Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. november 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14CoP/222/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6425200928
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Nemravová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:6425200928.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Martiny Nemravovej, členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka a JUDr. Miroslavy Korbašovej, v
právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XXX,
XXX XX D. E. F., zastúpené: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, pracovisko Žiar nad
Hronom, ako kolízny opatrovník, dieťa rodičov: matka G. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/

XXX, XXX XX D. E. F., zastúpená: Mgr. Martin Segéň, advokát, so sídlom Priečna 4, 917 01 Trnava,
a otec I. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. X, XXX XX J., zastúpený: Advokátska kancelária JUDr.
Eva Koleničová, s.r.o., so sídlom Dolné Dubové 249, 919 52 Dolné Dubové, IČO: 53 598 806, o návrhu
matky na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky a otca proti uzneseniu Okresného súdu
Žiar nad Hronom č.k. 32P/68/2025-94 zo dňa 3. septembra 2025, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom e.k. 32P/68/2025-94 zo doa 3. septembra 2025 p o t

v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj len „okresný súd“) napadnutým uznesením rozhodol tak, že: „I. Súd
návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta. II. Súd nariaďuje neodkladné opatrenie v
nasledujúcom znení: Otec je oprávnený stretávať sa s mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX, každú párnu sobotu
od 09:00 hod. do 17:00 hod. za prítomnosti matky, a každú nepárnu nedeľu od 09:00 hod. do 17:00

hod. za prítomnosti matky. Matka je povinná maloletého na styk s otcom riadne a včas pripraviť a styk
maloletého s otcom umožniť. III. Na čas trvania neodkladného opatrenia súd mení rozsudok Okresného
súdu v Žiari nad Hronom č. k. 5P/5/2022-255 zo dňa 15.03.2023 v časti úpravy styku otca s maloletým.
IV. Toto neodkladné opatrenie bude trvať do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.“
2. Na Okresnom súde Žiar nad Hornom sa vedie konanie vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a
povinností k maloletému dieťaťu. Otec maloletého podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa

22.04.2025 návrh, ktorým sa domáha rozšírenia styku s maloletým. Konanie doposiaľ nie je právoplatne
skončené. Dňa 02.07.2025 sa na súde uskutočnilo pojednávanie, na ktorom boli prítomní navrhovateľ
- otec maloletého dieťaťa, právny zástupca navrhovateľa, matka maloletého dieťaťa, právny zástupca
matky, ako aj ÚPSVaR ako kolízny opatrovník maloletého dieťaťa. Pojednávanie bolo odročené na
neurčito za účelom možnosti uzatvorenia rodičovskej dohody ohľadne nastavenia aktuálneho styku
otca s maloletým dieťaťom, pričom súd účastníkom konania uložil povinnosť v lehote tridsiatich dní

od tohto pojednávania, predložiť uzatvorenú rodičovskú dohodu alebo oznámiť súdu, že k uzatvoreniu
rodičovskej dohody nedošlo.
3.Následnedňa05.08.2025doručilaokresnémusúdumatkaprostredníctvomsvojhoprávnehozástupcu
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia
sa matka domáhala zverenia maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX, do výlučnej osobnej starostlivosti
matky, a zároveň žiadala ponechať rozsah styku otca s maloletým bez úpravy. Neodkladné opatrenie

žiadala nariadiť do právoplatného skončenia konania o zmene úpravy výkonu rodičovských práv a
povinností vedeného pod sp. zn. 32P/68/2025.4. V podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia matka uviedla, že pred okresným súdom
v súčasnosti prebieha konanie o zmene úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému, aktuálne
upravených rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 5P/5/2022 zo dňa 15.03.2022.

5. Dňa 26.08.2025 bolo okresnému súdu doručené podanie otca, v ktorom uviedol, že doposiaľ nedošlo
k uzatvoreniu rodičovskej dohody.
6. V odôvodnení napadnutého uznesenia okresný súd uviedol, že rozhodol s poukazom podľa § 2 ods.
1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), § 324 ods. 1 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), § 325 ods. 1 CSP, § 326 ods. 1 CSP,

§ 328 ods. 1 CSP, § 329 ods. 1 CSP, § 330 ods. 1 CSP, § 360 ods. 1 CMP, čl. 5 Zákona o rodine
a osvedčený skutkový stav veci rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti jeho rozhodnutia.
7. Čo sa týka posúdenia dôvodnosti podaného návrhu, na základe skutočností vyplývajúcich z podaného
návrhu a pripojených listinných dôkazov, tak okresný súd dospel k záveru, že návrh matky na
nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný, pretože neboli osvedčené také skutočnosti, ktoré by
odôvodňovali naliehavosť a potrebu bezodkladnej úpravy pomerov k mal. A. v zmysle podaného návrhu.

Z podaného návrhu, ako i z pripojených listinných dôkazov vyplynulo, že rozsudkom Okresného súdu
Žiar nad Hronom č. k. 5P/5/2022-255 zo dňa 15.03.2023 súd schválil rodičovskú dohodu, ktorou bol
maloletý A. zverený do osobnej starostlivosti matky, otec bol zaviazaný platiť výživné vo výške 200 eur
a styk otca s maloletým bol upravený tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým každú stredu v
čase od 09:00 hod. do 10:30 hod. na Úrade práce sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, pracovisko

Žiar nad Hronom za prítomnosti psychológa a za prítomnosti matky a v čase od 01.08.2023 každú párnu
sobotu od 09:00 hod. do 12:30 hod. za účasti matky, každú nepárnu nedeľu od 09:00 hod. do 12:30
hod. za účasti matky a od 01.01.2024 každú párnu sobotu od 09:00 hod do 17:00 hod. bez prítomnosti
matky, každú nepárnu nedeľu od 9:00 hod. do 17:00 hod. bez prítomnosti matky. Z podaného návrhu
vyplýva, že styk otca s maloletým dlhodobo prebiehal za prítomnosti matky, avšak od apríla tohto roku sa

začal realizovať styk bez prítomnosti matky, pričom maloletý znášal styk s otcom v neprítomnosti matky
zle, po návrate do bydliska matky sa správal agresívne, plakal, bol emočne nestabilný a opakovane sa
vyjadroval, že nechce tráviť čas s otcom bez prítomnosti matky. Otec maloletého sa od podania svojho
návrhu na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému čoraz agresívnejšie
domáha realizácie styku s maloletým, ignorujúc jeho potreby, zdravotné obmedzenia, ako aj vôľu

maloletého, že sa s otcom nechce stretávať v neprítomnosti matky. Maloletý trpí viacerými poruchami a
zdravotnými problémami - zmenšený mozog, vývinová porucha reči, narušená komunikačná schopnosť,
hyperkinetická porucha, psychosomatické problémy po stretnutiach s otcom, nerovnomerný neurovývin,
epilepsia, trpí sekundárnymi prejavmi PAS, nezrelosťou CNS a hyperaktivitou a je výrazne fixovaný na
matku. Matka naliehavosť situácie odôvodňuje stupňujúcou sa intenzitou nátlaku otca na matku a s tým

spojenými stále závažnejšími prejavmi intenzívneho stresu u maloletého.
8. Hodnotiac dôvodnosť návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia dospel okresný súd k
záveru, že matka neosvedčila naliehavosť situácie, pre ktorú by bolo potrebné neodkladným opatrením
zveriť maloletého do výlučnej osobnej starostlivosti matky a neupraviť styk otca s maloletým. Okresný
súd má preukázané, že rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 5P/5/2022-255 zo dňa

15.03.2023 bol maloletý A. právoplatne zverený do starostlivosti matky, a zároveň bol upravený styk otca
s maloletým dieťaťom. Okresný súd vzhľadom na skutočnosť, že maloletý bol rozsudkom okresného
súdu už zverený do starostlivosti matky, považuje návrh matky v časti zverenia do výlučnej osobnej
starostlivosti za nedôvodný, rovnako ako návrh matky v časti úpravy styku, keďže, podľa názoru
súdu, v danom prípade neboli matkou osvedčené také okolnosti a skutočnosti, ktoré by odôvodňovali

ponechanie styku otca s maloletým bez úpravy. Matka neosvedčila dôvody, pri ktorých by bola daná
naliehavá potreba neupraviť styk otca s maloletým. Matka potrebu neupravenia styku videla v tom, že
otec sa čoraz agresívnejšie domáha styku ignorujúc potreby maloletého dieťaťa, jeho zdravotný stav
a vôľu. Matka však neosvedčila agresívne konanie otca takej intenzity, že by ohrozoval zdravie alebo
vývin maloletého, aby bola daná naliehavá potreba rozhodnúť neodkladným opatrením. Rodičia sa na

pojednávaní dňa 02.07.2025 dohodli, do rozhodnutia súdu vo veci samej, realizovať styk v prítomnosti
matky a matka neuvádzala, že by otec túto dohodu nerešpektoval a maloletého bral na styk samého,
resp. domáhal sa styku bez matky. To, že sa otec domáha informácií o dieťati, prípadne náhradného
termínu pri neuskutočnení dohodnutého styku, nie je dôvod na ponechanie styku otca s maloletým
bez úpravy. Informovanie o dieťati je základným právom otca ako rodiča a rovnako má otec právo na

náhradný termín uskutočnenia styku, pokiaľ ku styku v pôvodnom termíne nedôjde. Okresný súd mal za
to, že neupravenie styku otca s maloletým nie je v záujme maloletého dieťaťa, ktoré potrebuje pravidelný
kontakt s otcom.9.Vodôvodnenínapadnutéhouzneseniaokresnýsúduviedol,ženespochybňujezdravotnýstavdieťaťa,
ktorý matka okresnému súdu preukázala, avšak len ten sám o sebe nie je dôvodom vyhovenia návrhu
matky. Ponechanie styku bez úpravy by znamenalo nechať stretávanie sa otca s maloletým na vôli

matky. To by mohlo viesť k tomu, že by styk nebol žiadny, resp. krátky alebo minimálny, podľa ľubovôle
matky maloletého. Z obsahu spisu a sebaprezentácie účastníkov konania na pojednávaní je zrejmé, že
vzťah a komunikácia medzi rodičmi nie je bezproblematická, aby nebolo potrebné súdom upraviť styk
otca s maloletým, pretože rodičia sa vedia dohodnúť na všetkých okolnostiach styku. Práve naopak,
v prejednávanej veci sa rodičia nevedia dohodnúť na konkrétnych podmienkach stretávania sa otca s

maloletým dieťaťom, čo potvrdzuje aj tá skutočnosť, že rodičia nevyužili možnosť uzavrieť rodičovskú
dohodu v lehote 30 dní po pojednávaní. Matka sama uvádzala, že má z otca maloletého obavy a taktiež
obavy z jeho správania, čo by v prípade ponechania styku bez úpravy mohlo viesť k eliminácii kontaktu
otca s maloletým v dôsledku obáv matky. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti nemal okresný súd
osvedčenú naliehavú potrebu nariadiť neodkladné opatrenie v zmysle návrhu matky. Na základe vyššie
uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia nie

je možné vyhovieť, a preto tento návrh zamietol.
10. Napriek zamietnutiu návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, z opísanej situácie
v rodine, s prihliadnutím na okolnosti okresnému súdu známe z pojednávania a obsahu spisu vyplynula
potreba dočasne upraviť styk otca s maloletým do skočenia konania vo veci samej, avšak iným
spôsobom ako navrhovala matka. Okresný súd mal preukázané, že starostlivosť o maloletého A.

