Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 4. november 2025

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 21Ek/734/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120290958
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Belko
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6120290958.4

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom
Hodžova11,01011Žilina,IČO:31575951,protipovinnému:A.B.,nar:XX.XX.XXXX,bytomC.,XXXXX
C., adresa na doručovanie: D. E. XX, XXX XX C., o vymoženie 7 611,77 EUR s príslušenstvom, vedenej
u súdneho exekútora: JUDr. Jaroslav Kabáč, so sídlom exekútorského úradu Hviezdoslavovo námestie
204/4, 029 01 Námestovo, IČO: 35 659 378, pod sp. zn. 76EX 225/20, o druhom návrhu povinného na

zastavenie exekúcie takto

r o z h o d o l :

I. Súd druhý návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a
m i e t a.

II. Súd povinnému nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s druhým návrhom na
zastavenie exekúcie n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený podal dňa 28.04.2020 návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie sumy
7 611,77 EUR s príslušenstvom a to na základe exekučného titulu – rozsudku Okresného súdu Martin
sp. zn. 10Csp/207/2018-126 zo dňa 20.06.2019 (právoplatný 16.03.2020, vykonateľný 17.04.2020) v
spojení s rozsudkom Krajského súdu Žilina sp. zn.. 7Co/255/2019-184 zo dňa 15.01.2020 (ďalej len
„exekučný titul“).

2. Súd po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie a predložených príloh poveril vykonaním exekúcie
dňa 26.05.2020 súdneho exekútora: JUDr. Jaroslav Kabáč, so sídlom exekútorského úradu 029 01
Námestovo, Hviezdoslavovo námestie 204/4, IČO: 35 659 378, ktorý exekúciu vedie pod sp. zn. 76EX
225/20. Súd uznesením zo dňa 07.10.2020 návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol. Voči
predmetnému uzneseniu podal povinný sťažnosť, o ktorej súd uznesením zo dňa 18.02.2021 rozhodol

tak, že sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 21Ek/734/2020 zo
dňa 7. októbra 2020 zamietol.

3. Dňa 04.08.2025 bol súdu doručený v poradí druhý návrh povinného na zastavenie exekúcie.
Povinný navrhol zastaviť exekúciu v celom rozsahu podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku
z dôvodu uplynutia rozhodnej doby 5 rokov od začatia a povinný v exekúcií neuhradil sumu, ktorá by

postačovala čo by len na úhradu trov súdneho exekútora, pričom má viacero exekúcií a predmetnej
exekúcii zbytočne narastajú úroky aj trovy exekúcie. Exekúcia začala dňa 26.05.2020, rozhodná
doba uplynula dňa 26.05.2025. Povinný poukazuje na skutočnosť, že exekučný súd je vždy povinný
skúmať, či rozhodnutie uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie je skutočne exekučným titulom
v zmysle Exekučného poriadku, najmä či bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie.
Exekučný súd je taktiež podľa názoru povinného povinný skúmať túto podmienku ex officio, a to už

pri vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, prípadne neskôr počas celého exekučného konania a
v prípade zistenia nedostatku materiálnej vykonateľnosti je povinný exekúciu aj bez návrhu zastaviť.Povinný poukázal na zastavenie exekúcie v spise 281EX 360/2018, v ktorom súdny exekútor zastavil
exekúciu vedenej na majetok právnickej osoby pre nemajetnosť po uplynutí rozhodnej doby podľa
§ 61n ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku. Povinný s odkazom na rozsudok Najvyššieho súdu

SR sp. zn. 4Cdo/147/2021 zo dňa 29.06.2022, uviedol, že súdy sú povinné v spotrebiteľských
sporoch chrániť slabšiu stranu (spotrebiteľa), a to aj z úradnej povinnosti prihliadajú na existenciu
neprijateľných zmluvných podmienok ako aj premlčanie pohľadávky, pričom osobitná úprava následkov
premlčania práva zo spotrebiteľských zmlúv a prihliadanie naň je obsiahnutá v § 54a Občianskeho
zákonníka, a to tak že premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať. Z tejto úpravy

následkov premlčania práva vyplýva, že súd v občianskoprávnych vzťahoch prihliada na námietku
premlčania vznesenú dlžníkom počas súdneho konania a v takomto konaní potom súd nemôže
premlčané právo priznať, zatiaľ čo vo vzťahoch založených spotrebiteľskou zmluvou premlčané právo
nemožno vôbec vymáhať, a súd prihliada na takúto nevymáhateľnosť aj bez námietky dlžníka. Povinný
navrhol zastaviť exekúciu aj z dôvodu neprípustnosti vedenej exekúcie, ktorá má byť vedená na
základe nespôsobilého exekučného titulu, ktorý nenadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť pre jeho

nedoručeniu povinnému do vlastných rúk, na adresu povinného, na ktorej sa zdržuje. Povinný mal za
to, že súd konal v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky a úniovým právom, keď vydal poverenie
na vykonanie exekúcie pre neexistenciu právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, ktorý
predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, a na ktorý sa musí vždy prihliadnuť v
každom štádiu exekučného konania. Pokiaľ povinný v námietkach proti exekúcií namieta nedostatok

riadneho doručenia exekučného titulu, t. j. formálnu nevykonateľnosť, je exekučný súd povinný vykonať
šetrenie na túto okolnosť. Rozhodnutie znejúce na peňažné plnenie, na podklade ktorého sa navrhuje
vykonanie exekúcie musí byť formálne vykonateľné už v dobe iniciovania exekučného konania, a súdna
exekúcia môže byť začatá len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej,
a ak by exekučný titul nespĺňal tieto požiadavky, a exekúcia by bola nesprávne nariadená, musí byť v

každom štádiu zastavená i bez návrhu. V danej súvislosti povinný odkázal aj na rozhodnutia Ústavného
súdu SR č. k. IV. ÚS 78/2011 zo dňa 17.03.2011, č.k. III. ÚS 86/2010 zo dňa 18.02.2010, č. k. 545/2010
zo dňa 09.12.2010, č.k. III. ÚS 125/2011 zo dňa 29.03.2011, a ďalšie. Súd je v povinný v priebehu
celého exekučného konania skúmať splnenie všetkých predpokladov na vedenie exekučného konania.
Povinný poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR Plz. ÚS 1/2022 o povinnosti súdu v exekučnom

konaní preskúmať exekučný titul, ktorým je platobný rozkaz vydaný vyšším súdnym úradníkom, na
podklade spotrebiteľskej zmluvy s poukazom na ochranu spotrebiteľa. V danej súvislosti poukázal aj
na uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 33Ek/1317/2020 zo dňa 08.11.2022 ohľadom
otázky v zmysle § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku pri posudzovaní exekučných tituloch
(platobných rozkazoch vydaných vyšším súdnym úradníkom) vydaných v spotrebiteľskej veci. Povinný

taktiež poukázal aj na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 41CoCsp/22/2022 zo
dňa 22.02.2023 ohľadom posudzovania otázky nadobudnutia účinkov doručenia písomnosti adresátovi
dôjdením do dispozičnej sféry adresáta postačujúc aj vhodením oznámenia do poštovej schránky o
uložení tejto zásielky. Povinný taktiež poukázal aj na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici
sp. zn. 17CoCsp/5/2022 zo dňa 30.03.2022 ohľadom posudzovania otázky fikcie doručenia písomnosti.

Povinný zdôraznil, že neplatný právny úkon nemôže vyvolať platné účinky, a súd z úradnej povinnosti
preskúmava vyššie uvedené skutočnosti, ako aj prihliada na príslušnú judikatúru Súdneho dvora
Európskej únie a súdov Slovenskej republiky. Povinný mal za to, že platobný rozkaz vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci, ak súd nevykonal dôkazy pre spravodlivé rozhodnutie vo veci,
nezistil existenciu či tu právo je alebo nie je, neurčil či je zmluva platná alebo nie, nezistil, že či ide

o spotrebiteľskú zmluvu, nezistil, že či zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, neurčil, či
pri uzatváraní zmluvy boli použité nekalé obchodné praktiky, nepreskúmal ex offo zmluvu v súlade
so smernicou Rady 93/13/ EHS, a to aj s poukazom na § 52 - 54 Občianskeho zákonníka. Povinný
uviedol, že mu ako účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom pre
porušenie ústavných práv priznaných povinnému čl. 46, čl. 47, čl. 48 Ústavou Slovenskej republiky

konať pred súdom, ako aj v dôsledku neprávneho právneho posúdenia súdom prvého stupňa nesprávne
vec právne posúdil, keď na prejednanie veci neaplikoval ustanovenia o ochrane spotrebiteľa a nezistil,
že či ide o spotrebiteľskú zmluvu obsahujúcu neprijateľné zmluvné podmienky, a vydal platobný
rozkaz v rozpore s § 172 ods. 9 Občianskeho súdneho poriadku. Povinný mal za to, že súd prvého
stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď navrhovateľ

použil nekalé obchodné praktiky, neinformoval spotrebiteľa o dôsledkoch vyplývajúcich z jednotlivých
ustanovení zmluvy, použil predtlačenú formulárovú štandardizovanú zmluvu, v čoho dôsledku je súd
povinný vysporiadať sa stým, že vydal platobný rozkaz v rozpore so zákonom právom EÚ, čo zapríčinil
navrhovateľ, keď žiadal vymáhať plnenie bez právneho dôvodu. Povinný mal za to, že súd nepreskúmalex offo neprijateľné zmluvné podmienky spotrebiteľskej zmluvy, ktorá bola podkladom pre vydanie
platobného rozkazu, a takéto konanie možno považovať za nezákonné a v rozpore s dobrými mravmi.
Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi

znemožní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré mu Civilný sporový poriadok priznáva za účelom
ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Každé konanie súdu, ktoré je v rozpore so zákonom,
je porušením ústavou zaručeného právna na súdnu ochranu, a preto k odňatiu práv na ústnu ochranu
v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR preto dochádza aj vtedy, ak sa niekto domáha svojho práva na súde,
ale súdna ochrana tomuto právu nie je priznaná, alebo nemôže byť priznaná v dôsledku konania súdu,

ktoré je v rozpore so zákonom (III. ÚS 7/08). Povinný poukázal na čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských
práv - právo na spravodlivé súdneho konanie. Na základe uvedených dôvodov povinný navrhol zastavil
exekúciu v celom rozsahu, a aby uložil oprávnenému povinnosť nahradiť trovy exekúcie.

