Rozsudok – Zmenky ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. október 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2CoZm/2/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1520206536
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nora Vladová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1520206536.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Nory Vladovej a členiek senátu

JUDr. Ľubice Kriškovej a JUDr. Viery Malinowskej v právnej veci žalobcu: De Vries Group Slovakia s.r.o.,
so sídlom Tallerova 4, 811 02 Bratislava, IČO: 47 243 368, proti žalovaným: 1/ IKT Services Slovakia
s. r. o., so sídlom Drieňová 14, 821 01 Bratislava, IČO: 44 524 161, 2/ L.. M. C., nar. XX.XX.XXXX,
bytom X. O. XXX/XX, XXX XX Z., zastúpený: Advokátska kancelária POTOMA & Co., s. r. o., so
sídlom Račianska 153, 811 54 Bratislava, IČO: 36 861 898, v konaní o zaplatenie 130.708,10 Eur s
príslušenstvom zo zmenky, o odvolaní žalovaného v 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Bratislava
V č. k. 8CbZm/35/2020 - 111 zo dňa 12.5.2022 takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V č. k. 8CbZm/35/2020 - 111 zo dňa
12.5.2022 p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava V rozsudkom č. k. 8CbZm/35/2020 - 111 zo dňa 12.5.2022 vo výroku I uložil
žalovanému v 2. rade povinnosť zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu 130.708,10 Eur spolu so 6%-ným
ročným úrokom zo sumy 131.867,43 Eur od 10.07.2020 do 31.07.2020; so 6%-ným ročným úrokom zo

sumy 130.867,43 Eur od 01.08.2020 do 27.08.2020; so 6%-ným ročným úrokom zo sumy 130.708,10
Eur od 28.08.2020 do zaplatenia; zmenkovú odmenu vo výške 439,55 Eur, a to všetko do 3 dní od
právoplatnostirozsudku.Tátopovinnosťžalovanéhov2.radezaniknevrozsahuplnenia,ktoréžalobcovi
na základe platobného rozkazu č. k. 8CbZm 35/2020-30 zo dňa 21.04.2021 poskytne žalovaný v 1. rade.
Vo výroku II súd priznal žalobcovi voči žalovanému v 2. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100%, v rozsahu, v ktorom mu náhradu trov konania zaplatí žalovaný v 1. rade na základe platobného
rozkazu č. k. 8CbZm 35/2020-30 zo dňa 21.04.2021. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej

inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa domáhal, aby súd
zaviazal žalovaných 1/ a 2/ na zaplatenie zmenkovej sumy 130.708,10 € spolu so 6% ročným úrokom
zo sumy 131.867,43 Eur od 10.07.2020 do 31.07.2020, zo sumy 130.867,43 Eur od 01.08.2020 do
27.08.2020,zosumy130.708,10Eurod28.08.2020dozaplatenia,azmenkovúodmenuvovýške439,55
Eur a na náhradu trov konania na tom skutkovom základe, že žalobca uzavrel so žalovaným 1/ dňa

05.04.2016 zmluvu o kontokorentnom úvere č. 8419315P1. Na základe tejto zmluvy poskytol žalobca
žalovanému 1/ úver do výšky limitu 70.000,- € v znení dodatku č. 1 zmena úverového limitu na 130.000,-
Eur a dodatku č. 2 zmena úverového limitu na 123.000,- Eur. Na zabezpečenie pohľadávky zo zmluvy
bola dňa 05.04.2016 uzavretá Dohoda o vyplňovacom zmenkovom práve č. 8419315P1/D1, na základektorej bola vystavená blankozmenka a kde vystupovali žalovaný 1/ ako vystaviteľ blankozmenky a
žalovaný2/akoavalistablankozmenky.Nakoľkopreneplneniezmluvnýchpodmienokdošlokvyhláseniu
predčasnej splatnosti predmetného úveru dňa 31.03.2020, banka v súlade s Dohodou o vyplňovacom

zmenkovom práve riadne a včas vyplnila chýbajúce údaje v blankozmenke, a to zmenkovú sumu
131.867,43 Eur a dátum splatnosti 09.07.2020. Po vyplnení blankozmenky žalovaní uhradili celkovo
sumu vo výške 1.159,33 Eur. Do dnešného dňa žiaden zo subjektov povinných na hradenie, aj napriek
výzve banky neuhradil zvyšnú časť zmenkovej sumy, a to ani čiastočne.

3. Platobný rozkaz č. k. 8CbZm/35/2020-30, ktorý vydal prvoinštančný súd bol voči žalovanému 2/
zrušený z dôvodu podania odporu, v ktorom žalovaný 2/ uviedol, že nárok je sporný a dlh žalovaného
2/ neexistuje a preto zmenka bola vyplnená v rozpore s dohodou o vyplňovacom práve a zmluvou o
kontokorente. Žalobca nepreukázal skutočnú výšku pohľadávky zabezpečenej zmenkou, nevymáhal
a písomne nežiadal od žalovaného 1/ plnenie, ale hneď pristúpil k vyplneniu blankozmenky, a to bez
riadneho predloženia predmetnej zmenky do dnešného dňa a žalovaní boli len vyzvaní na plnenie. V

ďalšom uviedol, že žalovaný 2/ podpísal predmetnú zmenku ako avalista - spotrebiteľ a prevzal len
formálne záväzok zo zmluvy o kontokorentne. Poukázal na skutočnosť, že sa dňa 21.10.2020 vzdal
funkcie konateľa žalovaného 1/, keďže v ORSR nebol zosúladený skutočný stav so stavom zapísaným,
funkcia zanikla dňa 23.01.2021.

