Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. október 2025

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 28Csp/35/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124432198
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Detvaiová

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2025:6124432198.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Detvaiovou v sporovej veci žalobcu: Home

Credit Slovakia, a. s., so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, zast.: Advokátska
kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., so sídlom 1. mája 173/11, Trenčín, IČO: 47 234 679 proti
žalovanej: A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. XXX, o zaplatenie 4.937,35 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovanej sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa na základe skutočností uvedených v návrhu na vydanie platobného rozkazu doručeným
Okresnému súdu Banská Bystrica, ktorý bol postúpený tunajšiemu súdu domáhal vydania rozhodnutia,

ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4.937,35 Eur s prísl. a náhradu trov
konania.

2. Svoj návrh odôvodnil tým, že ako veriteľ uzatvoril so žalovaným ako dlžníkom – spotrebiteľom dňa
21.2.2024 Úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Úverové zmluvné
podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. (ďalej len „ÚZP“). Predmetom úverovej zmluvy
bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 5.000,- Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť v 84

pravidelných mesačných splátkach po 108,46 Eur. Žalovaný sa dostal do omeškania s plnením
zmluvných povinností, keď splátky úveru riadne a včas nesplácal. Žalobca výzvou na zaplatenie dlžnej
sumy zo dňa 17.7.2024 vyzval žalovaného na úhradu splátok, ktoré neboli riadne a včas zaplatené
a žalobca touto výzvou upozornil žalovaného na možnosť uplatnenia práva na predčasné splatenie
budúcich splátok úveru v lehote nie kratšej ako 15 dní. Žalovaný napriek výzve dlžné splátky neuhradil,
a teda žalobca pristúpil k vyhláseniu predčasnej splatnosti budúcich splátok úveru výzvou k splateniu
celého úveru zo dňa 25.9.2024 pre omeškanie s úhradou splátky splatnej dňa 15.6.2024. Žalobca

poskytol žalovanému lehotu 15 dní na splnenie povinností, žalovaný v lehote na plnenie dlžnú sumu
neuhradil, a preto si žalobca okrem dlžnej sumy uplatňuje v žalobe aj zákonné úroky z omeškania.
Sadzbaúrokuzomeškania,ktorúsižalobcauplatňujevovýške8,65%bolastanovenákudňu11.10.2024
navýšená o 5 percentuálnych bodov. Pred podaním žaloby vyzval žalobca listom zo 16.10.2024
žalovaného k zaplateniu aktuálne dlžnej sumy s upozornením, že ak v stanovenej lehote dlžnú sumu
neuhradí, bude vo veci podaná žaloba, a teda žalovaný bol vyzvaný na úhradu dlhu v posledných
troch mesiacoch pred podaním tohto návrhu. Žalovaný ku dňu podania žaloby celkovo uhradil sumu

221,96 Eur. Ako vyplýva z prehľadu splátok a úhrad, žalobca eviduje voči žalovanému dlh vo výške
5.278,17 Eur, ktorý pozostáva z: istiny vo výške 113,25 Eur – táto suma prestavuje spolu istinu 3. -
6. splátky, úrok vo výške 340,82 Eur – táto suma prestavuje spolu úrok 3. - 6. splátky, zosplatnená
istina vo výške 4.824,10 Eur – táto suma prestavuje len istinu splátok po zosplatnení za 7. - 84.splátky. Žalobca posudzoval s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský
úver v zmysle § 7 ods. 1 a nasl. zákona č. 129/2010 Z. z., čo preukazuje interným dokumentom o
posúdení bonity s uvedením výšky príjmu, rodinného stavu a podmienok bývania žalovaného, úverovou

správouzregistrovdlžníkovNRKIpreúčelyposudzovaniaschopnostižalovanéhosplácaťspotrebiteľský
úver. V rámci postupu v poskytovaní úveru napĺňa žalobca svoju zákonnú povinnosť preverovania
bonity žalovaného dôsledným zisťovaním jeho kreditného skóre, ktoré zaisťuje oddelenie úverových
rizík žalobcu. Týmto procesom je posudzovaná príjmová a výdavková stránka žalovaného a ďalej sa
skúmajú informácie o premenných hodnotách žalovaného ako je vek, vzdelanie, zdroj príjmov, rodinný

stav, počet detí, spôsob bývania a pod. Pre tento účel je využívaný štatistický model, ktorého výstupom
je pravdepodobnosť dodržania úverových záväzkov zo strany žalovaného. Tento model je postavený
na logickej regresii, kde sa jednotlivé dichotomické premenné opierajú o ďalšie. Pre každú produktovú
líniu potom žalobca využíva odlišný model pre zistenie kreditného skóre žalovaného. Rovnako tak
sú nastavené hodnoty minimálneho kreditného skóre, ktorého nedosiahnutím je posudzovaná žiadosť
zamietnutá. Uvedené posudzovanie bonity vykonáva automatizovaný systém s výsledkom, ktorý