v súčasnosti zabezpečuje matka maloletého. Komunikácia medzi rodičmi maloletého dieťaťa nie je
vzhľadom na narušené vzťahy priaznivá, medzi rodičmi maloletého dieťaťa vznikajú konfliktné situácie,
čomalokresnýsúdosvedčenéajzmatkoupripojenejsmskomunikácie.Rodičiasanevediadohodnúťna
konkrétnych podmienkach stretávania sa otca s maloletým dieťaťom. Zmyslom neodkladného opatrenia
jedočasnáúpravapomerovúčastníkovkonaniavprípade,akjepotrebnézabezpečiťneodkladnúúpravu

pomerov skôr, ako súd rozhodne vo veci samej. V konaní o starostlivosti o maloleté dieťa je dôvodom
na nariadenie neodkladného opatrenia neodkladná ochrana záujmu maloletého dieťaťa. Okresný súd
pritom vychádzal zo stavu, ktorý bol v čase rozhodnutia o návrhu. Dočasná úprava styku v danom
prípade na čas do rozhodnutia vo veci samej je potrebná, keďže súd bude musieť pristúpiť vo veci
samej k nariadeniu znaleckého dokazovania, čo bude trvať určitý čas, a na ten čas je potrebné upraviť

pomery, aby sa predišlo konfliktným situáciám medzi rodičmi, a zároveň aby bol zachovaný pravidelný
kontakt otca s dieťaťom. K maloletému dieťaťu je potrebné vzhľadom na jeho diagnózy a zdravotný stav
pristupovať obzvlášť citlivo. Doterajšie súdne rozhodnutie, ktorým bol upravený styk otca s maloletým
je v súčasnosti nerealizovateľné a nevykonateľné vzhľadom na skutočnosť, že maloletý by sa v jeho
zmysle mal s otcom stýkať bez prítomnosti matky, čo maloletý odmieta. V prípade, ak by sa otec domáhal

styku s maloletým podľa doterajšieho rozhodnutia súdu, vzťah medzi ním a maloletým by sa mohol
naštrbiť a zhoršiť, a rovnako by mohlo opakovane dochádzať ku konfliktom medzi rodičmi. Vzhľadom
na skutočnosť, že rodičia sa na pojednávaní dočasne ústne dohodli, že nateraz sa styk bude realizovať
za prítomnosti matky, aby sa u dieťaťa nerozvíjal odmietavý postoj voči otcovi, a vzhľadom na dočasný
charakter neodkladného opatrenia, súd upravil styk otca s maloletým dieťaťom tak, že otec maloletého

je oprávnený stýkať sa s maloletým A. každú párnu sobotu od 09:00 hod. do 17:00 hod. za účasti
matky, a každú nepárnu nedeľu od 09:00 hod. do 17:00 hod. za účasti matky. Toto neodkladné opatrenie
bude trvať do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Uvedený čas styku okresný súd prevzal z
predchádzajúcehorozhodnutiasp.zn.5P/5/2022,ktorýtotožnenavrhovalaajmatkamaloletéhovkonaní
vo veci samej, a teda je zrejmé, že tento čas styku maloletému vyhovuje.

11. Podľa okresného súdu, nie je daná naliehavá potreba úpravy pomerov v zmysle ponechania styku
otca s maloletým bez úpravy, ale je daná potreba úpravy styku v zmysle vydaného neodkladného
opatrenia formulovaného vo výroku rozhodnutia okresného súdu, pretože doterajšie súdne rozhodnutie
je nerealizovateľné a rodičia síce majú ústnu dohodu o styku do rozhodnutia súdu vo veci samej, ale
podľa tvrdení matky dochádza medzi rodičmi ku konfliktom pri styku. Je preto potrebné za účelom

stabilizovania pomerov dočasne upraviť styk otca s maloletým rozhodnutím súdu. Vo veci samej bude
súdom nariadené znalecké dokazovanie za účelom posúdenia vzájomných vzťahov medzi rodičmi a
maloletým a taktiež za účelom zistenia do akej miery je maloletý vzhľadom na jeho zdravotný stav
spôsobilý styku s otcom bez prítomnosti matky a za účelom vhodného nastavenia styku v záujme
maloletého dieťaťa.

12. Neodkladné opatrenie bolo nariadené po začatí konania vo veci samej, preto ho okresný súd časovo
obmedzil s poukazom na § 330 ods. 1 CSP, do právoplatného skončenia konania vo veci samej o zmene
úpravy styku vedenej na Okresnom súde Žiar nad Hronom pod sp. zn. 32P/68/2025. S poukazom na
nezhody rodičov a rozdielne názory, konfliktné situácie pri stretávaní sa otca s maloletým dieťaťom jeskutočne potrebné a v záujme maloletého, aby do rozhodnutia vo veci samej bol styk otca s maloletým
osobitne upravený tak, aby bol realizovateľný. Iba rodičia majú priamy vplyv na maloleté deti a sú bez
akýchkoľvek pochybností zodpovední za ich psychický a fyzický vývoj a tejto svojej zodpovednosti sa

nemôžu zbaviť, a nemôžu ju prenášať na súdy a ich rozhodnutia alebo na iné štátne orgány. Rodičia
sú povinní v záujme maloletého korektne komunikovať, prijať zodpovednosť a o starostlivosti o maloleté
dieťasadohodnúť.Ibadohodarodičovmôžezmierniťnegatívnydopadnaprežívaniemaloletéhodieťaťa
spôsobený odlukou rodičov, pretrvávajúcim rodičovským konfliktom a súdnymi konaniami. Nie je v
záujme dieťaťa, aby bolo zaťažované nekončiacimi spormi jeho rodičov. O trovách konania okresný súd

nateraz nerozhodoval, keďže sa nejednalo o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí ( § 58 ods. 1 CMP).
13. Proti tomuto uzneseniu podala matka rozsiahle odvolanie (č.l. 100 a nasl. spisu), na ktoré odvolací
súd na tomto mieste v celom jeho obsahovom a rozsahovom znení odkazuje, ktorá namietala, že v
zmysle § 365 ods. 1 písm. f) CSP, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnymskutkovýmzisteniam,avsúlades§62ods.2zákonač.161/2015Z.z.Civilnýmimosporový
poriadokvzneníneskoršíchpredpisovodôvodňujemeodvolanieajtým,žesúdprvejinštancienesprávne

a neúplne zistil skutočný stav veci. Požiadavku na neupravenie rozsahu styku otca s maloletým matka
odôvodnila potrebou flexibilne reagovať na aktuálny stav a psychické rozpoloženie maloletého, ktoré sa
mení zo dňa na deň a nie je možné ho prispôsobiť súdom nastavenej úprave styku s otcom. Povinnosť
matky, maloletého na pobyt s otcom riadne pripraviť, je v situácií, kedy dieťa napriek presviedčaniu a
motivácií zo strany matky odmieta styk s otcom, v podstate nesplniteľná. Od podania návrhu absolvoval

maloletý ďalšie vyšetrenia, konkrétne u detskej psychiatričky I. K. a klinickej psychologičky L. M.,
ktorých závery sú obsiahnuté v správach tvoriacich prílohu odvolania. Obe odborníčky sa po vyšetrení
maloletého zhodli v záveroch, že zdravotný stav maloletého v súčasnosti nie je priaznivý, v záujme
maloletého je potrebné vyhýbať sa preňho stresujúcim situáciám a poskytnúť maloletému pokojné a
stabilné prostredie v prítomnosti matky, nakoľko maloletý aktuálne nezvláda ani krátkodobé odlúčenie

od nej. Ide v podstate o totožné závery, avšak so stupňujúcim sa dopadom kontaktu s otcom na
maloletého, k akým dospeli lekári pri predchádzajúcich vyšetreniach maloletého, ktorých závery boli
súdu doručené spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia. Otec, hoci je o všetkých
vyšetreniach a ich záveroch riadne informovaný a niektorých sa osobne zúčastnil, v podstate žiadne
z odporúčaní lekárov nedodržiava. Maloletého bráva na rušné a hlučné miesta (akvaparky, kiná, plné

ihriská), vystavuje ho kontaktom s väčším množstvom cudzích ľudí a úmyselne sťažuje matke jej
prítomnosť pri styku s maloletým. Priebeh styku otca s maloletým v poslednom období matka popísala vo
svojom vyjadrení, ktoré tvorí prílohu odvolania. S ohľadom na závažné zdravotné problémy maloletého
by, pred akýmkoľvek rozhodnutím o styku otca s maloletým bolo na mieste vykonať riadne dokazovanie
a starostlivo zvážiť, či a v akom rozsahu bude upravený styk otca s maloletým. V konaní o zmenu

úpravy rodičovských práv a povinností, vedenom pred súdom pod sp. zn. 32P/68/2025 bude z toho
dôvodu vykonané znalecké dokazovanie, v rámci ktorého má znalec komplexne posúdiť, aká úprava
styku otca s maloletým bude pre dieťa najvhodnejšia a matka taktiež žiada prešetriť, aký dopad má
otcovo správanie na vývin dieťaťa. Okresný súd dostatočne neprihliadal na potreby a problémy dieťaťa
ignorujúc nielen argumentáciu matky, ale aj ňou predložené dôkazy a závery lekárov o potrebe úpravy

styku. Rozhodnutie súdu nereflektuje potrebu ochrany zdravia maloletého a stabilného prostredia, čo je
primárnym hľadiskom pri rozhodovaní vo veciach starostlivosti o maloleté deti. Neodkladné opatrenie
navyše neprimeraným spôsobom zaťažuje matku tým, že ju núti tráviť čas s otcom, s ohľadom na
súdom určený rozsah styku pravdepodobne v jeho domácnosti. Otec pritom nielenže s matkou pri
výchove maloletého nespolupracuje, ale naopak prejavuje voči nej otvorenú averziu, čo sa úmyselne

snaží prenášať aj na maloletého. Navrhla, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie tak, že vydá
neodkladné opatrenie, ktorým maloletého zverí do osobnej starostlivosti matky a rozsah styku otca s
maloletým súd ponechá bez úpravy. Alternatívne, pokiaľ by odvolací súd dospel k záveru, že úprava
styku otca s maloletým je nevyhnutná, navrhla aby odvolací súd zmenil uznesenie č.k. 32P/68/2025-94
zo dňa 03.09.2025 tak, že otec bude oprávnený stýkať sa s maloletým za prítomnosti matky, a to každú

párnu sobotu a každú párnu nedeľu v čase od 09:00 hod. do 12:00 hod.
14. Matka doručila do spisu podanie, na ktoré odvolací súd na tomto mieste odkazuje v celom jeho
obsahovomznení(č.l.107spisu).Dňa6.7.2025sapopríchodenastykvprítomnostimatkyvyjadril,žesa
má otočiť a ísť domov napriek tomu, že syn bol vo veľmi zlom psychickom stave a prosil otca, aby s ním
nemusel ísť. Syna si bral bez jej prítomnosti do 3.8.2025. Napriek tomu, že momentálne styk prebieha už

za jej prítomnosti otec neustále vyhľadáva príležitosti, ako synovi pocit bezpečia odoprieť a čo najviac sa
od matky vzdialiť, to takým spôsobom, aby syn nemal možnosť ju vidieť a tým mať istotu, že je na blízku.
Tento fakt už spozoroval aj syn a po poslednom styku zo dňa 31.8. neustále po návrate domov opakoval,
že mamu tam nechali samu a s otcom jej ušli. Taktiež opakuje, že mama otca na aute predbehla aže prečo ju nevidel. Matka sa podrobne vyjadrila k úrovni starostlivosti o dieťa otcom a konštatovala
nedostatočné prispôsobenie režimu potrebám dieťaťa (napr. rituály jedla, čas odpočinku). Nakoľko otec
na styk pravidelne chodí medzi 11.00 a 11:30 hod., často krát sa ešte cca 30 min presúva, nedodržiava