4. Žalobca k odporu žalovaného 2/ uviedol, že vyhlásil predčasnú splatnosť z dôvodu dlhodobého
omeškania. Keďže ide o kauzálnu námietku a dôkazné bremeno znáša žalovaný, pri vyplnení zmenky
postupoval žalobca v súlade s dohodou a zmenková suma je správna, nakoľko zohľadnil úhrady
splátok, ktoré mal v evidencii. Žalovanému 2/ bolo zo strany žalobcu vysvetlené, aké sú následky
spojené s pojmom „aval/avalista“, ktorú podpísal ako fyzická osoba. Žalobca rozporoval a uviedol, že

zmenku predložil riadne v deň jej splatnosti v mieste jej platenia. Poukázal na konštantnú judikatúru
o abstraktnosti právneho úkonu a že záväzky zo zmenky sú bezpodmienečné a nesporné. V tomto
zmysle žalobca uviedol, že oprávnenosť námietok musí žalovaný preukázať, teda znáša dôkazné
bremeno a pri kauzálnych námietkach nie je možné preniesť dôkazné bremeno zo žalovaného na
žalobcu. K zosplatneniu došlo v súlade so zmluvou o kontokorentne. Žalobca zasielal žalovanému

výzvy na úhradu pohľadávky dňa 05.02.2020. Dňa 02.04.2020 oznámil zosplatnenie zo dňa 31.03.2020
a až následne vyplnil blankozmenku, čo oznámil listami 09.07.2020 a vyzval žalovaných na plnenie.
Ohľadom tvrdenia žalovaného, že je spotrebiteľom uviedol, že zmluva o kontokorentne bola uzavretá
medzi dvoma právnickými osobami za účelom podnikania žalovaného 1/ a všetky nasledujúce právne
vzťahy viažuce sa na túto zmluvu nemôžu byť posudzované ako spotrebiteľské. Žalovaný 2/ avaloval

predmetnú zmenku nie za uspokojením svojich osobných potrieb. Žalovaný 2/ sa vyjadril k replike
žalobcu formou dupliky, kde uviedol, že ide o zmenku, ktorá plnila vo vzťahu k právam a povinnostiam
vyplývajúcim zo Zmluvy o kontokorentnom úvere č. 8419315P1 v znení neskorších dodatkov, t.j. k
právam a povinnostiam nezmenečnej povahy, funkciu prostriedku zaistenia/zabezpečenia týchto práv
a povinností, a záväzky z tejto zmenky sú sporné. S poukazom na uvedenú funkciu zmenky uviedol,

že nárok na zaplatenie zmenkovej sumy vo výške 130.708,10 EUR je sporný a dlh žalovaného 2/
vo výške, v akej uvádza žalobca v tomto konaní neexistuje. Žalobca vyplnil blankozmenku v rozpore s
Dohodou o vyplňovacom práve č. 8419315P1/D k blankozmenke č. 8419315P1/B1, ako aj v rozpore so
Zmluvou o kontokorentnom úvere. Žalobca fakticky do dnešného dňa zákonným spôsobom nepredložil
zmenku žalovanému 2/ (a pravdepodobne ani žalovanému 1/ na platenie, čím mohli zaniknúť práva zo

zmenky voči tzv. postihovým (nepriamym) dlžníkom, a preto, že s poukazom na vyššie uvedenú tzv.
negatívnu dôkaznú teóriu (t.j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne
nepreukazuje) nemožno od žalovaného 2/ spravodlivo požadovať, aby v konaní preukazoval reálnu
neexistenciu určitej právnej skutočnosti, t.j. nemožno od žalovaného 2/ požadovať, aby preukazoval,
že dlh žalovaného 1/ a 2/ neexistuje resp. že neexistuje v uplatnenej výške, že žalobca do dnešného

dňa zákonným spôsobom nepredložil zmenku žalovanému 2/ (a pravdepodobne ani žalovanému 1/)
na platenie, a že žalobca iba vyzval žalovaných na zaplatenie dlžnej sumy, avšak bez skutočnej resp.
zákonnej prezentácie/predloženia zmenky na platenie. Žalovaný 2/ ako aval sa svojím podpisom na
blankozmenke zaručil za zaplatenie zmenky pre celú zmenkovú sumu, a to ako fyzická osoba resp.
spotrebiteľ.

5. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku ďalej uviedol, že na základe vykonaného dokazovania
z prvopisu zmenky, odkazujúcej na zmluvu č. 8419315P1, ktorá bola vystavená v Bratislave dňa
09.06.2020 zistil, že sa žalovaný 1/ zaviazal zaplatiť na rad žalobcu dňa 05.04.2016 zmenkovú sumu131.867,43 Eur, bez protestu. Ako avalista sa na zmenku podpísal žalovaný 2/, ktorý bol v tom čase
zároveň aj konateľom žalovaného 1/. Zmenka obsahuje všetky náležitosti predpísané v čl. I. § 75
zmenkového zákona pre vlastnú zmenku. Predložením jej prvopisu žalobca svoje zmenkové práva

preukázal. Jej prvopisom žalobca preukázal, že je jej riadny majiteľ a má právo postihom žiadať
zmenkovú sumu, ak zmenka nebola zaplatená, šesťpercentné úroky od dňa splatnosti a odmenu vo
výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy (čl. I. § 48 ods. 1 zmenkového zákona). Súd z úradnej
povinnosti skúmal, či vo veci nejde o spotrebiteľský právny vzťah, preto sa v prvom rade zaoberal
otázkou, či zaviazanosť žalovaného 2/ zmenkou vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.

Žalovaného 2/ v tomto zmenkovo-právnom vzťahu nie je možné považovať za spotrebiteľa, keďže
sa za zaplatenie zmenky nezaručil za účelom uspokojenia svojich súkromných, osobných potrieb, ale
aby umožnil vystaviteľovi zmenky vykonávať jeho podnikateľskú činnosť (Rozsudok Súdneho dvora
Európskej únie C-419/11 zo dňa 14.3.2013). Zmluvu o zmenkovom vyplňovacom práve uzavrel žalobca
s vystaviteľom zmenky, ako aj ďalšími troma žalovanými ako avalistami. Žalovaný 2/ tak prejavil súhlas
s podmienkami vyplnenia blankozmenky v prípade nesplatenia zmenkou zabezpečenej pohľadávky

z úverovej zmluvy. Jeden a ten istý úverový vzťah nemožno voči niektorým jeho stranám považovať
za podnikateľský a voči iným za spotrebiteľský. Pripustením takéhoto výkladu by obchodnozáväzkové
vzťahy stratili akúkoľvek právnu istotu. Povaha záväzkového vzťahu sa určuje podľa okolností pri ich
vzniku (§ 261 ods. 1 ObZ). Súd mal z listinných dôkazov preukázané, že zaviazanosť žalovaného
2/ nevznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, a preto nebolo potrebné, aby žalobca súdu

predložil špecifikáciu zmenkovej sumy, keďže v tomto smere je dôkazné bremeno na žalovanom, aby
kvalifikovanýmspôsobomvzniesolnámietkuvýškyzmenkovejsumyauviedolzakejvýškymázmenková
suma pozostávať. Žalobca napriek tomu, že túto povinnosť nemá, predložil súdu špecifikáciu zmenkovej
sumy a špecifikáciu splácania úveru odo dňa načerpania úveru po deň vyplnenia zmenky.

