Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. november 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Cob/78/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112224444
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Krišková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1112224444.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek

senátu JUDr. Nory Vladovej a JUDr. Viery Malinowskej v právnej veci žalobcu: PHOENIX Zdravotnícke
zásobovanie, a.s., so sídlom Pribylinská 2/A, 831 04 Bratislava, IČO: 34 142 941, zastúpenej:
alianciaadvokátov ak, s.r.o., so sídlom Vlčkova 8/A, 811 05 Bratislava, IČO: 36 679 771, proti
žalovaným: 1/ V.. O. O., narodenému XX.XX.XXXX, bytom Y. XX, XXX XX Z., 2/ B.. R. O., narodenej
XX.XX.XXXX, bytom Y. XX, XXX XX Z., obaja žalovaní zastúpení Mgr. Matejom Krajčim, PhD.,
advokátom so sídlom Záhradnícka 51, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, o zaplatenie 50.975,34
EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III sp. zn.

B1-35Cb/222/2012 zo dňa 22.11.2023 takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III sp. zn. B1-35Cb/222/2012 zo dňa
22.11.2023 p o t v r d z u j e .

II. Žalovaným v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Bratislava III rozsudkom sp. zn. B1-35Cb/222/2012 zo dňa 22.11.2023 (ďalej len
„napadnutý rozsudok“) vo výroku I žalobu zamietol a vo výroku II uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť

žalovaným spoločne a nerozdielne trovy prvoinštančného, odvolacieho a dovolacieho konania v rozsahu
100%.

2. V odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobca sa žalobou z 24.07.2012 v spojení s jej
doplnením doručeným súdu 12.12.2012 domáhal voči žalovaným zaplatenia sumy 50.975,34 Eur spolu
s úrokom z omeškania vo výške 9,50% ročne zo sumy 50.975,34 Eur od 30.07.2011 do zaplatenia a
náhrady trov konania. V žalobe poukázal na to, že spoločnosti KOMPLET REAL s.r.o., IČO: 35 817 500

(ďalej aj „KOMPLET REAL s.r.o.“) dodával od roku 2008 tovar. KOMPLET REAL s.r.o. doručila návrh na
vyhlásenie konkurzu 03.05.2011, pričom konkurzné konanie bolo pre nedostatok majetku zastavené a
KOMPLET REAL s.r.o. bola vymazaná z obchodného registra. KOMPLET REAL s.r.o. pred výmazom
z Obchodného registra neuhradila žalobcovi faktúry v žalovanej sume. Za riadenie KOMPLET REAL
s.r.o. boli zodpovední žalovaní ako jej konatelia, ktorí podľa žalobcu nekonali s odbornou starostlivosťou
a nepodali návrh na vyhlásenie konkurzu včas, t. j. do 30 dní odo dňa kedy sa dozvedeli, resp. mohli
dozvedieť o úpadku KOMPLET REAL s.r.o. Podľa žalobcu bola KOMPLET REAL s.r.o. v úpadku oveľa

skôr než 03.05.2011. Poukázal na to, že KOMPLET REAL s.r.o., IČO: 35 817 500 neuhradil MED -
ART, spol. s r.o., IČO: 34 113 924 faktúru č. 90040726 z 03.07.2009, splatnú 31.10.2009, faktúru č.
90041336 zo 07.07.2009, splatnú 05.09.2009 a faktúru č. 90080637 z 21.12.2009, splatnú 21.03.2010.
Neuhradenie týchto faktúr potvrdila R.. Z. Š. v elektronickej správe z 28.11.2012, ktorú žalobca súdupredložil ako dôkaz. Zároveň poukázal na to, že žalobcovi neboli uhradené faktúry č. 8182018 a č.
8182176 zo 06.08.2008, splatné 04.12.2008. Z uvedeného vyvodil, že návrh na vyhlásenie konkurzu
mal byť podaný najneskôr do 01.01.2010, pretože KOMPLET REAL s.r.o. bola v úpadku najneskôr

01.12.2009.

3. Súd prvej inštancie uviedol, že žalovaní s návrhom nesúhlasili, uviedli, že nie je zrejmé na
základe akých skutočností sa žalobca domnieva, že žalovaní nekonali, resp. nepostupovali s odbornou
starostlivosťou a v dobrej viere, akého protiprávneho konania sa mali dopustiť, aká je výška škody a

v čom spočíva príčinná súvislosť medzi vzniknutou škodou a (ne)konaním žalovaných. Tvrdenie, že
KOMPLET REAL s.r.o. bola v úpadku 01.12.2009 je ničím nepodložené. Vzniesli námietku premlčania
nároku žalobcu. Poukázali aj na správu predbežného správcu konkurznej podstaty KOMPLET REAL
s.r.o., podľa ktorej správca nezistil taký majetok, ktorým by KOMPLET REAL s.r.o. ukrátila veriteľov
v dôsledku odporovateľných právnych úkonov. Súdu predložili splátkový kalendár, správu o stave
zisťovania majetku.

4. Súd prvej inštancie konštatoval, že je nesporné, že žalovaní podali návrh na vyhlásenie konkurzu
KOMPLET REAL s.r.o., IČO: 35 817 500, 03.05.2011 a uznesením Okresného súdu Bratislava I sp.
zn. 2K/20/2011 z 18.05.2011 začalo konkurzné konanie. Predbežný správca dlžníka KOMPLET REAL
s.r.o. Mgr. Róbert Podhorský zistil, že spoločnosť nemala v čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu

majetok ani len na úhradu nákladov konkurzného konania. Uznesením Okresného súdu Bratislava
I sp. zn. 2K/20/2011 zo 06.07.2011 (právoplatné 29.07.2011) bolo konkurzné konanie zastavené
pre nedostatok majetku. Obchodná spoločnosť KOMPLET REAL s.r.o. tak bola ex offo vymazaná
z obchodného registra 14.10.2011. Keďže konkurz vôbec vyhlásený nebol, žalobcovi nevznikla ani
povinnosť prihlásiť si žalované pohľadávky v rámci konkurzu. Ako sporné súd prvej inštancie vyhodnotil,

či sú v danom spore naplnené skutočnosti odôvodňujúce naplnenie všetkých predpokladov pre
vyvodenie zodpovednosti žalovaných, ktorí boli povinní podať návrh na vyhlásenie konkurzu v mene
KOMPLET REAL s.r.o., a to porušenie povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas, vznik škody,
príčinná súvislosť medzi vznikom škody a porušením povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu.

5. Súd prvej inštancie aplikoval nasledovné právne normy: § 3 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a
reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2011 (ďalej len
„ZoKR“), § 1 ods. 1 a 3, § 2 ods. 1 a 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.
643/2005 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o spôsobe určenia platobnej neschopnosti a predlženia
v znení účinnom do 31.12.2011 (ďalej aj „Vyhláška“), § 4 a § 11 ZoKR.

6. Súd prvej inštancie aplikoval aj R 25/2018, podľa ktorého „súd opätovne konajúci o žalobe o splnení
povinnosti v peniazoch, po tom, ako bolo jeho skoršie rozhodnutie zrušené dovolacím súdom a vec
mu bola vrátená na ďalšie konanie, prihliadne podľa § 154 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
(teraz § 217 ods. 1 Civilného sporového poriadku) na to, že žalovaný už splnil povinnosť uloženú mu

skorším právoplatným a vykonateľným rozhodnutím; inak neprípustne založí exekučný titul na opätovné
vymáhanie už raz splnenej povinnosti“.

