Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. február 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/4/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7822200957
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Kunay
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:7822200957.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudcov JUDr.
Petra Tutka a JUDr. Jany Dudíkovej v spore žalobcu A. B. C., nar. XX.X.XXXX, bytom D. E. XXX,
zastúpeného: JUDr. Juraj Ferenčík, PhD., s.r.o., Košice, Krivá 23, IČO: 51 034 336, proti žalovanému:
UNIQA pojišťovna, a.s., Praha 6-Vokovice, F. XXX/XXX, G. C., IČ:492 40 480, konajúca prostredníctvom
organizačnej zložky: UNIQA pojišťovna, a.s., pobočka poisťovne z iného členského štátu, Krasovského

3986/15, Bratislava, IČO: 53 812 948, zastúpenému: CLS Čavojský&Partners, s. r. o., Zochova 6-8,
Bratislava, IČO: 36 854 972, o zaplatenie 42.705,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti
uzneseniu Okresného súdu Rožňava č.k. 9C/18/2022-147 zo dňa 15.12.2023

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie uznesením konanie zastavil a náhradu trov konania žalovanému zo strany žalobcu
nepriznal.

2. Uviedol, že žalobca podaním zo dňa 22.9.2023 vzal žalobu v celom rozsahu späť a pri trovách
konania navrhol vziať do úvahy dôvody hodné osobitného zreteľa, keď nie vlastnou vinou bol účastníkom
dopravnej nehody, ktorá poznačila jeho zdravotný stav a teraz veľké prostriedky vynakladá na liečbu,

čím sa jeho majetkové pomery zásadným spôsobom zhoršili. Poukázal na stanovisko žalovaného,
ktorý súhlasil so späťvzatím žaloby, avšak rozporoval možné použitie § 257 CSP a mal za to, že z
proceseného hľadiska zastavenie konania zavinil žalobca, ktorý nie je zbavený povinnosti uhradiť mu
trovy preukázateľne vzniknuté, keď žalobca pred podaním žaloby mohol prípadný právny základ svojho
nároku a jeho výšku konzultovať s odbornými lekármi ešte pred iniciovaním súdneho sporu a ďalej
na podporu svojho názoru citoval z vybraných rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a

Ústavného súdu Českej republiky. Citoval § 256 ods. 1 a § 257 CSP a aplikáciu ustanovenia slúžiaceho
pre odstránenie neprimeranej tvrdosti odôvodnil dôvodmi hodnými osobitného zreteľa na strane žalobcu,
ktorý sa nachádza v nepriaznivom zdravotnom stave a nepriaznivých finančných pomeroch a je
starobným dôchodcom poberajúcim dôchodok vo výške 530,- eur mesačne.

3. Proti výroku uznesenia, ktorým mu nebola priznaná náhrada trov konania podal včas odvolanie

žalovaný a navrhol ho v tejto časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie alebo v tejto
časti uznesenie zmeniť a priznať mu náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania. Nesúhlasil
so záverom konajúceho súdu o ťažkom úraze žalobcu a závažnosti jeho zranení, keďže v tomto smere
nebolo zo strany súdu vykonané žiadne dokazovanie a bolo vychádzané iba z tvrdení žalobcu a táto
otázka zostala sporná. Neobstojí ani záver o nepriaznivých majetkových pomeroch žalobcu, keďže
okrem dopytu na sociálnu poisťovňu v tomto smere nebolo vykonané žiadne dokazovanie a nebolo

zisťované akým majetkom (hnuteľným, nehnuteľným, inými majetkovými hodnotami) žalobca disponuje
a preto žiadne závery v tomto smere nemohli byť robené. Trval na tom, že nárok na náhradu trovkonania mu preukázateľne vznikol a bol zavinený konaním žalobcu, voči žalobe ktorého sa musel účinne
brániť, nakoľko uplatňované nároky od počiatku neuznával a rozporoval a keď sa žalobca rozhodol
iniciovať súdne konanie a následne svoj zámer prehodnotil platí, že procesne zavinil zastavenie konania.

Upozornil tiež, že ekonomická sila protistrany v konaní nie je dôvodom hodným osobitného zreteľa,
pre ktorý by bolo možné strane náhradu trov konania nepriznať a nič mu nebránilo v záujme ochrany
práv dať sa zastúpiť právnym zástupcom, k čomu citoval z vybraných nálezov Ústavného súdu SR.
Bol toho názoru, že nebola preukázaná existencia akýchkoľvek výnimočných okolností pre použitie §
257 CSP a takouto okolnosťou nie je ani charakter sporu medzi poškodeným pri dopravnej nehode

a povinným zmluvným poisťovateľom škodcu a na podporu svojich názorov opätovne poukazoval na
špecifikované rozhodnutia Ústavného súdu Českej republiky ako aj na rozhodnutia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky.

4. Odvolanie žalovaného bolo zástupcovi žalobcu doručené (na vedomie) dňa 4.1.2024 a žalobca sa

k tomuto osobitne nevyjadril.

