Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Potvrdené, Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 20. január 2025

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 6C/159/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1710206144
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lucia Vícenová

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2025:1710206144.27

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok v konaní pred sudkyňou Mgr. Luciou Vícenovou v právnej veci žalobcov: 1/

A. A., nar. XX.XX.XXXX a 2/ B. A., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom C. XX, D. C., obaja zastúpení:
Havlát & Partners - advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 55 474 853, Rudnayovo nám. 1, Bratislava proti
žalovanému: MONAQ Leasing, a.s., IČO: 35 864 001, Tvarožkova 5, Bratislava, zastúpenému: ULC
Čarnogurský s.r.o., IČO: 35 975 016, Tvarožkova 5, Bratislava o určenie vlastníckeho práva a i., takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu v časti o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalobkyňou 1/ a žalovaným
dňa 26.07.2007 z a m i e t a .

II. Súd u r č u j e , že Zmluva o nájme nehnuteľnosti s následnou možnosťou kúpy č. XXXXXXXXXX
zo dňa 28.08.2007 je n e p l a t n á .

III. Súd u r č u j e , že žalobkyňa 1/ A. A., nar. XX.XX.XXXX je výlučnou vlastníčkou pozemkov parciel
registra “C“ parc. č. XXX/X o výmere 876 m2, orná pôda, parc. č. XXX/X o výmere 113 m2, zastavané
plochy a nádvoria, parc. č. XXX/X o výmere 516 m2, zastavané plochy a nádvoria, zapísaných na liste
vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie D. C..

IV. Súd u r č u j e , že žalobkyňa 1/ A. A., nar. XX.XX.XXXX a žalobca 2/ B. A., nar XX.XX.XXXX
sú bezpodieloví spoluvlastníci rodinného domu so súpisným č. XXX postaveného na pozemku parcely
registra “C“ parc. č. XXX/X o výmere 113 m2, zastavané plochy a nádvoria, zapísaného na liste
vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie D. C..

V. Súd p r i z n á v a žalobcom 1/ a 2/ proti žalovanému nárok na náhradu trov konania o žalobe
žalobcov v rozsahu 100%.

VI. Súd p r i z n á v a žalobcom 1/ a 2/ proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v rozsahu 100%.

VII. Žalobkyňa 1/ a žalobca 2/ sú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne istinu vo výške
91.006,24 eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

VIII. Vo zvyšnej časti súd vzájomnú žalobu žalovaného z a m i e t a .

IX. Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov konania o vzájomnej žalobe žalovaného.

X. Súd n e p r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov konania za účasť na pojednávaní dňa
26.10.2015. o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou dňa 26.05.2010 sa žalobcovia 1/ a 2/ domáhali proti žalovanému určenia, 1. že
kúpna zmluva medzi žalobkyňou a žalovaným zo dňa 26.7.2007, ktorej vklad bol povolený Správou

katastra Senec D. XXXX/XX zo dňa 8.8.2007 je neplatná, 2. že Zmluva o nájme nehnuteľnosti s
následnou možnosťou kúpy č. XXXXXXXXXX zo dňa 28.8.2007 je neplatná, 3. že žalobkyňa v 1. rade je
výlučnou vlastníčkou pozemku parc.č. XXX/X, XXX/X, XXX/X na LV č. XXXX, k.ú. D. C., 4. že žalobcovia
v 1. a 2. rade sú bezpodieloví spoluvlastníci rodinného domu súp.č. XXX stojaceho na pozemku parc.č.
XXX/X, zapísaného na LV č. XXXX k.ú. D. C., 5. žalovaný je povinný v zmluvách so spotrebiteľmi sa
zdržať zmluvných podmienok, špecifikovaných v žalobe pod bodmi 1-11, 6. žalobcovi sa priznáva právo

uverejniť výrok rozsudku v denníku s celoštátnou pôsobnosťou podľa výberu žalobcu 3 v rámčeku na
ktorejkoľvek strane na náklady žalovaného a žalovanému sa ukladá za tým účelom zložiť preddavok
700 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku, 7. žalovaný je povinný uhradiť žalobcom trovy konania.

2. Uznesením č.k. XX/XXX/XXXX – XXX zo dňa 22.11.2013 súd návrh navrhovateľov v časti, v ktorej

sa domáhajú uloženia povinnosti odporcovi, aby sa v zmluvách so spotrebiteľmi zdržal zmluvných
podmienok (uvedených v návrhu na začatie konania) vylúčil na samostatné konanie. Predmetné
konanie bolo uznesením č.k. XX/XXX/XXXX – XX zo dňa 17.02.2014 zastavené. Uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 14.03.2014.

3. Uznesením č.k. XX/XXX/XXXX – XXX zo dňa 22.11.2013 súd návrh navrhovateľov v časti, v ktorej
sa domáhajú priznania práva uverejniť výrok rozsudku v denníku s celoštátnou pôsobnosťou podľa
výberu navrhovateľa 3 v rámčeku na ktorejkoľvek strane na náklady odporcu a odporcovi sa ukladá
za tým účelom zložiť preddavok 700 eur, vylúčil na samostatné konanie. Predmetné konanie bolo
uznesením č.k. XX/XXX/XXXX – XX zo dňa 17.02.2014 zastavené. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť

dňa 14.03.2014.

4.Súdvovecirozhodolrozsudkomč.k.XX/XXX/XXXX–XXXzodňa28.11.2019,ktorýmžalobuzamietol
a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania. Na odvolanie žalobcov odvolací súd rozsudok
súdu prvej inštancie uznesením č.k. XXX/XX/XXXX – XXX zo dňa 18.06.2024 zrušil a vec mu vrátil na

ďalšie konanie.

5. Odvolací súd sa totiž nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie o nedostatku naliehavého právneho
záujmu na požadovanom určení v zmysle § 137 písm. c) a d), ako aj, že v spore nemožno aplikovať
normy spotrebiteľského práva i z dôvodu, že žalobcovia v čase uzavretia zmlúv boli živnostníkmi a

žalovaný úvery, resp. pôžičky neposkytoval.

6. Odvolací súd poukázal na to, že súd prvej inštancie sa vôbec nevyporiadal s otázkou danosti
naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení vlastníctva žalobcov k nehnuteľnostiam,
zapísaným na LV č. XXXX pre kat. územie D. C. v prospech žalovaného, pôvodne vo vlastníctve

žalobcov, resp. žalobkyne 1/, namietanou kúpnou zmluvou prevedených na žalovaného a následne
žalovaným prenajatých žalobcom. Odvolací súd pripomenul, že súdna prax sa ustálila v závere,
že žalobca má naliehavý právny záujem na určení vlastníctva k nehnuteľnostiam, ktoré považuje
za svoje vlastníctvo, avšak v katastri nehnuteľností sú vedené na žalovaného. Odvolací súd čo do
naliehavého právneho záujmu uzavrel, že žalobcovia majú naliehavý právny záujem na požadovanom

určení vlastníctva. Ďalej uviedol, že v tejto súvislosti je otázka platnosti scudzovacej zmluvy otázkou
prejudiciálnou, v dôsledku čoho žalobcovia nemajú naliehavý právny záujem na rozhodnutí súdu o
neplatnosti kúpnej zmluvy samostatným výrokom. V prípade leasingovej zmluvy naliehavý právny
záujem na určení neplatnosti vyplýva z ustanovenia § 53 ods. 5 OZ. Odstúpenie od tejto zmluvy
žalovaným prehlbuje právnu neistotu žalobcov v takej zásadnej otázke ako vlastníctvo rodinného domu,

v ktorom naďalej žijú.

7. Odvolací súd poukázal na čl. 2 písm. b) smernice Rady 93/13/EHS podľa ktorého spotrebiteľ znamená
akúkoľvek fyzickú osobu, ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná s cieľom, nevzťahujúcim
sa k jeho obchodom, podnikaniu alebo povolaniu. Odvolací súd tiež upriamil pozornosť na závery

Súdneho dvora napr. i vo veci C-570/21, podľa ktorých sa pojem spotrebiteľ vzťahuje na osobu, ktoráuzavrela zmluvu o úvere určenú na účely čiastočne súvisiace s jej obchodnou činnosťou a čiastočne
nesúvisiace s touto činnosťou, ak je obchodný účel natoľko obmedzený, že v celkovom kontexte tejto
zmluvy neprevláda. Na účely určenia, či obchodný účel zmluvy o úvere neprevláda, je vnútroštátny

súd povinný zohľadniť všetky relevantné okolnosti súvisiace s touto zmluvou, tak kvantitatívnej, ako aj
kvalitatívnej povahy, akými sú najmä rozdelenie požičaného kapitálu medzi obchodnú a neobchodnú
činnosť.

8. Odvolací súd vytkol súdu prvej inštancie že napriek tvrdeniam žalobcov pre spor zásadnú

otázku prevažujúceho účelu použitia žalovaným poskytnutých peňažných prostriedkov neskúmal,
resp. nevyvodil zo svojich zistení žiadne závery. Nesprávne zameral svoju pozornosť na otázky typu
prehlásenie v zmluve, že zmluvu uzatvárajú slobodne, iniciatíva na uzavretie zmlúv vyšla zo strany
žalobcov, časové hľadisko pri predzmluvných rokovaniach, nevypratanie nehnuteľností a pod. Podľa
odvolacieho súdu je z bodu 9. celkom jednoznačné, že prevažujúcim účelom poskytnutia peňažných
prostriedkov(ikeďnešlooúveraleokúpuaprenájomzakúpenýchnehnuteľnostípôvodnýmvlastníkom),

nie je podnikanie žalobcov, ale refinancovanie hypotekárneho úveru, poskytnutého na rodinný dom (a
jehostavebnéúpravy),vktoromsasícečiastočnerealizujeipodnikaniežalobkyne1/,avšakrodinnýdom
sa v prevažujúcej podlahovej ploche žalobcami spolu s ich rodinnými príslušníkmi využíva na bývanie,
bez možnosti bývania inde.

9. Odvolací súd na záver zhrnul, že žalobcov je potrebné pri uzatváraní oboch zmlúv považovať za
spotrebiteľov. Súd prvej inštancie potom podľa odvolacieho súdu pochybil, keď v spotrebiteľskom spore
normy spotrebiteľského práva vôbec neaplikoval a uzavreté zmluvy neposudzoval ako tzv. viazané
spotrebiteľské zmluvy (§ 52a OZ).

10. Odvolací súd z uvedených dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie, v ktorom nariadil súdu prvej inštancie aplikovať normy spotrebiteľského práva i
dopadajúcu judikatúru súdov, prihliadnuť na relevantné okolnosti uzatvárania zmlúv, vyhotovených
žalovaným, pri prihliadnutí na možnosti veriteľov zabezpečovať svoje pohľadávky, vyplývajúce z
hmotného práva. Žalobcovia totiž poukazovali na postup žalovaného, podľa nich simulujúci kúpnou

zmluvou v spotrebiteľských vzťahoch neprípustný zabezpečovací prevod práva podľa § 53 ods. 7 OZ
(inak bez možnosti veriteľa nadobudnúť vlastníctvo k predmetu zabezpečenia § 553c ods. 2 OZ), keď pri
porušenípovinnostívrátiťposkytnutéfinančnéprostriedky(označenéakosplátkyleasingu)saveriteľstal
vlastníkom nehnuteľností. S ohľadom na argumentáciu žalobcov o rozpore zmlúv s dobrými mravmi si
tiež má súd prvej inštancie vyriešiť otázku, či žalovaným zvolený postup refinancovania hypotekárneho

úveru žalobcov tzv. spätným leasingom za zistených okolností nevykazuje znaky konania podľa § 53d
OZ a § 4 ods. 2, § 7 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.

11. Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom Náleze č.k. II. ÚS 462/2023 – 42 zo dňa 24.04.2024 ,
ktorým rozhodol o ústavnej sťažnosti sťažovateľa - spoločnosti A. E., F. proti postupu Krajského súdu

v Bratislave v konaní sp.zn. XXX/XX/XXXX (o odvolaní žalobcov proti rozsudku XX/XXX/XXXX - )
okrem iného pripomenul, že jedným z kritérií posudzovania rešpektu konajúceho súdu k základnému
právu na prerokovanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy je aj predmet sporu
(povaha veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľku (rozsudok ESĽP z 30. 3.
2023 vo veci B. G. proti Slovenskej republike, sťažnosť č. XXXXX/XX, bod 11, obdobne nález IV. ÚS

465/2022). Preto v konaní o ústavnej sťažnosti, v ktorom sa poskytuje ochrana základnému právu
zaručenému čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavnému súdu nič nebráni zohľadniť aj otázku, či ide v konaní
pred vnútroštátnym súdom o spor spadajúci do sféry záujmu Európskej únie. Ústavný súd preto v
okolnostiach veci odkazuje na priliehavý rozsudok Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „Súdny
dvor“) vo veci C-570/21, ktorý identifikuje namietané konanie ako spotrebiteľskú právnu vec, a teda sféru

záujmov Európskej únie podľa kritéria, či prevažuje účel poskytnutej finančnej služby nie na podnikanie.
Z pripojeného spisu všeobecného súdu prevažná časť prostriedkov bola použitá na vyplatenie dlhu
banke na účely splatenia hypotekárneho úveru na zabezpečenie nehnuteľnosti na bývanie. Súdny dvor
v uvedenom rozsudku tiež vysvetľuje dopad podmienky, ak dodávateľ podmieňuje poskytovanie služby
len podnikateľom bez ohľadu na skutočný účel úveru a jeho prevažujúcu povahu. Ako neefektívny

označil aj prístup súvisiaci s ignorovaním judikatúry ústavného súdu, podľa ktorého na účely pôsobnosti
spotrebiteľského práva má význam nie držba živnostenských listov klientov sťažovateľky, ale skutočný
účel zmluvy (I. ÚS 232/2023). 19. Tieto okolnosti podľa ústavného súdu dostatočne odôvodňujú záver
o tom, že v predmetnej veci (vo vzťahu k predmetu konania pred všeobecným súdom) dochádza(aj) k aplikácii práva Európskej únie predovšetkým v oblasti ochrany spotrebiteľa (žalobcov) pred
neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, no nielen vo vzťahu k spomínanej „lízingovej“
zmluve, ale aj vo vzťahu k súvisiacej kúpnej zmluve a všetkým okolnostiam prípadu (§ 53 ods. 12

Občianskeho zákonníka). 20. Ústavný súd pripomína, že politiky únie majú zabezpečovať vysokú úroveň
ochrany spotrebiteľa (čl. 38 charty), čo determinuje prísnosť posudzovania prieťahov v napadnutom
postupe krajského súdu. Ústavný súd bez ambície vstupovať do riešenia tejto právnej otázky nemohol
nekonštatovať, že ak na rozhodnutí o určení vlastníckeho práva a o neplatnosť zmlúv niet naliehavého
právneho záujmu, potom by malo ísť o pomerne jednoduchú právnu záležitosť, než aby konanie na

krajskom súde trvalo štyri roky. Ak ale naliehavý právny záujem žalobcovia majú, potom sú štyri roky
konania na krajskom súde neprimerane dlhou dobou na vyvodenie záveru, či sa okresný súd pre záver
o nedostatku naliehavého právneho záujmu vecou náležite zaoberal, najmä so zreteľom na porovnanie
proporcionality medzi porušením zmluvných povinností zo strany žalobcov a následkom v kontexte
aspektu ich obydlia (porov. rozsudok Súdneho dvora vo veci C-598/21). Aj tieto právne aspekty silno
indikujú neudržateľný prístup krajského súdu.

