobcovi náhradu trov v plnom rozsahu.

8. Žalobca doručil v zákonom stanovenej lehote súdu prvej inštancie odvolanie proti rozsudku v celom
rozsahu, z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP. Navrhol napadnutý rozsudok
zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alebo rozsudok zmeniť a žalobe vyhovieť.

8.1. Napadnutému rozsudku vyčítal arbitrárne ustálenie skutkových záverov (v otázke diela, jeho

rozsahu, riadneho vykonania diela), nepresvedčivosť a nepreskúmateľnosť, nesprávne hodnotenie
dôkazov,chýbajúcuodpoveďnahlavnévyjadreniažalobcuprednesenévkonaní,ktoréviedlikporušeniu
práva na spravodlivý proces.

8.2. Žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie rovnako ako súd prvej inštancie vzťah medzi žalobcom

a žalovaným právne kvalifikoval ako obchodnoprávny vzťah, hoci v konaní, najmä z vykonaného
dokazovania, vyšli najavo viaceré skutočnosti, a síce najmä také, ktoré nasvedčujú tomu, že medzi
žalobcom a žalovaným mohol vzniknúť aj individuálny pracovnoprávny vzťah, keďže tento vykazoval
znaky typické pre závislú prácu. Súd prvej inštancie sa však charakterom vzťahu dôsledne nezaoberal,
resp. bez akéhokoľvek zdôvodnenia ustálil, že sa jedná o obchodnoprávny vzťah. Pokiaľ však vykonané

dokazovanie nasvedčuje tomu, že závery súdu prvej inštancie sú nesprávne, rovnako tak jeho právne
posúdenie čo do základu tohto sporu, znamenalo by to odňatie práva na spravodlivý proces na strane
žalobcu. Namieta voči záverom súdu prvej inštancie uvedeným v bodoch 38. a 39. odôvodnenia a tvrdí,
že medzi ním a žalovaným nikdy nedošlo k dohode o tom, čo presne a konkrétne je vôbec predmetom
diela, resp. nikdy nedošlo k zadefinovaniu si konkrétnych parametrov diela (súd prvej inštancie preto

ani nemohol dospieť k záveru o tom, že dielo zo strany žalobcu ako zhotoviteľa nebolo dokončené).
Predmetom dohody medzi žalobcom a žalovaným nebolo konkrétne dielo – teda vyhotovenie konkrétnej
strojárskejsúčiastky,alepravidelnáprácakonštruktéranaprojektetlmičovsoznačenímFRT55.Žalobca
teda nemal sám a na vlastnú zodpovednosť zhotoviť nákresy alebo projekty do takej podoby, aby sa
na základe týchto dali bez ďalšieho okamžite vyhotovovať samostatné, bezvadné výrobky, ale práca

žalobcu spočívala skôr v spolupráci so žalovaným, najmä v činnostiach na projekte nového prototypu
tlmičov s označením FRT 55.

8.3. Poukazujúc na body 9. a 11. odôvodnenia napadnutého rozsudku, má za to, že súd nevyhodnotil
skutkový stav správne, pričom vychádzal z premís tvrdení žalovaného o chybnej dokumentácii a

ako dôkaz tohto má byť viacero variantov misiek na výkresovej dokumentácii. Odvolateľ uviedol, že
výkresová dokumentácia bola realizovaná systémom konfigurácii v použitom softvéri a na výkrese
sú zobrazené všetky možné varianty usporiadania výrobku. Každý variant výrobku (konfigurácia) je
samostatne označený a z dokumentácie je ďalej jasné, ako postupovať, ak sa vyrába konkrétny variant.
O tom, že výkresová dokumentácia bude realizovaná konfiguráciami bol žalovaný vopred informovaný

a konfigurácie nie sú ani nič neštandardné, práve naopak, ide o bežný spôsob realizácie konštrukčných
výkresov. Žalovaný v konaní tvrdil, že žalobca nezanechal výkresovú dokumentáciu v papierovej forme.
Žalobca tvrdí, že ich zanechal. Napriek tomu, že podľa názoru žalobcu nejde o kľúčovú skutočnosť,
potvrdiť to môžu zamestnanci žalovaného v danom čase, ktorých aj žalobca v konaní označil, a síce K.L., M. J. a p. E.. Zároveň žalobca dementuje tvrdenia žalovaného o chýbajúcich kótach vo výkresovej
dokumentácii. Výkresy boli kótované štandardne. Ale nie vždy kótovanie vyhovuje podmienkam pre
realizáciu. To ale neznamená, že je chybné. Chýbajúce kóty sa v procese jednoducho doplnia, tak ako

si to vyžaduje výroba. Ide o jednoduchý úkon v softvéri, ale doplňuje sa to až pri výrobe.

