Rozsudok – Výchovné opatrenia ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. november 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14CoP/196/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5725201069
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Korbašová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5725201069.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy

Korbašovej, členov senátu JUDr. Martiny Nemravovej a JUDr. Róberta Bebčáka, vo veci starostlivosti
o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako otec, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad
práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, dieťa rodičov: matka C. D. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A.
E. XXXX/XX, F. a otec C. A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. H. B. XXX/X, I., zastúpený: AK JUDr.
Silvia Tatarková, s.r.o., so sídlom Škultétyho 472/10, 036 01 Martin, IČO: 36 868 108, za účasti Krajskej
prokuratúry v Žiline, v konaní o podnete kolízneho opatrovníka na nariadenie výchovného opatrenia,
o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 9P/40/2025-70 zo dňa 12. mája 2025, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Martin č.k. 9P/40/2025-70 zo dňa 12. mája 2025 p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj len „okresný súd“) napadnutým rozsudkom vo výroku I. uložil výchovné
opatrenie rodičom a maloletému dieťaťu spočívajúce v povinnosti podrobiť sa poradenstvu v Centre
pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie J., počas 6 mesiacov od právoplatnosti podľa
pokynov psychológa pracujúceho v tomto centre, uložil rodičom a maloletému povinnosť riadiť sa
pokynmipsychológaadodržiavaťčasovýharmonogramstretnutí;výrokomII.uložilCentrupedagogicko-
psychologického poradenstva a prevencie J. za účelom zhodnotenia výchovného opatrenia predložiť

súdu správu o priebehu výkonu výchovného opatrenia každé dva mesiace; výrokom III. rozhodol, že
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Okresný súd, citujúc § 37 ods. 1, 2 písm. d) zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o rodine“), § 37 ods. 7, 8 zákona o rodine mal na základe vykonaného
dokazovania preukázanú nevyhnutnosť nariadenia výchovného opatrenia spočívajúceho v povinnosti
rodičov a maloletého podrobiť sa odbornému poradenstvu na zlepšenie komunikácie a vzťahov v rodine.
Okresný súd konštatoval, že situáciu v rodine pozná dlhú dobu, s aktuálnymi konaniami, ako aj

predchádzajúcimi sa v priebehu štyroch rokov jedná už o deviaty návrh, resp. deviate konanie vo
veci maloletého dieťaťa. Maloletý aktuálne matku odmieta, nechce sa s ňou stretávať, má výhrady
voči jej správaniu, ako aj jej vyjadrovaniu na adresu jeho a jeho otca. Okresný súd konštatoval,
že nie sú pravdivé tvrdenia rodičov, ktorí zo vzniknutej situácie obviňujú súd a iné štátne orgány,
ktoré nepracujú dostatočne rýchlo a dôsledne. Uviedol, že sa vo svojej podstate jedná už o druhé
výchovné opatrenie, pričom okresný súd sa snaží prostredníctvom vysoko odborného tímu rodičom
a maloletému pomôcť na obnovení vzájomného vzťahu maloletého s matkou. Okresný súd sa vyslovil,

že chápe, že situácia v rodine nie je dobrá, matka sa aktuálne nestretáva s maloletým, rovnako chápe
otca, že nie je jednoduché zabezpečovať pri plnení si všetkých povinností počas bežného života aj
nariadené výchovné opatrenie. Za účelom zhodnotenia účinnosti výchovného opatrenia uložil okresný
súd Centru pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie J. povinnosť predložiť správuo priebehu výkonu výchovného opatrenia každé dva mesiace. Pre úplnosť konštatoval, že v konaní
vedenom na Okresnom súde Martin pod sp. zn. 9P/163/2024 bude nariadené znalecké dokazovanie
znalcom z odboru psychológia za účelom vyhotovenia znaleckého posudku a v konaní vedenom pod sp.

zn. 9Em/6/2024 bol nariadený výkon rozhodnutia vo vzťahu k úprave styku matky s maloletým dieťaťom.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie otec, nakoľko napadnutý rozsudok vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď súd prvej inštancie správne zvolenú a správne
interpretovanú právnu normu nesprávne aplikoval, ako aj z dôvodu, že súd prvej inštancie nesprávne

alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak,
že návrh na nariadenie výchovného opatrenia zamietne a žiadnemu z účastníkov neprizná nárok na
náhradu trov odvolacieho konania. Uviedol, že maloletý absolvoval viacero stretnutí s psychológom
za účelom zlepšenia vzťahov a postupnú úpravu stretávania sa s matkou. Konkrétne išlo o stretnutia
maloletého s psychológom na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v roku 2021, najskôr u pani
psychologičky A., následne u pani psychologičky K., súdneho znalca v odbore psychológie na základe

podaného trestného oznámenia na otca matkou v roku 2021, psychologickú poradňu centra pre deti
a rodiny v roku 2024 na základe domáhania sa matky a rozhodnutia súdu, psychológa na úrade práce,
sociálnych vecí a rodiny vo februári 2025 na základe domáhania matky a rozhodnutia súdu, pričom
z posledného vyšetrenia nedisponuje otec žiadnymi informáciami a ani záverom z takto vykonaného
psychologického šetrenia. Na každé z týchto psychologických stretnutí musel maloletého pozitívne

motivovať, maloletý dúfal v to, že ho tieto inštitúcie a orgány budú zastupovať v jeho záujme a v záujme,
ktorý odprezentuje a budú rešpektovať jeho vyjadrený názor. Maloletý bez prítomnosti rodičov uviedol:
„Ja sa nechcem stretávať s mamou, nechcem sa s ňou stretávať za účasti psychológa a nesúhlasím
s tým. Do J. nebudem chodiť. S mamou sa nestretávam, v tomto roku 2025 som sa s ňou nestretol, lebo
nechcem.“ Otec má za to, že v danom prípade sa nevenovala patričná pozornosť názoru maloletého

dieťaťa zodpovedajúca jeho veku a úrovni, nakoľko maloletý opakovane udáva, že sa s matkou stretávať
nechce. Maloletý má XX rokov a napriek tomu sa na jeho názor nebral dostatočný ohľad tak, ako to má
na mysli čl. 12 Dohovoru o právach dieťaťa.

