Rozsudok – Bezpodielové spoluvlastníctvo… ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. február 2025

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 80C/13/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3124202557
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Silvia Kysucká

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2025:3124202557.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín, sudkyňou Mgr. Silviou Kysuckou, v spore žalobkyne A. B., nar. XX.XX.XXXX,

bytom B., C. XXXX/XX, štátna občianka SR, právne zastúpenej JUDr. Zuzanou Tomášovou, advokátkou,
IČO:36123692, so sídlom Považská Bystrica, ul. Železničná 90/12, proti žalovanému D. B., nar.
XX.XX.XXXX, rodné číslo: XXXXXX/XXXX, bytom B., C. XXXX/XX, štátny občan SR, právne
zastúpenému JUDr. Jurajom Klimčom, IČO: 34059407, so sídlom Trenčín, Bobot 176, o vyporiadanie
BSM, takto

r o z h o d o l :

I. V y p o r i a d a v a bezpodielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaného tak, že do výlučného
vlastníctva žalobkyne prikazuje osobné motorové vozidlo zn. Citroen C3, EČV: B., r. výroby 2006

v zostatkovej hodnote ku dňu zániku BSM 1.000 eur a do výlučného vlastníctva žalovaného prikazuje
3-izbový byt č. 11 na 5. poschodí vo vchode 39 obytného domu súp. č. XXXX na parcele reg. „C“ -
parc.č. 303/5 a podiel 68/3264 priestoru na spoločných častiach, spoločných zariadeniach domu a na
príslušenstve evidovanom na LV č. XXXX, k. ú. B., obec B., okres Púchov, v zostatkovej hodnote ku
dňu zániku BSM 112.368,94 eur, sedaciu súpravu v zostatkovej hodnote ku dňu zániku BSM 100,- eur,
počítač v zostatkovej hodnote ku dňu zániku BSM 50,- eur a gauč v detskej izbe v zostatkovej hodnote
ku dňu zániku BSM 50,- eur.

II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni titulom vyporiadacieho podielu zo zaniknutého
bezpodielového spoluvlastníctva sumu 55.784,47 eur v dvoch splátkach tak, že prvá splátka vo výške
27.892,23 eur je splatná do 60 dní od právoplatnosti rozsudku a druhá splátka vo výške 27.892,24 eur
je splatná do 6 mesiacov od právoplatnosti rozsudku.

III. Žalobkyni nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa podala žalobu o vyporiadanie BSM, kde žiadala aby súd prikázal do výlučného vlastníctva

žalovaného 3-izbový byt č. 11 na 5. poschodí vo vchode 39 obytného domu súp. č. XXXX na parcele
reg. „C“ parc.č. 303/5 a podiel 68/3264 priestoru na spoločných častiach a zariadeniach domu v k. ú.
B., obec B., LV č. XXXX (ďalej aj „byt“), ktorého hodnota podľa žalobkyne bola najmenej 120.000 eur,
motorové vozidlo zn. Citroen C3, EČV: B., r. výroby 2006, ktorého hodnotu neuviedla, sedaciu súpravu
v nadobúdacej hodnote 1.300 eur, počítač v nadobúdacej hodnote 1.500 eur a gauč v detskej izbe
v nadobúdacej hodnote 400 eur. Sebe navrhla prikázať do výlučného vlastníctva motorové vozidlo Alfa
Romeo Giulietta a vyplatiť úver poskytnutý v sume 8.000 eur. Požadovala, aby jej žalovaný uhradil

v rámci vyporiadania BSM polovicu. Uviedla, že ich manželstvo bolo právoplatne rozvedené dňom
11.08.2022. Všetky hnuteľné veci i nehnuteľnosti užíva od rozvodu žalovaný, ona spláca úver použitý na
kúpu motorového vozidla Alfa Romeo, ktoré užíva, zároveň platí náklady spojené s motorovým vozidlomCitroen C3. Žiadala zaviazať žalovaného k povinnosti vyplatiť jej sumu najmenej 65.000 eur do 30 dní
od právoplatnosti rozsudku.
K žalobe pripojila výpis z LV č. XXXX, k.ú. B. a list zo dňa 31.01.2024.

2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril v podaní zo dňa 10.05.2024. Uviedol, že do BSM patrí byt v hodnote
90.000,- eur, motorové vozidlo zn. Citroen C3, EČV: B. v zostatkovej hodnote 1.000 eur, sedacia
súprava v zostatkovej hodnote 100 eur, počítač v zostatkovej hodnote 50 eur a gauč v detskej izbe
v zostatkovej hodnote 50 eur. Auto Citroen C3 je registrované na žalobkyňu a v marci 2024 si ho
zobrala.VozidloAlfaRomeoniejepredmetomBSM,bolokúpenézprostriedkov úverulenprežalobkyňu

a táto ho užívala odo dňa jeho nadobudnutia. Ide o jej výlučné vlastníctvo. Úver spláca žalobkyňa.
V súvislosti s bytom uviedol, že pred žalobkyňou bol ženatý so E. B., s ktorou v roku 1986 nadobudol
členský podiel v družstve, na ktorý podiel bolo viazané nájomné právo. Pri uzatvorení zmluvy zaplatil
družstvu sumu 20.000 Sk a mesačne splácal s bývalou manželkou úver až do jeho splatenia. E. B.
aj po rozvode so žalovaným platila tento úver, so žalovaným boli dohodnutí, že po tom, ako bude
možné byt odkúpiť, následne ho prevedú na ich dcéru. V roku 2016 previedla E. B. na žalovaného svoj

členský podiel v bytovom družstve, na základe čoho sa žalovaný stal výlučným vlastníkom členského
podielu. Žalobkyňa ho citovo vydierala a tlačila na neho, že chce mať istotu a nemala by kam ísť bývať,
ak by sa žalovanému niečo stalo, na základe čoho aj napriek dohode so E. B. uzatvoril dňa 11.07.2017
s bytovým družstvom zmluvu o prevode tak, že kupujúcimi boli obe sporové strany. Kúpna cena bola
nulová, žalovaná sa teda bez akejkoľvek investície a odplaty stala spoluvlastníčkou daného bytu.

Žalovaný namietol, že podiely oboch manželov nie sú rovnaké, žalobkyňa nemá žiaden spoluvlastnícky
podiel na byte. Strany sporu nemali deti, žalobkyňa sa starala predovšetkým o svojho syna a o seba,
o žalovaného sa starať nemohla, lebo pracoval v Českej republike a domov chodil 2x do mesiaca.
Byt bol nadobudnutý výlučnou zásluhou žalovaného a E. B.. V podstate išlo o domácnosť žalobkyne
a jej syna, ktorú financoval. Žalovaný bol zamestnaný na rozdiel od žalobkyne, ktorá pracovala iba istý

čas za minimálnu mzdu. V závere žalovaný uviedol, že požaduje aby sa mu uhradilo to, čo zo svojho
vynaložil na spoločný majetok – byt. Je zrejmé, že žalobkyňa nevynaložila zo svojho majetku žiadne
prostriedky na nadobudnutie daného bytu a nijako sa nezaslúžila o jeho nadobudnutie. Navrhol prikázať
sebe do výlučného vlastníctva byt a žalobkyni prikázať sedaciu súpravu, počítač, gauč a vozidlo Citroen
s povinnosťou vyplatiť úver.

