Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. november 2025

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 15Pc/5/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2225200521
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Evinová
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2025:2225200521.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudkyňou JUDr. Lenkou Evinovou v rodinnoprávnej veci navrhovateľa
(muža,ktoréhootcovstvomábyťzapreté):A.B.,nar.XX.XX.XXXX,trvalýpobyt:C.XXXX/XX,D.,vzast.:
JUDr. Mgr. Jana Kocandová, advokátka, so sídlom Jungmannova 8, Bratislava, proti odporcom: 1/ E. C.,
F. G., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt: H. C. XX, C. C., v zast.: JUDr. Ernest Csonga, advokát, so sídlom
Jesenského 5026/13a, Dunajská Streda a 2/ maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt: H. C.

XX, C. C., v konaní zast.: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, o zapretie otcovstva
takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e, že navrhovateľ: A. B., nar. XX.XX.XXXX n i e j e otcom maloletého dieťaťa:
A. B., nar. XX.XX.XXXX z matky: E. C., F. G., nar. XX.XX.XXXX.

II. Súd priznáva znalcovi z odboru genetika, odvetvie analýza DNA: A. F. I. C., J., evidenčné číslo znalca:
XXXXXX, odmenu a náhradu hotových výdavkov vo výške 512,88 eur.

III. Znalec je povinný vrátiť súdu nespotrebovaný preddavok na znalecké dokazovanie vo výške 17,12
eur a to do 15 dní od doručenia rozsudku.

IV. Matka maloletého dieťaťa j e p o v i n n á nahradiť navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia
vo výške 644,95 eur, súdny poplatok vo výške 100,- eur a trovy znaleckého dokazovania vo výške 265,-

eur, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, k rukám právneho zástupcu navrhovateľa.

V. Navrhovateľ n e m á nárok na náhradu trov konania voči maloletému dieťaťu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ, ktorý je ako otec maloletého dieťaťa zapísaný v rodnom liste, sa návrhom zo dňa
16.02.2025, doručeným tunajšiemu súdu dňa 18.02.2025, domáhal zapretia otcovstva k maloletému,
a to proti matke maloletého dieťaťa (svojej bývalej manželke), ako aj proti maloletému dieťaťu
pochádzajúcemu z tohto manželstva.

2. Svoj návrh odôvodnil tým, že maloletý sa narodil dňa XX.XX.XXXX, a to počas trvania manželstva
navrhovateľa s matkou maloletého dieťaťa (ďalej aj len ako „matka“) a to ako druhé dieťa v poradí. Pri
narodení maloletého sa uplatnila domnienka otcovstva, podľa ktorej sa za otca dieťaťa považuje manžel
matky.Navrhovateľsaodnarodeniaomaloletéhostaral,podieľalsanajehovýchove,riadnesiplnilsvoje
rodičovské práva a povinnosti. Ako prvé dieťa z manželstva sa dňa 07.05.2006 narodila dcéra K., t.č. už

plnoletá,ktorásanarodilazumeléhooplodnenia,nakoľkonebolomožnédieťapočaťprirodzenoucestou.
Pri narodení maloletého A. u navrhovateľa nevznikla pochybnosť o jeho otcovstve, nakoľko biologická
schopnosť navrhovateľa splodiť dieťa nebola lekárom úplne vylúčená. Tiež mu manželka potvrdila, žečakajú spoločné dieťa. Navrhovateľ ďalej uvádza, že v decembri 2024 sa dozvedel od svojej družky
I. C., s ktorou zdieľajú spoločnú domácnosť, že maloletý nie je jeho synom. Túto skutočnosť sa mala
družka navrhovateľa dozvedieť od matky navrhovateľa (starej matky maloletého). Matka navrhovateľa

dňa XX.XX.XXXX zomrela, avšak počas svojho života mala uviesť družke navrhovateľa, že navrhovateľ
nie je otcom maloletého, o čom sa matka navrhovateľa mala dozvedieť od matky maloletého, ktorá jej
to mala sama povedať, a zároveň tvrdiť, že len ona ako matka má čo hovoriť do výchovy maloletého
A.. Po dozvedení sa týchto informácií vznikla u navrhovateľa vážna pochybnosť o tom, či je otcom
dieťaťa, ktorú pochybnosť umocnilo podľa navrhovateľa i to, že maloletý sa zrazu začal správať inak,

s otcom prestal komunikovať, odmieta ho, pričom doposiaľ sa ich vzťahy riadne vyvíjali. Otec sa rozhodol
vykonať testy DNA, aby sa buď potvrdilo alebo vylúčilo jeho biologické otcovstvo. Biologický materiál
potrebný pre znalecký posudok mal navrhovateľ k dispozícii a tento bol vyhovujúci pre odber vzorky
DNA. Znalec F. L. E., A. dňa 05.02.2025 vyhotovil znalecký posudok č. X/XXXX, z ktorého vyplýva, že
navrhovateľ je vylúčený ako biologický otec maloletého. Navrhovateľ žiadal preto návrhu na zapretie
jeho otcovstva vyhovieť a priznať náhradu trov konania v rozsahu 100%. K návrhu navrhovateľ doložil:

Čestné vyhlásenie družky navrhovateľa zo dňa 15.02.2025 s úradne osvedčeným podpisom (č.l. 7),
sobášny list navrhovateľa a matky (č.l. 8), rodný list dcéry K. (č.l. 9), rodný list maloletého A. (č.l. 10),
znalecký posudok č. X/XXXX vyhotovený znalcom F. L. E., A. (č.l. 11-18).

