Rozsudok – Poriadok vo verejných veciach ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 6. marec 2025

Súd: Špecializovaný trestný súd
Spisová značka: 3T/10/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 9523100440
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Pamela Záleská

ECLI: ECLI:SK:SSPK:2025:9523100440.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Špecializovaný trestný súd, samosudkyňou Mgr. Pamelou Záleskou, v trestnej veci obžalovaného N..

S.. N.. Š. N., K., K. O. I.., pre zločin prijímania úplatku spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 329 odsek 1,
odsek 2 Trestného zákona a iné, na hlavnom pojednávaní konanom v Pezinku, dňa 06. marca 2025 takto

r o z h o d o l :

I.

Obžalovaní:

1/ N.. S.. N..

Š. N. K., K., narodený XX. XX. XXXX v R.,
trvale bytom I. XXX

a

2/ C. H., narodený XX. XX. XXXX v R.,
trvale bytom P. - Č.,

Č. B. XXXX/XX,

sa uznávajú za vinných, že:

N.. S.. N.. Š. N. K., K. ako príslušník Kriminálneho úradu Finančnej správy, pobočka Západ, v rámci
plnenia úloh podľa § 9 zákona č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, získaval poznatky o možnosti porušovania daňových predpisov v oblasti dane z

pridanej hodnoty vo vzťahu k záujmovej spoločnosti H. T., O.. I.., so sídlom D. - K. Č. I. K., K. X, IČO:
XX XXX XXX, pričom dňa 01. 07. 2020 vyzval predsedu predstavenstva tejto spoločnosti S.. N. N., K.
(ktorého vec je vedená v samostatnom trestnom konaní a o jeho vine doposiaľ právoplatne rozhodnuté
nebolo) pod sp. zn. 285014/2020, aby vydal účtovníctvo spoločnosti H. T., O.. I.. na účely finančného
vyšetrovania, ktoré však N. N. kompletne nevydal, a preto bol dňa 10. 08. 2020 vyťažený Š. N. v rámci
podania vysvetlenia, pričom opätovne vydal len ďalšiu časť účtovníctva spoločnosti H. T., O.. I.., zaistenú
pod sp. zn. 370516/2020 a počas tohto úkonu Š. N. v rozpore sčlánkami 3 a 5 zákona č. 35/2019 Z.

z. o finančnej správe v znení neskorších predpisov, upriamoval pozornosť N. N. na jeho právomoci a
oprávnenia ako príslušníka Kriminálneho úradu Finančnej správy s tým, že je spôsobilý donútiť ho k
nezákonnému plneniu vo svoj prospech a následne v priestoroch toalety tohto úradu iniciatívne predložil
N.N.svojQRkódvaplikáciiThreemanamobilnomtelefónenaúčelyspárovaniaichmobilnýchzariadení
a zároveň N. N. uviedol, aby sa mu vo vlastnom záujme prostredníctvom tejto aplikácie ozval, s čím
N. N. súhlasil a následne mu Š. N. prostredníctvom aplikácie Threema oznámil miesto stretnutia v K.
W. v meste D. v Č. W., kde sa dňa 20. 08. 2020 spoločne stretli a kde mu Š. N. predstavil C.

H. ako spriaznenú osobu s vysvetlením, že C. H. bude medzi nimi pôsobiť ako sprostredkovateľ, a na
tomto stretnutí Š. N. od N. N. žiadal o založenie a obsadenie ôsmych obchodných spoločností na účelyrealizovania nadmerných odpočtov DPH, ktoré chcel riadiť Š. N. ako protislužbu za spriaznené úkony
pri vyšetrovaní obchodnej spoločnosti H. T., O.. I.., čo N. N. odmietol a toto svoje rozhodnutie oznámil
na následnom, už vopred dohodnutom osobnom stretnutí s C. H. na predtým už skôr dohodnutom

mieste pred predajňou H. H. v R., na čo ho Š. N. prostredníctvom C. H. požiadal o finančné plnenie vo
výške 40.000 eur ako alternatívnu formu protislužby, s čím N. N. súhlasil a požadovanú sumu odovzdal
najneskôr dňa 26. 08. 2020 pred predajňou H. H. v R. v obálke formátu A4 C. H. pre Š. N.,

t e d a :

N.. S.. N.. Š. N. K., K.

spoločným konaním v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu cez sprostredkovateľa pre
seba žiadal a prijal úplatok a čin spáchal ako verejný činiteľ,

C. H.

spoločným konaním v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu priamo pre inú osobu prijal
úplatok,

t ý m s p á c h a l i :

N.. S.. N.. Š. N., K., K.

zločin prijímania úplatku spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 329 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona
účinného od 06. 08. 2024 a

C. H.

prečin prijímania úplatku spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 329 odsek 1 Trestného zákona účinného
od 06. 08. 2024.

Z a t o i m s ú d u k l a d á :

N.. S.. N.. Š. N.É., K., K.

Podľa § 329 odsek 2 Trestného zákona a § 56 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona peňažný trest vo
výmere 80.000 (osemdesiattisíc) eur.

Podľa § 57 odsek 3 Trestného zákona ustanovuje pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť

úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody
vo výmere 3 (tri) roky.

Podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona trest zákazu činnosti vykonávať zamestnania, povolania
a funkcie v orgánoch verejnej správy vo výmere 5 (päť) rokov.

C. H.

Podľa § 329 odsek 1 Trestného zákona a § 56 odsek 1, odsek 3 Trestného zákona peňažný trest vo

výmere 5.000 (päťtisíc) eur.

Podľa § 57 odsek 3 Trestného zákona ustanovuje pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť
úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobodyvo výmere 6 (šesť) mesiacov.

II.

Podľa § 285 písmeno a) Trestného poriadku sa

obžalovaný

N.. K.. S. U. O. Ť. J. V. , narodený XX. XX. XXXX v D., trvale bytom D., I. XXXX/XX,

spod obžaloby Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky zo dňa 28.
11. 2023 pod č. VII/2 Gv 90/22/1000-57 pre skutok v bode 1/ obžaloby právne kvalifikovaný ako prečin
podplácania spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 333 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného
zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že:

„obvinený N.. S.. N.. Š. N. K., K. (ďalej len „obv. Š. N.“) ako príslušník Kriminálneho úradu Finančnej
správy, pobočka Západ (ďalej len „KÚFS“) viedol v roku 2020 vyšetrovanie záujmovej spoločnosti H. T.,
O..I.., IČO: XX XXX XXX, so sídlom K. X, XXX XX D. - K. Č. I. K. (ďalej len „H. T., O..I..“), v rozhodnom
čase zastúpená predsedom predstavenstva S.. N. N., K., (ďalej iba „N. N.“) (ktorého vec je vedená v
samostatnom trestnom konaní a o vine, ktorého doposiaľ právoplatne rozhodnuté nebolo), kedy dňa

01.07.2020 vyzval N. N. pod sp. zn. 285014/2020, aby vydal účtovníctvo spoločnosti H. T., O..I.. pre
účely finančného vyšetrovania KÚFS, následne po jeho vydaní bol N. N. dňa 10.08.2020 vyťažený Š.
N., pričom opätovne vydal časť účtovníctva spoločnosti H. T., O..I.. pod sp. zn. 370516/2020, počas
uvedeného úkonu Š. N. zastrašoval N. N. spôsobom výkonu jeho právomoci a oprávnení, ktorými je
spôsobilý ho donútiť k nezákonnému plneniu vo svoj prospech, čím konal v rozpore s príslušnými

ustanoveniami zákona č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe v znení neskorších predpisov, najmä v rozpore
s článkami 3 a 5, počas uvedeného úkonu N. N. požiadal Š. N., aby mohol ísť na toaletu, kde sa stretol
so Š. N., ktorý mu iniciatívne predložil svoj QR kód v aplikácii Threema na mobilnom telefóne, aby si ho
odfotilprostredníctvomsvojhomobilnéhotelefónuaaplikácieThreema,zároveňN.N.uviedol,abysamu
ozval prostredníctvom tejto aplikácie v jeho záujme, o tomto neštandardnom postupe N. N. informoval

obv. N.. K.. S. U. (ďalej len „obv. S. U.“), nakoľko predmetné vyšetrovanie sa nepriamo týkalo aj jeho
obchodných spoločností v spriaznenom pomere k spol. H. T., O..I.., načo mu obv. S. U. odporučil kontakt
s obv. Š.T. N., ktorý následne prostredníctvom aplikácie Threema určil miesto stretnutia, a to K. W. v
meste D. v Č. W., kde sa dňa 20.08.2020 spoločne stretli N. N. a obv. Š.T. N., ktorý mu tam predstavil
obv. C. H. ako jeho spriaznenú osobu, ktorý bude pôsobiť medzi nimi ako sprostredkovateľ, následne

si miesto na osobné stretnutie dohodli parkovisko pri predajni H. H., ul. N. X v R., ďalej na predmetnom
stretnutí v K. W. žiadal obv. Š.T. N. od N. N. založenie a obsadenie 8 obchodných spoločností za účelom
realizovania nadmerných odpočtov DPH, ktoré bude riadiť obv. Š. N. ako protislužbu za spriaznené
úkony vo vyšetrovacom spise v súvislosti so spoločnosťou H. T., O..I.., čo N. N. odmietol a oznámil to
na osobnom stretnutí s obv. C. H. na dohodnutom mieste pred predajňou H. H., načo mu obv. Š.T. N.

prostredníctvom obv. C. H. ponúkol alternatívu vo forme žiadosti o finančné plnenie (úplatok) v sume
40 000,-Eur s čím N. N. súhlasil, pričom s touto požiadavkou navštívil obv. S. U. v jeho kancelárii na N.
B. v D., pretože vedel, že predmetné vyšetrovanie vedené v súvislosti s H. T., O..I.. sa dotýka aj jeho
obchodných spoločností, obv. S. U. a N. N. sa dohodli, že požadovanú sumu zaplatia, následkom čoho
N. N. dňa 25.08.2020 alebo dňa 26.08.2020 pred predajňou H. H. v R. odovzdal v obálke formátu A4

finančnú hotovosť v sume 40 000,- Eur obv. C. H. pre obv. Š. N., po čom dňa 26.08.2020 bol N. N.
vypočutý vyšetrovateľom obv. Š. N. za účelom „očistenia“ obchodných spoločností v rozhodnom období
patriacich aj obv. S. U., a to konkrétne O. Q. Z. I..W..V.., IČO: XX XXX XXX, O. X. I..W..V.., IČO: XX
XXX XXX, O. F. I..W..V.., IČO: XX XXX XXX, O. K. I..W..V.., IČO: XX XXX XXX, ktoré boli spriaznené so
spoločnosťouH.T.,O..I..,výsluchbolvedenýobv.Š.N.vedenýtak,abyvyviňoval,resp.rozplynulmožné

podozrenie voči osobe obv. S. U., kde následne po tomto úkone predložil obv. Š. N. N. N. poučenia
svedka, kde dopísal perom, aby sa vypýtal na WC, pretože v kancelárií sa v tom čase nachádzal aj iný
príslušník KÚFS, kde sa obaja stretli a opätovne si vymenili QR kódy prostredníctvom aplikácie Threema
pre prípad ďalšieho kontaktu“,

o s l o b o d z u j e,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.III.

Podľa § 285 písmeno c) Trestného poriadku sa

obžalovaný

N.. S.. N..
Š. N. O. Q. O. T. X. P. J. Ý. K., K., narodený XX. XX. XXXX v R.,

trvale bytom I. XXX,

spod obžaloby Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky zo dňa 28.
11. 2023 pod č. VII/2 Gv 90/22/1000-57 pre skutok v bode 2/ obžaloby právne kvalifikovaný ako prečin
nepriamej korupcie podľa § 336 odsek 1 Trestného zákona účinného do 31. 12. 2020, ktorého sa mal
dopustiť na tom skutkovom základe, že:

„potom čo bol dňa 02.06.2020 v čase o 9.00 hod. podľa § 85 ods. 1 Trestného poriadku zadržaný
A. Š. a následne toho istého dňa vyšetrovateľom OR PZ D. R. D. pod ČVS: ORP-119/VYS-BN-2020
obvinený pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na
§ 139 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, dňa 17.07.2020 pod ČVS: ORP-143/VYS-BN-2020 obvinený

pre pokračovací zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok jedov alebo prekurzorov,
ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c) písm. d) Trestného zákona obe
spojené pod spoločné konanie k spisovej značke ČVS: ORP-119/VYS-BN-2020 a vznesené obvinenie
vyšetrovateľom KR PZ T. pod ČVS: KRP-62/1-VYS-TN-2020 dňa 24.09.2020 pre ďalší čiastkový útok
pokračovacieho obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok

jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2
písm. c), písm. d) Trestného zákona s poukazom za § 138 písm. j) Trestného zákona a § 139 ods. 1 písm.
a) Trestného zákona, otec A. Š. - X.. C. Š., v mesiaci jún roku 2020 kontaktoval S.. N. N., K. (ďalej iba
„N. N.“) (ktorého vec je vedená v samostatnom trestnom konaní a o vine, ktorého doposiaľ právoplatne
rozhodnuté nebolo), a to za účelom pomoci v prospech syna A. Š. vo forme zisťovania informácií z

policajného prostredia typu či osoba A. Š. je rozpracovaná v iných trestných veciach, či mu hrozí aj
iné trestné stíhanie, resp. či je možné zabezpečiť úkony v prospech A. Š., aby získal výhody v jeho
trestnej veci, prípadne úkony vedúce k zastaveniu trestného stíhania, alebo jeho oslobodenia, prípadne
prepustenia z výkonu väzby, na čo mu N. N. uviedol, že má známeho pod prezývkou Z. z R., ktorý
pracuje na KÚFS-e, ktorý má kontakty na rôznych inštanciách v zložkách PZ a iné, a prostredníctvom

neho vie zistiť a zabezpečiť informácie z policajného prostredia ohľadom trestne stíhaného A. Š., pričom
Z. myslel obv. N.. S.. N.. Š. N.É. K., K. (ďalej len „obv. Š. N.“), ktorý po tom, čo mu bola uvedená vec
N. N. prednesená, si vypýtal finančné plnenie (úplatok) v sume 40 000,- Eur za to, že zistí požadované
informácií od bližšie nestotožnenej osoby využijúc svoje kontakty v Policajnom zbore, konkrétne na KR
PZ v T., ako aj možnosť vybaviť veci na polícii, resp. určité výhody, čím sa pred N. N. prezentoval, po čom

N. N. uvedenú požiadavku prezentoval X.. C. Š., ktorý časť požadovanej sumy 10 000,- Eur poukázal
z účtu znejúceho na osobu K. Š. vedeného v T. IBAN: I. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX na bankový
účet znejúci na meno N. N. vedený T.T. D. IBAN: I. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX dňa 23.06.2020 a
dňa 16.07.2020 sumu 21 000,- Eur, pričom zvyšnú časť peňazí odovzdal osobne N. N., ktorý sa stretol
v R. na V. N. na ul. D. Č.. XX s obv. Š. N., kde sa dostavil aj X.. C. Š., ktorého N. N. poslal preč zo

stretnutia, aby ho počkal v interiéri benzínovej pumpy, s tým že potom príde za ním, kde po jeho odchode
sa obv. Š. N. stretol s N. N. a poskytol mu požadované policajné informácie týkajúce sa A. Š., ktoré N.
N. následne poskytol X.. C. Š., pričom N. N. v súvislosti so získavaním predmetných informácii pre X..
C. Š. ohľadne jeho I. A. odovzdal v presne nezistenom čase a na presne neustálenom mieste, avšak
pravdepodobne v meste R., krátko po opísanom stretnutí na V. N., v obálke formátu A4 finančnú čiastku

v sume 40 000,- Eur obv. Š. N.“,

o s l o b o d z u j e,

pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

o d ô v o d n e n i e :Na základe obžaloby Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky č. VII/2
Gv 90/22/1000-57, podanej na Špecializovaný trestný súd dňa 28. 11. 2023, prejednal súd trestnú vec
proti obžalovaným N.. S.. N.. Š. N., K., K., C. H. a N.. K.. S. U. a na hlavnom pojednávaní v dňoch 02.

10. 2024, 12. 12. 2024, 13. 12. 2024, 10. 02. 2025, 03. 03. 2025 a 06. 03. 2025 vykonal dokazovanie
výsluchom všetkých troch obžalovaných, ďalej výsluchom svedkov S.. N. N., N. C., X.. C. Š., K. D., N..
O. P., X.. X. T., N.. K. U., X.. K. H., N. N., X.. U. Š. a X. U. ako aj prečítaním listinných dôkazov.
Z výsledkov vykonaného dokazovania bol zistený skutkový stav tak, ako je opísaný vo výrokovej časti
tohto rozsudku.

Obžalovaný N.. S.. N.. Š. N., K., K. (ďalej len „obžalovaný N.“) využil svoje právo nevypovedať a na
hlavnom pojednávaní dňa 02. 10. 2024 ku skutkom kladeným mu za vinu vyhlásil, že je nevinný. Právo
nevypovedať využil obžalovaný N.Ý. aj v prípravnom konaní dňa 07. 12. 2022, pričom pri výsluchu
pred sudcom pre prípravné konanie dňa 09. 12. 2022 uviedol, že s obvinením v celosti nesúhlasí,
spochybňoval svedka N. N. a zdôraznil, že svedka Š. vôbec nepozná.
Obžalovaný C. H. (ďalej len „obžalovaný H.“) na hlavnom pojednávaní dňa 02. 10. 2024 ku skutku v bode

1/ nevypovedal a vyhlásil, že sa cíti byť nevinný. Obžalovaný H. nevypovedal ani pred vyšetrovateľom
v prípravnom konaní dňa 07. 12. 2022. Dňa 09. 12. 2022 sa pri výsluchu pred sudcom pre prípravné
konanie vyjadroval najmä k dôvodom väzby, avšak uvádzal tiež, že svedka N. N. vôbec nepozná, nikdy
sa s ním nestretol, a to ani v rezorte K. v D. a proti uzneseniu o vznesení obvinenia podal sťažnosť.
Obžalovaný N.. K.. S. U. (ďalej len „obžalovaný U.“) na hlavnom pojednávaní dňa 02. 10. 2024 tiež využil

právo nevypovedať. Z jeho výpovede z prípravného konania súd zistil, že dňa 21. 12. 2022 spáchanie
skutku v bode 1/ poprel s tým, že sa nemá k čomu priznať, obžalovaných N. a H. vôbec nepozná a so
svedkom N. N. nebol v kontakte dlhšie ako jeden a pol roka, pričom mu žiadne peniaze nedal a ani sa
o ničom s ním nerozprával, o skutku nič nevedel.
Svedok N. N. dňa 02. 10. 2024 na hlavnom pojednávaní ku skutkom nevypovedal. Využil právo odoprieť

výpoveď z dôvodu obavy, že by si privodil nebezpečenstvo trestného stíhania. Na vysvetlenie uviedol,
že na K. súde v D. prebieha trestné konanie, kde má postavenie obžalovaného vo veci podvodného
konania, ktorého podstata sa prekrýva so skutkami prednesenými v obžalobe v tejto trestnej veci.
Z výpovede tohto svedka z prípravného konania zo dňa 09. 08. 2023, ktorá bola prečítaná postupom
podľa § 263 odsek 4 Trestného poriadku, súd zistil, že S.. Š. N. pozná od roku 2020, kedy vykonával

kontrolu kancelárskych priestorov spoločnosti H. T.. N.. S. U.Ť. pozná od roku 2018, boli obchodní
partneri, bol jeho pravidelný dodávateľ tovaru a služieb, finančne sa spolupodieľal na riešení problémov
spoločnosti H. T., nakoľko by to spôsobilo nepríjemnosti aj jeho spoločnosti. C. H. pozná zo stretnutia vo
wellness K. W. v D., zoznámil ho s ním Š. N., ktorý ho využíval na komunikáciu s ľuďmi, ktorým pomáhal
zo svojej pozície na KÚFS.