6. Hoci avalista - žalovaný v 2. rade - nebol priamym účastníkom zmluvy o úvere, v dôsledku čoho
by v zásade nebol oprávnený vznášať ani kauzálne námietky proti majiteľovi zmenky, t.j. napr. ani
námietkuneexistenciedlhu,vdanomprípadesúdprihliadolnato,žežalovaný2/akoavalistabolzároveň
konateľom právneho predchodcu žalovaného 1/ v čase uzavretia zmluvy o úvere. Kauzálne námietky
patria k tzv. relatívnym, uplatniť ich je možné len medzi účastníkmi kauzálneho vzťahu. Vo všeobecnosti

sa však uznáva, že ak zmenkový ručiteľ ako konateľ právnickej osoby, ktorá zmenku vystavila, v mene
tejto právnickej osoby dojednal záväzkový vzťah, ktorý bol zabezpečený zmenkou, má aj on právo
vznášať kauzálne námietky v rovnakom rozsahu ako právnická osoba, za ktorú konal. Preto napriek
tomu,žežalovaný2/sapriamymúčastníkomzmluvyoúverenestal,sújehokauzálnenámietkyprípustné
tým, že so žalobcom uzavretie zmluvy ako konateľ dlžníka dojednal. Akékoľvek zabezpečenie záväzku,

vrátane zmenkového ručenia, slúži práve na zabezpečenie záväzku, a preto nie je podmienkou, aby
osoba poskytujúca záruku niečo z poskytnutého plnenia prijala. Žalovaný 2/ nepodpisoval len zmenku,
ale aj Dohodu, kde je výslovne uvedené, že ide o zabezpečenie nárokov z predmetného záväzkového
vzťahu. Je len na stranách právnych úkonov, aké zabezpečenie si dobrovoľne dohodnú. Žalovaný
2/ namietal platnosť zmenky vzhľadom na neplatnosť Dohody o zmenkovom vyplňovacom práve z

dôvodu neurčitosti výšky pohľadávky. Súd uvádza, že na predloženej zmenke je presne uvedené číslo
úverovej zmluvy, ktorú zabezpečuje a keďže išlo pôvodne o blankozmenku, suma na nej ani nemohla
byť uvedená, keďže výška pohľadávky sa v priebehu čerpania a splácania poskytnutého úveru menila,
a to aj vzhľadom na plnenie žalovaných po vyplnení predmetnej zmenky. Na začiatku úverového vzťahu
nebolo možné určiť výšku pohľadávky, keďže v prípade riadneho splácania úveru ani nemuselo dôjsť k

vyplneniu blankozmenky. Súd s poukazom na rozsudok NS SR 4Obo 21/2012 z 31.07.2012, že žalobca
nemá povinnosť preukazovať svoj nárok iným spôsobom než predložením prvopisu zmenky, ktorá za
predpokladu, že spĺňa formálne náležitosti, zabezpečuje právo majiteľovi na zaplatenie. V ďalšom súd
uvádza a stotožňuje sa s argumentáciou žalobcu, že vo veci námietky výšky zmenkovej sumy platí,
že pokiaľ je v námietkach proti platobnému rozkazu len konštatované, že blankozmenka bola vyplnená

nesprávne, nemôže táto námietka obstáť, pretože z nej nevyplýva v akom rozsahu je platobný rozkaz
napádaný a či teda predmetom konania o námietkach je celý zmenečný peniaz alebo iná čiastka, a
to s poukazom na rozsudok Vrchného súdu v Prahe 9Cmo 7/2003 z 29.03.2004. Dôkazné bremeno
pri ich preukazovaní znáša vždy žalovaný, ak ho neunesie, nie je možné považovať jeho námietku
za relevantnú a uloženie povinnosti žalobcovi na predloženie takéhoto dôkazu by bolo prenesením

dôkazného bremena na žalobcu zo žalovaného 2/ s poukazom na Nález ÚS SR, III.ÚS 603/2017 z
27.03.2018. Dlžník musí preukázať obsah vyplňovacieho práva a že nebolo dodržané, resp. že záväzok
zo zmenky nevznikol alebo zanikol. Záväzok zo zmenky je teda záväzkom nesporným a žalobca ako
majiteľ zmenky nemá povinnosť svoj nárok preukazovať iným spôsobom, než predložením prvopisuzmenky, ktorá, ak spĺňa formálne náležitosti, zabezpečuje svojmu majiteľovi právo na jej zaplatenie V
ďalšom žalovaný 2/ namietal, že nenastala splatnosť úveru a žalobca si uplatnil pohľadávku predčasne
a nedôvodne. K uvedenej námietke súd dodáva, že žalobca listinným dôkazom preukázal oznámenie

o zosplatnení úveru spolu s doručenkou, avšak keďže ide o kauzálnu námietku (na ktorú má žalovaný
právo, pretože bol avalistom a zároveň konateľom vystaviteľa teda žalovaného 1/), platí, že dôkazné
bremeno pri ich preukazovaní znáša vždy žalovaný, ak ho neunesie, nie je možné považovať jeho
námietku za relevantnú (rozsudok NS SR 4Obo 21/2012 z 31.07.2012).

