Uznesenie – Ostatné – Spotrebiteľské zmluvy ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. február 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8CoCsp/25/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1322206050
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Krajčo
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1322206050.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Krajča a členiek senátu
JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej v spore žalobkyne: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom
Prievozská 2, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného: Remedium Legal, s.r.o., advokátska kancelária
so sídlom Prievozská 2, Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: Z. Č., H.. XX.XX.XXXX, C. E.
Č.. XXXX/X, XXX XX K., o zaplatenie 1.130,04 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku

Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 18. júla 2024, č.k. B3-16Csp/82/2022 - 96, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie v celom rozsahu zamietol žalobu, ktorou sa žalobca proti
žalovanémudomáhalzaplateniasumy1.130,04euraspolusúrokomzomeškaniavovýške5,00%ročne
zo sumy 1.130,04 eura od 26.10.2022 do zaplatenia a žalovanému nepriznal náhradu trov konania.

2. V preskúmavanej veci mal súd prvej inštancie za preukázané, resp. nesporné, že pôvodný veriteľ
ako právnická osoba - podnikateľ, podnikajúci v oblasti poskytovania úverov (spoločnosť Tatra banka,
a.s., IČO: 00 686 930) a žalovaný ako fyzická osoba - nepodnikateľ, uzatvorili v písomnej forme dňa
02.05.2018 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere - Zmluva o vydaní súkromnej kreditnej č. XXXXXXXXXXX
(ďalej len "Zmluva"), predmetom ktorej bolo poskytnutie kreditnej karty VISA zlatá /hlavná karta s CUR

(v EUR)/, prostredníctvom ktorej bol žalovanému poskytnutý spotrebiteľský úver do výšky schváleného
úverového limitu 1.000 euro. Na základe Zmluvy poskytol veriteľ žalovanému peňažné prostriedky,
ktoré bol žalovaný povinný vrátiť spolu s úrokmi a ďalšími poplatkami podľa podmienok dohodnutých
v Zmluve, VOP a Obchodných podmienkach Tatra banky, a. s. pre medzinárodné súkromné kreditné
karty tvoriacich súčasť Zmluvy. Zo Zmluvy vyplývalo, že veriteľ skúmal osobné a majetkové pomery
žalovaného, výška štandardnej úrokovej sadzby: 18,8 % p.a., výška ročnej percentuálnej miery nákladov

(RPMN): 26,83 %, výška priemernej RPMN: 25,46 % p.a., výška odplaty: 21,8%, termín splatnosti,
počet a výška pravidelnej mesačnej splátky karty: 12 platoch/rok splatných 21. deň kalendárneho
mesiaca, konkrétne uvedený v mesačnom výpise z kartového účtu zasielanom držiteľovi CUR, vo výške
voliteľnej, pričom držiteľ CUR zaväzuje uhradiť lásku dlžnej sumy aspoň vo výške bankou stanovené
minimálne splátky, celkovú čiastku, ktorú musí držiteľ CUR úhrady: 1578, 58 eur, poplatky spojené
s kartou, za výber hotovosti a ďalšie poplatky. Zmluva obsahovala prehlásenia o súhlase s textom

Zmluvy, a písomné potvrdenie, že žalovaný prevzal kuriérom doručenú kartu. Z prehľadu čerpania
a splácania úveru generovaného bankovým systémom vyplývalo, že žalovaný z titulu uzatvorenej
Zmluvy a prostredníctvom poskytnutej kreditnej karty č. XXXXXX******XXXX priebežne čerpal finančné
prostriedky v rozsahu úverového rámca z úverového účtu č. XXXXXXX, prvý krát pri uzatvorení Zmluvy
dňa 02.05.2018 a naposledy dňa 26.07.2019, avšak tieto nepravidelne uhrádzal v rôznej výške, dostával
sa do omeškania, tzn. že si neplnil povinnosť pravidelnej mesačnej úhrady splátky aspoň v rozsahu

minimálnej splátky, resp. ju plnil nepravidelne a neskôr vôbec. Poslednú úhradu pred zosplatnením
a postúpením pohľadávky v omeškaní, vykonal žalovaný na účet veriteľa v sume 64,08 eur dňa09.07.2019. Veriteľ Výzvou pred mimoriadnou splatnosťou zo dňa 18.09.2019 upozornil žalovaného,
že voči nemu eviduje ku dňu 17.10.2019 viaceré pohľadávky v omeškaní, pričom podľa špecifikácie
vo výzve veriteľ z kreditnej karty č. XXXXXXXXXX evidoval pohľadávku v omeškaní v sume 241,90

