Uznesenie – Všeobecne nebezpečné a proti… ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. október 2024

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/2/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3823010310
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Hargaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2024:3823010310.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Hargaša a sudcov JUDr.
MilanaStrakuaJUDr.MichalaEliaša,vtrestnejvecivedenejprotiobžalovanémuA.B.,nar.XX.XX.XXXX
v C., trvale bytom D. A., C. E. XXX/XX, pre prečin neoprávneného nakladania s odpadmi podľa § 302
ods. 1 Trestného zákona na verejnom zasadnutí dňa 23.10.2024 prejednal odvolania obžalovaného A.
B. proti rozsudku Okresného súdu Prievidza sp. zn. 2T/32/2023 zo dňa 21.8.2023 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr. poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Podľa § 322 ods. 1 Tr. poriadku vec v r a c i a okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu
prejednal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 2T/32/2023 zo dňa 21.8.2023 bol obžalovaný A. B.

uznaný vinným zo spáchania prečinu neoprávneného nakladania s odpadmi podľa § 302 ods. 1
Trestného zákona na skutkovom základe, že obžalovaný A. B. v bližšie nezistenom čase minimálne
od 26.03.2021 najneskôr do 08.06.2022 v katastrálnom území F., obec C., okr. Prievidza na parcele
registra „C“ parcelné číslo XXX/X, orná pôda a na parcele registra „C“ parcelné číslo XXX/X, zastavaná
plocha a nádvorie ako aj v budove súpisné číslo 786 zapísanej ako garáž - pneuservis na parcele číslo
XXX/X, zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, vlastníkom ktorých je A. B., neoprávnene nakladal bez

súhlasu orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva uvedeného v § 5 Zákona č. 525/2003 Z.z. o
štátnej správe starostlivosti o životné prostredie so starými vozidlami a iným odpadom pochádzajúcich
z týchto vozidiel, tým spôsobom, že predmetné staré vozidlá na vyššie uvedených pozemkoch rozoberá
a zhromažďuje spolu s jednotlivými časťami z nich, čo je v rozpore s § 12 ods. 1, § 13 písm. a), §
62 ods. 6, § 63 ods. 1, § 64 ods. 1, § 65, § 66 a § 67 Zákona č. 79/2015 Z.z. o odpadoch v znení
neskorších predpisov, pričom bez udelenia oprávnenia na spracovanie starých vozidiel podľa § 89 ods.

1 písm. a) bod 3 zákona č. 79/2015 Z.Z., ako aj v rozpore s § 22 a násl. Vyhlášky Ministerstva životného
prostredia SR č. 373/2015 o rozšírenej zodpovednosti výrobcov vyhradených výrobkov a o nakladaní s
vyhradenýmiprúdmiodpadovavrozporesoSmernicouEurópskehoparlamentuaRadyč.2000/53/ESo
vozidlách po životnosti uvedenou v Zozname právnych predpisov Spoločenstva prijatých podľa Zmluvy o
Európskom spoločenstve, ktorých porušenie predstavuje protiprávne konanie v zmysle článku 2 písm. a)
bodutvoriacomprílohu„A“SmerniceEurópskehoparlamentuaRadyč.2008/99/ESoochraneživotného

prostredia prostredníctvom trestného práva, neoprávnene umiestnil na častiach daných parciel a danej
budove odpady a to konkrétne:

• 10 kusov staré vozidlá, ktoré sú v zmysle Katalógu odpadov zatriedené ako nebezpečný odpad pod
katalógovým číslom 16 01 04,
• 2 kusy staré vozidlá neobsahujúce kvapaliny a iné nebezpečné dielce, ktoré sú v zmysle Katalógu

odpadov zatriedené ako ostatný odpad pod katalógovým číslom 16 01 06,• 4 kusy výbušné časti napr. bezpečnostné vzduchové vankúše, ktoré sú v zmysle Katalógu odpadov
zatriedené ako nebezpečný odpad pod katalógovým číslom 16 01 10,
• 3,05 tony nebezpečné dielce iné ako uvedené v 16 01 07 až 16 01 11, 16 01 14 a 16 01 14, ktoré sú v

zmysle Katalógu odpadov zatriedené ako nebezpečný odpad pod katalógovým číslom 16 01 21,
• 4,6 tony železné a neželezné kovy, ktoré sú v zmysle Katalógu odpadov zatriedené ako ostatný odpad
pod katalógovým číslom 16 01 17 a 16 01 18,
• 321 kg časti inak nešpecifikované, ktoré sú v zmysle Katalógu odpadov zatriedené ako ostatný odpad
pod katalógovým číslom 16 01 22,

• 1,372 tony opotrebované pneumatiky, ktoré sú v zmysle Katalógu odpadov zatriedené ako ostatný
odpad pod katalógovým číslom 16 01 03,
• 462 kg plasty, ktoré sú v zmysle Katalógu odpadov zatriedené ako ostatný odpad pod katalógovým
číslom 16 01 19,
• 306,2 kg časti inak nešpecifikované (plasty), ktoré sú v zmysle Katalógu odpadov zatriedené ako
ostatný odpad pod katalógovým číslom 16 01 22,

• 157 kg časti inak nešpecifikované ( sedačky ), ktoré sú v zmysle Katalógu odpadov zatriedené ako
ostatný odpad pod katalógovým číslom 16 01 22,
• 210 kg sklo, ktoré je v zmysle Katalógu odpadov zatriedené ako ostatný odpad pod katalógovým číslom
16 01 20,
• 62,5 kg olovené batérie, ktoré sú v zmysle Katalógu odpadov zatriedené ako nebezpečný odpad pod

katalógovým číslom 16 06 01,.

Zatobolodsúdenýpodľa§302ods.1,§51ods.1,§38ods.2Trestnéhozákonaktrestuodňatiaslobody
s probačným dohľadom v trvaní 3 (tri) mesiace, výkon, ktorého sa mu podľa § 51 ods. 2 Trestného
zákona podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.

Podľa § 51 ods. 4 Trestného zákona sa obžalovanému uložila povinnosť počas skúšobnej doby podľa
jeho schopností odstrániť nezákonne uložený odpad, ktorý je uvedený v skutkovej vete tohto rozsudku.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože proti nemu podal odvolanie

obžalovaný s obhajcom do zápisnice o hlavnom pojednávaní ihneď po vyhlásení rozsudku. Následne
obžalovaný prostredníctvom obhajcu odvolanie písomne odôvodnil. Obhajoba v písomných dôvodoch
odvolania poukázala na výrokovú časť rozsudku a ďalej uviedla nasledovné:

„Ad 1) Vykonané dokazovanie a jeho hodnotenie

V konaní pred súdom boli vypočutí svedkovia G. H. C. ako zástupca Okresného úradu, G. H. I. ako
pribratá znalkyňa a v neposlednom rade obžalovaný. Okrem uvedených výsluchov boli vykonané aj
listinné dôkazy. Obžalovaný namieta predovšetkým výsluchy svedkov G. C. a G. I., pretože jednak nie
všetky podstatné skutočnosti sú obsiahnuté v odôvodnení rozhodnutia a zároveň z pohľadu obhajoby
neboli správne vyhodnotené.

Svedok G. C. vypovedal ako zástupca poškodenej strany, t.j. v tomto prípade Slovenskej republiky
a to ako zástupca Okresného úradu Prievidza, pričom súd opomenul uviesť vo svojom odôvodnení
rozsudku, že tento uviedol aj tú podstatnú skutočnosť, ktorú obhajoba parafrázuje takto: úrad nerieši
ako poškodený situácie, keď iná osoba /v tomto prípade obžalovaný/ má u seba „odpad“, pretože s ním
nijak nenakladá, ale úrad dáva podnet resp. rieši vec až vtedy, keď iná osoba s odpadom nakladá t.j. ho

