Uznesenie – Ostatné ,
Odmietajúce odvolanie, Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. november 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26CoCsp/17/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124369134
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jozef Mačej
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:6124369134.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jozefa Mačeja a sudcov JUDr.
Ľuboslavy Vankovej a Mgr. Matúša Staríčka v spore žalobkyne: Home Credit Slovakia, a.s., IČO:
36 234 176, so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany, zast. splnomocnenkyňou: Advokátska kancelária
GOLIAŠOVÁ GABRIELA s. r. o., IČO: 47 234 679, so sídlom 1. mája 173/11, Trenčín, proti
žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. E. XXXX/X, E., zast. splnomocnenkyňou: Advokátska

kancelária JUDr. Peter Malcho, s. r. o., IČO: 55 962 165, Stankovany 549, o 7.999,06 eur a
príslušenstvo, o odvolaniach žalobkyne a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda
č. k. 27Csp/85/2024-143 zo dňa 20. januára 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd odvolanie žalobkyne proti výroku I. napadnutého rozsudku o d m i e t a.

II. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie

a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni
7.025,86 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 7.025,86 eur od 19.6.2024 do
zaplatenia, formou pravidelných mesačných splátok vo výške 200 eur na účet žalobkyne splatných vždy
k 27. dňu kalendárneho mesiaca počnúc nasledujúcim mesiacom po právoplatnosti tohto rozsudku, do

zaplatenia s tým, že s omeškaním plnenia čo i len jednej splátky sa stáva zročným celý dlh; výrokom
II. vo zvyšnej časti žalobu zamietol a výrokom III. priznal žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 56,44 %.

2. Napadnutý rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ustanovení § 497 zákona č.
513/1991 Zb. Obchodný zákonník ( ďalej aj ,,Obch.z.“ ); § 52 ods. 1 a 2, § 53 ods. 9, § 517 ods. 1 a 2 a

§ 565 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník ( ďalej aj ,,O.z.“ ); § 1 a 2 písm. a ) a § 8 zákona č.
266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých
zákonov ( ďalej aj ,,ZoOSpFS“ ); § 1 ods. 2, § 2 písm. a), b) a d), § 7 ods. 1, ods. 2, § 7 ods. 16,
ods. 17, § 9 ods. 1, ods. 2 písm. a ) až v ), § 11 ods. 1, 2 a § 19 ods. 1 až 6 zákona č. 129/2010 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy ( ďalej len „ZoSÚ“ ), ako aj § 3 nariadenia

vlády SR č. 87/1995 Z.z.

3. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že dňa 11.5.2023 došlo medzi žalobkyňou
a žalovaným k uzatvoreniu zmluvy o spotrebiteľskom úvere a následne dňa 20.10.2023 dodatku k
uvedenej zmluve v zmysle § 497 a nasl. Obch.z. v spojení s § 52 a nasl. O.z., podľa ZoSÚ a ZoOSpFS. Z
vyššie citovaných zákonných ustanovení O.z. vyplýva, že predmetný vzťah je spotrebiteľskou zmluvou,

pretože žalobkyňa zmluvu uzavrela v rámci svojej podnikateľskej činnosti a vystupovala v nej ako
obchodník ( v čase uzatvorenia zmluvy: dodávateľ ) a žalovaný ako spotrebiteľ. V bode 20 odôvodneniarozsudku súdu prvej inštancie je konštatované, že zmluva o spotrebiteľskom úvere v znení jej dodatku
má všetky náležitosti podľa O.z., pričom absencia všetkých ZoSÚ vymedzených náležitostí tejto zmluvy
nespôsobuje jej neplatnosť ( ako sa domnieval žalovaný ), ale má za následok, že poskytnutý úver sa

považuje za bezúročný a bez poplatkov. V bode 17 súd prvej inštancie konštatuje, že spotrebiteľská
zmluva v znení jej dodatku neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. h) ZoSÚ - ročnú percentuálnu
mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. V posudzovanej veci v dodatku k
zmluve o spotrebiteľskom úvere nie je uvádzaný žiaden údaj o výške RPMN, a to ani indikatívnym
výpočtom, a teda uvedený údaj v predmetnom dodatku úplne absentuje, hoci je podstatnou náležitosťou

podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. h) ZoSÚ. Zároveň súd prvej inštancie konštatuje, že spotrebiteľská
zmluva v znení jej dodatku neobsahuje ani celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, keďže
obsahuje len odkaz v článku II. bode 3, že všetky ostatné ustanovenia ostávajú v nezmenenom
znení. Nestotožnil sa s tým, že uvedené údaje sú riadne uvedené, keďže nezodpovedajú aktuálnemu
stavu. Pri výške úverového rámca 8.000 eur musí automaticky dôjsť aj k zmene celkovej čiastky,
ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, čo má vplyv tiež na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov,

teda vstupné údaje aj v prípade indikatívneho výpočtu RPMN sa automaticky menia. Logicky celková
čiastka splatná spotrebiteľom nemôže pri úverovom rámci 8.000 eur a pri splátke vo výške 256,96
eur činiť 2.323,92 eur. Aj z toho dôvodu je nutné vyvodiť záver, že v prípade uzatvorenia revolvingovej
zmluvy v znení jej dodatku zo dňa 20.10.2023 je nutné považovať tento úver ( s výškou úverového
rámca 8.000 eur ) aj s poukazom na znenie ustanovenia § 11 ods. 1 ZoSÚ za bezúročný a bez

poplatkov, a to z dôvodu absencie obligatórnych náležitostí, resp. ich nesprávneho uvedenia. Následne
súd prvej inštancie skúmal či žalobkyňa bola oprávnená pohľadávku zosplatniť s poukazom na § 7
ZoSÚ, teda či pri poskytovaní spotrebiteľského úveru žalovanému posúdila schopnosť spotrebiteľa
splácať spotrebiteľský úver s odbornou starostlivosťou, pričom z poslednej vety bodu 25 odôvodnenia
rozsudku súdu prvej inštancie jednoznačne konštatoval, že žalobkyňa skúmala bonitu žalovaného

pred poskytnutím spotrebiteľského úveru s odbornou starostlivosťou, preto sa nestotožnil s námietkou
žalovaného v tomto smere. Právo žalobkyne zosplatniť úver malo svoje vyjadrenie v článku II. bodu 3
Dodatku k úverovej zmluve zo dňa 20.10.2023 ( viď bod 27 odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie ).
Zároveň konštatoval, že podstatou právnej úpravy obsiahnutej v § 565 v spojení s § 53 ods. 9 O.z. je,
aby veriteľ mohol požadovať zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, za splnenia

nasledovných podmienok: (i) musí so spotrebiteľom vopred dohodnúť možnosť zosplatnenia celého
dlhu, (ii) spotrebiteľ musí byť v omeškaní so splácaním aspoň 3 mesiace a (iii) musí aspoň 15 dní
vopred vedieť o tom, že veriteľ hodlá úver zosplatniť, pričom musí mať možnosť odvrátiť výkon tohto
práva veriteľa tým, že zaplatí príslušnú splátku. Keďže ide o kogentné zákonné ustanovenia, akékoľvek
zmluvné nastavenie, resp. nastavenie obchodných podmienok veriteľa, ktoré uvedené nerešpektuje, je

potrebné považovať za rozporné so zákonom. V bode 28 odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie
bolo konštatované, že z platobnej histórie ( č.l. 28 ) je zrejmé, že žalovaný naposledy uhradil splátku
splatnú dňa 20.1.2024 a prvýkrát sa do omeškania dostal splátkou splatnou dňa 20.2.2024. Z výzvy
zo dňa 23.4.2024 súd zistil, že žalobkyňa vyzvala žalovaného na zaplatenie dlhu zo zmluvy, s ktorým
bol v omeškaní. Súčasne ho upozornil, že ak k úhrade nedôjde, bude požadovať jednorazové vrátenie

