Rozsudok – Dedenie zo závetu ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 2. december 2025

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 14C/48/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3824204079
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Fedor

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2025:3824204079.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudcom Mgr. Štefanom Fedorom v spore žalobcov: v 1. rade: A. B., nar.

XX.X.XXXX, bytom C., D. XXX/XX, v 2. rade: E. F., nar. XX.X.XXXX, bytom G., H. I. XXX/XX, obaja
zastúpení AKNP LEGAL, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Moyzesova 471/1, Partizánske, proti
žalovaným: v 1. rade: G. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., J. XXX/XX, v 2. rade: G. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom L. E. XXX, žalovaný v 2. rade zastúpený splnomocneným zástupcom JUDr. Róbert Pietrik, nar.
XX.X.XXXX, bytom M. N. XXX/XX, G., o určenie, že sú dané dôvody neplatnosti závetu a o určenie že
dôvody vydedenia žalobcov nie sú dané, takto

r o z h o d o l :

I. Určuje, že dôvody vydedenia žalobcu v 1. rade a žalobkyne v 2. rade poručiteľom, ich otcom A. B.,

rodeným B., narodeným XX.XX.XXXX, ktorý zomrel dňa XX.X.XXXX, uvedené v listine o vydedení,
spísanej formou notárskej zápisnice zo dňa 27.8.2013 pod číslom N 145/2013, NZ 29010/2013, nie sú
dané.

II. Vo zvyšnej časti žalobu zamieta.

II. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 31.7.2024 sa žalobcovia v bode I. domáhali aby súd určil,

že závet a listina o vydedení poručiteľa A. B., rodeného Rajnohu, narodeného XX.XX.XXXX, zomrelého
dňa XX.X.XXXX spísané formou notárskej zápisnice zo dňa 27.8.2013 pod číslom N 145/2013, NZ
29010/2013, sú v celom rozsahu neplatné a ďalej v bode II. sa žalobcovia domáhali aby súd určil, že
dôvody vydedenia žalobcu v 1. rade a žalobkyne v 2. rade poručiteľom uvedené v listine o vydedení
spísané formou notárskej zápisnice zo dňa 27.08.2013 pod č. N 145/2013, NZ 29010/2013, nie sú dané.

2. Žalobcovia žalobu odôvodnili tým, že poručiteľ, ktorý bol otcom žalobcov dňa XX.X.XXXX zomrel, na

základe čoho začalo prebiehať dedičské konanie po poručiteľovi. Na prvom pojednávaní konanom dňa
24.6.2024 vo veci Okresného súdu Prievidza sp.zn. 8D/63/2024, Dnot 86/2024, sa žalobcovia od notára
JUDr.ĽubiceRexovejdozvedeli,žeporučiteľspísalpredsvojousmrťouZávetalistinuovydedeníformou
notárskej zápisnice zo dňa 27.8.2013. Podľa závetu je jediným dedičom všetkého majetku žalovaný v 2.
rade G. B. a súčasne listinou o vydedení poručiteľ vydedil oboch svojich synov t. j. žalobcu v 1. rade A. B.
a žalovaného v 1. rade G. J. ako aj svoju dcéru žalobkyňu v 2. rade E. F. ako zákonných dedičov a aj ich
potomkov z dôvodu neposkytnutia pomoci v chorobe a starobe a trvalého neprejavovania opravdivého

záujmu o poručiteľa, ktorý by mali ako jeho potomkovia prejavovať. Žalobcovia nikdy doposiaľ, t.j.
do prvého pojednávania v dedičskej veci po svojom otcovi nemali vedomosť o závete otca a svojom
vydedení. Žalobcovia dňa 24.6.2024 namietli neplatnosť závetu a listiny o vydedení na pojednávaní v
dedičskom konaní priamo do zápisnice. Závet ako aj listiny o vydedení podpisoval poručiteľ v čase,keď nebol schopný po duševnej stránke sa zaväzovať k právnym úkonom. Toto je najpodstatnejšia
skutočnosť, ktorú žalobcovia majú záujem v konaní prostredníctvom navrhovaných dôkazov preukázať.
Z uvedeného dôvodu tento právny úkon trpí absolútnou neplatnosťou ako celok a súd je povinný

skúmať ju ex offo. Žalovaný v 2. rade podal dňa 5.6.2013 na Okresnom súde v Prievidzi návrh na
obmedzenie spôsobilosti poručiteľa na právne úkony z dôvodu duševnej poruchy trvalého charakteru.
Uvedené konanie prebiehalo na Okresnom súde Prievidza pod sp.zn. 4Ps/3/2013. V uvedenom konaní
bolo vykonané dokazovanie ohľadne psychického stavu poručiteľa znaleckým posudkom, z ktorého
vyplynulo, že posudzovaný poručiteľ už v čase súdneho konania trpel duševnou poruchou – syndrómom

závislosti od alkoholu, zmenou osobnosti na podklade poškodenia mozgu dlhoročným pitím alkoholu s
prvkami emočnej nestability, dráždivosti, odbrzdenosti s následnými prejavmi v konaní (samovražedné
sklony a pokusy, násilné a agresívne správanie sa). Duševná porucha mala u posudzovaného dlhodobý
priebeh s vážnymi rodinnými vzťahovými, zdravotnými i sociálnymi dôsledkami. Duševná porucha
poručiteľa bola zo psychiatrického hľadiska poruchou vážnou, nevyliečiteľnou a trvalou a preto znalec
navrhol čiastočné pozbavenie spôsobilosti na právne úkony. Je zrejmé, že poručiteľ nebol schopný pre

duševnú poruchu platne spísať závet, nakoľko nebol schopný ani rozpoznať následky svojho konania.
Bol to práve žalovaný v 2. rade, ktorý poručiteľa osobne doviezol alebo doprevádzal v roku 2013 do
sídla Notárskeho úradu JUDr. Košíka v Partizánskom, kde poručiteľ podpísal závet a listinu o vydedení,
pričom už v tomto období bol niekoľko mesiacov podaný návrh zo strany žalovaného v 2. rade na
obmedzenie poručiteľa v spôsobilosti na právne úkony. Žalobcovia majú za to, že listina o vydedení ako

aj závet spísaný formou notárskej zápisnice dňa 27.8.2013 je absolútne neplatným právnym úkonom
z dôvodu, že v čase vyhotovenia tohto právneho úkonu poručiteľ trpel duševnou poruchou trvalého
charakteru. Dôvody vydedenia podľa § 469a ods. 1 písm. a), b) Občianskeho zákonníka nikdy objektívne
neexistovali. Uvedená skutočnosť, musí byť predmetom dokazovania v konaní o určenie neplatnosti
závetu a listiny o vydedení. Nie je pravdou, že by žalobca v 1. rade neposkytoval poručiteľovi potrebnú

pomoc v chorobe a aj v starobe, ktorú od neho v rôznych pre poručiteľa závažných životných situáciách
potreboval a to minimálne po dobu asi troch rokov. Rovnako nie je pravdou, že by žalobca v 1.
rade minimálne od roku 2010 neprejavoval o poručiteľa opravdivý záujem, ktorý by mal ako potomok
prejavovať. Nie je pravdou, že by žalobkyňa v 2. rade neposkytovala poručiteľovi potrebnú pomoc v
chorobe a aj v starobe, ktorú od nej v rôznych pre poručiteľa závažných životných situáciách potreboval

a to minimálne po dobu asi troch rokov. Rovnako nie je pravdou, že by žalobkyňa v 2. rade minimálne
od roku 2003 neprejavovala o poručiteľa opravdivý záujem, ktorý by mala ako potomok prejavovať.
Žalobcovia sa s poručiteľom až do momentu jeho smrti stretávali, navštevovali ho a prejavovali k
nemu skutočný vzťah ako k rodičovi. Zaujímali sa o jeho zdravotný stav a snažili sa mu pomáhať.
Žalobcovia aj v období, kedy malo dôjsť k spísaniu závetu a listiny o vydedení udržiavali s poručiteľom

aktívny kontakt aj napriek jeho duševnému ochoreniu. Mnohokrát sa mu snažili pomôcť, usmerniť ho,
aj keď mnohokrát kvôli jeho duševnému ochoreniu spočívajúcemu v alkoholizme, bola pomoc zo strany
poručiteľa odmietaná. Poručiteľ bol dokonca pozvaný a prítomný na oslave 50. narodenín žalobcu v 1.
rade, ktorá sa konala začiatkom augusta 2013, kde spolu úplne prirodzene komunikovali a poručiteľ sa
nikdy nevyjadril, že by mal záujem prenechať svoj majetok v prípade smrti len jednému z jeho potomkov,

naopak poručiteľ výslovne uviedol, že by nikdy nechcel prenechať svoj majetok len jednému z detí.
Žalobca v 1. rade pravidelne brával poručiteľa k nemu domov do C., kde s ním trávil čas a rovnako ho
navštevoval na adrese jeho posledného pobytu v L. E.. Rovnako pravidelne navštevovala poručiteľa aj
žalobkyňa v 2. rade. Žalobcovia napriek duševnému ochoreniu poručiteľa mali so svojim otcom až do
jeho smrti veľmi dobrý vzťah, pomáhali mu ak v starobe tak aj v chorobe, čo viedlo až k úplnej abstinencií

poručiteľa v posledných rokoch jeho života. Nie je absolútne pravdou, že by žalobcovia svoj vzťah k
otcovi zanedbávali a pre jeho duševnú chorobu mu nepomáhali. Naopak bol to práve žalovaný v 2.
rade, ktorý ani neoznámil žalobcom ako jeho súrodencom, že prebieha konanie o obmedzení ich otca v
spôsobilosti na právne úkony. Potom čo sa žalobcovia z externých zdrojov dozvedeli, že takéto konanie
prebieha, požiadali o pristúpenie do konania. Žalobcovia mali za to, keďže im otec za života povedal, že

majetok budú po jeho smrti dediť všetci, že poručiteľ žiaden závet alebo listinu o vydedení nezanechal.
Z uvedeného dôvodu majú žalobcovia za to, že uvedený závet a listina o vydedení neboli vyhotovené
v slobodnej a vážnej, ničím neovplyvnenej vôli poručiteľa, nakoľko poručiteľ podľa názoru žalobcov v
danom čase ani nevedel, čo podpisuje a aký úkon činí.