7. Súd prvej inštancie poukázal na to, že Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 2Cob/229/2017-893
z 05.02.2019 zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 35Cb/222/2012-809 z 24.10.2016 tak,

že žalovaných zaviazal spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 50.975,34 Eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 9,50% ročne zo sumy 50.975,34 Eur od 30.07.2011 do zaplatenia (odvolací
súd žalobe v celom rozsahu vyhovel), a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Na základe
tohto právoplatného rozhodnutia žalovaní splnili súdom uloženú povinnosť, t. j. žalobcovi zaplatili celý
prisúdený nárok. Uvedené sporové strany vyslovene potvrdili na pojednávaní konanom 06.10.2023. Súd

konštatoval, že ak v spore žalovaní na základe právoplatného a vykonateľného rozsudku odvolacieho
súdu, ktorý bol následne zrušený, zaplatili žalobcovi prisúdenú čiastku, je potrebné uvedenú skutočnosť
zohľadniť pri novom prejednaní veci. Ak bola uplatňovaná pohľadávka v sume 50.975,34 Eur s
príslušenstvom už uhradená, musí konajúci súd, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase vyhlásenia
jeho rozsudku (§ 217 ods. 1 C. s. p.) žalobu zamietnuť, a to aj vtedy, ak by dospel k záveru, že nárok

je opodstatnený. V opačnom prípade by založil neprípustne exekučný titul na opätovné vymáhanie
prisúdenej sumy. Zdôraznil, že zamietnutím opodstatneného nároku nedôjde k situácii, že žalobca
sa dostane do pozície bezdôvodného obohatenia voči žalovaným. V tejto súvislosti súd poukázal na
závery prijaté v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 09.04.2014 sp. zn. 7Cdo/85/2013. Obezdôvodné obohatenie na strane žalobcu by išlo len vtedy, ak by bolo plnené na základe právoplatného
rozhodnutia súdu, ktoré nezodpovedalo skutočným hmotnoprávnym pomerom strán, teda ak by právny
dôvod plnenia nemal oporu v hmotnom práve (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 9.2.2017

sp. zn. II.ÚS 18/2016).

8. Na základe vyššie uvedeného v súlade s Čl. 2 ods. 2 Základných princípov CSP a v súlade s
ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít R 25/2018 súd žalobu v celom rozsahu
zamietol, pretože žalobou uplatnený nárok bol na základe rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k.

2Cob/229/2017-893 z 05.02.2019 uhradený žalobcovi v celom rozsahu, čo strany sporu potvrdili na
pojednávaní konanom 06.10.2023. Následne sa súd zaoberal (ne)dôvodnosťou uplatneného nároku
žalobcu, t. j. či plnenie žalovaných žalobcovi malo alebo nemalo oporu v hmotnom práve.

9. Súd uviedol, že vychádzajúc z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
1Obdo/66/2020 z 28.10.2020 a z rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave č. k. 2Cob/202/2020-1624

z 26.10.2021, ktorého právnym názorom je konajúci súd podľa § 391 ods. 2 CSP viazaný, je pre
posúdenie, či podal dlžník návrh na vyhlásenie konkurzu včas rozhodujúce, či existujú aspoň dve
splatné pohľadávky dvoch veriteľov po lehote splatnosti. Bolo teda nevyhnutné sa zaoberať splatnosťou
pohľadávok žalobcu, na ktorú môže mať vplyv uzatvorenie, resp. rokovanie o uzatvorení splátkového
kalendára ohľadne predmetných pohľadávok. Podľa odvolacieho súdu tak bolo potrebné určiť okamih

úpadku. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 23.04.2002 sp. zn. 4Obo/19/2002
(R 104/2002) dlžník je v úpadku, ak má viacej veriteľov a nie je schopný 30 dní po lehote splatnosti plniť
svoje záväzky. Dlžník je v úpadku aj vtedy, ak je predlžený. V oboch prípadoch ide o stav objektívny a
pri skúmaní, či sú splnené podmienky na vyhlásenie konkurzu, je bez významu dôvod a spôsob, akým
sa dlžník do stavu úpadku dostal. Nie je preto rozhodujúce, či úpadok je dôsledkom činnosti úpadcu

majúcom pôvod v jeho hospodárení, či je výsledkom viac-menej objektívnych udalostí (situácia na trhu),
alebo či k nemu viedla činnosť tretích osôb spočívajúca prípadne aj v protiprávnom konaní.

10. Ešte pred určením okamihu úpadku súd považoval za potrebné vyriešiť dve námietky žalovaných,
a to námietku premlčania nároku žalobcu a námietku nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu.

Pokiaľ žalovaní namietali nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, robili tak podľa súdu prvej
inštancie nedôvodne. Poukázal na to, že vo veci rozhodol súd prvej inštancie, odvolací súd, dovolací
súd a opätovne odvolací súd, pričom nadriadené súdy sa v zmysle vyššie uvedeného aktívnou vecnou
legitimáciou žalobcu museli zaoberať, pretože ide o imanentnú súčasť každého konania. Ani odvolací
súd a ani dovolací súd nevyslovili pochybnosti o aktívnej vecnej legitimácii žalobcu v tomto spore, a

preto tieto pochybnosti nemá ani konajúci súd. Ustanovenie § 11 ods. 4 ZoKR upravuje zodpovednosť
osôb povinných podať návrh na vyhlásenie konkurzu v mene dlžníka, ktorí porušia povinnosť včas
podať návrh na vyhlásenie konkurzu, voči veriteľom dlžníka. Bez akýchkoľvek pochybností žalobca je
veriteľom KOMPLET REAL s.r.o., keďže medzi nimi prebiehala obchodná spolupráca, žalobca dodával
KOMPLET REAL s.r.o. lieky. Aj vznesená námietka premlčania zo strany žalovaných je podľa súdu prvej

inštancie v celom rozsahu nedôvodná. Opätovne žalovaní neprípustne rozširujú § 11 ods. 4 ZoKR, ktorý
upravuje premlčaciu dobu na jeden rok od zrušenia konkurzu alebo zastavenia konkurzného konania
pre nedostatok majetku.

11. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že okamih úpadku žalobca v priebehu konania určoval viacerými

spôsobmi. V podaní doručenom súdu 12.12.2012 žalobca uviedol, že KOMPLET REAL s.r.o., IČO: 35
817 500 neuhradila MED - ART, spol. s r.o., IČO: 34 113 924 faktúru č. 90040726 z 03.07.2009, splatnú
31.10.2009, faktúru č. 90041336 zo 07.07.2009, splatnú 05.09.2009 a faktúru č. 90080637 z 21.12.2009,
splatnú 21.03.2010. Neuhradenie týchto faktúr potvrdila Z. Š. v elektronickej správe z 28.11.2012, ktorú
žalobca súdu predložil ako dôkaz. Zároveň poukázal na to, že žalobcovi neboli uhradené faktúry č.

8182018 č. 8182176 zo 06.08.2008, splatné 04.12.2008. Z uvedeného vyvodil, že návrh na vyhlásenie
konkurzu mal byť podaný najneskôr do 01.01.2010. V zmysle predloženého splátkového kalendára
(príloha e-mailu zo 16.03.2009) mali byť faktúry žalobcu č. 8182018 č. 8122176 zo 06.08.2008 uhradené
do 30.11.2009. Ich neuhradením sa KOMPLET REAL s.r.o., IČO: 35 817 500 stala 31.12.2009 platobne
neschopnou (v tom čase existovali aspoň dve splatné pohľadávky dvoch veriteľov po lehote splatnosti),

a teda návrh na vyhlásenie konkurzu mal byť podaný do 30.01.2010, čo splnené nebolo. Pohľadávky
žalobcu pritom existovali, keďže o nich KOMPLET REAL s.r.o. so žalobcom rokovali v rámci splátkového
kalendára. Žalovaní zároveň nepreukázali, že pohľadávky MED - ART, spol. s r.o., IČO: 34 113 924
uhradili. Opak (neuhradenie pohľadávok) vyplýva z elektronickej správy z 28.11.2012, v ktorej bolopotvrdené neuhradenie faktúr, pričom faktúry MED - ART, spol. s r.o., IČO: 34 113 924 vystavené
KOMPLET REAL s.r.o. boli súdu predložené. Faktúry MED - ART, spol. s r.o., IČO: 34 113 924 č.
90040726, č. 90041336 a č. 90080637 sú opatrené pečiatkou KOMPLET REAL s.r.o. a podpisom, čo

preukazuje dodanie tovaru. Okrem toho aj svedkyňa Z. potvrdila, že KOMPLET REAL s.r.o. nehradila
v čase splatnosti pohľadávky voči MED - ART, spol. s r.o., kde ostali dlhy v sume 29.858,36 Eur. Na
základe uvedeného súd určil úpadok KOMPLET REAL s.r.o. ku dňu 31.12.2009.