4. Ďalej otec v odvolaní uviedol, že má podozrenie, že sa nejedná už o najlepší záujem maloletého, ale

o šikanózne správanie a porušovanie jeho práv. Neustálym sa podriaďovaním autoritatívnych rozhodnutí
sa dochádza u maloletého k rastu odporu voči štátnym inštitúciám, ktorým doposiaľ dôveroval a veril,
že budú hájiť jeho najlepší záujem. Vzťah maloletého s matkou nikdy nebol príkladným vzťahom medzi
rodičom a dieťaťom. Matka má veľkú zásluhu na tom, že maloletý má negatívny postoj k stretávaniu
sa s ľuďmi, ktorých nepozná, rovnako aj s ňou samou. Maloletý videl svojich starých rodičov zo strany

matky prvýkrát na konferencii úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, keď mal 9,5 roka, pričom zvyšnú
časť rodiny z matkinej strany ani nepozná. Matka maloletého odstrihla kontakty so svojimi rodičmi ešte
predtým, ako sa maloletý narodil. Takéto pokusy matky smerovali aj voči vzťahu maloletého so starými
rodičmi z jeho strany, ale to sa vďaka rozvodu nestalo. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ho
núti, aby na maloletého vyvíjal psychický, zrejme aj fyzický nátlak, nakoľko bez ohľadu na najlepší

záujemmaloletéhoajjehovôľovúvyspelosťbolautoritatívnevydanýrozsudok,vktorommubolauložená
povinnosť podrobiť sa poradenstvu v Centre pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie
J., a to aj napriek tomu, že maloletý výrazne odmieta akékoľvek sedenie s psychológom, ako aj iné
stretnutia s cudzími ľuďmi. Takýto nátlak na maloletého môže narušiť jeho duševný a citový vývin,
nakoľko ide o pravidelné zásahy do psychickej, ako aj duševnej integrity maloletého. Maloletého do

tohto času pripravoval na styk s matkou v súlade s odporúčanými pokynmi, a to zvýšenou komunikáciou
smerom k maloletému apelovaním o potrebe styku, ako i návrhom toho, že si môže vybrať, čo bude
robiť, kam s matkou by mohli ísť na výlet, prípadne spoločne za kamarátmi, do aquaparku a aj napriek
tejto snahe maloletý odmieta stretnutia so svojou matkou. Maloletý matku odmieta, rovnako sa s ňou
nechce stretávať, má voči jej správaniu výhrady, nepáči sa mu, ako sa matka vyjadruje na jeho adresu,

tak i na adresu otca. V súčasnosti už ide o deviaty návrh počas štyroch rokov. Otec v odvolaní ďalej
uviedol, že maloletý si v súčasnosti plní povinnú školskú dochádzku, je zaťažovaný pravidelným tlakom
zo strany inštitúcií k nútenému stretávaniu sa s matkou, a to aj napriek tomu, že počas štyroch rokov
sa ešte nestalo, aby maloletý mal záujem na stretnutí s matkou aj napriek každodennej motivácii z jeho
strany na stretnutia. Každý večer pred stykom rozpráva maloletému o tom, aká je matka v jeho živote

dôležitá. Má za to, že napadnutým rozsudkom dochádza k vzniku ako osobnostnej, tak aj morálnej ujmy
nastranemaloletého.Matkasapredmaloletýmvyjadrila,žekstretávaniusnímjunevediereálnyzáujem
o maloletého, ale pocit hanby, tlak od úradov, a to, ako bude vyzerať pred spoločnosťou. Netreba si preto
postoj zamieňať s reálnym záujmom o dieťa. Ako to matka sama maloletému vykričala, ona o neho anireálnyzáujemnemala,ale„čopovedianatoúrady“.Maloletýtentoprejavmatkyzachytilprostredníctvom
mobilu. V tomto zázname mu matka vykrikuje, že je drzý ako ploštica a nemá k nej úctu. Otec zároveň
popísal stretnutie matky s maloletým tak, ako sa odohralo 17.05.2025. Na stretnutie matka prišla o 9.30

hod., na stretnutie maloletého s matkou riadne pripravil a odprevadil ho k autu matky. Maloletý odmieta
nastúpiť k matke do auta, rovnako tak, ako s ňou realizovať toto stretnutie. Maloletý opustil matku
a odišiel do domu. Matka začala maloletého konfrontovať a urážať. Išiel za maloletým s tým, že nech
ide znova za matkou, pričom otvoril dvere na jej aute a požiadal maloletého, aby nasadol k matke do
auta, čo maloletý rázne odmietol. Následne nastúpil do svojho auta a chcel ísť do obchodu, pričom do

auta si sadol aj maloletý s tým, že ide s ním. Doviezol maloletého na miesto matkinho bydliska, kde
ho vyzval na opustenie auta a na zotrvanie u matky. Po zazvonení na dvere domu, ktoré otvoril matkin
partner, ale maloletý odmietol v domácnosti matky zotrvať. Otec poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 8CoP/306/2018 s tým, že „Účelom konania vo veciach starostlivosti súdu
o maloleté dieťa je čo najrýchlejšia a najefektívnejšia ochrana záujmov maloletého dieťaťa, ktorým je aj
nastolenie určitého režimu výkonu rodičovských práv a povinností k dieťaťu a práve rozhodnutím súdu

sa eliminuje eventuálny škodlivý dopad z hľadiska osobnostnej a morálnej ujmy na strane maloletého
dieťaťa v dôsledku ukončenia dlhodobého dohadovania, osočovania a neúcty medzi rodičmi, t. j. vylúči
sa faktor traumatizujúceho prežívania na strane maloletého dieťaťa.“

5. Okresná prokuratúra Martin vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že napadnutý rozsudok

súdu prvej inštancie je vecne správny a v súlade so záujmami maloletého dieťaťa. Stotožnila sa
s názorom okresného súdu, že situácia v rodine je natoľko komplikovaná, že v súčasnej dobe bolo
potrebné pristúpiť k uloženiu výchovného opatrenia vo forme odborného poradenstva za účelom
zlepšenia komunikácie v rodine. Vzhľadom na skutočnosť, že maloletý odmieta kontakt s matkou, je za
účelom zlepšenia vzťahu potrebné využiť všetky zákonné podmienky.

