Rozsudok – Zmluva o dielo ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. júl 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Cob/17/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8308206080
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Július Tóth

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:8308206080.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Júliusa Tótha a sudcov JUDr.

Lucie Baňackej, PhD. a JUDr. Moniky Šabľovej v spore žalobcu: JUDr. Vladimír Kotus, so sídlom
Masarykova 12, 040 01 Košice, správca konkurznej podstaty úpadcu APS ALKON a.s., so sídlom
Osloboditeľov 66, 040 17 Košice, IČO: 36 582 387, zastúpený JUDr. Andreou Havlátovou Rajczyovou,
advokátkou so sídlom Masarykova 12, 040 01 Košice, proti žalovanému: MECOM GROUP s.r.o., so
sídlom Poľná 4, 066 01 Humenné, IČO: 31 735 151, zastúpenému Advokátska kancelária Bröstl &
Čentík s. r. o., so sídlom Rázusova 1, 040 01 Košice – mestská časť Juh, IČO: 50 560 611, o zaplatenie
19.455,58 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné č. k.

15Cb/55/2008-536 zo dňa 6. septembra 2018, takto

r o z h o d o l :

I. M e n í rozsudok Okresného súdu Humenné č. k. 15Cb/55/2008-536 zo dňa 6.
septembra 2018 v napadnutom I., II. a III. výroku takto:

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému p r i z n á v a proti žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorých

bude rozhodnuté samostatným uznesením.

III. Žalobcovi u k l a d á p o v i n n o s ť nahradiť štátu trovy konania v plnom rozsahu.

II. Žalovanému p r i z n á v a proti žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

III. Stranám sporu n e p r i z n á v a náhradu trov dovolacieho konania vedeného pod sp. zn.

1Obdo/32/2021.

IV. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému náhradu trov dovolacieho konania vedeného pod sp.
zn. 1Obdo/65/2022 v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom (v poradí druhým)
I. žalovanému uložil zaplatiť žalobcovi sumu 19.455,58 eura so 14,25 % úrokom z omeškania ročne od
4.1.2008 do zaplatenia v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku;

II. priznal žalobcovi náhradu trov konania vo vzťahu k žalovanému vo výške 100 % s tým, že o výške
trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku;
III. priznal štátu náhradu trov konania vo vzťahu k žalovanému vo výške 100 %.2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 27.5.2008 domáhal,
aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 19.455,58 eura (586.119,10 Sk) so 14,25%
úrokom z omeškania od 4.1.2008 do zaplatenia.

2.1. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca vyúčtoval žalovanému faktúrou č. 11700631 zo dňa 20.12.2007
sumu 121.879,80 Sk, faktúrou č. 11700633 zo dňa 20.12.2007 sumu vo výške 77.911,70 Sk, faktúrou
č. 11700636 zo dňa 20.12.2007 sumu 22.283,20 Sk a faktúrou č. 11700637 zo dňa 20.12.2007 sumu
364.044,40 Sk za prevedené stavebné práce na akcii rodinný dom Gaštanová v zmysle Zmluvy o dielo
č. 487-07-01-I č. 20070311, a to na základe súpisov vykonaných prác, za ktoré žalovaný žalobcovi

nezaplatil.

3. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 15Cb/55/2008-467 zo dňa 20.9.2017 (v poradí
prvým) tak, že uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi istinu 12.281,85 eura so 14,25 % úrokom z
omeškania ročne od 4.1.2008 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.
3.1. Na základe odvolania strán sporu Krajský súd v Prešove uznesením č. k. 3Cob/3/2018-510 zo

dňa 12.4.2018 napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

4. Žalobca v rámci prostriedkov procesného útoku uviedol, že ako zhotoviteľ vykonal pre žalovaného
ako objednávateľa stavebné práce na akcii rodinný dom Gaštanová, a to v zmysle Zmluvy o dielo č.

48707-01-I č. 20070311.
4.1. Tvrdil, že nad rámec dohodnutých prác žalobca vykonal na diele práce naviac, ktoré sú zachytené
v súpise prác a potvrdené zápismi v stavebnom denníku. Uhradenia týchto prác naviac na žalobca
domáhal v predmetnom konaní podanou žalobou, a to na základe vystavených faktúr. Tvrdil, že všetky
práce, ktoré boli predmetom fakturácie, boli riadne žalobcom vykonané a ich výsledky sú žalované,

pričom na tieto práce nadväzovala ďalšia stavebná činnosť. Vzhľadom na uvedené žalobca považoval
svoj nárok za dôvodný aj napriek tomu, že práce naviac, ktorých uhradenie je predmetom tohto sporu,
neboli písomne dohodnuté dodatkom k pôvodnej zmluve o dielo a ich uhradenie požadoval v zmysle §
54 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“). Trval na tom,
že pri vykonávaní prác naviac nekonal svojvoľne a bez pokynu žalovaného, čo vyplýva predovšetkým

zo stavebného denníka, kde existuje písomný záznam v konkrétny deň s podpisom oprávnenej osoby
preukazujúci zmenu diela bez následného dojednania zmeny na výšku ceny diela.
4.2. Žalobca uviedol, že faktúrou č. 11700633 účtoval žalovanému sumu 2.586,19 eura za montáž
stropných panelov, faktúrou č. 11700637 na sumu 12.084,06 eura žalobca účtoval žalovanému práce na
klenbe, faktúra č. 11700631 na sumu 4.045,67 eura predstavovala cenu za vedľajšie rozpočtové náklady

a faktúrou č. 11700636 žalobca účtoval žalovanému práce naviac v súvislosti s prehĺbením výkopov na
základe zmien v projekte.

