Uznesenie – Ostatné ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 7. apríl 2025

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 17Ps/12/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2123209204
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Johana Máčajová
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2025:2123209204.7

Uznesenie

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Johanou Máčajovou v právnej veci navrhovateľa: Spoločenstvo
vlastníkov bytov LETKA, Čkalovova 506/12, Piešťany, IČO: 36 081 264, zast.: ADVOKÁTSKA
KANCELÁRIA ŠTRBÁŇ, s.r.o., Dvory 1932, Púchov, IČO: 36 867 454, o obmedzenie spôsobilosti
na právne úkony A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, D., v konaní zastúpená procesným
opatrovníkom: Mesto Piešťany, Nám. SNP č. 3, Piešťany, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony A. B., nar. XX.XX.XXXX zastavuje.

II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

III. Štátu sa nepriznáva nárok na náhradu zaplatených trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ svojím návrhom zo dňa 27.11.2023 žiadal súd, aby obmedzil v spôsobilosti na právne
úkony A. B., nar. XX.XX.XXXX, v rozsahu, že menovaná nie je spôsobilá rozhodovať o otázkach svojho
zdravotného stavu týkajúcich sa najmä jej hospitalizácie, vyšetrení a terapeutických metód a postupov
a o umiestnení a pobyte v ústavných psychiatrických zariadeniach. V časti, v ktorej by súd obmedzil
spôsobilosť A. B. na právne úkony, navrhuje ustanoviť za jej opatrovníka jej sestru- p. E. B., bytom F.
XX/XX, D., ktorá bude v rozsahu uvedeného obmedzenia rozhodovať za ňu.

2.Svojnávrhnavrhovateľodôvodniltým,ženavrhovateľjespoločenstvomvlastníkovbytovanebytových
priestorov vykonávajúci správu bytového domu so súpisným č. XXX, v ktorom sa nachádza aj byt
v užívaní A. B. a jej matky. A. B. je podielovou spoluvlastníčkou bytu C.X na prvom poschodí vo vchode
12 bytového domu so súp. C. XXX, ako aj nebytového priestoru C.X- garáže, a to v podiele 1/6. Užívanie
predmetného bytu zo strany A. B. je problematické už cca 10 rokov. Ňou vyvolávané rušivé zásahy sa

objavujú čoraz častejšie, v čoraz väčšej intenzite a neznesiteľnosť jej správania postupom času čoraz
viaceskaluje.Rušivézásahyasprávaniesap.B.spočívaprevažnevovýraznýchakustickýchprejavoch.
V podstate každý deň a každú noc sú všetci ostatní vlastníci, ale aj vlastníci z okolitých bytových domov,
nedobrovoľnými „poslucháčmi“ dlhotrvajúcich, výrazných a zjavne iracionálnych vzdychov, nárekov,
výkrikov, zavíjania, či škriekania, alebo bezdôvodného búchania (trieskania) s vchodovými dverami do
bytu. Takéto správanie p. B. je v podstate každodenné, resp. pravidelné, a to aj v neskorých nočných

hodinách, častokrát aj pri otvorenom okne. Snaha o riešenie danej situácie ústnym alebo písomným
dohovorom, prípadne prostredníctvom spoločenstva vlastníkov a p. D., ako jeho predsedníčky, bola
zakaždýmneúspešná.Viackrátbolaprivolanáajpolicajnáhliadka,ovýsledkuprejednaniatýchtoskutkov
však navrhovateľ, ani vlastníci jednotlivých bytov, nemajú žiadne bližšie vedomosti. Od matky a sestry
A. B. má navrhovateľ informáciu, že p. B. bola v minulosti cca 1–2 x hospitalizovaná v Psychiatrickej
nemocnici vo Veľkom Záluží, cca 2 x hospitalizovaná na psychiatrickom oddelení Fakultnej nemocnice

v Trnave a asi 1 x hospitalizovaná v Psychiatrickej nemocnici v Pezinku, pričom prepustená bola údajne
vždy len z dôvodu, že na ďalšiu hospitalizáciu neudelila svoj informovaný súhlas. Navrhovateľ sa takdomnieva, že p. A. B. v dôsledku predpokladateľnej duševnej choroby, či trvalej duševnej poruchy
nie je objektívne schopná svoje správanie kontrolovať, či ovládať. V zmysle informácií od jej matky
a sestry by p. B. zrejme mala podstupovať ambulantnú psychiatrickú liečbu. Nevedia však uviesť,

u akého lekára a ani to, či prípadné podmienky liečby aj riadne dodržiava. Navrhovateľ už v tomto štádiu
konania žiada, aby súd ustanovil v konaní súdneho znalca z odvetvia psychiatria, za účelom posúdenia
aktuálneho duševného stavu p. A. B. a zistenia, či pre jej diagnostiku a liečbu nie je vhodnejšia ústavná
forma liečby, resp. či jej aktuálny stav nie je ohrozujúci pre ňu samotnú a/alebo ohrozujúci vo vzťahu
k ostatným vlastníkom bytov v bytovom dome, prípadne pre ostatnú verejnosť. Napriek tomu, že dňa

02.11.2023 bola p. B. doručená písomná výzva, ktorou bola vyzvaná na upustenie od rušivých zásahov
do práv ostatných vlastníkov, tá naďalej pokračuje vo svojom správaní. To sa dokonca ešte zhoršilo, a to
natoľko, že nájomníčky jedného z bytov začala v rámci spoločných častí a priestorov bytového domu
bez akéhokoľvek dôvodu prenasledovať a špehovať, čo u nich vyvoláva obavu o ich bezpečnosť.
Cieľom iniciovaného súdneho konania bude v rámci dokazovania potrebné zistiť duševný stav p.
B., či jej správanie má povahu prejavov duševného ochorenia, či na účinnú liečbu nie je potrebné

podrobiť ju liečbe v špecializovanom zariadení, na ktoré by zrejme neudelila súhlas. Preto navrhovateľ
žiada o jej obmedzenie spôsobilosti výlučne v rozsahu rozhodovania o otázkach svojho zdravotného
stavu týkajúcich sa najmä jej hospitalizácie, vyšetrení a terapeutických metód a postupov v zmysle § 6
zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti. Obmedzenie žiada navrhovateľ len v nevyhnutnej
miere, preto ide aj o proporcionálne rozhodnutie, potrebné pre jej ďalšiu liečbu, prevenciu a zhoršenie

jej zdravotného stavu, čím sa zabezpečí aj preventívna ochrana verejnosti. Navrhovateľ má na veci
legitímny záujem v zmysle § 233 ods.1 v spojení s ust. § 235 ods.1 CMP z dôvodu, že správanie
p. B. porušuje domový poriadok ako aj povinnosti každého vlastníka, pričom správa bytového domu
a povinnosť primeraného zjednania nápravy je súčasťou zákonných povinností spoločenstva vlastníkov
bytova nebytových priestorov. Ostatné dostupné prostriedky nápravy (žaloby na odstránenie rušivých

zásahov) by zrejme nepriniesli žiadaný účinok.