8.4. Súd mal za preukázané, že žalovaný namietal vady telefonicky a žiadal dokončenie veci. Uvedené
údajne nebolo za konania žalobcom spochybnené. Tieto závery súdu prvej inštancie však žalobca
namieta a tvrdí, že žalovaný nikdy nereklamoval žiadne vady. Súd prvej inštancie totiž zjavne opomína,

že žalobca dňa 25.05.2023 na priamu otázku právneho zástupcu žalobcu „Či boli niekedy reklamované
vady alebo nedorobky konkrétnej práci?“, odpovedal jednoznačne, že „Nie“. Žalovaný v rámci svojho
výsluchu v podstate ani nevedel uviesť, o aké vady malo ísť. Tvrdil len, že žalobca mal tie veci prísť
opraviť. Ku vzájomnej komunikácii medzi žalobcom a žalovaným v januári 2020 zjavne došlo, keďže
aj samotný žalobca tvrdil, že v januári sa mali baviť ohľadom ďalšej spolupráce. Táto komunikácia
nebola ohľadom toho, aby mu boli vyčítané nejaké vady, tobôž žiadne konkrétne vady, ale o tom, že

medzi stranami už vznikol konflikt ohľadom nezaplatenia faktúry žalobcu za odvedenú prácu. Nelogicky
vyznieva tá skutočnosť, že žalovanému mala vzniknúť údajná škoda, ktorú si uplatňoval až v súdnom
konaní, v dôsledku odovzdania výkresov vypracovaných žalobcom do výroby. Samotný žalovaný totiž
dňa 25.05.2023 vypovedal, že „veci išli do výroby“, a to asi s odstupom 3, 4 mesiacov. Následne tvrdil, že
niektoré výkresy boli dané do výroby automaticky. Znamená to, že ak žalovaný tvrdil skôr, že v dôsledku

nesprávneho postupu a chýb žalobcu mu vznikla škoda, pravdepodobne ani výkresy od žalobcu, buď
neboli kontrolované vôbec, potom ani nemohli byť vady žalobcovi vyčítané. Alebo boli ako vadné zadané
do výroby. Toto však nemôže byť zodpovednosťou žalobcu, ale dôsledkom konania s neodbornou
starostlivosťou na strane žalovaného.

8.5. Natíska sa zásadná otázka, čo bolo vlastne posudzované odborným posudkom I. A. N. O., keď
žalovaný tiež tvrdil, že mu výkresová dokumentácia nebola odovzdaná? Namieta aj tú skutočnosť, že
doc. Ing. Michal Strama, CSc. je zároveň zodpovedným zástupcom pre niektoré zo živností u žalobcu.
OdbornévyjadrenieA.G.P.,E.anivnajmenšomnehovoríochybnejkonštrukciipiesta,aleopisujeteóriu,
že zmenou tvaru sa menia podmienky prúdenia tekutín. To je všetko a žalobca to aj vysvetlil vo svojom

vyjadrení k danému posudku. Žalobca opakovane tvrdí, že tvar dosadacej plochy piesta nie je chybou,
ale konštrukčným riešením. A čo sa týka zmeny tlmiacej sily, tak tá sa udiala už tým, že pán F. požadoval
zmeniť celkový tvar piesta a nie len tým, že dosadacia plocha je iná. A. P. sa zameral len na konštrukciu
dosadacej plochy a opomenul, že sa kompletne menil celý piest (jeho tvar), a to má zásadný vplyv na
tlmiacu silu. Závery súdu smerujúce k tomu, že výkresová dokumentácia je vadná, sú nesprávne.