12. Podľa súdu prvej inštancie ďalšou relevantnou skutočnosťou pre konštatovanie dôvodnosti nároku

žalobcu je vznik škody. ZoKR predpokladá, že škoda vznikla vo výške neuspokojenej pohľadávky.
Žalobca výšku škody preukazoval faktúrami, o ktorých tvrdil, že ostali zo strany KOMPLET REAL
s.r.o. neuhradené. Z vykonaného dokazovania ale súd zistil, že žalobca podľa predloženej tabuľky
odpisov pohľadávok za roky 2010 až 2015 dňa 16.12.2011 odpísal pohľadávky vo výške žalovanej
sumy 50.975,34 Eur. Súd zdôraznil, že pri rozhodovaní veci nemôže brať do úvahy skutočnosti, ktoré
nastali v minulosti, avšak v čase vyhlásenia rozhodnutia už netrvajú, ako ani predvídať skutočnosti,

ktoré v čase vyhlásenia ešte nenastali (R 25/2018). Odpis pohľadávky predstavuje trvalé vyradenie
pohľadávky z majetku spoločnosti - žalobcu z iného dôvodu, než je jej úhrada. Podľa § 19 ods. 2
písm. h) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, daňové výdavky, ktoré možno uplatniť len v
rozsahu a za podmienok ustanovených v tomto zákone, sú výdavok (náklad) do výšky odpisu menovitej
hodnoty pohľadávky alebo jej neuhradenej časti vrátane úrokov z omeškania a poplatkov z omeškania

a iných platieb, ktoré zvyšujú pohľadávku z dôvodu oneskorenej úhrady (ďalej len „príslušenstvo"),
ak je toto príslušenstvo zahrnuté do základu dane podľa § 17 ods. 19, alebo výdavok do výšky
odpisu obstarávacej ceny pohľadávky nadobudnutej postúpením, alebo neuhradenej časti u daňovníka
zisťujúceho základ dane podľa § 17 ods. 1 písm. b) a c), alebo u daňovníka, ktorý účtoval v sústave
podvojného účtovníctva a zmenil spôsob účtovania na účtovanie v sústave jednoduchého účtovníctva

pri pohľadávkach už zahrnutých do príjmov v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach, v ktorých
účtoval v sústave podvojného účtovníctva, ak súd zamietol návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok
majetku alebo zastavil konkurzné konanie pre nedostatok majetku, alebo zrušil konkurz z dôvodu, že
majetok dlžníka nepostačuje na úhradu výdavkov a odmenu správcu konkurznej podstaty, alebo zrušil
konkurz z dôvodu, že majetok úpadcu nepostačuje ani na úhradu pohľadávok proti podstate, a to aj

u daňovníka, ktorý neprihlásil pohľadávku, ale sa preukáže uznesením súdu o zrušení konkurzu z
dôvodu, že majetok dlžníka nepostačuje na úhradu výdavkov a odmenu správcu konkurznej podstaty,
alebo uznesením súdu, že majetok úpadcu nepostačuje ani na úhradu pohľadávok proti podstate. Ak
teda došlo k 100% odpisu pohľadávok voči KOMPLET REAL s.r.o. zo strany žalobcu, nie je potom
dostatočne preukázaná výška škody, pretože ju žalobca preukazoval pohľadávkami, ktoré síce ostali

neuhradené ale následne boli 100% odpísané. Podľa súdu preto žalobca neuniesol dôkazné bremeno
a nepreukázal výšku škody. Nepreukázanie výšky škody zo strany žalobcu pritom žalovaní opakovane
namietali. Z uvedeného dôvodu už bolo nadbytočné sa zaoberať (ne)splnením ďalších predpokladov
pre konštatovanie dôvodnosti nároku žalobcu.

13. O nároku na náhradu trov prvoinštančného konania, odvolacieho konania a dovolacieho konania
rozhodol súd v súlade s § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP podľa konečného úspechu
v spore.

14. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov podľa

§ 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
arozhodnutiesúduprvejinštancievychádzaznesprávnehoprávnehoposúdeniaveci).Podľaodvolateľa
z odôvodnenia Rozsudku nie je zrejmý, jasný a jednoznačný právny argument, na základe ktorého

súd nepriznal žalobcov nárok, konkrétne súd nevysvetlil z akého dôvodu považoval za nepreukázanú
výšku škody. Má za to, že z odôvodnenia Rozsudku je zrejmé len to, že: súd konštatoval že odpis
pohľadávky predstavuje vyradenie z majetku spoločnosti z iného dôvodu než je jej úhrada a že odpis
pohľadávky mal z neznámeho právneho dôvodu spôsobiť to, že nebola preukázaná výška škody a teda
nemohol byť priznaný žalobcom uplatnený nárok. Súd preto podľa jeho názoru nesprávnym procesným

postupom (nedostatočným odôvodnením Rozsudku) poškodil spoločnosť PHOENIX v takej miere, že
došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.15. Odvolateľ namieta, že súd vlastne tvrdí, že odpísanie pohľadávky je nutné považovať za jej „úhradu“,
t.j. po odpísaní pohľadávky je nutné pohľadávky považovať za „uhradené“ aj keď neboli zaplatené,
započítanéapodobne.Uvedenéjepodľanehocelkomzjavnýprávnynezmysel,keďžeodpispohľadávky

má diametrálne odlišné právne následky ako úhrada pohľadávky. Zákon o dani z príjmu v § 19 rieši
z účtovného pohľadu postup, ktorý môže daňovník využiť v prípade, ak sa jeho pohľadávka stane
nevymožiteľná. Uviedol, že pohľadávka žalobcu voči spoločnosti KOMPET REAL, s.r.o. bola celkom
zrejmenevymožiteľnáatozdôvodu,žeuznesenímOkresnéhosúduBratislavaIč.k.:2K/20/2011zodňa
06.07.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 29.07.2011 súd zrušil konkurz spoločnosti KOMPLET

REAL, s.r.o. pre nedostatok majetku a spoločnosť KOMPLET REAL, s.r.o., sa týmto rozhodnutím
zrušuje. Spoločnosť PHOENIX preto bola v zmysle Zákona o dani z príjmov oprávnená túto pohľadávku
vo výške 50.975,34 EUR odpísať zo svojho účtovníctva. Účelom odpisu pohľadávky je, že odpísaná
pohľadávka sa z účtovného hľadiska považuje za daňový výdavok a možno si ju uplatniť ako náklad
znižujúci základ dane z príjmov. Účelom, ktorý Zákon o dani z príjmov sleduje pri odpise pohľadávky nie
je „realizovať“ jej úhradu ale umožniť veriteľovi anulovať stratu, ktorá mu bola spôsobená zaplatením

dane z príjmu z pohľadávky, ktorá mu nebola nikdy dlžníkom zaplatená - odpísaná pohľadávka sa z
účtovného hľadiska považuje za daňový výdavok a možno si ju preto uplatniť ako náklad znižujúci
základ dane z príjmov. Na základe odpisu pohľadávky voči spoločnosti KOMPET REAL, s.r.o. vo výške
50.975,34 EUR teda nedošlo k jej úhrade, t.j. pohľadávky vo výške 50.975,34 EUR sa aj po vykonaní
odpisu naďalej považujú za neuhradené.

