Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 15. december 2023

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 9C/18/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7822200957
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hvastová
ECLI: ECLI:SK:OSRV:2023:7822200957.4

Uznesenie

Okresný súd Rožňava v spore žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX,trvale bytom D. E. XXX, XXX XX D.
E.,zastúpeného:JUDr.JurajFerenčík,PhD.,s.r.o.,advokátskakancelária,Krivá23,04001Košice,IČO:
51 034 336, proti žalovanému: UNIQA pojišťovna, a.s., Evropská 810/136, 160 00 Praha 6-Vokovice,
Česká republika, IČ:492 40 480, konajúca prostredníctvom organizačnej zložky: UNIQA pojišťovna, a.s.,
pobočkapoisťovne z iného členského štátu, Krasovského 3986/15, 851 01 Bratislava, IČO: 53 812 948,

zastúpenému: CLS Čavojský&Partners, s. r. o., advokátska kancelária, Zochova 6-8, 811 03 Bratislava,
IČO: 36 854 972, o zaplatenie 42.705,- eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie z a s t a v u j e .

II. Súd náhradu trov konania žalovanému zo strany žalobcu n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Predmetom konania bolo zaplatenie sumy 42.705,- eur s príslušenstvom.

2. Podaním doručeným súdu dňa 22.09.2023 žalobca vzal žalobu v celom rozsahu späť. Navrhoval,
aby súd konanie zastavil podľa ustanovenia § 145 ods. 1 CSP a v rozhodnutí zároveň rozhodol podľa
ustanovenia § 257 CSP tak, že nárok na náhradu trov konania sa stranám sporu nepriznáva.
Žiadal, aby konajúci súd s ohľadom na okolnosti prípadu tento hodnotil ako prípad hodný osobitného

zreteľa, nakoľko žalobca nie vlastnou vinou bol účastníkom dopravnej nehody, ktorá mu navždy zmenila
život a poznačila jeho zdravotný stav, ktorý je aktuálne tak nepriaznivý, že jeho účasť na pojednávaniach
by pravdepodobne ani nebola možná. Následky dopravnej nehody sa podpísali na zdravotnom stave
žalobcu, ktorý prišiel o prácu, vynakladá veľké prostriedky na liečbu a jeho majetkové pomery sa
zásadným spôsobom zhoršili.
Žaloba bola podaná v dobrej viere, vychádzajúc z lekárskych posudkov, keďže žalobca nemá odborné

vedomosti v oblasti medicíny a s ohľadom na uvedené okolnosti mal za to, že súd môže v danom
prípade uplatniť ustanovenie § 257 CSP a nepriznať náhradu trov konania, nakoľko existujú dôvody
hodné osobitného zreteľa.
V predmetnom spore sú tieto dôvody objektívne dané, keďže je potrebné brať ohľad na špecifický druh
sporu, ktorého základom je dopravná nehoda nezavinená žalobcom ako spolujazdcom spôsobujúca
rozsiahle zdravotné poranenia, komplikácie a trvalé následky s veľkýmdosahom na život žalobcu.

Priznanie náhrady trov konania žalovanému by predstavovalo pre žalobcu neúmernú finančnú záťaž,
pričom v porovnaní so žalobcom žalovaný predstavuje ekonomicky silnejší subjekt a jeho existenciu
nepriznanie nároku na náhradu trov konania neohrozí.

3. Žalovaný so späťvzatím žaloby súhlasil a žiadal, aby mu súd priznal náhradu trov konania zo stany
žalobcu.Poukázal na to, že podstatným pre rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania protistrane v súlade s
(aj súdom prvej inštancie v uznesení citovaným) ustanovením § 256 CSP je len a iba procesné zavinenie
zastavenia konania.