predstavuje limit najvyššej mesačnej splátky. V rámci neho je overovaná schopnosť žalovaného splácať
ďalšie finančné záväzky a hradiť nevyhnutné životné výdavky. Je zohľadňované rodinné postavenie
žalovaného, najmä vyživovacia povinnosť, príjem partnera žalovaného, prípadne ďalšie skutočnosti.
Pokiaľ z takto uvedených informácií vznikne pochybnosť o pravosti tvrdení žalovaného, pristupuje
žalobca k žiadosti o predloženie potvrdenia o výške príjmu a výpisu z bankového účtu. Existenciu

prípadných ďalších pochybností ohľadom bonity žalovaného minimalizuje žalobca kontrolou žalovaného
v externých registroch. Využívané sú registre Sociálnej poisťovne pre overenie príjmu žalovaného a jeho
zamestnávateľa, poprípade overenie poberania dôchodku a úverové registre NRKI s ktorých pomocou
sa zhromažďujú informácie, ako je napr. existencia záväzkov, ich výška, historická platobná morálka
žalovaného. Hodnotu informácií z týchto registrov je pritom potrebné považovať za významnú s ohľadom

na skutočnosť, že poskytujú obraz o stave záväzkov u veľkého počtu veriteľov - dá sa povedať, že u
prevažnej väčšiny relevantných inštitucionálnych veriteľov pôsobiacich na trhu.

3. Na preukázanie svojho nároku žalobca predložil listinné dôkazy, a to zmluvu o spotrebiteľskom
úvere, bezúčelový úver a revolvingový úver zo dňa 21.2.2024, úverové podmienky, stručný prehľad práv

a povinností vyplývajúcich z úverových podmienok, posúdenie schopnosti klienta splácať spotrebiteľský
úver, úverovú správu, predžalobnú výzvu na zaplatenie dlhu zo dňa 16.10.2024 s podacím hárkom,
výzvu na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 17.7.2024 s podacím hárkom, výzvu k splateniu celého úveru
zo dňa 25.9.2024 s podacím hárkom, výpis čerpania splátok a úhrad.

4. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní dňa 11.12.2024 návrhu vyhovel vydaním
platobného rozkazu pod sp. zn. 9Up/2067/2024, ktorý sa žalovanému nepodarilo doručiť do vlastných
rúk.

5. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní, ak platobný rozkaz nebolo možné

žalovanému doručiť do vlastných rúk, súd o tom žalobcu upovedomí a vyzve ho, aby v lehote 15 dní
navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného sporového
poriadku.

6. Podľa § 10 ods. 3, prvá veta zákona č. 307/2016 Z.z., ak žalobca v lehote podľa odseku 1 podá návrh

na pokračovanie v konaní, platobný rozkaz sa zrušuje, súd postúpi vec do piatich pracovných dní súdu
príslušnému na jej prejednanie podľa Civilného sporového poriadku a žalobcu o tom upovedomí.

7. Žalobca na výzvu súdu vo vyjadrení zo dňa 19.6.2025 k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru
uviedol, že žalovaný sa dostal do omeškania s 3. splátkou splatnou dňa 15.6.2024, ktorá nebola

uhradená v celej dohodnutej výške. Žalovaný sa dostal do omeškania s plnením zmluvných povinností,
keď úver riadne a včas nesplácal. Napriek opakovaným upozorneniam dlžné splátky nedoplatil. Výzvou
na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 17.7.2024 žalobca vyzval žalovaného k úhrade dlžnej čiastky a
upozornil ho, že v prípade neuhradenia dlžnej sumy v stanovenej 15 dňovej lehote, žalobca uplatní právo
na predčasné splatenie celého úveru. Na základe omeškania žalovaného s úhradou splátok, pristúpil

žalobca k zosplatneniu celého úveru ku dňu 25.9.2024, pričom listom zo dňa 25.9.2024 oznámil túto
skutočnosť žalovanému a zároveň ho vyzval na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 5.326,17 Eur do 15 dní
odo dňa vystavenia tejto výzvy. Žalovaný v lehote na plnenie dlžnú sumu neuhradil. Z výpisu Slovenskej
pošty – sledovanie zásielok je zrejmé, že zásielka sa dostala do sféry dispozície žalovaného, ten juvšak v odbernej lehote neprevzal. Z uvedeného teda jasne vyplýva, že v čase zosplatnenia úveru (dňa
25.9.2024) bol žalovaný v omeškaní viac ako tri mesiace s úhradou splátky splatnej dňa 15.6.2024.
Žalobca nepochybne splnil zákonný predpoklad ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka.

