Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Žilina
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Michaela Brašková
Oblasť právnej úpravy – Občianske právo – Zmluvy
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 56C/3/2023
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122491018
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Brašková
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2024:6122491018.8
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina sudkyňou JUDr. Michaelou Braškovou, v spore žalobcu: HELUS, s.r.o., IČO :
52 447 260, so sídlom : A. B. XXX, XXX XX, C., právne zast. Advokátska kancelária JUDr. Róbert Mendel
s.r.o., so sídlom : Sidónie Sakalovej 190, 014 01 Bytča, korešpondenčná adresa : J. Milca 6, 010 01
Žilina, IČO : 47 256 591 proti žalovanému 1/: D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom : E. XXXX/XX, XXX XX
F., právne zastúpený : Mgr. Lukáš Kysucký, advokát, so sídlom : Vojtecha Tvrdého 819/1, 010 01 Žilina,
IČO :53 528 531, o zaplatenie 9 414,50 eur s prísl., takto
r o z h o d o l :
I. Žalovaný 1/ je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 6 914,50 eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5 % ročne zo sumy 6 914,50 eur od 12.5.2022 do zaplatenia a zmluvnú pokutu vo výške 2 500
eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,5 % ročne zo sumy 2 500 eur od 7.1.2023 do zaplatenia,
a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .
III. Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému 1/ v rozsahu 83,32 %, o výške ktorých
bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobným návrhom sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému 1/ a spoločnosti EMES – VK s.r.o.
ako žalovanému 2/ povinnosť zaplatiť mu sumu vo výške 9 414,50 eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 9% ročne zo sumy 9 414,50 eur od 12.05.2022 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov
spojenú s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur. Svoj návrh odôvodnil tým, že na základe zmluvy
o postúpení pohľadávky zo dňa 6.5.2022 (podpis overený dňa 9.5.2022) bol žalovaný 1/ povinný ako
postupník zaplatiť žalobcovi ako postupcovi odplatu vo výške 7 000,- eur do 11.5.2022. Podľa bodu 2.2
článku II. zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 6.5.2022 má žalovaný 1/ povinnosť uhradiť žalobcovi
zmluvnú pokutu za porušenie právnej povinnosti vo výške 2 500,- eur. V zmysle dohody o ručení zo
dňa 6.5.2022 (podpis ručiteľa overený dňa 9.5.2022) sa zaviazal žalovaný 2/ ako ručiteľ splniť dlh
žalovaného 1/ voči žalobcovi vyplývajúci zo zmluvy o postúpení pohľadávky, ak tak neurobí žalovaný 1/
v dohodnutom čase. Dlžná suma bola čiastočne uhradená vo výške 85,50 eur, ostáva uhradiť 6 914,50
eur. Na základe uvedenej skutočnosti vyzval žalobca žalovaného 2/ ako ručiteľa, aby zaplatil dlžnú
sumu za žalovaného 1/. Žalovaný 2/ si výzvu zo dňa 15.11.2022 zaslanú doporučene poštou neprevzal,
pričom doručovateľ ako dôvod nedoručenia uviedol adresát neznámy. Zásielka bola adresovaná na
adresu sídla žalovaného 2/ uvedenú na dohode o ručení a aj v obchodnom registri. Pred podaním
žaloby bol žalovaný 1/ opakovane zo strany žalobcu a aj právneho zástupcu vyzývaný k zaplateniu
dlžnej sumy, ale bezvýsledne. Uviedol, že úrok z omeškania, ktorý si prostredníctvom návrhu uplatňuje,
odvodzuje od ustanovení § 365 a nasl. Obchodného zákonníka a § 1 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z.
a so zohľadnením znenia ustanovenia § 3 ods. 6 písm. a/ zákona č. 306/2017 Z.z. o upomínacomkonaní a o doplnení niektorých zákonov. Základná úroková sadzba NBS uplatňovaná ku dňu 12.5.2022
predstavuje 0,0%. V zmysle ustanovenia § 369 Obchodného zákonníka si uplatňuje zaplatenie úroku
z omeškania vo výške 9%. Paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky si uplatnil
vo výške 40,- eur.
2. Okresný súd Banská Bystrica pod sp. zn. 22Up/1279/2022 dňa 20.12.2022 vydal platobný rozkaz,
ktorým žalovanému 1/ a žalovanému 2/ uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 9 414,50
eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 9 414,50 eur od 12.05.2022 do
zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur s tým, že plnením jedného zo
žalovaných v rozsahu jeho plnenia zaniká povinnosť ostatných. Zároveň žalovaným uložil povinnosť
zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania.
3. Žalovaný 1/ a žalovaný 2/ podali vo veci odpor so zhodným odôvodnením, kde uviedli, že rozporujú
pohľadávku uplatňovanú žalobcom z titulu zmluvy o postúpení pohľadávky (a dohody o ručení) v celom
rozsahu a považujú ju za nedôvodnú, pričom z hľadiska právnej istoty rozporuje všetky skutkové tvrdenia
uvedené žalobcom. Neexistencia pohľadávky, neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky v zmysle §
145 ods. 1 Občianskeho zákonníka: „Bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý
z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný.”
V danom prípade je zmluva o postúpení pohľadávky podpísaná len jedným z manželov, čo spôsobuje
neplatnosť tohto právneho úkonu. V zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka: “Právny úkon sa
musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.” Ďalej uviedol, že zmluva o
postúpenípohľadávkyjeneplatnouzmluvounakoľkoideoprávnyúkon,ktorýniejeurčitýazrozumiteľný.
V danom prípade ide o neurčitý a nezrozumiteľný predmet zmluvy o postúpení pohľadávky, kedy
najmä zmluva o postúpení pohľadávky pri postúpenej pohľadávke ako príslušenstvo uvádza “úroky z
omeškania vo výške 9% ročne z dlžnej sumy”, kedy v danom prípade nie je vôbec zrejmé o akú sumu
sa jedná, odkedy plynie úrok a dokedy. Neurčitosť a nezrozumiteľnosť predmetu zmluvy postúpenia
pohľadávky spôsobuje jej absolútnu neplatnosť. Taktiež nie je zrejmé z akého titulu je odôvodnená
postupovaná pohľadávka. Absolútna neplatnosť právneho úkonu pôsobí priamo zo zákona bez ďalšieho
a súd k takejto prihliada i bez návrhu z úradnej povinnosti. V zmysle § 39 Občianskeho zákonníka:
“Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza
alebo sa prieči dobrým mravom.” V zmysle § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka: “Nemožno postúpiť
pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.” V danom prípade nebolo
možné postúpiť pohľadávku, nakoľko toto odporovalo dohode s dlžníkom: BECO, spol. s r.o., so sídlom:
Dolné Rudiny 1, 010 91 Žilina, IČO: 44 629 281, čo taktiež spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho
úkonu – zmluvy o postúpení pohľadávky s poukazom na § 39 a 525 ods. 2 OZ. Dohoda o ručení,
ktorá je uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným 2/ je neplatnou dohodou o ručení. Dohoda o ručení
zabezpečuje občianskoprávny záväzok, no napriek tomu v danom prípade ide o dohodu, ktorá je
uzatvorená v zmysle príslušných ustanovení Obchodného zákonníka medzi žalovaným 2/ a žalobcom.
