Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. október 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 6Sf/35/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8020200758
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Daráková

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:8020200758.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Darákovej a členov

senátu Mgr. Romana Die a Mgr. Bc. Mariána Haladeja (sudcu spravodajcu), v právnej veci žalobcu:
Jozef Lopuch - Club Hotel OLYMPIA, IČO: 14 285 410, miesto podnikania: Partizánska 684/80, 058
01 Poprad, Slovenská republika, právne zastúpený: JUDr. Marek Radačovský, advokát, so sídlom
Žriedlová 3, 040 01 Košice, Slovenská republika, IČO: 35 553 961, proti žalovanému: Finančné
riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 971 01 Banská Bystrica, Slovenská republika o
preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 461378/2020 zo dňa 06. októbra 2020, vo veci vyrubenia dane
z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2014 a jemu predchádzajúceho administratívneho

konania, takto

r o z h o d o l :

I. Správnu žalobu zamieta.

II. Žalovanému n e p r i z n á v a voči žalobcovi právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou, ktorá bola doručená dňa 15.12.2020 pôvodne Krajskému súdu v Prešove (ďalej
aj „pôvodný správny súd“), sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 461378/2020 zo
dňa 06.10.2020, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Prešov č.
102927457/2019 z 17.12.2019 (ďalej aj „prvostupňový orgán“ alebo aj „správca dane“) , ktorým bol podľa

§ 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých
zákonovvúčinnomznení(ďalejaj„Daňovýporiadok“)žalobcovivyrubenýrozdieldanenadanizpridanej
hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobie marec 2014 v sume 2 864,14 EUR. Žalobca žiadal,
aby súd zároveň zrušil aj rozhodnutie správcu dane, vec vrátil správcovi dane a priznal žalobcovi nárok
na náhradu trov konania.

2. S účinnosťou od 01.06.2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach (ďalej aj „správny súd“ alebo

„súd“). V súlade s § 3 ods. 3 písm. c/ zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu
v Košiciach a z Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je
od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudkom
sp.zn. 4Sfk/128/2022 zo dňa 30.05.2024 rozsudok pôvodného správneho súdu sp.zn PO-2S/92/2020
zo dňa 02.06.2020 zrušil a vrátil vec správnemu súdu.

Administratívne konanie3. Správca dane vykonal na základe oznámenia Colného úradu Prešov – Stanice Colného úradu Poprad
u žalobcu daňovú kontrolu vo vzťahu k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január až
december 2014, ktorú vykonal na základe žiadosti Colného úradu Prešov.

4. Požiadavka na vykonanie kontroly vychádzala zo záverov miestneho zisťovania vykonaného dňa
23.10.2017 na predajnom mieste žalobcu Club Hotel OLYMPIA v Poprade, kde zamestnanci colného
úradu urobili dva kontrolné nákupy, na ktoré vydala obsluha dva doklady - pokladničný doklad označený
číslom 0019 a pokladničný doklad bez čísla. Na základe toho zamestnanci colného úradu pokračovali v
preverovaní a spolu s prítomným zamestnancom žalobcu A. B. vytlačili prehľadovú uzávierku. Následne

na ich výzvu poverený pracovník žalobcu zaúčtoval a vytlačil pokladničný doklad bez uvedenia čísla
s tým, že na jeho uzavretie použil funkciu Hotovosť*. Tento doklad bol vytlačený cez nefiškálnu
tlačiareň, ktorá bola umiestnená pod fiškálnou tlačiarňou. Pokladničný doklad bez uvedenia čísla,
ktorý obsahoval všetky náležitosti pokladničného dokladu vrátane ochranného znaku “MF”, nebol
zaznamenaný do druhej prehľadovej uzávierky, a tým vzniklo podozrenie z pozmeňovania kontrolného
záznamu. Na základe uvedených skutočností bola ERP s prideleným daňovým kódom pokladnice