Vzhľadom na obavy, aby v dôsledku čoraz viac zhoršujúceho sa stavu A. B. nedošlo k prípadnému
spôsobeniu škody na zdraví či majetku, tiež pre účely podrobnej diagnostiky jej aktuálneho duševného
stavu, navrhovateľ žiadal, aby súd neodkladným opatrením uložil p. A. B. povinnosť podrobiť sa

diagnostike a hospitalizácii v niektorej z psychiatrických nemocníc (Veľké Zálužie, Pezinok), a to na
nevyhnutný čas, najdlhšie do doby právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej (o obmedzení
spôsobilosti na právne úkony). K návrhu navrhovateľ priložil výpis z LV č. XXXX k.ú. D., zápisnicu zo
schôdze vlastníkov bytov a nebyt. priestorov bytového domu zo dňa 23.10.2023, výzvu na odstránenie
rušivých zásahov zo dňa 30.10.2023.

3. Uznesením tunajšieho súdu č.k. 17Ps/12/2023-24 zo dňa 19.12.2023 súd návrh navrhovateľa na
nariadenieneodkladnéhoopatreniazamietolakonedôvodný, keďžesaneosvedčilapotrebaokamžitého
riešenia situácie dočasnou úpravou pomerov navrhnutou navrhovateľom, pričom v odôvodnení uviedol,
že v konaní bude vykonané riadne dokazovanie smerujúce k zisteniu dôvodnosti podaného návrhu,

vrátane zváženia vyšetrenia duševného stavu p. B..

4. Osoba, o ktorej spôsobilosti súd koná, sa k návrhu navrhovateľa nevyjadrila. Rovnako sa nezúčastnila
ani jedného nariadeného pojednávania, pričom z termínov sa ospravedlnila či už zo zdravotných alebo
iných dôvodov.

5. Súd vo veci uznesením č. k. 17Ps/12/2023-45 zo dňa 03.04.2024 ustanovil A. B. procesného
opatrovníka pre toto konanie - Mesto Piešťany.

6. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom zástupcu navrhovateľa, procesnej opatrovníčky,

výsluchom svedkov- p. D., p. B., vo veci nariadil znalecké dokazovanie, oboznámil sa s listinami: správy
Psychiatrickej nemocnice P.Pinela, D., výzva na odstránenie rušivých zásahov zo dňa 30.10.2023,
správa o povesti vystavená mestom Piešťany, odpoveď OO PZ Piešťany, čestné vyhlásenia p. E. B. a
G. B. a ostatnou zdravotnou dokumentáciou ohľadne p. A. B..

7. Zo správy o povesti p. A. B. vystavenej Mestom Piešťany zo dňa 29.01.2024 (č.l. 37) vyplýva,
že menovaná nebola riešená Mestskou políciou v Piešťanoch. Z odpovede ORPZ Trnava zo dňa
22.01.2024 (č.l. 55) vyplýva, že previerkou v denníku priestupkových spisov na Obvodnom oddelení PZPiešťany bolo zistené, že menovaná nemá záznam, v Ústrednej evidencii priestupkov má záznam zo
dňa 27.02.2019 za rušenie nočného kľudu, za čo jej bolo uložené napomenutie.

8. Z odpovede Fakultnej nemocnice, psychiatrické oddelenie Trnava zo dňa 08.04.2024 (č.l. 56) vyplýva,
že pani A. B. bola na uvedenom oddelení hospitalizovaná celkovo 3-krát, a to v rokoch 2018, 2019 a
2020.

9. Z odpovede Psychiatrickej nemocnice P. Pinela Pezinok zo dňa 10.04.2024 vyplýva, že pani B.

bola hospitalizovaná v uvedenej nemocnici v dňoch 18.9.2018 - 23.10.2018, 05.09.2019 -25.09.2019 a
11.09.2020-25.09.2020.

10. Navrhovateľ na nariadenom pojednávaní dňa 16.09.2024 uviedol, že na svojom podanom
návrhu trvá, žiada o obmedzenie spôsobilosti z dôvodov uvedených v písomnom podaní. V zmysle
bezprostredných informácií od jednej z vlastníčok bytov - od E. H. má vedomosť, že sa stav zásadne

nezmenil, z čoho odvodzuje aj jeho aktuálnu dôvodnosť. Pani A. B. by mala navštevovať ambulantného
psychiatra B. I. D. so sídlom ambulancie Nemocnica Ružinov v Bratislave, navrhuje od ošetrujúceho
lekára vyžiadať správu o aktuálnom zdravotnom stave p. B., či predpísanú liečbu riadne dodržuje,
vyžiadať aj stanovisko k nahrávkam, ktoré doručili do predmetného spisu.

11. Pani E. B.- sestra pani B. uviedla na pojednávaní dňa 16.09.2024, že jej sestra je psychiatrický
pacient, nikdy tento stav nekonzultovala s nimi ako s členmi rodiny. Vie, že jej prejavy psychiatrického
ochorenia boli také, že veľmi kričala, akoby nevedela zvládať svoje prejavy, vždy mala pocit, že sa to
viac vystupňovalo, keď ju prišla pozrieť. U sestry diagnóza začínala tak, že nemala chuť vstať ráno,
potom to otec zobral do svojich rúk, rodičia sa radili, nasilu ju zobrali do Veľkého Zálužia. Sestra chodila

na konzervatórium – hra na klavír, túto školu ukončila, bola prijatá na dve VŠ, na právo a filozofickú
fakultu, bola veľmi dobrá žiačka, je veľmi inteligentná. Vo Veľkom Záluží bola niekoľko mesiacov. Myslí,
že toto bolo jediné liečenie, potom začala ambulantnú liečbu. U jej sestry bola snaha osamostatniť sa,
odišla do J., na internát, potom z neho odišla, potom sa opäť vrátila, nakoniec nevyštudovala ani jednu
vysokú školu. K. L. (psychiatra) už nemá asi 15 rokov z dôvodu nedôvery k nemu, občas mala K.