5. Žalovaný v rámci prostriedkov procesnej obrany žiadal žalobu zamietnuť. Poukázal na to, že v zmluve
o dielo bola cena diela dohodnutá ako pevná cena s tým, že v prípade vzniku prác naviac tieto majú byť

predmetom písomného dodatku k zmluve o dielo, k čomu v predmetnom prípade nedošlo. Dôvodil, že
nemožno preto v spore aplikovať ani § 549 ods. 2 Obchodného zákonníka, ktorý predpokladá uzavretie
dohody zmluvných strán. Takouto dohodou podľa žalovaného nie je zápis v stavebnom denníku, ktorý
je navyše neurčitý, nepreukazuje súvis s vystavenými faktúrami a je podpísaný iba jednou stranou,
pravdepodobnezhotoviteľom.Zároveňtvrdil,žedieloakotakéneboložalobcomodovzdanéžalovanému

v súlade so zmluvou, a to pre absenciu preberacieho protokolu a skúšok diela. V súvislosti s vystavenými
faktúramižalovanýnamietal,žeprácezahrnutévofaktúrachč.11700631(vedľajšierozpočtovénáklady),
č. 11700633 (montáž stropných panelov) a č. 11700637 (klenba, ktorá sa nezhodovala s pôvodným
dizajnovýmriešenímabolavyhotovenázinéhoakodohodnutéhomateriálu)nebolipredmetompôvodnej
zmluvy o dielo ani žiadneho dodatku k tejto zmluve. Práce uvedené vo faktúre č. 11700636 (prehĺbenie

výkopov) boli účtované už vo faktúre č. 11700630, preto išlo o duplicitnú fakturáciu.

6. Súd prvej inštancie z obsahu Zmluvy o dielo č. 487-07-01-I č. 20070311 zistil, že touto zmluvou
si právny predchodca žalovaného ako objednávateľ objednal u žalobcu vykonanie diela, a to spodnú
stavbu pre rodinný dom v Humennom na ulici Gaštanovej.

6.1. Žalobca mal dielo uskutočniť podľa projektovej dokumentácie vypracovanej projekčnou kanceláriou
a podľa čl. V bod 5.1 pevná cena predmetu zmluvy predstavovala 354.130,39 eur bez DPH
(10.668.532,20 Sk). Podľa čl. V bod 5.4 zmluvy o dielo v prípade vzniku naviac prác, zmien podkladov
alebo iných skutočností ovplyvňujúcich cenu za dielo uvedenú v čl. V tejto zmluvy musia byť predmetnépráce,ichrozsahacenaodsúhlasenémedzizhotoviteľomaobjednávateľomformoupísomnéhododatku
k tejto zmluve. Podkladom pre vykonanie naviac prác bude objednávka objednávateľa odsúhlasená
zodpovednou osobou objednávateľa.

6.2. Z faktúry č. 11-7-00631 zo dňa 20.12.2007 súd prvej inštancie zistil, že touto faktúrou právny
predchodca žalobcu vyúčtoval žalovanému sumu 4.045,67 eura (121.879,80 Sk) za stavebné práce, a
to podkladné betóny, oplotenie, izolácia, výťahová šachta, prehĺbenie výkopov, naviac práce ostatné,
keramzit, a to u každej jednej položky ako vedľajšie rozpočtové náklady. Faktúrou č. 11-7-00633 zo dňa
20.12.2007 žalobca účtoval žalovanému náhradu stropu panelmi vo výške 2.586,19 eura (77.911,70 Sk).

Faktúrou č. 11-7-00636 zo dňa 20.12.2007 žalobca účtoval žalovanému sumu 739,67 eura (22.283,20
Sk) za prehĺbenie výkopov. Faktúrou č. 11-7-00637 zo dňa 20.12.2007 žalobca účtoval žalovanému
sumu 12.084,06 eura (364.044,40 Sk) za spodnú stavbu - klenba.

7. Z obsahu znaleckého posudku znalca Ing. Miroslava Lissého č. 136/2015 zo dňa 13.2.2015 a z
obsahu jeho písomného vyjadrenia súd prvej inštancie zistil, že v súvislosti s faktúrou č. 11-700631,

ktorou žalobca vyúčtoval žalovanému vedľajšie rozpočtové náklady k prácam uvedeným vo faktúre
č. 11-700630 znalec uviedol, že práce uvedené vo faktúre č. 11-7-00630 neboli predmetom zmluvy
o dielo, a teda neboli dohodnuté ani vedľajšie rozpočtové náklady k týmto prácam. Faktúrou č.
11-7-00633 žalobca účtoval žalovanému montáž stropných panelov, ktorá nebola obsahom projektovej
dokumentácie ani zmluvného rozpočtu, avšak v zmluve o dielo a v rozpočte bola dohodnutá realizácia

celéhostropunadprvýmprízemnýmpodlažím,pretoznalecuzavrel,žezhotoviteľmáprávonafakturáciu
týchtoprácnastrope.Prenedostatokpodkladovznalecurčilcenyzamontážstropnýchpanelovpoužitím
smerných orientačných cien v celkovej hodnote 1.850,34 eura vrátane s DPH. V súvislosti s faktúrou
č. 11-7-00636 znalec uzavrel, že ide o duplicitnú fakturáciu. Faktúrou č. 11-700637 žalobca účtoval
žalovanému zhotovenie klenby, pričom klenba bola vykonaná v rozsahu vo faktúre, avšak s použitím

iného materiálu (tehly Klinker). Preto znalec určil cenu za zhotovenie klenby pri zámene materiálu za
skutočne použitý materiál vo výške 10.331,51 eura s DPH.

8. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 536 ods. 1 a 3 Obchodného zákonníka vymedzujúceho
znaky diela, podľa § 546 ods. 1 Obchodného zákonníka upravujúceho cenu diela, podľa § 549 ods.

2 Obchodného zákonníka upravujúceho zmenu rozsahu diela a podľa § 365 ods. 1 a § 369 ods. 1
Obchodného zákonníka upravujúcich omeškanie dlžníka.

9. Poukázal na závery odvolacieho súdu, ktorým tento zrušil pôvodný rozsudok vydaný v predmetnej
veci a aplikujúc § 549 ods. 2 Obchodného zákonníka dospel k záveru, že v danom prípade došlo

medzi účastníkmi zmluvného vzťahu k dohode o zmene diela. Pokyny žalovaného ako objednávateľa
ohľadom zmeny stavby vyplývajú zo stavebného denníka, kde za žalovaného sú pri jednotlivých prácach
podpisy zástupcu žalovaného, ktorý týmto spôsobom odsúhlasil vykonanie prác žalobcom. Týmto medzi
stranami sporu došlo po uzavretí zmluvy o dielo k dohode o zmene diela s tým, že strany sporu si
nedojednali dôsledky zmeny rozsahu diela na výšku ceny. Preto je žalovaný povinný ako objednávateľ

zaplatiť žalobcovi cenu zvýšenú, a to s prihliadnutím na rozsah činnosti a účelne vynaložené náklady
spojené s vykonaním diela. Súd prvej inštancie považoval za zrejmé, že faktúry, ktoré boli predmetom
sporu, boli žalobcom vystavené za skutočne zrealizované práce, ktoré žalovaný prevzal, pričom dielo je
riadne užívané treťou osobou, pre ktorú žalovaný dielo u žalobcu objednával.

