Rozsudok – Ostatné ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. november 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 13CoP/192/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1121202785
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Šefčíková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:1121202785.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Šefčíkovej a sudcov JUDr.

Janky Grečmal a JUDr. Daniela Ilavského a, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., narodená
XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava,
dieťa matky: C. A., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom C. – D., doručovacia adresa: E. XX, C., a
otca: F. B., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXXX/X, C., aktuálne bytom G. XXX, D., Česká
republika – H. D., doručovacia adresa: C. XXXX/XX, C., zastúpený splnomocnencom: JUDr. Jozef
Dobrovič, LL.M., so sídlom Záhradnícka 27, Bratislava, v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv
a povinností k maloletému dieťaťu, o odvolaní otca proti rozsudku Mestského súdu Bratislava II č. k.

B1-2P/24/2021-296 zo dňa 11.06.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že od 19.04.2021 je otec povinný prispievať na výživu
maloletej výživným vo výške 230,- eur mesačne, a to vždy do 15-teho dňa toho-ktorého mesiaca vopred
k rukám matky. Zročné výživné za obdobie od 19.04.2021 do 30.11.2025 v sume 7 309,74,- eur je otec
povinný zaplatiť k rukám matky do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom Okresného súdu Bratislava I č.k. 2P/24/2021-147 zo dňa 26.09.2022

zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia sú oprávnení maloletú zastupovať
a spravovať jej majetok, styk otca s maloletou neupravil. Predmetný rozsudok bol v časti určenia
vyživovacej povinnosti a v závislom výroku o trovách konania zrušený uznesením Krajského súdu
v Trnave č.k. 13CoP/72/2023-216 zo dňa 19.12.2023 a vrátený súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie v tejto časti. Súd prvej inštancie odvolaním napadnutým rozsudkom vo výroku I. určil
výživné otcovi za obdobie od 19.04.2021 do 30.04.2024 sumou 230,- eur mesačne a od 01.05.2024
sumou 300,- eur mesačne, splatnou k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Zročné výživné

za obdobie od 19.04.2021 do 31.05.2024 vo výške 5 702,- eur bol otec v zmysle výroku II. rozsudku
povinný zaplatiť k rukám matky maloletej. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá
nárok na ich náhradu (výrok III.).

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil aplikáciou § 62 ods. 1 a 2, § 75 ods. 1 a 2, § 76 ods. 1, §
77 ods. 1, § 78 ods. 1 a 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej len „ZoR“), vecne tým, že návrh matky doručený súdu prvej inštancie dňa 19.04.2021 bol podaný

dôvodne, keďže rodičia spolu nežili, otec sa o maloletú nezaujímal a neplatil výživné. Na návrh matky
v konaní nariadil neodkladné opatrenie, a to uznesením č.k. 2P/24/2021-91 z 18.06.2021, vykonateľným
22.07.2021, na základe ktorého bol otec povinný prispievať na výživu maloletej sumou 100,- eur
mesačne,vždyk15.dňuvmesiacivopredkrukámmatky,atoaždoprávoplatnéhoskončeniakonaniavoveci samej. Matka navrhla určiť výživné vo výške 250,- eur mesačne a v priebehu konania vo výške 350,-
eur mesačne. Otec navrhol určiť výživné v sume 120,- eur mesačne, poukazujúc na zníženú možnosť
zamestnať sa z dôvodu väzobného stíhania. Zistil, že matka mala ďalšie tri vyživovacie povinnosti voči

maloletým deťom, A., A. a A., o ktoré zabezpečovala starostlivosť matka. Poberala prídavky na deti
celkovo v sume 240,- eur. Jej príjem zo závislej činnosti súd ustálil v sume 1 646,72,- eur mesačne.
Výdavky maloletej ustálil v sume 620,- eur mesačne. Mala zvýšené výdavky na stravu pre intoleranciu na
laktózu a mala neosvojené sebaobslužné činnosti, s čím súvisela potreba nákupu plienok. U matky zistil
podstatné zvýšenie výdavku na bývanie počnúc májom 2024 na sumu 1 000,- eur mesačne. Otec žil

a pracoval v Českej republike. V konaní nespolupracoval, preto sa súdu nepodarilo zistiť jeho skutočný
príjem a vychádzal z potencionality dosahovania priemernej mzdy v Českej republike v roku 2023 vo
výške 43 341,- Kč, čo v čistom predstavuje približne 34 372,- Kč (1 391,- eur). Z lekárskej správy
z gastroentrologickej ambulancie zo dňa 28.03.2022 zistil, že maloletá trpí laktózovou intoleranciou
a lekárka odporučila užívanie Neocate junior, ktorého jedno balenie stojí 89,- eur a maloletá ich za
mesiac spotrebuje 12 balení. Má oneskorený vývin reči a neosvojené sebaobslužné činnosti. Kolízny

opatrovník bol toho názoru, že napriek tomu, že majetkové pomery otca sa nepodarilo zdokladovať, otec
bol v produktívnom veku, preto bolo v jeho možnostiach a schopnostiach dosahovať príjem tak, aby
mohol platiť matkou navrhované výživné.

3. Dospel k záveru, že obaja rodičia sú povinní prispievať na výživu maloletej podľa svojich schopností,

možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Súd považoval
výživné v sume 230,- eur a od 01.05.2024 v sume 300,- eur mesačne, vzhľadom na náklady na bývanie
matky,zavýživné,ktorézodpovedáschopnostiamamožnostiamotca.Otecjevproduktívnomveku,jeho
pracovná schopnosť nie je znížená a jeho argumentáciu o väzobnom stíhaní nepovažoval za dôvodnú.
Mal za to, že otec by potencionálne mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti,

stupeň dosiahnutého vzdelania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce dosahovať taký príjem,
ktorý by postačoval na úhradu výživného na maloletú v matkou navrhovanej výške. Vzhľadom k tomu, že
býval v Českej republike, súd vychádzal z jeho potencionálneho príjmu vo výške 1 391,- eur mesačne.
Byť rodičom je nielen výsadou, ale sú s ním spojené i dôležité rodičovské povinnosti, zodpovednosti.
Medzi najdôležitejšie patrí rodičovská zodpovednosť zabezpečiť adekvátnu výživu svojmu dieťaťu.

Prihliadol najmä na skutočnosť, že starostlivosť o maloletú zabezpečovala výlučne matka. Otec sa
o maloletú nezaujímal, nestýkal sa s ňou, a teda iné výdavky, okrem výživného na maloletú nemal,
matke nepomáhal a taktiež prihliadol na zdravotný stav maloletej, ktorá trpí laktózovou intoleranciou,
má oneskorený vývin reči a neosvojené sebaobslužné činnosti. Súd taktiež uložil otcovi povinnosť
uhradiť zročné výživné od podania návrhu, t. j. od 19.04.2021 do 31.05.2024, vrátane započítania už

zaplateného výživného určeného neodkladným opatrením, v celkovej sume 5 702,- eur.

