Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 24. november 2025

Súd: Mestský súd Bratislava II
Spisová značka: B5-10Pc/9/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1521204712
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Habartová

ECLI: ECLI:SK:MSBA2:2025:1521204712.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava II, sudkyňou JUDr. Emíliou Habartovou, v právnej veci navrhovateľky/

oprávnenej: W.. N. W. V. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. XX, Z., zast.: JUDr. Denisa Jánošíková,
advokátka, so sídlom Klincová 35, Bratislava, a povinného: R.. W. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
Z. XX, Z., zast.: JUDr. Jana Hreňová, advokátka, so sídlom Pri suchom mlyne 50, Bratislava, o návrhu
na určenie výživného na manželku, takto

r o z h o d o l :

I. Súd ukladá povinnému povinnosť prispievať na výživu oprávnenej sumou vo výške 100,- eur
mesačne od 09.12.2021 do 31.10.2022.

II. Zročné výživné na oprávnenú za obdobie od 09.12.2021 do 31.10.2022 vo výške 1.074,06 eur
súd ukladá povinnému zaplatiť do 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia k rukám oprávnenej.

III. Vo zvyšku súd návrh zamieta.

IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1 Návrhom, doručeným pôvodne Okresnému súdu Bratislava V dňa 09.12.2021, sa navrhovateľka
(t. č. už bývalá manželka) domáha určenia výživného na manželku v sume 450,- eur mesačne a

priznania náhrady trov konania v plnom rozsahu s odôvodnením, že dňa XX.XX.XXXX manželia uzavreli
kresťanské - katolícke manželstvo, ktoré bolo od začiatku organizované manželom, navrhovateľka
musela nasledovať manželove záujmy a potreby, bola na vedľajšej koľaji, manžel vždy rozhodoval o
tom, kde budú žiť a ako dlho tam budú žiť - prvý rok manželstva bývali v E., po roku sa presťahovali
do B., manžel ju vytrhol od rodiny, od okruhu spoločných kamarátov a z kresťanského spoločenstva,
vyžadoval od nej poslušnosť a podriadenosť podľa Svätého písma a kresťanskej tradície. Z manželstva
pochádzajú tri deti - Z., nar. XX.XX.XXXX, M., nar. XX.XX.XXXX a F., nar. XX.XX.XXXX. Navrhovateľka

ďalej uvádza, že sa oddane starala o manžela, maloleté deti a o domácnosť. Rodina sa opakovane
sťahovala, počas prvých 12 rokov manželstva sa sťahovali 12-krát, pri poslednom dieťati bývali v Q.
v L., po ukončení reťazovej rodičovskej dovolenky sa navrhovateľka snažila nájsť prácu adekvátnu jej
vzdelaniu. V marci 2021 navrhovateľka zistila, že ju manžel podvádza, s ohľadom na záujem maloletých
detí chcela manželovi dať ešte jednu poslednú šancu na obnovu manželstva, jeho mimomanželský
pomer však pokračoval, v apríli 2021 manžel odišiel zo spoločnej domácnosti a deťom oznámil, že
sa odsťahoval k priateľke. V čase podania návrhu na súd žil manžel v domácnosti so svojou novou

partnerkou, o deti javil len sporadický záujem. Podľa vyjadrenia navrhovateľky deti odmietajú prítomnosť
otca, vinia ho za rozpad rodiny a za zníženú životnú úroveň. Podľa navrhovateľky po odchode zo
spoločnej domácnosti bol manžel ochotný prispievať na rodinu sumou 2.743,- eur mesačne, pričom
suma 1.000,- eur predstavovala priamu platbu na jej bankový účet, ďalej manžel hradil celú splátkuhypotekárneho úveru, spotrebného úveru, nájomné za byt, školné pre deti a školskú jedáleň; od augusta
2021znížilpriamuplatbunajejúčetnasumu700,-eurmesačnenatrimaloletédeti;podľanavrhovateľky
sa častokrát stalo, že manžel jej túto priamu platbu neposlal a potom ho musela urgovať, platbu za

mimoriadne výdavky na deti pošle až po mnohých výzvach po niekoľkých týždňoch a to v polovičnej
sume, aj keď má vyšší príjem ako navrhovateľka. Po návšteve ÚPSVaR-u navrhovateľka zistila, že
do októbra 2021 manžel poberal na svoj účet prídavky na dieťa zo Slovenska v jej mene, preto ho
požiadala, aby jej preposlal prídavky na deti v sume 750,- eur za obdobie od jeho odchodu zo spoločnej
domácnosti, čo však odmietol, pretože ako otec má nárok na tie peniaze. Od začiatku sa navrhovateľka

snažila vyriešiť vec mimosúdne, avšak neúspešne, manžel nerešpektuje bežné výdavky maloletých detí
a navrhovateľky, prestal jej prispievať na výdavky, čím sa jej výrazne znížila životná úroveň, na ktorú
bola počas trvania manželstva zvyknutá a ktorú jej nastavil práve manžel. Navrhovateľka podľa § 71
ods. 1 zákona o rodine žiada určiť vyživovaciu povinnosť manžela voči manželke, nakoľko sa znížila jej
životná roveň, keď manžel v rozpore s dobrými mravmi opustil spoločnú domácnosť, pričom finančné
prostriedky patriace do BSM a určené pre potreby rodiny využíva na potreby svoje vlastné a jeho novej

partnerky, s ktorou si prenajal byt. Svoje mesačné náklady navrhovateľka vyčíslila na sumu 1.765,89
eur a pozostávajú z: alikvótna časť nákladov za nájomné (1/4) 60,- eur, elektrinu (1/4) 6,25 eur, plyn
(1/4) 1,- euro, internet (1/4) 5,62 eur, poistenie za byt v Z. 9,- eur, strava 235,- eur, preprava autom
50,- eur, leasing na auto 423,- eur, zimné pneumatiky + disky 30,20 eur, letné pneumatiky bez diskov
12,50 eur, uskladnenie pneumatík 8,33 eur, umývanie a tepovanie auta 20,- eur, STK 3,33 eur, ročná

prehliadka auta 21,66 eur, mobilný telefón 60,- eur, športové aktivity 40,- eur, kultúra a vzdelanie 80,- eur,
oblečenie/obuv 100,- eur, dovolenka 50,- eur, ostatné dovolenky/ výlety 20,- eur, lieky/lekári/vyšetrenia
200,- eur, drogéria/kozmetika 50,- eur, domácnosť 30,- eur, životné a úrazové poistenie 250,- eur. Okrem
týchto pravidelných výdavkov navrhovateľka hradí mesačne cca 1.350,- eur na výživu 3 maloletých
detí, pričom manžel jej prispieva sumou 700,- eur na 3 deti, čo nepokrýva celkové náklady na deti.

Navrhovateľka je zamestnaná v M. na pozícii B. s tým, že jej mesačný čistý príjem je cca 1.600,- eur, od
09/2021 do 06/2022 je jej čistý príjem na základe dodatku k pracovnej zmluve navýšený na dobu určitú
na sumu cca 2.000,- eur mesačne. Navrhovateľka nie je výlučnou vlastníčkou žiadnej nehnuteľnosti,
nemá inú vyživovaciu povinnosť, od októbra 2021 poberá na Slovensku rodinné prídavky na maloleté
deti v sume 76,50 eur mesačne. Ďalej uviedla, že manžel je zamestnaný v spoločnosti M. Q. D. na

pozícii N., pričom jeho čistý mesačný príjem je cca 4.554,- eur, nemá inú vyživovaciu povinnosť, nie je
výlučným vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti, do októbra 2021 poberal rodinné prídavky na území SR vo
výške 76,50 eur mesačne, poberá rodinné prídavky z L., ktoré predstavujú na 3 maloleté deti sumu 392,-
eur mesačne; v mesiaci október si ponechal pre svoje potreby 300,- eur na školské potreby detí, ktoré
mu boli vyplatené zo strany štátu, t. j. za cca 6 mesiacov získal na maloleté deti sumu 750,- eur, pričom

túto sumu deťom nezaslal a ani ju nevyužil na potreby detí; zároveň mu bola vrátená daň z J.. Podľa
navrhovateľky je priemerný čistý mesačný príjem povinného v sume 5.000,- eur.

1.1 K návrhu navrhovateľka pripojila listinné dôkazy: kópiu sobášneho listu a rodných listov maloletých
detí, potvrdenia o návšteve školy maloletých detí (šk. rok 2021/2022), ročné zúčtovanie preddavkov na

daň z príjmov FO zo závislej činnosti za r. 2020, rodičovskú dohodu (nedatovanú, nepodpísanú), e-mail
zo dňa 04.12.2021, ktorý navrhovateľka adresovala manželovi.

2 K návrhu sa vyjadril manžel (ďalej aj ako „povinný“) podaním zo dňa 24.01.2022, v ktorom uviedol,
že súhlasí s tvrdením, že spoločnú domácnosť nevedú od apríla 2021, vždy si vážil rodinu, snažil sa

rodinu finančne zabezpečiť, aby sa manželka mohla venovať deťom, snažil sa jej pomáhať. V F., kde
sa rodina presťahovala v júli 2008, si našli množstvo priateľov, o dva roky sa vrátili na Slovensko, aby
tu manželka mohla porodiť tretie dieťa. Neskôr sa presťahovali do Q., odkiaľ sa chcela manželka po
skončení rodičovskej dovolenky vrátiť späť na Slovensko. V lete 2014 sa manželka a deti vrátili na
Slovensko, kde začala na jeseň pracovať a deti chodiť do školy a škôlky. Pracovné miesto vo O. si našiel

až v októbri 2018, dovtedy pracoval počas týždňa v Q. a víkendy trávil s rodinou v Z.. Toto obdobie
považujezazlomovéprerozpadmanželstva(manželkavnávalehnevurozbíjalariady,tvrdila,ževyskočí
z okna, kričala, fyzicky ho napadla, opakovane ho obviňovala z rôznych vecí, pričom svedkami boli
maloleté deti), vzťahy medzi manželmi sa narušili. Ďalej uviedol, že od jeho návratu do Z. koncom r. 2018
primárne on zabezpečoval chod domácnosti, starostlivosť o deti a ekonomické potreby rodiny, manželka

