Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 5. máj 2025

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 63Cb/2/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121437885
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 05. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Holečková
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6121437885.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarínou Holečkovou v právnej veci
žalobcu A. B. C. - D., E. E. F. X, G., H.: XX XXX XXX proti žalovanému I. E. - I., E. E. J. XXXX/X, J. J.,
H.: XX XXX XXX, právne zastúpeným Hrčka - Sabó s.r.o., so sídlom Obchodná 187/6, Sečovce, IČO:
51 433 842, o zaplatenie 800,- Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu 800,- Eur s 9% úrokom z omeškania ročne zo sumy

200,- Eur od 20. 11. 2019 do zaplatenia, zo sumy 200,- Eur od 19. 12. 2019 do zaplatenia, zo sumy 200,-
Eur od 23. 01. 2020 do zaplatenia, zo sumy 200,- Eur od 19. 02. 2020 do zaplatenia, nahradiť náklady
spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur, a to všetko v lehote troch dní od právoplatnosti
tohto rozhodnutia.

II. Súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1) Žalobca sa najskôr prostredníctvom svojho právneho zástupcu, ktorému v priebehu konania odvolal

plnú moc, domáhal voči žalovanému úhrady istiny 800,- Eur s príslušenstvom z titulu nezaplatenej ceny
za poskytnuté služby pre žalovaného. Tieto žalovanému fakturoval faktúrami č. 20190065 zo dňa 05. 11.
2019, splatnou 19. 11. 2019 v sume 200,- Eur, faktúrou č. 20190069 zo dňa 04. 12. 2019, splatnou
18. 12. 2019 v sume 200,- Eur, faktúrou č. 20200004 zo dňa 08. 01. 2020, splatnou 22. 01. 2020 v sume
200,- Eur a faktúrou č. 20200006 zo dňa 04. 02. 2020, splatnou 18. 02. 2020 v sume 200,- Eur. Na svoje
tvrdenia predložil neuhradené faktúry, Predžalobnú výzvu zo dňa 21. 06. 2021 vrátane doručenky.

2) Upomínací súd vydal v konaní 8Up/1272/2021 platobný rozkaz zo dňa 16. 08. 2021, proti
ktorému žalovaný podal v zákonnej lehote odpor. V ňom žalovaný neuznal nárok v plnom rozsahu,
keďže špecifikované faktúry v žalobe neeviduje v účtovníctve. Potvrdil tú skutočnosť, že v minulosti
spolupracoval so žalovaným na základe ústnej objednávky a služby, ktoré si objednal u žalobcu aj riadne
zaplatil.Súduuviedol, žespoluprácasožalobcomskončilavseptembri2019,zaktoréobdobieuhradil
vystavenú faktúru žalobcom. V mesiacoch október, november, december 2019, ako aj v januári 2020

si od žalobcu neobjednal žiadne služby, nemal žalobca žiadnu potvrdenú objednávku žalovaným a v
danom období nebola žalovanému doručená žiadna faktúra. Ak žalobca vykonal nejakú činnosť, tak len
na základe svojej dobrej vôle bez nároku na honorár. V minulosti bola práca žalobcu založená na písaní
tlačových správ na žalovaného webovej stránke, za čo mu uhrádzal faktúry. Princípom tejto spolupráce
bolo sprístupnenie možnosti písať komentáre a tlačové správy, čím sa daná osoba zviditeľňuje v tejto
oblasti. Žalovaný do dnešného dňa má prístup na žalovaného webovú stránku, posiela mu odkazy,

ktoré sa následne zverejnia a to bez nároku na honorár, čo preukazuje aj skutočnosť, že si žalobca už
neúčtuje za svoje služby. Žalovaný v závere uviedol, že takýchto prispievateľov na jeho webovú stránku
má viacero a to bez nároku na honorár. Ak by faktúry žalobcu boli doručené a žalovanýby akceptoval ich plnenie, tak by ich určite zaevidoval v účtovníctve a následne zaplatil. Na
svoje tvrdenia predložil knihu záväzkov z jeho účtovníctva. V závere podotkol, že od októbra 2019 sa
zhoršila komunikácia medzi nimi, žalobca mu prestal dvíhať telefón a činnosť, ktorú vykonával žalobca

pre žalovaného začal v danom období už vykonávať pre žalovaného konkurenciu. Na svoje tvrdenie
predložil Knihu záväzkov so stavom ku dňu 31. 12. 2021, z ktorej súd zistil, že v účtovníctve
žalovaný má zaevidované len faktúry žalobcu, naposledy s dátumom prijatia 14. 10. 2019, s dátumom
splatnosti 14. 10. 2019 a s dátumom úhrady poslednej z nich 20. 12. 2019 v sume 200,- Eur. Žalobcom
žalované faktúry sa v danej knihe nenachádzajú.

3) Vo vyjadrení k odporu žalobca žiadal pokračovať v konaní na príslušnom súde a zároveň sa vyjadril
k odporu. Poukázal, že formulácia odporu zo strany žalovaného je neuveriteľne klamlivá a zavádzajúca,
pričomžalovanýsabráničestnémuachlapskémuuznaniusizáväzkov.Vyslovilsvojnázor,žeakniečoje
dohodnuté, tak by sa to malo vyrovnať. Ak vzniknú problémy ohľadne úhrady, dajú sa dohodnúť splátky
a vec postupne vysporiadať. Namiesto toho zistil, že v odpore žalovaný uvádza klamstvá a účelové

skresľovanie faktov. Tieto vie vyvrátiť jasnými dôkazmi, ktoré predloží následne v konaní.

