Rozsudok – Poriadok vo verejných veciach ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. august 2025

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 3Tdo/52/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120011511
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Petr Kaňa

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2025:6120011511.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kaňu a členov

senátu JUDr. Jany Kostolanskej a JUDr. Jozefa Šutku na neverejnom zasadnutí s následným verejným
vyhlásením rozsudku konanom 26. augusta 2025 v Bratislave, v trestnej veci obvineného H. S. pre zločin
marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, o dovolaní obvineného H. S. proti
uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 3. októbra 2023, sp. zn. 5To/57/2023, takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 386 ods. 1 Trestného poriadku, z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. i) Trestného
poriadku, uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici z 3. októbra 2023, sp. zn. 5To/57/2023,

bol porušený zákon

v ustanovení § 344 ods. 1 písm. a) Trestného zákona

v neprospech obvineného H. S..
II. Podľa § 386 ods. 2 Trestného poriadku z r u š u j e sa uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici
z 3. októbra 2023, sp. zn. 5To/57/2023.

Zrušuje sa aj rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica z 9. marca 2023, sp. zn. 6T/66/2020, ako aj
ďalšie rozhodnutia na tieto rozhodnutia obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo
zrušením, stratili podklad.

Podľa § 388 ods. 1 Trestného poriadku prikazuje sa Okresnému súdu Banská Bystrica, aby vec v
potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Banská Bystrica (ďalej tiež „súd I. stupňa") rozsudkom z 9. marca 2023, sp. zn. 6T/66/2020,

uznal obvineného H. S. za vinného pre zločin marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. a)
Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že:

ako konateľ subjektu navrhovateľa zabezpečil, aby dňa 25. 04. 2018 v čase o 11:13 hod. bol na Okresný
súd Banská Bystrica, prostredníctvom právneho zástupcu navrhovateľa, podaný návrh na vydanie
platobného rozkazu, elektronickou poštou v rámci upomínacieho konania súdu, ktorý návrh Okresný súd
Banská Bystrica zaevidoval ako právnu vec žalobcu U. s.r.o., IČO: XX XXX XXX, D. S. J.. XXXXX/X, Q.,

proti odporcovi X. V. a spol., o zaplatenie 10.000,- Eur s príslušenstvom, IČS: 6118268681, pod sp. zn.
30Up/283/2018, kde v odôvodnení tohto žalobného návrhu právny nárok navrhovateľa bol odvodzovaný
aj z textového znenia záveru štvorstranovej listiny s názvom: „PREBERACÍ PROTOKOL BYTU, č. XX,
PIVNICE, č. X, GARÁŽE č. X, parkovacieho státia parc. číslo XXX/XX" zo dňa 24. 04. 2017 (ďalejako „preberací protokol"), pri ktorej argumentácii bolo uvedené, že protistrana (odporcovia) uviedli, že
protokol je vyhotovený „pre potreby daňového úradu a nenahrádza pôvodný preberací protokol bytu
č. XX, XX... zo dňa 06. 03. 2017" a súčasne na podporu tohto argumentu medzi listinnými dôkazmi v

prílohe k návrhu nechal elektronickou poštou doručiť aj preberací protokol ako listinný dôkaz zo dňa
24. 04. 2017, ktorý ale bol v texte oproti preberaciemu protokolu, ktorý reálne podpísal s protistranou
ako aj bez vedomosti protistrany, pozmenený a to doplnením textu v jeho úplnom závere za podpismi o
trojriadkový text v znení: „Tento protokol (2x) je Vyhotovený pre potrebu daňového úradu, nenahrádza
pôvodný preberací protokol bytu č. XX, XX, pivnice č. X, č. X, garáže č. X, parkovacie státie parc. č.

XXX/XX a XXX/XX, terasy a pozemku XXX/XX a XXX/XX, zo dňa 06. 03. 2017", následne Okresný
súd Banská Bystrica dňa 07. 05. 2018 vydal platobný rozkaz sp. zn. 30Up/283/2018-0, ktorým okrem
iného rozhodol o tom, že žalovaní sú povinní zaplatiť žalobcovi istinu 10.000,- Eur, spolu s úrokom z
omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 10.000,- Eur od 03. 04. 2018 do zaplatenia, kde tak pozmenený
listinný dôkaz teda nebol odrazom skutočných okolností medzi predávajúcim a kupujúcim, no napriek
tomu bol súdu predložený ako dôkaz pravý, s cieľom získania neoprávneného majetkového prospechu

navrhovateľa práve cestou súdneho rozhodnutia.

Za to súd I. stupňa uložil obvinenému podľa § 344 ods. 1 Trestného zákona v spojení s § 38 ods. 2
Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 2 rokov, výkon ktorého mu podľa § 49 ods. 1 písm. a)
Trestného zákona podmienečne odložil v skúšobnej dobe určenej podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona

na 2 roky.

Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej tiež ,,odvolací súd") uznesením z 3. októbra 2023, sp. zn.
5To/57/2023 (ďalej tiež ,,napadnuté uznesenie") odvolanie obvineného podané proti prvostupňovému
rozsudku podľa § 319 Trestného poriadku ako nedôvodné zamietol.

* * *

Proti uzneseniu odvolacieho súdu podal obvinený prostredníctvom obhajcu dovolanie, uplatňujúc v ňom
dovolacie dôvody upravené v § 371 ods. 1 písm. c) a písm. i) Trestného poriadku.

K dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku uviedol, že súdy v pôvodnom
konaní bez odôvodnenia nevyhoveli jeho návrhu na doplnenie dokazovania. Už od prípravného konania
(potom opakovane aj v súdnom konaní) sa domáhal vykonania dôkazu znaleckým skúmaním z odboru
kriminalistika, odvetvie kriminalistické skúmanie dokumentov.

Ďalej navrhoval znalecké skúmanie Kriminalistickým a expertíznym ústavom Policajného zboru (ďalej
tiež „KEÚ PZ"), v rámci ktorého by bol podrobený skúmaniu preberací protokolu z 24. apríla 2017 (sporný
materiál na č. l. 12-13 a porovnávací materiál na č. l. 10-11).

Odkázal na jeho návrh na vykonanie dôkazov zo 16. decembra 2020, v ktorom uviedol, že má dôvodné
pochybnosti o odborných znalostiach znalca Mgr. V. Q., PhD., ktorý už v tejto trestnej veci vypracoval
znalecký posudok č. X/XXXX. K dôvodom spochybňujúcim odborné znalosti tohto znalca sa vyjadril aj
jeho obhajca v podaní zo 16. marca 2020 (č. l. 201-202), pričom s týmito dôvodmi sa v plnom rozsahu
naďalej stotožňuje. V prílohe vyššie označeného návrhu na vykonanie dôkazov boli predložené články

týkajúce sa tohto znalca, ktorými je spochybnená jeho dôveryhodnosť a odborné znalosti (napr. v kauze
O. alebo v kauze G. I. Q.).