Právna úprava obsiahnutá v ustanovení § 256 CSP reflektuje aj na tú procesnú skutočnosť, že v čase,
kedysúdprvejinštancierozhodovalozastaveníkonania,neskúmalaneposudzovalžalobcomuplatnený
nárok čo do jeho merita, a teda nezisťoval a neposudzoval, či bola žaloba podaná dôvodne, alebo
nie. Skutočnosť, že žaloba bola vzatá späť, sama o sebe neznamená, že nárok žalobcu bol uplatnený
dôvodne. Znamená to len toľko, že žalobca nemal záujem v spore pokračovať.

Pokiaľ sa žalobca rozhodol iniciovať súdne konanie a následne svoj zámer prehodnotil, platí, že
procesne zavinil zastavenie konania, a preto musí byť súdom prvej inštancie zaviazaný k náhrade trov
konania, ktoré žalovanému v súvislosti s konaním preukázateľne vznikli.
Žalovaný mal za to, že späťvzatím žaloby (o ktorej prebiehalo konanie na súde prvej inštancie) žalobca
procesne zavinil zastavenie konania. Z odôvodnenia podania žalobcu zo dňa 22.09.2023, označeného
ako “späťvzatie žaloby v celom rozsahu“ (ďalej aj len ako “späťvzatie žaloby“) je zrejmé, že žalobca vzal

svoju žalobu späť v celom jej rozsahu nie preto, že by mu žalovaný po začatí konania plnil to, čoho sa v
konaní domáhal, ale preto, že nehodlal v konaní pokračovať, resp. ako v späťvzatí uviedol, rozhodol sa v
konanínepokračovaťpotom,čobyjehoúčasťnapojednávaniach,zdôvodujehoaktuálnehozdravotného
stavu, nebola pravdepodobne možná.
Rešpektoval zdôvodnenie žalobcu uvedené v späťvzatí žaloby a berie ho týmto na vedomie. Uvedené

ale nezbavuje žalobcu povinnosti nahradiť žalovanému trovy konania, nakoľko tie mu preukázateľne
vznikli a ich vznik zavinil žalobca, nakoľko žalovaný sa voči podanej žalobe musel účinne brániť,
keďže uplatňované nároky od počiatku neuznával a rozporoval. Žalobcovi nič nebránilo v tom, aby si
právny základ a výšku uplatňovaných nárokov konzultoval s odbornými lekármi predtým, ako o.i. voči
žalovanému inicioval súdne konanie. Takýto postup by sa javil ako nanajvýš rozumný a hospodárny.

Pokiaľ sa žalobca rozhodol iniciovať súdne konanie, následne svoj zámer prehodnotil a na ďalšom
uplatňovaní svojich nárokov netrval (v dôsledku čoho vzal žalobu späť), platí, že procesne zavinil
zastavenie konania, a preto musí byť súdom prvej inštancie zaviazaný k náhrade trov konania, ktoré
žalovanému v súvislosti s konaním preukázateľne vznikli.
V zmysle ustanovenia § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody

hodné osobitného zreteľa.
Ustanovenie § 257 CSP predstavuje výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok a súčasneodchýlku
od zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Nakoľko aplikácia tohto ustanovenia CSP má
negatívny dopad na tú stranu sporu, ktorá bola v konaní úspešná, musí jeho aplikácia zodpovedať
osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu, musí mať výnimočný charakter a musí byť náležite

odôvodnená (R 34/1982, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn.: 4MCdo/2/2008, rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR, sp. zn.: 2MCdo/17/2009).Súčasne je potrebné aplikovať aj všeobecné výkladové
pravidlo, že každá výnimka má byť vykladaná/aplikovaná reštriktívne.
Napriek tomu, že CSP pojmy “dôvody hodné osobitného zreteľa“ a “výnimočné okolnosti“ nešpecifikuje,
neznamená to, že je tým umožnená svojvôľa pri rozhodovaní súdu prvej inštancie o tejto otázke. Z

