Uznesenie – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. október 2025

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 4Obdo/33/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5815205535
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Praženková
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2025:5815205535.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Praženkovej
a členiek senátu Mgr. Sone Pekarčíkovej a JUDr. Ivici Čelkovej, v spore žalobcu W. Ť. Q.., nar.
X. R. XXXX, bytom XXX XX B. XXX (pôvodne podnikajúci pod obchodným menom Stanislav Ťapaj
ml., s miestom podnikania 027 12 Vitanová 284, IČO: 37 670 271), zastúpeného advokátom JUDr.
Ľubomírom Kubošom, so sídlom Bernolákova 18, 028 0l Trstená, IČO: 47 441 798, proti žalovanému:

KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava,
IČO: 00 585 441, zastúpenému advokátom JUDr. Baltazárom Mucskom, so sídlom Vajnorská 55, 831 03
Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO: 42 174 856, o zaplatenie 60.386,21 eura s príslušenstvom,
vedenom na Okresnom súde Námestovo pod sp. zn. 5Cb/48/2015, v konaní o dovolaní žalobcu proti
rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 13Cob/41/2020-350 zo dňa 25. novembra 2020, takto

r o z h o d o l :

I. Dovolanie žalobcu o d m i e t a .

II. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Námestovo ako súd prvej inštancie (ďalej tiež „prvoinštančný súd“ alebo „okresný
súd“) rozsudkom č. k. 5Cb/48/2015-309 zo dňa 19. novembra 2019, v prvom výroku žalobu zamietol a
druhým výrokom priznal žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Rozhodol tak po tom, ako Krajský súd v Žiline ako súd odvolací uznesením č. k. 13Cob/57/2019-234
z 11. apríla 2019 zrušil pôvodný (v poradí prvý) rozsudok okresného súdu č. k. 5Cb/48/2015-151 zo
17. júla 2018 o zamietnutí žaloby a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Dôvodom tohto
rozhodnutia odvolacieho súdu bolo, že v čase, keď konal a rozhodol okresný súd, nastal zákonný
dôsledok prerušeného súdneho konania v dôsledku vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka - žalobcu,
a to uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn. 7OdK/125/2017 z 9. novembra 2017, zverejneným v

Obchodnomvestníkudňa15.novembra2017podOV2017/218(K038361),atedakdátumurozhodnutia
prvoinštančného súdu (17. júla 2018) neboli splnené podmienky pre konanie. Konkurz na majetok
dlžníka(žalobcu)bolzrušenývzmysle§167vods.1zákonač.7/2005Z.z.okonkurzeareštrukturalizácii
po splnení rozvrhu výťažku (oznam zverejnený v Obchodnom vestníku 166/2018 z 28. augusta 2018
(č. l. 253 spisu).

2. V ďalšom konaní mal súd prvej inštancie za nesporné, že dňa 28. apríla 2011 žalobca ako kupujúci
uzatvoril Kúpnu zmluvu č. L10148/KZ s predávajúcim - spoločnosťou KUHN - SLOVAKIA s.r.o., IČO:
31 362 516, predmetom ktorej bol univerzálny stroj pre zemné práce KOMATSU, typ WB93S-5 za
kúpnu cenu 56.000,-- eur bez DPH. V bode 7. kúpnej zmluvy bola dohodnutá výhrada vlastníckeho
práva, ktoré malo prejsť na žalobcu ako kupujúceho až po úplnom zaplatení kúpnej ceny. V bode 4.
kúpnej zmluvy bolo dohodnuté financovanie predmetu kúpy formou leasingu. Predmet leasingu podľa

preberacieho a odovzdávacieho protokolu žalobca prevzal v deň podpisu kúpnej zmluvy 28. apríla
2011. Financovanie formou leasingu bolo právne založené Leasingovou zmluvou č. 21110160 dňa 28.apríla 2011 uzatvorenou medzi poskytovateľom leasingu spoločnosťou Tatra-Leasing, s.r.o., IČO: 31
326 552 a prijímateľom leasingu, t.j. žalobcom. V Leasingovej zmluve bola dohodnutá doba trvania
leasingu na 44 mesiacov od jej uzavretia. V článku IV. Leasingovej zmluvy bol obsiahnutý leasingový

kalendár, čl. III., bod 8., ods. 8.1.1. upravoval poistenie predmetu leasingu, poistenie strojov, zariadení
a technológií a zároveň poistenie predmetu leasingu ako súčasť finančnej služby upravovalo, že pokiaľ
sa zmluvné strany písomne nedohodnú inak, predmet leasingu poistí poskytovateľ leasingu v niektorej
zo svojich zmluvných poisťovní, podľa výberu prijímateľa leasingu na náklady prijímateľa leasingu. Tieto
náklady sú súčasťou finančnej služby, ktorej výška je stanovená ako súčet odplaty za finančný prenájom

a príslušnej sumy poistného, t.j. zadefinovanie poistenia je zhodné s pojmom finančnej služby, teda,
že poistenie je súčasťou leasingovej splátky a ide na náklady prijímateľa leasingu. V nadväznosti na
uzavretú leasingovú zmluvu, zmluvné strany, a to predávajúci - spoločnosť KUHN - SLOVAKIA s.r.o.,
kupujúci - spoločnosť Tatra-Leasing, s.r.o. a konečný užívateľ - žalobca W. Ť., uzavreli dňa 28. apríla
2011 Kúpnu zmluvu č. 21110160, v ktorej článku VI. veta prvá dohodli, že vlastnícke právo k predmetu
kúpy nadobúda kupujúci (leasingová spoločnosť), jeho dodaním.

3. Podľa prvoinštančného súdu sporným nebolo ani to, že počas trvania leasingu nastala poistná
udalosť dňa 16. septembra 2011 v čase od 12.10 hod. do 13.10 hod., počas ktorej došlo ku krádeži
predmetu leasingu, ktorá skutočnosť bola preukázaná trestným oznámením z rovnakého dňa. Po
skončení šetrenia poistnej udalosti žalovaný listom zo dňa 12. júla 2012 žalobcovi ako konečnému

užívateľovi oznámil, že dňa 10. júla 2012 skončil šetrenie poistnej udalosti a poistné plnenie na základe
predložených dokladov poukazuje v zmysle § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka (ďalej tiež len „OZ“)
na účet leasingovej spoločnosti v sume 3.153,42 eura. Žalovaný v oznámení uviedol, že poistné
plnenie zrealizoval v zmysle Všeobecných poistných podmienok č. 200 a prílohy č. 2 a 3 - podmienok
zabezpečenia, keďže podľa uznesenia OO PZ bola prekonaná prekážka - odstránená reťaz a visiaci

zámok z vchodovej brány.

4. Súd prvej inštancie poukázal na to, že žalobca sa podanou žalobou domáhal proti žalovanému
zaplatenia zvyšku poistného plnenia ako poistený, proti čomu sa žalovaný bránil námietkou nedostatku
aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu, ktorá okolnosť sa stala jednou zo sporných skutkových

tvrdení. Bolo preto potrebné najskôr ustáliť, či žalobcovi svedčí právo na (poistné) plnenie s odkazom na
§ 797 ods. 1 OZ a či z toho dôvodu je osobou aktívne legitimovanou na uplatnenie žalovaného nároku.

5. Súd prvej inštancie konštatoval, že vlastnícke právo na žalobcu ako kupujúceho podľa Kúpnej zmluvy
uzavretej dňa 28. apríla 2011 s predávajúcim - spoločnosťou KUHN SLOVAKIA s.r.o., IČO: 31 362 516,

malo prejsť až zaplatením kúpnej ceny, ktorá bola s odkazom na bod 4. kúpnej zmluvy uhrádzaná formou
leasingu, pričom podľa leasingovej zmluvy bola kúpna zmluva rozvrhnutá na 44 splátok. Súčasťou
každej leasingovej splátky bolo aj poistné uhrádzané s odkazom na čl. III, bod 8. l., ods. 8.1.1. na
náklady prijímateľa leasingu - žalobcu. K zaplateniu všetkých leasingových splátok nikdy nedošlo práve
z dôvodu, že leasingová zmluva bola predčasne ukončená v dôsledku krádeže predmetu leasingu dňa

16. septembra 2011. Z toho dôvodu na žalobcu vlastnícke právo podľa uzavretej kúpnej zmluvy neprešlo
a nadobudnutiu vlastníckeho práva nesvedčil žiaden v konaní predložený dôkaz.