Čo sa týka neprevzatia predmetnej výzvy žalovaným, žalobca uvádza, že sa jedná o jednostranný
hmotnoprávny úkon, ktorý ustanovuje Občiansky zákonník v § 45 ods. 1 ako prejav vôle, ktorý voči
neprítomnej osobe pôsobí od okamihu, keď jej dôjde. V danom prípade sa jedná o takzvanú teóriu
dôjdenia, teda pri hmotnoprávnych úkonoch sa nevyžaduje skutočné doručenie a prevzatie písomnosti
zachytávajúcej právny úkon. Účinnosť adresovaných jednostranných hmotnoprávnych úkonov v režime

Občianskeho zákonníka, resp. celkovo v oblasti súkromného práva predpokladá, že prejav vôle dôjde,
resp. je doručený adresátovi, t. j. že sa dostane do sféry jeho dispozície - už týmto okamihom
začína právny úkon pôsobiť voči druhej zmluvnej strane. Teória dôjdenia vychádza z toho, že z
hľadiska pôsobenia (perfektnosti) prejavu vôle nie je dôležitá skutočná vedomosť adresáta právneho
úkonu, pretože inak by adresát mohol účinkom prejavu vôle druhého účastníka zabrániť nepreberaním
písomností.Dôjdenímdosféryvplyvupríjemcusarozumienapríkladvhodenielistudoschránkypríjemcu

alebo dôjdenie mailu na mailovú adresu príjemcu, ak príjemca dal v zmluve najavo, že písomnosti
možno posielať aj elektronicky. Rozhodujúce je objektívne hľadisko, t. j. ak sa preukáže, že adresát mal
reálnumožnosťoboznámiťsasprejavomvôle,nastávajúprávneúčinkyjednostrannéhoprávnehoúkonu
obsahujúceho takýto prejav bez ohľadu na to, či sa s ním adresát skutočne oboznámil. Pre čas dôjdenia
prejavu vôle ďalej platí, že prejav vôle musí dôjsť adresátovi v čase, v ktorom sa podľa obvyklých

okolností mohol s obsahom prejavu vôle oboznámiť; záleží teda na tom, kedy adresát mal a mohol
predpokladať prijatie prejavu. Dôjdením prejavu vôle do dispozičnej sféry adresáta sa završuje proces
účinného doručenia právneho úkonu a od tohto momentu je právny úkon pre konajúci subjekt záväzný
a nemožno ho jednostranne odvolať. V zmluvnej právnej praxi sa zvyknú v súvislosti s doručovaním
právnych úkonov a iných listín v zmluvách používať dojednania upravujúce tzv. fikciu doručenia, podľa

ktorej sa zásielka považuje za doručenú bez ohľadu na to, či doručenie (v zmysle faktického prevzatia
zásielky) bolo reálne vykonané. Žalobca poukazuje na ustanovenie Hlavy 9 § 4 zmluvných podmienok, v
ktorých je dohodnutá fikcia doručenia, ktorá sa nepovažuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Žalobca
vo vyjadrení ďalej uvádza, že postupoval v súlade s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a splnil
obligatórnu a zároveň kumulatívnu podmienku platného vyhlásenia mimoriadnej splatnosti plnenia zo

spotrebiteľskej zmluvy. Žalobca dodržal ustanovenia § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka a
žalovaného korektne vyzval na úhradu dlžných splátok s upozornením na možnosť zosplatnenia úveru,
a to viac ako 15 dní pred uplatnením tohto práva a následne, v dôsledku nečinnosti žalobcu, tento
riadne zosplatnil. Zo znenia § 565 OZ v spojení s § 53 ods. 9 OZ (v znení účinnom ku dňu zasielania
výzvy) nevyplýva povinnosť identifikovať splátku, pre nezaplatenie ktorej je vyhlasovaná predčasná

splatnosť. Podmienkou zosplatnenia je len omeškanie so zaplatením splátky viac ako tri mesiace za
súčasného upozornenia spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako15 dní. Z obsahu právneho úkonu vyplýva,
že žalovaný bol upozornený na možnosť žiadať zaplatenie celej pohľadávky z úveru, a teda boli splnené
náležitosti výzvy podľa § 53 ods. 9 OZ. Žalovaný, v ktorého dispozícii bolo plnenie povinností z úverovej
zmluvy, tak mal objektívnu vedomosť o omeškaní s platením úverových splátok čo do počtu a ich výšky.

