Rozsudok – Spoluvlastníctvo ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. november 2025

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 2C/114/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5124213267
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marcela Karman, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2025:5124213267.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou Mgr. Marcelou Karman, PhD. v právnom v spore žalobcu: A.

B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX D., právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr.
Róbert Merndel s.r.o., so sídlom Sidónie Sakalovej 190, 014 01 Bytča, IČO: 47 256 591, proti žalovanej:
E. F., neznámy vlastník, v zastúpení správcom - Slovenský pozemkový fond, IČO: 17 335 345, so sídlom
Búdková 36, Bratislava, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovanej k nehnuteľnosti evidovanej na
LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Žilina, katastrálnym odborom, pre kat. úz. D., obec D., okres
Žilina, a to k parcele registra EKN č. 374/2 - záhrada o výmere 756 m2 a toto v y p o r i a d a v a

tak, že predmetnú nehnuteľnosť prikazuje do výlučného vlastníctva žalobcu v 1/1.

II. Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť za vyporiadanie spoluvlastníckeho podielu žalovanej primeraná
náhradu vo výške 7.560 eur, a to na účet Slovenského pozemkového fondu IBAN F. XXXX XXXX XXXX
XXXX XXXX, VS: 21142024, v lehote do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 12.12.2024 domáhal zrušenia a vyporiadania

podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti evidovanej Okresným úradom Žilina, odborom
katastrálnym na LV č. XXXX pre k. ú. D., obec D., okres Žilina a to parcela E-KN č. 756 - Záhrada o
výmere 756 m2.

2. Žalobu žalobca skutkovo odôvodnil tým, že žalobca a žalovaná sú podielovými spoluvlastníkmi
spornej nehnuteľnosti, každý v spoluvlastníckom podiele 1/2. Pozemok sa nachádza v intraviláne, je
na ňom umiestnené cestné teleso a chodníky vo vlastníctve mesta Žilina. Žalobca v podanej žalobe

uvádzal, že má záujem o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva reálnou deľbou, na čo súdu
predložil geometrický plán, v zmysle ktorého bol pozemok rozdelený na 5 častí. Žalobca žalovanú pred
podaním žaloby žiadal o vyriešenie spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, avšak bezúspešne. Vzhľadom
na skutočnosť, že pozemok je reálne deliteľný a žalobca nemal záujem zotrvávať ďalej v podielovom
spoluvlastníctve so žalovanou, navrhol rozdelenie pozemku tak, že sa stane výlučným vlastníkom
geometrickým plánom vytvorených pozemkov parcela č. 6696/42 o výmere 186 m2 zastavaná plocha
a nádvorie a parcela č. 6696/44 o výmere 187 m2 zastavaná plocha a nádvorie v kat. území D., obec

D., okres Žilina a žalovaná sa stane výlučnou vlastníčkou geometrickým plánom vytvorených pozemkov
parcela č. 6696/41 o výmere 132 m2 zastavaná plocha a nádvorie, parcela č. 6696/43 o výmere 90 m2
zastavaná plocha a nádvorie a parcela č. 6696/45 o výmere 152 m2 zastavaná plocha a nádvorie v kat.
území D., obec D., okres Žilina3. Zástupca žalovaných vo vyjadrení zo dňa 01.04.2025 (č.l. 41 spisu) uviedol, že súhlasí so
zrušením podielového spoluvlastníctva a to rozdelením, nesúhlasí však s rozdelením podľa žalobcom

predloženého geometrického plánu, pretože považuje rozdelenie podľa uvedeného geometrického
plánu za nespravodlivé. Namietol požadované priznanie náhrady trov konania.

4. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 29.05.2025 (č.l. 57 spisu) uviedol, že konkrétne rozdelenie bolo na
geodétovi, bez bližšej ingerencie žalobcu, pričom žalobca nevie posúdiť, ktorý spôsob rozdelenia by

bol spravodlivejší a účelnejší a ktoré novovzniknuté pozemky by mali byť vyššej, či nižšej hodnoty.
Z geometrického plánu vyplýva, že žalovaný má mať ešte o 1 m2 viac. Ďalej uviedol, že ak má žalovaný
inú predstavu o delení pozemku, pokiaľ s rozdelením súhlasí, mal predložiť súdu aj nový geometrický
plán.