6. Z prílohy k poistnej zmluve č. 54-1115589-0 zo dňa 28. apríla 2011 mal okresný súd zistené, že
ako poistený je označená leasingová spoločnosť - Tatra-Leasing, s.r.o., Hodžovo námestie 3, 811

06 Bratislava, IČO: 31 326 552 a nie žalobca, ktorý mal postavenie prijímateľa leasingu. Z tejto
prílohy ďalej vyplýva výška mesačného poistného (bez DPH) uhrádzaného v splátkach, výška splátky
stanovená na 33,60 eura, začiatok poistenia 28. apríla 2011 a výška ročného poistného (bez DPH)
403,20 eura a napokon trvanie poistného vzťahu dohodnutého na dobu určitú, ktorou bola práve
doba trvania leasingovej zmluvy počítanej odo dňa jej uzatvorenia 28. apríla 2011. Na zmluve je ako

poistený podpísaný zástupca leasingovej spoločnosti. Žalobca je podpísaný ako prijímateľ leasingu,
nie ako poistený a svojím podpisom zároveň potvrdil, že bol oboznámený so Všeobecnými poistnými
podmienkami platnými pre uzatvorené druhy poistenia, ktoré boli neoddeliteľnou súčasťou prílohy k
poistnej zmluve č. 54-1115589-0, v ktorej je špecifikovaný druh poistenia, ku ktorému sú priradené
všeobecné poistné podmienky, resp. osobitné poistné podmienky s odkazom na prílohy č. 2 a 3, a to:

poistenie A - poistenie majetku, pre ktoré platia VPP 105, B - poistenie veci pre prípad živelných udalostí,
pre ktoré platia OPP 155, C - poistenie pre prípad krádeže veci, pre ktoré platia OPP 205 + prílohy č. 2
a 3 a napokon D - poistenie strojov, pre ktoré platia OPP 305.7. Súd prvej inštancie zdôraznil, že povinnosť poistiť predmet leasingu bola špecifikovaná v čl. 8. bod
8.1.l. leasingovej zmluvy, kde bolo stanovené, že pokiaľ sa zmluvné strany písomne nedohodnú inak,
predmet leasingu poistí poskytovateľ leasingu v niektorej zo svojich zmluvných poisťovní podľa výberu

prijímateľa leasingu na náklady prijímateľa leasingu. Z prílohy k poistnej zmluve a z rámcovej poistnej
zmluvy č. 54-115-589-0 účinnej od 01. októbra 2002 v znení jej dodatkov č. 1 a 2 vyplývalo, že predmet
leasingu „stroj pre zemné práce Komatsu WB 93 S-5” ako poistený poistil u žalovaného poskytovateľ
leasingu leasingová spoločnosť Tatra-Leasing, s.r.o, a to na náklady žalobcu ako prijímateľa leasingu,
pričom poistné bolo zahnuté ako súčasť nákladov finančnej služby v jednotlivých splátkach leasingu.

Z uvedeného dôvodu po vzniku poistnej udalosti a jej oznámení žalobcom v lehote do 2 dní, došlo
po skončení vyšetrenia potrebného na zistenie rozsahu povinnosti žalovaného ako poistiteľa plniť k
výplate poistného plnenia s odkazom na ustanovenia § 797 ods. 1 až 3 OZ leasingovej spoločnosti,
ktorá bola vlastníkom predmetu poistenia a predmetu leasingu a zároveň mala postavenie poisteného.
Okresný súd zhodnotil, že žalovaný neplnil poistné žalobcovi z dôvodu, že tento sa nestal vlastníkom
predmetu kúpy, tým by sa stal až zaplatením kúpnej ceny a keďže kúpna cena bola platená formou

leasingových splátok na podklade leasingovej zmluvy, ktorá bola predčasne ukončená z dôvodu krádeže
predmetu leasingu, k zaplateniu kúpnej ceny a následne k prevodu vlastníckeho práva na žalobcu nikdy
nedošlo. Zo žiadneho dôkazu nevyplynulo to, že by žalobca mal postavenie oprávnenej osoby na výplatu
poistného plnenia s odkazom na § 794 ods. 1 a 2 OZ, resp. § 815 ods. 1 OZ. Okresný súd uzavrel, že
žalobca nemá postavenie poisteného a ani poistníka, a preto mu nemôže prislúchať právo na poistné

plnenie zo skutočnosti, ktorou je poistná udalosť a s ktorou je spojený vznik povinnosti žalovaného ako
poistiteľa plniť. Keďže žalobca nemá aktívnu vecnú legitimáciu na uplatnenie žalovaného nároku, súd
musel jeho žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

8. Vzhľadom na záver, že žalobcovi nesvedčí nárok na uplatnenie poistného plnenia, považoval okresný

súd za právne irelevantné zaoberať sa námietkou premlčania uplatneného nároku, ktorý by inak bol
uplatnený včas. Poistná udalosť nastala 16. septembra 2011, pričom trojročná premlčacia doba s
odkazom na § 104 OZ začala plynúť 16. septembra 2012 a uplynula 16. septembra 2015. Žaloba
bola podaná na okresný súd posledný deň 16. septembra 2015, t.j. včas. Pokiaľ by žalobca uplatnil
nárok na náhradu škody, čo sa ale v súdenom prípade nestalo, bol by jeho nárok premlčaný; lehota

na uplatnenie nároku na náhradu škody v zmysle § 106 ods. 1 OZ začala plynúť najneskôr dňa 19.
apríla 2012 a uplynula najskôr 16. septembra 2013 a najneskôr 19. apríla 2015. Keďže žaloba bola
podaná16.septembra2015,bolapodanápozákonnomstanovenejpremlčacejlehote,ktorúbyžalovaný
s úspechom namietol, nakoľko žalovaný sa domáhal námietky premlčania voči obom nárokom.

9. Vzhľadom na nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu sa súd prvej inštancie nezaoberal
spornými skutkovými tvrdeniami týkajúcimi sa splnenia podmienky dostatočného zabezpečenia
predmetu poistenia pred vznikom krádeže. Vo vzťahu k uvedenému v krátkosti konštatoval, že z obsahu
prílohy k poistnej zmluve, pokiaľ išlo o špecifikáciu druhu poistenia, boli presne zadefinované všeobecné
poistné podmienky, ktoré sa pre poistenie majetku pre prípad krádeže vecí na daný prípad vzťahovali a

tvorili neoddeliteľnú súčasť tejto prílohy. Išlo o poistné podmienky špecifikované v rámci druhu poistenia
poistenej veci pod písmenom „C”: OOP č. 205 + prílohy č. 2 a 3, teda vo vzťahu k spôsobu zabezpečenia
predmetu poistenia a zároveň k predmetu leasingu sa vzťahovali zmluvné dojednania pre poistenie
majetku pod č. 205 vrátane ich prílohy č. 2 a 3 (č. l. 93 - 94 spisu). Žalobca na prílohe k poistnej zmluve
č. 54-1115589-0 podpisom potvrdil, že VPP platné pre jednotlivé uzatvorené druhy poistenia prevzal.

V nadväznosti na tieto zmluvné dojednania a všeobecné poistné podmienky, okresný súd uviedol, že
by bolo nutné posudzovať (ne)dostatok spôsobu zabezpečenia predmetu poistenia, ak by bol nárok
uplatnený oprávnenou osobou. Preto pokiaľ išlo o predloženú „Informáciu o podmienkach uzavretia
poistnej zmluvy” a k tomu predložené „Zmluvné dojednania pre poistenie strojov a inventáru spoločnosti
Tatra-Leasing, s.r.o. - INKASO”, z týchto okresný súd nemohol vychádzať, keďže z nich nebolo zrejmé,

či k nim zmluvné strany, a to poskytovateľ leasingu a žalobca ako prijímateľ leasingu pristúpili, keďže
nie sú datované a ani opatrené podpismi príslušnej zmluvnej strany. Ani odkaz na VPP č. 200 a prílohy
č. 2 a 3 - podmienky zabezpečenia v liste žalovaného zo dňa 12. júla 2012, ktorým oznámil žalobcovi
skončeniešetreniapoistnejudalosti,bynemalvplyvnaposudzovaniesplneniapodmienokdostatočného
zabezpečenia predmetu poistenia, keďže tieto VPP neboli súčasťou uzavretej poistnej zmluvy. Z týchto

záverov sa okresnému súdu javilo ďalšie dokazovanie za právne irelevantné, keďže mal preukázané, že
žalobcovi nárok z hmotnoprávneho predpisu nesvedčí, a preto ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania
ako nadbytočné nevykonal.10. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 Civilného
sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a plne úspešnému žalovanému priznal proti žalobcovi nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

11. Na odvolanie žalobcu proti rozsudku prvoinštančného súdu z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. a),
b), d), e), f) a h) CSP, rozhodol Krajský súd v Žiline ako súd odvolací rozsudkom č. k. 13Cob/41/2020-350
zo dňa 25. novembra 2020, ktorým rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom prvom výroku, ktorým
bola žaloba zamietnutá, ako vecne správne rozhodnutie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, potvrdil. V druhom

výroku, ktorým súd prvej inštancie priznal žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 100 %, odvolací súd napadnutý prvoinštančný rozsudok podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil
a v tejto časti ho podľa § 391 ods. 2 CSP vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

12. K námietke nedostatočne zisteného skutkového stavu a jeho zhodnotenia odvolací súd konštatoval,
že pred okresným súdom bolo v dostatočnom rozsahu vykonané dokazovanie nevyhnutné pre

posúdenie sporovej veci, vyhodnotené v súlade s § 191 CSP, z ktorého vychádzal aj krajský súd
za aplikácie § 383 CSP, konštatujúc zároveň, že svoje rozhodnutie prvoinštančný súd aj náležitým
spôsobom odôvodnil v súlade s § 220 ods. 2 CSP.

