Uznesenie – Rodina a mládež ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. november 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/110/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6725010254
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6725010254.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka
a sudcov JUDr. Michaely Bucekovej, PhD., LL.M. a JUDr. Andreja Matušovica, na verejnom zasadnutí
dňa 26. novembra 2025, v trestnej veci obžalovanej A. B. pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej
osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b)
Trestného zákona, o odvolaní obžalovanej proti rozsudku Okresného súdu Zvolen zo dňa 10. septembra

2025, sp. zn. 5T/57/2025, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovanej A. B. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresného súdu bola obžalovaná A. B. uznaná za vinnú zo zločinu týrania
blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Trestného zákona
s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že

od presne nezistenej doby najneskôr od leta roku 2024 do 12.02.2025 v meste C., na adrese A. XXX/
X, v byte na X. poschodí bytového domu, ako aj na iných miestach, spôsobovala psychické a fyzické
utrpenie blízkej osobe - svojej matke A. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. F. XX, s ktorou bývala do
dňa 12.02.2025 v spoločnej domácnosti, a to takým spôsobom, že opakovane najmä v ranných hodinách
na poškodenú kričala a vulgárne jej nadávala, pričom jej hovorila slová „kurva“, „veď počkaj stará“, „čo

robíš ty piča“, „ty piča prosím ťa zožer to“, „piča vrbovská kurva“, „ty suka, obliekaj sa ty suka“, „ty
kurva, ty suka, čo si ma kopla“, počas spoločných prechádzok s poškodenou ju neprimerane ťahala za
ruku, mykala ňou, na čo jej poškodená hovorila, že už nevládze, taktiež poškodenú opakovane fyzicky
napádala tak, že ju pred bytovým domom na ulici A. X F. C. G. do tváre - pravou rukou na ľavé líce jej
vylepila zaucho, v priestoroch výťahu bytového domu ju niekoľkokrát udrela päsťou do tváre, následne
začiatkom roka 2025 v byte po tom, ako poškodená prosila obžalovanú, aby ju nebila, obžalovaná na

ňu kričala a vyhrážala sa jej so slovami „budem ťa biť, pokým budem vládať, ty kurva jedna F.“, pričom
poškodenej spôsobila hematómy na tvári, čím takýmto svojím správaním a konaním ohrozovala fyzické
a psychické zdravie a obmedzovala bezpečnosť poškodenej A. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E.
F. XX.

Za to bola odsúdená podľa § 208 ods. 3 Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm.

j) Trestného zákona, § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d) Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere
2 roky.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona bola pre výkon trestu odňatia slobody zaradená do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku jej bola uložená povinnosť nahradiť poškodenej A. D. škodu vo
výške 286 eur.Proti tomuto rozsudku vo všetkých jeho výrokoch podala obžalovaná prostredníctvom svojho obhajcu
priamo na hlavnom pojednávaní odvolanie, ktoré písomne zdôvodnila podaním doručeným okresnému

súdudňa9.októbra2025.Uviedla,žepočaspriebehuceléhotrestnéhokonaniapopieralaskutočnosť,že
bysadopustilavočipoškodenej–svojejmatkezločinutýraniablízkejosobyazverenejosobypodľa§208
TZ. Obžalovaná je osobou, ktorá doposiaľ nebola nikdy súdne trestaná ani priestupkovo postihovaná.
Obžalovaná trpí ľahkou mentálnou retardáciou.

Obžalovaná poukázala na to, že poškodená počas celého trestného konania (a ani pred konaním)
neuviedla skutočnosť, že by sa obžalovaná voči nej dopustila akéhokoľvek protiprávneho konania,
naopak súd sa na hlavnom pojednávaní dňa 15.08.2025 oboznámil s
obsahom obrazovo – zvukového záznamu výsluchu poškodenej z prípravného konania,
v ktorom poškodená jednoznačne poprela týranie obžalovanou, pričom z jej výsluchu
vyplýva, že bola dostatočne orientovaná miestom, časom, okolnosťami a chápala

samotný zmysel výsluchu, a to aj napriek tomu, že poškodenej bola diagnostikovaná
mentálna retardácia ľahkého stupňa, nešpecifikovaná schizofrénia, Alzheimerova demencia a
Parkinsonova choroba.