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal otec v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že súd na
základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. f) a h) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný

sporovýporiadok,ďalejlen,,CSP“).Nesúhlasilspotencionalitou,ktorúuplatnilsúdprvejinštancie.Žiadal
zohľadniť skutočnosť, že bol opakovane trestne stíhaný, čo mu znemožňuje nájsť lepšie platenú prácu.
V súčasnosti mal stabilný príjem vo výške 750,- eur brutto. Aj keby súd vychádzal z priemernej čistej
mzdy v Českej republike, tak súdom určené výživné nezodpovedá Metodike – Výživné. Namietal tiež
nadštandardné bývanie matky s výdavkom 1 000,- eur mesačne. Navrhol rozsudok zrušiť a vec vrátiť

súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Matkavovyjadreníkodvolaniuotcanavrhlarozsudoksúduprvejinštancieakovecnesprávnypotvrdiť,
keďže súd prvej inštancie správne vyhodnotil pomery, možnosti a schopnosti rodičov. Skutočnosť, že
otec bol vo výkone väzby nemožno pripísať na ujmu maloletej, keďže uvedenú skutočnosť si privodil sám

svojim nezodpovedným správaním. Matkou vyčíslené výdavky maloletej podstatne prevyšujú čiastku,
ku ktorej bol otec zaviazaný rozsudkom. Výdavky na bývanie sú plne opodstatnené, keďže v domácnosti
žije so štyrmi deťmi. Na rozdiel otca má dve práce a snaží sa zabezpečiť potreby maloletej, pričom otec
nad rámec výživného vo výške 100,- eur ničím neprispieval.

6. Kolízny opatrovník zotrval na tom, že námietky otca k jeho obmedzenej pracovnej schopnosti sú
neopodstatnené a navrhol určiť mu výživné vo výške 250,- eur mesačne.7. Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 písm. b) CMP), preskúmal rozhodnutie súdu prvej
inštancie bez viazanosti rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65 a 66 CMP, po zopakovaní a doplnení
dokazovania podľa § 68 CMP na nariadenom pojednávaní podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru,

že odvolanie otca je čiastočné dôvodné, preto boli dané dôvody pre jeho zmenu podľa § 388 CSP.

8. Predmetom odvolacieho konania bolo preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej
inštancie vo výroku I., ktorým určil otcovi povinnosť platiť na maloletú výživné za obdobie od 19.04.2021
do 30.04.2024 sumou 230,- eur mesačne a od 01.05.2024 sumou 300,- eur mesačne, splatnou k rukám

matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred a vo výroku II., ktorým určil otcovi zaplatiť zročné výživné za
obdobie od 19.04.2021 do 31.05.2024 vo výške 5 702,- eur k rukám matky maloletej.

9. Odvolací súd vyzval rodičov a ich splnomocnencov k doplneniu dokazovania výzvou na č. l. 352 s tým,
že otec, resp. jeho splnomocnenec, túto výzvu nesplnili. Za účelom zistenia skutočného a úplného stavu
veci odvolací súd nariadil pojednávanie na deň 24.09.2025. Otec a jeho splnomocnenec sa na uvedené

pojednávanie nedostavili. V oznámení substitučného splnomocnenca otca o ospravedlnení a žiadosti
o odročenie pojednávania doručených emailom v deň pojednávania o 09:32 hod. sa uvádza, že otec má
pretrvávajúce zdravotné problémy, čaká na operáciu chrbtice a napriek tomu je nútený pracovať, čo má
sťažené tým, že zamestnávatelia ho nechcú zamestnať kvôli jeho zdravotným problémom, pre ktoré by
prácu vodiča ani nemal vykonávať. Splnomocnenec otca sa nedostavil na pojednávanie z dôvodu kolízie

pojednávaní a jeho substitučný splnomocnenec ospravedlnil svoju neúčasť z dôvodu poruchy vozidla na
cestenapojednávanie,očompredložilpotvrdeniezpneuservisuojehotelefonáteo8:30hod.,oporuche
vozidla pri Lozorne, následnom odťahu vozidla o 11:15 hod. a dovezení vozidla do autoservisu o 11:50
hod. Uvádzal, že vzhľadom na odťah vozidla po 11. hodine, nebolo možné zabezpečiť alternatívnu
dopravu. Na základe uvedeného požiadal o odročenie pojednávania.

10. Podľa § 180 CSP po vyvolaní veci súd zistí, či sa dostavili osoby, ktoré boli na pojednávanie
predvolané. Ak sa tieto osoby nedostavili, súd rozhodne, či sa pojednávanie bude konať v ich
neprítomnosti, a otvorí pojednávanie.

11. Podľa § 183 ods. 1 CSP pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže
byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže
dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali
zastúpiť.

12. Podľa odvolacieho súdu otec nepreukázal dôvod svojej neúčasti na pojednávaní a porucha na
vozidle substitučného splnomocnenca o 08:30 hod. pri Lozorne, čo predstavuje vzdialenosť približne 25
km od Bratislavy, nebránila možnosti dostaviť sa na pojednávanie so začiatkom o 13:00 hod. Pre účely
výkonu advokácie má splnomocnenec sídlo na Záhradníckej ulici v Bratislave a mal si svoje pracovné
záležitosti zariadiť tak, aby nezmaril pojednávanie vo veci, v ktorej najmä kvôli pasivite jeho klienta bolo

potrebné doplniť dokazovanie. Na základe uvedeného, v súlade s princípom hospodárnosti a konania
bez prieťahov odvolací súd nepovažoval splnomocnencom uvádzané dôvody za dôležité, preto na
pojednávaní dňa 24.09.2025 rozhodol, že bude pojednávať v neprítomnosti otca a jeho splnomocnenca.

13. Matka v rámci výsluchu pred odvolacím súdom uviedla, že do januára 2024 bola na rodičovskej

dovolenke, od februára do júla 2024 pracovala v I., v júli až auguste zostala doma, lebo chcela byť
s maloletou, od 01.09.2024 pracovala v H. potravinách, tam dostávala peniaze na ruku, jej príjem bol
1 100,- eur, v I. drogérie pracovala jeden deň. Potom pracovala v J. A. zhruba 2 mesiace so zárobkom
600,- eur, aktuálne pracovala na pumpe s príjmom približne 1 600 - 1 800,- eur. V spoločnej domácnosti
žije so štyrmi deťmi, bez partnera. Otec maloletej odišiel zo spoločnej domácnosti v marci 2021. Maloletá

nenavštevuje materskú školu. Podľa rozsudku na maloletého syna A. otec platí výživné 230,- eur a na
A. 230,- eur, maloletá A. nemá otca zapísaného v rodnom liste. Maloletá je predčasne narodená o dva
mesiace,pretoajjejvývojjespomalenejší,muselabyťprikrmovaná,najskôrNutrilonom.Potomsivšimla,
že jej to mlieko nerobilo dobre, mala stvrdnuté bruško, plakala, navštívila lekárku a tam zistila, že má
intoleranciu na laktózu. Musela jej upraviť stravu, dávala jej Neocate, dieťa má zo zákona právo na