Porušenie povinnosti dlžníka z úverovej zmluvy nemôže byť vykladané na ťarchu veriteľa. Žalobca má
zato,žežiadnymzákonnýmustanovenímniejeupravenáformaanináležitostivýzvypredzosplatnením.
Z dikcie § 53 ods. 9 OZ vyplýva pre obsah tohto právneho úkonu povinná náležitosť, že spotrebiteľ
musí byť upozornený na uplatnenie práva veriteľa požadovať splatnosť celej pohľadávky. Žiadne ďalšie
povinnénáležitostitotoustanovenienevyžaduje.Vsúvislostisoskúmanímbonityspotrebiteľažalobcavo

vyjadrení podpísal postup preverovania bonity žalovaného, ktorého súčasťou je výpočet maximálneho
limitu splátky, výpočet MLS: MLS = Príjem klienta - Životné minimum – Životné minimum na 1 vyživované
dieťa + prídavky na 1 vyživované dieťa - Suma splátok HC úverov - Suma splátok úverov z NRKI
mimo HC - Vankúš - Stress buffer - Výška splátky schvaľovaného úveru MLS = 1.400,- Eur – 268,88
Eur – 122,77 Eur + 25,88 Eur – 149,10 Eur – 278,- Eur – 413,70 Eur – 73,20 Eur – 108,46 MLS =

11,77 Eur. Na základe uvedeného výpočtu a posúdenia schopnosti splácania bol žiadateľovi poskytnutý
úver s mesačnou splátkou, ktorá neprekračuje stanovený maximálny limit splátky a je v súlade s jeho
finančnými možnosťami. Vzhľadom na vyššie uvedené má žalobca za to, že jeho nárok je oprávnený.

8. Žalovaná vo svojom vyjadrení zo dňa 15.9.2025 uviedla, že v celom rozsahu neuznáva peňažný

nárok uvedený v žalobe a namieta neplatnosť právneho úkonu - uzatvorenie zmluvy so žalobcom
zo dňa 21.2.2024, ktorá je podkladom pre uplatňovanú pohľadávku žalobcu z dôvodu skutočností a
okolností sprevádzajúcich uzatvorenie predmetnej zmluvy. Išlo o zmluvu ktorá bola uzatvorená online
elektronicky,bezpriamehokontaktusinouosobouzprostrediažalobcuajejintervencie.Tátoskutočnosťprispela k tomu, že zdravotné ťažkosti, ktoré žalovanú v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy a v
čase tomu blízkom sprevádzali, neboli povšimnuté, predovšetkým na strane žalobcu, avšak to ho
ani v najmenšom nezbavuje zákonnej povinnosti dbať na dodržiavanie optimálnej miery opatrnosti za

účelompredchádzaniavznikuškôd(§415anasl.OZ),vtejtosúvislostiopatrnostispočívajúcejvriadnom
detailnom preverení stavu a všetkej relevantnej spôsobilosti potencionálneho obchodného partnera.
Právnaochrananemôžebyťposkytnutákonaniu(priuzatváranízmluvy),ktoréjevrozporesozákonnými
povinnosťami vyplývajúcimi z iného právneho predpisu (OZ). Pri uzatváraní predmetnej zmluvy jej
konanie bolo ovplyvnené jej zdravotnými komplikáciami so synergiou medzi chorobou s epileptickou

etiológiou a symptomatológiou a medzi zdravotnými ťažkosťami vplyvom hormonálnych výkyvov v
období menopauzy (dôkaz: vek žalovanej a jej fyziologický stav s charakteristickými symptómami
typickými v oblasti psychiky: podráždenosť, úzkosť, depresívne stavy,..), bolo uskutočnené za výrazne
zníženej schopnosti právne relevantného rozhodovania, za dočasne narušenej jej schopnosti vykonať
právny úkon slobodne a vážne, posúdiť význam a následky môjho konania a plnohodnotne ovládať
svoje konanie, ktorý stav plne zodpovedá povahe duševnej poruchy v zmysle ustanovenia § 38 ods.

2 OZ. Z týchto dôvodov je potrebné považovať ňou vykonaný úkon uzatvorenia predmetnej zmluvy za
neplatný.Napreukázanieuvedenéhožalovanápredložilalekárskesprávyodrôznychlekárov.Vzhľadom
na uvedené skutočnosti žalovaná navrhuje, aby súd vydaný platobný rozkaz v celom rozsahu zrušil,
po vykonaní dokazovania rozhodol, že právny úkon - uzatvorenie predmetnej zmluvy - je absolútne
neplatný, zamietol žalobu žalobcu v celom rozsahu ako nedôvodnú.