Žalovaný k vyjadreniu pripojil Zmluvu o prevode vlastníctva družstevného bytu zo dňa 26.07.2017.
3. Žalovaný sa v písomnom vyjadrení zo dňa 05.02.2025 vyjadril k procesnému postupu súdu na
pojednávaní dňa 30.01.2025 s tým, že namietol uplatnenie sudcovskej koncentrácie. Poukázal na to,
že pokiaľ súd najprv rozhodol o tom, že výsluch svedkyne E. B. vykoná a potom to odmietol, znemožnil
žalovanému preukázať, že po dobu 22,5 roka daný byt splácal družstvu bez účasti žalobkyne a splatil

ho celý sám. Žalobkyňa nemala právny titul, na základe ktorého by mohla platiť, či už z vlastných
peňazí alebo z peňazí v BSM akýkoľvek úver či splátky v období od uzavretia manželstva do 31.12.2015.
Tento titul jej svedčil len 55 dní od 18.07.2017 (kedy došlo medzi žalovaným a E. B. k uzavretiu
Dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva) do 11.09.2017, kedy bola uzavretá
zmluva o prevode vlastníctva k bytu za 0,- eur. Bolo by v rozpore s dobrými mravmi a princípom

elementárnej spravodlivosti, ak by tu nebol aplikovaný princíp disparity, nakoľko za 55 dní členstva
v družstve za absencie akýchkoľvek splátok žalobkyňou je podľa žalovaného primeraná náhrada
1.120,- eur (1/100 jeho súčasnej ceny), zvlášť za situácie, keď s prvou manželkou investoval do prerábky
bytu 40.000 eur a základný vklad vyplatil v sume 25.000 Kčs, čo sa rovná sume 25.000 eur.
4. Žalobkyňa na pojednávaní prostredníctvom právnej zástupkyne uviedla, že za trvania manželstva

manželia nadobudli do BSM trojizbový byt v Púchove. Okrem tohto bytu patrí do BSM aj sedacia
súprava, počítač, gauč a nesplatený úver. Patria sem tam aj motorové vozidlá vedené na žalobkyňu.
Žiadala prikázať byt do výlučného vlastníctva žalovaného, ktorý byt aj užíva. Autá, nech sú prikázané
do výlučného vlastníctva žalobkyne, ktorá ich má v dispozícii. V súvislosti s ocenením hnuteľných vecí
uviedla, že akceptuje ich ocenenie tak, ako to uvádzal žalovaný. Dodala, že počas trvania manželstva

pracovala s nižším príjmom, než dosahoval žalovaný, ktorý v tom čase pracoval v Českej republike.
Neskôrvpriebehukonaniažalobkyňaakceptovalatvrdeniežalovaného,žemotorovévozidloAlfaRomeo
nepatrí do BSM, rovnako uviedla, že netreba vyporiadať úver, nakoľko počas konania tento už bol
vyplatený. Na pojednávaní dňa 30.01.2025 žiadala, aby súd uplatnil sudcovskú koncentráciu vzhľadom
napoučeniestránsporunapojednávanídňa20.08.2024.Okremtoho,tvrdeniažalovanéhoohľadnejeho

vnosov považovala za nepreukázané. V prípade výplatku bola ochotná pristúpiť na to, aby jej žalovaný
polovicu vyplatil v lehote 60 dní od právoplatnosti rozsudku, zvyšok do 6 mesiacov od právoplatnosti
rozsudku. V rámci záverečných rečí žiadala prikázať byt a hnuteľné veci okrem motorového vozidla
Citroen do výlučného vlastníctva žalovaného. Neboli preukázané tvrdenia žalovaného, že nepracovalaa nemala príjem. Byt užívali strany sporu nielen ako manželia, ale predtým ešte ako partneri. Z listín
predložených žalobkyňou vyplýva, že žalovaný neuvádzal pravdu pokiaľ tvrdil, že žalobkyňa neplatila
za tento byt. Tvrdenia, ktoré uviedol žalovaný na pojednávaní dňa 13.02.2025, neboli verifikované a

na ich preukázanie neboli predložené dôkazy. V súvislosti s trovami konania žiadala rozhodnúť tak, že
žiadna zo strán nemá nárok na ich náhradu.
5. Žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu okrem toho, čo bolo obsiahnuté vo vyjadrení k žalobe
na pojednávaní uviedol, že úver (anuita) bol družstvu splatený dňa 31.12.2015. V súvislosti so Zmluvou
o prevode vlastníctva družstevného bytu uviedol, že nešlo o kúpnu zmluvu, pretože v nej absentuje

náležitosť – kúpna cena. Jedná sa o simulovaný právny úkon, resp. ide o neplatný právny úkon.
Žalobkyňa má v dispozícii obe motorové vozidlá. Žiadal vykonať dokazovanie v súvislosti s príjmom
žalobkyne za obdobie trvania manželstva. Ďalej na pojednávaní dňa 30.01.2025 uviedol, že z listinných
dôkazov, ktoré predkladal, vyplýva, že žalovaný dňa 27.09.1985 uhradil členský poplatok vo výške
10.000 Kčs a dňa 06.10.1986 uhradil sumu 15.000 Kčs, ktorú sumu 25.000 Kčs je potrebné započítať
ako vnos žalovaného. Suma 25.000 Kčs sa rovná súčasným 25.000 eur. Ďalej uviedol, že žalovaný

z vlastných prostriedkov prebudoval byt – kúpeľňové jadro, vymenil vaňu, WC, urobil dlažby, podlahy
a vymenil kuchynskú linku, to všetko v hodnote min. 40.000 eur. Byt bol splácaný od roku 1985
do roku 2015, žalobkyňa sa na jeho splácaní mohla podieľať max 7,5 roka a ak by aj platila len
zo svojho oddeleného majetku, splatila by len asi štvrtinu, čo však žalovaný popiera, keďže sa to
platilo zo spoločných prostriedkov, reálne jej teda patrí 1/8, na čo treba započítať 25.000 eur + 40.000

eur. Vo vzťahu k uplatneniu sudcovskej koncentrácie konania uviedol, že strany sporu majú právo
navrhovať dôkazy až kým nevyhlási súd uznesením dokazovanie za skončené. Žalobkyňa nemá na
byte žiaden podiel, stala sa jeho vlastníčkou za nulovú hodnotu. Súhlasil s tým, že ak by mal žalobkyňu
vyplatiť, polovicu by jej vyplatil v lehote 60 dní od právoplatnosti rozsudku, zvyšok do 6 mesiacov od
právoplatnosti rozsudku. V rámci záverečnej reči uviedol, že súd mu zamedzil preukázať svoje tvrdenia

tým, že nevypočul svedkyňu E. B.. Uviedol, že je dôležitá aj informácia o výške platu žalovanej, že táto
zarábala ani nie štvrtinu platu žalovaného, ktorú spotrebovala pre vlastnú spotrebu a spotrebu svojho
syna. Pokiaľ platila družstvu, robila tak z peňazí v BSM. Je bez relevancie, že strany sporu užívali byt
aj pred uzatvorením manželstva. Je evidentné, že je tu disparita podielov, lebo žalobkyňa sa nijakým
spôsobom nepodieľala na nadobudnutí a udržaní daného bytu a žalovaný má právo na to, aby sa

prihliadlo na to, čo zo svojho vlastného pridal na ostatný majetok. Navrhol prikázať byt, gauč, počítač
a sedaciu súpravu do jeho výlučného vlastníctva s povinnosťou vyplatiť žalobkyni 200 eur s tým, že
žalobkyňa je povinná nahradiť mu trovy konania.
6. V priebehu konania strany sporu predložili nasledovné listinné dôkazy, na ktoré súd prihliadol:
žalovaný: potvrdenie od SBD Púchov zo dňa 03.06.2024, Dohoda o užívaní družstevného bytu, Výmer