celého úveru s príslušenstvom. Výzva sa dostala do dispozičnej sféry žalovaného dňa 29.4.2024,
kedy došlo k riadnemu doručeniu predmetnej výzvy do vlastných rúk žalovaného, a teda žalovaný mal
možnosť sa oboznámiť s obsahom tejto výzvy. Keďže žalovaný na výzvu žalobcu nereagoval, žalobkyňa
zosplatnila úver ku dňu 29.5.2024. Aj uvedená listina sa dostala do dispozičnej sféry žalovaného, a to
jej doručením do vlastných rúk žalovaného dňa 3.6.2024. Uvedené preukazuje, že žalobkyňa platne

vyzvala žalovaného na úhradu jeho dlhu po splatnosti a po splnení zákonných podmienok podľa § 53
ods. 9 O.z. v spojení s § 565 O.z. vyhlásila úver za predčasne splatný.

4. Žalovaný podal včas odvolanie proti výroku I. rozsudku ( uloženie povinnosti zaplatiť istinu
a príslušenstvo ) a zároveň proti závislému výroku III. o trovách konania. Odvolanie žalovaného je

založené na dôvodoch § 365 ods. 1 písm. f) C.s.p. – nesprávne skutkové zistenia a § 365 ods. 1 písm.
h) C.s.p. – nesprávne právne posúdenie veci. Predovšetkým namietal nesprávne právne posúdenie
podmienok predčasnej splatnosti ( § 53 ods. 9 O.z. a § 565 O.z. ). Vytkol súdu prvej inštancie, že
pochybil pri právnom posúdení, keď uznal predčasnú splatnosť úveru napriek tomu, že: nebola splnená
podmienka „viac ako tri mesiace omeškania“, výzva na zaplatenie celej pohľadávky bola vystavená

predčasne, výzva bola neurčitá, keďže neobsahovala identifikáciu splátky, žalobkyňa nepreukázala
splnenie zákonných náležitostí výzvy. Poukázal na judikatúru NS SR ( sp. zn. 6Cdo/15/2023 ) s tým,
že výzva musí obsahovať: označenie omeškanej splátky, dĺžku omeškania, vyčíslenie dlhu, poskytnutie
lehoty najmenej 15 dní. Súd prvej inštancie chybne vyhodnotil moment, keď mala uplynúť trojmesačnálehota podľa § 53 ods. 9 O.z. Pri splátke splatnej 20.2.2024: omeškanie začalo až 21.2.2024, tri mesiace
uplynuli 21.5.2024, podmienka „viac ako tri mesiace“ bola splnená až 22.5.2024. Výzva z apríla 2024
bola preto urobená predčasne, a nemohla založiť oprávnenie podľa § 565 O.z. Súd prvej inštancie

nevykonalpotrebnéhodokazovania(§365ods.1písm.f)C.s.p.),keďnepreskúmalobsahvýzvypodľa§
53ods.9O.z.,nepreverildoručenievýzvy,nezisťovalkonkrétnuomeškanúsplátku,neanalyzovalčasový
sled splátok a omeškania, bez dokazovania prijal tvrdenia žalobkyne za pravdivé. Pokiaľ je zosplatnenie
neplatné alebo neúčinné, žalobkyňa môže uplatniť len jednotlivé splátky, nie celý zvyšok úveru. Výrok I.
rozsudku je v celom rozsahu nesprávny, nárok nebol preukázaný čo do základu ani čo do výšky, preto

ho navrhol zrušiť vrátane závislého výroku III. o náhrade trov konania a vec vrátiť súdu prvej inštancie,
alternatívne žalobu v celom rozsahu zamietnuť, keďže predčasná splatnosť je neplatná.

