Rozsudok – Bezpodielové spoluvlastníctvo… ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. január 2025

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 18C/20/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1422201932
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Baláž
ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2025:1422201932.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV sudcom Mgr. Mariánom Balážom v sporovej veci žalobcu: B. T., nar.
XX.XX.XXXX, trvalé bydlisko R. XX, R., prechodné bydlisko O. T. XX, E.. X/XXXXX, D., A. republika,
v zastúpení advokátskou kanceláriou: U. s.r.o., so sídlom Havlíčkova 16, 811 04 Bratislava, IČO: 54
489 750, proti žalovanej: A. T., N., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bydlisko R. XX, R., v zastúpení Mgr.
Michal Kurnota, advokát so sídlom Páľovská 400/5, 027 21 Žaškov, IČO: 53 423 992, o vyporiadanie

bezpodielového spoluvlastníctva manželov, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov žalobcu a žalovanej v y p o r i a d a v a tak, že do výlučného
vlastníctva ž a l o v a n e j p r i k a z u j ebyt č. XX, nachádzajúci sa na 9. poschodí bytového
domu so súpisným číslom XXXX na R. ulici XX v R., postaveného na pozemkoch parc. č. XXXX/XXX,
parc. č. XXXX/XXX a parc. č. XXXX/XXX, parcely registra „C“, spolu so spoluvlastníckym podielom
na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na príslušenstve vo veľkosti 6283/553639,
nachádzajúci sa v katastrálnom území L. H., obec R. - L. H., okres R. IV, zapísaný na liste vlastníctva č.

XXXX vedenom O. úradom R., katastrálnym odborom, v hodnote 170000,- eur, s tým, že žalovaná je p
o v i n n á zaplatiť žalobcovi na vyrovnanie jeho podielu sumu 85000,- eur, do 120 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou v elektronickej podobe, s autorizáciou podľa osobitného predpisu, doručenou

súdu dňa 23.05.2022 domáhal, aby súd vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo manželov medzi
ním a žalovanou. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV, sp.zn. 13P/110/2019 zo dňa 20.5.2021,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 16.06.2021 bolo manželstvo žalobcu a žalovanej rozvedené, jeho
právoplatnosťou zaniklo ich bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (ďalej aj len „BSM“). Za jeho
trvania žalobca a žalovaná zo spoločných finančných prostriedkov nadobudli byt č. XX, o výmere
62,83 m2, vo vchode č. XX, nachádzajúci sa na 9. poschodí bytového domu so súpisným číslom
XXXX, postavený na parcele registra „C“ par. č. XXXX/XXX a k bytu patriaci spoluvlastnícky podiel

na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu v podiele 6283/553639, v okrese R. IV, obec
R. mestská časť L. H., katastrálne územie L. H., zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX vedenom
Okresným úradom R., katastrálny odbor (ďalej len „byt“), ktorého odhadovaná trhová hodnota je podľa
žalobcu približne 200000,-eur, čo vyplýva zo stanoviska realitnej kancelárie. Žalobca navrhol, aby byt
pripadol do výlučného vlastníctva žalovanej. Žalobca ešte pred rozvodom manželstva opustil spoločnú
domácnosť so žalovanou a z bytu odišiel a okrem svojich osobných vecí nechal byt s kompletným

zariadením v dočasnom užívaní žalovanej a ich maloletej dcéry a plnoletého syna. Žalobca navrhoval
žalovanej mimosúdne vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva, aby žalovaná žalobcovi zaplatila
vyrovnávací podiel a získala byt do svojho výlučného vlastníctva, alebo aby sa byt predal a rozdelili sivýťažok z jeho predaja rovným dielom. Žalovaná so žiadnym z predložených návrhov nesúhlasila. Podľa
jeho informácií žalovaná má záujem v byte zostať bývať spolu s ich dcérou. Žalobca už niekoľko rokov
pracuje v zahraničí, kde má aj prenajatý byt, v ktorom aktuálne býva, preto nemá záujem nadobudnúť

ho do svojho výlučného vlastníctva. Navrhol, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu vyrovnávací
podiel vo výške 100000,-eur v dvoch splátkach, prvou splátkou splatnou do 30 dní od právoplatnosti
rozsudku a druhou splatnou do 60 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Žalovaná vo vyjadrení k podanej žalobe, doručenom súdu v listinnej podobe dňa 01.12.2022

potvrdila, že k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva dohodou nedošlo. Žalobca v mailovej
správe vyjadril súhlas s tým, aby mu žalovaná vyplatila 90000,- eur, keď bude prihliadať na byt,
ktorý žalovaná vniesla do manželstva v sume 10000,- eur. Byt, ktorý je predmetom vyporiadania,
nadobudli žalobca a žalovaná za trvania manželstva ako družstevný byt v roku 2001, odkúpili ho
do bezpodielového spoluvlastníctva manželov kúpnou zmluvou zo dňa 23.09.2010 (vklad do katastra
nehnuteľností povolený dňa 20.10.2010). Podľa žalovanej finančným základom pre kúpu bytu bol predaj

predchádzajúcich bytov, a to bytu na A. ulici č. XX v R., ktorého výlučnou nadobúdateľkou bola žalovaná.
Na základe výmeny tohto bytu žalovaná nadobudla následne 3-izbový byt na C. ulici č. X v R. a jeho
výmenou 2-izbový byt na H. ulici č. XX v R.. Až po predaji tohto bytu manželia nadobudli 3-izbový byt na
R. ulici č. XX v R. - L. H., ktorý je predmetom vyporiadania v tomto konaní. Základom pre nadobudnutie
bytu, ktorý je predmetom BSM, bol byt nadobudnutý žalovanou na A. ulici č. XX, ktorý umožnil manželom