Neocate iba do 3 rokov, aby to preplácala poisťovňa, od 3 rokov to plne hradí rodič. Lekárka predpísala
maximálne 5 krabíc mesačne, ostatných 6 krabíc musela kúpiť sama, pretože mlieko používala aj na
varenie. Objednávky robila cez internet. Maloletá nepoberá žiadne štátne príspevky na výživu. Nájomné
je 1 000,- eur, nie je to luxusný byt, je to 2,5 izbový byt, do lacnejšieho bývania ju nezoberú s toľkýmideťmi. S výdavkami jej pomáhajú rodičia až do rozsahu 1 000,- eur mesačne a taktiež má dohodu
s otcom ostatných dvoch maloletých detí, že keď budú potrebovať niečo, čo má vyššiu cenu, tak buď
na to prispeje aj on alebo to kúpi. Otec sa s maloletou nestretáva, platí výživné vo výške 100,- eur

mesačne. S otcom žili spolu zhruba 2 roky predtým ako sa narodila maloletá, do práce chodil ako sa
mu chcelo, lebo zistil, že keď bola ešte zamestnaná, zarobila viac ako on, takže nechodil do roboty
pravidelne,navštevovalajpsychiatra,pretožesizistilpríznakyschizofrénieazačalsapodľatohochovať,
psychiater mu predpísal Xanax a Diazepam, ktoré zapíjal alkoholom. Odišiel do Českej republiky krátko
pred Vianocami, keď ho prepustili z väzby, odsúdený nikdy nebol, vo väzbe bol 9 mesiacov do decembra.

Odvtedy bola ich komunikácia veľmi strohá. Vie, že má priateľku odkedy išiel do Čiech, spolu žijú v jednej
domácnosti, lebo z jej účtu jej chodí výživné. Vlastní dve autá, ale reálne má jedno auto, Chevrolet,
Fabiu predala a ešte nie je odhlásená.

14. Otec sa nedostavil ani na pojednávanie dňa 24.11.2025 s tým, že opakovanú výzvu odvolacieho
súdu splnil čiastočne až v deň pojednávania. Matka k faktúram predloženým odvolaciemu súdu uviedla,

že platby podľa faktúr sú jej jedinými príjmami zo súčasnej práce s tým, že zo závislej činnosti nemá
žiadne príjmy od tohto odberateľa. V súvislosti s touto činnosťou nemá žiadne výdavky a predmetné
faktúry predstavujú jej čistý príjem. Platí si len zdravotné poistenie vo výške 107,- eur mesačne, sociálne
poistenie neriešila. K lekárskej správe na č. l. 587 uviedla, že sa jedná o výpis zo zdravotnej karty
maloletej, ktorú matka zaobstarala na základe výzvy odvolacieho súdu po poslednom pojednávaní.

Splnomocnenec otca uviedol, že otec žije a pracuje v Českej republike. Ospravedlnil pasivitu otca
v konaní, ktorý opakovane nereagoval na ich výzvu predložiť požadované doklady. Otec trpí zdravotnými
problémami, a to bolesťami platničiek, napriek tomu sa snaží pracovať a pracuje až 15 hodín denne,
aby si vedel zabezpečiť dostatočný príjem. Takýmto spôsobom zarobí najviac 12 000,- CZK mesačne.
Hľadal si viaceré zamestnania, avšak tento jediný zamestnávateľ mu umožnil prácu na skrátený

úväzok. Splnomocnenec uviedol, že je oboznámený so zápisnicou z predchádzajúceho pojednávania
a nemal pripomienky, ani otázky na matku. K zročnému výživnému matka uviedla, že od vykonateľnosti
rozsudku o výške vyživovacej povinnosti v sume 300,- eur mesačne, otec zaplatil sumu 300,- eur iba
v mesiaci máj 2024. Od vykonateľnosti neodkladného opatrenia pravidelne uhrádzal sumu 100,- eur
mesačne. Na otázku matky ako je možné že otec vzhľadom na svoje nízke príjmy pravidelne dostáva

pôžičku, splnomocnenec uviedol, že nakoľko sa otec nenachádza v registri neplatičov pôžičku vedia
mu poskytnúť pôžičku bankové i nebankové subjekty, resp. si požičiava od známych. Nemal vedomosť
o tom, že by otec s niekým zdieľal spoločnú domácnosť. V rámci záverečnej reči žiadal, aby odvolací
súd zmenil rozsudok tak, že otec bude povinný platiť výživné vo výške 100,- eur mesačne od podania
návrhu. Vo vzťahu k zročnému výživnému navrhol splátky v sume 10,- eur mesačne s ohľadom na

príjmy a možnosti otca. Matka navrhla potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie, keďže suma 300,- eur
je nevyhnutná na zabezpečenie potrieb maloletej s tým, že otec sa absolútne o maloletú nezaujíma,
nenavštevuje ju, ničím neprispieva na jej výživu nad rámec neodkladného opatrenia. Spochybnila
informácieposkytnutéotcomvovzťahukjehopríjmom,keďžeajvminulostitietopríjmyzatajovaltak,aby
mal určené nízke výživné aj vo vzťahu k druhej dcére K., rovnako tak spochybnila rozsah zdravotných

problémov otca, podľa matky mu tieto nebránia v dosahovaní vyššieho príjmu ako uvádza. Vo vzťahu
k zročnému výživnému navrhla splátky najmenej 50,- eur mesačne. Kolízny opatrovník navrhol určiť
výšku výživného vo výške 250,- eur od podania návrhu. Otázku zročného výživného ponechal na úvahe
súdu.

15. Vo vyjadrení doručenom odvolaciemu súdu v deň pojednávania 24.11.2025 otec opakovane uvádzal
svoje pretrvávajúce zdravotné ťažkosti (degeneratívne ochorenie chrbtice), s tým, že dlhodobo užíva
lieky, neurológ mu ústne odporučil operáciu chrbtice a až po nej bude môcť požiadať o invalidný
dôchodok. Momentálne si však nemôže dovoliť operáciu ani pracovnú neschopnosť. Pracuje ako kuriér
zásielkovne, často až 15 hodín denne s mesačnými príjmami 9 750 – 12 000 CZK. Má len základné

vzdelanie, čo mu znemožňuje nájsť si fyzicky menej náročnú prácu. Žije dlhodobo sám. V jeho reálnych
možnostiach je uhrádzať výživné na maloletú v sume 100,- eur mesačne. Záväzok vo výške 300,- eur by
bol pre neho likvidačný, keďže už momentálne žije v deficite vzhľadom na dosahovaný príjem a osobné
výdavky, tieto musí pokrývať pôžičkami. Žije v reálnej obave o stratu bývania.