M.. Nevie, akú diagnózu má sestra. Myslí si, že ona neprijíma svoju diagnózu, nevie sa s tým zmieriť.
Keď sa p. B. mamy opýta na sestru, mama povie, že je všetko v poriadku, berie to za normálny prejav.
Častokrát tie kriky boli namierené na ňu - sestru, keď prišla na návštevu. Sestra sa vyjadruje, že pôjde
pracovať. V poslednej dobe ju prekvapuje, že komunikácia medzi nimi je zlepšená, naposledy spolu
mame pomáhali zavárať slivky, predtým sa pred ňou sestra skryla v izbe. Pani B. vyslovila obavu, že by

sa mohli sestre jej negatívne prejavy vrátiť. So sestrou je raz za dva týždne. Nemá informáciu, či sestra
navštevuje psychiatra v Bratislave.

12. Procesný opatrovník osoby, o ktorej spôsobilosť sa koná – zástupca mesta Piešťany uviedol, že
informácie k danej veci majú iba od sestry- pani E. B., v súčasnosti zdravotný stav vyzerá akoby

zlepšený, ale nemajú žiadne konkrétne informácie. V minulosti boli na návšteve u p. B. v domácnosti,
komunikácia bola sťažená, p. B. si nepripúšťala nejaké problémy so susedmi, situáciu si chcela riešiť
nájomným bývaním. Susedia na ňu dávali podnet za hlučnosť a krik, cca pred rokom, preto ju z mesta
boli pozrieť v domácnosti, boli ju pozrieť aj v deň minulého pojednávania, keď sa ospravedlnila, či je
v poriadku, vyzerala prechladnutá, tvrdila, že má aj vyjadrenie lekára.

13. Z oznámenia B. D. (č.l. 82) vyplýva, že p. B. je evidovaná v uvedenej ambulancii, liečbu dodržiava,
na kontroly chodí pravidelne.

14. Z výsluchu pani D., ktorá je predsedníčkou spoločnosti vlastníkov M. D., na pojednávaní dňa

23.10.2024, táto uviedla, že je susedou na I. poschodí, nebýva priamo nad pani B., ale na druhej strane.
Pani B. je inteligentná sama pre seba, ale napr. minulý štvrtok bol výstup - začala trieskať, mame hnusne,
vulgárne nadávala, nenávidí mamu, vravela, aby vypadla a pod., posielala ju do p..., trvalo to aj hodinu,
bolo to asi od 22:30 hod. do 00:00 hod., potom to prestalo, potom ráno opäť začala. Na druhý deň ráno
okolo 8:30 hod. asi niečo pojedla, išli z bytu zvuky ako keby ju napínalo, v poslednom čase sa to stáva

každý deň. Pani B. zrejme konzumuje s liekmi, či drogy, alebo alkohol. Zatiaľ sa nestalo, že by fyzicky
niekomu ublížila, ale nemá dobrý pocit, keď sa s ňou stretne na schodoch. Má obavu aj o mamu pani
B., nakoľko vyhrážky počas atakov sú veľmi agresívne. Má pocit, že je to horšie.15. Súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie súdnym znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia,
odvetvie psychiatria B. B. N.. Zo znaleckého posudku č. 219/2024 a jeho doplnenia č. 1/2025,
vrátane výpovede znalca na pojednávaní súd zistil, že vyšetrovaná je XX- ročná žena, stredoškolsky

vzdelaná, invalidná dôchodkyňa. Zo zdravotnej dokumentácie vyplýva, že je psychiatricky liečená pre
schizoafektívnu poruchu F 25.20 (manický al. zmiešaný typ), v minulosti bola viackrát hospitalizovaná
v PsN vo Veľkom Záluží, v Pezinku, na psychiatrickom oddelení FN Trnava, prepustená bola vždy
z dôvodu neudelenia písomného informovaného súhlasu, je opakovane psychiatricky liečená pre
schizoafektívnu poruchu, následne bez doliečovania, znalec uvádza nonadhereciu, incompliance vo

psychofarmakoterapii (popieranie ochorenia, nekritická k ochoreniu), aktuálne chodí k psychiatrovi B. I.
D. do Bratislavy, užíva antipsychotiká, posledná kontrola bola 12/2024, ďalšia je naplánovaná o mesiac.
Psychiater poruchy vnímania nezisťuje, myslenie je bez obsahových a formálnych porúch.

16. Vyšetrením znalcom bolo zistené, že pacientka je auto i allopsychicky primerane orientovaná, reč
má súvislú, zrozumiteľnú. Aktuálne je hranične kompenzovaná, psychofarmakologicky bazálne liečená

s neprítomnou psychotickou alteráciou (nepriaznivou zmenou), bez prejavov psychotickej
floridity, bez obligátnosti ústavnej psychiatrickej liečby k 17.12.2024. Pacientka uvádza, že sa teraz cíti
dobre, priznáva schizoafekívnu poruchu, ale nie paranoidnú schizofréniu, ako bolo napísané v správe
v Pezinku, neudáva halucinácie, uvádza, že vie o čo ide vo veci, sú za tým obyvatelia bytovky, dostala
údajne „o tom” aj uznesenie. Je za tým možno aj jej sestra a pani D., údajne chodia na súd s peniazmi,

spomína pochybnú advokátsku kanceláriu. So sestrou nemá dobrý vzťah, vie si veci okolo seba vybaviť,
nakúpiť, sleduje dianie okolo nej, politickú situáciu. Uvedomuje si problémy vyskytujúce sa v bytovke
ohľadne susedského spolužitia, vie, že ju chcú dať do ústavu, ona s tým nesúhlasí.

17. Znalec v rámci záverov znaleckého posudku č. 219/2024 a jeho doplnenia č. 1/2025, ako aj pri

výpovedi na pojednávaní skonštatoval, že menovaná už viac rokov trpí trvalou duševnou poruchou, a
to schizoafektívnou poruchou zmiešaného typu. Ide o doživotné ochorenie liečbou je možné ovplyvniť
len manifestáciu príznakov, potlačiť ich. Aktuálne je hranične kompenzovaná, bez obligátnosti ústavnej
psychiatrickej liečby. Samotná porucha tohto typu nespôsobuje zníženie kognitívno - mnestických funkcií
(poznávacie a pamäťové), intelektu, nevzniká „defekt osobnosti”file_0.jpg

file_1.wmf

Kritičnosť v čase kompenzácie nie je tangovaná (poškodená), významne znížená. Ide o poruchu
trvalého charakteru, prítomnú u vyšetrovanej aj do budúcnosti. Je obligátna kontinuálna doživotná

psychofarmakologická terapia.