12. Po zohľadnení právneho názoru odvolacieho súdu súd konštatuje, že žalobcovia majú naliehavý
právny záujem na požadovanom určení vlastníctva. Otázka platnosti kúpnej zmluvy je otázkou
prejudiciálnou, v dôsledku čoho žalobcovia nemajú naliehavý právny záujem na rozhodnutí súdu o jej
neplatnosti samostatným výrokom. V prípade leasingovej zmluvy naliehavý právny záujem na určení

neplatnosti vyplýva z ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Uvedené názory odvolací
súd odôvodnil vo svojom rozhodnutí, súd je nimi viazaný a preto nepovažoval za potrebné ďalej sa
k nim vyjadrovať. Po ustálení, že žalobcom svedčí naliehavý právny záujem na určení ich vlastníckeho
práva k sporným nehnuteľnostiam a na určení neplatnosti lízingovej zmluvy, súd vykonal dokazovanie
listinnými dôkazmi, výsluchom strán sporu a svedka a ustálil nasledujúci skutkový stav veci:

13. Žalovaný je členom Asociácie leasingových spoločností Slovenskej republiky od roku 2003. Žalobca
2/ disponuje oprávnením na živnostenské podnikanie od 21.02.1994 v predmete podnikania: Kúpa
a predaj tovaru v rozsahu voľnej živnosti a od 24.07.2006 v predmete podnikania: Sprostredkovateľská
činnosť v rozsahu voľnej živnosti. Žalobkyňa 1/ disponuje oprávnením na živnostenské podnikanie od

01.05.2000 v predmete podnikania: Kúpa tovaru za účelom jeho predaja konečnému spotrebiteľovi
(maloobchod) v rozsahu voľnej živnosti, Kúpa tovaru za účelom jeho predaja iným prevádzkovateľom
živnosti (veľkoobchod) v rozsahu voľnej živnosti, sprostredkovateľská činnosť v oblasti obchodu,
reklamy, výroby a služieb, Komisionálny nákup a predaj tovaru a od 03.07.2002 v predmete podnikania:
Predaj na priamu konzumáciu nealkoholických a priemyselne vyrábaných mliečnych nápojov, koktailov,

piva, vína a destilátov, Predaj na priamu konzumáciu tepelne rýchlo upravovaných mäsových výrobkov
a obvyklých príloh ako aj bezmäsitých jedál, Prenájom športového a rekreačného náradia.

14. Výzvou zo dňa 27.03.2007 doručenou žalobcovi 2/ dňa 30.03.2007 vyzvala Dexia banka Slovensko
a.s. žalobcu 2/ na predčasné splatenie úveru do 30 dní od doručenia výzvy a to v dôsledku

nedodržiavania zmluvných povinností zo strany žalobcu 2/, keďže neobnovil dodržiavanie zmluvných
povinností zakotvených v Úverovej zmluve č. XX/XXX/XX – Hypotekárny úver uzatvorenej dňa
29.7.2004. Banka žalobcu 2/ upozornila, že v prípade neuhradenia záväzku v stanovenej lehote,
bude musieť znášať: predaj založenej nehnuteľnosti prostredníctvom dobrovoľnej dražby, pričom sa
pohľadávka banky zvýši o náklady spojené s vykonaním dražby, započítanie vzájomných pohľadávok

(z účtov a vkladných knižiek), vymáhanie pohľadávky banky aj cestou súdu a exekútora (ak nebude
výťažok dražby postačovať na uhradenie pohľadávky banky), zvýšenie celkových nákladov na úhradu
pohľadávky, uvedenie informácií o nesplatení do spoločného registra bankových informácií, čo bude mať
za následok negatívne ovplyvnenie možností získať úver v inej banke.

15. Zo záveru znaleckého posudku č. 75/2007 vypracovaného znalcom H. I. J. súd zistil všeobecnú
hodnotu Nehnuteľností vo výške 7.728.440,82 Sk. Ako príloha znaleckého posudku je pripojené
Rozhodnutie Okresného úradu v Senci, odbor životného prostredia, oddelenie stavebného poriadku
zo dňa 03.04.2002 o povolení užívania stavby – rodinného domu. Pre užívanie stavby boli určené
nasledovné podmienky: využívať na bývanie.

16. Dňa 26.07.2007 uzatvoril žalovaný ako lízingový prenajímateľ a žalobcovia ako lízingoví nájomcovia
Zmluvu o budúcej zmluve o nájme nehnuteľnosti s následnou možnosťou jej kúpy. V preambule zmluvy
bolo konštatované, že lízingový nájomca má záujem na odpredaní nehnuteľností definovaných v zmluvea následnom znovu získaní vlastníckeho práva k nim. V čl. II Predmet lízingu bolo konštatované, že
lízingový nájomca je vlastníkom špecifikovaných nehnuteľností (ďalej aj len „Predmet lízingu) a jeho
zámerom je predmet lízingu predať a následne ho kúpiť späť, pričom financovanie uvedenej kúpy

sa uskutoční prostredníctvom poskytnutia lízingových služieb lízingovým prenajímateľom. Za účelom
kompletného financovania nadobudnutia vlastníckeho práva lízingového nájomcu k predmetu lízingu
sa strany dohodli, že uvedené financovanie sa uskutoční formou finančného lízingu, ktorý poskytne
lízingovému nájomcovi prenajímateľ na základe Zmluvy o nájme nehnuteľnosti s následnou možnosťou
jej kúpy (ďalej aj len „Lízingová zmluva .) podľa bodu 2.4 zmluvy finančný lízing predmetu lízingu

poskytnutý lízingovým prenajímateľom lízingovému nájomcovi bude spočívať v nasledujúcich krokoch:
a) lízingový prenajímateľ na základe kúpnej zmluvy uzavretej s lízingovým nájomcom nadobudne
predmet lízingu do svojho vlastníctva, B) v prípade splnenia všetkých podmienok uvedených v čl. III
zmluvy strany uzatvoria lízingovú zmluvu, ktorej záväzný obsah tvorí prílohu č. 4 k zmluve, C) lízingový
nájomca bude mať právo nadobudnúť predmet lízingu do svojho vlastníctva na základe výzvy na
uzatvorenie kúpnej zmluvy. Podľa bodu 3.1 zmluvy do 5 dní od uzavretia tejto zmluvy lízingový nájomca

uhradí lízingovému prenajímateľovi spracovateľský poplatok za vyhotovenia zmluvnej dokumentácie
vo výške 44.744,- Sk („Spracovateľsky poplatok), zálohu na Prvú zvýšenú splátku vopred vo výške
940.000,- Sk (záloha na akontáciu) a zálohu na Prvú mesačnú periodickú splátku vo výške 49.777,60
Sk. V prípade, ak lízingový nájomca neuhradí Spracovateľský poplatok, zálohu na akontáciu a zálohu
na prvú mesačnú splátku riadne a včas, je povinný lízingovému prenajímateľovi uhradiť zmluvnú pokutu

vo výške 0,1% z nezaplatenej sumy za každý deň omeškania, a to bez ohľadu na zavinenie, ako aj
úrok z omeškania vo výške 10% ročne z nezaplatenej sumy. Zmluvné strany sa dohodli na započítaní
svojich vzájomných pohľadávok spočívajúcich v záväzku lízingového nájomcu zaplatiť lízingovému
prenajímateľovi Spracovateľský poplatok, zálohu na akontáciu a zálohu na prvú mesačnú splátku
a v záväzku lízingového prenajímateľa zaplatiť lízingovému nájomcovi časť kúpnej ceny tak ako je

definovaná v Kúpnej zmluve zo dňa 26.07.2007 vo výške 1.034.521,60 Sk.

17. Z kúpnej zmluvy zo dňa 26.07.2007 (vklad povolený Správou katastra Senec, KÚ v Bratislave pod č.
D./XX dňa 08.08.2007) mal súd preukázané, že žalobkyňa 1/ ako predávajúca a žalovaný ako kupujúci
uzavreli kúpnu zmluvu, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti evidované Správou katastra Senec na LV

č. XXXX k.ú. D. C. a to parc. č. XXX/X, XXX/X, XXX/X a stavba -rodinný dom súp.č. XXX postavený
na parc.č. XXX/X (ďalej aj len „Nehnuteľnosti“) za kúpnu cenu 4.700.000,-Sk. V rámci preambuly bolo
konštatované, že predávajúci je výlučným vlastníkom Nehnuteľností a má záujem tieto nehnuteľnosti
predať a následne ich kúpiť späť, pričom financovanie uvedenej kúpy sa uskutoční prostredníctvom
finančného lízingu. V článku 2. Kúpna cena a platobné podmienky bola dohodnutá kúpna cena vo výške

4.700.000,- Sk, z toho kúpna cena stavby činí 4.200.000,- Sk a kúpna cena pozemkov činí 500.000,-
Sk. V bode 2.4 sa strany dohodli na započítaní pohľadávky predávajúceho voči kupujúcemu na úhradu
Kúpnej ceny vo výške 4.700.000,- Sk a pohľadávky kupujúceho voči predávajúcemu ako budúcemu
lízingovémunájomcovivovýške1.034.521,60Sk(Spracovateľskýpoplatok,zálohanaakontáciu,záloha
na prvú mesačnú splátku) a to v časti, v akej sa vzájomne kryjú, t.j. vo výške 1.034.521,60 Sk. V bode 2.5

bolo konštatované, že predmet kúpy je zaťažený záložným právom v prospech Dexia banky Slovensko
a.s. a zabezpečuje právo záložného veriteľa voči dlžníkom (žalobcovia), ktorá vyplýva zo Zmluvy
o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok č. XX/XXX/XX zo dňa 29.07.2004. Predávajúci
a kupujúci berú na vedomie, že výška pohľadávky záložného veriteľa voči predávajúcemu je ku dňu
18.07.2007 vo výške 2.058.462,70 Sk. V bode 2.6 sa strany dohodli, že kupujúcu uhradí predávajúcemu

kúpnu cenu predmetu kúpy vo výške, v akej nezanikla započítaním, t.j. vo výške 3.665.478,40 Sk a to
tak, že časť kúpnej ceny vo výške zodpovedajúcej výške pohľadávky záložného veriteľa kupujúci uhradí
na základe výslovného príkazu predávajúceho za účelom zániku záložného práva a zostávajúcu časť
kúpnej ceny kupujúci uhradí na účet predávajúceho.

18. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný zaplatil kúpnu cenu v dvoch častiach, sumu vo výške
2.058.462,70 Sk uhradenú priamo Dexia banke, a.s. na splatenie hypotekárneho úveru žalobcov a sumu
vo výške 1.607.015,70 Sk uhradenú na účet žalobcov.

19. Zo Zmluvy o nájme nehnuteľnosti s následnou možnosťou jej kúpy č. XXXXXXXXXX zo dňa

28.08.2007 súd zistil, že žalovaný ako lízingový prenajímateľ a žalobcovia ako lízingoví nájomcovia
uzavreli Zmluvu o nájme nehnuteľnosti s následnou možnosťou jej kúpy podľa § 663 a nasl.
Občianskeho zákonníka a podľa Obchodného zákonníka (ďalej aj len „Lízingová zmluva). V bode
1.3 je uvedené, že účelom lízingu je prefinancovanie kúpy Predmetu lízingu zo strany Lízingovéhoprenajímateľa pre Lízingového nájomcu formou poskytnutia služby finančného lízingu t.j. dlhodobé
nepretržité užívanie Predmetu lízingu Lízingovým nájomcom na výkon jeho predmetu podnikania,
najmä na obchodnú činnosť a následne možnosť Lízingového nájomcu nadobudnúť od Lízingového

prenajímateľa vlastnícke právo k Predmetu lízingu. V ďalších bodoch boli dohodnuté lízingové splátky v
zmysle splátkového kalendára (č.l. 410). V čl. III si strany dohodli a upravili výšku nájomného za užívanie
predmetu lízingu vo výške 49.777,60 Sk.

20. Z listu vlastníctva č. XXXX pre k.ú. D. C. vyhotoveného dňa 18.06.2007 súd zistil, že v časti Ťarchy je

zapísané Záložné právo v prospech K. C., F. na zabezpečenie úveru č. XXX/XX/XXXXXX podľa zmluvy
D./XX zo dňa 13.11.2007. Z listu vlastníctva č. XXXX pre k.ú. D. C. vyhotoveného dňa 12.08.2019 súd
zistil, že v časti Ťarchy je zapísané Záložné právo v prospech K. C., F. na zabezpečenie úveru podľa
zmluvy D./XXXX zo dňa 18.02.2019.

21. Upomienkami zo dňa 21.07.2008, 25.08.2008, 16.09.2008, 13.11.2008, 01.12.2008, 15.12.2008,

20.01.2009, 09.03.2009, 23.03.2009 upozorňoval žalovaný žalobcov, že voči nim eviduje pohľadávky
po lehote splatnosti a vyzýval ich na zaplatenie dlžných súm. Upomienkou zo dňa 11.03.2009 vyzval
žalovaný žalobcov na predloženie kópie aktuálnej poistnej zmluvy pre poistenie Predmetu lízingu,
keďže nepoistením predmetu lízingu porušujú žalobcovia povinnosti vyplývajúce z lízingovej zmluvy.
Upomienkou zo dňa 08.10.2009 upozornil žalovaný žalobcov na nedodanie hospodárskych výsledkov

za obdobie k 30.06.2009 a vyzval ich na doloženie.

22. V e-mailovej správe zo dňa 29.10.2008 oznámil zamestnanec žalovaného žalobcovi 2/ sumu
k predbežnému ukončeniu lízingovej zmluvy, ktorú vyčíslil nasledovne: odpredajná cena počítaná ku
dňu 27.11.2008 vo výške 5.290.000,- bez DPH (suma obsahuje budúcu istinu, bankové poplatky za

predčasné splatenie úveru, uvoľnenie záložného práva. Zároveň mu oznámil, že ku dňu ukončenia
lízingovej zmluvy bude vypočítaná zmluvná pokuta za oneskorené platby, ktorá nie je zahrnutá v cene,
resp. iné nároky za nedodržanie zmluvných podmienok.

23. V e-mailovej správe zo dňa 06.11.2008 oznámil zamestnanec žalovaného žalobcovi 2/, že

v súvislosti s jeho žiadosťou o predbežné vyčíslenie splatenia lízingovej zmluvy, vedenie spoločnosti
zamietlo možnosť predčasne ukončiť lízingovú zmluvu, nakoľko plnenie povinností žalobcov vyplývajúce
z uzatvorenej zmluvy má vážne nedostatky. Do zoznamu podlžností zahrnul: nedodané polročné
hospodárske výsledky, splátky po splatnosti, 2975,- poplatok za monitoring, 1521,- doplatok splátky daň
z nehnuteľnosti, 3x 250 upomienka, 49777,60 splátka č. 15 splatná 28.10.2008.

