Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 31. október 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 13CoE/11/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1225200659
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Šefčíková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:1225200659.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Šefčíkovej a sudcov JUDr.
Daniela Ilavského a JUDr. Petra Kalatu, v konaní o výkon rozhodnutia vo veci maloletých detí: 1/ A. B.,
narodený XX.XX.XXXX a 2/ C. B., narodená XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, deti povinnej/matky: A. D. E., narodená XX.XX.XXXX, trvale
bytom F. XX, zastúpená splnomocnencom: JUDr. Andrej Gara, advokát so sídlom Štefánikova 14,

Bratislava a oprávneného/otca: A. B. B., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom G. H. XX, XXXX I. D. G.
G., Rakúska republika, zastúpený splnomocnencom: AK Zuzana Gáliková, s.r.o., so sídlom Farská 33,
Nitra a Accent Legal s.r.o., so sídlom Jakubovo námestie 9, Bratislava, za účasti Krajskej prokuratúry
v Trnave a Komisára pre deti a Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže, o odvolaní
povinnej proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava II č. k. 5Em/2/2025-769 zo dňa 10.07.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolanie povinnej voči výroku I. uznesenia o d m i e t a .

II. Uznesenie vo výroku II. m e n í tak, že žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie, uznesením napadnutým odvolaním, konanie zastavil (výrok I.) a rozhodol, že
povinná matka je povinná zaplatiť oprávnenému otcovi náhradu trov konania vo výške 237,60,- eur na
bankový účet jeho právneho zástupcu otca (AK Zuzana Gáliková, s.r.o.) do troch dní od právoplatnosti

uznesenia (výrok II.).

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil aplikáciou § 2 ods. 1, § 29 ods.1 až 3 §, § 55, § 57, § 58
ods. 1, § 373 zákona č. 161/2016 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), § 53 ods. 3
zákonač.160/2016Z.z.Civilnýsporovýporiadok(ďalejlen„CSP“)avyhláškyMinisterstvaspravodlivosti
Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

služieb.

3. Vecne zdôvodnil svoje rozhodnutie tým, že návrhom z 26.02.2025 sa otec domáhal nariadenia a
uskutočnenia výkonu rozhodnutia, uznesenia Okresného súdu Bruck an der Leitha č. k. 13 Ps 116/21i.
Podanímzodňa07.05.2025vzaloprávnenýnávrhvcelomrozsahuspäť,pričomúčastnícisospäťvzatím
návrhu a zastavením konania súhlasili. Na základe uvedeného súd prvej inštancie konanie zastavil.

Oprávnený i povinná si uplatnili nárok na náhradu trov konania. Súd prvej inštancie poučil o výnimočnej
aplikácii § 55 CMP, kedy je možné priznať náhradu trov konania, pokiaľ je to s ohľadom na okolnosti
spravodlivé. V predmetnej veci sa konanie týkalo výkonu cudzieho rozhodnutia, uznesenia Okresného
súdu Bruck an der Leitha č. k. 13 Ps 116/21i-183. Návrh na výkon tohto rozhodnutia bol podaný dňa
26.02.2025, t. j. v čase, keď bolo rozhodnutie právoplatné a vykonateľné. Skutočnosť, že Okresný súd
Bruck an der Leitha následne uznesením č. k. 13 Ps 116/21i-229 dňa 30.01.2025 rozhodol vo veci samej,

nemal preto právny význam pre posúdenie oprávnenosti podaného návrhu, nakoľko toto neskoršie
rozhodnutie nebolo v čase podania návrhu právoplatné ani vykonateľné (právoplatnosť a vykonateľnosťrozhodnutia vo veci samej nastali až dňa 24.05.2025, po tom, čo matka nepodala proti rozhodnutiu vo
veci samej opravný prostriedok). Argumentácia povinnej matky, že bola v konaní úspešná z dôvodu
späťvzatia návrhu oprávneným, nie je dôvodná. V mimosporovom konaní sa zásada úspechu v konaní

neuplatňuje. CMP je postavený na odlišných zásadách ako sporové konanie, a to najmä na zohľadnení
verejného záujmu a potrebe ochrany práv účastníkov konania bez ohľadu na úspech v konaní. V
prípade uplatneného nároku na náhradu trov konania povinnou matkou neboli splnené podmienky na
aplikáciu § 55 CMP, pretože na základe skutkových okolností prípadu nemožno usudzovať, že by
priznanie náhrady trov konania povinnej matke, ktorá svojím (ne)konaním spôsobila, že konanie vôbec