eur, a zároveň vyzval žalovaného na úhradu dlhu bezodkladne, najneskôr do 5 kalendárnych dní s
upozornením, že pokiaľ pohľadávku v omeškaní žalovaný neuhradí v stanovenom termíne, veriteľ
pristúpi k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti s povinnosťou uhradiť celú nesplatenú pohľadávku naraz.
Upozornil žalovaného aj na možnosť postúpenia pohľadávky na vymáhanie. Následným listom zo dňa
16.12.2019 veriteľ podľa bodu 5.6. OP, z dôvodu neuhradenia dlhu s ktorým bol žalovaný v omeškaní

od 17.07.2019 a to napriek predchádzajúcej výzve, vypovedal Zmluvu s účinnosťou odo dňa doručenia
listu a žalovaného vyzval na predčasné splatenie dlhu v sume 1.132,54 eur na uvedený účet. Žalovaný
na to nereagoval, dlh ani čiastočne neuhradil a preto veriteľ (Tatra banka, a. s.) predmetnú pohľadávku
zo Zmluvy o vydaní kreditnej karty č. XXXXXXX, postúpil Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa
25.10.2022 s Prílohou na žalobcu. V čase postúpenia bol žalovaný podľa Prílohy k Zmluve o postúpení
v nepretržitom omeškaní s úhradou pohľadávky, ktorá ku dňu postúpenia predstavovala neuhradenú

istinu úveru vo výške 1.130,04 eur bez úrokov a poplatkov, a to po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní.
Veriteľ žalovanému oznámil postúpenie listom - Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 02.11.2022
s opätovnou výzvou na úhradu dlhu. Žalobca neuviedol a ani nepreukázal, kedy sa žalovaný dozvedel,
resp. mohol dozvedieť o postúpení predmetnej pohľadávky na žalobcu. Z prehľadu čerpania a splácania
úveru generovaného bankovým systémom ďalej zistil, že žalovaný dňa 03.11.2022 uhradil na úverový

účet veriteľa účtu č. XXXXXXX, celú dlžnú žalovanú sumu vo výške 1.130,04 eur (zúčtovaná v sume
1.000,09 € + 129,95 €).

3. Na základe takto ustáleného skutkového stavu veci posúdil súd prvej inštancie uplatnený nárok po
právnej stránke podľa § 497, § 499, § 502 ods. 1 a § 504 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1 až 4, §

53 ods. 1, § 53c, § 54 ods. 1,2, § 524 ods. 1,2, § 526 ods. 1, 2 a § 559 Občianskeho zákonníka, § 1
ods. 1, 2, § 2 písm. a), b), g), h) a i), § 7 ods. 1 § 9 ods. 1,2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch, ako aj § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, a dospel k záveru, že podanú žalobu
je potrebné zamietnuť. V prvom rade konštatoval, že Zmluva obsahovala podstatné znaky zmluvy o
úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka a predstavuje podľa § 261 ods. 6 Obchodného

zákonníka absolútny obchodno-záväzkový vzťah, na ktorý sa bez ohľadu na povahu účastníkov pri jeho
uzatváraní použil právny režim Obchodného zákonníka, okrem tých práv a povinností, ktoré Obchodný
zákonníka neupravuje a na ktorých úpravu sa podľa § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka v spojení s
§ 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka použil právny režim Občianskeho zákonníka (napr. právna úprava
spotrebiteľských zmlúv). Vzhľadom na povahu zmluvných strán pri uzatváraní zmluvy, keďže veriteľ

vystupoval ako dodávateľ (banka, podnikateľ) podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka a žalovaný ako
spotrebiteľ podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, išlo podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka
o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa vzhľadom na jej obsah aplikoval osobitný predpis upravujúci
spotrebiteľské úvery a to zákon č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzatvorenia predmetnej
Zmluvy. Podľa zákona č. 129/2010 Z. z. musí mať spotrebiteľská zmluva uzatvorená medzi veriteľom a

žalovaným písomnú formu (§ 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z.) a musí obsahovať, okrem všeobecných
náležitosti (v tomto prípade všeobecných náležitostí zmluvy o úvere podľa Obchodného zákonníka),
osobitné náležitosti vymedzené v § 9 ods. 2 tohto zákona a správne určenú RPMN. Nedostatok písomnej
formy zmluvy o spotrebiteľskom úver, absencia niektorých osobitných náležitostí (konkrétne náležitosti
uvedené pod písm. a) až k), r) a y) v § 9 ods. 2 cit. zákona), absencia požiadavky podľa § 7 cit. zákona,

alebo uvedenie nesprávnej RPMN v neprospech spotrebiteľa, má podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010
Z. z. za následok taký právny stav, podľa ktorého sa veriteľom poskytnutý úver musí považovať za
bezúročný a bezpoplatkový. Potom ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nebola uzatvorená v písomnej
forme, neobsiahla niektorú z vyššie uvedených osobitných náležitostí alebo neobsahuje údaj o RPMN,
príp. nesprávny údaj v neprospech spotrebiteľa, veriteľ sa môže v súdnom konaní úspešne domáhať len

vrátenia istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Z predmetnej Zmluvy vyplývalo, že veriteľ skúmal
osobné a majetkové pomery žalovaného a Zmluva obsahovala aj ďalšie zákonom požadované osobitné
informácie o spotrebiteľskom úvere (ods. 16 rozsudku). V prípade úveru, ktorý je opakovane poskytovaní
do určitej výšky bez toho, aby musel spotrebiteľ opakovane úver dojednávať ide tzv. revolvingový
úver, ktorého typickým príkladom sú kreditné karty, u ktorých je poskytnutý úver obmedzený do výšky