4. Oprávnený zaujal k druhému návrhu povinného na zastavenie exekúcie nasledovné stanovisko.
Oprávnený s návrhom na zastavenie exekúcie nesúhlasí. Oprávnený poukazuje na skutočnosť, že

ide o v poradí ďalší/tretí návrh na zastavenie exekúcie (prvý návrh na zastavenie exekúcie bol
doručený súdnemu exekútorovi dňa 17.6.2020, na druhý návrh na zastavenie exekúcie zo dňa
28.5.2025 súd neprihliadal, pretože nebol doručený v podobe, ako to vyžaduje zákon), a preto môže
povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty 15 dní od doručenia upovedomenia
o začatí exekúcie resp. po podaní prvého návrhu na zastavenie exekúcie. Skutočnosti (údajné

nedoručenie exekučného titulu povinnému, neexistencia právoplatného a vykonateľného exekučného
titulu, neprijateľnosť zmluvných podmienok, formulárová zmluva a iné), na ktoré poukazuje povinný
vo svojom ďalšom návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 28.7.2025 nenastali po uplynutí lehoty
podľa §61k ods. 2 EP a ani po podaní prvého návrhu na zastavenie exekúcie. Všetky skutočnosti
mohol povinný namietať už v prvom návrhu na zastavenie exekúcie. Preto by súd nemal na uvedené

prihliadať. Ohľadom existencie právoplatného a vykonateľného exekučného titulu a doručovania
exekučného titulu oprávnený cituje z bodu 23. odôvodnenia Uznesenia sp.zn. 21Ek/734/2020 zo
dňa 7.10.2020, právopl. dňa 4.3.2021: „Exekučný súd po poskytnutí súčinnosti pôvodcu exekučného
titulu (Okresného súdu Martin) mal na základe predloženej doručenky preukázané, že predmetné
rozhodnutie bolo povinnému listinne doručené dňa 26.08.2019. Doručenie rozsudku Okresného súdu

Martin súd považuje za potvrdené aj na základe skutočnosti, že o tomto rozsudku rozhodoval na základe
odvolania žalovaného (povinného) Odvolací súd, v tomto prípade Krajský súd Žilina Rozsudkom sp.
zn. 7Co/255/2019-184 zo dňa 15.01.2020. Na základe žiadosti o súčinnosť bola ďalej exekučnému
súdu doručená Krajským súdom Žilina doručenka k rozsudku odvolacieho súdu, z ktorej vyplýva, že si
povinný zásielku neprevzal v odbernej lehote. Z doručenky vyplýva dátum prvého pokusu o doručenia:

21.02.2020, dátum opakovaného pokusu o doručenie: 24.02.2020 a následne dátum doručenia/zistenia
dôvodu nedoručenia: 13.3.2020. Doručovanie písomnosti je upravené v ustanovení § 105 a nasl.
zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP”). V zmysle § 106 ods. 1 písm. a)
CSP: „ak nejde o doručovanie do elektronickej schránky podľa osobitného predpisu, o doručovanie v
osobitných prípadoch podľa § 107 ods. 2 a adresát neuviedol inú adresu na doručovanie, doručuje

súd písomnosti fyzickej osobe na adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky alebo
adresu miesta pobytu cudzinca na území Slovenskej republiky podľa druhu pobytu cudzinca”. Keďže
rozhodnutie Krajského súdu Žilina je rozsudok, bol doručovaný v zmysle § 223 ods. 1 CSP do vlastných
rúk. Nakoľko k prevzatiu zásielky povinným nedošlo, bola uplatnená fikcia doručenia podľa § 111
ods. 3 CSP, ktorá nastáva v prípade, ak písomnosť nemožno doručiť na adresu podľa § 106 CSP,

písomnosť sa potom považuje za doručenú dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu a to aj vtedy,
ak sa adresát o tom nedozvedel. Uvedeným ustanovením je uplatnená zásada, že každý adresát je
zodpovedný za evidovanú adresu v príslušnom registri, ako aj za ochranu vlastných záujmov a má
preto povinnosť si zabezpečiť prijímanie písomností na evidovanej adrese bez ohľadu na to, na akej
adrese sa skutočne zdržuje. Na základe skutočností zistených vykonaným dokazovaním a citovaných

ustanovení CSP dospel súd k záveru, že exekučný titul bol doručený náležitým spôsobom, v dôsledku
čoho sa predmetné rozhodnutie stalo spôsobilým exekučným titulom.“ Zmluva bola podrobená súdnej
kontrole Okresným súdom Martin v konaní sp.zn. 10Csp/207/2018 a nebola konštatovaná neprijateľnosť
zmluvných podmienok. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie odkazuje na množstvo
súdnych rozhodnutí, ktoré sú bezpredmetné vo vzťahu ku konaniu sp.zn. 76EX 225/20, vzhľadom na

fakt, že exekučným titulom je Rozsudok sp.zn. 10Csp/207/2018 zo dňa 20.6.2019, ktorý je právoplatný
a vykonateľný. Doručenie súdneho rozhodnutia - exekučného titulu, mal konajúci súd preukázané, inak
by neosvedčil jeho právoplatnosť a vykonateľnosť. Ide o exekučný titul, ktorý nebol vydaný vyšším
súdnym úradníkom. Povinný navrhol zastavenie exekúcie podľa ust. §61n ods. 1 písm. d) EP podľaktorého pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby sa do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od
posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté
exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora. Zo Správy o priebehu exekúcie zo dňa

2.7.2025, ktorú súdny exekútor doručil oprávnenému a ktorú oprávnený prikladá v prílohe, je zrejmé,
že súdnemu exekútorovi sa podarilo zistiť hnuteľný (automobil) a nehnuteľný (nehnuteľnosti na LV č.
XXX, XXX, XXX, XXX k.ú. F.) majetok vo vlastníctve povinného a súdny exekútor pre oprávneného
vymohol doposiaľ sumu 91,20 Eur. Oprávnený tiež poznamenáva, že na nehnuteľnostiach vo vlastníctve
povinného je zriadené exekučné záložné právo. Skutočnosti uvádzané povinným oprávnený pokladá za

irelevantné pre posudzovanie predmetnej exekúcie. Povinný sa neopiera o tvrdenia, ktoré by zakladali
jeden z dôvodov zastavenia exekúcie. Zo strany povinného neboli doložené žiadne vecné dôkazy,
ktoré by popierali existenciu záväzku povinného voči oprávnenému. Pre exekučné konanie boli splnené
všetky náležitosti stanovené Exekučným poriadkom, a tým aj podmienka vymáhateľnosti exekučného
titulu, nakoľko sa jedná o vykonateľné rozhodnutie, a to po materiálnej aj formálnej stránke. Zákonné
predpoklady na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie ostali nezmenené, nakoľko predmetný

exekučný titul nebol zrušený. Zo strany povinného nebola preukázaná existencia dôvodu na zastavenie
exekúcie podľa §61n ods. 1 písm. d) EP a ani iného dôvodu podľa §61k ods. 1 EP. Oprávnený
uvádza, že návrh povinného na zastavenie exekúcie nie je dôvodný, nakoľko povinný neuviedol žiadny
konkrétny právny dôvod, ktorý by bol spôsobilý vyvolať zastavenie exekučného konania. Na základe
vyššie uvedeného je zrejmé, že neexistuje dôvod na zastavenie exekúcie. Oprávnený navrhuje, aby súd

návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol.

5. Súdny exekútor uviedol k druhému návrhu povinného na zastavenie exekúcie nasledovné.
Upovedomenie o začatí exekúcie bolo vydané dňa 26.05.2020 a povinnému bolo doručené dňa
11.06.2020. Pre vymoženie pohľadávky vám oznamujem, že nespĺňa podmienky na zastavenie

exekúcie, pri exekúcii vedenej na majetok povinného podľa § 61n ods. 1 písm d) Exekučného
poriadku. Povinný je majiteľom nehnuteľností, na ktoré sme dostali súhlas od oprávneného s predajom
nehnuteľností. Posledná platba od povinného je zo dňa 02.10.2023.

6. Podľa § 61k ods.1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný
poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak
a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku,
b) exekučný titul bol zrušený,
c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu

neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods.2),
d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu
e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo
niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj
bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak

od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.

7. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodom podľa odseku 1 podať do 15
dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie
exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku

dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

8. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie
môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí
ďalšíchnávrhochnazastavenieexekúciemôžepovinnýnamietaťlenskutočnosti,ktorénastalipopodaní

predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia,
ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.

9. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora.
Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa

k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor
vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich
pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie
exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.10. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod na zastavenie exekúcie, súd
exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak

súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod
na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči
oprávnenému.

11 Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak

priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

12. Podľa § 46 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, potvrdením o vykonateľnosti opatrí exekučný titul
podľa § 45 ods. 1 súd, ktorý vo veci rozhodoval ako súd prvého stupňa.

13. Podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, exekútor vydá upovedomenie o zastavení

exekúcie, ak pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby sa do piatich rokov od začatia exekúcie
alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť
postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora.

14. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného

sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,
prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú

15. Podľa § 106 ods. 1 písm. a) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP.“), ak
nejde o doručovanie do elektronickej schránky podľa osobitného predpisu, o doručovanie v osobitných

prípadoch podľa § 107 ods. 2 a adresát neuviedol inú adresu na doručovanie, doručuje súd písomnosti
fyzickej osobe na adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky alebo adresu miesta
pobytu cudzinca na území Slovenskej republiky podľa druhu pobytu cudzinca.

16. Podľa § 111 ods. 3 Civilného sporového poriadku, ak nemožno doručiť písomnosť na adresu podľa

§ 106, písomnosť sa považuje dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak
sa adresát o tom nedozvie.

17. Podľa § 232 ods. 1 CSP, vykonateľnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia ukladajúceho povinnosť
plniť, ktorá spočíva v možnosti jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými prostriedkami.

18. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

19. Podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu
alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo
dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo;
ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.

20. Podľa § 112 Občianskeho zákonníka ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u
iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia
po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde
alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.

21. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv
povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom
uspokojiť nárok oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného
orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne sa nesplnila. Súd je v exekučnom
konaní v ktoromkoľvek štádiu povinný skúmať materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu,

ako aj zhodu návrhu na vykonanie exekúcie s exekučným titulom, a to nielen v štádiu preskúmavania
návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku za účelom vydania poverenia na
vykonanieexekúcie,aleajzaúčelomzisteniaexistenciedôvodupodľa§53ods.3Exekučnéhoporiadku,
pre ktorý by bolo potrebné návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť, alebo taktiež aj v prípade, keď bydošlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie pre zistenie dôvodu na zastavenie exekúcie podľa §
61k ods. 1 Exekučného poriadku, a to aj bez návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Ustanovenie
§ 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť,

a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol.

22. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia
exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného
konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení

uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie
exekúcie podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku.
Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd
exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní
vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na
zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný

môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku
exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti,
ktoré jeho vymáhateľnosti bránia.

23. Návrh na zastavenie exekúcie predstavuje inštitút procesnej obrany povinného proti neprípustnej

exekúcii, ktorej účelom je zastavenie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Procesne
legitimovaným na podanie návrhu na zastavenie exekúcie súdom je povinný. Exekučný súd v konaní o
návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Dôkazné bremeno
ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh
na zastavenie exekúcie podal. V zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, musí byť návrh na

zastavenie exekúcie odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže
ku dňu podania návrhu uplatniť. Inštitút návrhu na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom
proti exekučnému titulu. Návrh na zastavenie exekúcie je podaním vo veci samej a okrem všeobecných
náležitostí, musí obsahovať aj vymedzenie dôvodov, pre ktoré má byť podľa povinného exekúcia
zastavená. Je vhodné aby návrh na zastavenie exekúcie obsahoval aj návrhy na vykonanie dôkazov na

preukázanietvrdenýchskutočností.Súdvexekučnomkonaníjeviazanýexekučnýmtitulom,napodklade
ktorého je vedené exekučné konanie a exekúcia v ňom prebiehajúca.

24. Každý, voči komu bolo vydané riadne, právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, je povinný ho
rešpektovať a v súlade s výrokom v ňom obsiahnutom sa tak správať, pod hrozbou exekúcie tak. Pokiaľ

povinnosť uloženú exekučným titulom povinný dobrovoľne nesplnil, má oprávnený právo, v súlade s
právnym poriadkom Slovenskej republiky, toto plnenie vynútiť prostredníctvo súdneho exekútora, a to
podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Zákon síce chráni aj záujmy povinného, nesmie však zároveň
ani zanedbávať záujmy oprávneného, pretože v jeho prospech už bola exekúcia nariadená a oprávnený
má právo žiadať, aby v nej bolo pokračované a aby sa uspokojenie jeho nároku neodďaľovalo.

25. Súd po zistení, že návrh na zastavenie exekúcie bol podaný po uplynutí lehoty podľa § 61k ods.
2 Exekučného poriadku, v čoho dôsledku nemal odkladný účinok, bol podaný oprávnenou osobou -
účastníkom konania na strane povinného, preskúmal predmetné podanie a dospel k právnemu záveru,
že v celom rozsahu nie je dôvodné.

26. Pri návrhoch na zastavenie exekúcie podaných povinným platná právna úprava zakotvila tzv.
koncentračnú zásadu (§ 61k ods. 2 a ods. 3 Exekučného poriadku), ktorá zohľadňuje časové okolnosti
podania návrhu na zastavenie exekúcie povinným. Exekučný poriadok rozlišuje návrhy na zastavenie
exekúcie na návrhy podané v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie a na návrhy

podané po uplynutí tejto lehoty, a s tým spojený okruh námietok, ktoré z časového hľadiska priebehu
exekučného konania povinný môže namietať. Kým v návrhu na zastavenie exekúcie podanom v lehote
15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, ktorému zákon priznáva odkladný účinok v
zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, môže povinný tvrdiť a preukazovať akékoľvek skutočnosti,
ktoré nastali po vydaní exekučného titulu, a ktoré by mali mať za následok zastavenie exekúcie

podľa niektorého z dôvodov uvedených v § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, v návrhu na zastavenie
exekúcie podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku podanom po uplynutí 15-dňovej lehoty od doručenia
upovedomenia o začatí exekúcie už povinný môže uvádzať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí
lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom, a v prípade ak bol podaný ajskorší návrh na zastavenie exekúcie, môže namietať len tie skutočnosti, ktoré nastali po skoršom návrhu
na zastavenie exekúcie. Zmyslom novej právnej úpravy exekučného konania účinnej od 01.04.2017
a tejto koncentračnej zásady je včasné podávanie procesných úkonov, ktoré sú spôsobilé viesť k

zastaveniu exekúcie a to pod hrozbou neprihliadnutia na ne v prípade, že budú podané oneskorene. Ak
právna skutočnosť tvrdená v návrhu na zastavenie exekúcie nie je predložená včas, súd v exekučnom
konaní na ňu neprihliadne a návrh na zastavenie exekúcie zamietne, s výnimkou skutočností, ktoré
objektívne bez svojej viny povinný nemohol uplatniť skôr. Tým sa zvyšuje zodpovednosť účastníkov za
svoje správanie v exekúcii (viď. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 231/2022

zo dňa 24.05.2022, uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 149/2022 zo dňa
09.03.2022, uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 112/2022 zo dňa 16.03.2022,
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 106/2023 z 21.02.2023, uznesenie
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 483/2023 z 24.10.2023).

27. Po preskúmaní návrhu povinného na zastavenie exekúcie súd skonštatoval, ním povinný

vniesol (okrem námietky premlčania a námietky o nemajetnosti povinného) len námietky, ktorými
navrhol zastaviť exekúciu, a ktoré sa týkali len okolností, ktoré nastali pred uplynutím lehoty
podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, ako aj okolnosti, ktoré nastali pred podaním prvého
v poradí návrhu na zastavenie exekúcie. Teda námietky týkajúce sa nedoručenia exekučného
titulu, nespôsobilého exekučného titulu, nepreskúmania neprijateľných zmluvných podmienok súdom

v základnom/exekučnom konaní, nezákonnosť exekučného konania, posudzovania neprijateľných
zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve a ďalších špecifikovaných v bode. 3 odôvodnenia tohto
uznesenia (mimo vyššie dvoch konkretizovaných), tieto námietky podľa § 61k ods. 3 Exekučného
poriadku v danom prípade nemôžu predstavovať dôvod na zastavenie exekúcie súdom, a to pre
neuvedenie a nepreukázanie nových okolností, resp. skutočností, o ktorých súd už v priebehu

exekučného konania právoplatne rozhodol. Výnimka z daného pravidla sa s prihliadnutím namietané
okolnosti na daný prípad nemôže aplikovať, keďže tieto okolnosti mohli byť uplatnené v tomto konaní
zo strany povinného v rámci na to určených procesnoprávnych lehôt skôr, a povinný nepreukázal
odôvodnenosť použitia aplikačnej výnimky. Napriek uvedenému súd k jednotlivým povinným vznesením
námietkam poskytol nasledovné stanovisko.