žila svoj život a fungovala samostatne, nijako sa finančne nepodieľala na chode domácnosti. Začiatkom
roka2021sinašielpriateľku,vapríli2021homanželkavyhodilazbytu,istúdobubývalupriateľky,odjúla
2021 býva sám v prenajatom byte v blízkosti manželky (za prenájom hradí 590,- eur mesačne). Podľa
povinného deti pod vplyvom manželky s ním nechcú komunikovať ani sa s ním stretávať, manželka ichmanipuluje,stretávaniesdeťmipodmieňovalapeniazmi,manželkavznášasmeromknemuneprimerané
požiadavky, ktoré odôvodňuje potrebami detí, ale aj smerom k nej samej. Aktuálne majú v BSM 3
nehnuteľnosti (byt na Z. XX v Z., v ktorom býva manželka s deťmi, byt na L. X v B. a pozemok v X.),

pričom náklady na ne znáša v celom rozsahu manžel (950,- eur mesačne + daň 140,- eur ročne +
poplatok za komunálny odpad za byt v B. 60,- eur ročne), čo manželka nerozporuje; mimo toho hradí
výživné na deti v sume 700,- eur mesačne a podieľa sa aj na nákladoch na školu, mimoškolské aktivity
detí či zdravotnú starostlivosť. Ďalej uviedol, že jeho čistý priemerný príjem vrátane 13. a 14. platu je cca
4.354,- eur mesačne (jeho bežný štandardný príjem zo závislej činnosti bez 13. a 14. platu je cca 3.400,-

eur mesačne), žiadny iný príjem nemá; kvôli zhoršenému zdravotnému stavu nepracuje nadčasy, preto
má príjem cca o 400,- eur nižší ako v minulosti; v rámci bežného mesiaca teda hradí 950,- eur (náklady
na nehnuteľnosti), 700,- eur (výživné na deti) a 590,- eur (náklady na vlastné bývanie), t. j. 2.240,-
eur mesačne. Manželka mu zaslala návrh dohody, ktorý sa týkal aj určenia výživného na jej osobu, v
ktorom vyčíslila jej náklady na sumu 2.134,50 eur mesačne a žiadala výživné od manžela v sume 1.500,-
eur mesačne a na 3 deti v sume 2.100,- eur mesačne vrátane tvorby úspor. Povinný má za to, že ak

bude hradiť požadovaných 450,- eur, dostanú sa do nasledovného režimu: príjem manželky 1.600,- eur
mesačne + 450,- eur mesačne = 2.050,- eur mesačne, priemerný mesačný príjem manžela je 4.354,-
eur - náklady na nehnuteľnosti 950,- eur mesačne - vlastné bývanie 590,- eur mesačne - základná platba
výživného na deti 700,- eur mesačne a na manželku 450,- eur mesačne = 1.647,- eur mesačne, pričom
manželka v návrhu, ktorý podala na súd, požaduje výživné na deti v sume 2.100,- eur mesačne, čiže ak

splní všetky manželkine ekonomické požiadavky, tak mu z jeho priemerného mesačného príjmu zostane
697,- eur. Záverom uviedol, že správanie manželky, ktorá poštvala proti nemu deti, je rozporné s dobrými
mravmi, jej výdavky nie sú nijako preukázané a ani dokladované a preto požaduje návrh zamietnuť ako
nedôvodný.

2.1 K vyjadreniu povinný pripojil listinné dôkazy: e-mailovú komunikáciu medzi manželmi z júna 2021
(ohľadom stretnutia detí s psychológom) a z októbra 2021, e-mailovú komunikáciu rodičov s p. Q. z
októbra 2021 a z decembra 2021 (ohľadom psychoterapie detí), výpisy z bankového účtu z r. 2021 o
úhrade platieb (nájomné, hypotéka, výživné a ďalšie platby na deti - školné, ZRPŠ, mimoškolské aktivity
a pod.), výplatné pásky za celý r. 2021.

3Kvyjadreniupovinnéhosavyjadrilanavrhovateľkapodanímzodňa05.02.2022,vktoromuviedla,žesa
zásadne nestotožňuje s vyjadrením manžela, ich manželstvo nebolo podľa navrhovateľky harmonické,
zopakovala skutočnosti o ich manželstve uvedené v návrhu na začatie konania, poprela, že by jej
manžel pomáhal s maloletými deťmi a uviedla, že manžel ju držal izolovanú. Začiatkom roka 2014

navrhovateľku po úspešnom absolvovaní výberového konania vybrali na miesto učiteľky s nástupným
platom 1.700,- eur mesačne (keďže išlo o medzinárodnú školu). Navrhovateľka hradila maloletej F.
sumu 160,- eur mesačne na doučovanie, pričom manžel sa mal učiť so M. a Z., deťom sa vtedy
radikálne zhoršil prospech (na vysvedčení mali štvorky). Navrhovateľka pravidelne hradila leasing na
auto, poistenia nehnuteľností, F. doučovanie, jej životné poistenie, kvôli deťom si musela kúpiť auto.

Chod domácnosti zabezpečovala navrhovateľka, manžel iba nakupoval potraviny. Navrhovateľka má
za to, že dôkazy, ktoré sú pripojené k vyjadreniu manžela, sú nezákonnými dôkazmi, keďže mal vojsť
do ich spoločného bytu, prehľadávať jej osobné veci a nájdené listiny predložil súdu, preto žiada, aby
súd na tieto dôkazy neprihliadal. Podľa navrhovateľky sa manžel sa snaží navodiť dojem, že voči nemu
deti manipuluje, čo navrhovateľka popiera a uvádza, že deti podráždene reagovali na zhoršenie ich

životnej úrovne a citlivo vnímali, že otec chodí na dovolenky a oni nemôžu, nemôžu si dovoliť kúpiť
nový iPhone a Apple watch. Navrhovateľka tvrdí, že manžela o deťoch pravidelne informuje, nebráni
mu v styku s nimi, ten na jej snahu nereaguje, o deti prejavuje iba formálny záujem, píše im SMS,
nenavštevuje ich, keď ochoreli na COVID-19, nezaujímal sa o ich zdravotný stav a odôvodnil to tým, že
ani mal. Z. sa o neho nezaujímal, keď mal zlomenú nohu. Vo vzťahu k vyživovacej povinnosti manžela

navrhovateľka uvádza, že do augusta 2021 hradil na jej účet 1.000,- eur, od augusta 2021 začal bez
vysvetlenia hradiť 700,- eur. Vo vyjadrení manžel uvádza, že deťom hradí výživné 700,- eur mesačne a
za ostatné úhrady v prepočte na mesiac hradí cca 200,- eur, pričom uvedené dôvodí tým, že pred jeho
odchodomako5-člennárodinaspotrebovali850,-eurmesačne,avšaknavrhovateľkamázato,žestrava
na mesiac pre 5-člennú rodinu v Z. stojí cca 1.000,- eur mesačne, po prirátaní ostatných položiek sa

dostane na oveľa vyššiu sumu. Navrhovateľka nesúhlasí s tvrdením manžela, že 13. a 14. plat by nemal
byť zohľadňovaný, keďže v priebehu roka mu prichádza na účet nižšia suma, keďže aj tieto peniaze
určujú jeho životnú úroveň, pričom zníženie príjmu manžela z dôvodu zhoršeného zdravotného stavu
a nemožnosti pracovať nadčasy považuje za účelové (keďže na jednej strane tvrdí, že je vyčerpaný apotrebuje pokoj na lôžku a popritom chodí na horolezecké výlety s partnerkou). Podľa navrhovateľky
manžel od marca 2021 rozbehol vedľajšiu zárobkovú činnosť - výrobu horolezeckých úchytov na umelú
tréningovú horolezeckú stenu. Navrhovateľka nesúhlasí ani s tvrdením manžela, že si uplatňuje nárok

na priznanie výživného v rozpore s dobrými mravmi, keďže sa ich manželstvo snažila zachrániť, chcela
navštevovať psychoterapeutku a odmieta tvrdenie, že by manžela vyhodila z bytu a bránila mu v styku s
deťmi. Uvádza, že obaja sa podieľajú na zabezpečovaní si svojich potrieb zárobkovou činnosťou, avšak
u každého z nich je táto úroveň rozdielna, keďže žijú oddelene a teda v celkovej životnej úrovni oboch
manželovjeznačnýrozdielnynepomer;vrozporesmorálkoukonalmanžel,ktorýspôsobilrozvratrodiny,

našiel si novú partnerku a opustil rodinu, pričom sa snaží navodiť dojem, že to je vina navrhovateľky;
podľa navrhovateľky zo zásady rovnakej životnej úrovne nevyplýva, že musí byť splnená podmienka
odkázanosti. Od manžela žiadala 2.100,- eur ako výživné na tri maloleté deti a 450,- eur na jej vlastnú
výživu s tým, že by prebrala všetky platby za maloleté deti (poistky, školné, krúžky, sporenie a pod.),
manžel by ďalej hradil iba splátku hypotekárneho úveru.

3.1 K vyjadreniu navrhovateľka pripojila listinné dôkazy: výpisy z bankového účtu z decembra 2021, e-
mailovú komunikáciu rodičov z júna - júla 2021 ohľadom maloletých detí, fotografiu z lyžovačky manžela
s dieťaťom, fotografiu horolezeckého úchytu.

4 V podaní zo dňa 22.07.2024 povinný uviedol, že rozhodnutie o rozvode manželstva nadobudlo

právoplatnosť dňa 02.11.2022, od decembra 2021, kedy navrhovateľka podala návrh na súd, povinný
uhradil nasledovné platby vo vzťahu k deťom a navrhovateľke: od decembra 2021 do augusta 2022
uhradil výživné na deti - 6.300,- eur (700,- eur x 9 mesiacov), od septembra 2021 do novembra
2021 uhradil výživné na deti - 5.580,- eur (1.860,- eur x 3 mesiace; zrejme má byť správne uvedené
od septembra 2022 do novembra 2022 - poznámka súdu), od decembra 2021 do septembra 2022

hradil manželke a deťom bývanie - 3.112,40 eur (od septembra 2022 tieto výdavky už neuhrádza), od
decembra 2021 do novembra 2022 hradil hypotekárny úver na byt na Z. XX v Z. - 6.828,21 eur (cca
550,- eur mesačne), od decembra 2021 do septembra 2022 hradil náklady na ostatné nehnuteľnosti v
BSM (byt v B., pozemok v X.) - 2.173,- eur, od decembra 2021 do novembra 2022 hradil sporenie pre
deti - 540,- eur, od septembra 2022 hradil sporenie pre deti - 720,- eur, nad rámec výživného na maloleté

deti uhradil na maloletú M. W. 1.167,- eur, na maloletú F. W. 1.810,- eur a na maloletého Z. 804,- eur.
Ďalej povinný uviedol, že býva v prenajatom byte s tým, že platba nájomného bola v tom čase 550,- eur
mesačne, jeho príjem od januára 2022 do septembra 2022 bol v priemere 4.380,45 eur mesačne.

4.1 K podaniu boli priložené listinné dôkazy: výplatné pásky od januára 2022 do augusta 2022, výpisy

z bankového účtu o vykonaných platbách za obdobie od decembra 2021 do septembra 2022, zmluva o
krátkodobom nájme bytu zo dňa 22.06.2021, zmluva o prenájme bytu zo dňa 16.07.2022.

