Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 11. november 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 15Co/134/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1425207408
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Mészárosová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1425207408.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Mészárosovej a členov
senátu JUDr. Silvie Walterovej a Mgr. Zity Leimbergerovej, v právnej veci žalobcu: SK Centre a.s., IČO:
35 882 981, Bratislava, Rajská č. 2, zastúpený Advokátska kancelária VIRTU L s. r. o., IČO: 36 857
823, Bratislava, Gajova č. 4, za ktorú konajú Mgr. Martin Dobák, Mgr. Zuzana Pallerová Žilincová, proti
žalovanému: J. L. S. T. Y. B. É. , L. K. XX.X.XXXX, P. J. J., P. Č.. XXXX/X, o návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 8.
septembra 2025, č. k. 3 C 57/2025-83, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 8. septembra 2025, č. k. 3 C 57/2025-83, vo
výroku, ktorým návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol m e n í tak, že u k l a d á
žalovanému vypratať byt č. 9, nachádzajúci sa na 3. poschodí bytového domu so súpisným č. XXXX na
Q. ulici X v Bratislave, postaveného na pozemku parcely registra „C“ č. XXXX/X - zastavaná plocha a

nádvorie vo výmere 192 m2, spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach domu, na príslušenstve a na uvedenom zastavanom pozemku vo veľkosti XXX/XXXXX,
ktorý sa nachádza v katastrálnom území D. C., obec Bratislava-D. C., okres Bratislava I, a je zapísaný
na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom a odovzdať
ho žalobcovi, a byt č. X nachádzajúci sa na 3. poschodí bytového domu so súpisným č. XXXX na Q.

ulici X v Bratislave, postaveného na pozemku parcely registra „C“ č. XXXX/X - zastavaná plocha a
nádvorie vo výmere 246 m2, spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach domu, na príslušenstve a na uvedenom zastavanom pozemku vo veľkosti XXXX/XXXXX,
ktorý sa nachádza v katastrálnom území D. C., obec J.-D. C., okres Bratislava I, a je zapísaný na
liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom a odovzdať ho
žalobcovi, a to do 3 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia.

II. Žalovaný m ô ž e podľa § 337 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok podať proti
žalobcovi žalobu vo veci samej, týkajúcu sa aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu, nárokov na
náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia s tým, že podľa § 337 ods.
1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, jej podaním je povinný znášať právne následky
s tým spojené.

III. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Uznesením zo dňa 8.9.2025, č. k. 3 C 57/2025-83, súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu,
ktorým sa tento domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému
povinnosť vypratať byty špecifikované vo výroku I. tohto rozhodnutia, do 3 dní od doručenia uznesenia.
O trovách konania rozhodol tak, že žalovanému nepriznal náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie

odôvodnil právne ustanoveniami § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. d/, § 329 ods. 2 zákona č.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“). V odôvodnení uviedol, že žalobca návrhna nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že je vlastníkom uvedených predmetných bytov,
ktoré na základe zmlúv o krátkodobom nájme bytu prenechal žalovanému
do užívania na dobu určitú do 31.12.2025. Tieto zmluvy následne listom z 29.4.2025 vypovedal, čím

žalovanému po uplynutí jednomesačnej výpovednej lehoty zanikol právny titul ich užívania. Žalovaný,
ktorému boli výpovede žalobcu doručené 27.5.2025, napriek zániku nájomného vzťahu, ani na osobitnú
výzvu žalobcu predmetné byty nevypratal, ale v ich užívaní ďalej bez právneho dôvodu pokračuje a
inzeruje ich na webovom portáli airbnb.com. V dôsledku tohto užívania predmetných bytov zo strany
žalovaného je tak žalobcovi bránené vo výkone vlastníckeho a užívacieho práva k

nim a zároveň znemožnené uskutočniť ich plánovanú a nevyhnutnú rekonštrukciu, spojenú s odpojením
inžinierskych sietí a vykonaním hlučných a prašných búracích prác, ktoré neumožňujú pokojné a riadne
užívanie týchto bytov, hoci už má na to obstaranú projektovú dokumentáciu, vydané príslušné stavebné
povolenia a zabezpečené financovanie bankou, v prospech ktorej podľa zápisu v katastri nehnuteľností
svedčí záložné právo k bytovým domom, v ktorých sa predmetné byty nachádzajú. Faktická nemožnosť
vykonať tieto rekonštrukčné práce, ktoré sa týkajú nielen predmetných bytov, ale celých bytových domov