č. 7171020729358002 zabezpečená a bola na nej vykonaná technická expertíza Colným úradom
v Bratislave v zmysle § 4b a § 17a zákona č. 289/2008 Z.z., výsledkom ktorej bola správa, ktorá
okrem iného zistila, že systém ERP umožňoval tlač ako pravých pokladničných dokladov tak i tlač
falošných pokladničných dokladov, teda dokladov, ktoré sa neevidoval vo fiškálnej pamäti. Podľa
výsledku expertízy č. 3449/2018 zo dňa 3.1.2018 bolo preukázané, že žalobca vykonával tlač falošných

pokladničných dokladov v počte spolu približne 147 tisíc kusov minimálne od 30.6.2008 do 23.10.2017.
Uvedené bolo založené na skutočnosti, že od spustenia systému BLUEGASTRO (informačným systém
na evidenciu tržieb) využíval relačnú databázu ORACLE, ktorá uchovávala všetky transakcie a to
v období od 30.6.2008 do 23.10.2017. V mesiaci marec 2014 bolo vydaných celkovo pravých dokladov
577 celkovej sume 5 779,28EUR a 1704 falošných dokladov (z čoho malo byť 1532 dokladov, ktoré mali

simulovať fiskálne doklady) v celkovej sume 17 184,87EUR.

5. Správca dane z prehľadu počtov a súm vystavených falošných pokladničných dokladov za všetky
používateľské kontá zistil, že tržby za mesiac marec 2014 boli vo výške 17 184,87EUR, z ktorých
daňový subjekt nepriznal daň a neuviedol ich v daňovom priznaní za kontrolované zdaňovacie obdobie.

Z uvedenej sumy predstavovala DPH vo výške 2 864,14 EUR. Na základe uvedeného bolo preukázané,
že žalobca skresľoval údaje v hospodárskej a obchodnej evidencii používaním elektronickej registračnej
pokladnice v nie registračnom režime, vydal doklady, ktoré obsahovali ochranný znak „MF“, informácie
o cene tovaru a služieb, avšak tieto údaje neboli zaznamenané v kontrolných záznamov v elektronickej
registračnej pokladne.

6. Výsledkom daňovej kontroly bol Protokol o výsledku daňovej kontroly č. 101712492/2018 zo dňa
04.09.2018, ktorý spolu s výzvou na vyjadrenie zaslal správca dane žalobcovi. Žalobca podal dňa
25.09.2018 písomné vyjadrenie k protokolu spolu s pripomienkami, podľa ktorého daňová kontrola bola
vykonaná voči neexistujúcemu daňovému subjektu; považoval protokol za nezákonný, z dôvodu, že

chýbali zákonné náležitosti; vyjadril sa k výsledku kontroly, preukázaným kontrolným zisteniam a
vyhodnoteniam dôkazom, technickej expertízy elektronickej registračnej pokladne.

7. Správca dane dospel k záveru, že v kontrolovanom zdaňovacom období marec 2014 žalobca
nepostupoval v súlade s § 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení

neskoršíchpredpisov(ďalejaj„zákonodanizpridanejhodnoty“)anepriznaldaňzdokladovevidovaných
elektronickou registračnou pokladnicou (ďalej v texte ako “ERP”), ktoré sa do prevádzkovej ani fiškálnej
pamäte nezaznamenávali, keďže boli tlačené prostredníctvom pripojenej nefiškálnej tlačiarne s použitím
špeciálneho typu platby „Hotovosť*“. Na podklade uvedeného správca dane vydal rozhodnutie č.
102301645/2018 zo dňa 21.11.2018 a vyrubil rozdiel na dani z pridanej hodnoty z tržieb, ktoré žalobca

nepriznal a neodviedol v zdaňovacom období marec 2014 vo výške 2 864,14 EUR.