5 Rozsudkom č. k. B5-10Pc 9/2021-232 zo dňa 22.07.2024 súd povinnému uložil povinnosť prispievať
na výživu oprávnenej sumou vo výške 300,- eur mesačne od 09.12.2021 do 31.10.2022 (výrok I.) a

povinnému uložil povinnosť dlh na zročnom výživnom na oprávnenú za obdobie od 09.12.2021 do
31.10.2022 vo výške 3.222,58 eur zaplatiť do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia k rukám oprávnenej
(výrok II.), vo zvyšku návrh zamietol (výrok III.) a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu
trov konania (výrok IV.).

6 Proti vyššie uvedenému rozsudku podal povinný odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Trnave
uznesením č. k. 13CoP/189/2024-261 zo dňa 29.05.2025 tak, že rozsudok súdu prvej inštancie
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s tým, že v bode 9 odôvodnenia
predmetného uznesenia odvolací súd uviedol, že z rozhodnutia súdu prvej inštancie (body 9 - 12) nie
je zrejmé, aké majú účastníci konania dosiahnuté vzdelanie, v akom obore získali pracovné zručnosti,

či účastníci konania okrem vyživovacích povinností k deťom pochádzajúcich z ich manželstva nemali aj
ďalšie vyživovacie povinnosti, aké boli majetkové pomery navrhovateľky a majetkové pomery výživou
povinného - teda aký konkrétny majetok väčšej hodnoty vlastnili (nehnuteľnosti - dom, pozemky,
byt, garáž a pod., motorové vozidlá, pracovné stroje/technika väčšej hodnoty, akcie, cenné papiere,
finančné pohľadávky voči peňažným ústavom, prípadne poisťovniam, úspory a iný finančný majetok),

aké mal výživou povinný netto príjmy v mesiacoch september a október 2022, z ktorých si uspokojoval
svoje odôvodnené potreby (súd konštatuje zistený mesačný netto zárobok výživou povinného len za
obdobie od decembra 2021 do augusta 2022, pričom rozhodné obdobie, za ktoré si výživou oprávnená
uplatnila nárok na výživné, bolo 09.12.2001 do 01.11.2022), aké výdavky vynakladal povinný naúhradu mimoriadnych/nepravidelných výdavkov maloletých detí súvisiacich napríklad s ich školskou
dochádzkou, mimoškolskými aktivitami, zdravotnou starostlivosťou a podobne (súd prvej inštancie v
bode 11. rozsudku len konštatuje, že výživou povinný sa podieľal na týchto výdavkoch maloletých detí

bez toho, že by uviedol, v akom rozsahu sa tak dialo v jednotlivých mesiacoch) a to napriek tomu,
že z bodu 6. rozsudku je zrejmé, že povinný takéto svoje výdavky vyčíslil a na ich preukázanie súdu
predložil aj listinné dôkazy, aké konkrétne výdavky mali v rozhodnom období výživou povinný a výživou
oprávnená spojené s uspokojovaním, či už ich nevyhnutných osobných potrieb, ale aj nevyhnutných
potrieb maloletých detí, a teda koľko finančných prostriedkov im z ich príjmu zostávalo v jednotlivých

mesiacoch rozhodného obdobia pre vlastnú spotrebu, v akom období a s kým žil výživou povinný v
spoločnej domácnosti a ako sa takáto spolubývajúca osoba podieľala na úhrade nákladov spojených s
bývaním výživou povinného, aká bola konkrétna miera potrieb daná povahou práce, spôsobom života
a zdravotným stavom ako navrhovateľky, tak aj výživou povinného v rozhodnom období, ako konkrétne
navrhovateľka a výživou povinný reálne zabezpečovali starostlivosť o ich spoločné deti a o domácnosť,
v ktorej tieto deti žili (nestačí len strohé konštatovanie, že maloleté deti boli zverené do osobnej

starostlivosti matky) a to napriek tomu, že zistenie týchto skutkových okolností bolo podstatným pre
rozhodnutie o návrhu navrhovateľky na priznanie jej výživného voči výživou povinnému (berúc do úvahy
právo manželov na v zásade rovnakú životnú úroveň a právo manžela s nižšou životnou úrovňou na jej
dorovnanie výživným od druhého manžela). Z odôvodnenia jeho záveru o priznaní výživou oprávnenej
nároku na výživné zo strany výživou povinného nemožno žiadnym spôsobom zistiť, ako súd vyhodnotil

skutkové tvrdenia účastníkov konania čo do ich pravdivosti a potrebu/nemožnosť prihliadania na ne
pri rozhodovaní o predmete konania a napokon aj z akých dôkazov mal jednotlivé skutkové tvrdenia
potrebné pre rozhodnutie vo veci za preukázané.

6.1 V bode 10 odôvodnenia predmetného uznesenia odvolací súd uviedol, že súd prvej inštancie

teda nepostupoval dostatočne dôsledne pri zisťovaní skutočného stavu veci, kedy na jednej strane
rezignoval na zistenie skutočného netto príjmu povinného v celom rozhodnom období, ale aj možností
dosahovať potenciálny príjem z prenájmu nehnuteľností, ktoré vlastí, a to v rozsahu, aký je vzhľadom
na miesto, kde sa tieto nachádzajú, obvyklý a takýto prípadný potenciálny príjem neustálil v konkrétnej
výške a ani ho v konkrétnej výške nezohľadnil pri svojom rozhodovaní o výške výživného. Zároveň súd

dôsledne nezistil a pri rozhodovaní nezohľadnil životnú úroveň každého z manželov, majetkové pomery
povinného, a to najmä jeho životný štandard, ktorým sa navonok prezentoval (pohľadávky, záväzky,
dovolenky ako aj jeho životné náklady). Odvolací súd poukázal na to, že pri zisťovaní potenciality príjmov
výživou povinného treba postupovať veľmi prísne a zhodnotiť všetky relevantné okolnosti, ktoré sa
v konaní preukážu a že súd musí mať na pamäti, že v mimosporových konaniach platí vyšetrovací

princíp (§ 35 a § 36 CMP), preto súd nemôže dôkazným bremenom zaťažiť navrhovateľa, ale musí sám
aktívnevyhľadávaťavykonávaťdôkazynapreukázanieobjektívnehostavuveci.Snahapovinnéhoznížiť
svoju vyživovaciu povinnosť na najnižšiu možnú mieru je zo zákona totiž limitovaná tým, že pri určení
výšky vyživovacej povinnosti súd neprihliadne len na jeho skutočné príjmy, ktoré v rozhodnom období
vykazoval, ale vychádza sa z jeho konkrétnych potenciálnych príjmov (ktoré je súd povinný ustáliť a v

rozhodnutí uviesť nielen výšku takto ustáleného netto príjmu, ale aj spôsob, ako k takejto výške dospel).

6.2 V bode 13 odôvodnenia predmetného uznesenia odvolací súd uviedol, že súd prvej inštancie v
ďalšom konaní vykoná dokazovanie za účelom zistenia, aké boli osobné, rodinné a majetkové pomery
účastníkov konania vrátane ich netto príjmov, aká bola konkrétna miera potrieb daná povahou práce,

spôsobom života a zdravotným stavom každého z už bývalých manželov, prípadne inými závažnými
okolnosťami, ako navrhovateľka a výživou povinný reálne zabezpečovali starostlivosť o ich spoločné
deti a o domácnosť v rozhodnom období (rozdelenie úloh v manželstve totiž predpokladá, že niektorý
z manželov bude zabezpečovať starostlivosť o rodinu, deti a domácnosť „na úkor“ vlastnej pracovnej
činnosti, preto sa rovnosť manželov neuplatňuje mechanicky len odvodením z ich zárobkov, ale

starostlivosť o deti a domácnosť je postavená na roveň finančným príspevkom, ktorými na potreby
rodiny prispieva ten z manželov, ktorý je zárobkovo činný; pričom domácnosťou sa nemyslí len
spoločná domácnosť manželov a preto možno hodnotiť aj prípady oddeleného žitia manželov v prípade
starostlivosti o deti) a vo veci znova rozhodne, pričom nové rozhodnutie náležite odôvodní v súlade
s ustanovením § 220 CSP tak, aby právne závery, ku ktorým dospeje, mali oporu vo vykonanom

dokazovaní a aby úvahy súdu k týmto záverom vedúce boli logické, presvedčivé a zrozumiteľné.
V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie opätovne o náhrade trov vrátane náhrady trov
odvolacieho konania.7 Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

8 Súd, v intenciách uznesenia Krajského súdu v Trnave, doplnil dokazovanie opätovným výsluchom
oboch účastníkov konania na pojednávaní ohľadom ich osobných, majetkových a zárobkových pomerov
v rozhodnom období.

8.1 Navrhovateľka na pojednávaní zotrvala na podanom návrhu, t.j. súhlasila s tým, aby súd uložil

povinnému vyživovaciu povinnosť od podania návrhu na súd 09.12.2021 do 31.10.2022. Uviedla, že
býva na adrese trvalého pobytu: Z. XXXX/XX, Z., je rozvedená, zamestnaná je ako U. na M., W. X,
Z., dosiahla vysokoškolské vzdelanie II. stupňa, má 3 vyživovacie povinnosti. Má 17-ročnú prax v O.,
vyštudovala M. a Y. v kombinácii s I., aktuálne vyučuje na 2. stupni vyššie uvedenej E. M. a Y. + I..
Ohľadom svojich doterajších pracovných skúseností uviedla, že na uvedenej O. vyučuje od školského
roku 2014/2015, predtým bola 10 rokov na materskej dovolenke, predtým vyučovala na E. v B. a ešte

predtým na E. v E.. Ohľadom majetkových pomerov uviedla, že počas manželstva vlastnila s manželom
v BSM:
- 3-izb. byt v B.,
- 4-izb. byt v Z. na adrese Z. XXXX/XX, kde bývala s mal. deťmi v rozhodnom období a kde býva s
deťmi až doposiaľ,

- stavebný pozemok v obci X., okres Y., vo výmere 1.000 m2, na ktorom je postavená menšia rekreačná
chatka.
Inú nehnuteľnosť nevlastní. V BSM vlastní s manželom motorové vozidlo Toyota CHR, r.v. 2017,
ktoré doposiaľ užíva navrhovateľka a ktorá naň splácala leasing vo výške splátky 423,- eur mesačne,
dosplácalahovjúni2024.Vrozhodnomobdobínedisponovalaväčšímobnosomfinančnýchprostriedkov

