Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 5. marec 2024

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 34C/17/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7117208415
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Oros Nemešová

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2024:7117208415.24

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Lýdiou Oros Nemešovou v právnom spore žalobcu: KOSIL - BYTY,

s.r.o., so sídlom Garbiarska 5, 040 01 Košice, IČO: 36 824 038, zastúpený JUDr. Richardom Kovalčíkom,
advokátom so sídlom Rázusova 1, 040 01 Košice, proti žalovanému: Mesto Košice, so sídlom Trieda
SNP č. 48/A, 040 11 Košice, IČO: 00 691 135, v konaní o zaplatenie 1.214,04 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%,
o výške ktorých bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti

tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 29.3.2017 žiadal súd, aby zaviazal žalovaného k povinnosti
zaplatiť mu sumu 10.570,40 Eur titulom bezdôvodného obohatenia a k povinnosti nahradiť mu trovy
konania spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku za podanú žalobu a v trovách právneho zastúpenia.

2.1 Žalobca žalobu odôvodnil najmä tými skutočnosťami, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností
nachádzajúcich sa v Košiciach, evidovaných katastrálnym odborom Okresného úradu Košice na Liste
vlastníctva č. XXXXX pre katastrálne územie A., a to pozemku registra C-KN par. č. XXXX/XXX - ostatné

plochy vo výmere 4 m2, pozemku registra C – KN par. č. XXXX/XXX - ostatné plochy vo výmere 66
m2, pozemku registra C-KN par. č. XXXX/XXX - ostatné plochy vo výmere 6 m2, pozemku registra
C-KN par. č. XXXX/XXX - ostatné plochy vo výmere 10 m2, pozemku registra C-KN par. č. XXXX/
XXX - ostatné plochy vo výmere 81 m2, pozemku registra C-KN par. č. XXXX/XXX - ostatné plochy vo
výmere 14 m2. Konštatoval, že tieto pozemky v jeho vlastníctve sú verejnou zeleňou nachádzajúcou
sa v bytovej zástavbe, ktorá je prístupná neobmedzenému okruhu užívateľov, najmä však obyvateľom
okolitých obytných domov, ako aj užívateľom parkovacích miest nachádzajúcich sa v bezprostrednej

blízkosti týchto pozemkov (okrem iných), teda pozemky sú verejným priestranstvom, sú dennodenne
užívané verejnosťou, t.j. neobmedzeným okruhom užívateľov (najmä obyvateľmi žalovaného), a to bez
jeho súhlasu. Pozemky sa nachádzajú medzi obytnými domami (cez pozemok parcelné č. XXXX/XXX
B. XXXX/XXX vedie dokonca chodník), a preto oplotenie týchto pozemkov by narušilo urbanistickú,
ekologickú a estetickú funkciu okolitého priestoru, nehľadiac na náklady, ktoré by bolo nutné do oplotenia
investovať. Užívaním verejného priestranstva, ktorým sú aj pozemky v jeho výlučnom vlastníctve,
obyvateľmi žalovaného, bez poskytovania finančného ekvivalentu, sa žalovaný bezdôvodne obohacuje

na jeho úkor. V danej veci neudelil žiaden súhlas k užívaniu pozemkov ako verejnej zelene v obytnej
zástavbe.
2.2 V tejto súvislosti žalobca poukázal aj na iné rozhodnutia všeobecných súdov v obdobných
veciach, týkajúcich sa bezdôvodného obohatenia za užívanie verejného priestranstva (rozsudokKrajského súdu v Nitre zo dňa 29.9.2008 sp. zn. 5Co/94/2008), a tiež na judikatúru Najvyššieho
sudu Slovenskej republiky (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31.1.2011 sp. zn.
4Cdo/52/2009.)

2.3 Ďalej žalobca v žalobe uviedol, že v prípade určenia výšky bezdôvodného obohatenia vychádzal
predovšetkým zo všeobecne záväzného nariadenia žalovaného č. 70. Podľa ust. § 5 ods. 2 písm.
g) Všeobecne záväzného nariadenia mesta Košice č. 70 o dani za užívanie verejného priestranstva:
„Sadzba dane z verejného priestranstva je za každý začatý m2 a každý aj začatý deň 0,16 eura za
užívanie verejného priestranstva na ostatné účely, neuvedené v predchádzajúcich ustanoveniach (napr.

prenosné informačné a propagačné zariadenia a pod.)". Podľa ust. § 2 písm. a) Všeobecne záväzného
nariadenia mesta Košice č. 70 o dani za užívanie verejného priestranstva: „Pre účely tohto nariadenia
sa rozumie pod pojmom verejné priestranstvo najmä cesta, miestna komunikácia, verejná účelová
komunikácia, námestie, chodník, verejná zeleň a ostatné verejnosti prístupné pozemky vo vlastníctve
mesta...". Výška bezdôvodného obohatenia za užívanie jeho pozemkov podľa žalobcu činí vzhľadom na
celkovú rozlohu pozemkov (181 m2) sumu 28.96 Eur/denne. Domáha sa tak zaplatenia sumy 10.570,40

Eur, ktorá zodpovedá obvyklej odplate za bezdôvodné užívanie pozemkov za obdobie od 1.4.2015 do
31.3.2016.

3. Súd prvej inštancie vydal vo veci dňa 6.6.2017 pod č.k. 34C/17/2017 – 37 platobný rozkaz, ktorým
zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 10.570,40 Eur do 15 dní odo dňa jeho

doručenia, alebo v tej istej lehote podal odpor s vecným odôvodnením a zároveň uložil žalovanému
povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 1.304,51 Eur na účet advokáta žalobcu do 15 dní
odo dňa doručenia platobného rozkazu.

4. Žalovaný podal dňa 27.6.2017 proti vydanému platobnému rozkazu Okresného súdu Košice I v

zákonom stanovenej lehote odpor s tým vecným odôvodnením, že argumentáciu žalobcu obsiahnutú
v podanej žalobe považuje za jednostrannú a účelovú. Nepopiera, že nehnuteľnosti, ktoré žalobca
uvádza vo svojej žalobe, sú vo výlučnom vlastníctve žalobcu. V tejto súvislosti však poukázal na
skutočnosť, že do vlastníckeho práva žalobcu nezasahuje. Tvrdenie žalobcu, podľa ktorého sám
nevykonal žiadne opatrenia smerujúce k zamedzeniu vstupu tretích osôb na jeho pozemky z dôvodu,

že by tak došlo k narušeniu urbanistickej, ekologickej a estetickej funkcie okolitého priestoru, je
špekulatívne a ničím nepodložené. Doposiaľ neeviduje akúkoľvek komunikáciu zo strany žalobcu, z
ktorej by vyplývali žalobcom uvedené skutočnosti, či prípadná snaha žalobcu o zmierlivé (mimosúdne)
vyriešenie vzniknutej situácie. Z doterajšieho postoja a postupu žalobcu je zrejmé, že nesleduje záujmy
obyvateľov, či urbanistickú, ekologickú a estetickú funkciu dotknutého územia, ale predovšetkým svoj

osobný záujem obohatiť sa. O špekulatívnosti konania žalobcu v súvislosti s uplatnením predmetného
nároku svedčí podľa žalovaného aj tá skutočnosť, že žalobca musel, alebo prinajmenšom mohol
predpokladať vznik súčasnej situácie, a to už pred nadobudnutím predmetných pozemkov do svojho
vlastníctva. S obsahom pojmu „verejné užívanie verejného priestranstva" tak, ako ho definoval žalobca
v rámci svojej argumentácie sa nemožno podľa názoru žalovaného stotožniť. Takýto neprimerane

extenzívny výklad daného pojmu by totiž viedol k neprijateľnému záveru, že za verejné priestranstvo sa
považuje nezastavaná časť každého neoploteného pozemku, na ktorý je objektívne možný vstup tretích
osôb bez toho, aby tieto museli prekonať akúkoľvek prekážku a v prípade, že by sa na takomto pozemku
vyskytovala zeleň, táto by sa automaticky považovala za verejnú, čím by v spojení s vyššie uvedeným
bez ďalšieho dochádzalo k bezdôvodnému obohacovaniu sa príslušnej obce, či mesta na úkor vlastníka

daného pozemku. V tejto súvislosti poukázal žalovaný na skutočnosť, že v súčasnosti platné právne
predpisy Slovenskej republiky nedefinujú všeobecne (univerzálne) použiteľný pojem verejná zeleň a
verejné priestranstvo. Verejné priestranstvo je definované napríklad pre účely zákona č. 582/2004 Z. z.
o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady (ďalej len
„zákon"), a to v ust. § 30 ods. 2 tak, že „verejným priestranstvom na účely tohto zákona sú verejnosti

prístupné pozemky vo vlastníctve obce. Verejným priestranstvom na účely tohto zákona nie sú pozemky,
ktoré obec prenajala podľa osobitného zákona." Z citovaného ustanovenia zákona jednoznačne vyplýva,
že v prípade pozemkov, ktoré žalobca uviedol vo svojej žalobe nejde o verejné priestranstvo, keďže
tieto pozemky sa nachádzajú vo výlučnom vlastníctve žalobcu. Žalovaný uviedol, že sa nestotožňuje
s výškou bezdôvodného obohatenia určenou žalobcom, ktorý pri jej stanovení vychádzal z ustanovení

Všeobecne záväzného nariadenia mesta Košice č. 70, kedy podľa ust. § 5 ods. 2 písm. g) nariadenia
určil hodnotu 0,16 eura za každý začatý m2 a každý aj začatý deň užívania dotknutých pozemkov. Podľa
jeho názoru je pri určovaní výšky bezdôvodného obohatenia nevyhnutné vychádzať z výšky bežného
nájomného, a nie zo sadzby dane za verejné priestranstvo.5. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 20.7.2017 k odporu žalovaného proti vydanému platobnému
rozkazu uviedol, že nehnuteľnosti uvedené v žalobe žalobca nadobudol spoločne s ďalšími

nehnuteľnosťami, ktoré sú uvedené na Liste vlastníctva č. XXXXX pre katastrálne územie A., resp.
na Liste vlastníctva č. XXXXX pre katastrálne územie A. sesterská spoločnosť HOTEL KOHAL,
s.r.o. (neskôr v likvidácii), ktorej spoločníkmi a konateľmi boli spoločníci a konatelia žalobcu. Neskôr
boli na neho tieto pozemky prevedené. Kúpa predmetných nehnuteľností bola pritom podmienkou
pre odkúpenie budovy Ferrocentra a bývalého hotela KOSIL. Predtým už aj obchodná spoločnosť

HOTEL KOHAL s.r.o. sa od roku 2007 snažila so žalovaným, resp. s mestskou časťou Západ
dohodnúť na zámene pozemkov nachádzajúcich sa na Liste vlastníctva č. XXXXX a na Liste vlastníctva
č. XXXXX pre katastrálne územie A. (verejná zeleň, chodníky, resp. pozemná komunikácia) za
iné adekvátne pozemky, resp. na prípadnom odpredaj týchto pozemkov. Tieto rokovania však boli
neúspešné, nakoľko žalovaný, ako ani jeho mestská časť nemala záujem, či už o zámenu alebo o
kúpu predmetných pozemkov. Uviedol, že negatívny, resp. ignorantský postoj zaujal žalovaný, resp.