čas stravovania, ktorý má A. zaužívaný, t.j. 11:00 hod. Dňa 31.8. mu dokonca neumožnil sa naobedovať
a mu ponúkol guláš, ktorý odmietol (v dôsledku diagnóz nezje všetko). V priebehu dňa, t.j. do 17:00 hod.
A. nejedol nič iba popcorn, ktorý mu otec kúpil do kina. „(3.8. v Holidayparku N. sa malý o cca 13:30
dožadoval odchodu a opakoval, že je unavený, 17.8. v Holidayparku N. cca o 14:30 začal plakať, že je
unavený a chce ísť domov, snažila sa otcovi vysvetliť, že je potrebné prispôsobiť sa potrebám malého,

že nie je vhodné ho vystavovať takejto extrémnej záťaži načo otec agresívne verbálne proti nej zaútočil a
začal vykrikovať, že s ním bude tak, ako má byť a keby je s ním v J. otca/, tak si oddýchne, že jej želá, aby
sa jej všetko vrátilo, keď nie od A. tak od vnúčat. Otec pravidelne trávi každý styk v nevhodnom prostredí
pre syna. Pobyt v kútiku 4-5hodín (17.5. safari O., 9.8. Safari O.), uzatvorená plaváreň s množstvom
ľudí, animačným programom, ktorý je sprevádzaný silnou hudbou 3 hodiny (3.8. Holidaypark N. 17.8.
Holidaypark N.), nákupným centrom 4 hodiny(23.8. Európa shoping O.). Detské kino, ktoré nie je vhodné

pre autistické deti ani pre deti s epilepsiou 2,5hod( 31.8. Hotel C.). Otec nedodržiava odporúčania
lekárov (epilepsia, ortopedická obuv, potreba kľudového režimu).“ Otec akoby úmyselne nedodržiava
odporúčania lekárov, na jej prosby o zmenu jeho postoja a správania reaguje agresívne a prízvukuje, že
malýsizvykne,malýsanaučíajejejvina,žemalýreagujetakýmtospôsobom.Vzhľadomnaignorovanie
A. prosieb o skrátenie styku, neprispôsobenie miesta styku potrebám dieťaťa, styk realizovaný vždy v

čase odpočinku (oddych má každé poobedie v čase od 12:00 do 13:30 hod. a styk prebieha od cca 11:00
do 17:00 hod.) Nerešpektovanie potrieb dieťaťa a nadmerné preťažovanie bez možnosti oddychu (z
nekľudného prostredia prejsť do kľudného) má preukazovať, že otec nerešpektuje odporúčania lekárov.
Otec je prítomný vyšetrení, je informovaný o záveroch a odporúčaniach lekárov v rovnakej miere, ako
ona. Napriek diagnózam A. posiela na šmýkačku, hojdačku, tobogán. Činnosti, ktoré nie sú vhodné a

sú spúšťačom zdravotných problémov, ktorým odporúčajú odborníci sa vyhýbať a otec napriek tomu
dieťa takejto záťaži opakovane vystavuje. Časté sú náhle zmeny programu bez oznámenia matke, dieťa
nevie, čo ho čaká a tiež neoboznámenie s plánom v čase styku, znemožnenie dieťa na styk pripraviť. 3.8.
otec dieťaťa cestou domov išiel agresívne po diaľnici 140km/hod., po meste na hlavnej ulici C. 80km/
hod na červenú. 31.8. v hoteli C. rýchlo zavrel dvere výťahu napriek tomu, že sa malý dožadoval jej

prítomnosti a išla do výťahu za nimi. Po dobu, kým na nich čakala cca 1,5 hod., jej nedal vedieť, že
sú v kútiku o 2 poschodia vyššie, o ktorom nevedela. 23.8. pri návrate domov zo ZV išiel riskantnou
jazdou z pruhu do pruhu cca 140km/hod po diaľnici, pritom sa neustále obzeral dozadu (pravdepodobne
komunikoval s A., podával mu telefón) nevenoval sa dostatočne jazde a auto sa pohybovalo z jedného
kraja cesty na druhý. Cez mesto išiel cca 80km/hod. aj napriek tomu, že na niektorých semaforoch

svietila červená (na čo do dnešného dňa poukazuje aj A., keď sám od seba konštatuje, že oco chodí
na červenú). Nakoľko pracuje ako policajt, by mal ešte dôslednejšie dbať na dodržiavanie akýchkoľvek
pravidiel. Dňa 18.4. sa jej A. prvý krát opýtal, či otec bil mamu (o násilnom správaní expartnera sa pred
A. nevyjadrovala, nakoľko to považuje za nevhodné). 22.6. pri A. meltdowne (plač, výbuch hnevu), ktorý
dostal následkom agresívneho správania otca voči nemu, ale hlavne voči matke pred synom, podporoval

A. v jeho agresívnom správaní vetou ,,len ju poriadne zbi zaslúži si.“ 11.5. prvý meltdown pred otcom
bez jej prítomnosti, kedy sa A. dožadoval jej prítomnosti, čo otec neumožnil s tvrdením, že keď budú
v J. nebude s ním utekať do D., vraj si musí zvyknúť. 13.7. videohovor malý opakuje že nechce byť
s otcom, ten reaguje, že mama zariadi, aby chcel ísť. 3.8. neustále ,,utekanie“ pred ňou. A. zdravotný
stav sa začal zhoršovať postupne každým stykom bez jej prítomnosti s otcom. Po určitom čase sa jej

A. zdôveril, že sa otca bojí, že mu robí zle, že ho núti robiť čo nechce. Jeho strach prerástol až do
psychosomatických prejavov, ako bolesť bruška, hnačka, zvracanie, pomočovanie, tiky, zajakávanie.
Dieťa má autizmus a epilepsiu, čo vyžaduje špeciálny prístup. Napriek všetkým vyšetreniam, ktoré otec
absolvuje s dieťaťom je informovaný o zdravotnom stave a aj odporúčaniach lekárov od narodenia
A. zdravotný stav bagatelizuje. Dieťa vidí znehodnocovanie matky (blízkej osoby), čo ohrozuje jeho

citovú väzbu a vnútorný pocit bezpečia. A. sa dostáva do disonancie, aby styk s otcom zvládol, čo
sa neblaho prejavuje v období pokoja. Je vystavovaný konfliktu lojality, cíti, že ak chce byť s otcom,
musí „zradiť“ mamu (napr. „utekáme pred mamou“). To vedie k pocitom viny a vnútornej rozorvanosti.
U otca sa potvrdila impulzívna agresia „znalecký posudok strana spisu 192-210 otec sa priznal k
fyzickému útoku na matku a vyhrážaniu sa zabitím uvedené v zápisnici s pojednávania str. 159-162 a

pretrvávajúce agresívne prejavy voči mne aj A. navrhujeme, aby posudok bol vykonaný odborníkom z
odboru psychiatrie, ktorý by posúdil patologické správanie otca a vplyv takéhoto správania na dieťa so
zdravotným postihnutím a tiež či sa v našom prípade jedná o konflikt rodičov.“15. Proti uzneseniu okresného súdu podal rozsiahle odvolanie otec (č.l. 115 spisu), na ktoré odvolací súd
na tomto mieste odkazuje v celom jeho obsahovom a rozsahovom znení, do rozsahu petitu II., III. a IV.,
a to z dôvodu, že uznesenie ako rozhodnutie súdu prvej inštancie, podľa neho, vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, a zároveň súd prvej inštancie nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci. Otec
tento stav mal. A. nespochybňuje, nikdy nespochybňoval a s plnou vážnosťou akceptuje všetky diagnózy
a odporúčania odborníkov. Matka zdravotný stav syna zneužíva ako argument na obmedzovanie
jeho rodičovských práv a na umelé predlžovanie svojej neustálej kontroly nad stykom. Je dôležité

zdôrazniť, že počas samostatných stretnutí otec nikdy nezaznamenal u maloletého správanie, ktoré by
nasvedčovalo stresu, odmietaniu, či negatívnym emočným reakciám. Naopak, dieťa interaguje s otcom
spontánne, pokojne a prirodzene, čo svedčí o existencii bezpečnej väzby medzi otcom a dieťaťom. Otec
si je vedomý špecifických potrieb dieťaťa, a preto rešpektuje a dodržiava všetky lekárske odporúčania.
Pravidelne sa zúčastňuje vyšetrení spolu s matkou, je priebežne informovaný o zdravotnom stave
syna, čím sa jeho vedomosti o potrebách maloletého v súvislosti s jeho zdravotným stavom neustále

aktualizujú, a vo svojej starostlivosti aj uplatňuje odborné rady lekárov. Osobitne vychádza aj z
odporúčaní pani psychiatričky I. B., ktorá je uznávaným odborníkom v oblasti detskej psychiatrie.
Otec dokazuje, že jeho rodičovské kompetencie sú dostatočné a že má schopnosť zabezpečiť synovi
bezpečné a podporujúce prostredie aj bez priamej asistencie matky. Maloletý otca miluje a sám sa
dožadoval toho, že chce ísť tam, kde otec býva, keď mu otec počas videohovorov ukazoval veci, ktoré

maloletého zaujali.
16. Otec v odvolaní uviedol, že hoci mu rozhodnutie Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 5P/5/2022
zo dňa 15.03.2023 umožnilo od 1. apríla 2024 realizovať styk so synom už bez prítomnosti matky,
sám v tomto čase dospel k záveru, že syn ešte nie je na takúto zmenu pripravený. Preto aj v tomto
období, takmer celý rok, prichádzala na stretnutia so synom aj matka. Z toho jasne vyplýva, že otec si