- úspory, resp. tie spotrebovala na chod domácnosti po odchode manžela zo spoločnej domácnosti. V
rozhodnom období nevlastnila žiadne hnuteľné veci vyššej hodnoty, cenné papiere, akcie, podielové
fondy, bitcoiny, nemala účasť v žiadnej obchodnej spoločnosti. V spoločnej domácnosti manželia nežijú
od 17.04.2021, po celé rozhodné obdobie žila sama s mal. deťmi v byte na adrese trvalého pobytu.
Počas celého rozhodného obdobia manžel platil hypotéku na uvedený byt vo výške splátky cca 500,-

eur mesačne a spláca ju až doposiaľ. Manžel platil aj spotrebný úver k hypotéke vo výške splátky cca
76,- eur mesačne. Výdavky na domácnosť hradil manžel do augusta 2022, od septembra 2022 ich
začala uhrádzať navrhovateľka vo výške cca 321,- eur mesačne a pozostávajú z: poplatky správcovi
261,- eur mesačne, elektrina 25,- eur mesačne, poistenie 9,- eur mesačne, plyn 4,- eur mesačne,
internet 22,48 eur mesačne. Na byt v B. v rozhodnom období platila ročné poistenie vo výške 100,-

eur, ako aj daň z nehnuteľnosti, ostatné výdavky platil manžel v sume cca 154,- eur mesačne. Po
odchode manžela zo spoločnej domácnosti prispieval od mája 2021 výživným na deti vo výške 1.000,-
eur, od augusta 2021 jej posielal výživné na deti 700,- eur mesačne a od rozvodu manželstva v
septembri 2022 vrátane platí výživné na deti vo výške 1.860,- eur mesačne, ako určil Okresný súd
Bratislava V. Na výživu navrhovateľky ako manželky sa manžel v rozhodnom období nepodieľal žiadnym

finančným plnením. V rozhodnom období zabezpečovala starostlivosť o domácnosť a deti výlučne
navrhovateľka, manžel sa na tom nepodieľal žiadnym spôsobom okrem výživného, deťom iba vypisoval
emaily, nepomáhal im s ničím, ani počas choroby (COVID), na Vianoce 2021 nedal deťom žiadne
darčeky, deti sa s otcom vôbec nestretávali, ani cez víkendy, nechodili spolu na žiadne výlety. Nad
rámec výživného manžel prispieval na potreby detí v rozhodnom období platením rôznych výdavkov,

v týchto súvislostiach navrhovateľka poukázala na bod 27 a bod 28 odôvodnenia rozsudku tunajšieho
súdu vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu
manželstva, kde sú uvedené konkrétne výdavky, ktoré manžel hradil v rozhodnom období na mal. deti
nad rámec dobrovoľne plateného výživného vo výške 700,- eur mesačne. Ďalej uviedla, že jej priemerný
mesačný príjem v rozhodnom období bol vo výške 2.068,- eur netto vrátane daňového bonusu, dovtedy

dosahovala priemerný príjem zo zamestnania vo výške 1.600,- eur mesačne netto, po odchode manžela
zo spoločnej domácnosti bola nútená žiadať školu o nadčasy, v dôsledku čoho sa jej zvýšil príjem v
rozhodnom období. Od augusta 2021 do augusta 2022 manžel prispieval na výživu mal. detí výživným
v sume 700,- eur mesačne a od septembra 2022 vo výške 1.860,- eur mesačne v zmysle súdneho
rozhodnutia. Zotrvala na svojom tvrdení, že od októbra 2021 poberala rodinné prídavky na mal. deti

(zo Slovenska) vo výške 76,50 eur mesačne s tým, že prvýkrát jej boli vyplatené v mesiaci november
2021 (za mesiac október 2021), dovtedy - t.j. do septembra 2021 poberal rodinné prídavky na mal. deti
ich otec - boli vyplácané na jeho účet, hoci boli evidované na ÚPSVaR-e na meno navrhovateľky. V
rozhodnom období nemala žiaden iný príjem. Ohľadom svojich pravidelných mesačných výdavkov vrozhodnom období poukázala na svoje podanie zo dňa 31.10.2024, v ktorom sú vyčíslené (č.l. 247).
Ďalej uviedla, že v rozhodnom období bola s deťmi na dovolenke v G., ktorá trvala 12 dní a hradila
ju navrhovateľka. Čo sa týka jej zdravotného stavu v rozhodnom období, uviedla, že mala extrémne

stavy úzkosti, pociťovala psychický tlak, v súvislosti s čím vyhľadala odbornú pomoc, od marca 2021
podstupovala psychoterapiu každých 10 dní s výškou poplatku 35,- eur na hodinu do leta, od leta 2021
začala navštevovať špecialistov na život s osobami s poruchou osobnosti každých 10 dní s výškou
poplatku 60,- eur za hodinu (t.j. 180,- eur mesačne), v rozhodnom období absolvovala aj opravu chrupu
za cca 2.000,- eur. Záverom uviedla, že v rozhodnom období nemala žiadnu známosť.

8.2 Povinný na pojednávaní uviedol, že toho času býva na adrese Z. XX/XX, W., L. L., je rozvedený,
je zamestnaný ako M. - N. - u zamestnávateľa M. W. so sídlom v L., s miestom výkonu práce vo
O., má dosiahnuté vysokoškolské vzdelanie II. stupňa, má 3 vyživovacie povinnosti. Ohľadom svojich
pracovných skúseností uviedol, že po skončení vysokej školy až doposiaľ pracuje ako M., v M. pracuje
od marca 2012, do r. 2008 pracoval v B. ako N., potom sa s rodinou presťahovali do F., kde bývali 2

roky a kde pracoval ako N., v lete 2010 sa vrátili na Slovensko - do B. a začal pracovať na živnosť
pre spoločnosť, ktorá vyrábala K. - T., vo februári 2012 sa presťahovali do Q. v L., kde začal pracovať
pre spoločnosť M. W.. Nikdy sa nevenoval predaju športových potrieb - K., t.j. nemal z toho žiaden
príjem. Čo sa týka vlastníctva nehnuteľností manželmi v BSM, súhlasil s tým, čo uviedla navrhovateľka
s tým rozdielom, že na pozemku v X. nie je postavená rekreačná chata, ale stavebná búda. Čo sa týka

vlastníctva hnuteľných vecí vyššej hodnoty v rozhodnom období, povinný uviedol, že užíval motorové
vozidlo Mazda 3, r.v. 2014, ktoré je v BSM, nevlastnil žiadne úspory, cenné papiere, akcie, podielové
fondy, bitcoiny, nemal účasť v žiadnej obchodnej spoločnosti. V spoločnej domácnosti manželia nežijú
od apríla 2021, kedy ho manželka vyhodila z bytu. Od apríla 2021 do júna 2021 žil u svojej priateľky v
Z., ktorej prispieval na chod domácnosti sumou vo výške 250,- eur mesačne, následne si prenajal 2-izb.

byt na Z. XX v Z. s výškou nájomného 580,- eur mesačne vrátane energií, kde býval rok, 01.07.2022 sa
presťahoval do L. v W., kde si prenajal 2-izb. byt s výškou nájomného 550,- eur mesačne vrátane energií.
Po celé rozhodné obdobie žil sám a sám znášal výdavky na bývanie. V rozhodnom období sa s deťmi
nestretával, hoci to chcel a snažil sa o to (6 víkendov chodil po deti), pociťuje, že to bolo sabotované
zo strany manželky. Po odchode zo spoločnej domácnosti dobrovoľne prispieval na výživu mal. detí

výživným v sume 700,- eur mesačne (v rozhodnom období od decembra 2021 do augusta 2022) a
následne od septembra 2022 výživným vo výške 1.860,- eur mesačne v zmysle súdneho rozhodnutia,
hradil aj iné výdavky na mal. deti, pričom poukázal na svoje podanie zo dňa 22.07.2024, v ktorom sú
tieto platby vyčíslené. Ďalej hradil aj hypotéku na byt, v ktorom býva manželka s deťmi, vo výške splátky
499,- eur mesačne, neskôr (od júna 2022) vo výške splátky 515,- eur mesačne, hradil aj spotrebný úver

vo výške splátky 75,50 eur mesačne, ďalej hradil aj náklady na bývanie navrhovateľky s deťmi a to
do rozvodu manželstva (do augusta 2022), v septembri 2022 uhradil internet a TV a od októbra 2022
hradil už iba splátku hypotekárneho úveru, manželke v marci 2023 doplatil aj alikvotnú čiastku platieb za
bývanie, keďže sa neodhlásil u správcu po odchode zo spoločnej domácnosti, vo výške cca 355,- eur.
V rozhodnom období hradil a aj doposiaľ naďalej hradí všetky výdavky na ostatné nehnuteľnosti v BSM.

V rozhodnom období platil aj sporenie deťom vo výške cca 15,- eur mesačne, ohľadom tvrdenej platby
v septembri 2022 vo výške 720,- eur na sporenie deťom sa na pojednávaní nevedel nijako vyjadriť/
špecifikovať. Potvrdil, že v rozhodnom období na výživu manželky neprispieval žiadnym osobitným
finančným plnením. Ohľadom svojich priemerných mesačných výdavkov v rozhodnom období uviedol,
že boli štandardné a pozostávali z nákladov na prevádzku motorového vozidla 300,- eur- každý deň

dochádzal do práce, športové aktivity 100,- eur, kultúra a zdravie 80,- eur, oblečenie a obuv 100,- eur,
drogéria, kozmetika a domácnosť 50,- eur, strava 300,- eur, životné poistenie 600,- eur ročne. Jeho
priemerný mesačný príjem v rozhodnom období bol vo výške 4.250,- eur netto, do r. 2023 poberal aj
doplatok rodinných prídavkov z L. vo výške 369,- eur mesačne, v r. 2023 bola zastavená ich výplata a
bolo rozhodnuté o tom, že ich musí vrátiť v plnej výške, nakoľko na ich vyplatenie nemal nárok, keďže

nežil s deťmi v spoločnej domácnosti, k dnešnému dňu (t.j. ku dňu vyhlásenia tohto rozhodnutia - pozn.
súdu) ich uhradil v plnej výške 12.736,- eur + úroky 400,- eur. Potvrdil, že počas celého rozhodného
obdobia,t.j.oddecembra2021dooktóbra2022,poberalarodinnéprídavkyzoSlovenskanavrhovateľka.
Iný príjem v rozhodnom období nemal. Ohľadom prenájmu bytu v B. povinný uviedol, že ho nikdy
neprenajímal, lebo to nepotreboval, nemohol ho prenajímať, lebo je v BSM, využívali ho na prázdniny

a dovolenky, naposledy ho prenajal v r. 2012 - 2014 na dva mesiace, lebo priatelia prerábali dom, za
prenájom tohto bytu im zaplatili 150,- eur mesačne. Uvedený byt navštevuje raz za pol roka. Ohľadom
tvrdení navrhovateľky, že byt v B. prenajímal ukrajinskej rodine, uviedol, že po vypuknutí vojny na
Ukrajine v uvedenom byte 2 týždne žila matka s dvoma deťmi (od 11.3.2022 do 20.03.2022), následnesa odsťahovali do I., nepýtal si od nich nič (žiadne finančné plnenie) a ani nedostal zo štátu žiadnu
refundáciu za prenájom bytu, manželku o týchto skutočnostiach vopred informoval a žiadal ju o jej
súhlas s prenájmom uvedeného bytu. V rozhodnom období nemal žiadne zvýšené výdavky spojené s

nepriaznivým zdravotným stavom.