riešiť svoju bytovú situáciu bez hypotéky. Žalovaná žiadala odpočítať hodnotu bytu, ktorý nadobudla
pred uzatvorením manželstva, z výšky vyrovnávacieho podielu, ktorý by mala žalobcovi vyplatiť. V byte
žije spolu s plnoletým synom a s maloletou dcérou (pozn. súdu, v čase písania vyjadrenia), obe deti
sú spoločnými deťmi žalovanej a žalobcu. Žalovaná nevlastní žiadne iné nehnuteľnosti, tieto nevlastnia
ani deti. Od opustenia spoločnej domácnosti žalobcom v marci 2018 žalovaná uhrádza všetky náklady

súvisiace s bytom sama, bez akejkoľvek účasti žalobcu. Mesačne platí 250,- eur ako náklady spojené
s užívaním bytu, 40,- eur náklady na elektrickú energiu, 19,64 eur mesačne SIPO, 32,- eur mesačne
za internet. Žalobca sa nijako nepodieľa na nákladoch za byt, ktorého je spoluvlastníkom, nijako sa
nepodieľa ani na výchove maloletej dcéry a ani na starostlivosti o domácnosť. Žalovaná sa stará o
celú domácnosť sama, vykonáva všetky domáce práce, hradí všetky náklady za seba, maloletú dcéru

a aj plnoletého syna. Žalobca žije samostatným životom, našiel si priateľku s ktorou trávi voľný čas
a dovolenky. Byt a zariadenie bytu sú za roky jeho užívania opotrebované, zničené a nemajú žiadnu
hodnotu. Pokiaľ žalobca tvrdí, že byt a zariadenie nechal žalovanej, žalobca nikdy neprejavil záujem
zobrať si z bytu nejaké hnuteľné veci, keďže si kúpil nové. Pritom veci, ktoré v byte nechal, využívajú v
prvom rade jeho deti. Žalobca prerobil byt počas materskej dovolenky žalovanej, pričom ich dcéra má

17 rokov. Žalovaná sa okrem starostlivosti o deti a domácnosť podieľala počas trvania manželstva aj
na finančných príspevkoch na domácnosť a opravy v byte, vždy bola zamestnaná, aj počas materskej
dovolenky pracovala a prispievala na náklady rodiny. Aktívne sa podieľala na financovaní prerábok v
byte (maľovanie, vŕtanie poličiek, nová kuchynská linka, ktorú splácala rovným dielom aj žalovaná v
sume 27,7 eura mesačne až do jeho zaplatenia. Žalobca platí na maloletú dcéru na základe rozsudku

Okresného súdu Bratislava IV, sp.zn. 13P/110/2019 zo dňa 20.05.2021 výživné v sume 380,- eur
mesačne. Stretáva sa s ňou občas, obvykle raz za mesiac, dcéra navštevuje hotelovú akadémiu v
R., okrem toho navštevuje rôzne krúžky a doučovania z jazykov, ktoré financuje výlučne žalovaná a
táto financuje aj všetky potreby maloletej, ktorá trpí histamínovou intoleranciou, tiež kožnými alergiami,
pričom výživné od žalobcu pokrýva výdavky na špeciálnu stravu, lieky, prípadne antialergickú kozmetiku

pre maloletú. Podľa dokladov, ktoré má žalovaná k dispozícii žalobca nadobudol v roku 2018 v Rakúsku
1-izbový družstevný byt a tento následne vymenil za 2-izbový družstevný byt; k bytu patrí aj garáž.
Obidva družstevné byty nadobudol žalobca počas trvania manželstva so žalovanou. Konkrétne dňa
01.12.2018 prevzal žalobca 1-izbový byt a garáž, mesačné platby za byt a garáž boli vyčíslené v sume
305,56 eura za byt a 23,40 eur za garáž. Vklad na byt - kauciu v hodnote 2667,62 eura - žalobca zložil

správcovi družstevného bytu, následne dňa 06.08.2020 prevzal v Rakúsku 2-izbový družstevný byt v
tom istom vchode. V 1-izbovom byte, kde žalobca býval do leta 2018, ho niekoľkokrát navštívila dcéra.
Dňa 06.08.2020 nastala na výpise z účtu žalobcu zmena, a to v jeho adrese, pritom žalobca doplatil
sumu 736,78 eura, čo podľa žalovanej bude doplatok kaucie za 2-izbový byt). Žalovaná preto navrhla
výsluch žalobcu a doloženie dokladov k družstevnému bytu s garážou v Rakúsku, v ktorom aktuálne

žalobca býva, keďže obidva byty nadobudol a financoval ešte počas trvania manželstva z prostriedkov
patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Žalovaná požiadala o odpočítanie žalobcom
vynaložených nákladov na jeho vlastné bývanie z výšky vyrovnávacieho podielu, ktorý by mala žalobcovi
vyplatiť. Žalobca podľa jej vyjadrenia okrem hlavného pracovného pomeru, kde zarábal okolo 1700,- eurmesačne, každoročne poberal aj 13. a 14. plat a vo voľnom čase vykonával aj opravárenské práce na
základe inzerátov, pričom finančné prostriedky využíval výlučne pre svoje potreby. Žalovaná predložila
odfotený inzerát, na základe ktorého žalobca predáva elektrický bicykel za 1400,- eur, ktorý podľa jej

vyjadrenia nadobudol počas trvania manželstva. Po rozvode manželstva si žalobca kúpil nové auto vo
výbave kombi z prostriedkov nadobudnutých počas trvania manželstva. Z tohto dôvodu navrhla, aby
žalobca predložil doklady k motorovému vozidlu, spolu so zmluvou o kúpe vozidla žalobcom alebo
dožiadanie súdu na Dopravný inšpektorát vo veci vlastníctva motorového vozidla žalobcom. Žalovaná
za účelom určenia ceny bytu navrhla znalecké dokazovanie, pretože cena bytu ktorú uvádza žalobca, je