9. Súd vo veci nariadil pojednávanie na 30.10.2025. Žalobca a jeho právny zástupca sa na pojednávanie
nedostavili, svoju neúčasť ospravedlnili a súhlasili, aby súd konal a rozhodol v ich neprítomnosti.
Žalovaná sa na pojednávanie nedostavila, svoju neúčasť neospravedlnila, súd v súlade s § 180 CSP
vec prejednal na pojednávaní v neprítomnosti strán sporu.

10. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, vyjadrením žalobcu, vyjadrením
žalovanej a s listinnými dôkazmi uvedenými vyššie, ako i oboznámením sa s obsahom celého spisového
materiálu a zistil nasledovný skutkový stav: žalobca ako veriteľ a žalovaná ako dlžník uzavreli dňa
21.2.2024 zmluvu o spotrebiteľskom úvere, bezúčelový úver, predmetom ktorej bolo poskytnutie

bezúčelového úveru vo výške 5.000,- Eur, ktorý sa žalovaná zaviazala uhradiť formou 84 mesačných
splátok vo výške 108,46 Eur. Výška ročnej úrokovej sadzby bola stanovená vo výške 19,12 %, RPMN
20,9 %, celková čiastka splatná spotrebiteľom 9.110,64 Eur, dátum prvej splátky 15.4.2024, úhrada
nasledujúcich splátok vždy do 15. dňa v kalendárnom mesiaci. Žalovaný na úver uhradil celkovo sumu
221,96 Eur. Nakoľko žalovaná úver riadne a včas nesplácala, žalobca výzvou zo dňa 17.7.2024 vyzval

žalovanú na okamžité uhradenie dlžnej sumy 357,88 Eur, pozostávajúcej z nezaplateného úroku vo
výške 235,59 Eur, zmluvných pokút vo výške 36,- Eur a istiny vo výške 86,29 Eur v lehote 15 dní
od doručenia výzvy s upozornením, že v prípade neuhradenia dlžnej sumy bude požadovať okamžité
jednorazovévrátenieceléhoúveru.Žalobcavýzvouzodňa25.9.2024vyzvalžalovanúksplateniucelého
úveru vo výške 5.326,17 Eur v lehote 15 dní od spísania výzvy. Predžalobnou výzvou zo dňa 16.10.2024

následne právny zástupca žalobcu vyzval žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 5.335,01 Eur
do 7 dní odo dňa odoslania výzvy.

11. Podľa § 1 ods. 2, prvá veta zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinnom v čase uzatvorenia

zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov
na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

12. Podľa § 2 písm. a), b) a d) zákona č. 129/2010 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie a)

spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b)
veriteľomfyzickáosobaaleboprávnickáosoba,ktoráponúkaaleboposkytujespotrebiteľskýúvervrámci
svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje
poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

13. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.14. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní

na uplatnenie tohto práva.

15. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

16. Podľa § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka, je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej
poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou.

17. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

18. Posudzovaný právny vzťah medzi stranami sporu je od svojho vzniku zmluvným vzťahom medzi
spotrebiteľom a dodávateľom a zmluva, keď na jednej strane vystupuje fyzická osoba spotrebiteľ, ktorá
pri uzatváraní a plnení zmluvy nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania a na
strane druhej právnická osoba dodávateľ, ktorá pri uzatváraní zmluvy koná v rámci predmetu svojej

podnikateľskej činnosti. Zároveň sa jedná o zmluvou o spotrebiteľskom úvere, keďže jej predmetom je
poskytnutie úveru, ktorý sa žalovaný zaviazal žalobcovi ako veriteľovi v dohodnutých splátkach vrátiť,
teda ide o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo
forme úveru.

19. Žalovaná namietala platnosť úverovej zmluvy s poukazom na jej zdravotný stav. Zo žalovanou
predložených lekárskych správ mal súd za preukázané, že žalovanej bola diagnostikovaná epilepsia.
Samotná skutočnosť, že uvedené ochorenie môže mať za následok zhoršenie psychického stavu
neznamená, že tomu tak bolo i v prípade žalovanej a duševná porucha žalovanej z ňou predložených
lekárskych správ nevyplýva. Žalovaná nepreukázala, že v čase uzatvorenia zmluvy konala v duševnej

poruche, ktorá ju robila na tento právny úkon neschopnou, pričom na preukázanie tejto skutočnosti iné
dôkazy ako predložené lekárske správy nenavrhla. Síce uviedla, že jej stav môžu potvrdiť svedkovia,
konkrétny dôkazný návrh však neučinila.