spoločne s viacerými susediacimi budovami, má zároveň „ďalekosiahlejší dopad“ aj na vzťahy žalobcu
s tretími osobami - zazmluvnenými dodávateľmi prác na plánovanú rekonštrukciu a v dôsledku toho
mu preukázateľne a bezprostredne hrozí vznik škody z dôvodu, že nebude možné začať s plneniami
dojednanými v zmluvách s dodávateľmi rekonštrukcie, a tak si nebude môcť plniť svoje zmluvné
záväzky riadne a včas. Podľa žalobcu je preto potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi sporovými

stranami vydaním navrhovaného neodkladného opatrenia, ktorým možno efektívne i trvalo dosiahnuť
ním sledovaný účel, pričom žalovanému sa nezasiahne do jeho práv neprimeraným spôsobom, a to
tiež so zreteľom na to, že žalovaný si predmetnými bytmi nezabezpečoval uspokojenie vlastnej potreby
bývania,aleichlenprenajímaltretímosobám,ktorénavyševmnohýchprípadochopakovanerušilinočný
kľud, či poškodzovali spoločné bytové priestory, a preto možno správanie sa žalovaného, ktorý sťažnosti

ostatných obyvateľov na jeho nájomníkov odmietal riešiť, označiť aj za priečiace sa dobrým mravom.
1.2. Súd prvej inštancie sa v konaní oboznámil so všetkými listinnými dôkazmi, ktoré na osvedčenie
svojho procesného nároku žalobca predložil, a to: výpismi z listu vlastníctva č. XXXX a č. XXXX
pre katastrálne územie D. C., obec Bratislava-D. C., okres Bratislava I, z ktorých vyplýva, že žalobca je
výlučným vlastníkom predmetných bytov; zmluvou medzi žalobcom a žalovaným o krátkodobom nájme

bytu č. X na Q. X v Bratislave č. XXXX/SKC/CX/BX, zo dňa 1.9.2024 s preberacím
protokolom; zmluvou medzi žalobcom a žalovaným o krátkodobom nájme bytu č. X na Q. X v Bratislave
č. Q zo dňa 25.11.2024 s odovzdávacím protokolom; výpoveďami oboch týchto zmlúv o krátkodobom
nájme bytu danými žalovanému zo strany žalobcu zo dňa 29.4.2025 s doručenkou a
sprievodným listom; výzvami žalobcu na vypratanie a odovzdanie predmetných bytov zo dňa 15.7.2025;

inzerciami predmetných bytov zo strany žalovaného na portáli airbnb.com; rozhodnutím mestskej časti
Bratislava-D. C. ako príslušného stavebného úradu zo dňa 20.3.2023, o vydaní stavebného povolenia
na zmenu dokončenej stavby bytového domu Q. X v Bratislave s vyznačenou doložkou nadobudnutia
jeho právoplatnosti a vykonateľnosti zo dňa 25.4.2023; rozhodnutím mestskej časti
Bratislava-D. C. ako príslušného stavebného úradu zo dňa 31.1.2024, o vydaní stavebného povolenia

na zmenu dokončenej stavby bytového domu na Q. X v Bratislave s vyznačenou doložkou nadobudnutia
jeho právoplatnosti a vykonateľnosti 25.3.2024; ohlásením žalobcu o začatí stavby a zhotoviteľa stavby
na Q. X v Bratislave zo dňa 4.4.2025; stavebným denníkom; čestnými vyhláseniami osôb poverenými
žalobcomzodňa30.7.2025otom,žeinformovaližalovanéhooplánovanejrekonštrukciibytovýchdomov
na Q. ulici X., X a X v Bratislave s pravdepodobným začiatkom jej realizácie „v letných mesiacoch roka