5. Žalobkyňa napadla odvolaním rozsudok v celom rozsahu ( t.j. výroky I., II. aj III. ) a odôvodnila
ho tým, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( § 365 ods. 1 písm.

b) C.s.p. ). K tomuto uviedla, že súd prvej inštancie zaťažil konanie takými procesnými pochybeniami,
ktoré dosahujú intenzitu porušenia práva na spravodlivý proces podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6
ods. 1 Dohovoru, najmä tým, že nedostatočne odôvodnil, prečo považuje časť uplatneného nároku za
nepreukázanú, zamietnutie časti žaloby nevybavil úvahami, ktoré by umožnili preskúmať správnosť a
zákonnosť rozsudku, neprihliadol na všetky dôkazy ňou predložené, čím ju zbavil možnosti realizovať

jej procesné práva, odôvodnenie zamietavého výroku II. nespĺňa požiadavky § 220 ods. 2 C.s.p. Ďalej
namietala, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam(§365ods.1písm.f)C.s.p.).Tunamietala,žesúdprvejinštancienevykonaldôkazvyčíslením
dlhu v rozsahu jej návrhu, nezhodnotil všetky listinné dôkazy, ktoré doložila, nepreskúmal jej výpočet
zostatku istiny, úrokov a poplatkov, bez patričnej argumentácie odmietol časť jej nároku a opomenul

doplnenie dokazovania, hoci skutkový stav nebol zistený úplne. Súd prvej inštancie prevzal len časť
jej výpočtu, pričom absentuje akýkoľvek presvedčivý dôvod, prečo ostatné položky nepovažoval za
preukázané. Nakoniec dôvodila tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právnehoposúdeniaveci(§365ods.1písm.h)C.s.p.),pretožeprvoinštančnýsúdnesprávnevyhodnotil
právne účinky predčasnej splatnosti, nesprávne posúdil rozsah jej nároku po zosplatnení, nepriznal jej

všetky zmluvné úroky a poplatky podľa úverovej zmluvy, bez riadneho právneho zdôvodnenia znížil jej
nárok, pričom neuviedol, ktoré položky nepovažuje za oprávnené a to napriek tomu, že podľa nej boli
všetky položky dlhu doložené, výpočet bol v súlade so zmluvou a podmienkami úveru, zamietnutím časti
žaloby bez náležitého právneho posúdenia súd postupoval arbitrárne. Ani rozhodnutie o trovách konania
nepovažuje za správne, pretože súd jej nepriznal plnú náhradu trov, hoci podľa nej mala byť v konaní

úspešná vo väčšej miere. Navrhla zrušenie výroku II. a výroku III. rozsudku a vrátenie veci súdu prvej
inštancie na nové konanie, prípadne zmenu rozsudku tak, že jej prizná celý uplatnený nárok.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( § 34 C.s.p. ), po zistení, že odvolania boli podané včas
( § 362 ods. 1 C.s.p. ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( § 355 ods. 1 C.s.p. ),

po skonštatovaní, že odvolania majú zákonom predpísané náležitosti ( § 363 C.s.p. ) a že odvolatelia v
odvolaní použili zákonom prípustné odvolacie dôvody ( § 365 ods. 1 písm. b), f), h) C.s.p. ), preskúmal
napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( § 379 C.s.p. ) a dôvodmi odvolaní ( § 380 ods. 1
C.s.p. ), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať
alebo doplniť dokazovanie ( § 383 C.s.p. ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 385

ods. 1 C.s.p. a contrario ) a dospel k záveru, že je potrebné odvolanie žalobkyne proti rozsudku súdu
prvej inštancie vo výroku I. odmietnuť a rozsudok súdu prvej inštancie ako celok zrušiť a vec mu vrátiť
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. Podľa § 359 C.s.p. odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

8. Citované ustanovenie obmedzuje právo strany podať odvolanie. Toto obmedzenie spočíva v tom, že
právo podať odvolanie priznáva strane len v tom prípade, ak bolo rozhodnutie vydané v jej neprospech.
Kedy je rozhodnutie vydané v neprospech strany, je už ponechané na výklad súdu. Rozhodujúcim
meradlom pri posudzovaní, či sa rozhodlo v neprospech odvolateľa, bude porovnanie petitu žaloby s