právneho hľadiska dané ustanovenie predstavuje moderačné právo súdu, ktoré mu umožňuje odchýliť
sa od zásady zodpovednosti za výsledok sporu. CSP vyžaduje pre realizáciu tohto moderačného práva
súdu, aby v konkrétnom prípade išlo o výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa (ide
najmä o prípad, kedy strana sporu nemôže uhradiť trovy súdneho konania z dôvodov, ktoré sama
zavinila alebo ich môže uhradiť len pomerne s veľkými ťažkosťami). Podľa tohto ustanovenia je súd prvej

inštancieprirozhodovaníopovinnostinahradiťtrovykonaniaúspešnejstranesporustranouneúspešnou
povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na
ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Túto normu
preto nie je možné interpretovať tak, že je aplikovateľná kedykoľvek a bez zreteľa na základné zásady
rozhodovania o trovách (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn.: 2MCdo/17/2009).

Zo skutkových tvrdení žalobcu uvedených v tomto konaní (najmä však v späťvzatí žaloby), ako ani
zo žalobcom predložených dôkazov, nebolo v konaní preukázané, že by v jeho prípade boli splnené
predpoklady na aplikovanie výnimky z povinnosti nahradiť trovy konania žalovanému (netvrdil a ani
nepreukázal existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa). Možno preto konštatovať, že v danom
prípade nie sú splnené zákonné predpoklady na to, aby súd prvej inštancie žalovanému nepriznal

náhradu trov konania (s odkazom na ustanovenie § 257 CSP). Náhrada trov konania sa stranám konania
nepriznáva za účelom zmierňovania akýchkoľvek ujm, priznáva sa im ako kompenzácia nákladov, ktoré
úspešná strana sporu vynaložila v súvislosti so svojim procesným útokom / procesnou obranou v konaní.
Ekonomická sila protistrany v konaní (tzn. v konaní procesne úspešného subjektu) nie je dôvodomhodným osobitného zreteľa, pre ktorý by tejto strane nebolo možné náhradu trov konania priznať. Z
koncepcie ustanovenia § 257 CSP ani nevyplýva, že by sa pri rozhodovaní o trovách konania mali
skúmať akékoľvek ekonomické, či majetkové pomery na strane toho, komu má byť náhrada trov konania

priznaná.
Judikatúra sa tiež jednoznačne priklonila k názoru, že výnimočné pravidlá pre rozhodovanie o trovách
konania inkorporované do ustanovenia § 257 CSP nemožno paušálne vzťahovať aaplikovať na určité
typy konaní (napr. spotrebiteľské spory, spory o náhradu škody na zdraví vedené voči škodcom / ich
povinným zmluvným poisťovateľom), ale ide o prvok individualizácie, nie ľubovôle zo strany súdu (viď

napr. nález Ústavného súdu ČR sp. zn.: III.ÚS/292/07, nález Ústavného súdu ČR sp. zn.: I.ÚS/303/12,
nález Ústavného súdu ČR sp. zn.: III.ÚS/727/2000). Z judikatúry súdov taktiež vyplýva, že predmetom
posudzovania musia byť celkové majetkové pomery danej strany sporu, predmetom posudzovania nie
je len jej príjem, resp. jeho absencia. Ustanovenie § 257 CSP neslúži na zmierňovanie majetkových
rozdielov, a teda ho nemožno vykladať tak, že kedykoľvek bez ohľadu na základné zásady rozhodovania
o náhrade trov konania neprizná súd náhradu trov úspešnej strane sporu.

Uviedol, že vzhľadom na vyššie uvedené možno vec uzavrieť tak, že v prejednávanej veci nebola
preukázanáexistenciaakejkoľvekvýnimočnejokolnosti,akoaniexistenciadôvodovhodnýchosobitného
zreteľa, ktoré by odôvodňovali vybočenie zo všeobecného pravidla o povinnosti nahradiť trovy konania
úspešnej strane sporu neúspešnou stranou.
Navrhoval, aby súd prvej inštancie konanie vo veci samej zastavil a žalovanému priznal nárok na

náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

4.Vzhľadomnaspäťvzatiežalobysúdkonanievzmysle§145ods.1zákonač.160/2015Z.z.-Civilného
sporového poriadku (ďalej len CSP) zastavil.