16. Podľa žalobcu súd chybne interpretoval odpis pohľadávky z účtovníctva ako dôvod na zánik nároku
spoločnosti PHOENIX na náhradu škody. Pritom však odpis pohľadávky z účtovníctva obchodnej
spoločnosti celkom zrejme nespôsobuje jej zánik. Zánik pohľadávky upravujú predpisy súkromného
práva, predovšetkým zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len

ako „Občiansky zákonník“) a Obchodný zákonník. Uviedol, že to, že odpis pohľadávky z účtovníctva
nespôsobuje jej zánik je právny názor, ktorý je dlhodobo prezentovaný v odbornej literatúre aj obsiahnutý
v rozhodnutiach súdov Slovenskej republiky. Krajský súd v Bratislave v rozsudku zo dňa 04.09.2018,
sp. zn.: 5Co/493/2015 uviedol: „Pokiaľ žalovaná v odvolaní poukazovala na listinu žalobcu, týkajúcu sa
účtovného odpisu pohľadávky podľa zákona o dani z príjmov (zák. č. 595/03 Z. z.), je potrebné uzavrieť,

že účtovný odpis pohľadávky neznamená zánik dlhu zo zmluvy o úvere v zmysle predpisov súkromného
práva. K zániku záväzku môže dôjsť napr. splnením, dohodou, započítaním, uplynutím času alebo iným
spôsobom, ktorý predpokladá právny predpis z oblasti súkromného práva, predovšetkým Občiansky
zákonník alebo Obchodný zákonník a predpisy spotrebiteľského práva. Takouto právnou normou nie
je zákon o dani z príjmov a ani zákon o účtovníctve, ide o predpisy z oblasti verejného práva, ktoré

neupravujú záväzkovoprávne vzťahy, založené na odlišných princípoch, než právo verejné. Žalovaná
potom bezdôvodne poukazovala na inštitúty verejného práva.“

17. Odvolateľ ďalej uviedol, že súd nesprávne spája údajný zánik nároku spoločnosti PHOENIX voči
spoločnosti KOMPLET REAL, s.r.o. na zaplatenie kúpnej ceny vo výške 50.975,34 EUR so zánikom

nárokuspoločnostiPHOENIXnazaplatenienáhradyškodyzanepodanienávrhunavyhláseniekonkurzu
včas od žalovaných. Tieto 2 nároky sú samostatné a spája ich výlučne jedna vec a to fakt, že v § 11 ods.
4 ZKR je uvedená právna fikcia, že výška škody, ktorú žalovaní ako konatelia spoločnosti KOMPLET
REAL, s.r.o. spôsobili spoločnosti PHOENIX oneskoreným podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu sa
prezumuje vo výške pohľadávok spoločnosti PHOENIX voči spoločnosti KOMPLET REAL, s.r.o., ktoré

po zrušení konkurzu spoločnosti KOMPLET REAL, s.r.o. zostali neuhradené. Zákonodarca stanovil túto
fikciu z dôvodu, že hoci škoda je veriteľovi spôsobená nekonaním fyzickej osoby - konateľa (obchodná
spoločnosť je právny konštrukt, ktorá nemôže sama konať) medzi konateľmi spoločnosti ktorí nepodali
návrh na vyhlásenie konkurzu včas a medzi poškodeným veriteľom nie je žiadny právny vzťah, z ktorého
by sa dala vyvodiť výška škody. Prípadný zánik nároku spoločnosti PHOENIX na zaplatenie kúpnej ceny

za tovar, ktorý bol dodaný spoločnosti KOMPLET REAL, s.r.o. jeho odpisom z účtovníctva (k čomu však
nedošlo) by preto nemal žiadny vplyv na nárok spoločnosti PHOENIX na náhradu škody voči žalovaným
za nepodanie návrhu na vyhlásenie konkurzu včas a to z dôvodu, že ide o dva od seba nezávislé nároky.

18.Žalobcanazákladeuvedenéhonavrhuje,abyodvolacísúdzmenilnapadnutýrozsudoktak,žežalobe

vyhovie.

19. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrili žalovaní, ktorí poukázali na to, že pre naplnenie dôvodnosti
nedostatku nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia súdu je potrebné, aby bolo odôvodnenierozhodnutia v rozpore s výrokom rozhodnutia, nezrozumiteľne a neadekvátne odôvodnené, v rozpore
s formálnou logikou. Žalovaným je zrejmé, že argumentačnú logiku v odôvodnení rozhodnutia súdom,
treba hľadať v priereze argumentácie a interpretácie práva a právnych predpisov v obsahu celého

odôvodnenia, a nie len v bode 69 na strane 21 Rozsudku s poukazom na bod 28 Rozsudku, kde súd
jasne a zrozumiteľne uviedol čo považuje za sporné v tomto súdnom konaní a s poukazom na body
47, 48 a 49 Rozsudku, kde súd v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou uviedol základné procesné
princípy na podklade, ktorých ustálil zistený skutkový stav a aplikoval citované právne normy. Podľa
názoru žalovaných súd dostatočne a jasne vysvetlil, na základe akých právnych predpisov a právnych

noriem konal a rozhodol, dostatočne a jasne vysvetlil svoje úvahy a zistenia v tomto súdnom konaní.
Súd ďalej precizoval svoju argumentáciu v bode 56 Rozsudku, kde vychádzal zo záväzného právneho
názoru dovolacieho súdu, v znení Uznesenia zo dňa 28.10.2020, sp. zn. 1Obdo/66/2020, Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky, kde súd opätovne jasne a zrozumiteľne uviedol, ktorá z procesných strán
má v danom konaní dôkazné bremeno vo vzťahu k svojim tvrdeniam, najmä s ohľadom na dôkazné
bremeno žalobcu preukázať vznik škody a s ohľadom na dôkazné bremeno žalobcu preukázať výšku

škody, spočívajúcu vo výške nesplatených pohľadávok, ktoré boli v konkurznom konaní, resp. v
konaní o náhradu škody podľa § 11 ods. 4 ZKR, zistené iným spôsobom. V zmysle sémantického a
logického pochopenia výkladu bodov 47, 48, 49 a 56 Rozsudku, možno v ďalšom procese objektívneho
posudzovania a vnímania, vykladať význam argumentácie súdu v bode 69 a 70 Rozsudku ako logický
a súladný, napriek tomu, že nedostatok odôvodnenia žalobca napáda.

20. Podľa názoru žalovaných, súd dostatočne a jasne vymedzil zákonné dôvody a skutkové zistenia,
ktoré na seba formálne, materiálne a logicky nadväzujú, a to najmä s ohľadom na skutočnosť,
že súd de facto deklaroval, ako dôvod neúspechu žalobcu jeho procesnú neaktivitu, vo vzťahu k
dôkaznému bremenu, ktoré žalobcovi vyplývalo nie len z ustanovení ZKR ale i z predchádzajúcich

súdnych rozhodnutí nadriadených súdov, ktorými bol v rozsahu právneho názoru prvostupňový súd
viazaný. Žalovaným sa na margo vyššie uvedeného, javí právna argumentácia žalobcu, vo vzťahu
k nedostatočnému odôvodneniu rozhodnutia, ako účelová a nelogická. Žalobca v celom obsahu
svojho Odvolania, právne nesprávne používa pojmy ako pohľadávka, vznik škody, výška škody a pod.
Žalovaným je zrejmé, že súd odôvodnil svoje rozhodnutie v bode 69 a 70 Rozsudku, na základe tých

skutočností, že sa žalobcovi nepodarilo preukázať žeby mu nepodaním návrhu na vyhlásenie konkurzu
riadne a včas vznikla vôbec nejaká škoda, nakoľko pohľadávky po splatnosti, ktoré evidoval žalobca
voči spoločnosti KOMPLET REAL s.r.o., od ktorých odvodzuje svoj nárok na náhradu škody, žalobca v
čase uplatnenia si náhrady škody voči žalovaným, neevidoval v účtovníctve a ani uplatnenú škodu voči
žalovaným neevidoval a do dnešného dňa neeviduje v účtovníctve. Žalovaným sa teda bez akýchkoľvek

pochybností podarilo preukázať, že žalobcovi nevznikla žiadna škoda nepodaním návrhu na vyhlásenie
konkurzu riadne a včas. Žalobca v tomto smere asi nechápe zásadný rozdiel medzi pohľadávkou,
ktorá vznikla z obchodného styku, záväzkom ktorý vznikol na základe právneho úkonu a škodou, ako
záväzkom ktorý vznikol z protiprávneho konania. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca nepreukázal ani
len vznik škody, t.j. neuniesol svoje dôkazné bremeno, súd nemal ďalej povinnosť a ani logickú možnosť

skúmať či by pri inej argumentácii žalobcu alebo inej dôkaznej situácii prichádzala do úvahy nejaká
škoda.