úverového rámca. Pri takomto type úveru je schválený úverový rámec, ktorý má dlžník neustále k
dispozícii bez nutnosti žiadať o povolenie čerpania veriteľa. Preto z povahy takéhoto úveru je zrejmé,
že zmluva je uzatvorená na dobu neurčitú, nakoľko termín konečnej splatnosti nie je možné určiť, čím je
vyjadrená aj náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z.. Pri revolvingovom úvere platí,že ak dlžník vyčerpá časť alebo celý úverový rámec a následne vyčerpanú sumu splatí jednorazovo,
hneď po pripísaní tejto úhrady má opäť k dispozícii celý úverový rámec. Ak vyčerpanú sumu spláca
postupne, bude mať k dispozícii tú časť úverového rámca, ktorá nie je vyčerpaná a ktorá sa zároveň

každou splátkou zvyšuje. Z toho možno dôvodiť, že skutočná výška čerpaných prostriedkov a od nej sa
odvíjajúca výška splátok, prípadne spôsob čerpania sú v čase uzatvorenia úverovej zmluvy neznáme.
Tieto údaje sú podkladom pre určenie RPMN a preto nemožno údaj o reálnej výške RPMN pre daný,
ešte len budúci úver, v čase uzatvorenia úverovej zmluvy určiť. Zároveň to však neznamená, že nie je
možné stanoviť výšku RPMN pre určitú modelovú východiskovú situáciu, vychádzajúc z nastavených

parametrov úverovej zmluvy v čase jej uzatvorenia. V danom prípade zmluva, predmetom ktorej bolo
poskytnutie kreditnej karty, ktorou žalovaný čerpal revolvingový úver do výšky stanoveného úverového
rámca1.000eur,uzatvorenámedziveriteľomažalovaným,obsahovalazákonomvyžadovanénáležitosti
v zmysle uvedených princípov a citovaných ustanovení zákona a preto ju možno považovať za platne
uzatvorenú a nemožno ju považovať ani za bezúročnú a bez poplatkov. Naviac v tomto prípade sa
žalobca domáhal len úhrady dlžnej istiny bez úrokov a poplatkov a aj prípadná absencia niektorej z

vyžadovaných osobitných náležitostí by tak prakticky nemala vplyv na posúdenie žalovaného nároku.
Ani z hľadiska všeobecných náležitostí zmluvy v zmysle § 34 a nasl. OZ, § 43 a nasl. OZ, nezistil
prvoinštančný súd žiadne dôvody neplatnosti zmluvy. Ďalej považoval za nesporné, že veriteľ si v
zmysle uzatvorenej zmluvy splnil svoj záväzok a umožnil žalovanému čerpať peňažné prostriedky
poskytnutou kreditnou kartou do výšky úverového rámca 1.000 eur, ktorý takto poskytnuté peňažné

prostriedky aj čerpal, čím si veriteľ podľa § 324 Obchodného zákonníka splnil svoj záväzok zo zmluvy
riadne a včas. Na základe toho vznikla žalovanému povinnosť vrátiť veriteľovi ním poskytnuté peňažné
prostriedky, ktoré bol povinný vrátiť spolu s úrokmi a ďalšími poplatkami podľa podmienok dohodnutých
v zmluve, VOP a Obchodných podmienkach Tatra banky, a. s. pre medzinárodné súkromné kreditné
karty tvoriacich súčasť zmluvy. Nakoľko si žalovaný uvedenú povinnosť podľa § 324 Obchodného

zákonníka nesplnil riadne a včas a priebežne čerpané finančné prostriedky prostredníctvom kreditnej
karty uhrádzal nepravidelne, v rôznej výške, neplnil si povinnosť mesačnej úhrady splátky aspoň v
rozsahu minimálnej splátky a neskôr vôbec (naposledy žalobca vykonal úhradu dňa 09.07.2019 v
sume 64,08 eur), veriteľ výzvou zo dňa 18.09.2019 upozornil žalovaného, že opakovane neuhradil ani
minimálnu splátku kreditnej karty a banka eviduje k 17.10.2019 na kreditnej karte sumu 241,90 eur v