5. V zmysle § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

6. V zmysle § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

7. V prejednávanej veci došlo k späťvzatiu žaloby žalobcom bez uvedenia dôvodu a tiež bez toho, aby
išlooreakciunasprávaniesažalovanéhopopodanížaloby.Vdanejvecitedanemožnopričítaťprocesné
zavinenie žalovanému. V dôsledku toho späťvzatie žaloby je potrebné hodnotiť ako procesný neúspech
žalobcu v konaní, preto podľa ustanovenia § 256 ods. 1 CSP žalovaný by mal právo na náhradu trov

konania, avšak súd skúmal aj otázku existencie okolností hodných osobitného zreteľa, na ktoré by bolo
potrebné pri rozhodovaní o povinnosti žalobcu nahradiť trovy konania v zmysle § 257 CSP prihliadať.

8. Aplikácia § 257 CSP pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď
síce sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa § 255 a nasl. CSP, súd

však dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo
sčasti neprizná. Účelom § 257 CSP je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich
náhradu trov konania zavedením moderačného práva a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti.

9. V danom prípade súd dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov žalovanému

vidí v okolnostiach na strane žalobcu, v jeho nepriaznivom zdravotnom stave a v jeho nepriaznivých
finančných pomeroch. Žalobca utrpel ťažký úraz v dôsledku dopravnej nehody, v dôsledku čoho
došlo k zhoršeniu jeho zdravotného stavu, čo vyplýva zo záveru znaleckého posudku č. 55/2020
vyhotoveného dňa 27.07.2020 MUDr. Zoltánom Sidorom, znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia,
odvetvia chirurgia – traumatológia a znaleckého posudku č. 103/2021, ktoré tvoria obsah spisu.

10. V súvislosti s aplikáciou ust. § 257 CSP na daný prípad súd zisťoval aj zárobkové pomery žalobcu
vykonanou lustráciou v Sociálnej poisťovni, pričom z výsledku predmetnej lustrácie vyplýva, že žalobca
je starobným dôchodcom a poberá starobný dôchodok vo výške 530,00 eur mesačne.

11. Vzhľadom na zdravotný stav žalobcu, ktorého zranenia utrpené pri dopravnej nehode z lekárskeho
hľadiska boli kvalifikované ako úraz ťažký a na to, že v dôsledku následkov týchto zranení žalobca si
nemôže zlepšiť svoju finančnú situáciu pracovnými aktivitami popri dôchodku, ktorý vo výške 530,00
eur postačuje na úhradu nákladov základných životných potrieb, súd dospel k záveru, že zistenéosobné a zárobkové pomery žalobcu by mu umožňovali uhradiť náhradu trov konania žalovaného iba
s nepomernými ťažkosťami.

12.ZvýpisuzobchodnéhoregistraČeskejrepublikyohľadomžalovanéhovyplýva,žedňa17.mája2010
bola ako základný kapitál žalovaného zapísaná suma 500 000 000,- CZK. Z uvedeného je zjavné, že
žalovaný nepriznanie náhrady trov konania nebude pociťovať ako ujmu, ktorá by výrazným spôsobom
presiahla ujmu, ktorá by vznikla na strane žalobcu, pokiaľ by bol k náhrade trov konania zaviazaný.

13. Z vyššie uvedených dôvodov súd pristúpil k aplikácii moderačného práva použitím ustanovenia § 257
CSP pri rozhodovaní o náhrade trov konania v prejednávanej veci, v záujme odstránenia neprimeranej
tvrdosti zákonných ustanovení a náhradu trov konania žalovanému nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie podľa ust. § 357 písm. a) CSP, v lehote do 15 dní odo
dňa doručenia uznesenia na Okresný súd Rožňava.

Podľa ust. § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa odseku 3 uvedeného ustanovenia, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.