zo dňa 25.09.1985, čiastočný výpis z LV č. XXXX, k. ú. B., potvrdenie zamestnávateľa žalovaného za
obdobie rokov 2015, podklady pre súdne konanie – príjmy za obdobie 1/2008-12/2014, rozhodnutie
Okresného úradu Púchov, katastrálny odbor V 1363/2020 zo dňa 02.11.2020, notársku zápisnicu N
317/2019, NZ 16380/2020, NCRls 16689/2020 zo dňa 19.06.2020, čestné prehlásenia; žalobkyňa:
potvrdenie o trvaní pracovného pomeru zo dňa 05.09.2024, 2x osvedčenie o evidencii motorového

vozidla, potvrdenia o zrealizovaní transakcií v počte 62.
7. Na základe návrhu žalobkyne súd nariadil znalecké dokazovanie, na základe čoho znalec Ing. Kurek
súdu vypracoval znalecký posudok č. 76/2024 zo dňa 30.10.2024.
8. Súd na základe nesporných skutkových tvrdení, resp. listinných dôkazov, ktoré strany sporu predložili
na podporu svojich tvrdení, zistil nasledovný skutkový stav:

9.Medzistranamisporubolonesporné,atedatotomásúdzapreukázané,žestranysporubolimanželmi
vobdobí07.06.2008-11.08.2022.DoBSMpatrí3-izbovýbytč.11na5.poschodívovchode39obytného
domu súp. č. XXXX na parcele reg. „C“ parc. č. 303/5 a podiel 68/3264 priestoru na spoločných častiach
a spoločných zariadeniach domu a na príslušenstve evidovanom na LV č. XXXX, k. ú. B..
10. Zo znaleckého posudku Ing. Mateja Kureka č. 76/2024 zo dňa 30.10.2024 má súd za preukázané,

že všeobecná hodnota bytu č. 11 na 5. poschodí vo vchode č. 39 bytového domu súp. č. XXXX F. G.
C. H. B. postaveného na parc. KNC č. XXX/X vrátane podielu na spoločných častiach a spoločných
zariadenia bytového domu o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 68/3264 bola ku dňu 11.08.2022 vo
výške 112.368,94 eur.
11. Ďalej z nesporných skutkových tvrdení strán sporu má súd za preukázané, že do BSM strán sporu

patria nasledovné hnuteľné veci (s uvedením ich zostatkovej hodnoty ku dňu zániku BSM na základe
zhodnýchtvrdenístránsporu):motorovévozidlozn.CitroenC3,EČV:B.vzostatkovejhodnote1.000eur,
sedacia súprava v zostatkovej hodnote 100 eur, počítač v zostatkovej hodnote 50 eur a gauč v detskej
izbe v zostatkovej hodnote 50 eur.12. Z nedatovanej Dohody o užívaní družstevného bytu predloženej žalovaným má súd za preukázané,
že Okresné stavebné bytové družstvo v Pov. Bystrici ako vlastník domu súp. č. 1628/37 v Púchove
na ul. Moravskej odovzdalo dňom 01.10.1985 do užívania byt č. 11 na 5. poschodí svojmu členovi –

žalovanému s tým, že právo spoločného užívania mala i manželka E..
13. Z Výmeru zo dňa 25.09.1985 má súd za preukázané, že Okresné stavebné bytové družstvo v Pov.
Bystrici pridelilo na základe rozhodnutia predstavenstva OSBD zo dňa 25.09.1985 žalovanému 3-izbovú
jednotku vo vchode č. XX, číslo bytu 11 na 5. poschodí v Púchove, na ul. Moravskej č. d. 1628.
14. Zo Zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu zo dňa 26.09.2017 má súd za preukázané, že

túto zmluvu uzatvorilo Stavebné bytové družstvo Púchov ako prevádzajúci a žalovaný a žalobkyňa ako
nadobúdatelia. Predmetom zmluvy bol prevod vlastníctva k bytu č. 11 na 5. poschodí vo vchode č. 39
bytového domu súp. č. XXXX F. G. C. H. B. postaveného na parc. KNC č. XXX/X vrátane podielu na
spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu o veľkosti spoluvlastníckeho podielu
68/3264 (čl. I.). Z čl. VI. predmetnej zmluvy vyplýva, že podľa § 17 ods. 7 zákona č. 182/1993 Z. z. je
člen bytového družstva povinný uhradiť ako cenu bytu nesplatený investičný úver s prísl. pripadajúci

na tento byt, ale z dôvodu, že poskytnutý úver na prevádzaný byt bol splatený, bola cena bytu nulová.
15. Z potvrdenia Stavebného bytového družstva Púchov zo dňa 03.06.2024 má súd za preukázané, že
úver (anuita) na byt, ktorý je predmetom vyporiadania BSM strán sporu, bol splatený k 31.12.2015.
16. Z potvrdení – podkladov pre súdne konanie vystavených spoločnosťou Skanska, a.s., Olomouc má
súd za preukázaný nasledovný priemerný čistý príjem žalovaného: 01/2008-06/2008 vo výške 14.206

Kč, 07/2008-12/2008 vo výške 21.177 Kč, 01/2009-06/2009 vo výške 13.587 Kč, 07/2009-12/2009
vo výške 17.070 Kč, 01/2010-06/2010 vo výške 15.914 Kč, 07/2010-12/2010 vo výške 20.381 Kč,
01/2011-06/2011 vo výške 13.847 Kč, 07/2011-12/2011 vo výške 17.215 Kč, 01/2012-06/2012 vo
výške 16.410 Kč, 07/2012-12/2012 vo výške 15.936 Kč, 01/2013-06/2013 vo výške 13.003 Kč,
07/2013-12/2013 vo výške 20.432 Kč, 01/2014-06/2014 vo výške 14.172 Kč, 07/2014-12/2014 vo výške

18.946 Kč.
17. Z potvrdenia o trvaní pracovného pomeru zo dňa 05.09.2024 má súd za preukázané, že žalobkyňa
pracuje v spoločnosti Yura Corporation Slovakia s.r.o. Lednické Rovne na pozícii „výrobný pracovník“
od 22.05.2006 a jej pracovný pomer ku dňu podania správy trval a bol uzavretý na dobu neurčitú.
Nesporné medzi stranami sporu je i to, že žalobkyňa dosahovala počas trvania manželstva minimálny

príjem (žalovaný toto tvrdil, žalobkyňa to účinne nepoprela).
18. Z Osvedčenia o evidencii SF 639400 (tzv. veľký technický preukaz) má súd za preukázané, že
dňom 23.02.2009 je žalobkyňa zaevidovaná ako vlastníčka vozidla Citroen C3, EČV: B., i ako držiteľka
osvedčenia.
19. Z potvrdení o zrealizovaní transakcií predložených žalobkyňou má súd za preukázané, že z účtu

vedenom vo VÚB banke, a.s. na majiteľku – žalobkyňu boli v prospech bankového účtu Stavebného
bytového družstva realizované nasledovné platby: suma 200 eur mesačne v období 04/2016-05/2019,
suma 215 eur mesačne v období 06/2019-05/2020, suma 235 eur mesačne v období 06/2020-05/2021.
20. Z čestných prehlásení I. I. A., C. B. a E. B. má súd za preukázané, že tieto fyzické osoby sú ochotné
poskytnúť pôžičku žalovanému (15.000 eur + 30.000 eur + 50.000 eur) za účelom vyplatenia žalobkyne

z BSM. Z rozhodnutia Okresného úradu Púchov, katastrálny odbor V 1363/2020 zo dňa 02.11.2020
v spojení s darovacou zmluvou zo dňa 19.06.2020 má súd za preukázané, že žalovanému darovali jeho
rodičia polovicu bytu č. 1 na 1 poschodí vo vchode J. 1 obytného domu súp. č. 1166 vrátane podielu
priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a pozemku, zapísané na LV č.
XXXX, k. ú. B..

