Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. december 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/146/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2625206750
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dominika Horváthová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2625206750.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľky: A. A. B., nar. XX.X.XXXX, adresa C. XX, D.,
zastúpená spoločnosťou: ČERNEJOVÁ & HRBEK, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Kýčerského
5, Bratislava, IČO: 36 857 513, proti odporcom: v 1. rade E. A. B., nar. XX.X.XXXX, adresa F. A. XX, D.,
zastúpená spoločnosťou: Advokátska kancelária JUDr. Danica Birošová, s.r.o., so sídlom Piaristická 46,
Trenčín, IČO: 36 837 857, v 2. rade G. B., nar. XX.XX.XXXX, adresa C. XX, D., o návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia, na odvolanie odporkyne v 1. rade proti uzneseniu Okresného súdu Senica č.k.
9C/54/2025-17 zo dňa 26.09.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd návrh na prerušenie konania zo dňa 10.11.2025 z a m i e t a.

II. Napadnuté uznesenie vo výroku I. p o t v r d z u j e.

III. Navrhovateľke p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči odporkyni 2 v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením prvoinštančný súd rozhodol nasledovne:
„I. Žalovaná v 1. rade je povinná zdržať sa výkonu záložného práva zriadeného záložnou zmluvou zo dňa
23.9.1999, uzatvorenou medzi žalobkyňou a žalovanými, a zdržať sa akýchkoľvek úkonov smerujúcich k

výkonu tohto záložného práva, vrátane uskutočnenia predaja nehnuteľností formou dobrovoľnej dražby,
nachádzajúcich sa v okrese Senica, v obci H. – C., v katastrálnom území I., zapísaných na liste
vlastníctva č. XXX vedenom Okresným úradom Senica, a to pozemku registra “C” parc. č. 383/1, o
výmere 169 m2, druh pozemku: zastavená plocha a nádvorie, pozemku registra “C” parc. č. 383/2,
o výmere 26 m2,druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, pozemku registra “C” parc. č. 383/4,
o výmere 140 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, pozemku registra “C” parc. č. 384,

o výmere 71 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, pozemku registra “C” parc. č. 386/1,
o výmere 457 m2, druh pozemku: záhrada, stavby so súpisným číslom XXX, nachádzajúcej sa na
pozemku registra “C” s parcelým číslom 383/1, druh stavby: rodinný dom a stavby so súpisným číslom
XXXX, nachádzajúcej sa na pozemku registra “C” s pracelným číslom 386/3, druh stavby: samostatne
stojaca garáž, a to všetko až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.
II. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanému v 2. rade zamieta.“

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil ustanovením § 324 ods. 1 a 3, § 325 ods. 1 a 2 písm.
d), § 328 ods. 1, § 329 ods. 1 a 2, § 330 ods. 1 a § 332 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“).

3. Súd prvej inštancie rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľka podala súdu návrh na nariadenie

neodkladného opatrenia dňa 9.9.2025, ktorým sa domáha, aby súd uložil odporkyni 1 povinnosť zdržať
sa výkonu záložného práva zriadeného záložnou zmluvou z 23.9.1999, vrátane uskutočnenia predajanehnuteľností špecifikovaných vo výroku napadnutého uznesenia formou dobrovoľnej dražby, ktorá
je plánovaná na 6.10.2025. Svoj návrh odôvodňuje prebiehajúcim konaním o určenie, že predmetné
nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom, ktoré iniciovala dňa 1.9.2025. Tvrdí, že záložná

zmluva, na základe ktorej odporkyňa 1 hodlá vykonať dražbu, je absolútne neplatná z dôvodu
neplatnosti akcesorickej zmluvy o pôžičke pre nedostatok vôle alebo pre neodovzdanie predmetu
pôžičky. Okrem toho namieta premlčanie záložného práva. Uvádza, že jej hrozí nenapraviteľná ujma
v dôsledku hroziacej dražby a výkonu sporného záložného práva, pričom nariadenie neodkladného
opatrenia považuje za prevenciu pred budúcimi spormi a proporcionálny zásah, ktorý neohrozí

práva žalovaných. K návrhu priložila oznámenie o dražbe a z listu vlastníctva je zrejmý zápis
záložného práva a oznámenia o začatí jeho výkonu. Konanie vo veci samej (o určenie neexistencie
záložného práva) na Okresnom súde Senica pod sp. zn. 9C/52/2025 nie je právoplatne skončené.
Súd rozhodoval o návrhu navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2
písm. d) CSP, ktorým sa domáhala, aby súd odporkyni 1 uložil povinnosť dočasne sa zdržať výkonu
záložného práva bližšie špecifikovaného vo výroku rozhodnutia až do skončenia konania vo veci