8.6. Nie sú pravdivé tvrdenia žalovaného o tom, že žalovaný nejaké vady žalobcovi vôbec oznámil,
tieto tvrdenia žalobca spochybňuje a má za to, že zo strany žalovaného toto v rámci jeho dôkazného
bremena nebolo nijako preukázané. Žalobca sa o tom, prečo žalovaný neuhradil žalobcovi za vykonané
práce dohodnutú odmenu, dozvedel vôbec prvýkrát až z neskoršej komunikácie vyvolanej samotným

žalobcom, najmä však z podania žalovaného – odporu zo dňa 16.10.2020. Dovtedy žalobca ani nevedel
a ani nemohol vedieť o žiadnych žalovaným podaných výčitkách, resp. námietkach, ale predovšetkým
o právnom dôvode nezaplatenia, vo vzťahu k jeho práci v decembri 2019, ktorú navyše sám žalovaný
schválil.

8.7. Namieta voči záverom súdu uvedeným v bode 47. odôvodnenia napadnutého rozsudku, keď súd
vyhodnotil, že „diela“ za mesiace 09/2019, 10/2019 a 11/2019, vyúčtované faktúrami č. 191002, č.
191104 a č. 191201 boli riadne vykonané, keďže ich žalovaný aj zaplatil. Natíska sa podľa neho otázka,
o aké diela v daných mesiacoch išlo a prečo tieto „diela“ dokončené boli a „dielo“ v 12/2019 dokončené
byť nemalo? Uvedené svedčí podľa neho o tom, že žalobca bol počas spolupráce so žalovaným platený

za práce, podľa odpracovaných dní, v tom-ktorom príslušnom období, nie za konkrétne dielo, hoci aj
čiastkové. V konaní nebol časový rozsah vykonaných prác v mesiaci 12/2019 nijako rozporovaný, a
teda je ho potrebné považovať za nesporný. Rovnako nesporná je aj stranami dohodnutá odplata za
odpracovaný deň, v sadzbe 95,24 EUR bez DPH. Žalovaný nemal žiaden zákonný dôvod odoprieť plniť
žalobcovi, pokiaľ sa dohodli na mesačnej fakturácii za vykonané práce. Zo strany žalovaného tiež voči

žalobcovi neboli uplatnené žiadne nároky, ktoré by boli spôsobilé na započítanie voči žalobcovi.

9. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za vecne správny a
navrhuje ho potvrdiť.9.1. V konaní podľa neho nebolo sporné, že žalobca pre žalovaného vykonával na základe dohody
konštrukčné/inžinierske práce. Vykonané práce následne žalobca žalovanému vyúčtoval faktúrami, čo

bolovkonaní,vrámcidokazovania,preukázanéanebolosporné. Zaúčelovépovažujetvrdeniežalobcu,
že medzi stranami sporu mal vzniknúť vzťah pracovnoprávny. Toto tvrdenie nemá oporu vo vykonanom
dokazovaní a v priamom rozpore s tvrdeniami samotného žalobcu o tom, že medzi stranami sporu
vznikol vzťah obchodnoprávny. Žalovaný dôvodne neuhradil žalobcovi faktúru č. 191221 za mesiac
december 2019, nakoľko práce, ktoré žalobca pre žalovaného vykonal, neboli dokončené. Argumentácia

odvolateľa, že predmet diela nebol zrejmý, sa javí ako účelová. Ak by nebol zrejmý predmet diela,
žalobca by nevedel, čo má pre žalovaného vykonať, pričom obe strany sporu zhodne vypovedali, že
vedeli, čo bolo predmetom diela. Vo vzťahu ku tvrdeniu žalobcu o odovzdaní výkresovej dokumentácie
poukázal na to, že z výpovede žalobcu (na pojednávaní dňa 25.05.2023) plynie, že výkresovú
dokumentáciu nechal na stole, na ktorom pracoval a odišiel. K riadnemu odovzdaniu dokumentácie
zo strany žalobcu žalovanému teda nedošlo; nechať výkresovú dokumentáciu na stole, neznamená

ju riadne odovzdať objednávateľovi, čo správne vyhodnotil aj súd prvej inštancie. O uvedenom svedčí
aj to, že sa strany sporu dohodli na tom, že žalobca príde v januári 2020 výkresovú dokumentáciu
dokončiť. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení nepredložil do konania žiadne odborné posúdenie
alebo stanovisko, z ktorého by plynulo, že výkresová dokumentácia, ktorú nechal na stole u žalovaného,
bola kompletná a bolo ju možné priamo zadať do výroby bez ďalšieho dopĺňania. Žalobca odborné

posúdenia predložené žalovaným v konaní relevantne nespochybnil a neuniesol dôkazné bremeno vo
vzťahu k svojim tvrdeniam.