premiestňuje na iný ako svoj pozemok. V tomto kontexte je potrebné uviesť, že práve na tieto skutočnosti
obhajoba poukazuje od samého počiatku trestného konania.
V zmysle vyššie uvedeného obhajoba konštatuje, že svedok nevypovedal v prospech obžaloby ako to
uvádza Okresný súd vo svojom odôvodnení, ale práve naopak jeho výpoveď je potrebné hodnotiť ako
v prospech obžalovaného, nakoľko právny výklad uskutočnil presne tak, ako obhajoba uvádza počas

celého konania.
Svedok G. I. rozsiahlo vypovedala a uvádzala rôzne podstatné skutočností, ale pre obhajobu bola
len jedna skutočnosť naozaj podstatná a významná do tej miery, či je obžaloba odôvodnená alebo
nie a to je otázka či obžalovaný bol povinný sa zbaviť uvedeného odpadu, a ak áno, tak na základe
akého zákonného ustanovenia. Svedok síce uviedol, že obžalovaný bol povinný sa zbaviť odpadu a to

v zmysle zákona o odpadoch, ale neuviedol podľa akého konkrétneho ustanovenia. Viac uvedieme v
právnych dôvodoch podaného odvolania. Z výkladu znalkyne je zrejmé, že pokiaľ by zákon stanovoval,
že zachytené hnuteľné veci sú odpadom, tak by obžalovaný postupoval v rozpore s trestným poriadkom.
Ad 2) Právne zhodnotenie spáchaného trestného činuHneď na úvod obhajoba uvádza, že obžalovaný od počiatku namieta právnu kvalifikáciu jeho skutku,
nakoľko žiadny trestný čin nespáchal. Po predložení znaleckého posudku sme navrhovali vypočuť
znalkyňu G. I., ktorá priamo vo výsluchu pred vyšetrovateľom dňa 02.03.2023 odpovedala na položenú

otázku, že:
„Ja neviem či sa jej chcel zbaviť. Ja som nepostupoval podľa § 2 od slova do slova. Skutočnosti zistené
pri obhliadke aj všetky následné podklady boli pre mňa postačujúcimi podkladmi na posúdenie čo je
odpad alebo nie je odpad. “
Z uvedeného vyplýva, že znalec nie je kompetentný posudzovať tieto okolnosti, nakoľko znalec musí

vychádzať výlučne zo zákona a nemôže si interpretovať čo je odpad podľa vlastného uváženia. Podľa
daného výkladu znalca by žiadny občan v skutočnosti nemohol vedieť čo je odpad, ale musel by sa riadiť
výkladom znalca. Takýto postup je jednak v rozpore s Trestným zákonom, ale zároveň aj s Ústavou
Slovenskej republiky, nakoľko žiadny občan by nemohol zistiť, kedy môže spáchať trestný čin.
Vtomtoprípadejesprávnyvýkladtaký,žeobčanmusívedieť,kedyjenejakávecodpadomatostanovuje
zákon o odpadoch a až následne, keď daná vec je odpadom, tak potom môže znalec určiť, o aký odpad

sa jedná a v akej hodnote vznikne škoda.
Právny výklad sme namietali počas celého prípravného konania, následne aj pri záverečnom
preštudovaní spisu, pri vyjadrení k obžalobe a následne aj pri záverečnej reči, pričom ani raz nám
nebolo vysvetlené, z akého dôvodu došlo k obžalobe a následne aj k odsudzujúcemu rozsudku. Právne
odôvodnenie, prečo sú predmetné veci klasifikované ako odpad, neuskutočnil ani Okresný súd Prievidza

vo svojom odôvodnení a aj z toho dôvodu pokladáme rozhodnutie za nepreskúmateľné, nakoľko nie je
dostatočne odôvodnené, pretože tieto námietky máme od počiatku trestného konania a pridržiavame
sa ich aj na odvolacom súde.
Zákon o odpadoch č. 79/2015 Z.z. stanovuje čo je odpad a to v ustanovení § 2 ods. 1: „Odpad je hnuteľná
vec alebo látka, ktorej sa jej držiteľ zbavuje, chce sa jej zbaviť alebo je v súlade s týmto zákonom alebo

osobitnými predpismi povinný sa jej zbaviť.“
Uvedené je základná definícia odpadu, ktorou sa musí riadiť každý občan a teda v neposlednom rade
OČTK a súdy. Z toho vyplýva, že odpadom je vec alebo látka, ktorej sa jej držiteľ
A) zbavuje
B) chce sa jej zbaviť