13. Vo vzťahu k základnej odvolacej námietke žalobcu spočívajúcej v tvrdení o nesprávnom právnom

závere prvoinštančného súdu, že nie je aktívne legitimovaný k podaniu žaloby, a preto mu nemôže
prislúchať právo na poistné plnenie z poistnej udalosti, odvolací súd, stotožňujúc sa s odôvodnením
napadnutého rozsudku, na doplnenie jeho správnosti zdôraznil, že súd prvej inštancie správne
vyhodnocoval povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť, ktorá zaťažovala žalobcu. Vyjadriac sa
všeobecne ku skúmaniu vecnej legitimácie, odvolací súd pri riešení otázky aktívnej vecnej legitimácie

žalobcu v zhode s okresným súdom dospel k záveru, že žalobca nositeľom tohto základného
predpokladu nie je. Poukázal na ustanovenia § 788 ods. l, 2, 3 a § 797 OZ a uviedol, že súčasťou
poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa schválené orgánom štátneho dozoru v
poisťovníctve (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené
alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené. V poistnej zmluve

sa možno od poistných podmienok odchýliť len v prípadoch v nich určených. V iných prípadoch sa
možno odchýliť, len pokiaľ je to v prospech poisteného. K doplneniu dôvodov rozhodnutia súdu prvej
inštancie odvolací súd uviedol, že poistná zmluva je právnou skutočnosťou, na základe ktorej vzniká,
trvá a zaniká zmluvné poistenie. V posudzovanom prípade nebolo sporu o tom, že vlastníkom stroja
pre zemné práce KOMATSU WB 93 S-5 bol na základe Kúpnej zmluvy č. 21110160 zo dňa 28. apríla

2011 subjekt Tatra-Leasing, s.r.o. a žalobca bol konečný užívateľ. Z obsahu predložených listinných
dokladov bolo nepochybné, že žalobca a spoločnosť Tatra-Leasing, s.r.o. dňa 28. apríla 2011 uzatvorili
Leasingovú zmluvu č. 21110160, predmetom ktorej bol finančný leasing na predmet leasingu Stroj
pre zemné práce KOMATSU WB 93 S-5 (č. l. 115 - 123 spisu). Z Čl. III. bod 8. leasingovej zmluvy,
označeného ako „Poistenie predmetu leasingu” vyplývala úprava poistenia. V rámci tohto článku bolo

dohodnuté, že pokiaľ sa strany nedohodli inak, bol prijímateľ leasingu povinný poistiť predmet leasingu
vo vlastnom mene a na vlastné náklady. V bode 8.1.1. bolo o. i. stanovené, že pokiaľ sa zmluvné
strany písomne nedohodnú inak, predmet leasingu poistí poskytovateľ leasingu v niektorej zo svojich
zmluvných poisťovní podľa výberu prijímateľa leasingu na náklady prijímateľa leasingu. Predmetné
dojednanie bodu 8.1.1. leasingovej zmluvy bolo naplnené, pretože bolo preukázané, že žalovaný ako

poisťovňa a Tatra-Leasing, s.r.o. ako poistený (leasingová spoločnosť) uzatvorili Poistnú zmluvu číslo
54-1115.589 v znení dodatkov. To, že Tatra Leasing, s.r.o. ako vlastník a poistený uzavrel poistnú
zmluvu na predmet poistenia „Stroj pre zemné práce KOMATSU WB 93 S-5” vyplývalo i z údajov
listiny označenej ako Príloha k poistnej zmluve č. 54-1115589-0 uzatvorenej so žalovaným a súčasne
z Dodatku k Leasingovej zmluve č. 21110160 zo dňa 28. apríla 2011, podľa ktorej poisteným je Tatra-

Leasing, s.r.o., žalobca bol označený ako prijímateľ leasingu, ďalej bol vymedzený predmet poistenia,
výška poistnej sumy, spoluúčasť, druh poistenia. Listina v spodnej časti bola opatrená pečiatkou a
podpisom žalobcu ako prijímateľa leasingu a pečiatkou a podpisom Tatra Leasing, s.r.o. ako poisteného.
Vychádzajúc z opísaného skutkového stavu zisteného dokazovaním vykonaným súdom prvej inštancie,
odvolací súd sa stotožnil so záverom okresného súdu v tom, že žalobca nie je v danom prípade aktívne

vecnelegitimovanýkuplatneniuprávanapoistnéplnenie.Žalobcanepreukázal,žesámuzatvorilpoistnú
zmluvu k predmetu poistenia, na ktorom došlo k škodovej udalosti a relevantnými dôkazmi ani to, že
právo na plnenie z poistnej udalosti nemalo vzniknúť poistenému, ale žalobcovi. Na tomto závere podľa
odvolacieho súdu nemení nič to, že poistenie predmetu leasingu bolo zahrnuté ako súčasť nákladovfinančnej služby v jednotlivých splátkach z leasingu. Žiaden dôkaz predložený pred okresným súdom
nebolo možné vyhodnotiť so záverom, že by žalobca mal postavenie oprávnenej osoby na výplatu
poistného plnenia s odkazom na úpravu § 794 ods. l, 2, resp. § 815 OZ.

14. Vzhľadom na nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu postupoval okresný súd podľa súdu
odvolacieho správne, ak sa už nezaoberal ďalšími tvrdeniami žalobcu a nepovažoval za hospodárne a
efektívne vykonávať ďalšie navrhnuté dôkazy. Rozhodujúcou okolnosťou bola v danom prípade otázka
vlastníctva vozidla v čase vzniku škodovej udalosti, znenie poistnej zmluvy, kto je osobou poisteného

poistníka a kto je osobou oprávnenou na výplatu poistného plnenia.

15. Žalobca podaným odvolaním napadol i výrok II. prvoinštančného rozsudku o nároku na náhradu trov
konania, majúc za to, že okresný súd nesprávne rozhodol, ak neaplikoval § 257 CSP a neprihliadol na
osobné,majetkové,zárobkovéainépomeryžalobcuažalovaného,pričompriznanímnárokunanáhradu
trov konania žalovanému, je majetková sféra žalobcu dotknutá. Zo správania a postupu žalobcu pred

okresným súdom na základe obsahu spisového materiálu odvolací súd zistil, že žalobca apeloval pri
rozhodovaní o trovách súdneho konania použitím § 257 CSP. Vyplývajúc zo zápisnice o pojednávaní z
19. novembra 2019, žalobca uskutočnil návrh, aby v prípade, ak súd žalobe nevyhovie, súd prihliadal
na dôvody osobitného zreteľa, konkrétne na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery na strane jeho
osoby, argumentujúc, že priznaním nároku na náhradu trov konania žalovanému, by na strane žalobcu

vznikla neprimeraná ujma. Súdu prvej inštancie odvolací súd vytkol, že sa týmto návrhom nezaoberal,
nevyhodnotil ho a ani sa k tomuto návrhu nevyjadril. Nakoľko rozsudok súdu prvej inštancie neobsahoval
k návrhu žalobcu odôvodnenie vyžadované ustanovením § 220 CSP, odvolací súd nemal spôsobilý
predmet k preskúmavaniu prvoinštančného súdu v tejto časti, z dôvodu ktorého nemohol k argumentom
žalobcu zaujať žiadne stanovisko, preto rozsudok okresného súdu vo výroku II. o nároku na náhradu

trov konania zrušil a v tejto časti mu ho vrátil na ďalšie konanie.

16. Proti výroku I. právoplatného rozsudku odvolacieho súdu podal v zákonom stanovenej lehote
dovolanie žalobca (č. l. 370 - 375 spisu), dôvodiac jeho prípustnosťou podľa § 420 písm. f) a § 421 ods.
1 písm. b) CSP.

17. Žalobca v dovolaní vyslovil názor, že odvolací súd nesprávne uzavrel, že vzhľadom na nedostatok
aktívnej legitimácie žalobcu postupoval okresný súd správne, ak sa už nezaoberal ďalšími tvrdeniami
žalobcu a nepovažoval za hospodárne a efektívne vykonávať ďalšie, žalobcom navrhnuté dôkazy;
žalobca tvrdí, že v dôsledku uvedenej okolnosti odňali jeho osobe možnosť namietať alebo zvrátiť

nesprávny postup súdu. Namietol konkrétne, že súd prvej inštancie nevyžiadal od žalovaného a
spoločnosti Tatra-Leasing, s.r.o. úplný likvidačný spis týkajúci sa poistnej udalosti číslo 9556187334
vrátane poistnej zmluvy č. 4003703324, rovnako nevyžiadal od spoločnosti Tatra-Leasing, s.r.o. úplnú
zmluvnú dokumentáciu poistnej zmluvy č. 54-1115589-0. Odvolací súd sa podľa žalobcu nesprávne
stotožnil s postupom prvoinštančného súdu, ktorému sa javilo ďalšie dokazovanie za právne irelevantné,

nakoľko mal za preukázané, že žalobcovi nárok z hmotnoprávneho predpisu nesvedčí, preto ďalšie
návrhy na doplnenie dokazovania ako nadbytočné nevykonal.