Podľa Občianskeho zákonníka možno zabezpečiť len existujúcu, platnú a určitú pohľadávku. Napokon
vzhľadom na skutočnosť, že zmluva o postúpení pohľadávky je neplatná, tak ručenie ako akcesorický
záväzok zaniká. Dojednanie o zmluvnej pokute musí byť dojednaním, ktoré nie je v rozpore s dobrými
mravmi, zmluvná pokuta vo výške 2 500,- eur je v rozpore s dobrými mravmi, čím je toto ustanovenie
neplatné. V zmysle § 545a Občianskeho zákonníka: „Neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd
znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený
požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje,
súd prihliadne aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta
presahuje rozsah vzniknutej škody.“ Vzhľadom na uvedené mal za to, že žaloba žalobcu je v plnom
rozsahu nedôvodná. Vzhľadom na vyššie uvedené skutkové a právne skutočnosti navrhol, aby príslušný
súd po vykonaní dokazovania žalobu zamietol.
4.NásledneOkresnýsúdBanskáBystricavyzvalžalobcu,abysavyjadrilkodporupodanémužalovaným
1/ a žalovaným 2/ a tak isto ho vyzval, aby navrhol pokračovanie
v konaní.
5. Na základe výzvy súdu žalobca navrhol pokračovanie v konaní a k podanému odporu žalovaného 1/
a k odporu žalovaného 2/ sa vyjadril dvoma vyjadreniami s totožným obsahom. Uviedol, že žalovaný
1/ a žalovaný 2 podali odpor kde uviedli že : a/ Zmluva o postúpení pohľadávky je neplatná, pretože
je podpísaná len jedným z manželov. b/ Zmluva o postúpení pohľadávky je absolútne neplatný právnyúkon pre neurčitosť a nezrozumiteľnosť, pretože nie je zrejmé, čo je príslušenstvo pohľadávky, a nie
je zrejmé, z akého titulu je odôvodnená postupovaná pohľadávka. c/ Zmluva o postúpení pohľadávky
je neplatná, pretože postúpenie pohľadávky odporovalo dohode s dlžníkom BECO, spol. s. r.o.. d/
Dohoda o ručení je neplatná, pretože dohoda o ručení zabezpečuje občianskoprávny záväzok, ale v
danom prípade sa jedná o ručenie v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka. e/ Výška zmluvnej
pokuty je v rozpore s dobrými mravmi, a preto je uvedené dojednanie neplatné. Vzhľadom na všetky
uvedené skutočnosti žalovaný 1/ a žalovaný 2/ žiadali, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol a jemu
priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Uviedol, že má za to, že všetky žalovaným 1/
a žalovaným 2/ tvrdené skutočnosti sú len účelovou snahou žalovaného 1/ a žalovaného 2/ o zrušenie
platobného rozkazu, bez akejkoľvek právnej relevancie. Uviedol, že takýto spôsob vysporiadania ich
pohľadávky navrhol žalovaný 1/, ktorý konal v súčinnosti s pôvodným dlžníkom. a/ Zo žiadneho
zákonného ustanovenia nevyplýva, že by jeden z manželov nemohol uzatvoriť zmluvu o postúpení
pohľadávky bez súhlasu manžela a že by takéto konanie spôsobovalo neplatnosť zmluvy o postúpení
pohľadávky. b/ Namietal, že nie je mu celkom zrejmé, prečo by mala byť zmluva o postúpení pohľadávky
neplatná pre neurčitosť a nezrozumiteľnosť. O akú pohľadávku sa jedná a z akého právneho dôvodu
vznikla, je vyslovene uvedené v bode 1.1. článok I zmluvy. Od kedy sa počíta plynutie úroku z omeškania
vyplýva z právneho predpisu a z logiky veci. V bode 3.7. článok III. zmluvy žalovaný 1/ vyhlásil, že je
oboznámený s právnym stavom postupovanej pohľadávky a v bode 4.8. článok IV. zmluvy vyhlásil, že
si zmluvu prečítal, jej obsahu porozumel a na znak toho, že obsah zmluvy zodpovedá jeho skutočnej a
slobodnej vôli, ju podpísal. c/ Neexistovala žiadna dohoda s dlžníkom BECO, spol. s r.o., podľa ktorej
by bolo zakázané postúpenie pohľadávky. Ak platí opak, nech ju žalovaný 1/ predloží. d/ Aký záväzok
preberá, resp. prebral žalovaný 2/, t.j. ručiteľ, jednoznačne vyplýva z dohody o ručení, konkrétne z jej
článku II. bod 2, ktorý je v súlade so zákonom. Uviedol, že nevidí dôvod, prečo by malo byť ručiteľské
vyhlásenie neplatné. e/ Výška zmluvnej pokuty bola dohodnutá primerane hodnote zabezpečovanej
pohľadávky a postupovanej sumy, ako aj okolnostiam, za ktorých bola zmluva o postúpení pohľadávky
uzatvorená. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti uviedol, že popiera všetky skutkové tvrdenia
žalovaného 1/ a žalovaného 2/ a navrhol, aby súd návrhu, resp. žalobe v celom rozsahu vyhovel a priznal
mu nárok na náhradu rov konania v rozsahu 100%.
1. Následne bola vec postúpená na Okresný súd Žilina, ktorý vyzval právneho zástupcu žalovaného
1/ a žalovaného 2/, aby sa vyjadrili k vyjadreniam žalobcu. Na predmetnú výzvu právny zástupca
žalovaného 1/ a žalovaného 2/ nereagoval.
2. Uznesením Okresného súdu Žilina č.k. 56C/3/2023 zo dňa 15.07.2024 , právoplatným dňa 17.08.2024
bolo konanie voči žalovanému 2/ zastavené.
3. Súd vytýčil pojednávanie na dňa 03.12.2024. Na pojednávanie sa ustanovil žalobca jeho právny
zástupca a právny zástupca žalovaného 1/. Súd mal za to, že boli splnené podmienky na prejednanie
a rozhodnutie veci na pojednávaní.