C) je v súlade s týmto zákonom alebo osobitným predpisom povinný sa jej zbaviť
Ad A)
Obhajoba tvrdí, že v konaní nebolo preukázané, že by sa vecí obžalovaný zbavoval. Z nijakého dôkazu
to nevyplýva.
Ad B)

Taktiežobhajobatvrdí,ževkonanínebolopreukázané,žebysavecíobžalovanýchcelzbaviť.Znijakého
dôkazu to nevyplýva.
Ad C)
OČTK a ani súd žiadnym spôsobom neodôvodnil podľa akého paragrafového znenia zákona alebo
osobitného predpisu bol obžalovaný povinný sa zbaviť hnuteľných veci alebo látok. V odôvodnení nie je

ani v jednom prípade citované ustanovenie, podľa ktorého bol obžalovaný povinný sa zbaviť vecí a na
tom základe sa vec stáva odpadom. Na podporenie argumentácie je potrebné uviesť, že súd uvádza iba
tie skutočnosti ako má osoba nakladať s odpadom t.j. § 22 zákona č. 373/2015, alebo § 12 ods. 1, § 13
písm. a), § 62 ods. 6, § 63 ods. 1, § 64 ods. 1, § 65, §66, § 67 všetko zákona č. 79/2015 a iné. pričom
tieto nestanovujú čo je odpad, ale stanovujú ako sa s odpadom má nakladať. Obhajoba ale namieta, že

najskôr musí byť zrejmé podľa zákona čo je odpad a to žiadnym ustanovením zákona alebo osobitného
predpisu súd neodôvodnil.
Pre hore uvedené dôvody navrhujeme, aby Krajský súd v Trenčíne zrušil rozsudok Okresného súdu v
Prievidzi podľa § 321 ods. 1 písm. a), b), c), d) Trestného poriadku a podľa § 285 písm. c Trestného
poriadku obžalovaného oslobodil z pod obžaloby.“

Krajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania obžalovaného
podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods.
3 Tr. por., na podklade podaného odvolania obžalovaného podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu

predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť odvolací súd okrem vytýkaných chýb zameral aj na prípadné
chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, avšak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1
Tr. por. Na základe vykonania svojej prieskumnej povinnosti v uvedených zákonných medziach odvolací
súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je dôvodné.Ako vyplýva z obsahu odvolania obžalovaného a jeho dôvodov, obhajoba namietala hodnotenie
výsledkov vykonaného dokazovania, nevysporiadanie sa so všetkými podstatnými skutočnosťami

a právne posúdenie stíhaného konania ako trestného činu. Podľa názoru odvolacieho súdu sa tak
obhajoba domáhala zrušenie rozsudku okresného súdu s poukazom na § 321 ods. 1 písm. b) a d) Tr.
por. S uvedenou argumentáciou sa odvolací súd sčasti stotožnil.

Na základe preskúmania obsahu napadnutého rozsudku a obsahu trestného spisu odvolací súd zistil, že

okresný súd sa vôbec nevysporiadal s otázkou, či veci popísané v skutkovej vete obžaloby tak ako ich
prevzalokresnýsúddovýrokovejčastisvojhorozsudku,súodpadvzmysle§ 2ods.1zákonač.79/2015
Z.z. o odpadoch (ďalej aj zákon o odpadoch). Podľa uvedeného ustanovenia sa musí jednať o hnuteľné
veci, ktorých sa ich držiteľ zbavuje, chce zbaviť alebo je podľa konkrétneho právneho predpisu povinný
sa zbaviť. Na uvedenú právnu definíciu odpadu totiž nadväzuje zákonná definícia pojmu staré vozidlo,
ktorým je podľa § 60 ods. 6 zákona o odpadoch vozidlo až potom ako sa stalo odpadom. Len za