18. Žalobca v dovolaní ďalej namietol argumenty žalovaného, ktorými dôvodil v priebehu konania v
zmysle bodu 1. Článok III. (Výška plnenia poisťovne a spôsob zabezpečenia veci proti krádeži) a v

zmysle bodu 2. Článok III. (Výška plnenia poisťovne a spôsob zabezpečenia veci proti krádeži). Tvrdí, že
tvrdenia žalovaného nie sú dôvodné okrem iného aj preto, lebo žalovaný existenciu takýchto dojednaní
nepreukázal, rovnako nepreukázal ani to, že by bol žalobca s týmito dojednaniami oboznámený, pretože
žalovaný bližšie nešpecifikoval, v akom dokumente alebo v zmluve bol Článok III. dojednaný, naviac
žalobca uzatvorenie uvedených dojednaní počas konania na odvolacom i prvoinštančnom súde riadne

popieral.

19. V ďalšej časti dovolania žalobca namietol, že neboli splnené procesné podmienky na zamietnutie
žaloby pre nepreukázanie aktívnej vecnej legitimácie jeho osoby. Tvrdí, že túto riadne preukázal,
dôvodiac bodom 3. Článok I ÚVODNÉ USTANOVENIA a bodom 2. Článok XI PLNENIE POISŤOVNE

Zmluvných dojednaní pre poistenie strojov a inventáru Tatra Leasing, s.r.o. - INKASO, pričom žalovaný
počas súdneho konania uzatvorenie, platnosť a účinnosť týchto zmluvných dojednaní nepopieral, ani ich
nerozporoval. Dôvodí, že skutočnosť, že žalobca je prijímateľom leasingu, vyplýva z prílohy k poistnej
zmluve č. 54-1115589-0 z 28. apríla 2011. Tvrdí ďalej, že pojmy poistený a prijímateľ leasingu, nájomca,kupujúci, resp. úverový dlžník sú v poistnej zmluve č. 54-1115589-0 a v Zmluvných dojednaniach pre
poistenie strojov a inventáru Tatra Leasing, s.r.o. - INKASO kumulované a neurčito zamieňané a v
rámci ich ustanovení sa počíta s plnením v prospech prijímateľa leasingu, nájomcu, kupujúceho, resp.

úverového dlžníka, t.j. v prospech žalobcu. Žalobca aspekt súladu výkonu práv a povinností s dobrými
mravmi v zmysle § 3 OZ odôvodňuje najmä tým, že žalovaný je povinný poskytnúť poistné plnenie
žalobcovi, ktorý hradil poistné v rámci leasingových splátok a splnil všetky povinnosti vyplývajúce pre
neho z poistnej i leasingovej zmluvy. Vo vzťahu k uvedenému žalobca dôvodí rozsudkom Krajského
súdu v Bratislave sp. zn. 4Co/56/2013 z 26. novembra 2014, ktorý rozhodol v obdobnej veci, ako aj

nálezom Ústavného súdu Českej republiky z 13. marca 2013, sp. zn. IV. ÚS 1241/12, podľa ktorého
„nemožno tolerovať formalistický postup, ktorým sa za použitia sofistikovanej argumentácie odôvodňuje
zrejmá nespravodlivosť, všeobecný súd nie je absolútne viazaný doslovným znením zákona, ale sa
od neho môže a musí odchýliť, pokiaľ to vyžaduje účel zákona, história jeho vzniku, systematická
súvislosťaleboniektorýzprincípov,ktorémajúsvojzákladvústavnekonformnomprávnomporiadkuako
významovom celku, povinnosť súdov vyhľadávať právo neznamená len vyhľadávať priame a výslovné

pokyny v zákonnom texte, ale tiež povinnosť zisťovať a formulovať, čo je konkrétnym právom aj tam,
kde ide o interpretáciu abstraktných noriem a ústavných zásad.“

20. Žalobca v dovolaní ďalej tvrdí, že konajúce súdy na základe vykonaných dôkazov dospeli k
nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávne posúdili, že právo na výplatu poistného plnenia vzniklo

leasingovej spoločnosti Tatra-Leasing, s.r.o. a nie jeho osobe. Namietol záver odvolacieho súdu, že
žalobca nemá nárok na poistné plnenie, keďže nebol vlastníkom predmetu leasingu, ďalej že žalobca
nemal postavenie oprávnenej osoby na výplatu poistného plnenia s odkazom na úpravu § 794 ods.
1 a 2 OZ, resp. podľa § 815 ods. 1 OZ. Poukázaním na dokument označený ako ”INFORMÁCIA O
PODMIENKACH UZAVRETIA POISTNEJ ZMLUVY”, v ktorom sa uvádza, že leasingová spoločnosť

ako samostatný/finančný agent vykonáva finančné sprostredkovanie pre žalovaného a ktorý dokument
žalovaný počas konania nepopieral ani nerozporoval, žalobca tvrdí, že z uvedeného je zrejmé, že
právo na výplatu poistného plnenia vzniklo žalobcovi. Tvrdí, že odvolací súd v odôvodnení napadnutého
rozsudku svoje rozhodnutie nesprávne odôvodnil bodom 8.1.1. Leasingovej zmluvy z 28. apríla 2011 (v
zmysle ktorého „pokiaľ zmluvné strany písomne nedohodnú inak, predmet leasingu poistí poskytovateľ

leasingu v niektorej zo svojich zmluvných poisťovní, podľa výberu prijímateľa leasingu na náklady
prijímateľa leasingu“). Vo vzťahu k uvedenému žalobca poukázal na ČI. III. (VŠEOBECNÉ ZMLUVNÉ
PODMIENKY FINANČNEHO LEASINGU HNUTEĽNÝCH PREDMETOV) bod 8. prvý odsek (Poistenie
predmetu leasingu) Leasingovej zmluvy č. 21110160 z 28. apríla 2011, v zmysle ktorého „Pokiaľ sa
zmluvné strany písomne nedohodnú inak, prijímateľ leasingu je povinný poistiť predmet leasingu vo

vlastnom mene a na vlastné náklady proti všetkým vo vzťahu k predmetu leasingu poistiteľným a
poisťovaným rizikám...” Poukázal ďalej na Čl. III. bod 8.1.2. písm. a) označenej Leasingovej zmluvy č.
21110160 z 28. apríla 2011, v zmysle ktorého „Prijímateľ leasingu je povinný poistiť predmet leasingu
vo vlastnom mene a na vlastné náklady proti všetkým vo vzťahu k predmetu leasingu poistiteľným a
poisťovaným rizikám, a to prostredníctvom poskytovateľa leasingu ako poisťovacieho agenta v niektorej

poisťovni pri podpise leasingovej zmluvy... ” Z uvedeného podľa žalobcu vyplýva, že poisteným je
prijímateľ leasingu. t.j. žalobca, ktorý je aktívne vecne legitimovaným subjektom na podanie žaloby v
tejto veci, ktorý má právo na výplatu poisteného plnenia.

21. Žalobca vo vzťahu k tvrdeniu žalovaného prezentovanému v konaní, že žalobca si nesplnil svoje

povinnosti zabezpečenia stroja KOMATSU WB 93 S-5, ktoré mu vyplývajú zo všeobecných poistných
podmienok č. 200 a prílohy č. 2 a 3 - podmienky zabezpečenia dôvodí, že všeobecné poistné podmienky
č. 200 a ich prílohy č. 2 a 3 súčasťou poistnej zmluvy č. 54-1115589-0 neboli, žalovaný existenciu týchto
poistných podmienok nepreukázal a ani nepreukázal, že by bol žalobca s týmito poistnými podmienkami
oboznámený. Žalobca tvrdí, že v prílohách č. 2 a 3 mal byť podľa tvrdení žalovaného riešený spôsob

predpísaného zabezpečenia ukradnutého stroja a pokiaľ si žalovaný povinnosť oboznámiť žalobcu s
podmienkami vyplývajúcimi z príloh č. 2 a 3 riadne nesplnil, nemôže byť nesplnenie tejto povinnosti
žalovaného na ťarchu žalobcu. K prílohám č. 2 a 3, ktoré žalovaný predložil počas konania súdu
prvej inštancie, žalobca uviedol, že tieto sa na krádež predmetu poistenia, t.j. stroja KOMATSU WB
93 S-5, nevzťahujú, pretože príloha č. 2 stanovuje spôsoby zabezpečenia pre hnuteľné veci (bežného