6. Matka k odvolaniu otca uviedla, že navrhuje rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne
správne. Otec po celý čas vyjadruje svoj zarytý postoj, že všetky problémy vznikajú v dôsledku jej
správania. Seba vykresľuje ako chápavého, nekonfliktného, ústretového človeka a udáva množstvo
dezinformácií vo svojom podaní. Obáva sa, že uvedeným spôsobom komunikoval a komunikuje tieto
svoje názory aj s maloletým, a čo len potvrdzuje, že aj takýmto spôsobom ho priamo či nepriamo

nastavuje na vlnu animozity voči jej osobe. Do januára 2025 patrili medzi otcove tvrdenia aj frázy
o dokonalom zoskupení bratov A. a L., ako s otcom majú pekné vzťahy, ako sa s nimi rozpráva
a ako len ona môže za to, že si s deťmi nevytvorila vzťah. Akonáhle syn L. opustil otcovu domácnosť
a prišiel sa jej ospravedlniť za svoje predošlé správanie, otec vymenil na dome zámky a maloletý
už nemá byť ako v kontakte s L.. L. po odchode z otcovej domácnosti dostal odporúčanie od lekára

k psychológovi, aby lepšie spracoval tlak spôsobovaný otcom v ich domácnosti, kontrolu kamerami
a neustále znevažovanie jej osoby. Napriek tomu, že otec opisuje prípravu maloletého na styk s ňou
kvetnato, avšak aj z vyjadrení staršieho syna L. opak je pravdou. Otec neumožnil ani jedno stretnutie
maloletého s bratom L. a následne ani s ňou a bratom, aby zabezpečil priestor na rozhovor, samozrejme
s jeho podporou. Skutočnosť je taká, že otec radšej nedvíha telefonáty, nastavuje situácie, ktoré svedčia

o extrémnej manipulácii maloletého otcom. Aj závery Okresného súdu Martin vyslovené v konaní
vedenom pod sp. zn. 9P/137/2023 len potvrdili, že subjektívne názory otca o tom, že výlučne ona nevie
komunikovať, sú alibistické, preukazujúce, že otcovi chýba značná dávka sebareflexie. Uvedený postoj
otca nepreukazuje uznanie role druhého rodiča. Práve naopak, je cielený k poukazovaniu na jej zlyhanie
aúmyselnýmitvrdeniamisajusnažípoškodiť.Pokiaľotecvosvojomodvolaníspomínaviaceréstretnutia

maloletého so psychológmi, pričom uvádza, že na tieto stretnutia maloletého motivoval, podľa matky
táto snaha bola len pro forma, pretože maloletý sa väčšinou týchto stretnutí odmietol zúčastniť. Matka
popísala priebeh stretnutí u psychológov. Matka vyslovila podozrenia, že maloletý je pod tak silným
vplyvom otca, kedy prejavuje negatívne správanie voči nej, neprimerané jeho veku a situácii. Pokiaľ ide
o situáciu, ktorá sa odohrala 17.05.2025, podotkla, že otec si vytvára dôkazy pre súd spôsobom, ktorý je

účelový, špekulatívny a hlavne maloletého dostávajúci do konfliktu lojality a vedú do veľmi nepríjemných
situácií. Tvrdenia otca o tom, že maloletého traumatizuje, sú účelové. Sám otec vystavil maloletého dňa
17.05.2025 až dvakrát bezdôvodnému kamerovaniu a tým stresovým situáciám. Ako ďalšiu manipuláciu
maloletého a vystavovania ho do konfliktu lojality matka popísala situáciu zo dňa 18.06.2025, kedy
maloletý sa zúčastnil školského výletu s nepresným návratom buď o 15.07 alebo o 16.13 hod. Otcovi

navrhla možnosť, že maloletého po výlete odvezie domov, prípadne ho vyzvala, aby navrhol inú variantu.
Otec jej odpísal, že má maloletého po výlete prevziať. Po príchode autobusu maloletý vyšiel von a rýchlo
šiel na mestskú hromadnú dopravu, aby stihol autobus na I., dobehol ho brat L., potom ona a maloletý
im len povedal, že ho neakceptujú a majú ho akceptovať, že ide domov autobusom. O styku ako kebyvôbec nebol informovaný. Otcovi sa nedovolá, aj keď ho o to predtým žiadala. Večer o 19.49 hod. jej
prišla smska od maloletého: „Toto bolo naposledy, čo si na mňa vyvíjala psychický nátlak.“ Túto správu
maloletého, ako aj prechádzajúce situácie považuje za veľmi dôležitý dôvod pre výchovné opatrenie.

M. chlapec predsa nemôže oddiagnostikovať sám seba a zvlášť rétoricky obdobne, ako to odznieva
v otcových podaniach. Maloletému odpísala, že ak má taký pocit, že je na neho vyvíjaný z jej strany
psychický nátlak, bolo by vhodné aj rozanalyzovať ho s odborníkom. Zvažuje preto konať urýchlene
pre zachovanie duševného zdravia maloletého a po nájdení psychológa, ak jej otec nedá súhlas, bude
nútená žiadať o nahradenie súhlasu rodiča súdom.