3. Matka sa k návrhu vyjadrila podaním doručeným súdu dňa 20.03.2025 (č.l. 45) pričom uviedla, že

súhlasí, že navrhovateľ nie je otcom maloletého a matka nenamieta predložený súkromný znalecký
posudok a jeho závery, t.j. že z výsledkov analýzy DNA vyplýva, že navrhovateľ je vylúčený ako
biologický otec pôvodcu biologického materiálu nachádzajúceho sa na vláknach zubnej kefky patriacej
maloletej osobe A. B., nar. XX.XX.XXXX v 10.-tich STR systémoch. Napriek svojmu súhlasu matka
považovala za potrebné výslovne poprieť, že by niekedy mala povedať matke navrhovateľa, že maloletý

nie je biologickým synom navrhovateľa a že len ona má čo hovoriť do jeho výchovy. Navrhla, aby tunajší
súd návrhu na zapretie otcovstva vyhovel a rozhodol o tom, že žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov konania.

4. Kolízny opatrovník maloletého sa k návrhu písomne nevyjadril.

5. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 01.07.2025 a 13.11.2025, vec prejednal v prítomnosti
navrhovateľa, matky a kolízneho opatrovníka, vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, matky,
kolízneho opatrovníka, oboznámením sa s vyjadrením matky, listinnými dôkaznými: čestné vyhlásenie,
súkromný znalecký posudok, znaleckým posudkom súdom ustanoveného znalca, obsahom pripojených

poručenských spisov maloletého, ako aj ostatným podstatným obsahom spisu, pričom vykonaným
dokazovaním zistil nasledovný skutočný a právny stav veci:

6. Zo sobášneho listu účastníkov konania vyplýva, že manželstvo uzatvorili dňa 11.09.2004. Z rodného
listu na č.l. 9 spisu vyplýva, že počas manželstva sa im ako prvé dieťa v podarí narodila dcéra K.

dňa 07.05.2006. Z rodného listu na č.l. 10 spisu vyplýva, že počas manželstva sa im ako druhé dieťa
v poradí narodil syn A. dňa 06.05.2010. V rodnom liste Patrika ako matka je uvedená: E. B., F. G., nar.
XX.XX.XXXX a ako otec je uvedený A. B., nar. XX.XX.XXXX.

7.Zpripojenéhospisuvyplýva,ženavrhovateľamatkamaloletéhobolirozvedenírozsudkomOkresného

súdu Bratislava II. č.k. 28P/29/2017-85 zo dňa 23.11.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
06.12.2017.

8.1 Na pojednávaní dňa 01.07.2025 navrhovateľ vypovedal, že bol v manželstve s matkou maloletého
a z tohto manželstva sa postupne narodili dve deti. Staršia dcéra bola počatá umelým oplodnením.

Vypovedal, že mu zistili, že v tom čase mal málo aktívnych spermií, a preto im bolo doporučené využiť
asistovanú reprodukciu. Pokúšali o prirodzené počatie, bolo to však neúspešné. Vypovedal, že od
narodenia dcéry po počatie maloletého A. sa s manželkou intenzívne pokúšali o prirodzené počatie
ďalšieho dieťaťa. Vypovedal, že maloletého A. celý život považoval za vlastného syna. Nikdy nemal
pochybnosti o tom, že by nemal byť jeho otcom, ani počas manželského spolužitia s matkou a ani neskôr,

až do času, kedy sa tieto informácie dozvedel od družky v decembri 2024. K procesu obstarávania
súkromného znaleckého posudku uviedol, že skontaktoval znalca a uviedol mu, o akú požiadavku sa
jedná, teda, že chce porovnať DNA, na čo mu znalec povedal, že zubná kefka maloletého je vhodný
materiál k odobratiu a analýze DNA, preto túto navrhovateľ hygienicky zabalil a priniesol k znalcovi.8.2 Na pojednávaní dňa 01.07.2025 matka vypovedala, že je matkou maloletého a bývalou manželkou
navrhovateľa, ich manželstvo trvalo od roku 2004 do roku 2017, pochádzajú z neho dve deti, toho
času plnoletá dcéra a syn A.. Ako pravdivé označila to skutkové tvrdenie navrhovateľa, že prvé

dieťa - dcéra sa narodila sa zo zákroku asistovanej reprodukcie, nakoľko sa im nedarilo počať dieťa
prirodzeným spôsobom. Poukázala na to, že aj v predchádzajúcom manželstve navrhovateľa neprišlo
k splodeniu potomka. Keďže zdravotné výsledky navrhovateľa naznačovali takmer úplnú nemožnosť
splodenia dieťaťa prirodzenou cestou, rozhodli sa pre asistovanú reprodukciu. Po narodení dcéry
sa s navrhovateľom naďalej intímne stýkali. Matka ďalej vypovedala, že v čase rozhodnom pre