samej (sp. zn. 9C/52/2025). Súd návrh posúdil a dospel k záveru, že sú splnené predpoklady na
nariadenie neodkladného opatrenia. Zdôvodnil to potrebou bezodkladnej úpravy pomerov, keďže výkon
záložného práva formou dražby nehnuteľností bol naplánovaný už na 6.10.2025, pričom ochranu
nároku navrhovateľky nebolo možné dosiahnuť inak. Osvedčené bolo aj nebezpečenstvo bezprostredne
hroziacej ujmy, nakoľko uskutočnenie dražby by znamenalo zásadný zásah do vlastníckeho práva

navrhovateľky a zhoršenie jej právneho postavenia. Neodkladným opatrením sa predíde eventuálnym
budúcim sporom. Navrhovateľka namietala pochybnosti o platnosti záložnej zmluvy a zmluvy o pôžičke,
ako aj premlčanie záložného práva, ktorými otázkami sa bude súd zaoberať v konaní vo veci samej
o určenie, že nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom (sp. zn. 9C/52/2025). Súd považoval
potrebu ochrany nárokov navrhovateľky za plne odôvodnenú, sledovaný účel nebolo možné dosiahnuť

inak a neodkladné opatrenie nevytvorí nenávratný stav ani neprimerane neobmedzí odporkyňu 1. Z
týchto dôvodov súd návrhu vyhovel. Návrh voči odporcovi 2 súd zamietol pre nedostatok pasívnej
legitimácie, keďže nebolo zrejmé, že by sa odporca 2 dopúšťal konania, ktorého sa má zdržať odporkyňa
1.Uzneseniejevykonateľnéjehodoručenímpodľa§332ods.1CSPaonáhradetrovkonaniaspojených
s rozhodovaním o neodkladnom opatrení súd rozhodne až v konečnom rozhodnutí vo veci samej.

4. Voči uzneseniu podala odvolanie odporkyňa 1, pričom uplatnila odvolacie dôvody v zmysle § 365 ods.
1 písm. f) a h) CSP a domáhala sa, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie alebo aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil
tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

5. Odvolanie odôvodnila tým, že napadnuté uznesenie postráda dostatočné zdôvodnenie nariadenia
neodkladnéhoopatreniaasúdposúdilvecformalisticky,čímposkytolochranunepoctivémuaúčelovému
konaniu navrhovateľky. Odporkyňa 1 uvádza, že existuje nesporný skutkový stav, kde 07.09.1999
uzavrelinavrhovateľkaaodporca2zmluvuopôžičkenasumu600.000Sksodporkyňou1ajejzosnulým

manželom, a následne 23.09.1999 uzavreli záložnú zmluvu k nehnuteľnostiam na zabezpečenie tohto
záväzku, pričom záložné právo k časti nehnuteľností zostalo zachované aj po čiastočnom vzdaní sa
práva v roku 2016. Tieto nehnuteľnosti boli predtým, 18.08.1999, darované navrhovateľke a odporcovi
2, pričom pre darcov (odporkyňu 1 a manžela) bolo zriadené vecné bremeno doživotného bývania
a opatrovania. Odporkyňa v 1. rade namieta, že nebola splnená podmienka potreby bezodkladnej

úpravy pomerov, pretože v slovenskom právnom poriadku existuje ucelený súbor prostriedkov právnej
ochrany, konkrétne žaloba o určenie neplatnosti dražby podľa § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. o
dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a
notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoDD“), ktorá v prípade
úspechu ruší účinky príklepu spätne, a teda nemôže dôjsť k žiadnej faktickej ujme ani inverzibilnému

stavu. Tým je vylúčená potreba dočasnej úpravy pomerov. Podľa odporkyni, navrhovateľka neuniesla
dôkazné bremeno o potrebe bezodkladnej úpravy ani hodnoverne neosvedčila dôvodnosť a trvanie
nároku, pričom miera pravdepodobnosti úspešnosti navrhovateľky v konaní vo veci samej je nízka.
Súd prvej inštancie pri posudzovaní opomenul zohľadniť významné skutkové a právne skutočnosti a
dostatočne nevyhodnotil princíp proporcionality, keďže ochranu treba poskytnúť aj odporkyni 1. Pokiaľ