najskôr overil, ako syn znáša neprítomnosť matky, a netrval striktne na tom, aby sa styk uskutočňoval
od určeného termínu bez jej účasti. Pre dieťa je zásadné, aby malo možnosť vytvárať si bezpečné
a stabilné väzby s oboma rodičmi. Trvalá prítomnosť matky pri styku môže paradoxne posilňovať jej
vlastnú úzkosť a zároveň dieťaťu odovzdávať posolstvo, že otec nie je schopný zabezpečiť jeho potreby
bez matkinho dozoru. Postoj matky môže mať charakter úzkostne-väzbového správania, ktoré síce

môže primárne vychádzať z jej (často až prehnaných) obáv o dieťa, no v skutočnosti môže negatívne
vplývať na vytváranie autonómneho a bezpečného vzťahu medzi otcom a synom. Navrhol, aby bol
styk realizovaný bez nevyhnutnej prítomnosti matky, pričom bude naďalej plne rešpektovať odporúčania
lekárov a individuálne potreby maloletého. Takéto usporiadanie pomerov je podľa otca v súlade s
princípom najlepšieho záujmu dieťaťa a prispeje k posilneniu jeho emocionálnej stability, sebadôvery

a prirodzeného vzťahu k obom rodičom. Dal do pozornosti závery psychologičky z Arielskej univerzity
(mesto Ariel, Izrael) v roku 2025 publikovali štúdiu v časopise Current Psychology, ktorá skúmala,
ako vnímanie rodičovského odcudzenia (tzv. „parental alienation“) spôsobeného jedným rodičom (teda
situácie, keď sa jeden rodič snaží odcudziť dieťa od druhého rodiča) ovplyvňuje spokojnosť dieťaťa so
životom v dospelosti, pričom sa odvolávajú na viaceré ďalšie štúdie, ktoré v tejto oblasti boli vykonané.

Matka každý styk podmieňuje svojou osobnou prítomnosťou a opakovane sa odvoláva na zlý zdravotný
stav dieťaťa, ktorý otec rozhodne nepopiera, avšak v konečnom dôsledku možno takéto konanie vnímať
ako formu rodičovského odcudzovania, pri ktorej jeden rodič bráni dieťaťu v budovaní prirodzeného a
bezpečného vzťahu s druhým rodičom, uzurpuje si rodičovské práva iba pre seba a druhého rodiča zo
života dieťaťa systematicky vylučuje. Stotožnil sa s uznesením v tej časti, v ktorej okresný súd dospel k

záveru,ženávrhmatkynanariadenieneodkladnéhoopatrenianeboldôvodný.Nemožnototižpovažovať
za prospešné, ani za zodpovedajúce záujmu maloletého, aby styk otca so synom nebol presne upravený
a aby bol ponechaný výlučne na rozhodnutí a ľubovôli matky. Takýto postup by v praxi znamenal, že otec
by bol odkázaný na súhlas, či nesúhlas matky, pričom vzhľadom na jej doterajší prístup by hrozilo reálne
riziko, že sa styk nebude uskutočňovať vôbec, alebo len v minimálnom rozsahu. Matka odmieta všetky

pokusy otca o kompromis v otázke stretávania s maloletým a nepripúšťa žiadne riešenie – práve naopak,
z jej prístupu sa javí, že by bolo pre ňu ideálne, keby sa styk nerealizoval vôbec, o čom svedčí aj obsah
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle, aby styk nebol upravený vôbec, teda, aby bol
ponechanývýlučnenajejľubovôli,aodôvodnenietohtonávrhutým,žesaotec„agresívne“domáhastyku
s maloletým. Otec bol ten, kto navrhoval viaceré alternatívy, ako vyriešiť komplikované dochádzanie za

účelom realizácie styku (napríklad úhradu všetkých nákladov na cestu, vrátane pohonných hmôt, ak by
matka priviezla dieťa do J., kde by mohli spoločne stráviť plnohodnotnejší čas a netráviť hodiny, ktoré
môžu stráviť spoločnými zážitkami, cestou). Žiadal, aby odvolací súd v časti zamietnutia návrhu matky
na nariadenie neodkladného opatrenia potvrdil napadnuté uznesenie a v časti nariadenia neodkladnéhoopatreniazmenilnapadnutéuznesenietak,ženariadineodkladnéopatrenievnasledovnomznení:„Otec
je oprávnený stretávať sa s maloletým A. B., nar. XX.XX.XXXX, nasledovne:
- každý párny kalendárny týždeň v sobotu od 9:00 hod. do 18:00 hod. bez prítomnosti matky, pričom

matka odovzdá maloleté dieťa pred bydliskom otca, kde si ho po ukončení styku aj riadne a včas
prevezme;
- každý nepárny kalendárny týždeň v nedeľu od 9:00 hod. do 18:00 hod. bez prítomnosti matky, pričom
otec si prevezme maloleté dieťa pred bydliskom matky, kde ho po ukončení styku aj riadne a včas vráti.
Matka je povinná maloletého na styk s otcom riadne a včas pripraviť a styk maloletého s otcom umožniť.“

17. Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení na č.l. 121 spisu uviedol, že na obsahu, ako aj záveroch
správy zotrváva v plnom rozsahu. Odporučil súdu prihliadať na vyjadrenia pedopsychiatričky „I. K., zo
dňa 19.08.2025 – viď. príloha 1, ako aj na vyjadrenia klinickej psychologičky I. M., zo dňa 11.08.2025 –
viď. príloha 2. Prikláňame sa k jej odporúčaniu, a to posúdiť otázku úpravy styku mal. A. s otcom súdnym
znalcom z odboru psychiatria. Z uvedeného dôvodu navrhujeme vo veci nariadiť znalecké dokazovanie.
Zváženie znaleckého dokazovania sme navrhovali aj v našej pôvodnej správe zo dňa 03.06.2025.“

18. Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení na č.l. 129 spisu uviedol, že „Dňa 03.06.2025 úrad zaslal ku
konaniu vedeného pod sp. zn. 32P/68/2025 písomnú správu. Na obsahu, ako aj záveroch správy úrad
naďalej zotrváva v plnom rozsahu. Úrad odporúča súdu prihliadať na vyjadrenia pedopsychiatričky I. K.,
zo dňa 19.08.2025 (príloha zaslaná súdu dňa 02.10.2025), ako aj na vyjadrenia klinickej psychologičky I.
M., zo dňa 11.08.2025 (príloha zaslaná súdu dňa 02.10.2025). Naďalej sa úrad prikláňa k odporúčaniu,

a to posúdiť otázku úpravy styku mal. A. s otcom súdnym znalcom z odboru psychiatria. Z uvedeného
dôvodu úrad navrhuje vo veci nariadiť znalecké dokazovanie. Zváženie znaleckého dokazovania bolo
zo strany úradu navrhované aj v pôvodnej správe zo dňa 03.06.2025.“
19. K odvolaniu matky sa písomne vyjadril otec, v rozsiahlom podaní, na ktoré odvolací súd na tomto
mieste odkazuje v celom jeho obsahovom a rozsahovom znení (č.l. 131 a nasl. spisu). Matka síce

poukazuje na potrebu flexibilne reagovať na aktuálny zdravotný a psychický stav maloletého, avšak
z jej pohľadu (usudzujúc podľa jej doterajšieho prístupu) táto flexibilita neslúži na to, aby styk otca s
dieťaťom nebol viazaný na konkrétne termíny určené súdom. Otec jednoznačne nesúhlasí s tým, aby bol
jeho styk s dieťaťom podmieňovaný prítomnosťou matky. Neustála prítomnosť matky počas stretnutia
dieťaťa s otcom totiž začína mať opačný efekt – namiesto podpory a pocitu istoty sa u matky posilňuje

jej vlastná úzkosť a zároveň sa v dieťati vytvára dojem, že otec nie je schopný postarať sa oň bez
matkinho dohľadu, čo matka svojím prístupom ešte posilňuje. Takýto model správania môže viesť k
rozvoju závislého a neistého správania dieťaťa, čím sa brzdí prirodzená sebadôvera a samostatnosť
maloletého. Naopak, samostatný kontakt s otcom, pri súčasnom rešpektovaní odborných odporúčaní,
predstavuje pre dieťa zdravé a prospešné prostredie podporujúce jeho emocionálnu stabilitu a psychickú

odolnosť. Matkine konanie smeruje ku fenoménu známemu ako rodičovské odcudzenie (z ang. parental
alienation). Matka sa opakovane odvoláva na nepriaznivý zdravotný stav maloletého dieťaťa a používa
ho ako odôvodnenie svojej potreby kontroly nad stykom otca s dieťaťom. Matka však zdravotné ťažkosti
dieťaťa opakovane využíva ako zámienku na obmedzovanie otcových rodičovských práv a udržiavanie
kontroly nad kontaktom otca so synom. Tento prístup sa prejavil aj v nedávnej udalosti, keď matka

dňa 10. októbra 2025 (piatok) okolo 15:00 hod. oznámila otcovi termín vyšetrenia maloletého A. na 14.
októbra 2025 (utorok) o 10:00 hod. v špecializovanom centre poradenstva a prevencie v P.. Oznámenie
termínu bolo účelovo naplánované na poslednú možnú chvíľu, čo značne obmedzilo otcovu možnosť
zúčastniť sa vyšetrenia, nakoľko už existovalo riziko, že sa nebude vedieť zo zamestnania uvoľniť včas.
Výber centra v P. bol účelovo vzdialený – síce „iba“ 81 km od D. E. F., ale až 230 km od J. (otcovho

bydliska) – čo situáciu ešte sťažovalo. Otec preto kontaktoval centrum v P. s cieľom získať informácie,
najmä o tom, či ide o jediné špecializované pracovisko na Slovensku (nakoľko chcel veriť, že matka
vybrala takto vzdialené centrum z dôvodu jeho výnimočnosti, nie preto, aby otcovi skomplikovala účasť
na vyšetrení). Zistil pritom, že vhodné centrum sa nachádza aj v J., čo by umožnilo otcovi reálne sa
vyšetrenia zúčastniť. Otec je presvedčený, že problém nespočíva v schopnosti dieťaťa zvládnuť kontakt

s otcom – a už vôbec nie v otcovej rodičovskej (ne)spôsobilosti – ale skôr v zvýšenej úzkostlivosti matky,
ktorá má zjavné obavy z ponechania dieťaťa v samostatnej starostlivosti otca. Napriek tomu, že tento
postoj pramení z matkinho prehnaného strachu o dieťa, v konečnom dôsledku môže brániť rozvoju
prirodzenej a zdravej väzby medzi otcom a synom. Matka vo svojom odvolaní prezentuje prirodzenú
účasť otca na živote dieťaťa ako „neprimeranú záťaž matky“, keď ju takéto opatrenie „núti tráviť čas s

otcom“, čo len opäť odhaľuje jej úzkostlivú, kontrolujúcu a manipulujúcu povahu, ktorej cieľom nie je
ochrana záujmu dieťaťa, ale obmedzovanie styku otca a udržiavanie absolútnej kontroly nad životom
dieťaťa. Takéto konanie jasne ukazuje, že matka svoje obavy a nepohodlie prezentuje ako výhovorku,
abynemusela„trpieť“legitímneprávaotcaapotrebydieťaťa.Zlogikyveci,akmatkanechcebyťprítomnápri styku otca s dieťaťom, pretože je to pre ňu „neprimeraná záťaž“, ale zároveň neumožní styk, ak ona
sama pri tom nie je prítomná, pretože potrebuje neustále „monitorovať stav dieťaťa“, ale zároveň trvá na
tom, aby styk bol bez konkrétnej úpravy, vyplýva z toho jedine to, že v skutočnosti styk otca s dieťaťom

vôbec nechce umožniť, pretože vytvára podmienky, ktoré jeho realizáciu prakticky znemožňujú. Inými
slovami, takýto postup jasne ukazuje, že deklarovaná flexibilita slúži nie na ochranu záujmu dieťaťa,
ale na obmedzovanie práv otca a udržiavanie úplnej kontroly nad dieťaťom, a nie je v súlade s jeho
právom na pravidelný kontakt s oboma rodičmi. Ponechanie styku otca so synom bez presnej úpravy by
znamenalo jeho ponechanie výlučne na rozhodnutí, či ľubovôli matky, teda otec by bol závislý od súhlasu