10. Odvolateľ v odvolacej replike uviedol, že žalovaný žiadne právo súvisiace s údajne nedokončenými
prácami voči žalobcovi nielenže nemal, ale čo ak by aj hypoteticky také právo na obranu voči žalobcovi

mal, toto si relevantným spôsobom neuplatnil, a teda mu ho súd proti žalobcovi ani nemôže priznať.
Hoci žalovaný tvrdí, že bol to práve žalobca, kto riadne nesplnil svoje záväzky voči žalovanému, keď
práce nedokončil, preto mu nezaplatil, mýli sa, ak podmieňuje zaplatenie pohľadávky. Pokiaľ žalovaný
mal akékoľvek výhrady k práci žalobcu, bolo ich potrebné riešiť vecne a správne, nie však spôsobom,
podmieňujúcim zaplatenie riadnej pohľadávky žalobcu. Predmetom tohto konania nemá byť, ani nie je,

zisťovanie vád prác žalobcu, resp. diela, a to z dôvodu že práce žalobcu neboli vymedzené ako napríklad
ucelená zákazka za dodanie výkresovej dokumentácie pre výrobu tlmičov, preto žalovaný, ani súd prvej
inštancie nemôžu urobiť závery o ich nedokončenosti. O vadné plnenie by išlo vtedy, ak by plnenie
(práce) poskytnuté žalobcom ako zhotoviteľom nebolo v súlade so zmluvou. V danom prípade však
nemožno určiť, čo bolo predmetom diela a zmluvy. Je vôbec pochybné, čo doc. A. O., a A. P. skúmali, z

akých podkladov vychádzali, a či aj skutočne skúmali prácu žalobcu. Podľa názoru žalobcu tieto listiny
nemajú výpovednú hodnotu pre toto konanie.

11. Žalovaný v odvolacej duplike zotrval na svojich tvrdeniach. Navyše dodal, že odborné stanoviská
preukazujú dôvodnosť tvrdení žalovaného o tom, že práce zo strany žalobcu, boli vykonané nesprávne

a boli nedokončené. Ako vyplynulo z výsluchu žalobcu, predmetnú projektovú dokumentáciu, na ktorej
mal pracovať, žalovanému ani riadne neodovzdal. S ohľadom na to sa strany sporu dohodli na tom, že
túto má prísť žalobca v priebehu mesiaca január 2020 dokončiť. Odborné posúdenia boli pre obranu
žalovaného v konaní kľúčové, keďže sa nimi preukázala dôvodnosť tvrdení žalovaného o tom, že práce
zo strany žalobcu neboli vykonané úplne a boli chybné, v dôsledku čoho bolo nezaplatenie spornej

faktúry zo strany žalovaného oprávnené.

12. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu, ktoré bolo
podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou a proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné.
Odvolanie bolo prejednané bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP, pretože nebolo

potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a ani si to nevyžadoval dôležitý verejný záujem.
Odvolanie prejednal podľa § 379 až § 385 CSP a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

13. Odvolateľ uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP. S ohľadom na nižšie
uvedené odvolací súd konštatuje, že tieto odvolacie dôvody naplnené nie sú.

14. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.15. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 CSP a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom
verejne vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli odvolacieho súdu.

16. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP je daný vtedy, ak je na strane súdu taký
závažný procesný postup, ktorým sa strane znemožní realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej CSP
priznáva, a to v takej miere, že dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces. Základné právo na
súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom
stanoveným spôsobom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Článok 48 ods. 2 Ústavy SR zakotvuje právo každého,
aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť
ku všetkým vykonávaným dôkazom. Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému prístup
k súdu a tomu zodpovedajúcu povinnosť súdu vo veci konať. Ak fyzická, či právnická osoba splní
predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umožniť stať sa stranou sporu so všetkými tomu
zodpovedajúcimi právami, ale aj povinnosťami, ktoré z jej postavenia v konaní (žalobca, či žalovaný)