Vyšetrovaná aktuálne je relatívne schopná autonómne fungovať predovšetkým v oblasti sociálnej,
právne, nevyžaduje kontinuálny dohľad, či asistenciu inej osoby alebo inštitúcie. Je osobou s duševnou
poruchou,takžepotencionálnemôžuvznikaťvjejsprávaníkolízieanegatívneinterferenciesosociálnym

okolím, predovšetkým v obdobiach dekompenzácie. Aktuálne v čase vyšetrenia (december 2024) sa
objektivizovateľne psychiatricky ambulantne lieči. Jej stav bol relatívne kompenzovaný, bez psychotickej
symptomatiky, v tejto dobe nevyžadoval je stav psychiatrickú hospitalizáciu. V stave dekompenzácie je
na ambulantnom ošetrujúcom psychiatrovi na rozhodnutí formy psychiatrickej liečby.

18. Na otázku, či vzhľadom na zistenú duševnú poruchu je vyšetrovaná schopná robiť právne úkony,
znalec skonštatoval, že aktuálne je schopná plne adekvátne spravovať svoje záležitosti svojím vlastným
konaním.

19. Zároveň znalec uviedol, že v stave dekompenzácie nie je z hľadiska psychiatrického schopná

rozhodovať o svojej zdravotnej psychiatrickej starostlivosti, pričom však určenie stavu dekompenzácie je
vždy obligátorne na posúdení ošetrujúceho psychiatra. V období dekompenzácie, t.j. v stave zhoršenia
jej psychického stavu, je odôvodnené obmedzenie vyšetrovanej k rozhodovaniu ohľadne udelenia
súhlasu v oblasti jej psychiatrickej liečby a toto právo súdom delegovať na opatrovníka . Znalec
ohľadne rozsahu jej spôsobilosti ku vykonávaniu právnych úkonov odporúča súdu obmedziť ju v

rozsahu udelenia súhlasu s poskytovaním psychiatrickej zdravotníckej starostlivosti jej osobe podľa
zákona č. 567/2004 Z.z., rozhodovania o spôsobe, čase, mieste liečby, hospitalizácie, o vstupe
a výstupe, umiestnení v zdravotníckom zariadení, odmietnutí poskytovania zdravotnej starostlivosti.Znalec vyšetrovanú odporučil súdom vypočuť bez ohrozenia jej zdrav. stavu, takisto jej súd môže
doručovať písomnosti z tohto konania.

20. Zástupca navrhovateľa sa k znaleckému posudku vyjadril v písomnom podaní zo dňa 14.02.2025
(č.l. 131), podľa neho znalec potvrdil, že pani B. trpí duševnou poruchou, konkrétne schizoafektívnou
poruchou zmiešaného typu, ktorá nie je len prechodného charakteru (ide o doživotné ochorenie),
ktorá sa prejavuje práve v návrhu opísaným spôsobom správania sa (t.j. bludmi, paranojou, absenciou
kontaktu s realitou, prehnanou afektivitou a pod.), čoho nepochybnými sprievodnými prejavmi sú práve

v návrhu opísané akustické prejavy p. B.. Jej liečbu je možné docieliť len manifestáciou príznakov –
potlačiť ich, a to prostriedkami psychofarmakologickej terapie. Pani B. sa tohto času (december 2024)
objektívne ambulantne lieči, avšak z výsluchu p. D., ktorá uviedla, že opísané prejavy p. B. naďalej
pretrvávajú, ako aj v nadväznosti na výsluch p. B., možno mať objektívnu pochybnosť, či p. B. striktne a
dlhodobo dodržiava predpísanú farmakologickú liečbu. Pani B. síce v rámci vyšetrenia znalcom uviedla,
že si je vedomá svojho duševného ochorenia, avšak svoj zdravotný stav a prejavy svojej choroby

bagatelizuje a podceňuje, predpísanú medikamentóznu liečbu zrejme nedodržiava striktne.
Z obsahu v posudku citovaných prepúšťacích správ zdravotných zariadení (napr. preloženie do
hospitalizácie iného ústavného zariadenia za asistencie PZ SR – „pre riziko nepredikovateľného
správania a heteroagresivity“) je tiež zrejmé, že správanie sa p. B. v čase dekompenzácie nemusí byť
úplne predvídateľné, navyše aj v minulosti javila známky agresivity, v stave dekompenzácie môže byť

potenciálne nebezpečná pre ostatných obyvateľov predmetnej bytovky, z dôvodu ktorého sa javí ako
potrebné a vo všeobecnom záujme žiaduce, aby súd podanému návrhu vyhovel.
Osobitne navrhovateľ akcentuje odpoveď znalca na otázku súdu č. 4. a 5, kde znalec uviedol, že:
Táto duševná porucha (vyššie uvádzaná) aktuálne v danom čase, pri jej danom stave, odôvodňuje
obmedzenie vyšetrovanej na právne úkony a tak, že v období dekompenzácie jej duševnej poruchy;

nie je spôsobilá z hľadiska svojho duševného stavu rozhodovať o svojej zdravotnej starostlivosti, ide o
oblasťlenpsychiatrickejliečby(inejnie).Navrhovateľmázato,žejenepochybnepreukázanádôvodnosť
podaného návrhu, obmedzenie žiada len na udeľovanie súhlasu so zdravotnou starostlivosťou (vrátane
hospitalizácie) týkajúcej sa výlučne psychiatrickej liečby p. B.. Toto obmedzenie nemusí byť aplikované
len pre účely poskytnutia súhlasu s jej hospitalizáciu v psychiatrickom zariadení, ale na základe

konzultácie a prípadného odporúčania psychiatra to môže byť aj udelenie súhlasu s menej invazívnym
zásahom do práv p. B., ako napr. pri depotnej antipsychotickej liečbe, práve ktorou sa v zmysle
odborných odporúčaní dá pomerne účinne predchádzať nedodržiavaniu liečebného režimu zo strany
pacienta.