5. Súd v konaní vykonal dopyt na Okresný úrad Žilina za účelom predloženia rozhodnutia ROEP, kópie

pozemkovoknižnej vložky č. XXXX a kópie listiny č.d. 6142/1938.

6. Súd vo veci vykonal pojednávanie dňa 23.10.2025, na ktorom vec prejednal za účasti právneho
zástupcu žalobcu a zástupcu žalovaného. Zástupca žalovaného na konanom pojednávaní uviedol, že
netrvá na výsluchu geodéta a vzhľadom na skutočnosť, že v konaní zastupuje neznámeho vlastníka,

s ohľadom na náklady spojené s dokazovaním, nebudú v konaní uvádzať žiadne iné návrhy na doplnenie
dokazovania.

7. Súd vo veci nariadil v poradí druhé pojednávanie dňa 20.11.2025, pred ktorým zástupca žalovaného
súdu predložil vyjadrenie, kde uviedol, že v predmetnom prípade je účelné a vhodné vyporiadať

podielové spoluvlastníctvo druhým zo spôsobov vyporiadania a to prikázaním za náhradu, keď
predložená reálna deľba je neúčelná. Ďalej uviedol, že navrhol sumu primeranej náhrady vo výške
20 eur/m2, ktorú by bol žalobca povinný zaplatiť v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
Medzi stranami bola vopred uskutočnená dohoda a žalobca s takýmto spôsobom vyporiadania,
ako aj sumou primeranej náhrady, súhlasí. Na nariadenom pojednávaní žalobca prostredníctvom

svojho právneho zástupcu vo vzťahu k žalovanému uviedol, že nedošlo k stotožneniu žalovaného
tak, ako pôvodne uvádzal zástupca žalovaného. Vo vzťahu k zrušeniu a vyporiadaniu podielového
spoluvlastníctva uviedol, že súhlasili s navrhovaným spôsobom vyporiadania uskutočneným zo strany
zástupcu žalovaného, ako aj s výškou primeranej náhrady. Vo vzťahu k náhrade trov konania uviedol,
že túto si v konaní neuplatňuje.

8. Súd vo veci vykonal dokazovanie, zistil nasledovný skutkový stav, na ktorý aplikoval zmienené právne
ustanovenia.

9. Podľa § 136 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.

Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len
medzi manželmi.

10. Podľa § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení
spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda

musí byť písomná.

11. Podľa § 142 ods. 1 OZ, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie
na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie
veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo

viacerýmspoluvlastníkom;prihliadnepritomnato,abysavecmohlaúčelnevyužiťananásilnésprávanie
podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce,
súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

12. Podľa § 142 ods. 2 OZ z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada

spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.

13. Podľa § 142 ods. 3 OZ pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozdelením veci môže súd zriadiť
vecné bremeno k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej novovzniknutej nehnuteľnosti.Zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva nemôže byť na ujmu osobám, ktorým patria práva viaznúce
na nehnuteľnosti.

14. Súd mal v konaní za preukázané, že žalobca a žalovaná sú podielovými spoluvlastníkmi
nehnuteľností evidovanej na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Žilina, katastrálnym odborom,
pre katastrálne územie D., obec D., okres Žilina a to: parcela registra E-KN č. 374/2 – záhrada o výmere
756 m2. Podiel žalobcu vo vzťahu k E-KN parcele zapísanej na LV č. XXXX je 1-ica, podiel žalovanej je
1-ica. Žalobca a žalovaná tak spoločne vlastnia 1/1-inu na predmetnej nehnuteľnosti, tzn. v celosti, čím

je daný okruh účastníkov konania, keď súčet všetkých spoluvlastníckych podielov tvorí celok.

15. Z dôkazných prostriedkov žalobcu, ako aj z lustrácie súdu v registri obyvateľov SR bolo zistené,
že žalovaná sa nedá jednoznačne určiť podľa zadaných údajov, nakoľko nie je definovaná dátumom
narodenia či iným identifikačným údajom.