či nesúhlasu matky, pričom vzhľadom na jej doterajší prístup k stretnutiam otca s dieťaťom existuje
vysoké riziko, že by sa styk uskutočňoval len minimálne alebo vôbec. To by viedlo nielen k obmedzeniu
rodičovských práv otca, ale najmä by to bolo v rozpore so záujmom maloletého, ktorý má právo na
pravidelný kontakt s oboma rodičmi. Matka totiž cielene odmieta akékoľvek pokusy otca o kompromis
v otázke stretávania sas s maloletým a nepripúšťa žiadne riešenie smerujúce k dohode, z jej správania
možno usudzovať, že by pre ňu bolo ideálne, ak by sa styk s otcom nerealizoval vôbec. Tomu nasvedčuje

aj odôvodnenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia tým, že sa otec „agresívne“ domáha styku
s maloletým, resp. „agresívne“ si žiada náhradné termíny stretnutí. Rozhodne však nemožno považovať
za „agresívne“ také správanie, keď rodič prejavuje záujem tráviť čas so svojím dieťaťom a žiada o
náhradné termíny v prípadoch, keď mu bol riadny styk zo strany matky znemožnený. Ide o absolútne
legitímny prejav skutočného záujmu rodiča o vlastné dieťa. Pokiaľ matka prezentuje takýto prístup ako

prejav otcovej „agresie“, svedčí to o tom, že otcovskú rolu v živote dieťaťa považuje za nepotrebnú a v
podstate si uzurpuje starostlivosť a výchovu dieťaťa iba pre seba – chce si dieťa „prisvojiť“, jej cieľom
rozhodne nie je neobmedzovanie kontaktu syna s otcom, ako to sama deklaruje. Matka nekoná v súlade
s najlepším záujmom maloletého, ale iba v takom kontexte, aby otec nemohol mať žiaden dosah na
výchovu a starostlivosť o dieťa, a dokonca ani žiaden kontakt s dieťaťom. Otec navrhoval, aby odvolací

súd rozhodol tak, že je oprávnený stretávať sa s maloletým A. B., nar. XX.XX.XXXX, nasledovne:
- každý párny kalendárny týždeň v sobotu od 9:00 hod. do 18:00 hod. bez prítomnosti matky, pričom
matka odovzdá maloleté dieťa pred bydliskom otca, kde si ho po ukončení styku aj riadne a včas
prevezme;
- každý nepárny kalendárny týždeň v nedeľu od 9:00 hod. do 18:00 hod. bez prítomnosti matky, pričom

otec si prevezme maloleté dieťa pred bydliskom matky, kde ho po ukončení styku aj riadne a včas vráti.
Matka je povinná maloletého na styk s otcom riadne a včas pripraviť a styk maloletého s otcom umožniť.
20. K odvolaniu otca sa písomne vyjadrila matka v podaní, na ktoré obsahové a rozsahové znenie
sa na tomto mieste odvolacím súdom odkazuje. K odvolaniu otec nepriložil žiadny dôkaz a vykonanie
žiadnych dôkazov ani nenavrhol, no napriek tomu súdu vyčíta, že súd neúplne zistil skutočný stav

veci. Pri využití tohto odvolacieho dôvodu by bolo na mieste očakávať, že otec poukáže na konkrétne
dôkazy a skutočnosti, ktoré súd mohol a mal dôslednejšie preveriť. Otec poukazuje na to, že rešpektuje
zdravotnéobmedzeniamaloletéhoasnažísadôslednedodržiavaťvšetkyodporúčaniaapokynylekárov.
Pokiaľ by tento jeho ústretový a tolerantný prístup vo vzťahu k potrebám maloletého nezostával len v
rovine vyhlásení a prísľubov, účastníci konania by s najväčšou pravdepodobnosťou už dávno dosiahli

uzavretie rodičovskej dohody. Konanie otca je v presnom opaku s tým, čo tvrdí vo svojom odvolaní. Otec
maloletého bráva na preňho absolútne nevhodné miesta ako akvaparky, či kiná, ktoré sú s ohľadom na
jeho epilepsiu a ďalšie pridružené diagnózy pre maloletého stresujúce a majú výrazný negatívny dopad
na jeho zdravotný stav a najmä psychickú pohodu. Zároveň otec vôbec nerešpektuje názor a potreby
maloletého, kedy opakovane, napriek zjavnému psychickému vypätiu a prosbám maloletého, že už chce

ísť domov, trval na úplnom využití „svojho stanoveného času“ a odmietal spraviť vo vzťahu k žiadostiam
maloletého akýkoľvek ústupok v podobe skrátenia svojho styku s ním. Otec sa snaží argumentáciu
matky o nevyhnutnosti jej prítomnosti pri jeho styku s maloletým vykresliť len ako výsledok úzkosti a
strachu matky z odlúčenia a tvrdí, že v záujme maloletého v skutočnosti je stýkať sa s otcom v jej
neprítomnosti. O nesprávnosti tohto tvrdenia nesvedčí len samotné správanie dieťaťa, ale aj závery

prezentované v lekárskych správach predložených matkou, ktoré zhodne a jednoznačne konštatujú, že
maloletý je na matku silne naviazaný, matka preňho predstavuje bezpečné miesto a nie je v záujme
maloletého, aby bol od matky nútene odlučovaný. Domnienky a nepodložené teórie otca o možných
úzkostných prejavoch a väzbovom správaní matky, nediagnostikované žiadnou odborne spôsobilou
osobou, považovala za úplne irelevantné. Citovaním predmetných výskumov sa otec pravdepodobne

snaží podporiť svoje tvrdenia o tom, že skutočným zámerom matky nie je ochrana dieťaťa, ale snaha
o poškodenie vzťahu otca s dieťaťom. Podobné obvinenia matka vníma o to citlivejšie, že napriek
často nekonštruktívnemu a necitlivému prístupu zo strany otca sa matka maloletého dlhodobo snaží
motivovať ho k styku s otcom a udržať ich vzájomný vzťah na čo najlepšej úrovni. Matka chápe, že totak otec možno nevníma, avšak matka robí všetko preto, aby sa maloletý od neho úplne neodcudzil.
Odmietanieotcazostranymaloletéhosanedejevďaka,alenaopaknaprieksnahematky.Otecsobľubou
poukazuje na povinnosť matky dieťa na styk s ním pripraviť, opomína však skutočnosť, že maloletý má

aj napriek nízkemu veku už svoj vlastný názor a sám dokáže veľmi pozorne vnímať, ako sa s ktorým
z rodičov cíti a čo je preňho komfortnejšie. Pokiaľ maloletý v starostlivosti otca dlhodobo a opakovane
prežíva stresujúce a zaťažujúce situácie, nie je možné od matky požadovať a očakávať, že maloletého
dokáže k stretnutiu s otcom namotivovať v takej miere, aby sa naň napriek svojim prevažne negatívnym
predchádzajúcim zážitkom tešil. Otec vníma návrh matky na ponechanie jeho styku s maloletým bez

úpravy ako snahu prerušiť jeho kontakt s dieťaťom. Pokiaľ by uvedené bolo skutočne úmyslom matky,
táto by nemala dôvod dieťa na styk s otcom pravidelne pripravovať, sprevádzať a robiť všetko preto,
aby dieťaťu a hoci si to otec možno neuvedomuje, tak aj samotnému otcovi toto stretávanie, čo najviac
uľahčila. Matka nemá a nikdy nemala v úmysle pripraviť maloletého o kontakt s otcom a v tomto smere
ani nepodniká žiadne kroky.
21. Matka vo svojom vyjadrení na č.l. 146 spisu, na ktoré sa odkazuje odvolacím súdom v celom

rozsahovom a obsahovom znení uviedla, že zotrváva na svojom predchádzajúcom vyjadrení.
22. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 2 ods. 1 CMP v spojení s § 34 CSP), po zistení, že odvolanie podali
subjektívne legitimovaní účastníci konania (§ 2 ods. 1 CMP v spojení s § 7 ods. 1 CMP a § 359 CSP),
v zákonom stanovenej lehote (§ 2 ods. 1 CMP v spojení s § 362 ods. 1 CSP), preskúmal vec v rozsahu
vyplývajúcom z § 65 CMP až § 67 CMP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 2 ods. 1 CMP v

spojení s § 385 ods. 1 CSP a contrario) napadnuté uznesenie okresného súdu potvrdil podľa § 2 ods.
1 CMP v spojení s § 387 ods. 1, 2 CSP.
23. Vzhľadom na konštatovanie vecnej správnosti napadnutého uznesenia okresného súdu, ktorým
návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol výrokom I. a nariadil neodkladné opatrenie
výrokom II. a tiež určil trvanie neodkladného opatrenia výrokom IV., a výrokom III. konštatoval „Na

čas trvania neodkladného opatrenia súd mení rozsudok Okresného súdu v Žiari nad Hronom č. k.
5P/5/2022-255 zo dňa 15.03.2023 v časti úpravy styku otca s maloletým“ a stotožnenie sa s dôvodmi
uvedenými v písomnom vyhotovení uznesenia okresným súdom, krajský súd za aplikácie § 387 ods.
1, 2 CSP odkazuje na odôvodnenie napadnutého uznesenia okresného súdu. Z titulu aplikácie §
387 ods. 2 CSP v spojení s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. IV. ÚS 350/09

a rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2Cdo 170/2005, pri potvrdení rozhodnutia
okresného súdu nie je potrebné, aby krajský súd v odôvodnení svojho uznesenia zopakoval tie závery
napadnutého rozhodnutia okresného súdu, s ktorými sa stotožňuje, pretože odôvodnenia a rozhodnutia
prvostupňového súdu a odvolacieho súdu tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08),
a tým je postačujúce len odkázať cez § 387 ods. 2 CSP (do 30.06.2016 cez § 219 ods. 2 OSP) na

odôvodnenie obsiahnuté v napadnutom uznesení okresného súdu. Odvolací súd ani s prihliadnutím na
uplatnené odvolacie argumenty odvolateľky a odvolateľa nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od
záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať im za pravdu. Na zdôraznenie správnosti
záverov súdu prvej inštancie, na ktoré sa na tomto mieste odkazuje, sa podľa odvolacieho súdu však
žiada zodpovedať na nosné odvolacie otázky otca a matky.