21. K znaleckému posudku sa vyjadrila aj p. B. v písomnom podaní zo dňa 17.02.2025 (č.l. 134),
popiera viaceré diagnózy z prepúšťacích správ, ani jeden z lekárov jej nikdy nepovedal, že by mala
mať nejakú zmiešanú poruchu, popiera u seba manický typ psychózy. Uvádza, že jej diagnóza je F
25.2- schizoafektívna psychóza, stanovil jej ju B. L. A., st.. Popiera, že by ju preložili do PsN Pezinok za
asistencie PZ SR, nikdy nebola na nikoho agresívna. Nie je pravdivé tvrdenie v znaleckom posudku, že

si nespomenie na názvy liekov, nepoužila ani výraz, že ju „provokujú“, je to pre ňu dehonestujúce, znalec
jej vkladal do úst absolútne cudzie vyjadrenia. Má za to, že jej diagnóza je vyliečiteľná, povedal jej to
aj sám K. N. doslovne. Znalec sa jej vyjadril pri vyšetrení, že jej dáva kladný posudok, preto nerozumie
odpovedi v dobe 4. Týmto jej znalec úplne zničil existenciu, keď svoje rozhodnutie zmenil o 360 stupňov
(?), nikto jej už nedá žiadnu zodpovednú kancelársku a účtovnícku prácu. Uvádza, že nikdy nebola

nepríčetná, žiada súd zvážiť zásah do jej práv, ona má inteligenciu na to, aby vyštudovala VŠ, ovláda
čiastočne anglický jazyk, vie sa dohovoriť, písať v ňom maily, vie samostatne vycestovať do zahraničia.

22. Navrhovateľ na ostatnom pojednávaní dňa 17.04.2025 uviedol, že akustické prejavy pani B.
dlhodobo a súčasne porušujú domový poriadok. Má za to, že do obsahu správy bytového domu spadá

aj zastupovanie ostatných vlastníkov pred súdmi a inými orgánmi a podanie predmetného návrhu je aj
vo verejnom záujme. Vzhľadom aj na opisované prejavy konania p. B., narúšanie domového poriadku
považuje za výkon správy, a teda aj zastupovanie týchto otázok pred súdom. Poukazuje, že podanie
takéhoto návrhu – o obmedzení spôsobilosti bolo aj odsúhlasené na schôdzi. Pani B. je vo všeobecnosti
značne nekritická ku svojmu ochoreniu, odôvodňuje to, aby bola v navrhovanom rozsahu obmedzená

na spôsobilosti na právne úkony, nie len v čase dekompenzácie, ale aj v čase kompenzácie zdravotného
stavu. Má informácie, že to stále prebieha rovnako v byte, opakujú sa výkriky, vzdychy.23. Podľa čl. 14 Ústavy Slovenskej republiky ( ďalej aj ako „Ústava“) každý má spôsobilosť na práva.
19. Podľa čl. 16 ods. 1 Ústavy nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia je zaručená. Obmedzená môže
byť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa čl. 8 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má právo na
rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie. Štátny orgán nemôže
do výkonu tohto práva zasahovať okrem prípadov, keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné
v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho

blahobytu krajiny, predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo ochrany
práv a slobôd iných.

Podľa čl. 12 ods. 4 Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím, zmluvné strany zabezpečia,
aby všetky opatrenia týkajúce sa uplatňovania spôsobilosti na právne úkony poskytovali primerané
a účinné záruky s cieľom zabrániť zneužitiu v súlade s medzinárodným právom v oblasti ľudských

práv. Tieto záruky zabezpečia, aby opatrenia týkajúce sa uplatňovania spôsobilosti na právne úkony
rešpektovali práva, vôľu a preferencie danej osoby, aby zabraňovali konfliktu záujmov a nenáležitému
ovplyvňovaniu, aby boli primerané a prispôsobené situácii danej osoby, aby sa uplatňovali čo najkratšie
a aby podliehali pravidelnej kontrole zo strany príslušného, nezávislého a nestranného orgánu alebo
súdu. Tieto záruky musia byť primerané tomu, do akej miery uvedené opatrenia ovplyvňujú práva a

záujmy danej osoby.
Podľa čl. 12 ods. 5 Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím v súlade s ustanoveniami tohto
článku zmluvné strany prijmú všetky primerané a účinné opatrenia na zabezpečenie rovnakého práva
osôb so zdravotným postihnutím vlastniť alebo dediť majetok, spravovať svoje finančné záležitosti a mať
rovnaký prístup k bankovým pôžičkám, hypotékam a iným formám finančného úverovania a zabezpečia,

aby osoby so zdravotným postihnutím neboli svojvoľne zbavené svojho majetku.

Podľa čl. 22 ods. 1 Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím, nijaká osoba so zdravotným
postihnutím bez ohľadu na miesto jej pobytu alebo na prostredie, v ktorom žije, nesmie byť vystavená
svojvoľnému alebo nezákonnému zasahovaniu do súkromia, do rodiny, domova, korešpondencie alebo

do iných druhov komunikácie ani nezákonným útokom na jej česť a povesť. Osoby so zdravotným
postihnutím majú právo na zákonnú ochranu pred takým zasahovaním alebo takými útokmi.

Podľa § 10 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak fyzická osoba pre duševnú poruchu, ktorá nie je len
prechodná, nie je schopná robiť právne úkony, súd ju pozbaví spôsobilosti na právne úkony.

Podľa § 10 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak fyzická osoba pre duševnú poruchu, ktorá nie je len
prechodná,aleboprenadmernépožívaniealkoholickýchnápojov,aleboomamnýchprostriedkovčijedov
je schopná robiť len niektoré právne úkony, súd obmedzí jej spôsobilosť na právne úkony a rozsah
obmedzenia určí v rozhodnutí.

Podľa § 26 Občianskeho zákonníka, pokiaľ fyzické osoby nie sú spôsobilé na právne úkony, konajú za
ne ich zákonní zástupcovia.

Podľa § 27 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zákonným zástupcom fyzickej osoby, ktorú súd rozhodnutím

pozbavil spôsobilosti na právne úkony, alebo ktorej spôsobilosť na právne úkony súd rozhodnutím
obmedzil, je súdom ustanovený opatrovník.

Podľa § 231 Zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP) v konaní o
spôsobilosti na právne úkony súd rozhoduje o : a) obmedzení spôsobilosti fyzickej osoby na právne

úkony b) zmene obmedzenia spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony c) navrátení spôsobilosti
fyzickej osoby na právne úkony.

Podľa § 233 ods. 1 CMP, návrh na začatie konania môže podať blízka osoba, poskytovateľ zdravotnej
starostlivosti, poskytovateľ sociálnych služieb alebo ten, kto má na veci právny záujem.