2025“; elektronickou komunikáciou medzi sporovými stranami; žiadosťou obyvateľov bytového domu na
Q. ulici X v Bratislave, o nápravu narúšania pokojného bývania zo strany nájomcov žalovaného zo dňa
29.7.2025; snímkou rozbitého okna na bytovom dome na Q. 6 v J.; snímkami z realizácie
filmovej produkcie na nádvorí bytového domu na Q. X v Bratislave, ku ktorému, podľa tvrdení žalobcu
žalovaný nemá žiadne užívacie oprávnenie a ktorej vykonanie žalovaný napriek nesúhlasu žalobcu

povolil v dňoch 28.7. a 29.7.2025; ako aj ostatným obsahom spisu.
1.3.1. Súd prvej inštancie v odôvodnení konštatoval, že neodkladné opatrenie možno v
zmysle § 325 ods. 1 C.s.p. nariadiť iba z dvoch dôvodov, a to z dôvodu, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery medzi stranami, alebo z dôvodu, ak je obava z ohrozenia výkonu exekúcie. Základným
predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa žiada bezodkladne upraviť pomery

medzi stranami, je existencia potreby úpravy pomerov medzi stranami a naliehavosť situácie vyžadujúca
si ich úpravu, teda že bez okamžitej úpravy týchto pomerov prostredníctvom súdneho zásahu by bolo
právo navrhovateľa neodkladného opatrenia ohrozené alebo porušené. Navrhovateľ neodkladného
opatrenia musí mať na nariadení neodkladného opatrenia právny záujem. To znamená, že musí nazáklade právne významných skutočností (a nie napr. na základe morálnych záujmov) osvedčiť, že
pomery medzi stranami si vyžadujú úpravu a že táto úprava je bezodkladne potrebná, t. j. že medzi
stranami nastal taký stav vzťahov, ktorý neznesie odklad. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je

rovnako relevantné, či ním možno objektívne dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp
efektívnosti neodkladného opatrenia) a či jeho právne účinky neobmedzia povinnú osobu neprimeraným
spôsobom a nad nevyhnutný rozsah tak, že by malo za následok reálne znemožnenie ochrany
jej oprávnených záujmov (princíp proporcionality neodkladného opatrenia). V konaní o nariadenie
neodkladného opatrenia sa v zásade nevykonáva dokazovanie, ale súd o ňom rozhoduje spravidla bez

nariadeniapojednávaniaabezvýsluchu avyjadreniastrán(§329ods.1C.s.p.).Povinnosťtvrdenia
a dôkazná povinnosť (resp. pre účely nariadenia neodkladného opatrenia osvedčovacia povinnosť) však
aj v tomto type konania zaťažuje navrhovateľa (Čl. 8 C.s.p.). To znamená, že navrhovateľ je procesne
povinný tvrdiť a osvedčiť, že sú splnené všetky zákonné predpoklady pre nariadenie neodkladného
opatrenia, inak nemôže byť úspešný a jeho návrh bude súdom zamietnutý. Osvedčovanie na rozdiel
od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje iba najvýznamnejšie

skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom pri ich
zisťovaní neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom
procesnom dokazovaní. Výsledkom takéhoto postupu je, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so
zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš (vysoko) pravdepodobné (porovnaj uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 M Cdo 5/2012). Pri

neodkladnom opatrení prevláda požiadavka rýchlosti konania pred požiadavkou úplného preukázania
oprávnenosti a dôvodnosti uplatneného nároku. Z hľadiska skutkového stavu je preto nevyhnutný taký
stupeň spoľahlivého osvedčenia (spravdepodobnenia) základných skutkových okolností tvrdených v
návrhu, pri ktorom možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti.
1.3.2. Súd prvej inštancie ďalej v odôvodnení uviedol, že po oboznámení sa s návrhom na nariadenie

neodkladného opatrenia a s doteraz predloženými listinnými dôkazmi síce mal predbežne osvedčenú
existenciuprávnehovzťahumedzisporovýmistranami,atedažežalovanýužívapredmetnébytynapriek
tomu, že zmluvy o krátkodobom nájme boli zo strany žalobcu vypovedané, čím žalovanému zanikol
právny dôvod ich užívania, avšak žalobcovi sa nepodarilo dostatočne spoľahlivo osvedčiť existenciu
potreby vyžadujúcej si bezodkladnú úpravu pomerov medzi ním a žalovaným, t. j. že medzi nimi nastal

a doposiaľ pretrváva taký stav právnych a faktických vzťahov, ktorý by si bezpodmienečne vyžadoval
rýchly zásah súdu a poskytnutie súdnej ochrany formou neodkladného opatrenia. Súd prvej inštancie
konštatoval, že ako vyplýva zo samotného charakteru a účelu neodkladného opatrenia ako právneho
inštitútu, ide o opatrenie výnimočného charakteru, ktoré možno nariadiť len vtedy, ak medzi stranami
nastane taký stav právnych a faktických vzťahov, ktorý bezpodmienečne vyžaduje rýchly zásah súdu