výrokom rozsudku súdu prvej inštancie. Rozhodnutie bolo vydané v neprospech strany, ak bola strane
spôsobená aj len nepatrná ujma. Táto ujma však musí existovať objektívne, nestačí len subjektívne
presvedčenie strany, že jej bola ujma spôsobená.9. V prejednávanej veci má odvolací súd ako orgán aplikujúci právo, tu citované ustanovenie § 359
C.s.p., za to, že na strane žalobkyne výrokom I. rozsudku súdu prvej inštancie nevznikla a ani nemohla
vzniknúť žiadna, teda ani len nepatrná ujma, ktorá by bola objektívne zistiteľná. Takýto záver vyplýva

z toho, že výrokom I. súd prvej inštancie žalobkyni vyhovel, teda v tejto časti požiadavky uplatnenej
žalobkyňou, bola úspešná, resp. rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. bol vydaný v jej prospech.
Takéto odvolanie bolo podané neoprávnenou osobou, teda žalobkyňa bola osobou, ktorá z čiastočného
vyhovenia žaloby zaznamenala v konaní čiastočný procesný úspech, takýmto vyhovujúcim rozhodnutím
neutrpel žiadnu ujmu na právach a nebola jej uložená žiadna povinnosť.

10. Keďže s poukazom na vyššie uvedené odvolanie proti výroku I. rozsudku súdu prvej inštancie
v danom prípade podala neoprávnená osoba, odvolací súd odvolanie žalobkyne proti vyhovujúcemu

výroku I. rozsudku súdu prvej inštancie s použitím ustanovenia § 386 písm. b) C.s.p. odmietol.

11. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu tak zostal celý rozsudok súdu prvej inštancie, pretože
vyhovujúci výrok I. bol napadnutý odvolaním žalovaného, zamietajúci výrok II. bol napadnutý odvolaním
žalobkyne, a výrok III. o nároku na náhradu trov konania, ktorý bol výrokom závislým od napadnutých

výrokov vo veci samej, bol napadnutý oboma stranami sporu.

12. V prvom rade je treba uviesť, že ťažiskom sporu vo veci samej bola otázka, či boli splnené zákonné
predpoklady predčasnej splatnosti spotrebiteľského úveru podľa § 53 ods. 9 O.z. v spojení s § 565 O.z.,
a či žalobkyňa oprávnene uplatnila v konaní jednorazovo zosplatnenú pohľadávku vo výške zostatku

istiny a príslušenstva.

13. Podľa § 53 ods. 9 O.z. ( v relevantnom znení ) môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 O.z.
najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a len vtedy, ak spotrebiteľa v
lehote nie kratšej ako 15 dní upozornil na uplatnenie tohto práva. Podľa § 565 OZ môže veriteľ žiadať

zaplatenie celého dlhu pre nesplnenie niektorej splátky len v prípade, že to bolo dohodnuté, a toto právo
môže uplatniť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky.

14. Z ustáleného výkladu uvedených ustanovení vyplýva, že musí ísť o konkrétnu splátku, s ktorou je
dlžník v omeškaní, omeškanie s touto splátkou musí trvať viac ako tri mesiace, v rámci tejto lehoty musí

byť dlžník upozornený výzvou s lehotou najmenej 15 dní na zaplatenie, veriteľ môže následne uplatniť
stratu výhody splátok najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky po uplynutí trojmesačnej
lehoty.

15.Výzvapodľa§53ods.9O.z.predstavujejednostrannýprávnyúkon,ktorýmusíbyťpresvojuplatnosť

a účinnosť určitý ( § 37 ods. 1 O.z. ). Táto určitostná požiadavka má v spotrebiteľskom vzťahu osobitný
význam – spotrebiteľ sa z výzvy musí dozvedieť kvôli ktorej konkrétnej splátke mu hrozí predčasné
zosplatnenie, v akej výške a odkedy je v omeškaní, aký následok môže nastať, ak dlžnú sumu v
poskytnutej lehote neuhradí.

