Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. november 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26CoCsp/19/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124375984
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jozef Mačej

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:6124375984.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jozefa Mačeja a sudcov JUDr.

Ľuboslavy Vankovej a Mgr. Matúša Staríčka v spore žalobkyne: Ahoj, a.s., IČO: 48 113 671, Dvořákovo
nábrežie 4, Bratislava, zast. splnomocnenkyňou: Advokátska kancelária RELEVANS s. r. o., IČO: 47
232 471, Dvořákovo nábrežie 8A, Bratislava, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. D. A. XXX/
XX, A., o 8.704,39 eur a príslušenstvo, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Galanta
( ďalej aj ,,súd prvej inštancie“ ) č. k. 29Csp/16/2024-96 zo dňa 14. apríla 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch III. a IV. p o t v r d z u j e.

II. Žalovanému sa n e p r i z n á v a voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. konanie o zaplatenie istiny vo výške 340
eur zastavil, výrom II. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni istinu 2.140,02 eur a náklady
spojené s uplatnením pohľadávky 102,55 eur v mesačných splátkach vždy do 20. dňa v mesiaci počnúc
právoplatnosťou rozsudku, prvú splátku vo výške 62,42 eur a ďalšie splátky vo výške 62,29 eur s tým,
že nezaplatením ktorejkoľvek splátky sa stane splatný celý dlh, výrokom III. vo zvyšnej časti žalobu
zamietol a výrokom IV. žalovanému nepriznal voči žalobkyni náhradu trov konania.

2. Napadnutý rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ustanovení § 497 zákona č.
513/1991 Obchodný zákonník ( ďalej aj ,,Obch. z.“ ), § 7 ods. 1, ods. 2, § 7 ods. 16, ods. 17 písm. b),
§ 7 ods. 20 písm. b), § 7 ods. 27, § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o
iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom
ku dňu uzavretia zmluvy ( ďalej len „ ZoSÚ “ ).

3. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že žalobkyňa ako veriteľ a žalovaný ako dlžník

uzavreli dňa 6.4.2021 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 2104001566, na základe ktorej poskytla
žalovanému spotrebiteľský úver, ktorý ho však neuhrádzal v dohodnutých splátkach, preto ho zosplatnila
k 20.12.2021, o čom žalovaného upovedomila listom z 25.3.2022. Taktiež mal súd prvej inštancie
preukázané, že žalovaný uhradil žalobkyni podľa prehľadu splátok a úhrad do 12.7.2024 sumu 3.346,10
eur, dňa 13.8.2024 sumu 170 eur, následne po podaní žaloby dňa 13.9.2024 sumu 170 eur a dňa
14.10.2024 sumu 170 eur. Ako vyplýva z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, mal žalovaný
povinnosť vrátiť žalobkyni poskytnutý úver v 96 mesačných splátkach so splatnosťou poslednej splátky

ku dňu 20.4.2029 s tým, že istina úveru predstavovala 11.900 eur. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa
porušila svoje povinnosti posudzovať schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver v zmysle
ustanovenia § 7 ods. 1 ZoSÚ v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, v dôsledku čoho v zmysle
ustanovenia § 11 ods. 2 uvedeného zákona nebola oprávnená vyžadovať od spotrebiteľa jednorazovésplatenie spotrebiteľského úveru ( viď odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie v bodoch 22-28 )
nevzniklo jej právo na zosplatnenie úveru t. j. nemala oprávnenie vyhlásiť jeho okamžitú splatnosť.

4. Proti výrokom III. a IV. rozsudku súdu prvej inštancie, t. j. proti zamietnutiu zvyšnej časti žaloby a proti
trovámkonaniapodalažalobkyňaodvolanie,opierajúchooodvolaciedôvodypodľa§365ods.1písm.b)
C.s.p. – porušenie práva na spravodlivý proces, podľa § 365 ods. 1 písm. f) C.s.p. – nesprávne skutkové
zistenia zistené z vykonaných dôkazov súdom prvej inštancie a § 365 ods.1 písm. h ) C.s.p. – nesprávne
právne posúdenie. Podľa odvolateľky súd prvej inštancie nesprávne ustálil, že neskúmala bonitu, keď