10. Súd prvej inštancie preto žalobe v plnom rozsahu vyhovel a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi 19.455,58 eura so 14,25 % úrokom z omeškania ročne od 4.1.2008 do zaplatenia.
O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalobcovi
priznal voči žalovanému náhradu trov konania vo výške 100 %. Rovnako priznal štátu náhradu trov
konania voči žalovanému vo výške 100 %.

11.Protitomutorozsudkupodalvzákonnejlehoteodvolaniežalovaný,atozdôvodu,žesúdnesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP), že konanie má inú vadu,
ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d/ CSP), že súd prvej

inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1
písm. f/ CSP) a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm.
h/ CSP). Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobu zamietol.11.1. Žalovaný namietal záver súdu prvej inštancie, že medzi stranami sporu došlo k dohode o zmene
diela. Takúto zmenu podľa žalovaného nemôžu predstavovať zápisy v stavebnom denníku, ktorých
obsah nemožno dostatočne presne určiť, u ktorých nie je zrejmá ich súvislosť s vystavenými faktúrami

a ani označenie osôb, ktoré ich mali podpísať. Preto aplikácia § 549 ods. 2 Obchodného zákonníka
je v danom prípade vylúčená. Navyše, podľa čl. VIII zmluvy o dielo, bolo podmienkou odovzdania
diela vykonanie skúšok a spísanie protokolu o odovzdaní diela, pričom ani jedna z týchto skutočností
nenastala. Zdôraznil, že v zmysle § 554 ods. 1, § 548 ods. 1 veta druhá a §
555 ods. 2 a 4 Obchodného zákonníka povinnosť zhotoviteľa vykonať dielo je splnená, ak je dielo riadne

ukončené a predmet diela odovzdaný objednávateľovi, pričom až v tomto momente vzniká zhotoviteľovi
nárok na cenu diela. Poukázal na súdnu prax, podľa ktorej ak bolo podmienkou odovzdania a prevzatia
diela podpis protokolu o odovzdaní a prevzatí diela, tvorí existencia takého protokolu hmotnoprávnu
podmienku odovzdania a prevzatia diela. Pokiaľ preberací protokol nebol podpísaný žalovaným, nie
je možné dielo považovať za odovzdané a prevzaté. Žalobca sa môže domáhať len prevzatia diela,
nie však zaplatenia ceny diela, keďže nárok na zaplatenie ceny diela nevznikol (rozsudok Najvyššieho

súdu ČR zo dňa 22.4.2009, sp. zn. 23Cdo/799/2009; rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 19.3.2013,
sp. zn. 32Cdo/358/2012; rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 27.02.2012, sp. zn. 23Cdo/36/2012;
rozsudokNajvyššiehosúduČRzodňa22.9.2009,sp.zn.32Cdo/2592/2008;rozsudokNajvyššiehosúdu
ČR zo dňa 5.2.2013, sp. zn. 32Cdo/3457/2012; rozsudok Krajského súdu v Prešove z 20.02.2014, sp.
zn. 2Cob/50/2013).

11.2. Žalovaný tiež vyčítal súdu prvej inštancie, že opomenul, že cena diela bola dohodnutá ako pevná
cena a súčasťou zmluvy bol rozpočet, ktorý bol dohodnutý ako záväzný a úplný. V prípade takto
dojednanej ceny diela sa vychádza zo zákonnej požiadavky, že zhotoviteľ vykonáva dielo na svoje
náklady a svoje nebezpečenstvo (§ 537 ods. 1 Obchodného zákonníka), preto nemá nárok
na náhradu nákladov za vykonanie diela, ktoré neboli zahrnuté v pevnom rozpočte. V takomto prípade,

aj keď sa v priebehu realizácie diela zmenia niektoré z položiek uvedených v rozpočte, z ktorého sa
pri určení ceny diela vychádzalo, jednostranné dodatočné zvýšenie ceny zhotoviteľom neprichádza do
úvahy. Pokiaľ zo zmluvy o dielo nevyplýva, že ide o rozpočet podľa § 547 ods.
2 a 3 Obchodného zákonníka, platí, že daný rozpočet má charakter záväzného rozpočtu zaručujúceho
úplnosť.

11.3. Žalovaný mal za to, že práce, ktorých zaplatenia sa žalobca v konaní domáhal, nie sú prácami
v zmysle zmluvy o dielo, keďže neboli súčasťou tejto zmluvy ani žiadneho jej dodatku. Preto pasívne
vecne legitimovaným subjektom na zaplatenie ceny za vykonané práce je vlastník nehnuteľnosti, resp.
subjekt, ktorý si tieto práce objednal, a to z titulu nároku z bezdôvodného obohatenia.
11.4. K jednotlivým faktúram, ktorých zaplatenia sa žalobca domáhal, žalovaný uviedol, že práce

spočívajúce v montáži stropných panelov (faktúra č. 11700633) neboli dohodnuté v zmluve o dielo,
neboli obsiahnuté v projektovej dokumentácii ani v zmluvnom rozpočte, či položkovitej cenovej ponuke
zhotoviteľa tvoriacej prílohu zmluvy o dielo a neboli ani predmetom žiadneho písomného dodatku
k zmluve, preto žalobcovi nemohol vzniknúť nárok na zaplatenie ceny diela za tieto práce. Žalovaný
uviedol, že zmluva o dielo síce počítala s realizáciou klenby (faktúra č. 11700637), avšak táto mala byť

zhotovená z iného materiálu, čo vyplýva z položky č. 42 rozpočtu v zmysle cenovej ponuky zhotoviteľa
a jej cena bola v rozpočte dohodnutá v nižšej sume 3.733,95 eura. To, že zhotoviteľ použil materiál
inej kvality, t. j. odlišný od toho čo bolo zmluvne dojednané, nemôže byť na ťarchu objednávateľa.
Navyše v tejto časti sa zhotoviteľ dostal aj do omeškania, pretože pre vykonanie diela v rozpore so
zmluvou zhotoviteľ nesplnil svoj záväzok vykonať dielo riadne a včas. K faktúre č. 11700631 žalovaný