16. Súd prvej inštancie v bode 28 odôvodnenia, uzavrel, že žalovaný bol v omeškaní viac ako tri
mesiace so splátkou splatnou 20.2.2024 a že žalobkyňa pristúpila k vyhláseniu predčasnej splatnosti
pred splatnosťou splátky splatnej 20.6.2024, a preto nezistil rozpor s § 53 ods. 9 O.z. a § 565 O.z.
Týmto však obídeným spôsobom zjednodušil zákonný test a nevysporiadal sa s kľúčovými námietkami
žalovaného, ktoré smerovali k absencii identifikácie konkrétnej splátky vo výzve zo dňa 23.4.2024, k

časovej nadväznosti medzi omeškaním so splátkou splatnou 20.2.2024, doručením výzvy 29.4.2024 a
vyhlásením predčasnej splatnosti listom z 29.5.2024, k požiadavke, aby 15-dňová lehota na zaplatenie
dlžnej sumy uplynula v rámci trojmesačnej lehoty od omeškania.

17. Z listín v spise vyplýva, že posledná riadne uhradená splátka bola zaplatená 16.1.2024, splatná

20.1.2024, nasledujúca splátka splatná 20.2.2024 nebola uhradená, výzva zo dňa 23.4.2024 bola
žalovanému doručená 29.4.2024 a poskytovala lehotu 15 dní na úhradu, predčasná splatnosť bola
vyhlásená listom zo dňa 29.5.2024, doručeným 3.6.2024.18. Aj keď súd prvej inštancie označil splátku splatnú 20.2.2024 ako splátku zakladajúcu právo na
zosplatnenie, nevysporiadal sa s otázkou, kedy presne uplynula trojmesačná lehota a či výzva zo dňa
23.4.2024 bola daná až po uplynutí troch mesiacov omeškania, ako to vyžaduje § 53 ods. 9 O.z.,

alebo pred. Rovnako sa nezaoberal námietkou, že výzva neobsahuje identifikáciu konkrétnej splátky, a
teda neumožňuje spotrebiteľovi jednoznačne identifikovať, omeškanie s akou splátkou zakladá hroziace
zosplatnenie.

19. Z odôvodnenia rozsudku tak nie je zrejmé, na základe akého presného časového výpočtu dospel súd

prvejinštanciekzáveru,žetrojmesačnálehotaužuplynulakudňuodoslaniavýzvy,asúdlenkonštatoval
existenciu omeškania „viac ako tri mesiace“, bez toho, aby tento záver logicky a presvedčivo odôvodnil.

20. Odvolací súd preto dospel k záveru, že právne posúdenie predčasnej splatnosti úveru zo strany
súdu prvej inštancie je nesprávne. Súd prvej inštancie nevykonal dostatočnú analýzu časových
súvislostí ( dátum splatnosti, začiatok omeškania, uplynutie troch mesiacov, doručenie výzvy a následné

zosplatnenie ), nevysporiadal sa s námietkou neurčitosti výzvy ako jednostranného právneho úkonu,
nereflektoval relevantnú judikatúru ( rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6 Cdo/15/2023 ), podľa
ktorej musí byť výzva určitá a trojmesačná lehota striktne dodržaná.

21. Za tejto situácie nie je možné považovať záver súdu prvej inštancie, že predčasná splatnosť bola

uplatnená v súlade s § 53 ods. 9 O.z. a § 565 O.z., za správny a udržateľný. Keďže žalobkyňa uplatňuje
svoj nárok výlučne ako zosplatnený zostatok úveru, správnosť a platnosť zosplatnenia je prvotnou
podmienkou úspechu žaloby. Ak by sa preukázalo, že podmienky predčasnej splatnosti splnené neboli,
žaloba tak, ako je vymedzená, by nemohla byť úspešná ani sčasti.

22. Nesprávne právne posúdenie predčasnej splatnosti úveru viedlo súd prvej inštancie k tomu, že
žalobesčastivyhovelasčastijuzamietol,hocipredchádzajúcikrok–posúdeniezákonnostizosplatnenia
– nebol vykonaný v súlade s § 53 ods. 9 O.z. a § 565 O.z. Ide preto o prípad predpokladaný v § 389 ods. 1
písm. c) C.s.p., keď súd v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia nevykonal potrebné dokazovanie,
resp.nevyhodnotildôkazyvpotrebnejhĺbke,aniejeúčelné,abytotodokazovaniesuplovalodvolacísúd.