7. Matka ďalej vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že sa domnieva, že maloletý nielenže
disponuje mnohými informáciami zo súdnych procesov podaných tak, aby to vytvorilo v jeho očiach
voči nej ešte väčší odpor, ale stále sa javí ako veľmi dôležitý medzník postoja Centra pre deti a rodiny
N.. Po skončení výchovného opatrenia bola nútená podať na nich sťažnosť, pretože v ich správach
nechceli zaznamenať to, čo jej reálne na sedeniach povedali a napísali do správ úplne iný opak,

o ktorý sa teraz otec a maloletý opierajú. Ich tvrdenia boli, že je maloletý v strese a pod tlakom.
Maloletý sa otca bojí, a preto nič neurobí/nenavrhne sám, kým mu to otec neodobrí. Tieto informácie
nikde neuvádzajú, i keď boli predmetom jej viacnásobných žiadostí o zápis do správy. Je pravdou, že
záujem maloletého je prvoradým pri uložení výchovného opatrenia. Uloženie povinnosti maloletému
a jeho rodičom podrobiť sa psychologickému poradenstvu, ktorého cieľom je najmä zlepšiť komunikáciu

medzi rodičmi a maloletým a tým dospieť k zlepšeniu výchovného prostredia, je nepochybne v záujme
maloletého. Poukázala na rozhodnutie ÚS/295/06, ktoré konštatuje: „Je nutné mať na zreteli, že
akákoľvek deformácia vzťahu rodič – dieťa je v dôsledku odcudzenia v neskoršej dobe iba ťažko
napraviteľná. Sú to obaja rodičia, ktorí by mali viesť dieťa k pozitívnemu vzťahu k druhému rodičovi
a s týmto cieľom na dieťa pôsobiť. Každý z rodičov by mal vyvinúť maximálnu snahu nielen k tomu, aby

mu sa umožnil styk dieťaťa s druhým rodičov, ale aj k tomu, aby sa vytvoril zmysluplný a pravidelný
vzájomný vzťah, nakoľko iný ako tento výchovný postoj môže viesť k nezvratným negatívnym následkom
a ovplyvniť tak emocionálny aj psychosociálny vývoj maloletého dieťaťa“. Pokiaľ aj maloletý uvádza, že
sa s ňou nechce stretávať a nesúhlasí so sedeniami za účasti psychológa, musí práve súd posúdiť,
že či tento názor je v záujme maloletého a rovnako, či tento názor nie je prevzatý alebo prezentovaný

manipuláciou alebo ovplyvňovaním. Má za to, že súdy nie sú absolútne viazané s vysloveným názorom
maloletého dieťaťa a nemôžu sa stotožniť len s tým, čo dieťa chce, najmä ak existuje podozrenie, že
názor dieťaťa by mohol byť ovplyvňovaný.
8. Okresná prokuratúra k vyjadreniu matky k odvolaniu otca uviedla, že rozsudok súdu prvej inštancie
je vecne správny a v súlade so záujmami maloletého dieťaťa.

9. Otec vo svojom vyjadrení k vyjadreniu okresnej prokuratúry uviedol, že zotrváva na podanom
odvolaní a s vyjadrením Okresnej prokuratúry Martin sa nestotožňuje. Konštatoval, že maloletý od
samého začiatku odmieta ísť k matke, a z toho dôvodu boli uložené viaceré pravidelne sa opakujúce
povinnosti prostredníctvom rozhodnutí súdu, a to konkrétne psychologické poradenstvo na úrade práce,

sociálnychvecíarodinypočasobdobiašiestichmesiacov,projektCDRpočasobdobiašiestichmesiacov,
psychologické poradenstvo úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, ktoré doposiaľ nebolo ukončené,
pričom nedisponuje žiadnou správou o výsledku. Okrem spomenutých poradenstiev a sedení bol
maloletý podrobený psychologickému sedeniu so súdnym znalcom v oblasti psychológie a rovnako tak
psychologickému sedeniu so súdnym znalcom z oblasti psychológie a rovnako tak psychologickému

sedeniu s rozdielnym psychológom, a to z úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Nerozumie tomu, prečo
aj napriek stále sa opakujúcim situáciám, zahlcovaniu súdu z matkinej strany, ako i názorom maloletého
prezentovaných na jednotlivých sedeniach u psychológov nebol doteraz braný ohľad na názor, ako i
najlepší záujem maloletého. Ako povinný rodič má za úlohu maloletého pripraviť na styk s matkou. Matka
sa vlastným príčinným správaním maloletému odcudzila tak, že tento ju prestal vnímať ako mamu, osobu

ktorejsamôžezveriťsosvojimistarosťami,aleiradosťami.Pretojeprirodzené,žemaloletývzhľadomna
konanie matky a jej neustále konfrontovanie nemá záujem na stretávaní sa s ňou tak, ako to pravidelne
vyjadruje u psychológov. Matka sa nikdy nezamyslela nad tým, čo sama spravila pre to, že maloletý,
ktorý s ňou komunikuje, stretáva sa s ňou, sa rozhodne pre takúto zmenu. Matka nevidí chybu v sebe,
vo svojom správaní a tlačí maloletého do vecí, ktoré reálne nechce. Súd sa pokúša suplovať, resp.