3. Súd doručil obom žalovaným žalobu do vlastných rúk.

4. Žalovaný v 1. rade v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že poručiteľ žalobcom tajil závet
a vydedenie a informovať ich o svojom konaní nechcel. Dôvodom bolo, že krátko pred dedičskýmkonaním po smrti matky strán sporu obaja žalobcovia spoločne navštívili poručiteľa, kde im v rámci
rozhovoru o prerozdelení podielov na pozostalom majetku oznámil, že svoj podiel prenechá svojmu
synovi G. (žalovanému v 2. rade) za to, že mu poskytuje svoju starostlivosť. Po uvedenom rozhovore

s poručiteľom mu obaja žalobcovia oznámili, že pokiaľ sa s ním nedá dohodnúť, tak budú žiadať dedenie
vzmyslezákona.Následnerozhovorukončiliavhneveodišlidomov.Onávštevežalobcovaosamotnom
priebehu informoval žalovaného v 1. rade telefonicky žalovaný v 2. rade, nakoľko sa žalovaný v 1. rade
tom čase nachádzal v Rakúsku. Neskôr mu uvedené skutočnosti uviedol sám poručiteľ počas návštevy
žalovaného v 1. rade doma. Druhým dôvodom spísania závetu bol samotný priebeh dedičského konania

po matke strán sporu. Na uvedenom dedičskom konaní obaja žalobcovia zaskočili otca ich vlastným
návrhom rozdelenia majetku a to rozdelením podielu matky spolu s podielom otca naraz na štyri časti.
Čo vlastne by znamenalo, že by sa stal otec nemajetným. S takým to návrhom otec rozhodne nesúhlasil
a rázne ho odmietol. Toto bol aj jeden z dôvodov, prečo sa muselo dedičské konanie konať v dvoch
termínoch a nie v jednom. Žalobcovia uvedený návrh so žalovanými nikdy neprejednali. Bola to osobná
dohoda len medzi nimi dvomi. Na dedičskom konaní žalovaný v 1. rade prítomný nebol, nakoľko sa

v tom čase nachádzal v Rakúsku. Svojim zastupovaním poveril žalovaného v 2. rade. Žalovaný v 1.
rade má vedomosť o tom, že obaja žalobcovia nemali žiadne informácie o poručiteľovom zdravotnom
stave, pretože ho v prípade jeho potreby navštíviť lekárov nikdy nesprevádzali. Žalobcovia sa dlhodobo
nestarali a nezaujímali o poručiteľa. Spoliehali sa na prítomnosť a následnú starostlivosť žalovaných.
Žalovaný v 1. rade navrhol žalobu zamietnuť.

5. Žalovaný v 2. rade v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že nie je pravda, že v čase vykonania
právneho úkonu pred notárom bol poručiteľ nespôsobilý na právne úkony. Skutočnosť, že poručiteľ bol
plne spôsobilý na právne úkony preukazuje lekárska správa od N. B. B., ktorú mal notár k dispozícii.
Skutočnosť, že poručiteľ bol plne spôsobilý na právne úkony dokazuje aj to, že si plne uvedomoval, že

nadmerne požíva alkoholické nápoje a že v čase alkoholického opojenia nie je schopný reálne vnímať
právne úkony, ktoré robí, resp. môže vykonať a obával sa zneužitia tejto životnej situácie. Preto poručiteľ
požiadal žalovaného v 2. rade, aby sa on staral o jeho majetok (nakoľko poručiteľ býval v spoločnej
domácnosti so žalovaným v 2. rade a iba on sa staral o poručiteľa) a aby podal návrh na súd na
obmedzeniespôsobilostiporučiteľanaprávneúkony.Zopsychiatrickéhoznaleckéhovyšetreniavyplýva,

žeporučiteľnetrpelduševnouporuchouvzmyslechoromyseľnosti,čopsychózy.Podľaznalca,poručiteľ:
„Pod vplyvom alkoholu nie je schopný v plnom rozsahu ovládať svoje konanie.“ Čo podľa žalovaného v 2.
rade znamená, že spôsobilosť poručiteľa na právne úkony bolo potrebné obmedziť primárne z dôvodu,
že v čase alkoholického opojenie nebol schopný plne vnímať právne úkony, aké sú napríklad nakladanie
s majetkom. To, že poručiteľ v stave triezvosti si plne uvedomoval svoju životnú situáciu preukazuje aj

skutočnosť, že žalovaného v 2 rade požiadal aby mu poskytol pomoc a zabezpečil návštevu u právnika
či notára za účelom riešenia majetku po jeho smrti, pretože poručiteľ žil s so žalovaným v 2. rade
v spoločnej domácnosti a žalobcovia ani žalovaný v 1. rade neprejavovali žiaden záujem o osobu
poručiteľa. Na konaní poručiteľa pred notárom žalovaný v 2. rade nebol prítomný, čo preukazuje notárka
zápisnica. Tá tiež preukazuje, že poručiteľ bol plne spôsobilý na právne úkony a nebol pod vplyvom

alkoholu resp. omamných látok. Pred spísaním zápisnice poručiteľ predložil notárovi lekárske potvrdenie
o spôsobilosti na právne úkony. Žalobcovia spochybňujú aj dôvody vydedenia. Žalobcovia sa však podľa
žalovaného v 2. rade dlhodobo nestarali a nezaujímali o poručiteľa, čoho dôsledkom bola skutočnosť, že
cela starostlivosť o poručiteľa zostala na žalovanom v 2. rade. Keby sa s poručiteľom stretávali, tak by
sa dozvedeli o jeho zámere spísať notársku zápisnicu. Žalobcovia nemajú ani len najmenšiu zásluhu na

abstinencii poručiteľa. Zároveň žalobcovia neuviedli, napr. ani jedno sprevádzanie napr. na vyšetrenie a
pod., alebo ako mu mali údajne pomáhať, akým konkrétnym spôsobom, kedy a kde. Tvrdenia žalobcov,
že poručiteľ za života povedal, že po jeho smrti budú dediť všetci tiež žiadnym spôsobom nepreukázali.
Pri dedičskom konaní po smrti poručiteľovej manželky, konanom dňa 19.8.2013 sa poručiteľ vyjadril za
účasti všetkých detí, že má záujem aby po jeho smrti ostal všetok jeho majetok žalovanému v 2. rade,

a to z dôvodu že žalovaný v 2. rade sa permanentne a iba sám staral o jeho osobu a ostatný súrodenci
neprejavovali o jeho osobu záujem. Žalovaný v 2. rade navrhol žalobu zamietnuť.

6. Žalobcovia k vyjadreniam žalovaných vo svojich písomných vyjadreniach uviedli, že popierajú tvrdenia
uvádzané žalovaným v 1. rade. Žalovaný v 1. rade síce koncipuje svoje vyjadrenie spôsobom popierania

skutočností tvrdených žalobcami, avšak takmer z celého jeho vyjadrenia vyplýva, že sa jedná len
o sprostredkované informácie od žalobcu v 2. rade, pričom on sám skutočnosti podstatné pre toto
konanie nemohol vnímať vlastnými zmyslami, nakoľko pri všetkých dôležitých tvrdených skutočnostiach
sa nachádzal v Rakúsku. Jeho vyjadrenie je vlastne len sprostredkovaným vyjadrením žalovaného v 2.rade. Ak žalovaný v 2. rade mal pochybnosti o duševnom stave poručiteľa, prečo neuvažoval nad tým, že
jeho úsudok o nakladaní s majetkom môže byť ovplyvnený. Žalobcovia však majú za to, že žalovaný v 2.
rade využil duševný stavy poručiteľa k tomu aby ho pohol k podpisu notárskej zápisnice, ktorou vyhotoví

závet a listinu o vydedení. Takto to vyplýva z celej podstaty vyjadrenia žalovaného v 2. rade. Tvrdenie
žalovaného v 2. rade, že sa žalobcovia nestarali o poručiteľa je nepravdivé. Žalobcovia skutočne zvládali
zdravotný stav poručiteľa v roku 2013 veľmi ťažko, nakoľko duševná choroba poručiteľa po smrti jeho
manželky značne progredovala, avšak neznamená to, že by o neho neprejavovali ozajstný záujem
alebo, že by ho nenavštevovali a nestarali sa o neho a jeho zdravotný stav. Tvrdenia žalovaného v 2.

rade v tomto ohľade žalobcovia úplne rozporujú. Žalobcovia nemali možnosť zúčastniť sa výsluchov
navrhovateľa alebo svedka v konaní o obmedzenie spôsobilosti poručiteľa a preto nemali možnosť
poprieťtietotvrdenia.Oprebiehajúcomkonanísadozvedeliažnáhodou,oniekoľkorokovneskôr.Ajtieto
skutočnostisvedčiaotom,žežalovanýv2.radekonalpozachrbátžalobcov,svojichsúrodencovohľadne
rozhodovania o spôsobilosti ich otca na právne úkony. Žalobcovia popierajú, že by sa o poručiteľa
nestarali a prenechali ho do výlučnej starostlivosti žalovaného v 2. rade. Skutočnosť, že poručiteľ

posledné roky svojho života býval so žalovaným v 2.rade automaticky nezakladá domnienku, že ostatné
deti o svojho rodiča nepreukazovali skutočný záujem. Žalobcovia popreli, že by sa na dedičskom konaní
po ich matke dňa 19.8.2013 poručiteľ vyjadril, že má záujem aby po jeho smrti ostal všetok jeho majetok
žalovanému v 2. rade. Takéto tvrdenie je len vymyslenou predstavou žalovaného v 2. rade, ktorý v roku
2013 využil zdravotný stav poručiteľa a skutočnosť, že poručiteľa po smrti matky žalobcov a žalovaných

pribral k sebe do obydlia. Žalovaný v 2.rade od podania návrhu na obmedzenie spôsobilosti poručiteľa
činil kroky, ktoré by viedli k vyhotoveniu závetu a vydedení žalobcov resp. ostatných detí poručiteľa.