8.3 Na pojednávaní predložil listinné dôkazy: výplatné pásky za mesiac september 2022 a október
2022, rozhodnutie J. úradu L. zo dňa 24.10.2024 - výmer dodatočných úrokov za r. 2022 (opatrené
prekladom do slovenského jazyka) a rozhodnutie J. úradu L. zo dňa 02.10.2024 o povolení platobnej

úľavy (opatrené prekladom do slovenského jazyka).

9 Vykonaným dokazovaním spočívajúcim vo výsluchu účastníkov konania na pojednávaní a v
oboznámení s listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise vrátane oboznámenia so všetkými
doterajšími súdnymi rozhodnutiami upravujúcimi výkon rodičovských práv a povinností účastníkov
konania k ich deťom na čas do rozvodu manželstva, ako aj na čas po rozvode manželstva (ide o konania

vedené na tunajšom súde pod sp. zn. B5-22P 83/2021 a sp. zn. B5-22P 12/2022), súd zistil nasledujúci
skutočný stav veci:

10 Rozsudkom č. k. B5-22P 12/2022-157 zo dňa 18.08.2022 rozhodol Okresný súd Bratislava V tak,
že i) rozviedol manželstvo účastníkov konania, ii) schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej sa

maloleté deti W. - Z., nar. XX.XX.XXXX, M. W., nar. XX.XX.XXXX a F. W., nar. XX.XX.XXXX, na čas po
rozvode manželstva rodičov zverujú do osobnej starostlivosti matky s tým, že zastupovať maloleté deti a
spravovať ich majetok budú obaja rodičia, iii) otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého Z.
sumou 530,- eur mesačne, na výživu maloletej M. W. sumou 680,- eur mesačne a na výživu maloletej F.
W. sumou 650,- eur mesačne vždy vopred do 15. dňa v mesiaci k rukám matky maloletých detí. Uvedené

rozhodnutie vo výroku o rozvode manželstva nadobudlo právoplatnosť dňa 02.11.2022 a následne bolo
vo zvyšku potvrdené rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. 11CoP 47/2023-313 zo dňa 06.02.2024,
právoplatným dňa 05.03.2024.

11 Rozsudkom č. k. B5-22P 83/2021-221 zo dňa 18.08.2022 rozhodol Okresný súd Bratislava V o

návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu manželstva tak, že i)
schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej sa maloleté deti W. zverujú do osobnej starostlivosti matky
s tým, že zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok budú obaja rodičia, ii) otcovi uložil povinnosť
počnúc mesiacom december 2021 prispievať na výživu maloletého Z. sumou 530,- eur mesačne, na
výživu maloletej M. W. sumou 680,- eur mesačne a na výživu maloletej F. W. sumou 650,- eur mesačne,

vždy vopred do 15. dňa v mesiaci k rukám matky maloletých detí, iii) dlh na zročnom výživnom na
maloletého Z. za obdobie mesiacov december 2021 až august 2022 v celkovej sume 1.200,94 eur je otec
povinný zaplatiť k rukám matky maloletého v lehote 90 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, iv) dlh na
zročnom výživnom na maloletú M. W. za obdobie mesiacov december 2021 až august 2022 v celkovej
sume 2.188,03 eur je otec povinný zaplatiť k rukám matky maloletej v lehote 90 dní od právoplatnosti

tohto rozsudku, v) dlh na zročnom výživnom na maloletú F. W. za obdobie mesiacov december 2021
až august 2022 v celkovej sume 1.150,03 eur je otec povinný zaplatiť k rukám matky maloletej v lehote
90 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, vi) návrh matky v časti tvorby úspor zamietol. Krajský súd v
Trnave uznesením č. k. 14CoP23/2023-344 zo dňa 06.03.2024 uvedené rozhodnutie tunajšieho súdu v
časti výroku II (o výživnom) potvrdil a v časti výrokov III - V (o zročnom výživnom) rozsudok súdu prvej

inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

12 Rozsudkom č. k. B5-22P 83/2021-431 zo dňa 19.12.2024, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského
súdu v Trnave č. k. 14CoP/44/2025-483 zo dňa 30.10.2025, tunajší súd rozhodol o zročnom výživnom na
deti pochádzajúce z manželstva účastníkov konania tak, že i) dlh na zročnom výživnom na maloletého

Z. za obdobie mesiacov december 2021 až august 2022 v celkovej sume 1.200,94 eur je otec povinný
zaplatiť k rukám oprávneného v lehote 90 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, ii) dlh na zročnom
výživnom na maloletú M. W. za obdobie mesiacov december 2021 až august 2022 v celkovej sume
2.188,03 eur je otec povinný zaplatiť k rukám matky maloletej v lehote 90 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku, iii) dlh na zročnom výživnom na maloletú F. W. za obdobie mesiacov december 2021 až

august 2022 v celkovej sume 1.150,03 eur je otec povinný zaplatiť k rukám matky maloletej v lehote
90 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, iv) žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Rozsudok č. k. B5-22P 83/2021-431 zo dňa 19.12.2024 ku dňu vydania tohto rozhodnutia nenadobudol
právoplatnosť.13 Účastníci konania boli manželmi až do dňa predchádzajúcemu dňu, v ktorom nadobudol
právoplatnosť výrok súdneho rozhodnutia o rozvode ich manželstva, t. j. do 01.11.2022 a do toho dňa

medzi nimi existovala vzájomná zákonná vyživovacia povinnosť. Účastníci konania nežijú v spoločnej
domácnosti od polovice apríla 2021, návrh na určenie výživného na manželku bol podaný na súd dňa
09.12.2021, teda rozhodné obdobie, za ktoré prichádza do úvahy rozhodovanie o návrhu na určenie
výživného na manželku, je od 09.12.2021 najneskôr do 01.11.2022 (deň predchádzajúci dňu, v ktorom
nadobudol právoplatnosť výrok rozsudku o rozvode manželstva účastníkov konania), avšak nakoľko

navrhovateľka súhlasila s určením výživného do 31.10.2022, za rozhodné obdobie sa v tomto prípade
považuje obdobie od 09.12.2021 do 31.10.2022.

14 Z navrhovateľkou predložených listinných dôkazov má súd za preukázané, že navrhovateľka bola
v čase podania návrhu na súd vydatá, v rozhodnom období nemala žiadnu mimomanželskú známosť,
mala 3 vyživovacie povinnosti k v tom čase maloletým deťom: Z., nar. XX.XX.XXXX, M. W., nar.

XX.XX.XXXX a F. W., nar. XX.XX.XXXX, bola zamestnaná ako U., Y. a I. na M. v Z. s tým, že jej priemerný
príjem za rozhodné obdobie od decembra 2021 do októbra 2022 predstavoval 2.068 eur mesačne
netto vrátane daňového bonusu, zo zhodných tvrdení účastníkov konania má súd za preukázané, že v
celom rozhodnom období poberala rodinné prídavky na tri maloleté deti pochádzajúce z manželstva v
sume 76,50 eur mesačne (a to počnúc mesiacom október 2021, za ktorý jej boli prídavky vyplatené v

novembri 2021), od januára 2022 do apríla 2022 a v júni 2022 v sume 77,64 eur mesačne, v máji 2022
jej boli vyplatené rodinné prídavky v sume 300,- eur a od júla 2022 do decembra 2022 poberala rodinné
prídavky v sume 90,- eur mesačne, čo má súd za preukázané predloženým potvrdením z ÚPSVaR
Bratislava, ďalej poberala aj výživné na maloleté deti v sume 700,- eur mesačne do augusta 2022 a
v sume 1.860,- eur mesačne od septembra 2022, iný príjem zistený nebol. Navrhovateľka dosiahla

vysokoškolské vzdelanie II. stupňa a má 17-ročnú prax v O., jej zdravotný stav je dobrý - v konaní
neboli tvrdené ani preukázané žiadne zvýšené výdavky spojené s nepriaznivým zdravotným stavom,
ktoré by obmedzovali navrhovateľku vo vzťahu k zárobkovej aktivite. Navrhovateľkou tvrdený zhoršený
psychickýstavzapríčinenýrozpadommanželstvaaodchodommanželazospoločnejdomácnostiastým
spojené(sícetvrdené,alenepreukázanélistinnýmidôkazmi)zvýšenévýdavkynazdravotnústarostlivosť

- psychoterapie, súd vyhodnotil ako dočasný (nie trvalý) stav nemajúci za následok obmedzenie
zárobkových schopností či možností navrhovateľky.

15 Od odchodu manžela zo spoločnej domácnosti v apríli 2021 až doposiaľ býva navrhovateľka s
maloletými deťmi v 4-izb. byte, ktorý patrí do BSM (ktoré podľa vyjadrenia účastníkov na pojednávaní

nie je doposiaľ vyporiadané) a ktorý sa nachádza na adrese Z. XX, Z., pričom počas celého rozhodného
obdobia zabezpečovala osobnú starostlivosť o domácnosť a všetky tri v tom čase maloleté deti
(Z. nadobudol plnoletosť dňa XX.XX.XXXX) výlučne navrhovateľka, povinný sa na starostlivosti o
domácnosť a o deti v rozhodnom období nepodieľal iným ako finančným plnením. Svoje priemerné
mesačné výdavky v rozhodnom období vyčíslila navrhovateľka nasledovne: leasing auta 423,- eur,

prevádzka motorového vozidla 150,- eur, mobil 60,- eur, športové aktivity 40,- eur, kultúra a zdravie 80,-
eur, oblečenie/obuv 100,- eur, dovolenky/výlety 70,- eur, drogéria/kozmetika 50,- eur, domácnosť 30,-
eur, životné a úrazové poistenie 250,- eur, lieky/lekári/ošetrenie 200,- eur, strava 200,- eur. Výdavky na
bývanie v rozhodnom období navrhovateľka vyčíslila nasledovne: zálohová platba za služby spojené s
užívaním bytu v sume 261,- eur mesačne, elektrina 25,- eur mesačne, plyn 4,- eur mesačne, internet

22,50 eur mesačne, poistenie 9,- eur mesačne, spolu 321,50 eur mesačne.