23. Pokiaľ ide o námietky žalovaného smerujúce k platnosti zmluvy podľa § 9 ZoSÚ ( obligatórne
náležitosti a RPMN ), súd prvej inštancie sa touto otázkou zaoberal a dospel k záveru, že zmluva
obsahuje všetky zákonom požadované údaje, RPMN bola riadne uvedená a neprekročila maximálnu
prípustnú odplatu. Námietky žalovaného viazal najmä na to, že po navýšení úverového rámca z 2.000

eur na 8.000 eur neboli aktualizované údaje o celkovej čiastke a RPMN.

24. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že samotná zmena úverového rámca dodatkom bez
ďalšieho automaticky neznamená, že pôvodná zmluva sa stáva neplatnou alebo bezúročnou, a to najmä
ak dodatok výslovne zachováva ostatné ustanovenia v nezmenenom znení. Otázka, či pôvodný údaj o

RPMN zodpovedá požiadavkám § 9 ods. 2 ZoSÚ a či bol spotrebiteľ riadne informovaný o nákladoch
úveru, však môže vyžadovať detailnejšie skutkové a právne posúdenie, vrátane reflexie judikatúry, na
ktorú žalovaný odkazuje.

25.Vzhľadomnato,žeužnesprávneprávneposúdeniepredčasnejsplatnostivediekzrušeniurozsudku,

odvolací súd nepovažoval za nevyhnutné zaujať konečný právny záver k otázke sankcie podľa § 11
ZoSÚ ( bezúročnosť a bezpoplatkovosť ). V ďalšom konaní sa však súd prvej inštancie bude musieť k
tejto námietke opätovne a dôkladne vyjadriť, vrátane hodnotenia, či uvádzané údaje o RPMN a celkovej
čiastke zodpovedajú požiadavkám zákona a judikatúry.

26. K bonite podľa § 7 ZoSÚ – z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa predložila interné dokumenty o
posúdení bonity, výpisy z účtu, výplatné pásky, správy zo Sociálnej poisťovne a z úverových registrov,
na základe ktorých posudzovala príjem, vyživovacie povinnosti, existujúce záväzky a tzv. maximálny
limit splátky ( MLS ). Súd prvej inštancie z týchto dôkazov vyvodil záver, že povinnosť konať s odbornou
starostlivosťou bola splnená.

27. Žalovaný namieta, že žalobkyňa nezisťovala reálnu štruktúru jeho výdavkov a odvoláva sa na
judikatúru Súdneho dvora EÚ a vnútroštátnych súdov, ktoré zdôrazňujú potrebu riadneho preverenia
schopnosti splácania, a to nielen formálne, ale aj vecne. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje,že rozsah potrebného preverovania nemožno redukovať na mechanické použitie údajov o životnom
minime, ale zároveň nemožno veriteľovi ukladať povinnosť zisťovať každú jednotlivú položku výdavkov,
ak celková štruktúra posúdenia objektívne preukazuje, že klient po započítaní všetkých známych

záväzkov disponuje dostatočnou rezervou.

28. Odvolací súd preto zatiaľ neuzatvára, že by postup žalobkyne pri posudzovaní bonity bol zjavne
v rozpore s § 7 ZoSÚ, avšak v ďalšom konaní bude povinnosťou súdu prvej inštancie presvedčivo
odôvodniť, prečo považuje bonitu za riadne preskúmanú, resp. ak by dospel k opačnému záveru, vyvodiť

z toho právne následky v súlade so zákonom a judikatúrou.

29. Pokiaľ ide o odvolanie žalobkyne proti výrokom II. a III., odvolací súd konštatuje, že otázka, či
žalobkyni patrí aj zamietnutá časť uplatneného nároku, je plne závislá od odpovede na primárnu otázku
platnosti a účinnosti predčasnej splatnosti, keďže sa prelína s už uvedeným nesprávnym právnym
posúdením veci. Ak by sa v ďalšom konaní preukázalo, že zosplatnenie je neplatné, bude musieť súd

prvej inštancie žalobu ako celok zamietnuť, keďže žalobkyňa si nárok neuplatnila ako súčet jednotlivých
splátok, ale ako jednorazovo zosplatnený zostatok ( § 216 C.s.p., ), pretože súd prvej inštancie nemôže
priznať plnenie z iného skutkového základu, ako bol tvrdený žalobkyňou.