a poskytnutie súdnej ochrany. Chýbajúce tvrdenie a osvedčenie bezprostredne hroziacej konkrétnej
ujmy (t. j. bezprostrednej a reálnej hrozby ohrozenia alebo porušenia konkrétneho práva navrhovateľa
neodkladného opatrenia) nemožno ničím nahradiť, lebo je základnou podmienkou pre nariadenie
neodkladného opatrenia. Z hľadiska skutkového stavu je preto nevyhnutným predpokladom úspešnosti
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia taký stupeň spoľahlivého osvedčenia základných

skutkových okolností tvrdených v návrhu, pri ktorom možno dôvodne nadobudnúť
presvedčenie o ich pravdivosti. Neodkladné opatrenie teda nemožno vydať len na základe tvrdení
navrhovateľa bez toho, aby sa osvedčované skutočnosti so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javili
ako nanajvýš (vysoko) pravdepodobné. Takisto ho nemožno vydať bez toho, aby navrhovateľ vo svojom
návrhu tvrdil (argumentačne odôvodnil), z čoho konkrétne vyvodzuje existenciu bezprostredne hroziacej

ujmy a potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi sporovými stranami.
1.3.3. Súd prvej inštancie dôvodil, že v danom prípade žalobca vo svojom návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia nijako bližšie neodôvodnil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi ním
a žalovaným navrhovaným spôsobom. Z jeho skutkových tvrdení nie je zrejmé, aká konkrétna vážna
majetková či iná ujma mu bezprostredne a reálne hrozí. Túto skutočnosť nielenže žiadnym relevantným

dôkazom neosvedčil, ale ani dostatočne netvrdí, v čom táto ujma má spočívať. Len samotná skutočnosť,
že žalovaný napriek skončeniu nájomného vzťahu naďalej predmetné byty neoprávnene užíva, a
preto žalobca nemôže začať realizovať „plánované“ a „nevyhnutné“ rekonštrukčné stavebné práce,
resp. že žalovaný mu tak bráni v nerušenom výkone vlastníckeho práva, nie je automaticky a bez
ďalšieho dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobca síce uviedol, že ide o plánovanú a

nevyhnutnú rekonštrukciu spojenú s odpojením inžinierskych sietí a vykonaním búracích prác, ktorých
hlučnosť a prašnosť neumožňuje riadne a pokojné užívanie predmetných bytov, avšak spomenuté
„naplánovanie“ rekonštrukcie a jej tvrdenú „nevyhnutnosť“, ktorá neznesie odklad, z vecného hľadiska
nijako bližšie nešpecifikoval ani neosvedčil, a teda súd nemá možnosť overiť pravdivosť alebo aspoňväčšiu mieru pravdepodobnosti týchto skutkových okolností, vrátane náležitej identifikácie škody či inej
ujmy, čo znemožňuje dospieť k právnemu záveru o opodstatnenosti navrhovaného neodkladného
opatrenia. Uvedené obdobne platí aj k žalobcom tvrdenému „ďalekosiahlejšiemu dosahu aj na vzťahy

žalobkyne s tretími osobami - zazmluvnenými dodávateľmi prác na plánovanú rekonštrukciu“, ktorý
mal vzniknúť v dôsledku nevypratania predmetných bytov zo strany žalovaného, pretože takisto nebol
nijako bližšie špecifikovaný a ani dôkazmi osvedčený. Len z takýchto všeobecných tvrdení a bez
náležitého osvedčenia existencie a obsahu zmluvných vzťahov žalobcu s tretími osobami potom nie
je zrejmé, v čom tento „ďalekosiahlejší dosah“ má spočívať a aká skutočná sankcia, majetková ujma,