16 Z odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Bratislava V č. k. 22P 83/2021-221 zo dňa 18.08.2022
má súd za preukázané, že za priemerné mesačné náklady spojené s výživou mal. detí v rozhodnom
období súd považoval sumu cca 700,- eur mesačne na strane v tom čase mal. Z. (z toho bola otcovi

uložená povinnosť prispievať výživným vo výške 530,- eur mesačne a vo zvyšku - 170,- eur mesačne je
povinná podieľať sa na výžive dieťaťa matka), sumu cca 900,- eur mesačne na strane mal. M. (z toho
bola otcovi uložená povinnosť prispievať výživným vo výške 680,- eur mesačne a vo zvyšku - 220,- eur
mesačne je povinná podieľať sa na výžive dieťaťa matka) a sumu cca 850,- eur mesačne na strane
mal. F. (z toho bola otcovi uložená povinnosť prispievať výživným vo výške 650,- eur mesačne a vo

zvyšku - 200,- eur mesačne je povinná podieľať sa na výžive dieťaťa matka). Spolu teda predstavujú
priemerné odôvodnené výdavky detí v rozhodnom období sumu vo výške 2.450,- eur mesačne, z toho
otec je povinný podieľať sa na ich výžive výživným v sume 1.860,- eur mesačne (cca 3/4 celkových
výdavkov detí) počnúc mesiacom december 2021 a vo zvyšnej časti, t.j. v sume 590,- eur mesačne, jepovinná podieľať sa na výžive detí matka (cca 1/4 celkových výdavkov detí), vzhľadom na rozdiel v ich
príjmoch a tiež pri zohľadnení osobnej starostlivosti matky, ktorou ešte stále napriek veku a relatívnej
samostatnosti detí kompenzuje časť svojej vyživovacej povinnosti. Pri rozhodovaní o výživnom súd

vychádzal zo skutočnosti, že otcovi/povinnému boli v tom čase vyplácané štátne sociálne dávky z L. -
dorovnanierodinnýchprídavkovatútoskutočnosťsúdzohľadnilvsamotnejvýškevyživovacejpovinnosti
otca u každého dieťaťa a to konkrétne vo výške 120,- eur mesačne na jedno dieťa.

17 Zo zhodných tvrdení účastníkov konania, podporených predloženými listinnými dôkazmi, má súd

za preukázané, že povinný dobrovoľne prispieval navrhovateľke na výživu maloletých detí najskôr - od
mája 2021 - sumou vo výške 1.000,- eur mesačne a neskôr - od augusta 2021 do augusta 2022 - jej
prispieval sumou vo výške 700,- eur mesačne a súčasne sa podieľal aj na úhrade iných (ne)pravidelných
výdavkoch maloletých detí súvisiacich napr. s ich školskou dochádzkou, mimoškolskými aktivitami a
pod.:
- v rozhodnom období povinný uhradil na mal. M. W. tieto výdavky: stravné v škole od decembra 2021

do augusta 2022 vo výške 240,- eur, január 2022 - školné Elite English 350,- eur, február 2022 - jarné
prázdniny 100,- eur, marec 2022 - záloha na školský výlet 10,- eur a flauta 77,- eur, máj 2022 - školský
výlet 90,- eur a narodeniny 100,- eur, august 2022 - denný tábor 200,- eur, spolu: 1.167,- eur;
-vrozhodnomobdobípovinnýuhradilnamal.F.W.tietovýdavky:tanečnáoddecembra2021doaugusta
2022 1.280,- eur, február 2022 - jarné prázdniny 100,- eur, marec 2022 - poplatok tanečná 25,- eur,

apríl 2022 - poplatok tanečná 25,- eur, jún 2022 - poplatok tanečná 50,- eur a 30,- eur, august 2022 -
narodeniny 100,- eur a denný tábor 200,- eur, spolu: 1.810,- eur;
- v rozhodnom období povinný uhradil na v tom čase mal. Z. tieto výdavky: stravné v škole od decembra
2021 do augusta 2022 vo výške 240,- eur, február 2022 - jarné prázdniny 100,- eur, máj 2022 -
doučovanie z matematiky 318,- eur + školský výlet 46,- eur + narodeniny 100,- eur, spolu: 804,- eur;

čo predstavuje spolu v priemere cca 420,- eur mesačne v období od decembra 2021 do augusta
2022. Vyššie uvedené (ne)pravidelné platby povinného na zabezpečenie potrieb mal. detí v rozhodnom
období nad rámec dobrovoľne poskytovaného výživného na mal. deti, ktoré vyplývajú z obsahu podania
povinného zo dňa 22.07.2024, navrhovateľka v konaní nerozporovala písomne a ani na pojednávaní,
ako aj z odôvodnenia rozsudku tunajšieho súdu č. k. B5-22P 83/2021-431 zo dňa 19.12.2024 (bod 27 -

28),ktorýmsúdrozhodolozročnomvýživnomnadetinačasdorozvodumanželstvaúčastníkovkonania.

18 Z odôvodnenia (bod 27 a 28) rozsudku tunajšieho súdu č. k. B5-22P 83/2021-431 zo dňa 19.12.2024,
na ktoré poukázala navrhovateľka vo svojej výpovedi na pojednávaní, vyplýva, že z vykonaného
dokazovania má súd za preukázané, že medzi rodičmi nebolo sporné, že otec aj po ukončení spolužitia

s matkou detí hradil náklady na spoločné nehnuteľnosti (viď tabuľka na č. l. 45 a na č. l. 163, č. l. 180), čo
predstavuje sumu 85,- eur mesačne na každé dieťa ako alikvótnu sumu na bývanie, ktorú otec uhrádzal
v poukazovaných platbách spojených s užívaním bytu, v ktorom bývali deti a titulom výživného prispieval
na všetky tri deti sumou 700,- eur mesačne, t. j. 223,33 eura na každé dieťa. Navyše otec hradil stravné
pre maloletú F. v sume 61,- eur, školné maloletej M. v sume 100,- eur, stravné maloletej M. vo výške

14,- eur, stravné Z. 38,20 eur, tanečnú F. vo výške 80,- eur a flautu F. vo výške 15,- eur. V októbri
2021 deťom z mimoriadneho príspevku vyplácaného úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, dal 190,-
eur, v novembri 2021 150,- eur. Za rozhodné obdobie od podania návrhu, t.j. od 09.12.2021 v mesiaci
december 2021 - február 2022 otec neuhradil deťom žiadne nadrámcové platby. V marci 2022 prispel
matke na jarnú dovolenku sumou 300,- eur. V máji 2022 uhradil Z. doučovanie z matematiky v sume

318,- eur, školský výlet 46,- eur, F. tanečnú 160,- eur a M. školský výlet 90,- eur. V júli 2022 uhradil F.
tanečné sústredenie v sume 330,- eur. Pravidelné aj príležitostné platby otca za rozhodné obdobie od
decembra 2021 do vyhlásenia rozsudku Okresného súdu Bratislava V č. k. 22P/83/2021-221 zo dňa
18.08.2022, kedy bolo splatné výživné za mesiac august 2022, ohľadne maloletých detí medzi rodičmi
neboli sporné - viď tabuľky na č. l. 211 a 212 súdneho spisu, keďže uvedené nerozporoval ani jeden

z rodičov.

19Zpredloženýchlistinnýchdôkazovazvýpovedíúčastníkovnapojednávanímásúdzapreukázané,že
povinný hradil v rozhodnom období aj sporenie pre deti (v období od decembra 2021 do novembra 2022
podľa jeho tvrdenia uhradil 540,- eur, čo vychádza v priemere 15,- eur mesačne na jedno dieťa, pričom

platbu zo septembra 2022 v sume 720,- eur titulom sporenia pre deti povinný nepreukázal a ani sa k nej
nevedel bližšie vyjadriť na pojednávaní, preto ju súd pri rozhodovaní nezohľadnil), výdavky na bývanie
- hypotéku na byt, v ktorom bývala a stále býva navrhovateľka s deťmi (v sume cca 500,- eur mesačne
do mája 2022 a v sume cca 515,- eur mesačne od júna 2022 - ako vyplýva z predložených výpisov zúčtu povinného), ostatné výdavky na bývanie navrhovateľky a detí - zálohové platby, platby za energie -
elektrina, plyn, TV, internet a pod. a to v sume cca 340,- eur mesačne do augusta 2022, v septembri 2022
povinný uhradil poplatok za internet a TV v sume 43,- eur a od septembra 2022 až doposiaľ povinný hradí

už len splátku hypotekárneho úveru na byt, t.j. od septembra 2022 znáša výdavky na bývanie v celom
rozsahu navrhovateľka. Počas rozhodného obdobia povinný znášal aj náklady na ostatné dve vyššie
uvedené nehnuteľnosti v BSM - byt v B. a pozemok v X. a to v sume cca 150,- eur mesačne, čo medzi
účastníkmi nebolo sporné a uvedené vyplýva aj z predložených výpisov z účtu povinného. Zo zhodných
vyjadrení účastníkov konania vyplýva, že povinný v rozhodnom období uhrádzal aj spotrebný úver k

hypotéke vo výške splátky 75,50 eur mesačne. Od septembra 2022 povinný platí výživné na všetky tri
deti v súdom určenej úhrnnej výške 1.860,- eur mesačne. Na výživu manželky v rozhodnom období (odo
dňa podania návrhu na súd do právoplatnosti výroku rozsudku o rozvode manželstva) povinný neprispel
žiadnym finančným plnením, čo zhodne potvrdili obaja účastníci konania.