podľa nej nadhodnotená. Taktiež navrhla, aby sa znalec vyjadril k cene 1-izbového bytu, nadobudnutého
žalovanou pred uzatvorením manželstva so žalobcom. Žalovaná nemá možnosť vyplatiť žalobcovi ním
požadovanú sumu 100000,- eur, pretože takúto sumu nemá a úver by jej banka vzhľadom na jej príjem
a vek neposkytla. Podľa nej pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a
na obstarávanie spoločnej domácnosti. Žalovaná v byte chce naďalej bývať, najmä kvôli deťom. Po
predaji bytu by sa maloletá dcéra aj plnoletý syn ocitli v neriešiteľnej životnej situácii, kým žalobca si

ešte za trvania manželstva vyriešil svoju bytovú situáciu nadobudnutím 2-izbového družstevného bytu
s garážou v Rakúsku. Žalovaná súhlasí s prikázaním bytu do jej výlučného vlastníctva, ale nesúhlasí
so zaplatením sumy 100000,- eur žalobcovi, keďže žalobcom vyčíslená suma nezodpovedá hodnote
bytu ani vyrovnávacieho podielu, na ktorý má žalobca nárok. Žalovaná navrhla, aby súd prihliadol
na žalobcom počas manželstva vynaložené investície do jeho družstevného bytu (bytov) v Rakúsku,

ich zariadenia, auta, elektrického bicykla, ako aj na investíciu žalovanej do spoločného bytu formou
štartovacieho 1-izbového bytu na A. č. XX a aj nákladov na byt a domácnosť, ktoré od marca 2018 znáša
výlučne žalovaná v celom rozsahu. Žalovaná zároveň navrhla, aby súd pri rozhodovaní o vyporiadaní
prihliadol najmä na potreby maloletej dcéry, na to že sa žalovaná sama dlhodobo stará o deti, byt a
domácnosť.

3. Žalobca v replike v elektronickej podobe, s autorizáciou podľa osobitného predpisu, doručenej súdu
dňa 01.06.2023 uviedol, že hodnota bytu vo výške 200000,- eur nie je nadhodnotená, keď táto bola
stanovená na základe ohodnotenia vykonaného realitnou kanceláriou, ktorú vybrala žalovaná. Tvrdenia
žalovanej o potrebe prihliadnutia na jej investíciu do bytu formou štartovacieho bytu na A. č. XX

žalobca označil za nepravdivé a zavádzajúce. Podľa neho žiaden z uvedených bytov žalovaná nikdy
nenadobudla do svojho výlučného vlastníctva, išlo o štátne byty. Prvým spoločným bytom, ktorý si strany
odkúpili do spoločného vlastníctva, bol byt na H. ulici č. XX, išlo pôvodne o štátny byt, tento následne
predali a kúpili si byt na R. ulici č. XX, ktorý je predmetom vyporiadania BSM). Spolu so žalovanou
bývali v spoločnom byte (v D.) ešte predtým, než sa spoločne presťahovali do bytu na A. ulici č. XX.

Manželstvo medzi žalobcom a žalovanou bolo uzatvorené dňa XX.XX.XXXX, preto podľa žalobcu všetky
ďalšie výmeny štátnych bytov, ku ktorým došlo a rovnako aj odkúpenia bytov do osobného vlastníctva,
boli realizované už za trvania manželstva medzi stranami a boli financované zo spoločných finančných
prostriedkov. Skutočnosť, že žalobca bol ochotný v rámci mimosúdnej dohody pristúpiť na rozdielny
vyrovnací podiel, než aký žiada v tomto konaní, nevedie podľa neho k tomu, aby sa súd odklonil od

zásady rovnosti podielov v zmysle § 150 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom
znení (ďalej len „OZ“) a mal za následok disparitu podielov. Žalobca odmietol tvrdenia žalovanej, že od
opustenia spoločnej domácnosti v marci 2018 žalovaná uhrádza všetky náklady súvisiace s bytom sama
bezakejkoľvekúčastižalobcu.Žalobcapravidelnekaždýmesiacposielalžalovanejbankovýmprevodom
sumu 300,- eur, ktorá predstavuje náhradu nákladov súvisiacich s bytom a rovnako aj výživné pre

spoločné deti. Žalobca teda preukázateľne participoval na vzniknutých nákladoch súvisiacich s bytom,
vrátane úhrady nákladov za ročné poistenie bytu a ročnú daň z nehnuteľnosti a to napriek skutočnosti,
že mu bol žalovanou znemožnený vstup do bytu v dôsledku odobratia kľúčov. Rozsudkom o rozvode
manželstva bola súdom schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej žalobca platí žalovanej výživné
na maloletú dcéru v sume 380,- eur mesačne. Vo vzťahu k plnoletému synovi žalobca nemá určenú

vyživovaciu povinnosť, avšak vždy, keď ho syn požiada, prispeje v rámci svojich finančných možností
na jeho potreby. Pokiaľ ide o náklady súvisiace s bytom od rozvodu manželstva, žalobca namietol, že
predmetom vyporiadania BSM nie sú platby súvisiace s užívaním bytu po zániku manželstva, pritom
podľa neho ani nemožno spravodlivo žiadať, aby sa podieľal na nákladoch spojených s užívaním a
údržbou veci patriacej do BSM až kým nedôjde k jeho vyporiadaniu, pretože od marca 2018 užíva