Podľa § 234 ods. 1 CMP, Návrh na začatie konania musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí
podania opísanie skutočností odôvodňujúcich zásah do spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony
a zdôvodnenie, že iné menej obmedzujúce opatrenia nie sú možné alebo opísanie skutočnostíodôvodňujúcich zmenu obmedzenia spôsobilosti na právne úkony alebo skutočností odôvodňujúcich
navrátenie spôsobilosti na právne úkony.

Podľa § 243 ods. 1 CMP, Súd vyslúchne osobu, o ktorej spôsobilosti sa koná.

Podľa § 244 CMP, súd v konaní ustanoví a vyslúchne znalca.

Podľa § 247 ods. 1 CMP 247 CMP, ak nie sú splnené podmienky na obmedzenie spôsobilosti, zmenu

obmedzenia spôsobilosti alebo navrátenie spôsobilosti, súd konanie zastaví.

Podľa § 248 ods. 1 CMP, konanie o obmedzení spôsobilosti na právne úkony je spojené s konaním o
ustanovení opatrovníka podľa § 272 až 277.

Podľa§248ods.2CMP,aksúdrozhodneoobmedzeníspôsobilostinaprávneúkonyvovýrokurozsudku

vymedzí rozsah, v akom spôsobilosť osoby na právne úkony obmedzil a ustanoví jej opatrovníka.

Podľa § 251 ods. 1,2 CMP trovy dôkazov platí štát. Ten, kto podá zjavne bezdôvodný návrh na
začatie konania o spôsobilosti na právne úkony, je povinný nahradiť ujmu, ktorá vznikla osobe, o ktorej
spôsobilosti sa konalo, jej zástupcovi alebo štátu.

Podľa § 6 ods.2 zákona č. č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, správa domu
je obstarávanie služieb a tovaru, ktorými správca alebo spoločenstvo zabezpečuje pre vlastníkov bytov
a nebytových priestorov v dome
a) prevádzku, údržbu, opravy, rekonštrukciu a modernizáciu spoločných častí domu, spoločných

zariadení domu, priľahlého pozemku a príslušenstva,
b) služby spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru,
c) vedenie účtu domu v banke,
d) vymáhanie škody, nedoplatkov vo fonde prevádzky, údržby a opráv a iných pohľadávok a nárokov,
e) iné činnosti, ktoré bezprostredne súvisia s užívaním domu ako celku jednotlivými vlastníkmi bytov

a nebytových priestorov v dome.

Podľa § 9 ods.7 zákona č. č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, Spoločenstvo
a správca sú povinní vykonávať správu domu samostatne v mene a na účet vlastníkov bytov
a nebytových priestorov v dome. Spoločenstvo a správca vo vlastnom mene zastupujú a konajú na

účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom a iným orgánom verejnej moci;
toto zastupovanie trvá, ak sa v konaní pred súdom alebo iným orgánom verejnej moci nepreukáže
rozpor záujmov spoločenstva alebo správcu so záujmom zastupovaných vlastníkov bytov a nebytových
priestorov v dome.

24. Zásahy do spôsobilosti na právne úkony je potrebné vnímať ako zásahy do osobnej integrity
človeka, teda aj do práv garantovaných Listinou základných práv a slobôd (čl. 5, 10 ods. 1, 2) a tiež
práv garantovaných Ústavou SR. Posudzovanie rozsahu, v akom bude fyzická osoba obmedzená
v spôsobilosti konať s právnym následkom, je potrebné posudzovať pri zachovaní proporcionality a pri
rešpektovaní tohto postupu ako krajného prostriedku (ultima ratio).

25. Pri interpretácii a aplikácii ustanovenia § 10 Občianskeho zákonníka (pozbavovanie/obmedzovanie
spôsobilosti na právne úkony) sa nemožno obmedziť iba na text zákonného predpisu, ale vždy je
potrebné vziať do úvahy ústavný rozmer, ktorým je predovšetkým rešpektovanie ľudskej dôstojnosti.

V medziach ústavného významu práv človeka sa pri obmedzovaní spôsobilosti na právne úkony
primárne sleduje záujem samotného (dotknutého) človeka a až následne záujem verejný či tretích
osôb. Obmedzenie človeka v spôsobilosti na právne úkony je prostriedkom ultima ratio, t. j. možno
k nemu pristúpiť až vtedy, ak sa všetky menej represívne prostriedky (napr. trestného práva, správneho
práva) nedajú použiť, resp. sa stanú neúčinnými.

26. Ohľadne aktívnej legitimácie navrhovateľa - spoločenstva vlastníkov bytov, túto možno vyvodiť pri
širokom ponímaní z definície správy domu v zmysle § 6 ods.2 písm. e) v spojení s § 9 ods.7 zákona
č.182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, podľa ktorých ustanovení spoločenstvozastupuje a koná na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom a iným orgánom
verejnej moci aj pri iných činnostiach bezprostredne súvisiacich s užívaním domu ako celku jednotlivými
vlastníkmi bytov a nebytových priestorov. Z obsahu podania navrhovateľa je zrejmé, že na veci má

navrhovateľ právny záujem, keďže ide o otázku narúšania aj domového poriadku jedným z vlastníkov
bytu voči ostatným vlastníkom. Zároveň súd dáva do pozornosti, že konania podľa CMP možno začať
na návrh, ale aj bez návrhu podľa § 23 ods.2 CMP.

27. To, či osoba trpí duševnou poruchou, ktorá nie je len prechodnou, je otázka odborná, ktorú

súd nemôže posúdiť, ale spadá do kompetencie znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie
psychiatria.Samotnáexistenciaduševnejporuchynaobmedzeniespôsobilostinaprávneúkonynestačí.
Ďalším predpokladom je, že táto trvalá duševná porucha celkom, či čiastočne vylučuje schopnosť
človeka uskutočňovať právne úkony. Zodpovedať túto otázku iba na základe znaleckého posudku
spravidla nebude možné bez toho, aby súd zároveň nevykonal aj ďalšie (navrhované, resp. ex offo)
dokazovanie a toto náležite aj vyhodnotil. Pri jej riešení teda súd vychádza zo skutkových zistení nielen

na základe posudku znalca, ale tiež v súvislosti s ostatnými výsledkami dokazovania (ÚS SR sp. zn.
I.ÚS 313/2012-52).

28. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že osoba, o ktorej spôsobilosti súd koná- A. B., je
XX-XXXXX žena na invalidnom dôchodku, psychiatricky liečená pre schizoafektívnu poruchu F

25.20 zmiešaného typu, v minulosti bola viackrát hospitalizovaná vo Veľkom Záluží, v Pezinku, v
Trnave, následne bola prepustená vždy z dôvodu neudelenia písomného informovaného súhlasu,
bez doliečovania, aktuálne chodí k psychiatrovi - B. D. v Bratislave, užíva antipsychotiká, poslednú
kontrolu absolvovala v decembri 12/2024, ďalšia je naplánovaná o mesiac. Psychiater poruchy vnímania
nezisťuje, myslenie pacienta je bez obsahových a formálnych porúch.

29. Diagnostický záver znaleckej expertízy uvádza u vyšetrenej duševnú poruchu, konkrétne
schizoafektívnu poruchu, zmiešaného typu, doživotné ochorenie, ktoré sa prejavuje bludmi, paranojou,
absenciou kontaktu s realitou, prehnanou afektivitou a pod., nepochybnými sprievodnými prejavmi
sú práve v návrhu opísané akustické prejavy p. B.. Jej liečbu je možné docieliť len manifestáciou

príznakov – potlačiť ich prostriedkami psychofarmakologickej terapie, je obligátna kontinuálna doživotná
psychofarmakologická terapia.

30. Podľa znalca je aktuálne p. B. hranične kompenzovaná, psychofarmakologicky bazálne liečená
s neprítomnou psychotickou alteráciou (nepriaznivou zmenou), bez prejavov psychotickej floridity, bez

obligátnosti ústavnej psychiatrickej liečby k 17.12.2024. Samotná porucha tohto typu nespôsobuje
zníženie kognitívne- mnestických (poznávacích a pamäťových) funkcií, intelektu, nevzniká „defekt
osobnosti”file_2.jpg

file_3.wmf

Kritičnosť v čase kompenzácie nie je tangovaná (poškodená), významne znížená.

31. Zo záverov posudku rovnako vyplynula skutočnosť, že vyšetrovaná aktuálne v čase vyšetrenia
(december 2024) bola relatívne schopná autonómne fungovať predovšetkým v oblasti sociálnej,

právne, nevyžaduje kontinuálny dohľad, či asistenciu inej osoby alebo inštitúcie. Objektivizovateľne
sa psychiatricky ambulantne liečila, pričom jej stav bol relatívne kompenzovaný, bez psychotickej
symptomatiky, stav si nevyžadoval psychiatrickú hospitalizáciu. V stave dekompenzácie je na
ambulantnom ošetrujúcom psychiatrovi na rozhodnutí formy psychiatrickej liečby. Potencionálne môžu
vznikať v jej správaní kolízie a negatívne interferencie so sociálnym okolím, predovšetkým v obdobiach

dekompenzácie.

32. Znalec tak skonštatoval, že vyšetrovaná síce trpí duševnou poruchou, avšak vzhľadom aj na zistenú
duševnú poruchu táto ju nevylučuje v schopnosti uskutočňovať právne úkony, vyšetrovaná je aktuálne
schopná plne adekvátne spravovať svoje záležitosti svojím vlastným konaním. Uvedené ustálil znalec

v čase vyšetrenia (december 2024), kedy sa objektivizovateľne vyšetrovaná psychiatricky ambulantne
liečila, stav vyšetrovanej bol relatívne kompenzovaný, bez psychotickej symptomatiky, v danom čase jej
stav nevyžadoval psychiatrickú hospitalizáciu. Súd podporne poukazuje aj na vyjadrenie jej sestry, pani
B., ktorá na pojednávaní uviedla, že v ostatnom čase sa ich vzťahy zlepšili.33. Na základe uvedeného súd ustálil, že osoba, o ktorej spôsobilosti sa koná, síce trpí trvalou duševnou
poruchou, avšak z vykonaného dokazovania nevyplynula neschopnosť vyšetrovanej vykonávať vplyvom

uvedenej poruchy právne úkony. Minimálne v stave kompenzácie aj znalec konštatoval jej samostatnosť
v oblasti sociálnej, právne, nie je nutný kontinuálny dohľad, jej psychický stav bol v danom čase
relatívne kompenzovaný, bez psychotickej symptomatiky, nevyžadoval si psychiatrickú hospitalizáciu.
S prihliadnutím na primárny účel daného konania, a to ochrana tej osoby, o ktorej spôsobilosti na právne
úkony súd koná, vyšetrovaná sa nenachádza v takom stave, aby bolo nutné ju chrániť vzhľadom k jej

duševnej poruche spôsobom obmedzenia jej spôsobilosti na právne úkony. Aj keď znalec v posudku
uviedol, že potencionálne môžu vznikať v jej správaní kolízie a negatívne interferencie so sociálnym
okolím, avšak obmedzenie v jej spôsobilosti na právne úkony súd nepovažoval za proporcionálne
riešenie vo vzťahu k tretím subjektom, napr. spoluvlastníkom v bytovom dome ako prostriedok ich
ochrany pred prípadnými susedskými spormi.
Súd má za to že situáciu v bytovom dome popísanú v podanom návrhu (časté akustické prejavy p.

B.) je možné riešiť inými prostriedkami, pričom obmedzenie spôsobilosti na právne úkony je riešením
krajným (ulima ratio), pričom ani nebolo preukázané, že by spoluvlastníci využili aj iné spôsoby riešenia
existujúcich problémov (správne, trestné právo) zo strany dotknutých spoluvlastníkov, okrem zaslania
výzvy na odstránenie rušivých zásahov zo dňa 30.10.2023.

34. Súd zároveň poukazuje aj na vyjadrenie znalca v závere posudku, s ktorým sa stotožňuje, že je
ideatórne sa domnievať, že tento stav (stav nariadenia obmedzenia spôsobilosti na právne úkony p. B. )
by vyriešil problém súžitia vyšetrovanej s obyvateľmi bytového domu. Znalec k objasneniu uvedeného
uviedol, že priemerná ústavná nemocničná liečba pre liečenie dekompenzácie psychotickej poruchy (aj
schizoafektívnej zmiešanej poruchy prítomnej u vyšetrovanej) trvá na Slovensku 17 dní. Po odliečení

dekompenzácie duševnej poruchy (nastavenie na psychofarmakoterapiu), ak pacient nesúhlasí s ďalšou
liečbou (napríklad psychoterapiou), je pacient prepustený, ak samozrejme liečba nie je nariadená
represívne súdne, či prokuratúrou, čo v civilnom konaní možné nie je. file_4.jpg

file_5.wmf

Podľa platnej legislatívny nie je možné nikoho psychiatricky liečiť mimo jeho vôli, bez jeho súhlasu (mimo
uvádzaných represívnych opatrení v trestnom konaní). Takáto liečba nemá samozrejme ani významnejší

pozitívny efekt. Psychiatrické zariadenia (nemocnice, psychiatrické nemocnice) nie sú zariadeniami
pre detenciu osôb s duševnými poruchami, ale zariadeniami pre vykonávanie zdravotnej starostlivosti
v súlade s legislatívou. Ak sa pacient dobrovoľne nechce liečiť, tak je to obligátne poskytovateľmi
zdravotnej starostlivosti akceptované. Znalec taktiež ozrejmil, že nie je možné vyšetrovanej represívne
nariadiť ochrannú psychiatrickú ústavnú liečbu v civilnom konaní.