charakteru) a cennosti proti odcudzeniu umiestnené v nehnuteľnostiach a príloha č. 3 stanovuje spôsoby
zabezpečenia pre hnuteľné veci bežného charakteru umiestnené v uzamknutých objektoch, hnuteľné
veci bežného charakteru umiestnené vo výkladoch a spôsoby zabezpečenia pre cennosti. Žalobca má
preto za to, že všeobecné poistné podmienky č. 200 a prílohy č. 2 a 3, ktorými žalovaný odôvodňovalkrátenie poistného plnenia, sa na krádež stroja KOMATSU WB 93 S-5, nevzťahujú, tvrdiac, že označený
stroj nie je hnuteľnou vecou bežného charakteru a ani cennosťou. Žalobca ďalej tvrdí, že v zmysle
bodu 3. Článku IX (PREDPÍSANÉ SPÔSOBY ZABEZPEČENA) Zmluvných dojednaní pre poistenie

strojov a inventáru Tatra Leasing, s.r.o. - INKASO, bol povinný predmet poistenia zabezpečiť iba
riadnym uzamknutím zariadenia alarmom alebo imobilizérom, pričom predmetný stroj v čase krádeže, ku
ktorej došlo počas pracovnej doby, bol uzamknutý imobilizérom a nad rámec uvedeného zabezpečený
aj systémom proti krádeži KOMTRAX, a teda žalobca si v čase krádeže povinnosti týkajúce sa
zabezpečenia predmetu poistenia, splnil. Dôvodiac uvedeným má žalobca za to, že žalovaný nebol

oprávnený krátiť poistné plnenie z dôvodu nezabezpečenia predmetu poistenia v zmysle ustanovení,
na základe ktorých žalovaný krátil poistné plnenie. Vo vzťahu k uvedenému žalobca dôvodí rozsudkom
OkresnéhosúduDolnýKubínsp.zn.8Cb/25/2014zo17.decembra2015,ktorýrozhodolvobdobnejveci
a rozhodnutiami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej tiež len „Najvyšší súd SR“ „najvyšší súd“
alebo „NS SR“) sp. zn. 3Cdo/248/2009 a sp. zn. 1Cdo/152/2009. Žalobca ďalej tvrdí, že žalovaný pred
vznikom poistnej udalosti nevyzýval žalobcu na dodatočné zabezpečenie predmetu poistenia v zmysle

ustanovení, na základe ktorých žalovaný krátil poistné plnenie a že žalovaný neúmerne a nedôvodne
krátil poistné plnenie, ktorého zaplatenia sa žalobca žalobou domáha.

22. V závere dovolania žalobca uplatnil návrh na priznanie oslobodenia svojej osoby od súdnych
poplatkov v celom rozsahu v dovolacom konaní, dôvodiac svojimi osobnými, rodinnými a majetkovými

pomermi, zdôrazniac zároveň, že z jeho strany nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie
alebo bránenie práv v predmetnom konaní (pozn. dovolacieho súdu: súd prvej inštancie uznesením č.
k. 5Cb/48/2015-419 z 25. mája 2021 žalobcovi priznal oslobodenie od súdnych poplatkov v dovolacom
konaní vo veci vedenej pod sp. zn. 5Cb/48/2015).

23. Na základe všetkých vyššie uvedených tvrdení žalobca dovolaciemu súdu navrhol, aby rozsudok
Krajského súdu v Žiline č. k. 13Cob/41/2020-350 z 25. novembra 2020 vo výroku I., ako aj rozsudok
Okresného súdu Námestovo č. k. 5Cb/48/2015-309 z 19. novembra 2019 vo výroku I. zrušil a vec vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Súčasne si uplatnil nárok na náhradu trov konania.

24. K dovolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný písomným podaním z 21. júna 2021 (č. l. 427 - 428 spisu).
Stotožňujúc sa s rozhodnutím odvolacieho súdu, navrhol dovolanie žalobcu odmietnuť, alternatívne
zamietnuť, súčasne si uplatnil náhradu trov dovolacieho konania. Zotrval na tvrdení, že poistnú zmluvu
so žalovaným ako poisťovateľom uzatvorila spoločnosť Tatra leasing, s.r.o. ako poskytovateľ leasingu,
a teda že poistenou osobou bola uvedená spoločnosť, nie žalobca, ktorý zmluvnou stranou zmluvných

dojednaní o poistnom nebol.

25. Žalobca v písomnom vyjadrení zaslanom k vyjadreniu žalovaného (č. l. 444 - 446) zotrval na
dôvodoch dovolania i všetkých svojich vyjadreniach prezentovaných v prvoinštančnom i odvolacom
konaní. Na všetkých svojich vyjadreniach odprezentovaných v konaní, zotrval i žalovaný vo svojom

ďalšom písomnom vyjadrení na č. l. 453 - 454 spisu. Ďalšie vyjadrenia sporových strán v konaní
nenasledovali.

26. O dovolaní žalobcu rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej tiež len „Najvyšší súd SR“,
„najvyšší súd“ alebo „NS SR“) ako súd dovolací pôvodne uznesením sp. zn. 4Obdo/68/2021 z 29. apríla

2022, ktorým dovolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 13Cob/41/2020-350 z 29.
apríla 2022 odmietol ako oneskorene podané. Označené uznesenie dovolacieho súdu Ústavný súd
Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) nálezom č. k. I. ÚS 51/2023-31 z 20. apríla 2023 zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dôvodom tohto postupu bolo nesprávne právne posúdenie plynutia
lehoty na podanie dovolania z dôvodu, že najvyšší súd nevychádzal z platnej právnej úpravy v období

pandémie ochorenia COVID-19, kedy boli prijaté opatrenia modifikujúce procesné práva a povinnosti
sporových strán a súdov.

27. Po vrátení veci na Najvyšší súd SR (§ 35 CSP), tento po opakovanom zistení, že dovolanie
podala včas strana sporu, v neprospech ktorej bolo dovolaním napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424

CSP), zastúpená advokátom v súlade s ustanovením § 429 ods. 1 CSP, bez nariadenia dovolacieho
pojednávania (§ 443 veta pred bodkočiarkou CSP), opätovným prieskumom dovolania žalobcu dospel
k záveru, že ním podaný mimoriadny opravný prostriedok je nutné odmietnuť.28. V nasledujúcich bodoch dovolací súd uvádza stručné odôvodnenie svojho rozhodnutia (§ 451 ods.
3 veta prvá CSP):

29. Podľa § 419 CSP, proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je dovolanie prípustné, ak to zákon pripúšťa.
Uvedené znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie proti tomu-ktorému rozhodnutiu
odvolacieho súdu je prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia
odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421
CSP. Otázka posúdenia, či sú, alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie

konanie, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu.

30. Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej,
alebo ktorým sa konanie končí, pokiaľ trpí niektorou z procesných vád konania vymenovaných v písm.
a) až f) predmetného ustanovenia (zakotvujúce tzv. vady zmätočnosti). Dovolací dôvod sa vymedzí tak,
že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

31. Naproti tomu dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,
ktorým sa potvrdilo, alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu
záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej
rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola

vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno
odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa
vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uvedie v čom
spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 1, 2 CSP).

32. Dovolací súd je rozsahom dovolania viazaný [§ 439 CSP, okrem prípadov uvedených v písm. a)
až c) citovaného ustanovenia]. Rovnako je dovolací súd viazaný dovolacími dôvodmi (§ 440 CSP).
Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní. V dôsledku uvedenej viazanosti dovolacieho
súdu dovolacím dôvodom, dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil
v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom (uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo/59/2017 z 8. júna 2017).

33. V posudzovanej veci žalobca (v ďalšom texte tiež ako „dovolateľ“) prípustnosť svojho dovolania
vyvodzuje z ustanovení § 420 písm. f) a § 421 ods. 1 písm. b) CSP.

34. Venujúc sa primárne dovolaciemu dôvodu podľa § 420 písm. f) CSP, podľa ktorého je dovolanie

prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí,
ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, dovolací súd skúmal námietky
žalobcu spočívajúce v tvrdení o nesprávnych skutkových záveroch konajúcich súdov, ku ktorým dospeli
na základe nedostatočne vykonaného dokazovania, v rámci ktorej námietky žalobca uplatnil námietku

nesprávne konštatovanej absencie aktívnej vecnej legitimácie jeho osoby. Žalobca teda dovolanie v tejto
časti síce formálne odôvodnil procesnou vadou konania v zmysle § 420 písm. f) CSP, z textu (obsahu)
jeho dovolania v dotknutej časti (§ 124 ods. 1 CSP) je bezpochyby zrejmé, že nesúhlasí s úvahami
a skutkovými závermi konajúcich súdov ohľadne ustálenia (nedostatku) aktívnej vecnej legitimácie
žalobcu a s vyhodnotením zistených skutkových okolností. Z uvedeného tak vyplýva, že žalobca namieta

nesprávnosť skutkových zistení súdom prvej inštancie, ktorý poukazom na predložené dôkazné listiny
uzavrel, že poisteným v predmetom prípade bola spoločnosť Tatra-Leasing, s.r.o., nie žalobca, ktorý
mal postavenie prijímateľa leasingu, na náklady ktorého označená spoločnosť poistila predmet leasingu
(stroj pre zemné práce Komatsu WB 90 S - 5) u žalovaného, s ktorými skutkovými závermi sa stotožnil i
súd odvolací. Na základe týchto skutkových záverov potom konajúce súdy dospeli k právnemu záveru,

že žalobca nie je na podanie žaloby aktívne vecne legitimovaný. Nesprávne, resp. nedostatočné zistenie
skutkového stavu veci žalobca namietol aj v dôsledku nevykonania ním navrhnutých dôkazov, tvrdiac,
že ich nevykonaním (resp. ich zamietnutím) súdy odňali jeho osobe možnosť namietať alebo zvrátiť
nesprávnypostupsúdupriposudzovaníkľúčovejotázkypreposúdenienímuplatnenéhonárokuvkonaní
proti žalovanému.