Ďalej obžalovaná poukázala aj na to, že H. E. F. A. zveril poškodenú (ako osobu s ťažkým zdravotným

postihnutím) do opatrovateľskej starostlivosti obžalovanej, za čo obžalovanej vyplácal príspevok za
opatrovanie. E. H. E. F. dňa 06.02.2025 v domácnosti poškodenej osobné šetrenie, počas ktorého bola
poškodenádomasama,pričompoškodenáuviedlaspokojnosťadobrústarostlivosťojejosobuzostrany
jej dcéry – obžalovanej a poprela bitky a krik na ňu, a teda aj zo správy H. F., že neboli zistené žiadne
nedostatky pri poskytovaní opatrovania.

Obžalovaná zdôraznila, že pred začatím trestného stíhania v tejto veci sa žiadne prípadné nevhodné
správanie obžalovanej nikdy v minulosti neprejednávalo ani v prípadnom priestupkovom konaní a ani
na schôdzach spoločenstva vlastníkov bytov v bytovom dome.

Obžalovaná konštatovala, že z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že z domácnosti (bytu)
obžalovanej bolo počuť pravidelné hádky, krik a buchot, čo prirodzene vadilo niektorým susedom v
bytoch v dome (susedom A. F., I. J. a K. D.), a to najmä susede I. J. (ktorá bývala na poschodí
oproti bytu obžalovanej), ktorá obžalovanú a poškodenú sledovala a dokonca neoprávnene
vykonávala zvukovo – obrazové záznamy z bytu obžalovanej bez vedomia nahrávaných osôb (čo

skonštatoval aj prvostupňový súd, keď tieto dôkazy odmietol vykonať) a podala vo veci trestné
oznámenie.

Obžalovanápokračovalakonštatovaním,ževrámcitrestnéhokonaniaokremvyššieuvedenýchsusedov
vypovedali aj ďalší susedia z bytového domu, a to dokonca takí, ktorí bývali priamo nad a pod bytom

obžalovanej, ktorí si nevšimli žiadne nezákonné správanie obžalovanej voči poškodenej, a už vôbec nie
týranie. Bolo preukázané, že manželovi obžalovanej (ktorému patrí byt) vadil dlhodobý pobyt poškodenej
v jeho domácnosti, pravidelne sa s obžalovanou o tom hádal a dokonca v rámci hádok preukázateľne
opakovane vyhodil obžalovanú z bytu na chodbu. Manžel obžalovanej bol pravidelne pod vplyvom
alkoholu a v takomto stave aj bil obžalovanú a nadával jej. Aj z výpovede dcéry obžalovanej – svedkyne

L. B. (ktorá do domácnosti obžalovanej chodila každý deň), ako aj manžela obžalovanej – svedka L. B.
(ktorý s obžalovanou býval) vyplýva, že obžalovaná sa o poškodenú riadne starala, ale poškodená sa
správala „ako malé dieťa“, nespolupracovala s obžalovanou, pričom obžalovaná ju musela nútiť aby sa
napila, najedla, zobrala si lieky, obliekla sa, išla na WC, išla na prechádzku, pričom ju obžalovaná často
kŕmila,akeďajnapriektomupoškodená bola nespokojná anevďačná až protivná (pri tomdokonca

kopala obžalovanú do nohy), obžalovaná to nevydržala a začali si s poškodenou navzájom vulgárne
nadávať. Tieto nadávky boli medzi poškodenou a obžalovanou časté, avšak boli prejavom bežného
a vzájomne akceptovaného správania oboch strán. Podotkla, že poškodená zle počuje. Z výpovede
osôb pravidelne sa zdržiavajúcich v domácnosti obžalovanej (dcéra L. B., manžel L. B., švagriná D.
B.) nevyplýva, že by obžalovaná udrela poškodenú, resp. že by poškodená mala časté podliatiny na

tvári alebo iných častiach tela. Naopak, tie podliatiny, ktoré boli zaznamenané aj v lekárskych
správach, títo svedkovia označili ako zranenia spôsobené pádom poškodenej v dôsledku jej zlého
zdravotného stavu. Aj v Znaleckom posudku č. 7/2025 E. A. M. N., vyjadrujúceho sa k pomliaždeninám
pri ľavom oku poškodenej vyplýva, že nie je možné jednoznačne určiť pôvod pomliaždenín na tvári,pričom k týmto zraneniam mohlo dôjsť aj v dôsledku nezavineného pádu. Znalec konštatoval, že
zdravotný stav poškodenej bol pravidelne lekársky sledovaný a bola jej pravidelne predpisovaná liečba.
Fialové sfarbenie na končatinách poškodenej znalec určil ako prejav trofických zmien kože v dôsledku

varixov (kŕčových žil). Znalec nezistil na tele poškodenej znaky týrania. Z lekárskych správ vyplýva, že
poškodená sa liečila na zlú zrážanlivosť krvi, dôsledkom ktorej boli podliatiny na jej tele.