21. Podľa § 143 Občianskeho zákonníka, V bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo
môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou
vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe
alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku
jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému

bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.
22. Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka, Ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa
vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.
23.Podľa§150Občianskehozákonníka,Privyporiadanísavychádzaztoho,žepodielyobochmanželov
sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil

na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný
majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov
staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery
pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.24. Predmetom sporu je vyporiadanie bezpodielové spoluvlastníctva sporových strán. Je nesporné,
že žalobkyňa a žalovaný boli manželia, a to v období od 07.06.2008, kedy uzatvorili manželstvo, do
11.08.2022, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok o rozvode ich manželstva.

25. Hoci žalobkyňa v žalobe uviedla, že do bezpodielového spoluvlastníctva patrí i osobné motorové
vozidlo zn. Alfa Romeo Giulietta, EČV: B., r. výroby 2011 a úver, ktorý bol stranám sporu poskytnutý,
uvedené napokon vzhľadom na zhodné skutkové tvrdenia strán sporu, že toto motorové vozidlo nepatrí
do BSM a že po podaní žaloby došlo k vyplateniu úveru, nie je predmetom vyporiadania.
26. Čo napokon tvorí masu bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného nebolo sporné.

Na základe nesporných skutkových tvrdení strán sporu má súd za preukázané, že do bezpodielového
spoluvlastníctva strán sporu patria hnuteľné veci (v zostatkovej hodnote ku dňu zániku BSM), a to
motorové vozidlo zn. Citroen C3, EČV: B., r. výroby 2006 v zostatkovej hodnote 1.000 eur, sedacia
súprava v zostatkovej hodnote 100,- eur, počítač v zostatkovej hodnote 50 eur a gauč v detskej izbe
v zostatkovej hodnote 50 eur. Na zostatkovej hodnote týchto vecí ku dňu zániku BSM sa strany zhodli.
Osobné motorové vozidlo zn. Citroen C3 EČV: B. je v držbe žalobkyne, ostatné hnuteľné veci sú v držbe

žalovaného.
27. Do bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného patrí i 3-izbový byt č. 11, na 5.
poschodí, vo vchode 39 v obytnom dome súp. č. 1638, na parcele KNC 303/5 a podiel 68/3264 priestoru
na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na príslušenstve, všetko evidované na LV č.
XXXX, k. ú. B.. Uvedené vyplýva nielen z nesporných skutkových tvrdení strán sporu, ale i z vykonaného

dokazovania,keďjezrejmé,žetentobytbolnadobudnutýzatrvaniamanželstva.Zoznaleckéhoposudku
Ing. Mateja Kureka č. 76/2024 zo dňa 30.10.2024 vyplýva všeobecná hodnota daného bytu s prísl. ku
dňu zániku BSM v sume 112.368,94 eur.
28. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že predmetný byt bol družstevným bytom a Výmerom
Okresného stavebného bytového družstva v Pov. Bystrici zo dňa 25.09.1985 bol tento byt pridelený

žalovanému. Na základe Dohody o užívaní družstevného bytu odovzdalo družstvo dňom 01.10.1985
predmetný byt do užívania žalovanému a jeho manželke E.. Pokiaľ je informácia žalovaného o tom,
že dňa 11.02.1984 uzatvoril manželstvo so E. B. (prvou manželkou) správna, tak žalovanému a jeho
vtedajšej manželke v súlade s ustanovením § 175 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka úč. do 31.12.1991
vzniklo nielen právo spoločného užívania ale i spoločné členstvo manželov v družstve. Toto právo

spoločného užívania bytu manželmi sa ex lege transformovalo na spoločný nájom bytu (§ 871 ods.
1 Občianskeho zákonníka účinného od 01. 01.1993). Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že
strany sporu uzatvorili manželstvo 07.06.2008. Z potvrdenia SBD Púchov vyplýva, že úver (anuita)
bol splatený ku dňu 31.12.2015. Následne bola dňa 26.09.2017 uzatvorená Zmluva o prevode
vlastníctva družstevného bytu medzi SBD Púchov ako prevádzajúcim a žalovaným a žalobkyňou ako

nadobúdateľmi. V konaní nebolo preukázané, že by žalobkyňa bola niekedy členkou družstva. V zmysle
§ 28 zákona č. 182/1993 Z. z. účinného v čase uzavretia zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu
mal nájomca družstevného bytu, ktorý je členom bytového družstva, nárok na prevod vlastníctva bytu
podľatohtozákona,aknepožiadaloprevodvlastníctvapodľaosobitnéhopredpisu.Vdanomprípadeobe
podmienky uvádzané v citovanom ustanovení § 28 zákona č. 182/1993 Z. z. účinného v čase uzavretia

zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu, t. j. status nájomcu družstevného bytu a zároveň
člena bytového družstva, spĺňal žalovaný. Je teda zrejmé, že takýto nárok na prevod vlastníctva
družstevného bytu nemala žalobkyňa, keďže minimálne nebola členkou družstva. Napriek tomuto však
zmluvu o prevode vlastníctva družstevného bytu neuzatvoril s prevádzajúcim SBD výlučne žalovaný,
ale spoločne so žalobkyňou ako vtedajšou manželkou. Uvedená právna úprava pritom nevylučuje

možnosťprevoduvlastníctvadružstevnéhobytuspolusčlenombytovéhodružstvaajnečlenovibytového
družstva - jeho manželovi/manželke do BSM ako prejav rešpektovania ich vôle. Zo Zmluvy o prevode
vlastníctva družstevného bytu zo dňa 26.09.2017 je zrejmá jednoznačná vôľa zmluvných strán, a síce
nadobudnúť predmetný byt do BSM (nadobúdatelia – strany sporu) a previesť vlastníctvo k danému bytu
nadobúdateľom – stranám sporu, v tom čase manželom (prevádzajúci). Žalovaný ako zmluvná strana

predmetnej zmluvy nevyhnutne musel vedieť o tom, že byt nadobúda spolu so žalobkyňou do BSM. Je
irelevantné, kto splácal anuitu, dôležité je to, že predmetný byt môže byť predmetom vlastníctva, byt
nadobudli strany sporu počas trvania manželstva, pričom nejde o výnimku uvedenú v ustanovení § 143
Občianskeho zákonníka a ako už bolo uvedené vyššie, zo Zmluvy o prevode vlastníctva družstevného
bytu zo dňa 26.09.2017 je zrejmá vôľa zmluvných strán nadobudnúť predmetný byt do BSM, resp.

previesť vlastníctvo k bytu obom manželom.
29. Na základe vyššie uvedeného súd konštatuje, že do masy BSM patria hnuteľné veci a byt
s príslušenstvom, ktorých súhrnná zostatková hodnota ku dňu zániku BSM je 113.568,94 eur. Súd
prikázal byt, gauč, počítač a sedaciu súpravu do výlučného vlastníctva žalovaného, keďže po rozvodetento byt a hnuteľné veci užíva a žalovaný čestnými prehláseniami preukázal, že v prípade potreby má
zabezpečené finančné prostriedky na výplatu žalobkyne. Osobný automobil Citroen C3 súd prikázal do
výlučného vlastníctva žalobkyne, keďže túto hnuteľnú vec užíva ona.

