Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 7. marec 2025

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B3-60C/14/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1321206880
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adam Hradský

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2025:1321206880.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV, v konaní pred sudcom Mgr. Adamom Hradským, v spore žalobcu:

KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, IČO: 00 585 441, so sídlom Štefanovičova 4,
Bratislava, zastúpeného JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A,
Bratislava, proti žalovanej: G. H., nar. XX.XX.XXXX, s pobytom R. XXXX/XX, R., o zaplatenie sumy 9
610,75 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 9 610,75 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5
% ročne od 21.09.2019 do zaplatenia, a to všetko v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto
rozsudku.

II. Súd priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

I.
1. Žalobou zo dňa 30.12.2021 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 9
610,75 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 21.09.2019 do zaplatenia.

2. Žalobca v rámci skutkových a právnych tvrdení odôvodňujúcich svoj žalobný návrh uviedol, že
strany sporu uzatvorili poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo povinné zmluvné

poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Žalobca uviedol, že dňa
05.08.2018 došlo ku škodovej udalosti spôsobenej prevádzkou motorového vozidla žalovanej, ktoré
žalovaná v čase škodovej udalosti aj viedla. Uviedol, že podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z.
poskytol žalobca poškodenému z poistnej udalosti náhradu škody v sume 9 610,75 EUR. Na základe
uvedeného si žalobca uplatnil voči žalovanej sumu 9 610,75 EUR ako nárok na náhradu poistného
plnenia, keďže viedla motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu a zároveň nebola dopravná nehoda
žalobcovioznámenázostranyžalovanejvzákonomstanovenomtermíne.Žalovanávšakuvedenúsumu

žalobcovi neuhradila ani len z časti.

3. Žalobca na preukázanie skutkových tvrdení navrhol vykonať nasledovné listinné dôkazy, a to: poistku
č.XXXXXXXXXX,reláciudopravnejpolícieopriebehudopravnejnehody,oznámenieopoistnomplnenia
zo dňa 08.11.2018, výpočet výšky plnenia, výzvu na zaplatenie zo dňa 21.01.2019, fotokópiu doručenky
a list žalovanej zo dňa 08.10.2019.

II.
4. Žalovaná v rámci skutkových a právnych tvrdení odôvodňujúcich svoju procesnú obranu uviedla, že
výpočet škody z predmetnej poistnej udalosti, ktorú spôsobila, bol neprimeraný a navýšený. Žalovaná
uviedla, že na úrovni šírky motorového vozidla poškodila starší železo-betónový plot, pri ktorom jejmotorové vozidlo dopadlo do areálu autobazáru a pri páde vybúralo menšiu časť zámkovej podlahy,
olej z olejovej vane motorového vozidla vytiekol na mieste dopadu a z časti ofŕkal stenu na budove
autobazáru. Žalovaná mala za to, že do výšky škody bolo započítané aj zasklievanie, pričom sklá na

budove autobazáru poškodené neboli, o čom podľa nej svedčala aj fotodokumentácia z miesta nehody.
Mala za to, že aj cena za materiál a prácu bola taktiež neadekvátna. Žalovaná zdôraznila, že nevlastní
žiaden majetok a je vo výkone trestu odňatia slobody, preto nemala k dispozícii fotodokumentáciu, avšak
za tým účelom plánovala splnomocniť svoju matku. V rámci svojej záverečnej reči uviedla, že pri nehode
si zlomila obe končatiny, pričom nevedela, že jej patrí povinnosť oznámiť predmetnú poistnú udalosť

žalobcovi.

5. Žalovaná na preukázanie skutkových tvrdení navrhla v rámci svojej záverečnej reči vykonať znalecké
dokazovanie za účelom určenia výšky škody.

III.

6.Súdnaprejednanievecinariadilpojednávanie,naktoromvykonalžalobcomnavrhnutélistinnédôkazy,
z ktorých následne zistil dole uvedený skutkový stav rozhodný pre právne posúdenie veci.