7. K námietke nepredloženia zmenky žalovaným 2/ prvostupňový súd dodal, že oznámenie o vyplnení
balnkozmenky spolu s výzvou na plnenie bolo zasielané aj žalovanému 1/ a aj žalovanému 2/ na dve
známe adresy žalovaného 2/, na ktorých uvedenú zásielku aj prevzal ako to vyplýva z doručeniek.
Navyše, s poukazom na čl. 46 ods. 2 zmenkového a šekového zákona je na dlžníkoch, aby preukázali,
že zmenka nebola predložená riadne a včas v spojení s Rozsudkom Vrchného súdu v Prahe 5Cmo
435/1993 z 23.01.1994 a zároveň voči avalistovi má prezentácia zmenky iba legitimačný účinok tzv.

upomínací. Nepredloženie zmenky avalistovi nemá za následok zánik práva zo zmenky t.j. zachovací
účinok prezentácie zmenky sa voči avalistovi neprejavuje. Žalovaný 2/ argumentoval, čo doložil aj
listinnými dôkazmi, že sa v októbri 2020 vzdal funkcie konateľa žalovaného 1/. Uvedené nič nemení na
skutočnosti, že žalovaný 2/ zmenku ako aj dohodu vyplňoval v čase keď ešte bol konateľom žalovaného
1/. Záväzok zo zmenky je nesporným záväzkom. V konaní nebolo preukázané, že by z dôvodov

uvedených v odpore nemal žalovaný 2/ povinnosť tento nesporný záväzok splniť. S prihliadnutím na
to, že podľa čl. I. § 47 ods. 1 zmenkového zákona sú všetci, ktorí zmenku vystavili, indosovali alebo
sa za ňu zaručili, zaviazaní majiteľovi rukou spoločnou a nerozdielnou, pričom žalovanému 1/ už bola
časť tej istej povinnosti uložená právoplatným platobným rozkazom, rozhodol súd súčasne tak, že
povinnosť žalovaného 2/ zanikne v rozsahu plnenia, ktoré žalobcovi poskytne na základe platobného

rozkazu žalovaný 1/. Žalovaný v 2. rade v konaní neprodukoval žiadne dôkazy, ktorými by nárok žalobcu
na zaplatenie požadovanej zmenkovej sumy spochybnil. Žalobca svoju dôkaznú povinnosť splnil už
predloženímzmenkyanakoľkovdanomprípadenejdeozmenku,ktorábyzabezpečovalaspotrebiteľskú
zmluvu, súd nemôže od žalobcu vyžadovať predkladanie ďalších dôkazov, ktoré by mali preukazovať
výšku kauzálnej pohľadávky. Dôkazná núdza žalovaného v 2. rade nemôže ísť na ťarchu žalobcu.

Zmenka je bez ohľadu na kauzu a funkcie, ktoré v sebe nesie, dokonalým, abstraktným skriptúrnym
cenným papierom, ktorého oprávnený majiteľ nie je povinný preukazovať ani dôvod záväzku, ani výšku
pohľadávky. Je v rozpore so zákonom požiadavka, aby žalobca sám preukazoval správnosť vyplnenej
zmenkovej sumy. Žalobca ako majiteľ zmenky nie je povinný preukazovať dôvod záväzku podľa § 495
Občianskeho zákonníka a dôkazné bremeno ohľadom oprávnenosti zmenkových námietok spočíva

v plnej miere na žalovanom. Žalobcovi na preukázanie svojej aktívnej legitimácie v spore plne stačí
predloženie zmenky bez toho, že by bol povinný predkladať akékoľvek dôkazy k preukázaniu dôvodnosti
výšky zmenkovej sumy. Žalobca prvopisom zmenky preukázal, že je riadnym majiteľom a má podľa čl.
I § 48 ods. 1 zákona zmenkového a šekového právo postihom žiadať zmenkovú sumu, 6% ročný úrok
zo zmenkovej sumy odo dňa splatnosti zmenky a zmenkovú odmenu vo výške 1/3 percenta zmenkovej

sumy. Záväzok zo zmenky je nesporným záväzkom, a keďže v konaní nebolo preukázané, že by
žalovaný 2/ z dôvodov uvedených v jeho vyjadreniach nemal povinnosť tento nesporný záväzok splniť,
súd žalobe vyhovel v celom rozsahu.

8. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobca mal v konaní

plný úspech, preto voči žalovanému 2/ má nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Povinnosť
nahradiť žalobcovi trovy, ktoré mu v konaní vznikli, má žalovaný 2/ spoločne a nerozdielne so žalovaným
1/, ktorý už bol na ich náhradu právoplatne zaviazaný. Preto aj v tomto prípade povinnosť žalovaného
2/ nahradiť žalobcovi trovy konania zanikne v rozsahu plnenia, ktoré z titulu náhrady trov žalobcovi
poskytne na základe platobného rozkazu žalovaný 1/.

9. Proti uvedenému rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný 2/ odvolanie z dôvodov uvedených
v § 365 ods. 1 písm. f), písm. h) CSP a navrhuje, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok
tak, že návrh žalobcu v celom rozsahu zamietne a žalobcovi uloží povinnosť uhradiť žalovanému v
2. rade náhradu trov konania. Vo svojom odvolaní žalovaný 2/ uviedol, že blankozmenka plnila vo

vzťahukprávamapovinnostiamvyplývajúcimzozmluvyokontokorentnomúvereibafunkciuprostriedku
zaistenia/zabezpečenia týchto práv a povinností a žalovaný v 2. rade ako aval sa svojím podpisom
na blankozmenke zaručil za zaplatenie zmenky pre celú zmenkovú sumu, a to ako fyzická osoba
resp. spotrebiteľ, nakoľko s poukazom na znenie § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka nekonal vrámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, a akékoľvek iné odlišné
zmluvné dojednania a/alebo dohody a/alebo výklady, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie
tejto definície, sú neplatné. Žalovaný v 2. rade ako fyzická osoba a spotrebiteľ v danom prípade podpísal

ako avalista blankozmenku vystavenú žalovaným v 1. rade výlučne z dôvodu, aby žalobca a žalovaný v
1. rade mohli uzavrieť Zmluvu o kontokorentnom úvere a aby žalovanému v l. rade boli zo strany žalobcu
poskytnuté peňažné prostriedky/úver. Žalovaný v 2. rade (v tomto vzťahu ako spotrebiteľ) iba formálne
prevzal záväzok vyplývajúci z tohto úkonu bez majetkovej protihodnoty pre seba a s podmienkou, že
žalobca a ani žiadna iná osoba ako majiteľ zmenky nebude na nej uplatňovať plnenie, t.j. s podmienkou,