splodenie druhého dieťaťa – maloletého A. intímny kontakt s iným mužom neudržiavala, avšak v tom
čase bola zneužitá a teda predpokladá, že týmto spôsobom došlo k jeho počatiu. Uvedený incident
nenahlasovala, totožnosť daného muža nepozná. Aj s ohľadom na to, že navrhovateľ z medicínskeho
hľadiska bol takmer vylúčený z možnosti splodiť potomka prirodzenou cestou, považuje matka ďalšie
znalecké dokazovanie za nadbytočné. Na položené otázky doplnila, že o tom, že bola zneužitá,
sa s nikým nerozprávala, ani sa o tom nikomu nezdôverila. Nenahlásila to ani polícii. Myslela si, že

príchod ďalšieho potomka môže aj pomôcť ich manželstvu a zároveň jej ani nenapadlo ísť na umelé
prerušenie tehotenstva, pretože s takým niečím sa nestotožňuje. Dodala, že počas trvania manželstva
s navrhovateľom k žiadnemu ďalšiemu tehotenstvu už neprišlo. Uviedla, že biologického otca dieťaťa
teda označiť nevie, avšak pre prípad, že by otcovstvo navrhovateľa bolo úspešne zapreté, jej súčasný
manžel má záujem byť zapísaný do rodného listu maloletého.

9. Poukazujúc na ustanovenia čl. 6 a 10 zákona č. 161/2015 Z..z Civilný mimosporový poriadok
(ďalej aj len „C.m.p.), na ust. § 32, § 35, § 36 a § 37 C.m.p. a najmä na to, že v mimosporových
konaniach je povinnosťou súdu zistiť skutočný stav veci, pričom súd je povinný vykonať aj iné dôkazy
ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci, súd do konania uznesením

č.k. 15Pc/5/2025-76 zo dňa 24.07.2025 pribral znalca z odboru genetika, odvetvie analýza DNA, prof.
RNDr. Ľudevíta Kadášiho, DrSc., ktorý dňa 15.10.2025 doručil súdu znalecký posudok č. 10/2025 zo
dňa 14.10.2025 (č.l. 90-98) spolu s vyúčtovaním znaleckej odmeny vo výške 512,88 eur (č.l. 88).

10. Zo záverov znaleckého posudku č. XX/XXXX vyhotoveného súdom ustanoveným znalcom z odboru

genetika, odvetvie analýza DNA vyplýva, že na základe vykonaného dokazovania a súčasných
poznatkov genetiky biologické otcovstvo navrhovateľa k maloletému A. B., nar. XX.XX.XXXX je treba
pokladať za vylúčené, pretože nemá vo svojom genotype alely, ktoré biologický otec dieťaťa musí
mať, keďže dieťa ich má, ale nemohlo ich zdediť od svojej matky. Otcovstvo navrhovateľa vylučuje 11
nezávislých systémov (polymorfoizmy DNA), takže vylúčenie možno pokladať za jednoznačné.

11.1 Po doručení znaleckého posudku opísaného v odsekoch 9. a 10. odôvodnenia tohto rozsudku
kolízny opatrovník uviedol, že vypracovaný znalecký posudok prijíma v plnom rozsahu a navrhol, aby
súd rozhodol v zmysle vypracovaného znaleckého posudku.
11.2 Po doručení znaleckého posudku opísaného v odsekoch 9. a 10. odôvodnenia tohto rozsudku

matka uviedla, že voči nemu nemá žiadne námietky, súhlasí s jeho závermi, návrhy na doplnenie
dokazovania nepredkladá. Navrhla, aby súd návrhu na zapretie otcovstva vyhovel a žiadnemu
z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.
11.3 Po doručení znaleckého posudku opísaného v odsekoch 9. a 10. odôvodnenia tohto rozsudku
otec uviedol, že závery znaleckého dokazovania sú jednoznačné, návrhy na doplnenie dokazovania

nepredkladá.

12.1Napojednávanídňa13.11.2025právnazástupkyňanavrhovateľaprednieslazáverečnéstanovisko,
v ktorom poukázala na to, že návrh navrhovateľa bol dôvodný, na základe dvoch nezávislých znaleckých
posudkov vypracovaných znalcami z odboru genetiky vyšlo najavo, že otcovstvo navrhovateľa je

vylúčené, vyplynulo to aj z výsluchov účastníkov konania. Samotné vyhovenie návrhu a vydanie
rozsudku bude i pokladom pre zmenu v zápise v rodnom liste dieťaťa. Poukázala na to, že aj dieťa
má právo vedieť, kto je jeho otcom, s kým ho spájajú rodové väzby a voči komu má právne nároky.
Žiadala preto, aby súd návrhu vyhovel. Pokiaľ ide po trovy konania, pokiaľ bude navrhovateľ v celom
rozsahu úspešný, poukázala na to, že súd by ich mal navrhovateľovi priznať. Uvádzala, že navrhovateľ,

aby preukázal dôvodnosť ním podaného návrhu, musel dať vyhotoviť znalecký posudok, mal náklady,
ktoré mu v priebehu konania vzrástli, keďže súd s ohľadom na vyšetrovací princíp nariadil ďalšie
znalecké dokazovanie, taktiež mal náklady na právne zastúpenie, či dopravu. Navrhla preto, aby súdpriznal navrhovateľovi náhradu trov konania v plnom rozsahu, ktoré si navrhovateľ vyčísli do 10 dní od
vyhlásenia rozsudku.
12.2 Na pojednávaní dňa 13.11.2025 právna zástupkyňa matky predniesla, že sa pridržiava doterajších