28. Povinný navrhol zastaviť exekúciu z dôvodu formálnej nevykonateľnosti exekučného titulu pre
nesprávny procesný postup súdu v základnom konaní pri doručovaní exekučného titulu, ktorý nebol
doručený na adresu povinného, na ktorej sa zdržuje. Dňa 07.08.2020 bola predložená súdu predložená
odpoveď Okresného súdu Martin na dožiadanie zo dňa 28.07.2020, ku ktorému bolo pripojené

potvrdenie o doručení exekučného titulu povinnému, z ktorého výslovne vyplýva, že exekučný titul
bol povinnému listinne doručený do vlastných rúk dňa 26.08.2019. Z exekučného titulu vyplýva, že
povinný ku dňu vydania exekučného titulu mal adresu: C. G. XXXX/XX, XXX XX C., ktorá ku dňu
vydania exekučného titulu je zhodnou s adresou trvalého pobytu povinného registrovanou v Registri
obyvateľov Slovenskej republiky, v čoho dôsledku po vykonaní doručovania písomnosti podľa § 106

ods. 1 písm. a) Civilného sporového poriadku a vykázaní listinného doručenia Okresný súd Martin
vyznačil na predmetnom exekučnom titule právoplatnosť a vykonateľnosť, ktorá sa preukazuje doložkou
právoplatnosti a vykonateľnosti. V zmysle uvedeného súd v exekučnom konaní mal za preukázané,
že Okresný súd Martin v základnom konaní zákonným spôsobom vykonal doručovanie exekučného
titulu povinnému, a exekučný titul bol povinnému riadne doručený, v čoho dôsledku súd konštatuje,

že exekučný titul je formálne vykonateľný. Predmetná námietka povinnému bola teda považovaná za
nedôvodnú.

29. Povinný navrhol zastaviť exekúciu z dôvodu uplynutia rozhodnej doby piatich rokov od začatia
exekúcie, v rámci ktorej nedošlo ani len k čiastočnému vymoženiu sumy postačujúcej čo i len na úhradu

trov súdneho exekútora, a preto povinný mal za to, že je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa §
61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku.

30. Exekučný poriadok v § 61n upravuje zastavenie exekúcie súdnym exekútorom, ktorý v prípade, že sú
naplnené dôvody na zastavenie exekúcie vydá upovedomenie o zastavení exekúcie a výzvu na úhradu

trov exekútora. Oprávnený má v prípadoch vymedzených v zákone možnosť podať proti takémuto
upovedomeniu u súdneho exekútora námietky, ktoré tento predloží na rozhodnutie súdu. Jedným z
prípadov zastavenia exekúcie súdnym exekútorom je situácia, keď pri exekúcii vedenej na majetok
fyzickej osoby sa do 5 rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilozistiťmajetokalebopríjmy,ktorébymohlibyťpostihnutéexekúciouaktorébystačiliaspoňnaúhradutrov
exekútora. V tomto bode je vhodné zdôrazniť, že súdny exekútor po doručení poverenia na vykonanie
exekúcie zisťuje majetok povinného v potrebnom rozsahu za účelom vymoženia nároku oprávneného

deklarovaného exekučným titulom, a to viacerými spôsobmi (lustrácie, osobné zisťovanie, súčinnosť
tretích osôb, súčinnosť povinného, vyhlásenie povinného o svojom majetku a pod.). Výsledky zisťovania
majetkových pomerov zaznamená v zozname majetku povinného. Do zoznamu majetku povinného
zahrnie exekútor všetok zistený majetok, tzn. aj majetok, ktorý je sporný alebo zaťažený právami
tretích osôb. V konkrétnom exekučnom konaní sa tak môže stať, že napriek tomu, že zoznam majetku

povinného obsahuje označenie konkrétneho majetku (pretože povinný nie je absolútne nemajetný),
pôjde o majetok, ktorý v predmetnom exekučnom konaní nie je bez splnenia ďalších predpokladov
možné exekvovať (tradičnými príkladmi sú nehnuteľnosť, pohľadávka z účtu v banke alebo akýkoľvek iný
majetok, na ktorom viazne záložné právo, pričom oprávnený nie je záložným veriteľom a záložný veriteľ
s exekúciou tohto majetku nesúhlasí, ale takisto majetok, ktorý exekúcii nepodlieha podľa ustanovení
Exekučného poriadku alebo iných právnych predpisov). Aj v takomto prípade je naplnená hypotéza

komentovanej právnej normy - nepodarilo sa zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté
exekúciou. Je potrebné upozorniť na skutočnosť, že § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku
považuje za dôvod pre zastavenie exekúcie nezistenie majetku, ktorý je možné zexekvovať v danom
exekučnomkonaní(tzn.relatívnanemajetnosť),anieneexistenciuakéhokoľvekmajetkupovinného,čiže
absolútnu nemajetnosť. Povinnosť exekútora vydať upovedomenie o zastavení exekúcie z uvedeného

dôvodu vzniká, ak nezistil zexekvovateľný majetok povinného v hodnote postačujúcej aspoň na úhradu
trov exekútora do 5 rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku povinného.
Dôvodom pre zastavenie exekúcie vydaním upovedomenia o zastavení exekúcie teda je situácia, keď
uplynulo 5 rokov roka od začatia exekúcie (predpokladá sa, že exekútor začal konať okamžite) alebo
od posledného zexekvovania majetku. Dikcia obsiahnutá v § 61n ods. 1 písm. d) formuluje relatívnu

nemajetnosť, tzn. nemajetnosť z pohľadu konkrétneho exekučného konania, a ak by zákon vyžadoval
nemajetnosťabsolútnu,snahazákonodarcuregulovaťdĺžkutrvaniaexekúcií,ktorénemajúreálnyvýhľad
na úspech, by nebola efektívna a neúmerne dlho by trvali aj exekúcie proti povinným, ktorí síce nie sú
absolútne nemajetní, ale v ktorých nebude v dlhom časovom horizonte dosiahnutý žiadny výťažok.

31. Preskúmaním správy o stave exekúcie zo dňa 02.07.2025 súd zistil, že v priebehu exekúcie
bola od povinného vymožená suma v prospech nároku oprávneného vo výške 91.20 EUR, a suma
v prospech trov súdneho exekútora vo výške 28,80 EUR. Súdny exekútor vo vyjadrení zo dňa
02.07.2025 poukázal na skutočnosť, že k poslednému vymoženiu nároku od povinného došlo dňa
02.10.2023. V zmysle uvedeného súd v exekučnom konaní mal za preukázané, že v priebehu exekúcie

došlo k čiastočnému zániku vymáhaného nároku deklarovaného exekučným titulom. Teda posledné
preukázateľné zexekvovanie majetku povinného v rámci exekúcie nastalo dňa 02.10.2023, v čoho
dôsledku počnúc uvedeným dňom začala plynúť nová 5- ročná lehota na posudzovanie nemajetnosti v
zmysle § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. Predmetná lehota, v prípade ak nedôjde k ďalšiemu
zexekvovaniu majetku povinného, uplynie až dňom 02.10.2028. K uvedenému je potrebné dodať, že 5-

ročná lehota stanovená na posúdenie relatívnej nemajetnosti povinného plynie buď od začatia exekúcie
alebo od posledného zexekvovania majetku. Každé zexekvovanie majetku povinného zakladá plynutie
novej lehoty stanovenej podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. V zmysle uvedeného mal
súd za preukázané, že v tomto exekučnom konaní nie je daný dôvod na vydanie upovedomenia o
zastavení exekúcie podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku pre neuplynutie stanovenej lehoty.

Rovnaký právny názor vyslovil aj súdny exekútor vo svojom vyjadrení. Zároveň je potrebné zdôrazniť,
že rozhodovacia právomoc na posúdenie splnenie podmienok na vydanie upovedomenia o zastavení
exekúcie s využitím vlastného spisového materiálu z uvedeného dôvodu je daná súdnemu exekútorovi
poverenému vykonaním exekúcie. Objektívne zhodnotenie majetkových pomerov povinného v priebehu
exekúcie, podloženie zistených skutočností písomnými dôkazmi a vyvodenie záveru o možnosti či

nemožnosti vykonania exekúcie v závislosti od majetkových pomerov osoby povinnej patrí do výlučnej
kompetencie súdneho exekútora. Súd v exekučnom konaní môže preskúmať zákonnosť takto vydaného
upovedomenia o zastavení exekúcie v prípade, ak podľa § 61n ods. 4 Exekučného poriadku sú podané
námietkyzostranyúčastníkaexekučnéhokonania.Nazákladeuvedenýchskutočnostísúdvexekučnom
konaní považoval povinným namietaný dôvod na zastavenie exekúcie - uplynutie rozhodnej doby na

posúdenie nemajetnosti za nedôvodný.

32. K vznesenej námietke povinného o premlčaní práva zo spotrebiteľskej zmluvy súd uvádza, že v
otázke posúdenia včasnosti uplatnenia námietky premlčania zo strany povinného s prihliadnutím nastriktnú koncentračnú zásadu spravujúcu exekučné konanie je potrebné poukázať aj na uznesenie
Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS 563/2022 zo dňa 19.10.2022, v zmysle ktorého:
„Vztiahnuc uvedené na prejednávaný prípad, možno konštatovať, že je nepochybné, že sťažovateľ

nepredložil okresnému súdu námietku súvisiacu s uplatnením námietky premlčania v rámci návrhu na
zastavenie exekúcie a v lehote na jeho podanie, hoci tak urobiť mohol, ale uviedol ju až v sťažnosti
proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka. K tomu okresný súd konštatoval, že otázka vymáhania
nároku v rozpore s dobrými mravmi nemohla nastať po uplynutí 15 dní od doručenia upovedomenia o
začatí exekúcie, ale musela tu byť bez akýchkoľvek pochýb ešte pred začatím exekučného konania.

Na takýto nový dôvod obrany povinného vznesený až v rámci sťažnosti preto nemohol prihliadnuť.
Súčasne dodal, že bez vznesenej námietky premlčania zo strany povinného ani nemal vyšší súdny
úradník dôvod (ex offo) sa zaoberať premlčaním. Je v záujme sťažovateľa, aby si strážil svoje práva
a postupoval pri ich uplatňovaní resp. bránení v súlade s pravidlami vyplývajúcimi z relevantných
ustanovení exekučného poriadku. Preto pokiaľ sa okresný súd v okolnostiach danej veci osobitne
nezaoberal touto jeho námietkou s poukazom na koncentráciu konania (§ 61k ods. 2 Exekučného

poriadku), nemožno mu tento postup vyčítať a vidieť v tom nedostatok odôvodnenia napadnutého
uznesenia, ktorý by mal spôsobiť zásah do práv sťažovateľa.“

33. Relevantnosť námietky premlčania vyžaduje splnenie troch náležitostí: 1. uplynutie právnym
predpisom vymedzeného času (premlčacej doby), 2. oprávnený nevykonal právo v rámci premlčacej

doby, a 3. povinný vzniesol v súdnom konaní o uplatnenom práve námietku premlčania. Premlčanie
je hmotnoprávny inštitút, ktorý v prípade použitia námietky premlčania má za následok zánik nároku
patriaceho k obsahu práva, teda zánik jeho súdnej vymáhateľnosti. Námietku premlčania môže povinný
subjekt uplatniť v ktoromkoľvek štádiu konania až do právoplatného skončenia veci, pričom súd je
povinný následne preskúmať jej dôvodnosť. V prípade exekučného konania možno túto námietku

uplatniť len ako dôvod na zastavenie exekúcie podľa ust. § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku.
Súd však nie je oprávnený z úradnej povinnosti (ex offo) skúmať, na rozdiel od preklúzie práva,
či veriteľovo právo alebo vymáhaná pohľadávka sú premlčané, ak túto námietku dlžník (povinný)
nevzniesol. V zmysle ust. § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v
dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 - 110). Premlčanie nároku priznaného exekučným titulom sa

spravuje § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka (10-ročná premlčacia doba) pre nárok čo do istiny, úrokov
z omeškania do momentu nadobudnutia právoplatnosti exekučného titulu, a ostatného príslušenstva,
a taktiež sa spravuje § 110 ods. 3 Občianskeho zákonníka (3-ročná premlčacia doba) pre nárok
čo do úrokov z omeškania, ktorých zročnosť nastala po právoplatnosti exekučného titulu. Nemožno
opomenúť skutočnosť, že Občiansky zákonník v rámci úpravy premlčania rozlišuje medzi právnymi

normami upravujúcimi plynutie premlčacej doby z práv z bežných úkonov (napr. § 101 Občiansky
zákonník),anormamiupravujúcimiplynutieprávpriznanýchprávoplatnýmrozhodnutímsúdu(§110ods.
1, 3 Občianskeho zákonníka). V zmysle uvedeného súd v exekučnom konaní sa zaberal len otázkou
premlčania práva z exekučného titulu, keďže posúdenie otázky premlčania práva zo spotrebiteľskej
zmluvy patrí len do pôsobnosti súdu, ktorý vydal exekučný titul. V zmysle § 110 ods. 1 Občianskeho

zákonníka, ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa
za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Exekučným titulom je povinnému uložená
povinnosť zaplatiť oprávnenému peňažný nárok do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, v čoho dôsledku
začiatok plynutia premlčacej doby je naviazaný na uplynutie tejto lehoty na plnenie (paričnej lehoty), teda
vo svojej podstate je moment začiatku plynutia premlčacej doby naviazaný na moment nadobudnutia

vykonateľnosti exekučného titulu, ktorý v tomto prípade nastal ku dňu 17.04.2020, a jej koniec v prípade
neuplatnenia nároku v exekučnom konaní by pripadol na deň 17.04.2030. Exekučný titul nestanovuje
povinnosť platiť opakujúce sa príslušenstvo, ktorého zročnosť by nastala po právoplatnosti exekučného
titulu, a preto nebolo potrebné sa zaoberať otázkou plynutia premlčacej doby tohto príslušenstva v
zmysle § 110 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Pre úplnosť v zmysle § 112 Občianskeho zákonníka, ak

veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní
riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj o práve,
ktoré bolo právoplatne priznané, a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý
výkon rozhodnutia.

34. Súd v exekučnom konaní k uvedenému dodáva, že uplatnenie práva, ktoré už bolo priznané
vykonateľným súdnym rozhodnutím súdu alebo iného orgánu návrhom na vykonanie exekúcie sa
považuje za ďalší úkon, ktorý smeruje k realizácii práva. Podaním návrhu na vykonanie exekúcie sa
plynutie 10-ročnej premlčacej doby zastavuje (spočíva), a to na celý čas trvania exekučného konania.Súd v tomto bode poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 M Cdo
3/2008 zo dňa 25.06.2008, podľa ktorého: „Keďže účinky ustanovenia § 112 OZ má i návrh na výkon
rozhodnutia, pokiaľ ide o pohľadávky priznané súdnym rozhodnutím Najvyšší súd SR má za to, že

premlčacia doba (§ 110 OZ), ktorá začala plynúť právoplatnosťou predmetného exekučného titulu, t.
j. 9. 5. 1992 spočívala počas konania okresného súdu od 28. 2. 1994 (podanie návrhu na nariadenie
výkonu rozhodnutia) do 9. 4. 2003 (právoplatnosť uznesenia o zastavení výkonu rozhodnutia). Preto
nemohla od právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu (9. 5. 1992) do doručenia upovedomenia
o začatí exekúcie povinnému (15. 6. 2006), uplynúť desať ročná premlčacia doba. Pokiaľ odvolací súd

potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa majúc za to, že upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému
doručené po uplynutí desať ročnej premlčacej doby, nie je jeho rozhodnutie správne. Je založené na
nesprávnom právnom posúdení veci.“

35. Zo spisového materiálu vyplýva, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie dňa 28.04.2020,
teda počas plynutia 10-ročnej premlčacej lehoty na uplatnenie nároku z predmetného exekučného titulu.

Premlčacia doba uplynula len v rozsahu odo dňa nadobudnutia vykonateľnosti exekučného titulu, t.
j. odo dňa 17.04.2020, do dňa ktorý predchádzal dňu začatia exekučného konania, ktoré začalo dňa
28.04.2020. Avšak v danom prípade je potrebné dať do pozornosti, že podľa § 1 ods. 1 písm. a)
zákona č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej
nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení

účinnom do 31.12.2020 (ďalej len „zákon č. 62/2020 Z. z.“) lehoty ustanovené právnymi predpismi v
súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo
k premlčaniu alebo k zániku práva, neplynuli v období od 27.03.2020 do 30.04.2020), teda v tomto
špecifikovanom období premlčacia doba nároku priznaného exekučným titulom neplynula. Exekučné
konanie bolo začaté dňa 28.04.2020. Dňom začatia exekučného konania podľa § 112 druhá veta

Občianskeho zákonníka došlo k prerušeniu, resp. spočívaniu plynutia premlčacej doby stanovenej podľa
§ 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka na uplatnenie nároku deklarovaného exekučným titulom. Právo
priznané exekučným titulom tak v čase iniciovania exekučného konania nebolo premlčané, a nie je
premlčané ani ku dňu vydania tohto uznesenia. Na základe uvedených skutočností súd v exekučnom
konaní konštatuje, že povinným vznesená námietka premlčania bola realizovaná v čase, keď všeobecne

záväzným právnym predpisom neuplynula premlčacia doba nároku oprávneného z exekučného titulu
podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a preto táto povinným vznesená námietka je nedôvodnou
námietkou.

36. K námietke povinného o nevykonanom prieskume neprijateľných zmluvných podmienok súdom

v exekučnom konaní v zmysle okolností špecifikovaných v 3. bode odôvodnenia tohto uznesenia,
súd uvádza, že pri exekučných tituloch vydaných všeobecnými súdmi SR (§ 45 ods. 1 Exekučného
poriadku) možno v exekučnom konaní uplatňovať ochranu spotrebiteľa a jej rozsah len v zmysle
ustanovenia § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku, ktorý je oproti základnému konaniu značne
zúžený. V zmysle ust. § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku nie je možné viesť exekúciu

na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní, v ktorom nebolo možné namietať alebo
preskúmaťneprijateľnézmluvnépodmienkyaexistencianeprijateľnejpodmienkymávplyvnavymáhaný
nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Možnosť súdu v exekučnom konaní
preskúmavať exekučný titul je limitovaná len na prieskum tých neprijateľných zmluvných podmienok v
spotrebiteľskej zmluve, ktoré majú vplyv na vymáhaný nárok (teda nie všetkých zmluvných podmienok).

Táto možnosť, ktorou súd poskytuje ochranu v exekučnom konaní predstavuje zásadný prielom zo
všeobecne prijímanej zásady nezmeniteľnosti právoplatného rozhodnutia všeobecného súdu vydaného
v základnom konaní. Táto právomoc súdu sa však aplikuje reštriktívne, keďže exekučné konanie
nepredstavuje ďalšiu inštanciu základného súdneho konania. V exekučnom konaní však s prihliadnutím
na § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku možno zvrátiť vymáhanie pohľadávok, ktoré majú svoj

pôvod v neprijateľnej zmluvnej podmienke, ktorá sa nachádza v spotrebiteľskej zmluve, a ktoré majú
vplyv na vymáhaný nárok deklarovaný exekučným titulom. Teda súdu v exekučnom konaní tak nie je
ani rozhodnutiami Súdneho dvora Európskej únie (napr. C-724/22) ani rozhodnutiami Ústavného súdu
Slovenskej republiky zverená právomoc preskúmavať spotrebiteľskú zmluvu komplexne, nebola mu
napríklad zverená ani prieskumná právomoc posúdenia splnenia obligatórnych náležitostí v zmluvách

o spotrebiteľskom úvere a vyvodzovanie dôsledkov. Je potrebné zdôrazniť, že len samotná prípadná
existencia neprijateľnej zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve, ktorá však nemá akýkoľvek vplyv
na vymáhaný nárok deklarovaný exekučným titulom, nezakladá za žiadnych okolností dôvod smerujúci
k zastaveniu exekúcie. Takáto námietka mohla byť vznesená dotknutým účastníkom len v základnomsúdnom konaní na to určenými procesnoprávnymi prostriedkami. Súd v exekučnom konaní nedisponuje
oprávnením naprávať akékoľvek vecné vady exekučného titulu (napr. predzmluvnú činnosť účastníkov
spotrebiteľskej zmluvy, vecnú legitimáciu účastníkov základného konaní, správnosť a výšku jednotlivých

zložiek nároku a pod.)

37. Exekúcia v tomto exekučnom konaní prebieha na podklade exekučného titulu, ktorým je rozsudok
Okresného súdu Martin sp. zn. 10Csp/207/2018 zo dňa 20.06.2019, ktorý bol vydaný sudcom
príslušného súdu, a ktorým je povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu vo výške

7 649,68 EUR. Exekučným titulom nie je platobný rozkaz vydaný vyšším súdnym úradníkom ako
konštatoval povinný. Exekučným titulom je deklarovaná pohľadávka zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere č. 0000000000625981 zo dňa 16.10.2015, na základe ktorej právny predchodca oprávneného
(Sberbank Slovensko, a.s. – k zlúčeniu došlo dňa 01.08.2017) poskytol povinnému úver vo výške
10.000 EUR, ktorý sa povinný zaviazal splácať pravidelnými splátkami do 16.10.2023. Oprávnený
sa v základnom konaní žalobou domáhal zaplatenia sumy v celkovej výške 7 980,62 EUR s prísl., a

tak ako to vyplýva z exekučného titulu, pričom súd v základnom konaní ju považoval za dôvodnú tak
v časti nároku na istinu, ako aj v časti nároku na vyčíslený zmluvný úrok a úrok z omeškania, ako
aj v časti nároku na zmluvné úroky a úroky z omeškania nezaplatenej istiny úveru od 19.10.2018,
teda odo dňa nasledujúceho po zosplatnení úveru a takisto aj v časti úroku z omeškania vo výške 5
% ročne z nezaplatených zmluvných úrokov, ktoré žalobca (oprávnený) vyčíslil a mali byť súčasťou

anuitných splátok do 18.10.2018, keď bol úver zosplatnený, a preto žalobe v celom rozsahu vyhovel.
VprípadepredčasnéhozosplatneniaúveruOkresnýsúdMartinakopôvodcaexekučnéhotitulupoukázal
na skutočnosť, že právo banky na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru je zákonné právo a ako
zákonné právo nemôže byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou, pričom bolo zakotvené jednak v článku
4 úverovej zmluvy, ktorá odkazovala na podrobnejšiu úpravu práv a povinností zo zmluvy v obchodných

podmienkach banky pre poskytovanie spotrebiteľských úverov a taktiež právo banky vyhlásiť predčasnú
splatnosť úveru bolo zakotvené v obchodných podmienkach zakotvené pre prípad omeškanie dlžníka
s platením troch splátok. Samotná úverová zmluva mala podľa presvedčenia Okresného súdu Martin
všetky náležitosti korektnej úverovej zmluvy. Rovnako Okresný súd Martin neakceptoval námietku
žalovaného (povinného) ohľadom nesprávnosti údaja o RPMN v spotrebiteľskej (úverovej) zmluve.

Okresný súd Martin sa nestotožnil s názorom žalovaného (povinného) že po dni zosplatnenia úveru
žalobca (oprávnený) nemá právo na zmluvný úrok. Okresný súd Martin ďalej skonštatoval, že úroky
z omeškania boli vypočítané za dni omeškania, s ktorými bol žalovaný (povinný) v omeškaní ku dňu
zosplatnenia úveru, pričom úroky z omeškania boli vypočítané podľa sadzby 5 % ročne, čo bola zákonná
sadzba úroku z omeškania, teda sadzba o 5 %-uálnych vyššia ako základná úroková sadzba Európskej

centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. A preto tvrdenia povinného
o nepodrobeniu zákonnému prieskumu spotrebiteľskej zmluvy súdom v základnom konaní sú v celom
rozsahu nedôvodné. Nad rámec súd uvádza, že žalovaný (povinný) podal voči exekučnému titulu riadny
opravný prostriedok t. j. odvolanie, o ktorom Krajský súd v Žiline rozhodol nasledovne. Krajský súd
v Žiline ako odvolací súd výrokom I. potvrdil v časti výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bol

zaviazaný žalovaný (povinný) k povinnosti zaplatiť žalobcovi (oprávnenému) sumu 7 649,68 EUR titulom
úverovej istiny, sumu 236,12 EUR titulom úroku, sumu 3,72 EUR titulom úroku z omeškania, 5 % úrok
z omeškania ročne z nezaplatenej istiny 7 650,78 EUR od 19.10.2018 do 05.11.2018 a z nezaplatenej
istiny 7 649,68 EUR od 06.11.2018 do zaplatenia. Krajský súd v Žiline ako odvolací súd výrokom II.
zmenil v časti výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bol zaviazaný žalovaný (povinný) k povinnosti

zaplatiť žalobcovi zmluvný úrok vo výške 11,79 % ročne z nezaplatenej istiny 7 650,78 EUR za obdobie
od 19.10.2018 do 05.11.2018 a z nezaplatenej istiny 7 649.68 EUR od 06.11.2018 do zaplatenia, 5 %
úrok z omeškania ročne zo sumy 236,12 EUR od 19.10.2018 do zaplatenia a sumu 30 EUR zmenil tak,
že v tejto časti žalobu zamietol.

38. K uvedenému súd v exekučnom konaní dodáva, že je nespornou skutočnosť, že nárok vymáhaný na
základe predmetného exekučného titulu je nárokom zo spotrebiteľskej zmluvy podľa § 1 ods. 2 zákona
o spotrebiteľských úveroch (ako aj § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka), keď z predloženej zmluvy
nevyplýva skutočnosť, že povinná na strane dlžníka v čase jej uzatvárania by bola podnikateľským
subjektom a že by pri uzatváraní tejto zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo

inej podnikateľskej činnosti (označená ako fyzická osoba - menom a priezviskom, rodným číslom,
adresou trvalého pobytu, číslom občianskeho preukazu), pričom oprávnený naopak pri jej uzatváraní
konal v rámci svojej obchodnej činnosti. Zmluva o úvere je v písomnej forme a disponuje podstatnými
náležitosťami tejto zmluvy podľa § 9 ods. 1, 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, okrem už spomenutejabsencie údajov o dobe trvaní zmluvy a termíne končenej splatnosti úveru. Ostatné podstatné náležitosti
zmluvy, ako i ďalšie zmluvné podmienky, boli vyjadrené súčasne určito, jasne a zrozumiteľne, a povinný
nemohol mať dôvodné pochybnosti o tom, k akým povinnostiam sa v rámci zmluvy o úvere zaviazal.

39. Súd vykonal kontrolu uzatvorenej spotrebiteľskej zmluvy a prípadných neprijateľných zmluvných
podmienok v nej vo vzťahu k vymáhanému plneniu, pričom dospel k záveru že peňažná suma, ktorá
je predmetom vymoženia v exekučnom konaní nemá pôvod v neprijateľnej zmluvnej podmienke. Súd
v základnom konaní konštatoval bezpoplatkovosť a bezúročnosť úveru, avšak predmetom exekučného

titulu je len nárok čo do istiny predstavujúcej sumu rozdielu medzi skutočne vyčerpanými finančnými
prostriedkami, a sumou vložených finančných prostriedkov. K uvedeným námietkam povinného súd
na základe vyššie uvedeného zisteného skutkového stavu musí konštatovať, že v rámci zmluvy o
úvere nezistil žiadne neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré by mali vplyv na vymáhaný nárok, ktorý
bol deklarovaný exekučným titulom, pretože ako zo spotrebiteľskej zmluvy a rozsudku prvostupňového
súdu zistil, oprávnenému bola priznaná len suma dobrovoľne neuhradenej istiny bez akéhokoľvek iného

príslušenstva. Je preto možné konštatovať, že žiadne neprijateľné plnenia zo zmluvných podmienok
(napr. zmluvné pokuty, poplatky za upomienky či iné), ktoré by mali vplyv na vymáhaný nárok
deklarovaný exekučným titulom, neboli zistené. Nemožno opomenúť skutočnosť, že v priebehu tohto
exekučného konania povinný uplatnil túto námietku opätovne, pričom o nej už bolo právoplatne
rozhodnuté. A preto aj s prihliadnutím na koncentráciu exekučného konania nemožno prihliadnuť na

dôvodnosť povinným vznesenej námietky.