že žalovaný v 1. rade sa sám včas postará o platenie. Podľa žalovaného blankozmenka plnila vo vzťahu
k právam a povinnostiam vyplývajúcim zo zmluvy o kontokorentnom úvere funkciu prostriedku zaistenia/
zabezpeeenia týchto práv a povinností a v tejto súvislosti žalobca vyplnil na blankozmenke sumu vo
výške 130.708,40 EUR, avšak samotný žalobca predložil dôkazy, ktoré spochybňujú nárok žalobcu
(resp. výšku nároku uplatneného v tomto konaní resp. sumu vyplnenú do blankozmenky), nakoľko jediný
interný výstup/dokument žalobcu, o ktorý žalobca opiera zmenečnú sumu vyplnenú do blankozmenky

je zmätocný, keď na jednom mieste uvádza výšku istiny 0,- EUR, na ďalšom mieste uvádza výšku istiny
116.450,00 EUR a na ďalšom mieste uvádza výšku istiny 119.791,14 EUR, pričom vyplnená bola suma
130.708,10 EUR. Žalovaný poukázal na Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. marca 2012, sp. zn. 6 M
Cdo 17/2010 a na tzv. negatívnu dôkaznú teóriu (t.j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci
charakter sa zásadne nepreukazuje) a nemožno od žalovaného v 2. rade spravodlivo požadovať, aby

v konaní preukazoval reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti, t.í, nemožno od žalovaného v 2.
rade požadovať, aby preukazoval, že dlh žalovaného v 1. rade a v 2. rade v určitej výške neexistuje.
Žalovaný 2/ ďalej poukázal, že blankozmenka plnila vo vzťahu k právam a povinnostiam vyplývajúcim
zo zmluvy o kontokorentnom úvere iba funkciu zaistenia/zabezpečenia týchto práv a povinností, a preto
bol žalobca povinný pred vyplnením blankozmenky vykonať úkony smerujúce k tomu, aby dlžnú sumu

vyplývajúcu zo zmluvy o kontokorentnom úvere vymáhal primáme priamo od žalovaného v 1. rade.
Žalobca však nevykonal žiadny relevantný úkon voči žalovanému v 1. rade, ale fakticky okamžite v
rozpore s dohodou o vyplňovacom práve k blankozmenke, žalobca pristúpil k vyplneniu blankozmenky
a požadoval zaplatenie údajnej dlžnej sumy súčasne od žalovaného v 1. rade a žalovaného v 2. rade.
Ďalej žalovaný 2/ v odvolaní poukázal na ustanovenie § 77 ods. 1 Zákona zmenkového a šekového

a v tejto súvislosti na to, že žalobca zákonným spôsobom nepredložil zmenku žalovanému v 2. rade
a ani žalovanému v 1. rade na platenie a iba vyzval žalovaných na zaplatenie dlžnej sumy, avšak
bez skutočnej resp. zákonnej prezentácie (predloženia) zmenky na platenie. Žalovaný 2/ zdôraznil, že
žalobca si v tomto konaní uplatnil nárok na zaplatenie zmenkovej sumy, ktorú žalovaný v 2. rade v
plnom rozsahu poprel a namietol vznik nároku žalobcu voči žalovanému v 2. rade na zaplatenie sumy

vo výške 130.708,10 EUR s prísl. tak, ako si to žalobca uplatnil v tomto konaní, nakoľko žalovaný v 2.
rade považuje nárok žalobcu voči žalovanému v 2. rade za nedôvodný a neopodstatnený. S ohľadom na
tieto skutočnosti žalovaný v 2. rade z uvedených dôvodov má za to, že konanie, ktoré bolo podkladom
pre vystavenie zmenky a predovšetkým pre dojednanie ručenia zmenky, ako aj samotné vyplnenie a
prezentácia zmenky boli uskutočnené na škodu avalistu (t.j. žalovaného v 2. rade), sú nepochybne v

rozpore so zásadami poctivého obchodného styku a v rozpore s dobrými mravmi.

10. Žalobca sa vyjadril k odvolaniu žalovaného 2/ a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
v celom rozsahu potvrdil. Žalobca sa vyjadril k jednotlivým odvolacím námietkam žalovaného 2/,
pričom k tvrdeniu žalovaného 2/, že je potrebné ho považovať za spotrebiteľa žalobca uviedol, že nič

nesvedčí tomu, že žalovaný 2/ avaloval zmenku za účelom uspokojenia vlastných potrieb ako fyzickej
osoby spotrebiteľa, naopak je zrejmé, že avaloval zmenku za účelom zabezpečenia Úverovej zmluvy
resp. úveru poskytnutého dlžníkovi - podnikateľovi pre účely podnikania, pričom zároveň poukazuje
na skutočnosť, že žalovaný 2/ bol v priamom vzťahu k dlžníkovi - podnikateľovi, nakoľko v čase
poskytovania úveru bol jeho konateľom. Napriek tomu, že žalovaný 2/ je fyzickou osobou, nemôže

byť táto skutočnosť univerzálnym dôvodom na to, aby bol v prípade akéhokoľvek konania v postavení
spotrebiteľa, čím by samozrejme požíval oveľa vyššiu právnu ochranu z pozície ekonomicky slabšej
zmluvnej strany, menej skúsenej v právnych záležitostiach. V prípade, že fyzická osoba poskytne
zmenkové ručenie a zmenka je súčasťou dohôd uzatvorených medzi podnikateľskými subjektami, je
nutné takéto ručenie chápať ako ručenie poskytnuté pre podnikateľské účely (viď stanovisko generálnej