ide o námietky navrhovateľky o neplatnosti zmluvy o pôžičke pre nedostatok vôle, odporkyňa 1 to
považuje za účelové a právne irelevantné tvrdenie, ktoré je v rozpore s listinnými dôkazmi, najmä so
záložnou zmluvou, ktorú navrhovateľka podpísala a vyhlásila v nej, že právny úkon je platný. Tvrdenie
o neexistencii vôle po viac ako dvadsiatich rokoch je v rozpore so zásadou pacta sunt servanda aprincípom právnej istoty. K otázke premlčania záložného práva odporkyňa 1 uvádza, že záložné právo
sa nepremlčí skôr ako zabezpečená pohľadávka (§ 100 ods. 2 OZ). Keďže v zmluve o pôžičke nebol
dohodnutý čas splnenia, odporkyňa 1 vyzvala navrhovateľku na úhradu dlžnej sumy 29.10.2024. Výzva

bola doručená 08.11.2024 a splatnosť dlhu, a tým aj moment omeškania, nastal 24.11.2024. Odporkyňa
v 1. rade odkazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/146/2008, podľa ktorého premlčacia
doba začína plynúť dňom splatnosti dlhu, ktorá nastáva nasledujúci deň po dni, keď bol dlžník veriteľom
vyzvaný na plnenie. Preto odporkyňa 1 tvrdí, že nemohlo dôjsť k premlčaniu pohľadávky, a teda ani k
premlčaniu záložného práva. Odporkyňa 1 bola nútená pristúpiť k výkonu záložného práva predajom

zálohu na dražbe (§ 151j ods. 1 OZ a ZoDD), pretože navrhovateľka dobrovoľne nesplatila dlžnú sumu
vyplývajúcu zo Zmluvy o pôžičke. Odporkyňa 1 poslala 17.12.2024 navrhovateľke oznámenie o začatí
výkonu záložného práva, ktoré jej bolo doručené 27.12.2024, no navrhovateľka nereagovala. Následne
bola 22.4.2025 uzatvorená Zmluva o vykonaní dražby, ktorej predmetom boli aj nehnuteľnosti vrátane
dvojgaráže. Dražobník však obdržal od právneho zástupcu navrhovateľky "Žiadosť o upustenie od
dražby" s Vyhlásením záložných veriteľov o vzdaní sa záložného práva. Dôvodom pre upustenie od

dražby podľa § 19 ods. 1 písm. c) ZoDD (pôvodne plánovanej na 6. 8. 2025) bola skutočnosť, že
navrhovateľka nebola vlastníkom dvojgaráže (bola predaná manželom H. na základe Kúpnej zmluvy
V-2187/2016, pričom došlo k chybe pri zápise do katastra nehnuteľností). Túto skutočnosť potvrdil aj
Okresný úrad Senica, katastrálny odbor, ktorý 21. 8. 2025 oznámil začatie konania o oprave chyby v
katastrálnom operáte podľa § 59 ods. 2 písm. a) zákona č. 162/1995 Z. z., konštatujúc, že dvojgaráž

nemala byť predmetom výkonu záložného práva, keďže ju žalobkyňa nevlastní. Odporkyňa 1 tvrdí, že
k upusteniu od dražby nedošlo na základe argumentácie navrhovateľky, ale z dôvodu zistenia chyby
vo vlastníctve. Z dôvodu pretrvávajúcej nesplnenej povinnosti navrhovateľky doručila odporkyňa v 1.
rade druhé oznámenie o dražbe, tentokrát bez dvojgaráže. K upusteniu od tejto dražby (plánovanej na
6. 10. 2025) došlo 2. 10. 2025 na základe napádaného uznesenia súdu podľa § 19 ods. 1 písm. b)

ZoDD. Odporkyňa v 1. rade ďalej poukazuje na nepoctivé a úmyselné konanie navrhovateľky v rozpore
s dobrými mravmi: v máji 2023 jej darovala byt s vecným bremenom doživotného užívania, aby sa o ňu
navrhovateľka starala v ťažkej životnej situácii po smrti manžela. Vzťah sa však zhoršil, navrhovateľka
odporkyňu 1 urážala a kontakt sa prerušil. Odporkyňa 1 požiadala o vrátenie bytu, no navrhovateľka
ho 18. 6. 2024 previedla Darovacou zmluvou na svojho syna (vnuka odporkyni 1), o čom odporkyňu

1 neinformovala. Odporkyňa 1 to považuje za úmyselné konanie na vyhnutie sa vráteniu daru a hrubý
rozpor s dobrými mravmi, najmä vzhľadom na vecné bremeno. Okrem toho navrhovateľka bez súhlasu
vybrala z účtu odporkyne 1 sumu 19.935,65 Eur, z ktorej vrátila len 5.000 Eur, a zvyšok 14.935,65 Eur
je predmetom súdneho konania o zaplatenie na Mestskom súde Bratislava IV (sp. zn. 40C/70/2025).
Odporkyňa 1 zdôrazňuje, že darovala dcére takmer celý svoj majetok s predpokladom starostlivosti,

no teraz je v núdzi, je pripravená o úspory a navrhovateľka jej neprispieva ani na náklady spojené
s nehnuteľnosťami, v ktorých odporkyňa 1 býva. Odporkyňa 1 považuje odôvodnenie napádaného
uznesenia súdu prvej inštancie za nedostatočné, nepresvedčivé, s nesprávnym výkladom právnych
noriem a v rozpore s právom na spravodlivý proces (čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 EDĽP), keďže
súd sa nevysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutkovými a právnymi skutočnosťami a aplikoval

formalistický postup.