jeho mestská časť aj v prípade jeho výziev, ktorými sa snažil riešiť predmetnú situáciu (najmä,
čo sa týka nehnuteľnosti evidovanej na Liste vlastníctva č. XXXXX, resp. niektorých nehnuteľností
evidovaných na Liste vlastníctva č. 16244.) Vzhľadom na postoj žalovaného, resp. jeho mestskej
časti nadobudol dojem, že je absolútne zbytočné, aby vyvíjal akúkoľvek ďalšiu snahu riešiť vzniknutú
situáciu zmierlivo (mimosúdne), a to nielen nehnuteľností uvedených v listoch zo dňa 22.5.2012, resp.

zo dňa 16.12.2015, ale aj čo sa týka nehnuteľností uvedených v žalobe. S poukazom na vyššie
uvedené skutočnosti je bez akejkoľvek pochybnosti zrejmé, že tvrdenia žalovaného o jeho údajnom
špekulatívnom postupe sú nepravdivé a účelové. Dlhodobo sa snažil vzniknutú situáciu riešiť, avšak
žalovaný, resp. jeho mestská časť sa k jeho uvedenej snahe postavila ignorantským spôsobom, resp.
zneužívajúc verejnú moc šikanóznym spôsobom. Je tak bez akejkoľvek pochybnosti, že jeho postup

(uplatnenie si nároku z titulu bezdôvodného obohatenia v roku 2017 a to aj napriek tomu, že vlastníctvom
k nehnuteľnostiam disponuje už od roku 2009) nemožno vonkoncom považovať za účelový, resp.
špekulatívny v snahe obohatiť sa na úkor žalovaného, ale naopak za taký, ktorým sa náležite a zákonne
domáha ochrany svojich vlastníckych práv. Žalobca poukázal na skutočnosť, že definovanie pojmu
verejnéhopriestranstvauvedenévžalobeniejelenjehonázorom,alepredmetnýnázorzastávaajsúdna

prax tak, ako na to aj poukázal v žalobe. Rovnako sa nemôže stotožniť ani s tvrdením žalovaného, podľa
ktorého z citovaného ust. § 30 ods. 2 zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne
odpady a drobné stavebné odpady jednoznačne vyplýva, že v prípade pozemkov, ktoré uviedol v
žalobe nejde o verejné priestranstvo, keďže tieto pozemky sa nachádzajú vo výlučnom vlastníctve
žalobcu, pretože z vyššie citovaného ustanovenia je zrejmé, že predmetná negatívna definícia verejného

priestranstva je len pre účely predmetného zákona, a preto nie je možné aplikovať túto definíciu aj na
iné situácie, na ktoré sa nevzťahuje predmetný právny predpis. Tvrdenie žalovaného, podľa ktorého
pozemky v súkromnom vlastníctve nemôžu byť vo všeobecnosti považované za verejné priestranstvo je
nepravdivé a nemá žiadnu oporu v zákone. V tejto súvislosti dal do pozornosti, že nehnuteľnosti uvedené
v žalobnom návrhu sú na Liste vlastníctva č. XXXXX pre katastrálne územie A. evidované ako ostatné

plochy so spôsobom využitia „okrasná, uličná a sídlisková zeleň", čo len potvrdzuje jeho tvrdenie, že
predmetné nehnuteľnosti sú verejnou zeleňou, t.j. verejným priestranstvom.

6. Žalovaný vo svojom stanovisku zo dňa 27.9.2017 zotrval na svojej argumentácii uvádzanej v odpore
proti vydanému platobnému rozkazu. Poukázal na to, že vlastnícke právo žalobcu rešpektuje a v jeho

výkone žalobcovi nebráni. Žalobca ako výlučný vlastník predmetných parciel je oprávnený vykonať
všetky nevyhnutné opatrenia smerujúce k ochrane svojho vlastníckeho práva. Je toho názoru, že
žalobca doposiaľ všetky mimosúdne prostriedky na ochranu svojho vlastníckeho práva nevyčerpal.
Písomnú komunikáciu, ktorou žalobca argumentuje svoju snahu spornú vec riešiť zmierlivou cestou,
nemožno na tento účel považovať za relevantnú, nakoľko sa netýkala parciel, ktoré tvoria predmet

tohto konania. Aj z tohto dôvodu je potrebné na podanú žalobu žalobcu nazerať ako na predčasnú
a nedôvodnú. Má za to, že v rozhodnutiach, ktoré žalobca predložil do konania sa súdy s otázkou
narušenia urbanistickej, ekologickej a estetickej funkcie dotknutého územia dostatočne a dôsledne
nevysporiadali.

7. Žalobca podaním zo dňa 25.7.2018 zobral žalobu v časti zaplatenia istiny 9.356,36 Eur späť a
žiadal súd, aby v tejto časti konanie zastavil. Čiastočné späťvzatie žaloby žalobca odôvodnil tým, že
si dal vyhotoviť súkromný znalecký posudok znalcom C. D. E. za účelom určenia výšky nájomného
za užívanie nehnuteľností, ktoré sú predmetom konania. Znaleckým posudkom C. D. E. bola určenápriemerná hodnota nájomného za rok 2015 na sumu 6,61 Eur / m2 a priemerná hodnota nájomného
za rok 2016 bola určená na sumu 7,- Eur / m2. Dlžné nájomné za obdobie od 1.4.2015 do 31.12.2015
činí sumu 897,30 Eur a za obdobie od 1.1.2016 do 31.3.2016 predstavuje sumu 316,74 Eur, spolu tak

sumu 1.214,04 Eur.

8.1 Žalobca elektronickým podaním zo dňa 6.3.2019 rozšíril žalobu o zákonné úroky z omeškania
vo výške 5% ročne zo sumy 1.214,04 Eur odo dňa 13.6.2017 do zaplatenia.
8.2 Súd prvej inštancie svojím uznesením zo dňa 21.3.2019 vydaným pod č.k. 34C/17/2017 - 183

pripustilnanávrhžalobcuvsúladesust.§139anasl.Civilnéhosporovéhoporiadku zmenužalobyvtom
znení, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.214,04 Eur titulom bezdôvodného obohatenia,
úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.214,04 Eur odo dňa 13.6.2017 do zaplatenia, a
trovy konania do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Predmetné rozhodnutie súdu prvej inštancie
nadobudlo právoplatnosť dňa 5.4.2019.

9. Súd prvej inštancie sa oboznámil s vyjadreniami strán sporu, s obsahom listinných dôkazov
predložených stranami sporu, súkromným znaleckým posudkom znalca C. D. E. č. 113/2018
predloženým do konania žalobcom, súkromným znaleckým posudkom znalca C. F. G. č. 23/2019
predloženým do konania žalovaným, výsluchom znalcov, kontrolným znaleckým posudkom znalkyne C.
D. H. č. 15/2020 a na základe vykonaného dokazovania svojím v poradí prvým rozsudkom zo dňa

6.5.2021 konanie v časti zaplatenia istiny 9.356,36 Eur zastavil (I. výrok rozsudku), zaviazal žalovaného
k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 1.214,04 Eur s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.214,04
Eur odo dňa 13.6.2017 do zaplatenia (II. výrok rozsudku) a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 % (III. výrok rozsudku).

10.1 Proti výroku II. a III. tohto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný, v ktorom namietal, že súd
prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a zároveň
napadnuté rozhodnutie vo vyššie uvedenom rozsahu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
(odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ Civilného sporového poriadku). Navrhol rozsudok
vo výroku II. a III. zrušiť a vec v tomto rozsahu vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

10.2 Žalovaný v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie predovšetkým vyjadril nesúhlas
s argumentáciou, že v prípade sporných pozemkov ide o pozemky, na ktorých sa nachádza verejné
priestranstvo. Podčiarkol, že legálna definícia pojmu verejné priestranstvo sa nachádza v ust. § 2b ods.
1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, podľa ktorého verejné priestranstvo je ulica, námestie,
park, trhovisko a iný priestor prístupný verejnosti bez obmedzenia, ktorý bez ohľadu na vlastnícke vzťahy

slúži na všeobecné užívanie, ak osobitný zákon neustanovuje inak.
10.3 Podľa názoru žalovaného výklad pojmu verejné priestranstvo, ktorý v odôvodnení napadnutého
rozsudku aplikoval súd vedie k neprijateľnému záveru, že za verejné priestranstvo sa považuje
nezastavaná časť akéhokoľvek neoploteného pozemku, na ktorý je objektívne možný vstup tretích
osôb, a teda v krajnom prípade by sa tak za verejné priestranstvo považoval napríklad aj pozemok

nachádzajúci sa v rámci oploteného dvora rodinného domu, za predpokladu, že by vlastník predmetného
pozemku takéto oplotenie odstránil a pozemok rozdrobil na samostatné parcely. Rovnako tak akákoľvek
trávnatá plocha, bežne vyskytujúca sa v blízkosti bytových domov, pokiaľ by spoluvlastníci takéhoto
pozemku (vlastníci bytov v priľahlom bytovom dome) tento pozemok rozdrobili na samostatné parcely.
Pri akceptácií výkladu, ktorý v odôvodnení napadnutého rozhodnutia použil súd prvej inštancie by sa

vlastníci, resp. spoluvlastníci takýchto pozemkov mohli voči obci úspešne domáhať finančnej náhrady,
čo rozhodne nebol zámer zákonodarcu pri vymedzení zákonnej definície predmetného pojmu uvedenej
v ust. § 2b zákona o obecnom zriadení.
10.4 Žalovaný ďalej argumentoval, že sporné pozemky nie sú verejným priestranstvom, keďže nie
sú určené „pre potreby všetkých, resp. na všeobecné užívanie každého obyvateľa, či návštevníka

mesta Košice. Z umiestnenia, veľkosti a tvaru každej zo sporných parciel je zrejmé, že tieto slúžia
obyvateľom bytového domu KOSIL so súpisným číslom 2336 (ďalej aj len „bytový dom“), ktorý je
vybudovaný na parcele C-KN č. XXXX o výmere 981 m2. Okolo budovy uvedeného bytového domu
sa nachádza bezprostredne priľahlý pozemok - parcela C-KN č. XXXX/XXX o výmere 2924 m2.
Obidva pozemky, parcely č. XXXX B. I. XXXX/XXX, sú spolu so stavbou bytového domu evidované

na Liste vlastníctva č. XXXXX, katastrálne územie A., pričom obidve tieto parcely sú v podielovom
spoluvlastníctve vlastníkov bytov v bytovom dome. Na bezprostredne priľahlej parcele č. XXXX/XXX sa
nachádzajú chodníky slúžiace na prístup k bytovému domu, ako aj zeleň priamo slúžiaca obyvateľom
bytového domu. Parcela č. XXXX/XXX je z východnej, severnej a západnej strany obkolesená priľahlýmiparkovacími miestami rozparcelovanými jednotlivo každá pre jedno motorové vozidlo, pričom parcely,
ktoré tvoria predmet tohto súdneho konania (ďalej aj „sporné parcely“ alebo „sporné pozemky“) sa
nachádzajú medzi jednotlivými parkovacími miestami, a to nasledovne: sporná parcela č. XXXX/XXX o

výmere 4 m2 sa nachádza medzi parkovacími miestami na parcelách č. XXXX/XXX B. I. XXXX/XXX,
obidve o výmere 14 m2, pričom parcela č. XXXX/XXX zapísaná na Liste vlastníctva č. XXXXX je vo
výlučnom vlastníctve F. D. - vlastníka viacerých bytov v bytovom dome a parcela č. XXXX/XXX zapísaná
na Liste vlastníctva č. XXXXX je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov E. J. a E. J.
- spoluvlastníkov viacerých bytov v bytovom dome, sporná parcela č. XXXX/XXX o výmere 66 m2 sa

nachádza medzi parkovacími miestami na parcelách č. XXXX/XXX o výmere 14 m2 a č. XXXX/XXX o
výmere13m2,pričomparcelač. XXXX/XXXzapísanánaListevlastníctvač.XXXXXjevbezpodielovom
spoluvlastníctve manželov H. K. a L. K. M. - spoluvlastníkov bytu v bytovom dome a parcela č.
XXXX/XXX zapísaná na Liste vlastníctva č. XXXXX je vo výlučnom vlastníctve F. D. - vlastníka viacerých
bytov v bytovom dome, sporná parcela č. XXXX/XXX o výmere 6 m2 sa nachádza medzi parkovacími
miestami na parcelách č. XXXX/XXX B. I. XXXX/XXX obidve o výmere 14 m2, pričom parcela č. XXXX/