napraviť konanie matky a zlepšiť vzťah maloletého s ňou, avšak on má za to, že nie práve vhodným
spôsobom. Chápe, že snaha súd je v záujme maloletého, ale poukazuje aj na vek maloletého a na to,
čím všetkým si pri matke prešiel. V súvislosti s tým, že maloletý bol podrobený viacerým psychologickým
sedeniam v priebehu pár rokov vo vzťahu k prejednávanej veci, je dôvodné predpokladať, že výsledokbude rovnaký, resp. obdobný, ako tomu bolo doteraz. Vzťah rodič dieťa sa nedá vynútiť a rovnako ho
nemožno suplovať ani rozhodnutím súdu a očakávať, že výsledky budú také alebo aspoň obdobné ako
v normálne fungujúcej rodine. Maloletý bude mať toho roku XX rokov a začne navštevovať X. ročník

základnej školy, kde si bude môcť vybrať strednú školu a odbor, ktorému sa bude venovať vo svojej
budúcej profesii. Má za to, že maloletý je rovnako tak dostatočne spôsobilý na to, aby sám rozhodoval,
s kým chce tráviť svoj voľný čas a s kým nie. Nemožno maloletého nútiť, aby sa pravidelne vo svojom
voľnom čase podroboval sedeniam. Nikto sa doposiaľ nezaoberal tým, aký majú ukladané opatrenia
dopad na maloletého, aký je jeho vnútorný postoj voči predmetným opatreniam, ako to vplýva na jeho

voľnočasové aktivity, či taktiež ako tieto opatrenia ovplyvňujú jeho a jeho pracovné povinnosti. Má obavu,
že v prípade, ak sa nebude môcť zúčastniť sedení vzhľadom na svoje pracovné povinnosti, bude to
mať negatívny vplyv v prípadných ďalších konaniach a bude vyhodnotený ako nespolupracujúci rodič.
Maloletého musí nútiť do realizácie súdom ukladaných opatrení a tým rovnako tak oslabuje ich vzájomný
vzťah vzhľadom na odmietavý postoj maloletého voči týmto opatreniam. Vyjadril obavy v súvislosti
s možnou a predpokladanou maloletého reakciou na uložení ďalších súdnych opatrení, ktorý tieto môže

vnímaťšikanózne.Maloletýsastalobeťoumatkinhokonania,pretoževecisanevyvíjajútak,akosimatka
predstavovala, resp. predstavuje, pričom sa o ňom rozhoduje bez ohľadu na vek, vôľu, názor a postoj.

10. Dňa 17.07.2025 vstúpila do konania Krajská prokuratúra v Žiline.

11. Matka vo svojom vyjadrení uviedla, že plne súhlasí s vyjadrením Okresnej prokuratúry Martin vo
vzťahu k odvolaniu otca voči napadnutému rozsudku.
12. Matka vo svojom vyjadrení k vyjadreniu otca uviedla, že otec konštatuje, že maloletý od samého
začiatku odmietal k nej ísť, pričom zo záverov orgánov, s ktorými spolupracovali, je zrejmé, že jeho
vyjadrenia boli vždy smerované k typu starostlivosti a snahe nemať určený styk s ňou. Nikde nie je

vyslovene zaznamenané, že maloletý ju odmieta, že má s ňou zlý vzťah, dokonca, že ju vylučuje
zo svojho života. Ešte prvý mesiac manipulácie otcom by maloletý nepoprel ani striedavú osobnú
starostlivosť, ale čím sa situácia viac vyhrocovala a je mu obmedzovaný kontakt s maloletým, je
zrejmé, že výpovede maloletého už kopírujú otcove predstavy. Dôkazy o otcovej manipulácii a škodlivom
ovplyvňovaní maloletého otcom vyplývajú zo správy referátu psychologicko-poradenských služieb úradu

práce, sociálnych vecí a rodiny z roku 2022, ktorá bola priložená v konaní pod sp. zn. 9P/49/2021
a zo znaleckého posudku klinického psychológa D. O. v júli 2022. Posledné správy z výchovného
opatrenia centra pre deti a rodiny potvrdzujú, že maloletý má rád oboch rodičov a rovnako sa správa v ich
domácnostiach (august 2024). Jedine v období od 08.09.2024 do posledného kontaktu s maloletým sa
postupnou dĺžkou odlúčenia začínajú radikálne meniť maloletého odpovede. Ide o ukážkové rodičovské

odlúčenie, ktoré sa bez konkrétnych a realizovateľných opatrení legalizuje. Je alarmujúce, že otec
píše, že maloletý ju prestal vnímať ako matku a nekoná, aby zvrátil túto situáciu. Pokiaľ otec tvrdí, že
sa maloletému odcudzila po 11 mesiacoch bez kontaktu s ním, doteraz otec okrem alibistických rečí
ako maloletého na styk s ním pripravuje, nepredložil o tom jediný relevantný dôkaz a ani nič, čím by
preukázal, že sa snažil kontakt jej a maloletého zachovať. Dňa 11.09.2024 zobral maloletého autom

spred školy. Z auta jej potom obaja napísali, ako sa maloletý s ňou nechce stretnúť. Dokonca otec
ešte klamal aj vo svojich vyjadreniach pred úradom práce, sociálnych vecí a rodiny o tom, že styky
prebiehajú, tieto sa však nerealizovali. Taktiež tvrdenia otca o opakujúcich sa výchovných opatreniach
sú len plánmi nesprávneho vedenia maloletého otcom. Pokiaľ by otec prijal jej úlohu matky od začiatku
sporu,nenahrádzaljejrolumatkycudzímiosobamibezsplnomocnenia,racionálnevyplnilpriestorsvojho

pracovného vyťaženia poskytnutím starostlivosti o maloletého jej, všetko by mohlo byť inak. Dostal ju
pod tlak okolnosti až tak ďaleko, pokiaľ chce, aby jej bolo umožnené s maloletým prespať, tak len mimo
jej domácnosti a len v prípade zaplateného pobytu v Tatrách alebo inde. Od začiatku sporu maloletý
neprešiel jediným kvalifikovaným psychologickým vyšetrením spojeným s celiatívnou terapiou. Všetko
boli len psychologické poradenstvá, ktoré sa opakovali tým, že neboli efektívne, pretože ani jeden

psychológ referátu psychologicko-poradenských služieb nemá kvalifikáciu.
13. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods.
1 CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému
zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie otca má
zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez nariadenia odvolacieho