20. Predmetom konania je nárok žalobcu o zaplatenie sumy 4.937,35 Eur s príslušenstvom. Žalobca
odvodzuje svoje právo od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorú žalobca uzatvoril so žalovanou dňa
21.2.2024, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 5.000,-
Eur. Žalobca úver zosplatnil pre neplatenie splátok úveru žalovanou, čo oznámil žalovanej listom zo dňa
25.9.2024.

21. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, podmienkou pre platné zosplatnenie spotrebiteľského
úveru je nielen uplynutie troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, ale aj predchádzajúce
upozorneniespotrebiteľanauplatnenietohtoprávavlehoteniekratšejako15dní.Ustanovenie§53ods.
9 Občianskeho zákonníka o. i. sleduje, aby dodávateľ pri neplnení povinností spotrebiteľom dosiahol

splatnosť celej pohľadávky a súčasne i zamedziť tejto možnosti v prípade, ak neplnenie povinností zo
strany spotrebiteľa bude iba krátkodobé, nepresahujúce dobu troch mesiacov odo dňa omeškania so
zaplatením splátky. Podmienkou účinnosti výzvy na zaplatenie celej pohľadávky je, že veriteľ v zákonom
stanovenej lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako 15 dní, upozornil spotrebiteľa na uplatnenie tohto práva.
Právo žiadať o zaplatenie celej pohľadávky môže uplatniť až po uplynutí troch mesiacov od omeškania

so zaplatením omeškanej splátky.

22. Na základe vykonaného dokazovania súd konštatuje, že právny úkon zosplatnenia je neplatný podľa
§ 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a § 565 Občianskeho
zákonníka. Účinnosť uplatnenia práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka je s poukazom na § 53

ods. 9 Občianskeho zákonníka podmienená tým, že veriteľ pred uplatnením práva požadovať splnenie
celého dlhu upozornil dlžníka v lehote nie kratšej ako 15 dní na to, že toto právo využije; bez takéhoto
včasného upozornenia je uplatnenie uvedeného práva neúčinné. Podľa druhej vety § 565 Občianskeho
zákonníka veriteľ môže žiadosť o jednorazové vrátenie nesplatenej dlžnej sumy využiť najneskôrdo splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky, a to až po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
zaplatením zmeškanej splátky (§ 53 ods. 9 OZ). Ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za
predčasne splatný v súlade s ustanovením § 565 a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, pre platný

úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby už v tejto výzve (upozornení spotrebiteľa
v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva) presne špecifikoval konkrétnu splátku,
pre ktorú môže jednorazovo a predčasne zosplatniť celý dlh. Ak veriteľ oznámi iba dlžnú sumu s
upozornením na možnosť zosplatnenia celého úveru, môže byť spotrebiteľ pomýlený a poškodený v
dôsledku informačnej asymetrie. Podľa výzvy na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 17.7.2024 žalobca

vyzval žalovanú na zaplatenie sumy 357,88 Eur pod následkom zosplatnenia celého úveru, pričom
neuviedol, pre nezaplatenie ktorej splátky môže byť vyhlásená predčasná splatnosť úveru. Výška
mesačnej splátky podľa zmluvy predstavovala 108,46 Eur. Žalovaná tak nemohla vedieť, zaplatením
ktorej splátky by zabránil predčasnému zosplatneniu úveru, žalobca je totiž oprávnený vyhlásiť splatnosť
celého úveru s poukazom na § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v spojení s § 565 Občianskeho
zákonníka len pre tú jednu splátku, s ktorou je dlžník v omeškaní 3 mesiace za predpokladu, ak nezaplatí

v dodatočnej 15 dňovej lehote a len vtedy, ak si žalobca svoje právo v nadväznosti na konkrétnu splátku
uplatní do splatnosti najbližšej splátky (po uplynutí uvedenej trojmesačnej a 15-dňovej lehoty). Žalovaná
tak mohla zabrániť vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru zaplatením omeškanej splátky vo výške
108,46 Eur, nie zaplatením 357,88 Eur, ako to uviedol žalobca v upozornení na vyhlásenie predčasnej
splatnosti. Uvedenie konkrétnej splátky absentuje nielen vo výzve na zaplatenie zo dňa 17.7.2024, ale

tiež vo výzve na predčasné splatenie úveru zo dňa 25.9.2024, ktorá skutočnosť spôsobuje neplatnosť
právneho úkonu zosplatnenia, pričom ide o absolútnu neplatnosť právneho úkonu, na ktorú skutočnosť
súd prihliada ex offo – z úradnej povinnosti. Pre platné zosplatnenie je zo strany veriteľa nevyhnutné,
aby v zosplatnení presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú predčasne zosplatnil celý dlh.
Identifikácia splátky je potrebná predovšetkým pre potrebu vedomosti dlžníka o tom, zaplatením akej

sumy môže zabrániť zosplatneniu úveru. Obdobný záver Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil vo
viacerýchsvojichrozhodnutiach:5Cdo/197/2024z26.6.2024,6Cdo/15/2023z25.9.2024a5Cdo/2/2023
z 25.1.2024 a 5Cdo/188/2023 z 31.7.2024).