20 Z obsahu povinným predložených listinných dôkazov má súd za preukázané, že povinný bol v

čase podania návrhu na súd ženatý, mal 3 vyživovacie povinnosti k v tom čase maloletým deťom: Z.,
nar. XX.XX.XXXX, M. W., nar. XX.XX.XXXX a F. W., nar. XX.XX.XXXX, bol zamestnaný ako M. (N.)
v spoločnosti M. Q. D., pričom jeho priemerný príjem za obdobie od decembra 2021 do októbra 2022
predstavoval po zaokrúhlení 4.250 eur mesačne netto (uvedené vyplýva z predložených výplatných
pások). Za celé rozhodné obdobie povinný poberal k jeho mzde aj dorovnanie rodinných prídavkov

z L. (štátna sociálna dávka) v sume min. 369,- eur mesačne (t.j. 123,- eur mesačne na 1 maloleté
dieťa), výplata ktorých mu bola zastavená podľa tvrdenia povinného v máji 2023 a ktoré musel v
zmysle rozhodnutia príslušného rakúskeho finančného úradu vrátiť v úhrnnej výške 12.736,60 eur (ako
vyplýva z obsahu povinným predložených rozhodnutí z októbra 2024), nakoľko tieto dávky, ktoré mu
boli vyplatené v období r. 2021 - 2023, mu boli vyplatené neoprávnene. Podľa tvrdenia povinného

ku dňu vyhlásenia tohto rozhodnutia uhradil celý vzniknutý nedoplatok vrátane úrokov v sume 400,-
eur. Tvrdenia navrhovateľky o inom (vedľajšom) príjme povinného z výroby horolezeckých úchytov
na umelú tréningovú horolezeckú stenu neboli v konaní preukázané, podľa tvrdenia povinného išlo o
jeho podnikateľský zámer, ktorý nebol nikdy realizovaný, rovnako tak neboli preukázané ani tvrdenia
navrhovateľky o tom, že povinnému boli v r. 2022 vyplatené príslušným rakúskym štátnym orgánom

mimoriadne príspevky na deti v sume 3.000,- eur a ani tvrdenia o údajnom príjme povinného z
prenájmu spoločnej nehnuteľnosti - bytu v B.. Z predložených nájomných zmlúv má súd za preukázané,
že od júla 2021 povinný býval sám v prenajatom 2-izbovom byte na adrese Z. XX v Z. s výškou
nájomného 580,- eur mesačne a od 01.07.2022 býval sám v prenajatom 2-izbovom byte v L., W.,
s výškou nájomného 550,- eur mesačne. Povinný dosiahol vysokoškolské vzdelanie II. stupňa, jeho

zdravotný stav bol v rozhodnom období dobrý - neboli tvrdené ani preukázané žiadne zvýšené výdavky
spojené s nepriaznivým zdravotným stavom, ktoré by ho obmedzovali vo vzťahu k zárobkovej aktivite. Z
výpovede povinného na pojednávaní vyplýva, že v rozhodnom období mal, na rozdiel od navrhovateľky,
mimomanželskú známosť, s ktorou zdieľal spoločnú domácnosť od apríla 2021 (od odchodu povinného
zo spoločnej domácnosti) zhruba do začiatku júla 2021, kedy sa povinný presťahoval do prenajatého

bytu na adrese Z. XX v Z., v ktorom podľa jeho tvrdenia býval sám. Z výpovede účastníkov konania
má súd za preukázané, že počas rozhodného obdobia sa povinný nepodieľal na zabezpečovaní
starostlivosti o domácnosť a o deti iným ako finančným plnením, ktoré je podrobne opísané vyššie, s
deťmi sa (nie z vlastného nezáujmu) nestretával, deti neprespávali v jeho domácnosti. Svoje priemerné
mesačné výdavky v rozhodnom období označil za štandardné a na pojednávaní ich vyčíslil nasledovne:

náklady na prevádzku motorového vozidla 300,- eur, športové aktivity 100,- eur, kultúra a zdravie 80,-
eur, oblečenie a obuv 100,- eur, drogéria, kozmetika a domácnosť 50,- eur, strava 300,- eur, životné
poistenie 600,- eur ročne.

21 Navrhovateľka ani povinný neboli v rozhodnom období výlučnými vlastníkmi žiadnej inej

nehnuteľnosti, v BSM doposiaľ vlastnia 4-izbový byt na adrese trvalého pobytu, ktorý po odchode
povinného zo spoločnej domácnosti zostala užívať navrhovateľka s deťmi, 3-izbový byt v B., ktorý
účastníci neprenajímajú a stavebný pozemok v k. ú. X., okres Y., motorové vozidlo Toyota CHR, r.v.
2017, ktoré doposiaľ užíva navrhovateľka a motorové vozidlo Mazda 3, r.v. 2014, ktoré užíva povinný.
Obaja účastníci konania na pojednávaní uviedli, že v rozhodnom období nevlastnili žiadne hnuteľné

veci vyššej hodnoty, úspory, cenné papiere, akcie, podielové fondy, bitcoiny, nikto z nich nemal účasť v
žiadnej obchodnej spoločnosti. Žiaden z účastníkov konania v rozhodnom období nemal a ani aktuálne
nemá žiadnu ďalšiu vyživovaciu povinnosť.22 Podľa § 71 ods. 1 zákona NR SR č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „zákon o rodine“), manželia majú
vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z
nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň obidvoch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní

o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.

23 Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

24 Schopnosti a možnosti povinného sa posudzujú nielen podľa preukázaného zárobku
zo zamestnania, ale tiež jeho všetkými ďalšími príjmami, najvyššie dosiahnutým vzdelaním, praxou,
odbornosťou, pracovným zaradením, rozsahom a druhom vykonávanej pracovnej aktivity, vekom,

zdravotným stavom a celkovým počtom vyživovacích povinností. U osôb vykonávajúcich samostatnú
zárobkovú činnosť je to aj ich kreativita, flexibilnosť, miera pracovného nasadenia, schopnosť presadiť
savkonkurenciiavneposlednomraderozsahadruhpredmetupodnikaniazapísanéhovživnostenskom
liste, predmetu činnosti obchodnej spoločnosti zapísanej v obchodnom registri či druhu koncesie.

25 Podľa § 75 ods. 2 zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými
mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

26 Podľa § 77 ods. 1 veta prvá a druhá zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho
však priznať len odo dňa začatia súdneho konania.

27 Vyživovacia povinnosť vzniká uzavretím manželstva a zaniká spolu s jeho zánikom zo zákonných
dôvodov. Zásadne teda trvá počas celého trvania manželstva. Bez ohľadu na to, či manželia spolu
žijú alebo nie, vyžaduje sa, aby mali rovnakú životnú úroveň. Vyživovacia povinnosť medzi manželmi
vychádza z tradičnej filozofie vzťahov medzi manželmi, založenej na tom, že muž a žena majú rovnaké

práva a rovnaké povinnosti, aby životná úroveň manželov v zásade bola rovnaká. Zo zásady rovnakej
životnej úrovne manželov vyplýva, že nemusí byť splnená podmienka odkázanosti, prostredníctvom
tohto inštitútu sa okrem uspokojenia osobných potrieb sleduje aj naplnenie požadovaného zákonného
charakteru inštitútu manželstva z majetkového hľadiska. Aj pre priznanie výživného od manžela platí
ustanovenie § 75 ods. 2 Zák. o rodine, podľa ktorého výživné nemožno priznať, ak by bolo v rozpore

s dobrými mravmi. Ustanovenia § 18 a § 19 zákona o rodine určujú práva a povinnosti manželov.
Zásada solidarity nepripúšťa, aby sa niektorý z manželov dostal do nevýhodnejšieho postavenia napr.
v dôsledku starostlivosti o domácnosť alebo o deti. Pri určení výšky vyživovacej povinnosti medzi
manželmi súd vychádza teda zo zásady, že muž a žena majú rovnaké práva a povinnosti. Zo zásady
rovnakej životnej úrovne manželov vyplýva, že nemusí byť splnená podmienka odkázanosti, ako je

to pri vyživovacej povinnosti detí k rodičom. Rozsah vyživovacej povinnosti medzi manželmi sa týka
predovšetkým stravy, ošatenia, bývania, kultúrneho vyžitia, východiskom je rovnaká životná úroveň
manželov, pričom pojem „v zásade“ rovnaká životná úroveň obidvoch manželov znamená, že nejde
o mechanickú rovnosť v majetkovej oblasti v zmysle rovnakého množstva peňazí. Pojem „v zásade“
rovnaká životná úroveň obidvoch manželov znamená, že nejde o mechanickú rovnosť v majetkovej

oblasti v zmysle rovnakého množstva peňazí, je potrebné vziať do úvahy osobitosti vyplývajúce z
osobných, pracovných, zdravotných a iných špecifík, týkajúcich sa každého z manželov, zhodnotiť
namáhavosť práce vykonávanej manželom, od ktorého sa výživné požaduje. Rozdielne potreby a
náklady môžu vyplývať aj zo zdravotného stavu, stravovania, ošatenia, spôsobu života, uvedená zásada
bude splnená, pokiaľ manželia budú mať približne rovnakú možnosť zabezpečovať si svoje základné

potreby s prihliadnutím na tieto osobitosti. Rozsah vyživovacej povinnosti súd určuje tak, aby kultúrna a
hmotnáúroveňobochmanželovbolazásadnerovnaká,zisťujesakonkrétnamierapotriebdanápovahou
práce, spôsobom života, zdravotným stavom každého z manželov. Súd musí poznať životnú úroveň
oboch manželov, aby dokázal zhodnotiť ich rozdielnosť, najmä ich osobné, príjmové, majetkové pomery,
výdavky. Súd prihliada aj na osobnú starostlivosť o domácnosť, na to či manželia žijú spolu, prípadne

aj na skutočnosti týkajúce sa rozporu s dobrými mravmi.

28 Vyživovacia povinnosť medzi manželmi podľa § 71 zákona o rodine je založená na zásade
vzájomnosti. Predpokladmi pre vznik vyživovacej povinnosti medzi manželmi je právna existenciamanželstva, v prípade existencie bezpodielového spoluvlastníctva v zákonnom rozsahu skutočnosť,
že manželia spolu nehospodária, životná úroveň manželov nie je rovnaká a súlad s dobrými mravmi.
Zásadadobrýchmravovjekorektívom,ktorýmôžespôsobiť,ženapriekvšeobecnejpožiadavkerovnakej

životnej úrovne v manželstve, v dôsledku ich porušovania sa táto zásada nemusí uplatniť. Je to
odôvodnené tým, že inštitút manželstva okrem svojej právnej stránky je založený na určitých morálnych
a etických pravidlách, ktorých dodržiavanie sa sleduje aj v rámci majetkových vzťahov súvisiacich s
manželstvom. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti musí súd obligatórne prihliadať
aj na starostlivosť o domácnosť. Domácnosť podľa Občianskeho zákonníka tvoria fyzické osoby, ktoré

spolu trvale žijú a spoločne uhrádzajú náklady na svoje potreby. V súvislosti s § 71 zákona o rodine
ide o širokú definíciu, pričom podstatná je predovšetkým starostlivosť o potomkov manželov. Výkon
starostlivosti o domácnosť je naplnením zmyslu zákona o rodine, vytvára priaznivé prostredie pre rast
detí, preto zákon tejto činnosti priznáva finančné ohodnotenie, resp. ho posudzuje ako materiálny
ekvivalent peňažného plnenia zo strany druhého manžela a až po jeho posúdení možno porovnávať
životnú úroveň manželov.