Napriek tomu, že bol opakovane poučovaný o tom, ako môže predkladať dôkazy slúžiace na jeho
obhajobu, tak pri prvej príležitosti mu to bolo znemožnené. Žiadal, aby KEÚ PZ bol pribratý do konania

za účelom vyhotovenia znaleckého posudku, pričom alternatívne navrhol, aby v prípade zamietnutia
tohto dôkazného návrhu zo strany súdu mu bola poskytnutá aspoň nevyhnutná súčinnosť, aby si tento
dôkaz mohol zabezpečiť sám. Podstata súčinnosti súdu by spočívala v tom, že by mal znalec z KEÚ PZ
k dispozícii originál listiny nachádzajúcej sa v súdnom spise na čl. 10-13, pretože je nevyhnutné robiť
pri znaleckom skúmaní s originálmi listín. Navyše v jeho prípade išlo o posudzovanie „prekrytia" podpisu

a sporného textu na listine, čo sa nedá posudzovať z fotokópie listiny.

Osobitne poukázal na to, že pre vyhotovenie znaleckého posudku navrhoval KEÚ PZ, ktorý robí
prevažnú väčšinu znaleckých posudkov pre súdy v trestnom konaní. Nejde o súkromnú inštitúciu asúdy im bežne poskytujú originály listín na vyhotovenie znaleckých posudkov. Ale pri zachovaní rovnosti
zbraní, nemôže byť podmienkou zo strany súdu na poskytnutie listiny zo spisu to, či posudok robí KEÚ
PZ alebo súkromná inštitúcia alebo znalec. Napriek tomu, že ako obvinený má právo predkladať dôkazy,

tak v tomto prípade mu to bolo znemožnené tým, že predloženie dôkazu na jeho obhajobu bolo „závislé"
od listiny, ktorá bola v súdnom spise, ale zo strany súdu mu nebola poskytnutá potrebná súčinnosť na
jeho vyhotovenie.

Zdôraznil, že súdy v pôvodnom konaní nevyhoveli jeho návrhu na doplnenie dokazovania, a s dôvodmi

prečo návrhu nevyhoveli sa v rámci odôvodnenia svojich rozhodnutí vôbec nevysporiadali, aj keď v
prípade znaleckého skúmania, ktoré navrhoval, išlo o relevantný dôkaz, pretože iný obdobný dôkaz
považovali súdy za dôležitý pre uznanie jeho viny.

Konajúce súdy svojím postojom priamo porušili jeho právo na obhajobu, keď mu neposkytli zo súdneho
spisu listinu, ktorá bola nevyhnutná na realizáciu dielčieho práva na obhajobu, t. j. aby si na vlastné

náklady zabezpečil a súdu predložil dôkaz (znalecký posudok). Či by súd vzhľadom na dôkaznú situáciu
takýto dôkaz aj vykonal, by už bolo na uvážení súdu, ale jeho právo na obhajobu spočívajúce v tom,
že môže zabezpečovať a predkladať dôkazy, by nebolo (na rozdiel od aktuálnej situácie) porušené.
Zároveň tým bola porušená aj rovnosť strán v trestnom konaní, lebo prokurátor nebol pri zaobstarávaní
znaleckého posudku znalcom Mgr. V. Q., PhD. ničím obmedzený. V rámci rovnosti zbraní mal mať právo

si na vlastné náklady zabezpečiť a súdu predložiť znalecký posudok, ktorým by bola kriminalisticky
skúmaná sporná a porovnávacia listina. V tejto súvislosti, k otázke odôvodnenia odmietnutia vykonania
navrhnutého dôkazu, poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. februára 2021, sp.
zn. IV. ÚS 546/2020. Ďalej v súvislosti s rovnosťou zbraní v trestnom konaní poukázal na rozhodnutia
Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej tiež „ESĽP") vo veci Perna proti Taliansku, č. 48898/99 a

Mutazaliveva proti Rusku, č. 36658/05, a v súvislosti s jeho právom predkladať listiny vo svoj prospech
poukázal na rozhodnutie ESĽP vo veci č. 28/081/19 a č. 29664/19 (spojené na spoločné konanie).

Dôkazný návrh na znalecké skúmanie listín, ktorý chcel sám zabezpečiť, ak ho nevykoná súd, bol
riadne odôvodnený a bol relevantný k predmetu obžaloby, zároveň konajúce súdy vôbec neodôvodnili

nevykonanietohtodôkazu,resp.skutočnosť,žemusvojímpostojomneumožnilizabezpečiťsivykonanie
tohto dôkazu na svoje náklady, a keďže bol odsúdený iba na základe dôkazov zabezpečených
prokurátorom, bola podľa jeho názoru jednoznačne narušená rovnosť zbraní a porušené jeho právo na
obhajobu.

K dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku uviedol, že odvolací súd v
napadnutom uznesení poukazoval na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 7. mája
2015, sp. zn. 5Tdo/8/2015, v zmysle ktorého trestný čin marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm.
a) Trestného zákona je dokonaný predložením sfalšovaného alebo pozmeneného dôkazu súdu alebo
orgánu činnému v konkrétnom trestnom konaní na účel, aby sa použil ako pravý, a to bez ohľadu na to,

či sa v ďalšom konaní tento dôkaz vykonal. Rešpektujúc tieto závery však opakovane poukazoval na
skutočnosť,ženiekaždázmenalistinyjejejpozmeňovaním.Podpornepoukázalnazáveryzrozhodnutia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 1. júna 2017, sp. zn. 6Tdo/64/2016, v zmysle ktorých musí ísť
o podstatnú zmenu obsahu dôkazu (listiny) a táto zmena sa musí dotknúť jej podstaty, kľúčových údajov,
ktoré pôvodne mala táto listina osvedčiť. Či ide o podstatnú zmenu obsahu dôkazu listiny, je potrebné

posúdiť z jej funkcie.

Ďalej poukázal na to, že pri porovnaní spornej listiny a porovnávacej listiny je možné bez najmenších
pochybností dospieť k záveru, že napriek vizuálnej nezhode týchto listín, keďže sporná listina obsahuje
na konci poznámku, ktorú vyhotovil, ide o dve listiny po obsahovej stránke absolútne zhodné, totožne

zachytávajúce dvojstranný právny úkon spojený s odovzdaním bytu medzi jeho účastníkmi. Na týchto
listinách nie je po obsahovej stránke možné nájsť jediný rozdiel v ich vyhotovení.

Ako jeden z účastníkov tohto dvojstranného úkonu len vyhotovil informatívnu poznámku, ktorá však
nemala žiaden vplyv na obsah tohto právneho úkonu, práva a povinnosti zmluvných strán, ktoré boli

obsahom tohto právneho úkonu, žiadnym spôsobom nemodifikovala, či už v prospech alebo neprospech
niektorej zo zmluvných strán, a bola vyhotovená až za podpismi účastníkov právneho úkonu, t. j. účelom
jej vyhotovenia preto nebolo pozmenenie obsahu listiny (preberacieho protokolu), ale slúžila výlučne
pre jeho (obvineného) potreby, ako jedného z účastníkov právneho úkonu. Preberací protokol z 24.apríla 2017 nepozmenil, lebo nezasiahol do jeho obsahu, preto táto listina predložená ako dôkaz v
upomínacom konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 30Up/283/2018, nebola
pozmeneným dôkazom, a preto sa nemohol dopustiť žalovaného trestného činu.