7.Žalovanýv2.radekpísomnémuvyjadreniužalobcovuviedol,žeodmietaakékoľvekúvahyžalovaných
o údajnom napomáhaní psychicky chorému človeku v prejave jeho poslednej vôle. Je morálnou

povinnosťou dieťaťa sa zaujímať a starať sa o svojich rodičov a nie zaujímať sa o ich osobu a úkony
až keď ide o dedičstvo. Preto z dôvodu starostlivosti o rodiča vždy odviezol poručiteľa do mesta alebo
na návštevy, k lekárovi, nákupy, oslavy, podľa toho ako ho o to poručiteľ požiadal. Je preto logické, že
keď ho poručiteľ požiadal, aby ho odviezol k notárovi, tak to urobil. Nie je pravdou, že žalovaný v 2. rade
pohol poručiteľa k podpisu notárskej zápisnice. Nebol ani prítomný pri vyhotovovaní notárskej zápisnice.

8. V priebehu konania zmenili žalobcovia žalobu tak, že sa v bode I. žalobného návrhu domáhali aby
súd určil, že dôvody neplatnosti závetu vyhotoveného poručiteľom A. B., spísaného formou notárskej
zápisnice zo dňa 27.8.2013 sú dané. Vo zvyšnej časti zostala žaloba nezmenená.

9. Súd vo veci nariadil pojednávania, na ktorých vykonal dokazovanie výsluchom strán, výsluchom
svedkov a týmito listinami: fotografie na č.l. 7 a 8, listiny zo spisu Okresného súdu Prievidza sp.zn.
8D/63/2024 na č.l. 9 a 10, potvrdenie HBP a.s. na č.l. 104, fotografie na č.l. 123-125, spis Okresného
súdu Prievidza sp. zn. 4Ps/3/2013, spis Okresného súdu Prievidza sp. zn. 8D/63/2024, spis Okresného
súdu Prievidza sp. zn. 10D/50/2013 a spis Okresného súdu Prievidza sp. zn. 19Ps/8/2022.

10. Podľa § 194 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku ak rozhodnutie o dedičskom práve závisí
od zistenia sporných skutočností, odkáže súd uznesením po márnom pokuse o zmier toho z dedičov,
ktorého dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby určenie spornej skutočnosti uplatnil
žalobou. Na podanie žaloby určí lehotu, ktorá nesmie byť kratšia ako jeden mesiac.

11. Podľa § 461 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej aj OZ) dedí sa zo zákona, zo závetu alebo z
oboch týchto dôvodov.

12. Podľa § 469a OZ ods. 1 poručiteľ môže vydediť potomka, ak

a) v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v
iných závažných prípadoch,
b) o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať,
c) bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka,
d) trvalo vedie neusporiadaný život.

13. Podľa § 476 ods. 1 OZ poručiteľ môže závet buď napísať vlastnou rukou, alebo ho zriadiť v inej
písomnej forme za účasti svedkov alebo vo forme notárskej zápisnice.14. Žalobcovia sa vo svojej žalobe domáhali dvoch nárokov a to určenia, že dôvody neplatnosti závetu,
ktorý spísal poručiteľ A. B. do notárskej zápisnice dňa 27.8.2013 sú dané a tiež sa domáhali určenia, že
dôvody vydedenia žalobcov poručiteľom nie sú dané.

15. Žalobcovia podali žalobu preto, že v dedičskom konaní po poručiteľovi, ktorý bol ich otcom a ktorý
zomrel dňa 28.2024 dňa zistili, že poručiteľ zanechal závet, ktorým zanechal všetok svoj majetok, ktorý
bude deň svojej smrti vlastniť svojmu synovi G., t.j. žalovanému v 2. rade. Notárska zápisnica zároveň
obsahuje aj listinu o vydedení, ktorým poručiteľ svoje ostatné deti, t.j. oboch žalobcov a žalovaného

v 1. rade vydedil. Žalobcovia v dedičskom konaní vyhlásili, že namietajú absolútnu neplatnosť závetu
a listiny o vydedení. Notárka, konajúca v dedičskom koní ako súdny komisár, na základe poverenia
vydaného tunajším súdom, uznesením zo dňa 25.6.2024 prerušila dedičské konanie a vyzvala žalobcov
ako zákonných dedičov aby v lehote 40 dní od právoplatnosti uznesenia podali na tunajší súd žalobu
o určenie neplatnosti závetu a listiny o vydedení, spísaných dňa 27.8.2013.

16. Súd konštatuje, že žalobcovia boli na podanie žaloby odkázaní notárkou v súlade s ustanovením
§ 194 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku. Samotné právne posúdenie a vyhodnotenie, či
závet je platný alebo neplatný je úlohou dedičského súdu (notára ako súdneho komisára), konajúceho
v dedičskom konaní. Na podanie samostatnej žaloby v zmysle citovaného ustanovenia odkazuje notár
vtedy, ak jeho rozhodnutie o dedičskom práve závisí od zistenia sporných skutočností. Ak notár

odkáže dedičov, ktorých dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné na podanie samostatnej
žaloby, nie je možné domáhať sa následnou žalobou priamo určenia neplatnosti závetu (ani listiny
o vydedení). Je možné domáhať sa len určenia spornej skutočnosti v súvislosti so závetom, ktorú
posudzuje súd samostatnom v sporovom konaní. Identifikáciu spornej skutočnosti je potrebné vykonať
tak, aby predmetom konania o žalobe bola (ak je to možné) výlučne otázka skutková, a nie otázka, ktorá

zahŕňa aj právne posúdenie veci. Skutková otázka, ktorá sa má určiť žalobou podľa § 194 Civilného
mimosporového poriadku môže byť napríklad určenie, či podpis na závete patrí poručiteľovi, alebo či
poručiteľ v čase spísania závetu nekonal v duševnej poruche. Na základe vyriešenia týchto skutkových
otázok môže notár konajúci v dedičskom konaní následne urobiť právne posúdenie platnosti alebo
neplatnosti listiny, prípadne právne kvalifikovať, či niekto je alebo nie je dedičom.

17. Dedičský súd (notár ako súdny komisár) vo výroku uznesenia podľa § 194 Civilného mimosporového
poriadku, ktorým účastníka odkáže, aby určenie spornej skutočnosti uplatnil žalobou, formuluje žalobný
návrh, respektíve presne uvedie, čoho sa má žalobca domáhať. Súd konštatuje, že v prejednávanej
veci sa tak nestalo, keďže žalobcovia boli odkázaní aby sa domáhali určenia neplatnosti závetu a listiny

o vydedení, čo nie je úplne správne. Žalobcovia však žalobné návrhy svojej žaloby formulovali tak, že
sa nimi podľa názoru súdu domáhali určenia sporných skutočností.

18. V prvej časti žalobného návrhu žalobcovia žiadali určiť, že dôvody neplatnosti závetu poručiteľa
sú dané. Zo skutkových tvrdení žalobcov, uvedených v žalobe a aj na pojednávaniach a aj z iných

prostriedkov procesného útoku uplatnených žalobcami je zrejmé, že žalobcovia v žalobe namietali
predovšetkým okolnosť, že poručiteľ v čase podpisu závetu konal v duševnej poruche a preto nebol
schopný spísať platný závet. Hoci žalobný návrh v prvej časti neznel vyslovene na určenie tejto
skutočnosti, súd mal za to, že sa žalobcovia domáhali určenia spornej právnej skutočnosti, a to
vyslovenia, že poručiteľ v čase spísania závetu a listiny o vydedení konal v duševnej poruche.

Súd poukazuje v tejto súvislosti aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.
7Cdo/162/2022 zo dňa 24.1.2024, kde súd prvej inštancie postupoval pri posúdení obsahu žaloby
a samotného žalobného návrhu podobne, t.j. vyabstrahoval zo žaloby to, že určenia akej spornej
skutočnosti sa žalobcovia domáhajú a nadriadené súdy mu tento postup nevytkli. Súd zároveň vychádza
aj z presvedčenia, že súdna ochrana poskytovaná stranám sporu má byť materiálna a postup súdu nemá

byť prehnane formalistický.

19. Druhú časť žalobného návrhu, v ktorej sa žalobcovia domáhali určenia, že dôvody ich vydedenia
poručiteľom nie sú dané, považoval súd za procesne prípustnú, keďže posúdenie existencie dôvodov
vydedenia je skutkovou otázkou.

20. Podaná žaloba je podľa názoru súdu žalobou podľa ustanovenia § 137 písm. d) Civilného
sporového poriadku. Žalobcovia sa domáhali určenia právnych skutočnosti. Podanie takejto žaloby
zároveňpripúšťaosobitnýpredpis,ktorýmjevkonkrétnomprípadecitovanéustanovenie§194Civilnéhomimosporového poriadku. V tomto prípade žalobcovia nemusia preukázať naliehavý právny záujem na
požadovanom určení, keďže sa nejedná o žalobu podľa ustanovenia § 137 písm. c) Civilného sporového
poriadku.