24. E-mailovou správou zo dňa 07.08.2009 kontaktoval žalobca 2/ žalovaného znovu, tak ako v októbri
2008, za účelom žiadosti o vyčíslenie celej zostávajúcej časti jeho lízingu.

25. Listom zo dňa 09.11.2009 žalovaný oznámil žalobcom, že s okamžitou platnosťou odstupuje od

Zmluvy o nájme nehnuteľnosti s následnou možnosťou jej kúpy č. XXXXXXXXXX (ďalej aj len „Lízingová
zmluva č. XXXXXXXXXX) uzavretej dňa 28.08.2007, a to z dôvodu, že žalobcovia boli v omeškaní viac
ako jeden mesiac so splátkou č. 26. Súčasne žalovaný vyzval žalobcov na bezodkladné vypratanie
predmetu lízingu najneskôr do 30 dní od doručenia odstúpenia a výzvy. Doručené žalobcom dňa
11.11.2009.

26. Dňa 26.02.2010 vydala súdna exekútorka L. M. N. O. príkaz na zriadenie exekučného záložného
práva na nehnuteľnosť vo vlastníctve povinného B. A., a to na základe exekučného titulu – platobný
rozkaz Okresného súdu Pezinok č.k. XXXXX/XXX/XXXX-XX zo dňa13.07.2009, právoplatného dňa
13.08.2009, ktorým súd uložil povinným B. A. a A. A. zaplatiť oprávnenému A. E., F. pohľadávku vo

výške 6.839,72 eur a trovy konania vo výške 416,63 eur.

27. Dňa 26.02.2010 požiadali žalobcovia žalovaného o prerokovanie a rozhodnutie vo veci
jednorazového vysporiadania záväzkov. Vyjadrili ochotu jednorazovo uhradiť zmluvný záväzok voči
spoločnosti s uzatvorením dohody o vysporiadaní záväzkov a jeho ukončení s prevodom vlastníctva.

Žalovaný odpovedal listom zo dňa 04.03.2010, v ktorom poukázal na opakované dlhodobé neplnenie
povinností žalobcov, porušovanie zmluvných povinností, ignoráciu zmluvných záväzkov, v dôsledku
čoho žalovaný znášal ďalšie hospodárske straty z dôvodu protizákonného neoprávneného užívania
majetkuspoločnostizdôvodujehoneodovzdania.Zároveňpredložilžalobcomposlednýnávrh,atozložiťdo 18.03.2010 zálohu na kúpnu cenu nehnuteľností vo výške 144.362,28 eur, čo je suma zodpovedajúca
základným ekonomickým nákladom žalovaného.

28. Dňa 18.03.2010 uzatvoril žalovaný ako budúci predávajúci a žalobcovia ako budúci kupujúci Zmluvu
o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy k predmetu lízingu za kúpnu cenu 144.362,28 eur. Strany sa zaviazali
uzavrieť kúpnu zmluvu až po tom, čo budúci kupujúci v termíne do 22.03.2010 zložia celú výšku budúcej
kúpnej ceny do notárskej úschovy. Zmluva bola uzavretá na dobu určitú a to do termínu 29.03.2010.

29. Listom zo dňa 24.05.2010 oznámili žalobcovia žalovanému, že žalobkyňa 1/ odstupuje od kúpnej
zmluvy uzavretej dňa 26.07.2007 z dôvodu, že právny úkon urobila v tiesni a za nápadne nevýhodných
podmienok. V tom čase potrebovali žalobcovia súrne úver na to, aby vyrovnali dlh v banke. Boli vo veľkej
finančnej tiesni. Banka im už napísala list, že je pripravená dať rodinný dom do dobrovoľnej dražby.

30. Listom zo dňa 24.01.2013 Poštová banka, a.s. informovala žalobcu 2/, že dňa 15.01.2013 bolo

vydané uznesenie Okresného súdu Bratislava I č.k. XXXX/XXX/XXXX – XXXX v právnej veci K.
C., F. ako navrhovateľa a záložného veriteľa proti spoločnosti A. E., F. ako odporcovi ako dlžníkovi
o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým súd z dôvodu existencie záložného práva
k pohľadávkam spoločnosti A. okrem iného spoločnosti A. uložil zákaz uzatvárať dohody o odložení doby
splatnosti pohľadávok uvedených v uznesení jednostranne odkladať doby splatnosti týchto pohľadávok,

vzdávať sa týchto pohľadávok, odpúšťať dlhy, nahrádzať tieto pohľadávky novými pohľadávkami,
udeľovať súhlas na prevzatie dlhu treťou osobou, uzatvárať dohody o urovnaní, ktorých predmetom
budú tieto pohľadávky, odstúpiť alebo inak predčasne ukončiť zmluvy, ktoré sú právnym dôvodom
týchto pohľadávok a tiež zdržať sa akýchkoľvek úkonov, ktorými by sa mohlo sťažiť alebo znemožniť
uspokojenie navrhovateľa z pohľadávok pri výkone záložného práva navrhovateľa vyplývajúceho zo

Zmluvy o zriadení záložného práva k pohľadávkam č. XXX/XX/XXXXXX/N. zo dňa 28.11.2005 v znení
dodatku č. 1 z 13.12.2006. na základe uvedené banka požiadal žalobcu 2/, aby svoje splatné peňažné
záväzky voči spoločnosti Monaq poukazoval na účet banky.

31. Listom zo dňa 26.09.2016 žalovaný oznámil žalobcom podmienky uzavretia mimosúdneho zmieru,

v zmysle ktorých mali žalobcovia zaplatiť žalovanému spolu sumu 209.364,17 eur. Listom zo dňa
14.03.2017 žalovaný oznámil žalobcom podmienky uzavretia mimosúdneho zmieru, v zmysle ktorých
mali žalobcovia zaplatiť žalovanému spolu sumu 212.929,64 eur. Podaním doručeným Krajskému súdu
v Bratislave dňa 15.02.2024 navrhol žalovaný žalobcom uzavretie súdneho zmieru, v zmysle ktorého by
okrem iného žalobcovia zaplatili žalovanému sumu 287.000,- eur.

32. Z webovej stránky žalovaného zo dňa 10.12.2023 súd zistil, že žalovaný ponúkal Nehnuteľnosti na
predaj za 369.000,- eur.

33. Na pojednávaní dňa 28.03.2017 žalobkyňa 1/ uviedla nasledovné: boli sme v tiesni a rozhodli sme

sa osloviť protistranu, ktorá poskytuje leasingy, potrebovali sme vyriešiť platbu v banke, spoločnosť
sme našli a dohodli sme sa na tom, že nám poskytnú finančné prostriedky na tento účel, ktoré by
v dohodnutých splátkach 50 000,- Sk na 8 rokov a keď došlo pri podpísaní zmluvy, tak čiastka bola
vyššia, už to nebolo na 8 rokov, ale na 12 rokov, a bolo tam dopísané aj pol milióna ako odstupné. Vtedy
som ešte nevedela, že rodinný dom dávam do ich vlastníctva. Žalobca vyplatil banke 2 mil. Sk. Dodnes

neviem však koľko, lebo listina bola podpisovaná ako prázdna listina, nič tam nebolo uvedené, s tým,
že dodatočne sa suma vyčísli.
Na otázku súdu, aká suma bola dodatočne vyčíslená, udáva, najprv boli 2 mil. Sk a dodatočne 1,6 mil.
Sk ako úver.
Začali sme im túto čiastku splácať podľa splátkového kalendára, s tým, že po určitej dobe sme prestali

splácať, dostali sme výzvu, že úver nesplácame. Situáciu sme chceli riešiť vyplatením úveru, na to
sme si chceli požičať v inej banke. Požiadali sme o splatenie úveru formou splátok, požiadali sme ich
o vyplatenie v hotovosti s tým, že úver prevedieme do inej banky a bolo nám to umožnené, vyčíslili
čiastku, ktorú bolo treba uhradiť do 3 prac. dní, v čiastke 125.000,- eur a v tej dobe bolo splatených
35.000,- eur, a keďže sme neboli v 3 dňoch schopní poriešiť úver, tak situácia zostala nedoriešená. Oni

požiadali o vypratanie nehnuteľnosti a my sme podali žalobu na súd.
PZ žalobcov kladie otázky žalobkyni 1/:
- Či mala niekedy v úmysle so žalovaným uzatvoriť kúpnu zmluvu, či chcela preniesť vlastnícke právo
k nehnuteľnosti na žalovaného, udáva, nie.- V akej výške bola uzatváraná kúpna cena v uzatvorenej zmluve so žalovaným, udáva, 3,6 mil. Sk ako
poskytnutý úver.
- Akú reálnu hodnotu mali v tom čase prevádzané nehnuteľnosti, udáva, 7,7 mil. Sk podľa znaleckého

posudku.

34. Na pojednávaní dňa 28.03.2017 žalobca 2/ uviedol, že súhlasí s tým, čo uviedla žalobkyňa 1/, uviedla
pravdu,ažna1základnýkameňúrazu.Chcemuviesť,žeasipo12mesiacochsomchcelsituáciuporiešiť
a požiadal som žalovaného, aby mi vyčíslil hodnotu sumy, ktorú by som mal uhradiť. Došla mi mailom

suma 6,295 mil. Sk, keďže som nevedel, čo táto suma obsahuje, tak som sa dožadoval jej špecifikácie
a na to mi prišiel mail od p. P. hrubo vyznačený, že vedenie nesúhlasí s predčasným zaplatením úveru,
nakoľko nebola zaplatená jedna splátka s odstupom 10 dní a bola tam uvedená suma 49 779,6 Sk
a 2 975,- Sk za monitoring, čo som tak isto nevedel, čo to má znamenať, 1 521,- Sk doplatok za daň
z nehnuteľnosti a 3 upomienky vo výške 259,- Sk. Ja som sa stále chcel dohodnúť, avšak nedalo sa,
vedenie odmietalo s nami spolupracovať a zamestnanci vedenie stále zatĺkali. Bolo na nás podané zo

strany žalovaného trestné oznámenie, kde som učinil výpoveď, čo považujeme aj za dôkaz voči nim.
Trestné stíhanie skončilo tak, že sme boli odkázaní na občianskoprávne konanie, s tým, že sa nejedná
o priestupok, resp. prečin resp. trestný čin. Nový leasing bol 2 mil. Sk uhradil žalovaný Q. C., 1,6 mil
Sk dali nám, si zobral úver 1,6 mil Sk žalovaný od K. C., o čom sme ani nevedeli. T.j. 4,7 mil Sk mala
byť výška úveru na naše triko. Mali za rok zaplatené od nás 2.050.000,- Sk, mali 57% úrok, čo sa nedá

nazvať ani úžerou.

35. Na pojednávaní dňa 15.06.2017 H. K. B. v tom čase štatutárny zástupca žalovaného uviedol, že
A. E. je spoločnosť, ktorá vznikla ako dcérska spoločnosť K. C. a je členom Asociácie leasingových
spoločností. Produkt finančný leasing je na slovenskom trhu dlhodobo ustálený, a pokiaľ leasing

spoločnosť chcela realizovať musí predmet leasingu vlastniť. Bez vlastníctva nie je možné urobiť
nájom a to formou operatívneho alebo finančného leasingu. V tomto prípade sa jednalo o uzatvorenie
finančného leasingu čo predstavuje prefinancovanie kúpou leasingu zo strany prenajímateľa pre
leasingového nájomcu formou poskytnutia služby, t.j. dlhodobé nepretržité užívanie predmetu leasingu
leasingovým nájomcom na výkon jeho premetu podnikania nájmu na obchodnú činnosť a možnosť

leasingového nájomcu nadobudnúť od leasingu vlastnícke právo k predmetu leasingu.
Celá transakcia prebiehala nasledovne. Zakladám súdu ku konaniu prehľadnú tabuľku ako transakcia
prebiehala a kúpnu zmluvu za cenu 4.700.000,- Sk došlo k obstaraniu predmetu leasingu. Spoluúčasť
– akontácia klienta bola vo výške 20 %. Financovaná hodnota bola vo výške 80 %. Počet leasin.
splátok bolo 144. Sprac. Poplatok bol 44.744,- Sk, odpredajná cena na konci leasingu 470.000,- Sk. T.j.

vznikol záväzok uhradiť kúpnu cenu a záväzok žalobcov uhradiť spoluúčasť spracovateľským poplatkom
a súčasne splátku za prvé obdobie.
Suma vo výške 1.034.527,60 Sk bola vzájomne započítaná ako záväzky jedn. stránok. Zostávajúca
suma 3 655.478,40 Sk bola vyplatená našou refinančnou bankou na účet Q. C. vo výške 2 058 462,70
Sk a zvyšná časť na účet žalobcov vo výške 1 607 015,70 Sk.

Vyplatená suma Dexii banke prestavuje sumu, kt. si žalobcovia požičali, ale Q. C. ju nevrátili. Suma kt.
sme poukázali im na účet A. bola uhradením kúpnej ceny, t.z. nebola účelovo viazaná a teda A. ju mohli
použiť ako finančnú rezervu.
Ak by to takto urobili nedošlo by z našej str. k odstúpeniu od zmluvy, nakoľko táto suma bola postačujúca
ako ju žalobcovia splácali.

Na otázku žalobcu 2/ na žalovaného, podľa čoho vyhodnotil, že žalobcovia sú podnikatelia a dospel
k sume 7.000.000,- Sk čo bola hodnota nehnuteľnosti, pretože pokladá za úžeru nárok žalovaného.
V prvom roku sme zaplatili 1 000 000 Sk stiahli si aj akontáciu a nebol úver 3, 6 % ale 4,7 % nie tak ako
sme sa dohodli. Štatutárny zástupca žalovaného uviedol: čo sa týka znaleckej ceny, tak každá cena sa
udávasDPH.ČižeakzoberiemehodnotuaodčítameodnichDPH,vznikneinásuma.Zcelkovejhodnoty

bola hodnota stavby uvedená ako 5.000.000,- Sk a hodnota vonkajších úprav zodpovedá 2.000.000,-
Sk, v ZP je uvedené kto si ho objednával, ZP objednávala protistrana, my sme to zhodnotili. Zoberieme
podstatu, čo je rodinný dom. Čo sa týka hodnotenia leasingu, finan. leasing oproti hodnote má výhodu,
že leasin. spol. predmet leasingu obstaráva, čiže primárne vyhodnocuje riziko premetu leasingu čiže
jeho likviditu. V druhom rade vyhodnocuje schopnosť klienta splácať leasing, k čomu bol predložený

podnikateľsky zámer. Podnikateľský zámer riešil sumu na rozbeh podnikania, ktoré doteraz funguje
v rodinnom dome, ktorý neoprávnene užívajú a stále v ňom podnikajú.36. H. K. B. v pozícii svedka na pojednávaní dňa 19.12.2024 uviedol: Žalobcovia sú leasingoví
nájomcovia s kt. sme mali tak ako s mnohým ďalšími leasingovú zmluvu. Osobný vzťah s nimi nemám.
U žalovaného som bol ako zamestnanec. Neskôr som bol prokurista. Keď sa stala a.s. stal som sa

členom predstavenstva. Zamestnancom nie som zhruba 10 rokov a členstva v predstavenstve som sa
vzdal v roku 2023. Osobný vzťah k spoločnosti a štatutárom nemám. Nakoľko žijem v Košiciach ani
bežné stretnutia s nimi neabsolvujem. Obchodný prípad je staršieho dáta. V tejto veci som bol raz možno
dva krát vypovedať na tomto súde a monologicky vzhľadom k času sa v tejto chvíli už neviem vyjadriť,
nakoľko obchodných prípadov bolo veľa a momentálne pôsobím v inej oblasti.