4) Žalovaný sa k podaniu žalobcu vyjadril na základe výzvy súdu, pričom i naďalej sa pridržiaval
tvrdení ním uvádzaných v odpore. Tvrdil, že žalobca do súčasnosti oficiálne doporučene nedoručil dané
faktúry, ktoré boli podkladom pre podanie žaloby, tieto žalovaný neeviduje vo svojom účtovníctve a práce

v nich uvádzané si nikdy neobjednal. V dôkazoch predložených žalobcom nič nenasvedčuje, že
jeho pohľadávka je oprávnená. Vyjadrenie obsahuje len úvahy žalobcu o čestnosti žalobcu a nečestnosti
žalovaného. Ak žalobca má relevantné dôkazy na svoje tvrdenia, tieto je povinný predložiť do
konania už na začiatku, nevytvárať zbytočne prieťahy v konaní. V danom podaní sa žalovaný následne
vyjadroval k spolupráci so žalobcom nasledovne. „Venujem sa fotografii a hlavný príjem v posledných

20 rokoch tvorí príjem zo zhotovovania fotografií, tak sme sa snažili zatraktívniť našu ponuku vytváraním
PR (Public relations) pre našich klientov, aby okrem fotografií, ktoré mapujú dianie na absolvovanom
podujatí, dostal klient aj tlačovú správu, ktorá formou príbehu popíše priebeh podujatia a výsledky na
danom podujatí. Keďže sme prevádzkovali spravodajský server K., tak sme vedeli team a jeho výsledky
vhodným spôsobom odprezentovať dostatočne veľkému publiku. Od začiatku spolupráce so

žalobcom vznikalo množstvo problémov vyplývajúcich z jeho nepochopenia čo sa od neho očakáva,
ale aj z jeho nárokov a neznalosti slovenského motoršportu. Ako príklad uvádzam, že hneď v úvode
spolupráce sme sa nepekne pohádali, lebo sa odvolával na Zákonník prace a 8 hodinovú pracovnú
dobu v určených hodinách a nechcel si nechať vysvetliť, že podujatia sa konajú cez víkend a
vtedy je potrebné vykonávať činnosť. Podotýkam, že išlo o prácu na základe dohody a fakturovanú na

Ľubošovu firmu. Keď tak spätne rozmýšľam, tak asi bolo chybou pokračovať v tejto spolupráci. Prakticky
dva roky skoro na dennej báze som mu vybavoval veci a sprostredkovával kontakty na niekoho, s kým
potreboval v rámci písania PR hovoriť. Najhoršie bolo, že ani pri evidentných chybách nebol ochotný
pripustiť, že to mal spraviť tak, ako som mu to v úvode povedal. Naviac sa v poslednom roku začali
objavovať pochybnosti o jeho lojalite, ktoré sa neskôr aj potvrdili. Posledný polrok spolupráce

bol poznačený dlhodobými konfliktami a nekomunikáciou. Prakticky komunikoval výlučne iba keď
potreboval rýchlu úhradu jeho práve vystavenej faktúry.“ Ďalej žalovaný uviedol: „Žalobca neadekvátne
narábal s databázou fotografií, ku ktorej mal prístup kvôli tomu, že na stránky nahadzoval tlačové správy
jednotlivých teamov. Fotografie totiž používal na rozosielanie ďalším médiám a nie stále šlo o fotografie,
ktoré mal týmto spôsobom používať. Naviac už za našej spolupráce boli niektoré teamy podnecované k

tomu, aby s nami ukončili spoluprácu a navádzané na to, aby spolupracovali s jeho novými kamarátmi.
Neviem, ako ich nazvať inak, keďže šlo o spolupracovníkov, ktorí pracovali pôvodne pre nás, ale z
rozličnýchdôvodovbolasnimiukončenáspolupráca.Zároveňchcemuviesť, žežalobcazospolupráce
so mnou len získal a zoznámil som ho s množstvom ľudí, na ktorých do dnešného dňa zarába.
Žalobcovi som vždy zaplatil to, na čo mal nárok.“ Na základe týchto skutočností mal za to, že žalobca

žiadnym spôsobom v dokazovaní nepreukázal svoj nárok vyplývajúci z predmetných faktúr a žiadal
žalobu zamietnuť a priznať náhradu trov konania žalovaného. Na svoje tvrdenia nepredložil žiaden
listinný dôkaz.

5) Na pojednávaní vo veci samej žalobca zotrvával na žalobnom návrhu, pričom k

poslednému podaniu žalovaného následne zaujal stanovisko, ktoré i v písomnom vyhotovení predložil
súdu. Poukázal, že spolupráca so žalovaným začala v roku 2017, pričom dohoda bola jasná: Žalobca
bude písať autorské príspevky (články) na webovú stránku D. a mesačne od žalovaného za to dostane
200 Eur. Takto bola vystavená prvá faktúra za december 2017. Motiváciou u žalobcu pre spoluprácuso žalovaným bolo možnosť finančne si prilepšiť. Finančnú disciplínu žalovaný dodržiaval približne rok,
pričomodoktóbra2018aždokoncaspoluprácemeškalsúhradamifaktúrcca42dnípolehotesplatnosti.
Faktúru č. 20180053, ktorú mal žalovaný zaevidovanú i v knihe záväzkov a ktorá bola splatná 19.

11. 2018, žalovaný uhradil až 16. 01. 2019, čo je 59 dní omeškania a faktúra č. 20190035 opätovne
evidovaná v knihe záväzkov žalovaného a splatná 15. 07. 2019 vo výške 200,- Eur bola uhradená
žalovaným až dňa 26. 09. 2019, čo je 74 dní omeškania. Súd len podotýka, že z predloženej knihy
záväzkov, ako i z tvrdení žalobcu vyplýva, že každá faktúra bola vystavená vo výške 200,- Eur so
splatnosťou 14. dní. Žalobca má pritom vedomosť, že takto nechal pracovať a neuhrádzal záväzky za

vykonanú prácu i iným spolupracovníkom. Tento následne odišiel, pričom za prácu nedostal zaplatené,
aj keď mu tvrdil, že mu to vyplatí. Spor medzi nimi mienil žalobca urovnať, čo sa mu nepodarilo, avšak aj
napriek tejto skúsenosti naďalej pokračoval v písaní a plnení si dohody so žalovaným. Takto si plnil svoju
povinnosť i v mesiaci október, november 2019 a január 2020, pričom až v novembri 2019 mu nabehla
úhrada za vykonanú prácu v mesiaci august a ďalšia úhrada tesne pred Vianocami 2019 po opakujúcich
urgenciách za prácu vykonanú v mesiaci september 2019. Nikdy však počas tohto obdobia nepadlo

slovo o tom, že by pre neuhradenie faktúr žiadal žalovaný prerušiť spoluprácu a žalovaný nechal ďalej
žalobcu písať i v mesiaci december 2019 a január 2020. Žalobca však na prelome rokov sa rozhodol,
že ak žalovaný mu neukáže snahu plniť záväzky, tak od februára 2020 prestane písať. Keďže žalovaný
mu neuhradil ďalšie záväzky, na začiatku februára žalobca oznámil žalovanému, že prerušuje s ním
spoluprácu do doby, kým nevyrovná záväzky voči nemu. Žalovaný pritom nikdy nespochybnil vykonanú