4. Na predmetnom pojednávaní predstúpil právny zástupca žalobcu, ktorý uviedol, že v celom rozsahu
trvá na podanej žalobe vo vzťahu k žalovanému v rade 1/. Pokiaľ ide o žalovaného v rade 2/ v dôsledku
tej skutočnosti, že bol na neho vyhlásený konkurz, tak tam žalobu brali späť a konanie bolo zastavené.
Pokiaľ ide o žalovaného 1/, tak právny základ ich nároku spočíva v uzatvorenej zmluve o postúpení
pohľadávky, ktorú ako listinný dôkaz predložili spolu s podanou žalobou do súdneho spisu. V zmysle
zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorú uzatvoril ako postupca žalobca spolu so žalovaným 1/ ako
postupníkom bol postupník na postúpenú pohľadávku povinný zaplatiť odplatu vo výške 7 000 eur
s tým, že ak uvedenú odplatu nezaplatí v lehote do 11.5.2002, tak boli postupca s postupníkom
dohodnutí na povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu za porušenie právnej povinnosti vo výške 2 500 eur.
Okrem sumy 7 000 eur a 2 500 eur, z ktorých bola vykonaná čiastočná úhrada vo výške 85,50 eur
žalujú tak isto aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania. Samozrejme trovy konania. Uvedená zmluva
o postúpení pohľadávky nebola jediná, ktorú uzatvorili medzi sebou postupca a postupník. Postupca
a postupník resp. žalobca a žalovaný uzatvorili aj Zmluvu o podmienkach splatenia, odplatu podľa
Zmluvy o postúpení pohľadávky vrátane vykonania zápočtu, ktorá sa týkala podstatne vyššej sumy.
Radovo to bolo 120 000 eur a na základe uvedených zmlúv, ktoré boli uzatvorené v podstate dochádzalo
k riešeniu obchodno-právnych vzťahov, ktoré boli problematické medzi žalobcom a spoločnosťou Beko,
spol. s.r.o. Žalobca pre uvedenú spoločnosť ako zhotoviteľ vykonával resp. realizoval diela, za ktoré
mu nebola zaplatená cena diela a žalovaný 1/ v tom čase mal záujem na tom, aby boli záväzkyspoločnosti Beko nejakým spôsobom vysporiadané v rámci určitých vzťahov, ktoré mali medzi sebou
žalovaný 1/ a spoločnosť Beko, s.r.o. resp. jej spoločník a konateľ v tom čase p. D.. Zmluva o postúpení
pohľadávky bola koncipovaná obsahovo na základe dohody medzi žalobcom a žalovaným 1/, dokonca
z dôvodov, ktoré oznámil žalovaný 1/ priamo jemu ako právnemu zástupcovi sa do nej určitým spôsobom
aj zasahovalo konkrétne z dôvodu, že nemal záujem, aby postupníkom bola aj jeho manželka. Námietky,
ktoré vzniesol žalovaný 1/ prostredníctvom právneho zástupcu voči platobnému rozkazu v podanom
odpore považujú za právne neúčinné a nedôvodné. Uviedol, že sa vyjadrili k nim v podstate dva krát
identickým spôsobom, lebo raz uvedené námietky boli podávané za žalovaného v rade 1/, raz za
žalovaného v rade 2/. Jednalo sa asi o päť takých zásadných námietok, ktoré z jeho pohľadu sú všetky
právne irelevantné. Nie je možné tvrdiť, resp. je možné tvrdiť, že žalovaný 1/ nevedel presne čo uzatvára,
resp. že zmluva je neurčitá, ale ako povedal ten obsah bol riadne prekonzultovaný medzi obidvoma
stranami. Bolo mu zrejmé čo je obsahom danej zmluvy. Tak ako už uviedol z jednej zmluvy, kde bola
odplata 120 000 eur aj riadne plnil a pokiaľ išlo o tunajšiu zmluvu, kde odplata bola len 7 000 eur, ktoré
je predmetom uvedeného konania, tú predloží dodatočne, ešte aj komunikáciu so žalovaným 1/, ktorý
poprosil štatutárneho zástupcu žalobcu, aby mu poskytol ešte štyri týždne na doplatenie záväzku. Čiže
on aj v časti plnil aj po uplynutí lehoty v rámci ktorej mal plniť, požiadal žalobcu, aby mu počkal ešte
štyri týždne, čo teda žalobca mu aj štyri týždne počkal, nakoľko vzhľadom k tomu, že došlo k plneniu
podľa predchádzajúcej zmluvy tak mal za to, že sa vysporiadajú záväzky aj z tejto zmluvy. Uviedol, že
nie je dôvodné, aby tu teraz opakoval ich reakciu v zmysle vyjadrenia k odporu, ktoré podával žalovaný
v rade 1/. Na všetkých tých skutkových aj právnych tvrdeniach v celom rozsahu trvajú. Uviedol, že
neeviduje zo strany žalovaného 1/, že by reagoval nejakým spôsobom na jeho vyjadrenia. Uviedol, že
predpokladá, že zo strany súdu bol vyzvaný, aby sa vyjadril k ich argumentácii, ale jemu pravdepodobne
zostranysúdunejakáichreakciadoručenánebola,čižepokiaľajúčinnýmspôsobompoprelichskutkové
a právne tvrdenia, ktoré uviedli v odpore, oni na ne nereagovali, tak aj z hľadiska koncentrácie podľa
CSP platí to, čo tvrdia oni a ako uviedol z jeho pohľadu tie skutočnosti, ktoré uviedli sú nesporné. Preto
v celom rozsahu trvajú na podanej žalobe. Žiadal, aby súd zaviazal žalovaného 1/ povinnosťou zaplatiť
im žalovanú istinu vo výške 9 414,50 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne z uvedenej
sumy odo dňa 12.5.2022 do zaplatenia, aby zaplatil paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky vo výške 40 eur, aby im nahradil trovy konania v rozsahu 100 % tak, ako si ich dodatočne
vypočítajú.
5. Na predmetnom pojednávaní právny zástupca žalovaného 1/ uviedol, že sa pridržiava všetkých
vyjadreníanámietok,ktoréprezentovaliužvpodanomodpore.Uviedol,ženatýchtozotrvávaapovažuje
žalobu za nedôvodnú a navrhol, aby bola zamietnutá a bola mu priznaná náhrada trov konania v rozsahu
100 %.