byt výlučne žalovaná. V súvislosti s tvrdeniami žalovanej, že zariadenie bytu je za roky užívania
opotrebované, zničené, žalobca pri určení výšky vyporiadavacieho podielu jeho hodnotu nezohľadnil.
Pokiaľ žalovaná žiada, aby súd pri vyporiadaní BSM prihliadol na to, že žalobca od roku 2018 býva v
Rakúsku v družstevnom byte, žalobca uviedol, že po odchode zo spoločnej domácnosti v marci 2018(kedy mu žalovaná súčasne odobrala kľúče od spoločného bytu) nemal finančné prostriedky, preto
až do decembra 2018 býval u kamaráta v Rakúsku, kde pracuje. Preto aj požiadal príslušné rakúske
úrady o bývanie, bol mu pridelený družstevný byt (garsónka), kde bolo potrebné uhradiť počiatočný

vklad (kauciu) vo výške 2667,52 eura a pravidelný nájom vo výške 330,- eur mesačne. Keďže žalobca
nepovažoval priestory za vyhovujúce aj s ohľadom na prípadné návštevy detí, požiadal po roku o
výmenu bytu v tom istom bytovom dome. Na úhradu nákladov súvisiacich s bývaním a základných
životných potrieb daroval žalobcovi jeho otec sumu 10000,- eur, žalobca preto nesúhlasí s tvrdením
žalovanej, že použil finančné prostriedky patriace do BSM. Taktiež odmietol tvrdenia žalovanej, že si po

rozvode manželstva kúpil nové auto vo výbave kombi, v súčasnosti nevlastní žiadne, čo možno preveriť
aj dopytom na dopravný inšpektorát. Motorové vozidlo, na ktoré žalovaná vo vyjadrení odkazuje, je
služobné a žalobca ho môže využívať v súvislosti so svojím pracovným zaradením. Ohľadne predaja
elektrického bicykla uviedol, že tento nebol jeho, ale jeho priateľky, ktorá ho kúpila cez splátkovú
spoločnosť Cetelem a žalobca len sprostredkovával inzerciu a predaj dotknutého bicykla na príslušnom
webovom portáli. Napokon spochybnil tvrdenie žalovanej, že nemá možnosť vyplatiť žalobcovi sumu

100000,- eur, pretože nedisponuje takouto sumou. Žalobca rešpektuje, že v byte bývajú aj ich spoločné
deti, preto navrhol byt prikázať žalovanej, čo však neznamená, že žalovaná nemá povinnosť vyplatiť
mu vyrovnací podiel, ktorý mu prislúcha. Žalovaná vo svojom vyjadrení nepreukázala žiaden z dôvodov,
ktorý by mal viesť k disparite podielu prináležiaceho žalobcovi pri vyporiadaní BSM v tomto konaní.

4. Žalovaná doručila súdu dňa 31.10.2023 dupliku v elektronickej podobe, s autorizáciou podľa
osobitného predpisu. Uviedla v nej, že nechala spracovať znalecký posudok o hodnote bytu, ktorá je v
sume 170000,- eur; predmetný znalecký posudok pripojila a netrvá na tom, aby súd ustanovil znalca.
Žalovaná žalobcovi v rámci mimosúdneho rokovania ponúkla, že mu vyplatí 60000,- eur, a to aj s
prihliadnutím na jej vklad v podobe „štartovacieho“ bytu, čo žalobca neakceptoval; neakceptoval ani to,

aby byt bol „prepísaný“ na deti sporových strán, ale naďalej trvá na zaplatení 100000,- eur. Žalovaná
zhrnula „bytovú genézu“ bývalých manželov, z ktorej je zrejmé, že to bola ona, kto rozhodujúcou mierou
prispel k tomu, že celá rodina mala počas trvania manželstva kde bývať, a že manželia mali možnosť
získať vyporiadavaný byt za zvýhodnených podmienok. Najskôr so žalobcom bývali približne 1 mesiac
v podnájme v D.. Pokiaľ ide o byt na A. ulici č. XX v R., išlo o štátny byt a žalovaná k nemu nemala

vlastnícke právo. Jeho pôvodným nájomcom bola pani R. - vzdialenejšia príbuzná (sesternica) matky
žalobkyne, ktorá v priebehu roka 1993 odišla natrvalo do zahraničia. Žalovaná sa s pani Blatnou ešte
dlho predtým, aj s finančnou pomocou rodičov, dohodla, že jej umožní za odplatu vo výške 50000,- Sk
v byte bývať a aj si v ňom zriadiť trvalé bydlisko. Podľa žalovanej vďaka tomu keď pani R. opustila
Slovensko, žalovaná sa mohla stať nájomcom v byte a vstúpiť do priameho nájomného vzťahu s

príslušným prenajímateľom. Len vďaka žalovanej získal žalobca a celá rodina do užívania byt, a to bez
zápisu do akéhokoľvek poradovníka, bez čakania a bez potreby vziať si hypotéku. Nadobudnutie tohto
bytu bolo financované ešte pred uzatvorením manželstva a v 100 % výške z prostriedkov žalovanej
(pričom tieto jej z veľkej časti darovali jej rodičia. Žalovaná mala trvalý pobyt na A. ulici zriadený už
05.04.1993 a ako nájomca bola v tomto byte evidovaná už v roku 1992, dávno pred uzatvorením

manželstva v roku 1994. Už v čestnom vyhlásení datovanom 16.08.1995 žalovaná vyhlásila, že byt
pani R. „odkúpila“, teda nie je to žiadna účelová konštrukcia žalovanej. Vďaka dohode s pani R. mohlo
dôjsť k prechodu nájmu bytu podľa § 706 a nasl. OZ. Žalobkyňa sa stala nájomcom bytu už v roku
1993, pri odchode pani R. do zahraničia a prenajímateľ tento prechod nájmu akceptoval, o čom bolo v
roku 1996 vydané potvrdenie. Žalobcovi vzniklo spoločné právo k bytu až neskôr, uzatvorením sobáša