8.Voči tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie. Žalovaný ako odvolací orgán rozhodnutím č.
100781997/2019 zo dňa 03.04.2019 rozhodnutie správcu dane č. 102301645/2018 zo dňa 28.11.2018
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

9. Správca dane následne vykonal ďalšie úkony v rámci vyrubovacieho konania a vydal v poradí druhé
rozhodnutie č. 102927457/2019 zo dňa 17.12.2019 vyrubil žalobcovi podľa § 68 ods. 5 daňového
poriadku rozdiel dane na DPH za zdaňovacie obdobie marec 2014 v sume 2 864,14 EUR. Na základevýsledkov vykonaného dokazovania správca dane uzavrel, že daňový subjekt v zdaňovacom období
marec 2014 porušil § 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov tým, že nepriznal
daň z pridanej hodnoty z dokladov evidovaných elektronickou registračnou pokladnicou, ktoré sa do

prevádzkovej ani fiškálnej tlačiarne nezaznamenávali, boli tlačené na pripojenej nefiškálnej tlačiarni cez
typ platby „Hotovosť*“. Tieto doklady neboli zahrnuté v kontrolných záznamoch a neboli z nich priznané
tržby ani daň z pridanej hodnoty. (poznámka súdu v žalovanom rozhodnutí je v odôvodení rozhodnutia
uvedený nesprávny údaj 2391,36 EUR, ide v však o zrejmú chybu v písaní, pričom údaj vo výroku je
správny)

10. Voči tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo dňa 17.01.2020, o ktorom rozhodol žalovaný
rozhodnutím zo dňa 06.10.2020 č. 461378/2020 tak, že odvolanie zamietol a rozhodnutie správcu dane
potvrdil. Žalovaný mal za to, že správca dane dostatočne zistil skutkový stav pre prijatie záveru, na
základe ktorého vydal napadnuté rozhodnutie. Žalovaný má za to, že správca dane postupoval v konaní
v zmysle platných právnych predpisov, v konaní posudzoval závažnosť jednotlivých dôkazov, vyhodnotil

ich podľa svojej úvahy, všetky vo vzájomných súvislostiach, v logických nadväznostiach a svoje zistenia
náležite odôvodnil.

Konanie pred správnym súdom

11. Žalobca podal správu žalobu zo dňa 11.12.2020 , ktorou žiadal zrušiť rozhodnutie žalovaného
č. 461378/2020 zo dňa 06.10.2020, ako aj rozhodnutie správcu dane č. . 102927457/2019 zo
dňa 17.12.2019. V podanej správnej žalobe namietal vydanie duplicitného rozhodnutia, konkrétne
žalovaný mal už vydať rozhodnutie č. 100806382/2020 zo dňa 24.04.2020, voči ktorému žalobca podal

správnu žalobu sp.zn. 1S/40/2020. Ďalej v správnej žalobe namietal nulitu napadnutého rozhodnutia,
nepreskúmateľnosť a nezrozumiteľnosť rozhodnutia žalovaného, porušenie ustanovení o konaní pred
orgánom verejnej správy, nesprávne právne posúdenie, nedostatočné zistenie skutkového stavu pre
rozhodnutie vo veci, ako aj rozpor skutkového stavu zisteného správcom dane s administratívnym
som. Vo vzťahu k námietke nulity rozhodnutia žalobca tvrdil, že protokol z daňovej kontroly obsahuje

nesprávne označenie daňového subjektu a nemožno ho použiť ako dôkaz, a toto označenie je uvedené
aj v napadnutom rozhodnutí a teda správnym orgánom označený daňový subjekt neexistoval v čase
vykonania kontroly ani v čase vydania rozhodnutia. Námietku nepreskúmateľnosti a nezákonnosti
rozhodnutia žalobca odôvodnil tým, že žalovaný sa v rozhodnutí nevysporiadal s odvolacími námietkami
a zároveň ani z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé, akými úvahami a právnymi predpismi sa riadil pri