35. Vo vzťahu k vyššie uvedenému dovolací súd upozorňuje predovšetkým, že tvrdením o nesprávne,
prípadne aj neúplne zistených skutkových okolnostiach, dovolanie, ktorého prípustnosť dovolateľ
vyvodzuje z ustanovenia § 420 písm. f) CSP, hoc by ho aj subsumoval pod ustanovenie § 421 ods.1 CSP, odôvodniť nemožno, nakoľko dovolací súd nie je súdom skutkovým. Dovolací súd nemôže v
dovolacom konaní formulovať nové skutkové závery a rovnako nie je oprávnený preskúmavať správnosť
a úplnosť skutkových zistení, už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený prehodnocovať vykonané

dôkazy, pretože (na rozdiel od súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu) v dovolacom konaní súd nemá
možnosť vykonávať dokazovanie. Na hodnotenie skutkových okolností a zisťovanie skutkového stavu sú
povolané súdy prvej inštancie a druhej inštancie ako skutkové súdy, a nie dovolací súd, ktorý je v zmysle
§ 442 CSP viazaný skutkovým stavom, tak ako ho ustálil odvolací súd, a jeho prieskum skutkových
zistení nespočíva v prehodnocovaní skutkového stavu, ale len v kontrole postupu súdu pri procese jeho

zisťovania(I.ÚS6/2018).Vtejtosúvislostidovolacísúdpoukazujenauznesenienajvyššiehosúduzo14.
októbra 2020 sp. zn. 9Cdo/209/2020, v zmysle ktorého (ani prípadné) nedostatočné zistenie skutkového
stavu, nevykonanie všetkých navrhovaných dôkazov alebo nesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu
nie je v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu považované za vadu konania v zmysle § 420 písm. f) CSP.
Pri posudzovaní ústavnosti tohto právneho názoru nedospel ústavný súd (II. ÚS/465/2017) k záveru o
jeho ústavnej neudržateľnosti.

36. Vzhľadom na argumentáciu žalobcu v dovolaní, dovolací súd sa venoval aj jeho námietke
spočívajúcej v tvrdení o nedostatočne vykonanom dokazovaní.

37.Dovolacísúdkprocesudokazovaniavovšeobecnostiuvádza,žezákonvychádzazozásadyvoľného

hodnotenia dôkazov, ktorá znamená, že záver, ktorý si sudca urobí o vykonaných dôkazoch z hľadiska
ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie, je vecou jeho vnútorného presvedčenia a jeho logického
myšlienkového postupu, pričom hodnotiaca úvaha súdu musí vychádzať zo zisteného skutkového
stavu veci a výsledok hodnotenia dôkazov má byť súčasťou rozsudku. K posudzovaniu a hodnoteniu
procesu dokazovania musia súdy vyššej inštancie v konaniach o opravných prostriedkoch pristupovať

individuálne. Ak by sa všeobecný súd v procese dokazovania v sporovom konaní dopustil takej chyby,
ktorej následkom by bol výsledok konania (rozhodnutie vo veci samej) poznačený porušením niektorej z
inštitucionálnych požiadaviek práva na spravodlivé prejednanie veci, je povinnosťou dovolacieho súdu
takúto chybu konania preskúmať na podklade dovolania podaného z dôvodu zmätočnosti podľa § 420
písm. f) CSP (viď napr. II. ÚS 395/2024). Civilný sporový poriadok v § 132 ods. 1 ukladá sporovej

strane povinnosť označiť dôkazy na preukázanie rozhodujúcich skutočností. Posúdenie návrhu na
vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je však už
vecou súdu (§ 185 ods. 1 CSP) a nie sporových strán. Ak aj súd v priebehu konania nevykoná všetky
navrhované dôkazy, alebo vykoná iné dôkazy ako navrhli strany, následkom uvedeného môže byť len
neúplnosť skutkových zistení (vedúca k vydaniu nesprávneho rozhodnutia). Uvedené preto nezakladá

vadu konania v zmysle § 420 písm. f) CSP, lebo to nemožno považovať za znemožnenie uplatnenia
procesných práv, ktoré strany mohli uplatniť a boli v dôsledku nesprávneho postupu súdu z nich vylúčení
(obdobne R 125/1999, R 6/2000). Rovnako, pokiaľ by aj súd niektorý z vykonaných dôkazov vyhodnotil
nesprávne, môže byť jeho rozhodnutie z tohto dôvodu vecne nesprávne, táto samotná skutočnosť však
prípustnosť dovolania nezakladá a nie je samostatným dovolacím dôvodom ani vtedy, ak je dovolanie

procesne prípustné. Dovolací súd zdôrazňuje, že procesným pochybením by bol taký postup súdu, ktorý
by procesnej strane v konaní znemožnil dôkazy predkladať alebo navrhovať, čo však dovolateľ v tomto
prípade nenamietal. Sumarizujúc uvedené, je povinnosťou súdu nechať sporovým stranám priestor na
prednes svojich návrhov a dôkazných prostriedkov, nie je však už jeho povinnosťou všetky aj vykonať.
Ak však súd niektorý z navrhnutých dôkazov nevykoná, má zdôvodniť prečo dôkaz nevykonal, napr.

nadbytočnosť dôkazu, nedostatok relevantnosti dôkazu, či výpovednej hodnoty dôkazu a napokon aj
oneskorený návrh na vykonanie dôkazu alebo oneskorené predloženie dôkazu, t.j. po sudcovkej, či
zákonnej koncentrácii konania.

38. Po oboznámení sa s obsahom predloženého spisu má dovolací súd za to, že dokazovanie v

posudzovanej veci bolo vykonané v súlade s ustanoveniami § 132 ods. 1, § 185 ods. 1 a § 191 ods.
1 CSP, v spojení s § 378 ods. 1 CSP [podľa ktorého na konanie na odvolacom súde sa primerane
použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie (a teda aj označené ustanovenia)]. Súd prvej
inštancie pri ustálení, že žalobca nemá postavenie poisteného, preto mu neprislúcha právo na poistné
plnenie, vychádzal z kúpnej zmluvy č. L10148/KZ z 28. apríla 2011 (č. l. 4 - 5 spisu), z preberacieho -

odovzdávacieho protokolu z 28. apríla 2011 (č. l. 6 - 7), z prílohy k poistnej zmluveč. 54-1115589-0
z 28. apríla 2011 (č. l. 10), leasingovej zmluvy č. 21110160 z 28. apríla 2011 (č. l. 115 - 123), kúpnej
zmluvy č. 21110160 z 28. apríla 2011 (č. l. 124 - 125) a ďalších listín tvoriacich obsah súdneho
spisu, konkretizovaných v bode 7. prvoinštančného rozsudku. Vo vzťahu k žalobcom namietanémunevyžiadaniu úplného likvidačného spisu týkajúceho sa poistnej udalosti číslo 9556187334 vrátane
poistnej zmluvy č. 4003703324 od žalovaného, ako aj úplnej zmluvnej dokumentácie od spoločnosti
Tatra-Leasing, s.r.o., dovolací súd zistil, že súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 12. júna 2018

(zápisnica na č. l. 103 - 105) konštatoval odročenie pojednávania na 17. júla 2018 za účelom doplnenia
navrhnutého dokazovania s tým, že súd „...vyžiada spisy a doklady“. Súd prvej inštancie postupne listami
adresovanými spoločnosti Tatra - Leasing, s.r.o., žalovanému a Okresnému riaditeľstvu Policajného
zboru Levice, oddelenie všeobecnej kriminality (č. l. 107, 108, 109, 128, 129, 131 spisu), žiadal o
predloženie kópie listín, a to: zmlúv k č. 21110160, ktoré boli uzavreté so žalobcom, kópie poistného

spisu č. 54-1115589-0, vyšetrovacieho spisu ČVS: ORP-702/OVK-LV-2011, úplného likvidačného spisu
týkajúceho sa poistnej udalosti č. 9556187334, zapožičanie úplnej zmluvnej dokumentácie poistnej
zmluvy č. 54-1115589-0. V nadväznosti na oznámenie spoločnosti Tatra Leasing s.r.o. o poplatkovej
povinnosti v súvislosti s vyžiadaním/zapožičaním zmluvnej dokumentácie od externého registratúrneho
strediska (č. l. 130), súd prvej inštancie menovanej spoločnosti listom na č. l. 131 oznámil, že v prípade
potreby vyžiadania úplnej zmluvnej dokumentácie ju bude o ďalšom postupe informovať. Rovnako tak

vo vzťahu k informácii žalovaného o tom, že sa mu likvidačný spis (do uvedeného obdobia) nepodarilo
dohľadať,zdôvoduktorejokolnostipožiadaloodročeniepojednávanianariadenéhonadeň17.júla2018
(č. l. 134, 137), súd prvej inštancie listom na č. l. 142 žalovanému oznámil neakceptovanie jeho žiadosti
s odôvodnením, že na predchádzajúcom pojednávaní bol určený termín pojednávania, na ktorom bude
vypočutý žalobca a že ďalšie dôkazy budú vykonané na ďalšom pojednávaní. Na pojednávaní dňa 17.