Konfrontujúc túto situáciu so závermi rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 7. mája
2015, sp. zn. 5Tdo/8/2015 uviedol, že predložený dôkaz musí dosahovať určitý stupeň zmeny alebo
modifikácie, aby mohol byť posudzovaný ako pozmenený alebo sfalšovaný, a aby v dôsledku toho došlo
k dokonaniu tohto trestného činu. Preto nie každá zmena listiny, ktorá je predložená ako dôkaz v súdnom

konaní, je jej pozmeňovaním a preto nevedie k trestnej zodpovednosti osoby, ktorá ju predložila.

Čas kedy sa zasiahlo, a forma akou sa zasiahlo do listiny (dôkazu), sa musí posudzovať vždy s dôrazom
na to, či a ako sa zasiahlo aj do jej obsahovej stránky. Pokiaľ nebolo zasiahnuté do obsahovej stránky
listiny (dôkazu), tak nie je možné hovoriť o pozmeňovaní. Zároveň poukázal na to, že pokiaľ niekto
úmyselne pozmeňuje listinu, robí tak v úmysle určitým spôsobom modifikovať jej obsah, aby týmto

pozmenením získal nejaký prospech pre seba alebo tretiu osobu, alebo ohrozil alebo porušil práva tretej
osoby alebo jej majetok. On vyhotovil informatívnu poznámku v predmetnom preberacom protokole, aby
vedel z akého dôvodu bol tento protokol podpisovaný. Táto poznámka nemodifikovala práva a povinnosti
účastníkov tohto právneho úkonu, nemala absolútne žiadny vplyv na práva a povinnosti účastníkov tohto
právneho úkonu, a bola navyše vyhotovená až za textom zachyteným v tomto protokole. Nemal preto

žiadnu vedomosť o tom, že by niečo pozmeňoval. Na základe uvedeného potom absolútne absentuje
jeho úmysel predložiť pozmenený dôkaz (protokol z 24. apríla 2017) v civilnom konaní, lebo nevedel o
tom, že doplnenie informatívnej poznámky za text protokolu je jeho pozmeňovaním.

Na základe uvedeného vyslovil presvedčenie, že v jeho prípade neboli naplnené všetky znaky skutkovej

podstaty trestného činu marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, a to
konkrétne objektívna stránka, lebo predložený dôkaz nebol pozmenený, a ani subjektívna stránka,
lebo nemal žiadnu vedomosť o tom, že prekladá pozmenený dôkaz a preto nemohol konať úmyselne.
Rozhodnutie súdov v pôvodnom konaní je preto založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného
skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia.

Navrhol preto, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 368 ods. 1 Trestného poriadku vyslovil
rozsudkom, že uznesením odvolacieho súdu, ako aj v konaní, ktoré mu predchádzalo, bol porušený
zákon v § 344 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a § 34 ods. 1 Trestného poriadku v jeho neprospech,
podľa § 386 ods. 2 Trestného poriadku zrušil napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ako aj rozsudok
súdu I. stupňa, vo výroku o vine a treste a podľa § 388 ods. 1 Trestného poriadku prikázal súdu I. stupňa,

aby vec v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol.

* * *

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Banská Bystrica sa v písomnom vyjadrení k dovolaniu stotožnila s

napadnutým uznesením aj rozsudkom súdu I. stupňa, ktoré označila za zákonné a plne reflektujúce
zistený skutkový aj právny stav, a vyjadrila názor o nedôvodnosti tohto dovolania.

K dovolacej argumentácii subsumovanej pod § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku uviedla, že pokiaľ
dovolateľ namieta nevykonanie navrhnutého dôkazu, súd nie je povinný vykonať dôkazy navrhnuté

stranami v konaní, lebo podľa § 2 ods. 10, ods. 12 Trestného poriadku má v rámci rozsahu vlastnej
úvahy možnosť zvoliť vhodné dôkazné prostriedky na spravodlivé rozhodnutie. Na úvahe konajúceho
súdu potom je, aby sám po posúdení okolností rozhodol, ktoré dôkazy na zistenie skutkového stavu, o
ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, vykoná, a to bez ohľadu na to, ktorou stranou boli navrhnuté.

Obvinený síce má právo na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne odpovie
na všetky právne a skutkovo relevantné otázky, ale súd mu nemusí dať odpoveď na všetky jeho otázky,
ale len na tie, ktoré majú pre vec zásadný význam. Odôvodnenie rozsudku súdu I. stupňa (v spojení
s odôvodnením napadnutého uznesenia) v tomto smere označila za súladné so zákonom, pretože
obsahuje odpovede na všetky zásadné otázky.

Do obsahu uvedených práv však nepatrí právo obvineného, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi
názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, teda za porušenie tohto základného práva nemožno
považovať neúspech (nevyhovenie návrhu) v konaní pred všeobecným súdom.Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní z 25. októbra 2021 vyplýva, že súd podľa § 274 ods. 1 Trestného
poriadku rozhodol, že ďalšie dôkazy sa vykonávať nebudú a vyhlásil dokazovanie za skončené. Súd I.

stupňa to v rozsudku z 25. októbra 2021, sp. zn. 6T/66/2020, odôvodnil tak, že: „Preto súd ani neposkytol
obžalovanému súčinnosť pri ďalšom znaleckom dokazovaní v tomto smere, keďže pre súd v trestnom
konaní je dôležité, či pozmenený text má vplyv na súdne rozhodnutie".

Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní z 9. marca 2023 vyplýva, že prokurátorka, obhajca a obžalovaný

zhodne uviedli, že nemajú návrhy na ďalšie dokazovanie. Z odôvodnenia rozsudku súdu I. stupňa z 9.
marca 2023, sp. zn. 6T/66/2020, citovala časť: „Keďže obžalovaný, ani prokurátor nemali ďalšie návrhy
na vykonanie dokazovania, pričom ani krajský súd neprikázal okresnému súdu žiadne ďalšie dôkazy
vykonať, resp. už vykonané zopakovať, súd na hlavnom pojednávaní oboznámil už len aktuálne správy
o povesti obžalovaného".

Z odôvodnenia napadnutého uznesenia odvolacieho súdu poukázala na časť: „Krajský súd na úvod
konštatuje, že prvostupňový súd v rámci hlavného pojednávania vykonal dokazovanie v rozsahu
nevyhnutnom pre svoje rozhodnutie a to aj v intenciách uznesenia krajského súdu sp. zn. 5To/66/2022
zo dňa 2.8.2022, ktorým bol zrušený pôvodný rozsudok a vec bola okresnému súdu vrátená na nové
prejednanie a rozhodnutie. [...] Možno teda konštatovať, že okresný súd vykonal všetky dostupné

dôkazy, ktoré v rámci dokazovania prichádzali do úvahy, tieto náležite v súlade s § 2 ods. 12 Trestného
poriadku vyhodnotil a dospel bez akýchkoľvek dôvodných pochybností k záveru o vine obžalovaného
zo spáchania žalovaného trestného činu".