6. Na predmetnom pojednávaní bol uskutočnený výsluch žalobcu, ktorý uviedol, že ako konateľ
spoločnosti HELUS realizoval dve stavby pre firmu Beko v Banskej Bystrici a vo Zvolene s tým, že
nezaplatil mu za dielo tak ako mal. Mali aj zmluvy, objednávky, všetko. Táto firma Beko asi sa dostal do
nejakej finančnej neschopnosti s tým, že viac krát bol za ním za tým D. – konateľom s tým, že tam bol
vždy aj ten B. prítomný, asi boli zrejme nejaký kamaráti. Obidvaja sídlili v jednej budove, čo vie a mali
asi nejaké spolu podnikali. Tam to bolo vždy, že vtedy, zaplatí. To sa už nedalo, to bolo 120 000, to bolo
nenormálne, pomaly krachoval. Tak jasne povedal, sa chcel ešte veľa krát dohodnúť. Podal žalobu na
to Beko s tým, že na neho prišla exekúcia s tým, že mu prišlo zaplatiť príklad 150 000, tak ho hneď B.
aj s tým D. zavolali, že oni nemôžu toľko, že B. chce, aby to bolo všetko v poriadku, že on odkúpi tie
pohľadávky. Tak odkúpil tie pohľadávky s tým, že podpísal tieto zmluvy. Prvú časť platil tiež. To bolo také,
ale zaplatil, ale tiež ho naháňal. Bol s právnikom, ten mu volal a túto druhú časť potom to takto dopadlo.
Dal mu veľa šancí, aj mu písal, že vtedy, vtedy nemôže, že nemá peniaze, odďaľoval to, odďaľoval to.
Dal mu milión šancí, až skončili tu na súde. V krátkosti. To je všetko. Uviedol, že v rámci komunikácie
medzi ním a p. B. nedošlo nikdy z jeho strany niekedy k spochybneniu platnosti zmluvy. On napísal, že
nehnevaj sa, on zase mu veril, vypadal tak troška seriózny, aspoň keď to prvé platil, že bude to, sto
krát s ním volal. Vždy povedal, že to zaplatí, majú prísť nejaké peniaze, však on podniká tiež ako on.
Uviedol, že vie, že každý sa môže dostať do sklzu, to je normálne, nikto tu nebude po týždni splatnosti
na súde. Však má aj dlhšie pohľadávky. Povedal, že určite mu to zaplatí, že on chce, aby to bolo. Len
potom už po nejakom mesiaci, dvoch, troch, už sa prestal potom aj ozývať. Už mu aj nedvíhal telefón,
nič, prestal s ním komunikovať. Pokiaľ ide o okolnosti, za akých sa uzatvárala samotná zmluva, ako bol
koncipovaný jej obsah uviedol, že on dokonca s tým súhlasil. Bolo mu to poskytnuté, bolo mu na e-mail
poslané, on sa k tomu vyjadril a na základe toho všetkého on si to všetko poopravoval, tieto všetky. Onbol úplne o všetkom upovedomený a nie raz a išli, spolu sa dohodli, išli spolu k notárovi, on si to tam
ešte predtým prečítal, išli k notárovi, on dokonca vytlačil, doniesol k notárovi s tým, že on aj zaplatil tie
poplatky, lebo on bol ako vinník.
7. V rámci záverečných rečí právny zástupca žalobcu uviedol, že tak ako uviedli v celom rozsahu trvajú
na podanej žalobe vo vzťahu k žalovanému 1/. Mal za to, že argumentácia žalovaného 1/ je irelevantná,
je právne neúčinná. Snáď by ešte to svoje predchádzajúce vystúpenie doplnil o dve také podstatné veci.
Len vo vzťahu k tej neplatnosti, teda vo vzťahu k tomu ako súd aj uviedol z ktorých ustanovení bude
vychádzať, z § 40a pokiaľ teda žalovaný namieta relatívnu neplatnosť, tak uvedené ustanovenie zákona
jednoznačne hovorí, že kto sa môže dovolávať neplatnosti. Nemôže sa jej dovolávať ten, čo ju spôsobil
a môže sa jej dovolávať ten, čo ňou bol dotknutý. Uviedol, že neeviduje také podanie v rámci uvedeného
konaniaalebolistinu,zktorejbyvyplývalo,žemanželkap.B.sadovolávalarelatívnejneplatnostiapokiaľ
ide o tú argumentáciu vo vzťahu k absolútnej neplatnosti, tak tá z jeho pohľadu je vo vzťahu k tým
listinám úplne irelevantná. Ešte jedna poznámka. Pokiaľ ide o výšku zmluvnej pokuty zmluvná pokuta
bola určená adekvátne vo vzťahu k rozdielu medzi hodnotou postúpenej pohľadávky a výškou odplaty za
účelom pokiaľ by odplata nebola zaplatená, aby aspoň určitým spôsobom si žalobca sanoval rozdiel v tej
sume medzi hodnotou pohľadávky odplatou, ktorej sa dobrovoľne vzdal za predpokladu, že žalovaný
dobrovoľne splní povinnosť tak, ako sľuboval pri uzatvorení zmluvy, že zaplatí odplatu riadne a včas. Čo
sa týka ďalšej argumentácie tak zotrvával na tom, čo uviedli na dnešnom pojednávaní, čo bolo uvedené
v rámci ich vyjadrení.
8. V rámci záverečných rečí právny zástupca žalovaného 1/ uviedol, že sa v celom rozsahu pridržiavajú
všetkých vyjadrení, ktoré boli prezentované v rámci doterajšieho súdneho konania. Navrhol žalobu
zamietnuť ako nedôvodnú a priznať žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
9. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom, a to najmä
s : dohodou o ručení (č.l. 9 súdneho spisu), Zmluvou o postúpení pohľadávky (č.l. 10 súdneho spisu),
výzvou na zaplatenie dlžnej sumy (č.l. 11 súdneho spisu), podacím lístkom (rub č.l. 11 súdneho spisu),
upomienkou č. 20220006 (č.l. 12 súdneho spisu) a výsluchom žalobcu.
10. Súd vykonal všetky listinné dôkazy, ktoré boli do pojednávania doložené do spisu a výsluchom
žalobcu. Súd zamietol návrh žalobcu na výsluch svedkov, ktorý učinil v návrhu na pokračovanie v konaní.
Predmetný návrh súd zamietol, nakoľko išlo o nekvalifikovaný návrh, žalobca nešpecifikoval mená
adresy predmetných navrhnutých svedkov a neuviedol skutočnosti na ktoré majú byť vypočutí. Je na
stranách sporu aby riadne označili navrhnuté dôkazy a zároveň uviedli skutočnosti, na ktoré majú
byť vypočutý. Zároveň súd uplatnil zásadu sudcovskej koncentrácie ohľadom zmluvy a komunikácie
medzi žalobcom a žalovaným, nakoľko táto sa netýkala predmetného konania, žalobca ju mohol uplatniť
skôr, nič mu v tom nebránilo a na pojednávaní nevyšli žiadne nové skutkové tvrdenia (ktoré by tvrdil
žalovaný1/) a ktoré by odôvodňovali neskoršie doloženie predmetných listín do spisu zo strany žalobcu.