16. Zástupca žalovaných v konaní namietal, že žalovanú je možné určiť, pričom poukázal na skutočnosť,
že na LV č. XXXX pre kat. územie D. je evidovaná vlastníčka E. F. (D 1385/92). Ako titul nadobudnutia
je uvedené PKVC 3024, č.d. 6142/1938, Rozhodnutie Roep. Zároveň súdu predložil ded. rozhodnutie
tunajšieho súdu vo veci prejednania dedičstva po poručiteľke menom: E. G., nar. XX.XX.XXXX, zomr.
XX.XX.XXXX. Z uvedeného usúdil, že sa jedná o žalovanú.

17. Z pozemkovej knihy, vl. č. 3024 OÚ Žilina súd zistil, že je zapísaná záhrada č. 374/2 a vložené
vlastnícke právo v polovici a to pre: E. F., bez ďalších identifikačných údajov. Z kúpno-predajnej smluvy
priloženej k pozemnoknižnej vložke vyplýva, že kupujúca E. F. nadobudla parcelu č. 374/2. Z uvedenej
zmluvy nevyplývajú žiadne ďalšie identifikačné údaje kupujúcej. Z geometrického (polohopisného) plánu

pre pozemkovú knihu vyplýva, že bol zapísaný „majiteľ“ parc. č. 374/2 v 1 a to: E. F. (výmera pozemku
1660 m2), bez ďalších identifikačných údajov.

18. Je zrejmé, že z viacerých predložených listín vyplývajú odlišné identifikačné údaje v časti mena
a priezviska, pričom nie je možné bez ďalšieho dospieť k zástupcom žalovanej tvrdenému záveru

o tom, že podielová spoluvlastníčka spornej nehnuteľnosti, na príslušnom LV označená ako E. F. je
osobou, po ktorej bolo prejednávané dedičstvo v konaní vedenom pred tunajším súdom pod sp. zn.
D 1385/92-24. Je tomu tak okrem iného aj preto, že ani z predložených listín Okresného úradu, ktoré
boli podkladom pre zápis vlastníckeho práva na príslušný LV, nevyplýva zástupcom žalovaného tvrdený
dátum narodenia uvedenej spoluvlastníčky o to viac za situácie, že aj označené priezvisko nezodpovedá

priezvisku uvedenom v dedičskom rozhodnutí. Vzhľadom na skutočnosť, že nie je možné s istotou
potvrdiť totožnosť žalovanej, ktorá totožnosť nevyplýva z predložených listín, ktoré boli podkladom
pre zápis jej vlastníckeho práva, súd ustálil, že nie je možné jednoznačne identifikovať žalovanú.
Z uvedeného dôvodu súd dospel k záveru, že na žalovanú je nutné hľadieť ako na neznámu vlastníčku.

19. Vo vzťahu k právnemu vzťahu žalovanej a k predmetu konania teda súd konštatuje, že
vychádzal z domnienky, že sa jedná o nehnuteľnosť, ktorej podielovým spoluvlastníkom je neznámy
vlastník, ktorého zo zákona zastupuje Slovenský pozemkový fond, ktorý v prípade zistenia vlastníka
poskytne vlastníkovi náhradu. Súd vo všeobecnosti konštatuje, že nemôže trvať na tom, aby žalobca
bezpodmienečne preukazoval existenciu, pobyt, či právnych nástupcov neznámych vlastníkov, keď

takúto skutočnosť nedokázal zistiť a evidovať štát, resp. samospráva. Súd vykonal dostupné lustrácie
ašetreniazaúčelomzisteniaprocesnejsubjektivityžalovaného,pričomustálil,žesajednáoneznámeho
vlastníka na strane žalovanej.

20. Vzhľadom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia súd konal so Slovenským pozemkovým fondom

ako zástupcom neznámych vlastníkov, ktorý nakladá s predmetným pozemkom podľa § 16 ods. 1 písm.
b/ zák. č. 180/1995 Z.z..

21. Z vyjadrení strán sporu mal súd za nesporné, že medzi stranami nie je sporný samotný predmet
sporu, t.j. zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a ani samotný spôsob, t.j. prikázaním

predmetnej nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalobcu, nakoľko obe strany sporu na tomto trvali.
V konaní strany sporu učinili nespornou aj výšku primeranej náhrady, keď žalobca súhlasil so zástupcom
žalovaného navrhnutou výškou primeranej náhrady a to 20 eur/m2.22. Po ustálení procesných podmienok, a to najmä pasívnej legitimácie na strane žalovaného, sa súd
zaoberal predmetom sporu, t.j. zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva k predmetnej
nehnuteľnosti. Spoluvlastníctvo sa neodlišuje od vlastníctva ničím iným než pluralitou subjektov.