uviedol, že išlo o vedľajšie rozpočtové náklady k prácam, ktoré neboli súčasťou zmluvy o dielo.
Dotknutá položka nemá žiaden zmluvný podklad a nie je z nej možné zistiť, čo konkrétne mala zahŕňať,
resp. z čoho mali vedľajšie rozpočtové náklady pozostávať. Pri faktúre č. 11700636 za prehĺbenie
výkopov znalec na viacerých miestach znaleckého posudku potvrdil, že ide o duplicitnú fakturáciu.
Podľa žalovaného žalobcovi nemohol vzniknúť nárok na zaplatenie ceny diela za tieto práce, keďže

neboli v zmluve dohodnuté, resp. už boli raz fakturované. Rovnako podľa bodu 5.3 zmluvy o dielo
v cene za zhotovenie diela mali byť obsiahnuté všetky náklady spojené so zhotovením diela. Žalovaný
spochybnil závery znalca, ktorý v časti svojho znaleckého posudku sa vyjadroval aj k právnym otázkam
a vzniku nároku žalobcu na zaplatenie ceny diela. Zároveň vyčítal súdu prvej inštancie, že jeho rozsudok
je nepreskúmateľný, keď v jeho odôvodnení súd nereagoval na podstatné argumenty a námietky

produkované žalovaným v priebehu sporu.

12. K odvolaniu žalovaného sa žalobca vyjadril podaním zo dňa 22.10.2018 a rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny žiadal potvrdiť.12.1. Žalobca zdôraznil, že žalované práce, zaplatenia ktorých sa podanou žalobou domáha,
nevykonával svojvoľne a bez pokynu žalovaného, o čom svedčí aj konštatovanie Krajského súdu
v Prešove v odseku 33. odôvodnenia predmetného uznesenia zo dňa 12.4.2018, sp. zn. 3Cob/3/2018

a Okresného súdu Humenné v bode 34. rozsudku zo dňa 6.9.2018, č. k. 15Cb/55/2008-536. Vykonanie
prácpotvrdzujúpredovšetkýmzáznamyzostavebnéhodenníka,napr.liststavebnéhodenníka0007437,
0007402, 0007403, 0007404, 0007405 a 123155 a tieto písomné záznamy zo stavebného denníka
v konkrétny deň s podpisom oprávnenej osoby preukazujú, že žalobca vykonával práce na pokyn
žalovaného. Čo do obsahu záznamy predstavujú zmenu diela bez následného dojednania tejto zmeny

na výšku ceny a preukazujú splnenie písomnej formy zmeny diela záznamom v stavebnom denníku.
Podľa žalobcu išlo o práce naviac v zmysle § 549 ods. 2 Obchodného zákonníka.
12.2. K otázke riadneho ukončenia a odovzdania diela žalobca poukázal na list č. 123154 stavebného
denníka, kde je uvedené, že v dňoch 20.8.2007 až 22.8.2007 zhotoviteľ s investorom vykonali
čiastkovú kontrolu diela, na základe ktorej boli práce podľa zmluvy o dielo a zmien v projektovej
dokumentácii ukončené a odovzdané, o čom svedčia aj vlastnoručné podpisy zmluvných strán. Na

zázname zhotoviteľa zo dňa 21.8.2007 (list č. 123155 stavebného denníka) je uvedené, že na základe
rozhodnutiaobochstrán–objednávateľaizhotoviteľa–nebudezhotoviteľďalejpokračovaťvprácachna
stavbeRDGaštanová,Humennéaobjednávateľprácekdnešnémudňupreberáazhotoviteľodovzdáva,
pričom záznam obsahuje aj vlastnoručné podpisy zmluvných strán. Žalovaný poukázal na vtedajšiu
bežnú zaužívanú prax medzi žalobcom a žalovaným, ktorí si pôvodnú zmluvu medzi sebou menili,

dohadovali si práce a fakturáciu aj mimo rozsahu uzavretej zmluvy o dielo, ktorú žalovaný aj uhrádzal
a tým pristúpili k menej formálnemu spôsobu uzatvárania dohôd. Preto nie je pravdou, že by žalobca
dodatočne jednostranne zvyšoval cenu za zhotovenie diela, nakoľko všetky úpravy a zmeny v projekte,
resp. v projektovej dokumentácii boli vykonávané na základe pokynu alebo súhlasu objednávateľa.
V danom prípade nie je podľa žalobcu potrebné pristupovať k veci prísne formalisticky a trval na tom,

že práce, ktoré boli predmetom zmluvy a jej dodatkov, boli riadne dohodnuté. Preto pasívne vecne
legitimovaným na zaplatenie prác nie je vlastník nehnuteľnosti ale objednávateľ diela, teda žalovaný.
12.3. K faktúre č 11700633 žalobca uviedol, že v zmluve o dielo a v rozpočte bola dohodnutá realizácia
celého stropu, pod ktorú montáž stropných panelov možno subsumovať. Žalobca na základe dohody
so žalovaným nakoniec nerealizoval celý strop, fakturoval menej ako bolo dohodnuté, napriek tomu sa

žalovaný vyhýba zaplateniu prác, ktoré boli preukázateľne realizované. Tiež poukázal na skutočnosť, že
technický dozor žalovaného nariadil výmenu železobetónovej monolitickej konštrukcie stropu za panely,
následne žalovaný aj dodal predpäté železobetónové panely a žalobcu požiadal o ich uloženie na nosné
konštrukcie, pričom dohodnutá suma za tieto práce uvedené vo faktúre bola schválená a podpísaná
technickým dozorom žalovaného A. B. dňa 2.8.2007. Ohľadom faktúry č. 11700636 žalobca uviedol,

že pri zhotovení klenby bol na žiadosť žalovaného použitý materiál vyššej kvality, pričom práce na
klenbe boli prevzaté bez výhrad, o čom svedčí zápis v stavebnom denníku zo dňa 21.8.2007. Ten istý
deň prevzal práce na klenbe technický dozor objednávateľa bez výhrad a na postavenú klenbu boli
v čase odchodu žalobcu zo stavby postavené už ďalšie nadväzujúce nosné konštrukcie. Pokiaľ ide
o faktúru č. 11700631, touto boli fakturované vedľajšie rozpočtové náklady k faktúre č. 11700630 vo

výške 72.911,49 eura, ktorá bola žalovaným v plnom rozsahu uhradená. Uvedená faktúra bola omylom
vystavená len v rozsahu základných rozpočtových nákladov k prácam v nej uvedeným bez pripočítania
vedľajších rozpočtových nákladov. Rovnako za dôvodnú žalobca považoval fakturáciu nákupu nového
štrku (faktúra č. 11700637) na zásyp prehĺbených základov, keďže pôvodne vyťažený štrk už bol
premiešaný so zeminou a bol nepoužiteľný na opätovný zásyp.