prácu,neohradilsaprotinejafaktúrynevrátil.Ztohtodôvodumalžalobcazato,ženímfakturovanésumy
žalovaný uhradí tak, ako sa dohodli. Faktúry začal žalovaný spochybňovať až po začatí daného konania
na tunajšom súde. V podaní žalobca ďalej poukázal, že ako motoristický novinár bol aktívny od roku
1993, pričom 13 rokov písal celostranovú pravidelnú rubriku pre najčítanejší regionálny denník Korzár,
od marca 2006 až doteraz píše pre najčítanejší motoristický časopis Automagazín. Od roku 2001 chodil

každoročne ako akreditovaný novinár na veľké F1. Nepotreboval sa v roku 2019 ešte viac zviditeľňovať
písaním pre málo významný web, avšak touto spoluprácou so žalovaným si chcel len finančné privyrobiť.
K námietkam uvádzaným žalovaným v odpore ďalej poukázal, že žalovanému faktúry zasielal e-mailom
na jeho výslovnú žiadosť. Ako príklad uviedol e-mail zo dňa 26. 09. 2019, kedy žalovanému odoslal 3
faktúry s číslami FA20190042 za júl 2019, faktúru FA20190050 za august 2019 a faktúru FA20190035

za jún, tieto faktúry žalovaný uhradil, aj keď s oneskorením. Faktúry za mesiac september faktúra
FA20190058, ktorú žalovaný ešte evidoval v knihe záväzkov a následne faktúry za október,
november 2019 posielal rovnakým spôsobom a rovnako ich úhradu urgoval e-mailom a to dňa 19.
12. 2019. Na urgenciu však žalovaný uhradil len faktúru za mesiac september (FA20190058), aj keď
všetky tri faktúry mu boli zaslané spoločne. Tým, že žalovaný uhradil aspoň jednu z nich, to považoval

žalobca za prejav snahy vysporiadať všetky záväzky žalovaným. Tým mal za preukázané, že
faktúry adresátovi boli doručené a vyvrátené tvrdenie žalovaného o tom, že ich nedostal a z tohto dôvodu
nevložil do účtovníctva. Ak všetky faktúry nezaevidoval, svedčí o tom tá skutočnosť, ako žalovaný vedie
účtovnú knihu a či tam necháva vkladať len tie faktúry, ktoré sa mu hodia.

6) K námietke žalovaného, že si práce neobjednal a tieto vykonal žalobca len na základe dobrej vôle
bez nároku na honorár, k tomu uviedol nasledovné. Medzi žalobcom a žalovaným bola ústna dohoda,
za ktorú mal žalovaný mu uhrádzať honorár 200,- Eur mesačne, o čom svedčia faktúry vystavené
medzi stranami sporu a ktoré žalovaný aj uhrádzal. Dohoda medzi žalobcom a žalovaným nebola
nikdy zrušená zo strany žalovaného a skončila sa až na základe rozhodnutia žalobcu vo februári 2020.

Opätovne mal za to, že predložením faktúr, ktoré žalovaný aj uhradil, preukázal uzavretie dohody medzi
nimi, pričom žalovaný nepreukázal, kedy uvedená dohoda mala byť skončená. O tom, že spolupráca
trvala i v tomto období, za ktoré žalovaný žalobcovi neuhradil dohodnutú sumu, svedčí i e-mail zo dňa
20. 11. 2019, ktorý zaslal žalovaný žalobcovi a jej obsahom bolo, že“ Ahoj, Ľuboš, nahoď tú správu
prosím, mne sa nedá.“

7) Žalobca následne poukázal na rozdiel medzi písaním autorských článkov a publikovaním tlačových
správ, pričom tlačová správa je písaná pre konkrétneho klienta, ktorý si zaplatí jej napísanie a úlohou
žalobcu bolo okrem napísania aj jej distribúcia do médií. To znamená, že žalobca ju rozposielal e-
mailom do novín, časopisov, webov, TV, rozhlasu a podobne. Tieto médiá ju dostávajú zadarmo a samé

zvažujú, ako s informáciou ďalej naložia. Môžu a nemusia ju publikovať. Môžu ju publikovať
nezmenenú, alebo upravenú pre svoje potreby, či ako podklad pre svoj materiál. Vždy by však mali, na
základe autorského zákona, uviesť zdroj a autora. Naproti tomu autorský článok je materiál napísaný
výhradne pre konkrétne médium. Platí ho majiteľ média, kde je článok publikovaný a nikde inde sanepublikuje, nerozposiela. V mesiacoch október, november, december 2019 a január 2020 žalobca pre
web žalovaného písal dohodnuté autorské články, za ktoré bol dohodnutý honorár mesačne vo výške
200,-Eur.Predanýwebžalovanéhoodfebruára2020žalobcaprestalpísaťautorskéčlánkyaodžalobcu

žalovaný dostával len sporadicky tlačové správy žalobcových klientov, ktoré bezplatne rozposielal do
všetkých médií súbežne. Potom bolo na žalovanom, ako s nimi naloží a či ich bude publikovať. Žalovaný
však neuvádzal v nich zdroj a ani autora, čím porušoval autorský zákon. Tu poukázal, že tvrdenia
žalovaného o tom, že žalobca má stále prístup na web je z toho dôvodu, že len žalovaný ho môže
kedykoľvek sám zrušiť, keďže žalobca na to nemá dosah. Žalobca sa však od februára 2020 na daný

web neprihlasuje a tento prístup nevyužíva. O neserióznosti žalovaného svedčí i to, že neoprávnene
na webe i v roku 2023 uvádza mená spolupracovníkov, ktorí s ním už dávno nespolupracujú a neželajú
si byť uvádzaní. Konkrétne ide i o spolupracovníka pána G., ktorý s ním nespolupracuje už od roku
2019, žalobcu, s ktorým žalovaný nespolupracuje od februára 2020, či pána I.. Ku nekomunikácii medzi
žalobcom a žalovaným došlo až vo februári 2020 a nie v skoršom období, t. j. po tom, čo prestal písať
pre web žalovaného, keďže mu za predchádzajúce obdobie žalovaný nevyplatil honorár. Svedčí o tom