pojednávania (§ 329 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie vo je vecne správne,
preto ho podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
14. Odvolací súd za aplikácie § 380 ods. 2 CSP v spojitosti s § 67 CMP z úradnej povinnosti
predovšetkým posudzoval, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v
konaní, ktoré prechádzalo rozhodnutiu vo veci a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého
súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre

zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP.
15. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku okresného súdu i konania, ktoré mu
predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutočný stav v
dostatočnom rozsahu, na základe toho dospel ku správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne
právne posúdil. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri

hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil
právo účastníkov na spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna
relevantná skutočnosť alebo okolnosť. Naopak, súd prvej inštancie ich náležitým spôsobom posúdil
súhrnne v celom rozsahu a aj ich náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky). Súd prvej
inštancie vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozsudku je koherentný, jeho
rozhodnutie je konzistentné. Rozsudok súdu je presvedčivý, premisy zvolené v rozsudku, rovnako ako

aj závery, ku ktorým dospel, sú racionálne a aj spravodlivé. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie
písomného vyhotovenia rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v §
220 ods. 2 CSP. Odvolací súd nezistil v tejto veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou
argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu. Práve pre správnosť
a objektívnu argumentačnú presvedčivosť takto súdom prvej inštancie predostretých dôvodov by tak

zásadne postačovalo v danej výrokovej časti rozhodnutia len konštatovanie správnosti dôvodov súdu
prvej inštancie odvolacím súdom odvolaním sa na ne (§ 387 ods. 2 CSP). Len na zdôraznenie vecnej
správnosti záverov súdu prvej inštancie, odvolací súd považuje za podstatné sa potom vyjadriť osobitne
lenkniektorýmodvolacímdôvodomotca,vostatnompoukazujenadostatočnéodôvodnenierozhodnutia
okresného súdu (§ 387 ods. 2 CSP).

16. Predmetom odvolacieho konania je preskúmať, či odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie nie je vecne nesprávny z dôvodu, že vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď
súd prvej inštancie správne zvolenú a správne interpretovanú právnu normu nesprávne aplikoval, ako
aj z dôvodu, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
17. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo

výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
18. Pokiaľ ide o námietku o nesprávnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie odvolací súd
uvádza, že právne posudzovanie veci je činnosť súdu, pri ktorej zistený skutkový stav podriaďuje pod

skutkovú podstatu príslušnej právnej normy, na základe čoho dospieva k záveru, či právo prizná alebo
neprizná. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak sa súd pri tejto činnosti dopustil omylu (buď v tom,
že na správne zistený skutkový stav aplikoval iný právny predpis než mal, alebo ak správne aplikovaný
právny predpis nesprávne interpretoval).

19. Podľa § 37 ods. 1 zákona o rodine, nevhodné správanie sa detí, ako aj porušovanie povinností
rodičov, vyplývajúcich z ich rodičovských práv a povinností, alebo zneužívanie ich práv môže každý
oznámiť orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, obci alebo súdu. Rovnako môže každý oznámiť tomuto
orgánu, obci alebo súdu skutočnosť, že rodičia nemôžu plniť povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv
a povinností.

20. Podľa § 37 ods. 2 zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže
rozhodnúť o uložení týchto výchovných opatrení: a) vhodným spôsobom napomenie maloleté dieťa,
jeho rodičov a iné fyzické osoby, ktoré svojímsprávanímohrozujúalebonarušujújehoriadnuvýchovu,
b) určí nad výchovou maloletého dieťaťa dohľad; dohľad vykonáva najmä za súčinnosti orgánu

sociálnoprávnej ochrany detí, obce, školy, neštátnych subjektov a zariadenia, v ktorom je maloleté dieťa
umiestnené, c) uloží maloletému dieťaťu obmedzenie v rozsahu potrebnom na predchádzanie
a zabraňovanie škodlivým vplyvom, ktoré môžu ohroziť alebo narušiť jeho priaznivý vývin;
dodržiavanie uloženého obmedzenia sleduje najmä za súčinnosti obce, d) uloží maloletému dieťaťu a
jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému odbornému poradenstvu.

21. Podľa § 37 ods. 7 zákona o rodine, súd sleduje vykonávanie výchovných opatrení najmä v súčinnosti
s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, obcou, neštátnym subjektom a s príslušným zariadením.
22. Podľa § 37 ods. 8 zákona o rodine, súd hodnotí účinnosť výchovného opatrenia priebežne tak,
aby pred uplynutím obdobia, ktoré uviedol v rozhodnutí o jeho uložení, zhodnotil splnenie účeluvýchovného opatrenia. Súd zruší výchovné opatrenie, ak splnilo svoj účel. Ak je to v záujme maloletého
dieťaťa, môže súd rozhodnúť o opakovanom uložení výchovného opatrenia alebo o uložení iného
vhodného výchovného opatrenia. Ak súd na základe zhodnotenia účinnosti výchovného opatrenia

rozhodujeoopakovanomuloženívýchovnéhoopatreniapodľaodseku3aleboouloženíinéhovhodného
výchovného opatrenia podľa odseku 3 alebo o nariadení ústavnej starostlivosti podľa § 54, môže
dočasne upraviť pomery maloletého dieťaťa do právoplatnosti rozhodnutia.
23. Dohovor o právach dieťaťa prijatý v New Yorku 20. novembra 1989 vyhlásený pod č. 104/1991Zb.
v čl. 3 ods. 1 ustanovuje, že záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek

činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej
starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Orgánom štátu je určený aj čl. 18 ods.
1 tohto dohovoru, ktorý predpokladá, že štáty, ktoré sú zmluvnou stranou dohovoru, vynaložia všetko
úsilie na to, aby sa uznala zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj
dieťaťa. Rodičia alebo v zodpovedajúcich prípadoch zákonní zástupcovia majú prvotnú zodpovednosť
za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí byť záujem dieťaťa.