omeškaní. Veriteľ preto vyzval žalovaného na úhradu dlhu bezodkladne, najneskôr do 5 kalendárnych
dní s upozornením, že pokiaľ pohľadávku v omeškaní žalovaný neuhradí v stanovenom termíne, veriteľ
pristúpi k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti s povinnosťou uhradiť celú nesplatenú pohľadávku naraz.
Žalovaný napriek tomu dlh neuhradil, z ktorého dôvodu veriteľ pristúpil k výpovedi Zmluvy listom zo
dňa 16.12.2019, s účinnosťou odo dňa doručenia uvedeného listu v zmysle bodu 5.6. OP a žalovaného

zároveň vyzval na predčasné splatenie celej pohľadávky k 15.12.2019 v sume 1.132,54 eur, na uvedený
účet, s ktorej úhradou bol žalovaný v omeškaní od 17.07.2019, avšak bezvýsledne. Žalovaný na tieto
výzvy nereagoval a dlh ani čiastočne neuhradil. Za daného stavu pôvodný veriteľ (Tatra banka, a. s.),
postúpil predmetnú pohľadávku zo Zmluvy o vydaní kreditnej karty č. XXXXXXX voči žalovanému na
žalobcu na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 25.10.2022 s Prílohou, s účinnosťou ku

dňu 02.11.2022, čo oznámil veriteľ žalovanému Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 02.11.2022
s opätovnou výzvou na úhradu dlhu. V čase postúpenia bol žalovaný v nepretržitom omeškaní so
splácaním peňažného dlhu z titulu Zmluvy so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku, s to po
dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní, pričom podľa Prílohy k Zmluve o postúpení pohľadávka žalobcu ku
dňu postúpenia predstavovala neuhradenú istinu úveru vo výške 1.130,04 eur bez úrokov a poplatkov.

Veriteľ v oznámení o postúpení pohľadávky zo dňa 02.11.2022 upozornil žalovaného, že postúpenú
pohľadávku v omeškaní vo výške 1.130,04 eur zo Zmluvy o vydaní kreditnej karty č. XXXXXXX, je
povinný uhradiť novému veriteľovi (žalobcovi) na uvedený účet (K. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX,
N. XXXXXXXXXX). Žalobca však v rámci skutkových tvrdení neuviedol a ani žiadnym spôsobom pred
súdom nepreukázal, kedy si veriteľ ako postupca splnil zákonnú povinnosť bez zbytočného odkladu

oznámiť žalovanému dlžníkovi postúpenie pohľadávky na žalobcu, tzn. ktorým dňom sa žalovaný v
skutočnosti dozvedel, resp. mohol dozvedieť o postúpení predmetnej pohľadávky na žalobcu, ktorého
účinnosť mala nastať odo dňa doručenia predmetného oznámenia zo dňa 02.11.2022. Potom v zmysle
§ 526 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka platí, že do času kým postúpenie pohľadávky nie
je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví

sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Žalovaný poslednú úhradu v sume 1.000,09 eur a v sume
129,95 eur, tzn. v celej žalovane sume 1.130,04 eur vykonal dňa 03.11.2022, tzn. nasledujúci deň po
vyhotovení oznámenia o postúpení predmetnej pohľadávky, na úverový účet postupcu č. XXXXXXX,
pričom žalobca nepreukázal, že by toto oznámenie postupca žalovanému účinne doručil do 03.11.2022,kedy žalovaný sporný dlh uhradil. Na základe uvedeného, keď nemal preukázané, že v čase plnenia
dlhu žalovaným postupcovi, tzn. na úverový účet Tatra banky, a.s. ako pôvodnému veriteľovi, žalovaný
vedel o postúpení pohľadávky na žalobcu, žalovaný sa tým zbavil svojho dlhu a nebol povinný uhradiť

predmetnú pohľadávku žalobcovi, ktorý ju nadobudol na základe zmluvy o postúpení zo dňa 25.10.2022.
Na základe uvedeného súd prvej inštancie z dôvodu, že žalobca nepreukázal svoju aktívnu legitimáciu
v spore v zmysle § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka a aj z dôvodu zániku sporného dlhu žalovaného
dňom úhrady 03.11.2022 v zmysle § 559 veta prvá Občianskeho zákonníka, a to ešte pred podaním
žaloby dňa 23.12.2022, zamietol žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú. O trovách konania rozhodol

podľa § 255 ods. 1 C.s.p. avšak úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, keď mu v
konaní žiadne trovy nevznikli.