Okrem absolútneho a relatívneho zániku podielového spoluvlastníctva obsahuje zákon ustanovenia
o zrušení spoluvlastníctva, ktorými sa rozumie likvidácia doterajších spoluvlastníckych vzťahov v rámci
vyporiadania, odstránenia alebo výnimočne obmedzenia plurality subjektov. Pri relatívnom zániku
podielového spoluvlastníctva sa menia subjekty spoluvlastníckeho vzťahu bez toho, aby sa to týkalo
veci samej. Spoluvlastníci sa teda kedykoľvek počas trvania spoluvlastníckeho vzťahu môžu dohodnúť

o zrušení spoluvlastníctva, a to dokonca aj vtedy, keď už prebieha súdne konanie o jeho rozdelenie, a
to aj po vydaní rozhodnutia v tomto konaní dovtedy, kým toto rozhodnutie nenadobudne právoplatnosť.
Dohoda o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní je základnou formou zrušenia tohto
právneho vzťahu.

23. V prejednávanom prípade, vzhľadom na skutočnosť, že žalovaní sú neznámi vlastníci, zástupca

žalovaných odmietol k pristúpeniu uzatvoreniu dohody medzi stranami sporu (spoluvlastníkmi). Preto k
zrušeniu a vyporiadaniu spoluvlastníctva mohlo dôjsť výhradne na základe rozhodnutia súdu.

24. Z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade
dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať

súd o zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže
byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov
nevyhovuje.

25. V konaní o zrušení spoluvlastníctva a vykonaní vyporiadania je jeho predmetom vždy celá vec

patriaca do podielového spoluvlastníctva a vyriešenie všetkých právnych vzťahov spoluvlastníkov (alebo
jedného z nich) k tejto veci. Ak je predmetom spoluvlastníctva pozemok, treba, aby išlo o nehnuteľnosť
so samostatným parcelným číslom, ktorá patrí do spoluvlastníctva strán sporu.

26. Ak súd o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozhoduje rozsudkom, t.j. autoritatívne, musí

pri procesnom postupe dodržať poradie a podmienky použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania
zrušeného spoluvlastníctva, lebo sú preň záväzné. Preto ani súhlas všetkých účastníkov konania s
navrhovaným vyporiadaním ešte neodôvodňuje, aby súd svojím rozsudkom vyporiadal spoluvlastníctvo
v rozpore so spôsobmi a poradím uvedeným v zákone.

27. Najprirodzenejším spôsobom likvidácie spoluvlastníckych vzťahov je rozdelenie veci medzi
spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov. Predpokladom použitia tohto spôsobu zrušenia
spoluvlastníctva však je, že ide o deliteľnú vec (z technického hľadiska) a že jej rozdelenie je aj funkčne
opodstatnené, t.j. vtedy, keď rozdelením veci vzniknú samostatné veci, ktoré ich vlastníkom môžu aj
naďalej slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe a spoločenskému poslaniu (záujmu). V konaní

o zrušenie podielového spoluvlastníctva súd skúma možnosť reálneho rozdelenia veci podľa veľkosti
spoluvlastníckych podielov a až následne pristúpi k možnosti zrušenia prikázaním veci jednému alebo
viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu.

28. Vykonaným dokazovaním mal súd v danej veci preukázané, že reálne rozdelenie spoločnej veci

v danom prípade nie je, dobre možné. K takémuto záveru dospel predovšetkým s ohľadom na
skutočnosť, že na strane žalovaného vystupuje neznámy vlastník, pričom jeho zástupca sám dospel
k záveru o účelnom vyporiadaní podielového spoluvlastníctva iným spôsobom, ako reálnou deľbou.
Zástupca žalovaného ako neznámeho vlastníka v konaní nenavrhol dokazovanie k možnej reálnej
deľbe pôvodne ním tvrdeným, účelným spôsobom. Súd môže dospieť k možnosti reálnej deľby iba

na základe predloženého geometrického plánu, ktorý bol v konaní aj zo strany žalobcu predložený.
Zástupca žalovaného však namietol navrhovaný spôsob rozdelenia, keď malo vzniknúť 5 samostatných,
podľa zástupcu žalovaného neúčelných pozemkov. Pre žalovaného ako neznámeho vlastníka by takéto
rozdelenie pozemkov bolo nespravodlivé a neprispelo by k dobrému vyriešeniu veci. Ak potom nie je
rozdelenie veci v danom prípade dobre možné, súd posudzoval ďalší spôsob zrušenia a vyporiadania

spoluvlastníctva, ktorým je prikázanie vecí jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú
náhradu.29. V súdenej veci dospel súd k záveru, že boli naplnené všetky zákonné podmienky pre zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti.