6. K odvolaniu sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadrila navrhovateľka. Tvrdí, že
odvolanie je nedôvodné a predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia boli splnené. Poukazuje
na to, že odvolanie buď vychádza z nepochopenia podmienok pre nariadenie neodkladného

opatrenia, alebo obsahuje účelovú argumentáciu, ktorá nie je spôsobilá oslabiť dôvodnosť jej žaloby
a návrhu. Navrhovateľka opakovane uvádza, že osvedčila potrebu neodkladnej úpravy pomerov,
pretože odporkyňa 1 opakovane pristupuje k výkonu záložného práva zaťažujúceho nehnuteľnosti v
spoluvlastníctve navrhovateľky, napriek tomu, že (i) zmluva o pôžičke a akcesorický záväzok zo záložnej
zmluvy platne nevznikli a (ii) ak by aj hypoteticky vznikli, záložné právo je premlčané. Nariadené

neodkladné opatrenie slúži ako prevencia pred budúcimi spormi a vznikom škody, a pritom nijakým
spôsobom nezasahuje do práv odporkyne 1 ani jej nespôsobuje škodu či ujmu. K argumentácii
odporkyne 1 týkajúcej sa vzniku zmluvy o pôžičke a záložného práva navrhovateľka uvádza, že
odporkyňa v 1.rade neuviedla žiadne vlastné skutkové tvrdenia ani dôkazy o ich platnom vzniku
a snaží sa procesné a dôkazné bremeno preniesť na navrhovateľku, čo je nelogické a odporuje

negatívnej dôkaznej teórii, keďže navrhovateľka tvrdí, že k uzavretiu zmluvy a poskytnutiu pôžičky nikdy
nedošlo. K argumentácii o premlčaní navrhovateľka odmieta nové a prekvapivé tvrdenie odporkyne
1 o splatnosti pôžičky až 24.11.2024. Poukazuje na to, že odporkyňa 1 v predošlých dokumentoch
(návrh na vykonanie dražby a vyhlásenie o pohľadávke) opakovane uvádzala splatnosť pôžičky už k08.09.1999. Navrhovateľka argumentuje, že aj keby prijala nové tvrdenie odporkyne 1, podľa ustálenej
judikatúry Najvyššieho súdu SR začína premlčacia doba pri nedohodnutom čase plnenia plynúť dňom
nasledujúcim po vzniku dlhu, čo by bolo 08.09.1999. Z toho vyplýva, že právo na vrátenie pôžičky

aj záložné právo sú už premlčané. Záverom navrhovateľka navrhuje, aby odvolací súd napadnuté
uznesenie potvrdil ako vecne správne a zaviazal odporkyňu 1 na náhradu trov odvolacieho konania.

7. Listom zo dňa 10.11.2025 podala odporkyňa 1 Návrh na prerušenie konania, v ktorom uviedla, že dňa
04.11.2025 podala Žalobu o vrátenie daru, pričom konanie je momentálne vedená na Okresnom súde

Senica pod sp. zn. 5C/5912025. Predmetnou žalobou sa odporkyňa 1 voči navrhovateľke domáhala
určenia, že odporkyňa 1 je podielovým spoluvlastníkom v podiele 1 z celku nehnuteľností evidovaných
Okresným úradom Senica, katastrálnym odborom, pre k. ú.: H., okres Senica na liste vlastníctva č. XXX:
- pozemok registra ,,C“ parc. d. 383/1 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 169 m2;
- pozemok registra ,,C“ parc, e .38312- zastavaná plocha a nádvorie o výmere 26 m2;
- pozemok registra ,,C“ parc. d. 383/4 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 140 m2;

- pozemok registra ,,C“ parc. d, 384 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 71 m2;
- pozemok registra ,,C“ parc. d. 386/1 – záhrada o výmere 457 m2
- stavba so súpisným číslom XXX, ktorá stojí na pozemku registra ,,C“ parc. č. 383/1 – rodinný dom
(ďalej spolu len ako ,,Nehnuteľnosť“).
Predmetné Nehnuteľnosti sú tiež predmetom konania, ktoré je na Okresnom súde Senica vedené pod

sp. zn. 9C/54/2025.V zmysle vyššie uvedeného je zrejmé, že na Okresnom súde Senica je ohľadom
Nehnuteľnosti vedené ďalšie konanie pod sp. zn. 5C/69/2025, a to na základe žaloby o vrátenie daru,
ktorú podala odporkyňa 1 proti navrhovateľke, pričom predmetom toho konania je určenie právne
relevantnej otázky aj pre konanie v tejto právnej veci vedenej pod sp. zn. 9C/54/2025, a to určenie
vlastníckeho práva k predmetným Nehnuteľnostiam. Poukázala na § 162 ods. 1 písm. a) v spojení s ods.