vysporiadavaní sa s námietkami žalobcu. V rozhodnutí žalovaný neuviedol dôkaz, ktorý by preukazoval
prijatie platieb žalobcom od tretích osôb na základe správcom dane deklarovaných falošných interných
dokladov. V námietke nedostačujúceho zistenia skutkového stavu na riadne posúdenie veci žalobca
uviedol, že vzhľadom na časovú diskontinuitu je absolútne vylúčená akákoľvek spojitosť medzi
dotknutým časovým zdaňovacím obdobím a miestnym zisťovaním, ktoré sa uskutočnilo neskôr, pretože

nemohlo mať objektívny vplyv na udalosti, ktoré sa uskutočnili v zdaňovacom období, pre ktoré je
vydané napadnuté rozhodnutie. Spochybnil tiež výpovede svedkov, rovnako spochybnil technickú
expertízu ERP, tá neuvádzala zmienku o tom, že žalobcom došlo k pozmeňovaniu údajov v elektronickej
registračnej pokladnici a v kontrolnom zázname. Vo vzťahu k námietke rozporu skutkového stavu
zisteného správcom dane s administratívnymi spismi ten žalobca vidí najmä vo výpovedi svedkov, ktoré

bolinezákonnými.Knámietkenesprávnehoprávnehoposúdeniapoukázalžalobcananesprávneprávne
posúdenie vykonaného dôkazu a to technickej expertízy, keď samotné osoby, ktoré vykonávali expertízu
uviedli, že expertíza nie je dôkazom o prijatom zdaniteľnom plnení. Taktiež žalovaný nesprávne právne
posúdil vznesené námietky zaujatosti v administratívnom konaní. Poslednou žalobnou námietkou -
námietkou porušenia ustanovení o konaní pred orgánmi verejnej správy upriamil pozornosť na to, že

správca dane ako prvostupňový správny orgán vykonával vo vykonávacom konaní dôkazy z ktorých
vychádzalo jeho rozhodnutie ako aj rozhodnutie žalovaného, pričom tieto dôkazy boli nezákonne
vykonané, pretože podľa § 68 ods. 3 daňového poriadku môže správca dane vo vyrubovacom konaní
vykonať len tie dôkazy, ktoré navrhne daňový subjekt.

12. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 18.03.2021 navrhol žalobu zamietnuť, nakoľko
mal za to, že námietky žalobcu sú nedôvodné a v ničom neovplyvňujúce zákonnosť rozhodnutia
žalovaného a rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa. K námietke duplicity rozhodnutia sa
žalovaný vyjadril s poukazom na uznesenie pôvodného správneho súdu sp.zn. 1S/40/2020 zo dňa14.01.2021, ktorým mala byť žaloba odmietnutá. Pokiaľ ide o námietku nulity rozhodnutia, ako aj nulity
protokolu, jedná sa o totožné námietky aké boli vznesené v odvolaní a s týmito sa žalovaný vysporiadal
v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Čo sa týka námietky nezákonnosti vykonania dôkazov

žalovaným k tomuto uviedol, že výsluchy vo vykonávacom konaní boli vykonané na základe právneho
názoru odvolacieho orgánu, a teda správca dane postupoval podľa § 74 ods. daňového poriadku. Aj
táto námietka bola uplatnená v odvolaní a žalovaný sa s ňou vysporiadal v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia. Vo vzťahu k výpovediam svedkov a požívaniu funkcií „Hotovosť“ a „Hotovosť*“, žalovaný
mal za to, že zamestnanci žalobcu používali obe funkcie pri evidencií tržieb, čo potvrdil aj prehľad

používateľských kont podľa jednotlivých zamestnancov a súm vystavených falošných pokladničných
dokladov typom platby Hotovosť* od 01.01.2009 do 31.10.2017, ktorý uvádzala technická expertíza.
Žalovaný zároveň poukázal, že systém BLUEGASTRO zaznamenáva celú históriu od svojho prvého
spustenia. Vo vzťahu k žalobcom vznesených námietkam zaujatosti, žalovaný uviedol, že o týchto bolo
rozhodnuté samostatnými rozhodnutiami.

13. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného k žalobe (podal repliku) vyjadril podaním zo dňa 21.04.2021
tak, že zotrval na svojej žalobe a jej dôvodoch ako i doplnil svoj návrh na priznanie odkladného účinku
správnej žalobe (návrh na priznanie odkladného účinku žalobca navrhoval v podanej správnej žalobe).

14. Pôvodný správny súd uznesením sp.zn. PO-2S/92/2020 (pôvodná sp.zn. 2S/92/2020) zo dňa

27.04.2021 priznal správnej žalobe odkladný účinok.

15. Pôvodný správny súd rozsudkom sp.zn. PO-2S/92/2020 (pôvodná sp.zn. 2S/92/2020 zo dňa
02.06.2022 zrušil žalované rozhodnutie ako i rozhodnutie správcu dane a priznal žalobcovi náhradu trov
konania.

16. Voči predmetnému rozhodnutiu podal žalovaný kasačnú sťažnosť z dôvodov nesprávneho právneho
posúdenia a nezákonného vykonania dokazovania vo vyrubovacom konaní.

17. Najvyšší správny súd SR rozsudkom sp.zn. 4Sfk/128/2022 zo dňa 30.05.2024 zrušil rozsudok

pôvodného správneho súdu zo dňa 02.06.2022. V rozhodnutí odkázal podľa § 464 SSP na inú vec pod
sp.zn. 4Sfk/126/2022, taktiež aj na rozhodnutia 3Sžfk/123/2022, 5Sfk/104/2022, 5Sfk/105/2022.

18. Správny súd po vrátení veci z Najvyššieho správneho súdu SR nariadil pojednávanie na deň
29.10.2025. Na tomto pojednávaní nebol prítomný žalobca ani jeho právny zástupca, ktorý neúčasť

oboch ospravedlnil podaním doručeným správnemu súdu dňa 29.10.2025, kde zároveň súhlasil s
konaním pojednávania v ich neprítomnosti. Neúčasť svojho zástupcu na pojednávaní ospravedlnil
aj žalovaný podaním doručeným správnemu súdu dňa 27.10.2025, v ktorom súhlasil s prejednaním
veci bez jeho prítomnosti. Keďže na pojednávaní nebola prítomná ani verejnosť, správny súd mohol
konštatovať splnenie zákonných predpokladov (§ 137 ods. 3 SSP) na vyhlásenie rozsudku vyvesením

jeho skráteného písomného vyhotovenia bez odôvodnenia na svojej úradnej tabuli.

Relevantné právne predpisy

19. Podľa § 493e SSP „Konania začaté a neskončené do 30. 06. 2023 sa dokončia podľa tohto zákona

v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.“

20.Podľa § 177 ods. 1 SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023 „Správnou žalobou sa žalobca môže
domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu
orgánu verejnej správy.“

21. Podľa § 134 ods. 1 SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023 „Správny súd je viazaný rozsahom a
dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.“

22. Podľa § 190 SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023 „Ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia

alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.“

23. Podľa § 140 SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023 „Vo veciach toho istého žalobcu a totožného
predmetu konania, ktoré už boli predmetom konania pred správnym súdom, v odôvodnení každéhoďalšieho rozsudku správny súd poukáže už len na totožný rozsudok, prípadne stručne zopakuje jeho
dôvody.“

Právny názor správneho súdu

24. Správny súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný správny súd v konaní vo veciach ochrany
subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy
preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu

žalovaného, v právnych medziach vznesených žalobných námietok, vyjadreniach žalobcu a žalovaného,
v konaní a dospel k záveru že podaná žaloba nie je dôvodná.

25. V súlade s vyššie citovaným § 140 SSP správny súd uvádza, že vo veci toho istého žalobcu,
už bolo v totožnej veci rozhodnuté Správnym súdom v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn.
PO-3S/30/2020 rozsudkom zo dňa 28.11.2023 a to vo vzťahu k žalobným námietkam žalobcu, ktoré

bližšie konkretizoval v bodoch 14. až 30. správnej žaloby (okrem bodov 11.-14. námietka duplicitného
rozhodnutia, ktoré sú bližšie zdôvodnené v bodoch 28. a nasled. tohto rozsudku). V uvedenej totožnej
veci súd preskúmaval zákonnosť rozhodnutia žalovaného, ktorým potvrdil rozhodnutie Daňového
úradu Prešov, pobočka Poprad, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel na dani z pridanej hodnoty za
zdaňovacie obdobie apríl 2015. Z obsahu administratívneho spisu má súd za preukázané, že v prípade

oboch rozhodnutí prvostupňový orgán vychádzal z rovnakých podkladov (protokol o vykonaní daňovej
kontroly, výsluchy svedkov, listinné dôkazy). Totožné je aj odôvodnenie rozhodnutia žalovaného, pretože
v oboch prípadoch išlo o nepriznanie odpočtu DPH na skutkovo rovnakom základe a to, že žalobca
nepriznal časť obchodov, ktoré nezaevidoval vo fiškálnej pamäti ERP. Čo sa týka súdneho konania,
súd má za preukázané, že v oboch konaniach podal žalobca žalobu založenú na rovnakých žalobných

bodoch a dôvodoch, pričom žaloby sa líšia iba v častiach, kde odkazuje na konkrétne rozhodnutie
žalovaného a na obdobie preukazujúce zdaniteľné plnenia (iné zdaňovacie obdobie, odlišné čísla
pokladničných blokov). Zároveň aj argumentácia žalovaného, ktorá prirodzene vychádza z odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia, je zhodná v oboch konaniach. Na doplnenie správny súd uvádza, že
v predmetnej veci súd rozhodol aj skorším rozsudkom sp. zn. PO-1S/100/2020 zo dňa 05.10.2023,

v ktorom však bolo posudzované obdobie január až december 2016, teda iné zdaňovacie obdobie,
žalobné námietky sú však identické.

26. Totožnosť predmetu označených súdnych konaní vyplýva taktiež aj zo skutočnosti, že v danom
prípade dovyrubenie dane z pridanej hodnoty správca dane vykonal na základe toho, že žalobca si

uplatni nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty z pokladničných dokladov, ktoré neboli evidované vo
fiškálnej pamäti, teda 1704 falošných dokladov (z čoho malo byť 1 532 dokladov, ktoré mali simulovať
fiskálne doklady) v celkovej sume 17 184,87EUR, z čoho daň z pridanej hodnoty predstavuje sumu 2
864,14 EUR. Dôvody, na ktorých je postavená správna žaloba vo veci sp. zn. PO-3S/30/2020 sú zhodné
so žalobnou argumentáciou uvedenou v správnej žalobe, na základe ktorej začalo toto správne súdne

konanie. Identicky v obidvoch správnych súdnych konaniach zneli aj všetky ďalšie písomné vyjadrenia
žalobcu a žalovaného, nasledujúce po správnej žalobe. Predmetom správneho súdneho prieskumu
v obidvoch týchto veciach je tak posúdenie zákonnosti vyrubenia rozdielu dane na dani z pridanej
hodnoty žalobcovi za príslušné zdaňovacie obdobia ( september 2015, pričom v prejednávanom
prípade išlo o zdaňovacie obdobie marec 2014 v prípade rozhodnutia PO-3S/30/2020, resp. december

2016 v konaní vedenom sp.zn. PO-1S/100/2020 ). Správca dane a po ňom aj žalovaný ustálili, že
za uvedené zdaňovacie obdobia žalobca nepostupoval v súlade s § 19 ods. 2 zákona č. 222/2004
Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, kedy nepriznal daň z pridanej hodnoty z
dokladov evidovaných elektronickou registračnou pokladnicou, ktoré sa do prevádzkovej ani fiškálnej
pamäte nezaznamenávali, keďže boli tlačené prostredníctvom pripojenej nefiškálnej tlačiarne s použitím