vyplývajú (Nález Ústavného súdu II.ÚS 14/2001, II.ÚS 132/02, III.ÚS 171/2006). Podľa článku 6 ods. 1
CSP strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možnosti uplatňovať
prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej
veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie
strán sporu. Ustálená judikatúra ESĽP opakovane poukazuje na tzv. princíp rovnosti zbraní (spravodlivé

súdnekonania),t.j.abykaždejprocesnejstraneboladanáprimeranámožnosťpredniesťsvojuzáležitosť
zapodmienok,ktoréjunestavajúdopodstatnenevýhodnejšejpozícieakoprotistranu.Spravodlivésúdne
konanie zahŕňa aj možnosť procesných strán predložiť všetky dôkazy potrebné na to, aby v konaní
uspeli, právo vyjadriť sa k predloženým dôkazom a právo zúčastniť sa pojednávania a ako opakovane
judikoval Ústavný súd SR, že súčasťou základného práva na spravodlivý proces je aj právo strany sporu

na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré dáva zrozumiteľne odpoveď na všetky skutkové a
právne otázky súvisiace s predmetom sporu.

17. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť
o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke, a

ktoré nemali v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom
na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov
nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové

zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde
logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré
vyšli inak najavo z hľadiska závažnosti (dôležitosti) zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti
alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim
z ustanovení CSP o vykonávaní dokazovania.

18. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP: Tento dôvod je daný vtedy, ak súd
vec nesprávne právne posúdil. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje
konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a
povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením

veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu
právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval
správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne
aplikoval(zpodriadeniaskutkovéhostavupodprávnunormuvyvodilnesprávneprávnezáveryoprávach
a povinnostiach strán sporu). Použitie správneho ustanovenia ale neznamená iba opísanie jeho dikcie,

ale jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po
právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.

19. Odvolací súd konštatuje, že napadnuté výroky rozsudku sú vecne správne. Uplatnené odvolacie
dôvody z hľadiska rozhodnutia odvolacieho súdu, nepovažuje za naplnené. K odvolaniu žalobcu,

odvolací súd uvádza:

20. Primárne odvolateľ v súvislosti so záverom súdu prvej inštancie, že medzi stranami sporu existoval
obchodnoprávny vzťah, namietal, že súd prvej inštancie sa nezaoberal charakterom právneho vzťahumedzistranamisporu,pričompodľanehovkonanívyšlinajavoskutočnostinasvedčujúcetomu,žemedzi
stranami sporu mohol vzniknúť aj individuálny pracovný vzťah. K uvedenému odvolací súd uvádza, že
z obsahu súdneho spisu vyplýva, že samotný žalobca v konaní tvrdil, že medzi ním a žalovaným išlo

v súvislosti so žalobným návrhom o obchodnoprávny vzťah. Navyše odvolací súd poukazuje na to, že
žalobca v konaní nijakým spôsobom nenamietal, že ostatné faktúry, ktoré boli ním vystavené a uhradené
zo strany žalovaného (za september až november 2019), by sa mali týkať iného než obchodnoprávneho
vzťahu medzi stranami sporu. Žalobca teda v konaní netvrdil, že by voči žalovanému vykonával závislú
prácu, ktorá by mala byť hodnotená v zmysle zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce, t.j. ani činnosti,

ktoré pre žalovaného vykonával v období, ktoré predchádzalo spornej fakturácii za december 2019 a ani
činnosť vykonávanú v decembri 2019, v konaní necharakterizoval práce, v ktorých by vystupoval ako
zamestnanec žalovaného. Tvrdil, že síce vykonával činnosti u žalovaného, avšak ako živnostník (najmä
uvedené tvrdil na pojednávaní dňa 25.05.2023, čo vyplýva zo zápisnice z pojednávania). Pritom prijal
od žalovaného za uvedené činnosti (za mesiace 9 až 11/2019) odplatu na základe ním vystavených
faktúr a nedomáhal sa mzdy a iných nárokov podľa Zákonníka práce, resp. plnenia iných povinností u

žalovaného v zmysle Zákonníka práce. Žalobca sa teda v konaní nijakým spôsobom nedomáhal svojich
nárokov titulom pracovnoprávnych vzťahov so žalovaným. Z uvedeného dôvodu vyhodnotil odvolací
súd uvedenú odvolaciu námietku za nenaplnenú. Závery súdu prvej inštancie, že medzi stranami sporu
vznikol obchodnoprávny vzťah, považoval odvolací súd za zodpovedajúce zisteniam z obsahu spisu
a tvrdeniam strán sporu, ktoré predniesli v konaní pred súdom prvej inštancie.