7. Žalovaná a žalobca uzatvorili dňa 18.04.2018 poistnú zmluvu, predmetom ktorej bolo poistenie
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla žalovanej s U. R

8. Žalovaná dňa 05.08.2018 o 03:50 hod. spôsobila dopravnú nehodu, keď s motorovým vozidlom s U.
R v obci Y. L. zišla mimo cesty, kde prerazila železný plot a skončila na dlažbe pred hlavným vchodom
do spoločnosti Autobiznis s.r.o., ktorej majiteľom bol A. X. (ďalej už len „poškodený“). Dopravná polícia
konštatovala, že povrch cesty bol kvalitný, suchý, neznečistený, krajnice cesty mali dobrý stav, vodiaci

pruh bol dobre viditeľný, pričom neboli ani nepriaznivé poveternostné podmienky s tým, že ani viditeľnosť
nebola nesťažená. Žalovaná pri dopravnej nehode utrpela ľahkú ujmu na zdravý, na základe čoho
bola prevezená do nemocnice Ružinov, pričom jej bol nariadený aj ober krvi za účelom zistenia požitia
alkoholu. Dopravná polícia konštatovala, že príčinou dopravnej nehody bolo porušenie povinnosti vodiča
- nevenovanie sa plne vedeniu vozidla a nesledovanie situácie v cestnej premávke.

9. Žalobca dňa 08.11.2018 oznámil poškodenému šetrenie poistnej udalosti a priznal mu poistné plnenie
v sume 9 610,75 EUR za poškodenie oplotenia, skla a dlažby. Následne žalobca vyzval žalovanú na
zaplatenie sumy 9 610,75 EUR, a to z dôvodu podľa § 12 ods. 1 písm. a) a g) zákona č. 381/2001
Z.z., keďže v čase dopravnej nehody viedla motorové vozidlo pod vplyvom návykovej látky (alkoholu) a

nenahlásila dopravnú nehodu v zákonnom termíne.

IV.
10. Súd na takto zistený skutkový stav aplikoval najmä ustanovenie § 12 zákona č. 381/2001 Z.z.
upravujúce nárok poisťovateľa na náhradu poistného plnenia.

11. Zákon č. 381/2001 Z.z. vo svojom ustanovení § 12 upravuje tzv. interný postih (regres) poisťovateľa
(t.j. žalobcu), ktorý smeruje proti samotnému poistníkovi, resp. poistenému, ktorý nie je poistníkom,
za ktorých poisťovateľ nahradil škodu z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti. Postihové
právo poisťovateľa je tradičným a najdôležitejším právnym prostriedkom, prostredníctvom ktorého sa

sprítomňuje zodpovednosť za škodu v poistení a prostredníctvom ktorého sa prelamuje mechanické
delenie škôd, ktoré vzniknú v dôsledku vstupu poisťovateľa do odškodňovacieho vzťahu medzi
poisteným škodcom a poškodeným. Rovnako ako ani v prípade § 825 Občianskeho zákonníka, ani
v prípade § 12 zákona č. 381/2001 Z.z. poisťovateľ nemôže odmietnuť vyplatenie náhrady škody
poškodenému, a to ani vtedy, keď poistený spôsobil škodu porušením povinností vyplývajúcich z

právnychpredpisovocestnejpremávke,atozdôvodu,žesitovyžadujeochranazáujmovpoškodeného,
pričom by bolo spoločensky nedôvodné, ak by sa poistený v týchto prípadoch mohol celkom zbaviť svojej
občianskoprávnej zodpovednosti.