advokátky vo veci vedenej pred Súdnym dvorom Európskej únie pod sp. zn. CF- 419/11 a obdobne
aj Uznesenie Súdneho dvora vo veci C-74/15, v konaní Dumitru Tarcau, líeana Tarcau proti Banca
Comerciala Intesa Sanpaolo Romania SA a ďalší, zo dňa 19.11.2015). Z uvedeného dôvodu je vylúčené
použitie akejkoľvek právnej úpravy či judikatúry vzťahujúcej sa výlučne na spotrebiteľské vzťahy.Namieta výšku zmenkovej sumy, resp. tvrdí, že žalobca predložil dôkaz, ktorý spochybňuje nárok
žalobcu, pretože je zmätočný. K námietke výšky zmenkovej sumy žalobca opakovane poukázal
na ust. § 17 zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového, z ktorého síce vyplýva, že kto je

žalovaný zo zmenky, môže vznášať (robiť) proti zmenkovému nároku určité námietky, je však na ňom,
aby oprávnenosť týchto námietok preukázal. Dôkazné bremeno teda spočíva na žalovanom a nie na
žalobcovi. Zmenka má v zásade povahu abstraktného a nesporného záväzku s dôsledkom, že jej
majiteľ nemusí preukazovať existenciu a výšku zmenkového dlhu. Pokiaľ povinný dôkazné bremeno
neunesie, bude nútený podľa zmenky plniť. Čo sa týka skutočnej výšky pohľadávky uplatnenej v

predmetnom súdnom konaní, žalobca uvádza, že v zmysle platnej judikatúry žalobca ako majiteľ
zmenky nie je povinný preukazovať dôvod záväzku a dôkazné bremeno ohľadom preukázania námietky
nesprávnej výšky zmenkovej sumy je v plnej miere na žalovanom, teda práve žalovaný v 2. rade
mal kvalifikovaným spôsobom vzniesť námietku výšky zmenkovej sumy a uviesť z akej výšky má
zmenková suma pozostávať. Žalovaný 2/ však neprodukoval v konaní žiaden dôkaz, ktorým by
spochybnil, či už úplné zaplatenie zmenkovej sumy alebo samotnú výšku zmenkovej sumy, naopak,

bez ďalšieho len spochybnil žalobcom predložený dôkaz, ktorý ani žalobca nebol povinný predkladať.
Po vyplnení blankozmenky došlo k realizovaniu čiastočných úhrad celkom vo výške 1.159,33 EUR, v
dôsledku čoho došlo k poníženiu pôvodnej zmenkovej sumy na žalovanú sumu. Z predloženého výpisu
nespochybniteľne vyplýva, že doplnená zmenková suma pozostávala v čase vyplnenia blankozmenky
z istiny vo výške 118.631,81 EUR, zo (zmluvného) úroku vo výške 4.349,31 EUR, úroku z omeškania

vo výške 7.528,81 EUR a z poplatkov vo výške 198,17 EUR. Žalobca je toho názoru, že sa k námietke
výšky zmenkovej sumy, resp. vyplnenia blankozmenky v rozpore s dohodou dostatočným spôsobom
vyjadril aj vo svojom vyjadrení k odporu zo dňa 25.06.2021. Súd sa s názorom žalobcu stotožnil a
taktiež dostatočným spôsobom na uvedené reagoval vo svojom odôvodnení (napr. bod 13, 16, 22
a 23 odôvodnenia Rozsudku). K námietke, že žalobca vyplnil blankozmenku v rozpore s Dohodou

o vyplňovacom zmenkovom práve a nevykonal žiadny relevantný úkon voči žalovanému v 1. rade
žalobca uviedol, že samotnému vyplneniu blankozmenky predchádzalo vyhlásenie úveru za predčasne
splatný, a to z dôvodu omeškania žalovaného v 1. rade so splácaním úveru. K zosplatneniu došlo v
súlade s úverovou zmluvou, resp. aj úverovými obchodnými podmienkami. O zosplatnení úveru, t.j.
ešte pred samotným vyplnením blankozmenky bol žalovaný v 1. rade riadne informovaný. Žalobca

má za to, že splnil všetky podmienky a vyčerpal všetky možností, aby sa domohol úhrady dlhu vo
vzťahu k žalovanému v 1. rade. Listom „Posledná výzva na zaplatenie dlžnej čiastky“ zo dňa 05.02.2020
vyzval žalovaného v 1. rade na uhradenie omeškaných splátok úveru, pričom zároveň žalovaného v
1. rade upozornil, že ak dlh neuhradí prehlási neuhradené záväzky za jednorazovo splatné a uplatní
svoju pohľadávku súdnou cestou. Nakoľko žalovaný v 1. rade napriek tejto výzve splátky neuhradil,

žalobca pristúpil k zosplatneniu úveru a listom „Oznámenie o zosplatnení úveru - výzva na zaplatenie
dlžnej čiastky" zo dňa 02.04.2020 vyhlásil pohľadávky z Úverovej zmluvy za splatné ku dňu 31.03.2020.
Až následne, keď tieto pokusy domôcť sa splatenia dlžnej čiastky od žalovaného v 1. rade zlyhali,
pristúpil žalobca k uplatneniu zabezpečenia úveru, keď vyplnil blankozmenku a listami „Oznámenie
o vyplnení blankozmenky a výzva na zaplatenie zo dňa 09.07.2020 vyzval tak žalovaného v 1. rade

ako aj žalovaného v 2. rade na úhradu zmenkovej sumy. Žalobca je presvedčený, že jeho konanie
nebolo/nie je protiprávne a ani ho nemožno označovať za konanie v rozpore so zásadami poctivého
obchodného styku. Už vôbec nemožno tvrdiť, že žalobca konal na škodu avalistu. Vyššie uvedené
tvrdenia žalovaného v 2. rade považuje žalobca za absurdné a ničím nepreukázané. Žalobca považuje
odvolanie žalovaného v 2. rade za nedôvodné a účelové, namieta rovnaké skutočnosti ako vo svojich

predchádzajúcich vyjadreniach, s cieľom vyhnúť sa splateniu svojich záväzkov.