5.KrajskýsúdvKošiciachnazákladepodanéhoodvolaniavecpodľaust.§385ods.1CSPprejednalbez
nariadenia odvolacieho pojednávania a preskúmal napadnutý výrok uznesenia v medziach odvolania,
t.j. v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1,2 CSP (vymedzenom odvolacími dôvodmi a námietkami

žalovaného uvedenými v odvolaní) a § 379 CSP spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel
k záveru, že odvolanie je dôvodné, preto uznesenie vo výroku o trovách konania zrušil a v rozsahu
zrušenia vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. Súd prvej inštancie ako dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania

žalovanému videl okolnosti na strane žalobcu v podobe jeho nepriaznivého zdravotného stavu a jeho
nepriaznivých finančných pomeroch, keď berúc do úvahy základný kapitál žalovaného vyplývajúci mu
z výpisu z Obchodného registra Českej republiky podľa jeho názoru žalovaný nepriznanie náhrady trov
konania ani nebude pociťovať ako ujmu. V danom prípade teda súd prvej inštancie primárne zameral
svoje úvahy na posúdenie existencie okolností hodných osobitného zreteľa pre aplikáciu § 257 CSP,

hlavne hodnotiac situáciu a postavenie žalobcu, postihnutého na zdraví pri dopravnej nehode.

7. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

8. Citované zákonné ustanovenie je prejavom procesnej zodpovednosti za zavinenie zastavenia
konania, pričom pojem „procesné zavinenie“ je nevyhnutné vykladať výlučne z procesného hľadiska,
zohľadňujúc príčinnú súvislosť, keď najčastejšie príčinou zastavenia konania je správanie sa strany
sporu a jej prejav vôle spočívajúci v späťvzatí žaloby.

9. Niet pochýb o tom, že v prejednávanej veci žalobca žalobu vzal späť podaním z 22.9.2023 (viď. č.l.
128 súdneho spisu).

10. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

11. Povinnosť priznať náhradu trov konania protistrane pri procesnom zavinení zastavenia konania
žalujúcou stranou platí za predpokladu, že súd nevyužije možnosť rozhodnúť v súlade s ust. §
257 CSP (pozri uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17. októbra 2011 sp. zn.
7Cdo/129/2011).

12. Ustanovenie § 257 CSP predstavuje odchýlku zo zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255 CSP)
a zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1 CSP) a umožňuje výnimočne nepriznať náhradu trov
konania, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Použitie tohto ustanovenia je odôvodnené tam,
kde by strohá aplikácia ustanovenia o náhrade trov konania mohla v konkrétnych prípadoch viesť

k nežiaducej tvrdosti. Existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa musí tvrdiť a preukázať strana
inak povinná zaplatiť náhradu trov konania. Výnimočnosť prípadu môže spočívať jednak v okolnostiach
danej veci, ale i v okolnostiach na strane strán sporu. Úvaha súdu o tom, či ide o výnimočný prípad
a či sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdení všetkých okolností konkrétnejveci. Obyčajnú nesolventnosť strany bez ďalšieho, pritom nemožno považovať za dostatočný dôvod
k uplatneniu § 257 CSP. Pri posudzovaní výnimočnosti dôvodov hodných osobitného zreteľa, je potrebné
prihliadnuť k pomerom oboch strán (pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 14.9.2011 sp.zn.

4MCdo/4/2010).

13. Žalobca sa už pri späťvzatí žaloby domáhal aplikácie § 257 CSP s poukazom na špecifický druh
sporu, ktorého základom je dopravná nehoda ním nezavinená, spôsobujúca mu rozsiahle zdravotné
poranenia a komplikácie, pričom priznanie náhrady trov konania žalovanému by pre neho predstavovalo

neúmernú finančnú záťaž, keď navyše žalovaný je ekonomicky silnejším subjektom.

14. Súd prvej inštancie predmetné ustanovenie zákona použil a to zohľadňujúc nepriaznivé finančné
pomeryžalobcu.Pretakýtopostupvšakpodľanázoruodvolaciehosúdunemalzabezpečenédostatočné
podklady. V spise sa nachádza iba výsledok lustrácie Sociálnej poisťovni, uskutočnenej samotným
súdom prvej inštancie, podľa ktorého žalobca poberá starobný dôchodok 530,80 eur mesačne. Inak

majetkové, sociálne a osobné pomery žalobcu neboli verifikované a žalobca okrem vlastných tvrdení
v tomto smere zostal pasívny.

15. Keďže obyčajná nesolventnosť strany sama o sebe nie je dôvodom pre použitie § 257 CSP bude
nevyhnutné, aby konajúci súd opakovane rozhodol o trovách konania, berúc do úvahy celý komplex

skutočností podstatných pre realizáciu tohto zmierňujúceho procesného ustanovenia pri trovách
konania. Nemožno opomenúť ani dôvody, ktoré žalobcu viedli k podaniu žaloby a k jej neskoršiemu
späťvzatiu a vyhodnotiť aj tvrdenie odvolateľa, podľa ktorého sa žalobca pri podaní žaloby a vyčíslovaní
svojich nárokov dopustil viacerých podstatných matematických chýb a uplatňoval si i nároky, ktoré mu
už boli sčasti plnené. Ani nepriaznivý zdravotný stav žalobcu zapríčinený následkami dopravnej nehody

ho nezbavuje povinnosti zodpovedne a starostlivo uplatňovať nároky voči povinným subjektom, keďže
pre každého žalobcu vo všeobecnosti z neopodstatnene vyvolávaných súdnych sporov môžu rezultovať
nepriaznivé následky v podobe nutnosti znášať trovy konania vzniknuté druhej procesnej strane.

16. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách tohto odvolacieho konania.

17. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).