Na otázky PZ žalovaného na svedka:
Otázka: môžete popísať ako sa uzatvárala zmluva so žalobcami, či ste boli na obhliadke nehnuteľnosti,
kto koho oslovil za účelom uzavretia zmluvy?
Odpoveď: áno viem. Čo sa týka obchodného prípadu osobne sa s protistranou nepoznám, takže boli
sme oslovení klientom – leasingovým (konkrétne osoby si nepamätám, či to boli žalobcovia) nájomcom
o korporátne financovanie s tým, že ako pri každom obchodnom prípade sme požiadali o charakter

financovania, čoho sa týka, t. z. účel, kde budú finančné prostriedky použité ako bude obchodný
prípad zabezpečený a na základe obchodného posúdenia ako obchodný riaditeľ spoločnosti A. E. som
osobne vykonával fyzickú obhliadku všetkých obchodných prípadov v riešení, tak isto bolo aj v tomto
prípade. Po fyzickej obhliadke v kt. som mal možnosť vidieť rozostavanú stavbu teda dom v ktorej v
prednej časti záhrady mali obchodné priestory alebo predajné priestory a v interiérovej časti a pred

domom mali zásoby ako prípravu na predaj. Čo sa týka rozostavaného domu výzorovo vyzeral ako
rozostavaná stavba pozostávajúca z tehál a neukončených elektrických spotrebičov to znamená, že
trčali z domu káble a vyzeralo to skôr na amatérske zapojenie spotrebičov resp. svietidiel ktoré neboli
osadené skôr voľne visiace na dome. Po obhliadke interiéru som v prízemnej časti videl back office
to znamená počítať, tlačiareň, nejaké papiere, šanóny. Na moju otázku k základným médiám čo je

štandardná moja otázka bolo mi povedané, že vykurovanie zatiaľ nie je doriešené absentoval kotol,
a aj dodávateľská zmluva s SPP čo sa týka elektriny tak tam existovala odberateľsko dodávateľská
zmluva, a čo sa týka vody ak si dobre pamätám bolo to riešené štúdiou vzhľadom k tomu, že v blízkosti
domu v zadnej časti bolo jazero. Bolo mi povedané, že voda sa používa na polievanie zásob, ktoré
mali ísť na predaj. Čo sa týka interiéru tak ako som povedal pri exteriéri, boli zásuvky a zástrčky boli

urobené len provizórne. Čo sa týka poschodia bolo to v štandarde holo bytu. Vzhľadom k požiadavke
o financovanie ako aj zámer peniaze investovať do zásob mi prišiel obchodný prípad prijateľný preto
som požiadal pani pravdepodobne A. a vyhotovenie podnikateľského zámeru v ktorom mali preukázať
schopnosť leasingový obchod splácať. Na základe uvedeného som ukončil obhliadku a požiadal som
o predloženie ZP, čomu bolo aj vyhovené. Následne sme obchodný prípad na obchodnom oddelení

spracovali. Spracovanie viedol p. H. R. a následne sme ho predložili na posúdeniu oddeleniu rizík a
po vyhodnotení odd. rizík sa predložil obchodný prípad do štandardizovaného schvaľovacieho procesu.
Schvaľovací orgán obchodný prípad schválil. Následne sa posunul s finančnou štruktúrou na právne
oddelenie kde sa vyhotovila zmluvná dokumentácia, klient bol oslovený, obchodný prípad podpísaný,
obchod zrealizovaný a následne posunutý na back Office oddelenie správ a leasingových zmlúv.

Otázka: podľa vášho názoru bola nehnuteľnosť celoročne obývateľná?
Odpoveď: podľa môjho subjektívneho názoru nebola v tom čase celoročne obývateľná.
Otázka: preverovali ste vy alebo niekto zo spoločnosti A. E. či sú žalobcovia podnikatelia alebo
spotrebitelia?
Odpoveď: vzhľadom k tomu, že finančný leasing je primárne určený podnikateľom, je to prvá otázka

na ktorú som sa pýtal pri prvom kontakte s každým záujemcom o financovanie. Spoločnosť A. E. sa
zameriava na financovanie nehnuteľností primárne a sekundárne na financovanie popri nehnuteľností
aj financovaním hnuteľného majetku. Takto bola od začiatku štruktúrovaná webová stránka spoločnosti
a v prípade že záujemca nebol podnikateľ nedochádzalo z mojej strany k vykonaniu obhliadky alebo
vypracovaniu ponuky na financovanie. To znamená že ak by klient nebol podnikateľ k uzatvoreniu tohto

ako aj stoviek ďalších obchodných prípadov by nedošlo. V roku 2007 – 2008 spoločnosti A. E. ako člen
asociácie leasingovým spoločností bola lídrom v segmente korporátnych leasingový nehnuteľností v
počte uzatvorených zmlúv. Bolo to prezentované v periodikách zverejňovaných asociáciami.
Otázka: viete prečo sa nezhodovali sumy uvedené v ZP (hodnota nehnuteľností 7,7 mil. SK a kúpna
cena nehn. vo výške 4,7 mil. SK)?

Odpoveď: vzhľadom k času ktorý už uplynul si presné sumy nepamätám, ale tým, že som bol riaditeľom
odboru rizík a odboru obchodov na korporátnom financovaní tak rovnakú metodiku ako v banke sme
uplatňovali aj v A., čiže vyjadrím sa všeobecne. Matematiku nepustí. Každý ZP obsahuje DPH. To
znamená reálna hodnota stavby je suma od ktorej sa odpočíta DPH. Ďalší moment je, že vychádzasa primárne z hodnoty stavby a pri stavbe sa používajú parametre m2 alebo bežné miery a koeficient.
Vzhľadom aj k moje osobnej obhliadke aj skutočnosti, že ZP si dal urobiť klient sme vychádzali z reálnej
akceptácie hodnoty stavby. Ak sme to vtedy posúdili tak, bol to štandardizovaný postup s ktorým sa

bežnestretneteprikorporátnomfinancovanívbankáchaleasingovýchspoločnostiachktorésúsúčasťou
asociácie leasingových spoločnosti. Je súčasne potrebné si uvedomiť, že v tom čase A. E. pod skratkou
PABK (swiftová skratka) bola dcérskou spoločnosťou banky. Ja ako aj kolega šéf rizík sme prešli z banky
na základe požiadavky akcionárka pomôcť rozbehnúť túto spoločnosť a všetky princípy boli prenesené
do vykonávacích predpisov a smerníc ako aj do samostatného schvaľovacieho procesu. Rovnako tak

naše obchodné prípady periodicky podliehajú auditu 90% akcionára K. C. a posudzovali nami vykonanú
metodiku s ich metodikou pre korporátne financovanie.
Otázka: konali žalobcovia v tiesni pri uzatváraní zmluvy?
PZ žalobcov namieta otázku.
PZ žalovaného upresňuje, že sa nejedná o právne posúdenie o skutkovú okolnosť v tomto prípade.
Súd otázku pripúšťa.

Odpoveď: v tomto konkrétnom prípade financovanie bolo hľadaním riešenia v ktorom bola hlavnou
otázkou zosúladenie klientskych potrieb s tvorbou zdrojov. Vysvetlím konkrétne na tomto prípade.
Manželia A. ako podnikatelia boli schopný splácať svoje záväzky ale financovanie ktoré dovtedy mali
nebolo zosúladené s touto požiadavkou. Ich problémom nebola cena peňazí ale dlžníka splácania. To
znamená, potrebovali istinu (kapitálovú časť) rozložiť na čo možno najdlhšie obdobie aby pomyseľnú

prekážku každý mesiac dokázali preskočiť. Tým mám na mysli leasingovú splátku. Po predložení podn.
zámeru sa tento zámer podarilo naplniť a preto aj schvaľovanie na odbore rizík pod gesciou H. C.
bolo schválené. V tomto konkrétnom prípade bola otázka rizík či sa podarilo zabezpečiť tento súlad a
vyhodnotením schvaľovacieho orgánu spoločností bolo vyslovené, že áno. Ak sa tu spomenulo tieseň
v konkrétnom tomto prípade manželia A. skôr z môjho pohľadu hľadali primerané obchodné riešenie a

začiatok obchodného prípadu tomu aj nasvedčoval. Klient leasingové splátky riadne a včas splácal. Na
odd. back office bol klasifikovaný ako štandardný klient bez potreby tvorby opravných položiek. Uvedené
sme považovali a v tomto prípade aj žalobcovia za obchodne zvládnutý prípad.
Otázka: koľko splátok žalobcovia zaplatili spoločnosti A. E.?
Odpoveď: číselne si nepamätám mohlo to byť rok alebo rok a pol. Potom prestali úplne splácať. Čo

bolo z môjho pohľadu a skúsenosti neštandardné že klient, ktorý má podn. Problémy hľadá riešenie a
snaží sa posielať postupne ak nie plnú sumu aspoň čiastočné úhrady. V tomto konkrétnom prípade si
pamätám, že prestali úplne splácať, prestali konštruktívne komunikovať a skôr sa vzťah so žalobcami
dostal z ich postoja k vzťahu agresívnemu. Prestal som s nimi komunikovať aj ja na základe urážok
vyhrážok a rovnako na súde v ktorom som vypovedal v poj. miestnosti boli voči mojej osobe neprípadne

agresívny vulgárny a s náznakom toho, že som sa na ich prípade obohatil. S poznámkami typu, či mám
nové I. v garáži a či lietam súkromný lietadlom lietam z KE do BA. Snažil som sa nereagovať a zvažoval
som podať tr. oznámenie, k čomu z mojej strany nakoniec nedošlo. Konkrétne tento prípad si za 30 rokov
pamätám výnimočné, pretože v súdnej sieni sa mi to nikdy nestalo.
Otázka: aký bol štandardný postup v tom čase keď klient prestal splácať a ako ste vy postupovali v

tomto prípade? Odpoveď: pri vzniku spoločnosti A. sa v spolupráci s bankou kreovali dokumenty ktoré
riešili otázky vymáhania pohľadávok spoločnosti po lehote splatnosti. Tak ako som spomínal obchodný
prípad z klasifikácie štandardný z titulu delikvencie zo strany žalobcov prepadol do kategórie stratový.
To všetko pojednávaniu naše vnútro podnikového smernice ktoré v tom čase odsúhlasoval a podpisoval
okrem iných aj zástupca banky. Banka si v tomto prípade cez vnútro podnikovú smernicu žalovaného

zabezpečovala aj krytie a splácanie svojich pohľadávok. To znamená, v konkrétnom prípade naša
spoločnosť písomne podnikateľovi zasiela upomienky, výzvy, všetko s časovým odstupom a v poslednej
na výzve na zaplatenie dlžnej sumy aj upozorňovala na možnosť odstúpenia od leasingovej zmluvy. Zo
strany žalobcov nedošlo ak si dobre pamätám ani k písomne ani inej komunikácie. Neprichádzali z ich
strany žiadne návrhy riešení a preto došlo k odstúpeniu od leasingovej zmluvy s tým, že leasingová

spoločnosť dáva priestor a možnosť do istého času zaplatiť dlžnú sumu. Po tomto termíne obchodný
prípad je posunutý na právne oddelenie na vymáhanie. Chcem zdôrazniť, že opäť nefunguje svojvôľa
spoločnosti ale záujem záložného veriteľa K. C. nakoľko bol 90% vlastník spoločnosti. S bankou sme
boli v tom čase a počas celého trvania majetkového prepojenia, sme vyhotovovali reporty ohľadom
delikventných klientov a na spoločných poradách konaných v banke sme hľadali spoločné riešenia. Je

potrebné si uvedomiť, že na LV bol v časti B zapísaný žalovaný a v časti C tam bol záložný veriteľ a K. C..
Každé rozhodnutie ktoré sa v tom čase udialo bolo nielen konzultované ale aj spoločne odsúhlasované
a žalovaným vykonané. Ak žalobcovia mali pocit, že žalovaný koná svojvôľne bol to ich hlboký omyl.
Otázka:moholbysižalovanývprípadepredčasnéhoodstúpeniaodzmluvyponechaťpredmetleasingu?Odpoveď: tak ako som už spomenul, naše spoločné postupy s bankou a je to všeobecný princíp
bankovníctva aj vo finančníctve je predmet zábezpeky v tomto prípade predmet leasingu speňažiť
a z uspokojenia zaplatiť úverovú pohľadávku PABK leasing voči K. C.. V prípade že by došlo k

odpredaju tohto konkrétneho predmetu leasingu musí dať súhlas k realizácia K. C. a v platobných
podmienkach sa neobjaví účet žalovaného ale účet banky zriadený pre nás ako úverového klienta bez
nášho dispozičného práva. Žalovaný nemá možnosť disponovať s týmito prostriedkami, ale záložný
veriteľ, čo je banka. Banka vzhľadom k tomu, že nás skonsolidovala v rámci svojho účtovníctva mala
primárny záujem na takomto speňažovaní lebo v konsolidovaných hospodárskych výsledkov banky sa

každý takýto problém podpíše na bonite banky.
Otázka: dostali žalobcovia možnosť vyplatiť v roku 2010 dlžnú sumu bez navýšenia a sankcií a
nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnosti?
Odpoveď: na tento moment si pamätám, že žalovaný po súdnom pojednávaní na ktorom som sa
zúčastnil, dal žalobcom takúto ponuku ktorá bola zhmotnená do zmlúv, konkrétne čísla si nepamätám,
ale to že sme vzdali akýkoľvek nárok na sankcie, penalizáciu a sankčné úročenie si dobre pamätám.