Ďalej obžalovaná poukázala na to, že podľa rozsudku má prvostupňový súd za preukázané, že
obžalovaná poškodenú udrela, a to výpoveďami svedkov A. F., I. J. a K. D.. K výpovediam týchto

svedkov obžalovaná podala vysvetlenia, podľa ktorých vo výťahu utierala slziace oči poškodenej a pred
bytovkou odháňala osu z tváre poškodenej. Je takmer vylúčené, že keby bola poškodená (74 ročná žena
subtílnej postavy s vyššie uvedenými chorobami), ktorá dokázala stáť a chodiť len s pomocou cudzej
osoby, dostala do tváre skutočne opakované údery zatvorenou päsťou, ako to tvrdí svedkyňa D., resp.
by jej bola reálne „vypálená“ facka za ucho, ako to tvrdí svedok F., dokázala by sa udržať na nohách a
následne by pokračovala v prechádzke s poškodenou bez akýchkoľvek nasledujúcich prejavov po útoku.

Počas trestného konania nebolo preukázané, že by poškodená mala hematómy na tvári spôsobené
obžalovanou, resp. ako často hematómy mávala, pričom osoby ktoré bývali v domácnosti obžalovanej
vrátane susedy C. uviedli, že videli modriny na tvári minimálne po tom, čo poškodená spadla, čo je v
priamom rozpore s tvrdením svedkyne D., ktorá uviedla, že mala modrú tvár väčšinu času.

Obžalovaná taktiež poukázala na jednotlivé svedecké výpovede. K svedeckej výpovedi svedkyne I.
J. (oznamovateľky trestného činu) z prípravného konania zo dňa 13.02.2025, ktorú prvostupňový súd
prečítal na hlavnom pojednávaní a o ktorú ako dôkaz oprel svoj odsudzujúci rozsudok, obžalovaná
uviedla, že svedkyňa sa dňa 01.08.2025 dostavila na základe predvolania pred okresný súd na hlavné
pojednávanie, kde bola riadne poučená podľa ustanovení TP a TZ, a to najmä o zákonných dôvodoch

odopretia výpovede, ako aj o význame svedeckej výpovede, pričom však uviedla, že nebude vypovedať
so zdôvodnením, že sa bojí manžela obžalovanej. Následne prokurátorka navrhla prečítanie výsluchu
svedkyne z prípravného konania s čím obhajoba nesúhlasila (nakoľko chcela spochybniť dôveryhodnosť
tejtosvedkynejejvýsluchomakladenímotázok,atoajsprihliadnutímnaskutočnosti,ktorésadozvedela
po jej výsluchu z prípravného konania) a navrhla použiť ust. § 262 TP resp. uloženie poriadkovej

pokuty. Súd návrhom obhajoby nevyhovel a postupom podľa § 263 ods. 3 písm. c) TP prečítal zápisnicu
svedkyne z prípravného konania. Obžalovaná má za to, že súd mal pri odopretí výpovede uvedenej
svedkyne postupovať podľa ust. § 262 TP a teda urobiť vhodné opatrenia na vypočutie svedkyne. Má
teda za to, že v danom prípade čítanie zápisnice o výpovedi svedkyne bolo vykonané v rozpore so
zákonom. Obžalovaná má za to, že na tento dôkaz – výpoveď svedkyne I. J. z prípravného konania

zo dňa 13.02.2025 – nemal prvostupňový súd v rámci rozhodovania vo veci prihliadať, nakoľko bol
vykonaný v rozpore so zákonom. Napriek tomu časť výrokovej vety odsudzujúceho rozsudku je prebratá
z jej výpovede z prípravného konania.