v súlade s § 704 ods. 1 OZ a toto jeho právo bolo odvodené výlučne od práva žalovanej. Následne
rodina opustila byt na A. ulici č. XX a na výmenu jej bol pridelený byt na C. ulici, ktorý bol v tom
čase v horšom technickom stave, avšak s väčšou výmerou. Nešlo pritom o pridelenie bytu „z ničoho“,
ale o výmenu za dovtedy užívaný byt na A. ulici č. XX. Neskôr došlo k výmene bytu na C. ulici za
byt na H. ulici. Výmena sa uskutočnila so súhlasom vtedajšieho prenajímateľa formou byt za byt, na

základe dohody medzi dvoma rodinami. Tento byt mali následne sporové strany možnosť odkúpiť za
zvýhodnenú cenu, na základe zmluvy zo dňa 20.01.1999 ho nadobudli za kúpnu cenu 16200,- Sk a
o rok neskôr, dňa 01.02.2000, ho predali za kúpnu cenu 200000,- Sk. Za získanú sumu 200.000,- Sk
následne sporové strany ako manželia nadobudli podiel v bytovom družstve a do užívania získali byt
na R. ulici, ktorý je predmetom vyporiadania. Tento byt kúpili za zvýhodnenú cenu a v roku 2010 ho

odkúpili do BSM za cenu 2217,- eur a stal sa súčasťou masy BSM. Podľa žalovanej je tak zrejmé, že
to bol práve pôvodný „štartovací“ byt na A. ulici, ktorý mala v užívaní výlučne žalovaná, ktorý sa stal
základom toho, že manželia mohli nadobudnúť najprv byt na C., následne na H. a napokon aj na R.
ulici. Pokiaľ by žalovaná za vlastnú investíciu nezískala právo užívať byt na A. ulici, rodina by nikdynebola mala možnosť odkúpiť za mimoriadne výhodných podmienok byt na H. ulici (a následne získať
bytový podiel a následne aj odkúpiť byt na R. ulici). Len vďaka tomuto vkladu žalovanej žalobca nikdy
nebol nútený (ako v rozhodujúcom čase jediný pracujúci manžel, kým žalovaná sa starala o deti) niesť

zodpovednosť za obstaranie hypotéky, za zabezpečenie jej pravidelného splácania a ani akokoľvek
inak riešiť rodinné bývanie. Samotná skutočnosť, že rodina nemusela znášať finančnú ťažobu hypotéky
samozrejme rodine umožnila aj kvalitnejší život po ostatných stránkach. Po viac ako 20 rokoch užívania
sa žalobca odsťahoval zo spoločnej domácnosti. Žalovaná považuje za nemorálne, ak si žalobca robí
nárok na polovicu hodnoty bytu, resp. na vyššiu sumu, keďže suma 100000,- eur presahuje hodnotu

polovice bytu. V súvislosti s platením sumy 300,- eur žalobcom uviedla, že pri odchode zo spoločnej
domácnosti sa žalobca dohodol so žalovanou na platení sumy 300,- eur ako výživného na maloletú
dcéru. Tvrdenie žalobcu o odobratí kľúčov je nepravdivé, žalovaná ho požiadala, aby jej kľúče odovzdal.
Pokiaľideostarostlivosťžalobcuorodinu,tentopodľažalovanej dlhodobonejavížiadnyúprimnýzáujem
o deti, občas s nimi strávi dovolenku, ale fakticky sa o ich život nezaujíma a pravidelnejší kontakt s nimi
nevyhľadáva. Hoci bol žalobca viackrát v R., so svojimi deťmi sa nestretol ani ich nekontaktoval. Pokiaľ

žalovaná získala peniaze predajom bytu po jej rodičoch, veľkú časť zo získaných prostriedkov - 15000,-
eur využila na úhradu dlhu, do ktorého sa počas výnimočného stavu spôsobeného šírením COVID-19
dostal syn sporových strán, ktorý zostal bez príjmu. Rovnako žalobca odmietol prispieť dcére na krúžok
boxu, na ktorý chcela chodiť. Žalobca teda platí súdom nariadené výživné, ale inak je starostlivosť o deti,
vrátane v súčasnosti dospelej dcéry (narodenej 30.07.2005) na pleciach žalovanej. Počas výnimočného

stavu mala žalovaná sama finančné problémy, keďže možnosť akéhokoľvek privyrobenia si (napríklad
prostredníctvom tanečných kurzov, kde učila mimo svojej hlavnej práce) bola prakticky nulová a určitý
čas celá rodina (t.j. žalovaná a jej dve deti) žili z cca 700,- eur mesačne. Žalovaná spochybnila tvrdenia
žalobcu o údajnom dare 10000,- eur od otca žalobcu, pretože rodičia žalobcu nikdy nejavili nijaký záujem
o rodinu žalobcu so žalovanou, počas trvania manželstva im nedarovali žiadne peniaze a deti by zrejme

svojich starých rodičov ani nespoznali na ulici. Dokonca, keď si v minulosti žalobca potreboval požičať
peniaze (napríklad na kúpu auta na svoje podnikanie taxikára), tak tieto poskytla rodina žalovanej.
Žalovanážiada,abysaprihliadlonato,žetobolaona,vďakakomumalarodinapočasceléhomanželstva
kde bývať bez potreby hypotéky. Tiež žiada, aby sa prihliadlo na to, že najneskôr od roku 2018 to bola
ona,ktosarozhodujúcoumieroustaralodeti,keďotcovastarostlivosťsaobmedzilanaposielaniesúdom

ustanoveného výživného. Pritom podľa nej za starostlivosť o rodinu možno považovať aj skutočnosť, že
sa rozhodujúcou mierou podieľala na úhrade synových dlhov, hoci ide o plnoletého človeka - ale stále
syna v prechodne ťažkej životnej situácii, ktorému otec - žalobca, podľa žalovanej odmietol pomôcť).