11. Sporný bol celý nárok žalobcu, sporná bola platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky z dôvodu, že
je zmluva podpísaná len jedným z manželov. Sporná bola platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky
pre jej neurčitosť a nezrozumiteľnosť ohľadom postúpenej pohľadávky. Sporná bola platnosť zmluvy
o postúpení pohľadávky pre rozpor s dohodou s dlžníkom a sporné bolo dojednanie o zmluvnej
pokute pre rozpor s dobrými mravmi. Žalovaný uplatňoval moderačné právo podľa § 545a Občianskeho
zákonníka. V konaní nebolo sporné, že medzi žalobcom a žalovaným 1/ bola dňa 6.5.2022 uzavretá
Zmluva o postúpení pohľadávok podľa Občianskeho zákonníka v zmysle ktorej sa žalovaný 1/ ako
postupník zaviazal za postúpenie pohľadávok uvedených v článku II. Zmluvy zaplatiť žalobcovi ako
postupcovi odplatu vo výške 7 000 eur a to do 11.5.2022. V predmetnej Zmluve o postúpení pohľadávky
bola dojednaná pre prípad nezaplatenia odplaty žalovaným 1/ riadne a včas zmluvná pokuta vo výške 2
500 eur. V konaní nebolo sporné, že žalovaný 1/ neuhradil žalobcovi uplatnenú istinu a zmluvnú pokutu.
12. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka. S postúpenou
pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.13.Podľa§145ods.1Občianskehozákonníka,bežnévecitýkajúcesaspoločnýchvecímôževybavovať
každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon
neplatný.
14. Podľa § 40a Občianskeho zákonníka, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení
§ 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, §589 a § 701 ods. 1, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten,
kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať
ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda
účastníkov (§40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách,
je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý,
neplatnosti dovolá.
15. Podľa § 37 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.
16. Podľa § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nemožno postúpiť pohľadávku, ak by jej postúpenie
odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.
17. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
18. Podľa § 544 Občianskeho zákonníka, ods. 1 ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Podľa ods. 2 zmluvnú pokutu možno
dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa ods. 3 ustanovenia o zmluvnej pokute sa použijú aj na pokutu určenú pre porušenie zmluvnej
povinnosti právnym predpisom (penále).
19. Podľa §545 Občianskeho zákonníka, ods. 1 ak z dojednania o zmluvnej pokute nevyplýva niečo
iné, je dlžník zaviazaný plniť povinnosť, ktorej splnenie bolo zabezpečené zmluvnou pokutou, aj po
jej zaplatení. Podľa ods. 2 veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením
povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta, ak z dojednania účastníkov o zmluvnej pokute
nevyplýva niečo iné. Veriteľ je oprávnený domáhať sa náhrady škody presahujúcej zmluvnú pokutu, len
keď je to medzi účastníkmi dohodnuté. Podľa ods. 3 ak z dohody nevyplýva niečo iné, nie je dlžník
povinný zmluvnú pokutu zaplatiť, ak porušenie povinnosti nezavinil.
20. Podľa § 545a Občianskeho zákonníka, neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť
s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať
náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vyťahuje, súd prihliadne
aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah
škody.
21. Podľa § 151 Civilného sporového poriadku, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne
nepoprela, sa považujú za nesporné.
22. Pokiaľ ide o Zmluvu o postúpení pohľadávky súd uvedenú Zmluvu o postúpení pohľadávky
posudzoval podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, nakoľko aj keď predmetom
postúpenia sú pohľadávky z obchodno-právneho vzťahu, zo žiadneho ustanovenia zmluvy o postúpení
pohľadávky nevyplýva, že by táto bola uzatvorená podľa Obchodného zákonníka a nemožno túto
zmluvu subsumovať ani pod žiadne z ustanovení § 261 a 262 Obchodného zákonníka. Žalovaný 1/ ako
postupník je fyzická osoba nepodnikateľ a zo zmluvy nevyplýva, žeby sa zmluvné strany dohodli na
tom, že ich záväzkovo-právny vzťah sa má spravovať ustanoveniami Obchodného zákonníka. Medzi
žalobcom a žalovaným ide o záväzkovo-právny vzťah, založený zmluvou o postúpení pohľadávky. Preto
súd zmluvu o postúpení pohľadávok posudzoval podľa ust. § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka a
rovnako záväzkovo-právny vzťah ako občiansko- právny.
23. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná, preto
jej v tejto časti vyhovel a v časti, ktorú nepovažoval za dôvodnú ju zamietol.24. Pokiaľ ide o uplatňovaný nárok, žalovaný 1/ namietal platnosť Zmluvy o postúpení pohľadávky,
nakoľko predmetná zmluva je podpísaná len jedným manželom. Súd k uvedenému uvádza, že podľa §
40a Občianskeho zákonníka v danom prípade ide o relatívnu neplatnosť právneho úkonu, pričom podľa
ust. § 40a Občianskeho zákonníka, neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, to ju sám spôsobil. V danom
prípade by predmetnú neplatnosť spôsobil žalovaný 1/, nakoľko on je fyzickou osobou, ktorá pozná
svoj rodinný stav a ak mal za to, že v danom prípade bol potrebný podpis jeho manželky, mal to ako
zmluvnástranazabezpečiť.Nadruhejstranesúdnemalpreukázané,žebyrelatívnuneplatnosťdotknutej
zmluvy o postúpení pohľadávky namietala iná na to oprávnená osoba, t.j. osoba, ktorá bola predmetným
právnym úkonom dotknutá a ktorá nespôsobila prípadnú neplatnosť právneho úkonu, pričom uvedené
namietal aj samotný žalobca. Navyše v ustanovení čl. II. bod. 2.3 Zmluvy o postúpení pohľadávky
zo dňa 06.05.2022 je uvedené vyhlásenie žalovaného1/ ako postupníka, kde uviedol, že finančné
prostriedky použité na zaplatenie odplaty za postúpenú pohľadávku nepatria do ich bezpodielového
spoluvlastníctva manželov a preto na uzatvorenie zmluvy a zaplatenie odplaty nepotrebuje súhlas
svojej manželky. Vzhľadom k tomu, že žalovaný 1/ sa zo zákona nemôže dovolávať neplatnosti Zmluvy
o postúpení pohľadávky zo dňa 06.05.2022 uzavretej medzi žalobcom ako postupcom a žalovaným 1/
ako postupníkom, uvedenú zmluvu súd posúdil ako platnú.