12. Nárok poisťovateľa na náhradu poistného plnenia podľa § 12 zákona č. 381/2001 Z.z. nemá

charakter nároku na náhradu škody, pričom ide o osobitné originárne (pôvodné) právo poisťovateľa
proti poistenému (resp. poistníkovi), ktoré nie je odvodené od práva poisteného z titulu prechodu
práva poisteného na poisťovateľa proti tretej osobe na vrátenie vyplatenej sumy, zníženie, resp.
zastavenie výplaty. K uvedenému záveru dospel aj Krajský súd v Banskej Bystrici v rozhodnutiach12Co 403/2014 alebo 12Co 2/2017. V prípade interného postihu teda poisťovateľ uplatňuje nárok na
náhradu už vyplatených súm poškodenému priamo proti poistenému, resp. poistníkovi, keďže tieto sumy
poškodenému vyplatil miesto nich.

13. V tejto súvislosti však Ústavný Súd SR (sp.zn. III. ÚS 90/2021 z 30. novembra 2021) uviedol, že
sa nemôže stotožniť s argumentáciou, podľa ktorej jediným oprávneným subjektom, ktorý môže určiť
a prípadne znížiť výšku uplatňovaného nároku v zmysle ustanovenia § 12 zákona č. 381/2001 Z.z. je
poisťovateľ a nie súd. Uvedený prístup jednoznačne podľa Ústavného súdu SR naráža na garancie

doktrinálne zakotvené v namietaných referenčných normách. Taký výklad ustanovenia § 12 ods. 1
písm. g) zákona č. 381/2001 Z.z., ktorý by neumožňoval preskúmať správnosť postupu poisťovne, by
nebol spravodlivý, pretože by bolo celkom na úvahe poisťovne, akú sumu uplatní, či zohľadní alebo
nezohľadní napr. eventuálne spoluzavinenie, resp. iné relevantné okolnosti a dôvody hodné osobitného
zreteľa. Ústavný súd SR k uvedenému dodal, že je to práve otázka proporcionality, ktorú je potrebné
skúmať zo strany všeobecného súdnictva, pričom uplatnenie regresu jednoznačne musí byť zo strany

poisťovateľa riadne zdôvodnené. Povinnosťou účastníkov právneho vzťahu je dodržiavať zákonné a
zmluvné záväzky, no súčasne musia všetci zainteresovaní konať férovo. Uviedol, že právo v sebe musí
mať aj aspekt empatie, pričom priznávanie obdobných nárokov ako v posudzovanej veci môže často
narážať na samu podstatu dobrých mravov.

14. To znamenalo, že súd musel preskúmať, či výška regresu uplatňovaného poisťovňou je
proporcionálna k prípadnému porušeniu povinnosti zo strany žalovanej.

15. V danom prípade bolo nesporné, že žalovaná v čase dopravnej nehody viedla vozidlo pod vplyvom
návykovej látky, ako aj to, že predmetnú škodovú udalosť žalovaná spôsobila motorovým vozidlom a

písomne ju neoznámila poisťovateľovi v zákonom stanovenej lehote - t.j. do 15 dní od jej vzniku. To
znamenalo, že v rámci nároku žalobcu na náhradu poistného plnenia bol daný dôvod podľa § 12 ods. 1
písm. a) zákona č. 381/2001 Z.z., ako aj dôvod podľa § 12 ods. 1 písm. g) zákona č. 381/2001 Z.z..

16. Žalovaná síce namietala výšku vyplateného poistného plnenia žalobcom poškodenému, avšak v

tejto súvislosti uviedla iba príliš všeobecné tvrdenia o tom, že nebolo potrebné vykonať zasklievať,
resp. že cena materiálu bola neadekvátna, ktoré samé o sebe neboli spôsobilé k vzniku pochybností
zo strany súdu k žalobcom vyplatenej výške poistného plnenia. Navyše žalovaná tieto svoje skutkové
tvrdenia vôbec nepreukázala žiadnymi dôkaznými prostriedkami, pričom v tejto súvislosti v jej prospech
nemohla byť skutočnosť, že je vo výkone trestu odňatia slobody, keďže sama navrhla splnomocniť