Tento dokument bol pripravený aj zaslaný žalobcom. Oni však na neho nereagovali a ak si dobre
pamätám, len oznámili súdu ústne, že to neakceptujú. Nepamätám si, či to bolo prostredníctvom PZ
alebo to odkomunikovali oni, ale je fakt, že tak ako dneska tak aj vtedy som sa im radšej vyhýbal, pretože
žalovaný bol na mňa tak agresívny, že by na mňa zaútočil.
Otázka: uzatvoril žalovaný pred začatím súdneho sporu zmluvu o budúcej zmluve na základe kt. mohli

nadobudnúť vl. právo nehn. naspäť bez sankcií?
Odpoveď: áno, pamätám si na to, je to bežná súčasť žalovaného ako nájsť riešenie v prípade
odstúpeného obchodného prípadu.
Otázka: mali pri podpisovaní zmluvy vôľu uzavrieť zmluvu s prepadným zálohom?
Odpoveď:segmentfinančnýleasingalebooperatívnyleasingještandardnýpeň.Nástrojnafinancovanie

podnikateľov a jej charakteristickou črtou je nadobudnutie vl. práva, lebo bez neho nie je možné predmet
leasingu (nájmu) prenajímať. Ak niečo nevlastníte nemôžete to prenajímať. Ak by sme v tomto prípade
spochybnili túto transakciu spochybňujete všetky transakcie fin. leasingu vo všetkých segmentoch nehn.
Technológie autá nielen v rámci SR, EÚ ale celého sveta. Teda odpoveď na otázku je nie. človek ani
neuvažuje o takýchto úmysloch. Považujem to za urážku, svojho času som prednášal finančný leasing

v NBS.
Na otázky PZ žalobcu na svedka:
Otázka: viete vysvetliť ako je možné ak si nepamätáte konkrétne osoby žalobcov že si pamätáte
podrobne na stav nehn. pri ako ste sám uviedli stovkách prípadov, teda stovkách obhliadok?
Odpoveď: z pohľadu obchodného riaditeľa som mal podmienku a zásadu každú nehn. navštíviť pretože

som každý týždeň som cesto BA–KE. Po ceste som teda navštevoval nehnuteľnosti. To čom som
uviedol je charakter nehnuteľnosti, ale to či zakúpené sadenice boli v garáži si nepamätám. Ale ako
nehnuteľnosti vyzerala si pamätám. Dokonca si pamätám typické regále, ktoré boli určené na obchodnú
činnosť.
Otázka: viete či v danom čase bola nehnuteľnosť skolaudovaná?

Odpoveď: nepamätám si.
Otázka: prečo na základe akej motivácie z akého dôvodu oslovili žalobcovia žalovaného?
Odpoveď: ich potrebou bolo refinancovať požičané úverové zdroje z Q. C. formou podnikateľského
financovania a prezentovali to, že ich ďalšou činnosťou má byť podnikanie s tým, že žalobkyňa sa má
venovať obchodnej činnosť a žalobca mal nejaké aktivity v Nemecku ak si dobre pamätám.

Otázka: aká forma úveru to bola v Q. C.?
Odpoveď: nepamätám si.
Otázka: mali ste v danom čase vedomosť, že v prípade ak žalobcovia nesplnia svoj záväzok hrozila
Dexia banka výkonom záložného práva?
Odpoveď: nemal som takú vedomosť. Ak by to tak bolo nevedel by som prípad zrealizovať.

Na otázky PZ žalovaného na svedka:
Na otázky žalobcu na svedka:
Otázka: máte vedomosť kto koho prvý oslovil za účelom ukončenia vzťahu?
Odpoveď: nemám takú vedomosť. Taký inštitút podľa mňa neexistuje.

37. Predmetom konania je aj vzájomná žaloba žalovaného doručená súdu dňa 27.07.2010, ktorou
žalovaný navrhol, aby súd žalobcov 1/ a 2/ zaviazal na zaplatenie istiny vo výške 121.671,59 eur
s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 121.671,59 eur od 31.07.2007 do zaplatenia,
a to v prípade ak, by sa súd nestotožnil s argumentáciou žalovaného a návrhu žalobcov na určenieneplatnosti kúpny a lízingovej zmluvy by vyhovel. Uvedenú sumu 121.671,59 eur (3.665.478,40 Sk)
žalovaný uhradil žalobcom v dvoch splátkach, prvou úhradou dňa 22.08.2007 a druhú úhradou dňa
28.08.2007.

38. Z písomného a ústneho vyjadrenia žalobcov mal súd preukázané, že v roku 2007 neboli schopní
splácať svoj finančný záväzok voči Q. C. S., F.. Z dôvodu nesplácania svojich záväzkov vyhlásila Q. C.
poskytnutý úver za splatný a oznámila žalobcom možnosť začatia výkonu realizácie záložného práva
na nehnuteľnosti. Žalobcovia za tejto situácie oslovili žalovaného o pomoc s vyriešením situácie, teda

ako získať finančné prostriedky na splatenie hypotekárneho úveru s cieľom predísť strate obydlia.
O skutočnosti, že žalobcovia nehnuteľnosť obývali a nevyužívali ju výlučne na podnikanie, žalovaný
vedel, alebo minimálne mal a mohol vedieť, a to napríklad z dôvodu, že obaja žalobcovia mali adresu
nehnuteľnosti zaregistrovanú ako trvalý pobyt. Žalovaný napriek tomu formálne uvádzal, že žalobcovia
nehnuteľnosť užívali na výkon predmetu podnikania, najmä na obchodnú činnosť (napr. v žiadosti
o zrušenie práve trvalého pobytu žalobcov). Zo znaleckého posudku č. 75/2007, ktorý mal žalovaný

pred uzavretím zmlúv k dispozícii, vyplýva dispozičné riešenie rodinného domu: v suteréne je predajňa
kvetín, schodište, kotolňa, 2 sklady, na prízemí je závetrie, zádverie, WC, obývacia izba, schodisko,
komora, kuchyňa s jedálňou. V podkroví je predsieň, kúpeľňa s WC, 4 izby, 2 balkóny. V prílohách
znaleckého posudku je tiež inžiniersky projekt na dom, ktorý v rámci legendy k miestnostiam uvádza
okrem iného spálňu rodičov, dve detské izby a obývaciu izbu. Z dispozičného riešenia vyplýva, že

sa okrem predajne kvetín v suteréne jedná o štandardný rodinný dom, navyše aj podľa pripojeného
kolaudačného rozhodnutia určený na bývanie. Žalovaný napriek vedomosti o hlavnom využití rodinného
domu ako obydlia rodiny žalobcov s maloletými deťmi uzatvoril so žalobcami kúpnu a následne lízingovú
zmluvu, kde ako spôsob užívania nehnuteľnosti uviedol výkon predmetu podnikania, najmä obchodnú
činnosť. Podnikateľský plán predložený žalobkyňou 1/ na skutočnosti, že dom bol prevažne využívaný

na bývanie a finančné prostriedky od žalobcu boli použité na splatenie hypotekárneho úveru, nič nemení.

39. Súd poukazuje na rozpor v účele využitia rodinného domu, ktorý žalovaný prezentoval navonok
(s jediným cieľom uzatvoriť zmluvu so žalobcami ako podnikateľmi), keď právny zástupca žalovaného
na pojednávaní dňa 26.09.2023 uviedol že „Je samozrejme v rozpore s lízingovou zmluvou, aby

nehnuteľnosť, prenajatú na podnikanie, užívali na bývanie.“ s nepochybnou vedomosťou žalovaného
pred uzavretím zmlúv, že žalobcovia budú nehnuteľnosť užívať prevažne na bývanie. Žalobcovia
napriek tomu, že ich skutočnou vôľou nebolo previesť vlastnícke právo k nehnuteľnosti, uzavreli kúpnu
a následne lízingovú zmluvu. Približne po roku od uzavretia zmlúv, žalobcovia oslovili žalovaného
s cieľom ukončiť lízingovú zmluvu (uhradiť žalovanému, čo si od neho požičali aj s nejakou

zodpovedajúcou protihodnotou refinancovaním formou takejto hypotéky, keďže suma splátky americkej
hypotéky bola nepomerne nižšia, ako výška mesačnej leasingovej splátky žalovanému), čo im najprv
žalovaný umožnil, ale za neurčitých a nejasných podmienok, keď odpredajnú cenu určil vo výške
5.290.000,- bez DPH, avšak zároveň mu oznámil, že ku dňu ukončenia lízingovej zmluvy bude
vypočítaná zmluvná pokuta za oneskorené platby, ktorá nie je zahrnutá v cene, resp. iné nároky

za nedodržanie zmluvných podmienok. Zároveň však žalobcovia požadovanú sumu považovali za
neprijateľnú, keďže v danom čase už mali uhradené prvé leasingové splátky v hodnote cca 777.562,90
Sk, pričom žalovaný požadoval v prípade predčasného ukončenia zmluvy doplatiť ešte 5 290 000,- Sk
bez DPH, teda celkovo by žalobcovia zaplatili po roku trvania Leasingovej zmluvy, ktorej trvanie bolo
pôvodne dojednané na 12 rokov, prakticky 90% všetkých splátok dojednaných na celú dobu trvania

leasingu. Po dopyte žalobcov na spôsob výpočtu uvedenej sumy žalobca napokon žiadosť o predčasné
ukončenie lízingovej zmluvy zamietol úplne, a to pre omeškanie žalobcov so zaplatením sumy 55.023,60
Sk, teda len jednej splátky, aj to len s omeškaním 9 dní, v zvyšnej časti sa jednalo o poplatky. Žalobcovia
sa preukázateľne snažili o vyriešenie situácie a ukončenie zmluvného vzťahu so žalovaným, čo však
žalovaný odmietol.

40. Podľa § 391 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho
súdu.

41. Podľa § 391 ods. 3 Civilného sporového poriadku ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej
inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia
uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať.42. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31. marca 2016 sp. zn. X N. XX/XXXX:
Postup súdu nižšej inštancie spočívajúci v nerešpektovaní záväzného právneho názoru vysloveného v
zrušujúcom uznesení súdu vyššej inštancie, a to len na základe vlastného uváženia, je neprípustným

postupom, ktorý narúša princíp právnej istoty. (publikovaný ako v Zbierke ... R 76/2016). Samozrejme,
ani viazanosť odvolacieho súdu právnym názorom dovolacieho súdu vysloveným v jeho kasačnom
rozhodnutí nie je absolútna. V určitých prípadoch sa viazanosť právnym názorom neuplatní. K
vymedzeniu týchto výnimočných prípadov, explicitne v zákone neuvedených, dospela postupným
dlhoročným vývojom aplikačná prax a právna teória. Ide najčastejšie o prípad zmeny v skutkových

zisteniach, ktoré tvorili základ zrušujúceho aj zrušovaného rozhodnutia, alebo prípad zmeny právnej
úpravy, ku ktorej došlo po zrušovacom rozhodnutí, ale pred opätovným rozhodnutím odvolacieho súdu.
Nie je tiež vylúčené, že odvolací súd rozhodne inak aj z dôvodu zásadného judikatórneho posunu
(napríklad reflektujúc niektoré rozhodnutie Európskeho súdneho dvora, alebo Európskeho súdu pre
ľudské práva alebo ústavného súdu alebo najvyššieho súdu) v otázke, ktorá v čase rozhodovania
dovolacieho súdu nebola celkom uspokojivo vyriešená.

43. Právny názor odvolacieho súdu je pre súd prvej inštancie v zmysle § 391 ods. 2 Civilného sporového
poriadku záväzný, a to v otázkach právnych aj skutkových. Súd bude preto vychádzať z právnych
názorov odvolacieho súdu v zmysle ktorých je žalobcov potrebné pri uzatváraní kúpnej aj leasingovej
zmluvy považovať za spotrebiteľov, jedná sa teda o spotrebiteľský spor, v ktorom je nutné aplikovať

normy spotrebiteľského práva a uzavreté zmluvy posudzovať ako tzv. viazané spotrebiteľské zmluvy
(§ 52a OZ). V ďalšom rozhodnutie odvolacieho súdu obsahovalo pokyny pre ďalší postup súdu prvej
inštancie, a to prihliadnuť na relevantné okolnosti uzatvárania zmlúv, vyhotovených žalovaným, pri
prihliadnutí na možnosti veriteľov zabezpečovať svoje pohľadávky, vyplývajúce z hmotného práva a tiež
vyriešiť otázku, či žalovaným zvolený postup refinancovania hypotekárneho úveru žalobcov tzv. spätným

leasingom za zistených okolností nevykazuje znaky konania podľa § 53d OZ a § 4 ods. 2, § 7 zák. č.
250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.

44. Súd teda vychádza z právnych názorov odvolacieho súdu, ktorými je viazaný, keďže nenastali
žiadne z okolností, ktoré by odôvodňovali potrebu odkloniť sa od nich ich, teda nedošlo k zmene

v skutkových zisteniach, ktoré tvorili základ zrušujúceho aj zrušovaného rozhodnutia, alebo po
zrušovacom rozhodnutí, ale pred opätovným rozhodnutím súdu prvej inštancie nedošlo k zmene právnej
úpravy, ani k zásadnému judikatórnemu posunu v otázke, ktorá v čase rozhodovania odvolacieho
súdu nebola celkom uspokojivo vyriešená. Nebolo preto nutné opätovne odôvodňovať aplikáciu
spotrebiteľského práva na daný spor, preto sa súd k jednotlivým námietkam žalovaného nevyjadroval.

Súd tiež nepovažuje za potrebné vyjadriť sa k argumentácii žalovaného ohľadom „prekvapivosti“
rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky, keďže pri opätovnom rozhodnutí nevychádzal
z rozhodnutia Ústavného súdu SR, ale z rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorého názorom, ako už súd
opakovane uviedol, je viazaný.

45. Súd sa nestotožnil s názorom žalovaného, že sú to žalobcovia, ktorí dlhodobo konali v rozpore
s dobrými mravmi. Viaceré odmietnutia na uzavretie mimosúdneho vyriešenia sporu nepredstavujú
konanie žalobcov proti dobrým mravom a to z dôvodu nejasnosti, neurčitosti alebo neprijateľnosti
návrhov žalovaného (napr. v roku 2008 žalovaný odpredajnú cenu nehnuteľnosti určil na 175.595,83
eur v porovnaní s cenou 144.362,28 eur, ktorú žalovaný žiadal v r. 2010, avšak opätovne za neurčitých

a nejasných podmienok, keď sa malo jednať len o zálohu na kúpnu cenu, skutočnú konečnú sumu
žalovaný ani neuviedol). Údajné cielené úkony žalobcov na predlžovanie súdneho konania neboli
preukázané, napokon je v záujme žalobcov, aby konanie bolo čo v najskoršom čase právoplatne
skončené vzhľadom na dlhotrvajúcu neistotu žalobcov čo do ich vlastníckeho práva k nehnuteľnosti
predstavujúcej ich jediné obydlie. Postavenie žalobcov ako dlžníkov aj v iných právnych vzťahoch

nie je relevantným dôkazom toho, že úmyslom žalobcov nie je a nikdy nebolo záväzok splniť a len
využívajú materiálny prospech, ktorý z tohto konania nesporne majú. Odlišné dlhy žalobcov nemajú
s prejednávanou vecou žiaden súvis a nepreukazujú ich nemorálne konanie, ale prosto zlú finančnú
situáciu. V tejto súvislosti súd opätovne pripomína prejavenie reálnej snahy žalobcov o ukončenie
zmluvného vzťahu v roku 2008, čo im zo strany žalovaného nebolo umožnené. Následne aj s ohľadom

na oznámenie K. C., F. o záložnom práve na pohľadávkach žalovaného, žalobcovia boli v pretrvávajúcej
neistote, komu vlastne splátky platiť a nemali istotu, či napriek splácaniu im žalovaný vlastnícke
právo k nehnuteľnosti navráti, preto úmysel žalobcov využívať nehnuteľnosť žalovaného bez platenia
nepovažoval súd za preukázaný. Odmietnutia na uzavretie súdneho zmieru nepredstavujú podľa názorusúdu dôkaz toho, že úmyslom žalobcov nie je a nikdy nebolo záväzok splniť a len využívajú materiálny
prospech, ktorý z tohto konania nesporne majú. Odmietnutie na uzavretie súdneho zmieru je jednoducho
vyjadrením nesúhlasu s podmienkami, ktorými žalovaný vyriešenie sporu podmieňoval. Žalobcovia sa

podľa žalobcu mali dopustiť výkonu práv v rozpore s dobrými mravmi, keď tiež napr. podľa žalovaného
predstierali, že zmluvy uzatvárajú ako podnikatelia. Uvedené nebolo podľa názoru súdu preukázané,
keďže žalovaný pred uzavretím zmlúv vedel, na aký účel poskytuje žalobcom finančné prostriedky,
teda že z ich prevažnej časti bude splatený hypotekárny úver z Q. C., F., teda úver na bývanie. Pre
posúdenie spotrebiteľského charakteru zmlúv bol totiž určujúci účel použitia finančných prostriedkov

a nie skutočnosť, či žalobcovia disponovali živnostenským oprávnením.