špeciálneho typu platby „Hotovosť*. Keďže v tomto správnom súdnom konaní sa žalobca domáhal
zrušenia rozhodnutia žalovaného a tiež rozhodnutia správcu dane, u ktorých sa vychádzalo z rovnakých
dôkazných informácií a podkladov, ako v prípade rozhodnutí žalovaného a správcu dane, ktorých
zrušenie navrhol žalobca správnemu súdu vo veci vedenej pod sp. zn. PO-3S/30/2020, a skutkovými a
právnymi okolnosťami ide o zhodné prípady, správny súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z dôvodov

odprezentovaných v rozsudku správneho súdu sp.zn. PO-3S/30/2020 zo dňa 28.11.2023 ( bod 51 až
bod 64 ) a sp.zn. PO-1S/100/2020 zo dňa 05.10.2023 ( bod 54 až bod 74 ). Formálny rozdiel spočíva
len v tom, že v tomto preskúmavanom prípade sa mal správny súd zaoberať zákonnosťou vyrubeniarozdielu dane na dani z pridanej hodnoty za iné zdaňovacie obdobie ( marec 2014 ) a výsledný iný
protokol z výsledku daňovej kontroly.

27. Na základe uvedených skutočností správny súd dospel k záveru o plnej aplikovateľnosti ním
vydaného rozsudku sp.zn. PO-3S/30/2020 zo dňa 28.11.2023 aj na toto správne súdne konanie.
Rozsudok správneho súdu sp.zn. PO-3S/30/2020 zo dňa 28.11.2023 sa zároveň zakladá do súdneho
spisu v tejto veci. Rovnako odkazuje na rozsudok správneho súdu sp.zn. PO-1S/100/2020 zo dňa
05.10.2023 sa zároveň zakladá do súdneho spisu v tejto veci.

28. Rozdielnosť konaní sa týkala okrem vyššie uvedeného aj vznesenej námietky žalobcu k tzv.
duplicite rozhodnutí žalovaného (uvedené v bodoch 11.-14. správnej žaloby), kedy žalobca vydal
v poradí I. rozhodnutie č. 100806382/2020 zo dňa 24.04.2020 (ktoré je takmer identické so žalovaným
rozhodnutím, líši sa iba číslom rozhodnutia, dátumom vydania a v žalovanom rozhodnutí je navyše
odsek objasňujúcich procesný postup žalovaného vo vzťahu k vydaniu dvoch rozhodnutí v tej istej

veci), ktoré žalovaný vydal a s poukazom na podanie žalobcu zo dňa 01.05.2020 a platné mimoriadne
opatrenia v súvislosti s pandemickou situáciou COVID-19 a prijatou právnou úpravou ( zákon č. 67/2020
Z.z.). Žalovaný v poradí I. rozhodnutie č. 100806382/2020 zo dňa 24.04.2020 označil za nulitné, čo
oznámil aj žalobcovi. Žalobca voči predmetnému rozhodnutiu však podal správnu žalobu, o ktorej konal
pôvodný správny súd a najskôr uznesením sp.zn. PO-1S/40/2020 (pôvodná sp.zn. 1S/40/2020) zo

dňa 14.01.2021 žalobu odmietol, po zrušujúcom rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu SR sp.zn.
4Sfk/42/2021 zo dňa 23.03.2022 pôvodný správny súd rozsudkom sp.zn. PO-1S/36/2022 (pôvodná
sp.zn. 1S/36/2022) zo dňa 08.12.2022 rozhodnutie žalovaného č. 100806382/2020 zo dňa 24.04.2020
zrušil bez jeho vrátenia žalovanému. Pôvodný správny súd tým odstránil nežiadúci právny stav, kedy
vedľa seba existovali dve (takmer identické rozhodnutia), tento stav však bol nebezpečný, spôsobujúci