21. Žalovaní uviedli, že z obsahu citovaného textu žalobcom v čl. III Odvolania, konkrétne bodu
69 odôvodnenia Rozsudku, nenachádzajú ani zmienku o tvrdeniach žalobcu, žeby súd považoval

„odpísané pohľadávky“ za „uhradené“. V tomto smere je možné považovať tieto odvolacie dôvody a
argumentáciu s tým spojenú, v celom rozsahu, za zmätočnú a účelovú. Súd práve v citovaných častiach
v čl. III Odvolania, konkrétne bodu 69 odôvodnenia Rozsudku, jasne uviedol, že považuje odpísanie
pohľadávok za takú právnu skutočnosť, ktorá bez ďalšieho dokazovania nepostačuje na jednoznačné
rozhodnutie, že vznikla škoda a že jej výška je v žalovanej sume 50.975,34 EUR.

22. Podľa žalovaných, až zarážajúco vyznieva zistenie žalobcu, že sa jedná pri pohľadávkach žalobcu
voči spoločnosti KOMPLET REAL s.r.o. a nároku žalobcu na náhradu škody podľa § 11 ods. 4 ZKR
voči žalovaným, za dva rozdielne právne nároky, a to i vo vzťahu k ich vzniku, zániku alebo premlčaniu,
najmä s ohľadom na argumentáciu Žalobcu v čl. II, III, IV Odvolania. S odvolaním sa na citáciu a

argumentáciu žalovaných uvedenú v bode 10 Vyjadrenia, poukazujú na fakt, že súd nikde v obsahu
odôvodnenia Rozsudku neuviedol, žeby pohľadávky žalobcu voči spoločnosti KOMPLET REAL s.r.o.,
zanikli na základe ich odpisu podľa ustanovení § 19 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov, práve
naopaksúdvcitovanýchčastiachbodu69odôvodneniaRozsudku,jasneuviedol,žepovažujeodpísaniepohľadávok za takú právnu skutočnosť, ktorá má za následok trvalé vyradenie z majetku spoločnosti
a nikdy súd nespájal žalobcom fabulovaný „zánik“ nároku voči spoločnosti KOMPLET REAL s.r.o. so
žalovanýmnárokomvočižalovaným.Súdlenjasneazrozumiteľneuviedol,žebezďalšiehodokazovania

nepostačuje na jednoznačné rozhodnutie, že vznikla škoda podľa ustanovení § 11 ods. 4 ZKR a že
výška škody je v žalovanej sume 50.975,34 EUR. Žalobca ďalej len znova zopakoval svoje nesprávne
tvrdenie a nesprávny právny názor, žeby sa podľa § 11 ods. 4 ZKR škoda automaticky prezumovala vo
výške nesplatených pohľadávok žalobcu voči spoločnosti KOMPLET REAL s.r.o. Žalovaní poukazujú
na právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, v znení Uznesenia zo dňa 28.10.2020, sp.zn.

1Obdo/66/2020.

23. Žalovaní v závere podania okrem iného skonštatovali, že žalobca všetky pohľadávky v sume v sume
50.975,34 EUR účtovne odpísal a uplatnil si opravnú položku ku dani z pridanej hodnoty a dani z príjmu.
Žalobca podaním zo dňa 31.05.2023 predložil do spisu súpis všetkých odpísaných pohľadávok za roky
2010 až 2015, výpis z hlavnej účtovnej knihy za roky 2010 až 2015 a saldo pohľadávok spoločnosti

KOMPLETREALs.r.o.,zaroky2008až2011(2015),zktorýchvyplýva,žepohľadávkyvsume50.975,34
EUR,vočispoločnostiKOMPLETREALs.r.o.bolivšetkyodpísanévúčtovníctvežalobcudňa16.12.2011
a boli predmetom zníženia daňového základu DPH po odpise pohľadávok, podľa § 19 ods.2 písm. r)
zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov.

24. Vzhľadom na uvedené dôvody navrhujú napadnutý rozsudok potvrdiť.

25. K vyjadreniu žalovaných sa vyjadril žalobca písomným podaním zo dňa 8.3.2024. Poukázal na to,
že odpísanie nedobytnej pohľadávky z účtovníctva môže maximálne znížiť stratu, ktorú daný subjekt
utrpel tým, že mu pohľadávka nebola neuhradená, reálne však stále dôjde k ujme tohto subjektu na

jeho majetku, pretože dostane menej než to na čo by mal nárok. Uviedol, že je pravdou, že v roku
2011 si žalobca odpísal nedobytnú pohľadávku vo výške 50.975,34 EUR z účtovníctva (na základe čoho
následne zaplatil nižšiu daň z príjmu o 10.195,06 EUR), avšak rozdiel medzi týmito sumami vo výške
40.780,28 EUR (50.975,34 EUR - 10.195,06 EUR) mu ostal neuhradený, čo predstavuje reálnu ujmu
na jeho majetku.

26. Žalobca opätovne poukázal na to, že nárok spoločnosti PHOENIX na zaplatenie sumy 50.975,34
EUR voči spoločnosti KOMPLET REAL s.r.o. ako kúpnej ceny za dodaný tovar a nárok spoločnosti
PHOENIX na zaplatenie náhrady škody od Žalobcov ako konateľov spoločnosti KOMPLET REAL s.r.o.
za nesplnenie povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas podľa § 11 ods. 4 ZKR sú dva

samostatné nároky. Tieto dva samostatné nároky spája iba to, že v § 11 ods. 4 ZKR je uvedená
právna fikcia, že výška škody, ktorú žalovaní ako konatelia spoločnosti KOMPLET REAL s.r.o. spôsobili
spoločnosti PHOENIX oneskoreným podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu sa prezumuje vo výške
pohľadávok spoločnosti PHOENIX voči spoločnosti KOMPLET REAL, s.r.o., ktoré po zrušení konkurzu
spoločnosti KOMPLET REAL, s.r.o. zostali neuhradené.

27. Má za to, že žalobca v zmysle znenia § 11 ods. 4 ZKR a v zmysle uznesenia Krajského súdu
v Bratislave mal len preukázať, že pohľadávky vo výške 50.975,34 EUR od ktorých sa odvodzuje
škoda vo výške 50.975,34 EUR naozaj existovali. Žalobca totiž pôvodne v konaní pred prvoinštančným
súdom preukazoval oprávnenosť svojich pohľadávok iba excelovskou tabuľkou obsahujúcou súhrn

neuhradených pohľadávok spoločnosťou KOMPET REAL s.r.o. - Krajský súd v Bratislave preto
konštatoval, že takéto preukázanie oprávnenosti pohľadávok Žalobcu nie je dostatočné a v prípade,
ak chce byť žalobca v súdnom konaní úspešný musí preukázať oprávnenosť svojich pohľadávok
iným spôsobom. Žalobca preto v rámci opätovného dokazovania pred Mestským súdom Bratislava
III preukázal predložením faktúr a svedeckými výpoveďami, že suma 50.975,34 EUR bola tvorená

faktúrami za Žalobcom dodaný a spoločnosťou KOMPLET REAL nezaplatený tovar.