30. Žalovaný žiadal uplatniť disparitu podielov. Poukazoval na to, že podiely oboch manželov na
danom byte nie sú rovnaké, konkrétne žalobkyňa nemá na byte žiaden spoluvlastnícky podiel. Tvrdí, že
žalobkyňasaonehonestarala,staralasalenosebaasvojhosyna,želenvýlučnouzásluhoužalovaného
a jeho bývalej manželky bol byt nadobudnutý, udržiavaný a splatený a že domácnosť v celom rozsahu
financoval žalovaný - žalobkyňa bola zamestnaná iba v istom období za minimálnu mzdu.

31. V zásade platí, že podiely oboch manželov na majetku patriacom do BSM sú rovnaké – uplatňuje sa
tzv. zásada rovnosti. Ide o vyvrátiteľnú podmienku, a teda je tu možnosť určiť podiely v inom pomere,
v závislosti od ďalších hľadísk uvedených v ustanovení § 150 tretia veta Občianskeho zákonníka.
V zmysle ustálenej súdnej praxe totiž má byť postup, že súd nevychádza z rovnosti podielov iba
výnimočný, pričom takýmito výnimočnými okolnosťami sú situácie, keď napr. jeden z manželov buď
vôbec nepracoval, alebo si počínal nezodpovedne voči rodine, rodinu zadlžuje, spoločné peniaze

nedôvodne míňal, a z tohto dôvodu mu nemožno pričítať zásluhy na nadobudnutí, resp. udržaní
spoločného majetku, nestaral sa o potreby rodiny, spôsobil škodu, ktorá musela byť za trvania
manželstva uhradená, pričom druhý manžel nemal na spôsobení škody žiadnu vinu a pod.
32. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že žalobkyňa sa denne starala o svojho syna z prvého manželstva, o seba
a svoje záujmy a o žalovaného sa dosť dobre starať nemohla, keďže bol stále v práci v Českej

republike a domov prichádzal v podstate 2x do mesiaca na víkend súd poukazuje na to, že v konaní
nebolo preukázané (a napokon ani tvrdené), že by žalovaný bol odkázaný na pomoc a starostlivosť
žalobkyne (napr. z dôvodu zlého zdravotného stavu), a že by žalobkyňa mu túto pomoc bezdôvodne
odmietala poskytovať. Súdu teda nie je zrejmé, akú starostlivosť o svoju osobu od žalobkyne má
žalovaný na mysli. To, že strany sporu žili v podstate oddelene a spolu boli cca 2x do mesiaca cez

víkend, bolo dôsledkom toho, že žalovaný pracoval mimo SR, s čím zrejme obaja manželia súhlasili
a boli s týmto odlúčením uzrozumení. Je teda prirodzené, že čas na vzájomné uspokojovanie potrieb
rodiny založenej manželstvom (o čo v zmysle Zákona o rodine sú povinní starať sa obidvaja manželia
podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov) bol v ich prípade značne obmedzený.
Avšak bez ohľadu na to, akú starostlivosť žalovaný očakával od žalobkyne je potrebné uviesť, že pokiaľ

žalovaný považuje argument odôvodňujúci uplatniť disparitu podielov v jeho prospech to, že z dôvodu
väčšiny času tráveného v práci mimo SR sa žalobkyňa nemohla o neho starať, nemožno to považovať za
rozumnýargument,keďžezrovnakéhodôvodunemoholposkytovaťstarostlivosťanižalovanýžalobkyni.
33. Na ďalší argument žalovaného, ktorý podľa jeho vyjadrenia opodstatňuje odklon od zásady rovnosti
podielov súd uvádza, že z listinného dôkazu predloženého žalobkyňou je zrejmé, že žalobkyňa je od

22.05.2006 riadne zamestnaná v spoločnosti Yura Corporation Slovakia, s.r.o. a jej pracovný pomer
ku dňu 05.09.2024 /dátum vypracovania správy/ v tejto spoločnosti trval. Nebolo teda preukázané
tvrdeniežalovaného,žežalobkyňapočastrvaniamanželstvanepracovala,resp.žepracovalaibavistom
období. Z nesporných skutkových tvrdení strán sporu má súd za preukázané, že kým žalobkyňa počas
trvania manželstva dostávala minimálnu mzdu (žalovaný toto tvrdil, žalobkyňa uvedené tvrdenie účinne

nepoprela), príjem zo zamestnania žalovaného bol vyšší. Súd však k tomuto uvádza, že málokedy
nastane situácia, že manželia dosahujú rovnaké, resp. porovnateľné príjmy; obvyklejšie je, že jeden
z manželov zarába viac ako ten druhý (ako tomu bolo i v súdenom prípade). To však nemôže viesť
automaticky k tomu, že by sa viac zarábajúcemu manželovi priznal pri vyporiadaní BSM väčší podiel na
majetku. Toto nakoniec vyplýva práve zo samotného inštitútu manželstva, keď manželia majú vytvárať

harmonickéspoločenstvoatedabyboloabsurdnétútoharmóniulegálnenarúšaťnerovnosťoumanželov
v majetkovej oblasti. Príjem zo zamestnania oboch manželov bez ohľadu na jeho výšku patrí v celom
rozsahu do BSM. Vzhľadom na uvedené má súd za to, že len rozdielny príjem manželov z pracovného
pomeru nie je dôvodom na odklon od aplikácie zásady rovnosti podielov v prospech žalovaného ako
lepšie zarábajúceho manžela.

34. V súvislosti s dokazovaním navrhnutým žalovaným – vyžiadaním si prehľadu o mzde žalobkyne
za obdobie počas trvania manželstva súd uvádza, že takéto dokazovanie nebolo potrebné vykonať
jednak preto, lebo žalobkyňa tvrdenia žalovaného o minimálnej mzde účinne nepoprela, išlo teda
o nesporné skutkové tvrdenie, ktoré nie je potrebné dokazovať a jednak preto, lebo vzhľadom na
vyššie konštatované je bez relevantnej súvislosti s predmetom konania žalovaným tvrdené poberanie

minimálnej mzdy žalobkyne.
35. Podľa žalovaného je ďalším dôvodom pre uplatnenie disparity podielov v jeho prospech to, že
výlučnou zásluhou jeho a bývalej manželky E. B. bol nadobudnutý, udržiavaný a splatený predmetný byt.
Tu súd dáva do pozornosti, že zo Zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu zo dňa 26.09.2017je zrejmé, že cena bytu, ktorý je predmetom vyporiadania BSM strán sporu, bola nulová. Bytovému
družstvu teda v súvislosti s nadobudnutím vlastníckeho práva k bytu nebola ani jedným z manželov
(strán sporu) zaplatená žiadna suma ako cena bytu. Teda tak, ako žalobkyňa neuhradila žiadnu sumu,

neuhradil nič titulom ceny bytu ani žalovaný. Nemožno však opomenúť tú skutočnosť, že žalobkyňa
a žalovaný boli manželmi od 07.06.2008 do 11.08.2022, t. j. niečo vyše 14 rokov, počas ktorých boli obaja
riadne zamestnaní a príjmy oboch manželov z pracovného pomeru patrili do BSM. Pokiaľ teda v období
od 07.06.2008 do 31.12.2015 bol úver družstvu splácaný, nevyhnutne sa tieto splátky vykonávali
z prostriedkov patriacich do BSM žalobkyne a žalovaného (žalovaný netvrdil a ani nepreukázal, že by

úver splácal počas trvania manželstva so žalobkyňou zo svojich výlučných prostriedkov). Nebolo teda
preukázané, že žalobkyňa nevynaložila žiadne finančné prostriedky na predmetný byt. Pokiaľ žalovaný
aj počas trvania manželstva so žalobkyňou nesplácal úver z vlastných (výlučných) financií, ale splácal
ho z prostriedkov v BSM, márne vytýka žalobkyni, že nemala žiaden právny titul na to, aby tento úver
splácala. Rovnako z prostriedkov BSM musel byť predmetný byt udržiavaný a vzhľadom k tomu, že
žalovaný domov chodieval 2x do mesiaca, osobou, ktorá byt udržiavala a starala sa o domácnosť,

musela byť len žalobkyňa.
36. Súd teda uzatvára, že neboli preukázané také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali odchýlenie sa od
zásady rovnosti podielov pri vyporiadaní BSM strán sporu. Súd teda ustálil, že je potrebné vychádzať
zo zásady rovnosti podielov.
37. Je síce pravdou, že žalovaný (prípadne jeho bývalá manželka E. B.) splácal úver družstvu

z prostriedkov, ktoré nepatrili do BSM strán sporu počas dlhšieho obdobia (v období od r. 1985 do
06.06.2008), než bol úver splácaný zo spoločných prostriedkov žalobkyne a žalovaného (v období od
07.06.2008 do 31.12.2015). Tu však treba poukázať na to, že na takú situáciu myslí zákon v ustanovení
§ 150 veta druhá Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého každý z manželov je oprávnený požadovať,
aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok.

38. V tejto súvislosti žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 10.05.2024 uviedol cit. „...Pri uzatvorení
zmluvy (resp. skôr pri pridelení daného bytu manželom podľa vtedy platných predpisov), zaplatil
žalovaný bytovému družstvu sumu 20.000,- Sk a mesačne splácal spolu s bývalou manželkou úver
poskytnutý družstvu bankou na výstavbu daného bytu a to až do jeho úplného splatenia..“ (bod 5.
vyjadrenia žalovaného zo dňa 10.05.2024). K tomuto súd uvádza, že pokiaľ uvedená suma 20.000 Sk

mala byť podľa žalovaného zohľadnená ako vnos (teda čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok),
žalovaný nepreukázal, že hodnota 1Sk v roku 1985-1986 je rovnaká ako hodnota 1 eura v súčasnosti,
teda že jeho vnos je 20.000,- eur. Žalobkyňa takýto prepočet spochybnila a považovala tieto tvrdenia
žalovaného na pojednávaní dňa 30.01.2025 za nepreukázané.
39. Žalovaný ďalej vo vyjadrení k žalobe zo dňa 10.05.2024 uviedol, že žiada uhradiť, čo zo svojho

výlučného majetku vynaložil na predmetný byt (bod 11. vyjadrenia žalovaného zo dňa 10.05.2024),
uvedené však v tomto vyjadrení nešpecifikoval a neuviedol, akú sumu žiada zohľadniť. Z obsahu spisu
je zrejmé, že na pojednávaní dňa 20.08.2024 súd vyzval žalovaného prostredníctvom jeho právneho
zástupcu, aby uviedol, akú sumu požaduje, aby sa mu uhradilo čo zo svojho vynaložil na spoločný
majetok, a to vzhľadom na bližšie nešpecifikovaný nárok v bode 11. vyjadrenia zo dňa 10.05.2024.

Právny zástupca žalovaného tieto skutkové tvrdenia nevedel uviesť, na základe čoho (ale nielen toho)
súd odročil pojednávanie a stranám sporu pritom uložil lehotu do 20.09.2024 na uplatnenie prostriedkov
procesného útoku a procesnej obrany, teda aj na doručenie vyjadrenia žalovaného obsahujúceho
špecifikáciu jeho nároku. Strany sporu pritom poučil na možnosť uplatnenia sudcovskej koncentrácie
konaniapodľa§153CSP.Zobsahuspisujezrejméajto,žežalovanýnielenževrámcisúdomstanovenej

lehoty do 20.09.2024 nedoručil vyjadrenie, v ktorom by presne špecifikoval, akú sumu žiada zohľadniť
pri vyporiadaní BSM a nepredložil na preukázané svojich tvrdení dôkazy, ale neurobil tak ani následne.
Až na pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo dňa 30.01.2025 právny zástupca žalovaného uviedol, že ako
vnos žalovaného žiada zohľadniť sumu 10.000 Kčs a 15.000 Kčs, ktoré sumy ako členský poplatok
žalovaný uhradil 27.09.1985 a 06.10.1986. Súčet týchto poplatkov je 25.000 Kčs, čo je súčasných

25.000 eur. Ďalej žiadal zohľadniť sumu 40.000 eur, za minimálne ktorú sumu žalovaný z vlastných
prostriedkov prebudoval byt /kúpeľňové jadro, výmena vane, WC, dlažby, podlahy, výmena kuchynskej
linky/. Celkovo teda treba podľa žalovaného započítať sumu 65.000 eur. Žalobkyňa však uvedené
skutočnosti spochybnila, považovala ich za nepreukázané.
40. Súd na predmetné skutkové tvrdenia, vrátane listinných dôkazov, ktoré žalovaný urobil, resp.

predložil na pojednávaní dňa 30.01.2025 (dohoda o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva
zo dňa 24.07.2017, karta členského podielu) neprihliadol, nakoľko tieto prostriedky procesnej obrany boli
uplatnené neskoro (§ 153 CSP). Skutkové tvrdenia ohľadne vnosov mal žalovaný tvrdiť už vo vyjadrení
k žalobe a spolu s vyjadrením mal predložiť i dôkazy na ich preukázanie, čo však neurobil. Napriek tomumu súd dal možnosť tento nedostatok skutkových tvrdení a dôkazov odstrániť a jeho právny zástupca
bol na pojednávaní dňa 20.08.2024 vyzvaný na doplnenie skutkových tvrdení v tomto smere. Pretože
právny zástupca žalovaného nevedel tieto skutkové tvrdenia uviesť, bolo mu umožnené dodatočne to

súdu písomne oznámiť v lehote do 20.09.2024. Pokiaľ tak žalovaný neurobil, pričom nepreukázal, že
by mu v tom bránila nejaká závažná objektívna príčina, musí niesť následky spočívajúce v tom, že súd
na jeho dodatočné tvrdenia a dôkazy neprihliadol. Vzhľadom na dátum, kedy boli listiny predložené na
pojednávaní dňa 30.01.2025 vyhotovené (a na ktoré súd neprihliadol) súd neuveril tvrdeniu žalovaného,
že ich našiel a získal iba krátko pred pojednávaním. Od 02.04.2024, kedy žalovaný prevzal žalobu,

až do 20.08.2024, resp. do 20.09.2024, mal žalovaný dostatok času na to, aby si zabezpečil listinné
dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Je síce pravdou, že súd dňa 30.01.2025 pojednávanie odročil na
13.02.2025,avšakvýlučnelenzaúčelomumožneniastranámsporupreukázať,žejevichschopnostiach
a možnostiach vyplatiť druhú stranu sporu v prípade prikázania bytu do ich výlučného vlastníctva.
41. Na pojednávaní dňa 13.02.2025 žalovaný predložil ďalšie dôkazy (potvrdenie o financovaní výstavby
bytu zo dňa 10.02.2025, informáciu k žiadosti zo dňa 12.02.2025, čestné vyhlásenie E. B. zo dňa

09.02.2025 s výnimkou prvého odseku zhora), resp. tvrdil ďalšie skutočnosti, vo vzťahu ku ktorým platí
to, čo je uvedené v odseku 40. odôvodnenia tohto rozsudku. Ide totiž o také dôkazy a tvrdenia, ktoré
mohol žalovaný uplatniť v rámci svojej procesnej obrany už skôr, pokiaľ by konal so zreteľom na rýchlosť
a hospodárnosť konania. Žalovaný nepreukázal, že nové tvrdenia, ktoré odzneli na tomto pojednávaní,
resp. nové listinné dôkazy, ktoré na tomto pojednávaní predložil, boli novými skutočnosťami a dôkazmi,

ktoré bez jeho viny nemohol uviesť a predložiť skôr.
42. Žalovaný vytýkal súdu, že pokiaľ nevykonal výsluch svedkyne E. B., neumožnil mu preukázať
ním tvrdené skutočnosti, resp. tvrdil, že sa spoliehal, že na pojednávaní dňa 30.01.2025 nemôže byť
vyhlásený rozsudok, pretože súd nepredvolal danú svedkyňu, hoci na pojednávaní dňa 20.08.2024
pripustil jej výsluch. Žalovaný mal za to, že nebol daný dôvod na uplatnenie sudcovskej koncentrácie.