bolo začaté, bolo s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. Návrh bol podaný riadne a dôvodne,
pričom späťvzatie návrhu súviselo so zmenou okolností (v tomto prípade rozhodnutie vo veci samej),
ktoré nastali až po podaní návrhu. Na námietku zaujatosti uplatnenú matkou neprihliadol, nakoľko sa
týkala len okolností, ktoré spočívali v procesnom postupe súdu alebo jeho rozhodovacej činnosti. Ak
sa totiž námietka zaujatosti týka len okolností, ktoré spočívajú v procesnom postupe súdu alebo jeho
rozhodovacej činnosti, súd na námietku zaujatosti neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému

súdu nepredkladá.

4. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie podala včas povinná matka odvolanie v celom rozsahu
z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. a), b), d), f) a h) CSP a § 62 ods. 1 CMP. Namietala, že
otec podal návrh na výkon cudzieho predbežného opatrenia v čase, kedy už bolo vydané rozhodnutie

vo veci samej, t. j. v čase, kedy predbežné opatrenie už nemalo právne účinky. Matka sa tak ocitla
v situácii, kedy sa musela brániť a znášať náklady v dôsledku právne neodôvodneného konania
protistrany, zastúpenej advokátom. Naviac, podrobiť výkonu možno podľa matky len rozhodnutie,
ktoré je rozhodnutím vo veci samej, teda také, ktorým sa konanie meritórne končí, čo nebol daný
prípad. V týchto súvislostiach poukazovala na Nariadenie Rady (EÚ) 2019/1111, najmä článok 2 ods.

1 a článok 15, ako aj na judikatúru Súdneho dvora EÚ, napr. rozsudok C-256/09 Purrucker II. Zánik
právnych účinkov predmetného rozhodnutia má retroaktívny dopad na prípustnosť jeho výkonu, čo
vylučuje možnosť tvrdiť, že matka nesplnila vykonateľnú povinnosť, keďže táto povinnosť v čase
podania návrhu už neexistovala. Skutočnosť, že oprávnený zobral návrh späť potvrdzuje, že tento
bol od začiatku nedôvodný. Matka sa tak stala účastníčkou v konaní bez vlastného zavinenia, čím jej

vznikli trovy spojené s právnym zastúpením. V ďalšom namietala, že súd prvej inštancie nepostupoval
podľa procesných postupov v súvislosti s jej námietkami zaujatosti zo dňa 04.03.2025 a 04.04.2025.
Sudca uvedené námietky nepredkladal nadriadenému súdu dôvodiac, že námietky matky spočívali
v procesnom postupe alebo rozhodovacej činnosti, s čím matka zásadne nesúhlasí. Podľa matky skutky
nepredstavovali len obvyklý procesný postup sudcu alebo jeho rozhodovaciu činnosť, ale môžu svojou

závažnosťou prekračovať rámec riadnej procesnej činnosti a napĺňať znaky porušenia základných
práv maloletých detí. V poradí v druhej námietke matka namietala neformálny rozhovor medzi otcom
maloletých detí, sudcom a ďalšou osobou, ktorý spomína otec v rozhovore s maloletými deťmi dňa
17.01.2025 tak, ako to vyplýva zo zvukového záznamu zo dňa 17.01.2025, ktorého prepis získala
matka od dcéry dňa 29.03.2025. Neobstojí odôvodnenie sudcu, že určujúcim momentom, od ktorého

je potrebné počítať začiatok plynutia lehoty pre uplatnenie námietky zaujatosti bol moment, kedy mala
matka potencionálnu možnosť sa dozvedieť o dôvode vylúčenia, ale kedy sa skutočne o ňom dozvedela.
Namietala tiež formálne nedostatky úradného záznamu sudcu zo dňa 10.04.2025 o neprihliadnutí
na námietku zaujatosti, konkrétne na absenciu autorizácie elektronického úradného dokumentu. Na
základe uvedeného navrhla, aby odvolací súd zrušil rozhodnutie a vec vrátil súdu prvej inštancie na

ďalšie konanie a nové rozhodnutie, eventuálne, aby zmenil uznesenie vo výroku II. tak, že matke prizná
náhradu trov konania, eventuálne, aby rozhodol, že žiadnemu z účastníkov nepriznáva náhradu trov
konania. Žiadala tiež, aby odvolací súd preskúmal postup súdu prvej inštancie pri vybavovaní námietok
zaujatosti, resp., aby vec postúpil príslušnému nadriadenému súdu a ak zistí existenciu okolností
oprávnene vzbudzujúcich pochybnosti o nestrannosti sudcu, aby rozhodol o vylúčení sudcu z ďalšieho

konania vo veciach maloletých.

5. K odvolaniu matky sa vyjadril oprávnený. S poukazom na článok 2 Nariadenia Rady (EÚ) 2019/1111
nesúhlasil s názorom povinnej, že vykonať je možné len meritórne rozhodnutie. Článok 15 Nariadenie
Rady (EÚ) 2019/1111 nie je absolútne aplikovateľný na daný prípad, keďže v prejednávanej veci má

práve Rakúska republika právomoc konať a rozhodovať vo veci samej. Podľa rakúskej právnej úpravy
i podľa vyjadrenia Spolkového ministerstva spravodlivosti zo dňa 01.08.2025, právne účinky, ktoré
nastanú po doručení prvostupňového rozhodnutia platia až do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia
vo veci. Namietal, že by bol výkon rozhodnutia zo strany súdu neľudský, bola to matka, ktorá muselabyť vyvedená z budovy súdu, deti neukľudňovala, ani im neposkytla podporu, aby deti rešpektovali súd
a prítomné osoby. Navrhol, aby mu odvolací súd priznal náhradu trov aj vo vzťahu k predmetnému
vyjadreniu.

6. Okresná prokuratúra Bratislava V navrhla uznesenie súdu prvej inštancie potvrdiť, keďže návrh
na výkon cudzieho rozhodnutia bol podaný v čase, kedy bolo predmetné rozhodnutie právoplatné
a vykonateľné.

7.Vnáslednompodaníoprávnenázotrvalanasvojejargumentáciivodvolaní,ktorájenavyšepodporená
tým, že Mestský súd Bratislava II uznesením č. k. 5Em/5/2025-464 zo dňa 19.08.2025 zastavil konanie
onávrhuotcanavýkontotožnéhorozhodnutiavovecisamej ažiadnemuzúčastníkovnepriznalnáhradu
trov konania. Za spravodlivé považovala priznanie náhrady trov konania v prospech matky.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 písm. b) CMP), po zistení, že odvolanie podala včas

oprávnená osoba (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento
opravný prostriedok prípustný (§ 355 CSP, § 59 ods. 1 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP), preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu
predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP) a dospel k záveru, že
odvolanie povinnej je čiastočne dôvodné.

9. Predmetom odvolacieho konania je rozhodnutie o včas podanom odvolaní povinnej proti uzneseniu,
ktorým súd prvej inštancie zastavil konanie o návrhu otca na nariadenie výkonu cudzieho rozhodnutia
a povinnej uložil povinnosť nahradiť trovy konania oprávnenému.

10. Odvolací súd v prvom rade považoval za potrebné sa vysporiadať s námietkami zaujatosti
uplatnenými v konaní povinnou, ktoré súd prvej inštancie nepredkladal nadriadenému súdu dôvodiac,
že sa týkajú procesného postupu a rozhodovacej činnosti súdu.

11. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že aj v prípade pochybenia súdu prvej inštancie predložiť tieto

námietky nadriadenému súdu, či nedostatkom pri vyhotovení úradného záznamu k týmto námietkam, sú
takétoprípadnénedostatkyodstrániteľnévrámciprieskumuodvolaciehosúduvsúvislostisprejednaním
odvolania povinnej. Zistenie, že vo veci rozhodol vylúčený sudca by malo za následok zrušenie
rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

12. Podľa § 49 ods. 1 CSP sudca je vylúčený z prejednávania a rozhodovania sporu, ak so zreteľom
na jeho pomer k sporu, k stranám, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní možno mať
odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti.

13. Podľa § 49 ods. 3 CSP dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v procesnom

postupe sudcu a v jeho rozhodovacej činnosti.

14. Podľa § 52 ods. 1 a 2 CSP strana má právo z dôvodov uvedených v § 49 uplatniť námietku zaujatosti.
V námietke zaujatosti musí byť okrem všeobecných náležitostí podania uvedené, proti komu smeruje,
dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený, kedy sa strana uplatňujúca si námietku o dôvode vylúčenia

dozvedela a dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré
nemôže bez svojej viny pripojiť. Na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti podľa prvej vety, súd neprihliada;
v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá. Ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa
nepoužijú.

15. Podľa § 53 ods. 1 CSP námietku zaujatosti je potrebné uplatniť najneskôr do siedmich dní, odkedy
sa strana dozvedela o dôvode, pre ktorý je sudca vylúčený. Na neskôr uplatnenú námietku zaujatosti
súd neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.

16. Podľa § 53 ods. 3 CSP ak sa námietka zaujatosti týka len okolností, ktoré spočívajú v procesnom

postupe sudcu alebo jeho rozhodovacej činnosti, súd na námietku zaujatosti neprihliada; v tomto prípade
sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.17. Prvú námietku zaujatosti predložila povinná súdu prvej inštancie dňa 04.03.2025. Uviedla, že
dôvody zaujatosti jej boli známe už dňa 16.01.2025 a týkajú sa konaní vedených pod sp. zn.
B1-2P/47/2020, sp. zn. 5Em/3/2023 a sp. zn. 5Em/3/2024. O skutočnosti, že predmetná vec pod sp. zn.

5Em/2/2025 bola pridelená sudcovi Mgr. Tomášovi Kelnerovi sa dozvedela dňa 27.02.2025. V obsahu
namietala postup sudcu pri výkone rozhodnutia dňa 16.01.2025, kedy sudca neprihliadal na názor
maloletých detí, matku vykázal z budovy súdu tesne pred začiatkom výkonu, samotný výkon uskutočnil
bezprostredne po výsluchu detí s použitím nátlakových metód, a to mimo pojednávacej miestnosti,
s kladením zodpovednosti na samotné deti, konanie sudcu naznačovalo možnú zaujatosť, keď ignoroval

dôkazy o negatívnom správaní otca, tieto obvinenia bagatelizoval, čo vyvolávalo nedôveru v deťoch,
autoritatívny prístup sudcu vyvolával pocit zrady u detí a ich psychické utrpenie, na konci incidentu deti
vykazovali znaky hlbokej traumy. Uvedeným konaním sudca zároveň prekročil právomoc, keď neexistuje
žiadne uznesenie o odňatí detí matke. Zároveň odmietol vydať zvukovo-obrazový záznam z výkonu
rozhodnutia argumentujúc, že vydanie záznamu by mohlo poškodiť psychický stav detí. Na základe
uvedeného mala za to, že sudca porušil právo na spravodlivý proces, nedodržal zásady nestrannosti,

nezabezpečil rovnaké možnosti pre účastníkov konania a najmä nerešpektoval najlepší záujem detí.
Z úradného záznamu sudcu zo dňa 13.03.2025 vyplýva, že na predmetnú námietku neprihliadol
z dôvodu, že sa týkala okolností, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu a jeho rozhodovacej
činnosti.

18. V prvom rade je potrebné uviesť, že sama povinná uvádzala, že sa o dôvodoch zaujatosti sudcu
dozvedela 16.01.2025, pričom námietku uplatnila až 04.03.2025, t. j. po zákonnej lehote 7 dní v súlade
s § 53 ods. 1 CSP. Nemožno súhlasiť s povinnou, že určujúcim momentom je vedomosť o tom, že
sudcovi bola pridelená ďalšia vec vo veci maloletých detí. Navyše, povinnou uplatnené námietky sa
skutočne týkajú jej nesúhlasu s postupom sudcu pri výkone rozhodnutia, tak ako ich vyhodnotil zákonný

sudca. Vylúčenie povinnej z prítomnosti pri samotnom výkone rozhodnutia nesvedčí o zaujatosti sudcu
voči povinnej ako účastníčke v konaní. Súd realizuje svoje oprávnenia tak, aby zabezpečil účel výkonu
rozhodnutia, ktorým bolo v danom prípade odňatie detí zo starostlivosti matky. Priebeh procesného
úkonu a účasť osôb pri tomto úkone prispôsobí danej situácii s ohľadom na záujem maloletých,
samozrejme pri dodržaní procesných predpisov. Pokiaľ povinná namietala nestranný prístup sudcu

k maloletým deťom, keď neprihliadol na ich názor, tak ani táto skutočnosť nevykazuje znaky zaujatého
prístupu vo vzťahu k nim, resp. k povinnej. Je samozrejmé, že pri výkone rozhodnutia vo veciach
maloletých detí sa vyžaduje nielen odborná, ale aj osobnostná výbava sudcu, ktorá sa pri výkone
sudcu predpokladá. Avšak aj poukaz na neempatické správanie sudcu sa týka okolností, ktoré spočívajú
v jeho procesnom postupe a v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá. Zároveň, nie

každé porušenie práva na spravodlivý proces, resp. odňatie možnosti konať pred súdom predstavuje
zásah do práva na prejednanie veci nestranným a nezávislým súdom. Tieto porušenia sú spôsobilé
byť predmetom prieskumu v rámci opravných prostriedkov a v prípade namietania porušenia prieťahov
v konaní a zásad dôstojnosti súdneho konania, v rámci prejednania sťažností podľa zákona č. 757/2004
Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

19. V druhej námietke zaujatosti predloženej súdu prvej inštancie dňa 04.04.2025 povinná namietala
nestranný a nezaujatý prístup sudcu, keď tento mal mať jednostranný kontakt s otcom maloletých detí
a s osobami, ktoré mohli ovplyvniť rozhodovanie v predmetnom konaní. O uvedených skutočnostiach
sa mala dozvedieť z prepisu zvukovej nahrávky z rozhovoru medzi maloletými deťmi a otcom dňa

17.01.2025, ktorý obdržala dňa 29.03.2025 od maloletej C.. Sudca túto námietku vyhodnotil vo svojom
úradnom zázname zo dňa 10.04.2025 rovnako ako týkajúcu sa procesného postupu a zároveň
ako podanú oneskorene, keď skutočnosti, ktoré uvádzala získala priamo od maloletej, pričom táto
je nepretržite s matkou od 18.01.2025. Z prepisu zvukového záznamu vyplýva rozhovor medzi
otcom a maloletými deťmi, kde otec poukazuje na to, že prihliadal na ich záujem pri neúspešných

predchádzajúcich výkonoch rozhodnutia a v čase 37:23 otec uvádza: „Ja som s nimi sedel, my sme
sa rozprávali! My sme sa rozprávali hodinu a pol!“ Matka dospela k predpokladu, že týmito osobami,
s ktorými sa otec mal rozprávať mali byť sudca a vyššia súdna úradníčka. Keďže vo veci vedenej pod
sp. zn. 5Em/3/2024 nebolo zvolané žiadne formálne pojednávanie, muselo ísť podľa matky o diskusiu
uskutočnenú mimo rámca formálneho súdneho konania, čím došlo k porušeniu zásad kontradiktórnosti

a k existencii pochybností o nestrannosti sudcu.20. V zmysle čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami
sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

21. Podľa článku 5 ZoR záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých
veciach,ktorésahotýkajú.Priurčovaníaposudzovanízáujmumaloletéhodieťaťasazohľadnianajmäa)
úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa
zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti,

ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie
vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a
citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na
rozvoj schopností vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému
pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvoma rodičmi, súrodencami a
s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa,

ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

22. Z ustanovení § 384 a nasl. CMP a vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.
207/2016 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých vyplýva, že
pri výkone rozhodnutia sa urobia všetky opatrenia, ktoré sú potrebné na zachovanie poriadku pri výkone

rozhodnutia. Súd písomne, elektronickými prostriedkami alebo telefonicky upovedomí oprávneného o
mieste a čase uskutočnenia výkonu rozhodnutia. Súd povinného o uskutočnení výkonu rozhodnutia
upovedomí až na mieste samom. Ak sa povinný nenachádza pri odňatí maloletého, upovedomí sa o
odňatí bezodkladne po ňom. Súd odníme maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť, a
postará sa o jeho odovzdanie tomu, komu bol podľa rozhodnutia zverený, alebo tomu, komu rozhodnutie

priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene
premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať. Súd je oprávnený vydávať pokyny orgánom a
osobám, ktoré sa zúčastňujú na výkone rozhodnutia. Ak je to nevyhnutné pre výkon rozhodnutia, sudca
jeoprávnenýkaždémuprikázať,abyvnevyhnutnepotrebnomčasenevstupovalnaurčenémiesto,anisa
na ňom nezdržiaval, na nevyhnutne potrebný čas zotrval na určenom mieste. Ak to nevylučujú okolnosti

výkonu rozhodnutia, orgány a osoby, ktoré sa zúčastňujú výkonu rozhodnutia, vo vzájomnej súčinnosti
vysvetlia dieťaťu spôsobom primeraným jeho veku a rozumovej vyspelosti dôvody a následky výkonu
rozhodnutia.

23. Špecifickému charakteru konania o výkon rozhodnutia o výchove maloletých detí korešponduje

osobitný účel základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ktorým je v danom
prípade pružnosť konania garantujúca promptnosť donucovacej moci štátu zabezpečujúcej vynútenie
plnenia povinností vyplývajúcich zo súdnych rozhodnutí o výchove maloletých detí a o úprave styku
s nimi. (Ústavný súd SR, III. ÚS. 181/2011) Vzhľadom na rozdielnosť záujmov účastníkov konania zákon
stanovuje odlišný postup súdu pri informovaní oprávneného a povinného o mieste a čase uskutočnenia

výkonu rozhodnutia. Oprávneného súd informuje vopred, nakoľko tu je predpoklad, že chce byť prítomný
pri výkone rozhodnutia, ako aj preto, že dieťa má byť spravidla odovzdané oprávnenému, ktorý si ho
priamo po nútenom výkone prevezme...Súd povinného o mieste a čase upovedomí až pri samotnom
odňatí dieťaťa, aby sa predišlo zmareniu výkonu rozhodnutia... Dieťa súd odníme osobe, u ktorej dieťa
je. Nemusí ním byť nevyhnutne povinný. Súd dieťa odovzdá osobe, ktorej bolo podľa rozhodnutia

zverené, alebo osobe, ktorá má právo na styk s maloletým, alebo osobe ktorá má podľa rozhodnutia
prevziať maloletého, ktorý bol neoprávnene premiestnený alebo zadržaný... Pre zabezpečenie účelu
výkonu rozhodnutia a jeho čo najpokojnejšieho priebehu má súd široké oprávnenia vo vzťahu ku
komukoľvek, kto môže tomuto cieľu napomôcť... Súd ďalej disponuje oprávneným vydávať pokyny
orgánom a osobám, ktoré sa zúčastňujú na výkone rozhodnutia. Spravidla týmito osobami bude,

povinný, dieťa... atď. .. do úvahy prichádza písomná, ale aj ústna forma. Osoba, ktorej bol konkrétny
pokyn nariadený, nemá možnosť voči nemu namietať, je povinná ho okamžite rešpektovať. Pozn.
odvolacieho súdu: podobne komentár k príkazom. (Smyčková, R., Števček, M., Lövy, A., Tomašovič,
T. a kol. Civilný mimosporový poradok. Komentár. 2 vydanie. Bratislava : C. H. Beck, 2024, s. 1173, s.
1174, s. 1178, s. 1179)

24. V nadväznosti na vyššie uvedenú právnu úpravu a komentár je preto nepochybné, že odopretím
účasti povinnej na procesnom úkone pri výkone rozhodnutia, z toho vyplývajúceho prípadného kontaktu
sudcu s oprávneným, bez prítomnosti povinnej, mimo pojednávacej miestnosti, nejaví znaky zaujatosti,či nestrannosti sudcu k účastníkom konania, keď právne predpisy takýto postup priamo predpokladajú
s cieľom zabezpečenia účelu výkonu rozhodnutia.

25. Vzhľadom na uvedené sa odvolací súd stotožnil s vyhodnotením námietok zaujatosti súdom prvej
inštancie, že predmetné námietky sa týkajú procesného postupu súdu prvej inštancie a nie sú dôvodom
pre vylúčenie sudcu z prejednania a rozhodnutia veci.

26. Povinná sa odvolala voči celému uzneseniu súdu prvej inštancie, vrátane výroku I., ktorým zastavil

konanie o výkon rozhodnutia, a to napriek tomu, že súd prvej inštancie na jeho výzvu vo svojom
podaní doručenom súdu dňa 06.06.2025 žiadala, aby toto konanie, vzhľadom na späťvzatie návrhu
oprávneným, zastavil.

27. Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

28. Podľa § 386 písm. b) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.

29. Aj s poukazom na skutočnosť, že povinná sama žiadala konanie zastaviť, čím vyhovel jej žiadosti,
t. j. rozhodnutie nevydal v jej neprospech je jednoznačné, že odvolanie voči výroku I. bolo podané
neoprávnenou osobou, odvolací súd preto toto odvolanie v súlade s § 386 písm. b) CSP odmietol bez

toho, aby sa odvolaním vecne zaoberal.

30. Námietku povinnej k povinnosti jej uloženej vo vzťahu k náhrade trov konania odvolací súd vyhodnotil
ako dôvodnú.

31. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

32. Podľa § 55 CMP súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti
prípadu spravodlivé.

33. Generálna klauzula formulovaná v § 52 CMP vychádza z predpokladu, že žiaden z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Touto formáciou sa okrem
iného zdôrazňuje výnimočnosť uplatňovania nároku na náhradu trov konania v prípadoch, ak to tento
zákon pripúšťa. V CSP takúto výnimku predstavuje § 257, v CMP je to § 55. Ustanovenie § 55 CMP

predstavuje tzv. materiálny korektív. Vzhľadom na vyššie uvedené je potrebné zdôrazniť, že aplikácia
ustanovenia § 55 CMP musí byť náležite odôvodnená. V porovnaní s § 53 CMP, v ktorom je upravená
taktiež výnimka z rozhodovania o trovách konania, nie je pri aplikácii § 55 rozhodujúcim kritériom úspech
v konaní. Predpoklad, že je s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé priznať niektorému z účastníkov
konania nárok na náhradu trov konania, musí súd vyhodnotiť z úradnej moci, a to za predpokladu, že si

účastník konania alebo iná osoba uplatnila nárok na náhradu trov konania a nejde o konania uvedené
v § 53 CMP. Taktiež je potrebné poznamenať, že pri hodnotení kritéria, či je s ohľadom na okolnosti
prípadu spravodlivé priznať náhradu trov konania, nie je jediným kritériom zohľadňovanie osobných a
majetkových pomerov účastníkov. Relevantné sú práve okolnosti prejednávanej veci.

34.Odvolacísúdsanestotožňujesozáveromsúduprvejinštancieonaplnenípredpokladovpreaplikáciu
§ 55 CMP z dôvodu, že návrh oprávneného na výkon rozhodnutia bol dôvodný, keďže v čase podania
návrhu bolo dotknuté predbežné opatrenie právoplatné a vykonateľné, teda návrh bol podľa súdu prvej
inštancie podaný dôvodne.

35. Podľa § 23 ods. 2 CMP ak tento zákon neustanovuje inak, možno začať konanie aj bez návrhu. O
začatí konania bez návrhu súd vydá uznesenie.

36. Podľa § 29 ods. 1 CMP navrhovateľ môže počas konania zobrať návrh na začatie konania späť,
a to celkom alebo sčasti. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť

sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

37. Podľa § 29 ods. 2 CSP súd konanie nezastaví, ak sa mohlo začať aj bez návrhu a je potrebné v
konaní pokračovať.38. Podľa § 376 ods. 2 CMP súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu.

39. Podľa § 390 ods. 2 CMP súd pokračuje v konaní o výkon rozhodnutia do času, kým exekučný titul
nebol právoplatne zrušený alebo právoplatne zmenený. Ak bol exekučný titul právoplatne zmenený,
súd pokračuje v konaní o výkon rozhodnutia, ak je to možné s ohľadom na povahu zmeny a ak s tým
oprávnený súhlasí.

40. Vzhľadom na uvedené bol záver súdu prvej inštancie o tom, že v konaní nie je potrebné pokračovať
len z dôvodu, že medzičasom nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodnutie vo veci samej
nesprávny, keď právna úprava umožňovala v rámci hospodárnosti konania pokračovať v konaní o výkon
rozhodnutia vo veci samej, t.j. o tej istej veci maloletých detí. Predmetné ustanovenie nemožno vykladať
formálne, keďže súd je v súlade so základnými princípmi CMP povinný postupovať z úradnej povinnosti
v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi pri zohľadnení ich vzájomného vzťahu a v súlade

so základnými princípmi tohto zákona tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná (najmä články 5, 11,
12 CMP).

41. Napokon, odvolaciemu súdu je z úradnej činnosti známe, že Mestský súd Bratislava II uznesením č.
k 5Em/5/2025-464 zo dňa 19.08.2025 zastavil konanie o výkon rozhodnutia vo veci samej, uznesenia

Okresného súdu Bruck an der Leitha, Rakúska republika č. k. 13 Ps 116/21i - 229 zo dňa 30.01.2025
podľa § 390 ods. 1 písm. a) CMP s tým, že exekučný titul sa nestal vykonateľným. Uvedený záver je
tak v priamom rozpore s odôvodnením súdu prvej inštancie v tejto veci, že predbežné opatrenie zaniklo
rozhodnutím vo veci samej, ktoré nadobudlo právoplatnosť i vykonateľnosť dňa 24.05.2025 (odsek 10
uznesenia). Odôvodnenie priznania nároku na náhradu trov konania oprávnenému výlučne tým, že

jeho návrh o nariadenie výkonu predbežného opatrenia bol podaný dôvodne, pričom konanie o návrhu
o nariadenie výkonu rozhodnutia vo veci samej bolo potrebné zastaviť, keďže sa nestalo vykonateľným
je tak rozporuplné. Na základe uvedeného odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by malo byť
spravodlivé, aby matka nahradila trovy konania oprávnenému, ktorý zobral návrh späť iba z dôvodu, že
medzičasom malo nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodnutie vo veci samej, keď súd prvej

inštancie mal možnosť, vzhľadom na vyššie uvedené právne predpisy, v konaní pokračovať. Neznalosť
oprávneného, či procesný postup súdu prvej inštancie nemožno pripísať na ťarchu povinnej tým, že jej
súd uloží náhradu trov konania vo vzťahu k oprávnenému.

42.Náhradutrovkonaniasiuplatnilaajpovinnázdôvodu,ženávrhbolodpočiatkunedôvodnýzdôvodov

špecifikovaných v odseku 4 tohto rozhodnutia, čím sa bez zavinenia dostala do situácie, kedy sa musela
účinne brániť.

43. Ani v tomto prípade odvolací súd nevzhliadol okolnosti, pre ktoré by malo byť spravodlivé priznať
náhradu trov konania povinnej voči oprávnenému. Význam pojmu spravodlivosť označuje stav, v ktorom

sú veci usporiadané férovo, primerane a v súlade s morálnymi aj právnymi princípmi. V predmetnej veci
je nepochybné, že v konaní je prvoradý záujem maloletých detí. Návrh sa týkal rozhodnutia vydaného
Okresným súdom Bruck an der Leitha č. k. 13 Ps 116/21i-183 zo dňa 15.04.2024, na základe ktorého
o.i. boli maloleté deti predbežne zverené do starostlivosti otca. Nemožno pripísať na ťarchu otca,
pokiaľ sa obrátil na súd svojim návrhom na výkon cudzieho rozhodnutia vo veci týkajúcej sa verejného

záujmu, záujmu maloletých detí. Právne posúdenie je záležitosťou súdu a ani prípadnú neznalosť
zákona nemožno dávať na roveň zneužitiu práva, či šikanóznemu správaniu oprávneného, ktoré by
boli dôvodmi, pre ktoré by bolo spravodlivé priznať povinnej náhradu trov konania. Odvolací súd preto
napokon vyhovel jednému z návrhov povinnej, zmenil uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku II. podľa
§ 388 CSP a o trovách konania pred súdom prvej inštancie, ako aj o trovách odvolacieho konania

rozhodol (§ 52 CMP v spojení s § 58 CMP a § 396 ods. 1 a 2 CSP) tak, že žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu konania.

44. Ďalšie odvolacie argumenty odvolateľky odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej
za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry tak

národných,akoajnadnárodnýchsúdov,súdnemusídaťodpoveďnavšetkyotázkynastolenéúčastníkmi
konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a
právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi
konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienkuúčastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné
argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II.
ÚS 200/09 a podobne).

45. Senát krajského súdu uvedené uznesenie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa na

Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).