Uznesenie – Sloboda a ľudská dôstojnosť… ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. december 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Tos/37/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8125010373
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Halkociová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8125010373.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Moniky Halkociovej a sudcov Mgr.
IvaMaruščákaaJUDr.VladimíraMonoka,naneverejnomzasadnutíkonanomdňa18.12.2025,vtrestnej
veci odsúdeného A. B. pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zákona,
o sťažnosti okresného prokurátora proti uzneseniu Okresného súdu Prešov sp. zn. 31PP/20/2025 zo
dňa 19.11.2025, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku z a m i e t a sťažnosť okresného prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa podľa § 66 ods. 1 písm. b) Tr. zákona v spojení s § 415 ods.
1 Tr. poriadku podmienečne prepustil odsúdeného A. B., toho času v ÚVV a ÚVTOS Prešov z výkonu
trestu odňatia slobody uloženého mu rozsudkom Okresného súdu Rožňava sp. zn. 3T/108/2019 zo dňa
18.11.2019 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 4To/143/2019 zo dňa 22.01.2020

vo výmere 8 rokov a 6 mesiacov. Podľa § 68 ods. 1 Tr. zákona určil skúšobnú dobu podmienečného
odsúdenia na 5 rokov a zároveň nariadil nad odsúdeným probačný dohľad v trvaní 2 rokov. Taktiež
podľa § 51 ods. 3 písm. b) Tr. zákona uložil odsúdenému obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania
alkoholických nápojov a iných návykových látok a za týmto účelom uložil povinnosť podrobiť sa prípadnej
kontrole užitia alkoholu a inej návykovej látky v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom a
na jeho pokyn sa dostaviť na miesto určené probačným a mediačným úradníkom za účelom tejto

kontroly v pravidelných intervaloch. Ďalej okresný súd odsúdenému uložil podľa § 51 ods. 4 písm. j) Tr.
zákona povinnosť podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom
poradenstve a podľa § 51 ods. 4 písm. k) Tr. zákona uložil aj povinnosť spočívajúcu v príkaze zamestnať
sa v skúšobnej dobe alebo sa preukázateľne uchádzať o zamestnanie.

Proti tomuto uzneseniu podala v zákonom stanovenej lehote a to priamo do zápisnice o verejnom

zasadnutí prokurátorka sťažnosť, ktorú dodatočne písomne odôvodnila. V písomných dôvodoch
prokurátorka zrekapitulovala výrok napadnutého uznesenia, ako aj poukázala na dôvody uvedené
v uznesení prvostupňového súdu, ktorý mal za to, že formálna podmienka na podmienečné prepustenie
z výkonu trestu odňatia slobody bola splnená dňa 13.03.2025 a boli splnené aj materiálne podmienky,
pričom okresný súd vychádzal najmä z hodnotenia Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu
odňatia slobody Prešov, z ktorého vyplýva, že tento vykonával trest vo výmere viac ako 6 rokov, nemal

žiaden disciplinárny trest, získal celkovo 6 disciplinárnych odmien, výkon trestu bol bezproblémový,
pozitívny a mal väčšie množstvo kladných poznatkov, iba jeden negatívny poznatok z roku 2022. Taktiež
okresný súd poukázal na výsledky znaleckého dokazovania znalkyne z odboru psychológia, ktorá
konštatovala, že odsúdený nie je jadrovým agresorom, nie je v tejto oblasti prítomná patológia, rizikom
je skôr impulzivita, čo bude odsúdený vedieť účinne korigovať za predpokladu abstinencie od alkoholu.
Taktiež sa snaží kriticky vnímať svoju trestnú činnosť, ľutuje ju, uvedomuje si, že nekonal správne a že za

jeho konanie prišiel trest, ktorý berie racionálne ako následok spáchania trestnej činnosti. Z negatívnych
faktorov je najdôležitejšie užívanie alkoholu, pretože aj skutok odsúdený spáchal pod vplyvom alkoholu,v prípade eliminácie jeho užívania sa zásadným spôsobom mení situácia a celkové nazeranie na riziko
recidívy a jeho postpenitenciárnu prognózu. Súčasne okresný súd uviedol, že u odsúdeného nešlo
o sústavné nepretržité páchanie trestnej činnosti, počas pobytu na slobode mal odsúdený aj dlhšie