24. Vo vzťahu k svojmu rozhodnutiu odvolací súd pripomína, že neodkladné opatrenie je
zabezpečovacím inštitútom i v civilnom mimosporovom procese a jeho zabezpečovacia funkcia sa
prejavuje najmä v schopnosti zabrániť zväčša dočasnou alebo provizórnou úpravou nepriaznivým
následkom, ktoré by mohli pred začatím konania, v už začatom konaní, ako aj po ňom nastať. Pri
nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti a zjednodušenia nad požiadavkou

úplnosti skutkových zistení, a to z dôvodu, že nariadenie neodkladného opatrenia má väčšinou
predbežný charakter. V dôsledku toho sa nezisťujú všetky skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred
vydanímkonečnéhorozhodnutiavovecisamej,prirelevantnýchskutočnostiach,zktorýchsúdvyvodzuje
dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, postačuje ich osvedčenie (tzn. stav vysokej
miery pravdepodobnosti) z dostupných dôkazných prostriedkov.

25. Podľa Čl. 5 Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní
vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa
zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita
prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a
citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným

postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa
zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky
na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné
vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahovýchväzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov
na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
26. Zmyslom inštitútu neodkladného opatrenia upraveného v § 360 a nasl. CMP za subsidiárneho

použitia § 324 a nasl. CSP je rýchle a pružné vyriešenie situácie vyžadujúcej si okamžitú ingerenciu
súdu s cieľom predísť vzniku bezprostredne hroziacej ujmy, či zmareniu výkonu rozhodnutia. Zákon
prezumuje dva dôvody, existencia ktorých, či už samostatne, alebo aj kumulatívne umožňuje využitie
inštitútu neodkladného opatrenia, a to potreba bezodkladnej úpravy pomerov a obava z ohrozenia
výkonu exekúcie, to všetko za splnenia podmienky subsidiarity neodkladného opatrenia vo vzťahu

k zabezpečovaciemu opatreniu. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
súd posudzuje potrebu bezodkladnej úpravy pomerov vždy vo vzťahu k hmotnoprávnemu nároku
uplatnenému návrhom na začatie konania. Primárnym účelom neodkladného opatrenia vo veciach
starostlivosti súdu o maloletých je zabezpečenie ochrany práv maloletého dieťaťa v prípade konkrétneho
ohrozenia. Aj v prípade, že sú splnené formálne a vecné predpoklady požadované zákonom pre
nariadenieneodkladnéhoopatrenia,súdmusízvažovať,činariadenímnedôjdeknevyváženémuzásahu

do vzťahov účastníkov konania, alebo tretích osôb, to znamená, že súd musí posúdiť aj proporcionalitu
(primeranosť) zásahu predstavovaného nariadením neodkladného opatrenia. Osobitnej povahe tohto
procesnoprávneho inštitútu zodpovedá aj zjednodušený a zrýchlený postup pri rozhodovaní o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia (spravidla súd rozhodne bez výsluchu, bez vyjadrenia strán a bez
nariadenia pojednávania). Súd nevykonáva riadne dokazovanie a pri rozhodovaní vychádza z návrhu na

nariadenie neodkladného opatrenia a listinnými dôkazmi osvedčených skutočností. Navrhovateľ musí
preto opísaním rozhodujúcich skutočností a pripojením listinných dôkazov hodnoverne presvedčiť súd
o potrebe tejto neodkladnej procesnej ochrany (spravdepodobniť naliehavú potrebu dočasnej ochrany,
ako aj existenciu nároku vo veci samej). Hlavnými podmienkami, ktorými sa súd pri rozhodovaní o
nariadení neodkladného opatrenia zaoberá, je v zmysle už uvedeného osvedčenie existencie právneho

vzťahu medzi účastníkmi konania, osvedčenie naliehavosti a opodstatnenosti potreby neodkladnej
úpravy pomerov, alebo obavy z ohrozenia exekúcie, skutočnosti, či navrhované neodkladné opatrenie
poskytne potrebnú ochranu z hľadiska princípu efektívnosti, či navrhovaným neodkladným opatrením,
ktoré má mať dočasný charakter, nebude vytvorený ireverzibilný (nenávratný) stav, či právne účinky
neodkladnéhoopatreniazodpovedajúproporcionálnemuzásahuačisledovanýúčelnemožnodosiahnuť

zabezpečovacím opatrením, využitie ktorého má prednosť pred neodkladným opatrením.
27. Krajský súd na tomto mieste uvádza, že uvedenie vyššie uvedených všeobecných postulátov
bolo nevyhnutné pre rozhodnutie a ozrejmenie prizmy, podľa ktorých boli posúdené doposiaľ zistené
skutočnosti (k momentu rozhodovania odvolacieho súdu), v dôsledku ktorých odvolací súd dospel,
v zhode s okresným súdom, k záverom, že skutočnosti ktoré vyplývajú z obsahu spisu preukazujú

potrebu okamžitého zásahu súdu v zmysle výrokov II., III., IV. napadnutého uznesenia. Vo vzťahu
k návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia vo výroku I., tak ako je súčasťou spisu čl. 62
a nasl. spisu, okresný konštatoval nesplnenie zákonných podmienok pre jeho nariadenie, ktorý záver
odvolací súd vyhodnotil tiež ako vecne správny. Akcentuje sa na tomto mieste, tak ako bolo odvolacím
súdom uvedené vyššie, že zmyslom a účelom neodkladného opatrenia je rýchla a účinná úprava

pomerov účastníkov bez toho, aby boli sporné otázky vyriešené konečným spôsobom, teda meritórnym
rozhodnutím vo veci, pričom nepredstavuje samo osebe výsledok procesu, v priebehu ktorého by súd
zvažoval, aké dôkazy vykoná, ako bude vykonané dôkazy hodnotiť a aké skutkové zistenia z nich
vyvodí, preto sú jediným relevantným podkladom pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia údaje a informácie obsiahnuté v spise.

28. Podľa zistení odvolacieho súdu, okresný súd dospel, tak ako uviedol už vyššie, k správnemu
záveru, že nie je potrebná dočasná úprava výkonu osobnej starostlivosti o maloletého A., ak rozsudkom
Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 5P/5/2022-255 zo dňa 15.03.2023 okresný súd schválil
rodičovskú dohodu, ktorou bol maloletý A. zverený do osobnej starostlivosti matky. Matka vo svojom
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (č.l. 62 spisu) uviedla v ods. 7., že „...Z dôvodu

stupňujúcich sa problémov s maloletým a nátlaku zo strany otca bola matka, v záujme maloletého,
nútená podať tento návrh ktorým žiada súd, aby na čas do skončenia konania o návrhu otca na
zmenu úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému, neodkladným opatrením rozhodol o tom,
že maloletý bude zverený do výlučnej osobnej starostlivosti matky s tým , že styk otca s maloletým
ponechá súd bez úpravy. Týmto spôsobom bude možné predísť agresívnemu vynucovaniu styku

otca s maloletým v konkrétnych termínoch, bez ohľadu na potreby maloletého. Matka samozrejme
nemá v úmysle úplne prerušiť styk otca s maloletým, považuje však za nutné, aby sa s ohľadom na
zdravotný stav a potreby maloletého, tento styk realizoval v pokojnej atmosfére, za prítomnosti matky a
v časoch ktoré budú najvhodnejšie s ohľadom na stav maloletého.“ Z argumentácie matky v návrhu nanariadenie neodkladného opatrenia, ale ani z odvolania nevyplývajú dôvody, pre ktoré by bol daný dôvod
opätovného rozhodnutia o zverení mal. A. do osobnej starostlivosti neodkladným opatrením za situácie,
že podľa právoplatného rozhodnutia súdu maloletý A. už bol zverený matke do osobnej starostlivosti.

Pokiaľ matka vo svojom návrhu žiadala neupravovať styk otca s maloletým, tak neosvedčila zákonné
podmienky pre nariadenie takéhoto neodkladného opatrenia, ale ani zákonné podmienky v zmysle
vyššie uvedených postulátov pre nariadenie neodkladného opatrenia. Pri rozhodovaní o rozsahu styku
je pritom dôležité zvážiť okolnosti tak na strane maloletého dieťaťa; jeho vek, zdravotný stav, vzťah k
rodičovi, ktorý ho nemá v starostlivosti, doterajší spôsob a rozsah styku, denný režim, ako aj okolnosti

na strane rodičov, ich vzájomný vzťah, ich časové a ekonomické možnosti, rodinné pomery, vzdialenosť
medzi bydliskom dieťaťa a rodiča a podobne. Malo by byť snahou oboch rodičov hľadieť v prvom rade
na záujem maloletého dieťaťa a pri realizácii styku vedieť spolu komunikovať a dohodnúť sa tak, aby sa
styk mohol realizovať zohľadniac možnosti rodičov a prirodzený režim dieťaťa. Napadnuté rozhodnutie
súdu prvej inštancie v časti úpravy styku otca s maloletým plne zohľadňuje vyššie uvedené kritériá a
odvolací súd nenachádza žiaden dôvod ani v tejto časti rozhodnutie súdu prvej inštancie meniť.