21. Súd sa teda v prvom rade zaoberal prvým z dvoch žalobných nárokov a to otázkou, či poručiteľ
v čase podpisu závetu a listiny o vydedení konal resp. nekonal v duševnej poruche.

22. Žalobcovia spochybňovali spôsobilosť poručiteľa na právne úkony v čase spísania závetu a listiny

o vydedení predovšetkým preto, že v čase keď boli spísané, t.j. dňa 27.8.2013, sa už na tunajšom súde
viedlo konanie pod sp.zn. 4Ps/3/2013 o obmedzenie spôsobilosti poručiteľa na právne úkony, začaté na
návrh žalovaného v 2. rade, podaný dňa 5.6.2013. Poručiteľ napokon aj bol obmedzený v spôsobilosti na
právne úkony a to rozsudkom zo dňa 28.1.2014, právoplatným dňa 1.4.2014. Žalobcovia preto zastávali
názor, že poručiteľ nebol schopný pre duševnú poruchu platne spísať závet, nakoľko nebol schopný ani
rozpoznať následky svojho konania.

23. Súd k tejto otázke vykonal dokazovanie predovšetkým obsahom spisu z konania o obmedzenie
spôsobilosti sp.zn. 4Ps/3/2013 a výsluchom svedka MUDr. Andreja Smetánku.

24. Svedok N. O. K., ako znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, vypracoval

v konaní o obmedzenie spôsobilosti znalecký posudok poručiteľa. Na pojednávaní uviedol, že poručiteľ
v čase vyšetrenia, ktoré sa uskutočnilo dňa 10.10.2013 netrpel duševnou poruchou v pravom slova
zmysle. Netrpel duševnou poruchou v zmysle choromyseľnosti či psychózy. Trpel syndrómom závislosti
na alkohole. Takíto ľudia sú rámcovo schopní chápať právne úkony ako je napríklad kúpna zmluva na
vyššiu sumu, záložné právo, listina o vydedení či závet, pokiaľ nie sú v stave ťažkej opitosti. Aj v tomto

prípade stav triezvosti mohol spĺňať také kritéria, že si mohol posudzovaný tieto veci uvedomovať.
V konaní a správaní ho však ovplyvňovala jeho závislosť. Daný rok 2013 bol pre posudzovaného
ťažkým rokom, jeho stav sprevádzala sprievodná depresia, nechcenie žiť, preto pil. V roku 2013 bol jeho
stupeň závislosti závažný. Mohol byť v stave, keď chápal veci zmätene. Cieľom vtedajšieho súdneho
konania bolo, aby nemal prístup k alkoholu. Pri vyšetrení bol poručiteľ orientovaný sebou, miestom

a osobou. Bol však neisto orientovaný časom. Teda napríklad nemusel vedieť, aký je konkrétny deň
alebo sa mu deň splietol. V čase znaleckého vyšetrenia určite bol pod vplyvom alkoholu. V tom čase
sa poručiteľ nechcel dobrovoľne podrobovať liečbe. Pitie bolo u neho prítomné aj predtým dlhé roky.
Avšak vyvrcholilo to v roku 2013. V posudku bolo konštatované poškodenie mozgu nadmerným pitím.
Takýto stav sa mohol zhoršovať. Poškodenie mozgu v takýchto prípadoch môže byť do určitej miery

reverzibilné, avšak u poručiteľa už bola vybudovaná závislosť. Keď sa počas vyšetrenia posudzovaného
do domácnosti dostavil žalovaný v 2. rade, došlo k zmene správania posudzovaného. Je to však bežná
vec. Závislý môže byť negatívne naladený voči tomu, kto s ním býva v spoločnej domácnosti, keďže mu
táto osoba bráni v pití, alebo mu jeho pitie vyčíta. Svedok preto uvedenú situáciu neriešil, len ju zapísal
do znaleckého posudku. To neznamená, že ten prítomný je zlý. Závislý človek môže aj v hĺbke cítiť,

že jeho blízky mu chce pomôcť, avšak jeho závislosť je silnejšia. V stave, v ktorom svedok vyšetroval
poručiteľa, by poručiteľ bol schopný chápať návštevu notára. Keby však mal v dôsledku požitia alkoholu
zmenené vedomie, tak by ju chápať zrejme nemohol. Svedok sa nepamätá, že by hovoril o žalobcovi,
žalobkyni alebo ďalšom bratovi negatívne. To, že bol negatívne naladený na osobu v domácnosti, tak aj
na akúkoľvek inú osobu v domácnosti by bol tiež takto naladený. Poručiteľ netrpel len na depresiu, bol

aj závislý na alkohole. Nejaký čas abstinoval, avšak po dedičskom konaní znova začal piť. Vyplýva to
z anamnestických údajov. Po smrti manželky došlo u poručiteľa k zhoršeniu jeho stavu. Pitie v takýchto
prípadoch môže mať aj formu určitej samoliečby. Je to snaha prekonať bolesť. Poručiteľ nemal takú
duševnú poruchu, že by trpel psychózou alebo demenciou. Alebo že by nedokázal rozlišovať základné
veci. V čase vyšetrenia svedkom bol taký, že chápal veci. Preto ani neboli navrhované iné opatrenia na

jeho ochranu. V lete predtým dokonca alkohol nepožíval. Išlo o obdobie po jeho hospitalizácii. Poručiteľ
bolpodľasvedkaschopnýrobiťprávneúkonyvčasetriezvosti.Údajoabstinenciipočasleta2013svedok
získal od poručiteľa. Táto informácia však neskôr bola potvrdená nezávisle od žalovaného v 2. rade.

25. Z rozsudku, ktorým bola obmedzená poručiteľova spôsobilosť na právne úkony č.k. 4Ps/3/2013-41

zo dňa 28.1.2014 vyplynulo, že poručiteľ v tom čase dlhodobo a nadmerne požíval alkoholické nápoje,
bol závislý na alkohole a táto skutočnosť mala za následok jeho agresívne správanie, zdravotné
problémy, problémy nielen u jeho osoby, ale aj v jeho okolí. Poručiteľ po prevzatí dôchodku poskytol
nejaké peniaze na stravu, zvyšok však míňal na alkohol.26. Z notárskej zápisnice číslo N 145/2013 spísanej dňa 27.8.2013 notárom JUDr. Vladimírom Košíkom
so sídlom v Partizánskom vyplýva, že poručiteľ sa v uvedený deň dostavil do kancelárie notára. Poručiteľ

požiadal notára aby sa presvedčil, že je správne miestne a časovo orientovaný. Notár následne spísal
notársku zápisnicu, obsahom ktorej je závet a listina o vydedení.

27. Z vykonaných dôkazov súd dospel k záveru, že poručiteľ síce trpel alkoholizmom, t.j. bol závislý na
alkohole, avšak jeho duševné schopnosti boli zmenené len v stave ťažkej opitosti. Ochorenie poručiteľa

teda spočívalo v jeho chorobnej túžbe po konzumácii alkoholu, nie v tom, že by bol neustále v stave
duševnej poruchy. Zmena jeho správania a vnímania reality nastávala len po požití alkoholu.

28. K výpovedi svedka N. K. súd uvádza, že svedok síce nemôže robiť právne závery (t.j., že poručiteľ
bol v čase triezvosti spôsobilý na právane úkony), avšak môže vysvetliť podstatu ochorenia, ktorým trpel
poručiteľ a to, že v čase triezvosti bol schopný posúdiť následky svojho konania a že netrpel duševnou

poruchou v pravom slova zmysle.

29. Z notárskej zápisnice zároveň vyplýva, že poručiteľ bol v čase jej spísania u notára triezvy, notár
sa oboznámil s jeho aktuálnym duševným stavom a nemal žiadne pochybnosti o spôsobilosti poručiteľa
na právne úkony.

30. Súd poukazuje aj na výpovede svedkov, ktorí boli vypočutí v tomto konaní. Zhodne z nich vyplýva,
že pokiaľ nebol žalobca pod vplyvom alkoholu, dalo sa s ním normálne komunikovať, bol sebestačný,
zaujímal sa o dianie okolo seba, čítal noviny a vedel si zariadiť svoje veci. Z uvedeného teda niet pochýb,
že správanie poručiteľa sa menilo pod len vplyvom alkoholu.

31. Súd preto dospel k záveru, že poručiteľ v čase keď spísal závet a listinu o vydedení nekonal
v duševnej poruche a dá sa konštatovať, že v danom čase bol plne spôsobilý na tento právny úkon.
Preto súd žalobu v rozsahu prvej časti žalobného návrhu zamietol.

32. Žalobcovia sa ďalej domáhali aby súd určil, že dôvody ich vydedenia poručiteľom, uvedené v listine
o vydedení spísanej do notárskej zápisnice dňa 27.8.2013 nie sú dané.

33. Vydedenie je jednostranný výslovný písomný prejav poručiteľovej vôle, ktorým potomkovi ako
neopomenuteľnému dedičovi odníma právo, ktoré by mu inak patrilo podľa zákona. Občiansky zákonník

upravuje dôvody vydedenia v ustanovení § 469a ods. 1. Tieto dôvody sú vymedzené taxatívne, teda tak,
že zákon uvádza konkrétne dôvody, pre ktoré možno potomka vydediť, pričom vydediť potomka z iných
dôvodov ako sú uvedené v ustanovení § 469a ods. 1 Občianskeho zákonníka nie je možné.