obdobia bez jej páchania, avšak vrátil sa k trestnej činnosti, okrem iného aj pod vplyvom prostredia
škodlivéhoužívaniaalkoholu.Prokurátorkasavšaksozávermisúduprvéhostupňanestotožnila,pretože
podľa jej názoru odsúdeného možno z výkonu trestu odňatia slobody podmienečne prepustiť len ak
okrem plnenia si svojich povinností vo výkone trestu odňatia slobody (čo je úplnou samozrejmosťou
a nemôže byť brané ako výnimočná okolnosť v prospech odsúdeného, pričom jeho motiváciou môže

byť práve snaha polepšiť si hodnotenie pre účely rozhodovania o žiadosti o podmienečné prepustenie)
a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie
riadny život. Zmysel podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody nie je podľa názoru
prokurátorky v tom, aby za dobré správanie bol odsúdený automaticky podmienečne prepustený po
uplynutí ustanovenej doby bez zreteľa na účel trestu, ktorým je viac komponentov, ku ktorým musia
súdy prihliadať. Podstatou ich úvah je dôvodnosť predpokladu, že odsúdený povedie v budúcnosti

aj na slobode riadny život s minimalizáciou rizika jeho recidívy. Súd by mal prihliadať na všetky
okolnosti,ktorésúvisiasosobouodsúdeného,najehoosobnéacharakterovévlastnosti,celkovýpostojk
spoločenským normám na prostredie, v ktorom pred nástupom na výkon trestu žil, na celý jeho doterajší
život, povahu a charakter jeho spáchanej trestnej činnosti. Rozhodujúcim kritériom pri podmienečnom
prepustení je tiež dosiahnutý stupeň prevýchovy odsúdeného, pričom podľa názoru prokurátorky tieto

skutočnosti súd prvého stupňa dostatočne nezohľadnil. Odsúdený má v odpise registra trestov celkom
5 záznamov, v prípade prvého odsúdenia sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený, aktuálne vykonáva
štvrtý nepodmienečný trest odňatia slobody. V minulosti bol odsúdenému uložený jeden podmienečný
trest odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov, pričom v skúšobnej dobe sa neosvedčil a bol nariadený
výkon trestu. Taktiež sa odsúdený neosvedčil ani v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia

uznesenímOkresnéhosúduPrešovsp.zn.5PP/110/2009adňa 31.01.2014bolnariadenýzvyšoktrestu,
pretože odsúdený spáchal v skúšobnej dobe úmyselný trestný čin. Následne bol odsúdený trestným
rozkazom Okresného súdu Rožňava sp. zn. 2T/51/2012 zo dňa 14.12.2012 k trestu odňatia slobody
vo výmere 6 mesiacov, ktorý vykonal 22.08.2013. Naposledy bol odsúdený pre prejednávaný trestný
čin, ktorý aktuálne vykonáva. Podľa názoru prokurátorky ide o osobu s dlhodobým sklonom k páchaniu

úmyselných trestných činov, ktorá trestná minulosť predstavuje výrazný negatívny prognostický faktor,
ktorýokresnýsúddostatočnenezohľadnil,navyšeodsúdenýužvminulostivyužilinštitútpodmienečného
prepustenia, avšak v skúšobnej dobe sa neosvedčil, čo viedlo k nariadeniu výkonu zvyšku trestu. Táto
skutočnosť podľa názoru prokurátorky dokazuje, že odsúdený nerešpektuje šancu na resocializáciu
na slobode, ktorá mu bola daná a pozitívne správanie vo výkone trestu má účelový charakter, je

výsledkomprispôsobeniasapodmienkamvýkonutrestuaniejedôsledkomjehoskutočnéhopolepšenia.
Súd prvého stupňa toto dôležité kritérium bagatelizoval a nepriznal mu náležitú váhu, hoci ustálená
judikatúra konštatuje, že predchádzajúce neosvedčenie sa významne znižuje dôveryhodnosť budúcej
prognózy. Hoci odsúdený vykazuje vo výkone trestu určité pozitívne prejavy, tieto nemožno považovať
podľa názoru prokurátorky za dostatočné pre zmenu jeho celkovej kriminálnej prognózy. Poukázala