júla 2018 súd prvej inštancie vypočul právnych zástupcov žalobcu i žalovaného (žalobca a žalovaný
sa pojednávania nezúčastnili), následne ich súd podľa § 182 CSP vyzval na zhrnutie ich návrhov a
vyjadrenie sa k dokazovaniu a právnej stránke veci s tým, že po ich prednesoch vyhlásil dokazovanie
za skončené a na základe vykonaného dokazovania vyhlásil rozsudok v znení zaprotokolovanom v
zápisnici o pojednávaní (č. l. 148 - 149), ktoré znenie korešponduje s písomným vyhotovením rozsudku

prvoinštančného súdu č. k. 5Cb/48/2015-151 zo 17. júla 2018.

39. V ďalšom konaní (po zrušení označeného prvoinštančného rozsudku odvolacím súdom (č. l.
234), súd prvej inštancie sa na pojednávaní konanom dňa 28. augusta 2019 oboznámil s obsahom
doterajšieho dokazovania, opakovane vypočul právnych zástupcov obidvoch sporových strán (č. l. 263

- 264), následne opakovane požiadal žalovaného o zapožičanie úplného likvidačného spisu a úplnej
dokumentácie poistnej zmluvy č. 54-1115589-0, ako aj spoločnosť Tatra Leasing s.r.o. o zaslanie úplnej
zmluvnej dokumentácie týkajúcej sa leasingovej zmluvy č. 21110160 z 28. apríla 2011 v znení jej
dodatkov, vrátane všetkých všeobecných a osobitných zmluvných podmienok, ako aj úplnej zmluvnej
dokumentácie poistnej zmluvy č. 54-1115589-0. Napokon na pojednávaní dňa 19. novembra 2019

(zápisnica na č. l. 306 - 308) súd prvej inštancie oboznámil prítomných právnych zástupcov s obsahom
spisu a návrh prednesený právnym zástupcom žalobcu na doplnenie dokazovania zamietol. Po tom,
ako právnym zástupcom žalobcu i žalovaného poskytol priestor na zhrnutie svojich návrhov a vyjadrenie
sa k dokazovaniu a právnej stránke veci, vyhlásil dokazovanie za skončené a na základe vykonaného
dokazovania vyhlásil rozsudok v znení, v akom je aj vo výroku v písomnom vyhotovení v poradí druhého

zamietavého rozsudku prvoinštančného súdu. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku v bodoch
8. až 17. podrobne zdôvodnil svoj záver o zistených skutkových okolnostiach, po vyhodnotení ktorých
konštatoval nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu na uplatnenie žalovaného nároku, a to
jednak z dôvodu, že žalobca sa v dôsledku krádeže predmetu leasingu nestal vlastníkom predmetu
kúpy, zároveň z dôvodu, že zo žiadneho dôkazu súdu nevyplynulo, že mal žalobca postavenie osoby

oprávnenej na výplatu poistného plnenia. Súd prvej inštancie v závere svojho rozhodnutia zdôvodnil,
prečo sa nezaoberal námietkou premlčania, ktorú vzniesol žalovaný, rovnako zdôvodnil, pre akú
okolnosť sa mu javilo ďalšie dokazovanie právne irelevantným. Následne, na odvolanie žalobcu proti
prvoinštančnému rozsudku, odvolací súd rozsudkom č. k. 13Cob/41/2020-350 z 25. novembra 2020
rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil so zdôvodnením rozhodujúcich okolností, pre

ktoré sa stotožnil so záverom napadnutého rozsudku, spočívajúcim v nepreukázaní, že žalobca uzatvoril
poistnúzmluvukpredmetupoistenia,naktoromdošlokuškodovejudalosti,súčasne,žeprávonaplnenie
z poistnej zmluvy nemalo vzniknúť poistenej spoločnosti Tatra Leasing, s.r.o., ale žalobcovi.

40. Zistiac vyššie opísané okolnosti, dovolací súd nevzhliadol pochybenie v procesnom postupe súdu

prvejinštancie,anisúduodvolacieho,ktorýpostupprvoinštančnéhosúdu(sícevneprospechdovolateľa)
potvrdil, ale toto svoje rozhodnutie riadne zdôvodnil. Na doplnenie dovolací súd uvádza, že konajúce
súdy svoje rozhodnutia zdôvodnili spôsobom spĺňajúcim kvalitatívne požiadavky na odôvodňovanie
súdnych rozhodnutí. Závery odvolacieho súdu (resp. argumenty, ktorými odôvodnil svoje závery),neodporujú záverom, ku ktorým dospel súd prvej inštancie. Súladne s judikatúrou ústavného súdu
dovolací súd pripomína, že iba skutočnosť, že dovolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu
nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej nedôvodnosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia súdu/súdov

(napr. I. ÚS 188/06). Dovolací súd pre úplnosť tiež uvádza, že v danom prípade rozhodnutie odvolacieho
súdu vo vzťahu k rozhodnutiu súdu prvej inštancie nevyznieva ani prekvapujúco, ani nečakane,
keďže z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva, že odvolací súd sa v celom rozsahu
stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie. Odvolací súd pri preskúmaní napadnutého rozhodnutia
vychádzal zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie, pričom za právne významné považoval

rovnaké skutkové okolnosti ako súd prvej inštancie. Vo vzťahu k listinám označeným ako „Informácia o
podmienkach uzavretia poistnej zmluvy” (č. l. 97 spisu) a „Zmluvných dojednaní pre poistenie strojov a
inventáru Tatra Leasing, s. r. o. - INKASO“ (č. l. 98 - 100 spisu), ktorými žalobca dôvodí, dovolací súd
pre úplnosť konštatuje svoje stotožnenie sa s vysvetlením dôvodu, pre ktorý na ne súd prvej inštancie
nemohol prihliadnuť, keďže nie sú datované a (predovšetkým) pre absenciu podpisov na nich nie je
zrejmé, či k nim zmluvné strany vôbec pristúpili. Naopak poukazuje na Všeobecné zmluvné podmienky

finančného leasingu, čl. III bod 8 . čl. III bod 9.2. ako súčasť Leasingovej zmluvy č. 21110160 a Prílohu
k poistnej zmluve č. 54-1115589-0, ktorá bola aj Dodatkom k leasingovej zmluve č. 21110160 (č. l. 10),
z ktorej súdy nižšej inštancie jednoznačne uzavreli, že poisteným vo vzťahu k predmetu leasingu je
spoločnosť Tatra-Leasing, s.r.o. ako poskytovateľ leasingu a že v prípade ukončenia leasingovej zmluvy
v dôsledku odcudzenia predmetu leasingu bol poskytovateľ leasingu oprávnený obdržať poistné plnenie.

Naviac to, že poisteným je spoločnosť TATRA- Leasing s.r.o. na základe poistnej zmluvy č. 54-1115589-0
uzavretej medzi touto s.r.o. a žalovaným ako poisťovateľom tvrdí aj sám žalobca v predmetnej žalobe.

41. K uvedenému postupu dovolací súd vo všeobecnosti uvádza, že postup súdu závisí na konkrétnej
procesnej situácii, avšak podmienkou vždy je, aby bola zachovaná rovnosť zbraní a postavenia oboch

sporových strán, inak by nebol v súlade s pravidlami spravodlivého procesu, prípadne by mohol mať aj
negatívny vplyv na dĺžku súdneho konania. V konkrétnych okolnostiach prejednávaného sporu dovolací
súd vadu v procesnom postupe súdu prvej inštancie, potvrdenom súdom odvolacím, nevzhliadol,
keďže, ako je uvedené vyššie, zisteniu skutkového stavu veci predchádzal riadne vykonaný proces
dokazovania.

42. Dovolací súd na základe vyššie konštatovaných zistení uzatvára, že v časti dovolania, v ktorej
dovolateľ namietol procesnú vadu konania podľa § 420 písm. f) CSP spočívajúcu v tvrdenom
nesprávnom zistení skutkových okolností v dôsledku nedostatočne vykonaného dokazovania a ich
nesprávnomvyhodnotení,sútietonámietkyneopodstatnené,ktoráokolnosťmázanásledokodmietnutie

jeho dovolania v časti tohto dovolacieho dôvodu podľa § 447 písm. c) CSP.