16. S poukazom na § 68 CMP odvolací doplnil a zopakoval dokazovanie nasledovne: správa zo šetrenia
pomerov na č.l. 70, lekárska správa maloletej na č.l. 139, oznámenie otca o pobyte v Českej republike
na č.l. 153, potvrdenie o príjme otca za necelý mesiac v marci 2022 na č.l. 158, príjmy a výdavky
otca na č.l. 156 a 159, správa z Centra poradenstva a prevencie na č.l. 252, neúspešné vykonanievýsluchu otca na adrese K. XXX, A. L. M. XXX, lekárska správa otca na č.l. 337, výzva súdu na
otca na č.l. 352, oznámenie KR PZ o držbe/vlastníctve vozidiel na č.l. 362, oznámenie katastra na č.l.
367, oznámenie ÚPSVaR o poberaní dávok na č.l. 378 a následne v podaní z 29.07.2025, oznámenie

SP na č.l. 391, oboznámenie podania matky z 18.08.2025, oboznámenie výdavkov a príjmov matky
a výdavkov maloletej na č.l. 10, 31, 171/2, 139, 207, 235, 252, 285, 292, oboznámenie skutočnosti na
strane otca z prednesu jeho PZ na pojednávaní 11.06.2024, oboznámenie skutočností vyplývajúcich
zospravedlneniaPZotcaohľadnejehoneprítomnostinapojednávanívovzťahukotcovimaloletej,výzva
odvolacieho súdu na č.l. 476, potvrdenie o príjme matky v I. A. A., N. na č.l. 483, oznámenie o trvaní

väzby otca na č.l. 488, faktúry vystavené matkou na č.l. 492 a 586 a dohoda o pracovnej činnosti na č.l.
440, informácie o živnostenskom podnikaní matky, nákup Neocate na č.l. 510 a 579, lekárska správa
na č.l. 587, úradný záznam o trestnom stíhaní otca na č.l. 60, lustrácie v Sociálnej poisťovni č.l. 445,
REGOB otec, pracovná zmluva otca na č.l. 158 a 464, oznámenie priemernej mzdy v SR v rokoch 2020
až 2024 a čistej mzdy (Štatistický úrad SR a O.), oznámenie priemernej mzdy v ČR v odbore doprava,
skladovanie v rokoch 2021 až 2024 a čistej mzdy (Štatistický úrad ČR, K., P., L.), oboznámenie podania

otca doručeného 19.11.2025, vrátane príloh, kurz CZK/EUR k 18.11.2025 – 1,- eur = 24,188,- CZK
(nbs.sk), oznámenie životného minima na plnoletú osobu od 01.07.2020 v SR (MPSVaR SR) 214,83,-
eur, oznámenie minimálneho výživného od 01.07.2020 – 29,42,- eur (najpravo.sk).

17. Zo správy kolízneho opatrovníka zo šetrenia pomerov na strane rodičov a maloletej zo dňa

17.06.2021 na č.l. 70 bolo zistené, že matka žila spolu s deťmi v 3,5 izbovom byte s nájomným vo výške
650,- eur mesačne. Otec býval s matkou maloletej do marca 2021.

18. Z podania otca doručeného súdu dňa 13.12.2022 na č.l. 153 bolo zistené, že uviedol adresu
prechodného pobytu K. XX/X, A., Česká republika.

19. Z oznámenia Okresného súdu vo Svitavách zo dňa 18.04.2024 na č.l. 279 vyplýva neúspešný pokus
o doručenie súdnej zásielky na adresu K. XXX, A..

20. Z potvrdenia o príjme otca zamestnávateľa A. N. E. A. (kópia, bez dátumu) na č.l. 158 vyplýva príjem

otca od 07.03.2022 do 31.03.2022 v sume 20 666,- CZK; podľa odvolacieho súdu pri výkone práce za
celý mesiac približne 27 554,67,- CZK / 1 130,- eur (kurz k 31.03.2022, 1 EUR=24,38 CZK).

21. Z podania otca doručeného súdu dňa 13.12.2022 na č.l. 156 vyplývajú výdavky otca v sume 650,-
eur mesačne, bez uvedenia rozpisu výšky jednotlivých položiek a príjem vo výške 842,- eur mesačne.

Z nájomnej zmluvy predloženej otcom s Q. H. Q. zo dňa 12.03.2022 na č.l. 159 vyplýva nájom 3+1 bytu
s nájomným 12 000,- CZK.

22. Z oznámenia Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže zo dňa 27.10.2025 na č.l.
488 bolo zistené, že otec bol vo výkone väzby od 07.05.2021 do 06.12.2021.

23. Výdavky otca k 18.11.2025 boli zistené v nasledovnej výške: výživné na maloletú K. 100,- eur, telefón
1 500,- CZK, nájomné 9 500,- CZK, strava 3 000,- CZK, lieky 2 000,- CZK, drogéria 500,- eur, oblečenie
1 500,- CZK, pôžička 5 000,- CZK.

24. Z lekárskej správy R. N. F., neurologická ambulancia zo dňa 04.12.2024 č.l. 337 bolo zistené, že
otec navštevuje neurologickú ambulanciu s chronickou medikáciou, s odporúčaním ambulantnej liečby.

25. Z pracovnej zmluvy medzi otcom a E. N. A. so sídlom v Brne zo dňa 08.09.2025 na č.l. 470
bolo zistené, že otec v uvedený deň nastúpil do práce v pracovnej pozícii vodič, robotník s miestom

výkonu práce v Pardubickom a Južnomoravskom kraji na skrátený pracovný úväzok v rozsahu 20 hodín
týždenne so mzdou 9 750,- CZK mesačne; podľa odvolacieho súdu pri rozsahu práce 40 hodín týždenne
19 500,- CZK / 801,31,- eur mesačne (kurz k 30.09.2025, 1 EUR=24,36 CZK).

26. Z rozsudku Okresného súdu Bratislava V č.k. 20P/113/2020-48 zo dňa 23.03.2021 bolo zistené, že

otec sa v rámci rodičovskej dohody zaviazal uhrádzať výživné na maloletú K., narodenú XX.XX.XXXX
výživné v sume 100,- eur mesačne.27. Lekárskymi správami z 04.12.2024, 17.09.2024, 30.01.2025, 18.02.2025, 07.04.2025 otec preukázal
zdravotné problémy a návštevu neurologickej ambulancie, chirurgickej ambulancie.

28.ZoznámeniaKrajskéhoriaditeľstvaPolicajnéhozboruvBratislavezodňa07.07.2025nač.l.362bolo
zistené, že otec nie je držiteľom vozidla na území Slovenskej republiky, matka je držiteľom a vlastníkom
vozidla Chevrolet Cruze, r.v. 2009 (a druhého vozidla, ktoré je vyradené z premávky).

29. Z oznámenia Geodetického a kartografického ústavu Bratislava zo dňa 10.07.2025 na č.l. 367 bolo

zistené, že rodičia nie sú vlastníkmi žiadnej nehnuteľnosti na území Slovenskej republiky.

30. Z oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava zo dňa 08.07.2025 na č.l. 378
a z 31.07.2025 na č.l. 412 bolo zistené, že matka poberala prídavky na štyri maloleté deti v roku 2021
v celkovej sume 1 626,76,- eur, v roku 2022 v sume 1 637,60,- eur, v roku 2023 v sume 2 880,- eur,
v roku 2024 v sume 2 880,- eur a v roku 2025 v sume 240,- eur od januára do júla 2025, ďalej poberala

rodičovský príspevok v roku 2021 v sume 2 413,70,- eur, v roku 2022 v sume 4 605,60,- eur, v roku 2023
v sume 5 254,70,- eur, v januári 2024 v sume 473,30,- eur mesačne.