24. Ak medzi rodičom a maloletým dieťaťom vznikli rodinné zväzky, štát musí konať tak, aby sa mohli
tieto zväzky ďalej rozvíjať (porov. Rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva Keegan vs.
Írskoč.16969/90 zo dňa 26.5.2004, Kroon vs. Holandsko č. 18535/91 zo dňa 27.10.1994). Byť spolu je
pre rodiča a jeho dieťa základným prvkom rodinného života (porov. rozhodnutie Európskeho súdu pre
ľudsképráva Bronda vs. Taliansko č. 22430/93 zo dňa 9.6.1998) vyplývajúceho z čl. 8 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
25. Výchovné opatrenia sú súčasťou systému, ktorý komplexne zabezpečuje riešenie vzťahov medzi
rodičmi a deťmi. Súd nimi vykonáva dohľad nad riadnym výkonom rodičovských práv a povinností vo
vzťahu k dieťaťu. Uplatňujú sa ešte pred zásahom do rodičovských práv a povinností za predpokladu, že
budú dostatočným nástrojom pre vyriešenie poruchy a pre navrátenie riadneho výchovného prostredia

pre dieťa. Sústava výchovných opatrení v zmysle § 37 zákona o rodine je vybudovaná systematicky
- od miernejších zásahov k vážnejším. Veľmi účinným je uloženie povinnosti podrobiť sa odbornému
poradenstvu v špecializovaných zariadeniach, ktoré súd môže uložiť rodičom maloletého dieťaťa alebo
maloletému dieťaťu. Výhodou tohto opatrenia je, že súd po uložení výchovného opatrenia sleduje jeho
vykonávanie, a to v súčinnosti s orgánom sociálno-právnej ochrany detí, v súčinnosti s obcou

alebo s príslušným zariadením, v ktorom je dieťa umiestnené. Podľa záverov poradenstva
rozhodne o aplikácii ďalších opatrení, pričom môže využiť napr. predĺženie poradenstva, resp. jeho
rozšírenie o nové ciele. Hmotno-právnou podmienkou uloženia výchovného opatrenia je, že to vyžaduje
záujem dieťaťa. Ak výchovné opatrenie neprinesenie želaný výsledok, ktorým je zvyčajne zmena postoja
niektorého rodiča, resp. oboch rodičov alebo zmena postoja dieťaťa, potom môže súd využiť ďalšie

opatrenia, ktorými fakticky alebo právne zasiahne do výkonu rodičovských práv a povinností. Účinnosť
uloženého výchovného opatrenia súd hodnotí jednak priebežne, jednak po skončení doby, na ktorú bolo
uložené. Ak súd zistí, že výchovné opatrenie splnilo sledovaný účel, svoje rozhodnutie zruší. Ak zistí, že
sledovaný účel nebol dosiahnutý, môže nariadiť iné výchovné opatrenie, prípadne zasiahnuť do výkonu
rodičovských práv a povinností.

26. Uloženie povinnosti podrobiť sa odbornému poradenstvu v špecializovanom zariadení (v danom
prípade v Centre pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie Žilina) predstavuje štandardný
a v praxi osvedčený nástroj pri dlhodobo konfliktných vzťahoch, najmä pri odmietaní jedného rodiča
dieťaťom a pri ťažkostiach v komunikácii v rodine. Výhodou tohto opatrenia je, že súd po jeho uložení
sleduje jeho vykonávanie a podľa výsledkov poradenstva môže zvážiť ďalší postup (predĺženie, zmenu

alebo nahradenie iným opatrením).
27. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, ako aj celého obsahu
spisu dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom
na vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec
i správne právne posúdil – správne na prejednávanú vec vzhľadom na skutkové okolnosti zistené

z vykonaného dokazovania aplikoval § 37 ods. 1, 2 písm. d), ods. 7, 8 zákona o rodine. Súd prvej
inštancie správne nariadil rodičom a maloletému výchovné opatrenie spočívajúce v ich povinnosti
podrobiť sa poradenstvu počas obdobia 6 mesiacov, a to v Centre pedagogicko – psychologického
poradenstva a prevencie Žilina, zohľadňujúc konfliktnú situáciu v rodine, opakované konania týkajúce sa
maloletéhodieťaťa,pretrvávajúceodmietaniematkyzostranymaloletéhoapotrebuodbornejintervencie

zameranej na zlepšenie komunikácie a vzťahov v rodine. Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania
dospel k správnemu právnemu záveru, že je v záujme maloletého nariadiť výchovné opatrenie formou
psychologického poradenstva, a to napriek otcom (aj maloletým) prezentovanému nezáujmu stretávať
sa s matkou, najmä ak matka maloletého prejavuje trvalý záujem s maloletým sa stretávať, upraviťvzájomné vzťahy a je ochotná sa poradenstva zúčastňovať. Tak ako to naznačil aj súd prvej inštancie,
udržiavanie rodinných zväzkov s oboma rodičmi je v zásade v najlepšom záujme maloletého dieťaťa.
Námietka otca o nesprávnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie preto nemohla obstáť.