28. K tvrdeniu žalovaných, že odpis pohľadávok voči spoločnosti KOMPLET REAL s.r.o. zo strany
žalobcu treba považovať za takú právnu skutočnosť, ktorá má za následok trvalé vyradenie z majetku
spoločnosti, uviedol, že v zmysle právnej teórie právne skutočnosti sú také skutočnosti (resp. udalosti

a stavy) ustanovené právnou normou, ktoré spôsobujú vznik, zmenu alebo zánik právnych vzťahov,
t.j. práv a povinností. Odpísanie pohľadávky však celkom zrejme nie je právnou skutočnosťou nakoľko
nespôsobuje vznik, zmenu alebo zánik žiadnych práv a povinností a to z dôvodu, že pohľadávky aj po
ich odpísaní z účtovníctva naďalej existujú.29. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadrili žalovaní podaním zo dňa 15.4.2024. Poukázali na to, že v konaní
namietali a preukázali, že žalobcovi žiadna škoda nevznikla, nakoľko žalobca všetky pohľadávky v sume

50.975,34 EUR účtovne odpísal a uplatnil si opravnú položku ku dani z pridanej hodnoty a dani z príjmu,
ku dňu 16.12.2011 a boli predmetom zníženia daňového základu DPH po odpise pohľadávok, podľa § 19
ods.2 písm. r) zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov, t.j. žalobca si za účtovný rok 2011 znížil základ
dane z príjmu o sumu 50.975,34 EUR, ale zároveň si znížil daňovú povinnosť o daň z pridanej hodnoty
za 12 mesiac 2011, takže celková ujma v žiadnom prípade nemohla predstavovať sumu 40.780,28

EUR. V rozhodnom čase teda súd a ani žalovaní nemali a nepoznali reálne uplatňovanú výšku škody.
Navyše daná argumentácia žalobcu nevyplýva zo žiadneho jeho tvrdenia alebo vyjadrenia, t.j. táto
argumentácia nebola žalovaným a súdu v čase rozhodovania známa. Zjavná nepravdivosť jeho tvrdení
však spočíva v preukázanej právnej skutočnosti, a to žalobca preukázateľne nevedie v účtovníctve
pohľadávky v sume 50.975,34 EUR voči žalovaným a de facto si uplatňuje v tomto konaní neexistujúce
pohľadávky, vychádzajúc z hlavnej účtovnej knihy za roky 2010 až 2015, z ktorej vyplýva, že žalobca v

čase podania žaloby dňa 24.07.2012 neevidoval v účtovníctve pohľadávku v sume 50.975,34 EUR voči
žalovaným, t.j. žalobca si uplatňuje svoj nárok na základe neexistujúcej pohľadávky, o ktorej nevedie v
účtovnej evidencii žiadne účtovné položky, navyše túto skutočnosť potvrdil aj právny zástupca žalobcu
na pojednávaní dňa 14.04.2023 (nahrávka z pojednávania).

30. Žalovaní na margo argumentácie žalobcu ďalej uviedli, že žalobca správne konštatuje právny
rozdiel medzi „nárokom spoločnosti PHOENIX na zaplatenie sumy 50.975,34 EUR voči spoločnosti
KOMPLET REAL s.r.o. ako kúpnej ceny za dodaný tovar a nárok spoločnosti PHOENIX na zaplatenie
náhrady škody od Žalobcov ako konateľov spoločnosti KOMPLET REAL s.r.o. za nesplnenie povinnosti
podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas podľa § 11 ods. 4 ZKR.“ Týmto však akýkoľvek súhlas

žalovaných s argumentáciou žalobcu končí, pričom však žalobcova argumentácia ohľadne rozdielnosti
nárokov sa žiadnym spôsobom nepremietla do obsahu žalobcových tvrdení a vyjadrení. V prípade, žeby
rozdielnosť nárokov myslel žalobca úprimne a vážne, v takom prípade pri účtovnom odpise pohľadávok,
pre úspešné uplatnenie škody podľa § 11 ods. 4 ZKR, malo pred podaním žaloby dôjsť k zmene v
osobe dlžníka, t.j. škoda mala byť reálne uplatnená voči štatutárovi obchodnej spoločnosti (ZKR a

ustálená judikatúra vyžaduje písomné uplatnenie) a samozrejme zmena v osobe dlžníka teda mala byť
reálne zachytená aj v obsahu účtovníctva žalobcu, ktorý však do dnešného dňa žiadnu pohľadávku
voči žalovaným preukázateľne neevidoval a takúto skutočnosť, aj napriek zjavnej námietke žalovaných,
ani nepreukazoval v konaní pred súdom. Žalobca následne a opätovne desinterpetoval a nesprávne
označil Uznesenie zo dňa 26.10.2021, č.k. 2Cob/202/2020-1624, Krajského súdu v Bratislave, z ktorého

vyplýva, že pohľadávky, ktoré neboli zistené spôsobom podľa ZKR, má žalobca preukázať iným
spôsobom. Z obsahu ZKR a Obchodného zákonníka však vyplýva, že pohľadávky uplatnené v konkurze,
resp. v konaní o náhrade škody podľa § 11 ods. 4 ZKR nesmú byť sporné.

31. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/22015 Z. z. Civilný sporový

poriadok (ďalej iba CSP) prejednal vec v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP v medziach daných rozsahom
a dôvodmi odvolania bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v
súlade s § 219 ods. 3 CSP oznámený na úradnej tabuli a na webovej stránke Krajského súdu v Bratislave
vzákonnejlehotenajmenejpäťdnípredjehovyhlásenímdňa12.11.2025.Pooboznámenísasobsahom
spisu súdu prvej inštancie a odvolaním dospel odvolací súd k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné

vyhovieť.

32. Odvolací súd z obsahu zistil, že predmetom sporu je náhrada škody uplatnenej žalobcom vo
výške 50.975,34 Eur titulom objektívnej zodpovednosti konateľov spoločnosti KOMPLET REAL s.r.o.
(žalovaných) podľa § 11 ods. 4 zák. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii. Žalovaní podali

návrhnavyhláseniekonkurzuspoločnostiKOMPLETREALs.r.o.dňa3.5.2011a uznesenímOkresného
súdu Bratislava I sp. zn. 2K/20/2011 zo dňa 18.5.2011 začalo konkurzné konanie. Predbežný správca
dlžníka KOMPLET REAL s.r.o. Mgr. R. Podhorský zistil, že spoločnosť nemala v čase podania návrhu na
vyhlásenie konkurzu majetok ani len na úhradu nákladov konkurzného konania. Uznesením Okresného
súdu Bratislava I sp. zn. 2K/20/2011 zo dňa 6.7.2011 (právoplatné dňa 29.7.2011) bolo konkurzné

konanie zastavené pre nedostatok majetku. Spoločnosť KOMPLET REAL s.r.o. tak bola ex offo
vymazaná z obchodného registra dňa 14.10.2011. Keďže konkurz vôbec vyhlásený nebol, žalobcovi
nevznikla ani povinnosť prihlásiť si žalované pohľadávky v rámci konkurzu. Žalobca si uplatnil svoj nárok
na súde titulom osobitnej zodpovednosti za škodu, ktorá vznikla porušením povinnosti dlžníka podaťnávrh na vyhlásenie konkurzu včas v zmysle § 11 ods. 2,4 ZKR. Okresný súd Bratislava I rozsudkom č.
k. 35Cb/222/2012 z 24.10.2016 žalobu v celom rozsahu zamietol. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.
k. 2Cob/229/2017-893 z 05.02.2019 odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že

žalobe v celom rozsahu vyhovel. Rozsudok odvolacieho súdu bol zrušený Najvyšším súdom Slovenskej
republiky, a to uznesením sp. zn. 1Obdo/66/2020 z 28.10.2020 a vec bola vrátená odvolaciemu súdu.
Po zrušujúcom rozhodnutí dovolacieho súdu konal vo veci opätovne Krajský súd v Bratislave, pričom
tento uznesením č. k. 2Cob/202/2020-1624 z 26.10.2021 rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k.
35Cb/222/2012-809 z 24.10.2016 zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Súd prvej

inštancie svojim rozsudkom, ktorý je predmetom tohto odvolacieho konania žalobu opätovne zamietol,
keď dospel k záveru, že žalovaní porušili povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu v mene
KOMPLET REAL s.r.o. včas (čo odôvodnil v ods. 56 až 67 napadnutého rozsudku), ale nebol splnený
predpoklad pre vyvodenie zodpovednosti žalovaných a to výška škody. Úlohou odvolacieho súdu bolo
preto posúdiť, či súd prvej inštancie správne konštatoval nedôvodnosť uplatneného nároku žalobcu,
teda, že plnenie žalovaných nemalo oporu v hmotnom práve.