25. Žalovaný 1/ ďalej namietal platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, nakoľko podľa jeho tvrdenia by
malo ísť o nezrozumiteľný a neurčitý právny úkon. Mal za to, že predmet zmluvy o postúpení pohľadávky
je nezrozumiteľný a neurčitý a to pokiaľ ide o príslušenstvo – úroky z omeškania vo výške 9 % ročne z
dlžnej sumy. Podľa jeho tvrdenie vôbec nie je zrejmé o akú sumu sa jedná, odkedy plynie úrok a dokedy.
Uviedol, že nie je zrejmé z akého titulu je odôvodnená postupovaná pohľadávka. Súd podrobil skúmaniu
predmet zmluvy o postúpení pohľadávky, pričom zistil, predmetom postúpenia je pohľadávka veriteľa –
žalobcu voči dlžníkovi - spoločnosti BECO, spol. s.r.o., so sídlom Dolné Rudiny 1, 010 91 Žilina, IČO :
44 629 281 za neuhradené faktúry v súvislosti s realizáciou diela na akcii „ Rekonštrukcia rozvodov
ZTI a sociálnych priestorov ÚVV a ÚVTOS Banský Bystrica“ a tomu zodpovedajúceho príslušenstva
vo výške 9% ročne z dlžnej sumy, pričom v zmluve sú presne špecifikované čísla faktúr, ich splatnosť,
dátum vystavenia ako aj suma na ktorú boli vystavené a vyčíslená celková suma dlžnej istiny – resp.
nominálna hodnota postupovanej pohľadávky.
26. Predmet postúpenia musí byť v zmluve dostatočne vymedzený, v záujme splnenia všeobecnej
podmienky určitosti právneho úkonu (§ 37 ods. 1). Keďže zmluva o postúpení pohľadávky je obligatórne
písomná, určitosť prejavu vôle musí vyplývať priamo z textu listiny. Základnou podmienkou z hľadiska
určitosti predmetu postúpenia je identifikácia dlžníka, ktorý je alebo má byť nositeľom povinnosti
zodpovedajúcej postupovanej pohľadávke. Bez náležitého označenia dlžníka nebude zachovaná
podmienka individualizovania postupovanej pohľadávky, a tým ani určitosti zmluvy ako celku. Ďalšou
podmienku je označenie predmetu plnenia, na ktoré má veriteľ z postupovanej pohľadávky nárok.
V zásade sa nevyžaduje uvedenie konkrétnej hodnoty alebo výšky postupovanej pohľadávky, pokiaľ
sú postačujúce iné identifikačné údaje. Rovnako nie je nevyhnutné označiť právny dôvod vzniku
pohľadávky. Pohľadávka môže byť v zmluve definovaná aj sprostredkovaným odkazom, napríklad
na číslo faktúry alebo právny vzťah z ktorého vznikla. Podľa názoru súdu, pohľadávka je v zmluve
o postúpení pohľadávky jasne a určito špecifikovaná, je špecifikovaný veriteľ a dlžník pohľadávky,
je konkrétne špecifikovaná celková výška istiny postupovanej pohľadávky a navyše je špecifikované
aj príslušenstvo pohľadávky, úroky z omeškania z dlžnej sumy, dokonca je špecifikovaný aj právny
titul – zmluva o dielo a je špecifikované aj dielo, ktorého sa táto zmluva o dielo týkala. Okrem
toho sú tam uvedené konkrétne čísla faktúr, dátum ich vystavenia a dátum ich splatnosti. Pokiaľ
ide o úroky z omeškania tie sú príslušenstvom pohľadávky, ktoré podľa § 524 ods. 2 Občianskeho
zákonníka prechádza s postúpenou pohľadávkou na postupníka, preto ich nie je potrebné v zmluve
bližšie špecifikovať. Vzhľadom k uvedenému súd sa nestotožnil s tvrdením žalovaného, že predmet
zmluvy o postúpení pohľadávky nie je dostatočne určitý. Na druhej strane súd poukazuje na judikatúru
Ústavného súdu Slovenskej republiky, podľa ktorej uprednostňovanie výkladu smerujúceho k neplatnosti
zmluvy pred výkladom zakladajúcim jej platnosť nie je ústavne konformné (napr. rozhodnutie Ústavného
súdu Slovenskej republiky I. ÚS 242/07, I. ÚS 243/07). Súd poukazuje na skutočnosť, že v prípade ak sa
žalovanému 1/ nezdal predmet zmluvy dostatočne určitý v čase podpisu zmluvy mohol dať pripomienky
k zmluve a navrhnúť takú špecifikáciu, ktorá by podľa jeho názoru bola dostatočne určitá.27. Takisto nemal súd za to, žeby formuláciu postupovanej pohľadávky bola nezrozumiteľná. Právny
úkon je nezrozumiteľný ak ani na základe jeho výkladu v súlade s § 35 ods. 2 a 3 nie je možné
objektívne zistiť, čo ním malo byť zo slovnej alebo inej stránky vyjadrené, takže druhej strane nie
je umožnené sa s týmto prejavom vyjadrujúcim vôľu konajúceho oboznámiť a pochopiť ho. Právnu
relevanciu nemá neschopnosť oboznámiť sa s prejavom vôle konkrétnym adresátom (tzv. relatívna
nezrozumiteľnosť), ale výlučne len absolútna nezrozumiteľnosť (ak pôsobí objektívne – prejav vôle nie
je vo všeobecnosti zrozumiteľný). Vyjadrenie právneho úkonu je nezrozumiteľné, ak ani z jazykovej
stránky nie je možné zistiť jeho obsah, a to ani jeho výkladom. Na ujmu zrozumiteľnosti však nie je, ak
adresát nerozumie niektorým výrazom použitým pri jeho prejave, právny úkon bol urobený v cudzom
jazyku alebo v hovorovej reči s použitím hovorových výrazov. Vzhľadom k tomu, že súd nemal za to,
žeby bol právny úkon- zmluva o postúpení pohľadávky neurčitá a nezrozumiteľná, súd posúdil zmluvu
o postúpení pohľadávky uzavretú medzi žalobcom ako postupcom a žalovaným 1/ ako postupníkom
dňa 06.05.2022 ako platnú.
28. Žalovaný namietal platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky podľa § 39 v spojení s § 525 ods.
2 Občianskeho zákonníka a to nakoľko postúpenie pohľadávky na žalovaného 1/ by malo odporovať
dohode s dlžníkom. Súd k uvedenému uvádza že žalovaný 1/ vôbec neuviedol medzi akými subjektmi
malo dôjsť k predmetnej dohode, pričom muselo by ísť o dohodu medzi veriteľom - žalobcom a dlžníkom
postupovanej pohľadávky. Na druhej strane takúto dohodu v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal.