12.4. Žalobca zdôraznil, že pri realizácii stavby dochádzalo k operatívnym zmenám prác oproti prácam
pôvodne dohodnutým v zmluve o dielo, ktorých potrebu vyvolala aktuálna situácia na stavenisku, a to
na základe ústnych požiadaviek žalovaného, ktoré žalobca rešpektoval a plnil. Poukázal na nález
Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 1264/11 zo dňa 12.7.2011, v zmysle ktorého písomnú
zmluvu uzavretú v režime Obchodného zákonníka s dohodnutou výhradou zmien v písomnej podobe

možno zmeniť aj inou formou, pokiaľ nie je včas namietaná ich relatívna neplatnosť. Žalobca trval na
tom, že všetky fakturované práce, ktoré sú predmetom tohto sporu, boli vyslovene dohodnuté oboma
zmluvnými stranami, pričom tieto boli realizované na základe pôvodnej zmluvy o dielo, resp. ústne
dojednané pri rešpektovaní zavedenej obchodnej praxe a zvyklostí medzi stranami, pričom poprel, že
by žalobca vykonal akékoľvek práce svojvoľne. Z uvedeného dôvodu mal za to, že mu vznikol nárok

na úhradu fakturovaných prác, keďže ich vykonanie nepoprel ani samotný žalovaný a je nesporné, že
výsledky týchto prác užíval a nadväzoval na ne vo svojej stavebnej činnosti.13. Žalovaný v replike svojho odvolania zo dňa 14.11.2018 s argumentmi žalobcu nesúhlasil a v celom
rozsahu zotrval na podanom odvolaní.

14. Krajský súd v Prešove rozsudkom zo dňa 26.3.2019, č. k. 3Cob/74/2018-586 (v poradí prvým)
rozhodol tak, že potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie vo výške 12.281,51 eura so 14,25 % úrokom
z omeškania ročne od 4.1.2008 do zaplatenia (I. výrok); zmenil výrok rozsudku súdu prvej inštancie
vo zvyšujúcej časti tak, že v tej časti žalobu zamietol (II. výrok); priznal žalobcovi nárok na náhradu
trov konania vo vzťahu k žalovanému vo výške 24 % (III. výrok) a priznal štátu náhradu trov konania

k žalobcovi vo výške 38 % a vo vzťahu k žalovanému vo výške 62 % (IV. výrok).
14.1. Opravným uznesením zo dňa 15.12.2020, č. k. 3Cob/74/2018-605, Krajský súd v Prešove opravil
svoj rozsudok v I. výroku tak, že potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie vo výške 5.584,29 eura so
14,25 % úrokom z omeškania ročne od 4.1.2008 do zaplatenia; opravil III. výrok rozsudku tak, že priznal
žalovanému nárok na náhradu trov konania vo vzťahu k žalobcovi vo výške 44 %; opravil IV. výrok
o trovách štátu tak, že priznal štátu náhradu trov konania vo vzťahu k žalobcovi vo výške 72 % a vo

vzťahu k žalovanému vo výške 28 % a opravil odôvodnenie svojho rozsudku.

15. Proti predmetnému rozsudku Krajského súdu v Prešove podali dovolanie obe strany sporu, pričom
o ich dovolaniach rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 29.9.2021, sp. zn.
1Obdo/32/2021 a 1Obdo/8/2021 tak, že rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 3Cob/74/2018-586

z 26. marca 2019 v znení opravného uznesenia č. k. 3Cob/74/2018-605 z 15. decembra 2020 zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
15.1. Najvyšší súd vytkol odvolaciemu súdu nepreskúmateľnosť odôvodnenia jeho rozsudku, a to v časti
týkajúcej sa otázky riadneho odovzdania a prevzatia diela, podpísania protokolu o odovzdaní a prevzatí
diela a vykonania predpísaných skúšok (odsek 41. a 42. odôvodnenia rozhodnutia NS SR) a v časti

priznania žalovanej sumy za práce uvedené vo faktúrach č. 11700633 a 11700637 podľa znaleckého
posudku.
15.2. Rovnako vyčítal odvolaciemu súdu, že pri oprave svojho rozsudku prekročil zákonné hranice
opravy rozsudku podľa § 224 CSP, keď opravným uznesením nedošlo k oprave zrejmej nesprávnosti,
ale k vecnej zmene vyhláseného rozsudku.

16. Krajský súd v Prešove následne ako súd odvolací rozsudkom zo dňa 31.5.2022 (v poradí druhým)
zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobu zamietol, sporovým stranám nepriznal nárok na
náhradu trov konania a štátu proti žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
16.1. Rozhodol tak z dôvodu, že po predchádzajúcom právoplatnom rozhodnutí odvolacieho súdu

žalovaný uhradil žalobcovi sumu 12.281,51 eura s úrokom z omeškania, čo potvrdili obe strany sporu.
16.2. V prevyšujúcej časti odvolací súd žalobu zamietol poukazujúc na odôvodnenie svojho
predchádzajúceho rozhodnutia vo veci samej.

17. Proti tomuto rozsudku podal žalobca dovolanie, o ktorom rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky

uznesením zo dňa 29.11.2023, sp. zn. 1Obdo/65/2022 tak, že rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k.
3Cob/59/2021-703 z 31.5.2022 v napadnutej zamietajúcej časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 12.281,51
eura so 14,25 % p. a. úrokom z omeškania od 4.1.2008 do zaplatenia a v závislom výroku o nároku na
náhradu trov konania účastníkov a štátu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
17.1. Rozhodol tak z dôvodu, že za nesprávny označil záver odvolacieho súdu, že pre záver o zamietnutí

žalobypostačujúskutočnosti,ktorénepochybnevyplynulizozistenéhostavuotom,žepohľadávka,ktorá
bola predmetom tohto konania, bola žalovaným, po predchádzajúcom rozhodnutí odvolacieho súdu,
splnená.
17.2. Najvyšší súd poukazujúc na ustálenú judikatúru konštatoval, že v spore je potrebné dať odpoveď
na to, či žalovaným realizované plnenie spočívalo na reálne existujúcom hmotnoprávnom základe.