K neprimeranému ťahaniu a mykaniu za ruku počas prechádzok obžalovaná uviedla, že od ošetrujúcej

lekárky poškodenej dostala príkaz donútiť poškodenú pravidelne chodiť, aby táto mala pohyb, aj keď to
poškodená odmietala. Bolo preukázané, že obžalovaná aj pri nepriaznivom počasí pravidelne chodila s
poškodenou von na prechádzky, avšak keď poškodená nespolupracovala, ako to bolo uvedené vyššie,
obžalovaná ju musela aj nútiť. Tento prístup sa ukázal plne v záujme poškodenej, nakoľko zo správy E.
B. B. B. zo dňa 11.08.2025 vyplýva, že po tom, ako bola poškodená odobratá zo spoločnej domácnosti,

stala sa imobilná a inkontinentná, pričom prechádzky už nebola schopná absolvovať a v sede dokázala
vydržať iba pár minút, inak bola úplne ležiaca. Aj zo správ F. F. C. D. E. B. B. B. F., že poškodenej
umiestnenie mimo domácnosti obžalovanej neprosieva, dokonca je v priamom rozpore s jej záujmami,
zdravím a kvalitou života, nakoľko od obdobia ako sa o ňu obžalovaná prestala starať je odkázaná na
nepretržitú komplexnú zdravotnú starostlivosť, pričom pri úplne všetkých obslužných úkonoch je plne

odkázaná na pomoc tretej osoby, a dokonca od 09.08.2025 sa nachádza v kritickom zdravotnom stave.
Zo záverov Znaleckého posudku č. 08/2025 E. A. O. I. vyplýva (odpoveď na otázku č. 10), že sa nedá
jednoznačne ustáliť, že správanie obžalovanej poškodená prežívala ako ťažké príkorie alebo ujmu,
pričom vzhľadom na to, že aj sama v minulosti produkovala konfliktné správanie, bola pravdepodobne
na takéto situácie konfliktov habituovaná (navyknutá).

Obžalovaná má taktiež za to, že opis skutku uvedený v rozsudku nenapĺňa znaky zločinu týrania blízkej
osoby a zverenej osoby podľa § 208 TZ. Obžalovaná má za to, žezávažnosť konania obžalovanej voči poškodenej, uvedeného v opise skutku obsiahnutého v rozsudku,
je vzhľadom na okolnosti prípadu nepatrná. Podľa rozsudku je obžalovaná uznaná vinnou podľa ust.
208 ods. 3), písm. d) TZ závažnejším spôsobom konania, a to s poukazom na ust. § 138 písm. b) TZ

konaním po dlhší čas, keď podľa skutkovej vety „od presne nezistenej doby najneskôr od leta 2024
do 12.02.2025“ naplnila skutkové znaky zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby. Pod pojmom
páchanie trestného činu po dlhší čas sa rozumie pokračovanie v trestnej činnosti po dobu viacerých
mesiacov s prihliadnutím na konkrétny trestný čin, kedy súdna prax akceptuje časové obdobie spravidla
6 mesiacov. Aj z odôvodnenia rozsudku (str. 12, prvý odsek) vyplýva, že pre samotné naplnenie tohto

trestného činu je nevyhnutné konanie netrvajúce krátky, prechodný čas. Leto 2024 bolo uskočené
dňa 22.09.2024, pričom do dňa 12.02.2025 (kedy bola obžalovaná obmedzená na osobnej slobode)
uplynulo necelých 5 mesiacov. Z rozsudku nevyplýva, kedy v lete 2024 malo dôjsť k začatiu páchania
predmetného zločinu, pričom vymedzenie dĺžky jeho páchania
je v skutkovej vezte neurčité a nepreukazujúce, že zločin mal byť páchaný minimálne 6 mesiacov. Podľa
obžalovanej nie je teda naplnený predpoklad na uznanie viny obžalovanej podľa ust. 208 ods. 3), písm.

d) TZ s poukazom na ust. § 138 písm. b) TZ.

Obžalovaná je taktiež toho názoru, že pri určení druhu a výšky testu v odcudzujúcom rozsudku,
vzhľadomnaskutočnosť,žeobžalovanásanikdynedopustilažiadnehoprotiprávnehokonaniavočitretej
osobe,vzhľadomnaokolnostiprípadu,vzhľadomnapomeryobžalovanejapoškodenej,akoajvzhľadom

na následok, prvostupňový súd mohol a mal ukladať podmienečný trest odňatia slobody.