či iné zhoršenie právneho postavenia žalobcu mu bezprostredne hrozí. Súd prvej inštancie dospel k
záveru, že len všeobecné a žiadnym relevantným dôkazom nepodložené konštatovanie žalobcu, že
nevyprataním predmetných bytov zo strany žalovaného mu potenciálne hrozí škoda, nie je postačujúce
pre aplikovanie výnimočného právneho inštitútu neodkladného opatrenia. V danom
prípade súd prvej inštancie nemal dostatočne osvedčené, že medzi sporovými stranami nastal taký
stav právnych a faktických vzťahov, ktorý by si bezpodmienečne vyžadoval rýchly zásah súdu a

poskytnutie súdnej ochrany formou neodkladného opatrenia. Keďže žalobca (navrhovateľ) neosvedčil
potrebu bezodkladne upraviť pomery medzi stranami, neboli splnené zákonom vyžadované podmienky
prenariadenieneodkladnéhoopatrenia,súdprvejinštancienávrhnanariadenieneodkladnéhoopatrenia
ako neopodstatnený zamietol. Splnenie ostatných kumulatívnych zákonných podmienok pre nariadenie
neodkladného opatrenia už nebolo potrebné skúmať, pretože, so zreteľom na už uvedené, nemohli

privodiť iné rozhodnutie vo veci.
1.4. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 262 ods. 1 a ods. 2 C.s.p. v
spojení § 255 ods. 1 C.s.p. Žalovaný mal v konaní plný procesný úspech, preto mu proti neúspešnému
žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Súd však v súlade
so zásadou procesnej ekonómie v zmysle Čl. 17 C.s.p. náhradu trov konania žalovanému nepriznal

(R 72/2018), pretože z obsahu spisu vyplýva, že mu v tomto konaní žiadne trovy súdneho konania ani
právneho zastúpenia, nevznikli.

2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca dôvodiac tým, že
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365

ods. 1 písm. f/ C.s.p.) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.). Nestotožnil sa s argumentáciou súdu
prvej inštancie, nakoľko má aj v zmysle rozhodovacej praxe Krajského súdu v Košiciach (uznesenie
zo dňa 22.6.2020, sp. zn. 9 Co 105/2020) za to, že potreba bezodkladnej úpravy pomerov medzi
stranami sporu je daná skutočnosťou ukončenia nájomného vzťahu so žalovaným výpoveďou, užívaním

predmetu nájmu bez právneho dôvodu, nevhodným správaním žalovaného v predmete nájmu a tým
súvisiacim vznikom škôd na majetku žalobcu, a tiež bezprostrednou hrozbou vzniku škôd žalobcu z
dôvoduneplneniasisvojichzmluvnýchzáväzkovvočidodávateľomnavykonanierekonštrukcie.Žalobca
má za to, že jednoznačne súdu osvedčil nasledovné skutočnosti: (i) vlastnícke právo k predmetu nájmu -
a to predložením príslušných listov vlastníctva, (ii) existenciu nájomných vzťahov medzi stranami sporu -

predloženímzmlúv,(iii)ukončenienájomnýchvzťahovsožalovanýmnazákladevýpovedí,(iv)existenciu
právoplatných stavebných povolení - predložením stavebných povolení, (v) nevypratanie žalovaného z
predmetu nájmu - opätovnými výzvami žalobcu na vypratanie a odovzdanie predmetu nájmu, (vi) vznik
škôd na predmete nájmu a potenciálny vznik ďalších škôd na predmete nájmu v súvislosti
s existenciou právoplatných stavebných povolení na realizáciu rekonštrukcie. Podľa žalobcu súd prvej

inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď v zmysle
skutočností tvrdených a osvedčených žalobcom skutkový stav vyhodnotil tak, že potreba naliehavej
úpravy pomerov neodkladným opatrením nie je daná. Rovnako nesprávne súd prvej inštancie vyhodnotil
predloženédôkazy,týkajúcesanevhodnéhosprávaniasažalovanéhovbytovýchdomoch.Zpredloženej
fotodokumentácie je zrejmé, že v bytovom dome Q. sa nachádza rozbité okno, nevhodné správanie

žalovaného možno vyvodiť z predloženej žiadosti obyvateľov bytového domu Q. X o nápravu, ako aj
z predloženej snímky komunikácie medzi stranami sporu. Žalovaný povolil užívanie predmetu nájmu
filmovému štábu za účelom filmovej produkcie, a to aj pred bytovým domom Q. X, ku ktorému nemá
žiadny užívací titul. Žalovaný mal vedomosť, že žalobca s uvedenou činnosťou nesúhlasí a informoval
ho, že žalovaný nedisponuje žiadnym právom, ktoré by mu umožňovalo povolenie prítomnosti filmovej