11. Na vyjadrenie žalobcu reagoval žalovaný v podaní zo dňa 30.10.2023, v ktorom však žalovaný v
2. rade neuvádza žiadne nové skutočnosti, iba rovnaké tvrdenia, aké boli z jeho strany uvedené v
samotnom odvolaní. Taktiež žalobca sa v následnom vyjadrení pridržiaval svojich predchádzajúcich

vyjadrení.

12. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 CSP prejednal vec podľa § 380 ods. 1
CSP, bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín
verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP oznámený na

úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie,
s dôvodmi odvolania žalovaného 2/ a vyjadrením žalobcu, dospel odvolací súd k záveru, že odvolaniu
proti rozsudku nie je možné vyhovieť.13. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

14.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

15. Odvolací súd konštatuje správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie, nakoľko na základe

vykonanýchdôkazovsprávnezistilskutkovýstav,vysvetlil,zktorýchdôkazovvychádzal,akéskutočnosti
mal vykonanými dôkazmi za preukázané, dôkazy vyhodnotil a zistený skutkový stav správne právne
posúdil. Odvolací súd nezistil pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré by mohli mať za následok zrušenie
alebo zmenu rozsudku. Súd prvej inštancie sa zároveň vysporiadal s podstatnou argumentáciou
sporových strán a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia k jednotlivým odvolacím
námietkam dopĺňa odvolací súd nasledovné:

16. V prvom rade odvolací súd zdôrazňuje, že predmetom konania je zaplatenie zmenky.
Predmetom sporu je peňažný zmenkový nárok žalobcu ako prvého majiteľa (remitenta) zmenky,
uplatnený voči žalovanému 2/, ktorý je zmenkovým ručiteľom (avalistom). Súd prvej inštancie preto
správne aplikoval čl. I § 75, čl. I § 48 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového,

ktorý predstavuje osobitnú právnu úpravu, v čl. I obsahuje úpravu zmenky a ako osobitná právna
úprava má prednosť pred všeobecnou úpravou Občianskeho zákonníka. Zmenku je možné posúdiť
ako neplatnú len pre jej rozpor s predpismi zmenkového práva. Obrana proti plateniu zmenky môže
spočívať v tzv. absolútnych alebo relatívnych námietkach. Absolútne námietky proti plateniu zmenky
vyplývajú zo zmenky a majú pôvod najmä v predpisoch zmenkového práva (nejde o námietky neplatnosti

zmenky podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor so zákonom alebo obchádzanie zákona, túto
neplatnosť predpisy zmenkového práva neupravujú), relatívne námietky sa týkajú kauzy zmenky. Z
hľadiska teoretického je zmenka spravidla vždy previazaná s určitou kauzou a vystaviteľ, resp. dlžník
zmenku nevystavuje bezdôvodne. Uvedené však nemení nič na skutočnosti, že zmenka je abstraktným
záväzkom, ktorého majiteľ nie je povinný preukazovať dôvod záväzku, ani výšku pohľadávky.

17. V konaní nebolo sporné, že príčinným vzťahom zmenky je zmluva o kontokorentnom úvere, na
základe ktorej žalobca poskytol žalovanému 1/ úver do výšky limitu 70.000,- € v znení dodatku č.
1 zmena úverového limitu na 130.000,- Eur a dodatku č. 2 zmena úverového limitu na 123.000,-
Eur. Na zabezpečenie pohľadávky zo zmluvy bola dňa 05.04.2016 uzavretá dohoda o vyplňovacom

zmenkovom práve, na základe ktorej bola vystavená blankozmenka a kde vystupovali žalovaný 1/ ako
vystaviteľ blankozmenky a žalovaný 2/ ako avalista blankozmenky. Nakoľko pre neplnenie zmluvných
podmienok došlo k vyhláseniu predčasnej splatnosti predmetného úveru, banka v súlade s dohodou o
vyplňovacom zmenkovom práve riadne a včas vyplnila chýbajúce údaje v blankozmenke, a to zmenkovú
sumu 131.867,43 Eur a dátum splatnosti 09.07.2020. Po vyplnení blankozmenky žalovaní uhradili

celkovo sumu vo výške 1.159,33 Eur. Odvolací súd má preukázané, že voči žalovanému 1/ nadobudol
právoplatnosť platobný rozkaz dňa 1.6.2021 a súd prvej inštancie konal riadne ďalej voči žalovanému
2/ na základe podaného odporu.

18. Pri rozhodovaní o odvolaní bol odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi

podaného odvolania (§ 379 CSP, § 380 ods. 1 CSP). Žalovaný 2/ odôvodnil nesprávnosť napadnutého
rozhodnutia dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. f), a h) CSP. K odvolacej námietke žalovaného v 2.
rade, že súd prvého stupňa nesprávne posúdil postavenie žalovaného 2/, ktorý ako aval sa svojím
podpisom na blankozmenke zaručil za zaplatenie zmenky pre celú zmenkovú sumu ako fyzická osoba
resp. spotrebiteľ a teda medzi sporovými stranami nie je podnikateľský vzťah, odvolací súd uvádza,

že medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade išlo o podnikateľský úverový vzťah, nie o spotrebiteľský
a žalovaný v 2. rade ako avalista vystupoval v súvislosti s podnikateľskou činnosťou a teda nemohol
mať postavenie spotrebiteľa a preto sa neuplatní ochrana podľa smernice 93/13/EHS ani § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka (OZ). Obchodný zákonník (ObZ) výslovne zaraďuje zmluvu o úvere medzi
tzv. absolútne obchodné záväzky (§ 261 ods. 6 písm. d). Zároveň vzťahy vzniknuté pri zabezpečení

záväzkov, ktoré sa spravujú OZ, sa tiež spravujú ObZ (§ 261 ods. 7). Podľa zákona o zmenkách a
šekoch, každý, kto zmenku vystavil, prijal, indosoval alebo sa na nej zaručil, je zaviazaný majiteľovi
spoločne a nerozdielne (§ 47 ods. 1); zmenkový ručiteľ (avalista) je zaviazaný ako ten, za koho sa zaručil
(§ 32). Spotrebiteľom v zmysle OZ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvynekoná v rámci podnikania alebo povolania. K uvedenému zaujal viackrát stanovisko aj Súdny dvor
EÚ, napr. C-419/11, Česká spořitelna vs. Feichter (14.3.2013): fyzická osoba s úzkymi podnikateľskými
väzbami na spoločnosť (napr. konateľ, väčšinový podiel) nie je spotrebiteľom pri ručení za podnikateľský