Obžalovaná vníma trestné oznámenie a následné výpovede susedov I.
J., A. F. a K. D. ako snahu (po vzájomnej komunikácii) ukončiť pravidelné rušenie domového poriadku
z bytu obžalovanej, pričom na to zneužili OČTK na vedenie trestného konania voči obžalovanej.

Na verejnom zasadnutí, ktoré bolo vykonané v neprítomnosti poškodenej a opatrovníčky poškodenej,
prokurátorkrajskejprokuratúryuviedol,žepovažujenapadnutýrozsudokajvovýrokuovine,ajvovýroku
o treste za zákonný a spravodlivý, a preto navrhol odvolanie obžalovanej ako nedôvodné zamietnuť.

Obhajca obžalovanej sa pridržal skutočností uvedených v odvolaní a zdôraznil a poukázal na procesné
pochybenie zo strany okresného súdu, keď svedkyňu J. riadnym spôsobom nevypočul na hlavnom
pojednávaní, pričom ide o oznamovateľku predmetného trestného činu. Je taktiež toho názoru, že
predmetného skutku sa obžalovaná nedopustila po dlhšiu dobu ako je uvedené v napadnutom rozsudku.
Naopak, je toho názoru, že predmetný skutok nenapĺňa znaky trestného činu a je teda dôvodné

predmetnú vec postúpiť ako priestupok na príslušný správny orgán. Navrhol, aby súd zrušil napadnutý
rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie alebo aby bola vec
postúpená ako priestupok na príslušný správny orgán alebo aby odvolací súd obžalovanú spod obžaloby
oslobodil.

Obžalovaná požiadala, aby súd rozhodol spravodlivo a pridržiavala sa toho, čo uviedol jej obhajca.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací zistil, že odvolanie podala obžalovaná ako oprávnená
osoba v zákonnej lehote proti rozhodnutiu, proti ktorému bolo prípustné. Následne preskúmal
v intenciách § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého rozsudku vo výrokoch

o vine, o treste a o náhrade škody, proti ktorým odvolateľka podala odvolanie, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytknuté, by prihliadol len vtedy, ak
by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por., čo však zistené nebolo. Po uvedenom
procesnom postupe dospel k záveru, že odvolanie obžalovanej A. B. nebolo podané dôvodne.

Po splnení prieskumnej povinnosti v rozsahu § 317 ods. 1 Tr. por. krajský súd zistil, že okresný súd
pri dodržaní procesného postupu a rešpektovaní práva obžalovanej na obhajobu, rozhodol na hlavnom
pojednávaní o jej vine v súlade s výsledkami vykonaného dokazovania. V tomto smere vykonané
dôkazy správne vyhodnotil a to jednotlivo, ako aj v ich súhrne, odôvodnenie jeho rozhodnutia zodpovedá
všetkým podstatným hľadiskám obsiahnutým v ust. § 168 ods. 1 Tr. por., prejednávanému prípadu

venoval náležitú pozornosť a nemožno mu v tomto smere nič podstatné vyčítať. Stručne teda vyložil,
ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami
sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov tiež vtedy, ak si navzájom odporovali. Z odôvodnenia
napadnutého rozsudku je zároveň zistiteľné, akými právnymi úvahami sa prvostupňový súd spravoval,keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušného ustanovenia zákona v otázke viny obžalovanej
a správne postupoval, keď ju v konečnom dôsledku uznal za vinnú zo zločinu týrania blízkej osoby
a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 138

písm. b) Trestného zákona.

Krajský súd sa, čo do viny, v plnom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku okresného
súdu a v tomto smere v podrobnostiach krajský súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku
na strane č. 12 odsek druhý až strane č. 15 odsek predposledný. Ako správne uviedol okresný súd,

trestná činnosť obžalovanej bola jednoznačne preukázaná usvedčujúcimi svedeckými výpoveďami
priamych svedkov I. J., K. D., A. F., A. F., P. Q., D. C., C. C., ako aj nepriamych svedkov L. B. a L.
B. a taktiež závermi lekárskych správ a znaleckým dokazovaním. Správne tak okresný súd neuveril
obrane obžalovanej, ktorej účelom je vyhnúť sa trestnému postihu za protiprávne konanie. Z pohľadu
krajského súdu niet jediného racionálneho dôvodu, aby súd tieto usvedčujúce dôkazy a ich obsah
nejakým spôsobom spochybňoval a neopieral sa o ne. Krajský súd potom nemá žiadne pochybnosti

o správnosti záveru okresného súdu, že obžalovaná sa predmetného skutku dopustila. Považoval však
za potrebné reagovať v rámci odvolacieho konania aj na odvolacie námietky obžalovanej, ktoré ale
nebolo možné akceptovať v takom rozsahu, ktorý by viedol k inému meritórnemu rozhodnutiu vo výroku
o jej vine.