XXX zapísaná na Liste vlastníctva č. XXXXX je vo výlučnom vlastníctve F. D. - vlastníka viacerých bytov
v bytovom dome a parcela č. XXXX/XXX zapísaná na Liste vlastníctva č. XXXXX je v bezpodielovom
spoluvlastníctve manželov E. J. a E. J. - spoluvlastníkov viacerých bytov v bytovom dome, sporná
parcela č. XXXX/XXX o výmere 10 m2 sa nachádza medzi parkovacími miestami na parcelách
č. XXXX/XXX B. I. XXXX/XXX obidve o výmere 13 m2, pričom parcela č. XXXX/XXX zapísaná na Liste

vlastníctva č. XXXXX je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov E. N. a O. N. - spoluvlastníkov
bytuvbytovomdomeaparcelač.XXXX/XXXzapísanánaListevlastníctvač.XXXXXjevbezpodielovom
spoluvlastníctve manželov M. N. a G. N., sporná parcela č. XXXX/XXX o výmere 81 m2 sa nachádza
medziparkovacímimiestamina parceláchč.XXXX/XXXB.I.XXXX/XXXobidveovýmere14m2,pričom
parcela č. XXXX/XXX zapísaná na Liste vlastníctva č. XXXXX je vo výlučnom vlastníctve spoločnosti

L.E.F., spol. s.r.o., ktorej jediným konateľom je C. D. N., F. - spoluvlastníčka bytu v bytovom dome a
parcela č. XXXX/XXX zapísaná na Liste vlastníctva č. XXXXX je v bezpodielovom spoluvlastníctve
manželov F. M. a L. M. - spoluvlastníkov viacerých bytov v bytovom dome, sporná parcela XXXX/XXX
o výmere 14 m2 sa nachádza medzi parkovacím miestom na parcele č. XXXX/XXX o výmere 14 m2
a parcelou č. XXXX/XXX, pričom parcela č. XXXX/XXX zapísaná na Liste vlastníctva. č. 16244

je vo výlučnom vlastníctve žalobcu.
10.5 Podľa názoru žalovaného vyššie špecifikované vlastnícke vzťahy k pozemkom (parkovacím
miestam) bezprostredne priľahlým k sporným pozemkom jednoznačne preukazujú, ktoré konkrétne
osoby sporné pozemky užívajú. Žalovaný zdôraznil, že sú nimi predovšetkým vlastníci a spoluvlastníci
priľahlých parkovacích miest, ako aj obyvatelia bytového domu KOSIL. Uviedol, že v prípade pozemkov,

ktoré sú predmetom tohto konania ide o priľahlé pozemky k bytovému domu KOSIL, nachádzajúceho sa
na parcele registra C-KN č. XXXX, k. ú. A.. Z umiestnenia a charakteru daných pozemkov je zrejmé,
že tieto slúžia na spoločné užívanie vlastníkov bytov a slúžia výlučne tomuto bytovému domu. Sporné
pozemky v teréne tvoria jeden celok s parcelou registra C-KN č. XXXX/XXX, ktorá bezprostredné susedí
s uvedeným bytovým domom, a ktorej využitie je totožné s využitím sporných pozemkov.

10.6 Žalovanému preto nie je zrejmé, prečo žalobca (ako pôvodný vlastník) pri prevode vlastníctva k
jednotlivým bytom, ako aj k spoločným častiam a zariadeniam bytového domu a k priľahlému pozemku,
nepreviedol na terajších vlastníkov aj vlastníctvo k sporným pozemkom.
10.7 Ďalej žalovaný tvrdil, že z údajov katastrálnej mapy je taktiež zrejmé, že časť chodníka
nachádzajúceho sa na spornej parcele č. XXXX/XXX je pokračovaním chodníka vedúceho priamo od

vchodu do bytového domu, čo len upevňuje argumentáciu žalovaného.
10.8 Žalovaný podčiarkol argumentáciu, že nehnuteľnosti uvedené v žalobnom návrhu nadobudla
spoločne s ďalšími nehnuteľnosťami, ktoré sú uvedené na Liste vlastníctva č. XXXXX,
katastrálne územie A., resp. na Liste vlastníctva č. XXXXX, katastrálne územie Terasa sesterská
spoločnosť HOTEL KOHAL s.r.o. (neskôr v likvidácii), ktorej spoločníkmi a konateľmi boli spoločníci

a konatelia žalobcu. Neskôr boli tieto pozemky prevedené na žalobcu. Kúpa predmetných nehnuteľností
bola pritom podmienkou pre odkúpenie budovy Ferrocentra a bývalého hotela KOSIL. Z vyjadrenia
žalobcu podľa názoru žalovaného vyplýva, že žalobca nadobudol sporné pozemky spoločne s budovou
súčasného bytového domu KOSIL, s priľahlým pozemkom - parcelou č. XXXX/XXX, ako aj s priľahlým
parkoviskom, pod ktorým boli vytvorené samostatné parcely zodpovedajúce jednotlivým parkovacím

miestam. Vlastnícke právo k budove bytového domu KOSIL, resp. k jednotlivým bytom, ako aj k parcele
č. XXXX/XXX a k jednotlivým parkovacím miestam žalobca následne postupne previedol na tretie
osoby. Keďže sporné pozemky tvoria s parcelou č. XXXX/XXX v teréne jeden funkčný celok
(zatrávnená plocha, na ktorej sa nachádza prístupový chodník k priľahlému bytovému domu) ničnebránilo žalobcovi podľa žalovaného sporné parcely sceliť s parcelou č. XXXX/XXX a vlastnícke právo
k takto sceleným parcelám, ako jednému homogénnemu pozemku, previesť na tretie osoby - vlastníkov
priľahlého bytového domu. Napriek tomu, že tak žalobca neurobil je podľa názoru žalovaného potrebné

na sporné pozemky nahliadať ako na pozemky priľahlé k bytovému domu KOSIL.
10.9 V tejto súvislosti žalovaný citoval znenie ust. § 2 ods. 6 zákona č. č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve
bytov a nebytových priestorov, podľa ktorého spoločnými časťami domu a príslušenstvom domu,
ktoré sú určené na spoločné užívanie a slúžia výlučne tomuto domu a pritom nie sú stavebnou súčasťou
domu (ďalej len „príslušenstvo“), sa na účely tohto zákona rozumejú oplotené záhrady a stavby, najmä

oplotenia, prístrešky a oplotené nádvoria, ktoré sa nachádzajú na pozemku patriacom k domu (ďalej len
„priľahlý pozemok“) a akcentoval, že je nesporné, že tak na parcele č. XXXX/XXX, ako aj na
sporných parcelách sa nachádzajú stavby, zariadenia a zeleň patriaca k tomuto bytovému domu.
10.10 Na tomto mieste žalovaný poukázal na skutočnosť, že súd prvej inštancie sa uvedenou
argumentáciou, spočívajúcou v klasifikácií sporných pozemkov ako priľahlých k bytovému domu, v
odôvodnení napadnutého rozhodnutia vôbec nezaoberal.

11. Krajský súd Košice svojím uznesením zo dňa 31.10.2022 vydaným pod sp.zn. 5Co/128/2021
vyhovel odvolaniu žalovaného a zrušil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. a III. a vec v
rozsahu zrušenia vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. Uložil súdu prvej
inštancieodstrániťnedostatkydoterajšiehorozhodovaniaaopätovnerozhodnúťožalobcomuplatnenom

peňažnom nároku (v jeho zostávajúcej časti) s prihliadnutím na všetky v spore predložené a označené
dôkazy a rozhodnutie odôvodniť v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku a
ustálenými zásadami súdnej praxe tak, aby z odôvodnenia rozhodnutia bol nepochybný dôvod vzniku
tvrdenej peňažnej pohľadávky, ako aj právne závery, ktoré vyvodil súd prvej inštancie zo zisteného
skutkovéhostavu,obsahomktoréhobudújasnéazrozumiteľnéodpovedenavšetkyprávne askutkovo

relevantné otázky, vrátane námietok žalovaného (i žalobcu) v priebehu tohto odvolacieho konania.
Odvolací súd zdôraznil, že je potrebné mať pritom na zreteli, že inštitút verejného priestranstva je jedným
z druhov verejnoprávneho obmedzenia vlastníckeho práva. Aby bolo možné učiniť záver, že určitý
priestor (pozemok či jeho časť) je ex lege verejným priestranstvom, je nutné naplniť všetky jeho znaky.
Prvým znakom verejného priestranstva je existencia určitého priestoru (pozemku či jeho časti), ktorý je

prístupný každému bez obmedzenia. O verejné priestranstvo sa nejedná v prípade, kedy všeobecnému
(verejnému) užívaniu bráni faktická prekážka, najmä plot, zátarasy a pod., z ktorých možno dovodiť
vôľu vlastníka, že daný priestor nie je prístupný každému bez ďalšieho. Druhým znakom verejného
priestranstva je existencia určitého, verejne prospešného účelu, ku ktorému verejné priestranstvo slúži.
Jedná sa o účel dopravný (ulice, chodníky, cesty), hospodársky (námestie, tržnice), či o účel rekreačný

(verejná zeleň, parky). Pokiaľ určitý priestor takýto účel plniť nebude, nepôjde o verejné priestranstvo.

12. Po vrátení veci odvolacím krajským súdom na opätovné prejednanie a rozhodnutie súd vyzval strany
sporu na označenie a predloženie návrhov na vykonanie ďalšieho dokazovania.

13. Žalobca podaním zo dňa 10.3.2023 navrhol vykonať dokazovanie obhliadkou na mieste samom,
fotodokumentáciou nachádzajúcou sa v prílohe znaleckých posudkov znalcov C. D. E., C. D. H.
založených v súdnom spise, kópiami z katastrálnej mapy katastrálneho územia A. z aplikácie Mapový
klient ZBGIS Úradu geodézie, kartografie, katastra Slovenskej republiky týkajúcich sa sporných parciel.