31. Z oznámenia Sociálnej poisťovne zo dňa 23.07.2025 na č.l. 391 bolo zistené, že otec bol v období od
marca 2021 do decembra 2021 v celkovej sume 4 894,70,- eur a matka poberala nemocenské, neskôr

ošetrovné a napokon materské od júla 2020 do septembra 2021 v sume 4 258,- eur.

32. Z lustrácie v Sociálnej poisťovni zo dňa 03.07.2025 na č.l. 445 vyplýva, že otec mal od júna 2019
do lustrácie zanedbateľné príjmy okrem príjmu v Q. A. O., A. vo februári 2020 v sume 1 228,51,- eur,
v marci 2020 v sume 1 243,32,- eur a v apríli 2020 v sume 1 278,20,- eur.

33. Z potvrdenia o príjme matky v I. A. A., N. na č.l. 483 bol zistený priemerný čistý príjem za plné
mesiace výkonu práce od marca do júla 2025 príjem 1 735,93,- eur.

34. Z faktúr vystavených matkou na č.l. 492 a 586, z dohody o pracovnej činnosti na č.l. 440 a výsluchu

matky bolo zistené, že v období od mája do októbra 2025 ako živnostníčka vystavila faktúry v priemernej
mesačnej výške 1 803,- eur (máj -2 142,- eur, jún – 1 944,- eur, júl – 801,- + 828,- eur, august – 1 080,-+
486,-, september – 1 737,- eur, október – 1 800,- eur), pričom jediným výdavkom bola mesačná úhrada
zdravotného poistenia v sume 107,- eur. Iné príjmy nemala.

35. Z lustrácie v Sociálnej poisťovni zo dňa 04.07.2025 na č.l. 448 vyplýva, že matka počnúc januárom
2024 mala zanedbateľné príjmy a od februára 2024 do júla 2024 mala príjmy od zamestnávateľa I. A.
A., N., od septembra 2024 do februára 2025 mala opäť zanedbateľné príjmy a od marca 2025 mala
príjmy od J. A..

36. Priemerná mzda v Slovenskej republike (brutto/netto) bola v roku 2020 v sume 1 133,- eur / 829,83,-
eur, v roku 2021 v sume 1 211,- eur / 849,48,- eur, v roku 2022 v sume 1 304,- eur / 914,71,- eur, v roku
2023 v sume 1 430,- eur / 1 003,09,- eur, v roku 2024 v sume 1 524,- eur / 1 069,03,- eur (Štatistický
úrad SR a O.),

37. Priemerná mzda v Českej republike v odbore doprava, skladovanie (brutto/netto/prepočet CZK/EUR
k 31.12. daného roka) bola v roku 2021 v sume 33 608,- CZK / 27 175,- CZK / 1 093,21,- eur, v roku
2022 v sume 35 991,- CZK / 29 201,- CZK / 1 210,86,- eur, v roku 2023 v sume 38 541,- CZK / 31 080,-
CZK / 1 257,08,- eur, v roku 2024 v sume 41 801,- CZK / 33 236,- CZK / 1 319,67,- eur (Štatistický
úrad ČR, K., P., L.).

38. Životné minimum na plnoletú osobu bolo od 01.07.2020 v SR (MPSVaR SR) v sume 214,83,- eur.
Suma minimálneho výživného bola od 01.07.2020 v sume 29,42,- eur (najpravo.sk).

39. Z lekárskej správy maloletej R. S. K. na č.l. 139 zo dňa 28.03.2022 bolo zistené odporúčanie pre

primeranú životosprávu maloletej s odporúčaním Neocate junior pre intoleranciu laktózy.40. Zo správy Centra poradenstva a prevencie Bratislava zo dňa 08.12.2023 na č.l. 252 bolo zistené, že
maloletá má sebaobslužné činnosti na nižšej vekovej úrovni, čo ovplyvňovalo najmä hygienické návyky
spojené s odpliekovaním, preto nebolo možné začlenenie do materskej školy.

41. Z listinných dôkazov o kúpe náhradnej výživy Neocate bolo zistené na č.l. 510 a 579 boli zistené
zaplatené objednávky v roku 2024 pri rozpočítaní na mesiac v roku v priemernej sume 166,16,- eur
mesačne a v roku 2025 pri rozpočítaní na mesiac v roku v priemernej sume 163,07,- eur mesačne.

42. Z výpisu zdravotnej karty maloletej zo dňa 24.01.2024 na č.l. 587 vyplýva, že má oneskorený vývin
reči, neosvojené sebaobslužné činnosti a intoleranciu laktózy.

43. V čase podania návrhu matka vyčíslila výdavky maloletej nasledovne: nájomné 650,- eur podľa
predloženej nájomnej zmluvy pri piatich spolužijúcich osobách (matka a štyri deti, vrátane maloletej),
t.j. 130,- eur na osobu, strava 60,- eur, hygiena/plienky 100,- eur, oblečenie 50,- eur, spolu 340,- eur

mesačne.

44. V roku 2024 matka vyčíslila výdavky maloletej nasledovne: nájomné 1 000,- eur / t.j. 200,- eur/osoba,
strava 250,- eur, oblečenie/obuv 100,- eur, lieky a zdravotná starostlivosť 10,- eur, hygiena 100,- eur,
voľný čas 30,- eur; spolu 690,- eur mesačne.

45. Podstatou odvolacích námietok otca voči rozsudku bolo to, že súd prvej inštancie nesprávne
ustálil jeho príjem, keď vychádzal z potencionality, ktorá je podľa otca obmedzená vzhľadom na
jeho predchádzajúce väzobné stíhanie, ktoré potencionálni zamestnávatelia vnímajú negatívne, čo mu
sťažuje nájsť dobre platenú prácu. V rámci odvolacieho konania poukázal na svoj zhoršený zdravotný

stav majúci tiež dopad na jeho potencionálne možnosti zabezpečiť príjem na platenie výživného
určeného súdom prvej inštancie, ktoré považuje za likvidačné.

46. V zmysle čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami

sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

47. Podľa článku 27 ods. 1 a 2 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru,
uznávajú právo každého dieťaťa na životnú úroveň nevyhnutnú pre jeho telesný, duševný, duchovný,
mravný a sociálny rozvoj. Rodičia alebo iné osoby, ktoré sa o dieťa starajú, nesú v rámci svojich

schopností a finančných možností základnú zodpovednosť za zabezpečenie životných podmienok
nevyhnutných pre rozvoj dieťaťa.

48. Podľa článku 24 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie pri všetkých opatreniach prijatých
orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať

do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa.

49. Podľa článku 5 ZoR záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých
veciach,ktorésahotýkajú.Priurčovaníaposudzovanízáujmumaloletéhodieťaťasazohľadnianajmäa)
úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa

zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti,
ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie
vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a
citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na
rozvoj schopností vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému

pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvoma rodičmi, súrodencami a
s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa,
ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

50. Podľa § 28 ods. 1 a 2 ZoR súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná

starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, zastupovanie maloletého
dieťaťa, správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich
výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.51. Podľa § 36 ods. 1 ZoR rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť
o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť
výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej

starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže
upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

52. Podľa § 24 ods. 1 ZoR v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa,
súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä

určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude zastupovať
a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do
osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

53. Podľa § 62 ods. 1 až 5 ZoR plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,

ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich
detí podľa svojich možností, schopností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa životnej
úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný
plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima
na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení

rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred
inými výdavkami rodičov, pri skúmaní schopností, možností, majetkových pomerov povinného rodiča,
súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

54. Podľa § 65 ods. 1 ZoR ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej
povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

55. Podľa § 75 ods. 1 ZoR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové

pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

56. Podľa § 76 ods. 1 ZoR výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy

na mesiac dopredu.

57. Podľa § 77 ods. 1 ZoR právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia
súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo
dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

58. Podľa § 232 ods. 3 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP lehota na plnenie je tri dni a plynie od
právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

59.Plnenievyživovacejpovinnostirodičovkdeťomjeichzákonnápovinnosť,ktorátrvádočasu,kýmdeti

nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možnostíamajetkovýchpomerov.Dieťamáprávopodieľaťsanaživotnejúrovnirodičov.Každýrodičbez
ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť
v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa,
alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd

prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne
súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (§ 62 ZoR).

60. Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak
na strane povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené
potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať
sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba stravovanie, ale súdané širšie jednak potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým
od veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa sám, schopností starať sa o seba a podobne. Na
strane oprávneného sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a počet

iných osôb povinných poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet nimi
vyživovaných osôb a výška takéhoto výživného ako i vyživovaciu povinnosť iných povinných voči
týmto osobám. Na strane povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné
poskytovať výživné dieťaťu a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež
starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti,

ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný
stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce.

61. Ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby
dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho
človeka. V prípade, ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov vyššie, odôvodnenými sú aj ďalšie

potreby dieťaťa, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale s ohľadom na okolnosti konkrétneho prípadu sú
prospešné pre jeho všestranný vývoj. Rozdielnosť životnej úrovne oboch rodičov sa premieta do výšky
vyživovacej povinnosti toho z nich, s ktorým dieťa nežije v spoločnej domácnosti.

62. Na základe vykonaného dokazovania odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne

prihliadol na schopnosti a možnosti otca v súlade s vyššie citovaným ustanovením § 75 ods. 1 ZoR
a otec ani odvolací súd nepresvedčil o dôvodoch, ktoré mu majú brániť v dosahovaní potencionálneho
príjmu, keď prvoradým hľadiskom je záujem maloletého dieťaťa na zabezpečení primeranej výživy,
resp. hradení jeho odôvodnených životných potrieb. Doplneným dokazovaním bolo zistené, že súd
prvej inštancie správne ustálil výšku vyživovacej povinnosti otca od podania návrhu v sume 230,-

eur mesačne, keď táto výška zodpovedá zákonným kritériám tak, ako bude vysvetlené v ďalšej časti
odôvodnenia. Odvolacie námietky otca boli dôvodné vo vzťahu k zvýšeniu jeho vyživovacej povinnosti
na sumu 300,- eur mesačne od 01.05.2024, keď z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by v tomto
období, resp. kedykoľvek v priebehu konania, mala nastať podstatná zmena pomerov, majúca dopad
na zmenu rozsahu vyživovacej povinnosti otca.

63. V zhode so súdom prvej inštancie je potrebné vytknúť otcovi, že tento bol v konaní pasívny
a aj napriek odvolaniu sa voči rozsudku prvej inštancie svoj postoj k veci nezmenil, nereagoval na
výzvy súdu, na pojednávanie sa ani raz nedostavil, pričom nepreukázal, že rozsah jeho zdravotných
problémov mu neumožnil tak učiniť v záujme preukázania opodstatnenosti jeho námietok. Kontinuálne

poukazovalnasvojepretrvávajúcezdravotnéproblémy,aleokremdočasnéhopoberanianemocenského
v období od marca do decembra 2021 zisteného odvolacím súdom, nepreukázal pracovnú neschopnosť
trvalého charakteru, ktorá by mu bránila v aktívnej účasti v konaní a napokon ani v dosahovaní
príjmu z pracovnej činnosti. Svoju schopnosť pracovať a dosahovať pravidelný príjem totiž preukázal
predložením pracovných zmlúv, uhrádzaním pravidelných mesačných výdavkov, presahujúcich ním

tvrdený príjem, splácaním pôžičiek, tvrdením o vykonávaní práce v rozsahu 15 hodín denne, čo
nezodpovedá zneniu pracovnej zmluvy o rozsahu práce 20 hodín týždenne.

64. Odvolací súd nespochybňuje otcove pretrvávajúce zdravotné problémy, ale podstatnou okolnosťou
pre posúdenie znížených možností a schopností otca podľa § 75 ods. 1 ZoR by bolo jednoznačné

preukázanie, že pre dlhodobo nepriaznivý stav alebo závažné zdravotné postihnutie otec nemôže
vykonávať prácu, čo však nijak nepreukázal ani v odvolacom konaní. Dokazovaním bolo zistené, že
otec nebol uznaný invalidným. Okolnosti, ktoré majú nastať v budúcnosti, t.j. plánovaná operácia a jej
dôsledky, nemôže vziať súd do úvahy, keďže pre rozsudok je v zmysle § 217 ods. 1 CSP rozhodujúci
stav v čase jeho vyhlásenia.

65. Maloletá sa narodila XX.XX.XXXX a v čase podania návrhu dňa 19.04.2021 rodičia už nežili
v spoločnej domácnosti s tým, že otec opustil matku a maloletú v marci 2021, ktoré tvrdenie otec
nepoprel. Otec bol od 07.05.2021 do 06.12.2021 vo výkone väzby a v predmetnom čase poberal
nemocenské. Na výživu maloletej nijakým spôsobom neprispieval a matka, osobne starajúca sa o štyri

maloleté deti sa ocitla v ťaživej životnej situácii, kedy nebola schopná finančne zabezpečovať výživu
maloletej, a to v dôsledku nezodpovedného prístupu otca. Výkon väzby, resp. poberanie nemocenského
boli krátkodobého charakteru a nemôžu byť dôvodom pre nepriznanie práva maloletému dieťaťu na
zabezpečenie jeho základných potrieb. V čase podania návrhu matka vyčíslila výdavky maloletejnasledovne: nájomné 650,- eur podľa predloženej nájomnej zmluvy pri piatich spolužijúcich osobách
(matka a štyri deti, vrátane maloletej), t.j. 130,- eur na osobu, strava 60,- eur, hygiena/plienky 100,- eur,
oblečenie 50,- eur, spolu 340,- eur mesačne. Z rozpisu jednotlivých výdavkov je zrejmé, že sa jedná

o základné potreby maloletého dieťaťa a matke nemožno vytknúť, že tieto nadhodnotila; napokon ani
otec nevzniesol námietky voči takto ustáleným výdavkom maloletej v čase podania návrhu. Z lustrácie
v Sociálnej poisťovni bolo zistené, že otec síce v čase pred podaním návrhu matkou pracoval, ale
jeho príjmy boli nepravidelné a v minimálnom rozsahu, pričom nepreukázal dôvody nedosahovania
primeraného príjmu s ohľadom na jeho schopnosti a možnosti. V marci až apríli 2020 bol schopný

dosiahnuť príjem vo výške približne 1 200,- eur brutto mesačne. Na základe uvedeného aj odvolací
súd pristúpil k uplatneniu potencionality otca v období, ktoré predchádzalo podaniu návrhu a vychádzal
z priemernej mzdy dosahovanej v hospodárstve Slovenskej republiky v roku 2020 vo výške 1 133,- eur
brutto, 829,83,- eur netto mesačne. Takto ustálený príjem zodpovedá sume príjmu, ktorý bol schopný
dosahovať v období predchádzajúcom podaniu návrhu.

66. Na webovom portáli Ministerstva spravodlivosti SR bola medzičasom uverejnená Metodika
„Rodičovské kompetencie - Metodika pre výpočet výživného rodičov k deťom – tzv. tabuľkové výživné“,
ktorá je súhrnom odporučených východísk pre stanovenie výšky výživného za účelom zjednotenia praxe
súdov v otázkach výživného rodičov k deťom (ďalej len „Metodika“). Metodika vychádza z premisy,
že výška výživného rodičov k deťom by mala byť v skutkovo obdobných prípadoch obdobná, bez

ohľadu na skutočnosť, ktorý súd a v ktorom regióne o výške výživného rozhoduje. Z možných spôsobov
objektivizácie výživného bol ako najvyhovujúcejší spôsob stanovený výpočet pevným percentom, v
závislosti od výšky príjmu rodiča, životnej etapy dieťaťa a celkového počtu vyživovacích povinností
rodiča. Uvedené skutočnosti sú premietnuté do tabuľky, ktorá má výlučne odporúčací charakter. Súd má
zároveň obligatórnu povinnosť skúmať, či a v akej miere sa povinný rodič o dieťa stará alebo nestará,

lebo osobná starostlivosť môže do istej miery nahradiť aj výživné v peňažnej forme.

67. V danom prípade bola maloletá v čase podania návrhu v predškolskom veku, v celodennej
starostlivosti matky, otec nerealizoval žiaden styk s maloletou a na výživu maloletej až do nariadenia
neodkladného opatrenia nijakým spôsobom neprispieval. Otec má zároveň vyživovaciu povinnosť voči

dcére K., ktorá v danom čase navštevovala prvý stupeň základnej školy. Podľa tabuľky pre výpočet
výživného rodičov sa tak vo vzťahu k maloletej má uplatniť 12 % podiel z čistého príjmu povinného
rodiča, čo predstavuje sumu 99,58,- eur mesačne.

68. V čase podania návrhu matka poberala rodičovský príspevok v sume 77,66 eur (č.l. 385/2)

a materské v sume 300,50,- eur (č.l. 393/2), spolu 378,16,- eur mesačne. Odvolací súd zohľadnil
potrebu matky zabezpečiť svoje základné potreby, ktorá je vyjadrená životným minimom na plnoletú
osobu vo výške 214,83,- eur mesačne. Zároveň bolo potrebné zohľadniť vyživovaciu povinnosť matky
na ostatné tri maloleté deti v minimálnej zákonnej výške (v danom čase) 29,42,- eur mesačne, spolu
88,26,- eur. Metodika má odporúčací charakter a nemožno ju uplatňovať mechanicky, bez zohľadnenia

reálnych možností a schopností rodičov zabezpečiť aspoň základné potreby maloletého dieťaťa, keď
rozhodujúcim kritériom je vždy životná úroveň rodičov. Po odpočítaní životného minima a minimálnej
výšky výživného na ostatné tri maloleté deti tak matke z nej dosahovaného príjmu zostala čiastka 75,07,-
eur mesačne. Z preukázaných základných potrieb maloletej tak bolo v schopnostiach a možnostiach
matky podieľať sa na výžive maloletej sumou 75,07,- eur, časť bola hradená z prídavku na maloleté

dieťa v sume 25,50,- eur mesačne a zvyšok sumy odôvodnených výdavkov tak mala byť hradená
z príjmu otca v sume 239,43,- eur mesačne. Na základe uvedeného súdom určená výška vyživovacej
povinnostivčasepodanianávrhuvovýške230,-eurmesačnejesprávna,zohľadňujejehopotencionálny
príjem a otcom navrhovaná čiastka 100,- eur by nepokryla ani základné potreby maloletej, preto
jeho odvolaciemu návrhu nebolo možné vyhovieť. Súdom prvej inštancie určený rozsah vyživovacej

povinnosti 230,- eur mesačne podľa odvolacieho súdu zároveň zohľadňuje skutočnosť, že matka sa
o maloletú starala výlučne sama a otec žiadnym iným spôsobom na výživu maloletej neprispieval. Po
odpočítaní takto určeného výživného v sume 230,- eur mesačne, výživného na maloletú K. v sume 100,-
eur mesačne podľa rozsudku, životného minima na otca v sume 214,83,- eur mesačne, tak otcovi zostala
suma 285,- eur mesačne, ktorá presahovala životnú úroveň matky.

69. Následne sa odvolací súd zaoberal tým, či došlo k podstatnej zmene pomerov od určenia vyživovacej
povinnosti, ktorá by mala dopad na jej rozsah v priebehu konania. Súd prvej inštancie odôvodnil zvýšenie
vyživovacej povinnosti v priebehu konania podstatnou zmenou v pomeroch, keď zohľadnil zvýšenienájomného u matky na sumu 1 000,- eur mesačne. Odvolací súd sa síce stotožnil s tým, že k takejto
zmene došlo, ale súd prvej inštancie opomenul zohľadniť ostatné zmeny majúce dopad na posúdenie
celkovej situácie v danom období. Maloletá dosiahla v januári 2024 tri roky. Bolo zistené, že matka

vo februári 2024 začala dosahovať pravidelný príjem zo závislej činnosti v I. A. A., N. v priemernej
výške 1 735,93,- eur mesačne. V danom čase vyčíslila výdavky maloletej nasledovne: nájomné 1 000,-
eur / t.j. 200,- eur/osoba, strava 250,- eur, oblečenie/obuv 100,- eur, lieky a zdravotná starostlivosť 10,-
eur, hygiena 100,- eur, voľný čas 30,- eur; spolu 690,- eur mesačne. Otec žil v danom čase v Českej
republike s tým, že v roku 2022 preukázal existenciu pracovného pomeru s predpokladaným príjmom

v trvaní pracovnej činnosti v rozsahu celého mesiaca vo výške približne 1 130,- eur. V vzťahu k ďalšiemu
obdobiu nepreukázal žiadne príjmy, tieto preukazoval až k septembru 2025. Vzhľadom na uvedené
odvolací súd uplatnil princíp potencionality príjmu dosahovaného priemerne v odbore, ktorému sa otec,
tak ako preukázal v konaní venuje, t j. v odbore vodiča, ktorá bola v roku predchádzajúcom roku 2024,
t.j. v roku 2023 v Českej republike vo výške 1 257,08,- eur netto mesačne. Vzhľadom na takto ustálené
príjmy rodičov tak odvolací súd pristúpil k uplatneniu Metodiky, keď podiel otca (12%) zodpovedal sume

150,85,- eur mesačne. Z výpisu zdravotnej karty a z potvrdení o preukázaní výdavkov na náhradnú
stravu bolo preukázané, že maloletá trpí intoleranciou na laktózu a matka vynaložila predmetné výdavky
v priemere v sume 160,- eur mesačne. Odvolaciemu súdu neprináleží hodnotiť odporúčanie lekára
vo vzťahu k výžive maloletej a tento matkou vynakladaný výdavok na maloletú uznal v preukázanej
výške. Niet dôvodu, pre ktorý by sa mala výlučne matka podieľať na zvýšených potrebách maloletej

v súvislosti so zabezpečením jej výživy, preto je v záujme maloletej, aby tento zvýšený výdavok hradili
obaja rodičia aspoň v pomere 1, t.j. každý v sume 80,- eur mesačne. Po pripočítaní tejto sumy k sume
150,- eur mesačne tak výsledná suma výživného predstavuje sumu 230,- eur, tak ako bola stanovená
v čase podania návrhu. Matkin podiel na výžive maloletej predstavoval podľa Metodiky (8% pri štyroch
vyživovacích povinnostiach) sumu približne 138,87,- eur mesačne. Po zohľadnení tejto sumy približne

138,- eur, otca 230,- eur, prídavkov na maloletú v sume 60,- eur, každého z rodičov 80,- eur na náhradnú
výživu,takcelkováčiastkapredstavujesumupribližne600,-eur,čozodpovedázhrubasumevyčíslených
výdavkovmaloletejvroku2024.Zuvedenéhodôvodutakodvolacísúdnezistilskutočnostiodôvodňujúce
zvýšenie vyživovacej povinnosti otca na sumu 300,- eur mesačne.

70. Vychádzajúc z uvedeného tak odvolací súd uzavrel, že v preskúmavanej veci bolo potrebné zmeniť
(§ 388 CSP) rozsudok súdu prvej inštancie tak, ako to vyplýva z výroku I. tohto rozsudku.

71. Odvolací súd následne pristúpil k zmene rozsudku (§ 388 CSP) vo vzťahu k prepočtu zročného
výživného od podania návrhu, t.j. od 19.04.2021 do 30.11.2025. Z tvrdenia matky, ktoré nebolo zo strany

otca namietané vyplynulo, že podľa neodkladného opatrenia vykonateľného 22.07.2021 otec platil 100,-
eur mesačne, okrem mesiaca máj 2024, kedy zaplatil sumu 300,- eur; t.j. spolu zaplatil sumu 5 432,30,-
eur (7/2021-10 dní x 3,23,- eur = 32,30,- eur, 8-12/2021- 500,- eur, 2022 až 2024 – 1 200,- eur ročne,
1-11/2025 – 1 100,-, v máji 2024 o 200,- eur naviac). Keďže mal platiť sumu 230,- eur mesačne, za
uvedené obdobie mal zaplatiť sumu 12 742,04,- eur (apríl 2021 – 12 dní x 7,67,- eur =92,04,- eur,

5-12/2021-1 840,- eur, 2022 až 2024 – 2 760,- eur ročne, 1-11/2025 – 2 530,- eur). Rozdiel medzi
úhradami výživného a sumou, ktorú mal zaplatiť predstavuje sumu 7 309,74,- eur.

72. Odvolací súd nevyhovel žiadosti otca o možnosť uhrádzať predmetný dlh v splátkach vo výške
10,- eur mesačne. Odvolací súd zdôrazňuje, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov

(§ 62 ods. 5, prvá veta ZoR). Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho
dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich
vlastných potrieb. Zákon nerozlišuje, či ide o nevyhnutné životné potreby rodiča alebo iné potreby.
Súdy nemajú povinnosť konkrétne skúmať otázku výšky životných nákladov rodiča, o vyživovacej
povinnosti ktorého sa koná. Pokiaľ súd vyzve povinného rodiča, aby predložil doklady o svojich

výdavkoch, môže tento dôkaz slúžiť skôr na stanovenie jeho životnej úrovne, avšak nie ako dôkaz,
že rodič nemá dostatok finančných prostriedkov na to, aby plnil primeranú vyživovaciu povinnosť voči
svojmu dieťaťu. Súd však nemusí výdavky povinného rodiča zisťovať vôbec a môže sa obmedziť
len na zistenie jeho možností, schopností, prípadne majetkových pomerov ako meradiel jeho životnej
úrovne a na špecifikáciu potrieb oprávneného. Samotné určenie vyživovacej povinnosti môže byť aj len

výsledkom porovnania týchto dvoch veličín. Životné potreby si potom povinný rodič bude uspokojovať
zo sumy príjmu, ktorá mu zostane po uhradení výživného. (pozri Zákon o rodine, Komentár, Doc.
JUDr. Bronislava Pavelková, PhD., 2. vydanie 2013, C-H-BECK, str. 395) Na základe uvedeného, z
otcovho ustáleného potencionálneho príjmu je potrebné v prvom rade uspokojiť odôvodnené potrebymaloletej. Vzhľadom na pretrvávajúce súdne konanie, už uloženú povinnosť platiť výživné súdom prvej
inštancie dokonca vo vyššej výške, a to na základe predbežne vykonateľného rozsudku si otec musel
byť vedomý stále navyšujúceho sa záväzku, ktorý ignoroval, výživné v danej výške neplatil, teda konal

nezodpovedne, ktorú skutočnosť nemožno pripísať na ťarchu maloletej, ktorá aj podľa odvolacieho
súdu mala preukázateľný nárok od 19.04.2021 na výživné v sume 230,- eur mesačne, pokrývajúce jej
odôvodnené výdavky. Odvolací súd preto uložil otcovi zaplatiť tento dlh v sume 7 309,74,- eur v 30-
dňovej lehote tak, aby bolo v jeho možnostiach vybaviť si prípadnú pôžičku, ktorú si vedel zabezpečiť aj
v priebehu konania s tým, že sa nedostal na zoznam neplatičov, čiže ju bol schopný pravidelne splácať.

73. Ďalšie odvolacie argumenty odvolateľa odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej
za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry tak
národných,akoajnadnárodnýchsúdov,súdnemusídaťodpoveďnavšetkyotázkynastolenéúčastníkmi
konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a
právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi

konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku
účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné
argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II.
ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu irelevantnú argumentáciu zachádzajúcu podrobne do nadbytočných
detailov, nespôsobilú ovplyvniť výšku výživného, preto odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať

špecifickou odpoveďou.

74. O trovách konania odvolací súd rozhodol za použitia § 52 CMP v spojení s § 58 ods. 1 CMP a §
396 ods. 1 a 2 CSP.

75. Senát krajského súdu uvedené rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§
426 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435

C.s.p.).