21. Podľa § 366 CSP (novoty v odvolacom konaní), prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť
len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho
obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred
súdom prvej inštancie.

22. Odvolací súd dodáva, že v civilnom sporovom konaní sa v odvolacom konaní uplatňuje zásada
neúplnej apelácie, ktorá znamená, že právo odvolateľa a protistrany použiť v odvolacom konaní

prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli stranou uplatnené
v konaní pred súdom prvej inštancie, je obmedzené. Strany sporu mali v doterajšom priebehu konania
na súde prvej inštancie dostatok príležitostí tieto prostriedky použiť a boli súdom poučené o sudcovskej
koncentrácii konania. Odvolacia argumentácia v podobe nových skutkových tvrdení a dôkazných
návrhov (tzv. novoty), je prípustná len za splnenia zákonom stanovených podmienok. Z obsahu súdneho

spisu vyplýva, že žalobca bol v uznesení zo dňa 19.11.2020 poučený aj o sudcovskej koncentrácii
konania (§ 153 CSP). Na pojednávaní dňa 23.06.2022 právny zástupca žalobcu uviedol, že medzi
stranami sporu bola uzatvorená inominátna zmluva v ústnej forme. Na pojednávaní dňa 17.02.2023
právny zástupca žalobcu uviedol, že medzi stranami sporu (oboma v pozícii podnikateľov) vznikol
jednoznačne obchodnoprávny vzťah. Tiež uviedol, že právnu kvalifikáciu zmluvy ponecháva na súd,

avšak podľa jeho názoru išlo o zmluvu o dielo v zmysle § 536 ObZ. V podaní zo dňa 28.03.2023
žalobca rovnako tvrdil, že išlo o zmluvu o dielo podľa ObZ. Žiadne iné tvrdenia v tomto smere neuviedol
ani na poslednom pojednávaní dňa 12.10.2023, na ktorom navyše uviedol, že nemá ďalšie návrhy
na dokazovanie. Preto ak odvolateľ v odvolaní tvrdí, že medzi stranami mohol vzniknúť iný než
obchodnoprávny vzťah, ide o novotu, ktorú hodnotí odvolací súd ako neprípustnú. Na diskvalifikáciu

novoty vo vzťahu k odvolacím dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. b), e) až h) CSP postačí aj opomenutie
jej skoršieho uvedenia zavinením z nedbalosti.

23. K ďalšej odvolacej námietke voči záverom súdu prvej inštancie vyjadreným v bode 38. a 39.
odôvodnenia tvrdiac, že medzi stranami sporu nedošlo k dohode o tom, čo presne je vôbec predmetom

diela, odvolací súd uvádza: Žalobca v žalobe tvrdil, že pre žalovaného vykonával na základe dohody
konštrukčné práce. Žalovaný následne v odpore proti platobnému rozkazu tvrdil, že dotknutú faktúru
neuhradil, nakoľko žalobca práce – vypracovanie výkresov, nákresov piestov a tlmiča riadne nedokončil.
Žalobca vo vyjadrení zo dňa 04.11.2020 nespochybnil, že predmetom prác pre žalovaného boli práce
spočívajúce vo vypracovaní výkresov a nákresov. Na pojednávaní dňa 17.02.2023 právny zástupca

žalobcu uviedol, že podľa jeho názoru bola uzatvorená v ústnej forme zmluva o dielo (zhotovenie určitej
veci a vykonanie činností, ktoré boli aj hmotne zachytené, resp. výsledok činností bol hmotne zachytený
v elektronickej alebo digitálnej podobe). Vo vyjadrení zo dňa 28.03.2023 žalobca uviedol, že vzhľadom
na špecifiká odbornej práce bolo dohodnuté, že spočiatku budú práce vykonávané v prevádzkežalovaného, do momentu zaškolenia a následne v mieste podľa úvahy žalobcu. Rozsah prác nebol
jasne definovaný konkrétnym rozsahom a zmluvné strany sa dohodli, že žalobca bude pracovať pre
žalovaného na projekte tlmičov FRT 55 a dohodli sa aj na odmene. Následne ustálil, že podľa neho

právny vzťah strán sporu sa dá právne kvalifikovať ako zmluva o dielo podľa ObZ (v ďalšom texte daného
vyjadreniapritomrovnakouviedol,žežalovanýneuhradilžalobcovizavykonanédielo–práce).Vďalšom
priebehu konania žalobca nijako nenamietal (napríklad s ohľadom na prípadnú neplatnosť dohody), že
predmet diela nebol presne dohodnutý. Toto tvrdenie žalobca uviedol až v odvolaní. Sám pritom v konaní
potvrdil, že predmetom diela bol určitý hmotne zachytený výsledok jeho činnosti.