46. Po vykonanom dokazovaní dospel súd k názoru, že žalovaný nebol dobromyseľný, nakoľko od
začiatku mal vedomosť, že prevažná časť poskytnutých peňažných prostriedkov bude použitá na
splatenie hypotekárneho úveru na nehnuteľnosť na bývanie žalobcov s maloletými deťmi. Následne
sa žalovaný snažil „napasovať“ skutkové okolnosti tak, aby mohol zmluvu so žalobcami uzavrieť ako

s podnikateľmi (vyžiadanie podnikateľského plánu od žalobkyne 1/). Je bez právneho významu, že
to boli žalobcovia, ktorí oslovili žalovaného. Nebolo preukázané, že by žalobcovia žalovaného oslovili
s výslovnou požiadavkou na uzavretie lízingovej zmluvy. Žalobcovia oslovili žalovaného s požiadavkou
na poskytnutie pomoci pri záchrane ich obydlia v snahe predísť výkonu dobrovoľnej dražby Q. C., F..
Pokiaľ sa jedná o odkaz žalovaného na rozhodnutie NS SR XXXX/XX/XXXX súd považuje za potrebné

dodať,žežalobcoviavovzťahukžalovanémunepredstieralipodnikateľskúčinnosť,žalovanýodzačiatku
vedel, že žalobcovia v prvom rade nehnuteľnosť užívajú na bývanie aj so svojimi maloletými deťmi a až
v druhom rade v menšej časti je nehnuteľnosť využívaná na podnikanie žalobkyne 1/, rovnako ako vedel
o účele použitia poskytnutých finančných prostriedkov.

47. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

48. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

49. Podľa § 41a ods. 2 Občianskeho zákonníka ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon,
platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Neplatnosti
takého právneho úkonu sa nemožno dovolávať voči účastníkovi, ktorý ho považoval za nezastretý.

50. Z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. XXXX/XX/XXXX zo dňa 04.11.2012:
„Simulácia (predstieranie) pri právnom úkone predstavuje rozpor (nezhodu) medzi vôľou a jej prejavom.
Simulovaný právny úkon môže trpieť vadami vôle (nebol urobený slobodne a vážne), alebo tiež vadami
prejavu vôle (nebol urobený určite a zrozumiteľne). U simulovaného konania v ktorom absentuje vážnosť
vôle simulovaný právny úkon sa považuje podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka za absolútne

neplatný. V takom prípade simulovaný právny úkon nemá za následok vznik, zmenu ani zánik práv
alebo povinností. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona (ex lege), a pôsobí
od začiatku (ex tunc) voči každému. Toto právo sa nepremlčuje ani nezaniká, pretože z takéhoto
úkonu právne následky nenastanú, a to ani dodatočným schválením (ratihabíciou), ani odpadnutím
vady prejavu vôle (konvalidáciou). Súd musí na túto absolútnu neplatnosť prihliadať, resp. musí z

nej vyvodzovať dôsledky aj bez návrhu z úradnej povinnosti. V situácii, kedy simulované konanie vo
svojej príčine (pohnútke) slúži k zastreniu iného právneho dôvodu, hovoríme o dissimulovanom konaní.
Ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, podmienkou však je, že
zastieraný právny úkon zodpovedá vôli subjektov, a ďalej, že sú u neho splnené i ostatné náležitosti
požadované zákonom pre jeho platnosť (§ 41a ods. 2 veta prvá Občianskeho zákonníka), napr. že

vyhovuje zákonu, že ho neobchádza, resp. sa neprieči dobrým mravom Pokiaľ by bol sám zastieraný
právny úkon nedovolený, bol by rovnako neplatný (§ 39 Občianskeho zákonníka).
Z uvedeného vyplýva, že ak ide o neplatnosť zloženého právneho úkonu (pozostávajúceho z
viacerých jednostranných právnych úkonov), alebo ide o viacstranný právny úkon, na ktorom participuje
viacero subjektov (napr. zmluvu, dohodu a pod.) pre nedostatok vážnosti vôle jeho strán možno o

simulácii uvažovať len v prípade, že vôľu uzavrieť takýto úkon (napr. simulovanú zmluvu, či inú dohodu)
nemá žiadna zo strán. Pokiaľ jedna strana chce právny úkon uzavrieť a prejaví reálnu vôľu byť takýmto
právnym úkonom (jeho obsahom) i viazaná, zatiaľ čo druhá strana koná „na oko“ (predstiera vôľu)
a táto okolnosť nie je dobromyseľnému účastníkovi úkonu známa, jedná sa zo strany konajúcej vsimulácii (nevážne) len o mentálnu rezerváciu, ktorá nespôsobuje neplatnosť právneho úkonu (obdobne
Sedláček,J.,Rouček,F.:Komentářkčsl.obecnémuzákonníkuobčanskémuaobčansképrávoplatnéna
Slovensku a v Podkarpatské Rusi, diel IV, Praha 1936, str. 78, tiež napr. Najvyšší súd Českej republiky

sp. zn. 22 Cdo 290/2003, sp. zn. 30 Cdo 833/2008). Vychádza sa pritom z názoru, že to čo si simulujúca
strana myslí, nie je rozhodné; pre normotvorný proces právneho úkonu je rozhodujúci jedine prejav vôle,
ďalšie (napr. to čo si strana myslí, jej pohnútka) nie je rozhodné. Iba to, čo obsahuje prejav vôle – je
obsahom zmluvy – a len obsah zmluvy je záväzný.
Neplatnosti simulovaného právneho úkonu sa nemožno dovolávať voči tomu účastníkovi právneho

úkonu, ktorý ho považoval za platný. Neplatnosť je v takomto prípade považovaná za „relatívnu.“
Dôkazné bremeno v takom prípade zaťažuje druhého účastníka právneho úkonu, ktorý musí preukázať,
že chránený účastník mal a mohol vedieť o simulovaní právneho úkonu. Iba samotné tvrdenie
chráneného účastníka o tom, že nepovažoval úkon za simulovaný nestačí, záver o jeho
dobromyseľnosti je potrebné vyvodzovať z objektívnych skutočností prípadu a musí sa skúmať so
zreteľom na všetky okolnosti, ktoré vyšli najavo.

Právny úkon je vždy prejavom vôle subjektu, na základe ktorého dochádza k vzniku, k zmene, či zániku
právnych vzťahov. Vôľa konajúceho subjektu (resp. subjektov) smeruje k cieľu, ktorý sa má právnym
úkonom dosiahnuť. Právny úkon je prostriedkom v rukách jeho účastníka na dosiahnutie sledovaného
cieľa. V tomto kontexte je právne významné, či rovnaký účel úkonu (zmluvy, dohody) sledujú všetci
účastníci, resp. o tomto cieli vedia alebo musia ho predpokladať z okolností, za ktorých k dojednaniu

právneho úkonu dochádza. Ak však iba jedna zo strán právneho úkonu sleduje dosiahnutie cieľa, ktorý
nie je vyjadrený v obsahu právneho úkonu a o ktorom druhá strana nevie, ide len o pohnútku, ktorá je bez
právneho významu. Zistenie sledovaného cieľa prezrádza skutočnú vôľu konajúcich subjektov, na jeho
základe potom možno zakladať úvahu o tom, či bol právny úkon uskutočnený len „naoko“ (simulovane,
resp. aká bola skutočná vôľa konajúcich subjektov), či je absolútne neplatný, ale i to, či sa tejto

neplatnosti môže dovolávať jeho účastník v zmysle § 41a ods. 2 vety druhej Občianskeho zákonníka
(prípad relatívnej neplatnosti).“

51. Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 MCdo 2/2006 zo dňa 1.11.2009:
Dohoda, ktorej skutočným zmyslom je – bez ohľadu na jej skutočné označenie – dojednanie tzv.

prepadnejzálohy(uspokojeniepohľadávkyzáložnéhoveriteľatým,žemupripadnezálohdovlastníctva),
je v rozpore s účelom záložného práva takže taká zmluva je pre rozpor s účelom zákona neplatná podľa
ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka.
Záložné právo totiž slúži na zaistenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že v prípade ich riadneho a
včasného nesplnenia je záložný veriteľ oprávnený sa domáhať uspokojenia zo založenej veci. Záložné

právo tak umožňuje záložnému veriteľovi, aby dosiahol uspokojenie svojej pohľadávky, ak ho riadne a
včas neuspokojil dlžník, a to z výťažku predaja zálohy.
Preto kúpna zmluva, ktorá bola uzavretá s cieľom, aby pohľadávka veriteľa bola v prípade, že nebude
dlžníkom vyrovnaná, uspokojená tým, že na veriteľa prejde vlastnícke právo k predmetu kúpnej zmluvy
(k prepadnej zálohe), je neplatná.

52. Pokiaľ ide o disimulovaný ( zastieraný ) právny úkon, tento bude však nakoniec rovnako ako
simulovaný ( naoko urobený ) právny úkon neplatný, ak je sám zastieraný právny úkon nedovolený
( prieči sa zákonu ) alebo sa prieči dobrým mravom. (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5M Cdo
11/2009 alebo sp. zn. 3 Cdo 144/2010 )

53. Žalovaný opakovane poukazoval na rozdiely medzi lízingom a zabezpečovacím prevodom práva
k čomu súd uvádza, že skutočnosť, že zabezpečovací prevod práva a leasing majú odlišný zmysel, účel
a nakoniec aj výsledok, je nesporné. Súd má však za to, že v tomto prípade nešlo o klasickú lízingovú
zmluvu, ale žalovaný len zastieral zabezpečovací prevod práva dokonca s prepadnou klauzulou, keďže

vedel, že so spotrebiteľom takýto inštitút uzatvoriť nesmie. Skutočným účelom úkonov žalovaného bol
zákonom zakázaný zabezpečovací prevod práva s prepadnou klauzulou, ktorého výsledkom v prípade
nesplnenia záväzku je prepadnutie vlastníckeho práva v prospech žalovaného (v prípade nesplatenia
leasingu, ktorý sa započítal na úhradu kúpnej ceny za Nehnuteľnosť, zostane žalovanému vo vlastníctve
Nehnuteľnosť, ktorej hodnota podľa znaleckého posudku predstavovala v čase prevodu 7.700.000,- Sk,

teda sumu ktorá o viac ako 100% prevyšovala skutočne poskytnuté finančné prostriedky žalobcom).
Žalovaný účelovo nazval právne úkony z dôvodu charakteru právneho vzťahu Kúpnou a Lízingovou
zmluvou tak, aby zastrel právny úkon zabezpečovacieho prevodu práva, ktorý okrem toho, že nie je
v prípade spotrebiteľa dovolený, je v rozpore so zákonom aj z dôvodu jeho prepadného charakteru.Lízingová zmluva totiž neobsahuje žiadne ustanovenia o postupe po prípadnom porušení záväzkov
žalobcov, určenie spôsobu, ktorým by sa mala naplniť uhradzovacia funkcia zabezpečovacieho prevodu
práva, resp. akým spôsobom sa má vykonať speňaženie zaisteného prevodu a v akom rozsahu

majú žalobcovia právo na vyplatenie rozdielu. Skutočnosť, že v čase uzatvorenia Kúpnej zmluvy a
následne Lízingovej zmluvy ustanovenia o ochrane spotrebiteľa neobsahovali zákaz zabezpečenia
spotrebiteľských zmlúv zabezpečovacím prevodom práva, považuje súd za irelevantné, tento možno
vyvodiť podporne z ustanovenia § 53 ods. 1 a § 39 Občianskeho zákonníka.

54. Súd v žiadnom prípade nezastáva názor, že všetky lízingové zmluvy bez rozdielu sú simulované
zmluvy o zabezpečovacom prevode práva alebo zmluvy o zabezpečovacom prevode práva s prepadnou
klauzulou, ani súd netvrdí, že spotrebitelia nemôžu uzatvárať lízingové zmluvy. Súd však posudzuje
platnosť konkrétnych zmlúv uzavretých medzi žalobcami a žalovaným a zohľadňuje individuálne
skutkové okolnosti pri uzatváraní zmlúv. Je zrejmé, z kontextu uzatvorenia zmlúv, kedy žalobcovia len
chceli refinancovať svoj úver v Q. C., F., ktorý nevedeli ďalej splácať, že ich cieľom bolo požičanie

si prostriedkov na toto refinancovanie a cieľom žalovaného bolo zabezpečenie takto poskytnutých
prostriedkov. Účelom žalobcov nikdy nebol predaj ich Nehnuteľnosti, preto Kúpna zmluva je absolútne
neplatná už pre nedostatok vôle v zmysle § 37 Občianskeho zákonníka. Súčasne nakoľko malo byť
týmito úkonmi dissimulované zabezpečenie pohľadávky žalovaného formou prepadného zálohu, aj
tento dissimulovaný úkon vo forme zabezpečovacieho prevodu práva je neplatný pre rozpor s § 39

Občianskeho zákonníka.

55. Súd považuje za potrebné zdôrazniť, že na danú vec je potrebné nahliadať v kontexte všetkých
preukázaných skutočností, a to, že žalobcovia požiadali žalovaného o finančné prostriedky, ktorými
by mohli refinancovať svoj hypotekárny úver v Q. C., F. a zachovať si tak vlastnícke právo k

Nehnuteľnosti. Je preto nesporné, že cieľom žalobcov bolo získať úver/pôžičku, pričom nikdy nemali
v úmysle v skutočnosti na žalovaného previesť vlastnícke právo a aj z dôvodu tiesne, v ktorej sa
nachádzali, nevedeli riadne posúdiť ani následky uzatvorených zmlúv so žalovaným, ktorý tak zneužil
svoje dominantné postavenie v tomto právnom vzťahu a tieseň žalobcov a získal tak v rozpore so
zákonom vlastnícke právo k Nehnuteľnosti. Žalovaný využil situáciu žalobcov, ktorí potrebovali požičať

peniaze. Keďže nemohol poskytovať úver, ktorý by mohol klasicky zabezpečiť, predstieral klasický
lízingový vzťah, na čo však musel najskôr nehnuteľnosť nadobudnúť. Uvedené však v žiadnom prípade
neznamená, že ide o postup súladný so zákonom. Kúpna zmluva v spojení s Lízingovou zmluvu
práve v tomto prípade totiž predstavovali dissimulovanú úverovú zmluvu zabezpečenú zabezpečovacím
prevodom práva s prepadnou klauzulou.