14. Žalovaný zotrval na svojej doposiaľ prezentovanej skutkovej a právnej argumentácii. Doplnil, že
predpokladá, že sporné parcely č. XXXX/XXX – XXX v minulosti tvorili jednu spoločnú parcelu s parcelou
č. 2932/135. Uviedol, že za účelom preukázania tejto skutočnosti preto požiadal Okresný úrad Košice,
katastrálny odbor o poskytnutie kópií geometrických plánov zapísaných na Liste vlastníctva č. XXXXX,
ktorý po jeho obdržaní doručí súdu. Zastáva názor, že pokiaľ sporné parcely č. XXXX/XXX – XXX B. F.

I. XXXX/XXX tvorili v minulosti jednu spoločnú parcelu, ktorá bola následne formálne rozdelená na
základe podnetu žalobcu, prípadne jeho právneho predchodcu, nič to nemení na skutočnosti, že sporné
parcely č. XXXX/XXX – 143 sú aj naďalej priľahlými pozemkami k bytovému domu so súpisným číslom
XXXX. Uplatnenie nároku žalobcu na finančnú náhradu za takto odčlenené pozemky, ktoré pôvodne
aj formálne tvorili jeden spoločný priľahlý pozemok k bytovému domu so súpisným číslom 2336, by

podľa žalovaného bolo potrebné považovať za nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi. Uvedené
podľa žalovaného osobitne platí v prípade, ak takýto stav, t.j. rozdrobenie priľahlého pozemku bez
zmeny jeho ďalšieho funkčného využitia, spôsobil sám žalobca, prípadne jeho právny predchodca, od
ktorého žalobca predmetné nehnuteľnosti odkúpil. Nesúhlasí s argumentáciou žalobcu, že v danomprípade ide o verejné priestranstvo. Podotkol, že budova bývalého Spoločenského pavilónu VSŽ a k nej
prislúchajúce tri bytové domy, vrátane okolitých parkovísk a účelových komunikácií, mala už v prvej
polovici deväťdesiatych rokov minulého storočia súkromný charakter, ktorý v danej lokalite pretrváva

dodnes. Doplnil, že hoc v uplynulých desaťročiach dochádzalo k viacerým prevodom vlastníckych práv
k stavbám a pozemkom nachádzajúcim sa v danej lokalite, tieto nehnuteľnosti nikdy nepatrili do jeho
majetku, a ani do jeho správy.

15. Žalobca v podaní zo dňa 9.6.2023 okrem iného uviedol, že tvrdenia žalovaného nijakým spôsobom

nepopierajú resp. nevyvracajú opodstatnenosť jeho nároku uplatneného v tomto konaní. Žalobca
k tvrdeniu žalovaného, že sporné parcely XXXX/XXX – XXX, zapísané na Liste vlastníctva č. XXXXX
bezprostredne susedia s parcelou č. XXXX/XXX (priľahlou k bytovému domu so súpisným číslom 2336),
majú rovnaký spôsob využitia ako parcela č. XXXX/XXX, nachádzajú sa medzi parkovacími miestami
patriacimi vlastníkom, resp. spoluvlastníkom bytov v priľahlom bytovom dome, sú určené na spoločné
užívanie obyvateľov bytového domu so súpisným číslom 2336 a slúžia tomuto domu, uviedol, že

predmetné tvrdenie je nielen nepravdivé, ale taktiež aj absolútne nelogické. Dal do pozornosti, že ak
z katastrálnej mapy, resp. z Listu vlastníctva č. XXXXX je jednoznačne zrejmé, že priľahlým pozemkom
k bytovému domu so súpisným číslom XXXX, ktorý sa nachádza na parcele č. XXXX je parcela č. XXXX/
XXX,aletaktiežajto,že to,žesanachádzanačastispornýchpozemkovchodník,ktorýjepokračovaním
chodníka, vedúceho k vchodu do bytového domu, resp. že tieto pozemky sa nachádzajú medzi

parkovacími miestami, to však ešte neznamená (tak, ako sa to snaží absolútne nelogicky prezentovať
žalovaný), že sporné pozemky sú určené údajne výlučne len k užívaniu vlastníkom parkovacích miest,
resp. obyvateľom bytového domu so súpisným číslom XXXX. Má za to, že sporné pozemky sú užívané
nielen vlastníkmi parkovacích miest a obyvateľmi bytového domu so súpisným číslom XXXX, ale taktiež
aj ostatnými obyvateľmi žalovaného, resp. inými osobami, ktoré po nich voľne prechádzajú. Doplnil,

že to, že vlastníci niektorých parkovacích miest (nie všetkých – napr. vlastníci parcely č. XXXX/XXX,
vlastník parcely č. XXXX/XXX nie sú vlastníkmi ani jedného z bytov v bytovom dome súpisné číslo 2336)
sú zároveň vlastníkmi bytov v bytovom dome so súpisným číslom 2336 samo o sebe nespôsobuje, že
susedné pozemky (parcely) sú určené na užívanie bytovému domu, t.j. vlastníkom bytov v bytovom
dome. Za nesprávne považuje tvrdenie žalovaného, podľa ktorého sa pozemky evidované na Liste

vlastníctva č. XXXXX majú posudzovať ako priľahlé pozemky (v zmysle ust. § 2 ods. 6 zákona č.
182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov) k bytovému domu so súpisným číslom XXXX.
VtejtosúvislostižalobcadaldopozornostiprávnynázorvyslovenývrozsudkuKrajskéhosúduBratislava
zo dňa 24.8.2021 vydanom pod sp.zn. 2S/106/2018.

16. Žalobca na pojednávaní súdu prostredníctvom svojho zástupcu v rámci jeho záverečnej reči
poukázal, že na sporných pozemkoch sa nachádza trávnatý porast, dokonca aj dreviny, čo je zeleň,
ktorá má zásadný vplyv na stav a kvalitu životného prostredia v meste. Hoc prevažne je to len trávnik, ale
tento trávnik má podľa žalobcu vplyv na zvýšenie vlhkosti, zadržiavania vody, znižovanie prehrievania
vzduchu atď. a v neposlednom rade spĺňa zeleň aj estetickú funkciu, pretože zeleň má pozitívny vplyv na

človeka a na jeho vnemy. Doplnil že v prípade, ak by bolo na týchto miestach nejaké rumovisko, určite
by to malo negatívny vplyv na človeka, to znamená, že zeleň plní aj rekreačnú funkciu. Uviedol, že
pokiaľ ide o susediace parcely, na ktorých sú vybudované parkovacie miesta, ktoré sú vo vlastníctve
súkromných osôb, nebolo tomu tak vždy. Tieto parkovacie miesta boli všeobecne užívané verejnosťou,
nakoľko v blízkosti sa nachádza Spoločenský pavilón, ktorý je budovou, kde sa uskutočňujú verejné

kultúrne podujatia, ďalej sa tam nachádza Základná škola Bernolákova.

17. Žalovaný v rámci záverečného prednesu netrval na doposiaľ prezentovanej právnej argumentácii, že
na daný prípad je potrebné aplikovať ust. § 4 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 66/2009 Z.z., a že zo zákona
mu ako oprávnenému vzniklo vecné bremeno, za vznik ktorého si žalobca mohol a mal uplatňovať

iba jednorazovú finančnú náhradu, ktorá je vzhľadom k dátumu účinnosti zákona č. 66/2009 Z.z. už
premlčaná v zákonom stanovenej dobe, ktorá uplynula dňa 1.7.2012. Je však toho názoru, že v prípade
žalovaných pozemkov ide o pozemky, na ktorých sa nenachádza verejné priestranstvo. Žalovaný
nerozporoval, že na týchto pozemkoch sa nachádza trávnatý povrch aj dreviny, avšak má za to, že tento
trávnatý povrch ako aj dreviny sú vo vlastníctve vlastníka pozemku, teda žalobcu, ktorý tieto pozemky

nadobudol kúpnou zmluvou a stal sa vlastníkom aj zelene nachádzajúcej sa na týchto pozemkoch.
Z vykonanej obhliadky podľa názoru žalovaného nepochybne vyplýva, že tieto parcely tvoria jednotný
ucelený celok s parcelou č. XXXX/XXX, pričom táto priľahlá parcela je v podielovom spoluvlastníctve
vlastníkov bytov tohto bytového domu, a preto podľa jeho názoru nie je dôvod na sporné pozemkynahliadať odlišne ako na parcelu XXXX/XXX. Konštatoval, že na tejto parcele sa nachádzajú prístupové
chodníky bytového domu, ktoré plynule prechádzajú aj na niektoré sporné parcely, čo nepochybne
potvrdzuje, že takého sporné parcely slúžia obyvateľom tohto bytového domu. Pokiaľ ide o skutočnosť,

že tieto pozemky nie sú oplotené, toto podľa jeho názoru nemá význam pre rozhodnutie v prospech
žalobcu, nakoľko rovnako tak aj v prípade predzáhradky rodinného domu nachádzajúceho v obci, ktorá
nie je oplotená, na ktorej sa nachádza zeleň, prípadne dreviny, príp. okrasné kvetiny, taktiež možno
konštatovať, že plní estetickú funkciu, plní funkciu vo vzťahu k životnému prostrediu, avšak v žiadnom
prípade by nebolo možné priznať vlastníkovi tejto predzáhradky nárok vo vzťahu k obci o finančnú

náhradu len z tohto dôvodu.

18. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s vyjadreniami strán sporu, s
obsahom listinných dôkazov predložených stranami sporu, súkromným znaleckým posudkom znalca C.
D. E. č. 113/2018 predloženým do konania žalobcom, súkromným znaleckým posudkom znalca C. F. G.
č. 23/2019 predloženým do konania žalovaným, výsluchom znalcov, kontrolným znaleckým posudkom

znalkyne C. D. H. č. 15/2020 a po vrátení veci Krajským súdom v Košiciach na opätovné prejednanie
a rozhodnutie aj vykonaním obhliadky na mieste samom a zistil tento skutkový stav veci:

19. V konaní nebolo sporné, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v
Košiciach, evidovaných katastrálnym odborom Okresného úradu Košice na Liste vlastníctva č. XXXXX

pre katastrálne územie A., a to pozemku registra C-KN par. č. XXXX/XXX - ostatné plochy vo výmere 4
m2,pozemkuregistraC-KNpar.č.XXXX/XXX-ostatnéplochyvovýmere66m2,pozemkuregistraC-KN
par. č. XXXX/XXX - ostatné plochy vo výmere 6 m2, pozemku registra C-KN par. č. XXXX/XXX - ostatné
plochy vo výmere 10 m2, pozemku registra C-KN par. č. XXXX/XXX - ostatné plochy vo výmere 81 m2,
pozemku registra C-KN par. č. XXXX/XXX - ostatné plochy vo výmere 14 m2. V časti A: Majetková

podstata na Liste vlastníctva č. XXXXX je ako spôsob využívania pozemkov uvedené, že ide o pozemky,
na ktorých je okrasná záhrada, uličná a sídlisková zeleň, park a iná funkčná zeleň a lesný pozemok na
rekreačné a poľovnícke využívanie.

20. Žalobca v rámci procesného útoku a na preukázanie svojho nároku predložil do konania dotknutý

list vlastníctva, výzvy adresované žalovanému týkajúce sa zámeny pozemkov a súkromný znalecký
posudok C. D. E..