Z uvedených citácií je podľa jej názoru nepochybné, že súdy sa zákonným spôsobom vysporiadali

s navrhovaným dôkazom (resp. s poskytnutím súčinnosti k zabezpečeniu znaleckého posudku). Na
hlavnom pojednávaní, ktoré sa konalo po zrušení pôvodného rozsudku súdu I. stupňa, už obvinený a
jeho obhajca vykonanie tohto dôkazu, ako ani žiadnych iných dôkazov nenavrhovali.
Ďalej poukázala na to, že právo na obhajobu je potrebné chápať ako vytvorenie podmienok pre plné
uplatnenie procesných práv obvineného a jeho obhajcu (§ 34 ods. 5 Trestného poriadku). Za porušenie

práva na obhajobu preto nemožno považovať rozsah a obsah vlastnej úvahy orgánu činného v trestnom
konaní alebo súdu o voľbe použitých dôkazných prostriedkov pri plnení povinnosti podľa § 2 ods.
10 Trestného poriadku, resp. pri uplatnení oprávnenia podľa § 2 ods. 11 Trestného poriadku. Ak by
záver orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu učinený podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku
o tom, že určitú okolnosť považuje za dokázanú a nebude ju už overovať ďalšími dôkazmi, zakladal

opodstatnenosť dôvodu dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, odporovalo by to
viazanosti dovolacieho súdu zisteným skutkom podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku, ktorý
vyjadruje zásadu, že účelom dovolacieho konania je posudzovanie právnych otázok, nie posudzovanie
správnosti a úplnosti skutkového stavu.

K dovolacej argumentácii subsumovanej pod § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku uviedla, že súdy
jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností vysvetlili prečo kvalifikovali konanie obvineného ako zločin
marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, pričom túto právnu kvalifikáciu
označila za správnu a súladnú so zákonom, ako aj s judikatúrou a záväznými stanoviskami Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky.

Ďalej poukázala na to, že dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok neslúži k revízií skutkových
zistení urobených súdmi v pôvodnom konaní. Dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného
poriadku nemôže napĺňať ani poukaz na to, že nebola v konaní preukázaná vykonaným dokazovaním
subjektívna a objektívna stránka trestného činu. Predmetom tohto dovolacieho dôvodu môže byť len

nesprávne právne posúdenie ustáleného skutku v skutkovej vete rozhodnutí súdov v pôvodnom konaní.
Samotné skutkové zistenia, ktoré sú obsahom skutkovej vety, však nie je možné akokoľvek meniť alebo
dopĺňať.

Nad rámec uvedeného uviedla, že s takmer všetkými, v dovolaní namietanými skutočnosťami sa

súdy prvej a druhej inštancie riadne a podrobne zaoberali a náležite na ne reflektovali vo svojich
rozhodnutiach.

Navrhla preto dovolanie obvineného podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku odmietnuť.* * *

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (ďalej tiež „najvyšší súd" alebo „dovolací súd")
zistil, že dovolanie proti napadnutému rozhodnutiu je prípustné [§ 368 ods. 1, ods. 2 písm. h) Trestného
poriadku], bolo podané oprávnenou osobou [§ 369 ods. 2 písm. b) Trestného poriadku], v zákonom
stanovenej lehote (§ 370 ods. 1 Trestného poriadku) a na zákonom určenom mieste (§ 370 ods. 3
Trestného poriadku) a súčasne, že dovolanie obvineného spĺňa podmienky uvedené v § 372 a § 373

Trestného poriadku, ako aj obsahové náležitosti uvedené v § 374 Trestného poriadku.

Pripomína, že v zmysle § 385 ods. 1 Trestného poriadku je ako dovolací súd viazaný dovolacími
dôvodmi, ktoré sú v dovolaní uvedené, pričom táto viazanosť sa týka vymedzenia chýb vytýkaných
napadnutému rozhodnutiu a konaniu, ktoré mu predchádzalo (§ 374 ods. 1 Trestného poriadku) a nie
právnych dôvodov dovolania v ňom uvedených v súlade s § 374 ods. 2 Trestného poriadku z hľadiska

ich hodnotenia podľa § 371 Trestného poriadku (R 120/2012 - I.).

Poznamenáva tiež, že dovolanie je jeden z mimoriadnych opravných prostriedkov v rámci trestného
konania, ktorý je spôsobilý privodiť prelomenie zásady nezmeniteľnosti právoplatných rozhodnutí, a
preto ho možno aplikovať iba v prípadoch, ak to je odôvodnené závažnosťou pochybenia napadnutého

rozhodnutia súdu.

S ohľadom na povahu dovolacieho konania, ktoré je ako návrhové konanie vždy podmienené
návrhom oprávnenej osoby znalej práva - minister spravodlivosti, generálny prokurátor, obhajca v
mene obvineného, najvyšší súd je viazaný podaným návrhom do takej miery, že v rámci prieskumu

dodržiavania zákonnosti nemôže ísť nad rámec návrhu a v ňom špecifikovaných dôvodov dovolania (§
385 Trestného poriadku).

* * *
Dovolací súd posudzujúc dovolanie obvineného v uvedených intenciách konštatuje, že obvinený v ňom

uplatnil dovolacie dôvody podľa § 371 ods. 1 písm. c) a písm. i) Trestného poriadku.

Kdovolaciemudôvodupodľa§371ods.1písm.i)Trestnéhoporiadkuuvádza,žetentojevzmysledikcie
označeného zákonného ustanovenia naplnený, ak rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom
posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť

a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.

Nesprávnym právnym posúdením zisteného skutku sa rozumie, že súdmi v pôvodnom konaní ustálený
skutok bol vo výroku o vine odsudzujúceho rozhodnutia právne kvalifikovaný ako trestný čin, hoci
nenapĺňa znaky akéhokoľvek trestného činu, alebo že ustálený skutok vykazuje znaky iného trestného

činu, než pre aký bol obvinený uznaný za vinného. Podstatou správneho právneho posúdenia skutku
(správnej právnej kvalifikácie) je tak správna aplikácia hmotného práva v tom zmysle, že skutok
zistený (formulovaný v tzv. skutkovej vete odsudzujúceho výroku o vine) v napadnutom rozhodnutí
súdu bol z pohľadu zákonných znakov správne subsumovaný (podradený) pod konkrétnu skutkovú
podstatu príslušného trestného činu upravenú v Trestnom zákone, pričom len opačný prípad (nesprávna

subsumpcia) odôvodňuje naplnenie tohto dovolacieho dôvodu.

Z dikcie ustanovenia § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku tiež vyplýva, že správnosť a úplnosť
zisteného skutku dovolací súd nemôže skúmať a meniť, v dôsledku čoho dôvodom naplnenia tohto
dovolacieho dôvodu nemôžu byť nesprávne skutkové zistenia. Prostredníctvom tohto dovolacieho

dôvodu tak obvinený nemá možnosť účinne namietať spôsob hodnotenia dôkazov súdmi v pôvodnom
konaní, pretože formulácia tzv. skutkovej vety v odsudzujúcom výroku o vine rozsudku je vo svojej
podstate odrazom (výsledkom) hodnotenia dôkazov, vykonaných v pôvodnom konaní, súdom, resp.
súdmi oboch inštancií.

Pre dovolací súd pri posudzovaní tohto dovolacieho dôvodu, pokiaľ ide o posúdenie správnosti právnej
kvalifikácie zisteného skutku, je tak rozhodujúce, či skutok ustálený súdom, resp. súdmi oboch inštancií,
v pôvodnom konaní napĺňa znaky konkrétneho trestného činu v zmysle odsudzujúceho rozsudku, bezmožnosti skúmať či tieto skutkové zistenia majú oporu vo vykonaných dôkazoch v pôvodnom konaní,
resp.činedošlokchybámvprocesehodnoteniatýchtodôkazovsúdomalebosúdmivpôvodnomkonaní.

Dovolací súd tak námietky obvineného posudzoval v týchto intenciách, teda vychádzal z vlastnej
viazanosti skutkom vo výroku o vine rozsudku súdu I. stupňa, t. j. spôsobu jeho ustálenia (formulovania)
súdmi v pôvodnom konaní (v tzv. skutkovej vete) a tento konfrontoval so zákonnými znakmi trestného
činu uvedeného v odsudzujúcom rozsudku.

Skutok bol právne posúdený ako zločin marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. a) Trestného
zákona, ako dôsledok toho, že týmto skutkom (pri vyjadrení protiprávnosti konania zákonnými znakmi)
obvinený v konaní pred súdom predložil dôkaz, o ktorom vedel, že je pozmenený, na účel použiť ho
ako pravý.

Skutok svojím popisom vyjadruje konanie obvineného v podstatnom spočívajúce v tom, že „ako konateľ

subjektu navrhovateľa zabezpečil, aby dňa 25. 04. 2018 v čase o 11:13 hod. bol na Okresný súd Banská
Bystrica, prostredníctvom právneho zástupcu navrhovateľa, podaný návrh na vydanie platobného
rozkazu [...] kde v odôvodnení tohto žalobného návrhu právny nárok navrhovateľa bol odvodzovaný aj
z textového znenia záveru štvorstranovej listiny s názvom: „PREBERACÍ PROTOKOL BYTU, č. XX,
PIVNICE, č. X, GARÁŽE č. X, parkovacieho státia parc. číslo XXX/XX" zo dňa 24. 04. 2017 (ďalej

ako „preberací protokol"), pri ktorej argumentácii bolo uvedené, že protistrana (odporcovia) uviedli, že
protokol je vyhotovený „pre potreby daňového úradu a nenahrádza pôvodný preberací protokol bytu
č. XX, XX... zo dňa 06. 03. 2017" a súčasne na podporu tohto argumentu medzi listinnými dôkazmi v
prílohe k návrhu nechal elektronickou poštou doručiť aj preberací protokol ako listinný dôkaz zo dňa
24. 04. 2017, ktorý ale bol v texte oproti preberaciemu protokolu, ktorý reálne podpísal s protistranou

ako aj bez vedomosti protistrany, pozmenený a to doplnením textu v jeho úplnom závere za podpismi o
trojriadkový text v znení: „Tento protokol (2x) je Vyhotovený pre potrebu daňového úradu, nenahrádza
pôvodný preberací protokol bytu č. XX, XX, pivnice č. X, č. X, garáže č. X, parkovacie státie parc. č.
XXX/XX a XXX/XX, terasy a pozemku XXX/XX a XXX/XX, zo dňa 06. 03. 2017" [...] kde tak pozmenený
listinný dôkaz teda nebol odrazom skutočných okolností medzi predávajúcim a kupujúcim, no napriek

tomu bol súdu predložený ako dôkaz pravý, s cieľom získania neoprávneného majetkového prospechu
navrhovateľa práve cestou súdneho rozhodnutia".

Podstatu protiprávnosti konania v takto skutkovo ustálenom popise možno zjednodušene vyjadriť ako
konanie spočívajúce vo vedomom predložení dôkazu (listiny) v civilnoprávnom súdnom spore, oproti

originálu pozmenenom doplnením textu (za podpismi) v znení: „Tento protokol (2x) je Vyhotovený pre
potrebu daňového úradu, nenahrádza pôvodný preberací protokol [...] ".

Pre posúdenie právnej kvalifikácie skutkovo ustáleného konania obvineného ako trestného činu marenia
spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. a) Trestného zákona je potrebné sa zamerať na naplnenie

zákonných (obligatórnych) znakov tohto trestného činu (objekt, objektívna stránka, subjekt, subjektívna
stránka).

Objektívnastránkajevtomtoprípadevyjadrenáakokonanie,ktorým(páchateľ)predložídôkaz,oktorom
vie, že je pozmenený, na účel použiť ho ako pravý.

Základnýmpredpokladomposúdenia,čikonanieobvinenéhonapĺňataktodefinovanúobjektívnustránku
trestného činu marenia spravodlivosti, je potom vyhodnotenie či dôkaz, ktorý súdu predložil, bol
pozmenený.

Za pozmenený dôkaz - v tomto prípade listinu - nemožno však považovať akúkoľvek jeho zmenu. Vo
svojej rozhodovacej praxi najvyšší súd (uznesenie z 1. júna 2016, sp. zn. 6Tdo/64/2016) definoval
pozmenenie dôkazu ako jeho celkové alebo podstatné nezákonné upravenie oproti originálu. Za
podstatnú zmenu obsahu listiny (dôkazu) pôjde vtedy, pokiaľ sa zmena dotkne jej podstaty - kľúčových
údajov - ktoré mala osvedčiť. Pri posúdení, či ide o podstatnú zmenu obsahu listiny, je potrebné

vychádzať z jej funkcie (účelu) v konkrétnom konaní. Nie je rozhodujúce, či obsah pozmenenej listiny
zodpovedá skutočnosti (alebo nie), ani to akým spôsobom sa zmena vykoná, či prepísaním, dopísaním
alebo vymazaním údajov.Inak povedané, pozmenený dôkaz v zmysle dikcie § 344 ods. 1 písm. a) Trestného zákona mal pôvodne
pravdivú výpovednú hodnotu a reálne vykresľoval istú skutočnosť, ale účelovým aktívnym konaním
páchateľa bola niektorá z jeho nosných informácií zmenená.

Iný než uvedený záver by pod uvedenou skutkovou podstatou kriminalizoval (aj v súdnom civilnom
konaní) predloženie listiny ako dôkazu s akoukoľvek, aj s celkom irelevantnou zmenou oproti originálu,
ad absurdum s dopísanými číslami strán (len pre lepšiu orientáciu), so zvýrazneným či podčiarknutým
textom alebo (z nepozornosti/nechcene spôsobenou) čiarou perom. V prísne formálnom ponímaní by

takto popísané situácie nepochybne (gramaticky) napĺňali definíciu pozmenenej listiny už len preto, že
v nich bola vykonaná zmena oproti originálu, avšak bez zohľadnenia spôsobu a dôvodu jej vykonania,
čo by tak bolo nepochybne popretím zámeru zákonodarcu kriminalizovať všetky vyššie popísané typy
konaní (ničím spoločensky nebezpečné).

Interpretačnúprednosťvšakpredvýkladomgramatickýmmávýkladlogický,systematickýateleologický,

abylenprísneformálnoujazykovo-gramatickouinterpretácioulegislatívnehotextuzákonanedochádzalo
k popretiu účelu a zmyslu vykladanej právnej normy.

Ak by doslovne každá, ako dôkaz predkladaná listiná v trestnom konaní alebo súdnom konaní, hoci
aj nepatrne pozmenená, bez zohľadnenia miery, spôsobu, motívu a významu do nej vykonaného

zásahu, mala obsahovo vypĺňať (bez ďalšieho) zákonný pojem „pozmenenej listiny", šlo by súčasne
o opomenutie (až ignorovanie) objektu trestného činu (ako jeho obligatórneho znaku), ktorý
vyjadruje spoločenskú hodnotu, ktorú má za úlohu chrániť skutková podstata trestného činu marenia
spravodlivosti, ktorou je (v generickej rovine) záujem na spravodlivom rozhodnutí súdu na základe
zákonne získaných a vykonaných dôkazov. Predloženie „nepodstatne pozmeneného dôkazu", t.

j. netrpiaceho významným zásahom deformujúcim jeho obsah alebo informatívnu kvalitu, nemá
spôsobilosť porušiť alebo ohroziť tento záujem chránený Trestným zákonom, in concreto chránený
označeným trestným činom marenia spravodlivosti. V inom vyjadrení, takéto konanie nenapĺňa objekt
trestného činu ako jeden z jeho obligatórnych znakov, a už len preto nie je trestným činom.

Tento záver pritom v žiadnom smere nenarúša ani rozsudok najvyššieho súdu zo 7. mája 2015,
sp. zn. 5Tdo/8/2015, na ktorý v jeho argumentácii odkazovali súdy v pôvodnom konaní, a ktorý bol
ako rozhodnutie (R) zverejnený v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej
republiky pod č. 17/2016:

„I.Akobvinenýmanipulovalsdôkaznousituácioutým,žesfalšovalalebopozmenildôkaz,alebopredložil
sfalšovaný alebo pozmenený dôkaz na účel, aby sa použil v trestnom konaní ako pravý, narušil Trestným
zákonom chránený záujem na spravodlivom a zákonnom rozhodnutí a vyvolal trestnoprávne relevantný
následok vymedzený v skutkovej podstate trestného činu marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1
písm. a/, alebo písm. b/ Trestného zákona.

II. Trestný čin marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona je dokonaný
predložením sfalšovaného alebo pozmeneného dôkazu súdu alebo orgánu činnému v konkrétnom
trestnom konaní na účel, aby sa použil ako pravý, a to bez ohľadu na to, či sa v ďalšom konaní tento
dôkaz vykonal".

Citovaný judikát primárne rieši teda otázku okamihu dokonania trestného činu marenia spravodlivosti,
v zjednodušenom vyjadrení, že je dokonaný už samotným predložením pozmenenej listiny (súdu alebo
orgánu činnému v konkrétnom trestnom konaní) so zvýraznením, že nie je rozhodujúce či tento dôkaz
bol v ďalšom konaní aj vykonaný alebo mal relevanciu na výsledok takéhoto súdneho konania. Len

marginálne je vhodné poznamenať, že vyššie judikovaný záver vyviera z prípadu „vloženia sfalšovanej
zápisniceovýsluchusvedkadovyšetrovaciehospisu",akotovyplývazodôvodneniacitovanéhojudikátu
[druhá alternatíva trestného činu podľa § 344 ods. 1 písm. a) Trestného zákona], čo už len svojím
skutkovým podkladom predstavuje zásadne inú skutkovú situáciu, aj s ňou spojené právne otázky súce
na riešenie.

Podstatným však je, že označený judikát ani nerieši otázku definície pozmeneného dôkazu, resp. otázku
kvalitatívnej zmeny listiny, aby ju bolo možné hodnotiť ako listinu pozmenenú, zjavne už len preto,
že predmetom tohto iného konania ani nebolo predloženie pozmeneného ale sfalšovaného dôkazu,t. j. listiny, ktorá neexistovala a bola nezákonným spôsobom vytvorená. Pri sfalšovanom dôkaze už z
jeho povahy nevyvstáva otázka posúdenia intenzity falšovania, keďže ide o dôkaz vytvorený vcelku
s informačne zdeformovanou hodnotou, na rozdiel od pozmeneného dôkazu, pri ktorom je naopak

podstatné skúmať intenzitu zásahu do integrity takéhoto, v origináli existujúceho dôkazu, najmä aby
neboli kriminalizované aj jeho obsahovo bezvýznamné, náhodilé a bez malígneho úmyslu vykonané
zmeny.

Aplikujúc uvedené na posudzovaný prípad (pri rešpektovaní ustáleného skutkového stavu súdmi

v pôvodnom konaní) potom skutková veta odsudzujúceho rozsudku súdu I. stupňa v spojení s
napadnutým uznesením neodzrkadľuje časť objektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu
marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. a) Trestného zákona v skutkových okolnostiach
charakterizujúcich súdu predkladanú listinu (s návrhom na vydanie platobného rozkazu) takým
spôsobom, z ktorého by bolo zrejmé, že ide o „pozmenenú listinu", čím skutková veta nevyjadruje
objektívnu stránku súdeného trestného činu.

Skutková veta síce popisuje predloženie súdu listinu, v ktorej bolo za podpismi dopísané: „Tento protokol
(2x) je Vyhotovený pre potrebu daňového úradu, nenahrádza pôvodný preberací protokol [...] .", avšak
nie je v nej vyjadrené, aká nosná informácia bola v tejto listine (preberacom protokole) zmenená, čím
nijako nevyjadruje vplyv takto doplneného textu na obsah (kvalitu) právneho vzťahu zmluvných strán

ohľadne ich zmluvy, ktorej bol tento preberací protokol súčasťou. Zo skutkovej vety nie je zistiteľná
intenzita takéhoto zásahu do predmetnej listiny, pretože vplyv doplneného textu na práva a povinnosti
zmluvných strán v nej nie je žiadnym spôsobom vyjadrený.

Dovolací súd - inak rešpektujúc judikovaný závery (R 17/2016), podľa ktorého nie je podstatný význam

predkladaného dôkazu v konaní pre výsledok tohto konania, pretože trestný čin marenia spravodlivosti
je dokonaný už samotným predložením pozmenenej listiny - však zdôrazňuje, že tento záver (v
posudzovanej alternatíve) predpokladá primárne existenciu a predloženie „pozmenenej listiny"- t. j. nie
akejkoľvek listiny, hoci aj listiny, do ktorej bol vykonaný určitý zásah, pre ktorý samotný (bez ďalšieho)
táto listina ešte nie je pozmenenou v právnom zmysle - teda listiny s takým kvalitatívnym zásahom do jej

obsahu ako je vyššie popísané, čo nevyhnutne musí nájsť svoj odraz aj v spôsobe skutkového ustálenia
takej charakteristiky predkladanej listiny, z ktorej je zrejmé, že ide o listinu pozmenenú.

V posudzovanom prípade však skutková veta tieto atribúty nespĺňa, keď nevyjadruje svojím popisom
podstatnú zmenu obsahu dôkazu, a tým ani predloženie pozmeneného dôkazu (v zmysle skutkovej

podstaty trestného činu marenia spravodlivosti).

Na tomto závere nemení nič ani to, že podľa skutkovej vety obvinený ako navrhovateľ v upomínacom
konaní v odôvodnení svojho nároku na tento doplnený text poukazoval, pretože ani táto skutočnosť
nevyjadruje, aký význam mal doplnený text na predmetnú listinu.

K povahe zásahu do predkladanej listiny v skutkovej vete tak napr. nie je ustálené, že by predložením
sporného preberacieho protokolu, práve doplnenou poznámkou, obvinený mal záujem vytvoriť u
konajúceho súdu mylnú predstavu o tom, že pôvodný preberací protokol zo 6. marca 2017 nebol
nahradený (zostal naďalej v platnosti) neskorším preberacím protokolom z 24. apríla 2017, pretože si

bol vedomý toho, že tento na rozdiel od pôvodného preberacieho protokolu neobsahoval ustanovenie o
zmluvnejpokute,abytakýmkonanímpodporilnasúdeuplatňovanýinakneexistujúcinároknazaplatenie
zmluvnej pokuty zo strany kupujúcich. Takýto príklad textácie skutkovej vety by vyjadroval, že v tomto
prípade nešlo o bezvýznamné pozmenenie dokumentu, ale o podstatnú zmenu obsahu neskoršieho
preberaciehoprotokolu,atodoplnenímustanovenia(naktoromsastranynedohodli),žeskoršípreberací

protokol nebol nahradený, a teda aj všetky povinnosti z neho vyplývajúce zostávajú naďalej v platnosti
(vrátane zmluvnej pokuty). Napr. takéto ustálenie v skutkovej vete by mohlo vyjadrovať intenzitu
posudzovanej zmeny dôkazu a napĺňalo by pojem „pozmenený dôkaz", čo je obligatórnou súčasťou
objektívnej stránky trestného činu marenia spravodlivosti.

Bez významu nie je ani to, že súdy v pôvodnom konaní naplnenie tohto pojmu nevysvetľujú ani v
odôvodnení odsudzujúcich rozhodnutí, hoci zjavne išlo o nosnú argumentáciu obhajoby.Odvolací súd v odôvodnení napadnutého uznesenia „len" uvádza, že: „Vykonaným dokazovaním bolo
bez pochýb preukázané, že obžalovaný predložil v civilnom konaní preberací protokol, ktorý bol oproti
pôvodnému preberaciemu protokolu, ktorý podpísali všetky zmluvné strany, doplnený o tri riadky

ďalšieho textu. Je preto evidentné, že tento dôkaz bol pozmenený. Taktiež argumentácia obžalovaného,
že išlo o akúsi informatívnu poznámku výlučne pre jeho potreby je neuveriteľná, pretože ani krajskému
súdu nie je zrejmé, z akého dôvodu by do pôvodného preberacieho protokolu zasahoval obžalovaný tak,
ženapočítačirovnakýmfontompísmadoplnilďalšítext,taktozmenenústranuvymenilvpôvodnejlistine,
teda bolo manipulované aj s viazaním pôvodnej listiny, a až takto pozmenený protokol bol predložený

ako dôkaz v rámci civilného konania. Pokiaľ by skutočne malo ísť len o informatívnu poznámku, mohol si
ju na listinu obžalovaný dopísať rukou, prípadne iným podobným spôsobom, a nie pozmeňovať ju vyššie
uvedeným spôsobom, a minimálne túto skutočnosť uviesť aj v rámci návrhu na začatie konania, kde
ju ako dôkaz predložil, a neodvolávať sa na pozmenený dôkaz aj v rámci argumentácie preukazujúcej
dôvodnosť ním uplatneného nároku" (s. 5 napadnutého uznesenia).

Z takéhoto odôvodnenia napadnutého uznesenia síce vyplýva zameranie sa na prvky v konaní
obvineného, ktoré naznačujú, že z jeho strany mohlo ísť o zámerné a vedomé (teda úmyselné) konanie
v snahe podporiť vlastný úspech v civilnom spore, avšak opäť v tejto argumentácii absentuje vysvetlenie
významu tohto zásahu pre uvedený spor (vysvetlenie motívu, resp. pohnútky, zjednodušene toho, čo
takýmtozásahommalchcieťobvinenýdosiahnuť,aakývplyvmalvpísanýtrojriadkovýtextnapredmetnú

listinu). Odvolací súd sa obmedzil len na spôsob (formu), akým bola listina pozmenená, výlučne z
čoho následne vyvodil domnienku o význame takejto zmeny, ktorý však bližšie nevysvetľuje. Touto
argumentáciou bolo možné dôjsť aj k záveru, že pokiaľ by obvinený rozviazal originálny dokument,
dotlačil by si len číslovanie strán a opätovne zviazal, a takýto dokument predložil v civilnom konaní, tak
by sa dopustil trestného činu marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. a) Trestného zákona v

podstate len preto, že číslovanie strán nedopísal rukou (čo už by teda podľa názoru odvolacieho súdu
jeho trestnú zodpovednosť za uvedený trestný čin nezakladalo).

Sumarizujúc uvedené teda z pohľadu právnej kvalifikácie neobstojí právne posúdenie skutku
odsudzujúceho rozsudku ako zločinu marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. a) Trestného

zákona, pretože v ňom nie je vyjadrené naplnenie objektívnej stránky tohto trestného činu, konkrétne,
že išlo o pozmenený dôkaz, v nadväznosti na to ani spôsobilosť predkladanej listiny narušiť objekt tohto
trestného činu. Skutok ustálený v tzv. skutkovej vete výroku o vine rozsudku súdu I. stupňa (ktorý de
facto odvolací súd svojím rozhodnutím potvrdil) nenapĺňa zákonné znaky ani trestného činu marenia
spravodlivosti, ani žiadneho iného trestného činu.

Skutok výroku o vine odsudzujúceho rozsudku totiž musí nevyhnutne odzrkadľovať tie trestnoprávne
relevantné skutočnosti vyplývajúce z vykonaného dokazovania, ktoré odôvodňujú konkrétnu právnu
kvalifikáciu skutku ako trestného činu, ako to vyplýva z formulácie dovolacieho dôvodu upraveného
v § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku, z ktorej je zrejmé, že (aj) samotný spôsob formulácie

skutku má zásadný význam, keď v konkrétnom prípade neuvedenie takýchto významných skutočností
v skutku (v tzv. skutkovej vete) - ako je tomu aj v posudzovanom prípade - môže viesť k naplneniu
uvedeného dovolacieho dôvodu, čím je vyjadrená súčasne požiadavka, aby v priereze celého trestného
stíhania konkrétneho obvineného bol skutok, ktorý je predmetom trestného konania, formulovaný (už
od začatia trestného stíhania, vznesenia obvinenia, v obžalobe aj odsudzujúcom rozsudku) spôsobom,

ktorý zodpovedá vyššie vysloveným požiadavkám.

Už len nad rámec uvedeného potom dovolací súd tiež poukazuje na spôsob ustálenia skutku, pre ktorý
bol obvinený odsúdený, v tých častiach, podľa ktorých:

„... zabezpečil, aby ... bol na Okresný súd Banská Bystrica, prostredníctvom právneho zástupcu
navrhovateľa, podaný návrh na vydanie platobného rozkazu, elektronickou poštou ... ... v odôvodnení
tohto žalobného návrhu právny nárok navrhovateľa bol odvodzovaný aj z textového znenia záveru
štvorstranovej listiny s názvom: „PREBERACÍ PROTOKOL ..., pri ktorej argumentácii bolo uvedené, že
protistrana (odporcovia) uviedli, že protokol je vyhotovený „pre potreby daňového úradu a nenahrádza

pôvodný preberací protokol ... a súčasne na podporu tohto argumentu medzi listinnými dôkazmi v prílohe
knávrhunechalelektronickoupoštoudoručiťajpreberacíprotokolakolistinnýdôkazzodňa24.04.2017,
ktorý ale bol v texte oproti preberaciemu protokolu, ktorý reálne podpísal ... pozmenený a to doplnením
textu v jeho úplnom závere za podpismi o trojriadkový text v znení ...",z ktorého (skutkového popisu) nie je ani jasné a zrozumiteľné ustálenie toho, že to bol práve obvinený,
ktorý predložil súdu sporný preberací protokol, ani to, že by to bol práve on kto vykonal sporný zásah
tohto preberacieho protokolu, keď podanie návrhu na súd mal podľa skutkovej vety len „zabezpečiť"

prostredníctvom právneho zástupcu a preberací protokol mal len „nechať doručiť" elektronickou poštou,
kde v celom kontexte popisu skutku z jednotlivých skutkových okolností absentuje vyjadrenie jeho
úmyselného konania či už vo vzťahu k zásahu do preberacieho protokolu, alebo jeho úmyselného
predloženia súdu v pozmenenom znení ako dôkazu.

S ohľadom na obsah ďalšej argumentácie obvineného vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu uvedenému v §
371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, vzhľadom na vyššie uvedené dôvody, ktoré viedli dovolací súd
ku konštatovaniu naplnenia dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku, možno
konštatovať, že obvinený dovolaním (už týmto) dosiahol svoj zámer nápravy pochybení týkajúcich sa
skutku a jeho právnej kvalifikácie, a keďže došlo k zrušeniu napadnutého uznesenia odvolacieho súdu,
ako aj rozsudku súdu I. stupňa, vzhľadom na potrebu navrátenia veci do stavu neukončeného trestného

stíhania pred súdom I. stupňa, ktorý nevylučuje možnosť vykonávania aj ďalšieho dokazovania, súčasne
týmto odpadla potreba posudzovania tej časti dovolacej argumentácie obvineného, ktorú subsumoval
pod dovolací dôvod upravený v § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, najmä v jeho námietkach o
vylúčení ho z možností navrhovať, resp. zabezpečiť a predkladať súdu dôkazy na vlastnú obranu.

* * *

Podľa § 382a Trestného poriadku dovolací súd môže rozhodnúť aj na neverejnom zasadnutí o dovolaní,
ak zistí, že dôvody dovolania, ktoré bolo podané v prospech obvineného, sú zjavne preukázané a je
zrejmé, že vytýkané nedostatky povedú k postupu podľa § 386 a § 388 ods. 1.

V zmysle ustanovenia § 386 Trestného poriadku, ak bol dovolacím súdom zistený dôvod dovolania
podľa § 371, vysloví rozsudkom porušenie zákona v príslušných ustanoveniach, o ktoré sa tento dôvod
opiera (ods. 1). Súčasne s výrokom uvedeným v odseku 1 dovolací súd zruší napadnuté rozhodnutie
alebo jeho časť, alebo aj chybné konanie, ktoré napadnutému rozhodnutiu predchádzalo. Po zrušení

rozhodnutiaodvolaciehosúdudovolacísúdpodľaokolnostíprípaduzrušíajpredchádzajúcerozhodnutie
súdu prvého stupňa. Ak je nezákonný len niektorý výrok napadnutého rozhodnutia alebo rozhodnutia
súduprvéhostupňaaakhomožnooddeliťodostatných,zrušídovolacísúdlententovýrok.Akvšakzruší
hoci len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo
výroku o vine svoj podklad. Zruší aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce,

ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad (ods. 2).

Podľa § 388 ods. 1 Trestného poriadku dovolací súd po zrušení napadnutého rozhodnutia alebo
niektorého jeho výroku prikáže spravidla súdu, o ktorého rozhodnutie ide, aby vec v potrebnom rozsahu
znovu prerokoval a rozhodol.

Z už vyššie uvedených dôvodov, spravujúc sa vyššie rozvedenými úvahami a s poukazom na citované
zákonné ustanovenia, posúdiac dôvodnosť dovolania obvineného H. S., dovolací súd rozhodol tým
spôsobom, že vyslovil podľa § 386 ods. 1 Trestného poriadku, že z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1
písm. i) Trestného poriadku, uznesením odvolacieho súdu bol porušený zákon v ustanovení § 344 ods.

1 písm. a) Trestného zákona v neprospech obvineného; podľa § 386 ods. 2 Trestného poriadku zrušil
označené rozhodnutie, ako aj rozsudok súdu I. stupňa, ako aj ďalšie rozhodnutia na tieto zrušované
rozhodnutia obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad
a podľa § 388 ods. 1 Trestného poriadku prikázal Okresnému súdu Banská Bystrica ako súdu I. stupňa,
aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

* * *

V ďalšom procesnom postupe bude povinnosťou Okresného súdu Banská Bystrica určiť vo veci termín
hlavného pojednávania a rozhodnúť o obžalobe spôsobom zohľadňujúcim právne závery tohto rozsudku

dovolacieho súdu.

V tejto súvislosti dovolací súd len pripomína, že podľa § 391 ods. 1 Trestného poriadku orgán, ktorému
bola vec prikázaná, je viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil vo veci dovolací súd, a je povinnývykonať úkony, ktorých vykonanie dovolací súd nariadil; a podľa § 391 ods. 2 Trestného poriadku ak bolo
napadnuté rozhodnutie zrušené len v dôsledku dovolania podaného v prospech obvineného, nemôže v
novom konaní dôjsť ku zmene rozhodnutia v jeho neprospech.

Povinnosť rešpektovania zásady zákazu zmeny k horšiemu (zákaz reformatio in peius) pritom vyjadruje
aj nemožnosť skutkových zmien v neprospech obvineného.

Tento rozsudok prijal senát jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.