56. Žalovaný v jednom zo svojich vyjadrení tiež poukázal na to, že žalobcovia mali mať bežné problémy,
ktoré majú aj iní ľudia, keď nevedia splácať svoju hypotéku, pričom mali mať viacero možností, ako
predaj/prenájom nehnuteľnosti či refinancovanie úveru, pre ktoré sa nakoniec aj rozhodli. Žalovaný aj
týmto tvrdením potvrdil, že skutočným úmyslom zmluvných strán bolo refinancovanie úveru v Q. C., F..

Úmyslom žalobcov preto nikdy nebol prevod vlastníckeho práva kúpnou zmluvou a jeho následný lízing,
ale získanie nového úveru za účelom toho, aby zabránili výkonu záložného práva zo strany Q. C..

57. Žalovaný zdôraznil právny názor, že ak ide o neplatnosť zmluvy pre nedostatok vážnosti vôle jeho
strán, možno o simulácii uvažovať len v prípade, že vôľu uzavrieť takýto úkon nemá žiadna zo strán.

A zároveň tvrdí, že Žalovaný bez akýchkoľvek pochýb nielenže mal vôľu uzavrieť lízingovú zmluvu a
s ňou súvisiacu kúpnu zmluvu, ale túto vôľu náležite a dôsledne vždy aj prejavoval. V tejto súvislosti
súd považoval za preukázaný nedostatok vážnosti vôle žalobcov uzavrieť kúpnu zmluvu, teda previesť
vlastnícke právo k nehnuteľnosti na žalovaného. Cieľ žalobcov, ktorým bolo refinancovať hypotekárny
úver, preukazuje skutočnú vôľu žalobcov: získať finančné prostriedky na splatenie úveru a na realizáciu

stavebných úprav na nehnuteľnosti. Táto skutočná vôľa žalobcov je v priamom rozpore s následkom
uzavretia kúpnej zmluvy (strata ich vlastníckeho práva), ktorému sa paradoxne snažili vyhnúť, keďže
im bezprostredne hrozila. Že sa v danom prípade skutočne jedná o simulovaný právny úkon, ktorý je
neplatný a nejedná sa len o mentálnu rezerváciu žalobcov súd odôvodňuje skutočnosťou, že žalovaný
od počiatku, teda odkedy ho žalovaní oslovili, jednoznačne vedel, že žalobcovia predstierajú uzavretie

kúpnej zmluvy s jediným cieľom získať finančné prostriedky na refinancovanie úveru.

58. Vôľa žalovaného uzavrieť lízingovú a s ňou súvisiacu kúpnu zmluvu nie je relevantná v prípade, ak
žalovaný preukázateľne vedel o nedostatku vážnosti vôle žalobcov uzavrieť kúpnu zmluvu a lízingovúzmluvu. Kúpnu aj lízingovú zmluvu súd považoval za absolútne neplatné právne úkony. O následky
v podobe absolútnej neplatnosti sa jedná v prípadoch tzv. spoločnej simulácie, ktorá podmienka bola
naplnená, keďže žalobcovia aj žalovaný o simulácii mali vedomosť. Ak by aj simulovanými právnymi

úkonmi (kúpnou a lízingovou zmluvou) mala byť zastretá úverová zmluva, aj táto by bola neplatná pre
obchádzanie zákona, keďže ako uviedol samotný žalovaný, nebol oprávnený poskytovať úvery.

59. Argumentácia žalovaného, že žiadna z ním uzatvorených zmlúv nebola nikdy súdom vyhlásená
za neplatnú, je pre danú vec irelevantná. Súd je povinný skúmať každú jednu vec prísne individuálne

s prihliadnutím na konkrétne okolnosti, preto platnosť iných zmlúv neznamená automaticky platnosť
zmlúv uzavretých so žalobcami. Odkaz žalovaného na ďalších 48 úspešne ukončených obchodných
prípadov je tiež bez akejkoľvek relevancie k prejednávanej veci, keďže v ostatných prípadoch uzatváral
žalovaný zmluvy s podnikateľmi, ako to sám tvrdil, v tejto veci však uzatvoril zmluvu so spotrebiteľmi.

60. Podľa § 39a Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon urobený fyzickou osobou

nepodnikateľom, pri ktorom niekto zneužije tieseň, neskúsenosť, rozumovú vyspelosť, rozrušenie,
dôverčivosť, ľahkomyseľnosť, finančnú závislosť alebo neschopnosť plniť záväzky druhej strany a dá
sebe alebo inému sľúbiť alebo poskytnúť plnenie, ktorého majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné
plnenie v hrubom nepomere.

61. Súd tiež vzhliadol neplatnosť kúpnej a lízingovej zmluvy z dôvodu, že žalovaný zneužil tieseň,
neskúsenosť, rozrušenie, dôverčivosť a neschopnosť plniť záväzky a dal si sľúbiť plnenie, ktorého
majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné plnenie v hrubom nepomere. Ustanovenie § 39a OZ síce
v čase uzatvorenia zmlúv nebolo súčasťou platného a účinného Občianskeho zákonníka, preto súd
posudzoval úžeru cez ustanovenie § 39 OZ a zmluvy vykazujúce znaky úžery vyhodnotil ako neplatné

pre rozpor s dobrými mravmi.

62. Žalovaný vo svojich vyjadreniach opakovane uvádza, že prijaté finančné prostriedky žalobcovia
použili na vyplatenie svojho dlhu voči Q. C., F., ktorá by im inak nehnuteľnosti vydražila a odňala. Z toho
vyplýva,žežalovanýmalvedomosťohrozbezačatiavýkonuzáložnéhoprávananehnuteľnosťžalobcov,

čím by prišli o svoje obydlie.

63. Žalovaný na jednej strane tvrdil, že nemal vedomosť, že by žalobcovia boli v zlej finančnej situácii, na
druhej strane tvrdil, že pred uzavretím zmlúv skúmal bonitu žalobcov, v rámci čoho musel nadobudnúť
vedomosť o zlej finančnej situácii žalobcov, ktorí v čase bezprostredne pred uzavretím zmlúv so

žalovaným neboli schopní splácať Q. C., F. mesačné splátky vo výške 17.000,- Sk a napriek tomu
žalovaný nastavil v lízingovej zmluve mesačné splátky na takmer 50.000,- Sk. Žalovaný mal vedomosť
o tom, že finančné prostriedky budú slúžiť na krytie nesplateného hypotekárneho úveru určeného na
bývanie, rovnako ako vedel o ich tiesni spôsobenej nepriaznivou finančnou situáciou a hrozbou výkonu
záložného práva zo strany Q. C., F., čo potvrdzuje účelovosť jeho konania. Súd preto vyhodnotil, že

kúpna a lízingová zmluva boli uzatvorené v skutočnosti so spotrebiteľmi navyše v tiesnivej životnej
situácii, nie s podnikateľmi, avšak žalovaný využil ich tieseň a dosiahol podpis zmlúv a spôsobil tak hrubý
nepomer v právach a povinnostiach vo svoj vlastný prospech.

64. Kúpna cena, ktorá mala byť údajne vyplatená žalobcom mala predstavovať 4.700.000,- Sk,

z čoho však 1.034.521,60 Sk bolo automaticky započítaných na prvú leasingovú splátku vrátane
spracovateľského poplatku a akontácie, teda nikdy neboli poskytnuté do dispozície žalobcov a išlo len o
umelé navýšenie kúpnej ceny. Za skutočnú kúpnu cenu súd považoval sumu 3.665.478,40 Sk, ktorá bola
reálne žalobcom vyplatená. Hrubý nepomer podľa názoru súdu predstavuje dojednanie neprimeranej
kúpnej ceny, ktorá je podstatne nižšia, než aká je obvyklá. Dojednaná Kúpna cena predstavovala

sumu 3.665.478,40 Sk (4.700.000,- Sk – 1.034.521,60 Sk) za nehnuteľnosť, ktorej všeobecná hodnota
v čase uzatváranie kúpnej zmluvy bola 7.700.000,- Sk. Súd sa stotožňuje s názorom žalovaného,
že výška kúpnej ceny nemusí a spravidla nie je totožná so všeobecnou hodnotou predmetu kúpy,
ale v prejednávanej veci sa jedná o kúpnu cenu, ktorá netvorí ani len polovicu hodnoty predmetu
kúpy, čo možno jednoznačne označiť hrubý nepomer, ktorý je zachovaný aj v prípade odpočítania

DPH od všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti. Obhajovanie nízkej kúpnej ceny tvrdením, že kúpna cena
zohľadňovala len hodnotu stavby, nie je oprávnené, keď predmetom prevodu vlastníckeho práva nebola
len stavba rodinného domu, ale celá nehnuteľnosť aj s pozemkami, vonkajšími úpravami a plotmi.65. Dôvodová správa k zákonu č. 106/2014 Z.z. vymedzuje tieseň nasledovne: „Mimoriadne ťaživá
situácia poškodeného (alebo inej osoby, ktorej tieseň pociťuje poškodený ako tieseň vlastnú), vyvolaná
určitou, hoc len prechodnou naliehavou potrebou, ktorej uspokojenie nie je v možnostiach poškodeného.

Spravidla pôjde o hospodárske ťažkosti, splatnosť dlhu, ktorého nesplatenie môže vážne ohroziť
spoločenské postavenie poško- deného. Môže ísť aj o iné ťažkosti, napr. záujem zachovať vlastníctvo
bytunavyriešenieneľahkejsociálnejsituácie.Vtiesnimôžepoškodenýkonaťajvtedy,akmádostatočné
prostriedky na jej odstránenie, nemá ich však k dispozícii okamžite (strata alebo odcudzenie dokladov
a potreb- nej hotovosti ďaleko od domova pod.).“

66. Podľa dôvodovej správy dôverčivosť „predstavuje stav a konanie spotrebiteľa, ktorý ako tzv.
slabšia zmluvná strana nedisponuje takou mierou obozretnosti, ktorá by mu zaručila ochranu
jeho práva pri ekonomickej nadvláde dodávateľa. Spotrebiteľ je tak náchylný uveriť všetkým
prezentovaným skutočnostiam, keďže objektívne nemá dispozíciu na kvalifikované posúdenie
dodávateľom poskytovaných skutočností.“ V praxi sa bude dôverčivosť preukazovať dosť problematicky.

67. Čo sa týka neschopnosti plniť záväzky, znamená to, že subjekt, ktorému sa má poskytnúť plnenie
(napr. úver alebo pôžička), objektívne nemôže plniť svoje záväzky a poskytovateľovi musí byť zrejmé,
že to nebude schopný splácať.

68. Pokiaľ sa jedná o výpoveď svedka H. B., ktorého výsluch navrhol žalovaný a to ku okolnostiam
uzatvorenia zmlúv, súd jeho výpoveď nepovažoval za relevantnú pre posúdenie, či žalobcovia uzatvorili
zmluvy za tiesnivej životnej situácie, ktorú žalovaný využil, keďže hneď úvodnej časti výpovede svedok
uviedol, že si žalobcov ako konkrétne osoby nepamätá. Ak si svedok nepamätal žalobcov, nemohol
si potom pamätať konkrétne okolnosti pri uzatváraní zmlúv. Svedok vo svojej výpovedi opisoval

štandardné postupy pri uzatváraní zmlúv žalovaným vo všeobecnosti, konkrétne okolnosti týkajúce sa
priamo žalobcov neuviedol. Žalobcovia navyše v súvislosti s uzatvorením zmlúv a rokovaním pred ich
uzatvorením uvádzali ako osobu, s ktorou komunikovali, H. C. a následne po uzatvorení zmluvy p. P.. H.
B. preto konkrétne okolnosti súvisiace s uzatvorením zmlúv, situáciu, v akej sa žalobcovia nachádzali,
ani nemohol poznať. Pokiaľ sa jedná o obhliadku nehnuteľnosti, súd má pochybnosti, či sa svedok

skutočne obhliadku nehnuteľnosti žalobcov vykonal, keď popisovanú stavbu označil ako rozostavanú
stavbu, pritom však žalobcovia stavbu užívali ako rodinný dom na bývanie, a to aj s maloletými deťmi.
K údajnej neobývateľnosti rodinného domu tvrdenej žalovaným svedkom Regendom súd odkazuje na
znalecký posudok, ktorý čo do technického stavu nehnuteľnosti uviedol, že nehnuteľnosť je veľmi dobre
udržiavaná a podľa kolaudačného rozhodnutia zo dňa 03.04.2002 užívaniaschopná od r. 2002.

69. Žalovaný poznal životnú situáciu žalobcov, ich finančné možnosti, neschopnosť plniť si záväzky
a vedel, že žalobcovia mienia v rodinnom dome ďalej bývať. Žalovanému v čase uzatvorenia zmlúv bol
zrejmýúčel,naktorýžalobcoviapotrebujúúver,tedanasplateniesvojhohypotekárnehoúveruvQ.C.,F.,
ktorý si zobrali za účelom bývania. Žalobcovia tento úmysel tlmočili žalovanému od počiatku, od prvého

stretnutia. Skutočnosť, že žalobkyňa 1/ v nepatrnej časti Nehnuteľnosti vykonáva aj podnikateľskú
činnosť, sa preto snažil žalovaný len účelovo využiť na zmenu údajného účelu zmluvy, aby mohol
vykonať práve voľbu Obchodného zákonníka, čo však súd vyhodnotil ako nekalú obchodnú praktiku,
ktorou sa snažil zásadným spôsobom poškodiť práva žalobcov ako spotrebiteľov.

70. V kontexte toho, čo predchádzalo uzatvoreniu zmlúv, na čo boli finančné prostriedky určené a čo
viedlo žalobcov k osloveniu žalovaného na poskytnutie úveru súd konštatuje, že je nepochybné, že
žalobcovia pri uzatváraní zmlúv so žalovaným konali v tiesni, ktorá vznikla tým, že žalobca 2/ prišiel o
zamestnanie, v dôsledku čoho neboli žalobcovia schopní splácať hypotekárny úver v Q. C., F., ktorá
oznámila výkon záložného práva vo vzťahu k Nehnuteľnosti, čím by žalobcovia prišli o svoje obydlie, a

to navyše za situácie, keď s nimi v Nehnuteľnosti bývali ešte aj ich maloleté deti. O uvedenej situácii mal
žalovaný v čase uzatvárania zmlúv vedomosť.