písomnýchpodaníajústnychprednesovanavrhla,abyvzhľadomnavýsledkydokazovaniasúdrozhodol
v súlade s návrhom. Pokiaľ sa týka trov konania navrhla aplikovať ust. § 52 C.m.p. a to aj vzhľadom
k tomu, že účastníkom konania v pozícií žalovaných je aj maloleté dieťa, a preto by nebolo spravodlivé
zaväzovať ho k náhrade trov konania.
12.3 Na pojednávaní dňa 13.11.2025 kolízna opatrovníčka navrhla, aby súd rozhodol v zmysle záverov

znaleckého posudku a rozhodol o zapretí otcovstva navrhovateľa.

13. Podľa § 85 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej
len „zákon o rodine“) ak sa narodí dieťa v čase od uzavretia manželstva do uplynutia trojstého dňa po
zániku manželstva alebo po jeho vyhlásení za neplatné, považuje sa za otca manžel matky.

14. Podľa § 86 ods. 1 zákona o rodine manžel môže do troch rokov odo dňa, keď sa dozvedel o
skutočnostiach dôvodne spochybňujúcich, že je otcom dieťaťa, ktoré sa narodilo jeho manželke, zaprieť
na súde, že je jeho otcom.

15. Podľa § 87 ods. 1 zákona o rodine ak sa narodí dieťa v čase medzi stoosemdesiatym dňom od

uzavretia manželstva a trojstým dňom po tom, čo manželstvo zaniklo alebo bolo vyhlásené za neplatné,
možno otcovstvo zaprieť len vtedy, ak je vylúčené, že by manžel matky mohol byť otcom dieťaťa.

15. Podľa čl. 7 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí SR
č.104/1991 Zb.) je každé dieťa registrované ihneď po narodení a má od narodenia právo na meno, právo

na štátnu príslušnosť, a pokiaľ je to možné, právo poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť.

16. V konaní muž, ktorého otcovstvo má byť zapreté, teda navrhovateľ, uviedol, že podľa obsahu ním
predloženého čestného vyhlásenia jeho súčasnej družky, no najmä podľa obsahu ním predloženého
súkromného znaleckého posudku jeho otcovstvo je vylúčené a s ohľadom na jeho zdravotné problémy

v čase rozhodnom pre počatie dieťaťa je pravdepodobné, že ani nemohol byť otcom. S ohľadom na
uvedené, poukazujúc i na stanovisko matky, ktorá nemala voči súkromnému znaleckému posudku
výhrady, mal súd za to, že za týchto okolností je nepochybne dané právo dieťaťa, aby v rodnom liste
bol zmenený zápis o otcovstve k nemu (pokiaľ to bude potvrdené i ďalším dokazovaním – najmä súdom
nariadeným znaleckým dokazovaním), pretože maloleté dieťa má právo poznať svojho biologického

otca a má právo mať ho zapísaného v rodnom liste. Uvedenému však predchádza úspešné konanie o
zapretí otcovstva.

17. Záujem maloletého dieťaťa na zapretí otcovstva vyplýva z jeho práva na poznanie jeho biologických
rodičov zakotveného v Dohovore o právach dieťaťa, pričom principiálne je tu vždy záujem na zosúladení

biologického a právneho otcovstva. Otec od počiatku konania tvrdil, že nie je otcom dieťaťa, poukazoval
na jeho zdravotné problémy, na okolnosť, že staršie dieťa bolo počaté zo zákroku asistovanej
reprodukcie, na okolnosť obsahu čestného prehlásenia jeho družky a najmä na obsah ním predloženého
súkromného znaleckého posudku. Matka s návrhom súhlasila, a hoci neoznačila muža, ktorý je
biologickým otcom maloletého (avšak vysvetlila, akým spôsobom malo dôjsť k počatiu maloletého),

no prezentovala, že má záujem zabezpečiť, aby bol zapísaný do rodného listu maloletého zapísaný
jej terajší manžel. Ak dôjde k právoplatnému zapretiu otcovstva matrikového otca, potom môže byť
určené otcovstvo iného muža buď súhlasným vyhlásením rodičov alebo v súdnom konaní aplikáciou
tretej domnienky. Podľa judikatúry ESĽP má principiálne jednotlivec veľmi vážny záujem na určení
svojich predkov, a teda aj svojej identity (Jäggi proti Švajčiarsku, rozhodnutie z 13.07.2006, sťažnosť

č. 58757/00), pričom najsilnejší je tento záujem na poznaní svojich predkov, predovšetkým rodičov.
Zároveň nie je táto potreba dieťaťa vylúčená ani pre prípad atypických situácií ako úraz, choroba, kedy
je nevyhnutné darcovstvo od geneticky príbuzných osôb.