23. Nakoľko sa žalobca domáhal zaplatenia žalovanej sumy na základe tvrdeného zosplatnenia úveru,

pričom zosplatnenie úveru súd posúdil ako neplatný právny úkon, súd žalobu zamietol.

24. Súd zároveň uvádza, že žalobca v danom prípade nepreukázal splnenie svojej povinnosti podľa § 7
zákona č. 129/2010 Z.z., t. j. posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť žalovaného splácať úver.

25. Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z., ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa
§ 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru.
V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez
poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti
splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa

alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj
porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42.

26. V rozsudku sp. zn. 23CoCsp/26/2020 zo dňa 30.11.2020 Krajský súd v Trnave uviedol, že zákon č.

129/2010 Z.z. vyžaduje skúmanie bonity klienta s odbornou starostlivosťou, t.j. vyžaduje vyšší stupeň
obozretnostiaodbornosti.Zákonnúpodmienkuuvedenúv§7ods.1zákonač.129/2010Z.z„sodbornou
starostlivosťou posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver“ je potrebné vykladať tak,
že nepostačuje zo strany spotrebiteľa poskytnúť veriteľovi informáciu len o výške svojich príjmov a
výdavkov, ale od veriteľa sa vyžaduje, aby poskytnuté informácie analyzoval a vyhodnocoval. Dôraz pri

posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a
na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka,
aká bude potrebná pre splácanie úveru. Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver
sa vychádza z existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde pritom o získanie
stopercentnej istoty, že úver bude v budúcnosti splatený, pretože nie je napr. možné s istotou vylúčiť,

že spotrebiteľ dostane výpoveď z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie a pod. Cieľom zákonodarcu
bolo efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať.
Z textu zákona č. 129/2010 Z.z. vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu
uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám, a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavanírelevantných informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza ako
z informácií dodaných spotrebiteľom a samozrejme ním aj preukázaných, tak z informácií, ktoré získava
z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť

ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa
považujúibatakéinformácieopríjmochavýdavkoch,zktorýchjeveriteľschopnýzískaťobjektívnyobraz
o žiadateľovej finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné
a pravdivé údaje. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu,
keď v závislosti na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom a domácom rozpočte

dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku
v predpokladanej výške. Preto veriteľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný a domáci
rozpočet, a to ako stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o
úver. Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje.

27. V zmysle § 7 ods. 16 a ods. 17 zákona č. 129/2010 Z.z. je žalobca povinný preukázať, že pri

poskytnutí spotrebiteľského úveru postupoval s odbornou starostlivosťou, najmä že zodpovedajúcim
spôsobom skúmal schopnosť žalovaného splácať úver. Posudzovanie bonity je proces zhromaždenia
a kvalifikovaného vyhodnotenia relevantných údajov o aktuálnej finančnej situácii konkrétneho klienta,
ktorý je veriteľ povinný vykonať s odbornou starostlivosťou a obozretne a ktorého vykonanie s
odbornou starostlivosťou je veriteľ povinný hodnoverne preukázať. Žalobca nepreukázal, že s odbornou

starostlivosťou skúmal schopnosť žalovanej splácať úver v zmysle § 7 zákona č. 129/2010 Z.z. pred
uzatvorením úverovej zmluvy. Žalobca uviedol, že v rámci preverovania bonity žalovanej dôsledne
zisťujejehokreditnéhoskóreatýmtoprocesomjeposudzovanápríjmováavýdavkovástránkažalovanej,
skúmajú informácie o premenných hodnotách žalovanej ako je vek, vzdelanie, zdroj príjmov, rodinný
stav, počet detí, spôsob bývania a pod. Pre tento účel využíva štatistický model, ktorého výstupom je

pravdepodobnosť dodržania úverových záväzkov zo strany žalovanej.