29. Z obsahu odvolania otca vyplývajú i námietky, okrem iného, nepreskúmateľnosti napadnutého
uznesenia. Okresný súd, podľa zistení odvolacieho súdu, v odôvodnení svojho uznesenia uviedol
relevantné skutkové zistenia, tieto v dostatočnom rámci pre účely nariadenia neodkladného opatrenia
vyhodnotil a uviedol i právne predpisy, na základe ktorých posudzoval návrh matky vo vzťahu k záujmom
maloletého A. Napadnuté rozhodnutie okresného súdu, preto podľa výsledkov odvolacieho konania,

napriek vyjadrenému nesúhlasu otca, nemožno považovať za svojvoľné, či zjavne neodôvodnené,
keď sa okresný súd v skutkovej a právnej rovine zaoberal nosnou argumentáciou rodičov a túto
argumentáciu, aj pokiaľ išlo o vyhodnotenie záujmov maloletého A. riadne a dostatočne vyhodnotil,
čo vyplýva z celého odôvodnenia napadnutého uznesenia. Okresný súd sa pri výklade a aplikácii
zákonných predpisov podľa odvolacieho súdu neodchýlil od znenia príslušných ustanovení, nepoprel

ich účel a význam v kontexte relevantných zistení o skutkovom stave vo veci. Z judikatúry Ústavného
súdu SR vyplýva, že iba skutočnosť, že sa odvolateľ, odvolateľka s právnym názorom všeobecného
súdu nestotožnili, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo o arbitrárnosti rozhodnutia
súdu (I. ÚS 188/06).
30. Odvolací súd uvádza, že pokiaľ okresný súd bral za rozhodujúce, že maloletý bol rozsudkom už

zverený do starostlivosti matky, a preto považoval návrh matky v časti zverenia do výlučnej osobnej
starostlivosti za nedôvodný, rovnako ako i návrh matky v časti úpravy styku, a teda že v danom prípade
neboli matkou osvedčené také okolnosti a skutočnosti, ktoré by odôvodňovali ponechanie styku otca
s maloletým bez úpravy, že takýto postup okresného súdu bol vecne správny. Matka, nielen podľa
okresnéhosúdu,aleanipodľaodvolaciehosúdu,neosvedčiladôvody,priktorýchbyboladanánaliehavá

potreba neupraviť styk otca s maloletým. Ak matka potrebu neupravenia styku videla v tom, že otec sa
čoraz agresívnejšie domáha styku, ignorujúc potreby maloletého dieťaťa, jeho zdravotný stav a vôľu, tak
odvolací súd, v súlade so závermi okresného súdu, konštatuje, že matka neosvedčila agresívne konanie
otca takej intenzity, že by ohrozoval zdravie alebo vývin maloletého, teda aby bola daná naliehavá
potreba rozhodnúť neodkladným opatrením, tak že styk s maloletým nebude upravený.

31. Vzhľadom na okolnosti prejednávanej veci a osvedčený skutkový stav dáva odvolací súd do
pozornosti, že v prípade úpravy styku maloletého dieťaťa s rodičom, s ktorým nežije v spoločnej
domácnosti, je cieľom procesného inštitútu neodkladného opatrenia výhradne predbežné zabezpečenie
realizácie práva na styk (rodiča aj maloletého dieťaťa) do doby nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia
v konaní vo veci samej. To znamená, že má ísť len o provizórnu úpravu styku nevyžadujúcu si podrobné

zisťovanie aktuálnych pomerov na strane maloletého a rodiča zo styku oprávneného, na rozdiel od
dokazovaniavmeritórnomkonaní.Neodkladnýmopatrenímsamázabezpečiťlenprvotnáúpravastykuv
takomrozsahu,oktoromjepredpoklad,ževdôsledkuabsenciemožnostivykonaťdokazovaniepotrebné
na posúdenie vyváženosti požiadavky rodiča so záujmom maloletého dieťaťa, bude ku prospechu
maloletého dieťaťa. Zdôrazňuje sa, že rodičovské práva k maloletému dieťaťu majú obaja rodičia, a

aj otec ako rodič, ktorý nezabezpečuje dennú starostlivosť o maloletého, má právo rozvíjať si s ním
vzťah, venovať sa mu, tráviť s ním čas a robiť si spoločný program, pretože je nevyhnutnou súčasťou
jeho života. Tiež maloletý má právo mať zabezpečený nerušený a plnohodnotný kontakt aj s druhým
rodičom. Odvolací súd sa preto stotožnil s rozhodnutím súdu prvého stupňa, s dôrazom na zdravotný
stav maloletého, teda s konštatovanou potrebou úpravy tohto styku vzhľadom na skutočnosť, že medzi

rodičmi k dohode v tomto smere nedošlo a súčasne s rozsahom dočasnej úpravy a prítomnosťou
matky pri styku. Ak okresný súd dospel k záveru o naplnení zákonných podmienok pre nariadenie
neodkladného opatrenia, nie však v zmysle návrhu matky, tak potom správne, podľa odvolacieho súdu,
s použitím Zákona o rodine, ktorý výslovne ukladá súdu v prípade, ak sa rodičia nedohodnú o úpravevýkonu ich rodičovských práv a povinností aj povinnosť upraviť styk rodičov s maloletým dieťaťom,
upravil styk maloletého s otcom, napriek odvolacím námietkam matky.
32. Vo vzťahu k rozhodnutiu okresného súdu, ako i k svojmu rozhodnutiu odvolací súd pripomína, že

styk rodiča s maloletým dieťaťom sa uskutočňuje primárne v záujme dieťaťa a účelom jeho úpravy, je čo
najvhodnejším spôsobom a v čo najväčšej miere zmenšovať nepriaznivé dôsledky narušených vzťahov
rodičov, ktoré majú často mimoriadne nepriaznivý dopad na psychický stav dieťaťa a jeho citový vývoj,
má zaistiť vytváranie a udržiavanie rodičovského vzťahu a upevňovanie citového puta k obom rodičom,
aby dieťa čo v najmenšej miere pociťovalo negatíva vyplývajúce z výchovy v neúplnej rodine.

33. Odvolací súd má za to, že styk vymedzený v napadnutom uznesení rešpektuje požiadavku na
rozvíjanie plnohodnotného vzťahu otca s maloletým, zabezpečuje pravidelný kontakt otca s maloletým
a možnosť otca budovať si vzťah so synom. Úlohou neodkladného opatrenia nie je plnohodnotne
nahrádzať rozhodnutie vo veci samej, pre ktoré súd v tomto štádiu konania nemá dostatok informácií
získavaných vykonávaním dokazovania a jeho vyhodnocovaním, ale iba zabrániť, podľa individuálnych
okolností toho ktorého prípadu, možnému vzniku ďalších škôd na vzťahu medzi rodičom a maloletým

dieťaťom do konečného rozhodnutia vo veci. Podľa zistenia odvolacieho súdu rozhodnutie súdu prvého
stupňa tieto požiadavky spĺňa, stanovený rozsah styku v prípade jeho intenzívneho a rozumného
využitia otcom je spôsobilým na zachovanie citových väzieb maloletého k nemu do nastúpenia účinnosti
ďalšej úpravy styku rozhodnutím súdu vo veci samej. Skutočnosť, že okresný súd upravil styk za
prítomnosti matky, neupravil styk otca podľa jeho návrhu a s akcentom primárne na zdravotný stav

mal. A. je, podľa odvolacieho súdu, možné vnímať ako výraz nie len charakteru inštitútu neodkladného
opatrenia,aleajzrejmeurčitéhostupňaneistoty,prípadneexistenciepochybnostívyplývajúcichztvrdení
matky vo vzťahu ku schopnostiam otca poskytnúť maloletému (vzhľadom na jeho zdravotný stav, širšie
súvislosti na to viažuce sa, spočívajúce v rešpektovaní postupov v širokospektrálnej starostlivosti,
doterajšie návyky a správanie sa, stravovanie), teda po všetkých stránkach plnohodnotnú a nestresujúcu

starostlivosť, teda i za situácie zdravotného stavu maloletého vyplývajúceho z obsahu spisového
materiálu. Tvrdenia matky i otca v týchto rovinách budú v ďalšom konaní vyvrátené alebo potvrdené
vykonaním dokazovania vo veci samej, odvolací súd sa s dôvodmi okresného súdu v napadnutom
rozhodnutí stotožnil, mal za to, že okresný súd konal v zmysle najvyššieho imperatívu ochrany
najlepšieho záujmu maloletého A., ktorý je v tomto prípade pre súd primárny a jeho ochrana je

nepochybne prioritná.
34. Rozdielne tvrdenia rodičov budú, tak ako odvolací súd už uviedol vyššie, predmetom dokazovania
prvostupňového súdu vo veci samej, rovnako ako posúdenie ich rodičovských kompetencií a zručností
a najmä ich schopnosti akceptovať v živote maloletého postavenie druhého rodiča. Vzhľadom na to,
že v konaní vo veci samej je potrebné vykonať rozsiahle dokazovanie presahujúce rámec konania

o nariadenie neodkladného opatrenia, a preto, že ide iba o dočasnú úpravu pomerov účastníkov
konania, nebolo úlohou odvolacieho súdu zaoberať sa všetkými tvrdenými skutočnosťami predostretými
v odvolaniach, pretože tieto sa týkajú veci samej a majú význam pre konečné rozhodnutie a bude sa
nimi zaoberať konajúci súd v rámci zisťovania skutkového stavu potrebného pre rozhodnutie o úprave
výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému.

35. Odvolací súd, vo vzťahu k odvolaniu otca, avšak výhradne v okolnostiach prejednávanej veci, len
pre úplnosť, vo vzťahu k potrebe upraviť dočasne jeho styk s maloletým A., v záujme maloletého, ešte
uvádza, že je potrebné stabilizovať situáciu v rodine a nastaviť režim maloletého a obom rodičom, aby
nedochádzalo ku zbytočným konfliktom a nedorozumeniam, aby mali jasne určené dočasné pravidlá
realizácie styku otca s maloletým A. s nastavením harmonogramu stretnutí, avšak za prítomnosti matky,

s dôrazom na zdravotný stav maloletého. Určený rozsah práve zohľadňuje zdravotný stav a situáciu
maloletého A. so záujmom maloletého byť v pravidelnom kontakte s otcom, vytvoriť si s ním spoločný
program a tráviť spolu čas tak, aby nedošlo k prerušeniu kontaktu a ich väzieb., čo je nepochybne
v záujme maloletého a rodičia tento stav musia rešpektovať a prispôsobiť sa mu. Zároveň daný rozsah
styku rešpektuje aj právo otca na stretnutia s maloletým a budovanie a udržiavanie ich vzájomných

vzťahov. Ďalšie námietky otca, výhrady matky a nimi predkladané dôkazy, tak ako odvolací súd uviedol
už vyššie, budú predmetom dokazovania a vyhodnotenia v konaní vo veci samej, v ktorom súd zohľadní
a posúdi aj kompetencie rodičov, ich správanie a spoluprácu v priebehu konania. Je povinnosťou oboch
rodičov pri realizácii styku sa správať v prvom rade s ohľadom na svoje dieťa a vytvoriť mu pokojné
a láskyplné prostredie. Rodičia majú možnosť naďalej spolupracovať s kolíznym opatrovníkom, tak

aby vyriešili otázku starostlivosti o maloletého, čo najpriaznivejšie pre mal. A.. Pokiaľ rodičia budú
rešpektovať odporúčania odborníkov, majú možnosť dospieť k dohode, ktorá je nesporne najideálnejším
riešením pre maloletého, ktorý pre svoj psychický a fyzický vývin potrebuje oboch rodičov. Nariadené
neodkladné opatrenie je dočasného charakteru a v prípade, ak v priebehu konania dôjde ku zmenepomerov a nastanú nové okolnosti, je možné ho z úradnej činnosti, alebo na návrh zrušiť (§ 363 CMP),
prípadne za splnenia zákonných podmienok nariadiť nové neodkladné opatrenie. Neexistuje, v tomto
štádiu konania, šablóna, podľa ktorej by mohlo byť bezpečne skonštatované, o to viac v zdravotnej