18. Zákon ustanovuje podmienky pre zapretie otcovstva. Ak sa dieťa narodí v čase, kedy možno hoci

len teoreticky predpokladať, že bolo splodené za trvania manželstva - to znamená v čase do 300. dňa
po zániku manželstva - potom platí, že možno zaprieť otcovstvo len vtedy, ak je vylúčené, že by manžel
matky mohol byť otcom dieťaťa. Predmetom konania o zapretie otcovstva je vo všeobecnosti vyvrátenie
prvej alebo druhej domnienky otcovstva. Podmienky pre zapretie otcovstva určeného 1. domnienkou(manžel matky) upravuje ust. § 87 zákona o rodine. Zároveň platí, že manžel môže do troch rokov odo
dňa, keď sa dozvedel o skutočnostiach dôvodne spochybňujúcich, že je otcom dieťaťa, ktoré sa narodilo
jeho manželke, zaprieť na súde, že je jeho otcom.

19. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že navrhovateľ a matka maloletého v čase, keď sa počal i
narodil maloletý A., boli manželmi. V prípade, ak zapiera otcovstvo manžel matky, aktívna legitimácia
svedčí otcovi, teda tomu, kto bol v rozhodnom čase manželom matky. S ohľadom na okolnosti
tohto prípadu a vykonané dokazovanie súd ustálil, že navrhovateľ je aktívne legitimovaný. Pasívna

legitimácia v takýchto prípadoch svedčí matke a maloletému dieťaťu (v konaní zastúpenému kolíznym
opatrovníkom). S ohľadom na okolnosti tohto prípadu a vykonané dokazovanie súd ustálil, že matka
i maloletý sú pasívne legitimovaní. Zároveň súd ustálil, že návrh bol podaný včas, nakoľko bol podaný
v zákonnej lehote, t.j. do 3 rokov odo dňa, keď sa navrhovateľ dozvedel o skutočnostiach dôvodne
spochybňujúcich, že je že otcom dieťaťa, ktoré sa narodilo jeho manželke (dozvedel sa v decembri
2024).

20. Úlohou súdu je zistiť skutočný stav veci (§ 35 C.m.p.). Vo všeobecnosti platí, že z medicínskeho
hľadiska je pre dieťa nevyhnutnosťou poznať svoju pravdivú rodinnú anamnézu. Zároveň nemožno
opomenúť ani jedno z najdôležitejších práv dieťaťa – jeho právo poznať svoj pôvod, ktoré je zakotvené
v úvodných ustanoveniach Dohovoru o právach dieťaťa

21. Rozhodnutie súdu o zapretí otcovstva má závažné dôsledky pre všetkých účastníkov konania,
predovšetkým pre maloleté dieťa, a preto súd v konaní o týchto veciach musí vyvinúť maximálne úsilie
k zisteniu skutočného stavu veci. Súd musí zamerať dokazovanie predovšetkým na okolnosti, ktoré by
mohli viesť k záveru, že súčasný právny stav otcovstva nezodpovedá stavu skutočnému (R 20/1980).

22. Na to, aby súd mohol vydať rozhodnutie v merite veci (o procesnom nároku, ktorý je predmetom
konania), musí mať dostatok poznatkov o okolnostiach bezprostredne súvisiacich s vecou samou.
Účastníci konania sú povinní úplne a pravdivo opísať (uviesť) skutkové okolnosti, preto nestačí len
konštatácia účastníka, že prijíma závery súkromného znaleckého posudku a tieto nerozporuje (ako

to uvádzala matka vo vyjadrení sa k návrhu), nakoľko toto nie je opísanie skutkových okolností, je
to len vyjadrenie sa k súkromnému znaleckému posudku. Preto rozsah a kvalitatívny rámec tejto
povinnosti účastníka (t.j. povinnosť úplne a pravdivo opísať /uviesť/ skutkové okolnosti) sa viaže
na vyčerpávajúce, zrozumiteľné sa určité uvedenie tých skutočností, ktoré identifikujú oprávnenosť
prejednávaného nároku. Ide teda o také skutočnosti, ktoré predstavujú základný popis skutkových

okolností. Aj podľa Ústavného súdu Slovenskej republiky, všeobecný súd je povinný a oprávnený
v nesporových (mimosporových) konaniach vykonávať dôkazy nielen v rozsahu svojej zákonnej
kompetencie, ale aj v rozsahu ústavnej zodpovednosti za zistenie skutkového stavu, ktoré nemôže
závisieť od vôle účastníkov konania (IV. ÚS 78/03). Z uvedeného je zrejmé, že zodpovednosť za
zistenie skutočného stavu veci je teda bremenom súdu. Ide o vyšetrovací princíp, ktorý je úzko spätý

s princípom právnej istoty, predvídateľnosti súdneho rozhodnutia, princípom oficiality a materiálnej
pravdy. Zároveň ide o zodpovednosť súdu za zistenie skutočného stavu veci a jeho povinnosť vyhľadať
a vykonať dôkazné prostriedky a dôkazy aj bez výslovného návrhu účastníkov konania. Keďže súd
nemal v tomto konaní za nepochybne preukázané, komu v skutočnosti patrila zubná kefka ako
materiál predložený navrhovateľom na skúmanie pri realizácii súkromného znaleckého posudku, súd

vedený vyššie uvedenými zásadami rozhodol o nariadení znaleckého dokazovania súdom ustanoveným
znalcom.