18. Po vrátení veci dovolacím súdom a zmene kauzálnej príslušnosti odvolacieho súdu Krajský súd
v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP) opäť prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo
podané v zákonnej lehote oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné,
bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je

potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že odvolanie
žalovaného je dôvodné.19. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne
vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

20. Žalovaný podanie odvolania odôvodnil odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h)
CSP.

21. K uplatneným odvolacím dôvodom odvolací súd uvádza, že odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm.
b) CSP je daný vtedy, ak je na strane súdu taký závažný procesný postup, ktorým sa strane znemožní

realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej CSP priznáva, a to v takej miere, že dôjde k
porušeniu práva na spravodlivý proces.

22. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP je naplnený, ak má konanie inú vadu, ktorá mohla
maťzanásledoknesprávnerozhodnutievoveci.Tentoodvolacídôvoddopadánaakékoľvekpochybenia
v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, avšak len za

predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

23. Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP spočíva predovšetkým v nesprávnom
postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je, že súd berie do úvahy
skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na

skutočnosti, ktoré boli preukázané či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia
môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť,
zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

24. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP predpokladá, že rozhodnutie súdu prvej inštancie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo
skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak súd posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav
nedopadá alebo právnu normu síce určil správne avšak nesprávne ju interpretoval alebo ju na daný
skutkový stav nesprávne aplikoval.

25. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov, teda či
v konaní pred súdom došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, resp. či konanie má inú vadu,
ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, či súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil, to všetko s

prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05) a dospel k záveru, že v konaní pred súdom
prvej inštancie došlo k naplneniu odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP.

26. Odvolací súd v prvom rade uvádza, že po vydaní vyššie uvedených rozhodnutí Krajského súdu
v Prešove a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky predmetom odvolacieho konania je prejednanie
odvolania v časti uplatneného nároku žalobcu na zaplatenie 12.281,51 eura so 14,25 % p. a. úrokom
z omeškania zo sumy 12.281,51 eura od 4.1.2008 do zaplatenia, keďže v prevyšujúcej časti zostalo
rozhodnutie prvoinštančného súdu zmenené výrokom rozsudku odvolacieho súdu, a ktoré bolo v plnom

rozsahu nedotknuté opravnými prostriedkami strán sporu.

27. Odvolací súd konštatuje, že uvedená istina s príslušenstvom zároveň predstavuje čiastku, ktorú
žalovaný po vyhlásení rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 26.3.2019, č. k. 3Cob/74/2018-586
zaplatil žalobcovi, pričom neskôr došlo dovolacím súdom k zrušeniu tohto exekučného titulu, ktorý

predstavoval podklad pre splnenie peňažného záväzku zo strany žalovaného.

28. Odvolací súd poukazuje na to, že Krajský súd v Prešove splnenie žalovaného záväzku žalovaným
považoval za okolnosť, ktorá spôsobuje, že v konaní nie je dôvod na rozhodovanie o zaplatení nároku,
ktorý už bol protistranou uhradený, preto žalobu zamietol v celom rozsahu.

28.1. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací uznesením sp. zn. 1Obdo/65/2022 tento
rozsudok odvolacieho súdu zrušil poukazujúc na závery rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej
republiky č. k. II. ÚS 18/2016-78 z 9. februára 2017 vydaného v obdobnej veci. Z citovaného nálezu
vyplýva,„žezrušenieprávoplatnéhorozhodnutianezakladábezďalšiehoprávosťažovateľovnavrátenieposkytnutého plnenia, pretože rozhodujúce je, či právny dôvod plnenia spočíval na reálne existujúcom
hmotnoprávnom základe.“ Ústavný súd konštatoval, že zrušenie právoplatného rozsudku zakladá samo
osebe právo na vydanie bezdôvodného obohatenia iba v prípade právoplatného rozsudku majúceho

konštitutívne účinky. Tak tomu nebolo v posudzovanom prípade, kedy rozhodnutie odvolacieho súdu
ukladajúce žalovanému povinnosť uhradiť peňažný nárok malo deklaratórny charakter, a teda právny
dôvod plnenia vychádzal z hmotnoprávnych noriem a nezakladalo ho právoplatne rozhodnutie súdu.
Preto aj podľa záverov ústavného súdu je v takomto prípade nevyhnutné v prvom rade rozhodnúť
v prebiehajúcom spore o dôvodnosti žalobou uplatneného, hoc medzitým zaplateného peňažného

nároku, a od prijatých záverov následne posudzovať nárok žalovaného na vrátenie poskytnutého plnenia
z dôvodu bezdôvodného obohatenia.

29. Odvolací súd preto konštatuje, že predmetom jeho rozhodovania je prejednanie odvolania v časti
týkajúcej sa dôvodnosti/nedôvodnosti nároku žalobcu na zaplatenie 12.281,51 eura s 14,25 % ročným
úrokom z omeškania od 4.1.2008 do zaplatenia ako peňažného nároku žalobcu za práce vykonané na

stavbe rodinného domu na ulici Gaštanová v Humennom.

30. Odvolací súd zistil z obsahu spisu, že žalovaná suma vyplýva zo štyroch faktúr vystavených
žalobcom dňa 20.12.2007, a to z faktúry č. 11-7-00631 za vedľajšie rozpočtové náklady v sume 4.045,67
eura, faktúry č. 11-7-00633 za náhradu stropu panelmi v sume 2.586,19 eura, faktúry č. 11-7-00636 za

prehĺbenie výkopov v sume 739,67 eura a z faktúry č. 11-7-00637 za spodnú stavbu – klenba v sume
12.084,06 eura.
30.1. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že uvedené práce žalobca realizoval na spodnej
stavbe rodinného domu v Humennom na ulici Gaštanovej, keďže ako zhotoviteľ uzavrel dňa 26.4.2007
so žalovaným ako objednávateľom, ktorý bol odlišný od vlastníka predmetného domu, Zmluvu o dielo

č. 487-07-01-I, č. 20070311. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca práce uvedené v označených
faktúrach skutočne vykonal.
30.2. Spornou ostala skutočnosť, na základe akého právneho titulu tak žalobca urobil, keďže žalovaný
(objednávateľ, nie vlastník nehnuteľnosti) tvrdil, že fakturované práce neboli dohodnuté v zmluve o dielo,
ani v žiadnom písomnom dodatku uzavretom k tejto zmluve a žalovaný si tieto práce u žalobcu ani

neobjednal.