21.1 Zo vzájomnej korešpondencie strán sporu vyplýva skutočnosť, že žalobca spoločnosť HOTEL
KOHAL s.r.o., ktorej spoločníkmi a konateľmi boli spoločníci a konatelia žalobcu, ale aj samotný žalobca

sa pred podaním žaloby na súd pokúšali so žalovaným dohodnúť na výmene pozemkov nachádzajúcich
sa na Liste vlastníctva č. XXXXX pre katastrálne územie A., a to pozemku registra C-KN par. č. XXXX/
XXX, F. I. XXXX/X, F. I. XXXX/XXX, F. I. XXXX/XXX, F. I. XXXX/XXX, F. I. XXXX/XXX, F. I. XXXX/
XXX B. P. L. H. I. XXXXX F. I. XXXX/XXX (čl. 63 spisu.) Výzvou žalobcu zo dňa 16.12.2015 vyzval
žalobca žalovaného na usporiadanie vlastníckych a užívacích vzťahov k pozemku zapísaným na vyššie

uvedenom Liste vlastníctva č. XXXXX (čl. 64 a 65 spisu.)
21.2 Z odpovede Magistrátu mesta Košice zo dňa 21.5.2009 (čl. 62 spisu) vyplýva skutočnosť, že porada
primátora mesta na svojom zasadnutí dňa 6.10.2008 neodporučila zámenu pozemku registra registra
„C-KN" par. č. XXXX/XXX evidovanom na Liste vlastníctva č. XXXXX (čl. 60.)

22. Zo žalobcom predloženého znaleckého posudku č. 113/2018 znalca C. D. E. vyplýva, že všeobecnú
hodnotu nájmu sporných pozemkov stanovil znalec porovnávacou metódou ako aj metódou výpočtu na
báze hodnoty pozemku. V znaleckom posudku znalec vychádzal z nájomných zmlúv uzatvorených v
sledovanom období na prenájom pozemku druhu „zastavané plochy a nádvoria“, zastavaných prevažne
stavbami garáží, ale aj stánkom, rampou, teda na stavebné pozemky. Ohodnocované pozemky boli

druhu „Ostatná plocha“, v sledovanom období boli využívané ako verejná zeleň. Obmedzenie vo
využiteľnosti vo vzťahu k hodnoteným pozemkom znalec zohľadnil vo fyzickom faktore porovnávania
zrážkou vo výške od 5 do 35%. Znalec stanovil všeobecnú hodnotu nájmu predmetných pozemkov
v závere znaleckého posudku v roku 2015 na úrovni 6,61 - Eur/m2/rok, čo predstavuje spolu sumu
1.196,41 Eur za rok, v roku 2016 na úrovni 7,00 - Eur/m2/rok, čo predstavuje spolu sumu 1.267,- Eur za

rok, v roku 2017 na úrovni 6,83 - Eur/m2/rok, čo predstavuje spolu sumu 1.236,23 Eur za rok. Celkovú
všeobecnú hodnotu nájmu pozemkov v období rokov 2015,2016 a v roku 2017 stanovil znalec C. D. E.
vo výške 3.700,- Eur (čl. 99 spisu.) Čo sa týka použitej metódy výpočtom na báze hodnoty pozemku,túto znalec v závere znaleckého posudku nevybral za vhodnú, pričom touto metódou stanovil všeobecnú
hodnotu nájmu pozemkov vo výške 3.733,31 Eur.

23. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 17.8.2018 k znaleckému posudku C. D. E. uviedol, že s jeho závermi
sa nestotožňuje. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že znalec pri zdôvodňovaní jednotlivých faktorov
polohovej diferenciácie ohodnotil koeficient povyšujúcich faktorov daných pozemkov, ako pozemky
s výrazne zvýšeným záujmom o kúpu, na základe čoho danému koeficientu priradil hodnotu 1,70 za
rok 2015 a hodnotu 1,80 za rok 2016. Z obsahu vyjadrenia žalobcu zo dňa 20.7.2017 pritom vyplýva,

že žalobca sa niekoľkokrát pokúsil o vysporiadanie sporných pozemkov formou ich zámeny, prípadne
formou ich predaja žalovanému. Nikdy však neprejavil záujem o nadobudnutie vlastníckeho práva k
daným pozemkom. Z vyjadrenia žalobcu je zrejmé, že sa prakticky od roku 2007 opakovane pokúšal
o odplatný prevod svojho vlastníckeho práva k sporným pozemkom, avšak do dnešného dňa sa mu
to nepodarilo. Z uvedeného je podľa jeho názoru možné vyvodiť jediný záver, a to, že záujem o kúpu
sporných nehnuteľností je vo všeobecnosti minimálny. Zastáva názor, že evidentný nezáujem o kúpu, či

prenájom dotknutých parciel je spôsobený jednak umiestnením daných parciel (parcely sa nachádzajú
medzi parkovacími miestami a na úrovni zákrut priľahlých cestných telies), ich výmerou (6 parciel
o rozlohe od 4 m2 do 81 m2), ako aj ich tvarom, pričom žiadne z uvedených parciel vzájomne
bezprostredne nesusedia; parcely sú od seba vzdialené minimálne niekoľko metrov. V nadväznosti
na vyššie uvedené skutočnosti je až zarážajúce, že znalec v rámci výpočtu všeobecnej hodnoty

nájmu stanovil obdobie predpokladanej návratnosti investície na dobu 15 rokov. Takto stanovené
obdobie návratnosti investície podľa jeho názoru neobstojí, nakoľko nijako nezohľadňuje súvisiace
ekonomické, polohové a fyzické faktory. Sám znalec pritom vo svojom posudku konštatuje, že využitie
ohodnocovaných pozemkov na iný účel ako terajší, nie je vzhľadom na geometrický tvar pozemkov
predpokladané.Predpokladznalca,podľaktoréhojemožnéaspoňčasťpozemkovvyužiťakoparkovacie

státie je mylný, keďže v prípade parciel č. XXXX/XXX B. I. XXXX/XXX sa jedná o pozemky, ktoré sa
nachádzajú na úrovni zákrut priľahlých cestných telies. Umožnením parkovania na daných parcelách by
hrozilo narušenie bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky na danom úseku. Na parcele č. XXXX/XXX
nie je vzhľadom na jej tvar a rozmery možné vytvoriť nové parkovacie miesto.

24. Podľa znaleckého posudku znalca C. F. G. č. 23/2019 predloženého do konania žalovaným, je
porovnávacia metóda v danej veci v rámci znaleckého dokazovania nepoužiteľná z dôvodu nedostatku
vhodných podkladov na porovnávanie. Všeobecnú hodnotu nájmu pozemkov stanovil znalec C. F. G.
metódou výpočtu na báze hodnoty pozemku v roku 2015 na úrovni 2,364 - Eur/m2/rok, čo predstavuje
spolu sumu 427,88 Eur za rok, v roku 2016 na úrovni 2,473 - Eur/m2/rok, čo predstavuje spolu sumu

447,61 Eur za rok a v roku 2017 na úrovni 2,565 - Eur/m2/rok, čo predstavuje spolu sumu 464,27 Eur
za rok, spolu tak sumu 1.339,76 Eur, zaokrúhlene sumu 1.340,- Eur (čl.196 spisu.)

25. Žalobca v podaní zo dňa 26.6.2019 vyjadril svoj nesúhlas so závermi znaleckého posudku C. F.
G.. Poukázal najmä na zásadné odlišné závery znalcov týkajúcich sa určenia nájmu sporných parciel.

Z porovnania obsahu predložených znaleckých posudkov vyplýva, že tieto vychádzajú z rozdielnej
všeobecnej hodnoty nájmu sporných parciel, nakoľko znalec C. F. G. v znaleckom posudku č. 23/2019
uvádza hodnotu nájmu sporných parciel za rok 2015 vo výške 2,364 Eur/m2/rok, za rok 2016 vo výške
2,473 Eur/m2/rok, čo je o viac ako 50% nižšia ako hodnota nájmu za uvedené roky určená znaleckým
posudkom č. 113/2018 vypracovaným C. D. E..

26.1 Vzhľadom na skutočnosť, že menovaní znalci v znaleckých posudkoch dospeli k
diametrálne odlišným záverom, súd vypočul znalcov na pojednávaní za účelom odstránenia rozporov
v ich znaleckých posudkoch.
26.2 Obaja znalci na pojednávaní zotrvali na záveroch uvedených vo svojich znaleckých posudkoch, a

preto súd nariadil vo veci kontrolné znalecké dokazovanie znalkyňou C. D. H. na určenie všeobecnej
hodnoty nájmu pozemkov s tým, aby sa znalkyňa tiež vyjadrila ku správnosti záverov súkromných
znaleckých posudkov, ktoré boli v konaní predložené stranami sporu, uviedla, ktorá z použitých metód
je vhodnejšia v danom prípade na určenie všeobecnej hodnoty nájmu pozemkov a z akých dôvodov,
a aby sa vyjadrila, ktorý zo znaleckých posudkov predložených stranami sporu určil správne hodnotu

nájmu sporných parciel a z akého dôvodu resp. aby sa vyjadrila k možnosti aplikácie použitých metód
na daný prípad.26.3 Znalkyňa C. D. H. v kontrolnom znaleckom posudku č.15/2020 na otázku ktorá z použitých metód
je vhodnejšia v danom prípade na určenie všeobecnej hodnoty nájmu pozemkov a z akých dôvodov
uviedla, že na určenie všeobecnej hodnoty nájmu sporových parciel pre obdobie rokov 2015, 2016 a

2017 je v zmysle platnej metodiky možné použiť porovnávaciu metódu alebo metódu výpočtom na báze
hodnoty pozemku. Výber vhodnej metódy je na úsudku a zvážení znalca. Ako popisuje literatúra pre
znalcov, najreálnejšie priblíženie sa k všeobecnej cene nájmu, dosiahnuteľnej na trhu s nehnuteľnosťami
v Slovenskej republike, je možné porovnávacou metódou (priame porovnanie), ktorá je najpresnejšia a v
zmysle metodiky je primárnou metódou. Nevyhnutnou podmienkou jej použitia je však dostatočný počet

vhodných podkladov - informácii o realizovaných alebo ponukových cenách nájmov porovnateľných
nehnuteľnosti v danom mieste a čase. Stanovenie všeobecnej hodnoty nájmu sporových parciel pre
minulé obdobia je možné aj metódou výpočtu na báze hodnoty pozemku. Jednou zo vstupných veličín,
ktoré sa dosadzujú do vzorca pre stanovenie všeobecnej hodnoty nájmu pozemku, je všeobecná
hodnota pozemku na mernú jednotku, ktorú je v danom prípade najvhodnejšie stanoviť porovnaním (v
prípade dostatočného množstva porovnateľných údajov). Použitie metódy polohovej diferenciácie cez

povyšujúce koeficienty v danom prípade teoreticky aj metodicky zlyháva.
26.4 Na otázku súdu, ktorý zo znaleckých posudkov predložených stranami sporu určil správne hodnotu
nájmu sporných parciel a z akého dôvodu, znalkyňa uviedla, že veľmi blízkym výsledným hodnotám
nájmu sporových pozemkov pre roky 2015, 2016 a rok 2017, ktoré určila vo svojom znaleckom posudku,
dospel znalec C. D. E. v znaleckom posudku č. 113/2018 pri použití porovnávacej metódy, ktorú znalec