33. Odvolací súd konštatuje, že v konaní bol súd prvej inštancie ako aj odvolací súd viazaný právnym
názorom dovolacieho súdu, podľa ktorého: „Dôkazné bremeno o tom, že škoda v dôsledku včasného
nepodania návrhu na vyhlásenie konkurzu vznikla je na veriteľovi - v tomto prípade na žalobcoch. Zákon
v tomto prípade zodpovednosti predpokladá, že škoda vznikla vo výške neuspokojenej pohľadávky.

Pokiaľ však oprávnenosť veriteľovej pohľadávky nebola zistená postupom podľa zákona o konkurze a
reštrukturalizácii (ako to bolo aj v tomto prípade, keďže k vyhláseniu konkurzu vôbec nedošlo a veriteľ
tak ani nemal povinnosť prihlasovať pohľadávky a ani nie je možné ich pokladať za zistené v zmysle
ZKR) oprávnenosť svojej pohľadávky musí veriteľ preukázať iným spôsobom. V tomto smere na ňom
spočíva dôkazné bremeno, s čím sa odvolací súd správne nevysporiadal. Iná situácia by bola, ak by k

vyhláseniukonkurzubolodošloapohľadávkyveriteľovbybolizistené-vtakomprípadebyveriteľvtomto
konaní len preukazoval, že pohľadávku uplatnil včas a riadne, a že bola zistená. Dovolacia námietka
žalovaných, ktorou poukázali na nepreukázanie nespornosti pohľadávok, a teda v konečnom dôsledku
v tomto prípade na nedostatočné preukázanie výšky škody, je preto dôvodná. Je však pravdou, že na
strane žalovaných je dôkazné bremeno opaku, t.j., že veriteľovi v dôsledku včasného nepodania návrhu

na vyhlásenie konkurzu škoda nevznikla vo výške nezaplatenej pohľadávky (tu ide o príčinnú súvislosť)
alebo, že mu vznikla iná škoda.“

34. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd zamietol žalobu pre neunesenie dôkazného bremena zo strany
žalobcu, keďže nepreukázal výšku škody, ktorá bola zo strany žalovaných namietaná. Súd v ods. 69

výslovne uviedol, že ak došlo k 100% odpisu pohľadávok voči KOMPLET REAL s.r.o. zo strany žalobcu,
nie je potom dostatočne preukázaná výška škody, pretože ju žalobca preukazoval pohľadávkami,
ktoré síce ostali neuhradené, ale následne boli 100% odpísané. Podľa odvolacieho súdu je napadnutý
rozsudok vecne správny a k jednotlivým odvolacím námietkam žalobcu uvádza nasledovné:

35. Odvolací súd nesúhlasí s odvolacou námietkou žalobcu, súd prvej inštancie nesprávnym procesným
postupom (nedostatočným odôvodnením rozsudku) poškodil spoločnosť PHOENIX v takej miere, že
došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podľa žalobcu, z odôvodnenia rozsudku je zrejmé
len to, že súd konštatoval, že odpis pohľadávky predstavuje vyradenie z majetku spoločnosti z iného
dôvodu než je jej úhrada a odpis pohľadávky mal z neznámeho právneho dôvodu spôsobiť to, že nebola

preukázaná výška škody a teda nemohol byť priznaný žalobcom uplatnený nárok. Rozsudok podľa jeho
názoru neobsahuje následnú právnu úvahu súdu, v ktorej by bolo vysvetlené akým spôsobom odpis
pohľadávky spôsobil to, že pohľadávku spoločnosti PHOENIX na úhradu kúpnej ceny za dodaný tovar
(ktoré nebola spoločnosťou KOMPLET REAL s.r.o. do dnešného dňa uhradená) už nebolo možné ďalej
považovať za neuhradenú.

36. Odvolací súd predovšetkým zdôrazňuje, že súd prvej inštancie nikde v odôvodnení napadnutého
rozsudku neuvádza, že pohľadávku už nebolo možné považovať za neuhradenú. Naopak, súd
výslovne konštatoval, že pohľadávky žalobcu sú neuhradené, ale odpísané, v dôsledku čoho nie je
preukázanávýškaškody.Súdprvejinštancieuviedolnosnúprávnuargumentáciu,žeďalšourelevantnou

skutočnosťou pre konštatovanie dôvodnosti nároku žalobcu je vznik škody, pričom ZoKR predpokladá,
že škoda vznikla vo výške neuspokojenej pohľadávky. Žalobca výšku škody preukazoval faktúrami, o
ktorých tvrdil, že ostali zo strany KOMPLET REAL s.r.o. neuhradené. Z vykonaného dokazovania ale
súd zistil, že žalobca podľa ním predloženej tabuľky odpisov pohľadávok za roky 2010 až 2015 dňa16.12.2011 odpísal pohľadávky vo výške žalovanej sumy 50.975,34 Eur. Týmto súd prvej inštancie
jednoznačne vymedzil svoj názor, že ak boli pohľadávky spoločnosti žalobcu odpísané v účtovníctve vo
výške žalovanej sumy (vo výške neuhradených pohľadávok), nemohla vzniknúť škoda v takejto výške

(súd výslovne uviedol, že nie je dostatočne preukázaná výška škody). Žalobca pritom sám uvádza, že
odpismávplyvnavýškuškody(kčomusaodvolacísúdvyjadrívďalšíchodsekoch). Zároveňjepotrebné
uviesť, že súd prvej inštancie zdôraznil, že pri rozhodovaní veci nemôže brať do úvahy skutočnosti, ktoré
nastali v minulosti, avšak v čase vyhlásenia rozhodnutia už netrvajú, ako ani predvídať skutočnosti, ktoré
v čase vyhlásenia ešte nenastali (R 25/2018) a každá sporová strana nesie procesnú zodpovednosť za

výsledok konania t.j. bremeno tvrdenia a dokazovania.

37. Ústavný súd podľa konštantnej judikatúry (pozri IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04) vyslovil, že súčasťou
obsahu základného práva na spravodlivé súdne konanie (čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 6 ods. 1 dohovoru) je
aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne, zrozumiteľne dáva
odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, tj. s

uplatnením nárokov a ochranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky
otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých
detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (I. ÚS 241/07).

38. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá
požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol
rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán k veci,
výsledky vykonaného dokazovania, a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na zistený skutkový
stav, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Rozsudok súdu prvej inštancie nemožno považovať za

nepreskúmateľný. Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu SR, do práva na spravodlivý proces
nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním
a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným
súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/2004).

39. Odvolací súd sa nestotožňuje s odvolacou námietkou žalobcu, že súd prvej inštancie vlastne
tvrdí, že odpísanie pohľadávky je nutné považovať za jej „úhradu“, t.j. po odpísaní pohľadávky je nutné
pohľadávky považovať za „uhradené“, aj keď neboli zaplatené, započítané a podobne. Ak žalobca tvrdí,
že následkom odpisu pohľadávky vo výške 50.975,34 EUR spoločnosťou PHOENIX teda nie je jej
úhrada, ale zníženie daňovej povinnosti z dani z príjmu za príslušný rok a pohľadávky spoločnosti

PHOENIX voči spoločnosti KOMPET REAL, s.r.o. sa ďalej považujú za neuhradené, tvrdí podľa
odvolacieho súdu to isté, čo súd prvej inštancie a teda, že škoda nemohla vzniknúť vo výške žalovanej
sumy.Akoužbolouvedené,súdprvejinštancienedospelkzáveru,žeodpísaniepohľadávokpredstavuje
ich úhradu, dospel k záveru, že pohľadávky síce zostali neuhradené, ale boli odpísané v účtovníctve,
čím nie je preukázaná výška škody.