71. Pre posúdenie stavu tiesne je rozhodujúci objektívny stav, v ktorom sa žalobcovia ocitli a skutočnosť,
že žalovaný o tejto situácii vedel, teda vedel, že nakoľko žalobcom nikto iný nechcel úver poskytnúť

a vedel, že ak nič neurobia, prídu o svoje obydlie. Bol si preto vedomý, že s ním podpíšu zmluvu bez
ohľadu na nevýhodnosť podmienok, ktoré si v tom čase ani nevedeli vyhodnotiť a následok ich konania
sa dostavoval až postupne.72. Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR. sp. zn. 2 Cdo 41/1996: „Tieseň je hospodársky či sociálny
stav, v ktorom sa nachádza určitý subjekt v čase robenia právneho úkonu, ktorý stav naňho pôsobí
takým spôsobom a takou intenzitou, že v dôsledku neho urobí právny úkon, ktorý by inak, nebyť tiesne,

neurobil.Tentostavmusímaťzákladvobjektívneexistujúcich(tedanielendomnelých)okolnostiachaje
vždy determinovaný subjektívnou stránkou – samotným konajúcim a jeho „odolnosťou“ proti pôsobiacej
ťaživej situácii. Rovnaká objektívna situácia môže u jedného subjektu vyvolať tieseň, u druhého nemusí.
Pritom z hľadiska existencie tiesne, a to je potrebné osobitne zdôrazniť, je irelevantné, ako tento stav
vznikol a čo ho spôsobilo. Právny význam treba preto priznať aj tiesni majúcej základ v iných než

politických motívoch, ba aj tiesni vyvolanej samotným konajúcim.“

73. Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

74. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z
účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

75. Podľa § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka Ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní

navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by
aj druhý účastník mohol premlčanie namietať.

76. Keďže súd považoval kúpnu aj lízingovú zmluvu za neplatné, v súlade s podľa § 457 OZ sú
žalobcovia povinní vrátiť žalovanému, čo od neho prijali, teda sumu 121.671,59 eur (suma, ktorá im bola

žalovaným skutočne poskytnutá). Povinnosť im nevznikne, ako sa mylne domnievajú žalobcovia, až od
právoplatnosti rozsudku, ktorým súd určil lízingovú zmluvu za neplatnú, keďže sa jedná o absolútnu
neplatnosť právneho úkonu, teda neplatný je od počiatku. K vzniku bezdôvodného obohatenia došlo
prijatím sumy od žalovaného a nie právoplatnosťou rozsudku. Súd s poukazom na ustanovenia § 457
OZ na žalovaným vyplatenú sumu započítal sumu 30.665,36 eur, teda to, čo žalobcovia už žalovanému

uhradili, keďže v dôsledku neplatnosti zmluvy vznikol synalagmatický záväzok, kedy si obe zmluvné
strany musia vrátiť to, čo si navzájom plnili. Tvrdenie, že v uplatnenej sume 121.671,59 eur už boli
zohľadnené splátky vykonané žalobcami, nebolo v konaní preukázané. Žalovaným uplatnená suma s
presnosťou na centy predstavuje sumu vyplatenú žalovaným žalobcom ako kúpnu cenu. Aj vo vzájomnej
žalobe zo dňa 26.07.2010 žalovaný výslovne žiada zaplatenie sumy 121.671,59 eur, ktorá predstavuje

kúpnu cenu uhradenú žalobcom. Ak by na túto sumu započítal akékoľvek platby žalobcov, nepochybne
by to vo svojom vyjadrení uviedol. Z uvedených dôvodov súd zaviazal žalobcov na zaplatenie istiny vo
výške 91 006,24 eur a v ostatnom rozsahu vzájomnú žalobu zamietol.

77. Pokiaľ sa jedná o úroky z omeškania uplatnené žalovaným súd konštatuje, že žalobcovia do

dnešného dňa nie sú evidovaní ako vlastníci nehnuteľnosti, žalovaný nekalými obchodnými praktikami
domnelo získal vlastnícke právo k ich nehnuteľnosti, na základe čoho sa snažil žalobcov z nehnuteľnosti
vysťahovať a v súčasnosti požaduje okrem vrátenia poskytnutej sumy finančných prostriedkov od
žalobcov aj ďalších viac ako 222 000,- eur zo zmenky, ktorú museli žalobcovia z dôvodu tiesnivej situácie
podpísať. Súd sa stotožňuje s názorom žalobcov, že sa preto zavineným konaním žalovaného dostali do

stavu absolútnej právnej neistoty, čo je situácia, kedy aj v zmysle ustálenej rozhodovacej praxe súdov je
výkon práva nebankových subjektov na úroky z omeškania neprimeraný a v rozpore so dobrými mravmi
a preto ho nemožno ani v tomto prípade žalovanému priznať.

78. Rozhodnutie Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 5C/424/2007: „Keďže nebanková spoločnosť

získala vlastnícke právo v rozpore s dobrými mravmi, súd rozhodol, že pre prípad vrátenia istiny pôžičky
je súčasná požiadavka veriteľa aj na úroky z omeškania neprimeraná a preto výkon práva na úroky z
omeškania je v rozpore s dobrými mravmi.“

79.Pokiaľsajednáonámietkupremlčania,súdnaňuneprihliadaspoukazomna ustanovenie§107ods.

3 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní
navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by
aj druhý účastník mohol premlčanie namietať. V tomto prípade vzhľadom na to, že ide o synalagmatické
záväzky oboch sporových strán, nemožno namietať premlčanie zo strany žalovaného.80. Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Cdo 249/2014: „Za špecifických okolností však výkon
práva namietať premlčanie uplatneného nároku by mohlo byť konaním umožňujúcim poškodiť druhého

účastníka právneho vzťahu, ktorý márne uplynutie premlčacej doby nezavinil a voči ktorému by zánik
uplatňovaného nároku v dôsledku uplynutia premlčacej doby bol neprimerane tvrdým postihom v
porovnaní s rozsahom a charakterom ním uplatňovaného práva a s dôvodmi, pre ktoré svoje právo
neuplatnil včas.“

81. Podporne súd neprihliada k námietke premlčania vznesenej žalovaným z dôvodu, že v tomto
konkrétnom prípade považuje súd uplatnenie námietky za zneužitie práva žalovaného na úkor žalobcov,
ktorí vzhľadom na dĺžku konania bez svojho zavinenia zotrvávajú v právnej neistote ohľadom svojho
vlastníckeho práva a zároveň súdy doposiaľ právoplatne nerozhodli o neplatnosti zmlúv a teda
žalobcovia nemajú vedomosť, či skutočne k bezdôvodnému obohateniu došlo.

82.Žalovanýsasícevyjadrujeknemožnostiretroaktívnejaplikácie§52aObčianskehozákonníka,avšak
odvolací súd vo svojom zrušujúcom rozhodnutí súdu prvej inštancie naopak vytkol, že uzavreté zmluvy
neposudzoval ako tzv. viazané spotrebiteľské zmluvy (§ 52a OZ), z čoho vyplýva jednoznačný záver, na
zmluvy ustanovenie § 52a OZ aplikovať. Z pokynov odvolacieho súdu vyplýva tiež záväzný právny názor
aplikovať na spor aj ustanovenia § 53 ods. 7 OZ a § 53d OZ. (Napriek tomu, že ustanovenia § 52a, § 53

ods. 7 a § 53d Občianskeho zákonníka neboli súčasťou právneho poriadku SR v čase uzavretia zmlúv)

83. Podľa § 52a ods. 1,2 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom od 1.8.2008) ak sú uzavreté viaceré
spotrebiteľské zmluvy pri tom istom rokovaní alebo sú zahrnuté do jednej listiny, posudzuje sa každá
z týchto zmlúv samostatne. Ak však z povahy zmlúv alebo stranám známeho účelu zmlúv uvedených

v odseku 1 pri ich uzavretí zrejme vyplýva, že tieto zmluvy sú od seba vzájomne závislé, vznik každej
z týchto zmlúv je podmienkou vzniku ostatných zmlúv. Zánik jednej z týchto zmlúv iným spôsobom než
splnením alebo spôsobom nahrádzajúcim splnenie spôsobuje zánik ostatných závislých zmlúv, a to s
obdobnými právnymi účinkami.

84. Ak by aj lízingová zmluva nebola absolútne neplatná, samotný žalovaný tvrdí, že od nej platne
odstúpil, v takom prípade by zanikla v zmysle § 52a Občianskeho zákonníka aj závislá kúpna zmluva
a vlastníkmi nehnuteľností by boli žalobcovia. Závislosť zmlúv vyplýva z ich vzájomnej bezprostrednej
naviazanosti. Bez existencie jednej z nich, by nemalo žiaden význam uzatvoriť druhú zmluvu, čo vyplýva
z účelu vyjadrených v samotných zmluvách. Kúpna zmluva bola uzatvorená len z dôvodu, aby následne

mohla byť uzatvorená lízingová zmluva.

85. Podľa § 53d OZ Občianskeho zákonníka (v znení účinnom od 1.6.2014) spotrebiteľská zmluva,
ktorá obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku v znení, ako je uvedená vo výroku rozhodnutia súdu a
jej uzavretie bolo dosiahnuté za použitia nekalej obchodnej praktiky alebo úžery, je neplatná.

86. Podľa § 4 ods. 2 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa predávajúci nesmie
a) ukladať spotrebiteľovi povinnosti bez právneho dôvodu,
b) upierať spotrebiteľovi práva podľa § 3,
c) používať nekalé obchodné praktiky a neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách.

87. Podľa § 7 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (1) Nekalé obchodné praktiky sú zakázané,
a to pred, počas aj po vykonaní obchodnej transakcie.
(2) Obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak
a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti,

b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa
vo vzťahu k produktu, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena
skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.
(3) Obchodná praktika, ktorá môže podstatne narušiť ekonomické správanie skupiny spotrebiteľov, ktorí
sú osobitne zraniteľní z dôvodu ich duševnej poruchy alebo telesnej vady, veku alebo dôverčivosti,

spôsobom, ktorý môže predávajúci rozumne predpokladať, sa posudzuje z pohľadu priemerného člena
tejto skupiny. Tým nie je dotknutá bežná a oprávnená reklamná praktika, akou je zveličujúce vyhlásenie
alebo vyhlásenie, ktoré nie je mienené doslovne.(4) Za nekalú obchodnú praktiku sa považuje najmä klamlivé konanie a klamlivé opomenutie konania
podľa § 8 a agresívna obchodná praktika podľa § 9. Zoznam obchodných praktík, ktoré sa za každých
okolností považujú za nekalé, je v prílohe č. 1.

(5) Používanie nekalých obchodných praktík sa zakazuje aj v súvislosti s plnením záväzku spotrebiteľa
vrátane vymáhania pohľadávky vyplývajúcej zo spotrebiteľskej zmluvy.

88. Podľa § 9 písm. c) zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri určení, či sa v agresívnej
obchodnej praktike používa obťažovanie, nátlak vrátane použitia fyzickej sily alebo neprimeraný

vplyv, berú sa do úvahy zneužívanie predávajúcim osobného nešťastia alebo okolnosti, ktoré sú
predávajúcemu známe a ktoré sú také vážne, že môžu zhoršiť úsudok spotrebiteľa, na ovplyvnenie
rozhodnutia spotrebiteľa so zreteľom na produkt.

89. Súd nepovažoval za potrebné aplikáciou § 53d Občianskeho zákonníka výrokom určovať jednotlivé
zmluvné podmienky lízingovej zmluvy za neprijateľné, keď súd ako absolútne neplatnú vyhodnotil

lízingovú zmluvu ako celok (podľa § 39 Občianskeho zákonníka). V tejto súvislosti súd dodáva,
že vzhliadol v konaní žalovaného pred a pri uzatvorením zmlúv prvky správania vykazujúce znaky
agresívnej obchodnej praktiky, keď žalobcovia ako priemerní spotrebitelia, navyše ešte vo finančnej
tiesni a v strachu zo straty obydlia nemohli racionálne vyhodnotiť následky svojho konania a žalovaný
disponujúc vedomosťou o ich zlej finančnej situácii predostrel im možnosť jej vyriešenia uzavretím

kúpnej a lízingovej zmluvy. Na závere súdu o agresívnej obchodnej praktike žalovaného nič nemení
ani skutočnosť, že to boli žalobcovia, ktorí kontaktovali žalovaného, pretože ich konanie malo za cieľ
odvrátiť dražbu a splácať dlh, nie predať svoj rodinný dom.

90. Podľa § 53 ods. 7 OZ (od 1.11.2008) zabezpečenie splnenia záväzku zo spotrebiteľskej

zmluvy prostredníctvom zabezpečovacieho prevodu práva k nehnuteľnosti je pri spotrebiteľskej zmluve
neprípustné. Podľa § 53 ods. 7 OZ (od 1.07.2024) zabezpečenie splnenia záväzku zo spotrebiteľskej
zmluvy zabezpečovacím prevodom práva, zmenkou alebo šekom je neplatné. Neplatné je aj jeho
zabezpečenie zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, ibaže by bolo dohodnuté písomne v osobitnej listine,
spotrebiteľ bol výslovne poučený o jeho dôsledkoch a mal možnosť ho odmietnuť.

91.Podľa§553cods.2OZúčinnéhood1.1.2008dohody,ktorýchobsahomaleboúčelomjeuspokojenie
veriteľa tým, že si natrvalo ponechá prevedené právo uzavreté pred splatnosťou zabezpečenej
pohľadávky, sú neplatné.

92. K zabezpečeniu splnenia záväzku žalobcov zo zmlúv zabezpečovacím prevodom práva, ktoré je
v prípade spotrebiteľských zmlúv neplatné sa súd vyjadril v bodoch 53. až 55. tohto rozhodnutia.

93. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) súd prizná strane náhradu trov
konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

94. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

95. Podľa § 396 ods. 3 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na

ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

96. Čo do trov konania o žalobe žalobcov, súd priznal žalobcom 1/ a 2/ ich náhradu v rozsahu 100%,
nakoľko mali v konaní plný úspech, keď súd ich žalobe vyhovel (okrem výroku o neplatnosti kúpnej
zmluvy, ktorú však súd konštatoval v odôvodnení rozsudku, preto aj v tejto časti považoval žalobcov

za úspešných).

97. Čo do trov odvolacieho konania, súd priznal žalobcom ich náhradu v rozsahu 100%, nakoľko mali
v odvolacom konaní plný úspech, keď v dôsledku ich odvolania odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

98. Čo do trov konania o vzájomnej žalobe súd rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá právo na
náhradu trov, keďže žalovaný mal v konaní o vzájomnej žalobe len čiastočný úspech, z uplatnenej sumy
121.671,59 eur bol úspešný čo do sumy 91.006,24 eur. Čo do zvyšku uplatnenej sumy a čo do úrokovz omeškania boli však úspešní žalobcovia, keď súd žalobu v tejto časti zamietol. Súd pri určení miery
úspechu vzájomnej žaloby zohľadnil aj úroky z omeškania, nakoľko by ku dňu vyhlásenia rozsudku
predstavovali sumu 180.887,31 eur.

99. Súd nepriznal žalovanému nárok na náhradu tzv. separátnych trov (§ 147a Občianskeho súdneho
poriadku) konania za účasť na pojednávaní dňa 26.10.2015, ktoré bolo odročené pre neprítomnosť
právneho zástupcu žalobcov, keďže právny zástupca žalobcov doručil odôvodnenú žiadosť o odročenie
pojednávania na súd dňa 20.10.2015, teda skôr než tri dni pred termínom pojednávania, pričom žiadosť

obsahovala náležitosti vyžadované ustanovením § 119 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Pezinok, písomne, dvojmo.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
v znení neskorších predpisov