C. D. E. zvolil v závere posudku za vhodnú.
26.5 Znalkyňa v znaleckom posudku uviedla, že pri stanovení všeobecnej hodnoty nájmu sporových
pozemkov pre sledované obdobie použila porovnávaciu metódu, pri ktorej vychádzala z realizovaných
nájomných zmlúv za porovnateľné pozemky rovnakého druhu, rovnakého využívania, podobných
výmer ako ohodnocované pozemky, umiestnených v rovnakom katastrálnom území, ako ohodnocované

pozemky, ktoré boli uzatvorené v sledovanom období, Takéto zmluvy sú podľa jej úsudku najviac vhodné
pre porovnávanie, pri objektivizácii vyžadujú najmenej úprav pomocou zrážok alebo koeficientov.
26.6 Všeobecnú hodnotu nájmu predmetných pozemkov stanovila znalkyňa C. D. H. v roku 2015 u
pozemkov s vecným bremenom na úrovni 5,49 - Eur/m2, čo predstavuje spolu sumu 384, 30 Eur.
V roku 2015 u pozemkov bez zaťaženia vecným bremenom znalkyňa stanovila na úrovni 7,86 Eur/

m2, čo predstavuje spolu sumu 872, 46 Eur, teda v roku 2015 stanovila znalkyňa všeobecnú hodnotu
nájmu posudzovaných pozemkov vo výške 1 256,76 Eur. V roku 2016 u pozemkov s vecným
bremenom znalkyňa stanovila všeobecnú hodnotu nájmu na úrovni 5,40 - Eur/m2, čo predstavuje spolu
378,00 Eur, v roku 2016 u pozemkov bez zaťaženia vecným bremenom stanovila znalkyňa všeobecnú
hodnotu nájmu na úrovni 7,72 Eur/m2, čo predstavuje spolu sumu 856,92 Eur. V roku 2016 stanovila

znalkyňa všeobecnú hodnotu nájmu predmetných pozemkov vo výške 1 234,92 Eur. V roku 2017 u
pozemkov s vecným bremenom znalkyňa stanovila všeobecnú hodnotu nájmu na úrovni 5,37 - Eur/
m2, čo predstavuje spolu sumu 375,90 Eur. V roku 2017 u pozemkov bez zaťaženia vecným bremenom
na úrovni 7,68 - Eur/m2, čo predstavuje spolu 856,48 Eur. V roku 2017 znalkyňa stanovila všeobecnú
hodnotu nájmu pozemkov vo výške 1 228,38 Eur. Celkovú všeobecnú hodnotu nájmu predmetných

pozemkov v sledovanom období rokov 2015, 2016 a 2017 stanovila znalkyňa v kontrolnom znaleckom
posudku na úrovni 3 720,- Eur (čl. 314 spisu.)
26.7 Znalkyňa v prípade znaleckého posudku č. 113/2018 znalca C. D. E. poukázala na niekoľko
chýb, ktorých sa znalec v znaleckom posudku dopustil. Všeobecne znalkyňa uviedla, že najreálnejšou
metódou priblíženia sa k všeobecnej cene nájmu je použitie porovnávacej metódy (priame porovnanie),

ktorá metóda je najpresnejšia a v zmysle metodiky je primárnou metódou. Znalec C. D. E. túto metódu
vybral v závere znaleckého posudku za vhodnú. Znalec dospel k podobným výsledkom ako ona vo
svojom znaleckom posudku, aj keď vychádzal z iných nájomných zmlúv (uzatvorených prevažne na
pozemky pod stavbami) a pri porovnaní použil iný prístup (znalkyňa C. D. H. porovnávala osobitne
pozemky s vecným bremenom a pozemky bez vecného bremena.) Podľa znalkyne C. D. H. chyby

znalca C. D. E. v znaleckom posudku spočívali v tom, že použil na stanovenie všeobecnej hodnoty
pozemkov, ako vstupnej veličiny pre stanovenie všeobecnej hodnoty nájmu, nesprávnu vyhlášku č.
213/2017 Z. z., ktorou sa mení vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 492/2004
Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov. Znalcom použitá vyhláška
č. 213/2017 Z. z. nadobudla účinnosť dňa 1.9.2017, nebola teda platná v sledovaných rokoch 2015

a 2016 a v roku 2017 platila iba posledné štyri mesiace roka. Správne mala byť použitá vyhláška č.
254/2010Z.z.,ktorousamenívyhláškaMinisterstvaspravodlivostiSlovenskejrepublikyč.492/2004Z.z.
o stanovení všeobecnej hodnoty majetku, ktorá bola účinná odo dňa 1.7.2010 a platila až do 31.8.2017.
Použitie nesprávnej vyhlášky znalcom malo dopad na stanovenie všeobecnej hodnoty pozemkoviba metódou polohovej diferenciácie, nakoľko novelou č. 213/2017 Z.z. došlo k zmene čiastkových
koeficientov polohovej diferenciácie, ktorými je upravovaná východisková hodnota pozemkov. Pri
stanovení všeobecnej hodnoty pozemkov metódou polohovej diferenciácie znalec v koeficiente

povyšujúcich faktorov zohľadnil rast cien pozemkov od roku 2015 do roku 2017 o hodnotu 10% ročne,
pričom tento údaj nijako nezdôvodnil. Podľa jej názoru nárast cien pozemkov ročne o 10% by znamenal
málo pravdepodobný 100% nárast po desiatich rokoch. Do vzorca pre výpočet všeobecnej hodnoty
nájmu pozemkov výpočtom znalec dosadil niektoré nesprávne údaje, čo malo za následok stanovenie
všeobecnej hodnoty nájmu pozemkov metódou výpočtu v nesprávnej výške. Znalkyňa tiež uviedla, že

vyhláška č. 254/2010 Z.z., platná v sledovanom období, udáva, že sa jedná o obdobie predpokladanej
návratnosti investície spravidla v intervale 15 až 40 rokov, v závislosti od ekonomických, polohových a
fyzickýchfaktorov.Znalecpoužilpodľajejúsudkuajnesprávnuúrokovúmieru, použilpriemernúúrokovú
mieru z úrokov na úložkách v bankách vkladov domácností so splatnosťou 1 roka podľa štatistiky NBS za
posledných 12 mesiacov pre vklady prijaté v eurách od rezidentov eurozóny - priemerné úrokové miery
zo stavu a nových obchodov, pre domácnosti. Nakoľko vlastníkom predmetných pozemkov sú právnické

osoby, do vzorca pre výpočet stanovenia všeobecnej hodnoty nájmu predmetných pozemkov mal použiť
priemernú úrokovú mieru, získanú z www.nbs.sk pre nové obchody - vklady nefinančných spoločností,
v domácej mene s výpovednou lehotou do jedného roka (priemerne-úrokové-miery-vkladov-v-bankách).Znalecpoužil,nesprávny
koeficient zohľadňujúci daňové zaťaženie daňou z príjmu ktorý sa rovná (100+N/100), kde N vyjadruje

náklady spojené s dosiahnutím hrubého výnosu (daň z príjmu v %). Znalec použil N na úrovni 19%.
Podľa jej úsudku mal znalec použiť N pre roky 2015 a 2016 na úrovni 22%, pre rok 2017 na úrovni
21% (pre právnické osoby). Poukázala na skutočnosť, že obdobie predpokladanej návratnosti investície,
ktoré znalec stanovil na 15 rokov, je neobjektívne krátke, používa sa pri pozemkoch s vysokým využitím,
so záujmom o nájom, ktoré sú umiestnené spravidla v centrálnych zónach miest (horná hranica intervalu

- 40 rokov | sa používa pri pozemkoch s nízkym využitím, s nízkym záujmom o nájom, umiestnených na
okraji miest). Predmetné pozemky sa však nachádzajú v zastavanom území mesta, na sídlisku Terasa
so zástavbou bytových domov, v blízkosti obytnej lokality mesta s viacpodlažnou zástavbou, v blízkosti
Spoločenského pavilónu (kde jej nedostatok parkovacích miest). Umiestnené sú cca 4 km vzdušnou
čiarou od centra krajského mesta Košice, v zmysle územnoplánovacej dokumentácie (ÚPD), platnej v

sledovanom období, na plochách mestského a nadmestského vybavenia, v kombinácii s navrhovanou
funkciou obytných plôch viacpodlažnej zástavby. Nachádzajú sa v lokalite, dobre napojenej na verejné
inžinierske siete a verejnú mestskú infraštruktúru, neďaleko zastávok MHD. Pozemky sú prístupné cez
miestnu komunikáciu a následne cez účelovú komunikáciu. Pozemok pod účelovou komunikáciou je vo
výrazneväčšinovomvlastníctvevlastníkaohodnocovanýchpozemkov žalobcu-podiel199/200),zvyšný

podiel je vo vlastníctve inej právnickej osoby. Pozemky sú na Liste vlastníctva č. XXXXX druhu "Ostatná
plocha", využívané v sledovanom období prevažne ako verejná zeleň. Pozemky sú horšie stavebne
zastavateľné z dôvodu malej výmery a úzkeho alebo nepravidelného tvaru. U pozemkov, ku ktorým
sa viaže vecné bremeno, je ich využitie výrazne obmedzené. Záujem o prenájom týchto pozemkov je
z týchto dôvodov pravdepodobne nižší. Na základe vyššie uvedeného je pre stanovenie všeobecnej

hodnoty nájmu pozemkov podľa jej názoru doba návratnosti investície na úrovni| minimálnej 15 rokov,
neobjektívne krátka.
26.8 Podľa znalkyne znalecký posudok č. 23/2019 znalca C. F. G. vykazuje vážne nedostatky a výrazne
sa líši od jednotkovej všeobecnej hodnoty nájmu pozemkov, ktoré stanovil znalec C. D. E. (okolo 6,8
Eur/m2/rok), ktoré stanovila aj ona sama (okolo 6,9 Eur/m2/rok), tento je vo výraznom rozpore so

skutočnerealizovanýminájmamizapozemkyrovnakéhodruhu,rovnakéhovyužívania,podobnejvýmery
umiestnenými v rovnakom katastrálnom území A., ako ohodnocované pozemky, dokumentovanými
v nájomných zmluvách, nachádzajúcich sa v prílohách jej znaleckého posudku (okolo 7,6 Eur/m2/
rok). Podľa znalkyne pri použití metódy výpočtu na báze hodnoty pozemku znalec C. F. G. urobil
niekoľko chýb, keďže použil na stanovenie všeobecnej hodnoty pozemkov, ako vstupnej veličiny pre

stanovenie všeobecnej hodnoty nájmu, nesprávnu vyhlášku č. 213/2017 Z. z. a správne mala byť použitá
vyhláška č. 254/2010 Z.z.. Keďže všeobecná hodnota pozemkov je vstupnou veličinou pre stanovenie
všeobecnej hodnoty nájmu pozemkov výpočtom, tento omyl sa následne preniesol aj do stanovenej
všeobecnej hodnoty nájmu pozemkov výpočtom na báze hodnoty pozemkov. Pri stanovení všeobecnej
hodnotypozemkovmetódoupolohovejdiferenciácieznalecvkoeficientepovyšujúcichfaktorovzohľadnil

nárast cien pozemkov od roku 2015 do roku 2017 o hodnotu 6% ročne, pričom tento údaj nijako
nezdôvodnil. Všeobecnú hodnotu nájmu sporných pozemkov v sledovanom období rokov 2015, 2016
a 2017 stanovil znalec C. G. metódou výpočtu na báze hodnoty pozemku. Celkovú všeobecnú hodnotu
nájmu predmetných pozemkov v sledovanom období rokov 2015, 2016 a 2017 stanovil znalec C. G.na úrovni 1.340,- Eur. Znalkyňa uviedla, že výsledná jednotková všeobecná hodnota nájmu pozemkov,
stanovená znalcom C. G. na úrovni okolo 2,46 Eur/m2/rok, sa výrazne líši od jednotkovej všeobecnej
hodnoty nájmu pozemkov, ktoré stanovil znalec C. D. E. (okolo 6,8 Eur/m2/rok) a ktoré stanovila v

kontrolnom znaleckom posudku (okolo 6,9 Eur/m2/rok) a tiež poukázala na to, že je vo výraznom
rozpore so skutočne realizovanými nájmami za pozemky rovnakého druhu, rovnakého využívania,
podobnej výmery, umiestnenými v rovnakom katastrálnom území A., ako ohodnocované pozemky,
dokumentovanými v nájomných zmluvách, nachádzajúcich sa v prílohách jej znaleckého posudku .

27. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 21.12.2020 ku kontrolnému znaleckému posudku znalkyne C.
D. H. uviedol, že podľa jeho názoru znalkyňa pri stanovení všeobecnej hodnoty nájmu sporných
pozemkov nezohľadnila odlišnosti porovnávaných pozemkov a ohodnocovaných pozemkov. Z povahy
ohodnocovaných pozemkov tvoriacich predmet tohto súdneho sporu je zrejmé, že tieto pozemky
sa nachádzajú medzi parkovacími miestami miestneho parkoviska, pričom už z tohto dôvodu je
ich následné ekonomické využitie prakticky vylúčené. Priemernú výšku nájomného vyplývajúcu z

porovnávaných nájomných zmlúv nie je možné považovať za výslednú objektivizovanú hodnotu
nájmu nehnuteľností, ktorú by tieto dosiahli na trhu v podmienkach voľnej súťaže. Nie je možné
podľa žalovaného predmetné nájomné zmluvy považovať za vhodné porovnávacie materiály, a preto
neprichádza do úvahy stanovenie všeobecnej hodnoty nájmu sporných pozemkov porovnávacou
metódou. Tiež zastáva názor, že v prípade sporných parciel síce ide o pozemky zarastené trávnatým,

prípadne iným porastom, avšak tento stav je vyjadrením vôle žalobcu, ako súkromného vlastníka
predmetných nehnuteľností, a teda na daných pozemkoch sa nachádza súkromná (neverejná) zeleň.
Na predmetné pozemky tak nemožno nahliadať ako na verejné priestranstvo, nakoľko tu chýba funkcia
daného priestoru slúžiť na všeobecné užívanie. Žalobca môže vylúčiť možnosť verejného užívania
predmetu jeho vlastníctva (napr. oplotením, zákazom vstupu.)

28. Po vykonanom dokazovaní súd vec právne posúdil nasledovne:

29. Podľa ust. § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako
aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

30. Podľa ust. § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

31. Podľa ust. § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech

získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

32. Podľa ust. § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu,
na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

33. Podľa ust. § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo
bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo
výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

34. Podľa ust. § 1 ods. 2 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení základnou úlohou obce pri výkone
samosprávy je starostlivosť o všestranný rozvoj jej územia a o potreby jej obyvateľov. Obci pri výkone
samosprávy možno ukladať povinnosti a obmedzenia len zákonom a na základe medzinárodnej zmluvy.

35. Podľa ust. § 2b ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení verejné priestranstvo je ulica,

námestie, park, trhovisko a iný priestor prístupný verejnosti bez obmedzenia, ktorý bez ohľadu na
vlastnícke vzťahy slúži na všeobecné užívanie, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

36. Podľa ust. § 4 ods. 3 písm. b), c), d), f), g), h), a j) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení obec
pri výkone samosprávy najmä

b) zostavuje a schvaľuje rozpočet obce a záverečný účet obce,
c) rozhoduje vo veciach miestnych daní a miestnych poplatkov a vykonáva ich správu,d) usmerňuje ekonomickú činnosť v obci, a ak tak ustanovuje osobitný predpis, vydáva súhlas, záväzné
stanovisko, stanovisko alebo vyjadrenie k podnikateľskej a inej činnosti právnických osôb a fyzických
osôb a k umiestneniu prevádzky na území obce, vydáva záväzné stanoviská k investičnej činnosti v obci,

f) zabezpečuje výstavbu a údržbu a vykonáva správu miestnych komunikácií, verejných priestranstiev,
obecného cintorína, kultúrnych, športových a ďalších obecných zariadení, kultúrnych pamiatok,
pamiatkových území a pamätihodností obce,
g) zabezpečuje verejnoprospešné služby, najmä nakladanie s komunálnym odpadom a drobným
stavebným odpadom, udržiavanie čistoty v obci, správu a údržbu verejnej zelene a verejného osvetlenia,

zásobovanie vodou, odvádzanie odpadových vôd, nakladanie s odpadovými vodami zo žúmp a miestnu
verejnú dopravu,
h) utvára a chráni zdravé podmienky a zdravý spôsob života a práce obyvateľov obce, chráni životné
prostredie, ako aj utvára podmienky na zabezpečovanie zdravotnej starostlivosti, na vzdelávanie,
kultúru, osvetovú činnosť, záujmovú umeleckú činnosť, telesnú kultúru a šport,
j) obstaráva a schvaľuje územnoplánovaciu dokumentáciu sídelných útvarov a zón, koncepciu rozvoja

jednotlivých oblastí života obce, obstaráva a schvaľuje programy rozvoja bývania a spolupôsobí pri
utváraní vhodných podmienok na bývanie v obci.

37. Podľa ust. § 128 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník je povinný strpieť, aby v stave
núdze alebo v naliehavom verejnom záujme bola na nevyhnutnú dobu v nevyhnutnej miere a za náhradu

použitá jeho vec, ak účel nemožno dosiahnuť inak.

38. Podľa ust. § 128 ods. 2 Občianskeho zákonníka vo verejnom záujme možno vec vyvlastniť alebo
vlastnícke právo obmedziť, ak účel nemožno dosiahnuť inak, a to len na základe zákona, len na tento
účel a za náhradu.

39. Podľa Článku 11 ods. 4 ústavného zákona č. 23/1991 Zb. (Listina základných práv a slobôd),
vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné len vo verejnom záujme, a to na
základe zákona a za náhradu.

40. Predmetom konania je nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie odo
dňa 1.4.2015 do 31.3.2016 voči žalovanému za užívanie pozemkov, nachádzajúcich sa v meste
Košice, evidovaných katastrálnym odborom Okresného úradu Košice na Liste vlastníctva č. XXXXX pre
katastrálne územie A., a to pozemku registra C-KN par. č. XXXX/XXX - Q. F. H. H. X E., F. R. S. F.
I. XXXX/XXX - Q. F. H. H. XX E., F. R. S. F. I. XXXX/XXX - Q. F. H. H. X E., F. R. S. F. I. XXXX/XXX

- Q. F. H. H. XX E., F. R. S. F. I. XXXX/XXX - Q. F. H. H. XX E., F. R. S. F. I. XXXX/XXX - ostatné
plochy vo výmere 14 m2, ktoré sú vo výlučnom vlastníctve žalobcu, pričom výlučné vlastnícke právo
žalobcu k predmetným nehnuteľnostiam nebolo v spore sporné, a bolo preukázané listinnými dôkazmi
predloženými žalobcom.

41. Súd sa v prvom rade po vrátení veci odvolacím súdom na opätovné prejednanie a rozhodnutie musel
zaoberať základnou otázkou, či sporné pozemky možno zaradiť do kategórie verejného priestranstva
a či žalobca má v takom prípade nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia.

42. Pri opätovnom posúdení tejto otázky vychádzal súd z toho, že inštitút verejného priestranstva je

jedným z druhov obmedzenia vlastníckeho práva. Podľa citovaného ust. § 2b ods. 1 zákona č. 369/1990
Zb. o obecnom zriadení verejné priestranstvo je ulica, námestie, park, trhovisko a iný priestor prístupný
verejnosti bez obmedzenia, ktorý bez ohľadu na vlastnícke vzťahy slúži na všeobecné užívanie, ak
osobitný zákon neustanovuje inak.

43. Zahrnutie pozemkov inej osoby do kategórie verejného priestranstva uľahčuje obci plnenie jej
funkcií,pričomobcijeumožnené,abyprostredníctvomúzemnéhoplánovaniaovplyvnilavariantyvyužitia
daného pozemku. Uvedené znamená, že obec taký priestor ako verejné priestranstvo definuje alebo
určuje vo všeobecne záväznom nariadení obce. O takúto situáciu v danom prípade však nejde.

44. Na to, aby bolo možné uzavrieť, že určitý priestor je ex lege verejným priestranstvom, musia byť
splnenévšetkyjehoznaky,atoexistenciaurčitéhopriestoru,ktorýjeprístupnýkaždémubezobmedzenia
(pričom o verejné priestranstvo nejde, kedy všeobecnému /verejnému/ užívaniu bráni faktická prekážka,z ktorej vyplýva vôľa vlastníka, že daný priestor nie je bez ďalšieho prístupný každému) a existencia
určitého verejnoprospešného účelu, na ktorý priestranstvo slúži (dopravný, hospodársky, rekreačný).

45. Stotožnenie priestranstva, ktorého prístupnosť je daná len tým, že jeho vlastník nebráni vstupu na
svojpozemok(akodôvod,ktorýmargumentuježalobca),akoverejnéhopriestranstvavšaknezohľadňuje
ust. § 2b ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, a to význam všeobecnej určenosti pozemku
pre potreby obyvateľov. Táto podmienka musí byť naplnená súčasne s podmienkou neobmedzenej
prístupnosti.

46. Nebolo sporné a obhliadkou na mieste samom bolo zistené, že sporné parcely vo vlastníctve žalobcu
sú prístupné bez obmedzenia každému v tom smere, že vstupu na tieto pozemky nebráni žiadna faktická
prekážka. Spornou v konaní je otázka existencie všeobecného účelu užívania – verejnoprospešného
účelu pre potreby obyvateľov žalovaného.

47. Z vykonaného odkazovania, najmä z Výpisov z Listov vlastníctva č. XXXXX B. I. XXXXX, pre okres
Košice II, obec T. – O., katastrálne územie A., kópií katastrálnych máp a najmä vykonanej obhliadky na
mieste samom (čl. 835 – 854 spisu) je zrejmé, že vzhľadom na umiestnenie, veľkosť a tvar každej zo
sporných parciel, evidovaných na Liste vlastníctva č. XXXXX, tieto slúžia najmä obyvateľom bytového
domu „Q. G. A.. M. XX/X“ M. M. I. XXXX, T. D. H. P. F. S. I. XXXX Q. H. XXX E.. Q. K. U. K. G. M. P.