4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal napadnutý
rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie, alternatívne ho zmeniť a žalobe v celom rozsahu
vyhovieť. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam, jeho rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci a súd mu nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval
jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Poukázal
na to, že okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žaloba je nedôvodná z dôvodu,
že pohľadávka, ktorú v konaní uplatňuje, zanikla pred podaním žaloby (plnením žalovaného dlžnej

sumy v celosti postupcovi). K uvedenému záveru súd dospel tak, že v platobnej histórii, ktorú žalobca
priložil k podanej žalobe, sa v posledných dvoch riadkoch nachádza zaúčtovaná transakcia zo dňa
03.11.2022, na základe ktorej došlo ku kreditným operáciám na účte žalovaného vo výške 1 000,09 €
a 129,95 €, teda spolu tvoriacej súčet 1 130,04 €, čo je presne tá suma, ktorú podanou žalobou voči
žalovanému uplatňuje. Súd na základe uvedeného dospel k záveru, že uvedené transakcie sú úhradami

žalovaného, ktorý ich vykonaním svoj dlh riadne splnil (teda pohľadávka žalobcu bola splnená pred
podaním žaloby), následkom čoho pohľadávka žalobcu neexistuje a žaloba bola podaná nedôvodne.
S uvedeným záverom súdu sa žalobca nestotožňuje a uvádza, že k splneniu dlhu žalovaným nedošlo.
Transakcie zo dňa 03.11.2022, ktoré sú v platobnej histórii na posledných dvoch riadkoch nepredstavujú
v žiadnom prípade platby žalovaného, ale internú účtovnú operáciu postupcu, ktorú si po postúpení

pohľadávky na žalobcu zvyšok dlžnej sumy týmto spôsobom pre svoje interné potreby zaúčtoval (tzv.
pohľadávku žalovaného po postúpení "odpísal"), pričom suma v uvedenej výške (1.130,04 €) bola
následne postúpená na žalobcu. Uvedenému nasvedčuje aj skutočnosť, že predmetné účtovné operácie
boli na účte žalovaného vykonané deň po účinnosti postúpenia pohľadávky z postupcu na žalobcu (ku
ktorému došlo dňa 02.11.2022). Keďže posledné dva riadky v platobnej histórii nepredstavujú platby

od žalovaného (žalovaný svoj dlh riadne nesplnil), predmetná pohľadávka nepochybne stále existuje,
a teda žaloba bola podaná na súd dôvodne. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Krajského súdu
Banská Bystrica, ktorý v obdobnej veci rozhodol v jeho prospech. Súd prvej inštancie preto vykonaním
dokazovaním dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, nakoľko k úhrade dlžnej sumy žalovaným
nedošlo, pohľadávka existuje a žaloba bola podaná na súd dôvodne. Vo vzťahu k doručeniu oznámenia

o postúpení pohľadávky zotrval na tom, že nakoľko doručenie oznámenia o postúpení pohľadávky zo
dňa 02.11.2022 (ďalej aj "oznámenie o postúpení pohľadávky") nebolo počas celého konania žalovaným
žiadnym spôsobom spochybňované a zároveň súd žalobcu nevyzval na doplnenie skutkových okolností
ohľadom doručovania tohto oznámenia o postúpení pohľadávky, nemal žiaden dôvod dôkaz o doručení
predmetného oznámenia o postúpení pohľadávky produkovať už skôr a teda predloženie dôkazov v

odvolacom konaní nepovažuje za novoty v odvolacom konaní. Ani prípadné neoznámenie postúpenia
pohľadávky (čo nie je prípad v tomto konaní) však neznamená nedostatok aktívnej vecnej legitimácie,
keďže informácia o postúpení pohľadávky sa zároveň dostane do dispozičnej sféry žalovaného
doručením žaloby o čom hovorí aj súdna prax, z ktorej žalobca príkladmo poukázal na uznesenie
KrajskéhosúduvTrnave,sp.zn.24CoCsp/25/2022z16.11.2022,podľaktoréhovovzťahukustanoveniu

§ 526 je potrebné uviesť, že toto reaguje na uzavretie dohody o postúpení pohľadávky tak, že postupca
má voči dlžníkovi oznamovaciu (notifikačnú) povinnosť spočívajúcu v tom, že oznámi dlžníkovi, že
pohľadávku, ktorú mal voči nemu, postúpil inému. Ide o jednostranný adresný právny úkon postupcu.
Z oznamovacej povinnosti vyplýva, že postupca môže uzavrieť dohodu o postúpení pohľadávky aj
bez vedomosti dlžníka. Skutočnosťou, s ktorou právne predpisy spájajú prechod práva, je zmluva o