35. Znalec v čase vyšetrenia uviedol, že medicínsky nie je možné odôvodniť obligátnosť ústavnej liečby
u vyšetrovanej, keďže aktuálne jej stav bol z hľadiska psychiatrického v stave kompenzácie. Stav môže
samozrejme v čase alterovať (napríklad vysadenie psychofarmakoterapie). Avšak v čase vyšetrenia

dokumentovateľne sa psychiatricky ambulantne liečila, jej psychický stav bol v stave parciálnej, no
podstatnej kompenzácie, podľa nálezov jej ambulantného psychiatra užívala psychofarmaterapiu.

36. Súd má zato, že v konaní nebolo preukázané, že duševná porucha, ktorou vyšetrovaná trpí,
ovplyvňuje jej každodenný život, a to tak, že by vyšetrovaná nebola schopná posúdiť dôsledky

svojho konania a chovania, preto súd podľa § 247 ods. 1 CMP konanie zastavil. Súd má za
potrebnépoukázaťnaskutočnosť,žeesenciálnymipodmienkamizákonnostizadržaniavpsychiatrickom
ústavnom zariadení (čoho sa v podstate navrhovateľ dožadoval) je existencia duševnej choroby
pacienta, ktorá vyvoláva nebezpečné správanie pacienta, pričom medzi chorobou a nebezpečným
konaním musí byť vzťah príčiny a následku. Samotná prítomnosť duševnej choroby bez iných príčin nie

je dôvodom na nútené zadržanie v psychiatrickom ústavnom zariadení, či obmedzenie jej spôsobilosti
na právne úkony v oblasti jej psychiatrickej liečby. Súd u vyšetrovanej nevzhliadol druhú podmienku a
to, že by ohrozovala seba alebo svoje okolie v dôsledku konania, ktoré je vyvolané duševnou chorobou,
a to takým spôsobom, aby zásah v podobe jej obmedzenia bol primeraný. Súd ďalej poukazuje naskutočnosť, že pokiaľ by sa osoba trpiaca duševnou chorobou nechcela liečiť, nie je možné priviesť nútiť
ju bez jej vlastného prispenia a vôle. Vzhľadom na vyššie uvedené súd konanie v zmysle § 247 CMP
zastavil, keď ustálil, že nie sú splnené podmienky na obmedzenie osoby v spôsobilosti na právne úkony.

37. Aj keď znalec ohľadne spôsobilosti vyšetrovanej ku vykonávaniu právnych úkonov odporučil
súdu obmedziť ju pri stavoch dekompenzácie, t.j. zhoršenia jej psychického stavu, a to v rozsahu
rozhodovania o jej psychiatrickej zdravotníckej starostlivosti podľa zákona č. 567/2004 Z.z., súd
takéto rozhodnutie vyhodnotil ako neúčelné a neefektívne, nakoľko o posúdení stavu dekompenzácie

rozhoduje vždy výlučne ošetrujúci psychiater v konkrétnom relevantnom čase, pričom vychádzajúc
z popisu fungovania nastavenia kompenzácie pacientov so psychickými poruchami znalcom, po odznení
akútnej hospitalizácie, o ktorej znalec uviedol, že trvá v priemere 17 dní, sa dostáva pacient do stavu
kompenzácie, v súdenom prípade by sa vyšetrovaná po uvedenom čase (po nastavení liečby) stala
schopnou sama o sebe rozhodovať o svojej psychiatrickej zdravotníckej starostlivosti a prípadná situácia
súvisiaca so spoluvlastníkmi (susedské spory) by sa mohla zopakovať opätovne a je teda zrejmé, že

uvedeným navrhovaným spôsobom by sa ani neeliminovala a v konečnom dôsledku ani nevyriešila
daná sporná situácia. Preto takéto riešenie súd nepovažuje za efektívne a ani za proporcionálne
a chrániace primárne záujem samotného (dotknutého) človeka pred záujmom verejným či tretích osôb,
inými slovami, v danom prípade nemožno preferovať verejný záujem a povýšiť ho nad prirodzené práva
človeka, hlavne za situácie, že v konaní ani len zo znaleckého dokazovania nevyplynula dôvodnosť

podaného návrhu.

38. Súd rozhodol aj bez vypočutia osoby, o ktorej spôsobilosti konal, aj bez jej vzhliadnutia, nakoľko
mal za to, že každé ďalšie nariadené pojednávanie by viedlo len k predlžovaniu konania, keď dotknutá
osoba sa pojednávaní nezúčastňovala z vlastného rozhodnutia, pričom vzhľadom na závery znaleckého

posudku súd má za to, že ani vypočutie, či vzhliadnutie osoby p. A. B. by nezmenilo rozhodnutie súdu
o nedôvodnosti podaného návrhu a o zastavení konania.

39. O trovách konania rozhodol súd v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami tak, že žiadnemu
z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania, a to ani štátu, nakoľko takúto náhradu v tomto

konanínemožnospravodlivopožadovať.Štátuvzniklivkonanítrovyvýplatouznalečného.Návrhbolsíce
nedôvodný, nakoľko z dokazovania nevyplynuli dôvody na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony,
nie je možné však konštatovať, že by už v čase jeho podania išlo o zjavne nedôvodný návrh, trovy
dôkazov v súlade s ust. § 251 ods. 1 CMP platí štát, dôvody uvedené v § 251 ods. 2 CMP odôvodňujúce
priznanie náhrady trov konania štátu zistené neboli.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje okrem osôb, ktoré sa vzdali práva na odvolanie po vyhlásení a odôvodnení rozsudku.
Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami
mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa

nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie
urobil.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.