43. Venujúc sa v ďalšej časti dovolaciemu dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP, dovolací súd vo
všeobecnosti zdôrazňuje, že úspešné uplatnenie dovolania je vždy nevyhnutne podmienené primárnym
záverom dovolacieho súdu o prípustnosti dovolania a až následným sekundárnym záverom týkajúcim

sa jeho dôvodnosti. Prípustnosť dovolania podľa ustanovenia § 421 ods. 1 CSP sa vždy vzťahuje na
právnu otázku, ktorej vyriešenie viedlo k záverom uvedeným v rozhodnutí odvolacieho súdu. Prípustnosť
dovolania potom bude, vzhľadom na viazanosť dovolacieho súdu dovolacími dôvodmi (ustanovenie §
440 CSP), závisieť od toho, či a ako dovolateľ vymedzil dovolaciu otázku zásadného právneho významu
(kľúčovú) pre rozhodnutie veci. Povinnosťou dovolateľa kvalifikovane zastúpeného advokátom je teda

uviesťprávneposúdenieodvolaciehosúdu,ktorépovažujezanesprávneakonkretizovať,akopodľajeho
názoru mal odvolací súd konkrétnu právnu otázku správne vyriešiť. Až po splnení týchto predpokladov
prípustnosti dovolania, môže dovolací súd pristúpiť k uskutočneniu meritórneho dovolacieho prieskumu.

44. Povinnosť dovolateľa vymedziť a konkretizovať prípustnosť dovolania podľa § 421 CSP, treba

vnímať ako jeho povinnosť predostrieť vlastnú argumentáciu v prospech prípustnosti dovolania a na
ňu nadväzujúcu povinnosť doložiť ju buď konkrétnou rozhodovacou praxou dovolacieho súdu, od ktorej
sa odvolací súd odchýlil, tvrdením o absencii rozhodovacej praxe, alebo konkretizáciou rozdielností v
rozhodovaní dovolacieho súdu. Pri posudzovaní toho, či dovolateľ dostatočne vymedzí právnu otázku
(§ 432 CSP), je potrebné, aby sa najvyšší súd pokúsil autenticky porozumieť dovolateľovi - jeho textu

ako celku (pozri I. ÚS 336/2019). Nie je úlohou najvyššieho súdu „hádať“, čo povedal dovolateľ, ale ani
vyžadovaťakúsidokonalúformuláciudovolacejotázky(I.ÚS115/2020).Hociteda,jeúlohounajvyššieho
súdu autenticky porozumieť dovolateľovi, na strane druhej nemožno vec dotvárať na úkor procesnej
protistrany, nakoľko by išlo o porušenie už vyššie spomenutého princípu rovnosti strán v konaní.45. V posudzovanom prípade je zrejmé, že dovolateľ nesúhlasí so záverom konajúcich súdov
o zamietnutí jeho žaloby z dôvodu nepreukázania jeho aktívnej vecnej legitimácie. Dovolací súd

však konštatuje, že otázka vecnej legitimácie (aktívnej i pasívnej) bola (a je) predmetom mnohých
dovolacích konaní, a teda nemožno dôvodiť tvrdením o absencii rozhodovacej praxe v tomto smere. Vo
všeobecnostidovolacísúdkonštatuje,ževecnoulegitimáciousarozumiehmotnoprávnyvzťahúčastníka
konania k prejednávanej veci a má ju iba ten, kto je subjektom hmotnoprávneho vzťahu, o ktorom sa
v konaní rozhoduje. Otázku, či žalobca bol v spore aktívne legitimovaný, t.j. či bol nositeľom tvrdeného

hmotnéhoprávaačisprávneoznačilosobu-nositeľatvrdenejpovinnosti,tedačinímoznačenýžalovaný
bol v spore naozaj pasívne legitimovaný, rieši súd až v samom závere konania na základe výsledkov
dokazovania. Až z meritórneho rozhodnutia vyplynie autoritatívny záver o otázke vecnej legitimácie strán
sporu.

46. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní je dôvodom na zamietnutie návrhu

na začatie konania meritórnym rozhodnutím. Nedostatkom dovolania je, že dovolateľ vo vzťahu k
prejednávanej veci právnu otázku, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu nebola ešte vyriešená,
bližšie nijako nekonkretizoval, a jej „vyabstrahovanie“ v predmetnom prípade by predstavovalo opačný
extrém, v neprospech žalovanej strany v situácii, kedy je nepochybné, že žalobca obsahom celého
dovolania sleduje výklad leasingovej zmluvy, dodatku k leasingovej zmluve, Zmluvných dojednaní pre

poistenie strojov a inventáru Tatra Leasing, s. r. o. - INKASO, Informácie o podmienkach uzavretia
poistnej zmluvy, jednotlivých ustanovení označených listín, správnosť, či nesprávnosť konkrétnych
skutkových zistení, prostredníctvom ktorých predkladá vlastné, pre neho prijateľné verzie skutkového
stavu, resp. naopak, snaží sa utvrdiť v tom, že správnym by bolo hodnotenie skutkových okolností z jeho
pohľadu na vec. Z obsahu dovolania je teda zrejmé, že dovolateľ nesúhlasí predovšetkým so skutkovými

závermi súdov nižšej inštancie. Vo vzťahu k uvedenému dovolací súd (opakovane - viď body 34. až 41.
tohto uznesenia) zdôrazňuje, že posúdenie zmluvnej dokumentácie a z nej vyplývajúcich skutkových
okolností medzi stranami sporu môže byť predmetom len konkrétneho sporového konania, v ktorom
konaní ide o zisťovanie obsahu zmlúv ako súčasť skutkového stavu veci a nie o právne posúdenie veci.

47. Žalobca v podanom dovolaní nešpecifikuje žiadnu konkrétnu právnu otázku, ktorú by súd nesprávne
právne posúdil, že by na ňu aplikoval nesprávnu právnu normu alebo by túto normu nesprávne
interpretoval, čím sa podľa dovolateľa buď odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe, alebo táto otázka
nebolaešteustáleneriešená,prípadnejerozhodovanározdielne(tudovolacípreúplnosťpoznamenáva,
že nie je viazaný tým, o ktorý prípad právnej otázky podľa § 421 ods. 1 CSP- či o prípad uvedený v

písm. a), či b) alebo c) podľa dovolateľa v danom prípade ide - viď I. ÚS 51/2020). Ústavný súd už
vo viacerých rozhodnutiach konštatoval, že prax najvyššieho súdu, ktorý pri posudzovaní prípustnosti
dovolania podľa § 421 ods. 1 CSP vyžaduje od dovolateľa a) konkretizovanie právnej otázky riešenej
odvolacím súdom a uvedenie, ako ju riešil odvolací súd, b) vysvetlenie, v čom sa riešenie právnej
otázky odvolacím súdom odklonilo od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, a súčasné

označenie konkrétneho stanoviska, judikátu alebo rozhodnutia najvyššieho súdu a napokon c) uvedenie,
ako mala byť táto otázka správne riešená, nemožno považovať za svojvoľnú či arbitrárnu. Takéto
vymedzenie právnej otázky v dovolaní žalobcu však absentuje. Súdy nižšej inštancie pri posudzovaní
otázky vecnej legitimácie žalobcu (t.j. či bol oprávnený na prijatie plnenia z poistnej zmluvy, ktorou
bol poistený predmet leasingu a ktorý nárok si v žalobe ako prijímateľ leasingu voči žalovanému ako

poistiteľovi po odcudzení predmetu leasingu uplatnil) vychádzali z vykonaného dokazovania a aplikovali
na uplatnený nárok § 797 Občianskeho zákonníka, § 794 ods. 1, 2, resp. § 815 Občianskeho zákonníka,
pričom ich aplikáciu, či interpretáciu žalobca v dovolaní ničím nespochybnil. Napriek tomu, že žalobca
v dovolaní argumentoval nesprávnym právnym posúdením veci, ním namietané skutočnosti nespĺňajú
kritérium právnej otázky, zameranej na aplikáciu, či interpretáciu konkrétneho právneho predpisu,

ale predstavujú spochybnenie skutkových zistení a záverov súdov oboch inštancií, spochybňovanie
výsledkov dokazovania (v súvislosti s tým, že žalobca nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu) a
uvedenie jeho vlastného chápania skutkových zistení, čo však nezakladá prípustnosť dovolania podľa
§ 421 ods. 1 CSP v spojení s § 432 CSP (pozri obdobne aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp.zn. 9Cdo/42/2024).

48. S poukazom na uvedené, prípustnosť dovolania žalobcu podľa § 421 ods. 1 CSP v predmetnom
prípade taktiež daná nie je.49. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti, nakoľko dovolateľ nedôvodne namietol prípustnosť
dovolacieho dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP, dovolací súd odmietol dovolanie podľa
ustanovenia § 447 písm. f) CSP a podľa § 447 písm. c) CSP odmietol aj jeho dovolanie podané z

dovolacieho dôvodu podľa § 420 písm. f) CSP.

50. Žalovaný bol v dovolacom konaní úspešný, preto mu dovolací súd priznal voči žalobcovi náhradu
trov dovolacieho konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov dovolacieho konania rozhodne súd
prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).

51. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.