31. Vychádzajúc zo skutkového stavu tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, odvolací súd dospel k záveru,
že písomná dohoda strán sporu na vykonaní prác označených vo vyššie uvedených faktúrach uzavretá
nebola. Tieto práce tak ako boli vykonané a fakturované neboli súčasťou pôvodnej zmluvy o dielo

a žalobca počas konania tvrdil, že išlo o práce naviac. Podľa čl. 5.4 zmluvy o dielo v prípade vzniku
naviac prác, zmien podkladov alebo iných skutočností ovplyvňujúcich cenu za dielo uvedenú v čl.
V tejto zmluvy – ktorá bola stanovená ako cena pevná – musia byť predmetné práce, ich rozsah
a cena odsúhlasené medzi zhotoviteľom a objednávateľom formou písomného dodatku k tejto zmluve.
Podkladom pre vykonanie naviac prác bude objednávka objednávateľa odsúhlasená zodpovednou

osobou objednávateľa. Ďalej podľa čl. 12.1 zmluvy o dielo meniť alebo dopĺňať obsah tejto zmluvy
je možné len formou písomných dodatkov, ktoré budú platné, ak budú riadne potvrdené a podpísané
oprávnenými zástupcami oboch zmluvných strán.

32. S poukazom na citované ustanovenia zmluvy o dielo odvolací súd konštatuje, že ak vykonané

práce neboli vopred dohodnuté v samotnej zmluve o dielo, na vznik nároku žalobcu ako zhotoviteľa
na cenu za vykonanie naviac prác bola potrebná objednávka objednávateľa odsúhlasená zodpovednou
osobou objednávateľa a predovšetkým písomný dodatok ohľadom špecifikácie prác, ich rozsahu a ceny
odsúhlasený žalobcom a žalovaným. Takýto dodatok v prejednávanom spore predložený nebol a
samotné odsúhlasenie prác naviac zodpovednou osobou objednávateľa a ich faktické vykonanie neboli

postačujúce pre vznik nároku žalobcu na cenu prác naviac.
32.1. Odvolací súd konštatuje, že charakter písomného dodatku nemajú ani zápisy v stavebnom denníku
(č. l. 187 a nasl. spisu), nakoľko z nich nie je zrejmé dostatočne jasné a určité aký mal byť obsah
a rozsah dohadovaných prác naviac, vplyv týchto prác na dohodnutú cenu a nie je ani zrejmé, kto zápis
v stavenom denníku vykonal, resp. absentujú podpisy oboch zmluvných strán.

32.2. Odvolací súd zároveň dodáva, že písomná forma dodatku bola pritom podľa čl. 5.4 a 12.1
zmluvy nevyhnutnou podmienkou platnosti akéhokoľvek dodatku k zmluve o dielo, pretože podľa § 272
ods. 2 Obchodného zákonníka (ktorý je kogentným ustanovením v zmysle § 263 ods. 2 Obchodného
zákonníka), ak písomne uzavretá zmluva obsahuje ustanovenie, že sa môže meniť alebo zrušiťiba dohodou strán v písomnej forme, môže sa zmluva zmeniť alebo zrušiť iba písomne. Právnym
dôsledkom nedodržania dohodnutej písomnej formy právneho úkonu je jeho relatívna neplatnosť (§
40a Občianskeho zákonníka a § 267 ods. 1 Obchodného zákonníka). Tejto relatívnej neplatnosti sa

žalovaný dovolal podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 26.3.2009, keď vo svojom vyjadrení
namietal, že vykonané naviac práce neboli dohodnuté v písomnom dodatku k zmluve. Týmto aj prípadne
ústne uzatvorená dohoda o prácach naviac sa z dôvodu absencie jej písomnej formy stala absolútne
neplatnou, z ktorého dôvodu odvolací súd dospel k záveru, že dohoda strán o predmete a cene
prác naviac medzi stranami uzavretá nebola a teda žalobcovi nárok na zaplatenie prác naviac voči

žalovanému nevznikol.

33. Odvolací súd poukazuje na to, že v zmysle čl. 8.2 a 8.4 zmluvy bolo podmienkou vzniku nároku
na cenu diela aj podpísanie protokolu o odovzdaní diela a vykonanie skúšok, o priebehu ktorých
mal byť rovnako vyhotovený protokol. Odvolací súd k tomu udáva, že Najvyšší súd Slovenskej
republiky vo svojom predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí vo veci sp. zn. 1Obdo/8/2021 poukázal

na túto hmotnoprávnu podmienku vzniku nároku na cenu diela a uložil odvolaciemu súdu sa ňou
pri rozhodovaní o žalovanom nároku riadne vyporiadať. Vychádzal pritom predovšetkým z viacerých
rozhodnutí Najvyššieho súdu Českej republiky (napr. sp. zn. 23Cdo/799/2009), ktorý citujúc § 536 ods. 1,
§548ods.1a§554ods.1Obchodnéhozákonníka(totožnévpodmienkachSlovenskejrepubliky)dospel
k záveru, že vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu v ním posudzovanej veci bolo odovzdanie diela

viazanénapodpisodovzdávaciehoprotokoluobomazmluvnýmistranami.Akjepodmienkouodovzdania
a prevzatia diela podpis protokolu o odovzdaní a prevzatí diela v písomnej forme, tvorí existencia
takéhoto protokolu hmotnoprávnu podmienku odovzdania a prevzatia diela. Pokiaľ odovzdávací protokol
nebol podpísaný žalovanou, nie je možné považovať dielo za odovzdané a prevzaté a žalobca by sa
mohol od žalovanej za súčasného stavu domáhať len prevzatia diela, nie však doplatenia ceny diela,

pretože nenastala splatnosť ceny diela podľa § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka. Ak nebolo dielo
riadne vykonané podľa § 554 ods. 1 Obchodného zákonníka, nenastala podmienka pre zaplatenie ceny
diela podľa § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka, teda nenastali podmienky ani pre fakturáciu ceny diela.
33.1. Citované závery možno aplikovať aj v predmetnom spore, kde podľa čl. 8.2 a 8.4 bolo podmienkou
vzniku nároku na cenu diela podpísanie protokolu oboma zmluvnými stranami o vykonaných skúškach