K. F. F. - F. S. I. XXXX/XXX Q. H. XXXX E.. Q. F., F. I. XXXX B. I. XXXX/XXX, M. M. M. M. K. G. „Q.
G. A.. M. XX/X“ V. P. L. H. I. XXXXX, T. W. A., pričom obidve tieto parcely sú v podielovom
spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome. Na bezprostredne priľahlej
parceleč.XXXX/XXXsanachádzajúchodníkyslúžiacenaprístupkbytovémudomu,akoajzeleňpriamo
slúžiaca obyvateľom bytového domu. Parcela č. XXXX/XXX je z východnej, severnej a západnej strany

obkolesená priľahlými parkovacími miestami rozparcelovanými jednotlivo každá pre jedno motorové
vozidlo, pričom parcely, ktoré tvoria predmet tohto súdneho konania sa nachádzajú medzi jednotlivými
parkovacími miestami, a to nasledovne:

- sporná parcela č. XXXX/XXX ostatná plocha o výmere 4 m2 (čl. 853 - 854 spisu) sa nachádza medzi

parkovacími miestami na parcelách č. XXXX/XXX B. I. XXXX/XXX, obidve o výmere 14 m2, pričom
parcela č. XXXX/XXX zapísaná na Liste vlastníctva č. XXXXX je vo výlučnom vlastníctve F. D. - vlastníka
viacerých bytov v bytovom dome a parcela č. XXXX/XXX zapísaná na Liste vlastníctva č. XXXXX je
v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov E. J. a E. J. - spoluvlastníkov viacerých bytov v bytovom
dome.

- sporná parcela ostatná plocha č. XXXX/XXX Q. H. XX E. (I. XXX – XXX M.) M. P. E. F. E. P. F. I. XXXX/
XXX Q. H. XX E. B. I. XXXX/XXX Q. H. XX E., F. F. I. XXXX/XXX zapísaná na Liste vlastníctva č.
XXXXX je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov H. K. a L. K. M. - spoluvlastníkov bytu v bytovom
dome a parcela č. XXXX/XXX zapísaná na Liste vlastníctva č. XXXXX je vo výlučnom vlastníctve J. T.

- vlastníka bytu v bytovom dome,

- sporná parcela č. XXXX/XXX Q. F. Q. H. X E. (I. XXX – XXX M.) M. P. E. F. E. P. F. I. XXXX/XXX B. I.
XXXX/XXX Q. Q. H. XX E., F. F. I. XXXX/XXX O. P. L. H. I. XXXXX D. H. H. H. J. T. - H. K. H. K. G. B.
F. I. XXXX/XXX zapísaná na Liste vlastníctva č. XXXXX je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov

E. J. a E. J. - spoluvlastníkov viacerých bytov v bytovom dome,

- sporná parcela č. XXXX/XXX Q. F. Q. H. XX E. (I. XXX – XXX) M. P. E. F. E. P. F. I. XXXX/XXX B. I.
XXXX/XXX Q.Q. H. XX E., F. F. I. XXXX/XXXzapísaná na Liste vlastníctva č. XXXXX je v bezpodielovom
spoluvlastníctve manželov E. N. a O. N. - spoluvlastníkov bytu v bytovom dome a parcela č. XXXX/XXX

zapísaná na Liste vlastníctva č. XXXXX je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov M. N. a G. N.,

- sporná parcela č. XXXX/XXX ostatná plocha o výmere 81 m2 (čl. 841 – 843) sa nachádza medzi
parkovacími miestami na parcelách č. XXXX/XXX B. I. XXXX/XXX obidve o výmere 14 m2, pričom
parcela č. XXXX/XXX zapísaná na Liste vlastníctva č. XXXXX je vo výlučnom vlastníctve spoločnosti

L.E.F., spol. s.r.o., ktorej jediným konateľom je C. D. N., F. - spoluvlastníčka bytu v bytovom dome
a parcela č. XXXX/XXX zapísaná na Liste vlastníctva č. XXXXX je v bezpodielovom spoluvlastníctve
manželov F. M. a L. M. - spoluvlastníkov viacerých bytov v bytovom dome,- sporná parcela XXXX/XXX Q. F. Q. H. XX E. ( XXX – XXX) M. P. E. F. E. P. F. I. XXXX/XXX Q. H. XX
E. B. F. I. XXXX/XXX, F. F. I. XXXX/XXX O. P. L. H. I. XXXXX D. H. K. M. E. M. N. B. C. G.
N., F.. B. F. I. XXXX/XXX zapísaná na Liste vlastníctva č. XXXXX, na ktorej je vybudovaný chodník,

ktorý vedie k bytovému domu Obytný dom Tr. SNP 61/B, je v podielovom spoluvlastníctve vlastníkov
bytov a nebytových priestorov v bytovom dome.

48. Podľa názoru súdu vyššie špecifikované vlastnícke vzťahy k pozemkom (parkovacím miestam)
bezprostredne priľahlým k sporným pozemkom jednoznačne preukazujú, že sporné pozemky slúžia

najmä vlastníkom a spoluvlastníkom týchto priľahlých parkovacích miest, ktorí sú zároveň aj vlastníkmi
a spoluvlastníkmi bytov a nebytových priestorov bytového domu Obytný dom Tr. SNP 61/B.

49. Pokiaľ sa na niektorých sporných parcelách č. XXXX/XXX B. I. XXXX/XXX nachádzajú aj chodníky,
vychodené cestičky, tak obhliadkou súd zistil, že tieto predovšetkým zabezpečujú prístup k bytovému
domu tejto špecifickej skupine, t.j. tým, ktorí sú vlastnícky prepojení s nehnuteľnosťou – obytným domom

A.. M. XX/X. Vykonanou obhliadkou bolo tiež preukázané, že časť chodníka nachádzajúceho sa na
spornejparceleč.XXXX/XXXjepokračovanímchodníkavedúcehopriamood/dovchodubytovéhodomu
(viď čl. 842 spisu). V tejto súvislosti súd poznamenáva, že chodníky na sporných parcelách č. XXXX/
XXX B. I. XXXX/XXX sú umiestnené v rámci priestoru medzi bytovým domom, parkovacími miestami
a spornými pozemkami vo vlastníctve žalobcu. Nie je vylúčené, že vzhľadom na ich neobmedzenú

prístupnosť môžu byť chodníky užívané aj inými osobami, ale svojím umiestnením, charakterom súd
nezistil plnenie konkrétnej verejnoprospešnej funkcie pre neobmedzený okruh obyvateľov žalovaného.

50. Podstatnou okolnosťou tak je, že z umiestnenia a charakteru sporných pozemkov je zrejmé, že tieto
slúžia na spoločné užívanie vlastníkom bytov a nebytových priestorov a slúžia najmä tomuto bytovému

domu. Sporné pozemky v teréne sú bezprostredne prepojené a tvoria jeden celok s parcelou registra
C-KN č. XXXX/XXX, ktorá susedí s uvedeným bytovým domom, a ktorej využitie je totožné s využitím
sporných pozemkov. Slúžia tak osobám vlastnícky prepojeným k bytovému domu, a nie žalovanému
a jeho obyvateľom. Na tom nič nemôže zmeniť ani argumentáciu žalobcu v záverečnej reči, kedy
poukázal na skutočnosť, že v minulosti sporné pozemky slúžili pre ostatných obyvateľov a zabezpečovali

prístupaparkovaniekobjektomvširšomokolí(napr.Spoločenskýpavilón,ZákladnáškolaBernolákova).
Bolo tak preto, že neexistovali súčasné vlastnícke vzťahy tretích osôb k týmto parcelám, na ktorých sú
v súčasnosti vybudované pre nich parkovacie miesta.

51.1 Obhliadkou na mieste samom súd zároveň zistil, že na sporných parcelách sa nachádza zeleň

(s výnimkou parciel č. XXXX/XXX, I. XXXX/XXX, na ktorých sa nachádzajú aj dreviny), ktorá predstavuje
trávnatý porast, ale ktorá vzhľadom na svoju výmeru, umiestnenie a charakter, nemôže
plniť účel verejnej zelene poskytujúci relaxačný, oddychový či náučný priestor, tak ako to v konaní tvrdí
žalobca. Vzhľadom na svoju výmeru a špecifický tvar je len dôsledkom vybudovaného priestoru a ten
zostávajúci bez špecifického významu dopĺňa. Nie je preto splnený predpoklad jej účelového využitia

a plnenia funkcie verejnej zelene pre verejnosť na jej rekreáciu a na ďalšie s tým súvisiace využitie tak,
ako to predpokladá ust. § 2b ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení.
51.2 Súd nepopiera argumentáciu žalobcu o význame zelene, jej pozitívneho účinku na človeka,
avšak len samotná existencia zelene nachádzajúcej sa na sporných pozemkoch žalobcu, ktorá plní
estetickú funkciu, resp. má nesporne nezanedbateľný pozitívny vplyv na životné prostredie, nemôže

v žiadnom prípade len z tohto jediného dôvodu zakladať nárok žalobcu na finančnú náhradu vo vzťahu
k žalovanému.

52. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že na parcele č. XXXX/XXX a na parcele č. XXXX/XXX sú
umiestnené stĺpypouličnéhoosvetlenia, avšakvzhľadomnaspôsobichpripojenianaelektrickúsieť,ato

vzduchom vedeným elektrickým káblom, nie sú zaradené do siete verejného osvetlenia Mesta Košice,
a preto nemožno konštatovať, že žalovaný sporné parcely týmto spôsobom užíva a bezdôvodne sa
takto obohacuje na úkor žalobcu.

53.1 Vzhľadom na vykonané dokazovanie v spore, aplikujúc znenie ust. § 2b od. 1 zákona č. 369/1990

Zb. o obecnom zriadení vrátane podmienok vzniku verejného priestranstva, súd žalobu žalobcu ako
nedôvodnú zamietol, nakoľko nebolo v konaní preukázané, že pozemky vo vlastníctve žalobcu, ktoré sú
aj predmetom tohto sporu, možno označiť za verejné priestranstvo, ktoré by definične napĺňalo druhý
podstatný znak verejného priestranstva, ktorým je existencia určitého, verejne prospešného účelu, kuktorému verejné priestranstvo slúži a nemožno tak konštatovať bezdôvodné obohacovanie žalovaným
na úkor žalobcu.
53.2 Podľa ust. § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne

aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

54. Podľa ust. § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

55. Podľa ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

56. Podľa ust. § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov

konania právo.

57. Podľa ust. § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak strana procesne zavinila zastavenie
konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

58. Podľa ust. § 263 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak bola v konaní úspešná strana zastúpená
advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania
advokáta.

59. Vzhľadom k uvedenému súd o náhrade trov konania rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1 v spojení

s ust. § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku a úspešnému žalovanému (aj v časti zastaveného
konania) priznal voči neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o
výške ktorých bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd Košice
v troch písomných vyhotoveniach.

Podľa ust. § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané.

Podľa ust. § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania
( ust. § 127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací

návrh).

Podľa ust. § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obranyalebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie

možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť
len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti).