Uznesenie – Sloboda a ľudská dôstojnosť ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. november 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3Tos/236/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2125012331
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Stanislavská
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2125012331.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Stanislavskej a sudcov
JUDr. Juraja Dziaka a JUDr. Mgr. Martina Floriša, PhD., v trestnej veci odsúdeného A. B., nar.
XX.XX.XXXX v B., o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 23.09.2025,
sp. zn. 2Nt/61/2025, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 25. novembra 2025 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 odsek 1 písm. c) Trestného poriadku sťažnosť odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX v B.,

z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Trnava napadnutým uznesením rozhodol tak, že podľa § 399 ods. 2 Trestného poriadku
zamietol návrh odsúdeného A. B., nar. XX. XXXX XXXX v B., t. č. v Ústave na výkon trestu odňatia
slobodyaÚstavenavýkonväzbyLeopoldov,napovolenieobnovykonaniavedenéhonaOkresnomsúde
Trnava pod spisovou značkou PN-8T/68/2021, keďže neboli zistené podmienky na povolenie obnovy

konania podľa § 394 ods. 1 Trestného poriadku.
Okresný súd napadnuté uznesenie odôvodnil v rozsahu č. l. 38-40 spisu.
Proti tomuto uzneseniu zahlásil ihneď, po vyhlásení uznesenia, sťažnosť odsúdený A. B. (č.l. 37 spisu),
ktorú následne odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu písomným podaním (č.l. 43 spisu).
Prokurátorka prítomná na verejnom zasadnutí okresného súdu sa vzdala práva na podanie sťažnosti
(č.l. 37 spisu).

V odôvodnení sťažnosti zo dňa 23.10.2025, doručenej okresnému súdu dňa 24.10.2025, odsúdený
uviedol, že súd ním navrhované dôkazy odmietol vykonať s odôvodnením, že tieto boli vykonané už
v pôvodnom konaní. Podľa odsúdeného takýto postup by však znamenal odmietanie en bloc všetkých
návrhov na výsluch svedkov, ktorí by mohli priniesť do konania nové skutočnosti, na ktoré si spomenuli,
prípadne ktoré vnímali v konaní a teraz inak. Uviedol, že zo samotnej iniciatívy poškodenej vo forme
podania žiadosti o prepustenie v prospech odsúdeného, ktorý s ňou neudržiava žiadny kontakt, je

zrejmé, že skutok sa nemohol stať tak, ako je uvedené v skutkovej a právnej vete dotknutých rozhodnutí
súdov. Dodal, že súd nemôže vopred, bez vypočutia navrhovaných svedkov, ustáliť, či by z výpovede
navrhovaných svedkov vyplynuli nové skutočnosti alebo nie.
Odsúdený je názoru, že okresný súd porušil jeho práva, keď odmietol vykonať ním navrhované dôkazy a
s ich odmietnutím sa dostatočne nevysporiadal. Podotkol, že skutok sa tak, ako bol opísaný v skutkovej
vete nestal a jeho odsúdenie bolo založené len na nepreukázaných skutočnostiach a domnienkach.

Podľa názoru odsúdeného výsluch poškodenej mohol preukázať, že zranenie kladené mu za vinu si
poškodená spôsobila sama a výsluch svedkyne C. D., ktorá je dcérou poškodenej, by preukázal, že
svedkyňa naviedla poškodenú na krivé obvinenie voči odsúdenému.
Na základe vyššie uvedených skutočností odsúdený požiadal, aby krajský súd vyhovel ním podanej
sťažnosti a napadnuté uznesenie zrušil.
Podľa § 192 odsek 1 Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán

a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a
b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.Krajský súd v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 192 odsek 1 písmeno a), písmeno b) Trestného
poriadku, na základe riadne podanej sťažnosti odsúdeným, preskúmal zákonnosť a dôvodnosť
napadnutého uznesenia, ako i konanie, ktoré mu predchádzalo, a tak dospel k záveru, že sťažnosť bola

podaná oprávnenou osobou, v zákonom stanovenej lehote, avšak nie je dôvodná.
Preskúmaním napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré vydaniu predchádzalo, krajský súd zistil, že
Okresný súd Piešťany rozsudkom č. k. 8T/68/2021-624 zo 06.06.2022 uložil odsúdenému za zločin
znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm.
e) Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona trest odňatia slobody vo

výmere trinásť rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Krajský
súd v Trnave rozsudkom č. k. 5To/78/2022 - 701 z 20.10.2022 zrušil napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa v celom rozsahu a odsúdenému uložil za zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1 Trestného zákona
v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere osem rokov a
šesť mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Najvyšší súd
Slovenskej republiky uznesením č. k. 3Tdo/79/2023-801 z 09.10.2024 odmietol dovolanie odsúdeného

proti rozsudku odvolacieho súdu z 20. októbra 2022.
Krajský súd v rámci prieskumnej povinnosti vyplývajúcej mu z ustanovení Trestného poriadku ďalej
preskúmal postup súdu I. stupňa pri rozhodovaní o návrhu odsúdeného na povolenie obnovy konania
na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 2Nt/61/2025 a dospel k záveru, že tento postupoval v súlade
so zákonom a správne, keď vo veci určil termín verejného zasadnutia na deň 23.09.2025, zistil všetky

rozhodné skutočnosti pre svoje rozhodnutie, tieto vyhodnotil individuálne i vo vzájomných súvislostiach
podľa § 2 odsek 12 Trestného poriadku a dospel k správnemu záveru, že v danej veci nezistil splnenie
podmienok na povolenie obnovy konania podľa § 394 ods. 1 Trestného poriadku.
Následne okresný súd vo svojom uznesení v súlade s ustanovením § 176 odsek 2 Trestného poriadku
náležite a presvedčivo rozviedol všetky rozhodné právne skutočnosti a svoje právne úvahy, ktoré ho

viedli k zamietnutiu návrhu odsúdeného na povolenie obnovy konania.
Krajský súd sa s právnymi úvahami okresného súdu, obsiahnutými v napadnutom uznesení, v plnej
miere stotožňuje a v podrobnostiach na ne poukazuje, a to z dôvodu, že tieto plne zodpovedajú obsahu
spisového materiálu.
V tejto súvislosti sťažnostný súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia

súdov I. stupňového a II. stupňového súdu tvoria jednotu a v prípade ak sa sťažnostný súd stotožní
s úvahami súdu nižšieho stupňa a tieto považuje za zákonné a správne, nie je potrebné, aby tieto
opakoval vo svojom rozhodnutí, ale stačí, aby na tieto len stručne poukázal (viď uznesenie NS SR sp.
zn. 2Tdo/2/2018 z 23.01.2018).
Podľa § 394 ods. 1 Trestného poriadku, obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom

alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr
neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi
odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom
nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom
rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia

súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by
bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.
Podľa § 399 ods. 2 Trestného poriadku, súd návrh na povolenie obnovy konania zamietne, ak nezistí
podmienky obnovy konania podľa § 394.
Nad rámec uvedeného okresným súdom v napadnutom uznesení sťažnostný súd uvádza, že obnova

konania je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorého zmyslom je odstránenie nedostatkov v
skutkových zisteniach alebo vo výroku o treste, ku ktorým došlo preto, lebo v pôvodnom konaní
neboli známe všetky podstatné skutočnosti a dôkazy, nakoľko tieto vyšli najavo až po právoplatnosti
rozhodnutia. Uvedeným mimoriadnym opravným prostriedkom je možné zrušiť právoplatné rozhodnutie
vo veci, ale len vtedy, pokiaľ sú na to splnené podmienky, pričom súd nie je oprávnený preskúmavať

správnosť rozhodnutia. Predpokladom obnovy konania je existencia skutočností a dôkazov súdu skôr
neznámych, ktoré vyšli najavo až po právoplatnosti rozhodnutia a tieto sú tak závažné, že odôvodňujú
zásah do stability nezmeniteľnosti právoplatného rozhodnutia. V konaní o povolení obnovy konania
neplatí revízny princíp. V praxi to znamená, že na základe ustanovenia § 394 Trestného poriadku nie je
v konaní o povolenie obnovy konania daná možnosť preskúmavať procesný postup súdu v pôvodnom

konaní ani vecnú správnosť jeho rozhodnutia.
V tejto súvislosti sťažnostný súd poukazuje na skutočnosť, že súd musí v prvom rade skúmať existenciu
dôvodov, alebo nových skutočností súdu skôr neznámych a až následne zisťuje či takéto novéskutočnosti, alebo dôkazy samé o sebe alebo v súvislosti už známymi môžu odôvodniť iné rozhodnutie
týkajúce sa viny alebo trestu.
Je totiž dôležité, že obnova konania je mimoriadnym opravným prostriedkom, nejde o ďalší riadny

opravný prostriedok ako je to ako napríklad pri odvolaní, teda akýkoľvek zásah do právoplatnosti
a vykonateľnosti rozhodnutia súdu je prípustný iba vo výnimočných prípadoch. Ani sťažnostný súd
po preskúmaní spisového materiálu a odôvodnenia sťažnosti odsúdeným zo dňa 23.10.2025 nezistil
žiadne nové skutočnosti ani dôkazy, ktoré by vyšli najavo dodatočne, teda neboli súdu skôr známe, ktoré
by v spojení s už známymi dôkazmi boli spôsobilé privodiť iné rozhodnutie o vine alebo treste pre

odsúdeného.
Teda ako bolo už vyššie spomenuté, pre povolenie obnovy konania vo všeobecnosti musia byť
kumulatívne splnené dve podmienky. Musia nastať skutočnosti súdu skôr neznáme a zároveň musia byť
spôsobilé privodiť priaznivejšie rozhodnutie pre páchateľa v tomto prípade vo výroku o vine a treste.
Za skutočnosti súdu skôr neznáme sa považujú také, ktoré neboli predmetom dokazovania alebo
zisťovania pred rozhodnutím, ktorého sa týka návrh na obnovu konania. Takou skutočnosťou je

objektívne existujúci jav, ktorý nie je v tej istej veci dôkazom, ale ktorý môže mať vplyv na zistenie
skutkového stavu veci. Novú skutočnosť treba v konaní o obnove konania spravidla preukázať dôkazom.
Za dôkazy súdu skôr neznáme sa považujú predovšetkým dôkazy, ktoré neboli vykonané v pôvodnom
konaní, alebo v pôvodnom konaní boli síce vykonané, ale s novým obsahom, odlišným od obsahu v
pôvodnom konaní vykonaných dôkazov.

Za nové skutočnosti alebo dôkazy v zmysle § 394 ods. 1 Trestného poriadku nemožno považovať
skutočnosti alebo dôkazy, ktoré sú zistiteľné z obsahu spisov, a to aj vtedy, keď sa súd s nimi v rozhodnutí
nevysporiadal alebo ich dokonca prehliadol, resp. sa mýlil pri hodnotení vykonaných dôkazov, prípadne
ich nesprávne vyhodnotil.
Skúmanie, či nové skutočnosti alebo dôkazy sú tak kvalifikované, že sú spôsobilé samy osebe alebo

v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné, než pôvodné právoplatné
rozhodnutie, sa realizuje porovnaním doteraz vykonaných dôkazov a doterajšieho skutkového zistenia
uvedeného vo výroku právoplatného rozhodnutia, s dôkaznou silou a významom novotvrdených
skutočností a novonavrhovaných dôkazov. Pre pozitívne rozhodnutie o návrhu na povolenie obnovy
konania musí byť výsledkom tohto skúmania dôvodný predpoklad pre možnú zmenu pôvodného

právoplatného rozhodnutia.
Potom je v prvom rade potrebné pripomenúť, že konanie o návrhu na povolenie obnovy konania nie
je ďalším opravným štádiom trestného konania, v rámci ktorého by súdy boli oprávnené preskúmavať
správnosť a zákonnosť rozhodnutia v pôvodnom konaní, ako aj správnosť a zákonnosť pôvodného
konania. Právoplatné rozhodnutie je totiž v zásade nezmeniteľné, keďže nastoľuje stav právnej istoty, a

to nie len vo vzťahu k odsúdenému. Preto ako to už bolo vyššie uvedené, v rámci konania o návrhu na
povolenie obnovy konania súd len skúma, či vyšli najavo nové skutočnosti, alebo dôkazy skôr neznáme,
ktoré by samé o sebe, alebo v spojení s už zistenými skutočnosťami, či vykonanými dôkazmi odôvodnili
iné rozhodnutie o vine alebo treste. Odsúdený si musí uvedomiť, že súdy v jeho veci už právoplatne
rozhodli, jeho vina už bola právoplatne konštatovaná a taktiež mu bol právoplatným rozhodnutím súdu

uložený trest.
Zároveň sťažnostný súd konštatuje, že vina odsúdeného bola v základnom konaní preukázaná
výpoveďami najmä poškodenej E. F., svedkyne C. D., ktorú poškodená po skutku telefonicky
kontaktovala a tá skutok aj nahlásila polícii, ďalej znaleckými posudkami znalkyne PhDr. Bielikovej
z odvetvia psychológie vo vzťahu k poškodenej, v ktorom uviedla, že psychologická vierohodnosť

poškodenej bola v zásadnej miere zachovaná, znalkyne MUDr. Ondisovej z odvetvia psychiatrie, ktorá
uviedla, že je možné, že skutok sa stal tak, ako tvrdila poškodená, keďže v bludnom systéme poškodenej
sa nevyskytli halucinácie alebo bludy sexuálneho alebo erotického charakteru. Vierohodnosť výpovede
poškodenej potvrdil aj znalecký posudok z odvetvia biológie a genetickej analýzy, keďže na nohavičkách
poškodenej bol zistený prostatický špecifický antigén, ktorý sa nachádza v sperme a analýzou Y-

pohlavného chromozómu bola zistená zhoda s porovnávacím materiálom označeným ako obžalovaný
anapohlavnomúdeobžalovanéhobolaanalýzouDNApotvrdenámajoritnáDNAzhodnásobžalovaným
aj minoritná DNA zhodná s poškodenou, čo svedčí o jednoznačnej pravdivosti výpovede poškodenej
ohľadom priebehu skutku. Z výpovede gynekológa E. G. vyplynulo, že pri gynekologickom vyšetrení
poškodenej zistil čerstvú oderku v dĺžke 3 mm na vonkajších rodidlách poškodenej, ďalej znalecký

posudok RNDr. Mgr. Kešického, znalecký posudok doc. MUDr. Záhumenského, PhD., zápisnice
o prehliadke tela, o vydaní veci (ružové nohavičky zabalené do igelitu s inkontinenčnou vložkou), o
ohliadke miesta činu.Okrem toho, ako vyplýva zo spisového materiálu, v pôvodnom konaní bolo vo veci rozhodované
rozsudkom, ktorý okresný súd vydal na základe skutočností a dôkazov zistených v prípravnom konaní
a následne na hlavnom pojednávaní, a zároveň ktorý bol preskúmaný aj v odvolacom konaní, a aj

keď odvolací súd zrušil rozsudok Okresného súdu Piešťany zo dňa 06.06.2022, sp. zn. 8T/68/2021,
opätovne uznal vinu odsúdeného (sp. zn. 5To/78/2022 z 20.10.2022) a ako bolo už vyššie uvedené,
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č. k. 3Tdo/79/2023-801 z 9. októbra 2024 odmietol
dovolanie odsúdeného. Sťažnostný súd sa preto so závermi všeobecných súdov v celom rozsahu
stotožnil a na podklade vyššie uvedených dôvodov nepovažoval námietky odsúdeného uvedené v jeho

sťažnosti za opodstatnené a neakceptoval ich.
Na sťažnostnú námietku odsúdeného, že poškodená a svedkyňa by v konaní o návrhu na povolenie
obnovy konania mohli vypovedať inak ako v pôvodnom konaní a tým by sa mohlo preukázať tvrdenie
odsúdeného, že si poškodená skutok vymyslela, pretože bola na to navedená svedkyňou, reagoval
už okresný súd v napadnutom uznesení, keď správne uviedol, že s touto verziou sa orgány činné
v trestnom konaní aj súd zaoberali už v prípravnom konaní aj v konaní pred súdom, avšak vykonaným

dokazovaním táto verzia odsúdeného nebola preukázaná. Za nové skutočnosti nemožno považovať
skutočnosti, ktoré sú zistiteľné z obsahu spisov, a to aj v prípade keď sa s nimi súd nevyrovnal alebo ich
prehliadol,prípadezlevyhodnotil(R6/1997).Akoužsúduviedol,takoutoskutočnosťouniesúobhajobné
tvrdenia odsúdeného známe už v pôvodnom konaní. Novými dôkazmi je potrebné rozumieť také dôkazy,
ktoré neboli v pôvodnom konaní obsahom spisu, neboli uplatnené niektorou z procesných strán alebo