Súdkuvedenémuuvádza,žežalovanývovyjadreníkžalobezodňa10.05.2024navrholvykonaťvýsluch
svedkýň K. B. a E. B.. Z predmetného vyjadrenia žalovaného zo dňa 10.05.2024 je zrejmé, že žalovaný
tieto svedkyne navrhoval vypočuť v súvislosti so skutočnosťami uvádzanými v bodoch 5. a 6. daného
vyjadrenia. Súd uvádza, že ide o skutočnosti buď bez relevancie s týmto konaním (z akého dôvodu
došlo k prevodu členského podielu E. B. k bytu na žalovaného, a to, akým spôsobom chceli žalovaný

a E. B. naložiť s predmetným bytom - že vlastnícke právo k bytu, ktorý je predmetom vyporiadania
BSM strán sporu, mienili previesť na dcéru K. B.), resp. to, ako bol splácaný úver bytovému družstvu
pred uzatvorením manželstva žalovaného so žalobkyňou – že po dobu cca 22,5 roka daný byt splácal
družstvu on bez akejkoľvek účasti žalobkyne, je nesporné, a teda v tomto smere ide o nadbytočný
dôkaz (žalobkyňa nespochybňovala splácanie úveru bytovému družstvu žalovaným pred uzatvorením

manželstva dňa 07.06.2008).
43. Ak žalovaný chcel výsluchom svedkyne E. B. preukázať, aké vklady boli zložené na účet družstva pri
prideleníbytusúduvádza,žeajvtomtosmerebybolvýsluchuvedenejsvedkynebezprávnejrelevancie,
nakoľko by sa preukázali maximálne tak tvrdenia žalovaného, ktoré prostredníctvom právneho zástupcu
učinil na pojednávaní dňa 30.01.2025, a síce že to boli sumy 10.000 Kčs a 15.000 Kčs. Tieto sumy

nemožno zohľadniť ako vnos žalovaného v zmysle § 150 veta druhá Občianskeho zákonníka, keďže
nebolo preukázané, že hodnota peňazí v rokoch 1985, 1986 je totožná s hodnotou peňazí ku dňu
vyhlásenia rozsudku (1:1) – žalovaný totiž tvrdí, že suma 25.000 Kčs v rokoch 1985, 1986 sa rovná
dnešným 25.000 eur, čo však žalobkyňa považovala za nepreukázané a uvedený prepočet spochybnila.
44. Ďalšie skutočnosti, ktoré mienil žalovaný preukazovať výsluchom E. B. sa týkali skutočností, ktoré

žalovaný netvrdil ani vo vyjadrení k žalobe zo dňa 10.05.2024, ani na pojednávaní dňa 20.08.2024
a tvrdil ich až na pojednávaní dňa 30.01.2025 /investície do bytu, čo žiadal započítať ako vnos/. Aj vo
vzťahu k týmto tvrdeniam súd uplatnil sudcovskú koncentráciu, nakoľko ich žalovaný mohol uplatniť
omnoho skôr. Okrem toho, vypočuť svedkyňu B. za týmto účelom žalovaný navrhol až v podaní zo
dňa 05.02.2025, teda po 10-tich mesiacoch odkedy mu bola doručená žaloba. Uvedené je potrebné

vyhodnotiť tak, že nejde o včasné uplatnenie prostriedku procesnej obrany.
45. No a pokiaľ žalovaný vo vyjadrení zo dňa 05.02.2025 žiadal vypočuť svedkyňu E. B. k „ostatným
okolnostiam súvisiacich s vecou“ súd uvádza, že z takejto formulácie nie je zrejmé, čo sa malo ešte
(okrem vyššie uvedeného) výsluchom menovanej svedkyne zistiť. Takáto neurčitá formulácia, ešte
k tomu urobená v podaní doručenom súdu krátko pred termínom tretieho pojednávania vo veci, nie

je spôsobilá zmeniť rozhodnutie súdu o tom, že výsluch menovanej svedkyne nevykoná. Súd musí
vedieť, ku ktorým skutočnostiam strana sporu žiada vypočuť svedka, nakoľko súd rozhoduje o tom, ktorý
z dôkazov vykoná a ktorý nie, a to práve na základe informácií od sporových strán.46. Dňa 20.08.2024 sa uskutočnilo prvé pojednávanie vo veci, pričom zo zvukového záznamu z tohto
pojednávania vyplýva, že súd v tom čase nepovažoval za jednoznačné, či vykoná výsluch svedkyne E.
B.. Ako vyplýva zo zvukového záznamu, jej výsluch závisel od toho, aké skutkové tvrdenia vo vzťahu

k špecifikácii vnosov, prípadne iné relevantné tvrdenia by žalovaný produkoval a od toho, ako by sa
protistrana k tomuto vyjadrila. Keďže žalovaný však od pojednávania dňa 20.08.2024 do ďalšieho
pojednávania 30.01.2025 neprodukoval žiadne tvrdenia a nezaslal súdu žiadne listiny, pričom mu súd
neoznámil, aby zabezpečil účasť svedkyne E. B. na pojednávaní dňa 30.01.2025, čo je štandardný
postup pri zabezpečovaní účasti svedka na pojednávaní, nič nebránilo súdu, aby na tomto pojednávaní

rozhodol o tom, že výsluch svedkyne E. B. a K. B. nevykoná /dôvody, prečo sa súd rozhodol ich výsluchy
nevykonať, sú uvedené v odsekoch 42.- 45. odôvodnenia tohto rozsudku/.
47. K ďalším tvrdeniam a návrhom žalovaného súd uvádza nasledovné:
48. Žalovaný žiadal, aby žalobkyňa predložila výpisy zo svojho účtu, z ktorých by bol zrejmý príjem a
pohyby za účelom preukázania, že žalobkyni posielal na účet celú sumu čo zarobil. Súd uvádza, že
tieto skutočnosti sú vo vzťahu k predmetu sporu irelevantné, nakoľko ak by aj bolo preukázané, že