situácií mal. A., že úprava styku rodiča s maloletým A. podľa určitého vzorca (rozsah a forma) je
optimálna a v jeho najlepšom záujme. Majúc na zreteli uvedené je možné tvrdiť, že umožnenie styku
rodiča s maloletým dieťaťom i keď za prítomnosti druhého rodiča, v primeranej miere je vždy závislé
od hodnotenia konkrétnej situácie súdom, na základe posúdenia dôkazov a zistených skutočností. V
konkrétnostiach posudzovanej veci, keďže vzťahy medzi rodičmi dieťaťa sú jednoznačne významne

narušené,poznačenékonfliktamimajúcimipôvodtiežvdiferentnýchnázorochnastarostlivosťavýchovu
dieťaťa, je potrebné zdôrazniť, že nie je žiaduce, aby sa tieto premietali aj do vzťahu otca a dieťaťa, v
zmysle nemožnosti rodičov sa tiež v tejto otázke zjednotiť. Obaja rodičia sú pre dieťa dôležité osoby,
vzory sociálnej identifikácie a je potrebné mať na zreteli, že styk maloletého dieťaťa s rodičom v situácii,
keď rodičia žijú oddelene, sa upravuje prioritne kvôli maloletému dieťaťu v záujme jeho dobra a osobnej
vôle a až druhotne z hľadiska práv rodičov, ktoré sú v kolízii s právami dieťaťa vzhľadom na postavenie

dieťaťa ako zákonom chránenej osoby v hierarchii nepochybne nižšie. Rodičia majú právo realizovať
svoje rodičovské práva za účelom zachovania vzájomných citových väzieb s deťmi prostredníctvom
stretávania sa s nimi, aby tak deti mali zabezpečený, pokiaľ je to možné, rovnovážny kontakt s oboma
rodičmi.
36. K odvolaciemu dôvodu otca, ktorý namietal, že styk s maloletým A. bude za prítomnosti matky,

aj odvolací súd uzavrel, že určený rozsah styku otca s maloletým v obmedzenom režime zohľadňuje
potrebu regulovať a sledovať priebeh stretnutia a zabezpečiť ochranu maloletého A. v súvislosti
s jeho zdravotným stavom. Zákon o rodine nevylučuje takúto alternatívu styku, keď prioritne je
potrebné prihliadať na záujem maloletého dieťaťa. Obmedzenie styku znamená, že súd autoritatívnym
rozhodnutím buď obmedzí rodičovi jeho stretávanie s dieťaťom pod hranicou štandardnej (východiskovej

úpravy), napr. len v rozsahu niekoľko hodín mesačne alebo obmedzí stretávanie s rodičom iným
spôsobom, t. j. určením miesta stretávania, uložením povinnosti strpieť druhého rodiča alebo tretej
osoby pri stretávaní a pod. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania, vo forme osvedčovania a
výlučne pre účely tohto konania, súdom prvej inštancie je nesporný zdravotný stav maloletého a jeho
osobitné potreby. Z uvedeného dôvodu bolo vhodným riešením upraviť styk za prítomnosti matky, ktorá

nepochybne zdravotný stav maloletého dôsledne pozná. Odvolací súd uvádza, že nie je vylúčené, že
danú formu styku bude potrebné po určitej dobe prehodnotiť, keď každý z rodičov má právo podať nový
návrh na zmenu úpravy styku, prípadne aj súd môže začať ex offo konanie o zmene úpravy styku,
37. Otec v odvolaní na podporu svojich tvrdení poukázal a citoval z rozhodnutí iných krajských súdov.
Odvolací súd sa s touto argumentáciou dôsledne oboznámil, napriek tomu, že „..Pre právnu otázku,

ktorú má na mysli § 421 ods. 1 písm. a) CSP, je charakteristický „odklon“ jej riešenia, ktoré zvolil
odvolací súd, od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Ide tu teda o situáciu, v ktorej
dovolací súd už určitú právnu otázku vyriešil, rozhodovanie jeho senátov sa ustálilo na zvolenom
riešení tejto otázky, odvolací súd sa však svojím rozhodnutím odklonil od „ustálenej rozhodovacej
praxe dovolacieho súdu“. Odklon od rozhodovacej praxe dovolacieho súdu ako dôvod prípustnosti

dovolania sa „viaže na ustálenú judikatúru najvyššieho súdu, ktorá nebola rešpektovaná zo strany
odvolacieho súdu, a to v tom, že odvolací súd zaujal iný právny záver, než aký v konkrétnej právnej
otázke zaujal najvyšší súd v rozhodnutiach, ktoré boli zverejnené ako súdne rozhodnutia zásadného
významu v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky“ - Števček,
Ficová, Baricová, Mesiarkinová, Bajánková, Tomašovič a kol.: Civilný sporový poriadok. Komentár,

Nakladatelství C. H. BECK. Bratislava 2016, str. 1382. 26.1. Ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho
súdu vyjadrujú predovšetkým stanoviská alebo rozhodnutia najvyššieho súdu, ktoré sú (ako judikáty)
publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky. Do tohto
pojmu však možno zaradiť aj prax vyjadrenú opakovane vo viacerých nepublikovaných rozhodnutiach
najvyššieho súdu, alebo dokonca aj v jednotlivom, dosiaľ nepublikovanom rozhodnutí, pokiaľ niektoré

neskôr vydané (nepublikované) rozhodnutia najvyššieho súdu názory obsiahnuté v skoršom rozhodnutí
nespochybnili, prípadne tieto názory akceptovali a z hľadiska vecného na ne nadviazali (3Cdo/158/2017,
4Cdo/95/2017, 5Cdo/87/2017, 6Cdo/21/2017). Rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 6Cdo/113/2017
naostatok vychádza zo širšie chápaného obsahu pojmu „ustálená rozhodovacia prax“ tak, že jeho
súčasťou sú tiež právne závery vyjadrené v rozhodnutiach, ktoré boli v minulosti ako judikáty

publikované v oficiálnych informačných médiách vydávaných vtedajšími inštitúciami stojacimi na vrchole
sústavy všeobecných súdov 26.2 Za odklon od ustálenej rozhodovacej praxe preto nemožno preto
považovať odklon od záverov zaujatých v rozhodnutiach odvolacích súdov, ako sa nesprávne domnievadovolateľka“. (Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5CdoR/8/2024) a dospel k záveru, že
rozhodnutie okresného súdu rešpektuje najlepší záujem mal. A..
38. Odvolací súd na záver uvádza, že nepovažoval za potrebné vysporiadať sa so všetkými odvolacími

námietkami matky, otca, s výnimkou tých, ktoré boli pre prijatie rozhodnutia podstatné. Odôvodnenie
rozhodnutia nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila.
Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (porovnaj napr.
rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/2004, III.ÚS 209/2004, II.ÚS 200/2009 a pod.).
39. Vychádzajúc z uvedeného mal odvolací súd za to, že žiaden z odvolateľov v odvolacom konaní

neosvedčil existenciu takých, pre rozhodnutie podstatných skutočností, na ktoré by bolo potrebné
prihliadnuť a ktoré by boli spôsobilé spochybniť správnosť rozhodnutia alebo postupu súdu prvej
inštancie, preto napadnuté rozhodnutie, s odôvodnením ktorého sa v celom rozsahu stotožňuje, s jeho
odvolaniami napadnutými časťami podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
40. Krajský súd napokon považuje za potrebné primerane poukázať aj na uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1 Cdo 147/2011 z 25. apríla 2012, podľa záverov ktorého odvolací

súd, ktorý sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, neporušil zákon, ak v odôvodnení svojho
rozhodnutia skonštatoval správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a navyše tiež rozviedol
vlastnú argumentáciu.
41. Odvolací súd pritom považuje za potrebné zvýrazniť, že jeho závery sú konštatované výlučne pre
toto štádium konania a výhradne pre účely rozhodovania o odvolaniach proti napadnutému uzneseniu

okresného súdu.
42. Pri zmene podstatných skutkových okolností nie je vylúčené prehodnotenie záverov prijatých
okresným súdom, s ktorými sa odvolací súd v tomto rozhodnutí stotožnil, a to i v štádiu pred meritórnym
rozhodnutím súdu prvej inštancie.
43. Krajský súd pre úplnosť dodáva, že aktuálne rozhodnutie o neodkladnom opatrení neprejudikuje,

nepredznamenáva rozhodnutie súdu vo veci samej, ktoré bude vydané po vykonaní náležitého šetrenia
a dokazovania potrebného pre zistenie skutočného stavu veci.
44. Na záver odvolací súd považuje za podstatné ešte primerane a podporne uviesť závery, ktoré si
osvojil a ktoré vystihujú i situáciu v prejednávanej veci, že „Najvyšší súd tiež uvádza, že vyššie uvedené
závery by nemali byť vnímané ako „víťazstvo" matky či „prehra" otca. Obaja rodičia majú na výber, buď

zotrvajú výlučne na svojich postojoch a budú maloletého naďalej vystavovať zjavne traumatizujúcim
zážitkom, alebo nájdu spoločnú reč s cieľom spolupôsobiť na zabezpečenie všestranného rozvoja
oboch svojich detí. Nezostáva než dúfať, že dospelí sa spamätajú a uvedomia si, že bolestných
okamihov nastalo v útlom veku nielen C. ale aj Y. už viac ako dosť a uprednostnia druhú možnosť
(spoločnúrečscieľomspolupôsobiťnazabezpečenieichspoločnéhovšestrannéhorozvoja).Nadrámec

uvedeného, dovolací súd považuje za vhodné pripomenúť i to, že rozhodnutia všeobecných súdov o
úprave výchovných pomerov nemajú povahu rozhodnutí absolútne konečných a teda nezmeniteľných.
Urovnanie vzájomných vzťahov medzi rodičmi maloletého C., snaha o nájdenie spoločného konsenzu
nad spôsobom jeho výchovy (s ohľadom na jeho najlepšie záujmy) a teda vyvarovanie sa konaniu,
v ktorom sa maloleté dieťa a realizácia rodičovských práv stáva akýmsi „nástrojom na vybavovanie

vzájomných účtov" a domnelých krívd medzi rodičmi, by však mali byť predpokladom pre prehĺbenie
rodinných väzieb a dôvodom na úpravu doterajších výchovných pomerov k svojim maloletým deťom v
čo najlepšom záujme pre ne, nie ich cieľom.“ (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 7CdoR/15/2023
zo dňa 29.11.2023)
45. O trovách konania o nariadenie neodkladného opatrenia krajský súd s poukazom na § 58

CMP nerozhodoval, nakoľko v prípade rozhodnutia o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v
prejednávanej veci nejde o konečné rozhodnutie, pričom o trovách konania rozhoduje súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
46. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového

poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné
podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie dovolania.

Podľa § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade
uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto

vada.

Podľa § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právneposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred
súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa§434CSPdovolaciedôvodymožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehotynapodaniedovolania.

Podľa § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.