5. Súd vo veci nariadil dňa 29.01.2025 pojednávanie, na ktoré sa dostavili strany, vykonal ich výsluch,

oboznámil sa s listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav.
5.1. Z výsluchu žalobcu súd zistil, že tento zo spoločného bytu odišiel v marci 2018, najskôr býval krátko
u kamaráta zadarmo a približne jeden týždeň po odchode získal podnájom. Keďže pracoval v zahraničí,
v Rakúsku, po roku mal možnosť získať nájomný byt pre sociálne prípady. Pôvodný byt po dvoch rokoch
vymenilzaväčšívtomistombytovomdome.To,čidetiboliužalobcuvbyte,alebokdesasnímstretávali,

záviselo len od nich, žalobca sa ich opakovane pýtal, či ho prídu navštíviť, oni o to nemali záujem.
Žalobca minimálne do rozvodu s deťmi trávil aj dovolenky v zahraničí a prázdniny až do času, kým mu
povedali, že už o to nemajú záujem. Potvrdil, že mu jeho otec daroval 10000,-eur. Pokiaľ ide o príspevky
na stužkovú, prispieval presne tak, ako mu povedala dcéra. Vždy, keď si deti prišli vypýtať peniaze na
vreckové, dal im 10,-, 20,- prípadne aj viac eur, najmä synovi, ktorý bol v tom čase starší. Pokiaľ ide

o začiatky spolužitia so žalovanou, žalobca prišiel na E. zo H., kde pracoval a mal aj nejaké vlastné
úspory. Potvrdil, že byty spolu so žalovanou menili bez finančných nákladov, v súvislosti s predajom
bytu na H. ulici získali 1.250.000,-Sk, a tieto peniaze následne využili tak, že cca 6000,-Sk zaplatili za
prevodčlenskéhopodieluvbytovomdružstveazvyšoksumybolvinkulovanýnaúčtevbankevprospech
pôvodného užívateľa bytu na R. ulici. Byt sa im podarilo odkúpiť až po cca 10 rokoch za zvýhodnenú

cenu. V súvislosti s platením výdavkov uviedol, že až kým súd neurčil výživné v rozsudku v sume 380,-
eur mesačne na dcéru, žalovaná mu na papier napísala, koľko jej má platiť a on jej posielal na účet každý
mesiac nejaké peniaze. Aj v súčasnosti, keď napríklad príde platba za ročné poistné bytu na R. ul., dcéra
mu dá o tom vedieť s tým, aby zaplatil polovicu, čo on aj robí, pritom tento byt neužíva. Žalobca uviedol,
že všetky byty, v ktorých bývali so žalovanou, výlučne svojpomocne prerábal a rekonštruoval. Keďže

odišiel z bytu a deti ostali bývať so žalovanou, je logické, že s ňou trávia podstatne viac času a žalovaná
má vytvorený lepší priestor pre spoločné prežívanie oboch detí. Potvrdil, že ho žalovaná požiadala o
zaplatenie peňazí na dlh syna, ale žalobca v tom čase nemal žiadne peniaze, ktoré by vedel poskytnúť.5.2. Z výsluchu žalovanej súd zistil, že ako prvý byt si spolu so žalobcom kúpili byt na H. ulici. Tento
predali a zo získaných peňazí kúpili terajší byt; po celú dobu ich spolužitia nemuseli mať žiadne úvery.
Keď žalobca odchádzal z bytu, dcéra mala 12 rokov, bolo to ťažké obdobie, žalovanej krátko po sebe v

tom čase zomreli na COVID-19 obaja rodičia. Žalovaná musela spolu s deťmi vyžiť zo 750,-eur, čo sa
nedalo, keď len nájomné bolo v tom čase 250,-eur mesačne. V súčasnosti žalovaná platí na nájomnom
bez energií 330,- eur mesačne. Vždy mala dve zamestnania, privyrábala si hraním, korepetíciou. Syn,
aj keď má 30 rokov, býva so žalovanou v byte, na byt jej neprispieva. Žalovaná by bola rada, keby
sa žalobca s deťmi stretával častejšie, ani deťom to nie je jedno. Žalovaná so žalobcom spočiatku

chcela riešiť aj nejaké problémy, žiadala ho o pomoc napríklad pri vyrovnaní dlhov syna, avšak žalobca
nebol ochotný nič riešiť. Spočiatku žalovaná využívala dcéru na komunikáciu so žalobcom, ale nakoniec
sama dcéra uviedla, aby s ním žalovaná komunikovať prestala. Žalobca sa s deťmi stretáva približne
jedenkrát mesačne na jednu hodinu v obchodnom centre, čo s ohľadom na ich vek žalovaná nepovažuje
za dostatočné. Uviedla, že ona je pre deti oporou, pritom pracuje 10 hodín denne v dvoch inštitúciách.
Rodičia žalobcu sa o deti vôbec nezaujímali ani nevenovali, podľa žalovanej by ich deti ani nespoznali.

Úplne opačný vzťah mali deti k rodičom žalovanej, títo jej s nimi pomáhali keď boli choré.
5.3. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie L. H., obec R. - L. H., okres R. IV (č.l. 7)
súd zistil, že pod por. č. 82 sú žalobca a žalovaná uvedení ako vlastníci bytu číslo XX, nachádzajúceho
sa na 9. poschodí bytového domu so súpisným číslom XXXX na R. ulici XX v R., postaveného na
pozemkoch parc. č. XXXX/XXX, parc. č. XXXX/XXX a parc. č. XXXX/XXX, parcely registra „C“, spolu so

spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na príslušenstve
vo veľkosti 6283/553639, keď predmetný byt nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva manželov
na základe kúpnej zmluvy V-24973/10 zo dňa 20.10.2010.
5.4. Z rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č.k. 13P/110/2019-137 zo dňa 20.05.2021 (č.l. 9) súd
zistil, že súd ním vo výroku I. rozviedol manželstvo sporových strán a vo výroku II. schválil rodičovskú

dohodusporovýchstrán,vzmyslektorejsaichmaloletádcérazverujenačasporozvodedostarostlivosti
žalovanej, styk žalobcu s maloletou sa neupravuje a žalobca sa zaväzuje prispievať na jej výživu sumou
380,- eur mesačne; predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 16.06.2021.
5.5. Z čestného prehlásenia žalovanej (č.l. 36) súd zistil, že v ňom žalovaná uvádza, že ju v apríli roku
1993 oslovila pani R., ktorá je v príbuzenskom vzťahu s matkou žalovanej, s návrhom na odkúpenie

bytu na A. ulici č. XX na 7. poschodí, pretože pani R. v máji 1993 odchádza preč za svojím synom aj s
maloletou dcérou. Žalovaná na túto ponuku pani R. zareagovala kladne a koncom apríla 1993 podpísala
súhlas s trvalým pobytom žalovanej v jej byte.
5.6. Zo sobášneho listu (č.l. 37) súd zistil, že medzi sporovými stranami bolo uzatvorené manželstvo
dňa XX.XX.XXXX, pričom bydlisko žalovanej bolo uvedené na adrese A. XX v R. a žalobcu na adrese

R. XX v R..
5.7. Zo súhlasu k dohode o vzájomnej výmene bytov zo dňa 04.11.1997 (č.l. 40) súd zistil, že žalovaná
ako užívateľka 3-izbového bytu na C. ulici č. X si v zmysle § 715 OZ vymenila predmetný byt s B. D. za
jej 2-izbový byt na H. ulici č. XX, s čím prenajímatelia oboch bytov vyjadrili súhlas dňa 10.11.1997.
5.8. Z mailovej správy právnej zástupkyne žalobcu adresovanej dňa 13.12.2021 žalovanej (č.l. 41)

súd zistil, že žalobca na základe ohodnotenia bytu žalovanou vybranou realitnou kanceláriou na sumu
200000,- eur žiada žalovanú, aby v prípade ak má záujem nadobudnúť byt, žalobcovi vyplatila sumu
90000,- eur. Žalobca pri stanovení tejto sumy, keď nežiada 50% z ceny bytu patriaceho do BSM,
prihliadal na fakt, že v byte žijú spoločné deti a tiež aj okolnosť, že žalovanej dali jej rodičia peniaze na
kúpu prvého spoločného bytu, ktorý ale nie je predmetom vyporiadania BSM.

5.9. Z potvrdenia (č.l. 44, 45) súd zistil, že žalobca dňa 01.12.2018 prevzal do užívania družstevný byt
spolu s garážou, keď mesačné nájomné za byt je 305,56 eura a za garáž 23,40 eura a kaucia v sume
2667,52 eura.
5.10. Z výpisu z účtu žalobcu (č.l. 46) súd zistil, že tento zaplatil dňa 12.11.2018 sumu 2667,52 eura
ako kauciu na užívanie bytu a dňa 07.12.2018 nájomné za užívanie bytu 12/2/1 v sume 305,56 eura a

nájomné za užívanie garáže v sume 23,40 eura, dňa 06.08.2020 zaplatil sumu 736,78 eura ako doplatok
na kauciu za byt č. 12/1/9 a dňa 07.09.2020 zaplatil mesačné nájomné za užívanie bytu č. 12/1/9 v sume
408,26 eura a nájomné za užívanie garáže v sume 23,40 eura.
5.11. Z inzerátu na internetovom portáli zo dňa 06.01.2021 (č.l. 49-51) súd zistil, že žalobca, stotožnený
podľa svojho telefonického čísla, ponúka na predaj elektrický horský bicykel za kúpnu cenu 1400,- eur.

5.12. Z internetovej komunikácie žalobcu zo dňa 26.07.2019 (č.l. 52) súd zistil, že žalobca ponúka svoje
remeselné služby drobných aj väčších prác v dome a byte.
5.13. Z čestného vyhlásenia otca žalobcu zo dňa 01.06.2023 (č.l. 68) súd zistil, že tento v novembri
2018 daroval žalobcovi finančné prostriedky vo výške 10000,- eur v hotovosti na účely úhrady nákladovsúvisiacich s bývaním v A. a úhrady základných životných potrieb, ktoré mu vznikli po opustení spoločnej
domácnosti so žalovanou.
5.14. Z výpisov z internetbankingu predložených žalobcom (č.l. 69-76) súd zistil, že žalobca zaplatil

žalovanej dňa 02.06.2020 sumu 350,- eur, dňa 02.07.2020 sumu 325,- eur, dňa 04.08.2020 sumu 325,-
eur, dňa 01.09.2020 sumu 325,- eur, dňa 01.10.2020 sumu 325,- eur, dňa 02.11.2025 sumu 325,- eur,
pričom pri platbe je v poznámke uvedené „G. G. byt tv internet“. Žalobca ďalej dňa 06.07.2020 zaplatil na
účet žalovanej sumu 9,- eur a v poznámke tejto platby uviedol „poistenie bytu“ a dňa 02.06.2020 žalobca
zaplatil žalovanej sumu 28,50 eur, pričom v poznámke k tejto platbe je uvedené „daň z nehnuteľností“.

5.15. Z potvrdenia spoločnosti Spokojné bývanie, s.r.o. zo dňa 22.08.2023 (č.l. 99) súd zistil, že uvedená
spoločnosť ako správca bytového domu, kde sa nachádza byt na A. ulici, potvrdila, že žalovaná bola
evidovaná ako nájomca na ul. A. XX od 01.01.1992 do 31.07.1996.
5.16. Z rozhodnutia Miestneho úradu - H., bytové oddelenie, zo dňa 07.05.1996 (č.l. 100) súd zistil, že
uvedený úrad vzal na vedomie, že žalovaná sa stala podľa §§ 706, 707 a 708 OZ nájomcom bytu č. XX
pozostávajúceho z 1 izby na ulici A. XX po trvalom odsťahovaní pani R. s dcérou.