Napriek tomu, že žalobca jej existenciu rozporoval. V danej veci súd poukazuje na skutočnosť, že
tak žalobca ako aj žalovaný 1/ majú povinnosť poskytnúť nielen skutkové tvrdenia ohľadom predmetu
konania ale svoje skutkové tvrdenia sú povinní preukázať dôkazmi, ktoré sú povinní doložiť do konania.
To znamená, že nielen žalobca má dôkaznú povinnosť ale v tomto prípade, keďže žalovaný 1/ namieta
platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky nakoľko by postúpenie pohľadávky malo odporovať dohode
s dlžníkom pohľadávky, prechádza dôkazná povinnosť na žalovaného 1/. Zároveň súd uvádza, že
v zmluve o postúpení pohľadávky, ktorá je na č.l. 10 súdneho spisu takáto dohoda obsiahnutá nie je,
pričom žalovaný 1/ nenamietal a teda nerozporoval obsah zmluvy o postúpení pohľadávky tak ako
bola žalobcom doložená do súdneho spisu a nenamietal a nerozporoval ani jej uzavretie a podpísanie
žalovaným 1/. Vzhľadom k uvedenému aj v tomto prípade súd Zmluvu o postúpení pohľadávky uzavretú
medzi žalobcom ako postupcom a žalovaným 1/ ako postupníkom dňa 06.05.2022 posúdil ako platnú
29. Pokiaľ ide o námietky tak žalovaného 1/ ako aj žalovaného 2/ ohľadom ručenia a dohody o ručení súd
sa predmetnými námietkami nezaoberal, nakoľko konanie voči žalovanému 2/ bolo zastavené, pričom
práve žalovaný 2/ mal byť ručiteľom a žalovaný 1/ bol dlžníkom.
30.Pokiaľideonámietkužalovaného1/,žedojednanieozmluvnejpokutevovýške2500eurjevrozpore
s dobrými mravmi, súd uvedené nevzhliadol. V tejto súvislosti je na žalovanom 1/ aby ozrejmil prečo
má za to, žeby uvedené dojednanie malo byť v rozpore s dobrými mravmi. Zmluvná pokuta je zákonom
stanovenýinštitút,stým,žezmluvnéstranysúoprávnenédojednaťzmluvnúpokutupreprípadporušenia
zmluvnejpovinnosti.Výškazmluvnejpokutymusíbyťvyjadrenápevnousumou,percentom,maximálnou
výškou a podobne. Uvedené bolo splnené. Bola dojednaná pre prípad porušenia záväzku postupníka –
žalovaného 1/ zaplatiť dojednanú odplatu za postúpenie pohľadávky riadne a včas. Jej výška závisí od
hodnoty a významu zabezpečovanej povinnosti. Súd mal za to, že išlo o hlavnú povinnosť postupníka –
žalovaného 1/, pričom žalobca mal záujem na včasnom plnení povinnosti, keďže sa uspokojil s odplatou
nižšou ako bola nominálna hodnota postupovanej pohľadávky (o sumu viac ako 5 000 eur, čo nie je
zanedbateľná suma s ohľadom na nominálnu hodnotu postupovanej pohľadávky, ktorá bola 12 771,72
eur). Zároveň súd poukazuje na skutočnosť, že dojednaná odplata za postúpenie pohľadávky bola
vo výške 7 000 eur (resp. po čiastočnej úhrade 6 914,50 eur), dojednaná zmluvná pokuta bola vo
výške 2 500 eur a ani spolu s priznanými úrokmi z omeškania ku dňu rozhodovania súdu táto suma
nedosahovala ani hodnotu pohľadávky, ktorá bolo postúpená (12 771,72 eur) na žalovaného 1/. Preto
súd nemal zato, že dojednanie zmluvnej pokuty vo výške 2 500 eur v prípade, ak žalovaný 1/ nezaplatí
odplatu riadne a včas by bola v rozpore s dobrými mravmi. Na druhej strane žalovaný 1/ o predmetnom
neposkytol žiadne tvrdenia ani v podanom odpore ani vo vyjadreniach.
31. Žalovaný 1/ vo svojom odpore citoval § 545 a Občianskeho zákonníka, bez bližších tvrdení
tieto neuviedol ani na pojednávaní. Ide o ustanovenie, ktoré upravuje moderačné právo vo vzťahu
k zmluvnej pokute. Súd mal za to, že v danom prípade nie je dôvod na uplatnenie moderačného
práva, nakoľko dojednaná zmluvná pokuta vo výške 2 500 eur zabezpečovala zaplatenie odplaty zostrany žalovaného 1/ za postúpenie pohľadávky. Išlo o hlavnú povinnosť dlžníka – žalovaného 1/
vyplývajúcu zo zmluvy o postúpení pohľadávky. Pričom vzhľadom na výšku zabezpečovanej pohľadávky
7 000 eur v čase uzavretia zmluvy, predmetná zmluvná pokuta zodpovedala hodnote a významu
zabezpečovanej povinnosti. Zároveň súd poukazuje na skutočnosť, že žalobca postúpil na žalovaného
1/ pohľadávku, ktorej nominálna hodnota bola v čase postúpenia pohľadávky vo výške 12 771, 72 eur,
hociodplataboladojednanálenvsume7000eur.Súdmalzato,ževzhľadomkuvedenémumalžalobca
záujem na včasnom a riadnom splnení záväzku žalovaného 1/ a preto vzhľadom na hodnotu a význam
zabezpečovanej povinnosti mal súd výšku dojednanej zmluvne pokuty v sume 2 500 eur za primeranú.