nereálne a protizákonne požaduje, aby veriteľ zisťoval životné náklady spotrebiteľa nad rámec zákona.
Skúmanie bonity bolo dostatočné, príjem žalovaného bol overený v Sociálnej poisťovni, všetky úverové
záväzky boli preverované cez SRBI/EURISC, žalovaný v žiadosti uviedol rodinný stav a absenciu
vyživovacej povinnosti, išlo o refinančný úver, ktorý znížil jeho splátkové zaťaženie. Nezohľadnil § 7 ods.
41 písm. a) ZoSÚ, teda metodiku výpočtu ukazovateľa schopnosti splácať podľa opatrenia NBS – ktorá
v sebe už zohľadňuje ďalšie životné náklady. Svojvoľne vyložil § 7 ods. 27 ZoSÚ - veriteľ podľa nej nie je

povinný zisťovať individuálne náklady na stravu, energie, bývanie atď. Neodôvodnene aplikoval sankciu
bezúročnosti a bezpoplatkovosti, keďže nebol splnený predpoklad „ hrubého porušenia povinností “. Mal
priznaťúroky,úrokyzomeškaniaapoplatky,pretožezosplatneniebolooprávnené.Anakoniecnamietala
výrok o trovách, kde mala byť aspoň čiastočne úspešná.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( § 34 C.s.p. ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
( § 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané
( § 359 C.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( § 355 ods. 1 C.s.p. ), po
skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti ( § 363 C.s.p. ) a že odvolateľ v odvolaní
použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) C.s.p. ), preskúmal rozsudok

súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom ( § 379 C.s.p. ) a dôvodmi odvolania ( § 380 ods.
1 C.s.p. ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil
( § 380 ods. 2 C.s.p. ), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez
potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( § 383 C.s.p. ), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania ( § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario ) a dospel k záveru, že boli splnené podmienky pre

potvrdenie napadnutého rozsudku ( § 387 ods. 1 C.s.p. ).

6. Predmetom konania je nárok žalobkyne na zaplatenie istiny v sume 8.704,39 eur, úroku v sume

9.142,47 eur, úroku z omeškania v sume 1.422,04 eur, úroku z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo
sumy 8.704,39 eur od 14.8.2024 do zaplatenia. Súd prvej inštancie výrokom I. konanie o zaplatenie
istiny vo výške 340 eur zastavil, výrom II. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni istinu 2.140,02
eur a náklady spojené s uplatnením pohľadávky 102,55 eur v mesačných splátkach vždy do 20. dňa v
mesiaci počnúc právoplatnosťou rozsudku, prvú splátku vo výške 62,42 eur a ďalšie splátky vo výške

62,29 eur s tým, že nezaplatením ktorejkoľvek splátky sa stane splatný celý dlh, výrokom III. vo zvyšnej
časti žalobu zamietol, keď dospel k záveru, že veriteľ porušil svoje povinnosti posudzovať schopnosť
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver v zmysle ustanovenia § 7 ods. 1 ZoSÚ v znení účinnom ku
dňu uzavretia zmluvy, v dôsledku čoho v zmysle ustanovenia § 11 ods. 2 uvedeného zákona nebola
oprávnená vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru a poskytnutý úver

je bezúročný a bez poplatkov a výrokom IV. žalovanému nepriznal voči žalobkyni náhradu trov konania.

7. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobkyňa odvodila svoj nárok voči žalovanému výlučne z tvrdenia,
že úver sa stal predčasne splatným z dôvodu porušenia zmluvných povinnosti žalovaným. Účinnosť
vyhlásenia predčasnej splatnosti bola týmto rozhodujúcim skutkovým základom žaloby. Ako správne

uviedol súd prvej inštancie a ako vyplýva aj z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR, predčasná
splatnosť úveru môže byť vyhlásená len za predpokladu, že veriteľ pred uzavretím zmluvy riadne posúdil
schopnosť spotrebiteľa splácať úver v súlade s § 7 ZoSÚ.

8. V danej veci však žalobkyňa nepreukázala, že postupovala s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods.

1 ZoSÚ, keďže nezisťovala žiadne individuálne údaje o výdavkoch a ekonomickej situácii žalovaného,
neoverovala jeho rodinnú situáciu, ani pravidelné mesačné náklady, ale vychádzala len z formálne
deklarovaných údajov a z údajov o príjme zo Sociálnej poisťovne. Takýto postup bol Najvyšším súdom
SR opakovane vyhodnotený ako hrubé porušenie povinnosti veriteľa, ktoré zakladá nielen neúčinnosťvyhlásenia predčasnej splatnosti, ale aj následok bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru podľa § 11 ods.
2 ZoSÚ.