neboli vykonané. Nové dôkazy sa môžu týkať tak nových skutočností, ktoré v pôvodnom konaní neboli
konajúcim orgánom vôbec známe, a rovnako tak aj tých skutočností, na ktoré síce v pôvodnom konaní
poukazované bolo, avšak na ich preukázanie v danom čase neexistovali buď žiadne, alebo dostatočné
dôkazy.
Krajský súd nad rámec odôvodnenia napadnutého uznesenia len dopĺňa, že prípadná zmena výpovedí

svedkov je spôsobilá byť „novým dôkazom“, avšak musí k tomuto pristúpiť druhá podmienka na
povolenie obnovy konania, ktorá musí byť splnená kumulatívne a to, že tento nový dôkaz v spojení
s ostatnými dôkazmi vykonanými v konaní má potenciál privodiť iné rozhodnutie týkajúce sa viny
alebo trestu. Povedané inak, aj keď možno akceptovať, že zmena výpovede svedka má charakter
nového dôkazu, podľa názoru sťažnostného súdu však nie je splnená druhá materiálna podmienka na

povolenie obnovy konania, a to fakt, či by tieto skutočnosti alebo dôkazy samy osebe alebo v spojení
so skutočnosťami alebo dôkazmi známymi už v pôvodnom konaní mohli viesť k inému rozhodnutiu, než
je pôvodné právoplatné rozhodnutie. Sťažnostný súd opätovne poukazuje na to, že vina odsúdenému
bola jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázaná a dostatočným spôsobom odôvodnená
už v pôvodnom konaní a dôkazy predložené odsúdeným, nie sú spôsobilé privodiť iné rozhodnutie o

vine odsúdeného (vzhľadom na ostatné dôkazy vykonané v pôvodnom konaní).
Z uvedeného vyplýva, že dôvodom obnovy konania podľa § 394 ods. 1 Trestného poriadku nemôže
byť každá nová skutočnosť alebo každý nový dôkaz, ale len skutočnosti a dôkazy určitým spôsobom
kvalifikované, t. j. také skutočnosti a také dôkazy, ktoré by samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami
a dôkazmi už skôr známymi mohli odôvodniť iné rozhodnutie o otázkach uvedených vo vykladanom

zákonnom ustanovení (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Tost 19/2024 zo dňa 30. 9. 2014).
V závere krajský súd konštatuje, že právo na spravodlivý proces negarantuje osobe právo na to, aby bolo
rozhodnuté v súlade s jej predstavami a požiadavkami, ale najmä právo na také odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré preskúmateľným spôsobom, jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a
skutkovo relevantné otázky, vrátane odpovedí na argumenty predostreté odsúdeným. Závery okresného

súdu o odmietnutí návrhu odsúdeného na povolenie obnovy konania sú preto opodstatnené a to z tých
istých dôvodov, ktoré vyplývajú z odôvodnenia napadnutého uznesenia, na ktoré sťažnostný súd ako na
správne a úplné opakovane poukazuje a s nimi sa stotožňuje. So skutkovými a právnymi námietkami
odsúdeného sa totiž súd prvého stupňa v napadnutom uznesení riadne vysporiadal a nenechal otvorenú
žiadnu spornú otázku, riešenie ktorej by zostalo na súde vyššieho stupňa.

Možno len zhrnúť, že odsúdeným predostreté argumentácie ním označené ako nové skutočnosti a
dôkazy, tak v návrhu na povolenie obnovy konania, na verejnom zasadnutí dňa 23.09.2025 ako aj
v odôvodnení sťažnosti, nie sú ani zďaleka svojim významom rovnocenné dôkazom, ktoré boli vykonané
v konaní okresného súdu, v ktorom došlo k právoplatnému odsúdeniu navrhovateľa obnovy konania.
Podľa § 193 odsek 1 písmeno c) Trestného poriadku, nadriadený orgán zamietne sťažnosť ak nie je

dôvodná.
Keďže krajský súd nezistil žiadne dôvody pre zmenu napadnutého uznesenia, ktoré by boli v prospech
odsúdeného A. B., sťažnosť ako nedôvodnú v zmysle ustanovenia § 193 odsek 1 písmeno c) Trestného
poriadku zamietol.Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.