aj na znalecký posudok znalkyne z odboru psychológia, ktorá poukázala na osobnosť odsúdeného s
výraznou impulzivitou, ktorá je schopná svoju reaktivitu korigovať len v úplnej abstinencii od návykových
látok, v prípade odsúdeného je zvýšené riziko narušeného správania v prípade, ak by sa opäť dostal
do sociálneho prostredia, kde je alkohol dostupný alebo by sa dostal pod vplyv stresových situácií,
mimo kontrolovaného prostredia. Táto okolnosť je mimoriadne významná, odsúdený nebol v minulosti

dlhodobo schopný abstinovať a kontrolné mechanizmy probačný dohľad či už uložený zákaz požívania
alkoholických nápojov a iných návykových látok nie sú v jeho prípade reálne schopné zabrániť recidíve.
Súd prvého stupňa sa podľa názoru prokurátorky s týmito závermi znalkyne nedostatočne vysporiadal,
napriek tomu, že ide o jeden z najdôležitejších prognostických ukazovateľov, ktorý vylučuje pozitívnu
resocializačnú prognózu, pokiaľ existuje reálne riziko návratu k návykovému správaniu. Navrhla preto,

aby krajský súd zrušil napadnuté uznesenie a zamietol žiadosť odsúdeného o podmienečné prepustenie
z výkonu trestu odňatia slobody.

Na základe podanej sťažnosti preskúmal krajský súd v zmysle ustanovenia § 192 ods. 1 Tr. poriadku
správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľka podala sťažnosť, ako aj konanie,

ktoré tomuto výroku napadnutého uznesenia predchádzalo, pričom dospel k nasledovným záverom.

V prvom rade krajský súd konštatuje, že súd prvého stupňa vo veci vykonal veľmi rozsiahle a podrobné
dokazovanie na troch verejných zasadnutiach, kde okrem výsluchu odsúdeného, výsluchu zástupkyneústavu na výkon trestu a oboznámenia základného spisu do konania pribral a na verejnom zasadnutí
vypočul znalkyňu z odboru psychológia za účelom posúdenia stavu nápravy a prevýchovy odsúdeného.

Z pripojeného spisu plynie, že odsúdený A. B. bol rozsudkom Okresného súdu Rožňava sp. zn.
3T/108/2019 zo dňa 18.11.2019 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 4To/143/2019
zo dňa 22.01.2020 uznaný vinným zo zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1, ods. 2 písm. c) Tr.
zákona v súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a), b), c),
d) Tr. zákona, za čo mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 rokov a 6 mesiacov, pre

výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
Uvedeného zločinu sa odsúdený dopustil v podstate na tom skutkovom základe, že dňa 12.07.2019
v nočných hodinách okolo 23.00 hod. v obci C., okres D., kde v tom čase býval, po predchádzajúcej
vzájomnej dohode pod vplyvom alkoholu vykopli a vytlačili železnú poistku vchodovej brány na
riadne oplotený pozemok, kde všetci vnikli do dvora, následne fyzicky napadli zaťa majiteľky domu -
poškodeného, ktorého strkali, udierali rukami, napriek verbálnym upozorneniam zo strany poškodeného

a jeho manželky, aby opustili dvor, pričom následne dvaja obžalovaní drevenými palicami opakovane
udrelipoškodenéhodooblastihlavyainýchčastítelaaobžalovanýA.B.hodildopoškodenéhobetónovú
dlažobnú kocku o hmotnosti 4,19 kg zo vzdialenosti približne 3 metre, čím spôsobil poškodenému
vpáčenú zlomeninu lebečnej klenby, akútne krvácanie nad tvrdý obal mozgu v spánkovo temennej
oblasti vpravo a ďalšie poranenia s dĺžkou liečenia nad 6 týždňov. Zo znaleckého posudku plynie, že

takéto poranenia sa liečia aj 6 mesiacov a skutočná dĺžka liečby nebola v rozhodnutí súdu definitívne
stanovená, keďže súd rozhodol skôr ako do jedného roka od spáchania tohto skutku.