34. Zo znenia listiny o vydedení, ktorá je obsiahnutá v tej istej notárskej zápisnici ako závet poručiteľa,

vyplýva,žeporučiteľakodôvodvydedeniauobochžalobcovuvádzadôvodypodľa§469aods.1písm.a)
a b) Občianskeho zákonníka, t.j. že poručiteľovi v rozpore s dobrými mravmi neposkytli potrebnú pomoc
v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch a že o poručiteľa trvalo neprejavovali opravdivý
záujem, ktorý by ako potomkovia mali prejavovať. Poručiteľ zároveň určil, aby sa dôvody vydedenia
vzťahovali aj na potomkov žalobcov v zmysle § 469a ods. 2 Občianskeho zákonníka. Poručiteľ časovo

vymedzuje existenciu dôvodov vydedenia u žalobcu v 1. rade rokom 2010 až do doby spísania listiny o
vydedení a u žalobkyne v 2. rade rokom 2003 až do doby spísania listiny o vydedení.

35. Poručiteľ musí konkrétny dôvod vydedenia uviesť vždy výslovne v listine o vydedení s časovou a
miestnou špecifikáciou. Podľa názoru súdu listina o vydedení spísaná notárom z vôle poručiteľa túto

požiadavku spĺňa.

36.Neposkytnutiepotrebnejpomociporučiteľovivchorobe,vstarobealebovinýchzávažnýchprípadoch
v rozpore s dobrými mravmi ako dôvod vydedenia predpokladá potrebnosť takejto pomoci na strane
poručiteľa a zároveň rozpor takéhoto správania potomka s dobrými mravmi. Predpoklady sa musia

posudzovať so zreteľom na všetky zistené okolnosti konkrétneho prípadu. Musí sa vziať do úvahy nielen
to, či pre toho, kto bol poručiteľom vydedený, bolo objektívne možné pomoc v danom čase poručiteľovi
poskytnúťačipotrebnúpomocporučiteľpotreboval,pretožebezcudzejpomocisisvojezákladnéživotné
potreby nemohol zabezpečiť. Súčasne musí ísť o situáciu, keď o uvedené potreby poručiteľa nie jepostarané inak, a keď poručiteľ potomkom ponúknutú pomoc bezdôvodne neodmietne. Treba však
prihliadnuť aj na to, aký bol vzťah poručiteľa a vydedeného potomka od jeho vzniku, t.j. od narodenia
potomka.

37. Dôvod vydedenia, ktorým je okolnosť, že potomok o poručiteľa trvalo neprejavoval opravdivý záujem,
ktorý by ako potomok prejavovať mal, môže spočívať jednak v nezáujme potomka o poručiteľa, alebo
aj v správaní, ktorým potomok síce o poručiteľa záujem prejavuje, ale spôsobom neodpovedajúcom
náležitému správaniu potomka k rodičovi. Súdna prax nepovažuje za neprejavenie opravdivého záujmu

o poručiteľa prípad, ak nezáujem potomka bol v značnej miere vyvolaný samotným poručiteľom.
Poručiteľ sa za svojho života môže dovolávať pomoci a opravdivého záujmu od svojho potomka len
vtedy, ak sám nevyvolal stav, ktorý by potomkovi bránil pomôcť poručiteľovi a prejavovať o neho
záujem. Zákon totiž vyžaduje, aby neprejavenie opravdivého záujmu bolo potomkom zavinené, nestačí
len samotná existencia takéhoto stavu. Záujem, ktorý by potomok mal prejavovať o poručiteľa treba
posudzovať s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu. Vydedenie prichádza do úvahy len tam,

kde poručiteľ o tento blízky príbuzensky vzťah stojí, kde sa ho nezáujem potomka osobne citovo dotýka,
kde mu tento stav vadí a nie ak ide o situáciu, kedy mu je tento stav ľahostajný, prípadne, keď k nemu
sám aj podstatne prispel.

38. Žalobcovia sa žalobou domáhali určenia, že dôvody vydedenia nie sú dané. Dôkazné bremeno na

preukázanie toho, že dôvody vydedenia neexistovali v tomto prípade zaťažuje vydedených potomkov.
Žalobcovia preto museli v spore preukázať neexistenciu dôvodov vydedenia, ktoré poručiteľ v listine o
vydedení uviedol.

39. Súd teda musel preskúmať materiálnu stránku listiny o vydedení, a teda zistiť, či výsledky

dokazovania preukázali, že dôvody vydedenia, ktoré uviedol poručiteľ v listine o vydedení skutočne
existovali. Súd zároveň musel skúmať prípadnú existenciu dôvodov vydedenia presne v tom časovom
rámci, ako ho vymedzil poručiteľ v listine o vydedení, t.j. do spísania listiny o vydedení dňa 27.8.2013.

40. Žalobca v 1. rade vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že v období rokov 2010 až 2013 ešte

žili obaja jeho rodičia. S rodičmi sa navštevovali a o rodičov sa zaujímal. A to o ich zdravotný stav a aj
o iné oblasti. V roku XXXX manželka poručiteľa (matka strán sporu) zomrela. Poručiteľ po jej smrti začal
viac piť. Pil síce aj predtým, ale po jej smrti stratil zábrany. Niekedy bol aj tri až štyri dni vkuse opitý. Vtedy
sa s ním nedalo komunikovať. Nepripúšťal si názor nikoho iného. Mal problémy ohľadom vybavovania
rôznych vecí. Žalobca si nie je vedomý konania, že by poručiteľovi nejako vedome ublížil. Normálne

spolu komunikovali, nevie, že by bol poručiteľ zmenil názor s tým, že ho vydedí. Po zdravotnej stránke
bol poručiteľ relatívne zdravý. Problémy boli, keď bol pod vplyvom alkoholu. Vtedy mával aj záchvaty
zúrivosti. Po smrti jeho manželky už to bolo neznesiteľné. Ona zomrela dosť náhle a zobralo to vtedy
každého. V dôsledku požívania alkoholu si poručiteľ nepamätal niektoré udalosti. Nepamätal si, s kým
mal problém, komu nadával. Niekedy bol opitý aj týždeň a nepamätal si napríklad, že ho bol žalobca

v 1. rade navštíviť. Poručiteľ mal svoj dom, svoju domácnosť, keď bol pod vplyvom alkoholu, s nikým
sa neznášal, bolo dobré, keď vytriezvel doma. Žalobca v 1. rade na poručiteľa opakovane apeloval.
Poručiteľ mal s alkoholom problém celý život. Apelácie žalobcu v 1. rade na neho nezaberali. Ale na
oslave 50. narodením žalobcu v 1. rade sa poručiteľ alkoholu nedotkol. V lete 2013 pozval žalobca v 1.
rade poručiteľa na opekačku a ani tam sa alkoholu nedotkol, nechcel ani nealkoholické pivo.

41. Žalobkyňa v 2. rade na pojednávaní uviedla, že brat G. (žalovaný v 2. rade) sa o poručiteľa postaral
a je mu za to vďačná. Pred dedičským konaním po ich matke vraj boli žalobcovia za poručiteľom, aby
poručiteľ na nich prepísal ich čiastky. Nie je to však pravda. Neboli za ním. Žalobkyňa v 2. rade otca
navštevovala. Chodievala za ním sama. Na dedičskom konaní po matke žalovaný v 2. rade otca oklamal.

Povedal mu, že vraj ho žalobcovia pripravili o majetok, a že zomrie nemajetný. Poručiteľ sa vtedy veľmi
zľakol. Poručiteľ na pohrebe svojej manželky nebol. Bol vtedy hospitalizovaný na psychiatrii. Keď potom
prišla žalobkyňa v 2. rade za ním, keď sa vrátil z nemocnice, doniesla mu obed. On si ho nezobral.
Povedal, že sa nemá o neho starať, že nech sa stará ten, čo berie celý jeho dôchodok. Jedlo pripravoval
poručiteľovižalovanýv2.rade.Ohľadomostatnýchvecíbolporučiteľsebestačný.Sámsiajpral.Dokázal

si aj upratať. Bol v dobrej fyzickej kondícii. Ešte v 80tke sám kosil. Žalovaný v 2. rade s ním chodil po
lekároch. Poručiteľ a ani žalovaný v 2. rade žalobcov nikdy nežiadali, aby poručiteľa zaviezli k lekárom.
Žalobkyňa v 2. rade býva v G., telefonovala poručiteľovi každý týždeň a občas ho navštevovala. Stalo
sa, že keď mu prezliekla postele a chcela som veci zobrať domov, že ich operie, poručiteľ jej to vytrhol,že si svoje veci perie sám každý pondelok. Nechcela sa s ním naťahovať. Keď bol poručiteľ opitý, bol
agresívny,bilajsvojumanželku.Zatriezvasasnímdalo,ajkeďbolobčasnervák.Keďposmrtimanželky
poručiteľa odmietli žalobcovia umiestnenie poručiteľa v zariadení, odvtedy s nimi žalovaný v 2. rade

nekomunikoval. Žalobcovia by ho boli podporili pri hľadaní riešenia, on im však nič nehovoril. Aj o konaní
o spôsobilosti poručiteľa na právne úkony sa žalobcovia dozvedeli len náhodou.