23. V súlade s Dohovorom o právach dieťaťa a zodpovednosťou súdu za zistenie skutočného stavu veci
je potrebné vždy postaviť znaleckým dokazovaním naisto či manžel matky, ktorého otcovstvo má byť

zapreté je alebo nie je biologickým otcom maloletého dieťaťa. Teda platí, že výsledok konania v takomto
prípade závisí od biologickej reality a nie od priania účastníkov konania (ani maloletého dieťaťa).

24. S ohľadom na výsledky vykonaného dokazovania, poukazujúc na výsluch účastníkov konania,
listiny doložené do konania, no najmä na závery znaleckého posudku č. XX/XXXX zo dňa 14.10.2025

vyhotoveného znalcom z odboru genetika, odvetvie analýza DNA, A. F. I. C., J., z ktorých je
jednoznačné, že na základe vykonaného dokazovania a súčasných poznatkov genetiky biologické
otcovstvo navrhovateľa k maloletému A. B., nar. XX.XX.XXXX je treba pokladať za vylúčené (pretože
nemá vo svojom genotype alely, ktoré biologický otec dieťaťa musí mať, keďže dieťa ich má, ale nemohloich zdediť od svojej matky), súd návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel, majúc súčasne za
to, že je v záujme maloletého dieťaťa, aby nemalo zapísaného v rodnom liste navrhovateľa, ktorý
preukázateľne nie je biologickým otcom dieťaťa, a preto je aj v záujme maloletého dieťaťa zapretie

otcovstva, ktoré uvedené umožní.

25. Nakoľko v konaní bolo preukázané, že je vylúčené, aby bol otcom maloletého dieťaťa navrhovateľ -
teda muž, ktorý je ako otec vedený v rodnom liste maloletého dieťaťa, a zároveň je zapretie otcovstva
v záujme maloletého dieťaťa, súd návrhu vo výroku I. tohto rozsudku vyhovel.

26. Súdom ustanovený znalec z odboru genetika, odvetvie analýza DNA: A. F. I. C., J., evidenčné
číslo znalca: XXXXXX dňa 15.10.2025 doručil súdu znalecký posudok č. XX/XXXX spolu s vyúčtovaním
odmeny a náhrady hotových výdavkov spolu vo výške 512,88 eur. Podľa obsahu spisu matka dňa
28.07.2025 zložila na účet tunajšieho súdu preddavok na znalecké dokazovanie vo výške 265,- eur
(položka D14 32/2025). Podľa obsahu spisu navrhovateľ dňa 07.08.2025 zložil na účet tunajšieho súdu

preddavok na znalecké dokazovanie vo výške 265,- eur (položka D14 33/2025). Podľa obsahu spisu
preddavok vo výške 530,- eur (z položiek D14 32/2025 a D14 33/2025) bol znalcovi poukázaný na jeho
účet dňa 18.08.2025.

27. Podľa § 3 ods. 1 vyhlášky č. 491/2004 Z. z. hodinová odmena za jednu začatú hodinu výkonu

znaleckej činnosti je 13,28 eura, ak nie je ďalej ustanovené inak.

28. Podľa § 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky č. 491/2004 Z. z. znalec a prekladateľ môže od zadávateľa
požadovať paušálnu náhradu hotových výdavkov za vyhotovenie jedného čiernobieleho listu znaleckého
úkonu alebo prekladateľského úkonu v listinnej podobe vo výške 0,10 eura za formát A4 a 0,20 eura

za formát A3.

29. Znalec A. F. I. C., J., si podľa obsahu vyúčtovania č. 10/25 vyúčtoval celkovo sumu 512,88 eur,
ktorá suma pozostávala podľa vyúčtovania z nasledovného: suma 305,44 eur titulom 23 hodín tarifnej
odmeny (predvolanie zúčastnených a odber biologických vzoriek: 2 hod., izolácia a purifikácia DNA z 3

biologických vzoriek: 4 hod., analýza 16 polymorfizmov DNA u 3 osôb: 14 hod., spracovanie znaleckého
úkonu a vypracovanie posudku: 3 hod.; takto spolu 23 hod.), suma 193,20 eur titulom hotových výdavkov
(objednávka súpravy na mikroizoláciu DNA – faktúra zo dňa 14.10.2025), suma 14,24 titulom hotových
výdavkov (písomné vyhotovenie úkonu 4 x 2,66 eur, čiernobiele vyhotovenie listu A4 36 x 0,10 eur),
hotové výdavky tak celkom 207,44 eur. Vo výsledku teda: 305,44 eur + 207,44 eur = 512,88 eur.

30. Súd považoval náklady vyúčtované znalcom v plnom rozsahu za dôvodné a zároveň za preukázané,
preto rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku II. tohto rozsudku a priznal znalcovi odmenu a náhradu
hotových výdavkov vo výške 512,88 eur.

31. Keďže však tunajší súd titulom preddavku na znalecké dokazovanie poukázal na účet znalca sumu
530,- eur, preplatok tak činí sumu 17,12 eur. Z týchto dôvodov súd uložil znalcovi povinnosť vrátiť súdu
nespotrebovaný preddavok na znalecké dokazovanie vo výške 17,12 eur a to do 15 dní od doručenia
rozsudku (výrok III.).