žalovaný posielal svoju výplatu na účet žalobkyne, uvedené by žiadnym spôsobom nemalo vplyv na
výšku výplatku a neodôvodňovalo by to uplatnenie disparity podielov. Nakoľko žalobkyňa nežiadala, aby
súd zohľadnil pri vyporiadaní BSM to, že žalovaný podľa jej tvrdenia splácal dlhy, bolo nepodstatné za
týmto účelom vykonávať dokazovanie. Súd z vyššie uvedených dôvodov potom nežiadal od žalobkyne
predložiť výpisy z jej účtu za obdobie trvania manželstva so žalovaným. Skutočnosti, ktoré žalovaný

chcel preukazovať týmito listinnými dôkazmi totiž súd považuje za nepodstatné pre rozhodnutie vo veci.
49. K argumentu žalovaného vo vyjadrení zo dňa 10.05.2024, že zmluva o prevode vlastníctva
družstevného bytu nie je kúpnou zmluvou, ale ide o akýsi simulovaný právny úkon, darovaciu zmluvu
alebo iný právny úkon, resp. namietal neplatnosť daného právneho úkonu, keďže byt už bol vyplatený a
kúpna cena bola nulová, súd uvádza, že bolo preukázané, že strany sporu uzatvorili zmluvu o prevode

vlastníctva k bytu, čo je zmluvný typ upravený v zákone č. 182/1993 Z. z. - § 16. V zmysle § 17 ods.
7 zákona č. 182/1993 Z. z. účinného ku dňu uzavretia danej zmluvy, v prípade, že sa prevádza byt
z vlastníctva bytového družstva do vlastníctva člena bytového družstva, ktorý je jeho nájomcom, je
člen povinný uhradiť bytovému družstvu ako cenu bytu nesplatený investičný úver s príslušenstvom
pripadajúci na tento byt. Cenou bytu v prípade prevodu družstevného bytu je teda hodnota nesplateného

investičného úveru s príslušenstvom. Keďže bolo preukázané, že ku dňu uzatvorenia Zmluvy o prevode
vlastníctva družstevného bytu zo dňa 26.09.2017 bol úver splatený, ergo hodnota nesplateného
investičného úveru s príslušenstvom bola nulová, je správne pokiaľ v danej zmluve je ako cena uvedená
nulová hodnota. Ak ku dňu uzatvorenia predmetnej zmluvy bol už úver splatený, nebolo potrebné ako
cenu bytu uhradiť žiadnu sumu.

50. Bez právneho významu sú aj tvrdenia žalovaného, že žalobkyňa ho citovo vydierala a tlačila na
neho, aby bola zapísaná ako spoluvlastníčka pre prípad, že by sa mu niečo stalo, pričom žalovaný mal
podľahnúť jej nátlaku a napriek dohode s bývalou manželkou (že byt sa prepíše na ich dcéru K.) uzatvoril
danú zmluvu o prevode vlastníctva k družstevnému bytu. Tieto tvrdenia (hoci by aj boli preukázané)
nespôsobujúneplatnosťzmluvyoprevodevlastníctvakdružstevnémubytuzodňa26.09.2017.Žalovaný

netvrdil, že danú zmluvu uzatvoril pod vplyvom fyzického násilia, prípadne vplyvom bezprávnej vyhrážky
(aby išlo o bezprávnu vyhrážku, musí ísť o vyhrážku takého druhu a intenzity, aby podľa okolností
a povahy konkrétneho prípadu u toho, voči komu bola použitá, vzbudila dôvodnú obavu; súdna prax
ako bezprávnu vyhrážku neuznala prípad vynucovania uzavretia zmluvy blízkou osobou, ktorá naliehala
na uzavretie zmluvy z dôvodu nepriaznivej situácie v jej majetkových vzťahoch s tým, že iné riešenie

jej finančných ťažkostí neexistuje – rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 33 Odo 773/2004), teda
netvrdil skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že právny úkon sa neurobil slobodne. Rovnako
netvrdil skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že právny úkon nebol urobený vážne. Existenciu vážnej
vôle vo vzťahu k právnemu úkonu možno usudzovať z objektívnych skutočností, za ktorých bol urobený.
Je zrejmé, že žalovaný mal možnosť len sám uzatvoriť zmluvu o prevode vlastníctva predmetného bytu,

napriek tomu tak neurobil a je zrejmé, že súhlasil s tým, aby sa nadobúdateľkou stala aj žalobkyňa a
aby byt bol nadobudnutý do BSM. Zmluvu o prevode vlastníctva družstevného bytu zo dňa 26.09.2017
je potrebné považovať za platne uzavretú.
51. Celková hodnota aktív patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu ku dňu jeho zániku
je 113.568,94 eur. Pri zachovaní rovnosti podielov, čo je podľa názoru súdu potrebné v súdenom prípade

aplikovať a čo požadovala žalobkyňa v žalobe (žiadala, aby jej žalovaný uhradil v rámci vyporiadania
BSM podiel vo výške 1/2), by teda každému z bývalých manželov prináležala polovica zo sumy
113.568,94 eur, t. j. suma 56.784,47 eur. Nakoľko žalovanému súd prikázal do výlučného vlastníctva
aktíva v hodnote 112.568,94 eur (byt, sedaciu súpravu, počítač a gauč v detskej izbe), súd ho zaviazalk povinnosti vyplatiť žalobkyni na vyrovnanie podielu z majetku v BSM sumu 55.784,47 eur, o ktorú
sumu je jeho podiel na aktívach patriacich do BSM vyšší (112.568,94 eur mínus 56.784,47 eur). Súd
zaviazal žalovaného k zaplateniu danej sumy v dvoch splátkach, keď prvá splátka vo výške 27.892,23

eur je splatná do 60 dní od právoplatnosti rozsudku a druhá splátka vo výške 27.892,24 eur je splatná
do 6 mesiacov od právoplatnosti rozsudku, nakoľko s týmto strany sporu súhlasili.
52. V súvislosti s nárokom na náhradu trov konania súd uvádza, že rozdelenie vecí medzi žalobkyňu
a žalovaného tak, ako to vyplýva z výrokovej časti tohto rozsudku, nekorešponduje 100% ani s návrhom
žalobkyne obsiahnutým v žalobe, ani s návrhom žalovaného obsiahnutom vo vyjadrení k žalobe. Zhodli

sa len na tom, aby byt bol prikázaný do výlučného vlastníctva žalovaného a aby úver bol prikázaný
dosplácaťžalobkyni.Oúveresúdvšakvzhľadomnajehosplateniepočaskonanianerozhodoval.Vrámci
záverečných rečí sa však obe strany sporu zhodli na rozdelení vecí tak, ako napokon vyporiadal ich
bezpodielové spoluvlastníctvo súd. Rozdielne predstavy však strany sporu mali ohľadne výplatku. Kým
žalobkyňažiadalavyplatiťpolovicu,žalovanýjejnechcelvyplatiťnič,resp.200eur. Nakoľkosúdzaviazal
žalovaného k zaplateniu sumy 55.784,47 eur, čo je síce o 9.215,53 eur menej ako prvotne žiadala

žalobkyňa,jetovšako55.784,47eur,resp.55.584,47eurviacakobolochotnýzaplatiťžalovaný. Jeteda
zrejmé, že z väčšej časti bola úspešná žalobkyňa, keďže ňou uvádzaná suma výplatku sa jednoznačne
viac približovala reálnej sume výplatku určenej súdom, preto by jej v zmysle § 255 ods. 2 CSP patril
nárok na náhradu trov konania. Pretože však žalobkyňa žiadala rozhodnúť tak, že žiadna zo strán nemá
nárok na ich náhradu, z čoho je zrejmé, že si trovy konania neuplatnila, súd o trovách rozhodol tak, ako

je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, ktoré sa podáva
na Okresnom súde Trenčín v jednom vyhotovení.

Podľa § 363 CSP v podanom odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka , uvedenie spisovej značky, čo sa ním sleduje a podpis, §127 ods.
1,2 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. a) až h) CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).

Ak povinný neplní dobrovoľne to, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na výkon rozhodnutia podľa osobitného predpisu (Exekučný poriadok).