úver. Súdny dvor EÚ, C-74/15 Tarcău (19.11.2015): fyzická osoba bez funkčnej väzby na spoločnosť
môže byť spotrebiteľom; rozhoduje funkčný vzťah k podnikaniu dlžníka. Základný vzťah je absolútny
obchod (úver je vždy obchod podľa § 261 ods. 6 písm. d) ObZ) a preto zabezpečenie takéhoto záväzku
je obchodnoprávne podľa § 261 ods. 7 ObZ. Zmenkový režim nemení povahu zabezpečovacieho
vzťahu - ide len o abstraktnú povahu záväzku, preto sa neuplatní režim spotrebiteľských zmlúv, ale

obchodnoprávny režim. Ak by avalistom bola osoba bez väzby na podnikanie dlžníka (napr. rodinný
príslušník), bolo by možné uvažovať o spotrebiteľskom statuse (C-74/15 Tarcău). V danom prípade však
ide o konateľa, takže o spotrebiteľský vzťah nejde.

19. K ďalšej odvolacej námietke žalovaného 2/ k výške zmenkovej sumy, resp. vyplneniu blankozmenky
odvolací súd poukazuje na § 17 zákona č. 191/1950 Zb.o zmenkách a šekoch, že kto je žalovaný

zo zmenky, môže vznášať (robiť) proti zmenkovému nároku určité námietky, je však na ňom, aby
oprávnenosť týchto námietok preukázal. Dôkazné bremeno teda spočívalo na žalovanom a nie na
žalobcovi. Zmenka má povahu abstraktného a nesporného záväzku s dôsledkom, že jej majiteľ nemusí
preukazovať existenciu a výšku zmenkového dlhu. Pokiaľ povinný dôkazné bremeno neunesie, bude
nútený podľa zmenky plniť. Žalobca ako majiteľ zmenky nebol povinný preukazovať dôvod záväzku a

dôkazné bremeno ohľadom preukázania námietky nesprávnej výšky zmenkovej sumy je v plnej miere
na žalovanom, teda práve žalovaný v 2. rade mal kvalifikovaným spôsobom vzniesť námietku výšky
zmenkovej sumy a uviesť z akej výšky má zmenková suma pozostávať. Žalovaný v 2. rade však
neprodukoval v konaní žiaden dôkaz, ktorým by spochybnil, či už úplné zaplatenie zmenkovej sumy
alebo samotnú výšku zmenkovej sumy a teda neuniesol v tomto smere dôkazné bremeno.

20. K odvolacej námietke, že žalobca vyplnil blankozmenku v rozpore s dohodou o vyplňovacom
zmenkovom práve a nevykonal žiadny relevantný úkon voči žalovanému v 1. rade má odvolací súd
za to, že žalobca postupoval v súlade s dohodou, zaslal výzvy na plnenie, samotnému vyplneniu
blankozmenky predchádzalo vyhlásenie úveru za predčasne splatný, a to z dôvodu omeškania

žalovaného v 1. rade so splácaním úveru. K zosplatneniu došlo v súlade s úverovou zmluvou, o
zosplatnení úveru, t.j. ešte pred samotným vyplnením blankozmenky bol žalovaný v 1. rade riadne
informovaný.Listom„Poslednávýzvanazaplateniedlžnejčiastky“zodňa05.02.2020vyzvalžalovaného
1/ na uhradenie omeškaných splátok úveru, zároveň ho upozornil, že ak dlh neuhradí, prehlási
neuhradené záväzky za jednorazovo splatné a uplatní svoju pohľadávku súdnou cestou. Žalobca

pristúpil k zosplatneniu úveru a listom „Oznámenie o zosplatnení úveru - výzva na zaplatenie dlžnej
čiastky" zo dňa 02.04.2020 vyhlásil pohľadávky z úverovej zmluvy za splatné ku dňu 31.03.2020.
Až následne, keď tieto pokusy domôcť sa splatenia dlžnej čiastky od žalovaného v 1. rade zlyhali,
pristúpil žalobca k uplatneniu zabezpečenia úveru, keď vyplnil blankozmenku a listami „Oznámenie o
vyplnení blankozmenky a výzva na zaplatenie zo dňa 09.07.2020 vyzval tak žalovaného v 1. rade ako

aj žalovaného v 2. rade na úhradu zmenkovej sumy.

21. Námietku žalovaného v 2. rade, že konanie žalobcu bolo konaním v rozpore so zásadami poctivého
obchodného styku a nemalo by požívať právnu ochranu, nakoľko nárok uplatnený žalobcom v tomto
konaní považuje za tzv. šikanovanie pri výkone práva v obchodných vzťahoch, odvolací súd považuje

za nedôvodnú s poukazom na dôvody už uvedené vyššie. Pri rozhodovaní o poskytnutí, respektíve
neposkytnutí právnej ochrany odvolací súd nevzhliadol porušenú rovnováhu účastníkov zmluvného
vzťahu, resp. nerovnosť zmluvných strán, ktorá je kritériom pre posúdenie na poskytnutie súdnej
ochrany voči konaniu, odporujúcemu zásadám poctivého obchodného styku.

22. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, §
380CSP)vyhodnotilodvolaniežalovaného2/akonedôvodnéanapadnutýrozsudoksúduprvejinštancie
podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

23. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj

na odvolacie konanie.

24. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.25. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

26. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s §
255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP, keďže žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, odvolací súd mu
priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov tohto odvolacieho
konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

27. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii.

Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v
rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).