28. Ak otec v odvolaní opakovane zdôrazňuje, že maloletý, ktorý má 13 rokov, dlhodobo odmieta
stretávanie sa s matkou, ako aj účasť na sedeniach u psychológa, a namieta, že tomuto názoru nebola
venovaná dostatočná pozornosť, čím podľa neho dochádza k porušeniu čl. 12 Dohovoru o právach
dieťaťa a k šikanóznemu zásahu do práv maloletého, odvolací súd sa s jeho názorom nestotožňuje.
Práve pre odmietajúci prístup maloletého k matke je úlohou štátu poskytnúť maloletému, ale aj

jeho rodičom účinnú pomoc, aby sa mohlo v plnom rozsahu realizovať objektívne právo maloletého
na styk s matkou, s ktorou nežije v spoločnej domácnosti, za súčasného vytvárania podmienok na
obnovenie vzťahu maloletého s matkou. Odvolací súd nemá za preukázané, že by otcom uvádzané
okolnosti bránili uloženému výchovnému opatreniu. Jeho cieľom nie je nútiť maloletého k mechanickému
stretávaniu s matkou bez ohľadu na jeho prežívanie, ale za pomoci odborníka pracovať na zlepšení
komunikácie v rodine, na zvládaní konfliktov a na postupnom odstraňovaní bariér, ktoré bránia vzťahu

maloletého s matkou.
29. Pokiaľ ide o námietku otca, že súd prvej inštancie pochybil, ak nerešpektoval názor maloletého,
odvolací súd zdôrazňuje, že názor/prianie maloletého dieťaťa je zásadným vodítkom pri hľadaní jeho
najlepšieho záujmu a to za predpokladu, že maloletý je schopný názor na jeho najlepší záujem vyjadriť
a vnímať jeho konzekvencie, avšak vyslovený názor maloletého je len jedným, nie jediným, z kritérií

pre rozhodnutie. Úlohou súdu je vždy posúdiť, či názor maloletého dieťaťa zodpovedá jeho najlepšiemu
záujmu, či nejde o názor výrazne ovplyvnený, zjednodušený alebo vychádzajúci primárne z aktuálneho
emočnéhonastaveniavočijednémuzrodičov.Vkonaníboloopakovanepoukazované(atoajodbornými
subjektmi), že maloletý je vystavený rodičovskému konfliktu, nachádza sa v konflikte lojality a jeho
postojevočimatkesavčasemenilivzávislostiodintenzitykontaktusňouamieryrodičovskéhokonfliktu.

Odvolací súd sa preto stotožňuje so súdom prvej inštancie, že odmietavý postoj maloletého je dôvodom
na uloženie výchovného opatrenia, nie dôvodom na rezignáciu štátu na ochranu jeho vzťahu s matkou.
30. Otec ďalej namieta, že opakované poradenstvá a sedenia s psychológmi majú na maloletého
„šikanózny“ účinok a predstavujú neprimeraný zásah do jeho psychickej a duševnej integrity. Odvolací
súd túto argumentáciu rovnako nepovažuje za dôvodnú. Uložené výchovné opatrenie je časovo

obmedzené (6 mesiacov), realizuje sa v štandardnom odbornom zariadení (Centrum pedagogicko –
psychologického poradenstva a prevencie Žilina), ktoré je určené práve na poskytovanie poradenstva
deťom a rodinám v konfliktných situáciách, za súčasného uloženia povinnosti predkladať okresnému
súdu správu o priebehu výchovného opatrenia každé dva mesiace. Podľa odvolacieho súdu ide o
najmiernejší odborný nástroj, akým môže štát reagovať na ťažkú a dlhodobo nezvládanú rodinnú

situáciu. Zo spisu nevyplýva, že by predchádzajúce psychologické intervencie maloletému spôsobovali
ujmu; naopak, absentuje dôkaz, že by odborná pomoc sama o sebe mala negatívny dopad na jeho vývin.
31. Odvolací súd zvýrazňuje, že udržiavanie rodinných zväzkov s oboma rodičmi je v zásade v
najlepšom záujme maloletého dieťaťa, a úlohou štátu je vytvárať reálne podmienky na rozvíjanie týchto
vzťahov, aj keď dieťa jedného rodiča momentálne odmieta. Asistované stretnutia a poradenstvo v

odborne garantovanom prostredí sú vhodným a proporcionálnym prostriedkom, ako znižovať napätie v
rodine, pracovať s emóciami dieťaťa a rodičov a zabraňovať prehlbovaniu odcudzenia, ktoré by bolo v
neskoršom veku už len ťažko napraviteľné.
32. Otcove námietky, podľa ktorých ho napadnutý rozsudok núti vyvíjať psychický, či fyzický nátlak na
maloletého, odvolací súd nepovažuje za opodstatnené. Povinnosť rodiča „pripraviť“ maloleté dieťa na

styk s druhým rodičom a na spoluprácu s odborníkmi v rámci výchovného opatrenia je prirodzenou
súčasťou výkonu rodičovských práv a povinností, nie nevhodným nátlakom. Naopak, rodič, v ktorého
starostlivosti sa dieťa nachádza, je povinný aktívne podporovať vzťah dieťaťa s druhým rodičom, nie
ho brániť alebo pasívne tolerovať jeho odmietanie. To, že maloletý subjektívne prežíva únavu, či odpor
v súvislosti s opakovanými konaniami a odbornými zásahmi, odvolací súd nespochybňuje. Práve tieto

skutočnosti však potvrdzujú potrebu systematickej odbornej práce s maloletým aj s jeho rodičmi.
33. Z judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov vyplýva, že súd nemusí dať odpoveď na
všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do
všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať

odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však
nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj
napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiuirelevantnú argumentáciu zachádzajúcu podrobne do detailov, nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie vo
vyvolanom odvolacom konaní odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.
34. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom

rozsahu potvrdil ako vecne správny cez úpravu v § 387 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP
a v podrobnostiach odkazuje na dostatočné odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu cez úpravu v §
387 ods. 2 CSP.
35. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd v zmysle § 396 ods. 2 CSP, aplikujúc § 52 CMP,
v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje

inak.

36. Toto rozhodnutie krajského súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a

iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa § 430 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie dovolania.

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 431 CSP, dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade
uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto
vada.

Podľa § 421 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 432 CSP, dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne

posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa § 433 CSP, dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred
súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa§434CSP,dovolaciedôvodymožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehotynapodaniedovolania.

Podľa § 435 CSP, v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného

dovolania.