(čl. 8.4) a o odovzdaní diela (8.2). Takýto protokol v konaní predložený nebol a charakter protokolu
nespĺňa ani záznam v stavebnom denníku (č. l. 150), kde síce strany zmluvy vyjadrili svoju vôľu
nepokračovať ďalej v realizácii diela a objednávateľ prevzal doteraz vykonané práce, z vykonaného
záznamu však nie je zrejmé, či ho podpísali osoby oprávnené konať za zmluvné strany a už vôbec
nie je jeho obsahom protokol o vykonaní skúšok, resp. aspoň zmienka, že strany zmluvy upúšťajú od

vykonania skúšok ako podmienky na vykonanie diela a vzniku nároku na cenu diela.

34. Zo všetkých uvedených dôvodov preto odvolací súd dospel k záveru, že nárok žalobcu proti
žalovanému na zaplatenie naviac prác vykonaných na diele dohodnutom v zmysle zmluvy o dielo nie
je daný.

35. Uvedený záver odvolacieho súdu je v rozpore s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie,
ktorý žalobe žalobcu v plnom rozsahu vyhovel, keď na základe vykonaného dokazovania nesprávne
dospel k záveru, že zmluvné strany uzavreli dohodu o zmene diela, z ktorého dôvodu uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi zvýšenú cenu diela s prihliadnutím na rozsah vykonanej činnosti a účelne

vynaložené náklady, teda žalobe žalobcu vyhovel v plnom rozsahu.
35.1. Tým došlo k naplneniu najmä odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, keďže súd
prvej inštancie nesprávne dospel k záveru, že zápis v stavebnom denníku predstavuje dohodu o zmene
diela a preto bol objednávateľ, t. j. žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi zvýšenú cenu diela vzhľadom
na dohodnutú zmenu diela.

36. Záverom odvolací súd už len pre úplnosť dodáva, že ako vyplýva z § 204 CSP, dôkaz listinou
sa vykoná spravidla tak, že sudca ju na pojednávaní prečíta alebo oznámi jej obsah. Tento spôsob
vykonania dôkazu listinou ale nie je potrebný, ak ide o listinu, ktorej odpis bol strane sporu v priebehu
konania doručený a ak listina alebo jej obsah neboli protistranou z hľadiska pravosti a správnosti

spochybnené. Vzhľadom na to, že predmetná zmluva o dielo, zápisy v stavebnom denníku boli stranám
sporu doručené a neboli nimi z hľadiska ich pravosti ani správnosti spochybnené, nepovažoval odvolací
súd za potrebné vo veci nariadiť pojednávanie, na ktorom by dokazovanie týmito listinnými dôkazmi
zopakoval sám tak, že by ich prečítal alebo by oboznámil ich obsah. Uvedené odvolací súd uvádza zdôvodu, že vo svojom rozhodnutí sa odchýlil od skutkových zistení súdu prvej inštancie, ktoré však súd
prvej inštancie čerpal výlučne z vyššie označených listinných dôkazov a nie z výpovedí uskutočnených
na pojednávaní (svedkov, sporových strán), pri ktorých by - s poukazom na princíp priamosti - musel

v súlade s § 384 ods. 1 CSP odvolací súd dokazovanie v potrebnom rozsahu zopakovať sám na
pojednávaní.

37. Odvolací súd preto podľa § 388 CSP zmenil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v I.
výroku tak, že žalobu žalobcu zamietol, keďže neboli splnené podmienky ani na potvrdenie,

ani na zrušenie prvoinštančného rozhodnutia.

38. Pretože odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom I. výroku, odvolací súd
rozhodol aj o závislom výroku o trovách konania v konaní na súde prvej inštancie podľa § 396 ods. 1,
2 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 2 CSP tak, že žalovanému, ktorý mal z dôvodu zamietnutia
žaloby v celom rozsahu plný úspech vo veci, priznal voči neúspešnému žalobcovi náhradu trov konania

na súde prvej inštancie a predchádzajúcich odvolacích konaní v plnom rozsahu (napadnutý II. výrok).
Odvolací súd vo vzťahu k trovám predchádzajúcich odvolacích konaní poukazuje na to, že do nároku na
náhradu trov predchádzajúcich odvolacích konaní je premietnutý úspech žalovaného v celom konaní.

39. Rovnako odvolací súd uložil neúspešnému žalobcovi nahradiť štátu vzniknuté trovy konania v plnom

rozsahu (napadnutý III. výrok).

40.Otrováchpredmetnéhoodvolaciehokonaniaodvolacísúdpodľa§396ods.1a2CSP a
§ 255 ods. 1 CSP rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznal proti
neúspešnému žalobcovi aj plnú náhradu trov odvolacieho konania.

41. O separátnych trovách dovolacieho konania vedeného pod sp. zn. 1Obdo/32/2021 odvolací súd
rozhodol podľa § 453 ods. 3 CSP v spojení s § 255 ods. 2 CSP tak, že stranám sporu náhradu trov
predmetného dovolacieho konania nepriznal, pretože obe strany sporu boli v predmetnom dovolacom
konaní úspešné.

42. O separátnych trovách dovolacieho konania vedeného pod sp. zn. 1Obdo/65/2022 odvolací súd
rozhodol podľa § 453 ods. 3 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý bol v dovolacom
konaní vedenom na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. 1Obdo/65/2022 plne úspešný čo
do napadnutej zamietajúcej časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 12.281,51 eura s príslušenstvom priznal

plnú náhradu trov dovolacieho konania proti žalovanému, ktorý bol v predmetnom dovolacom konaní
neúspešný.

43. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení
§ 419 CSP.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP) Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie

znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 CSP.

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP, ak má dovolateľ sám, alebo
jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd

dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) CSP.V dovolaní podľa § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).