42. Žalovaný v 1. rade na pojednávaní uviedol, že žalobcovia nemali záujem sa o poručiteľa postarať. Po
pohrebe poručiteľovej manželky sa strany sporu radili ako sa o poručiteľa postarať. Žalovaný v 2, rade

navrhol „striedavú starostlivosť“, teda že každý sa bude o poručiteľa starať tri mesiace. Žalobcovia to
odmietli. Žalobkyňa v 2. rade uviedla, že kto by si takého k sebe zobral. Žalovaný v 1. rade odmietol tiež,
keďže býva v Rakúsku. Poručiteľ ani jeho manželka nikdy nepovedali, že by niektorý zo žalobcov bol
s nimi u lekára. Poručiteľ nebol doma u žalobkyne v 2. rade 20 rokov. Rodičia strán tam mali zakázané
chodiť. Zakázal to manžel žalobkyne v 2. rade. Žalobkyňa v 2.rade sa s rodičmi stretávala vždy v byte
žalovaného v 1. rade. Žalobcovia navštevovali poručiteľa len z povinnosti. Chodili na návštevy najmä

kvôli jeho manželke. V roku 2012 sa odohral incident, žalobca v 1. rade so svojou manželkou prišli
k poručiteľovi na hodovú hostinu. Vynadali mu, že predtým mal opitý uraziť žalobcovu svokru. Žalobca
v 1. rade poručiteľa aj chytil pod krk. Žalovaný v 1. rade nevie o tom, že by sa potom žalobca v 1. rade
s poručiteľom stretol. Videli sa až na dedičskom konaní. Potom ho žalobca v 1. rade pozval na oslavu
svojich 50. narodenín. Žalobca v 1. rade sa skoro nikdy nezastavil na návštevu v L. E.. Žalobcovia vôbec

nemali záujem sa o poručiteľa postarať. Poručiteľ žil najmä vďaka starostlivosti žalovaného v 2. rade.
Žalovaný v 1. rade navštevoval poručiteľa z Rakúska častejšie ako žalobcovia. Manžel žalobkyne v 2.
rade si neželal, aby jej rodičia chodili k nim domov. Avšak ani po jeho smrti sa to nezmenilo. Všetky
návrhy žalovaného v 2. rade, ako sa postarať o poručiteľa žalobcovia zamietli. Žalobcovia k poručiteľovi
nechodili, neprali a nevarili mu. Nechodili s ním k lekárovi. Navštevovali ho len počas bežných sviatkov

a narodenín. Poručiteľ sám povedal žalovanému v 1. rade, že ho žalobcovia chceli oklamať. Že ho chceli
obrať o jeho podiel. Závet bol následok toho, čo spravili žalobcovia v dedičskom konaní.

43. Žalovaný v 2. rade na pojednávaní uviedol, že dňa 18.9.2012 žalobca v 1. rade chytil poručiteľa pod
krkom. Bola to udalosť, ktorá sa spomínala v súvislosti s hodmi. Potom keď ho raz priviezol opitého z C.,

tak ho pred bránou bil. Po smrti svojej manželky začal poručiteľ veľmi piť. Dostal sa k peniazom. Raz sa
stalo, že pojedol tabletky. Že už nechce žiť. Hospitalizovali ho na psychiatrii. Keď sa potom vrátil domov,
žalovaný v 2. rade si sadol so súrodencami, aby sa dohodli, čo budú robiť s poručiteľom. Žalovaný
v 2. rade navrhol striedavú starostlivosť. Oni to zamietli. Sociálna sestra mu poradila, aby poručiteľa
umiestnil do zariadenia, aby bol pod dozorom. Primárka mu zase poradila aby absolvoval dobrovoľnú

liečbu. Bolo však jasné, že s tým nebude poručiteľ nikdy súhlasiť. Ďalšia možnosť bolo obmedzenie
spôsobilosti poručiteľa na právne úkony. Žalobkyňa v 2. rade nesúhlasila s umiestnením v zariadení.
Žalobcovia povedali, že keď poručiteľa obmedzí v spôsobilosti, že bude znášať následky. Oni to nechceli
riešiť. Tak im potom už o tom nehovoril. Poberal za poručiteľa dôchodok a poručiteľ bol tak odstavený
od alkoholu. Brával ho pravidelne na psychiatrické vyšetrenia. Predpísali mu lieky, ktoré normálne bral.

Potom mu však niekto niečo musel povedať, tak sa stalo, že lieky vyhadzoval. Dedičské konanie po
manželke poručiteľa sa malo konať v pondelok. V sobotu predtým musel ísť žalovaný v 2. rade do práce.
Poručiteľ mu vtedy hovoril, že sa chystajú za ním prísť žalobcovia. Mal v ten deň vypité. Bolo to preto,
že bol v strese z toho, že majú prísť. Keď žalovaný v 2. rade prišiel z práce, žalobcovia prišli s tým,
že sa idú dohodnúť, čo bude na dedičskom konaní. Odôvodňovali to tým, že by sa dedičské konanie

nemuselo konať dvakrát. Poručiteľ povedal, že dom chce nechať synovi G. a jeho deťom. Na dedičskom
konaní žalobcovia povedali, že sa všetko bude deliť na štyri časti. Oni chceli dediť aj podiel poručiteľa
na štyri časti. Avšak to nebolo predmetom dedičského konania. Cestou domov v aute poručiteľ vkuse
nadával, že ho chceli oklamať. Povedal žalovanému v 2. rade, že nech zoženie právnika, že spíše závet.
Že chce mať dom na poriadku. Žalobcovia navštevovali poručiteľa v roku 2013 minimálne. Telefonický

kontakt s ním nemali žiaden. Lekársku starostlivosť mu nezabezpečovali. Po matkinom pohrebe ho
nenavštevovali. Poručiteľ bol len na tej jednej oslave.

44. Svedok P. M., sused žalobcu v 1. rade na pojednávaní uviedol, že majú postavené domy vedľa seba.
Poznal matku aj otca strán sporu (proučiteľa). Chodili k žalobcovi v 1. rade na návštevu. Keď mal žalobca

oslavy, poručiteľ k nemu chodil, chodieval k nemu aj v nedeľu na obed. Svedok sa s ním rozprával cez
plot. Chodil sám. Dalo sa s ním aj komunikovať. V skorších časoch chodieval svojím autom. Neskôr ho
žalobca vozil a odviezol ho aj domov. On chodieval k žalobcovi aj keď mal jeho vnuk narodeniny alebo
meniny. Nebolo to len na oslave 50. narodenín žalobcu v 1. rade.45. Svedkyňa O. B., manželka žalobcu v 1. rade uviedla, že sa s poručiteľom normálne sa stretávali ako
rodina, navštevovali sa. Poručiteľ chodieval stále k nim. Stretávali sa stále odkedy sa vzali so žalobcom

až kým poručiteľ nezomrel. Keď mal poručiteľ narodeniny alebo meniny, chodili sme k nemu. Ale aj mimo
toho. Chodili ho aj brať. Svedkyňa k poručiteľovi nechodievala, keď bol opitý, človek sa ho vtedy až bál,
bol agresívny a nadával. Keď ho dal žalovaný v 2. rade obmedziť v spôsobilosti na právne úkony, potom
už poručiteľ nemal prístup k peniazom, nepil a dalo sa s ním. Keď pil, tak to bolo hrozné. Podľa svedkyne
v období od septembra 2012 až do oslavy 50. narodením žalobcu v 1. rade boli návštevy medzi rodinou

žalobcu v 1. rade a jeho rodičmi. Incident, ktorý bol na Michala bol taký, že svedkyni volala jej matka
že poručiteľ leží opitý pred jej domom a že každému nadáva. Volala, aby po poručiteľa prišiel žalobca
v 1. rade. Ten ho aj išiel zobrať. Svedkyňa vtedy nemala dôvod tam ísť, vulgárnosti neznáša. V období
rokov 2012 a 2013 svedkyňa komunikovala s poručiteľom normálne ako so starým človekom.

46. Svedok B. G., sused žalovaného v 2. rade uviedol, že z kuchyne vidí na hlavnú cestu a vidí, kto

chodí k susedom. Keď k ním niekto príde, parkuje tak, že je ho vidieť. Videl tam stáť iba červené auto.
Aj to iba s blikajúcimi smerovkami. Stávalo tam však ešte vtedy, keď žila matka strán sporu. Žalovaný
v 1. rade tam chodí stále.

47. Svedkyňa E. G., suseda žalovaného v 2. rade uviedla, že žalobcu v 1. rade pozná, žalobkyňu v 2.

radenepozná.Keďprídeniektoksusedom,zastanepreddomomsvedkyneaonatieautávidízkuchyne.
Kým žila matka strán sporu, chodil tam aj žalobca v 1. rade na červenom aute. Aj päť rokov, aj desať
rokov spätne. Svedkyňa bola pred desiatimi rokmi tri roky na materskej dovolenke. Nikdy tam neboli iné
autá. Pred susedovým domom zvykne stáť čierne auto, ktoré patrí žalovanému 2/. Čierne autá majú aj
jeho synovia. Občas tam stojí kuriér. Nikdy tam neboli iné autá. Žalovaný v 1. rade tam chodí raz za

mesiac.

48. Svedkyňa A. B., bývala manželka žalovaného v 2. rade na pojednávaní uviedla, že o vzťahoch
medzi poručiteľom a stranami sporu vie len do roku 2008, keď žila so žalovaným v 2. rade v spoločnej
domácnosti. Žalobkyňa v 2. rade chodila k rodičom málo. Manžel jej zakazoval chodiť. Žalobca v 1. rade

k rodičom chodil, ale málo. Vždy, keď mal prísť, návštevu si vopred dohodli. Alkohol bol veľký problém.
S poručiteľom bolo ťažko. Keď sa raz zatúlal do Oslian, žalobca v 1. rade ho priviezol domov. Bol
vtedy cirkus pred bránou. Poručiteľ pil dosť veľa. Keď zomrela manželka poručiteľa, svedkyňa stretávala
poručiteľa na cintoríne. Sedávali na lavičke a rozprávali sa. On jej vtedy hovoril, že sa o neho stará iba
syn G., a že jemu všetko nechá. Žalobcovia navštevovali poručiteľa málo. Žalobkyňa v 2. rade možno

tak raz do roka. Žalobca v 1. rade navštevoval rodičov vždy, keď mali nejaký sviatok. Deti žalobcov
navštevovali poručiteľa a jeho manželku. Napríklad žalobca v 1. rade so svojím synom chodili na Veľkú
noc oblievať manželku poručiteľa.