Krajský súd konštatuje, že znaleckým dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že konaním
obžalovanej bolo ohrozené psychické a fyzické zdravie poškodenej, ktorá správanie obžalovanej
voči sebe vnímala ako príkorie a ujmu. Poškodená bola závislá od obžalovanej, vnímala vlastné
obmedzenie sebestačnosti, nebola schopná brániť sa negatívnemu správaniu obžalovanej voči sebe
a preto rezignovala a privykla si na konfliktné situácie. Obranu obžalovanej, že poškodená počas

celého trestného konania neuviedla, že by sa obžalovaná voči nej dopustila nevhodného správania a
už vôbec, že by ju týrala potom krajský súd v úplnej zhode s názorom okresného súdu vyhodnotil ako
nedôvodnú a účelovú. Na uvedenom závere nemôže nič zmeniť ani skutočnosť, R. H. E. E. poškodenú
do opatrovateľskej starostlivosti obžalovanej a že v jej starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky pri
poskytovaní opatrovania.

Pokiaľ obžalovaná poukazovala na susedov z bytového domu, ktorí si nevšimli žiadne nezákonné
správanie obžalovanej voči poškodenej alebo dokonca týranie, v tejto súvislosti krajský súd zdôrazňuje,
že výpoveďami priamych očitých svedkov bolo v konaní jednoznačne preukázané, že obžalovaná sa
voči poškodenej správala spôsobom napĺňajúcim znaky trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej

osoby. Krajský súd neuveril obžalovanej, ktorá sa snažila súdu prvého stupňa predostrieť, že z jej strany
nešlo o ataky voči poškodenej, ale že poškodenej len „utierala slziace oči“ a „odháňala osu z tváre“.

Obžalovaná namietala, že súd prvého stupňa postupom podľa § 263 ods. 3 písm. c) Trestného poriadku
prečítal zápisnicu z prípravného konania svedkyne I. J.. K tejto odvolacej námietke krajský súd uvádza,

ževzmysle§263ods.3Trestnéhoporiadkusúhlasprokurátoraaniobžalovanejktakémutoprocesnému
postupu potrebný nie je. Prečítaním zápisnice z prípravného konania svedkyne I. J. tak súd prvého
stupňa neporušil žiadne ustanovenie Trestného poriadku.

K ďalšej odvolacej námietke obžalovanej, že od ošetrujúcej lekárky poškodenej dostala príkaz donútiť

poškodenú pravidelne chodiť krajský súd uvádza, že pravidelné prechádzky poškodenej na čerstvom
vzduchu sú jednoznačne zdraviu prospešné, avšak nie je namieste, aby sa obžalovaná počas týchto
prechádzok správala k poškodenej tak, že ju bude neprimerane ťahať a mykať za ruku. Takto si v
žiadnom prípade nemožno vysvetľovať odporúčanie a pokyn ošetrujúcej lekárky donútiť poškodenú
chodiť na prechádzky.

Krajský súd sa taktiež nestotožnil s názorom obžalovanej, že závažnosť jej konania voči poškodenej,
vzhľadom na okolnosti prípadu je nepatrná. Kričanie, vulgárne nadávanie a fyzické ataky vo forme
neprimeraného ťahania za ruku, mykania, vylepenia zaucha a úderov päsťou do tváre nemožno podľa
názoru krajského súdu za žiadnych okolností považovať za konanie, ktorého závažnosť je len nepatrná.

K poslednej odvolacej námietke, že obžalovaná nepáchala predmetný trestný čin po dlhší čas krajský
súd uvádza, že vymedzenie doby „najneskôr od leta roku 2024 do 12. februára 2025“ predstavuje viac
ako 8 mesiacov, keďže leto začína dňom 1. júna, pričom slovné spojenie najneskôr od leta znamená,že protiprávne konanie obžalovanej začalo 1. júna 2024 a skôr. Uvedené časové obdobie potom možno
jednoznačne kvalifikovať ako „dlhší čas“.