9. Odvolací súd preto považuje za správny právny názor súdu prvej inštancie, že k účinnému vyhláseniu
predčasnej splatnosti nedošlo. Ak žalobkyňa založila svoju žalobu výlučne na uplatnení celého zvyšku
úverovej istiny z titulu údajnej okamžitej splatnosti, a táto právna konštrukcia bola nesprávna, potom jej
nárok nebolo možné v tejto časti priznať. Tento právny záver musí vychádzať zo skutkového a právneho
stavu tvrdeného žalobkyňou, pričom súd prvej inštancie nesmie nahrádzať dispozičnú zásadu vlastnými

úvahami nad rámec uplatnených tvrdení.

10. V nadväznosti na vyššie uvedené odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o
časti istiny postupoval nad rámec žalobného návrhu, pretože žalobkyňa žiadala plnenie založené na
predčasnej splatnosti. Ako vyplýva z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR ( porovnaj
4Cdo/85/2021 ), rozhodnutie ultra petitum predstavuje porušenie dispozičnej zásady, zakotvenej v § 216

C.s.p., podľa ktorej súd nemôže priznať plnenie z iného skutkového základu, ako bol tvrdený žalobcom.
Ak by súd prvej inštancie posudzoval a priznal napr. plnenie už splatných splátok v zmysle pôvodnej
úverovejzmluvy,prekročilbyrámecžalobyarozhodoloinomnároku,nežakýboldokonaniapredložený.

11. V danom prípade však už nebolo možné preskúmať výrok II. rozsudku súdu prvej inštancie, pretože
nebol napadnutý odvolaním žalovaného a nadobudol právoplatnosť ( dispozičný
princíp podľa § 359 C.s.p. ).

12. Na záver odvolací súd dodáva, že skutočnosť, že súd nerozhodol podľa predstáv a očakávaní
žalobkyne, nemožno považovať za porušenie či nerešpektovanie jej práv. Odvolací súd v tejto súvislosti
upriamuje pozornosť na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 218/2010, podľa ktorého obsah
práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva
alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných

orgánov SR. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný
súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov ( IV. ÚS 252/04 ). Právo na
spravodlivýsúdnyprocesneznamenáaniprávonato,abybolúčastníkkonaniapredvšeobecnýmsúdom
úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi ( I. ÚS 50/04 ).
Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý súdny proces podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať
sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého
spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov ( I. ÚS 97/97 ), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili
výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania ( II. ÚS 3/97 ).

13. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi rozsudok súdu prvej
inštancie vo výroku III. vo veci samej a i v závislom výroku IV. o náhrade trov konania podľa § 387 ods.
1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

14. Podľa § 396 ods. 1 C.s.p., ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj

na odvolacie konanie.

15. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

16. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

17. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1
C.s.p. v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 C.s.p., pričom v odvolacom konaní úspešnému žalovanému
náhradutrovodvolaciehokonanianepriznal,pretoževodvolacomkonanízostal pasívnyapodľaobsahu

spisu mu ani žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli ( R 72/2018 ).

18. Senát odvolacieho súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
( § 419 C. s. p. ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( § 420 C. s .p. ).
Dovolanie je podľa § 421 C. s. p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo

alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C. s. p. ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) ( § 421 ods. 2 C. s. p. ).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( § 422 ods. 1 C. s. p. ).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 2 C. s. p. ).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( § 423 C. s. p. ).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C. s. p. ).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 ( § 425 C. s. p. ).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil ( §
426 C. s .p. ).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.

1 C. s. p. ).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 C. s. p. ).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

( dovolacie dôvody ) a čoho sa dovolateľ domáha ( dovolací návrh ) ( § 428 C. s. p. ).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C. s. p. ).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
( § 429 ods. 2 C. s. p. ).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania ( § 430 C. s. p. ).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení ( § 431 ods. 1 C. s. p. ).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods. 2 C. s. p. ).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C. s. p. ).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods. 2 C. s. p. ).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom ( § 433 C. s. p. ).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( § 434 C. s. p. ).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( § 435 C.
s. p. ).