i história hovorov za obdobie od 1. októbra 2019 až marec 2020, čo je dôkazom toho, že komunikácia
medzi stranami ďalej prebiehala. Ako príklad uviedol za október 2019 spolu 22 hovorov, za mesiac
november 2019 26 hovorov, za mesiac december 2019 8 hovorov, za mesiac január 2020 16 hovorov
a ešte i hovor vo februári 2020. Ak žalovaný uvádzal, že v období, za ktoré žiada uhradiť honorár, písal
žalobca pre konkurenciu, žalobca poukázal, že web motorsportmedia.sk bol spustený 3. júna 2020, čo

dokladuje oficiálny príspevok na Facebooku z uvedeného dňa, pričom prvý oficiálny článok na
tomto novom webe bol publikovaný 6. júna 2020 od pána A.. Žalobcom prvý písaný autorský článok na
tomto webe bol až z 20. júla 2020, a teda až po ukončení vzájomnej spolupráce zo strany žalobcu so
žalovaným. I v tomto považoval tvrdenia žalovaného o tom, že ešte v čase spolupráce spolupracoval
sinými,jenepravdivá. Nasvojetvrdeniapredložillistinnédôkazynímcitovanévpodaní,ktorépredložil

súdu a z ktorých i na pojednávaní vychádzal. Jedná sa o e-mailové komunikácie, o sumár autorských
článkov, ktoré publikoval žalobca na webe žalovaného za mesiace október, november, december 2019
a január 2020, ďalej predložil sumár faktúr ním vystavených a ich úhradu žalovaným za obdobie od
decembra 2017 po január 2020, doložil i prehľad hovorov za obdobie október, november, december
2019,január,februáramarec2020.Nazákladetýchtoskutočnostímalsvojnárokzapreukázanýažiadal

súd, aby žalobe vyhovel.
8) Súd umožnil sa žalovanému k týmto skutočnostiam vyjadriť a to v zmysle výzvy súdu zo dňa 15. 08.
2023 doručenej právnemu zástupcovi žalovaného dňa 28. 08. 2023. Žalovaný sa v stanovenej lehote
ktvrdeniamžalobcualistinnýmdôkazomnevyjadrilaučiniltakažnapojednávaníuskutočnenomdňa04.
12.2023,kedyrovnakýmspôsobompísomneisformovalsvojevyjadreniekveciaktorésúduažalobcovi

predložil. V ňom poukázal, že webová stránka K. je jeho súkromná aktivita vytvorená k podpore jeho
podnikateľskejčinnostiakofotografamotoršportu,ktorýrobíužviacako30rokov.Nauvedenomprojekte
K. sa od začiatku po spustení bezodplatne podieľalo množstvo ľudí, počnúc programátorom, s ktorým 2
roky stránky vo voľnom čase pripravoval. Profitom pre ľudí, ktorí sa podieľali bezplatne na stránke, bola
ich vlastná prezentácia, aby sa stali vplyvnými v komunite motoršportu, pre ktorú ponúkali služby. Tvrdil,

žejehomenovmotoršportejeznámeavofotografiijetorokmizavedenáznačkasvysokýmštandardom,
čo vie v prípade potreby i súdu preukázať. V podaní uviedol, že so žalobcom sa prvýkrát stretol v roku
2015, pričom v danom období jeho zameranie sa týkalo výlučne Formuly 1 a o slovenskom motoršporte
podľa neho nemal žiaden prehľad. Žalobca sa rovnako pokúšal o spustenie nejakej webovej stránky,
ktoránáslednezostalanefunkčná,keďženedokázalvybudovaťnávštevnosťtejtostránkyanaprevádzku

stránky nemal peniaze. Žalovaný mu mienil podať pomocnú ruku, pričom mal získať pár pravidelných
inzerentov s tým, že od každej reklamy dostane stanovené percentá. Rozporoval tú skutočnosť, že
nie je pravdou, že za písanie článkov na stránku žalovaného alebo za postavenie šéfredaktora,
ktorým nikdy nebol, mu mal žalovaný uhrádzať odmenu. Keďže tento spôsob spolupráce nefungoval,
žalovaný mu vybavil klientov, pre ktorých bude písať tlačové správy a kým ich nebude mať dostatok,

tak ho podporí nejakou čiastkou. Rovnako mal pomáhať s prevádzkou stránky. Táto forma spolupráce
bola úspešnejšia a po určitom čase sa žalovaný rozhodol ukončiť finančné podporovanie žalobcu, avšak
spoluprácamalanaďalejprebiehať.Žalovanýsámpotvrdil,žeprerušeniespoluprácenebolojednoduché
a nie práve v rozbehnutej sezóne, keď na to nebol reálny čas, kedy bolo potrebné sa zúčastňovať
všetkých pretekov, aby následne mohol predať fotografie a vyrábať kalendáre a podobné predmety,

čím žalovaný ukončenie spolupráce odďaľoval. Tvrdil, že žalobca bol uzrozumený s tým, že finančná
podporazostranyžalovanéhobudetrvaťlenurčitúdobu.Keďžežalobcamalužklientovdosťastále sa
dožadoval výplaty honorárov, považoval to za porušenie dohody a neserióznosť z jeho strany. Žalovaný
to žalobcovi vytkol, čoho dôsledkom prestal žalobca so žalovaným komunikovať. Následnesa vyjadril i k listinným dôkazom. K e-mailovej komunikácii poukázal, že bola častokrát vedená za iným
účelom, sezóna v motoršporte trvá od marca do konca októbra, počas ktorej má len 2 – 3 voľné víkendy,
a preto žiadal o telefonickú komunikáciu. Tým chcel súdu ozrejmiť, že záujem o komunikáciu

so žalobcom mal. Ohľadne vystavených faktúr zotrval na tom, čo uviedol v odpore, pričom
platenie odmeny bolo finančnou pomocou žalobcovi, kým sa rozbehne a prinesie inzerentov do firmy
a z čoho by mal potom províziu. Bolo mu jedno, čo žalobca vo faktúre uviedol ako dôvod výplaty. Keďže
spôsob pôvodne dohodnutý ohľadne zabezpečovania klientov zo strany žalobcu nevyšiel, spolupráca so
žalobcom ohľadne písania článkov, nahadzovania tlačových správ bola úspešnejšia. Finančná podpora

však mala trvať v rámci tejto spolupráce len niekoľko mesiacov. Žalobca sa však spojil s inými osobami,
ktorých pôvodne žalovaný zaúčal a spolu oslovili klientov žalovaného a ponúkli im služby lacnejšie, čím
žalovaný týchto klientov stratil. Bližšie konkrétnosti ohľadne týchto skutočností neuviedol a nepredložil
k tomu ani žiaden listinný dôkaz. Následne poukázal, že jeho webová stránka je najnavštevovanejšia
slovenská stránka, ktorá v mnohých obdobiach mala násobok návštevnosti všetkých zvyšných médií
pôsobiacich v motoršporte spolu. K PR článkom uviedol tú skutočnosť, že množstvo týchto materiálov

prichádza bez uvedenia autora a častokrát aj bez uvedenia autorov fotografií. Autorské články sú
naproti tomu dôsledne označované menami autorov, na čom si dáva žalovaný záležať. Pripustil, že
by niektoré skutočnosti nachádzajúce sa na webe mohli byť upravené a vyžadovali by korekciu aj
ohľadne uvedenia osôb, s ktorými spolupracuje alebo s ktorými prestal spolupracovať, pričom s pánom I.
spolupracuje dodnes. K sumáru telefonických rozhovorov medzi nimi uvádzal, že už v marci 2019 začal

mať pochybnosti o lojalite žalobcu, pričom v októbri dochádzalo k výmene názorov medzi žalobcom
a žalovaným, o čom svedčia i dlhšie rozhovory medzi nimi. Na základe týchto skutočností mal za to, že
vyplatenie honoráru aj za obdobie uvádzané žalobcom v žalobe je nedôvodné.

9) Žalobca vykreslenie vzájomnej spolupráce žalovaným poprel, poukázal, že žalobca sa mal starať

o webovú stránku žalovaného vrátane písania autorských článkov, za ktoré mu žalovaný prisľúbil
odmenu. Poukázal, že publikovanie tlačových správ a ich rozposielanie bolo bezplatné jednotlivým
médiám. Strany preto navrhli na odstránenie týchto rozporov ohľadne spolupráce medzi žalobcom
a žalovaným výsluchy svedkov. Žalobca v konaní navrhol vypočuť svedka A. G. a žalovaný síce
uviedol súdu, že mená svedkov oznámi, avšak namiesto navrhnutia výsluchu týchto svedkov, súdu

zasielal ich čestné prehlásenia. Takto zaslal súdu Čestné prehlásenie A. A. (č. l. 257), v ktorom uvedený
prehlásil,“ že na stráne K. bez nároku na honorár písal autorské články a tlačové správy. Taká forma
spolupráce je v danom segmente štandardná a to z dôvodu, že je mojej osobe poskytnutý priestor na
moju prezentáciu na stránke, ktorá je navštevovaná športovcami a fanúšikmi športu. Táto spolupráca
funguje aj v aktuálnom čase.“ E-mailovou formou zaslal Čestné prehlásenie i L. A. (č. l. 258), v ktorom

uviedol, že“ v súčasnosti býva vo L., a preto sa nevie fyzicky dostaviť na súd v prípade, že by súd
mal záujem ho vypočuť ako svedka. Uviedol, že s pánom I. E. dlhodobo spolupracoval niekoľko
rokov. Vždy išlo o „džentlmenskú“ dohodu o poskytnutí priestoru na web stránke K.. Autorské články
a tlačové správy poskytoval na uverejnenie bez nároku na honorár, či iné finančné plnenie. Takáto
forma spolupráce bola zaujímavá, pre vlastnú prezentáciu a rozšírenie okruhu čitateľov zaujímajúcich sa

o vetvu motoršportu, ktorej aktívne sa venoval.“ E-mailom Čestné prehlásenie doručila súdu i H. M. I. N.
(č. l. 265), ktorá súdu uviedla, že „na základe telefonickej žiadosti žalovaného podala k tomuto konaniu
dané prehlásenie. V ňom uviedla, že spolupracovala so žalovaným tak, že na stránke www.autosportfoto
bez nároku na honorár alebo iné finančné plnenie písala autorské články a tlačové správy. Taká forma
spolupráce je štandardná so žalovaným a to z dôvodu, že jej poskytol priestor na jej prezentáciu

na stránke, ktorá je navštevovaná športovcami a športovou verejnosťou. Články písala ešte pod
dievčenským priezviskom, ale neskôr po sobáši pod novým priezviskom O.. So žalovaným dodnes
spolupracuje a udržiava dobré vzťahy a štandardnú komunikáciu. „Žalovaný rovnako predložil súdu
Čestné vyhlásenie A. J., ktorý opäť uviedol, že“ na základe telefonickej žiadosti žalovaného dáva Čestné
vyhlásenie, v ktorom poukázal, že dlhodobo spolupracoval so žalovaným bez nároku na finančnú

odmenu. Uviedol, že mu otvoril dvere pre fotografovanie motoristického športu. Na jeho webovej stránke
mohol bezúplatne zverejňovať svoje fotky a články. Svojimi radami ho usmerňoval na ceste za kvalitnou
fotografiou. „

10) Súd vypočul i žalobcom navrhnutého svedka A. G., a to na pojednávaní uskutočnenom dňa 07.

04. 2025. Svedok uviedol, že v súčasnosti pracuje ako informatik v jednej spoločnosti a pomimo sa
venuje i fotografickej činnosti v oblasti motoršportu. Jeho spolupráca so žalovaným začala v roku 2015,
v druhej polovici tohto roka, a bola ukončená máj – jún 2019. Žalovaný začal s ním spolupracovať ešte
ako študent, na základe jeho oslovenia, pričom so žalovaným spolupracoval tak v oblasti fotografovania,ako aj uverejňovaniu fotografií a zabezpečoval chod webovej stránky žalovaného. Počas uvedeného
obdobia rok 2015 až 2019 sa zúčastňoval aj športových podujatí, kde pre žalovaného i fotografoval buď
spolu so žalovaným, resp. sa zúčastňoval súťaží v motoršporte i bez účasti žalovaného. Žalovaný za

to požadoval fotky, ktoré chcel speňažiť jeho klientom, pre ktoré tieto služby vykonával. Mnohé fotky
boli menšej kvality, než ktoré žalovaný potreboval pre svojich klientov a tieto svedok nahadzoval len na
web žalovaného, pričom žalovaný od neho stále požadoval viac a viac fotiek. V roku 2019 mu prestal
za činnosť platiť, o čom svedčí i výkaz platieb v rámci spolupráce medzi svedkom a žalovaným, kedy
za január 2019 mu uhradil odmenu až v apríli 2019 s prísľubom, že mu i ostatné mesiace doplatí.

Mesačná odmena činila cca 130,- Eur mesačne. Po ukončení štúdia nastúpil do zamestnania
na plný úväzok a v tomto období nie vždy načas stíhal všetko uverejniť podľa predstáv žalovaného
(cca máj 2019) a keďže mu žalovaný nevyplácal od januára 2019 odmenu za vykonanú prácu, svedok
mu oznámil pozastavenie činnosti, aby dlžoba ďalej nenarastala. Spolupráca však týmto spôsobom
medzi žalovaným a svedkom však aj skončila. Podľa neho dôvodom ukončenia spolupráce bola aj
tá skutočnosť, že kamarát svedka prebral nejakého klienta žalovanému, svedok inému zaslal fotky na

zverejnenie, a nie žalovanému. Podľa názoru svedka, žalovaný nezniesol konkurenciu vo fotografovaní
a mnohokrát použil i rôzne intrigy, aby zabránil svojim spolupracovníkom spolupracovať
s niekým iným. Následne po ukončení spolupráce rovnako svedok pripravil a zorganizoval nový
projekt „motosport“ v auguste 2019, pričom prvá tlačová správa na uvedenom webe bola uverejnená až
vmesiacijún2020.Súduozrejmil,ževroku2016mávedomosť, ženakoncitohtorokanajalžalovaný

žalobcu na písanie autorských článkov pre jeho web, pričom svedkovi prikázal ho zaučiť do redakčného
systému webu, aby žalobca mohol sám pridávať obsah týchto tlačových správ a autorských článkov na
web žalovaného. Svedok vedel o tom, že žalovaný mu mal za túto prácu platiť, a preto žalovaný nechcel,
aby prácu, ktorú mal žalobca vykonávať a to nahadzovanie autorských článkov a tlačových správ, aby
vykonával za neho svedok. V období, keď pôsobil svedok u žalovaného, mal za to, že jedinou osobou,

ktorá písala aj autorské články pre žalovaného bol žalobca. Súdu v konaní ozrejmil, čo sú tlačové správy
a čo autorské články, ktoré vyjadrenie svedka bolo totožné s tým, čo uvádzal o týchto skutočnostiach
žalobca. Súdu uviedol, že žalovaný svedka platil najmä za vedenie webu žalovaného, ale za prácu
fotografa ho neplatil, aj napriek tomu, že fotky svedka speňažil. Platby žalovaný svedkovi uhrádzal
mesačne, a preto mal za to, že i fakturácia medzi žalobcom a žalovaným bola na mesačnej báze.

K čestným prehláseniam svedkov, ktorí súdu na žiadosť žalovaného zaslali čestné prehlásenie uviedol,
že mená sú mu známe, avšak nemá vedomosť, či aj tieto osoby okrem tlačových správ, resp. fotografií
písali aj autorské články, za ktoré v prípade žalobcu mal uhrádzať žalobcovi odmenu. Svedok súdu
ozrejmil, že počas spolupráce so žalovaným ho žalovaný so žiadnym klientom nezoznámil, ale svedok si
sám vedel vybudovať vzťahy, keďže je komunikatívny, ako i sám sa naučil veci ohľadne profesionálneho

fotografovania, keďže absolvoval kurzy. Aj s ním žalovaný uzavrel ústnu dohodu o vykonávaní určitých
prác, ktoré pre neho vykonával a táto komunikácia ešte existuje na sociálnej sieti. Dlžobu za jeho činnosť
mu doteraz nevyplatil, avšak svedok z dôvodu ukončenia štúdia a zamestnania sa na plný úväzok sa
rozhodol vzhľadom i na to, aký žalovaný je, túto dlžobu od žalovaného nevymáhať. Žalovaný počas
výsluchu svedka poukázal, že mal iný dôvod pre ukončenie spolupráce než svedok uviedol a to, že

nahadzoval na webovú stránku žalovaného viackrát v anglickom jazyku tlačové správy o teamoch,
ktoré sa umiestňovali na súťažiach na nižších miestach, za čo ho klienti, s ktorými mal dobré vzťahy,
kritizovali, a keď sa to opakovalo viackrát, neuhradil mu za výkon týchto prác odmenu. Svedok k tomu
len poznamenal, že sám bol žalovaným požiadaný o uverejňovanie i takýchto správ, keďže nemal čím
naplniť obsah webovej stránky. Svedok však zotrval na tom, že činnosť, ktorú žalobca mal vykonať pre

žalovaného, mala byť platenou službou. Žalobca k čestným prehláseniam predložených žalovaným,
resp. týmito svedkami na žiadosť žalovaného uviedol, že pre rozhodnutie súdu je ich prehlásenie
irelevantné, nakoľko každý uzavretý vzťah so žalovaným je individuálny a závisí na dohode medzi
týmito dvoma osobami, pričom zotrval, že predmetom ústnej dohody medzi žalobcom a žalovaným
bolo písanie tlačových správ a autorských článkov a ich nahadzovanie na web, za čo mu poskytoval

mesačne odmenu vo výške 200,- Eur. Zotrval na tom, že túto činnosť poskytoval pre žalovaného až
do januára 2020, kedy vo februári vzhľadom na neuhrádzanie odmeny sa rozhodol ďalej so žalovaným
nespolupracovať. Poukázal, že žalovaný v priebehu vývoja pojednávaní menil výpovede ohľadne ich
spolupráce a nemá v úmysle uhradiť tento záväzok žalobcovi. Uvedené skutočnosti prezentovali strany
aj vo svojich písomných podaniach, ktoré súdu predložili v rámci konania. Súd po ukončení dokazovania

odročil pojednávanie za účelom verejného vyhlásenia rozhodnutia na deň 05. 05. 2025.11) Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je
upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie
je uzavretá.

12)Podľa§369ods.1Obchodnéhozákonníka,akjedlžníkvomeškanísosplnenímpeňažnéhozáväzku
alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákoa zmluvné povinnosti, právo požadovať
z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby
osobitného upozornenia.

13) Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník
je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

14) Podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka, omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov
podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky,

a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

15) Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy
medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich

podnikateľskej činnosti.

16) Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žaloba žalobcu je dôvodná,
a preto jej vyhovel v celom rozsahu. Súd odôvodňuje rozhodnutie nasledovne.

17) Medzi stranami nebolo spornou skutočnosťou, že žalobca poskytoval žalovanému služby na základe
ústnej dohody, predmetom ktorých bolo písanie autorských príspevkov na webovú stránku D., ktorej
vlastníkom je žalovaný a za ktoré služby mu mal žalovaný uhrádzať sumu 200,- Eur. O nespornosti
tejto dohody svedčí i vyjadrenie samotného žalovaného v odpore proti vydanému platobnému rozkazu,
v ktorom uvádza „Podotýkam, že išlo o prácu na základe dohody a fakturovanú na Ľubošovu firmu.“

I v podaní doručenom súdu dňa 17. 01. 2025 žalovaný uviedol, že poskytoval určité obdobie finančné
plnenie žalobcovi za jeho činnosť, čo iní partneri vykonávali bezplatne a to z dôvodu, že sa jedná o ich
prezentáciu a takáto spolupráca je pre nich výhodná. Poukázal pritom na partnerov ako je A. A., A.
I., A. J., M. I., N. I., C. P., L. A.. Od niektorých z nich súdu predložil i čestné prehlásenia o tom, že podľa
ich vyhlásenia pre žalovaného vykonávali činnosť obdobnú činnosti žalobcu, bezodplatne. Rovnako o

dohode strán svedčí výrok žalovaného, že žalovaný zaplatil žalobcovi za všetko, čo si od neho objednal.
Súd mal preto za to, že strany sporu uzavreli zmluvu v súlade s ustanovením § 269 ods. 2 Obchodného
zákonníka v ústnej forme, keďže dostatočne určili predmet záväzku. Týmto predmetom záväzku bolo
písanie autorských článkov a tlačových správ na web žalovaného autosportfoto.sk. Uvedený predmet
záväzku nepoprela žiadna strana, a preto ho súd považuje za nesporné tvrdenie strán.

18) Spornou skutočnosťou bolo, či uvedená spolupráca mala byť po celý čas odplatná, resp. po
určitej dobe už bezodplatná. Žalobca v konaní tvrdil, že za predmetné marketingové služby mal
žalovaný žalobcovi počas platnosti dohody uhrádzať mesačne sumu 200,- Eur, ktorú sumu požadoval od
žalovaného v zmysle podanej žaloby aj za mesiace október, november, december 2019 a január 2020,

vktorýchmesiacochprežalovanéhotietoslužbyajposkytoval.Svedčíotomžalobcomspracovanývýber
autorských článkov publikovaných na danej webovej stránke K. za mesiace október 2019 až január 2020
(č. l. 153 súdneho spisu). Rovnako súdu predložil i prehľad úhrad faktúr, ktoré žalovaný uhradil žalobcovi
za obdobie od roku 2017 až do januára 2020 (č. l. 117), z ktorého vyplýva, že fakturácia služieb bola
na mesačnej báze, v pravidelných mesačných sumách vo výške 200,- Eur podľa vystavených faktúr,

ktorých splatnosť bola 14 dní, avšak úhrada týchto faktúr bola žalovaným vykonaná nepravidelne
s meškaním tak, ako to uviedol žalobca v tomto prehľade. Aj keď uvedený prehľad spracoval žalobca
sám, svedčia o tom i ním doložené faktúry za rok 2019, ktoré žalovaný uhradil vrátane tých, ktoré sú
predmetom tohto konania. Súd zistil i z e- mailovej komunikácie medzi stranami sporu, že žalovaný
naposledy uhradil žalobcovi faktúru za ním poskytnuté služby za mesiac september 2019 dňa 23. 12.

2019 a ďalšie faktúry už neuhradil vôbec. Súd pritom len konštatuje, že žalovaný tiež v odpore proti
vydanému platobnému rozkazu potvrdil, že so žalobcom spolupracoval na základe ústnej objednávky
a služby, ktoré si objednal aj platil. Tvrdil však, že vzájomná spolupráca skončila v septembri 2019, kedy
naposledy uhradil aj žalobcom vystavenú faktúru, o čom nepredložil žiaden dôkaz. V nasledovanýchmesiacoch si od žalobcu neobjednal žiadne služby a nie je z jeho strany potvrdená žiadna objednávka po
októbri 2019. Súd k tejto skutočnosti len poukazuje, že žalovaný ani za zaplatené obdobie nepreukázal,
ako si tieto služby objednával a za ktoré poskytnuté služby žalobcom i ním fakturovanú sumu uhradil.

Žalobca pritom tvrdil, že dohoda zo strany žalovaného nikdy nebola zrušená a skončila sa až vtedy,
keď prestal od februára 2020 písať pre žalovaného na daný web z dôvodu neuhradenej odmeny za
mesiace október 2019 až január 2020. Spolupráca medzi stranami sporu podľa jeho tvrdenia fungovala
i v tomto období, o čom svedčí ešte i e-mail zo dňa 20. novembra 2019, v ktorom žalovaný požadoval od
žalobcu, aby nahodil nejakú prichádzajúcu správu. Rovnako o tom svedčia i telefonické správy, ktoré sa

uskutočnili medzi stranami sporu, ktorých prehľad žalobca v jednotlivých mesiacoch súdu predložil (č.
l. 94 súdneho spisu). Uvedený prehľad hovorov svedčí o tom, že táto komunikácia bola rozsiahla, cca
20 až 30 hovorov za mesiac, pričom komunikácia medzi stranami sporu prebiehala do konca februára
2020 a v marci bola ukončená a nie skôr , ako to tvrdil žalovaný. Svedčí o tom tvrdenie žalobcu
o tom, že až vo februári 2020 prestal komunikovať so žalobcom, kedy i v danom mesiaci prestal písať
autorské články pre jeho web z dôvodu nevyplatenia odmeny zo strany žalovaného, čo možno zistiť aj

z obsahu webovej stránky žalovaného. Netýka sa to tlačových správ, ktoré boli poskytované médiám
bezplatne Žalobca sám priznáva, ako žalovaný, že komunikácia medzi nimi zlyhávala , ale z dôvodu
neustálych výhovoriek žalovaného ohľadne uhradenia dlžoby až napokon úplne skončila. Avšak i po
tomto období navrhol žalobca žalovanému komunikáciu e-mailom, čo odmietol. Žalobca súdu potvrdil a
preukáazal, že až po ukončení spolupráce medzi ním a žalovaným začal písať pre konkurenciu, a to pre

webovú stránku A., spustenú 3. júna 2020, pričom prvý oficiálny článok vyšiel až 6. júna 2020. Žalobca
pritom autorský článok na tomto novom webe uverejnil až dňa 20. júla 2020. Týmto spôsobom mienil
poprieť tvrdenia žalovaného o jeho nelojálnosti k žalovanému počas ich spolupráce t.j. do februára
2020.. O tej skutočnosti, že žalobca mal poskytovať predmetné marketingové služby v zmysle ústnej
dohody odplatne, svedčí aj svedecká výpoveď svedka A. G. na pojednávaní uskutočnenom dňa 07.

04. 2025. Svedok potvrdil skutočnosť, že týmito službami bolo písanie autorských článkov na daný
web žalovaného, pričom svedok mal sám zaučiť žalobcu, ako sa s daným redakčným systémom
webu narába pre plnenie jeho záväzku voči žalovanému. Svedok sa k uverejňovaniu autorských článkov
v období október 2019 až január 2020 nemohol vyjadriť, keďže na prelome mája – júna 2019 už
ukončil spoluprácu so žalovaným. Súdu potvrdil, že i za jeho prácu poskytovanú žalovanému mu neboli

uhradené všetky platby, o čom svedčia ním predložené výkazy prác a prehľad úhrad výkazov za prácu
za obdobie od apríla 2016 do mája 2019. Z uvedeného prehľadu súd zistil, že za mesiace február, marec,
apríl a máj 2019 žalovaný svedkovi neuhradil sumu 515,55 Eur. Túto sumu však svedok od žalovaného
nevymáhal súdnou cestou z vlastného rozhodnutia.

19) Aj keď žalovaný ohľadne bezodplatnosti vzťahov medzi ním a obdobnými spolupracovníkmi ako bol
žalobca, resp. svedok, poukázal na predložené čestné prehlásenia A. A., L. A., ako i M. I. a A. J., súd
má za to, že každý zmluvný vzťah je individuálny a zmluva je dohodou dvoch strán. V danom prípade
mal súd z tvrdení strán a predložených listinných dôkazov, najmä od žalobcu (prehľad uverejnených
článkov a tlačových správ, vystavené a e-mailom doručené faktúry, ich úhrady, e-mailová komunikácia,

výsluch žalobcu, výsluch svedka A. G.) za preukázané, že zmluvný vzťah založený na ústnej dohode
medzi žalobcom a žalovaným bol odplatný. Žalovaný i vo svojej výpovedi sám nepoprel skutočnosť,
že určité obdobie žalovanému i za poskytované služby uhradil odmenu, avšak žiadnym dôkazom
nepreukázal, kedy a akým spôsobom mala byť táto odplatná spolupráca ukončená a mala ďalej
pokračovať bezodplatne. Takýmto dôvodom nie je neuhradenie niektorej z faktúr vystavených žalobcom

a jej nezaevidovanie do účtovníctva žalovaného. Žalovaný ukončenie odplatnej spolupráce medzi
žalobcom a žalovaným ničím nepreukázal. Žalobca naopak preukázal prerušenie spolupráce so
žalovaným až v mesiaci február 2020, kedy prestal uverejňovať autorské články na webovú stránku,
ktorápatrilažalovanému,akoitelefonickykomunikovaťsožalovaným.Svedčíotomiobsahe-mailových
správ oboch strán zo dňa 15. júla 2020 – viď č. l. 143 súdneho spisu, ako i v marci 2020, nie skôr. Ani

v jednej z nich žalovaný nenaznačil spoluprácu za ukončenú so žalobcom a týkali sa nevyrovnania
platieb žalovaným za skoršie obdobie. Na základe tvrdení strán a predložených listinných dôkazov mal
súd preto za to, že k ukončeniu spolupráce došlo vo februári 2020, kedy žalobca prestal písať pre
žalovaného a následne za prácu vystavovať faktúry. Z dôvodu, že žalobca v konaní preukázal, že
i v období október 2019 až január 2020 uverejňoval autorské články na webovej stránke žalovaného, za

ktoré marketingové služby si strany sporu dohodli v čase uzatvárania spolupráce odplatu, mal súd za to,
že i za žalované obdobie žalobcom patrí žalobcovi odmena ním fakturovaná a doručená podľa dohody
e-mailom žalovanému a vyčíslená v žalobe na sumu 800,- Eur. Súd preto žalobe vyhovel, zaviazal
žalovanéhonielenkúhradedlžnejistiny,aleajpríslušenstvakpohľadávkeapaušálnejnáhradynákladovtak, ako si ich žalobca uplatnil v žalobe. Súd nemal preukázané tvrdenia žalovaného o tom, že v čase, za
ktoré žalobca požaduje úhradu odmeny pracoval pre konkurenciu žalovaného. Vyplýva to aj z výpovede
svedka A. G. z ktorej súd zistil, že sa tak stalo až v júli 2020, kedy žalobca na webovej stránke svedka

uverejnil prvú tlačovú správu. Žalovaný opäť na tieto svoje tvrdenia nepredložil žiaden dôkaz Súd
ešte poukazuje, že sa v odôvodnení žaloby zaoberal len podstatnými skutočnosťami dôležitými pre
rozhodnutie vo veci samej napriek tomu, že strany sporu uvádzali vo svojich písomných podaniach aj
skutočnosti, ktoré sa týkali ich osobných vzťahov a ich postavenia v rámci motoršportu a ktoré pre
posúdenie dôvodnosti žaloby nemali význam.

20) O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi súd
priznal nárok na náhradu trov konania ako úspešnej strane voči žalovanému. O ich výške súd rozhodne
postupom podľa § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia vo

vyhotovení dvojmo, alebo ústne do zápisnice prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej
Bystrici.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné
podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval

vylúčený sudca, alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnej
skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky
procesnej obrany, alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie

súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.