jej matku, ktorá mala a mohla dôkazné prostriedky (fotodokumentáciu) súdu predložiť, čo sa však
nestalo. Vo vzťahu k nesplneniu jej povinnosti oznámiť škodovú udalosť žalobcovi v zákonom stanovenej
lehote žalobkyňa argumentovala tým, že nevedela, že jej táto povinnosť patrí. V tejto súvislosti súd len
odkázal na všeobecne platnú zásadu „ignorantia iuris non excusat“, podľa ktorej sa nikto nemôže zbaviť
zodpovednosti za svoje konanie alebo určitej povinnosti tvrdením, že nepoznal zákon, resp. že o svojich

povinnostiach nevedel.

17. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd nemohol dospieť k inému záveru, než tomu, že konanie žalovanej,
ktoré spočívalo vo vedení motorového vozidla pod vplyvom alkoholu, predstavovalo tak závažné
protispoločenské a protiprávne konanie, že súd nenašiel argumenty v neprospech toho, aby žalobca

nebol oprávnený požadovať náhradu vyplateného poistného plnenia poškodenému v plnom rozsahu
od žalovanej. Inak povedané, za situácie, ak žalovaná spôsobila škodovú udalosť takto závažnou
protiprávnou a protispoločenskou činnosťou ako je vedenie motorového vozidla pod vplyvom alkohol,
bolo by v rozpore so záujmami spoločnosti, aby súd žalovanej priznal čo i len v časti možnosť zníženia jej
povinnosti nahradiť žalobcovi ním požadovaný nárok. Preto považoval v zmysle rozhodnutia Ústavného

súdu SR za férové, ak žalobca požadoval od žalovanej náhradu celého ním vyplateného poistného
plnenia poškodenému. Na základe uvedeného súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 9 610,75 EUR
z titulu náhrady poistného plnenia vyplateného žalobcom poškodeného podľa § 12 ods. 1 písm. a) a g)
zákona č. 381/2001 Z.z..

18. Súd podotkol, že žalobkyňa navrhla vykonať znalecké dokazovanie až na pojednávaní v rámci svojej
záverečnej reči, pričom súd tento prostriedok procesnej obrany žalovanej nepovažoval za uplatnený
včas,keďžebysivykonanietakéhotodôkaznéhoprostriedkuvyžiadalozostranysúduvykonanieďalšíchúkonov, ako aj nariadenie ďalšieho pojednávania, na základe čoho súd na tento prostriedok procesnej
obrany žalovanej podľa § 153 C.s.p. neprihliadol.

19. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná si súdom priznaný peňažný dlh podľa § 559 Občianskeho
zákonníka nesplnil riadne a včas, dostala sa tým podľa § 517 ods. 1 prvej vety Občianskeho zákonníka
do omeškania, na základe čoho vzniklo žalobcovi právo požadovať od žalovanej popri priznanom
peňažnom plnení aj úroky z omeškania určené podľa vykonávacieho predpisu - nariadenia vlády SR
č. 87/1995 Z.z. vo výške o 5 percentuálnych bodov vyššie ako základná úroková sadzba Európskej

centrálnej banky (ECB) platná k prvému dňu omeškania s plnením priznaného peňažného dlhu.

20. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky bola v období od 18.09.2019 do 26.07.2022
vo výške 0 %, tzn. vychádzajúc z uvedeného, potom výška úrokov z omeškania ku dňu omeškania
žalovanej s plnením súdom priznaného dlhu žalobcovi bola 5 % ročne.

21. Vzhľadom na uvedené súd priznal žalobkyni právo na úroky z omeškania z dlžnej sumy vo výške
5 %, a to odo dňa 21.09.2019 až do zaplatenia.

22. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol v súlade s princípom úspechu v konaní a žalobcovi
ako úspešnej strane sporu priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu od žalovanej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré môže strana sporu podať v lehote 15 dní odo dňa
doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 355 ods. 1 C.s.p. v spojení s §
362 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania (§ 364 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.