Ku skutku v bode 1/ vypovedal, že v lete 2020 mala spoločnosť H. T. prehliadku firemných priestorov
na N. B. v N. a boli jej zaistené účtovné dokumenty. Tím z KÚFS z R. pod vedením Š. N.. Kancelárske
priestory boli prenajímané S. U., ktorý bol v čase prehliadky odcestovaný. Od N. bol pár týždňov od
razie predvolaný na výsluch do R.. Počas jedného zo stretnutí sa vypýtal na WC, kde za ním prišiel N.
a vymenili si QR kódy na aplikácii Threema a povedal mu, že mu odporúča, aby sa mu ozva. QR kód

mu podľa neho ako prvý ponúkol N. a napísal ju miesto aj čas, kde sa stretnú, bolo to v K. W. v Č. W..
V rámci toho stretnutia ho N. zoznámil s H., s ktorým si tiež vymienil QR kódy na Threema a dohodli sa,
že bude komunikovať s ním. Na stretnutí sa bavili o spoločnosti H. T., nakoľko kvôli nej bola zo strany
KÚFS razia. Chcel sa dopracovať k sume, ktorú od nich N.Ý. chce, aby z toho spoločnosť H. T. vyšla
normálne. N. to chcel najprv urobiť zadarmo s tým, že by pre neho založili spoločnosti, v ktorých by N.

koordinoval pýtanie nadmerných odpočtov a využil by na to prípravok A., o ktorom mal informácie od
U.. N. na neho tlačil a povedal mu, že inak to bude 40.000 eur a že si má premyslieť, či s ním do toho
projektu pôjde. Nakoniec sa dohodli na sume 40.000 eur a od tej doby sa väčšinou stretával len s H.,
na jednom alebo dvoch stretnutiach sa zúčastnil aj N. C. pred H. H. a na jednom sa zúčastnili aj C. Š.
a Š. N., to prebehlo na jednej z púmp v R..

Ku skutku v bode 2/ vypovedal, že súbežne s tým ho oslovil C. Š., ktorý mal od júna 2020 problémy
so synom a snažil sa pomôcť s vybavením a zasahovaním do vyšetrovania trestných činov predaja
a distribúcie drog a vydierania. V tej veci rovnako oslovil N. a požiadal ho o pomoc sprostredkovane
cez H.. N. sa ešte v D. chválil, že pozná vysokopostavených príslušníkov na KRPZ v T. a nakoľko bol
vysokopostavený na KÚFS, prišlo mu to uveriteľné. Za zistenie informácii ohľadom syna C. Š. si N.

vypýtal rovnako 40.000 eur, ktoré si aj so svojou províziou vo výške 30.000 eur vyžiadal od Š.. Dňa 10.
08. 2020 bol na výsluchu KÚFS R., o čom informoval Š. a ten mu poslal peniaze pre N., najskôr 5.000
eur, potom 21.000 eur a celkovo dal za vybavenie vecí za A. Š. 40.000 eur priamo poštárovi N. - H. naparkovisku H. H. v R.. Fungovali tak, že vždy H. priniesol nejaké otázky a keď boli jednoduché, večer mu
cez aplikáciu Threema poslal odpovede a keď boli zložitejšie, doniesol odpovede na ďalšie stretnutie.
Svedok ďalej na vysvetlenie ku skutku v bode 1/ uvádzal, že 40.000 eur pochádzalo zo spoločnej

ekonomickej činnosti jeho spoločnosti H. T. a spoločnosti O. Q. Z. vo vlastníctve S. U., s ktorým sa
spoločne dohodli, že bude lepšie zaplatiť vyšetrovateľovi KÚFS Š.T. N., aby to neprerástlo do problémov
aj pre ich klientov. Bez súhlasu S. U. by si nikdy nič také nedovolil, takže peniaze vybral po dohode so U.
zo spoločnosti H. T. a aj zo svojho osobného účtu, išlo o bankovky v nominálnych hodnotách 100 a 200
eur, zabalené vo veľkej obálke. U. bol v tom čase výhradný odberateľ služieb jeho spoločnosti H. T., razia

sa ho teda týkala rovnako. U. nebol vypočutý v súvislosti s H. T. príslušníkom KÚFS, lebo bol zaplatený
úplatok. Pred odovzdaním úplatku bolo správanie N. vyslovene nepríjemné a výsluch bol náročný. Po
odovzdaní úplatku bol výsluch jednoduchý, vôbec nepreveroval predmety plnenia. Pri odovzdaní sumy
40.000 eur bol prítomný len on a C. H., ktorému úplatok odovzdal. So U. sa radil, či úplatok dajú alebo
nie a U. sa rovnako na ňom finančne podieľal, pričom ďalej vyslovil, že si je takmer istý, že U. sa s N.
poznali, nakoľko nevidel dôvod, prečo mala prebehnúť razia v jeho spoločnosti a nie v U., keďže on

bol hlavne U. dodávateľ a každému vyšetrovateľovi je v hierarchii dodávateľov dôležitejší. Aj kancelária,
do ktorej KÚFS vnikol, bola prenajatá na U. meno a on tam nemal žiadnu platnú nájomnú zmluvu, ani
sídlo spoločnosti a U. bol vtedy zhodou okolností v zahraničí. Prerušenie výsluchu na KÚFS z dôvodu
hygienickej prestávky inicioval sám, išiel na WC a N. prišiel za ním a inicioval aj výmenu QR kódov. Prvý
napísal na Threemu N., konkrétne mu poslal miesto stretnutia, ktoré bolo v K. W. D., dátum a čas. Išlo o

dátum 20. 08. 2020. N. sa o osobe S. U. nezmieňoval. U. sa na úplatku 40.000 eur podieľal polovicou,
mal o to menší zisk, ktorý si neskôr delili. Spoločnosť H. T. bola dodaňovaná v súvislosti s daňovou
kontrolou, ale nevedel, v akej sume. N. žiadali o to, aby nemali žiadny trestnoprávny problém, nebolo
podstatné, či bude spoločnosť H. T. dodanená.
K osobe prezývanej „Z.“ uviedol, že to bola prezývka Š. N., ktorú používali medzi sebou s C. Š.. Sumu

40.000 eur za vybavenie veci pre A. Š.B. odovzdal H. pred H. H. niekedy koncom augusta 2020 po
stretnutí v K. W.. Stretnutie so Š. na V. v R. a následne s N. sa uskutočnilo koncom augusta 2020.
Svedok N. C. na hlavom pojednávaní dňa 12. 12. 2024 ku skutkom nevypovedal a uviedol, že je
trestne stíhaný za časť skutku v inom trestnom konaní a má obavu, že by si výpoveďou mohol privodiť
nebezpečenstvo trestného stíhania.

Z výpovede tohto svedka z prípravného konania, ktorá bola prečítaná postupom podľa § 263 odsek 4
Trestného poriadku, súd zistil, že dňa 13. 07. 2022 pred vyšetrovateľom vypovedal, že bol konateľom
asi v 50-ich firmách, v niektorých sa krátili dane a on ako nasadený „kôň“ vyberal ako konateľ z účtov
týchto spoločností peniaze z ekonomickej trestnej činnosti a plnil pokyny osôb, ktoré spoločnosti riadili,
pričom jednou z takých osôb bol aj N. N.. Uviedol, že spoločnosť H. T. bola predmetom záujmu zo

strany KÚFS, čo mu potvrdil svedok N. a sám aj bol prítomný pri niekoľkých telefonátoch pracovníka
KÚFS svedkovi N., ktorý požadoval od N. predložiť účtovníctvo. Tiež potvrdil, že N.Č. dal pokyn na
zrekonštruovanie účtovníctva, odovzdal mu faktúry na USB kľúči, ale tieto on sám na KÚFS odovzdať
nebol, pretože N. mal obavu, aby ho náhodou hneď nevypočuli. Svedok ďalej vypovedal, že N. išiel
na KÚFS, kde si s nejakým pracovníkom vymenil QR kódy v nejakej aplikácii a dohodli si stretnutie v

nejakom wellness centre v Č.. Tento pracovník KÚFS mal od N. pýtať 40 tisíc eur za upratanie prípadu
spoločnosti H. T. na KÚFS. Následne sa N. stretával s nejakým chlapom od pracovníka KÚFS, ktorý robil
medzi nimi spojku a na dvoch týchto stretnutiach v R. svedok bol, pričom prvé bolo pri nejakom sklade
pri koľajniciach a na ňom si dohadovali utužovanie vzťahov a tento kontakt uisťoval N., že všetko je v
poriadku a že budú robiť nejaké vratky na nejaké firmy. Toto stretnutie bolo už až po tom, čo N. odovzdal

úplatok pracovníkovi KÚFS. Nasledujúce stretnutie sa uskutočnilo na tom istom mieste v R. a debata
bola znova o požiadavke vymyslieť, na čom by sa dali krátiť dane. Svedok spojku - sprostredkovateľa
opísal ako muža s nadváhou, väčším bruchom, krátkymi vlasmi, porastom na brade, vysokého asi 170
cm a vyjadril sa, že by ho mohol skúsiť opoznať podľa fotky. Úplatok pre pracovníka KÚFS mal slúžiť
na to, aby spoločnosť H. T., kde bolo obrovské dodanenie, nebola vyšetrovaná. Tohto pracovníka KÚFS

nikdy nevidel a ani nepoznal jeho meno. K S. U. uviedol, že to bol N. kamarát, popri ktorom N. zbohatol a
ktorý dodával vplyvných a známych klientov. Pri odovzdávaní úplatku prítomný nebol a z počutia vedel,
že N. mal dávať úplatok pracovníkovi KÚFS ešte aj za Š..
Svedok C. Š. na hlavnom pojednávaní dňa 12. 12. 2024 vypovedal ku skutku v bode 2/, že bol v prvom
rade vypočutý na NAKA T. ohľadne veci N. O. I.. a potom bol dodatočne vypočutý v R. ohľadne N.. N.

osobne nepozná, nestretol sa s ním. Len videl ako s ním N. komunikuje, bolo to niekedy okolo siedmeho
mesiaca roku 2020 v R., pri K., kde si N. od neho zobral finančnú odmenu za to, že „Z.“ bude nejakým
spôsobom vybavovať veci z hľadiska spisov ohľadne syna, ktorý bol v tom období v cele predbežného
zadržania pre vydieranie. S N. nič nemá, žiadny rodinný pomer a videl ho len na tej pumpe, ako N. s nímkomunikoval. Nemohol špecifikovať, či N. N. dával nejakú finančnú odmenu za služby alebo nedával,
či sa poznajú tak dôverne, lebo N. ho nikdy k tým ľudom nijakým spôsobom nepustil. Čo sa týka „Z. U.
R.“, nevedel, či to bol N., alebo kto, to vôbec nemohol identifikovať, mal pracovať na KÚFS v R. a mal

mať veľmi dobré kontakty na políciu. Za to si zobral N. odmenu, čo previedol na účet ako bezúročnú
pôžičku vo výške 21.000 a 10.000 a finančnú hotovosť asi v objeme 5.000, ktorú N. odovzdal v K. v R.,
kde N. videl a aj podľa identifikácie spoznal N., ale pri ich debate nebol. Všetko začalo tým, že zadržali
jeho syna 02. 06. 2020 a N. mu sľúbil, že mu pomôže, že má kontakty a že pracuje na NAKA a pomôže
vybaviť niektoré veci pre syna.

Nadoplňujúceotázkysvedokuviedol,žesN.N.malobchodnévzťahy,ichfirmyboliobchodneprepojené
a odtiaľ ho poznal. N. mu ponúkol pomoc vo veci trestného stíhania syna A., o zadržaní syna mu sám
povedal. N. mu povedal, že pozná nejakého Z. z KÚFS a pomoc mu ponúkol niekedy v júli 2020 s tým, že
ten Z. má kontakty aj na iných policajtov. N. mal konkrétne v trestnej veci syna za peniaze zariadiť, aby
policajti „uhrali vec do stratena“. O Z. vedel len toľko, že ho N. pozná z KÚFS a že ho chodí navštevovať
v R. do nejakého domu. Na stretnutí s N. v K., ktoré sa uskutočnilo kvôli trestnému stíhaniu syna, si dali

s N. kávu, odovzdal N. peniaze a N. následne z K. odišiel so slovami, že „ide za tým policajtom“. Policajt,
za ktorým N. odišiel, bol na mieste na vozidle značky Hyundai i30 modrej farby, mal ho zaparkované
zboku budovy K.. Svedok dodal, že v osobe toho policajta spoznal obžalovaného N., nič o ňom nevedel.
Až na polícii mu boli predložené fotografie viacerých osôb, medzi ktorými okrem iných osôb označil a
opoznal aj obžalovaného Š. N., dovtedy ho nepoznal a nevedel ani jeho meno.

Na ďalšie otázky svedok odpovedal, že k jeho stretnutiu s N. v K. prišlo cez pracovný deň, niekedy medzi
10. 00 a 11.00 hodinou v mesiaci júl 2020 v R., presný dátum si už nepamätal, bolo teplo, z rána bolo
napršané, miestami mrholilo. N. mu na začiatku nepovedal, koľko bude stáť pomoc v trestnej veci syna
A., ale platil mu postupne rôzne sumy, o ktoré ho požiadal a tieto mu posielal z účtu maloletého syna
K. na jeho účet a N. mu kázal platby označiť ako bezúročnú pôžičku. Dňa 23. 06. 2020 chcel od neho

21.000 eur, na pumpe pri stretnutí v K. chcel od neho 5.000 eur. Skutočnosť, že si N. pýtal peniaze aj
pre Z. z KÚFS, je zadokumentovaná určite v správach, ktoré si písali v aplikácii Signal a je to doložené
aj hlasovými správami, bolo to zadokumentované, určite tieto podklady odovzdával vyšetrovateľovi na
NAKAvT.,časťtejtokomunikáciemalajvyšetrovateľnaNAKAvR.,posielalmutomailom.Kjednotlivým
platbám zasielaným N. si vyhotovoval vlastné poznámky, robil tak v mobilnej aplikácii „Poznámky“ a

tieto spravil zakaždým, keď platbu poslal a tieto súhlasili s okolnosťami, za akých k platbe prišlo podľa
hlasovej správy alebo komunikácie v aplikácii Signal medzi ním a N.Č., podľa ktorých by vedel spárovať
platbu, jej dátum, jej výšku a táto by korešpondovala tomu, čo mu N. napísal, alebo zaslal v hlasovej
správe. Podľa toho sa vedel vyjadriť, ktoré platby dostal N. pred stretnutím v K. a ktoré po tomto stretnutí.
Vzhľadom na rozpory vo výpovedi svedka bola podľa § 264 odsek 1 Trestného poriadku prečítaná časť

jeho výpoveď z prípravného konania zo dňa 14. 11. 2022 a svedok k rozporom na vysvetlenie uviedol,
že skutočnosti, ktoré uvádzal, vypovedal tak ako ich vtedy poznal a ako si ich pamätal. Rozpory sú
spôsobené odstupom času. Preto spontánne neuviedol, že N. poznal Z., pretože Z. predtým riešil nejakú
jeho firmu. Tiež si už nebol istý, či mu N. povedal, že policajt, ktorý prišiel na stretnutie k K., je „Z. U.
R.“. Rovnako si nepamätal podrobnosti k vyplácaniu a prevádzaniu peňazí, sú o tom presné doklady.

Zotrval na čítanej výpovedi.
Svedok K. D. vypovedal na hlavnom pojednávaní dňa 12. 12. 2024 a uviedol, že obžalovaného N.
pozná osobne, stretol sa s ním začiatkom augusta 2018 ako s pracovníkom KÚFS v T. pri zaisťovaní
účtovníctva spoločnosti F. P. a preverovaní osoby X. K.. Svedok tiež uviedol, že pôsobil v zločineckej
skupine prevažne v T. kraji zoskupenej okolo N. D. a páchali predovšetkým ekonomickú, ale aj korupčnú

trestnúčinnosť,čobolajdôvod,prektorýKÚFSpreverovalviacerospoločností.Privypočutínadaňovom
úrade od neho obžalovaný N. žiadal, aby mu odblokoval svoj mobilný telefón a sprístupnil mu telefónny
zoznam,pričomprijehoprezeranístupňovalnanehotlakstým,žepríslušníkomKÚFSnehovorívšetkoa
že ak nezačne spolupracovať, tak ho zadržia, mobil pošlú na expertízu a on do väzby. Svedok vypovedal,
že pod týmto tlakom chcel spolupracovať, avšak vysvetľoval obžalovanému N., že sa obáva následkov

odhalenia tejto spolupráce, ak by to v jeho zločineckej skupine zistili. Obžalovaný N. ho ubezpečoval,
že sa osobne postará o to, aby sa všetko dobre vyšetrilo a že mu pomôže, pretože má tiež kontakty
na NAKA. Po ukončení tohto vypočutia na daňovom úrade sa vrátil do kancelárie, kde pred ostatnými
neprezradil, že spolupracuje a na druhý deň ho informoval N. D., že bol na stretnutí KÚFS a že ide o
konkurenčný vydieračský boj, pričom preverovanie spoločností ich skupiny je akcia obžalovaného N. s

tým, že „kufsáci“ od neho pýtali peniaze, aby mesačne platil pod podmienkou, že inak rozbijú celú ich
zločineckú skupinu, pretože majú svedkov.
Na doplňujúce otázky uviedol, že zločineckú skupinu viedol N. D. v súčinnosti s C. K. a W. V.. Š. N. pri tej
akcii považoval za šéfa skupiny KÚFS z dôvodu, že na neho tak pôsobil svojim správaním, riadil všetkyvykonávané úkony, mal v ruke papiere a veľa sa vypytoval. Sťažnosť na konanie Š. N. nepodal a ani
nežiadal preskúmať jeho postup. Nikdy nebol svedkom korupčného správania Š. N. a ani toho, že by
mu ponúkal, alebo ho žiadal o nejakú výhodu. Aktuálne má podmienečne zastavené trestné stíhanie,

rozhodol o tom prokurátor ÚŠP GP SR, rozhodnutie mu bolo doručené v októbri 2022, má určenú
skúšobnú dobu na 5 rokov a tá mu stále plynie. Je v postavení spolupracujúceho obvineného, jeho vec
bola vylúčená na samostatné konanie a kmeňová vec sa ešte stále nachádza v prípravnom konaní.
Svedkyňa N.. O. P. vypovedala na hlavnom pojednávaní dňa 12. 12. 2024 a uviedla, že pracovala na
KÚFS od roku 2016, obžalovaného N. poznala, v rokoch 2020 - 2021 s ním sedela v jednej kancelárii.