postúpení pohľadávky. Procesnoprávnym dôsledkom postúpenia pohľadávky potom je, že postupník sa
stávaaktívnelegitimovanýmnavymáhaniepohľadávkyvmomente,kedydošlokpostúpeniupohľadávky
postupcu na neho (pozri rozhodnutie NS SR sp. zn. 1MCdo 11/2012). Postupca nie je povinný dlžníkovi
preukazovať, že k cesii došlo, keďže pre vzťah medzi dlžníkom a postupníkom je to bezvýznamné(pozri rozhodnutie NS ČR sp. zn. 23Cdo 333/2012). Ak postupca notifikačnú povinnosť voči dlžníkovi
nesplní, je potrebné, aby postúpenie pohľadávky preukázal dlžníkovi postupník. Preukázaním má zákon
na mysli predloženie písomnej zmluvy o postúpení pohľadávky dlžníkovi (do notifikácie môže dlžník

splniť dlh s právnymi účinkami splnenia postupcovi, teda pôvodnému veriteľovi). Nesplnenie notifikačnej
povinnosti však nie je osobitne sankcionované. Z nesplnenia tejto povinnosti vyvodzuje dôsledky pre
konanie dlžníka, ktorý má možnosť plniť dlh (a tým spôsobiť jeho zánik) pôvodnému veriteľovi, a to až
do doby oznámenia tejto skutočnosti, alebo preukázania postúpenia pohľadávky postupníkom. Zmena
na strane oprávneného subjektu nastáva obyčajnou zmluvou uzavretou medzi veriteľom (postupcom)

na jednej strane a novým subjektom (postupníkom) na strane druhej bez toho, aby bol potrebný
súhlas dlžníka. Vedomosť dlžníka o zmene na strane veriteľa má význam len v tom, že ovplyvňuje
možnosť privodiť zánik jeho záväzku splnením i pôvodnému veriteľovi. Uvedené však nemá vplyv
na postavenie nového veriteľa ako aktívne legitimovaného v spore o plnenie predmetného záväzku
voči dlžníkovi (pozri rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky I. ÚS 1980/08). Nepreukázanie
splnenia notifikačnej povinnosti postupcu podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nemá za následok

neplatnosť postúpenia pohľadávky. Ak žalobca preukázal platné postúpenie pohľadávky na základe
zmluvy o postúpení pohľadávky s pôvodným veriteľom, jednostranný právny úkon veriteľa, ktorým mal
oznámiť dlžníkovi postúpenie pohľadávky, bol bez právneho významu na preukázanie vecnej aktívnej
legitimácie žalobcu v konaní, pričom v danom smere oznámenie o postúpení pohľadávky sa dostalo do
dispozičnej sféry žalovaného doručením žaloby (pozri napríklad rozhodnutie Krajského súdu Bratislava

sp.zn.16CoCsp/20/2020zodňa30.06.2020,sp.zn.9Co/168/2019zodňa19.12.2019,KrajskýsúdNitra
sp. zn. 6CoCsp/5/2020 zo dňa 29.06.2020 a iné). Z tohto dôvodu súd prvej inštancie nesprávne právne
posúdil aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, ktorá je v tomto prípade daná. Inými právnymi otázkami
sa súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí nezaoberal. Napokon poukázal na to, že strany majú
povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

Porušenie povinnosti tvrdenia sa považuje za procesnú pasivitu strany sporu, ktorá má za následok
procesnú sankciu vo forme buď nespornosti nepopretých skutkových tvrdení protistrany (§ 151 ods.
1 C.s.p.), alebo neúčinnosti nekvalifikovaného popretia skutkového tvrdenia protistrany (§ 151 ods.
2 C.s.p.). Poukázal na ustanovenie § 151 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého je potrebné postupovať aj v
spotrebiteľských sporoch, pri ktorých sa nepoužijú ustanovenia o sudcovskej a zákonnej koncentrácii

v zmysle ustanovenia § 296 C.s.p. Jeho tvrdené skutkové tvrdenie o zaslaní predmetného oznámenia
o postúpení pohľadávky neboli počas celého konania protistranou žiadnym spôsobom popreté. V
zmysle ust. § 151 ods. 1 C.s.p. tak bolo podľa jeho názoru potrebné považovať tvrdenia žalobcu za
tzv. nesporné skutkové tvrdenia, na základe čoho bolo v konaní potrebné uzavrieť, že je nesporným
skutkovým tvrdením (ktoré nie je potrebné preukázať ďalšími listinnými, prípadne inými dôkazmi), že

právny predchodca žalobcu odoslal oznámenie o postúpení pohľadávky a teda tým došlo k platnému
postúpeniu pohľadávky, pričom žalovanému vznikol záväzok plniť dlh novému veriteľovi, t. j. žalobcovi,
pretože žalovaný sa k ním tvrdenej skutočnosti o doručení oznámenia o postúpení pohľadávky vôbec
nevyjadril. Tento jeho názor je zároveň v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou vyšších súdnych
autorít, z ktorej žalobca vybral uznesenia Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 11CoCsp/9/2021 z