Pokiaľideonapadnutývýrokotreste,kuloženémutrestukrajskýsúdkonštatuje,žetentojejednoznačne
zákonný a primeraný. Krajský súd má za to, že okresný súd u obžalovanej pri ukladaní trestu zohľadnil
všetky skutočnosti ako mu to ukladá Trestný zákon, existenciu a pomer priťažujúcich a poľahčujúcich
okolností, okolnosti konkrétneho prípadu, dobu páchania trestnej činnosti i osobu obžalovanej a jej
doterajší život. Úvahy okresného súdu v tomto smere sú rozpísané v odôvodnení napadnutého

rozsudku na strane č. 15 odsek posledný až strane č. 17 odsek prvý a krajský súd konštatuje, že ide
o vyčerpávajúce zdôvodnenie, ku ktorému nemá čo dodať a na ktoré v podrobnostiach poukazuje. Za
predmetný skutok ustanovuje v § 208 ods. 3 Trestný zákon trestnú sadzbu od 7 rokov do 15 rokov.
Okresný súd správne u obžalovanej vzhliadol jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j), že viedla
pred spáchaním trestného činu riadny život a nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť.

Krajskýsúdvúplnejzhodesnázoromokresnéhosúdumázato,žeuloženietrestu,čoajnadolnejhranici
trestnej sadzby vo výmere 7 rokov, by nezodpovedalo okolnostiam konkrétneho prípadu a pomerom
obžalovanej a bolo by v danom prípade neprimerane prísne. Krajský súd má za to, že okresný súd
správne pri určovaní výmery trestu odňatia slobody pristúpil k aplikácii mimoriadneho zmierňovacieho
ustanovenia podľa § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d) Trestného zákona. Možnosť jeho aplikácie videl správne

okresný súd v okolnostiach prípadu ako i v pomeroch obžalovanej a v podrobnostiach krajský súd
poukazuje na odôvodnenie jeho rozsudku na strane č. 16 odsek druhý až strane č. 17 odsek prvý. V
úplnej zhode s okresným súdom má potom krajský súd za to, že prevýchovu obžalovanej dostatočne
splní i takto pod dolnou hranicou trestnej sadzby uložený mierny nepodmienečný trest vo výmere 2
roky odňatia slobody. Krajský súd si na základe vyššie popísaných okolností daného prípadu teda

neosvojil argumentáciu obžalovanej o možnosti uloženia jej ešte miernejšieho podmienečného trestu.
Ako už vyššie uviedol krajský súd, obžalovanej bolo možné za skutok, ktorý spáchala, uložiť trest odňatia
slobody od 7 rokov do 15 rokov. Krajský súd na tomto mieste zdôrazňuje a opakuje, že okresný súd
dôvodne aplikoval v danom prípade mimoriadne zmierňovacie ustanovenie podľa § 39 ods. 1, ods.
3 písm. d) Trestného zákona a na základe jeho aplikácie pri zohľadnení všetkých okolností prípadu

a pomerov páchateľa uložil obžalovanej zákonný, spravodlivý a jednoznačne primeraný trest odňatia
slobody pod dolnú hranicu trestu ustanoveného trestným zákonom vo výmere 2 roky nepodmienečne,
pričomanikrajskýsúdnezistilžiadneďalšiedôvody,prečobymalbyťobžalovanejuloženýeštemiernejší
trest.

Pokiaľ ide o zaradenie obžalovanej do ústavu s minimálnym stupňom stráženia, toto je v zmysle § 48
ods. 2 písm. a) Tr. zák. správne odôvodnené skutočnosťou, že pri obžalovanej ide o páchateľa, ktorý
nebolvposledných10rokochpredspáchanímposudzovanéhozločinuvovýkonetrestuodňatiaslobody.

Okresný súd taktiež správne zaviazal obžalovanú v zmysle § 287 ods. 1 Trestného poriadku nahradiť

škodu poškodenej A. D. vo výške 286 eur, vychádzajúc zo záverov znaleckého posudku znalca A. M.
N. S. 7/2025 zo dňa 4. mája 2025, ktorým bolo určené bodové hodnotenie zranení, ktoré poškodená
utrpela v dôsledku konania obžalovanej v rozhodnom období.

Z týchto dôvodov potom krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku,

a to pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.