40. V danej súvislosti súd poukazuje aj na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.
II. ÚS 483/2023 zo dňa 24.10.2023 v zmysle ktorého: „V návrhoch na zastavenie exekúcie, ktoré
boli posudzované okresným súdom a ktoré boli podané opakovane, sťažovateľka neuviedla nové

skutočnosti, a preto pokiaľ sa okresný súd v okolnostiach danej veci platnosťou rozhodcovskej zmluvy
osobitne nezaoberal s poukazom na koncentráciu konania (§ 61k ods. 2 Exekučného poriadku),
nemožno mu tento postup vyčítať a vidieť v tom nedostatok odôvodnenia napadnutého uznesenia,
ktorý by mal spôsobiť zásah do práv sťažovateľky. Ústavný súd plne rešpektuje postavenie spotrebiteľa
v spotrebiteľských sporoch ako strany požívajúcej vyššiu súdnu ochranu z hľadiska jeho slabšieho

právneho postavenia v spotrebiteľskom vzťahu, rovnako aj doktrínu ochrany spotrebiteľa vytvorenú
medzinárodnými aj vnútroštátnymi súdmi. Na druhej strane považuje za nevyhnutné, aby aj spotrebiteľ
dôsledne rešpektoval procesné limity práv a povinností ustanovených zákonom (v danom prípade
Exekučným poriadkom, IV. ÚS 106/2023).“

41. Je taktiež potrebné zdôrazniť, že povinný do zmluvného vzťahu s oprávneným vstúpil dobrovoľne na
základeslobodnejvôle,pričomnesporneajčerpalposkytnutýúvervrátanepovolenáprečerpania.Pokiaľ
teda oprávnený v rámci základného konania uplatnil nárok na vrátenie poskytnutej a dosiaľ nevrátenej
časti istiny úveru, tak súd v exekučnom konaní v uvedenom nevzhliadol konanie v rozpore so všeobecne
záväznýmiprávnymipredpismiadobrýmimravmi.Námietkaoexistenciiprípadnejneprijateľnejzmluvnej

podmienky v zmluve o úvere mala byť predovšetkým zo strany povinného uplatnená v rámci základného
konania. Prípadná pasivita povinného v základnom konaní nemôže byť na ťarchu oprávneného, ktorý
disponuje oprávnením vymáhať nárok, ktorý je deklarovaný exekučným titulom. Ochrana spotrebiteľa
predsa nemôže byť bezbrehá a zájsť tak ďaleko, že tento nemusí niesť žiadne adekvátne dôsledky za
svoje konanie. Povinný (hoci v postavení spotrebiteľa) nemôže očakávať, že prostredníctvom právnych

predpisov na ochranu spotrebiteľa sa úplne zbaví svojho záväzku aj v tom rozsahu, že nevráti aspoň to,
čo mu bolo poskytnuté, ako to bolo aj v prejednávanej veci. Poskytnutiu takejto bezhraničnej ochrany
spotrebiteľovi napokon nezodpovedá ani § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku, ktorý nehovorí
o akýchkoľvek neprijateľných zmluvných podmienkach, ale len o tých, ktoré majú vplyv na vymáhaný
nárok. Inak povedané, exekučný súd je povinný prihliadnuť na neprijateľnosť zmluvnej podmienky len

za stavu, že na jej základe bol oprávnenému priznaný nárok, ktorý následne vymáha v exekúcii. V
návrhu na zastavenie exekúcie povinný nevzniesol ani jednu námietku proti tomu ktorému ustanoveniu
zmluvy o úvere, ktoré by malo obsahovať neprijateľnú zmluvnú podmienku, a ktorý by mal vplyv na
vymáhaný nárok. S poukazom na vyššie uvedené závery existencia takejto neprijateľnej zmluvnej
podmienkynebolazistená.Hocinárokoprávnenéhodeklarovanýexekučnýmtitulomvznikolvsúvislostis

uzatvorenouspotrebiteľskouzmluvou,nemávšakpôvodvneprijateľnejzmluvnejpodmienke.Zameranie
súdneho prieskumu v exekučnom konaní aj na nároky, ktoré neboli exekučným titulom priznané,
by v tomto štádiu neprimerane presahovalo právomoc exekučného súdu. Daná námietka mohla byť
povinným riadne uplatnená len v rámci základného súdneho konania po doručení exekučného titulu.Teda predmetnú námietku povinného možno považovať aj námietku proti vecnej správnosti exekučného
titulu, na podklade na podklade okolností, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu (najmä v otázke
procesného postupu súdu v základnom konaní týkajúceho sa vykonania dôkazov, určenia (ne)platnosti

zmluvy, existencie práva, a pod.)

42. K uvedenému je potrebné dodať, že predmetom návrhu povinného na zastavenie môžu byť len
skutočnosti procesného i hmotného práva, ktorých spoločným znakom je, že nastali až po vzniku
exekučného titulu. Ak by nastali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť v

exekučnom konaní, pretože ich relevancia sa skončila vydaním exekučného titulu, ktoré po nadobudnutí
atribútu právoplatnosti a vykonateľnosti sa stalo podkladom pre výkon exekúcie. Z toho je zrejmé, že
návrh na zastavenie exekúcie nie je a ani nemôže byť opravným prostriedkom, ktorým by sa napadol
právoplatný a vykonateľný exekučný titul, ktorý slúži ako podklad na vykonanie exekúcie. Teda povinný
vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie namietal skutkový stav, ktorý súd v exekučnom konaní
neskúma. Skutkový stav na základe ktorého bol vydaný exekučný titul je predmetom konania, v ktorom

bol exekučný titul vydaný, teda počas ktorého povinný mal možnosť predložiť svoj nesúhlas s nárokom
oprávneného, ktorý je uvedený v exekučnom titule prostredníctvom na to určených procesnoprávnych
prostriedkov. V exekučnom konaní, ktoré prebieha na základe výsledku konania, v ktorom bol exekučný
titul vydaný, exekučný súd v spojení s návrhom povinného na zastavenie skúma len to, či po vzniku
exekučného titulu nenastali okolnosti, ktoré by mali za následok zastavenie exekúcie podľa taxatívnych

ustanovení Exekučného poriadku, teda či po vzniku exekučného titulu nastali skutočnosti, ktoré by
spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho
vymáhateľnosti bránia.

43. Súd v tomto bode poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV.

ÚS 104/2019 zo dňa 05.11.2019, podľa ktorého: „Rozsah prieskumnej činnosti exekučného súdu pri
prieskume exekučného titulu je obmedzený na to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na
jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný hmotno-
právne legitimovaní z exekučného titulu. V exekučnom konaní sa súd zaoberá takými okolnosťami,
ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, ktoré by mohli spôsobiť jeho nevykonateľnosť, bránili by

jeho vymáhateľnosti, prípadne, pre ktoré by bola exekúcia neprípustná. Ak by tieto jestvovali pred
vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním
vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom pre exekúciu. Exekučný súd skúma iba to, či došlo
k zániku judikovaného práva, t. j. práva vyplývajúceho z exekučného titulu.“

44. Predmetný exekučný titul bol povinnému doručený v intenciách osobitného predpisu, v čoho
dôsledku povinný mohol podať proti nemu riadny opravný prostriedok, čo aj urobil. Krajský súd v Žiline
ako odvolací súd výrokom I. potvrdil v časti výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bol zaviazaný
žalovaný (povinný) k povinnosti zaplatiť žalobcovi (oprávnenému) sumu 7 649,68 EUR titulom úverovej
istiny,sumu236,12EURtitulomúroku,sumu3,72EURtitulomúrokuzomeškania,5%úrokzomeškania

ročne z nezaplatenej istiny 7 650,78 EUR od 19.10.2018 do 05.11.2018 a z nezaplatenej istiny 7 649,68
EUR od 06.11.2018 do zaplatenia. Krajský súd v Žiline ako odvolací súd výrokom II. zmenil v časti
výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bol zaviazaný žalovaný (povinný) k povinnosti zaplatiť
žalobcovi zmluvný úrok vo výške 11,79 % ročne z nezaplatenej istiny 7 650,78 EUR za obdobie od
19.10.2018 do 05.11.2018 a z nezaplatenej istiny 7 649.68 EUR od 06.11.2018 do zaplatenia, 5 % úrok

z omeškania ročne zo sumy 236,12 EUR od 19.10.2018 do zaplatenia a sumu 30 EUR zmenil tak, že v
tejto časti žalobu zamietol. Opatrenie rozhodnutia doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti potvrdzuje
fakt, že rozhodnutie bolo dotknutým účastníkom konania doručené predpísaným zákonným spôsobom
a nedošlo k jeho zrušeniu na základe včas podaného vecne odôvodneného opravného prostriedku
oprávnenými osobami. Súd v exekučnom konaní nad rámec vyššie špecifikovaných oprávnení nemožno

považovať za príslušný všeobecný súd, ktorý je oprávnený skúmať vecnú správnosť skutkových a
právnych záverov súdu v základnom konaní, ktorý exekučný titul vydal, a zároveň exekučný súd nemôže
v exekučnom konaní nahrádzať rozhodovaciu právomoc orgánu oprávneného rozhodovať o riadnych
zákonných opravných prostriedkoch proti rozhodnutiu súdu v základnom konaní, ktorý exekučný titul
vydal. Exekučný titul sa nadobudnutím jeho právoplatnosti stal pre strany záväzným a založil tzv.

prekážku veci rozhodnutej (res iudicata). Exekučný súd totiž nemožno za žiadnych okolností považovať
za odvolací súd alebo súd dovolací, teda súd, v ktorého právomoci je prieskum vecnej správnosti
rozhodnutia vydaného v pôvodnom (základnom) konaní, keďže v systéme súdnej moci je zaradený
v jej poslednej fáze, ktorej úlohou je zabezpečiť vymožiteľnosť práva. V exekučnom konaní sa právonenachádza, iba sa vykonáva a teda návrh na zastavenie exekúcie nemá slúžiť ako ďalší opravný
prostriedok proti rozhodnutiu, ktoré je v predmetnej exekúcii exekučným titulom. Súd s poukazom
na uvedené je preto viazaný právoplatným a vykonateľným rozhodnutím a nie je v jeho kompetencii

rozhodnutie vecne posudzovať. V exekučnom konaní súd nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu
správnosť exekučného titulu, resp. preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia (vrátane postupu orgánu,
ktorý exekučný titul vydal) vydaného v základnom konaní. Obsahom tohto rozhodnutia je viazaný a
musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady základného konania (aj vtedy, ak by skutočne existovali)
sa do exekučného konania neprenášajú. To znamená, že vytýkané nedostatky v základnom konaní sú

pre exekučné konanie bez právneho významu (NS ČR 20 Cdo 1940/2008). Predmetnú námietku súd
vyhodnotil ako nedôvodnú.

45. Povinný navrhol zastaviť exekúciu z dôvodu porušenia ústavného práva na súdnu ochranu a
odňatiu možnosti konať pred súdom v exekučnom konaní v zmysle okolností namietnutých v bode
3. odôvodnenia tohto uznesenia. K uvedenému súd uvádza, že oprávnený v zmysle § 48 ods. 1

Exekučného poriadku podal návrh na vykonanie exekúcie, keďže v zmysle § 48 ods. 2 Exekučného
poriadku povinný dobrovoľne nesplnila povinnosť mu uloženú exekučným titulom v čase pred podaním
návrhu na vykonanie exekúcie. Právnym dôvodom vedenia exekúcie v rámci tohto exekučného konania
je právoplatný a vykonateľný exekučný titul. Exekučné konanie je vedené podľa príslušných ustanovení
všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorým je Exekučný poriadok, v rámci právneho poriadku

Slovenskej republiky. Súd k uvedenému dodáva, že po preskúmaní návrhu oprávneného na vykonanie
exekúcie spolu s jeho prílohami vrátane vykonanej opravy návrhu na vykonanie exekúcie konštatoval
podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku, že zákonné podmienky na vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie boli splnené, v čoho dôsledku vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Je nutné zdôrazniť, že v
rámci exekučného konania v čase rozhodovania o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie povinný

nie je účastníkom exekučného konania, v čoho dôsledku súd mu nedoručuje v čase pred vydaním
poverenia návrh na vykonanie exekúcie, exekučný titul, a ani iné prílohy spisu. Povinný sa účastníkom
exekučného konania stáva podľa § 35 ods. 1 Exekučného poriadku až vydaním poverenia na vykonanie
exekúcie. Súd vydané poverenie na vykonanie exekúcie spolu s rovnopisom návrhu na vykonanie
exekúcie podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku doručí len poverenému súdnemu exekútorovi. O

skutočnosti vydania poverenia na vykonanie exekúcie v zmysle 53 ods. 1 druhá veta upovedomí len
oprávneného.Súdvexekučnomkonaníneupovedomujepovinnéhoozačatíexekučnéhokonaniaaanio
vydaní poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný poriadok príkladom menované povinnosti neukladá
súdu v exekučnom konaní, keďže by predstavovali rozpor so samotným účelom exekučného konania.
Jedným z prvých procesných úkonov, ktorý po začatí exekúcie môže v zmysle ust. Exekučného poriadku

povinný realizovať, je podať podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie. V
tomto prípade boli až neskôr podané návrhy na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 3 Exekučného
poriadku.Poopätovnompreskúmaníspisovéhomateriálusúdkonštatoval,ženedošlokporušeniupráva
povinného na súdnu ochranu, a ani možnosti konať pred súdom, keďže boli v priebehu exekučného
konania dodržané procesnoprávne normy stanovené Exekučným poriadkom. Otázkou charakteru

zmluvného vzťahu medzi oprávneným a povinným sa súd zaoberal vo vyššie uvedených bodoch tohto
uznesenia. Prípadná nespokojnosť povinnému s doterajším priebehom exekučného konania a skoršími
rozhodnutiami súdu avšak bez akýchkoľvek bližších, právne relevantných dôvodov vyplývajúcich z
príslušných zákonných ustanovení Exekučného poriadku nezakladá dôvod na zastavenie exekúcie
súdom, o to viac ak neboli z jej strany preukázané na to určenými listinnými dôkaznými prostriedkami.

46. Judikatúra súdov (vrátane Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu Slovenskej
republiky) nevyžaduje, aby odôvodnenie súdneho rozhodnutia odpovedalo na každú námietku alebo
argument účastníka konania, ale len na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre jeho rozhodnutie, preto
nebolo povinnosťou súdu zaoberať sa všetkými tvrdeniami povinnej v návrhu na zastavenie exekúcie,

ale iba tými, ktoré mali pre jeho rozhodnutie podstatný význam.

XX. Po opätovnom preskúmaní spisového materiálu súd v tomto bode mohol konštatovať, že povinný v
návrhu na zastavenie exekúcie netvrdil a ani nepreukázal žiaden zákonný dôvod, na základe ktorého by
mohlo byť vyhovené jeho návrhu na zastavenie exekúcie súdom, t. j. neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré

by preukazovali, že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného
nároku, alebo by bránili vymáhateľnosti exekučného titulu, resp. skutočnosť, že exekučný titul bol
zrušený. Na základe uvedených skutočností súd mohol konštatovať, že exekučný titul spĺňa náležitosti
formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu, a podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadkuje spôsobilým exekučným titulom, aby na jeho podklade sa mohla viesť exekúcia v tomto exekučnom
konaní. Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z
exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá, teda vykonanie

exekúcie prichádza do úvahy len proti tomu, kto je označený ako povinný v exekučnom titule (pasívna
vecná legitimácia), a iba v prospech toho, kto má podľa exekučného titulu právo na plnenie (aktívna
vecná legitimácia). V tomto exekučnom konaní je daná aktívna vecná legitimácia oprávneného, ako aj
pasívna vecná legitimácia povinného, je zrejmý a určitý aj rozsah vymáhaného nároku, ako aj nároku na
náhradu trov exekúcie. Neboli doložené žiadne vecné dôkazy, ktoré by odôvodnene popierali existenciu

záväzku povinnému voči oprávnenému a zároveň by napĺňali dôvod zastavenia exekúcie z hľadiska
jej neprípustnosti. Súd pri opätovnom preskúmaní spisového materiálu mal nesporne preukázané, že
ku dňu začatia exekúcie si povinný povinnosť uvedenú vo výroku exekučného titulu v celom rozsahu
nesplnil, a nie je ani prítomná prekážka pre vymáhateľnosť nároku deklarovaného exekučným titulom v
rámci výkonu tejto exekúcie. Exekúcia v tomto exekučnom konaní sa teda začala dôvodne.

48. Súd vychádzal z listinných dokumentov, ktoré sú uvedené v tomto uznesení, a dospel k právnemu
záveru, že tretí v poradí návrh povinného na zastavenie exekúcie nie je dôvodným podaním vo veci
samej. V spojení so skutočnosťou, že súd ex offo nenašiel ani iný dôvod na zastavenie exekúcie podľa
§ 61k ods. 1 Exekučného poriadku, v dôsledku čoho súd v celom rozsahu návrh na zastavenie exekúcie
podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol, tak ako je uvedené v I. výroku tohto uznesenia

49. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na
vykonanieexekúciealebododatkukpovereniunavykonanieexekúcie,akideovýdavkynazastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinnému na zastavenie exekúcie.

50. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v
súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.

51. Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,
prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

XX. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „Civilný sporový

poriadok“) súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

53. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo.

54. Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je
doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania,
uloženározhodnutímsúdutomu,ktoichvznikzavinil,aktorébypririadnompriebehukonania.Prinávrhu
na zastavenie exekúcie je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či a

pokiaľ áno, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska mal úspech. Ustanovenie o náhrade trov konania,
nie je obmedzené len na určité konania. Platí preto pre každé konanie.

55. Povinný si uplatnil od oprávneného nárok na náhradu exekučného konania v súvislosti s podaním
návrhu na zastavenie exekúcie, keď navrhol súdu, aby uložil oprávnenému povinnosť platiť náhradu

trov exekúcie.

56. Súd v tomto bode poukazuje na § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého povinný
má voči oprávneným nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak
mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu,

ktorý možno oprávnenému pričítať. Súd po preskúmaní tretieho v poradí návrhu na zastavenie exekúcie
dospel k právnemu záveru, že v celom rozsahu nie je dôvodným podaním vo veci samej, v čoho
dôsledku súd prvým výrokom tohto uznesenia zamietol predmetné podanie. Trovami povinného podľa
§ 199a ods. 2 Exekučného poriadku pre účely vedenia exekučného konania sú len výdavky za právnezastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie. V predmetnom
exekučnom konaní povinný nebol v čase podania tretieho v poradí návrhu na zastavenia exekúcie
zastúpený právnym zástupcom, v čoho dôsledku povinnému nemohol ani len vzniknúť tento nárok. V

spojení so skutočnosťou, že povinný nebol v čase rozhodovania o treťom v poradí návrhu na zastavenie
exekúcie ani len v čiastočnom rozsahu úspešný, v spojení so skutočnosťou, že povinnému nevznikli
výdavky za právne zastupovanie v tomto konaní, súd povinnému ním uplatnený nárok na náhradu trov
exekučného konania od oprávneného nepriznal, tak ako je uvedené v II. výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na

Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.