21.09.2022, Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 11CoCsp/108/2020 z 30.11.2021, Krajského súdu
v Banskej Bystrici, sp. zn. 43CoCsp/40/2020 z 21.10.2020, uznesenie Krajského súdu v Trenčíne,
sp. zn. 8Cob/82/2021 z 28.04.2022, uznesenie Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 17CoCsp/18/2022
z 24.05.2022, uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 41CoCsp/6/2022 z 25.05.2022,
uznesenie Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 6CoCsp/28/2020 z 31.03.2021, uznesenie Krajského

súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 43CoCsp/39/2021 z 14.10.2021, uznesenie Krajského súdu v Banskej
Bystrici, sp. zn. 41CoCsp/48/2021 z 23.02.2022, pričom vo vzťahu k uvedenému zaujali odvolacie súdy
rovnaký právny názor. Konštatoval, že v danom prípade okresný súd favorizoval žalovaného, keď mu
poskytol ochranu spočívajúcu až v popieraní jeho skutkových tvrdení, čím prekročil svoje právomoci
a porušil základnú zásadu nezávislosti a nestrannosti súdu, vyjadrenú v čl. 1 C.s.p. tým, že aktívne,

namiesto strany sporu, rozporoval jeho skutkové tvrdenia, čím mu nesprávnym procesným postupom
znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva
na spravodlivý proces a nemožno dospieť k záveru, že si postupca nesplnil podmienky, na základe
ktorých môže dôjsť k platnému postúpeniu pohľadávky na žalobcu, resp. že žalovaný nevznikol záväzok,
z ktorého vyplýva povinnosť uhradiť dlh jeho osobe. S poukazom na uvedené žiadal odvolaniu vyhovieť.

5. Žalovaný možnosť vyjadriť sa k odvolaniu nevyužil.6. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach dôvodov podaného
odvolania podľa § 380 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 C.s.p. a podľa §
378 ods. 1 C.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné a nezostáva iné, než napadnutý

rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

7. V preskúmavanej veci žalobca podanou žalobou uplatnil proti žalovanému nárok na zaplatenie sumy
1.130,04 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne od zo sumy 1.130,04 eura od
26.10.2022 do zaplatenia, ako postupca z pohľadávky na zaplatenie neuhradenej istiny revolvingového

úveru poskytnutého žalovanému Tatra bankou, a. s.

8. Prvoinštančný súd správne vychádzal z toho, že ide postúpenú pohľadávku zo spotrebiteľského
revolvingového úveru, a preto je vec potrebné posúdiť aj podľa príslušných ustanovení o ochrane
spotrebiteľa,pričomideopohľadávku,ktorejnositeľomsažalobcapodľajehotvrdeniastalakopostupník
Tatra banky, a.s., ktorá žalovanému predmetný úver poskytla. Za správne treba považovať skutkové

právne závery súdu prvej inštancie, podľa ktorých v danom prípade zmluva, predmetom, ktorej bolo
poskytnutie kreditnej karty, ktorou žalovaný čerpal revolvingový úver do výšky stanoveného úverového
rámca1.000eur,uzatvorenámedziveriteľomažalovaným,obsahovalazákonomvyžadovanénáležitosti
v zmysle uvedených princípov a citovaných ustanovení zákona a preto ju možno považovať za platne
uzatvorenú a nemožno ju považovať za bezúročnú a bez poplatkov, naviac, keď v tomto prípade sa

žalobca domáhal len úhrady dlžnej istiny bez úrokov a poplatkov a aj prípadná absencia niektorej z
vyžadovaných osobitných náležitostí by tak prakticky nemala vplyv na posúdenie žalovaného nároku.

9. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom podanú žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol
z dôvodu, že žalovaný poslednú úhradu v sume 1.000,09 eur a v sume 129,95 eur, tzn. v celej žalovane

sume 1.130,04 eur vykonal dňa 03.11.2022, tzn. nasledujúci deň po vyhotovení Oznámenia o postúpení
predmetnej pohľadávky, na úverový účet postupcu č. XXXXXXX, pričom žalobca nepreukázal, že by
toto oznámenie postupca žalovanému účinne doručil do 03.11.2022, kedy žalovaný sporný dlh uhradil
a na základe uvedeného, keď nemal preukázané, že v čase plnenia dlhu žalovaným postupcovi, tzn.
na úverový účet Tatra banky, a.s. ako pôvodnému veriteľovi, žalovaný vedel o postúpení pohľadávky na

žalobcu, žalovaný sa tým zbavil svojho dlhu a nebol povinný uhradiť predmetnú pohľadávku žalobcovi,
ktorý ju nadobudol na základe Zmluvy o postúpení zo dňa 25.10.2022, teda žalobca nepreukázal svoju
aktívnu legitimáciu v spore v zmysle § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka o splnenie pohľadávky ktorá
dňom úhrady 03.11.2022 v zmysle § 559 veta prvá Občianskeho zákonníka zanikla ešte pred podaním
žaloby dňa 23.12.2022.

10. Odvolací súd sa však stotožnil s námietkou žalobcu, že skutkové závery prvoinštančného súdu
nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní a súd prvej inštancie vychádzal aj z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Z obsahu platobnej histórie predloženej žalobcom totiž, tak, ako namieta žalobca
vo svojom odvolaní, nevyplýva, že by žalovaný dňa 03.11.2022 dlžnú sumu uhradil, keď transakcie z

uvedeného dňa (posledné dva riadky platobnej histórie) nemožno považovať za dôkaz o úhrade platby
žalovaného, ale iba za dôkaz do vykonaní internej účtovnej operácie postupcu, ktorou si po postúpení
pohľadávky na žalobcu zvyšok dlžnej sumy týmto spôsobom pre svoje interné potreby zaúčtoval a
pohľadávka v uvedenej výške (1.130,04 eura) bola následne postúpená na žalobcu, čo vyplýva aj z
toho, že tieto účtovné operácie sú datované až nasledujúci deň po účinnosti postúpenia pohľadávky z

postupcu na žalobcu (02.11.2022). Skutkový záver súdu prvej inštancie o zániku pohľadávky žalobcu
uplatnenej v tomto spore tak nie je správny.

11. V nadväznosti na vyššie uvedený nesprávny skutkový záver súdu prvej inštancie o úhrade záväzku
žalovaným dňa 3.11.2022 potom nemôže obstáť ako predčasný a teda nesprávny aj na to nadväzujúci

záver o nepreukázaní splnenia podmienok pre postúpenie pohľadávky na žalobcu, ktorého účinnosť
mala nastať až po zániku pohľadávky. V tejto súvislosti pritom naviac žalobca v odvolaní opodstatnene
namieta, že nepreukázanie splnenia notifikačnej povinnosti postupcu podľa § 526 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, nemá za následok neplatnosť postúpenia pohľadávky a nemôže viesť bez ďalšieho k záveru
o absencii vecnej legitimácie na strane žalobcu.

12. Za tohto stavu, keď súdom prvej inštancie neboli v dôsledku nesprávne ustáleného skutkového
stavu veci náležite posúdené všetky podstatné otázky významné pre rozhodnutie v spore, by však
rozhodnutie vo veci samej odvolacím súdom bez výslovnej opory v platnej právnej úprave nahrádzaloprvoinštančné rozhodnutie, čím by bolo sporovým stranám odoprené právo namietať správnosť
skutkových a právnych záverov na inštančne vyššom súde, a tým aj možnosť preskúmania správnosti
záverov odvolacieho súdu, ku ktorým by dospel právnym posúdením skutkových zistení z hľadiska tých

rozhodujúcich skutočností, ktoré považoval za významné na rozdiel od súdu prvej inštancie, ktorý sa
nimi nezaoberal. Takéto posúdenie podstaty sporu na prvoinštančnom súde a zabezpečenie možnosti
riadneho opravného prostriedku je podľa názoru odvolacieho súdu súčasťou práva na súdnu ochranu a
spravodlivýprocesajehodôslednérešpektovaniemožnovpreskúmavanejvecidosiahnuťibakasačným
rozhodnutím.

13. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil (§ 389 ods. 1 písm. b), c)
C.s.p.) a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 391 ods. 1 C.s.p.), v ktorom spor opätovne prejedná a na
základe skutkového stavu vyplývajúceho z nesporných (resp. žalovaným nenamietaných) skutočností,
ako aj skutočností zistených vykonaným dokazovaním, meritórne znovu posúdi aktívnu legitimáciu
žalobcu,akoajvecnúopodstatnenosťpodanejžaloby,vychádzajúcztoho,žezánikzáväzkužalovaného

uplatneného žalobou nemožno považovať za preukázaný obsahom platobnej histórie predloženej
žalobcom a tiež z toho, že nepreukázanie splnenia notifikačnej povinnosti postupcu podľa § 526 ods.
1 Občianskeho zákonníka nemá za následok neplatnosť postúpenia pohľadávky, a opätovne rozhodne
vo veci samej, po tom, ako riadne na základe nanovo ustáleného skutkového stavu veci, vychádzajúc
aj z aktuálnej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít, posúdi aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu

ako postupníka na základe zmluvy o postúpení pohľadávok a náležite sa vysporiada aj s otázkou, či v
danej veci pokiaľ ide o rozhodujúce skutočnosti nie je na mieste aplikácia ust. § 151 ods. 1,2 C.s.p.

14. O náhrade trov (tohto) odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci
(§ 396 ods. 3 C.s.p.).

15. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca

alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok

odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo
pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen
a)ab).Naurčenievýškyminimálnejmzdyvprípadochuvedenýchvodseku1jerozhodujúcideňpodania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom

fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo

odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).