32. Podľa § 2 ods. 1 C.m.p. na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

33. Podľa § 49 C.m.p. účastník platí trovy konania, ktoré vznikajú jemu a jeho zástupcovi, ak nejde o
trovy konania, ktoré platí štát.

33. Podľa § 52 C.m.p. žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

34. Podľa § 53 C.m.p. v konaní vo veciach určenia rodičovstva a v konaniach vo veciach notárskych

úschov môže súd priznať náhradu trov konania účastníkom, ktorí mali vo veci úspech, proti účastníkom,
ktorí úspech nemali, ak to možno spravodlivo požadovať.

35. Podľa § 105 C.m.p. konaniami vo veciach určenia rodičovstva sú konanie oa) určenie materstva,
b) určenie otcovstva,
c) zapretie otcovstva a

d) prípustnosti podania návrhu na zapretie otcovstva dieťaťom.

36. Podľa § 251 C.s.p. trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

37. Podľa § 57 C.m.p. o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje
súd len na návrh.

37. Podľa § 58 C.m.p. o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.

38. V mimosporových konaniach upravených C.m.p. platí zásada, že žiadny z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov konania, ktoré si v konaní platil. Každý z účastníkov si teda sám znáša svoje trovy,
ktoré v konaní platil. Zákon však pripúšťa výnimky, pričom prvou výnimkou je citované ust. § 53 C.m.p.,
ktoré pripúšťa v uvedených konaniach rozhodnutie o náhrade trov konania na základe zásady úspechu
v konaní.

39. O náhrade trov konania (o nároku a aj o výške), keďže v danom prípade ide o konanie o určenie
rodičovstva (§ 105 C.m.p.), súd rozhodol aplikujúc ust. § 53 C.m.p., podľa ktorého súd môže priznať
náhradu trov konania účastníkom, ktorí mali vo veci úspech, proti účastníkom, ktorí úspech nemali, ak to
možno spravodlivo požadovať. V danom prípade bol v konaní plne úspešný navrhovateľ, neúspešnými

boli matka a maloleté dieťa. S ohľadom na okolnosti prípadu súd dospel k záveru, že je možné
priznať náhradu trov konania navrhovateľovi, ktorý mal plný úspech, proti matke, ktorá bola plne
neúspešná, pretože to možno spravodlivo požadovať. Vo vzťahu k maloletému dieťaťu požiadavku
možného spravodlivého požadovania súd naplnenú nemal, preto vo vzťahu k maloletému dieťaťu súd
navrhovateľovi nárok na náhradu trov konania nepriznal (výrok V.). Súd poznamenáva, že z hľadiska

zákonnej konštrukcie cit. ustanovenia sú súdy povinné skúmať skutočnosť, či to možno spravodlivo
požadovať z úradnej moci, pričom sa predpokladá, že to v zásade v týchto konaniach (§ 53 C.m.p.)
možno spravodlivo požadovať vždy. Úvahu, prečo by náhradu trov konania nebolo možné spravodlivo
požadovať, musí súd podrobne zdôvodniť. Súd v danom prípade nezistil dôvody, prečo by náhradu trov
konania nebolo možné spravodlivo požadovať, a preto, vzhľadom k tomu, že navrhovateľ si nárok na

náhradu trov konania v priebehu súdneho konania uplatnil (§ 57 C.m.p.) súd pristúpil k rozhodnutiu o
nároku na náhradu a o výške trov konania v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, z ktorého dôvodu
nebolo možné vyhovieť požiadavke navrhovateľa v tom smere, že žiadal priznať nárok voči matke
vo výške 100% a tieto si následne do 10 dní vyčísli. Takýto postup v režime podľa C.m.p. nie je
možný. Zákonodarca vyžaduje, aby súd rozhodol súčasne o nároku na náhradu ako aj o samotnej

výške trov konania v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, k čomu aj tunajší súd, aplikujúc ust. § 53
C.m.p. pristúpil. Navrhovateľ si v konaní uplatnil nárok na náhradu trov konania voči matke poukazujúc
na to, že v súvislosti s konaním mu vznikli náklady, spočívajúce jednak v nákladoch na súkromný
znalecký posudok, ktorý dal vyhotoviť, keďže sa dozvedel skutočnostiach, ktoré v ňom vzbudili dôvodné
pochybnosti o tom, či je skutočne otcom dieťaťa, hoci toto celý život považoval za svoje, podieľal sa

na jeho výchove a výžive, matka mu nikdy neuviedla, že by otcom nemal byť. Uviedol, že mal náklady
na právne zastúpenie, dopravu, či preddavok na znalecké dokazovanie súdom ustanoveným znalcom.
Zároveň ale navrhovateľ svoje trovy v konaní nevyčíslil, preto súd pri ich vyčísľovaní vychádzal z obsahu
spisového materiálu.