24. Pri definícii diela je potrebné vychádzať z § 536 ods. 2 ObZ a pod tento zmluvný typ zaradiť zmluvy,
predmetom ktorých je zhotovenie veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž, údržba, oprava,
úprava, hmotne zachytený výsledok určitej činnosti. Odvolací súd uvádza, že ak by medzi zmluvnými
stranaminedošlokdohodeopredmetediela,zmluvaodielobynemohlavzniknúť.Preplatnéuzatvorenie
zmluvy o dielo je nevyhnutná dohoda o predmete diela. Tvrdenie odvolateľa, že nedošlo k dohode čo

presne a konkrétne je vôbec predmetom diela (následkom čoho súd nemohol dospieť k záveru o tom,
že dielo nebolo dokončené) je v priamom rozpore s tvrdeniami žalobcu v konaní na súde prvej inštancie
a je potrebné ho hodnotiť ako neprípustnú novotu. Ako neprípustné novoty je rovnako potrebné hodnotiť
námietky odvolateľa týkajúce sa prípadnej zaujatosti doc. Ing. Michala Strama. Takúto námietku mohol
žalobca uplatniť už v konaní na súde prvej inštancie a nie až v odvolacom konaní.

25. K tvrdeniu odvolateľa, že sú nesprávne závery súdu prvej inštancie, že žalovaný namietal
vady telefonicky a žiadal dokončenie veci, čo podľa súdu prvej inštancie nebolo v konaní žalobcom
spochybnené, odvolací súd uvádza nasledovné: V prvom rade je potrebné rozlišovať, či sa objednávateľ
domáhal od zhotoviteľa splnenia povinnosti dielo riadne vykonať (dokončiť a odovzdať), alebo či

objednávateľ uplatnil po odovzdaní diela svoje nároky zo zodpovednosti za vady (tzv. reklamácia
vád). Z obsahu spisu podľa odvolacieho súdu vyplýva, že žalovaný tvrdil, že žalobca dielo riadne
nevykonal a žalovaný sa domáhal dokončenia diela. Žalovaný si teda neuplatnil reklamáciu vád
diela (resp. neuhradenie spornej faktúry žalobcovi nesúviselo s reklamáciou vád), ktoré je možné
uplatniť v zásade až po riadnom odovzdaní diela. Odovzdaním diela je pritom potrebné rozumieť

dvojstranný synalagmatický vzťah, keďže povinnosti zhotoviteľa zodpovedá povinnosť objednávateľa
riadne vyhotovený predmet diela prevziať. Len samotná skutočnosť, že žalobca ponechal výkresovú
dokumentáciu na pracovisku žalovaného, nemožno vnímať ako riadne odovzdanie diela, keďže takýto
spôsob odovzdania medzi stranami nebol dohodnutý a žalovaný dielo navyše ani reálne neprevzal.
Naopak v konaní bolo preukázané, že medzi stranami sporu existovala ústna dohoda, že žalovaný

výkresy skontroluje (uvedené je obsahom zápisnice z pojednávania zo dňa 25.05.2023, na č.l. súdneho
spisu 167, 169, 170, 172, 173) a že žalobca príde dielo dokončiť. Odvolací súd sa stotožnil so záverom
súdu prvej inštancie v tretej vete bodu 42. odôvodnenia rozsudku, že žalobcom uvedené spochybnené
nebolo. Platí pritom, že ak strana sporu výslovne nepoprie skutkové tvrdenie druhej strany, považuje
sa toto tvrdenie za nesporné (§ 151 ods. 1 CSP). Žalobca pritom na uvedené tvrdenie žalovaného (že

medzi nimi existovala telefonicky prijatá dohoda, že žalobca príde dielo dokončiť) nereagoval a nepoprel
ho. Na základe uvedených skutočností bol podľa odvolacieho súdu správny záver súdu prvej inštancie
(odôvodňujúci zamietnutie žaloby), že v konaní nebolo preukázané, že žalobca splnil svoju povinnosť
vykonať dielo jeho riadnym ukončením a odovzdaním žalovanému.