30. Za tohto stavu by bolo predčasné vyjadrovať sa k tomu, či bola zamietnutá časť nároku ( výrok II. )

správna, resp. či mal súd priznať žalobkyni plnenie v plnom rozsahu. Rovnako výrok o trovách konania
je sekundárny a bude musieť byť revidovaný v závislosti od nového výsledku konania.

31. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie vec nesprávne
právne posúdil najmä v otázke predčasnej splatnosti úveru podľa § 53 ods. 9 O.z. a § 565 O.z., a v

dôsledku tohto nesprávneho právneho posúdenia nevyhodnotil rozhodujúce skutkové okolnosti ( časový
priebeh omeškania a výzvy, určitostný obsah výzvy ) v potrebnej miere. Ide o prípad podľa § 389 ods.
1 písm. c) C.s.p.

32. Za týchto okolností odvolací súd podľa § 389 ods. 1 písm. c) C.s.p. zrušil rozsudok súdu prvej

inštancie v celom rozsahu a podľa § 391 ods. 1 C.s.p. vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

33. Pri novom rozhodovaní je súd prvej inštancie podľa § 391 ods. 2 C.s.p. viazaný týmto právnym
názorom odvolacieho súdu, najmä pokiaľ ide o:

a) povinnosť presne a konkrétne zistiť, ktorá splátka a v akom časovom režime omeškania má zakladať
právo na predčasnú splatnosť,
b) povinnosť vyhodnotiť obsah výzvy podľa § 53 ods. 9 O.z. z hľadiska jej určitosti a súladu s
požiadavkami na jednostranný právny úkon v spotrebiteľskom vzťahu,
c) povinnosť presne určiť, kedy uplynula trojmesačná lehota od omeškania so zaplatením splátky, a

posúdiť, či výzva bola daná až po uplynutí tejto lehoty,
d) povinnosť vyvodiť z prípadného záveru o neplatnosti alebo neúčinnosti predčasnej splatnosti jasný
záver k možnosti uplatnenia nároku, vzhľadom na to, že žaloba je vymedzená ako nárok na jednorazovo
zosplatnený zostatok, nie na jednotlivé splátky,
e) povinnosť znovu a presvedčivo sa vysporiadať s námietkami účastníkov podľa § 9 ZoSÚ

( náležitosti zmluvy a RPMN ) a § 7 ZoSÚ ( bonita ), vrátane judikatúry, na ktorú strany odkazujú.

34. Súd prvej inštancie bude povinný rozhodnúť znova aj o trovách konania, vrátane trov odvolacieho
konania ( § 396 ods. 3 C.s.p. ), podľa výsledku konania.

35. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
( § 419 C. s. p. ).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, aka) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( § 420 C. s .p. ).

Dovolanie je podľa § 421 C. s. p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C. s. p. ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) ( § 421 ods. 2 C. s. p. ).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( § 422 ods. 1 C. s. p. ).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 2 C. s. p. ).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( § 423 C. s. p. ).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C. s. p. ).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 ( § 425 C. s. p. ).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil ( §
426 C. s .p. ).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.

1 C. s. p. ).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 C. s. p. ).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

( dovolacie dôvody ) a čoho sa dovolateľ domáha ( dovolací návrh ) ( § 428 C. s. p. ).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C. s. p. ).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
( § 429 ods. 2 C. s. p. ).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania ( § 430 C. s. p. ).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení ( § 431 ods. 1 C. s. p. ).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods. 2 C. s. p. ).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C. s. p. ).Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods. 2 C. s. p. ).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom ( § 433 C. s. p. ).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( § 434 C. s. p. ).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( § 435 C.
s. p. ).