splnenia predpokladu, že vozidlo je už odpadom tak ako to má na mysli ustanovenie § 2 ods. 1 zákona
o odpadoch, má jeho držiteľ povinnosť podľa § 63 ods. 1 zákona o odpadoch bezodkladne zabezpečiť
odovzdanie starého vozidla osobe vykonávajúcej zber starých vozidiel alebo spracovateľovi starých
vozidiel. V preskúmavanom prípade však nebolo vykonaným dokazovaním ustálené, kto motorové
vozidlá, ktorých vraky boli zistené na pozemkoch obžalovaného, odhlásil z úradnej evidencie vozidiel

a mal teda povinnosť sa ich zbaviť odovzdaním na spracovanie. Pokiaľ ide o ostatné zaistené veci podľa
skutkovej vety napadnutého rozsudku, okresný súd sa nezaoberal ich možným pôvodom. Skutkové
zistenia prezentované v odôvodnení napadnutého rozsudku nevylučujú, že by sa nemohlo jednať
o použité veci, ktoré obžalovaný nadobudol počas svojho podnikania. Z dokazovania vykonaného pred
okresným súdom tiež nevyplynulo, že by sa obžalovaný vrakov áut a ostatných vecí zbavoval alebo

chcel zbaviť, keďže podľa vlastného vyjadrenia ich používal na svoje autá a tiež autá osôb z rodiny.
V tejto súvislosti okresný súd ani neuviedol žiadne zákonné ustanovenie, ktoré by obžalovanému za
danej dôkaznej situácie ukladalo povinnosť sa ich zbaviť.

Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že posúdenie, či určitá vec je alebo nie je odpadom

neprináleží súdnemu znalcovi. S poukazom na ustanovenie § 145 ods. 1 Tr. por. súdny znalec nie je
oprávnený riešiť právne otázky, pričom posúdenie ktorá hnuteľná vec je odpadom je v zmysle § 2 ods.
1 zákona o odpadoch právnou otázkou.

Odvolací súd sa preto stotožnil s názorom obhajoby, že výsledky dokazovania neumožňujú určiť

či obžalovaný vôbec nakladal s odpadom, v súvislosti s ktorým mal obžalovaný porušiť príslušné
ustanovenia zákona o odpadoch spomínané v skutkovej vete napadnutého rozsudku. Preto podľa
názoru odvolacieho súdu odôvodnenie napadnutého rozsudku neposkytuje také skutkové podklady
a zistenia, na základe ktorých by okresný súd mohol dospieť k presvedčivému záveru, že konaním
obžalovaného boli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu neoprávneného nakladania

s odpadmi podľa § 302 Tr. zákona.

Vzhľadom na uvedené nedostatky dokazovania vykonaného pred okresným súdom, ktoré zakladajú
dôvodné pochybnosti o úplnosti skutkových zistení významných pre rozhodnutie o vine obžalovaného,
vrátane následného právneho posúdenie stíhaného skutku ako trestného činu, odvolací súd konštatuje

nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku v zmysle odvolacieho dôvodu podľa § 321 ods. 1 písm. b)
Tr. por. odôvodňujúceho zrušenie napadnutého rozsudku v celom rozsahu.

S poukazom na skôr rozvedené skutočnosti odvolací súd zrušil rozsudok okresného súdu v celom
rozsahu a podľa § 322 ods. 1 Tr. poriadku vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu

prejednal a rozhodol o prípadnej vine a ďalších nadväzujúcich otázkach.

V novom konaní bude okresný súd s poukazom na ustanovenie § 327 ods. 1 Tr. poriadku povinný
postupovať a rozhodnúť v súlade s vyššie vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu a dôsledne
sa vysporiadať argumentáciou obžalovaného v dôvodoch jeho odvolania. Vzhľadom na prezentované

úvahyodvolaciehosúdubudeokresnýsúdpovinnývnovomkonaníposúdiť,čidoterazvykonanédôkazy
predstavujú spoľahlivý a úplný skutkový podklad pre posúdenie, či zaistené hnuteľné veci sú odpadom.

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasmi členov senátu v pomere 3:0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.