2 CSP. Z uvedeného je zrejmé, že v konaní vedenom na Okresnom súde Senica pod sp. zn. 5C/69/2025
je riešená otázka zásadného právneho významu pre konanie vedené v tejto právnej veci na Okresnom
súde Senica pod sp. zn. 9C/54/2025, ktoré ale konajúci súd nie je oprávnený v tomto konaní riešiť,
následkom skutočnosti ktorej žalovaná 1 navrhuje, aby bolo konanie vedené na Okresnom súde Senica
pod sp. zn. 9C/54/2025 prerušené až do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom

súde Senica pod sp. zn. 5C/69/2025.

8. K vyjadreniu navrhovateľky podala odporkyňa 1 ako odvolateľka vyjadrenie (odvolacia replika),
v ktorom uviedla, že sa pridržiava svojej argumentácie uvedenej v odvolaní. Odmieta tvrdenie
navrhovateľky, že jej odvolanie je nedôvodné a účelové, a zdôrazňuje, že posúdenie dôvodnosti patrí

výlučne odvolaciemu súdu. Nariadením neodkladného opatrenia došlo k neprimeranému obmedzeniu
výkonu jej záložného práva a uplatnenia pohľadávky, pričom navrhovateľka sleduje účelové zabránenie
dražbe, nie odvrátenie hroziacej ujmy. Odporkyňa 1 vyvracia argument navrhovateľky o odporovaní
negatívnej dôkaznej teórii, tvrdiac, že navrhovateľka má ako strana tvrdiaca neplatnosť zmlúv povinnosť
preukázať existenciu týchto skutočností pozitívnymi dôkazmi a neuniesla dôkazné bremeno o potrebe

bezodkladnej úpravy pomerov. Odporkyňa 1 nesúhlasí ani s tvrdením navrhovateľky o modifikácii
predošlých tvrdení o splatnosti pohľadávky a trvá na tom, že stanovenie splatnosti dlhu jednostrannou
výzvou (§ 563 OZ) na 24. 11. 2024 (15 dní od doručenia výzvy z 8. 11. 2024) nie je nová skutočnosť, ale
zákonné pravidlo, ktoré je v súlade s novým znením dokumentov pre druhú dražbu (plánovanú na 6. 10.
2025). Priznáva, že v dokumentoch pre prvú dražbu (plánovanú na 6. 8. 2025), ktorá bola zrušená kvôli

chybe vo vlastníctve dvojgaráže a nesprávnej identifikácii splatnosti, bola splatnosť určená nesprávne,
čo bolo v opravených dokumentoch (Vyhlásenie a Návrh z 28. 8. 2025 pre druhú dražbu) napravené.
Odporkyňa 1 rade namieta, že navrhovateľka nemôže tvrdiť, že nová argumentácia nekorešponduje s
dražobným spisom, keďže do spisu k druhej dražbe (6. 10. 2025) nenahliadla. Zopakuje, že k premlčaniu
záložného práva nedošlo, lebo nenastalo premlčanie pohľadávky, nakoľko premlčacia doba začala

plynúť až dňom splatnosti dlhu (24. 11. 2024). Poukazuje na to, že navrhovateľka popiera existenciu
pôžičky a platnosť zmlúv, ktoré sama podpísala, po viac ako dvoch desaťročiach. Zdôrazňuje, že
ako matka poskytla navrhovateľke značné materiálne zabezpečenie a uplatňuje si pohľadávku až po
výraznom časovom odstupe a po neúctivom správaní dcéry, ktorá ju pripravila o takmer celý majetok a
finančné prostriedky, čím ju donútila k súdnemu kroku v snahe zabezpečiť si dôstojné dožitie. Na záver

trvá na tom, že navrhovateľka nahrádza relevantnú argumentáciu subjektívnymi hodnoteniami.