29 Z vykonaného dokazovania má súd v tomto prípade za preukázané, že celkové majetkové pomery
navrhovateľky a jej životná úroveň sa z dôvodu odchodu manžela zo spoločnej domácnosti v apríli 2021
znížili do tej miery, že úroveň manželov už naďalej nebola v zásade rovnaká. Od augusta 2021 do
augusta 2022 manžel dobrovoľne prispieval navrhovateľke na výživu 3 maloletých detí výživným vo

výške 700,- eur mesačne, čo je v porovnaní s výškou výživného 1.860,- eur mesačne na 3 maloleté
deti, ktorú určil Okresný súd Bratislava V rozsudkom č. k. 22P 83/2021-221 zo dňa 18.08.2022, počnúc
mesiacom december 2021, nepostačujúce a to aj napriek tomu, že je nesporné, že povinný v danom
období znášal aj výdavky súvisiace s bývaním navrhovateľky a maloletých detí (vo výške cca 340,- eur
mesačne do augusta 2022) vrátane splátky hypotekárneho úveru vo výške 500,- eur mesačne, neskôr

vo výške 515,- eur mesačne a finančne sa spolupodieľal aj na iných (ne)pravidelných či mimoriadnych
výdavkoch na deti (priemerne sumou 420,- eur mesačne v období od decembra 2021 do augusta 2022).

30 Do času vydania uvedeného súdneho rozhodnutia v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv
a povinností na čas do rozvodu manželstva (t.j. do augusta 2022) teda musela znášať rozdiel medzi

dobrovoľne plateným výživným na maloleté deti a výživným, ktoré bol otec maloletých detí povinný
platiť v zmysle súdneho rozhodnutia (t.j. v úhrnnej výške 1.860,- eur mesačne od decembra 2021),
navrhovateľka zo svojho príjmu, ktorý je v porovnaní s príjmom povinného nižší a zároveň popritom
musela navrhovateľka financovať aj vlastné potreby a svoj podiel na výživnom na deti v sume 590,- eur
mesačne. V súčte ide o sumu vo výške 4.539,- eur, čo predstavuje súčet jednotlivých dlhov na zročnom

výživnom na deti v období od decembra 2021 do augusta 2022 určených rozsudkom tunajšieho súdu č.
k. B5-22P 83/2021-431 zo dňa 19.12.2024, ktorý bol potvrdený aj odvolacím súdom.

31 Priemerný príjem povinného zo zamestnania bol v rozhodnom období od decembra 2021 do októbra
2022 vo výške 4.250,- eur mesačne netto, priemerný príjem navrhovateľky bol v rozhodnom období vo

výške 2.068,- eur mesačne netto, pričom navrhovateľka sama zabezpečovala starostlivosť o domácnosť
a o tri maloleté deti, čo súd považuje za potrebné pri rozhodovaní zohľadniť a čo by mal povinný v
istej miere vyvážiť finančným plnením. Je nesporné, že povinný v dôsledku svojho vyššieho príjmu
mal aj vyššie výdavky (ktoré vynakladal najmä na vlastné bývanie, ako aj na zabezpečenie bývania
pre navrhovateľku a deti a na chod všetkých nehnuteľností v BSM), avšak na výživu navrhovateľky

(v tom čase ešte stále manželky) sa povinný v rozhodnom období nijako finančne nepodieľal, t.j.
neplnil vzájomnú zákonnú vyživovaciu povinnosť medzi manželmi, v dôsledku čoho došlo na strane
navrhovateľky k určitému zníženiu jej životnej úrovne do tej miery, že ju je potrebné dorovnať súdom
určeným výživným.

32 V rozhodnom období povinný disponoval priemerným príjmom zo závislej činnosti v sume 4.250,-
eur netto a navrhovateľka disponovala priemerným príjmom zo závislej činnosti v sume 2.068,- eur
netto, po uhradení výživného na deti, ktoré má prednosť pred ostatnými výdavkami rodičov, povinnému
ostala k dispozícii suma 2.390,- eur mesačne (4.250,- eur - 1.860,- eur) a navrhovateľke ostala
suma 1.478,- eur mesačne (2.068,- eur - 590,- eur), čo predstavuje rozdiel vo výške 912,- eur

mesačne v prospech povinného. Uvedené finančné prostriedky majú účastníci konania k dispozícii na
uspokojovanie vlastných potrieb daných povahou ich práce, spôsobom života, zdravotným stavom a
pod., pričom súd má za to, že je na ich vlastnom zrelom uvážení, akým spôsobom s týmito prostriedkaminaložia, inak povedané na úhradu akých konkrétnych (ne)vyhnutných výdavkov a v akom rozsahu
použijú prostriedky, ktoré im ostanú po uhradení výživného na deti.

33Priurčovaníkonkrétnejvýškynárokunavýživnénamanželku,ktorýsúdpovažujevzhľadomnavyššie
uvedené skutočnosti za dôvodný, súd vzal do úvahy, že povinný v rozhodnom období znášal náklady
nielen na svoje bývanie spočívajúce v prenájme bytu, ale aj náklady na bývanie navrhovateľky a detí (od
decembra 2021 do augusta 2022, od septembra 2022 ich znáša navrhovateľka) a že hradil a aj naďalej
hradí (rozumej po rozvode manželstva v auguste 2022) splátku hypotekárneho úveru na spoločný byt

vrátane splátky spotrebného úveru k hypotéke, ako aj to, že počas celého rozhodného obdobia povinný
hradil výdavky súvisiace s ostatnými nehnuteľnosťami patriacimi do BSM, čím odbremenil navrhovateľku
od ich hradenia. Uvedené skutočnosti sa následne prejavili vo výške súdom priznaného nároku.

34 Pri rozhodovaní súd nevzal do úvahy, že povinnému bolo v rozhodnom období vyplácané dorovnanie
rodinných prídavkov z L. (cca 360,- eur mesačne), keďže v konaní bolo preukázané, že tieto finančné

prostriedky povinný vrátil príslušnému rakúskemu finančnému orgánu v celom rozsahu, ako mu boli
vyplatené vrátane úrokov, čiže nedošlo k žiadnemu obohateniu povinného na úkor detí a teda je
bezpredmetné aj to, v akej konkrétnej výške bolo povinnému v rozhodnom období vyplácané dorovnanie
rodinných prídavkov. Ďalej súd nevzal do úvahy ani potenciálny príjem z prenájmu 3-izbového bytu v B.,
na ktorý poukazoval odvolací súd vo svojom zrušujúcom rozhodnutí, keďže ide o nehnuteľnosť patriacu

do BSM a teda príjem z jej prenájmu si mohol zabezpečiť nielen povinný, ale aj navrhovateľka ako
bezpodieloví spoluvlastníci danej nehnuteľnosti.

35 Pri porovnávaní zárobkových možností a schopností účastníkov konania súd vychádzal zo zistených
majetkových pomerov oboch účastníkov konania tak, ako sú špecifikované vyššie v odôvodnení tohto

rozsudku. Na základe takto zistených osobných, príjmových a majetkových pomerov navrhovateľky a
povinného v období odo dňa podania návrhu na súd do právoplatnosti výroku súdneho rozhodnutia
o rozvode manželstva, resp. do 31.10.2022, dospel súd vykonaným dokazovaním k záveru, že sú
dané dôvody na určenie výživného na manželku (navrhovateľku) v danom období a toto určil v sume
100,- eur mesačne, nezistiac rozpor s dobrými mravmi podľa § 75 ods. 2 zákona o rodine, majúc

za to, že v konaní bolo preukázané, že je v možnostiach a schopnostiach povinného prispievať na
výživu navrhovateľky uvedenou sumou tak, aby sa tým zabezpečila v zásade rovnaká životná úroveň
oboch manželov podľa § 71 ods. 1 zákona o rodine, s poukazom na to, že v rozhodnom období
navrhovateľka sama zabezpečovala starostlivosť o domácnosť a o tri deti, čo musí podľa názoru súdu
povinný vyvážiť finančným plnením. Takto ustálená výška výživného podľa názoru súdu zodpovedá

zistenému skutkovému stavu, korešponduje kritériám uvedeným v zákone o rodine, je primeraná
preukázaným odôvodneným potrebám oprávnenej/navrhovateľky vyplývajúcim z jej veku a zdravotného
stavu (bez trvalo zvýšených výdavkov spojených s nepriaznivým zdravotným stavom) a zodpovedá aj
schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom na strane povinného.

36 Návrh povinného na doplnenie dokazovania spočívajúci v predložení listinných dôkazov
preukazujúcich navrhovateľkou tvrdené výdavky na zdravotnú starostlivosť súd zamietol ako
nadbytočný, nemajúci zásadný význam pre rozhodnutie vo veci samej, ako aj s poukazom na
hospodárnosť konania.

37 Uložením povinnosti povinnému prispievať na výživu oprávnenej od 09.12.2021 do 31.10.2022
vznikol povinnému dlh na zročnom výživnom v sume 1.074,06 eur (100,- eur : 31 dní = 3,22 eur x 23
dní = 74,06 eur - pomerná časť výživného za mesiac december 2021 + výživné od januára 2022 do
októbra 2022 v sume 1.000,- eur). S ohľadom na výšku zročného výživného súd umožnil povinnému
uhradiť dlh na zročnom výživnom v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia podľa § 232 ods.

3 CSP, majúc za to, že uložením povinnosti uhradiť zročné výživné do 3 dní od právoplatnosti rozsudku
by mohlo dôjsť k ohrozeniu plnenia jeho vyživovacej povinnosti k deťom.

38 Keďže konanie o určenie výživného na manžela možno začať iba na návrh, v prevyšujúcej časti (nad
sumu 100,- eur mesačne) súd návrh na určenie výživného zamietol ako nedôvodný - nemajúci oporu

vo vykonanom dokazovaní.

39 O náhrade trov prvoinštančného konania vrátane trov odvolacieho konania rozhodol súd podľa §
52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko v mimosporovýchkonaniach je v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom súd dospel k záveru, že
nebol dôvod odchýliť sa od tohto základného pravidla o trovách v mimosporovom konaní, nezistiac
žiadne osobitné okolnosti, ustanovené ako výnimky v § 53, § 54 a § 55 CMP (osobitné typy konaní,

zavinenie trov účastníkom, ktorý mal v konaní nejakú povinnosť, resp. výnimočné zohľadnenie princípu
spravodlivosti s ohľadom na okolnosti prípadu) a vzhľadom na výsledok konania by ani nebolo
spravodlivé, aby niektorému z účastníkov súd nárok na náhradu trov konania priznal.

40 Záverom súd poukazuje na skutočnosť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky

nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne
objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu
uvádzaných účastníkmi konania (porov. uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 16.11.2011, sp. zn. 6
Cdo/145/2011).

Poučenie:

Proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon nevylučuje (§ 355 ods. 1 CSP).

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd, s
náležitosťami podľa § 127 CSP a podľa § 363 CSP.

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 62 ods. 1 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo
neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa § 62 ods. 2 CMP, odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Podľa§63CMP,vodvolacomkonanímožnouvádzaťnovéskutkovétvrdeniaapredkladaťnovédôkazné
návrhy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon NR SR č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch

a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok) a požadovať splnenie nároku z exekučného titulu.