Nepamätala sa, že by mala prístup do spisu k spoločnosti H. T., tento bol pridelený obžalovanému N. a
týkal sa svedka N., ktorý aj bol u Š. N. na výsluchu. Obžalovaných H. a U. nepozná.
Na doplňujúce otázky uviedla, že KÚFS vykonával zaisťovacie úkony, bola to v zásade náplň práce a
takýchto úkonov bola účastná. Nepamätala si na zaisťovacie úkony vo vzťahu ku spoločnosti H. T. i keď
saichzúčastnila.KosobeN.N.sanevedelanijakobližšievyjadriť,pretožesinanehovôbecnepamätala.
Nevedela sa vyjadriť, ako skončilo preverovanie spoločnosti H. T.. V roku 2020 bol C. pobočky KÚFS,

na ktorej pracovala, U., ktorý mal so Š. N. dobrý vzťah, veľa vecí s ním konzultoval, pretože vedúci
pobočky nebol taký šikovný ako Š. N.. V roku 2020 bol W. KÚFS K., pričom so Š. N. boli len v pracovnom
vzťahu. Nebola nikdy svedkyňou korupčného správania Š. N. a v žiadnom prípade sa nestalo, že by
počas zaisťovacích úkonov Š. N. žiadal od niekoho niečo poskytnúť, alebo že by mu ponúkal nejaké
výhody. Počas vykonávania zásahov v konkrétnych firmách nikdy nebola svedkyňou neštandardného

správania Š. N., ktoré by sa vymykalo z jeho obvyklého postupu pri výkone práce. V rámci pravidiel pri
používaníosobnýchmotorovýchvozidielmalinaKÚFSinternýpredpisasúčasneajelektronickýsystém,
do ktorého sa nahadzovali žiadanky o použitie vozidla a aj evidencia použitia konkrétnych vozidiel s ich
presným označením. Väčšina vozidiel bola výrobnej značky Škoda, mali Octavie aj Superb, vedúci mal
Jeep a trval na tom, aby služobné vozidlá využívali tak, že v ňom budú minimálne dvaja, čo malo slúžiť aj

na ich ochranu. Nebola svedkom, že by sa akákoľvek osoba, nielen Š. N., správala na KÚFS korupčne
a nezažila ani neštandardné správanie spolupracovníkov na KÚFS.
Svedkyňa X.. X. T. na hlavnom pojednávaní dňa 13. 01. 2025 vypovedala, že v období od júna 2018
do februára 2023 pracovala v R. na pobočke KÚFS, predtým pracovala na A. Ú. v R. a Š. N. bol jej
školiteľom, mali čisto pracovný vzťah. Ako pracovníčka KÚFS bola prítomná pri vyhotovovaní zápisnice

z vypočutia N. N. ako konateľa spoločnosti H. T., ale na nič neštandardné si z toho výsluchu nespomína.
Obžalovaných H. a U. nepozná. Dodala, že pracovala ako J. A. 20 rokov, vedúci T. D. jej pridelil po
odchode Š. N. spis spoločnosti H. T., I.. W.. V.., nevedela, kde sa ten spis aktuálne nachádza, osobne v
ňom nevykonávala žiadne úkony a ani nezistila v spise žiadne porušenia.
Na doplňujúce otázky uviedla, že nemá vedomosť o žiadnom korupčnom správaní, nebola ničoho

takého svedkyňou počas jej pôsobenia na KÚFS a ak by sa tak stalo, hlásila by zistené skutočnosti
bezprostrednému nariadenému.
Svedok N.. K. U. na hlavnom pojednávaní dňa 13. 01. 2025 vypovedal, že nemá absolútne žiadnu
vedomosť o prejednávanej trestnej činnosti a z obžalovaných pozná len Š. N.H., ktorému bol v jednom
období nadriadeným.

Na ďalšie otázky odpovedal, že spoločnosť H. T., I.. W.. V.. mu nič nehovorí. Š. N. bol podľa jeho
znalostí dlhodobo najlepším pracovníkom aj spoločne s tímom ľudí, ktorých mal okolo seba a bol priamo
žiadaný, ak bola potreba robiť konkrétne veci s požiadavkou na ich precízne vykonanie. Na úrade mali
k dispozícii služobné vozidlá, medzi nimi najmä škodovky, ale aj vozidlá značky Peugeot, Ford, Jeep a
jeden Hyundai Tucson. Ráno sa vozidlá rozdelili podľa nahlásenia, pracovníci si vypísali žiadanky, tieto

podpísal a tým na úrade každý vedel, ktoré vozidlo môže použiť. Na úrade viedli aj evidenciu dochádzky,
okrem toho sa od roku 2016 vypisovali aj tzv. týždenné hlásenia o výkaze činnosti a tieto sa kontrolovali
aj mesačne. Operatívny pracovník mohol počas dňa opustiť pracovisko bez kontroly, nijako bližšie to
neskúmal. Počas doby jeho pôsobenia na úrade nezistil, že by Š. N. konal v rozpore so zákonom. Ak by
to zistil, musel by to hlásiť W. KÚFS, ktorým bol v tom čase Ľ. K., alebo niektorému z jeho námestníkov,

ktorými boli v tom čase J. P. a Q. R. a riešiť to, a to sa nestalo. Nemal žiadnu vedomosť o kvalite vzťahu
medzi Š. N. a Ľ. K., nebol nikdy svedkom ich stretnutia. Do výsluchov Š. N. nikdy nezasahoval.
Svedok X.. K. H. dňa 13. 01. 2025 na hlavnom pojednávaní vypovedal, že nemá žiadne vedomosti o
zažalovaných skutkoch. Pracuje na KÚFS, obžalovaného N. pozná asi 14 rokov, mali spolu len pracovný
vzťah. N. N. nepozná, obžalovaného H. pozná z videnia a obžalovaného U. tiež nepozná. Nevedel nič

uviesť ani k spoločnosti H. T., I.. W.. V.. a ani nič viac k veci.
Na doplňujúce otázky uviedol, že na úrade používali motorové vozidlá, prevažne značky Škoda Octavia,
aj Škoda Superb, Peugeot Partner a Ford Torneo, nemali k dispozícii Hyundai i 30. Podľa jeho vedomostí
sa Š. N. pri výsluchoch, ktoré viedol, správal absolútne štandardne, nebol nikdy svedkom situácie, ktorúby musel hlásiť nadriadenému. Nikdy nebol svedkom porušenia zákona o finančnej správe zo strany
Š. N..
Svedok N. N. vypovedal dňa 13. 01. 2025 a na hlavnom pojednávaní uviedol, že pracoval na KÚFS

v období od 2019 do K. XXXX, kedy odišiel do výsluhového dôchodku. O prejednávanej trestnej
činnosti nemá žiadnu vedomosť. Obžalovaný N. bol jeho kolega, boli spolu v kancelárii a sú kamaráti.
Obžalovaného U. nepozná a o obžalovanom H. vie, že je to N. švagor a pozná ho z mesta, pričom vedel,
že pred 10-15 rokmi robil na polícii.
Na otázky svedok uviedol, že k spoločnosti H. T. sa nevie vyjadriť, pretože to nebol jeho spis. Do

zápisnice o výsluchu osoby podávajúcej vysvetlenie určite nepísali, že sa „potrebuje napiť vody“ alebo
„ísť na WC“, na tieto účely úkon štandardne prerušili. Nemal žiadnu vedomosť o takom konaní Š. N.,
ktoré by bolo v rozpore so zákonom o finančnej správe a ani o tom, že by v spise H. T. vzal nejaký
úplatok. Na KÚFS mali k dispozícii služobné vozidlá, išlo prevažne o staré autá v zlom stave, pamätal
si na vozidlá značky Škoda Octavia a jednu Toyota Rav 4 a jeden starý Peugeot. Správanie Š. N. bolo
počas vykonávaných výsluchov vždy korektné. Pri výsluchoch N. N. bol prítomný dva alebo trikrát z

dôvodu, že nepredložil potrebné doklady všetky naraz, ale nosil to na úrad na viackrát a až naposledy,
asi na tretíkrát, priniesol všetko. Nevedel uviesť, ako skončilo preverovanie N. N. a jeho spoločnosti.
Svedkyňa X.. U. Š. ku skutku v bode 2/ na hlavnom pojednávaní dňa 13. 01. 2025 vypovedala, že N.
N. pozná, dva roky obchodoval s jej manželom a potom, pri prípade jej syna, ktorý bol vzatý do väzby,
im akože pomáhal. Syna vzali do väzby 02. júna 2020 a vtedy začal N. chodiť k nim domov. Zmenil sa

im život, doma mali ďalšie dieťa a hľadali pomoc, nerozmýšľali nad tým, že dávali niekomu peniaze. N.
N. to dobre využil, vymámil od nich väčšie množstvo peňazí, skoro až do 200 tisíc za to, že pomôže ich
synovi dostať sa z väzby, respektíve za to, že sa stratia nejaké dokumenty. N. začal spomínať pána H.,
nejakého Z. U. J., nejakých pánov z KÚFS, potom pána U., ďalšieho pána, ktorý sa jej predstavil ako T.,
ktorý mal byť kurátor a jednoducho za každú operáciu si pýtal od 10 do 20 tisíc, ktoré išli aj cez účet a

jedenkrát mu bol manžel niekde v R. odovzdať 10 tisíc.
Na ďalšie otázky svedkyňa uviedla, že finančné prostriedky odovzdávali N. N. cez účet jej maloletého
syna, alebo vkladom na jeho účet a v správe bola informácia pre príjemcu, kde bolo napísané „pôžička“
alebo to, čo N. kázal, aby tam bolo uvedené. Prvá takáto platba na účet išla asi po týždni od zadržania ich
syna, možno po desiatom júni a trvalo to do polovice júla 2020. Bol to taký neskutočný príbeh, nevedela

povedať presne, čo ten KÚFS mal pre syna presne spraviť, nejaké doklady sa mali niekde vyviesť a
rozhodnúť, či sa skartujú, ten Z. to mal zariadiť a ešte tam bol nejaký vedúci, ktorý pomáhal a ktorému sa
poslalo raz 20 a raz 10 tisíc, 10 tisíc mu išlo v hotovosti. To išlo do tej R., ale nevedela komu, vedela len
to meno Z. a pamätala si ešte pána U., ktorý mal byť C. NAKA pre trestnú činnosť, ktorý vozil manžela
na Mercedese pri D. s rušičkou od mobilu, bol s ním na pumpe.

Na ďalšie otázky odpovedala, že keď syna zobrali do väzby, tak bol u nich N. doma každý druhý, tretí
deň. Vždy išiel z nejakej akcie, z D., zo zásahu, stále niečo riešil a hovoril, že ten nejaký KÚFS-ák, ten
pán U. a on sa stretávali aj v D.. Až v auguste sa dozvedela, že U. je vlastne biely kôň N.. N. im hovoril,
že pracuje na NAKA na ekonomickej trestnej činnosti, mal normálne spravenú aj vizitku. Dokonca zo
Špecializovanéhotrestnéhosúduknimdomovdoniesolpapier,kdebolorazítkoanaňombolonapísané,

že ich 13-ročný syn je v drogovej trestnej činnosti a že pôjde vypovedať k sudkyni, na jej meno si už
nespomenula,išloooznačeniesúdnehospis3Tahovorilim,žekýmimchlapcazoberú,majúsapripraviť
a išiel to riešiť do D.. Po júli 2020 N. stále ešte pýtal peniaze, bolo to asi v polovici augusta. Najprv pýtal
15 tisíc pre „malého tučného kamaráta“, to mal byť H.. Nechceli mu tých 15 tisíc poslať, tak robil nátlaky
a potom ostal na sume 5 tisíc a manžel s ním chcel mať pokoj, tak by mu to hádam aj poslal, ale mu to

nedovolila a dohodli sa na prepise firmy Z. I., ktorú mal N. odkúpiť za nejakú nižšiu sumu a tú vlastne
prepísali k 1. októbru. Bola to čistá firma, N. ju potreboval na svoje obchody, pretože mal daňové úniky
na ďalších dvoch firmách, ktoré mal predtým. Z. z KÚFS boli odovzdané finančné prostriedky vo výške
okolo 40 tisíc, 30 cez účet na dvakrát vo výške 20 a 10 tisíc a 10 tisíc v hotovosti niekde pri K. v R.
za pumpou. N. prvýkrát spomenul Z. z R. v druhej polovici júna. Všetko sa točilo okolo syna a peniaze

mu mali platiť za to, že zmizne SMS ako dôkaz o vydieraní a že aj v H. niečo páchal, takže aj tam za
zmiznutie spisov, v N. za stratenie spisov a potom vraj išli KÚFSáci s NAKOU do D. do nejakého baru,
tam bolo treba zaplatiť útratu, aj každému z nich niečo a N. vždy niečo vymyslel, za čo to malo byť.
Nevedela uviesť, kto je Z. z KÚFS a nebola si istá, či ho manžel vôbec videl.
Svedok X. U. vypovedal na hlavnom pojednávaní dňa 10. 02. 2025 ku skutku v bode 2/ a uviedol, že

nevie, z akého dôvodu je predvolaný na súd, žiadneho z obžalovaných nepozná a nemá žiadne poznatky
o ich trestnej činnosti.
Na doplňujúce otázky vypovedal, že N. N. pozná a ak by mohol, zatočil by mu krkom, je to veľký
podvodník, priviedol do nešťastia viacerých jeho kamarátov, ktorí boli kvôli nemu aj vo väzbe, alebonosia náramok. Aj on bol kvôli nemu vo väzbe. Pred nejakým časom ho N. N. oslovil, či by vedel pomôcť
nejakému človeku, ktorého nepoznal a ktorému trestne stíhajú syna a teda zistiť, čo sa s tým dá robiť a
či sa mu dá pomôcť. Až s odstupom času sa dozvedel, že N. bral od tohto človeka peniaze v jeho mene.

S tým človekom sa stretol jediný raz v živote, maximálne na desať minút a po jeden a pol roku od toho
stretnutia sa dozvedel, že N. bral od neho peniaze a bol taký dementný, že si ich nechal posielať na účet.
V D. na súde je už hlavné pojednávanie, ktoré bude 01. 04. 2025 ako prvé v poradí. V tej veci je stíhaný
s N. N. a ešte C., pričom od toho dotyčného malo byť vylákané dohromady okolo 180.000 eur. Nevedel
sa vyjadriť, či N. N. pýtal od toho človeka peniaze aj v mene niekoho iného okrem neho. N., H., ani U.

mu nič nehovoria. N. N. mu po stretnutí s tým človekom vyslovene povedal, že nemusí nič zisťovať ani
robiť, lebo že konkrétne má na vybavenie tej požiadavky svojich ľudí, žiadne konkrétne mená mu ale
nepovedal. Ten človek bol z N., mal dokonca dvoch synov a obaja v tom mali byť namočení, ale nič
bližšie k tomu už uviesť nevedel. Pôvodne mu N. uvádzal, že z tej veci bude „na kávu“, pretože sumy
sa nikdy ako odmena nehovoria, vždy sa hovorí, že bude „na kávu“. S N. N. mal obchodné vzťahy, išlo
o nejaké obchodné firmy, bolo ich asi desať, ktoré N. na neho prepísal s tým, že mu akože chcel v tom

čase pomôcť a tvrdil mu, že tie firmy sú čisté. Preveruje ich polícia, preskúmavajú podozrenie použitia
tých firiem na pranie špinavých peňazí.
Na ďalšie otázky uviedol, že N. N. pozná už asi desať rokov, zoznámil ho s ním N. Č. V. J. S. O., ktorému
v tom čase robil ochranku. N. N. prepísal na neho firmy a za prepis každej z nich mu ponúkol 1.000 eur,
stalo sa tak asi pred piatimi rokmi, pretože N. sa potreboval tých firiem zbaviť kvôli jeho spoločníkom, čo

mu odôvodňoval tým, že chcú robiť biznis mimo EÚ a tieto firmy by im prekážali a na druhej strane, on
v tom čase potreboval pomôcť a N. uveril, že firmy sú čisté. Pozná ľudí z armády, z polície a aj zo SIS,
má medzi nimi svoje kontakty, sú to jeho známi a ich mená si už nepamätal. C. pozná, pretože práve
cez neho mu vyplácal N. peniaze za firmy, chodieval s ním aj k notárovi, u ktorého prišlo k prepisom
firiem, C. platil aj notára.