produkcie v priestoroch, ktoré sú súkromným vlastníctvom žalobcu. Tieto tvrdenia žalobca podporil aj
fotodokumentáciou realizácie filmovej produkcie. Žalovaný užíva predmet nájmu bez právneho dôvodu,
spôsobuje škody na predmete nájmu a koná v rozpore s výslovnými
zákazmi žalobcu ako vlastníka predmetu nájmu (s poukazom na povolenie vstupu filmového štábu dopredmetu nájmu). Rovnako tiež žalovaný bez právneho dôvodu užíva priestor pred bytovým domom
na parkovanie osobného automobilu. Žalobca má za to, že už samotná skutočnosť, že sa žalovaný
správa v predmete nájmu nevhodne a nerešpektuje zákazy žalobcu je stav, ktorý si jednoznačne

vyžaduje rýchly zásah súdu a poskytnutie súdnej ochrany formou neodkladného opatrenia, a to najmä
s poukazom na skutočnosť, že žalovaný užíva predmet nájmu bez právneho dôvodu a nad mieru
prípustnú pomerom tým zasahuje do vlastníckeho práva žalobcu k predmetu nájmu, ktorý okrem iného
nemôžesvojevlastníckeprávoadekvátnevykonávať,atonajmäsohľadomnaplánovanúrekonštrukciu.
Žalobca poukázal na uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 22.6.2020, sp. zn. 9 Co 105/2020,

ktorým konajúci súd potvrdil uznesenie Okresného súdu Košice o nariadení neodkladného opatrenia
na vypratanie nehnuteľnosti. V predmetnom konaní bol skutkový stav podobný v tom, že žalovaný
ako nájomca, odmietal po skončení nájomného vzťahu vypratať predmet nájmu, pričom Okresný súd
Košice, ako aj Krajský súd v Košiciach, ho k tejto povinnosti zaviazali, keďže žalobca preukázal (i)
zánik nájomného vzťahu odstúpením prenajímateľa, (ii) pretrvávajúce
neuvoľnenie a neodovzdanie priestorov, (iii) naliehavosť pre riziko ďalšieho znehodnocovania stavby.

Všetky menované skutočnosti osvedčil aj žalobca v návrhu. Žalobca má za to, že v konaní osvedčil
potrebu bezodkladnej úpravy pomerov, ako aj všetky požiadavky na nariadenie neodkladného opatrenia,
ako je napríklad proporcionalita neodkladného opatrenia či skutočnosť, že požadovaný stav nemožno
dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Žalobcovi hrozí vznik škody spôsobenej neplnením zmluvných
povinností vo vzťahu k zazmluvneným dodávateľom rekonštrukcie. Časové odsúvanie rekonštrukcie

pre žalobcu znamená zvyšujúce sa náklady a zároveň oneskorené príjmy, ktoré by mohol v budúcnosti
dosahovať z nájomnej prevádzky bytových domov. Vznikajú mu náklady na právne služby, súdne
poplatky a podobne. Podľa žalobcu súdna ochrana má byť poskytovaná efektívne a účelne a v čase,
kedy je možné efektívne vzniku škôd zabrániť. Žalobca poukázal aj na obdobné spory, v ktorých konajúci
súd vydal uznesenie o neodkladnom opatrení a zaviazal žalovaných na vypratanie nehnuteľnosti

(uznesenie Okresného súdu Prievidza zo dňa 12.9.2025, sp. zn. 21 C 59/2025, uznesenie Mestského
súdu Bratislava IV zo dňa 4.9.2025, sp. zn. 6 C 44/2025). Odvolateľ odvolaciemu súdu navrhol, aby
uznesenie súdu prvej inštancie zmenil a jeho návrhu na vydanie neodkladného opatrenia v celom
rozsahu vyhovel.

3. Odvolací súd, v súlade s § 329 ods. 1 C.s.p., doručil žalovanému uznesenie súdu prvej inštancie,
návrh na vydanie neodkladného opatrenia s prílohami, odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie,
s tým, že má možnosť vyjadriť sa k odvolaniu a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v lehote
10 dní odo dňa ich doručenia. Žalovanému bolo uznesenie súdu prvej inštancie, návrh na vydanie
neodkladného opatrenia s prílohami, odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie, doručené dňa

14.10.2025, žalovaný sa k zaslanému nevyjadril.

4. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 380 ods. 1 C.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania
podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné a odvolaním
napadnuté uznesenie bolo potrebné zmeniť (§ 388 C.s.p.).

5. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

6. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne

upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
7. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo vykonala,
niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

8. Podľa § 326 ods. 1 C.s.p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach

žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

9. Podľa § 326 ods. 2 C.s.p. k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

10. Podľa § 329 ods. 1 C.s.p. súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaníproti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

11. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

12. Podľa § 336 ods. 1 C.s.p. ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo
výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto

povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú
úpravu pomerov medzi stranami.

13. Podľa § 337 ods. 1 C.s.p. ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak
navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením
ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch

s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.

14. Podľa § 337 ods. 2 C.s.p. súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet
konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného
stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.

15. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd, či je osvedčená existencia právneho
vzťahu medzi sporovými stranami, či žalobcom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu
neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), či uložením
požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca

domáha (princíp efektívnosti), či navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností
prípadudočasnýcharakter,nebudevytvorenýnenávratnýstav,čiprávneúčinkyneodkladnéhoopatrenia
neobmedziapovinnúosobuneprimeranýmspôsobomanadnevyhnutnýrozsah(princípproporcionality),
či sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 C.s.p.).

16. Navrhovateľ neodkladného opatrenia musí súd opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o
potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút
charakteristický. Rozhodujúce skutočnosti musí žalobca náležitým spôsobom osvedčiť. Osvedčenie
(na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje
najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať

na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na
všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná.

17. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá
však musí byť objektívne preskúmateľná na základe odôvodnenia rozhodnutia. Neodkladné opatrenie

bude spravidla opodstatnené, ak jeho navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy,
dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne
hrozízhoršeniejehoprávaoprávnenýchzáujmov,prípadnehrozízhoršeniejehoprávnejpozíciedotakej
miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. Pri neodkladných opatreniach, ktoré
majú zabezpečovací a preventívny charakter, je súd primárne povinný vyhodnotiť, či by úkon, ktorému

sa má predísť, nelegitímnym spôsobom sťažil alebo znemožnil ochranu práv a oprávnených záujmov
navrhovateľa v rámci konania vo veci samej. Požadované obmedzenie musí byť primerané a
nesmie nad nevyhnutnú mieru limitovať dotknutú osobu, resp. poskytovať navrhovateľovi neadekvátnu
výhodu.

18. V prejednávanej veci sa žalobca domáha nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd
uložil žalovanému povinnosť vypratať byty vo vlastníctve žalobcu, ktoré žalovaný využíva na ďalšie
prenajímanie, a to aj po tom, čo mu žalobca vypovedal nájom týchto bytov, prenajatých v zmysle
zákona č. 98/214 Z. z. o krátkodobom nájme bytu. Potrebu bezodkladnej úpravy pomerov nariadením
neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že žalovaný mu tým, že odmietol vypratať dotknuté byty a

naďalej inzeruje ich prenájom, bráni vo výkone jeho vlastníckeho práva, žalobcovi hrozí škoda tým, že
nemôže realizovať plánovanú rekonštrukciu, povolenú rozhodnutím stavebného úradu.19.1. Odvolací súd, na rozdiel od záverov súdu prvej inštancie, zastáva názor, že v prejednávanej veci
sú splnené všetky zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobca preukázal, že
je vlastníkom dotknutých bytov (listy vlastníctva č. XXXX a č. XXXX na č. l. spisu 26 a nasl. a

č. l. 31 a nasl.) a že predmetné byty prenajal žalovanému na základe zmlúv o krátkodobom nájme bytu
zo dňa 1.9.2024 a 25.11.2024 (č. l. spisu 35 a nasl. a č.l. 42 a nasl.). Rovnako preukázal, že zmluvy
o krátkodobom nájme, uzatvorené so žalovaným vypovedal podľa výpovedného dôvodu dohodnutého
v zmluvách (č. l. spisu 67 a 68), výpovedná lehota uplynula dňa 28.6.2025 (dôkaz na č. l. spisu 12).
Žalobca tak osvedčil nárok, ktorému sa má neodkladným opatrením poskytnúť ochrana. Podľa názoru

odvolacieho súdu žalobca preukázal aj potrebu neodkladnej úpravy pomerov, keď mu bezprostredne
hrozí ujma v dôsledku toho, že nemôže realizovať svoje práva vlastníka, v ich výkone mu bráni žalovaný
tým, že bez právneho dôvodu (po vypovedaní nájmu) užíva nehnuteľnosti patriace žalobcovi tak, že tieto
prenajíma a dobrovoľne ich žalobcovi neodovzdal (výzvy na vypratanie zo dňa 15.7.2025 na č. l. spisu 9
a 10). Žalobca preukázal, že disponuje právoplatnými stavebnými povoleniami pre účely rekonštrukcie
domov v Bratislave na Q. ul. č. X a X (rozhodnutie č. XXXX/XXXXX/XXXX/STA/Fed, zo dňa 20.3.2023

na č. l. spisu 51 a nasl.; rozhodnutie č. XXX/XXXX/XXXX/STA/Kaj/G-XX, zo dňa 31.1.2024 na č. l. spisu
58 a nasl.; ohlásenie začatia stavby zo dňa 4.4.2025 na č. l. spisu 48), z ktorého dôvodu aj zmluvy o
krátkodobom nájme bytu žalobcovi vypovedal. V zmysle stavebných povolení rekonštrukcia domu na Q.
č. X spočíva v zateplení domu, zmene dispozícii stavby, výmene okien, dverí a vrstiev strešného plášťa,
rekonštrukcia domu na Q. č. X spočíva v zateplení stavby, výmene okenných a dverných konštrukcií,

výmene zábradlí, výmene nášľapných vrstiev podláh, zmene dispozície bytov na 2. až 5. nadzemnom
podlaží. Podľa názoru odvolacieho súdu je zrejmé, že realizácia povolenej rekonštrukcie nie je možná
za súčasného užívania bytov, jej odďaľovaním vzniká žalobcovi škoda tým, že nemôže realizovať
svoje práva vlastníka spojené s vlastníckym právom dotknutých nehnuteľností (realizovať rekonštrukciu,
prípadneinýmspôsobomnakladaťsosvojímvlastníctvom).Podľanázoruodvolaciehosúdujenesporné,

že uložením požadovanej povinnosti možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca domáha a právne
účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný
rozsah, keďže žalovaný nevyužíva prenajaté byty pre potreby svojho bývania, ale na účely ďalšieho
prenajímania, ako listinnými dôkazmi (ktoré žalovaný v konaní nerozporoval) preukázal žalobca. V tejto
súvislostiodvolacísúdprihliadolajnaskutočnosť,žedobanájmuvprípadochobochzmlúvuzatvorených

medzi žalobcom a žalovaným končí dňa 31.12.2025.
19.2. Odvolací súd uložil žalovanému, okrem povinnosti byt vypratať, tento aj odovzdať žalobcovi,
uloženia ktorej povinnosti sa žalobca v petite návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia explicitne
nedomáhal. Odvolací súd má za to, že tým neporušil zásadu viazanosti žalobným návrhom (§ 216
ods. 1 C.s.p.), postupoval tak v záujme materiálnej vykonateľnosti rozhodnutia. Odvolací súd v tejto

súvislosti poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo 20/2022,
zo dňa 31.1.2023 (m.m.), podľa ktorého „Iba súd rozhoduje o tom, ako bude formulovaný výrok jeho
rozhodnutia. Prípadným návrhom žalobcu na konkrétne znenie výroku rozhodnutia pritom nie je viazaný.
Pri formulácií výroku rozhodnutia súd musí dbať, aby vyjadroval (z obsahového hľadiska) to, čoho sa
žalobca žalobou skutočne domáhal.“

20. Odvolací súd uvádza, že nariadené neodkladné opatrenie v danom prípade procesne konzumuje
vec samu, pretože jeho nariadením je dosiahnutá trvalá úprava pomerov medzi stranami sporu, preto
odvolací súd povinnosť na podanie žaloby vo veci samej žalobcovi v zmysle § 336
ods. 1 veta druhá C.s.p., neuložil.

21. V súlade s § 337 ods. 1 C.s.p. v záujme rovnosti sporových strán na zabezpečenie adekvátnej
ochrany práv a oprávnených záujmov osôb, proti ktorým tak neodkladné opatrenie smeruje, súd poučil
žalovaného osobitným výrokom o tom, že môže podať voči žalobcovi samostatnú žalobu vo veci samej,
týkajúcu sa aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu, nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy

spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.

22. O nároku na náhradu trov (celého) konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 2 C.s.p.
v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p. Odvolací súd vyhovel návrhu žalobcu na nariadenie
neodkladného opatrenia, stal sa tak v konaní procesne úspešným, preto mu odvolací súd priznal nárok

na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).23. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 10 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov; § 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní

proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania

žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§
435 C.s.p.).