28. Žalobca síce rozsiahle popísal proces preverovania bonity žalovanej pred uzatvorením úverovej
zmluvy a uviedol aj vzorec výpočtu maximálneho limitu splátky, čím mal preukázané, že splátka vo
výške 108,46 Eur je v súlade s finančnými možnosťami žalovanej. Súd však žalobcom popísaný postup

overovania bonity žalovanej nepovažuje za súladný s § 7 zákona č. 129/2010 Z.z., a to z dôvodu,
že napriek tomu, že žalobca disponoval informáciou od žalovanej, že býva vo vlastnom dome/byte a
má jedno dieťa, nezisťoval aké sú jej reálne výdavky spojené s bývaním, uspokojením základných
životných potrieb, aké sú jej reálne výdavky na dieťa. Zo žalobcom predloženého výpočtu ako aj zo
žalobcom predloženého potvrdenia o preverovaní bonity klienta vyplýva, že vo vzťahu k základným

životným potrebám zohľadnil výdavky len v podobe životného minima na žiadateľa, životného minima
na jedno vyživované dieťa, k príjmu žalovaného pripočítal prídavok na dieťa, zohľadnil výšky splátok
úverov, „vankúše“ a „rezervy“. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca nezisťoval reálne výdavky žalovanej
súvisiace s bývaním, napriek tomu, že informáciu o tom, že žalovaná býva vo vlastnom dome/
byte, rovnako nezisťoval reálne výdavky žalovanej súvisiace s uspokojovaním jej základných životných

potrieb a potrieb jej rodiny, ale len do vzorca doplnil sumy životného minima, žalobca v danom prípade
nepreukázal, na základe čoho mal zato, že žalovaný bude schopný splácať úver a tak nepreukázal
splnenie svojej povinnosti podľa § 7 zákona č. 129/2010 Z. z.

29. V § 7 ods. 27 posledná veta zákona č. 129/2010 Z.z. sa síce uvádza, že náklady na zabezpečenie

základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, je
nevyhnutné posudzovať s ohľadom na životné minimum ustanovené osobitným predpisom a na príjem
spotrebiteľa, avšak toto nemožno vykladať tak, že veriteľ vôbec nemusí od žiadateľa o úver zisťovať
výšku jeho skutočných životných nákladov, ale postačí vo výpočtoch zohľadniť len výšku životného
minima. Citované zákonné ustanovenie je potrebné interpretovať tak, že veriteľ nesmie bez ďalšieho

vziaťdoúvahylenžiadateľomuvedenénáklady,aktietožiadateľuviedolvnižšejvýške,nežjestanovené
životné minimum (keďže je vysoký predpoklad nesprávnosti takého údaju). Ak účelom posúdenia bonity
je zistiť, či žiadateľ o úver bude skutočne schopný splácať poskytnutý úver, potom je vylúčené, aby
veriteľ posudzoval bonitu bez akejkoľvek informácie od žiadateľa o úver o jeho reálnych nákladoch na
základné životné potreby. Tento záver potvrdzuje aj znenie Opatrenia NBS č. 10/2017 Z. z., ktorým sa

ustanovujú podrobnosti o posúdení schopnosti spotrebiteľa splácať úver, ktoré v § 2 ods. 5 uvádza,
že výška nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb sa určuje najmenej vo výške sumy
životného minima. Posudzovanie bonity bez elementárnych vstupných údajov o skutočných nákladoch
žiadateľa o úver nemožno hodnotiť ako postup s odbornou starostlivosťou. Je tomu tak aj preto, ženákladypriemernéhospotrebiteľanazabezpečeniejehozákladnýchživotnýchpotriebsúvýraznevyššie,
než je životné minimum, čo je všeobecne známa skutočnosť.

30. Ak súd v rozsudku neuviedol niektoré tvrdenia strán alebo sa tvrdeniami strán v rozsudku výslovne
nezaoberal, potom je to z dôvodu, že tieto tvrdenia nepovažoval za právne relevantné a podstatné
z hľadiska rozhodnutia v prejednávanej veci. Podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako
aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale
len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny

základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu.
Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku, ktorú
strany sporu nastolili. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty
strán sporu. Preto súd postupujúc podľa tejto zásady, v odôvodnení hodnotil to, čo malo pre rozhodnutie
veci podstatný význam.

31. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spoj. s § 262 ods. 1 CSP, t.
j. podľa úspešnosti v spore. Keďže žalovaná bola v spore plne úspešná vznikol jej voči žalobcovi podľa
§ 255 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov konania. Nakoľko však žalovanej preukázateľne žiadne trovy
konania nevznikli, súd rozhodol o tom, že žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, a to
v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Galanta.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Vodvolanísapoprivšeobecnýchnáležitostiachpodania(označeniesúdu,ktorémujeurčené,ktohorobí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.