40. Citované ust. § 251 C.s.p. obsahuje legálnu definíciu trov konania (trovy konania sú všetky
preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s
uplatňovaním alebo bránením práva). Ide o definíciu s taxatívnym výpočtom jednotlivých zákonných
kritérií, t.j. prvkov, ktoré musia byť splnené kumulatívne. Trovy konania sú teda z hľadiska pojmu
podmnožinou výdavkov ako takých. Treba poukázať na to, že všetky trovy konania sú výdavkami, avšak

nie všetky výdavky sú trovami konania v zmysle § 251 C.s.p. Za trovy konania môžu byť považované iba
také výdavky, ktoré sú preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené, ak vznikli v konaní v súvislosti
s uplatňovaním alebo bránením práva. Pokiaľ nie sú v prípade konkrétneho výdavku súčasne splnené
všetky uvedené zákonné kritériá, nemožno ho kvalifikovať ako súčasť trov konania. Z týchto dôvodovsúd nemohol priznať navrhovateľovi náhradu titulom nákladov za vyhotovenie súkromného znaleckého
posudku, lebo pri tomto výdavku nie sú kumulatívne splnené kritéria trov konania (viď vyššie), pričom
konkrétnu cenu tohto výdavku navrhovateľ ani nepreukázal.

41.1 Plne úspešnému navrhovateľovi teda v konaní vznikli trovy, ktorých náhradu si navrhovateľ
v priebehu konania uplatnil, hoci ich nevyčíslil v konkrétnej výške (takúto povinnosť ale účastník v režime
podľa C.m.p. ani nemá). Za týchto okolností, súd teda vychádzal z trov, ktoré vyplývali podľa obsahu
spisu.

41.2 Podľa spisu bolo preukázané, že navrhovateľ spolu s návrhom uhradil súdny poplatok za návrh vo
výške 100,- eur (č.l. 5) a to podľa položky 9 Sadzobníka súdnych poplatkov.
41.3 Zároveň navrhovateľovi vznikli trovy v súvislosti s právnym zastúpením v celkovej výške 644,95
eur a to za 5 úkonov právnej služby:
(1) prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom v zmysle § 13a ods. 1 písm. a)
vyhlášky č. 655/2004 Z.z. = 114,15 eur + 14,84 eur režijný paušál za rok 2025 = 128,99 eur,

(2) písomné podanie na súd týkajúce sa veci samej – návrh zo dňa 16.02.2025 v zmysle § 13a ods. 1
písm. c) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. = 114,15 eur + 14,84 eur režijný paušál za rok 2025 = 128,99 eur,
(3)nahliadnutiedospisudňa25.04.2025(účasťnakonanípredsúdom,vrátanenahliadnutiadosúdneho
spisu na súde, alebo iným orgánom a na konaní o zmieri, a to za každé začaté dve hodiny bez ohľadu
na počet týchto za sebou nadväzujúcich úkonov vykonaných počas dvoch hodín; ak úkon alebo na seba

nadväzujúce úkony trvajú viac ako štyri hodiny, patrí odmena za každé dve skončené hodiny) v zmysle
§ 13a ods. 1 písm. e) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. = 114,15 eur + 14,84 eur režijný paušál za rok 2025
= 128,99 eur,
(4) účasť na pojednávaní konanom dňa 01.07.2025 v zmysle § 13a ods. 1 písm. e) vyhlášky č. 655/2004
Z.z. = 114,15 eur + 14,84 eur režijný paušál za rok 2025 = 128,99 eur a

(5) účasť na pojednávaní konanom dňa 13.11.2025 v zmysle § 13a ods. 1 písm. e) vyhlášky č. 655/2004
Z.z. = 114,15 eur + 14,84 eur režijný paušál za rok 2025 = 128,99 eur. Takto spolu trovy právneho
zastúpenia: 5 x 128,99 eur = 644,95 eur.
41.4Navrhovateľovivkonanípreukázateľnevznikoliďalšívynaloženývýdavokatopreddavoknasúdom
nariadené znalecké dokazovanie v sume 265,- eur, ktorú sumu navrhovateľ riadne uhradil. Iné trovy

navrhovateľa z obsahu spisu nevplývali.
42. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd uložil matke ako neúspešnej účastníčke konania, povinnosť
nahradiť úspešnému navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia vo výške 644,95 eur, súdny poplatok
vo výške 100,- eur a trovy znaleckého dokazovania vo výške 265,- eur, a to do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku, k rukám právnej zástupkyne navrhovateľa (výrok IV.), nakoľko ide o konanie o určenie

rodičovstva, navrhovateľ bol plne úspešný, náhradu trov konania si uplatnil, a súd zároveň nezistil
dôvody, preto ktoré by náhradu trov konania nebolo možné v tomto prípade spravodlivo požadovať.
SohľadomnavýrokIII.tunajšísúdsumu17,12eurpojejobdržaníodznalcavrátimatkemaloletéhodieťa

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 C.s.p.) do 15 dní odo dňa jeho doručenia,

na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu (§ 362 C.s.p.).

Proti tomuto rozsudku navrhovateľ a kolízny opatrovník nie sú oprávnení podať odvolanie, nakoľko sa
tohto práva po vyhlásení rozsudku na súde účinne vzdali.

Proti tomuto rozsudku čo do výroku I. matka maloletého dieťaťa nie je oprávnená podať odvolanie,
nakoľko sa tohto práva po vyhlásení rozsudku na súde účinne vzdala.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) - § 363 C.s.p.

Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 ods. 1 C.s.p.) len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 C.m.p.)

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na výkon rozhodnutia pre inú ako peňažnú povinnosť podľa § 370 a nasl. C.m.p.