40. Odvolací súd nesúhlasí ani s odvolacou námietkou, podľa ktorej súd prvej inštancie chybne
interpretoval odpis pohľadávky z účtovníctva ako dôvod na zánik nároku spoločnosti PHOENIX
na náhradu škody. Odvolací súd sa stotožňuje s tvrdením žalobcu, že zánik pohľadávky upravujú
predpisy súkromného práva, predovšetkým zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení

neskorších predpisov (ďalej len ako „Občiansky zákonník“) s tým, že v zmysle § 559 až § 587
Občianskehozákonníkapohľadávky(záväzky)zanikajúsplnenímdlhu,dohodou,nemožnosťouplnenia,
uplynutím času, smrťou dlžníka alebo veriteľa, započítaním, výpoveďou, neuplatnením práva, splynutím,
urovnaním a v zmysle § 324 a nasledujúcich Obchodného zákonníka záväzok zaniká jeho splnením a
že žiadny predpis súkromného práva neupravuje zánik pohľadávky jej odpisom z účtovníctva. Odvolací

súd predovšetkým zdôrazňuje, že takto súd odpis pohľadávky neinterpretoval, keďže na žiadnom mieste
napadnutého rozsudku súd neuvádza, že nárok zanikol.

41. Odvolací súd konštatuje, že civilné sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, v súlade s
ktorou je úspech procesnej strany definovaný jej povinnosťou tvrdenia a na ňou nadväzujúcou dôkaznou

povinnosťou a im zodpovedajúcim korelátom v podobe bremena tvrdenia a dôkazného bremena. Z
prejednacej zásady potom následne vyplýva základné procesné pravidlo, podľa ktorého každá strana
je povinná dokazovať skutočnosti zodpovedajúce znakom právnej normy, ktorá je pre ňu priaznivá a
ktorej sa domáha. Strana domáhajúca sa týchto právnych následkov ponesie aj nepriaznivé dôsledkystavu non liquet (neobjasneného určitého skutkového stavu, resp. určitej relevantnej skutočnosti), teda
procesných následkov toho, ako keby bolo zistené, že k naplneniu skutkových predpokladov hypotézy
právnej normy, ktorej účinkov sa domáhala, nedošlo (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č.

k. I. ÚS 24/2019 z 9. júna 2020 uverejnený v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej
republiky pod č. 20/2020, zdroj: ustavnysud.sk).

42. Berúc do úvahy právny názor dovolacieho ako aj odvolacieho súdu, bolo povinnosťou žalobcu
preukázať nespornosť nároku. Z Uznesenia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 26.10.2021, č. k.

2Cob/202/2020-1624 totiž vyplýva, že pohľadávky ktoré neboli zistené spôsobom podľa ZoKR, má
žalobca preukázať iným spôsobom, pričom z obsahu ZKR a Obchodného zákonníka vyplýva, že
pohľadávky uplatnené v konkurze, resp. v konaní o náhrade škody podľa § 11 ods. 4 ZKR nesmú byť
sporné. Žalobca preukazoval výšku škody formou predkladania faktúr a tabuliek, pričom z obsahu spisu
vyplýva, že prílohou faktúr nie sú dodacie listy, ani iné dôkazy o dodaní a prevzatí tovaru vo výške
žalovanej sumy. Podľa odvolacieho súdu dodanie tovaru vo výške žalovanej sumy nebolo preukázané

ani výsluchmi svedkov Ľ. N. a W. L. k predloženým súborom pdf., nakoľko ani jeden zo svedkov
nemal vedomosť o konkrétnom dodaní tovaru, vyjadrovali sa k systému, akým spôsobom sa pohľadávky
evidovali v účtovníctve žalobcu. Na druhej strane bolo povinnosťou žalovaných, ak chceli byť v konaní
úspešní, preukázať opak, t.j. že škoda nemohla vzniknúť v žalovanej výške. Podstatou argumentácie
žalovaných bolo, že pre posúdenie oprávnenosti nároku žalobcu je meritórna právna skutočnosť, či

po trvalom vyradení pohľadávok z majetku spoločnosti žalobcu, reálne vznikla účtovná pohľadávka v
rovnakej výške voči žalovaným z titulu náhrady škody podľa § 11 ods. 4 ZKR. Žalovaní preukázali,
že žalobca všetky pohľadávky v sume v sume 50.975,34 EUR účtovne odpísal a uplatnil si opravnú
položku ku dani z pridanej hodnoty a dani z príjmu. Žalobca podaním zo dňa 31.05.2023 predložil do
spisu súpis všetkých odpísaných pohľadávok za roky 2010 až 2015, výpis z hlavnej účtovnej knihy

za roky 2010 až 2015 a saldo pohľadávok spoločnosti KOMPLET REAL s.r.o., za roky 2008 až 2011
(2015), z ktorých vyplýva, že pohľadávky v sume 50.975,34 EUR, voči spoločnosti KOMPLET REAL
s.r.o. boli všetky odpísané v účtovníctve žalobcu dňa 16.12.2011 a boli predmetom zníženia daňového
základu DPH po odpise pohľadávok, podľa § 19 ods.2 písm. r) zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov.
Odpísanie pohľadávok je teda právnou skutočnosťou, ktorá má za následok trvalé vyradenie z majetku

spoločnosti a bez ďalšieho dokazovania nepostačuje na jednoznačné rozhodnutie, že vznikla škoda
podľa ustanovení § 11 ods. 4 ZKR a že jej výška je vo výške žalovanej sumy 50.975,34 EUR.

43. V nadväznosti na uvedené odvolací súd uvádza, že žalobca správne konštatuje právny rozdiel medzi
„nárokom spoločnosti PHOENIX na zaplatenie sumy 50.975,34 EUR voči spoločnosti KOMPLET REAL

s.r.o. ako kúpnej ceny za dodaný tovar a nárok spoločnosti PHOENIX na zaplatenie náhrady škody
od žalovaných ako konateľov spoločnosti KOMPLET REAL s.r.o. za nesplnenie povinnosti podať návrh
na vyhlásenie konkurzu včas podľa § 11 ods. 4 ZKR.“ Možno súhlasiť, že nárok spoločnosti PHOENIX
voči spoločnosti KOMPET REAL, s.r.o. vznikol na základe obchodnoprávneho vzťahu, ide o pohľadávku
ktorá vznikla nezaplatením kúpnej ceny za objednaný a dodaný tovar a nárok spoločnosti PHOENIX

voči žalovaným vznikol na základe právneho predpisu (konkrétne § 11 ods. 4 ZKR). Nárok na náhradu
škody teda vznikol na základe vtedy platného ustanovenia § 11 ods. 4 ZKR ako sankcia za porušenie
povinnosti podať včas návrh na vyhlásenie konkurzu. Práve tento rozdiel predstavuje podstatu sporu a
dôkazné bremeno na strane žalobcu preukázať výšku škody „iným spôsobom“ a dôkazné bremeno na
strane žalovaných preukázať, že škoda nevznikla alebo vznikla v inej výške. Podľa odvolacieho súdu,

z dôvodov uvedených v predchádzajúcich odsekoch žalobca výšku škody (vo výške žalovanej sumy -
vo výške neuhradených faktúr) nepreukázal. Sám žalobca uvádza, že predpoklady zodpovednosti za
škodu sú rozdielne ako nárok na zaplatenie kúpnej ceny. Potom je logické, že musí byť preukázaný vznik
škody v určitej výške ako základný predpoklad nároku na náhradu škody.

44. Odvolací súd preto dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a rozhodnutie súdu prvej
inštancie ako vecne správne v celom rozsahu v zmysle § 387 ods. 1, ods. 2 CSP potvrdil.

45. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

46. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.47. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

48. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255
ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP, keďže žalovaní boli v odvolacom konaní úspešní, odvolací súd im spoločne
a nerozdielne priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov tohto
odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

49. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii.

Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v
rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh),
(§ 428 CSP).