9. K vyjadreniu odporkyne 1 podala navrhovateľka vyjadrenie (odvolacia duplika), v ktorom uviedla, že
v plnom rozsahu zotrváva na svojej predchádzajúcej argumentácii. Vyjadrenie odporkyne 1 neuvádzažiadnu relevantnú novú argumentáciu, s ktorou by sa navrhovateľka nebola doposiaľ vysporiadala.
Zdôraznila, že odporkyňa 1 sa okrem iného žiadnym spôsobom nevysporiadala s tým, že jej údajný
nárok zo zmluvy o pôžičke (a záložné právo tento údajný záväzok zabezpečujúce) by bol premlčaný bez

ohľadu na to, či k výzve na vrátenie peňažných prostriedkov došlo v roku 1999 alebo 2024.

10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom, stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359
CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 písm. d) CSP), po skonštatovaní,

že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľka použila zákonom
prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie
v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP) a postupom bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) dospel k záveru, že odvolanie
odporcu nie je dôvodné, keďže uznesenie súdu prvej inštancie je v napadnutom výroku I. vecne správne,
v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 CSP.

11. Pred tým, ako odvolací súd posúdi dôvodnosť nariadeného neodkladného opatrenia napadnutého
odvolaním, je potrebné najskôr zaoberať sa návrhom navrhovateľky na prerušenie konania. Je zrejmé,
žeodporkyňa1dňa04.11.2025podalažalobuovráteniedaru,pričomkonaniejemomentálnevedenéna
OkresnomsúdeSenicapodsp.zn.5C/69/2025.Predmetnoužalobousaodporkyňa1vočinavrhovateľke

domáhala určenia, že odporkyňa 1 je podielovým spoluvlastníkom v podiele 1 z celku nehnuteľností, vo
vzťahu ku ktorým sa neodkladným opatrením domáha zdržania sa výkonu záložného práva. Žiadala,
aby súd konanie z tohto dôvodu prerušil podľa § 162 ods. 1 písm. a) CSP.

12. Podľa § 164 CSP, ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne

alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo
ak súd dal na také konanie podnet.

13. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

14. Odporkyňa 1 žiadala konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia prerušiť z dôvodu
podľa § 162 ods. 1 písm. a) CSP - súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v
tomto konaní oprávnený riešiť. Odvolací súd upriamuje pozornosť na to, že v prípade prerušenia konania
podľa § 162 ods. 1 písm. a) CSP ide o obligatórne prerušenie konania a povinnosť súdu prerušiť konanie

podľacit.ust.jenevyhnutnévykladaťvintenciách§193CSPposlednáveta.Súdjeviazaný:rozhodnutím
ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv
a slobôd, rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný
správny delikt postihnuteľný podľa osobitných predpisov a kto ich spáchal (súd však nie je viazaný
rozhodnutím v blokovom konaní), rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti. Je

zrejmé, že v prípade určenia vlastníckeho práva o takýto typ konania nejde, preto v prípade posúdenia
dôvodnosti prerušenia konania nemožno na vec aplikovať ust. § 162 ods. 1 písm. a) CSP, ale vyššie
cit. ust. § 164 CSP. Pokiaľ ide o nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné prihliadnuť na to,
že rozhodujúci stav je v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. V čase vydania napadnutého
uznesenia bola vedenou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti navrhovateľka, preto akékoľvek potencionálne

rozhodnutie súdu vo veci sp. zn. 5C/69/2025 o určenie vlastníckeho práva nie je spôsobilé ovplyvniť
stav v čase vydania napadnutého uznesenia, ani sa v ňom z tohto pohľadu nerieši otázka, ktorá môže
mať význam pre rozhodnutie súdu. Z uvedeného dôvodu odvolací súd návrh na prerušenie konania
zamietol (výrok I.).

15. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

16.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

17. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie osvedčením zistený skutkový stav pokiaľ
ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie navrhovateľkou uplatneného nároku a pretože vcelom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, pričom sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje správnosť jeho
dôvodov a odkazuje na odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného uznesenia. Odvolací

súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových alebo právnych záverov súdu prvej
inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľke. Na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia, vychádzajúc z odvolacej argumentácie, dopĺňa iba nasledovné:

18. Odvolateľka namieta, že uznesenie súdu prvej inštancie postráda dostatočné odôvodnenie, pričom

poskytuje ochranu nepoctivému a úmyselnému konaniu navrhovateľky, ktoré je v rozpore s dobrými
mravmi. Potvrdila, že dňa 07.09.1999 bola uzavretá zmluva o pôžičke a následne aj záložná zmluva
týkajúca sa predmetných nehnuteľností. Potvrdila aj to, že dražobná spoločnosť vykonáva na základe
návrhu odporkyne 1 dobrovoľnú dražbu. Nesúhlasí však s tým, že by navrhovateľke hrozil ťažko
napraviteľný stav. Poukázala na ust. § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách, podľa ktorého je
možnosť domáhať sa určenia neplatnosti dražby.