49. Svedok Q. B., syn žalovaného v 2. rade na pojednávaní uviedol, že s poručiteľom žil v domácnosti

30 rokov. Žalovaný v 2. rade žil v podstate celý život v dome so svojimi rodičmi. Žalovaný v 1. rade
nebýval s nimi v domácnosti, ale chodil na návštevy so svojou rodinou. Ostatní chodili na návštevy len
občas. Keď žila manželka poručiteľa, chodili na Vianoce aj na sviatky. Po jej smrti už nechodili. Boli to
asi polhodinové návštevy. Svedok však počas týchto návštev bol v inej miestnosti. Žalobca v 1. rade raz
prišiel, keď poručiteľ pil a kričal na manželku, žalobca v 1. rade mu vylepil za ucho. Poručiteľ spadol na

zem a žalobca v 1. rade odišiel bez toho, aby sa ho opýtal, či je v poriadku. Aj potom sa stalo, že žalovaný
v 2. rade bol v práci, poručiteľ bol opitý, nadával svojej manželke, žalobca v 1. rade prišiel a vylepil mu.
Na návštevy k žalobcovi v 1. rade sa chodilo „na pozvánky“. Rodičia žalobcu museli vždy vopred zavolať,
či môžu prísť. Chodili napríklad, keď bolo A., keďže starký aj žalobca v 1. rade sú Ivanovia. Chodievali
asi tak dvakrát do roka. Keď poručiteľa prišli zobrať, tak išiel. Žalobcovia vždy vopred zavolali, či je

triezvy a či môžu prísť. Po smrti poručiteľovej manželky navštívili žalobcovia poručiteľa asi trikrát. Bolo
cez víkendy. Podľa svedka, poručiteľ nechodieval k žalobcovi v 1. rade na pravidelné nedeľné obedy.
Medzi stranami sporu neprebiehala komunikácia ohľadom dedičstva. Bol jeden pokus, ale svedok nevie,
ako to dopadlo. Vie len, že bola to sobota, žalovaný v 2. rade vtedy prišiel skôr z roboty. Svedok bol
u seba v izbe. Videl, že prišiel aj žalobca v 1. rade a asi po piatich minútach aj odišiel. Do Prievidze

k žalobkyni v 2. rade mali poručiteľ s manželkou zakázané chodiť.

50. Svedok G. B., syn žalovaného v 2. rade na pojednávaní uviedol, že poručiteľ nechodieval k žalobcovi
na pravidelné nedeľné obedy. Medzi stranami sporu prebiehala komunikácia ohľadom dedičstva. Zostrany žalovaného v 2. rade väčšinou so žalobkyňou v 2. rade. Žalovaný v 2. rade odišiel o dve hodiny
skôr z práce preto, že sa mali radiť ohľadom dedičského konania. Poručiteľ sa so žalobcami navštevoval
zriedkavo. Vzťahy medzi nimi boli raz dobré, raz zlé. V období rokov 2012 a 2013 sa so žalobcom v 1.

rade navštevovali. Nepamätá sa či tam boli nejaké spory. Bola tam nejaká hádka, asi kvôli alkoholu. Keď
išiel do Oslian, určite ho priši zobrať, ale ako často to bolo, svedok nevie. Aspoň jedenkrát určite.

51. Svedok P. M. sused žalobcu v 1.rade uviedol, že poručiteľa u žalobcu v 1. rade vídaval. Okná má do
ulice. Stretávali sa. S poručiteľom mal dobrý vzťah. Keď ho videl, vyšiel von a rozprávali sa. Poručiteľa

vídal aj v období september 2012 až rok 2013, chodil vtedy k žalobcovi v 1. rade. Nevie však ako tam
prišiel.

52.SvedokA.P.F.,synžalobkynev2.radeuviedol,žežalobkyňav2.radesazaujímalaosvojichrodičov.
Pravidelne ich navštevovala. Navštevovala ich každý mesiac. Sprevádzal ju aj svedok so svojim bratom.
Keď získal vodičský preukaz, tak žalobkyňu v 2. rade vozil k starým rodičom. Na návštevách sedeli spolu

v obývačke a rozprávali sa. Starí rodičia chodili aj k nim domov, nemali to zakázané. Dohoda bola taká,
že nemohli prísť, keď bol doma svedkov otec (manžel žalobkyne v 2. rade). U žalovaného v 1. rade sa
stretávali vtedy, keď bol svedkov otec doma. Pri návštevách u poručiteľa auto vždy zaparkovali pred
bránou. Stretávali sa v izbe starých rodičov. V rokoch 2012 až 2013 chodili za poručiteľom autobusom
alebo ich priviezol svedkov otec a on potom išiel na kávu k žalobcovi v 1. rade. V období rokov 2012

až 2013 boli starí rodičia na návšteve v domácnosti žalobkyne v 2. rade a aj svedok bol v tom období
na návšteve u starých rodičov. Nebol svedkom žiadnej konfliktnej situácie medzi žalobkyňou v 2. rade
a poručiteľom.

53. Svedok N. F., syn žalobkyne v 2. rade uviedol, že poručiteľa poznal ako vnuk. Zúčastňoval sa návštev

u poručiteľa v Hornej Vsi so žalobkyňou v 2. rade. Starí rodičia chodili k nim. Vzťah medzi nimi bol dobrý.
Aj keď možno tam nebolo také silné citové puto ako so starými rodičmi z otcovej strany. Nespomína si
na žiadnu nevraživosť. V období rokov 2012 až 2013 už žil svedok v J.. Nespomína si presne, či starých
rodičov v tom období navštevoval. Starí rodičia nemali zákaz chodiť do domácnosti rodičov svedka.
Svedkov otec mal nejaký bližší nešpecifikovaný problém so starými rodičmi. Nechcel sa s nimi stretávať.

Ako deti vtedy nevedeli o čo išlo. Mohli k nim však chodiť. Manželka svedka sa napríklad s jeho starými
rodičmizoznámila,keďboliunanávšteveusvedkovýchrodičov.Svedoksanepamätá,žebybolonejaké
obdobie, že by sa žalobkyňa v 2. rade nestretávala so svojimi rodičmi.

54. Svedkyňa JUDr. Adriána Király Palásthyová, manželka svedka N. F. a teda nevesta žalobkyne v 2.

rade uviedla, že s N. F. sa pozná asi od roku 2009. Pár tvoria od júla 2010. Domácnosť žalobkyne v 2.
rade navštevovala pravidelne a stále ju navštevuje. Vzťahy majú dobré. Poručiteľa a jeho manželku
prvýkrát stretla v domácnosti žalobkyne v 2. rade. Bolo to určite po júli 2010, presný dátum však nevie.
Žalobkyňa v 2. rade pravidelne navštevovala svojich rodičov. V roku 2012 svedkyňa stretla aspoň raz
poručiteľa a jeho manželku. Svedkyňa v L. E. nikdy nebola, ale žalobkyňa v 2. rade tam stále chodila,

vozil ju tam jej manžel. Svedkyňa bola na rodinnej oslave žalobcu v 1. rade, na ktorej bol aj poručiteľ.

55. Z výpovedí svedkov, dokonca ani z výpovedí žalovaných nevyplynulo, že by sa žalobcovia neboli
o poručiteľa zaujímali alebo, že by neboli ochotní mu pomáhať. Žalovaní vyčítali žalobcom ich prístup
k poručiteľovi najmä v období, ktoré trvalo od smrti ich matky (manželky poručiteľa) až do spísania listiny

o vydedení. Súd však poukazuje na to, že ide o relatívne krátke obdobie, približne pol roka. Manželka
poručiteľa zomrela dňa XX.X.XXXX a poručiteľ nechal spísal závet a listinu o vydedení dňa 27.8.2013.
Obdobie nasledujúce v mesiacoch po smrti jeho manželky bolo pre poručiteľa mimoriadne dramatické.
Poručiteľ stratou manželky veľmi trpel. Už dlhé roky predtým mal poručiteľ problémy s nadmerným
požívaním alkoholu. Po smrti manželky však začal piť ešte viac a intenzívnejšie lebo nedokázal zniesť

smútok z jej straty. Poručiteľ bol v období od 26.4.2013 do 30.5. 2013 opakovane hospitalizovaný
na psychiatrii. Dôvodom bola nadmerná konzumácia alkoholu ale aj intoxikácia liekmi, keď sa pokúsil
o samovraždu. Dňa 15.6.2013 mal v opitosti otras mozgu. Potom, v dôsledku psychiatrickej liečby
poručiteľ v priebehu leta 2013 pitie výrazne obmedzil. Znova začal piť na jeseň 2013 po účasti na
dedičskom konaní po manželke a po spísaní závetu.

56. Žalovaní vnímajú správanie žalobcov k poručiteľovi najmä cez prizmu opísaných udalostí, ktoré
sa udiali v roku 2013. Vtedy boli medzi stranami sporu aj nedorozumenia, keď sa nevedeli dohodnúť
na spoločnom postupe pri riešení zdravotných ťažkostí poručiteľa a na starostlivosti o neho. Súd všakpoukazuje na to, že dôvody vydedenia, ktoré uviedol poručiteľ v listine o vydedení, sú vymedzené aj
obdobím niekoľko rokov pred smrťou jeho manželky. Poručiteľ v listine o vydedení uviedol, že žalobca
v 1. rade o neho neprejavoval záujem a nepomáhal mu už od roku 2010 a žalobkyňa v 2. rade dokonca

už od roku 2003. Z výpovedí svedkov však vyplynulo, že obaja žalobcovia sa s poručiteľom v týchto
časových obdobiach opakovane stretávali. Je pravdou, že ich návštevy boli čatješie ešte v období
keď žila ich matka, t.j. manželka poručiteľa, avšak krátke obdobie po smrti ich matky až do spísania
listiny o vydedení poručiteľom bol sprevádzané najmä opakovanými hospitalizáciami poručiteľa a jeho
nezriadeným pitím. Poručiteľ sa však aj v tomto období zúčastnil oslavy 50. narodením žalobcu v 1. rade

začiatkomO.XXXX(bolotovčaseabstinovaniaporučiteľa),čonemožnohodnotiťakonezáujemžalobcu
v 1. rade o poručiteľa a preukazuje to aj existenciu dobrého vzťahu poručiteľa a žalobcu v 1. rade.