32. Vzhľadom k tomu, že medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobca ako postupca a žalovaný
1/ ako postupník uzavreli zmluvu o postúpení pohľadávky dňa 06.05.2022 ktorej predmetom bolo
postúpenie pohľadávok v nominálnej hodnote 12 771,72 eur, nakoľko mal súd za to, že predmetná
zmluva o postúpení pohľadávok je platná a nakoľko v konaní nebolo sporné, že žalovaný 1/ žalobcovi
neuhradildojednanúodplatuzapostúpeniepohľadávkysúdžalobcovipriznalvplnomrozsahuuplatnenú
istiny pohľadávky – nárok na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky vo výške 6 914,50 eur. Pokiaľ
ide o uplatnené úroky z omeškania z tejto sumy súd ich priznal od 12.05.2022, teda od nasledujúceho
dňa po tom, čo mala byť splatná odplata za postúpenie pohľadávky podľa bodu 2.1 zmluvy o postúpení
pohľadávky.Odplatazapostúpeniepohľadávkypodľabodu2.1zmluvyopostúpenípohľadávkymalabyť
zaplatená do 11.05.2022. Súd konštatuje, že od 12.05.2022 si úroky z omeškania uplatnil aj žalobca vo
svojom žalobnom návrhu. Pokiaľ však ide o uplatnené úroky z omeškania, nakoľko si ich žalobca uplatnil
v zákonnej výške, súd ich mohol priznať len v rozsahu v akom je to prípustné podľa zákona. Zároveň
súd musel skúmať uplatnené úroky z omeškania nakoľko ide o príslušenstvo pohľadávky, ktorú žalovaný
1/ v celom rozsahu poprel. Žalobca si uplatnil úroky z omeškania vo výške 9% ročne. Nakoľko vzťah
medzi žalobcom a žalovaným 1/ založený zmluvou o postúpení pohľadávky je občianskoprávny vzťah
a nie obchodnoprávny vzťah, súd uložil žalovanému 1/ povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania
v zmysle § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č.
87/1995 Z.z.. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného
dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o päť
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná
k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu t.j. k 12.05.2022 bola vo výške 0,00%, preto súd
priznalžalobcoviúrokzomeškaniazdlžnejistiny,t.j.zosumy6914,50eurvovýške5%ročne.Vozvyšku
súd žalobu zamietol (nakoľko si žalobca uplatnil úroky z omeškania podľa Obchodného zákonníka vo
výške 9% ročne zo sumy 6 914,50 eur od 12.05.2022 do zaplatenia).
33. Pokiaľ ide o uplatnenú zmluvnú pokutu, vzhľadom k tomu, že súd nemal za to, žeby bola v rozpore
s dobrými mravmi a rovnako nemal za to, že by sa malo v danom prípade uplatniť moderačné
právo, nakoľko považoval dojednanú zmluvnú pokutu za primeranú vzhľadom na význam a hodnotu
zabezpečovanej povinnosti a nakoľko nebolo sporné, že ju žalovaný 1/ žalobcovi neuhradil, súd
žalobcovipriznalajzmluvnúpokutuatovsumeakosijuuplatnil,t.j.vovýške2500eur.Pokiaľideoúroky
z omeškania zo zmluvnej pokuty, súd mal za to, že v zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 06.05.2022
bolo uvedené, kedy vznikne žalobcovi nárok na zmluvnú pokutu, a to ak žalovaný 1/ nezaplatí odplatu
za postúpenie pohľadávky riadne a včas, t.j. do 11.05.2022. Nakoľko žalovaný 1/ rozporoval predmetnú
zmluvnú pokutu ako celok, súd bol povinný skúmať aj nárok na úroky z omeškania, t.j. či žalobcovi
vznikol nárok na úroky z omeškania zo zmluvnej pokuty, odkedy mu tento nárok vznikol, a v akej
výške má nárok na úroky z omeškania zo zmluvnej pokuty, nakoľko predmetné úroky z omeškania sú
príslušenstvom pohľadávky na zmluvnú pokutu, ktorú žalovaný 1/ v celom rozsahu rozporoval. Súd
mal za to, že pokiaľ ide o splatnosť zmluvnej pokuty, táto v zmluve o postúpení pohľadávky nebola
dojednaná, preto súd vychádzal z ust. § 563 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak čas splnenia
nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť
dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Súd mal za to, že nakoľko v konaní nebola
preukázaná výzva žalobcu adresovaná žalovanému 1/ na zaplatenie zmluvnej pokuty, bola doložená
len upomienka (č.l.12) na zaplatenie istiny (pričom nárok na zmluvnú pokutu nie je príslušenstvom
pohľadávky, ale ide o samostatnú pohľadávku, ktorú je možné samostatne žalovať) súd vyhodnotil
žalobu ako výzvu žalobcu adresovanú žalovanému 1/ na zaplatenie zmluvnej pokuty. Predmetná žaloba
bola žalovanému 1/ doručená dňa 06.01.2023, preto súd priznal žalovanému 1/ úroky z omeškania zozmluvnej pokuty, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. S tým, že výšku úrokov z omeškania súd
žalobcovi priznal v súlade s ust § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády č.
87/2005 Z.z.. Základná sadzba ECB bola ku dňu omeškania vo výške 2,5 %, preto súd priznal žalobcovi
úroky z omeškania vo výške 7,5 % ročne zo sumy 2 500 eur. Vo zvyšku súd žalobu zamietol, nakoľko
žalobca si uplatnil úroky z omeškania podľa Obchodného zákonníka (vo výške 9% ročne zo sumy 2 500
eur a to od 12.05.2022 do zaplatenia).
34. Súd zamietol žalobu, nielen pokiaľ ide o časť uplatnených úrokov z omeškania ale aj pokiaľ ide
o uplatnenú paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Predmetná paušálna
náhrada nákladov je obchodnoprávny inštitút a teda nárok na jej zaplatenie vzniká priamo zo zákona -
Obchodného zákonníka (ust. § 369c), ale iba v prípade ak ide o obchodnoprávnu vec. V danom prípade
však ide o občiansko-záväzkovo právny vzťah a teda tento nárok nevzniká priamo zo zákona. Vzhľadom
k tomu, že žalobca nepreukázal náklady, ktoré mu vznikli v súvislosti s uplatnenou pohľadávkou (do
spisu doložil podací lístok, z ktorého by mu teoreticky vznikol nárok na poštovné, ale tento sa netýkal
žalovaného 1/) preto súd aj pokiaľ išlo o uplatnené náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške
40 eur žalobu zamietol.
35. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
36.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
37. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
38. O trovách konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi
priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému 1/ podľa pomeru úspech vo veci v rozsahu 83,32
%. Žalobca bol úspešný pokiaľ ide o uplatnenú istinu vo výške 6 914,50 eur, uplatnenú zmluvnú pokutu
vo výške 2 500 eur spolu s priznanými úrokmi z omeškania, ktoré boli ku dňu vyhlásenia rozsudku vo
výške 1 245,55 eur spolu 10 660,05 eur čo je 91,66 %. Pokiaľ ide o zamietnuté úroky z omeškania, tieto
boli vo výške 929,58 eur a zamietnuté náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur, spolu
969,58eurčoje8,34%.Čistýúspechžalobcutakpredstavuje(10660,05eur -969,58eur/11629,63eur
čo je 83,32 %). O výške náhrady trov konania rozhodne súd podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti
tohto rozhodnutia, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou Okresného súdu
Žilina na Krajský súd Žilina.
Odvolanie možno podať písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva.
Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP,
teda ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka
konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,
že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a
dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.