19. Odvolací súd súhlasí s tým, že navrhovateľka má viacero možností ako sa domáhať určenia,
že záložné právo neexistuje vychádzajúc z ňou tvrdenej neplatnosti záložnej zmluvy (vrátane zmluvy
o pôžičke), a to žalobou, ktorú už podala – o určenie neexistencie záložného práva (pod sp. zn.:
9C/52/2025), prípadne aj neskôr - žalobou o určenie neplatnosti dražby, ako tvrdí odvolateľka.

Uvedené však nič nemení na tom, že vlastnícke právo navrhovateľky je začatím výkonu záložného
práva dobrovoľnou dražbou priamo ohrozené. Od navrhovateľky nemožno spravodlivo očakávať, aby
vyčkávala na čas, kedy dôjde k príklepu licitátora a až potom začala brániť svoje práva. Navyše,
otázka platnosti záložnej zmluvy bude ako otázka predbežná posúdená priamo v konaní sp. zn.:
9C/52/2025, do tohto času je dôvodné súhlasiť s navrhovateľkou v tom, že pokračovaním vo výkone

záložnéhoprávadochádzabezprostrednekohrozeniunavrhovateľkinhovlastníckehoprávakdotknutým
nehnuteľnostiam a je tým daný dôvod potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán.

20. Ďalej odvolateľka namieta, že navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno v tom význame, že
hodnoverne neopísala skutočnosti osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému má byť poskytnutá

ochrana. Zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku nemožno poskytnúť ochranu. Poukázala
na to, že dotknuté nehnuteľnosti boli navrhovateľke a jej bratovi darované odporkyňou 1 a jej zosnulým
manželom – teda rodičmi navrhovateľky darovacou zmluvou zo dňa 18.08.1999. Zmluva o pôžičke bola
uzavretá vzápätí – dňa 07.09.1999 a následne aj záložná zmluva dňa 23.09.1999. Odvolateľka teda
namieta, že navrhovateľka teraz – s výrazným časovým odstupom po uzatvorení zmluvy o pôžičke

aj záložnej zmluvy namieta absolútnu neplatnosť záložnej zmluvy pre nedostatok vážnosti vôle. Toto
tvrdenie navrhovateľky je podľa odvolateľky potrebné s ohľadom na text záložnej zmluvy, ako aj jej
dlhoročné správanie po jej uzavretí považovať za účelové. V tomto smere odvolací súd poukazuje
na to, že osobitnej povahe inštitútu neodkladného opatrenia zodpovedá zjednodušený a zrýchlený
procesný postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie, riadne dokazovanie v zmysle

§ 185 a nasl. CSP súd nevykonáva. Hoci sa javí pomerne zarážajúce, že navrhovateľka sa začala
domáhať určenia neexistencie záložného práva až s veľkým odstupom času, otázku existencie vážnosti
vôle navrhovateľky pri jej uzatváraní súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia neposudzuje, iba vyhodnocuje, či navrhovateľka dostatočne osvedčila splnenie predpokladov
pre nariadenie neodkladného opatrenia. Preto vyhodnotenie otázky, či navrhovateľkina vôľa uzavrieť

predmetnézmluvybolavážna,budepredmetomdokazovaniavkonanívovecisamej,ktoréprebiehapod
sp.zn.9C/52/2025.Toistéplatíajotvrdeníodvolateľky,žezáložnéprávojepremlčané.Odvolateľkasíce
v tejto súvislosti predložila súdu výzvu, ktorou mala byť navrhovateľka vyzvaná na úhradu dlžnej sumy zo
zmluvyopôžičketvrdiac,ževzmluvetermínsplatnostipôžičkydohodnutýnebol.Odporkyňa1všaktvrdí,
že v predošlých dokumentoch (návrh na vykonanie dražby a vyhlásenie o pohľadávke) navrhovateľka

opakovane uvádzala splatnosť pôžičky už k 08.09.1999, čo korešponduje aj s judikatúrou týkajúcou sa
otázky premlčania. Odvolací súd poukazuje aj na to, že samotnú zmluvu o pôžičke nepredložila ani
jedna zo strán konania.

21. Pre účely rozhodnutia o nariadení neodkladného opatrenia, teda súd prvej inštancie správne

vychádzalztoho,ženavrhovateľkaosvedčila,žejevedenouspoluvlastníčkoudotknutýchnehnuteľností,
uzavrela záložnú zmluvu v pozícii záložnej veriteľky, v konaní sp. zn. 9C/52/2025 sa domáha určenia
neplatnosti záložného práva a odporkyňa 1 pristúpila k výkonu záložného práva. V otázkach vážnosti
vôle zmluvu uzavrieť a premlčania záložného práva súdu rozhodujúcemu o neodkladnom opatreníneprináleží vykonávať dokazovanie uvedeným smerom. Naopak, súd prvej inštancie bol povinný
skúmať, či je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi navrhovateľkou a odporkyňou 1, pričom
správne vychádzal z toho, že v prípade výkonu záložného práva navrhovateľke hrozí bezprostredne

hroziaca ujma spočívajúca v zásahu do jej vlastníckeho práva.