Súd vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie aj prečítaním listinných dôkazov nachádzajúcich sa
v trestnom spise, a to zápisnicu o rekognícii osoby zo dňa 14. 11. 2022, zápisnice o rekognícii osoby z 11.
07. 2022, 13. 07. 2022, 11. 07. 2022 a fotodokumentáciu k nim, zápisnicu o vydaní veci s dokumentáciou
z 19. 07. 2023, potvrdenia o zaistení veci z 01. 07. 2020, 10. 08. 2020 a 26. 08. 2020, zápisnicu o
podaní vysvetlenia N. z 26. 08. 2020, odpoveď z H. K. W. D., detail pohybu z bankového účtu s názvom

účtu N. N., výpis pohybov na bankovom účte s názvom K. Š., listinu s označením: „obv. A. Š. - žiadosť
o vyhotovenie fotokópií časti vyšetrovacieho spisu - zaslanie“ a jej prílohy z 30. 03. 2022, výpis z OR
OS BA I k spoločnosti H. T., O.. I.., výpis z OR OS BA I k spoločnosti O. K., I.. W.. V.., výpis z OR
OS BA I k spoločnosti O. F., I.. W.. V.., výpis z OR OS BA I k spoločnosti O. X., I.. W.. V.., výpis z
OR OS BA I k spoločnosti O. Q. Z., I.. W.. V.., výpis z účtu N. N. z T. D. a z nich konkrétne platby,

listiny z Daňového úradu a z nich daňový protokol a vyčíslenie celkového rozdielu dane, listiny z KÚFS
a z nich opis služobných činností, služobné hodnotenia príslušníka finančnej správy, interný riadiaci
akt a plán realizácie zaisťovacích úkonov, žiadosť o vykonanie daňovej kontroly, história činnosti spisu,
úradnézáznamy,zápisnicuopodanívysvetlenia,plánrealizáciezaisťovacíchúkonov,správuzOkresnej
prokuratúry BA V a obžalobu sp. zn. 3PV 75/22/1105 ako aj správy o povesti obžalovaných, konkrétne

výpis z CESDAP a odpisy registrov trestov.
Z týchto listinných dôkazov súd zistil, že:
- podľa zápisníc o rekognícii osoby opoznal svedok X.. C. Š. dňa 14. 11. 2022 obžalovaného N. bez
zaváhania ako osobu, ktorá sa mala dostaviť na V. do R. na stretnutie so svedkom N. N., svedok N. N.
dňa 11. 07. 2022 opoznal bez zaváhania obžalovaného N. ako osobu z KÚFS, ktorá mala zabezpečiť

zahladenie ekonomickej trestnej činnosti za úplatok, svedok N. C. bez zaváhania opoznal dňa 13. 07.
2022 obžalovaného H. ako osobu, ktorá mala sprostredkovať zahladenie ekonomickej trestnej činnosti
za úplatok pre osobu z KÚFS a ktorá bola prítomná na stretnutiach so svedkom N. N. a svedok N. N. dňa
11. 07. 2022 opoznal bez zaváhania obžalovaného H. ako osobu, s ktorou ako so sprostredkovateľom
komunikoval s osobou z KÚFS a ktorej odovzdal úplatok dvakrát vo výške 40.000 eur a s ktorou sa

zoznámil vo wellness;

- zápisnica o vydaní veci spísaná dňa 19. 07. 2023 vyšetrovateľom N. K.. S.. V. Š. obsahovala údaje
o tom, že X.. K. H. zo spisu č. 32613/2023 pod ev.č. 415505/2020 s krycím názvom „A.“ po výzve
dobrovoľne vydal „Žiadosť o vykonanie daňovej kontroly spoločnosti H. T., O.. I..“, ktorá patrila do spisu

s názvom „C.“ a uviedol, že spis dostal do pôsobnosti po odchode kolegu R.. N. N. a nemá vedomosť,
prečo sa táto žiadosť nachádza v uvedenom spise;
- potvrdenia o zaistení veci z 01. 07. 2020, 10. 08. 2020 a 26. 08. 2020 preukazovali, že v týchto dňoch
prišlo zo strany KÚFS postupne k zaisteniu elektronických nosičov dát a šanónov spoločnosti H. T., O..I.., ktorých obsahom boli rámcové zmluvy, faktúry a iné doklady, a to za stálej prítomnosti svedka N.W.
N. a s uvedením osobných čísiel príslušníkov KÚFS prítomných pri úkone zaisťovania;
- v zápisnici o podaní vysvetlenia S.. N. N. z 26. 08. 2020 bolo zadokumentované, že úkon začal v

čase o 09:10 hodine a skončil v čase o 11:45 hodine, zápisnicu vyhotovil príslušník KÚFS s osobným
číslom XXXXX a svedok podával vysvetlenie k spoločnosti H. T., O.. I.., so zameraním na jej účtovníctvo,
zamestnancov, predmet činnosti, majetok, bankový účet, dodávateľov ako aj odberateľov;
- odpoveď z H. K. W. D. obsahovala potvrdenie o rezervácii č. XXXXX v čase od 20. 08. 2020 do
21. 08. 2020 pre dve osoby na meno hosťa C. H. a potvrdenie, že v tomto čase ich služby využili a na

izbe č. XXX boli reálne ubytovaní C. H. a Š. N., s uvedením ich identifikácie podľa dátumu narodenia
a čísla ich osobných dokladov;
- doklad z T., O.. I.. zo dňa 24. 08. 2020 zaznamenával detail pohybu z bankového účtu č. I. s názvom
účtu N. N.E., podľa ktorého N. N. ako držiteľ debetnej karty platil dňa 20. 08. 2020 v čase o 19:59:46
hodine v D. v obchodnom mieste X. K. XXX,- P.;
- podľa výpisu pohybov na bankovom účte s názvom K. Š. bola dňa 23. 06. 2020 prevedená na účet

s IBAN: I. suma vo výške 10.000 eur s poznámkou „Z.“ a dňa 16. 07. 2020 bola prevedená na účet s
IBAN: I. suma vo výške 21.000 eur s poznámkou „Z.“ a s informáciou pre príjemcu „bezúročná pôžička“;
- z prípisu z 30. 03. 2022 označeného ako „žiadosť o vyhotovenie fotokópií časti vyšetrovacieho spisu -
zaslanie“ a jeho príloh vyplynulo, že W. V. J. N. v T. vybavil dožiadanie z národnej kriminálnej agentúry, V.
U. C. R.E. a doručil vyšetrovateľovi NAKA uznesenia o vznesení obvinenia obvineného A. Š., uznesenie

o spojení jeho trestných vecí na spoločné konanie a tiež uznesenie o vzatí tohto obvineného do väzby
a ďalej aj návrh na podanie obžaloby;
- z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I k jednotlivým obchodným spoločnostiam
vyplynulo, že svedok N. N. bol štatutárnym orgánom v spoločnosti H. T., O.. I.., obžalovaný U.J. bol
štatutárnym orgánom v spoločnosti O. K., I.. W.. V.. a spoločne so svedkom N. C. aj v spoločnosti O. F.,

I.. W.. V.. a v spoločnosti O. X., I.. W.. V.. ako aj v spoločnosti O. Q. Z., I.. W.. V..;
- z výpisu z účtu N. N. z T. D. vyplynulo, že prišlo k prijatiu platby dňa 22. 06. 2020 vo výške 14.000 eur
z účtu č. XXXXXXXXXX s názvom K. Š. a dňa 23. 06. 2020 prišlo k prijatiu platby vo výške 10.000 eur z
účtu č. XXXXXXXXXX s názvom K. Š., pričom pohyby na účte z 24. 08. 2020 nasvedčovali prijatiu platby
vo výške 1.500 eur ako bezúročnej pôžičky z účtu s názvom C. Š. č. XXXXXXXXXX, z 22. 08. 2020 k

prijatiu platby vo výške 15.000 eur ako bezúročná pôžička z účtu s názvom K. Š. č. XXXXXXXXXX a z
26. 08. 2020 k prijatiu platby vo výške 3.000 eur z účtu s názvom K. Š. z č. XXXXXXXXXX;
- podľa daňového protokolu vyhotoveného dňa 05. 08. 2022 A. Ú. D. bola kontrolovaným daňovým
subjektom spoločnosť H. T., O.. I.. za zdaňovacie obdobie január 2018 - október 2018 a december 2018,
pričom dátum začatia určenia dane podľa pomôcok bol stanovený na 28. 10. 2021 a podľa W. A. D. číslo

XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 23. 09. 2022 bol vyčíslený celkový rozdiel dane na sumu 14.766,43 eura,
- listiny z KÚFS obsahovali: opis služobných činností obžalovaného N. za roky 2019 a 2022 - odborná
činnosť na úseku odhaľovania trestných činov spáchaných v súvislosti s porušením daňových predpisov
voblastiDPH,systémovéčinnostisosamostatnýmvýberompostupovaspôsobovriešení,plnenieúlohv
zmysle§9odsek2zákonač.35/2019Z.z.ofinančnejspráve(2019)atiežsamostatnáodbornápríprava

rozhodnutí v prvom stupni daňového konania na úseku daňovej exekúcie (2022); služobné hodnotenia
obžalovaného N. ako príslušníka finančnej správy z roku 2020 so záverom o jeho spôsobilosti vykonávať
funkciu, do ktorej bol ustanovený; interné riadiace akty určovali postup colníkov KÚFS pri zaistení veci,
tovaru alebo písomnosti v súvislosti s DPH a formálne náležitosti plánu realizácie zaisťovacích úkonov;
- podľa žiadosti o vykonanie daňovej kontroly zo dňa 09. 09. 2020 sa obžalovaný N. ako odborný referent

KÚFS domáhal vykonania kontroly u daňového subjektu H. T., O.. I.. na základe zistení o možnom
porušovaní daňových predpisov v súvislosti s uplatňovaním odpočtu DPH, pričom na žiadosti je rukou
dopísané, že „Patrí do spisu C.“;
- podľa histórie činnosti spisu vo veci C. vykonával činnosti a záznamy do spisu obžalovaný N. v období
od 11. 06. 2020 do 10. 08. 2020 vrátane, pričom dňa 01. 07. 2020 spravil záznam do spisu N. Z.

(spracovateľ) a dňa 26. 08. 2020 N. N. (odborný referent);
- úradný záznam KÚFS vyhotovený dňa 29. 09. 2022 odbornou referentkou X. T. obsahoval údaje o
tom, že sa dňa 21. 09. 2022 stala spracovateľkou bežného spisu č. XXXXX/XXXX s názvom C. po
predchádzajúcomkolegovi-obžalovanomN.,ktorýmalpridelenéosobnéčísloXXXXXaúradnýzáznam
KÚFS vyhotovený dňa 23. 06. 2020 J.. N.. O. P. obsahoval údaje o zaistení vecí a písomností právnickej

osobe T., I.. W.. V.., konateľom ktorej bol X.. S. I. a ten bol v súvislosti s realizáciou pod krycím názvom
C. vyzvaný, aby predložil aj účtovníctvo spoločnosti H. T., O.. I.., v dôsledku čoho vydal 1 USB kľúč s
celkovou veľkosťou elektronických dát 4,75 MB;- z plánu realizácie zaisťovacích úkonov pod krycím názvom C. bolo zrejmé, že riadiacim akcie bol K. U.
a medzi viacerými zúčastnenými colníkmi boli obžalovaný N. a ďalší, kde účelom akcie bolo zaistenie
účtovníctvaspoločnostiH.T.,O..I..zaobdobierokov2017,2018a2019spredpokladanouvýškouškody

1,7 milióna eur v súvislosti s porušovaním daňových predpisov a neoprávneného uplatnenia odpočtov
DPH (fiktívne doklady), pričom plán predkladal obžalovaný N. a schválil ho K. H. (N. A. W. J.) a odsúhlasil
ho K. U. (C. N. J.);
- zo zápisnice o podaní vysvetlenia S.. N. N. z 10. 08. 2020 bolo zadokumentované, že úkon začal v
čase o 11:12 hodine a skončil v čase o 12:00 hodine, zápisnicu vyhotovil príslušník KÚFS s osobným

číslom XXXXX a svedok podával vysvetlenie k spoločnosti H. T., O.. I.., so zameraním na jej účtovníctvo,
pričom predložil účtovníctvo len za roky 2018 a 2019 a uvádzal, že člen dozornej rady M. L. mu ešte
nepredložil spracovaný audit a prisľúbil, že čo najskôr zabezpečí všetky doklady a následne ich dodá
KÚFS na kontrolu;
- podľa správy Okresnej prokuratúry Bratislava V bola dňa 28. 08. 2023 podaná obžaloba pod sp. zn.
3Pv 75/22/1105 na Mestský súd Bratislava I na obvinených S.. N. N., K., X. U. a N. C. pre obzvlášť

závažný zločin podvodu spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 221 odsek 1, odsek 4 písmeno a) Trestného
zákona a iné preto, že (skrátené): v mesiacoch jún 2020 až september 2020 mali uviesť do omylu a
podvodným konaním vylákať od poškodeného X.. C. Š. finančné prostriedky vo výške 198.000 eur v
súvislosti s prísľubom a opakovaným uisťovaním vybavenia vecí súvisiacich s trestným stíhaním A. Š.
a zastavením preverovania drogovej trestnej činnosti K. Š..

Súd ďalej zistil, že obžalovaný N. bol trikrát priestupkovo postihnutý, dvakrát za dopravný priestupok
(február 2024 - napomenutie a august 2024 - bloková pokuta 50 eur zaplatená na mieste) a raz za
porušenie povinností držiteľa zbrojného preukazu (február 2025), čo bolo vyriešené blokovou pokutou
vo výške 30 eur zaplatenou na mieste.
Obžalovaný H. bol tiež trikrát priestupkovo postihovaný, vždy za priestupok na úseku cestnej premávky,

a to blokovými pokutami vo výške 30 eur (február 2021) a 10 eur (november 2021 a január 2022).
Obžalovaný U. mal v evidencii priestupkov v rokoch 2020 až 2025 deväť záznamov, všetky na úseku
cestnej premávky prevažne za nedodržanie maximálnej dovolenej rýchlosti, vyriešené zaplatenými
blokovými pokutami v rozsahu od 20 eur do 100 eur.
Z odpisu registra trestov súd zistil, že obžalovaní N., H. ani U. neboli doposiaľ súdne trestaní.

**********

Po vykonaní dokazovania súd zhodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného

na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či tieto
obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán a zistil, že výsledky vykonaného
dokazovania neumožňujú nepochybne a jednoznačne prijať záver o skutkoch a ich páchateľoch tak, ako
to bolo uvedené v obžalobe prokurátora.
Z dokazovania podľa názoru súdu vyplynulo, že skutkovým okolnostiam uvedeným v obžalobe

prokurátora nezodpovedajú objektívne zistené a adekvátne ustálené skutočnosti, pričom tieto zistenia
mali významný vplyv nielen na záverečné hodnotenie zažalovaných skutkov, ale súčasne viedli k
odlišným záverom aj vo vzťahu k jednotlivým obžalovaným. Obžaloba zodpovedala vykonanému
dokazovaniu len čiastočne, nakoľko prokurátor neuniesol dôkazné bremeno ohľadne všetkých
skutočností tak, ako ich kládol jednotlivým obžalovaným za vinu.

Súčasne súd zastáva názor, že dôkazy boli vykonané vyčerpávajúcim spôsobom a ich výsledné
hodnotenie súdu neumožňovalo stotožniť sa so závermi, ktoré viedli prokurátora k podaniu obžaloby a
ani so závermi, ktoré prokurátor zhrnul v záverečnej reči. Avšak, popritom nebolo úplne možné stotožniť
sa ani so závermi, ktoré prezentovala obhajoba jednotlivých obžalovaných.
Výnimku pri nestotožnení sa súdu s obžalobnými tvrdeniami celkom jednoznačne netvorí ani výpoveď

svedka N. N., ktorá už v prípravnom konaní vytvorila základ pre vedenie trestného stíhania proti všetkým
trom obžalovaným. Výpoveď tohto svedka, ktorý je súčasne aj sám trestne stíhaný v samostatnom
konaní ako aj v inej, ďalšej jeho trestnej veci, vytvárala v komparácii s ostatnými dôkazmi vážne
pochybnosti o existencii skutku v bode 1/ tak, ako bol kladený za vinu obžalovanému U. a tiež vážne
pochybnosti o páchateľovi skutku v bode 2/, za ktorého bol označený obžalovaný N.. Vykonané dôkazy

vytvárali podľa názoru súdu nezanedbateľne veľký priestor aj pre vyvodenie iných skutkových zistení, v
dôsledku čoho musel súd pripustiť aj iný, alternatívny a tiež logický skutkový dej. Takto vznikli závažné
prekážky, ktoré bránili súdu stotožniť sa s obžalobnými tvrdeniami a zároveň už súd nemal k dispozícii
žiadne také dôkazy, vykonaním ktorých by sa vzniknuté pochybnosti rozplynuli.Pokiaľ išlo o ďalšie dôkazy, navrhované na účely doplnenia dokazovania, súd tieto postupom podľa §
272 odsek 3 Trestného poriadku odmietol vykonať, pretože z hľadiska ich charakteru to nepovažoval
za potrebné. Predovšetkým, výsluchy svedkov N. Q. a N. N. navrhované prokurátorom považoval za

nadbytočné z dôvodu, že ani jeden z týchto svedkov nemal poznatky o zažalovaných skutkoch a
objasňovanie okolností, ktoré mali smerovať k hodnoteniu osoby obžalovaného N., bolo podľa názoru
súdu už vykonané inými dôkazmi. V princípe z rovnakého dôvodu súd nevyhovel ani návrhom obhajoby
na predvolanie a vypočutie svedkov S.. K. S., K.Z.. W. Z., S.. W. J., K.. T. H., X.. I. A. a N.. O. D., pretože
zisťovanie a objasňovanie skutočností, ktoré s prejedávanými skutkami nesúvisia, je už zo samotnej

povahy takých dôkazov nadbytočné a za celkom nepodstatný pre konanie považoval súd aj spis k
úkonom, ktoré vykonali zamestnanci správcu dane z DÚ BA, zadováženie ktorého navrhovala obhajoba.
Pokiaľ išlo o návrh obhajoby na čítanie výpovedí svedka X.. C. Š. zo spisu vedeného na NAKA pod
ČVS:PPZ-19/NKA-ZA2-2022, súd na vysvetlenie poznamenáva, že označený svedok bol na hlavnom
pojednávaní vypočutý a obhajoba mala možnosť vykonať jeho výsluch a následne mu klásť otázky,
pričom v tomto práve nebola ani jedna z procesných strán žiadnym spôsobom obmedzená, v dôsledku

čoho išlo nielen o nadbytočný dôkaz, ale aj o dôkaz získaný v celkom inom, nesúvisiacom konaní.

**********

Ad I.:
Súd považoval predovšetkým za nevyhnutné upraviť skutkovú vetu, nakoľko táto potreba vyplynula z
vykonaného dokazovania a zo zistenia, že toto nevytváralo podklad pre uznanie viny obžalovaného
U. (pozri odôvodnenie v časti Ad II.:), v dôsledku čoho súd zo skutkovej vety vypustil všetky okolnosti
vzťahujúce sa k osobe tohto obžalovaného. Úprava ďalej konkrétne spočívala v špecifikácii konania

obžalovaného N. (nezastrašoval, ale upriamoval pozornosť na svoje právomoci a oprávnenia), vrátane
vymedzenia jeho postavenia a úloh (neviedol vyšetrovanie, ale plnil úlohy podľa § 9 zákona č. 35/2019 Z.
z.), ktoré plnil, keď prišiel do kontaktu so svedkom N. N., ďalej v opísaní spôsobu konania obžalovaného
N. (od vytvorenia príležitosti stretnutím na toalete cez iniciatívu spárovania mobilných zariadení až po
oznámenie miesta ďalšieho stretnutia so svedkom N. N.) a v spresnení označenia miesta a času činu

(odovzdanie úplatku pred predajňou H. H. v R., najneskôr dňa 26. 08. 2020, čo bol deň v poradí jeho
druhého podávania vysvetlenia na KÚFS), pričom súd tiež vypustil zo skutkovej vety skutočnosti, ktoré
neboli v konaní preukázané a predstavovali tak len domnienku prokurátora o tom, čo nasledovalo po
odovzdaní úplatku, pretože to navyše pre posúdenie zažalovaného skutku ani nebolo relevantné.
Výsledky dokazovania neviedli len k úprave skutkovej vety, ale vyústili aj do iného právneho posúdenia

konania obžalovaného N..
Ani jeden z obžalovaných v konaní pred súdom nevypovedal a toto právo obaja využili aj v prípravnom
konaní, pričom na hlavnom pojednávaní zhodne vyhlásili, že sa cítia byť nevinní. Čiastočne sa obaja
obžalovaní k veci vyjadrili len pri rozhodovaní o ich väzbe dňa 09. 12. 2022, keď pred sudcom pre
prípravné konanie obžalovaný N. uviedol, že s obvinením v celosti nesúhlasí a spochybňoval svedka

N. N., zatiaľ čo obžalovaný H. uviedol, že svedka N. N. vôbec nepozná a nikdy sa s ním nestretol, a
to ani v rezorte K. v D..
Napriek takto prezentovaným postojom oboch obžalovaných mal súd z vykonaného dokazovania
za nepochybne preukázané, že obžalovaný N. ako príslušník Kriminálneho úradu Finančnej správy
prostredníctvom obžalovaného H. vyžiadal a prijal od svedka N. N. úplatok vo výške 40.000 eur ako

protislužbu za spriaznené úkony pri vyšetrovaní obchodnej spoločnosti H. T., O.. I.., ktorú preveroval v
rámci plnenia úloh podľa § 9 zákona č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe, keď počas získavania poznatkov
o možnom porušovaní daňových predpisov v oblasti dane z pridanej hodnoty záujmovej spoločnosti H.
T., O.. I.., najskôr vyzval jej predsedu predstavenstva N. N., aby vydal účtovníctvo tejto spoločnosti na
účely finančného vyšetrovania a následne dňa 10. 08. 2020 v rámci podávania vysvetlenia postupoval

obžalovaný N. v rozpore s článkami 3 a 5 zákona č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe,
pretože upriamoval pozornosť N. N. na jeho právomoci a oprávnenia ako príslušníka Kriminálneho úradu
Finančnej správy s tým, že je spôsobilý donútiť ho k nezákonnému plneniu vo svoj prospech.
Z dokazovania ďalej vyplynulo, že predmetnému prijatiu úplatku predchádzali udalosti, pri ktorých
obžalovaný N. dňa 10. 08. 2020 najskôr v priestoroch toalety KÚFS iniciatívne predložil svedkovi N. N.

svoj QR kód v aplikácii Threema na účely spárovania ich mobilných zariadení a uviedol mu, aby sa mu
vo vlastnom záujme ozval a neskôr svedkovi N. N. prostredníctvom aplikácie Threema oznámil miesto
stretnutia v K. W. v D., kde sa napokon dňa 20. 08. 2020 aj spoločne stretli a kde mu obžalovaný N.
predstavilobžalovanéhoH.akospriaznenúosobusvysvetlením,žetenimbuderobiťsprostredkovateľa.Vykonané dôkazy umožňovali súdu tiež záverovať, že po stretnutí v D. obžalovaný N. prostredníctvom
obžalovaného H. požiadal svedka N. N. o finančné plnenie vo výške 40.000 eur ako alternatívnu formu
protislužby a N. N. požadovanú sumu odovzdal najneskôr dňa 26. 08. 2020 pred predajňou H. H. v R.

v obálke formátu A4 obžalovanému H. pre obžalovaného N..
Všetky tieto skutočnosti nepochybne vyplynuli z výpovede svedka N. N., obsahu ktorej nasvedčovali
aj ďalšie vykonané dôkazy, predovšetkým výpoveď svedka N. C. s tým, že nepochybnému označeniu
osoby obžalovaného H. ako páchateľa prejednávaného skutku nasvedčovali aj výsledky rekognície,
ktorú podstúpili svedkovia N. N. a N. C. a napokon aj iné listinné dôkazy, konkrétne odpoveď z H. K. W.

D., výpis z bankového účtu svedka N. N., vedeného v T., O.. I.. a obsah listín predložených z KÚFS k
realizácii zaisťovacích úkonov pod krycím názvom C..

Vykonané dokazovanie umožňovalo súdu prijať záver, že svedok N. N. ako predseda predstavenstva
obchodnej spoločnosti H. T., O.. I.. prišiel do kontaktu s obžalovaným N.K., ktorý vykonával úkony
príslušníka KÚFS pri preverovaní tejto spoločnosti a dňa 01. 07. 2020 konkrétne zaisťoval spoločne s

ostatnými kolegami z KÚFS jej účtovníctvo, ktoré však nebolo svedkom N. N. vydané kompletne a tak
sa obaja následne stretli znova, a to priamo na úrade, teda v priestoroch KÚFS, kde dňa 10. 08. 2020
prišiel svedok N. N. podať vysvetlenie a mal predložiť zvyšnú, chýbajúcu časť účtovníctva.
Svedok N. N. sa jednoznačne vyjadroval k spôsobu, akým sa dohodol na následnom stretnutí s
obžalovaným N. v D. dňa 20. 08. 2020 ako aj k dôvodu, pre ktorý na stretnutie s obžalovaným išiel a vo

výpovedi rovnako zotrvával aj na popise obsahu tohto stretnutia, pričom jeho výpoveď nebola narušená
žiadnym významným rozporom. Súčasne zostala jeho výpoveď zmysluplná a vierohodná aj z hľadiska
chronologického usporiadania ním uvádzaných skutočností.
Súd u svedka N. N. nezistil a ani z iných vykonaných dôkazov nevyplynul žiadny priamy a ani
skrytý dôvod, pre ktorý by svedok chcel privodiť obžalovanému N. alebo obžalovanému H. trestné

stíhanie, alebo že by si skutkový dej vymyslel. Svedok obžalovaného N. pred prehliadkou kancelárskych
priestorovspoločnostiH.T.,O..I..,tzn.preddňom01.07.2020nepoznalanemaloňomžiadnepoznatky,
nakoľkozdokazovanianevyplynulo,žebysapoznalialebostretliskôr.Rovnakotaksvedoknemalžiadne
poznatky a ani nepoznal obžalovaného H., až kým ich nezoznámil obžalovaný N. dňa 20. 08. 2020 v
D. v W. K.. Vykonané dôkazy plne korešpondujú svedeckej výpovedi N. N. a pravdivosti skutočností v

nej uvádzaných.
Na tomto mieste považuje súd za nevyhnutné zdôrazniť, že v plnom rozsahu zohľadňoval skutočnosť
spočívajúcu v postavení svedka N. N. ako osoby spolupracujúcej s orgánmi činnými v trestnom konaní a
usvedčujúcej v rámci učinenej výpovede nielen obžalovaných N. a H., ale predovšetkým samého seba a
aj(alenielen)ztohodôvodusnáležitoustarostlivosťoupristupovalkjejvyhodnocovaniuakpreverovaniu

ním tvrdených skutočností, teda k dôslednému skúmaniu, či existujú aj iné dôkazy, ktoré by obsahu takto
získanej výpovede korešpondovali a ak áno, do akej miery a v akom rozsahu a kvalite výpoveď svedka
N. N. potvrdzujú, alebo vyvracajú. Uvedenú náležitú starostlivosť bolo potrebné aplikovať aj z dôvodu, že
vykonané dokazovanie neumožňovalo súdu vyhodnocovať výpoveď svedka N. N. en bloc ako pravdivú
a vierohodnú, pretože svedok sa v tomto konaní nevyjadroval len ku skutku v bode 1/, ale tiež ku skutku

v bode 2/ a zároveň sa okrem konania obžalovaných N. a H. vyjadroval aj ku konaniu obžalovaného U.,
čo pri hodnotení dôkazov jednotlivo ako aj v ich súhrne viedlo súd k záveru, že výpoveď tohto svedka
zostávala v niektorých jej častiach jediným dôkazom a svedkom opísané udalosti tak nebolo potom
možné ustáliť ako jedinú, do úvahy prichádzajúcu logickú a pravdivú verziu.
Takáto dôkazná situácia však nenastala vo vzťahu k obžalovaným N. a H. ohľadne konania kladeného

im za vinu v bode 1/, pretože po vyhodnotení aj ďalších dôkazov súd nemal žiadne pochybnosti o ich
zavinenom a protiprávnom konaní.
Výpoveď svedka N. N. je potvrdzovaná výpoveďou svedka N. C., ktorý vypovedal, že spoločnosť H. T.,
O.. I.. bola predmetom záujmu zo strany KÚFS a že aj sám bol prítomný pri niekoľkých telefonátoch
pracovníka KÚFS, ktorý požadoval od N. predložiť účtovníctvo. Tiež potvrdil, že N. si na KÚFS s nejakým

pracovníkom vymenil QR kódy v nejakej aplikácii a dohodli si stretnutie v nejakom wellness centre v Č.
a že tento pracovník KÚFS mal od N. pýtať 40.000 eur za upratanie prípadu spoločnosti H. T., O.. I..
na KÚFS. Svedok okrem toho tiež potvrdil, že sa N. stretával s nejakým chlapom od pracovníka KÚFS,
ktorý robil medzi nimi spojku a na dvoch týchto stretnutiach v R. svedok bol. Svedok spojku opísal ako
muža s nadváhou, väčším bruchom, krátkymi vlasmi, porastom na brade, vysokého asi 170 cm a vyjadril

sa, že by ho mohol skúsiť opoznať podľa fotky, čo podľa zápisnice o rekognícii zo dňa 13. 07. 2022 aj
spravil a označil bez zaváhania obžalovaného H..
Následne bolo možné za dôkaz potvrdzujúci pravdivosť výpovede svedka N. N. vyhodnotiť aj písomné
vyjadrenie H. K. W. D., z obsahu ktorého vyplynulo, že obžalovaní N. a H. sa v období dvoch dní,konkrétne od 20. 08. 2020 do 21. 08. 2020 ubytovali v ich zariadení na izbe č. XXX, ubytovanie mali
rezervované a boli identifikovaní podľa dátumov ich narodenia a ako aj podľa čísla osobných dokladov.
Skutočnosť, že sa v priestoroch H. W. K. v D. v Č. W. nachádzal v rovnakom čase ako obžalovaní N. a

H. aj svedok N. N., bola potvrdená aj iným, ďalším listinným dôkazom, ktorým bol výpis z bankového
účtu svedka N. N.Č., vedeného v T., O.. I.., pretože svedok ako držiteľ debetnej karty platil dňa 20. 08.
2020 v čase o 19:59:46 hodine v obchodnom mieste X. K. za poskytnuté služby XXX,-P..
Súd preto uveril tej časti výpovede svedka N. N., v ktorej popisoval okolnosti, za akých začala jeho
komunikácia s obžalovaným N. a za akých okolností a z akých dôvodov ich komunikácia pokračovala,

vrátane okolností súvisiacich s ich preukázaným stretnutím v D. v W. K., zahrnúc jeho zoznámenia s
obžalovaným H., pretože podľa názoru súdu vo veci nebol produkovaný dôkaz, ktorý by vyššie uvedený
záver súdu rozumným spôsobom spochybnil. V nadväznosti na to však potrebuje súd tiež vysloviť, že
taký dôkaz nielenže nebol predložený, ale že vo veci celkom zrejme nie je možné pripustiť odlišné
vysvetlenie pre stretnutie obžalovaných N. a H. so svedkom N. N. na uvedenom mieste v D. tak, aby
súčasne vykazovalo elementárnu logiku. Neobstojí teda vyjadrenie obžalovaného H., že svedka N. N.

vôbec nepozná, pretože okrem svedka N. C., ktorý ho opoznal, by potom obrana oboch obžalovaných
musela byť založená len na teórii o ich výslovne náhodnom stretnutí so svedkom N. N. na jednom
konkrétnom mieste v Č. republike v rovnakom čase, ktorej pravdepodobnosť súd síce nemôže označiť
za nulovú, avšak ide o tak nízku pravdepodobnosť, že sa veľmi blíži k nule, a to vytvára z obrannej verzie
oboch obžalovaných verziu účelovú a nepodloženú.

Súčasne súd nepovažoval za pre vec podstatné ani tie skutočnosti, o ktorých vypovedali kolegovia
obžalovaného N. - svedkovia N.. O. P., X.. X. T., N.. K. U., X.. K. H. a N. N., pretože z dokazovania
jednoznačne vyplynulo, že k samotnému skutku sa vyjadriť nevedeli a zároveň nebolo podstatné, že
obžalovaného N. hodnotili z hľadiska jeho odbornosti veľmi pozitívne. Napokon, pre odstup času sa
nevedeli relevantným spôsobom vyjadriť ani k realizácii úkonov pod krycím názvom C., ktorá sa týkala

vyšetrovania obchodnej spoločnosti svedka N. N., s výnimkou potvrdenia toho, že svedok účtovníctvo
H. T., O.. I.. predkladal na KÚFS postupne, teda že toto mu nebolo kompletne zaistené dňa 01. 07. 2020.
Pre vec za podstatný dôkaz súd nepovažoval ani výpoveď svedka K. D., ktorý sa síce vyjadroval k
správaniu obžalovaného N. ako príslušníka KÚFS, ktoré vnímal ako neprimeraný nátlak a snahu získať
informácie o osobách, ktoré mali byť podozrivé z páchania ekonomickej trestnej činnosti, avšak išlo o

udalosť z augusta 2018 a k samotnému prejednávanému skutku tak svedok nevypovedal nič, čo by
potvrdzovalo alebo vyvracalo objasňované skutočnosti.
Rovnako nebolo vo veci podľa názoru súdu relevantné, že po kontrole vykonanej príslušníkmi KÚFS u
daňového subjektu H. T., O.. I.. napokon prišlo k jeho tzv. dodaneniu, resp. dovyrubeniu dane v súlade so
zistenými nedostatkami, pretože protislužba, za ktorú požadoval obžalovaný N. od svedka N. N. úplatok,

nemala spočívať v zabezpečení, že obchodná spoločnosť H. T., O.. I.. nebude musieť dodatočne uhradiť
prípadne zistené rozdiely ohľadne výšky zaplatenej dane, ale spočívala v poskytnutí záruky, že svedok
N. N. sa nebude musieť obávať vyvodzovania prípadnej trestnoprávnej zodpovednosti.
Podľa § 2 odsek 1 Trestného zákona, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona
účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku

nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý
je pre páchateľa priaznivejší.
Podľa § 2 odsek 2 Trestného zákona, páchateľovi možno uložiť taký druh trestu, ktorý dovoľuje uložiť
zákon účinný v čase, keď sa o trestnom čine rozhoduje, ak je to pre páchateľa priaznivejšie.
Podľa § 329 odsek 1 Trestného zákona účinného od 06. 08. 2024, kto v súvislosti s obstarávaním veci

všeobecného záujmu priamo alebo cez sprostredkovateľa pre seba alebo pre inú osobu prijme, žiada
alebo si dá sľúbiť úplatok, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.
Podľa § 329 odsek 2 Trestného zákona účinného od 06. 08. 2024, odňatím slobody na tri roky až osem
rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 ako verejný činiteľ.
Objektom zažalovaného (citovaného) trestného činu je záujem na riadnom, nestrannom a zákonnom

obstarávaní vecí všeobecného záujmu, teda ochrana čistoty verejného života. Objektívna stránka
spočíva v tom, že páchateľ požadovaním úplatku dáva sám podnet k poskytnutiu, pričom nemusí ísť
o výslovnú žiadosť, postačuje aj taký prejav, z ktorého nie sú pochybnosti, že páchateľ navodzuje
situáciu, aby mu bola neoprávnená výhoda poskytnutá a následne úplatok neodmietne a súhlasí s
ním. Prijatie úplatku predpokladá, že páchateľ skutočne obdržal neoprávnenú výhodu. Obstarávanie

vecí všeobecného záujmu je činnosťou, ktorá súvisí s plnením všetkých úloh, na ktorých riadnom a
nestrannom plnení má záujem celá spoločnosť alebo určitá sociálna skupina, teda nielen rozhodovanie
orgánov štátnej moci a správy, ale aj iná činnosť v oblasti uspokojovania potrieb občanov a právnických
osôb. Subjektom tohto trestného činu, teda páchateľom, môže byť len osoba, ktorá sa podieľa naobstarávaní vecí všeobecného záujmu bez ohľadu na to, či úplatok alebo iná nenáležitá výhoda
plynie jemu alebo jeho pričinením tretej osobe. Z hľadiska subjektívnej stránky Trestný zákon vyžaduje
úmyselné zavinenie.

Vo svojej obrane obžalovaní uviedli len toľko, že sú nevinní, pričom okrem spochybňovania svedka
N. N. (obžalovaný N.), či popierania, že ho poznajú (obžalovaný H.), neposkytli súdu vlastnú verziu
skutkového deja alebo vyjadrenie, ako si vysvetľujú skutočnosti, pre ktoré boli postavení pred súd. Pri
takto prezentovanej obrane obžalovaných, nepodporenej žiadnymi inými dôkazmi, rešpektoval súd v
plnom rozsahu, že obžalovaní nemajú povinnosť preukazovať svoju nevinu. Keďže v dôsledku toho

nebolo potrebné zaoberať sa ich obrannými tvrdeniami, považoval súd za nevyhnutné zohľadniť všetky
také skutočnosti, ktoré by mohli byť spôsobilé znehodnotiť výpoveď svedka N. N. ako spolupracujúceho
obvineného do takej významnej miery, ktorá by bránila súdu vysloviť nepochybný záver o vine
obžalovaných. Súd preto mohol konštatovať, že existenciu takýchto skutočností súd v konaní nezistil
a výpoveď svedka N. N. zároveň nebola jediným usvedčujúcim dôkazom, ale pravdivosti jej obsahu
nasvedčovali aj ďalšie dôkazy a navyše u tohto svedka súd nezistil ani motív uškodiť obžalovaným.

V tomto prípade svedok nemal žiadny dôvod, čas a ani priestor vymýšľať proti obžalovaným príbeh,
ktorý sa nestal a ktorý navyše ani nevykazuje žiadne znaky sofistikovaného postupu, a to len preto, aby
privodil obžalovaným trestné stíhanie na základe krivého obvinenia.
Podľa § 128 Trestného zákona, verejným činiteľom sa na účely tohto zákona rozumie prezident
Slovenskej republiky, poslanec Národnej rady Slovenskej republiky, poslanec Európskeho parlamentu,

člen vlády, sudca Ústavného súdu Slovenskej republiky, sudca, prokurátor alebo iná osoba zastávajúca
funkciu v orgáne verejnej moci, príslušník ozbrojených síl, osoba v služobnom pomere, starosta,
predseda vyššieho územného celku, poslanec orgánu územnej samosprávy, štátny zamestnanec alebo
zamestnanec orgánu štátnej správy, územnej samosprávy alebo iného štátneho orgánu, osoba, ktorá
vykonáva pôsobnosť v rámci právnickej osoby, ktorej zákon zveruje právomoc rozhodovať v oblasti

verejnej správy, notár, súdny exekútor, člen lesnej stráže, vodnej stráže, rybárskej stráže, poľovníckej
stráže, stráže prírody alebo osoba, ktorá má oprávnenie člena stráže prírody, ak sa podieľa na plnení
úloh spoločnosti a štátu a používa pritom právomoc, ktorá mu bola v rámci zodpovednosti za plnenie
týchto úloh zverená. Pre trestnú zodpovednosť a ochranu verejného činiteľa sa podľa jednotlivých
ustanovení tohto zákona vyžaduje, aby trestný čin bol spáchaný v súvislosti s jeho právomocou,

zodpovednosťou, postavením alebo funkciou, ak tento zákon neustanovuje inak. Verejným činiteľom
je aj sudca alebo úradník medzinárodného súdneho orgánu uznaného Slovenskou republikou alebo
funkcionár alebo iný zodpovedný pracovník orgánu činného v trestnom konaní iného štátu, orgánu
Európskej únie alebo orgánu vytvoreného spoločne členskými štátmi Európskej únie, ak na území
Slovenskej republiky vykonáva úkony trestného konania takého štátu alebo orgánu; pre jeho ochranu

sa podľa ustanovení tohto zákona vyžaduje, aby úkony trestného konania vykonával v súlade s
medzinárodnou zmluvou alebo so súhlasom orgánov Slovenskej republiky. Ak ide o trestný čin prijímania
úplatku podľa § 330 a podplácania podľa § 334, verejným činiteľom je aj osoba, ktorá má z titulu svojho
postavenia alebo funkcie právo rozhodovať alebo sa podieľa na rozhodovaní o nakladaní s majetkom,
majetkovými právami a finančnými prostriedkami pochádzajúcimi z rozpočtu Európskej únie, z rozpočtu

spravovaného Európskou úniou alebo v mene Európskej únie alebo rozpočtu inštitúcií, orgánov, úradov
a agentúr Európskej únie zriadených v súlade so Zmluvou o Európskej únii alebo Zmluvou o fungovaní
Európskej únie alebo rozpočtu nimi priamo alebo nepriamo spravovaného a kontrolovaného. Ak ide
o trestný čin prijatia a poskytnutia nenáležitej výhody podľa § 336c a § 336d, verejným činiteľom je
aj osoba, ktorá má z titulu svojho postavenia alebo funkcie právo rozhodovať alebo sa podieľa na

rozhodovaní o nakladaní s majetkom, majetkovými právami a finančnými prostriedkami, hospodárenie
s ktorými podlieha kontrole Najvyšším kontrolným úradom Slovenskej republiky.
Z takto vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že obžalovaný N. ako príslušník Kriminálneho
úradu finančnej správy žiadal v priebehu procesu vykonávania kontroly od svedka N. N., ktorý bol
štatutárnym orgánom kontrolovanej obchodnej spoločnosti H. T., O.. I.., aby vytvoril sieť ôsmych

obchodných spoločností na účely realizovania nadmerných odpočtov dane z pridanej hodnoty, alebo
aby mu alternatívne poskytol finančné plnenie vo výške 40.000 eur za vykonanie spriaznených úkonov
pri vyšetrovaní obchodnej spoločnosti tohto svedka a na tieto účely svedka zoznámil s obžalovaným H.,
ktorý po zistení, že svedok N. N. si z požadovaných možností vybral finančné plnenie, obžalovaný H.
sa stretol so svedkom N. N. v R. pred H. H. a najneskôr dňa 26. 08. 2020 prevzal od neho v obálke

požadovaný úplatok, určený pre obžalovaného N..
Z hľadiska úmyslu obaja obžalovaní konali minimálne v nepriamom úmysle podľa § 15 písmeno b)
Trestného zákona, kedy vedeli, že svojim konaním môžu porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto
zákonom, tzn. záujem na ochrane čistoty verejného života, a pre prípad, že takéto porušenie aleboohrozenie spôsobia, boli s tým uzrozumení. Tento záver vyvodil súd zo skutočnosti, že u obžalovaného
N., ktorý bol naviac ako príslušník KÚFS v pozícii verejného činiteľa, pôvodcom myšlienky získať
nenáležitú výhodu, alternatívne úplatok vo forme finančného plnenia aj vzhľadom na jeho správanie

a zvolený postup (spôsob konania) zvyšujúci úspech dosiahnutia zamýšľaného cieľa a okolnosti
prípadu, keď od pôvodného úmyslu získať možnosť riadiť obchodné spoločnosti na účely uplatňovania
nadmerných odpočtov DPH zmenil zámer na získanie hotovostných peňazí a použil na prevzatie úplatku
sprostredkovateľa, nemohlo v žiadnom prípade prísť ku vzniku akýchkoľvek pochybností o protiprávnosti
jeho konania ako ani o následkoch, ktoré takým konaním môže spôsobiť. Obžalovaný H., inštruovaný

obžalovaným N., si celkom vedome dohodol stretnutie so svedkom N. N.Č., pričom vzhľadom na to, že
bol prítomný už aj na stretnutí so svedkom v D., tiež nemohol mať žiadne pochybnosti o tom, že má od
svedka zistiť jeho stanovisko k vytvoreniu siete obchodných spoločností, ktoré by riadil obžalovaný N.,
alebo alternatívne prevziať vopred dohodnutý úplatok pre obžalovaného N..
Obaja obžalovaní tak ako trestne zodpovedné subjekty úmyselne ohrozili záujem na riadnom,
nestrannom a zákonnom obstarávaní vecí všeobecného záujmu, keď chcel obžalovaný N. ako verejný

činiteľ za finančnú odmenu požadovanú od svedka N. N. ako štatutárneho orgánu kontrolovaného
daňového subjektu vykonať kontrolu tak, aby z nej zistené poznatky neviedli k prípadnému
trestnoprávnemu postihu, pričom k prevzatiu požadovaného úplatku vo forme finančného plnenia došlo
po predchádzajúcej dohode s obžalovaným H. ako sprostredkovateľom, kde ich spoločný úmysel bol
jednoznačne preukázaný spôsobom, ktorým celkom vedome a nedovolene konali. Závažnosť konania

oboch obžalovaných bola daná nielen ochranou čistoty verejného života, ale tiež tou skutočnosťou,
že od konania neupustili, ale práve naopak, zvolili aj alternatívny spôsob získania nenáležitej výhody,
keď sa uspokojili aj s jednorazovým finančným plnením (úplatkom) namiesto vytvorenia možnosti na
uplatňovanie nadmerných odpočtov DPH cez sieť obchodných spoločností, ktorých založenie pre seba
pôvodne obžalovaný N. žiadal od svedka.

Obžalovaný N. tak svojim konaním naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty zločinu prijímania
úplatku podľa § 329 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona a obžalovaný H., označovaný za N. spojku,
naplnil svojim konaním všetky zákonné znaky prečinu prijímania úplatku podľa § 329 odsek 1 Trestného
zákona.
Nad rámec všetkých vyššie v texte podrobne rozpísaných a zdôvodnených skutočností je povinnosťou

súdu ešte vysvetliť, že sa okrem už skôr zdôvodňovaných rozdielov nestotožnil s názorom obžaloby ani
v otázke právnej kvalifikácie konania obžalovaného N., ktoré obžaloba právne posúdila aj ako prečin
zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona dôvodiac,
že ako verejný činiteľ v úmysle zadovážiť sebe neoprávnený prospech vykonával svoju právomoc
spôsobomodporujúcimzákonu.Podľanázorusúduvýsledkyvykonanéhodokazovaniatakémutozáveru

nenasvedčovali, a preto jeho prijatie neumožnili.
Súdvtejtosúvislostikonštatuje,ževovecinezistil,žebyobžalovanýakoverejnýčiniteľžiadalanásledne
prijal úplatok v súvislosti s výkonom jeho právomoci tak, že by sa zároveň navyše reálne dopustil iným
spôsobom (iným konaním) porušenia svojich funkčných povinností. Z dôvodu, že bolo vo veci zistené
a preukázané iba jedno jeho konanie (vyhodnotené v texte vyššie) a ani po úprave skutkovej vety v

zmysle výsledkov vykonaného dokazovania neexistovali dôvody na rozdelenie tohto konania na ďalší,
druhý jeho skutok, vyhodnotil súd tento jeho skutok len ako zločin prijímania úplatku podľa § 329 odsek
1, odsek 2 Trestného zákona s tým, že jednočinný súbeh trestných činov podľa § 326 odsek 1 Trestného
zákona a podľa § 329 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona je vylúčený pre vzájomný vzťah subsidiarity
(R 16/2019).

Priukladanítrestuvychádzalsúdzozákladnýchzásadukladaniatrestov,ktorésúupravenévustanovení
§34Trestnéhozákonaasdôrazomnazásaduzákonnostiuložilobžalovanýmtresty,priktorýchzohľadnil
všetky kritériá rozhodujúce nielen pre druh trestu, ale aj pre jeho výmeru. Preto náležite prihliadol najmä
na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a
bral tiež do úvahy osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Okrem už uvedených okolností súd tiež zohľadnil, že v čase medzi spáchaním činu (najneskôr 26.
08. 2020) a vyhlásením rozsudku (06. 03. 2025) nadobudol účinnosť Trestný zákon v znení zákona č.
40/2024 Z. z. (účinný od 06. 08. 2024), ktorý je z hľadiska ukladania trestov pre oboch obžalovaných
priaznivejší, pretože zákon účinný v čase spáchania činu umožňoval súdu ukladať tresty podľa § 329
odsek 1 Trestného zákona vo výmere na tri roky až osem rokov a podľa § 329 odsek 2 Trestného zákona

vo výmere na päť rokov až dvanásť rokov, a teda Trestný zákon účinný v čase spáchania činu bol pre
oboch obžalovaných jednoznačne a zásadne prísnejší.Trest bol po novele Trestného zákona v danom prípade určený zákonným ustanovením § 329 odsek 1
Trestného zákona (trest odňatia slobody vo výmere na jeden rok až päť rokov) a ustanovením § 329
odsek 2, kedy je páchateľovi možné uložiť trest odňatia slobody na tri roky až osem rokov.

Bez povšimnutia neponechal súd ani zmenu, ktorá mu už citovanou novelou Trestného zákona č.
40/2024 Z. z. umožňovala vo väčšom rozsahu ukladať aj alternatívne druhy trestov.

Pri úvahách o treste prihliadol súd na spôsob vykonania činu, zohľadnil konkrétne okolnosti tohto
prípadu, teda aj viacerými svedkami (príslušníkmi KÚFS) potvrdenú a aj oceňovanú odbornosť

obžalovaného N. v oblasti kontroly daní, čo nielen jemu, ale napokon aj obžalovanému H. uľahčovalo
podmienky pri výbere postupu a spôsobu, akým obaja obžalovaní naplnili objektívnu stránku skutkovej
podstaty posudzovaného činu. Súd prihliadol aj na osoby oboch obžalovaných a ich predošlý život a
dospelkzáveru,žeuloženiealternatívnychtrestovbudepreobžalovanýchprimeraneprísneazhľadiska
individuálnej prevencie (potreby ich nápravy) aj účelné.
Napriek tomu, že obžalovaný N. sa ku spáchaniu skutku nepriznal, stále u neho prevažoval pomer

poľahčujúcich okolností, nakoľko z trestnoprávneho hľadiska bol bezúhonnou osobou, keďže viedol pred
spáchaním skutku riadny život a súd u neho nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť. Záver o bezúhonnosti
súd prijal aj po zohľadnení záznamov v jeho priestupkovom registri, nakoľko tieto ani počtom a ani
charakterom nezakladali dôvod na iné hodnotenie.
Pri týchto úvahách súd zároveň zvažoval a nevyhnutne vyhodnocoval možnosti, za akých bude

najlepšie dosiahnutý účel trestu, pričom bol presvedčený, že nebude bezprostredne nevyhnutné, aby
bol obžalovanému uložený trest odňatia slobody, ale že na jeho nápravu postačí a bude aj účelnejšie
uloženie peňažného trestu vo výmere zodpovedajúcej dvojnásobku výšky prijatého úplatku.
Súd tak rozhodol z dôvodu, že ide o doposiaľ netrestaného páchateľa a z hľadiska individuálnej
prevencie považoval za účelnejšie ukladať sankciu, ktorá bude pre neho citeľnejšia než podmienečný

trest odňatia slobody, kedy by jeho správanie bolo podrobené kontrole v skúšobnej dobe, v rámci
plynutia ktorej by bol povinný viesť riadny život a preukázať, že v jeho prípade išlo len o výnimočný
exces a že sa takéhoto a ani iného protiprávneho konania už v budúcnosti nedopustí. Na ukladanie
nepodmienečného trestu odňatia slobody neboli splnené podmienky (išlo by o neprimerane prísny trest)
a novelou Trestného zákona zavedenú možnosť ukladania aj peňažného trestu ako trestu samostatného

súd vyhodnotil ako najvhodnejšiu sankciu.
Takto uložený trest považoval súd za zákonný, primeraný, spravodlivý a zároveň schopný splniť svoj
účel aj z hľadiska generálnej prevencie, teda z hľadiska potreby ochrany spoločnosti a odradenia
iných osôb od páchania tohto druhu trestnej činnosti, za súčasného vyjadrenia aj morálneho odsúdenia
obžalovaného.

Pre prípad, že by obžalovaný výkon peňažného trestu úmyselne zmaril, rozhodol súd o náhradnom
treste odňatia slobody, ktorý ustanovil vo výmere tri roky, a to aj z dôvodu, aby obžalovaný pozorne
vnímal možné následky a v plnom rozsahu si uvedomoval význam osobnej slobody.
Súčasne súd považoval v jeho prípade, teda po zohľadnení skutočnosti, že spáchal korupčný trestný čin
ako príslušník orgánu zriadeného štátom na ochranu a kontrolu daní, za adekvátne aj uloženie trestu

zákazu činnosti vykonávať zamestnanie, povolanie a funkciu v orgánoch verejnej správy, a to vo výmere
päť rokov. Ide o takú výmeru, ktorá dĺžkou času zodpovedá osobe obžalovaného a pozícii, ktorú ako
verejný činiteľ zastával a v ktorej sa dopustil toho najškodlivejšieho javu, teda brania úplatku.
Pokiaľ išlo o obžalovaného H., ktorý sa rovnako k spáchaniu skutku nepriznal, súd ani u neho
nezistil žiadne priťažujúce okolnosti. Súd mohol konštatovať, že jeho doterajší život nasvedčoval jeho

bezúhonnosti a prihliadol preto u neho na túto poľahčujúcu okolnosť, na čom nič nemohli zmeniť ani tri
záznamy v priestupkovom registri na úseku cestnej premávky.
Aj u tohto obžalovaného rozhodol súd o potrestaní uložením peňažného trestu, pretože sa mu z
rovnakých dôvodov (ako už bolo vyššie rozpísané) u doposiaľ netrestaného páchateľa ako aj z hľadiska
individuálnej prevencie javilo účelnejšie ukladať sankciu, ktorá má potenciál byť vnímaná obžalovaným

citeľnejšie než podmienečný trest odňatia slobody so skúšobnou dobou, v rámci plynutia ktorej by bol
obžalovaný H. povinný viesť riadny život a preukazovať, že spravil iba jednu veľkú chybu, ktorú už v
budúcnosti nebude opakovať. Aj u neho by ukladanie trestu odňatia slobody bolo neprimerane prísne,
s prihliadnutím na novelou Trestného zákona upravené zásady ukladania trestov.
Trest uložený vo výmere 5.000 eur považoval súd za zákonný, primeraný a aj za spravodlivý, a to

aj z hľadiska generálnej prevencie, v dôsledku čoho by mal odrádzať iných od toho, aby vykonávali
sprostredkovateľov osobám dávajúcim a prijímajúcim úplatky.Preprípad,žebyobžalovanývýkonpeňažnéhotrestuúmyselnezmaril,rozhodolsúdonáhradnomtreste
odňatia slobody, ktorý ustanovil vo výmere šesť mesiacov s presvedčením, že sa obžalovaný podrobí
výkonu peňažného trestu bez toho, aby muselo prísť k jeho premene.

**********

Ad II.:
Z dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní súd nedokázal vyvodiť jednoznačne a bez

dôvodných pochybností záver, že skutok, pre ktorý bol obžalovaný U. stíhaný, sa stal tak, ako je uvedený
v obžalobnom návrhu.
Obžalovaný svoju vinu popieral už od začiatku trestného stíhania a tvrdil, že sa nemá k čomu priznať,
obžalovaných N. ani H. nepozná a so svedkom N. N. nebol viac ako jeden a pol roka v kontakte a žiadne
peniaze mu nedal. Na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný zo spáchania skutku, ktorý sa mu
kladie za vinu a následne využil svoje právo a nevypovedal.

Odhliadnuc od postoja obžalovaného U., v konaní bol vykonaný len jediný dôkaz, ktorý mal tomuto
obžalovanému preukazovať spáchanie zažalovaného prečinu, a to konkrétne svedecká výpoveď N. N.,
ktorá bola na hlavnom pojednávaní vykonaná jej prečítaním z prípravného konania.
Len z výpovede svedka N. N. preto vyplývalo, že sa s obžalovaným U. poznajú od roku 2018 a boli
obchodní partneri, pričom obžalovaný sa spolupodieľal na riešení problémov spoločnosti H. T., O.. I..,

pretožeinakbytospôsobilonepríjemnostiajjehospoločnosti.ObžalovanýU.muprenajímalkancelárske
priestory a v čase ich prehliadky bol odcestovaný. Svedok tvrdil, že obžalovaný U. a obžalovaný N. sa
poznajú, čo usúdil podľa toho, že obžalovaný N. mal informácie o prípravku A. a tie musel mať jedine
od obžalovaného U.. Zároveň svedok tiež tvrdil, že si je takmer istý, že obžalovaní U. a N. sa poznali aj
preto, že razia nebola v U. spoločnosti, hoci on bol hlavne U. dodávateľ.

Ďalej len z tohto dôkazu vyplývalo, že keďže obžalovaný N. na svedka N. N. pri daňovej kontrole jeho
spoločnosti H. T., O.. I.. tlačil a za spriaznené úkony pri tomto vyšetrovaní chcel od neho vytvorenie
siete obchodných spoločností na účely uplatňovania nadmerných odpočtov DPH, alternatívne úplatok
vo výške 40.000 eur s tým, že si to má premyslieť, poradil sa s obžalovaným U. a spoločne sa dohodli,
že bude lepšie zaplatiť obžalovanému N. (vyšetrovateľovi KÚFS), aby to neprerástlo do problémov aj

pre ich klientov. Svedok vysvetlil, že 40.000 eur pochádzalo zo spoločnej ekonomickej činnosti jeho
spoločnosti H. T., O.. I.. a spoločnosti O. Q. Z. vo vlastníctve obžalovaného U., bez súhlasu ktorého by si
nikdy nič také nedovolil. Peniaze vybral po dohode zo spoločnosti H. T., O.. I.. a aj zo svojho osobného
účtu a s obžalovaným U. sa najskôr radil, či úplatok dajú alebo nie, ale nakoniec sa obžalovaný U. na
úplatku 40.000 eur podieľal polovicou a mal o to menší zisk, ktorý si neskôr delili.

S prihliadnutím na takto zadovážený a vykonaný jediný usvedčujúci dôkaz, ku ktorému nepristúpila
už žiadna iná svedecká výpoveď a ani listinný dôkaz, musel súd konštatovať, že tvrdenia svedka N.
N. bolo potrebné preverovať naliehavejšie a dôkladnejšie aj z dôvodu, že sa nachádzal v postavení
spolupracujúceho obvineného a učinenou výpoveďou poskytoval informácie aj o vlastnej trestnej
činnosti. V danom prípade však zostalo jeho svedectvo o podplácaní zo strany obžalovaného U.

absolútne nepodložené, javilo sa ako účelové a nebolo možné vylúčiť, že sa svedok snaží zapojením
obžalovaného U. do podielu na poskytnutí úplatku získať pre seba isté zákonné benefity, a to aj
zmiernením svojho zavinenia alebo tým, že ho prenesie aj na spolupáchateľa.
Neoveriteľné, a teda aj sporné z hľadiska vierohodnosti výpovede svedka N. N. sú všetky podstatné
skutočnosti, ktoré sa týkajú preukázania nielen záujmu, ale aj dôvodnosti u obžalovaného U. podieľať

sa na úplatku poskytnutom obžalovanému N. cez obžalovaného H.. Vo veci nebolo podľa názoru súdu
jednoznačne preukázané, kedy konkrétne, akým spôsobom a v akom rozsahu sa mal obžalovaný U.
zapojiť do procesu, výsledkom ktorého malo byť uspokojivé vybavenie daňovej kontroly spoločnosti H.
T., O.. I.. po splnení požiadavky prezentovanej obžalovaným N..
Neprehliadnuteľný bol nielen zmätok v časových údajoch, ktoré uviedol svedok N. N. ohľadne

informovania obžalovaného U. o začatí daňovej kontroly a jej možných dopadoch, ktorým mal mať
obžalovaný U. záujem sa vyhnúť, či im zabrániť. Rovnako nepresvedčivo sa svedok N. N. vyjadroval
aj o spôsobe, akým mal obžalovaný U. na vyžiadaný úplatok prispieť, prípadne ho svedkovi N. N. pre
obžalovaného N. poskytnúť. Z výpovede svedka N. N. tiež nebolo možné jednoznačne vyvodiť, z akého
zdroja mal pochádzať podiel obžalovaného U. na úplatku pre obžalovaného N., teda či išlo o odovzdanie

hotovosti vo výške 20.000 eur, alebo či naopak obžalovaný U. akceptoval, že svedok N. N. tento podiel
na úplatku získal tak, že obžalovanému nevyplatil zisk vo výške 20.000 eur z ich spoločného podnikania.
Z týchto dôvodov súd rekapituluje, že obvinenie obžalovaného U. z poskytnutia úplatku bolo založené
výlučne na výpovedi svedka N. N., ale iné dôkazy, ktoré by svedčili v jeho neprospech a preukazovali bymu ako spolupáchateľovi spáchanie skutku právne kvalifikovaného ako prečin podplácania, zadovážené
neboli.
Svedok N. N. na hlavnom pojednávaní odoprel svedeckú výpoveď, čo súd s poukazom na právo

priznané svedkovi v ustanovení § 130 odsek 2 Trestného poriadku akceptoval, avšak následkom aj tohto
postoja svedka nemohlo prísť k hodnoteniu konzistentnosti jeho výpovede, k náležitému odstráneniu
akýchkoľvek nezrovnalostí, ktoré jeho výpoveď z prípravného konania zoslabovali a pri absencii ďalších
dôkazov spôsobovali stav dôkaznej núdze.
Súd mal pochybnosti o tom, že by sa skutok stal tak, ako uviedol svedok N. N. aj z toho dôvodu, že

k oznámeniu príslušným orgánom o spolupáchateľstve obžalovaného U. došlo pod tlakom okolností,
ktoré vznikli v súvislosti s vyšetrovaním samotného svedka N. N.E..
Na preukázanie viny obžalovaného U. by musel súhrn priamych a nepriamych dôkazov tvoriť
logickú, ničím nenarušovanú sústavu navzájom sa doplňujúcich dôkazov, ktorá by vo svojom celku
nielen spoľahlivo preukazovala všetky okolnosti žalovaného skutku a usvedčovala z jeho spáchania
obžalovaného, ale súčasne by vylučovala možnosť akéhokoľvek iného záveru. Výrok o jeho vine by

mohol byť založený teda len na takých dôkazoch, ktoré by celkom vylučovali pochybnosť, či sa stal
skutok, ktorý bol predmetom trestného stíhania a pre ktorý bol obžalovaný U. postavený pred súd.
Súd preto vzhľadom na všetky okolnosti prípadu konštatoval, že nebolo možné spoľahlivo, bez
rozumných a dôvodných pochybností dospieť k záveru, že by sa obžalovaný U. svojím konaním mal
podieľať na poskytnutí úplatku pre obžalovaného N.. Napriek skutočnosti, že sa so svedkom N. N. poznal

a spoločne s ním podnikal, resp. s ním obchodoval, vo veci neboli produkované dôkazy o existencii
reálnej obavy z daňovej kontroly a prípadných hroziacich konzekvenciách pre obžalovaného U., teda
o jeho reálnom záujme podieľať sa na úplatku pre príslušníka KÚFS, ktorý preukázateľne preveroval
účtovníctvo obchodnej spoločnosti H. T., O.. I.. a v tej súvislosti komunikoval so svedkom N. N. ako jej
štatutárnym orgánom.

Hodnotenie osoby obžalovaného U. a posudzovanie spôsobu jeho podnikateľskej činnosti, ktoré
vyplývajú z výpovede svedka N. N. ako ani informácie nasvedčujúce tomu, že sa mal poznať s
obžalovaným N., neboli spôsobilé vytvoriť podklad pre prijatie záveru, že tento obžalovaný mal so
svedkomN.N.spoločnýzámer,pretožechcelspoločnesnímzamedziťdôsledkom,ktorémumohlihroziť
zo zistení KÚFS pri daňovej kontrole, a preto spoločne s týmto svedkom poskytol úplatok príslušníkovi

KÚFS.
V dôsledku všetkých týchto skutočností bola obžaloba podaná na obžalovaného U. neudržateľná a súd
zdôrazňuje, že pre vyhlásenie oslobodzujúceho rozsudku sa nevyžadovalo nepochybné preukázanie
toho, že obžalovaný U. sa korupčného konania nedopustil, ale postačovala aj rozumná pochybnosť o
tom, či sa takého konania dopustil a či naplnil všetky znaky skutkovej podstaty zažalovaného prečinu.

Výrok o vine by mohol byť založený len na takých dôkazoch, ktoré by vylučovali pochybnosti o tom, či
došlo k poskytnutiu časti nenáležitej odmeny pre obžalovaného N. ako protislužby vo forme úplatku vo
výške 20.000 eur za to, že nepríde k preverovaniu jeho obchodných spoločností v spriaznenom pomere
k preverovanej obchodnej spoločnosti H. T., O.. I.., ale pochybnosti súdu o tomto zapojení obžalovaného
U. na poskytnutí uvedenej odmeny napriek vykonaným dôkazom a po ich vyhodnotení odstránené neboli

a naďalej pretrvávali.
Pri vyhodnotení vykonaných dôkazov postupoval súd v súlade so zásadou trestného konania uvedenou
v § 2 odsek 12 Trestného poriadku (teda jednotlivo aj v ich súhrne a podľa svojho vnútorného
presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu), a podľa pravidiel
vyplývajúcich z ďalšej zásady trestného konania, prezumpcie neviny uvedenej v ustanovení § 2 odsek

4 Trestného poriadku (ktorá vychádza aj z úpravy ustanovenej v čl. 50 odsek 2 Ústavy a z čl. 40
odsek 2 Listiny základných práv a slobôd), z ktorej vyplýva, že ak po vykonaní a zhodnotení všetkých
dostupných dôkazov zostanú pochybnosti o niektorej skutkovej okolnosti, nemôže súd rozhodnúť v
neprospech obžalovaného. Prezumpcia neviny znamená, že nedokázaná vina má rovnaký dôsledok
a význam ako dokázaná nevina (obžalovaný nie je povinný svoju nevinu dokazovať), na túto zásadu

nadväzuje aj aplikácia zásady in dubio pro reo, podľa ktorej ak aj zostanú dôvodné pochybnosti o
skutkovej otázke, ktoré nemožno odstrániť vykonaním ďalších dostupných dôkazov, treba rozhodnúť v
prospech obžalovaného.
Prokuratúra nepredložila ďalšie usvedčujúce dôkazy a ani nenavrhla vykonať iné dôkazy na to, aby bol
riadne zistený skutkový stav veci, o ktorom by neboli dôvodné pochybnosti v rozsahu nevyhnutnom na

rozhodnutie súdu, pričom v trestnom konaní nesie dôkazné bremeno práve prokuratúra zastupujúca
štát. V takej situácii nie je absolútne podstatné, či by obžalovanému U. v prípade uznania viny hrozil
pomerne nízky alebo naopak, pomerne vysoký trest. Vždy je nevyhnutné, aby bola vina obžalovaného
bez akýchkoľvek pochybností preukázaná a vykonané dôkazy by mali jednoznačne a s najvyššímstupňom istoty preukazovať, že skutok uvedený v obžalobe sa stal, predstavuje skutočnú hrozbu pre
spoločnosť a že práve obžalovaný je osobou, ktorá sa žalovaného skutku dopustila. V prípade existencie
akýchkoľvek rozumných pochybností je potrebné vykladať ich v prospech obžalovaného a nie naopak,

pričom ani vysoký stupeň podozrenia sám o sebe nevytvára zákonný podklad pre odsudzujúci výrok
(uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5To/20/2010 zo dňa 25. 11. 2010).
S poukazom na takto zistenú dôkaznú situáciu súd vyhodnotil, že výsledky dokazovania jednoznačne
nepreukázali, že obžalovaný U. mal reálne dôvod na obavu z výsledkov zistení KÚFS pri preverovaní
a vyšetrovaní spoločnosti H., O.. I.. a z toho odvodený reálny záujem podieľať sa na tom, aby

poskytnutím časti úplatku zabránil obžalovanému N. ako príslušníkovi KÚFS vyvodzovať akékoľvek
dôsledky voči obchodným spoločnostiam, ktoré boli podľa obžaloby jeho a ktoré mali byť podľa obžaloby
v spriaznenom pomere k obchodnej spoločnosti H. T., O.. I.., ktorej predsedu predstavenstva - svedka
N. N. poznal a zaplatenie úplatku mu mal aj odporučiť ako riešenie vedúce k očisteniu ich obchodných
spoločností. Tomuto záveru svedčí iba nejednoznačná a najmä osamotená výpoveď svedka N. N.,
preto bolo na mieste aplikovať zásadu in dubio pro reo (v pochybnostiach v prospech),

pretože ani po vykonaní všetkých dostupných dôkazov nebolo možné spoľahlivo (bez rozumných a
dôvodných pochybností) uzavrieť, že sa zažalovaný skutok stal. Inými slovami, zistiac dôkaznú núdzu,
súd postupoval podľa § 285 písmeno a) Trestného poriadku a obžalovaného U. spod obžaloby Úradu
špeciálnej prokuratúry GP SR oslobodil, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý bol tento
obžalovaný stíhaný.

**********

Ad III.:
Obžalovaný N. od začatia trestného stíhania ku skutku v bode 2/ nevypovedal a na hlavnom pojednávaní

urobil vyhlásenie, že je nevinný. Pokiaľ išlo o jeho postoj k trestnej činnosti, kladenej mu za vinu v bode
2/, súd pri hodnotení vykonaných dôkazov prihliadol na jeho čiastkové vyjadrenie v rámci rozhodovania
o jeho väzbe, keď dňa 09. 12. 2022 vyjadril nesúhlas s obvinením a dodal, že svedka C. Š. nepozná. Zo
spôsobu jeho obrany súd tiež nevyhnutne prihliadol na to, že opakovane spochybňoval svedka N. N.,
poukazoval na nezrovnalosti v jeho výpovediach a celkovo ho označoval za nevierohodného.

Vo veci nebolo sporné, že o samotnom skutku v bode 2/ tak, ako bol tento zažalovaný, vypovedal
priamo len svedok N. N., nakoľko skutok nemal žiadnych iných priamych svedkov. Svedok N. N. sa
ku skutku a jeho okolnostiam vyjadroval síce len v prípravnom konaní, avšak vypovedal predovšetkým
ako osoba priamo zúčastnená na skutku, a teda priznávajúca svoju vinu na jeho spáchaní. Súd však
považoval za výslovne rozhodujúce, že k tejto jeho svedeckej výpovedi následne nepristúpil žiadny

iný dôkaz, ktorý by nepochybne preukazoval pravdivosť jeho tvrdení, usvedčujúcich obžalovaného
N. z požadovania a prijatia úplatku. Navyše, svedok v konaní pred súdom využil právo odoprieť
svedeckú výpoveď, v dôsledku čoho nebolo možné dôkladne objasniť všetky podstatné skutočnosti,
najmä požadovať vysvetlenie zistených rozporov a nezrovnalostí, ktoré vytvárali závažné pochybnosti
vo vzťahu k obžalovanému N. ako páchateľovi zažalovaného skutku. V tejto súvislostí súd prihliadol aj

na skutočnosť, že za skutok, ktorého podstatné okolnosti sú obsiahnuté a tvoria podklad aj pre obžalobu
v bode 2/, je svedok N. N. stíhaný spoločne s ďalšími osobami v inom trestnom konaní, konkrétne so
svedkami N. C. a X. U. v konaní vedenom na Mestskom súde Bratislava I.
Súd ustálil, že vo veci nebolo sporné, že svedok N. N. skutočne získal od svedka C. Š. finančné
prostriedky, poskytnuté mu v súvislosti s prísľubom „vybavenia veci“ - trestného stíhania A. Š., pričom

podľa výpovede svedkov C. Š. a U. Š. ako aj podľa listinných dôkazov - výpisov z bankových účtov
svedka N. N. a z účtu K. Š. (syn svedka C. Š.) tak urobil viackrát, konkrétne v dňoch 22. 06. 2020, 23.
06. 2020, 16. 07. 2020, 22. 08. 2020, 24. 08. 2020, 26. 08. 2020, pričom konkrétne v dňoch 23. 06. 2020
a 16. 07. 2020 bola k vykonanému bankovému prevodu dopísaná svedkom C. Š. poznámka „Z.“.
K tomuto záveru dospel súd na základe výpovedí svedkov C. Š. a U. Š., ktorí obaja zhodne vypovedali,

že ich syn A. Š. bol dňa 02. 06. 2020 zadržaný a následne vzatý do väzby, s čím sa svedok C. Š. s
časovým odstupom niekoľkých dní zdôveril svedkovi N. N. a pristúpil s ním na dohodu, že za odmenu
vo forme poskytnutia finančných prostriedkov mu svedok N. N. cez svoje kontakty zabezpečí pomoc.
Svedok N. N. sa mu konkrétne vyjadril, že pozná nejakého „Z. z KÚFS“, ktorý má kontakty aj na iných
policajtov a za peniaze bude vedieť zariadiť, aby policajti trestnú vec jeho syna A. Š. „uhrali do stratena“.

Svedkyňa U. Š. potvrdila, že svedok N. N.E. začal chodiť k nim domov už v čase krátko po zadržaní syna
A., túto ich situáciu využil a vymámil od nich skoro 200.000 eur za to, aby dostal ich syna z väzby, resp.
za to, že sa v jeho trestnej veci stratia nejaké dokumenty a v súvislosti so sľubovanou pomocou začal
spomínať pánov H., nejakého Z. z KÚFS a ďalších z KÚFS a U.. Táto svedkyňa spresnila, že svedok N.N. prvýkrát spomenul „. U. R. v druhej polovici júna 2020. Svedkovia C. Š. a U. Š. tiež zhodne potvrdili,
že už v mesiaci jún začali cez účet zriadený na ich druhého syna - K. Š. posielať na bankový účet svedka
N. N. peniaze v zmysle dohody, že im za tieto peniaze svedok N. N. zabezpečí sľúbenú pomoc a podľa

dohody s ním tiež označovali jednotlivé platby v kolónke „poznámka“ ako pôžičky.
Hoci sa svedok N. N. stal osobou spolupracujúcou s políciou a nebolo sporné, že obžalovaného N.
poznal a bol s ním aj v kontakte ohľadne riešenia iných záležitostí (konkrétne v súvislosti s daňovou
kontrolou spoločnosti H. T., O.. I..), podľa názoru súdu zostávajú skutočnosti, ktoré tvoria podklad
obžaloby pre skutok v bode 2/ len v rovine tvrdení svedka N. N. a nie sú podporené iným vykonaným

dôkazom. Súd nemal k dispozícii priame dôkazy a ani ucelenú reťaz nepriamych dôkazov, z ktorých
by mohol vyvodiť jednoznačný záver, že sa jednalo jedine a výlučne o obžalovaného N., ktorý bol
zúčastnený na dohode so svedkom N. N. o poskytnutí služieb svedkovi C. Š. pre jeho syna A. za vopred
vyžiadanú a dohodnutú finančnú odmenu.
Predovšetkým, svedok C. Š. ako ani svedkyňa U. Š. obžalovaného N. osobne nepoznajú, nikdy sa s
ním nestretli a ani jeden z nich nevedel stotožniť osobu, ktorú svedok N. N. označoval ako „Z. U. R.“

alebo „Z. z KÚFS“.
Napriek tomu, že svedok C. Š. vypovedal, že pri rekognícii opoznal obžalovaného N. na polícii podľa
fotoalbumu ako osobu, s ktorou sa v mesiaci júl 2020 stretol svedok N. N. v R. na parkovisku za K.
bezprostredne po tom, čo odchádzal z ich spoločného stretnutia v K., nepovažoval súd stotožnenie
obžalovaného N. týmto svedkom a týmto spôsobom za jednoznačné, nepochybné a postačujúce na

preukázanie jeho viny. Navyše, svedkyňa U. Š.Á. vypovedala, že si nie je istá, či jej manžel (svedok C.
Š.) vôbec videl „Z. U. R.“.
V nadväznosti na tieto skutočnosti súd zdôrazňuje, že svedok C. Š. v súvislosti s osobou „Z. U. R.“
výslovne uviedol, že takýmto pomenovaním označil toho muža z parkoviska v R. za K. konkrétne
svedok N. N.Č., keď mu po prevzatí hotovosti v K. uviedol, že sa ide stretnúť s tým „Z. U. R.“, avšak

žiadne iné skutočnosti mu k osobe toho muža neuviedol a svedok C. Š. ku „Z. U. R.“ uviedol už len
to, že na stretnutie so svedkom N. N. prišiel na vozidle značky Hyundai i 30 modrej farby. Stotožnenie
obžalovaného N. však ani cez takýto popis a identifikáciu výrobnej značky a farby vozidla podľa názoru
súdu nebolo možné, resp. nebolo postačujúce, pretože spojenie osoby obžalovaného cez uvedené auto
z iného dôkazu nevyplynulo, a tak ani k tomuto vyjadreniu svedka C. Š. iný dôkaz nepristúpil. Navyše,

z iných vykonaných dôkazov prišlo k vytvoreniu dôvodnej a závažnej pochybnosti, či sa v čase tohto
stretnutia svedok N. N. a obžalovaný N. vôbec poznali, nieto ešte aj stretli, v dôsledku čoho považoval
súd aj samotnú rekogníciu obžalovaného N. svedkom C. Š. podľa fotoalbumu za významne zoslabenú.
Svedok C. Š. súčasne súdu podrobne opísal spôsob, akým sa dostal do situácie, v ktorej mu
bola svedkom N. N. sľubovaná pomoc pre jeho syna A. Š. a dôkladne vysvetlil, že nepremýšľal

nad jednotlivými informáciami, ktoré mu uvádzal svedok N. N.. Nakoniec, rovnako argumentovala aj
svedkyňa U. Š., a tak výpoveď týchto svedkov plne korešpondovala aj s obsahom listinných dôkazov a
ani zo žiadneho iného produkovaného dôkazu nevyplynul opak.
V tejto významnej a rozhodujúcej časti teda zostalo neobjasnené a súdu sa nepodarilo ustáliť, kedy a
ako by bol obžalovaný N. schopný a akým konkrétnym spôsobom by sa mohol už v období mesiacov

jún 2020 a júl 2020 kontaktovať so svedkom N. N. a dohadovať sa s ním na zabezpečení ovplyvňovania
trestného konania vedeného proti A. Š., prisľúbeného svedkom N. N. svedkovi C. Š.B. už v čase po
zadržaní jeho syna. Svedok C. Š. opísal nielen spôsob odovzdávania finančných prostriedkov (aj ich
preposielaním na bankový účet svedka N. N.), ale opísal aj dôvod ich odovzdávania opakovaním, že to
bol svedok N. N.Č., ktorý ho uisťoval, že pozná ľudí a má aj kontakty, konkrétne aj „Z. U. R.“ alebo „Z. z

KÚFS“, čím mu svedok N. N. argumentoval už najneskôr dňa 22. 06. 2020, kedy bola pripísaná na účet
svedka N. N. prvá platba z účtu vedeného pod názvom K. Š..
Okrem už uvedeného súd konštatuje, že z dokazovania súčasne vyplynulo, že k prvému osobnému
stretnutiu obžalovaného N. a svedka N. N., a teda k ich vzájomnému zoznámeniu prišlo najskôr dňa 01.
07. 2020 v súlade s tým, ako je zaznamenaný úkon KÚFS pri zaisťovaní účtovníctva v spoločnosti H. T.,

O.. I.. a že následne k prvému neformálnemu rozhovoru (a rozhovoru bez svedkov) medzi obžalovaným
N. a svedkom N. N. prišlo až dňa 10. 08. 2020, keď svedok N. N. podával na KÚFS vysvetlenie a výsluch
viedol obžalovaný N., počas ktorého sa stretli spolu v priestoroch toalety. Tvrdenie svedka N. N., že
odovzdával obžalovanému N. finančné prostriedky v R. na parkovisku za K. ako „Z. U. R.“ po tom, čo
odišiel zo stretnutia so svedkom C. Š., od ktorého uvedené finančné prostriedky pochádzali, zostalo

osamotené a nepotvrdené. Práve preto považoval súd tento spôsob stotožnenia obžalovaného N. ako
konečného prijímateľa označeného úplatku za nepostačujúci a inými dôkazmi za rozumne a významne
spochybnený.Okrem toho, okolnosti týkajúce sa času ako aj spôsobu, akým mal obžalovaný N. komunikovať so
svedkom N. N. (či a kedy mu dal sľub na poskytnutie pomoci pre syna C. Š.) ako aj to, či vôbec, ako a
kým mu boli odovzdané peniaze ako úplatok od svedka C. Š., boli tak, ako ich svedok N. N. uvádzal, tiež

v rozpore s ostatnými vykonanými dôkazmi a vyvolávali celý rad dôvodných a rozumných pochybností.
Pokiaľ išlo o odovzdanie finančných prostriedkov, ktoré priniesol svedok C. Š. na stretnutie so svedkom
N. N. v R. v K. a ktoré následne odovzdal svedok N. N. „Z. U. R.“, súd v žiadnom prípade nespochybňuje,
že k takémuto odovzdaniu peňazí skutočne prišlo medzi svedkom N. N. a osobou vystupujúcou ako „Z.
U. R.“. Avšak, táto skutočnosť nenasvedčuje jedinému a nespochybniteľnému záveru, že tou osobou, o

ktorej sa svedok N. N. vyjadril pred svedkom C. Š., že ide o „Z. U. R.“ alebo o „Z. z KÚFS“, bol jedine
a výlučne obžalovaný N.. Vykonané dôkazy podľa názoru súdu nasvedčujú len tomu, že kedy a koľko
peňazí poskytli svedkovia C. Š. a U. Š. svedkovi N. N., ale rozhodne súdu neumožňovali nado všetky
pochybnosti prijať záver, že to bol obžalovaný N., kto o takýto úplatok žiadal a kto ho následne aj prijal
od svedka N. N. ako od sprostredkovateľa.
Súd na tomto mieste súhrnne uvádza a opakuje, že všetky vyššie uvedené a v konaní nevysvetlené a

neobjasnené skutočnosti nasvedčovali podľa názoru súdu záveru, že svedok N. N. absolvoval v období,
kedy sa mal stať zažalovaný skutok, vážny rozhovor so svedkom C. Š. o problémoch jeho syna A. Š., v
rámci ktorého mu svedok N. N. prisľúbil pomoc za finančnú odmenu a súbežne sa v tomto období svedok
N. N. podroboval aj daňovej kontrole, ktorú začal KÚFS voči jeho obchodnej spoločnosti H. T., O..
I.., ktorej bol štatutárnym orgánom. Vykonané dokazovanie však umožnilo usporiadať uvedené udalosti

na časovej osi, a to predovšetkým s prihliadnutím na:
- zoznámenie svedka N. N. a svedka C. Š.,
- zoznámenie svedka N. N. a obžalovaného N.,
- zadržanie A. Š.,
- dohodu o vybavení trestnej veci A. Š. za odplatu,

- daňovú kontrolu v spoločnosti H. T., O.. I..,
- platby na účet svedka N. N. z účtu K. Š. a
- stretnutie svedkov N. N. a C. Š. v R. na V..
Usporiadanie týchto udalostí súdu umožňovalo konštatovať, že bolo preukázané, že svedok N. N. sa
poznal so svedkom C. Š.H. dlhší čas, rozhodne už v čase pred zadržaním A. Š., tzn. dlhší čas pred 02.

06.2020.Súčasnezdokazovaniavyplynulo,žesvedokN.N.aobžalovanýN.saosobnestretliaprvýkrát
dostali do kontaktu najskôr dňa 01. 07. 2020, kedy obžalovaný N. ako príslušník KÚFS vykonával úkony
súvisiace so zaisťovaním účtovníctva spoločnosti H. T., O.. I.., avšak vykonával len služobné úkony a
vo veci nebol vykonaný žiadny dôkaz, ktorý by nasvedčoval ich skoršiemu zoznámeniu, či existencii ich
skoršej komunikácie. K zadržaniu A. Š. prišlo dňa 02. 06. 2020 a až po jeho následnom vzatí do väzby

oznámil svedok C. Š. túto skutočnosť svedkovi N. N. a dohodol sa s ním na vybavení pomoci pre syna
za odmenu, teda za úplatok pre kontakty svedka N. N. a medzi inými aj pre „Z. z KÚFS“ alebo „Z. U.
R.“, pričom podľa výpisov z bankových účtov prišlo k prvej platbe na účet svedka N. N.E. už dňa 22. 06.
2020. Naviac, k stretnutiu svedkov N. N. a C. Š., po ktorom malo ihneď nasledovať stretnutie svedka
N. N. a „Z. U. R.“ za K. v R. prišlo podľa opakovanej výpovede svedka C. Š. ako aj podľa výpovede

U. Š. v mesiaci júl 2020.
Podľa názoru súdu tak prichádzala do úvahy aj iná verzia skutkového deja, a síce, že svedok N. N. chcel
zmierniť následky svojho konania, ktorého sa mal dopustiť voči svedkovi C. Š. a ku ktorému sa priznával,
keď v rámci doznávajúcej výpovede označil obžalovaného N. za konečného prijímateľa finančných
prostriedkov vo výške 40.000 eur, ktoré mu mal odovzdať svedok C. Š. ako úplatok a vysvetľoval tým

dôvod, pre ktorý uvedené peniaze od svedka C. Š. prevzal. Zároveň podľa názoru nie je možné ani úplne
vylúčiť, že označením obžalovaného N. ako žiadateľa uvedeného úplatku chcel svedok N. N. vyriešiť
problém vo vzťahu k viacerým, opakujúcim sa a už postupne prijatým platbám zo strany C. Š., ktoré boli
pripísanénajehobankovýúčetazoslabiťtýmvlastnézavineniepreprípad,žebudepotrebnéobjasňovať
všetky okolnosti, za akých mu svedok C. Š. v konkrétnom období finančné prostriedky poskytoval. Vo

veci tiež nebolo sporné, že tieto okolnosti sú predmetom trestného konania vedeného na Mestskom
súde Bratislava I na podklade obžaloby Okresnej prokuratúry Bratislava V pod sp. zn. 3Pv 75/22/1105
zo dňa 28. 08. 2023. Tomuto záveru nasvedčujú aj ďalšie dôkazy, konkrétne výpoveď svedka X. U., ktorý
uviedol, že je trestne stíhaný spoločne so svedkom N. N. za to, že svedok N. N. mal od svedka C. Š.
vylákať dohromady okolo 180.000 eur aj v jeho mene a potvrdil, že ho svedok N. N. oslovil, či by vedel

pomôcť nejakému človeku, ktorému trestne stíhajú syna a zistiť, či sa s tým dá niečo robiť.
Súd nemal k dispozícii žiadny hodnoverný dôkaz o skutočnosti, že zapojenie „Z. U. R.“ do vybavovania
záležitostí ohľadne trestného konania A. Š. by bolo možné nepochybne pripísať jedine a výlučne osobe
obžalovaného N.. V dôsledku tejto skutočnosti sa súd nestotožnil s tvrdením obžaloby, že „Z. U. R.“ alebo„Z. z KÚFS“ bol jednoducho len obžalovaný N., a preto by aj mohol byť jediným prijímateľom peňazí,
odovzdaných mu svedkom C. Š. prostredníctvom svedka N. N.. Krstné meno obžalovaného N. je Š.,
čo žiadnym spôsobom nevytvára spojitosť s označením „Z.“, nakoľko sa nejedná ani o zdrobneninu,

či skrátenie skutočného krstného mena obžalovaného N. a nejedná sa ani o inú, logickým postupom
odvodenú jeho prezývku. Navyše, v konaní nebol produkovaný dôkaz o tom, že by obžalovaný N. mal
vôbec akúkoľvek prezývku a ak mu takúto prezývku, resp. krycie meno vymyslel a pripísal svedok
N. N., takéto stotožnenie „Z. U. R.“ alebo „Z. z KÚFS“ nebolo v konaní potvrdené žiadnym iným
svedkom. Zároveň súd v tejto súvislosti dodáva, že na nespochybniteľné stotožnenie obžalovaného N.

ako „Z. U. R.“ alebo „Z. z KÚFS“ rozhodne neboli postačujúce skutočnosti, že svedok N. N. prijímateľa
odovzdaného úplatku identifikoval svedkovi C. Š. tým, že „Z.“ je z R. alebo tým, že je z KÚFS.
Naodstránenietýchtozávažnýchpochybnostínebolspôsobilýanidôkazspočívajúcivovýpovedisvedka
N. C., ktorý v závere jeho výpovede učinenej pred vyšetrovateľom v prípravnom konaní konkrétne
uviedol, že vedel z počutia, že svedok N. N. mal dávať úplatok pracovníkovi KÚFS ešte aj za nejakého
Š.. K tomuto dôkazu súd poznamenáva, že predovšetkým ide o svedectvo z počutia, kde svedok N. C.

neuviedol nič bližšie k tomu, od koho ním uvedené skutočnosti počul a napokon žiadnym spôsobom sa
nevyjadril k osobe pracovníka KÚFS. Takéto neúplné, ale najmä celkom všeobecné vyjadrenie nemôže
súd vyhodnotiť ani ako nepriamy dôkaz nasvedčujúci pravdivosti výpovede svedka N. N. alebo ako
dôkaz potvrdzujúci totožnosť obžalovaného N.. Keďže vyšetrovateľ sa v tejto časti výpovede svedka N.
C. nevenoval vo forme ďalších otázok a svedok na hlavnom pojednávaní využil svoje právo odoprieť

výpoveď, pre súd zostala svedkom takto zmienená skutočnosť len v rovine neoveriteľného vyjadrenia.
K presvedčeniu súdu o prítomnosti závažných a rozumných pochybností o vine obžalovaného N. ďalej
pristúpil fakt, že v období od júna 2020 do septembra 2020 boli svedkom C. Š. viackrát poskytnuté
finančné prostriedky na účet svedka N. N. a obžalovaný N. nebol podľa výpovede N. N. ako ani podľa
výpovedí svedkov X. U., C. Š. a U. Š.B. jediným z okruhu známych a kontaktov, na ktorého vplyv a

možnosti sa svedok N. N.Č. odvolával, keď svedkovi C. Š. sľuboval pomoc pre jeho syna A..
Vyššie zistené a preukázané skutočnosti tak v žiadnom prípade nevytvárali ani jednotlivo ani v
celkovom súhrne zákonom vyžadovaný podklad pre vyslovenie o zavinenom konaní obžalovaného N.,
majúce po objektívnej stránke zodpovedať žiadaniu a prijatiu úplatku cez sprostredkovateľa a ďalšiemu
protiprávnemu konaniu, spočívajúcom v tom, že bude svojim vplyvom pôsobiť na výkon právomoci

verejného činiteľa.
Nebolo povinnosťou súdu a ani úlohou, či účelom tohto trestného konania zisťovať, aký skutočný
motív alebo aký konkrétny dôvod mal svedok N. N. na to, aby označil obžalovaného N. ako páchateľa
zažalovaného prečinu nepriamej korupcie a vyslovovanie akýchkoľvek domnienok súdu neprináleží.
Použitie zásady "in dubio pro reo" (v pochybnostiach v prospech), ktorá vyplýva z ustanovenia § 2

odsek 2 Trestného poriadku, prichádza do úvahy len vtedy, ak pochybnosti, ktoré vznikli v trestnom
konaní o dokazovanej skutočnosti, trvajú aj po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných dôkazov,
ktoré môžu reálne prispieť k náležitému zisteniu skutkového stavu, a to v rozsahu nevyhnutnom na
objektívne, stavu veci a zákonu zodpovedajúce spravodlivé rozhodnutie. Obžalovanému musí byť vina
preukázaná a tento nie je povinný dokazovať žiadnu skutočnosť, a to ani skutočnosť svedčiacu v jeho

prospech. Odsudzujúci rozsudok môže byť súdom vydaný len v prípade, ak nie sú žiadne dôvodné
pochybnosti o vine obžalovaného, a v prípade, ak vina obžalovaného nie je preukázaná, musí byť
obžalovaný oslobodený spod obžaloby. V ustanovení § 2 odsek 4 Trestného poriadku je upravená
zásada prezumpcie neviny. Táto zásada vychádza z úpravy ustanovenej v Článku 50 odsek 2 Ústavy
Slovenskej republiky a v Článku 40 odsek 2 Listiny základných práv a slobôd. Zásada prezumpcie neviny

je upravená aj v Článku 6 odsek 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Podľa tejto
zásady každý, proti komu sa vedie trestné konanie (trestné stíhanie), sa považuje za nevinného, kým
súd nevysloví právoplatným odsudzujúcim rozsudkom jeho vinu a súd mal aj v tomto prípade na zreteli,
že prezumpcia neviny znamená, že nedokázaná vina ma rovnaký dôsledok a význam ako dokázaná
nevina, a teda obžalovaný nie je a nebol povinný svoju nevinu dokazovať.

PokiaľmalobyťzavinenieobžalovanéhoN.založenénaskutkovýchokolnostiachuvedenýchvobžalobe,
tak podľa názoru súdu nevyzneli výsledky dokazovania vykonaného pred súdom jednoznačne. Nebola
produkovaná, a preto ani neexistuje ucelená reťaz ako priamych tak nepriamych dôkazov, z ktorých by
mohol súd vyvodiť nepochybný záver, že skutok zažalovaný v bode 2/ spáchal obžalovaný Š. N., nakoľko
obžaloba vychádzala len z jedinej a nepresvedčivej výpovede svedka N. N.. Pre závažné pochybnosti o

spôsobe, dôvodoch ako aj možnostiach vybavovania záležitostí súvisiacich s trestným stíhaním A. Š.B.
sa v konaní obžalovanému N. nepodarilo preukázať vinu v zmysle podanej obžaloby a pre absenciu
ďalších dôkazov tieto pochybnosti nebolo možné rozptýliť ani odstrániť.S poukazom na všetky takto uvedené argumenty Špecializovaný trestný súd oslobodil obžalovaného Š.
N. spod obžaloby Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky v jej bode
2/, a to podľa ustanovenia § 285 písmeno c) Trestného poriadku, teda z dôvodu, že nebolo dokázané,

že skutok spáchal obžalovaný.
N.. S.. N.. Š. N. K., K.

spoločným konaním v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu cez sprostredkovateľa pre
seba žiadal a prijal úplatok a čin spáchal ako verejný činiteľ,

C. H.

spoločným konaním v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu priamo pre inú osobu prijal
úplatok,

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje

(Špecializovaný trestný súd), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní
rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej republiky.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu,

ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti
sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy.