Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. december 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 12CoP/215/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2125207752
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Grečmal
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2125207752.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Grečmal a sudkýň
JUDr. Ľubice Bundzelovej a Mgr. Andrey Hadnagyovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti A.:
B., narodená XX.XX.XXXX a C., narodená XX.XX.XXXX, obe bytom ako matka, zastúpené kolíznym
opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, Krajinská cesta 5053/13, Piešťany,
deti matky: D. A., narodená XX.XX.XXXX, bytom E. XXX, zastúpená splnomocnencom: Advokátska

kancelária JUDr. Ošváth, s. r. o., so sídlom Vajanského 1955/58, Piešťany, IČO: 47 546 174, a otca:
F. A., narodený XX.XX.XXXX, bytom E., o nariadenie neodkladného opatrenia vo veci starostlivosti
o maloleté deti a o určenie vyživovacej povinnosti manžela na návrh matky, o odvolaní matky proti
uzneseniu Okresného súdu Trnava č.k. 33P/113/2025-55 zo dňa 03.11.2025, takto

r o z h o d o l :

I.UzneseniesúduprvejinštancievčastivýrokuI.ozamietnutínávrhumatkynanariadenieneodkladného
opatrenia týkajúceho sa maloletých detí a vo výroku III. p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Trnava, ako súd prvej inštancie, odvolaním napadnutým uznesením zamietol návrhy (I.
výrok). Maloletým deťom v konaní ustanovil na zastupovanie opatrovníka, a to Úrad práce, sociálnych
vecí a rodiny Piešťany (II. výrok). O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok

na náhradu trov konania (III. výrok).

2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 2 ods. 1, § 111 písm. b), c), § 154 a nasl., §
366 Civilného mimosporového poriadku (ďalej aj „CMP“), § 325 ods. 1, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1
Civilného sporového poriadku (ďalej aj ,,CSP“), § 65 ods. 1 až 3, § 71 ods. 1 Zákona o rodine (ďalej aj
„ZoR“) a dospel k záveru o nedôvodnosti návrhov matky a tiež návrhu manželky na určenie vyživovacej

povinnosti voči manželovi neodkladným opatrením. Pokiaľ sa matka domáhala neodkladným opatrením
zverenia oboch maloletých detí do osobnej starostlivosti do rozvodu manželstva, poukázal na
skutočnosť, že maloleté deti sú v jej výlučnej starostlivosti od opustenia spoločnej domácnosti otca
detí (t. j. aj manžela) v januári 2005, pričom matka netvrdila ani nepreukázala, že by súčasný stav
zabezpečovania opatery detí ňou bol spochybňovaný a vyžadoval si nevyhnutný zásah či úpravu zo
stranysúdu.Ohľadnepožadovanejúpravystykuneodkladnýmopatrením,atovzmyslejejpetitu,tedaho

navrhovala po dohode s ňou a so súhlasom maloletých detí, tento navrhovaný výrok považoval súd prvej
inštancie za nevykonateľný a nadbytočný, keď opäť z návrhu nevyplynula potreba dočasnej úpravy styku
otca s deťmi, ktorého sa otec ani nedomáhal. Ohľadne vyživovacej povinnosti otca na čas do rozvodu
voči maloletým deťom a tiež na výživu matky detí, a teda voči ich otcovi z titulu manželstva, poukázal na
príjmy a výdavky matkou deklarované, pričom táto poberá mzdu s cestovným a rodinné prídavky spolu
v sume 727,39 eura s tým, že medzi mesačné výdavky označila aj sporenie pre deti, pre seba, životné

aúrazovépoistenie,poisteniedomácnosti,paušálnepoplatkyzaužívaniemobilnýchtelefónov,sporenie/
rezerva, poplatok za vedenie účtu, úrok z čerpania debetu na účte, zdravotnú starostlivosť, voľný čas,vreckové pre deti, krmivo pre zvieratá a darčeky, tieto nepovažoval súd prvej inštancie za nevyhnutné
vynaložiť, zohľadnil iba určité základné náklady špecifikované v návrhu spolu vo výške 812,- eur, ktorá
sumaprevyšujepríjemmatkyosumu85,-euraztejtonevyhnutnejsumybyvychádzalpriurčenínutného

výživného manželovi a otcovi maloletých detí za predpokladu neplnenia si vyživovacej povinnosti z jeho
strany, ktorý predpoklad nebol naplnený, pretože samotná matka potvrdila z tohto titulu prijatie sumy
300,- eur, preto nebola daná potreba, a ani osvedčená, urýchleného zásahu súdu, z ktorého dôvodu
zamietol celý návrh, keď ani iný záujem, zdravie či život detí si nevyžadoval úpravu súdu z dôvodu
nepreukázanéhobezprostrednéhoohrozenia.Podľaprvoinštančnéhosúduanimatkaztitulumanželstva

nepotrebuje bezodkladné poskytnutie nevyhnutnej výživy od manžela, keďže jej dobrovoľne na výživu
pred podaním návrhu prispel (základná podmienka pre vyhovenie návrhu je dobrovoľné neplnenie si
vyživovacej povinnosti povinnou osobu), pričom predmetom konania nie je rovnaká životná úroveň
manželov pri zabezpečovaní nevyhnutej výživy a nebola preukázaná hrozba ujmy na právach detí ani
ich matky, ktoré by bolo dôvodné odstrániť formou nariadenia neodkladného opatrenia, a preto obidva
návrhy zamietol.

3. Zároveň ustanovil v konaní maloletým deťom, vzhľadom na rozpor záujmov medzi rodičmi a deťmi,
opatrovníka, ktorého funkcia zaniká ukončením konania alebo vykonaním právneho úkonu, na účely
ktorého bol ustanovený.

4. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP.

5. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala matka v zákonnej lehote odvolanie a žiadala, aby odvolací
súd na čas do rozvodu zveril maloleté deti do jej starostlivosti, uložil otcovi prispievať na výživu každého
dieťaťa sumou 250,- eur mesačne do právoplatného skončenia konania o rozvod manželstva, zároveň

upravil styk otca s deťmi podľa dohody s ňou a so súhlasom maloletých detí.

6. V odvolaní namietala napadnuté uznesenie, ktoré je v rozpore s najlepších záujmom maloletých
detí, keďže ona žije bez akýchkoľvek prostriedkov na ich výživu aj na seba, čo je v hlbokom rozpore
so záverom súdu prvej inštancie, ktorý jej návrhu nevyhovel, aby maloleté deti na čas do rozvodu

boli hmotne zabezpečené výživou, ktorú im musí ona poskytovať. Uviedla, že otec odmietol od
januára 2025 prispievať na výživu maloletých, ako aj na domácnosť, z ktorého dôvodu sa nachádza
ona vo vážnej finančnej tiesni, nie je schopná pokryť základné životné potreby maloletých detí bez
pomoci súdu a všetky výdavky financuje zo svojho platu a úspor, ktoré už minula. Poukázala na
§ 71 ods. 1 Občianskeho zákonníka o rovnakej životnej úrovni manželov, ktorú otec nerešpektuje,

zabezpečuje si bezstarostný a komfortný spôsob života, zatiaľ čo ona s deťmi žije v stave finančnej
tiesne a tento je v rozpore so zásadou rovnakej životnej úrovne manželov a zakladá dôvod na urýchlený
zásah súdu formou určenia výživného. V predmetnom prípade dochádza k závažnému a dlhodobému
nerovnomernému zaťaženiu matky detí, ktorá sa o ne stará a denne zabezpečuje všetky ich potreby
a aktuálne sa nachádzajú v náročnej situácii hraničiacej v niektorých obdobiach so stavom existenčného

nedostatku, pokiaľ ide o stravu a základné potreby, zatiaľ čo otec udržiava svoj vysoký štandard životnej
úrovne a nepodieľa sa adekvátne na výžive detí. Je nútená sama financovať všetko, pričom jej príjmy
nepokrývajú ani základné náklady a otec navrhuje zaplatiť výdavky spätne len za predpokladu, keď bude
mať výplatu a pritom dlhodobo žije pohodlne, vlastní nehnuteľnosti a má možnosť si zarábať ako SZČO.
Tesne pred podaním návrhu jej poslal na jej naliehanie sumu 300,- eur, hoci nie je jasné, či sa tak bude

diať pravidelne každý mesiac. Z dôvodu vážneho ohrozenia existenčných potrieb a záujmov detí, ako
aj jej ako matky a manželky, ktorá sa ocitla v akútnej existenčnej a materiálnej núdzi, je nevyhnutné,
aby súd urýchlene zasiahol formou neodkladného opatrenia, a aby bola zabezpečená aj ona aspoň
minimálne takým spôsobom, aby dokázala uživiť deti, ale aj samu seba.

7. Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou, účastníčkou (§ 359 CSP a § 7 CMP), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) CSP), po skonštatovaní, že
odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie
bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), bez potreby zopakovania alebo

doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1
Civilného sporového poriadku a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné.8.Zobsahuspisuvyplýva,žematkasanávrhompodanýmpredzačatímkonaniavovecisamejdomáhala
nariadenia neodkladného opatrenia (návrh dňa 06.10.2025), a to dočasného zverenia maloletých detí
do jej osobnej starostlivosti, určenia vyživovacej povinnosti zo strany otca voči maloletým deťom

na každé sumou 250,- eur mesačne do skončenia konania o rozvod manželstva a úpravu výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, úpravy styku otca s deťmi bez špecifikácie
predmetného petitu, a tiež návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ohľadne určenia vyživovacej
povinnosti zo strany otca, ako jej manžela, z titulu manželstva. Prvoinštančný súd oba návrhy zamietol
z dôvodu nepreukázania podmienok pre vyhovenie obom návrhom, pričom dôvody bližšie uviedol najmä

v bode 12. odôvodnenia svojho rozhodnutia, s ktorými sa odvolací súd, ohľadne nepotrebnosti zverenia
maloletých detí do starostlivosti matky a určenia výživného na maloleté deti, stotožňuje.

9. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

10. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

11. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

12. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,

akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

13. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

14. Zo zákonných ustanovení CSP a CMP vyplýva účel neodkladného opatrenia, ktorým je predbežná,
rýchla i keď len dočasná úprava právnych (nie len faktických) pomerov účastníkov. Nariadenie
neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku) a aby neboli
vážnejšie pochybnosti o jeho potrebe. Neodkladné opatrenie je inštitútom procesného práva, ktoré môže
súd použiť, ak je potrebné, aby boli dočasne upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by

výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Neodkladné opatrenie je predbežným aj v tom zmysle, že
sa ním neprejudikujú práva účastníkov a tretích osôb. Nie je konečným rozhodnutím, lebo jeho účelom
je len dočasná úprava pomerov účastníkov. Nevyhnutným predpokladom pre vyhovenie návrhu na
vydanie neodkladného opatrenia je naliehavosť potreby predbežnej úpravy pomerov. Táto naliehavosť
je príčinou, že súd môže rozhodnúť len na základe osvedčenia tvrdených skutočností bez toho, že

by musel byť tvrdený nárok nepochybne preukázaný. Posúdenie, či a kedy je takáto potreba daná,
je ponechaná na úvahu súdu, pričom je potrebné starostlivo skúmať všetky dôsledky, ktoré by mohli
nastať pre účastníka nariadením neodkladného opatrenia. Pod potrebou bezodkladnej úpravy pomerov
účastníkov sa rozumie stav vzťahov účastníkov, ktorý neznesie odklad.

15. Pokiaľ ide o inštitút neodkladných opatrení, je potrebné uviesť, že ich možno nariadiť aj pred začatím
konania vo veci samej a sú prípustné aj počas konania vo veci. Neodkladné opatrenia neprejudikujú
práva účastníkov ani tretích osôb a svoje opodstatnenie strácajú, keď súd poskytne ohrozeným alebo
porušeným právam definitívnu ochranu. V súvislosti s rozhodovaním o neodkladných opatreniach v
konanístarostlivostiomaloletédetijepotrebnéuviesť,žezmyslomprávnejúpravyformouneodkladného

opatrenia v uvedených konaniach je ochrana práv detí v prípade konkrétneho ohrozenia. Inštitút
neodkladného opatrenia v uvedených konaniach má slúžiť k ochrane práv dieťaťa v situáciách, keď
sú práva dieťaťa zjavne ohrozené, a to do doby, keď o výchove a výžive dieťaťa, ktoré je inštitútom
hmotného práva, nebude rozhodnuté podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine.

16. Pri rozhodovaní o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia bolo nutné posúdiť, či
matka osvedčila, že bez navrhovanej úpravy pomerov sú práva účastníkov konania (v tomto prípade
najmä maloletých detí) ohrozené, teda že existuje naliehavá potreba nariadiť navrhované neodkladné
opatrenie.17. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že potreba dočasnej úpravy, pokiaľ ide o zverenie maloletých
detí do starostlivosti matky, absolútne nie je daná, pretože ide o faktický stav nikým nespochybňovaný,

teda ani otcom detí, preto nie je daná potreba bezodkladnej úpravy pomerov v tejto časti.

18. Podľa § 366 CMP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.

19. Odvolací súd ďalej poukazuje aj na súvislosti, s ktorými sa spája dôvodnosť aplikácie ustanovenia

§ 366 CMP. Predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 366 CMP, podľa ktorého
neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere, je existencia vyživovacej
povinnosti rodiča k dieťaťu podľa § 62 ods. 1 ZoR, ktorú si povinný rodič napriek svojim pomerom
v dostatočnom rozsahu (či vôbec) neplní a zároveň procesný základ spočívajúci v potrebe okamžitej
úpravy pomerov podľa § 325 ods. 1 CSP. Nevyhnutnou mierou výživného je potrebné rozumieť sumu,
ktorú je rodič povinný platiť na zabezpečenie nevyhnutných potrieb dieťaťa, teda v zásade bývanie,

stravu, ošatenie, hygienu, a to samozrejme s prihliadnutím na pomery povinného rodiča. Pre určenie
výživného v nevyhnutnom rozsahu neodkladným opatrením je podstatné preukázanie, že maloleté
dieťaťa nie je schopné uspokojovať svoje potreby ani v nevyhnutnom rozsahu.

20. Podľa § 330 ods. 2 CSP, ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie,

ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.

21. Súd môže nariadiť aj neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci
samej. Kritériom pre akceptovateľnosť takéhoto rozhodnutia je to, že totožnosť výrokov pripúšťa
povaha veci. Súd teda vždy individuálne vyhodnotí, či povaha prejednávanej veci pripúšťa nariadenie

požadovaného neodkladného opatrenia z hľadiska totožnosti výrokov. S prihliadnutím na citované
ustanovenie nemožno abstraktne vymedziť, ktoré subjektívne nároky svojou povahou pripúšťajú
nariadenie neodkladného opatrenia s výrokom totožným vo veci samej, no, ako to vyplýva z výkladu
citovanej právnej normy, spravidla pôjde o špecifické zdržovacie nároky, pri ktorých musia byť súčasne
splnené podmienky nariadenia neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 1 CSP. Okruh potenciálnych

nárokov z daného hľadiska tým nie je vyčerpaný, argumentačne udržateľný právny záver v konkrétnej
veci si vždy vyžaduje zohľadnenie relevantných okolností prípadu, z povahy veci je však zrejmé,
že takéto rozhodnutia neprichádzajú do úvahy v prípade určovacích výrokov, štandardných žalôb o
zaplatenie peňažnej sumy a pod. (ŠTEVČEK, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár).

22. I keď CSP upustil od pôvodnej koncepcie bezpodmienečnej väzby neodkladného opatrenia na
konanie vo veci samej, naďalej platí, že procesné zabezpečenie musí mať vždy nevyhnutne vzťah
ku konkrétnemu hmotnoprávnemu nároku, pričom však priamo neodkladnými opatreniami by nemali
byť riešené hmotnoprávne nároky samotné. V zmysle uvedeného je tak zrejmé, že potreba nariadenia
neodkladného opatrenia musí vychádzať zo vzťahu, ktorý je predmetom súdneho konania o nároku vo

veci samej s prepojením na konanie vo veci samej v rozsahu vyplývajúcom zo zákona.

23. Odvolací súd zastáva názor, že neodkladným opatrením možno zaviazať k vyživovacej povinnosti
len nevyhnutnejmiere,alenakoľkourčenievyživovacejpovinnostijesamostatnýmkonaním,upraveným
hmotným právom podľa ust. § 62 a nasl. zákona o rodine, vyžadujúcim postup ako v konaní vo veci

samej, t. j. nariadenie pojednávania, vykonanie dokazovania a rozhodnutie vo veci samej, ktoré sa
stáva po nadobudnutí právoplatnosti exekučným titulom, ak súd uložil splnenie povinnosti už priamo v
rozhodnutí o neodkladnom opatrení, konanie vo veci samej by stratilo svoj zmysel, resp. nebolo by o
čom konať, lebo o vyživovacej povinnosti by sa rozhodlo už nariadením neodkladného opatrenia, ktoré
by nevykazovalo charakter dočasnosti a predbežnosti poskytovanej ochrany, ale by konzumovalo vec

samú.

24. Predmetné rozhodnutie o neodkladnom opatrení nemá povahu rozhodnutia vo veci samej, preto
vo veci samej o nároku by malo prebiehať konanie, v ktorom sa vec vyrieši s konečnou platnosťou
(Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25. októbra 2017, sp. zn. 5Cdo 77/2017).

25. Vo vzťahu k vyživovacej povinnosti otca voči maloletým deťom odvolací súd nevzhliadol naliehavosť,
teda potrebu zásahu súdu, keď nepochybne aj z návrhu matky vyplýva, že otec prispel na výživu
detí sumou 300,- eur mesačne pred podaním návrhu, pričom v danom prípade je irelevantné, či tátosuma zodpovedá jeho schopnostiam a možnostiach, ako aj odôvodneným potrebám maloletých detí,
ktoré podmienky budú zohľadnené v konaní vo veci samej, avšak v konaní o nariadenie neodkladného
opatrenia, z hľadiska potrebnosti výživného, je relevantná otázka nevyhnutnej miery, ktorá nateraz zo

strany matky vo vzťahu k maloletým deťom nebola osvedčená.

26. Odvolací súd tiež dodáva, že matka síce deklarovala svoje vyššie výdavky ako sú jej príjmy, avšak
odvolaciemu súdu neušlo pozornosti, že matka na základe pracovnej zmluvy uzavretej dňa 19.05.2025
uzavrela pracovný pomer ako pomocná asistentka, kde podľa IV. čl. bod 4.1 bola dohodnutá mesačná

mzda vo výške 816,- eur mesačne, čo je minimálna mzda, ďalej má matka uzavretú ďalšiu pracovnú
zmluvu zo dňa 10.02.2025 ako vodič taxi s dohodnutou mzdou 5,501 eura na hodinu brutto s týždenný
pracovným časom 10 hodín, pričom až v konaní vo veci samej budú zisťované reálne schopnosti
a možnosti rodičov maloletých, a to aj matky z hľadiska posudzovania aj jej vyživovacej povinnosti voči
maloletým deťom, teda nielen ich otca, najmä jej predpoklady dosahovať adekvátny príjem, vzhľadom na
jej vek, vzdelanie, možnosti uplatnenia na trhu práce, ale najmä vhodnosť uzavretia pracovného pomeru

s minimálnou mzdou a možná potencialita jej príjmu. Správne prvoinštančný súd však návrh matky na
určenie vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom zamietol z dôvodu, že otec sa podieľa na výžive
detí, keď nateraz je nepodstatné, či táto suma je adekvátna a primeraná jeho schopnostiam a potrebám
maloletých detí, ako už bolo uvedené.

27. Pokiaľ ide o matkou nedostatočne špecifikovaný petit návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
ohľadne úpravy styku, v tomto smere odvolací súd dodáva, že správne prvoinštančný súd takýto
navrhovaný petit považoval za nedostatočný a jemu zodpovedajúci výrok v rozhodnutí súdu za
nevykonateľný, preto bolo potrebné túto vadu návrhu odstrániť, ale tiež vyplynula nadbytočnosť ňou
požadovanej úpravy styku neodkladným opatrením, keďže tohto nároku sa otec nedomáha, a preto

nie je zrejmé, prečo by bolo nutné zasahovať zo strany súdu neodkladným opatrením do úpravy styku
rodiča, navyše v rozsahu podľa dohody matky a so súhlasom detí, ktorý priestor nateraz je pre oboch
rodičov aj maloleté deti.

28. Pokiaľ ide o zamietnutie návrhu matky z titulu požadovaného výživného od manžela, vychádzajúc

z obsahu odvolania a najmä odvolacieho návrhu, dospel odvolací súd k záveru, že v tejto časti matka
nenapadla časť I. výroku uznesenia súdu prvej inštancie, avšak poukaz zástupcu matky v odvolaní na
rovnakú životnú úroveň manželov podľa § 71 ods. 1 Občianskeho zákonníka neobstojí, pričom citované
zákonné ustanovenie sa v Občianskom zákonníku nenachádza. Uvedené nič nemení však na tom, že
predmetom prieskumu odvolacieho konania nebola tá časť I. výroku napadnutého uznesenia, ktorá sa

týkala zamietnutia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na určenie vyživovacej povinnosti na
manželku.

29. Odvolací súd tiež zistil, že až po rozhodnutí súdu prvej inštancie bol podaný návrh matky na rozvod
manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, a to dňa 17.11.2025,

ktoré konanie je vedené pod sp. zn. 33P/138/2025 a navyše, keďže v konaní o rozvod manželstva sa
upravujú práva a povinnosti k maloletým deťom na čas po rozvode, je vylúčená úprava rodičovských
práv a povinností k maloletým deťom neodkladným opatrením.

30. Preto odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti I. výroku týkajúcej sa

maloletých detí a v závislom výroku o trovách konania (III. výrok) podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne
správne potvrdil.

31. O náhrade trov konania odvolacieho rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a 2 CSP v spojení
s § 52 CMP, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania,

ak tento zákon neustanovuje inak.

32. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 10 posledná veta z.
č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,

b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so
žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej

pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak jea) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie
(§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1 000,- eur (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť o
zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383
ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho

odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo
na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného
alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 CMP) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).