22. Ďalej odvolateľka poukazuje na to, že predmetom darovacej zmluvy, ktorou boli dotknuté
nehnuteľnosti navrhovateľke a jej bratovi darované odporkyňou 1 a jej zosnulým manželom –
teda rodičmi navrhovateľky darovacou zmluvou zo dňa 18.08.1999, bola aj stavba – dvojgaráž.

Dňa 28.05.2016 sa odporkyňa 1 s neb. manželom vzdali záložného práva vo vzťahu k tejto
stavbe dvojgaráže. K ostatným nehnuteľnostiam však záložné právo ostalo zachované. Na podklade
uvedeného došlo pôvodne k upusteniu od dobrovoľnej dražby, a to z dôvodu, že predmetom dražby bola
pôvodne nesprávne aj uvedená dvojgaráž, ktorá predmetom záložného práva už nebola. Z uvedenej
argumentácie však odvolací súd nevie vyvodiť žiaden dôvod nesprávnosti postupu súdu prvej inštancie,
alebo spochybnenie dôvodnosti nariadeného neodkladného opatrenia.

23. V ďalšej časti odvolania sa odporkyňa 1 venuje tomu, že kroky navrhovateľky je potrebné považovať
za nepoctivé a úmyselné konanie v rozpore s dobrými mravmi, a to z dôvodu, že odporkyňa 1 svojej
dcére – navrhovateľke darovala aj iné nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, kat. úz. B. J.. Ide o byt,
kde odporkyňa 1 žije a súčasne s darovacou zmluvou tam má zriadené doživotné právo bývania. Dcére

byt darovala s dôverou, že sa o ňu postará. Keď sa však správanie navrhovateľky dramaticky zmenilo,
byt navrhovateľka previedla na svojho syna, a to bez vedomia odporkyne 1. Ďalej navrhovateľka podľa
tvrdení odvolateľky vykonala z jej účty neoprávnené platby v celkovej výške 19.935,65 eur. Na mestskom
súde Bratislava IV prebieha konanie pod sp. zn.: 40C/70/2025 o zaplatenie sumy 14.935,65 eur, nakoľko
suma 5.000 eur jej bola vrátaná. Odvolateľka nikdy nepredpokladala, že ju navrhovateľka oberie takmer

o všetko, pričom jej neostali finančné prostriedky ani na vlastný pohreb. Pokiaľ ide o uvedené tvrdenia,
odvolací súd konštatuje, že v prípade darovaného bytu, ako aj výberov z účtu, ide o skutočnosti, ktoré
s predmetom konania nijako nesúvisia. Akékoľvek konanie navrhovateľky, ktoré nemá priamy súvis
spredmetomkonania,aninijakonesúvisíspredpokladmiprenariadenieneodkladnéhoopatreniaaktoré
odvolateľka pociťuje ako svoju ujmu, nie je spôsobilé ovplyvniť závery súdu o dôvodnosti nariadenia

neodkladného opatrenia.

24. Preskúmaním napadnutého uznesenia má odvolací súd za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
týkajúce sa odporkyňou 1 v odvolaní namietaných skutočností je vyčerpávajúco, správne skutkovo
a právne zdôvodnené a zodpovedá všetkým požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia.

Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol ktoré skutočnosti mal za osvedčené,
právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávanú vec a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté
právne závery primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť, ani taká
aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich
účelu, podstaty a zmyslu. Samotný fakt, že odvolateľka sa s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí súdu

prvej inštancie nestotožňuje ešte neznamená, že závery v ňom obsiahnuté nie sú správne. Napadnuté
uznesenie tak nie je postihnuté vadou nepreskúmateľnosti z dôvodu nedostatočného odôvodnenia.

25. Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd sa plne stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie tom,
že podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia boli splnené, na podklade čoho odvolací súd s

použitím § 387 ods. 1 a 2 CSP uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I., potvrdil (výrok II.).

26. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

27. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

28. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

29. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovení § 255 ods. 1 v
spojení s ustanovením § 396 ods. 1 CSP tak, že úspešnej navrhovateľke priznal nárok na náhradu trovodvolacieho konania voči odvolateľke v plnom rozsahu, s tým, že odvolací súd nezistil dôvody hodné
osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali postup podľa § 257 CSP.

30. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).