neprehľadnosť v otázke, aký je skutočný právny stav (nebezpečnosť spočívala z dôvodu identických
rozhodnutí iba v otázke právoplatnosti a záväznosti rozhodnutia t.j. od kedy má rozhodnutie záväzné
právne účinky). Na tento stav – rozhodnutia, aby sa nerozhodovalo dvakrát v tej istej veci, pôvodný
správny súd reagoval zrušením rozhodnutia žalovaného č. 100806382/2020 zo dňa 24.04.2020 bez
vrátenia veci žalovanému. Správny súd uvádza, že síce posudzuje vec a rozhoduje k stavu v čase

vydania rozhodnutia žalovaného orgánu verejnej správy s poukazom na § 135 SSP, na druhej strane
však musí uviesť, že v danom prípade správny súd považoval za nevyhnutné zohľadniť pri svojom
posudzovaní už neexistenciu duplicitného rozhodnutia v čase rozhodovania správneho súdu a pristúpil
k prieskumu žalovaného rozhodnutia ako celku, teda vyhodnotil všetky žalobné námietky v celom
rozsahu s poukazom na zásadu hospodárnosti. Zrušením rozhodnutia iba z dôvodu formálnej existencie

dvoch rozhodnutí, ktorá bola medzičasom už odstránená postupom pôvodného správneho súdu, teda
zásahom zo strany správnych súdov a nápravy nežiadúceho stavu, považoval správny súd za prílišný
formalizmus. Správny súd pristúpil k prieskumu ako celku i vo vzťahu k procesnej ekonómii konania
ktorá má smerovať k rýchlemu, a pritom spravodlivému rozhodnutiu vo veci samej. Uvedené vzhliadol
i s poukazom na ustálené rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu SR na ktoré bolo poukázané

v zrušujúcom rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu SR vo vzťahu k rovnakému žalobcovi v iných
zdaňovacích obdobiach. V danom prípade preto správny súd postupoval rozdielne s poukazom na iné
rozhodnutie správneho súdu vo veci totožného žalobcu sp.zn. 5Sf/18/2024, s ktorým sa oboznámil senát
správneho súdu pred rozhodnutím v prejednávanej veci.

29. Na doplnenie správny súd dáva do pozornosti predovšetkým žalovanému pre zváženie procesného
postupu v budúcnosti, že samotný daňový poriadok ustanovuje osobitný postup, kedy môže preskúmať
svoje rozhodnutie (dokonca i z vlastného podnetu) jeho preskúmaním mimodovolacieho konania
postupom podľa § 77 a nasled. daňového poriadku. Ako bolo uvedené vyššie, nežiadúci stav existencie
dvoch rozhodnutí bol vyriešený a odstránený zásahom zo strany pôvodného správneho súdu.

30. Správny súd dospel k presvedčeniu, že žalobca správnou žalobou napadnutým rozhodnutím
žalovaného, ani ním potvrdeným rozhodnutím správcu dane nebol ukrátený na svojich právach.
Rozhodnutia žalovaného, ako aj správcu dane považuje správny súd za zákonné a správne a preto s
poukazom na § 190 SSP, správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol.

31. Podľa § 163 SSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v súvislosti s uplatňovaním a bránením práva na správnom súde.32. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 167 a nasl. SSP tak, že žalobca nemal vo veci celkom
ani sčasti úspech, a preto nemá právo na náhradu trov konania a žalovanému voči žalobcovi nevznikli
dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať. Správny

súd mu nárok na ich náhradu voči žalobcovi nepriznal. Žalovaný v rámci konania vykonával činnosti,
ktoré predstavujú bežnú agendu zamestnancov žalovaného a súvisí s jeho rozhodovacou činnosťou.

33. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0. (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach

v lehote 30 dní od doručenia tohto rozsudku. Zmeškanie uvedenej lehoty nemožno odpustiť. (§ 493e
SSP v spojení s § 443 ods. 2 písm. a) a 5 SSP)

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka

konania) uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),

d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak

sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby

sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo

pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ

uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred správnym súdom(§ 440 ods. 2 SSP).

V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na

preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti (§ 441 SSP).Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok, ak SSP neustanovuje inak (§ 446 ods. 1 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak:

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).