Krajský súd konštatuje, že už v prípravnom konaní sa obžalovaný ku spáchaniu skutku priznal, na
hlavnom pojednávaní na Okresnom súde Rožňava vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku kladenému

mu za vinu. K dôvodom spáchania tohto mimoriadne závažného zločinu, kde bolo poškodené zdravie
a ohrozený aj život poškodeného, došlo podľa výpovedí svedkov ako aj obžalovaných v prípravnom
konaníztohodôvodu,ževuvedenomobdobírómskiobčaniazaznamenalivobcipohybcudzíchvozidiel,
ktorých posádky oslovovali mladé rómske dievčatá s tým, že ich chceli zlákať na prostitúciu a občania
obce si vytvorili hliadky, aby tak ochránili rómske ženy. V inkriminovaný deň požili alkohol, načo okolo

nich prešlo vozidlo, ktoré oni nepoznali ako vozidlo miestneho občana, keďže poškodený tam mal bývať
len krátko počas rekonštrukcie svojho rodinného domu, obžalovaní sa mylne domnievali, že ide o tie
osoby, ktoré lákajú ženy na prostitúciu, a preto sa dopustili tohto konania. Krajský súd teda nezistil,
aby motívom konania obžalovaného bola pomsta alebo iný zištný majetkový motív, ktoré motívy sú pri
obdobných trestných činoch bežné.

Odsúdenému bol do výkonu trestu odňatia slobody započítaný výkon väzby od 13.07.2019 do
22.01.2020. Uznesením Mestského súdu Košice sp. zn. 6Nt/34/2024 zo dňa 21.10.2024 súd zmenil
spôsob výkonu trestu odňatia slobody odsúdeného s tým, že ďalej bude vykonávať trest odňatia slobody
v ústave s minimálnym stupňom stráženia.

Ďalej okresný súd vykonal na verejnom zasadnutí dokazovanie oboznámením hodnotenia z Ústavu
na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Prešov, z ktorého vyplýva, že odsúdený
nastúpil do výkonu trestu z väzby, ktorú vykonával od 13.07.2019, pričom na začiatku trest vykonával v
strednom stupni stráženia v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Košice

a od 19.11.2024 vykonáva trest v oddelení výkonu trestu v Sabinove v ústave s minimálnym stupňom
stráženia. V poradí prvom hodnotení odsúdeného zo dňa 19.03.2025 riaditeľ ústavu konštatoval, že
resocializačná prognóza bola u odsúdeného podľa nástroja hodnotenia rizika recidívy trestnej činnosti
CRA nepriaznivá, riziko recidívy trestnej činnosti bolo vysoké. Následne ústav podal nové hodnotenie
odsúdeného dňa 17.09.2025, keďže platnosť CRA je 12 mesiacov. Odsúdenému počas výkonu trestu

nebol uložený žiaden disciplinárny trest, prepracoval sa zo stredného stupňa stráženia do minimálneho,
pracoval, dokonca absolvoval dvojročné denné štúdium v odbore výroba konfekcie, čím dosiahol nižšie
strednéodbornévzdelanie,následnezačalštudovaťexternouformouvodboremechanikopravárstrojov
a zariadení, ktoré kvôli premiestneniu do iného ústavu neukončil. V závere aktuálneho hodnotenia
ústav konštatoval, že u odsúdeného došlo k ďalšej pozitívnej zmene, keď resocializačná prognóza

u odsúdeného podľa nástroja hodnotenia rizika recidívy trestnej činnosti CRA je menej priaznivá a
riziko recidívy trestnej činnosti je stredné. Opakovane ústav zotrval na tom, že sa pripája k žiadosti
odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody za uloženia probačnéhodohľaduaprimeranýchpovinnostíaopatrení.Počasvýkonutrestuodsúdenýudržiavalkontaktsdružkou
a matkou ako aj deťmi, v čase nástupu výkonu trestu mal sedemmesačné dieťa.

Zo záveru psychologického vyšetrenia plynie, že je pravdepodobné, že správanie odsúdeného,
reakcie navonok budú konvenčné, skôr akceptujúce, očakávania a normy okolia teda prispôsobivé,
situačne môže reagovať impulzívne, neadekvátne, má zvýšený sklon k rizikovému správaniu, aktuálny
psychickýstavodsúdenéhojestabilný,bezukazovateľovporúchčiklinickyvýznamnejšiehonegatívneho
emočného prežívania, je osobnosťou s ukončeným vývinom, preto prípadné ďalšie osobnostné zrenie či

žiaduce prosociálne zmeny budú závislé od vplyvu okolia a vlastných postojov, motivácie odsúdeného
a od abstinencie od návykových látok. Medzi negatívne znaky prognózy patrí užívanie návykových
látok, rozvinutá závislosť, sociálne znevýhodňujúce prostredie, trestné stíhanie viacerých členov rodiny,
simplexnosť osobnosti, absentujúce dlhodobé zamestnanie, nerozvíjané ašpirácie. Pozitívnym faktorom
je rodinná podpora a zázemie, neprítomnosť agresivity či hrubej osobnostnej patológie, dovzdelávanie
sa a nadobudnuté pracovné návyky. Prognóza odsúdeného do budúcna je neistá, ale možná, významne

závislá od jeho vlastnej motivácie a trvalej abstinencie od alkoholu a návykových látok.

Z odpisu registra trestov odsúdeného plynie, že tento má v odpise doposiaľ 5 záznamov a pre odsúdenie
z roku 2003 sa naňho hľadí, ako keby nebol odsúdený, následne bol rozsudkom Okresného súdu
Rožňava sp. zn. 1T/224/2005 zo dňa 24.01.2006 uznaný vinným zo spolupáchateľstva trestného činu

porušovanie domovej slobody podľa § 238 ods. 1, ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. a) Tr. zákona, za
čo mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody, pričom nariadený výkon trestu bol 20.08.2008,
podmienečne prepustený bol s probačným dohľadom 16.12.2009, nariadený výkon zvyšku trestu
31.01.2014. Rozsudkom Okresného súdu Rožňava sp. zn. 2T/2/2008 zo dňa 30.01.2008 bol obžalovaný
uznaný vinným z trestného činu útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a)

Tr.zákona,začomuboluloženýtrestodňatiaslobodyvovýmere2rokov,prevýkonktoréhobolzaradený
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, z ktorého bol podmienečne prepustený dňa
16.12.2009,zčohovyplýva,ževykonávalsúčasnevporadídruhéodsúdeniespolustretímodsúdením.Z
obochtrestovboltedapodmienečneprepustenýdňa31.01.2014,išlooprvývýkontrestuodňatiaslobody
odsúdeného. Následne bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Rožňava sp. zn. 2T/51/2012

pre trestný čin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a) Tr. zákona a porušovanie domovej slobody podľa
§ 194 ods. 1 Tr. zákona k trestu odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov nepodmienečne, trest vykonal
22.08.2013. Ostatný trest, z ktorého odsúdený žiadal o podmienečné prepustenie bol v poradí tretím
výkonom trestu odňatia slobody.

Správne súd prvého stupňa poukázal na znenie ustanovenia § 66 ods. 1 písm. b) Tr. zákona, podľa
ktorého súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu
plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať,
že v budúcnosti povedie riadny život a ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín
uloženéhonepodmienečnéhotrestuodňatiaslobodyaleborozhodnutímprezidentaSlovenskejrepubliky

zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody.

Podľa § 66 ods. 2 Tr. zákona, pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na povahu
spáchaného trestného činu a na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.

Ajkeďpodmienečnéprepusteniezvýkonutrestuodňatiaslobodyniejemimoriadnyminštitútom,ktorýby
súd mal aplikovať len výnimočne, môže ho súd použiť len za splnenia zákonom stanovených podmienok
a to tak formálneho charakteru, ktorým je vykonanie v prejednávanej veci dvoch tretín súdom uloženého
trestu odňatia slobody, ako aj materiálneho charakteru a to preukázanie polepšenia odsúdeného, pričom
podľa názoru krajského súdu vykonané dokazovanie musí jednoznačne viesť k pozitívnemu záveru, že

odsúdený sa svojím správaním a plnením povinností skutočne polepšil, čo znamená, že už doterajší
výkontrestubolpostačujúciprenaplnenieúčelutrestu,ktorýmjenajmäprevýchovaodsúdenéhotak,aby
viedol riadny život a jeho ďalší výkon preto už nie je potrebný. Je pravdou, že odsúdený bol v minulosti
podmienečne prepustený z iného výkonu trestu odňatia slobody a v skúšobnej dobe podmienečného
odsúdenia sa neosvedčil, avšak išlo o rozhodovanie zo dňa 31.01.2014, čiže ide o konanie pred viac ako

desiatimi rokmi, navyše pred spáchaním uvedenej trestnej činnosti nebol vo výkone trestu v priebehu
takmer piatich rokov od 13.04.2015. V súčasnej dobe vykonával dlhodobý trest, keď vykonal 6 rokov a
5 mesiacov a predtým po takú dlhú dobu na neho nebolo pôsobené vo výkone trestu odňatia slobody.
Na druhej strane nemohol krajský súd prehliadať odporúčanie ústavu na výkon trestu odňatia slobody,ktorý u odsúdeného konštatoval polepšenie. Krajský súd poukazuje na súdnu prax, ktorá vychádza aj
z jedného z posledných rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 296/2024, z
ktorého vyplýva, že všeobecné súdy nesmú rozhodovať na základe nedostatočne zisteného skutkového

stavu a svoje rozhodnutia nesmú založiť iba na informáciách z doby odsúdenia sťažovateľa. Z Trestného
zákona možno vyvodiť 3 podmienky podmienečného prepustenia a to, ak odsúdený vo výkone trestu
plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že
do budúcnosti povedie riadny život a vykonanie potrebnej časti uloženého trestu a vykonal potrebnú
časť uloženého trestu. Zároveň je potrebné prihliadať aj na povahu spáchaného trestného činu a na

to, v akom ústave na výkon trestu odňatia slobody odsúdený trest vykonáva. Pre účely, či sú splnené
prvé dve podmienky je nevyhnutné, aby si všeobecné súdy zabezpečili dostatok podkladov, z ktorých
by bolo možné čo s najväčšou mierou pravdepodobnosti usúdiť, či doterajší výkon trestu splnil svoj
účel. Pokiaľ všeobecné súdy túto povinnosť nesplnia, alebo ak zistené relevantné skutočnosti riadne
nezohľadnia, môžu porušiť právo odsúdeného na spravodlivý proces podľa článku 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskejrepubliky.Jednýmzúčelovtrestujeajvytvoreniepodmienoknavýchovuodsúdenéhoktomu,

aby viedol riadny život, respektíve vytvárať podmienky umožňujúce podporovať a rozvíjať pozitívne
osobnostné rezervy pre resocializáciu odsúdených, aby viedli riadny život. Posúdenie predpokladu
vedenia riadneho života v budúcnosti mechanickým odkazom na predchádzajúcu kriminálnu minulosť
odsúdeného predstavuje porušenie základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu podľa článku 46
ods. 1 Ústavy. Pokiaľ ide o predchádzajúce odsúdenia jednotlivca, zo strany všeobecného súdu je

potrebné zvážiť, pred akou dlhou dobou a z akých dôvodov došlo k spáchaniu predmetnej trestnej
činnosti. Pri posúdení predpokladov vedenia riadneho života v budúcnosti je ďalej potrebné náležitým
spôsobom zohľadniť aktuálne poznatky o osobe odsúdeného, stav jeho nápravy i prostredie, v ktorom
by sa po prípadnom podmienečnom prepustení z výkonu trestu ocitol. Nariadenie podmienečného
prepustenia z výkonu trestu nie je namieste vtedy, ak už k náprave, respektíve k dosiahnutiu účelu trestu

ďalší pobyt odsúdeného vo výkone trestu nie je nutný, pričom možno vzhľadom na všetky relevantné
okolnosti predpokladať, že odsúdený povedie aj na slobode riadny život. Z ústavnoprávneho pohľadu
nemožno akceptovať vytvorenie špeciálnej prísnejšej právnej úpravy podmienečného prepustenia zo
strany všeobecného súdu pre recidivistov, ktorí v minulosti nevyužili šancu v podobe podmienečného
prepustenia a vo výkone trestu sa ocitli znova (I. ÚS 36/2022).

Z uvedeného teda vyplýva, že súd prvého stupňa dôsledne vykonal dokazovanie a zaoberal sa nielen
trestnou minulosťou odsúdeného, ktorá je relevantným faktorom pri rozhodovaní o podmienečnom
prepustení odsúdeného, avšak zaoberal sa aj predpokladom vedenia riadneho života v budúcnosti, ktorý
nemôže byť výlučne založený len na tejto trestnej minulosti konkrétneho jednotlivca, pričom správne

súd prvého stupňa poukázal na dlhšie obdobie, ktoré odsúdený mal od prepustenia v roku 2015 po
spáchanie trestného činu v tu prejednávanej trestnej veci. Krajský súd zvýrazňuje, že odsúdený aktuálne
vykonával dlhotrvajúci trest vo výmere 6 rokov a 5 mesiacov, počas ktorého bolo na správanie sa
odsúdeného pôsobené, pričom má zato, že je potrebné prihliadať aj na záver odborníkov v tomto smere,
teda na závery odborného aparátu ZVJS, ako aj to, že odsúdený má rodinné zázemie. Za takejto

situácie je podľa názoru krajského súdu podmienečné prepustenie významným inštitútom pre dovŕšenie
resocializácie odsúdených, ktorý môže preukázať, či je schopný v podmienkach, keď nie je vykonávaný
nad ním dohľad ústavom na výkon trestu odňatia slobody, viesť riadny život v prostredí bez neustálej
kontroly, avšak vzhľadom na minulosť odsúdeného a na riziko recidívy, predovšetkým pod vplyvom
alkoholu, bolo potrebné nariadiť aj dohľad probačného a mediačného úradníka, na čo správne súd

prvého stupňa reflektoval, zároveň aj riziko recidívy a všetky okolnosti, ktoré uvádza aj prokurátorka v
napadnutých dôvodoch sťažnosti, našli svoj odraz v dĺžke skúšobnej doby, počas ktorej bude správanie
odsúdeného kontrolované skúšobnou dobou s tým, že prvé 2 roky podmienečného prepustenia sa
bude musieť odsúdený podrobovať probačnému dohľadu. Zároveň sa bude musieť snažiť zamestnať,
preukázateľne uchádzať o zamestnanie, abstinovať od alkoholu a podrobiť sa psychoterapii.

Krajský súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, ktoré rozhodnutie je veľmi podrobne
odôvodnené, v podrobnostiach na tieto skutočnosti aj krajský súd odkazuje, pričom v prípade, ak
odsúdený nebude viesť riadny život a nebude sa riadne podrobovať probačnému dohľadu, resp. poruší
súdom uložené povinnosti a obmedzenia, eventuálne ak by sa dopustil priestupku či trestného činu,

môže už v priebehu skúšobnej doby byť rozhodnuté o nariadení výkonu zvyšku trestu odňatia slobody.
Krajský súd považuje aj hrozbu nariadenia zvyšku výkonu trestu odňatia slobody v prípade, ak si
túto skutočnosť odsúdený dostatočne uvedomí, za významný nástroj na motiváciu odsúdeného, aby vbudúcnosti viedol riadny život, staral sa o rodinu, predovšetkým sa podieľal na osobnej výchove a výžive
detí a vyhýbal sa akejkoľvek protispoločenskej činnosti.

Z týchto dôvodov potom krajský súd sťažnosť okresnej prokurátorky podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr.
poriadku zamietol.

Toto uznesenie bolo prijaté jednomyseľne.
jednomyseľne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.