26. K odvolateľom uvedenej skutočnosti týkajúcej sa odovzdania výkresovej dokumentácie (čo môžu
potvrdiť zamestnanci žalovaného: p. K. L., M. J. a p. E.), odvolací súd okrem už deklarovanému zákazu
novôt v odvolacom konaní (až na zákonom stanovené výnimky, ktoré v danom prípade naplnené neboli)
poukazuje na skutočnosť, že podľa § 196 ods. 1 CSP, súd môže na návrh nariadiť výsluch svedka.
Z § 197 CSP vyplýva, že primárne je na strane sporu, aby zabezpečila na pojednávaní prítomnosť

svedka, ktorého výsluch navrhuje. Uvedené je v súlade s prejednacím princípom, ktorý dôsledne ovláda
kontradiktórne sporové konanie podľa CSP. Ak teda žalobca mal za to, že výsluchom ním uvedených
osôb sa v konaní (na súde prvej inštancie) majú preukázať určité skutočnosti svedčiace v jeho prospech,
bolo v jeho záujme a najmä bolo jeho povinnosťou súdu navrhnúť vykonanie ich výsluchu a ich účasť na
pojednávaní zabezpečiť. K návrhu vykonania takéhoto dôkazu však zo strany žalobcu v konaní nedošlo.

27. Ak sa odvolateľovi natískala v súvislosti so závermi uvedenými v bode 47. odôvodnenia rozsudku
otázka, aké diela boli vykonané v mesiacoch 9-11/2019 a prečo by dielo za 12/2019 nemalo byť
vykonané, resp. ak uvedené podľa neho malo svedčiť o tom, že žalobca mal byť platený za odrobenýčas (odpracované dni), mal žalobca v konaní na súde prvej inštancie uvedené tvrdiť ako dôvod žalobou
uplatnenej sumy a na preukázanie uvedenej skutočnosti predložiť dôkazy. V konaní však ani podľa
odvolacieho súdu nebolo preukázané, že by dohoda o cene diela medzi stranami sporu závisela len

od počtu odpracovaných dní a nie (aj) od výsledku činnosti žalobcu. Nakoľko medzi stranami sporu
nebola uzatvorená zmluva v písomnej forme, nebola úprava vzájomných práv a povinností zmluvných
strán nepochybne preukázateľná, pričom ale uvedené riziko musia znášať zmluvné strany a v civilnom
sporovom konaní musí určitú tvrdenú skutočnosť preukázať tá strana, ktorá vo svoj prospech z uvedenej
skutočnosti vyvodzuje určité následky. Zmluva o dielo je svojím charakterom zmluvou výsledkovou,

pretože sa zhotoviteľ (resp. poskytovateľ služby) zaväzuje k dosiahnutiu určitého výsledku a jeho
odmena je viazaná na dosiahnutie alebo nedosiahnutie výsledku. Ak teda v konaní samotný žalobca
tvrdil, že so žalovaným uzatvoril zmluvu o dielo (uviedol, že dojednané bolo, že výsledok činnosti žalobcu
má byť hmotne zachytený) a niet inej špeciálnej zmluvnej úpravy, uplatní sa pravidlo uvedené v § 548
ods. 1 ObZ a zhotoviteľovi vznikne nárok na odmenu vykonaním diela, pričom povinnosť vykonať dielo
je splnená riadnym ukončením a odovzdaním predmetu diela objednávateľovi (§ 554 ods. 1, 556 ObZ).

28. Z uvedeného dôvodu považuje odvolací súd za správny záver súdu prvej inštancie o nedôvodnosti
a nepreukázaní nároku uplatneného žalobou. Odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je
nedôvodné, preto podľa § 387 ods. 1 CSP rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

29. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru
jej úspechu vo veci.

30. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP

v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Vzhľadom na neúspech žalobcu, priznal odvolací súd náhradu trov
odvolacieho konania žalovanému voči žalobcovi v plnom rozsahu.

31. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).