57. Žalovaní vyčítali žalobkyni v 2. rade, že ju poručiteľ nemohol navštevovať v jej domácnosti, pretože
si to manžel žalobkyne neželal. Je pravdou, že uvedená okolnosť nie je úplne bežná, avšak súd mal
preukázané, že žalobkyňa sa o poručiteľa aj napriek tomu zaujímala a navštevovala poručiteľa v jeho

domácnosti. Z výpovedí svedkov zároveň vyplynulo, že v období posledných rokov pred spísaním listiny
o vydedení, keď už boli deti žalobkyne dospelé, tento zákaz už úplne striktne neplatil a poručiteľ aj s
manželkou navštívili domácnosť žalobkyne.

58. Podľa názoru súdu sa dokazovaním nepreukázala ani existencia druhého dôvodu vydedenia

žalobcov a to, že žalobcovia poručiteľovi v rozpore s dobrými mravmi neposkytli pomoc v jeho starobe
a chorobe a v rôznych závažných situáciách a to žalobca v 1. rade v priebehu troch rokov a žalobkyňa
v 2. rade v priebehu desiatich rokov pre spísaním listiny o vydedení.

59. Súd uvádza že poručiteľ bol až do smrti svojej manželky v prevažnej miere sebestačný. S manželkou

žili v spoločnej domácnosti, spolu hospodárili a z vlastných zdrojov napĺňali svoje potreby. Naopak, ešte
skôr oni poskytovali pomoc svojim deťom, keď napríklad žalovanému v 2. rade umožnili bývať vo svojom
dome. Z dokazovania zároveň nevyplynulo, že by žalobcovia neboli ochotní svojim rodičom, či priamo
poručiteľovi pomáhať. Je pravdou, že bezprostrednú pomoc ako napr. odvoz k lekárovi, či prípravu jedla
poručiteľovi realizoval najmä žalovaný v 2. rade, ten však býval s rodičmi v jednom dome. Zároveň

z dokazovania nevyplynulo, že by niekedy nastala situácia, že by bol poručiteľ žiadal žalobcov o pomoc
a niektorý zo žalobcov by mu ju odmietol poskytnúť.

60. Poručiteľ potreboval pomoc predovšetkým v období po smrti svojej manželky, keď mal psychické
a iné zdravotné problémy v dôsledku neúmerného pitia. Ani tu však z dokazovania nevyplynulo, že

by mu žalobcovia nechceli pomôcť, skôr sa strany sporu nevedeli dohodnúť na spôsobe a forme ako
poručiteľovi pomôcť, resp. ako jeho situáciu riešiť. Tu zvolil riešenie napokon sám žalovaný v 2. rade,
ktorý s poručiteľom býval a podal návrh na obmedzenie spôsobilosti poručiteľa na právne úkony a to aj
bez toho aby o tom žalobcov upovedomil. To, že možno pomoc od žalobcov nebola taká akú by si bol
poručiteľ predstavoval, čo však nedal žalobcom najavo, ešte neznamená, že mu ju žalobcovia neboli

ochotní poskytnúť.

61. Súd pri posudzovaní existencie dôvodov vydedenia nebral do úvahy len obdobie po smrti manželky
poručiteľa do spísania listiny o vydedení, keďže išlo o relatívne krátke obdobie 6 mesiacov ale celé
obdobia ktoré uviedol poručiteľ v listine o vydedení. Z dokazovania vyplynulo, že v týchto obdobiach

dôvody vydedenia neboli preukázané. Súd mal preukázané, že v období pred smrťou ich matky sa
žalobcovia s poručiteľom stretávali a navštevovali.

62. Pri posudzovaní okolností vydedenia je okrem správania potomkov potrebné brať vždy do úvahy
aj osobu poručiteľa. Treba skúmať, či o ponúkanú pomoc a záujme svojich potomkov stojí. Či sám

nevytvára príčiny niektorých konfliktných situácii. V konaní nebolo sporné, že poručiteľ mal dlhodobé
a mnohoročné problémy s alkoholom. Tieto viedli k mnohým konfliktom v jeho rodine, nielen so
žalobcami.Podvplyvomalkoholubolporučiteľnásilnýajvočisvojejmanželke.Ajzdokazovaniavyplynuli
konfliktné situácie, ktoré zapríčinil poručiteľ, keď bol opitý. Pokiaľ mal žalobca v 1. rade verbálne alebo
fyzické konflikty s poručiteľom, vždy to bolo v dôsledku neprístojného správania sa poručiteľa pod

vplyvom alkoholu. Či už išlo o násilie poručiteľa voči manželke, teda matke žalobcu alebo napríklad
verbálne násilie voči svokre žalobcu. Žalobca tieto konflikty nevyvolal a podľa názoru súdu nemožno
žalobcovi vyčítať, že v takýchto situáciách zasiahol. Žalovaní tvrdili, že žalobca v 1. rade mal poručiteľa
biť, to však nebolo preukázané.63. Obaja žalovaní ako pravdepodobnú motiváciu poručiteľa na spísanie závetu a listiny o vydedení
uvádzali, že poručiteľ v súvislosti s dedičským konaním po manželke poručiteľa nadobudol pocit, že ho

chcú žalobcovia pripraviť o majetok. Žalovaný v 1. rade vo svojej výpovedi uviedol, že mu poručiteľ sám
povedal že ho žalobcovia chceli oklamať. Že ho chceli obrať o jeho podiel. Podľa žalovaného v 1. rade
bol závet následkom toho, čo spravili žalobcovia na dedičskom konaní.

64. Zo spisu tunajšieho súdu sp.zn. 10D/50/2013, ktorý sa viedol v dedičskom konaní po manželke

poručiteľa R. B. vyplýva, že osvedčenie o dedičstve (prvé) bolo vydané dňa 19.8.2013. Uvedený
deň bol pondelok. Z výpovedí žalovaných a svedkov Q. a G. B. vyplynulo, že v sobotu 17.8.2013
navštívili žalobcovia poručiteľa aby sa porozprávali o tom ako budú postupovať v dedičskom konaní.
Uvedené stretnutie sa neskončilo dohodou. Z dedičského spisu sp.zn. 10D/50/2013 nevyplýva, že by bol
v priebehu dedičského konania nastal konflikt medzi poručiteľom a žalobcami resp. že by boli vznesené
návrhy, ktoré by prekračovali rámec vyporiadania majetku po manželke poručiteľa. Podľa výpovede

žalovaného v 2. rade však poručiteľ po dedičskom konaní (presnejšie po pojednávaní dňa 19.8.2013)
bol cestou domov v aute nahnevaný a nadával, že ho chceli žalobcovia oklamať. Povedal žalovanému
v 2. rade, že nech zoženie právnika, že spíše závet. Že chce mať dom na poriadku. Závet a listina
o vydedení boli spísané krátko po tom, dňa 27.8.2013.

65. Vydedenie sa teda súdu javí nie ako dôsledok prípadného dlhodobého nezáujmu žalobcov
o poručiteľa ale ako akási reakcia poručiteľa, resp. odveta voči žalobcom, keďže poručiteľ nadobudol
presvedčenie, že ho chceli žalobcovia obrať o jeho majetok v dedičskom konaní po jeho manželke. Súdu
nie je jasné ako sa to po právnej stránke malo realizovať. Poručiteľ ešte žil, vtedy ešte obmedzený v
spôsobilosti na právne úkony, so svojim majetkom teda mohol voľne disponovať. Pokiaľ by teda sám

nebol chcel dobrovoľne svoj dom (resp. spoluvlastnícky podiel k domu) darovať žalobcom, nemal oň ako
prísť. To však nevylučuje subjektívne presvedčenie poručiteľa, ktoré mohol po komunikácii so žalobcami
nadobudnúť.

66. To, že poručiteľ spísal závet bolo dôsledkom toho, že nebol spokojný ako sa „zvyšné tri deti“, najmä

však žalobcovia k nemu správajú. Bolo to jeho právo a v čase spísania závetu bol na tento právny
úkon spôsobilý. Poručiteľ teda mohol prostredníctvom závetu v medziach zákona disponovať svojim
majetkom pre prípad smrti. Bolo zároveň legitímne, že v prípade, ak mal poručiteľ pocit, že sa o neho
najviac stará žalovaný v 2. rade, že svoj majetok odkázal v závete práve jemu.

67. Poručiteľ však nemohol žalobcov z uvedeného dôvodu zároveň aj vydediť. Takúto situáciu dôvody
vydedenia podľa Občianskeho zákonníka nepokrývajú. Tie sú vymedzené taxatívne. Poručiteľ uviedol
v listine o vydedení dôvody, ktoré zákon upravuje v ustanovení § 469a ods. 1 písm. a) a b) Občianskeho
zákonníka. V tomto konaní však bolo preukázané, že tieto dôvody vydedenia v skutočnosti neexistovali.

XX. Keďže súd dospel k záveru, že dôvody na vydedenie žalobcov, ktoré uviedol poručiteľ v listine
o vydedení neboli dané, druhej časti žalobného návrhu vyhovel.

69. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) súd prizná strane náhradu trov
konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

70. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

71. Premetom sporu boli dva nároky žalobcov, jeden z nich súd zamietol, druhému vyhovel. Možno teda

konštatovať že úspech resp. neúspech strán je približne rovnaký. Preto súd žiadnej zo strán nepriznal
nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia.Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Prievidza v troch vyhotoveniach. O odvolaní rozhodne Krajský
súd v Trenčíne.

Podľa § 393 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.