30. V konaní bolo nesporné, že v danom prípade ide o podielové spoluvlastníctvo, ktorého predmetom
je pozemok, existencia, pobyt, či právni nástupcovia žalovaného nie sú známi. Splnomocnený
zástupca žalovaného zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a jeho prikázanie do
výlučného vlastníctva žalobcu s vyplatením primeranej náhrady žalovanému nenamietal, so zrušením
a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva k spornej nehnuteľnosti, súhlasil. Súd z vykonaného

dokazovania nezistil ani dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka
spočívajúce v okolnostiach takej povahy, že ponechá spoluvlastnícky stav nezmenený, keď v konaní
zostalo nesporné, že žalobca má záujem na majetkovom vysporiadaní pozemku z dôvodu jeho účelného
využívania. Súd pritom prihliadal aj na veľkosť podielu žalobcu na predmetných nehnuteľnostiach, ktorý
je 1-ica a na skutočnosť, že žalovaný ako neznámy vlastník sporný pozemok nemá záujem využívať.

31. S poukazom na uvedené nesporné zistenia súd rozhodol tak, že zrušil podielové spoluvlastníctvo
strán sporu k sporným nehnuteľnosti a prikázal tieto nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalobcu
v podiele 1/1-ina, ako žiadal v žalobe.

32. Vo vzťahu k primeranej náhrade súd konštatuje, že aj táto nebola v konaní sporná, keď strany

sa na výške primeranej náhrady dohodli. Na základe uvedeného súd rozhodol v zmysle zhodného
tvrdenia strán sporu a žalobcu zaviazal na zaplatenie primeranej náhrady podľa výšky spoluvlastníckeho
podielu k nehnuteľnosti tak, že žalobca je povinný zaplatiť žalovaným primeranú náhradu vyčíslenú
podľa podielov tak, že 1 m2 zodpovedá sume 20 eur. Žalobca tak bol zaviazaný na zaplatenie primeranej
náhrady žalovanej v sume 7 560 eur (378 m2 x 20 eur). Vyčíslenú náhradu ustupujúcemu podielovému

spoluvlastníkovi k označenej nehnuteľnosti ako neznámemu vlastníkovi je žalobca preto povinný zaplatiť
na účet Slovenského pozemkového, na číslo účtu IBAN: F. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, VS:
21142024 tak, ako to žiadal zástupca žalovaného.

33. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže

v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

34. Žalobca v konaní žiadal o určenie dlhšej paričnej lehoty v rozsahu 30 dní, s ktorým návrhom zástupca
žalovaného súhlasil. Súd preto s ohľadom na výšku primeranej náhrady a súhlas zástupcu žalovaného
zaviazal žalobcu na zaplatenie primeranej náhrady v 30 dňovej lehote.

35. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

36. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

37. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

38. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

39. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 257
CSP, podľa ktorého, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, súd výnimočne nemusí priznať
náhradu trov konania. V predmetnom prípade nastala situácia, kedy súd pristúpil k zrušeniu podielového

spoluvlastníctva tak, ako to žalobca v konaní žiadal, avšak na základe dohody strán sporu, iným
spôsobom vyporiadania. Podstatné pre náhradu trov konania v tomto smere je tá skutočnosť, že strany
v konaní si vzhľadom na dohodu strán, náhradu trov konania neuplatnili, preto ju súd pri aplikácii § 257
CSP, žiadnej zo strán nepriznal.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

Podľa ust. § 125 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), odvolanie
možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Podľaust.§125 ods.2CSP,odvolanieurobenévelektronickejpodobebezautorizáciepodľaosobitného
predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa

osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd
na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a

príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces,
b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).