5.17. Z dohody o vzájomnej výmene bytov zo dňa 22.10.1997 (č.l. 101) súd zistil, že na jej základe
si vymenili byty žalovaná, ako nájomca bytu na C. ulici a B. D. ako nájomca bytu na H. ulici v R.; k
predmetnej dohode udelili súhlas starostovia príslušných mestských častí (č.l. 102).
5.18. Zo zmluvy č. 01 0 2149/98/33 o prevode vlastníctva bytu (č.l. 103) súd zistil, že bola uzavretá
medzi Hlavným mestom Slovenskej republiky Bratislavou ako predávajúcim a sporovými stranami

ako kupujúcimi dňa 20.01.1999 a na jej základe sporové strany nadobudli do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov byt č. 1 na prízemí bytového domu na ulici H. č. XX v R. s príslušným
spoluvlastníckym podielom za dohodnutú kúpnu cenu 32410,- Sk. V súvislosti s uzatvorenou zmluvou
bol vklad vlastníckeho práva v prospech kupujúcich povolený dňa 28.04.1999 pod V-985/99.
5.19. Z kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti uzatvorenej dňa 01.02.2000 (č.l. 106) súd

zistil, že ňou sporové strany ako predávajúci predali tam uvedeným kupujúcim byt č. X na prízemí
bytového domu na ulici H. č. XX v R. s príslušným spoluvlastníckym podielom. V súvislosti s touto
zmluvou bol vklad vlastníckeho práva v prospech kupujúcich povolený dňa 13.03.2000 pod V-415/2000.
5.20. Z dohody o prevode členských práv a povinností zo dňa 29.02.2000 (č.l. 110) súd zistil, že
sporové strany ako vtedajší manželia sú v nej uvedení ako nadobúdatelia členských práv a povinností

v Stavebnom bytovom družstve Bratislava IV, pričom súčasne sa stali nájomcami X-izbového bytu č.
XX na ulici R. XX v R..
5.21. Zo zmluvy o nájme bytu zo dňa 23.03.2000 (č.l. 112) súd zistil, že túto uzatvoril žalobca ako
nájomca so Stavebným bytovým družstvom Bratislava IV ako prenajímateľom bytu č. XX na ul. R. XX,
pričom nájom k uvedenému bytu vznikol dňa 01.03.2000. Súčasne z čl. 2 bod 1 predmetnej zmluvy

vyplýva, že spoločným nájomcom je manželka - žalovaná.
5.22. Zo zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu č. 8316/022/082/10 (č.l. 114) súd zistil, že bola
uzatvorená dňa 03.06.2010 medzi prevádzajúcim, Stavebné bytové družstvo Bratislava IV a sporovými
stranami ako vtedajšími manželmi ako nadobúdateľmi, pričom predmetom zmluvy bol prevod vlastníctva
družstevného bytu č. XX na ulici R. č. XX V R. s príslušným spoluvlastníckym podielom, za kúpnu cenu

2217,- eur.
5.23. Zo znaleckého posudku č. 294/2023 (č.l. 116-141) súd zistil, že ním B.. G. G., znalec z odboru
stavebníctvo, pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností, na základe objednávky žalovanej zo dňa
25.08.2023 stanovil ku dňu 19.10.2023 všeobecnú hodnotu bytu v sume 170000,- eur.
5.24. Z internetovej inzercie predloženej žalobcom na pojednávaní dňa 29.01.2025 (č.l. 170-174) súd

zistil, že cena bytov v lokalite L. H., s úžitkovou plochou v rozmedzí 58 m2 až 68 m2 sa bola od 204999,-
eur až do 270000,- eur.
5.25.Zvýpisuzinternetbankinguúčtužalovanej(č.l.175)súdzistil,žežalovanádňa10.07.2022zaplatila
na účet exekútora, ktorý je totožný s účtom uvedeným v upovedomení o začatí exekúcie na č.l. 177,
sumu 11010,31 eura v konaní 344EX 542/21. Z upovedomenia o ukončení exekúcie č. 344EX 542/21-45

zo dňa 28.07.2022 (č.l. 176) súd zistil, že ho vydal exekútor potom, ako vymohol vymáhaný nárok od
povinného, ktorým je syn sporových strán, vrátane trov exekúcie v sume celkom 11630,40 eur.

6. Podľa § 143 OZ, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom
vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných

dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu
povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému
z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec
vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.7. Podľa § 148 ods. 1 OZ, zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.

8. Podľa § 149 ods. 1 OZ, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa
zásad uvedených v § 150.

9. Podľa § 149 ods. 4 OZ, ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z
manželov súd.

10. Podľa § 150 OZ, pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý
z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a
je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne
predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako
sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ

na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

11. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že sporové strany uzavreli manželstvo XX.XX.XXXX, ktoré je
zapísané v knihe manželstiev obvodného úradu Bratislava I, vo zväzku XX, ročník XXXX, strana XXX,
poradovéčísloXXX.ManželstvosporovýchstránbolorozvedenérozsudkomOkresnéhosúduBratislava

IV., č. k. 13P/110/2019-137 zo dňa 20.05.2021, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 16.06.2021. Spolu
so zánikom manželstva ku dňu nadobudnutia právoplatnosti rozsudku o rozvode ich manželstva, t.j.
dňa XX.XX.XXXX zaniklo aj ich bezpodielové spoluvlastníctvo, pričom súd pre úplnosť uvádza, že v
konaní neboli tvrdené ani preukázané žiadne také skutkové okolnosti, ktoré by spôsobovali právny
následok v podobe zúženia alebo inej modifikácie zákonom určeného rozsahu a času vzniku tohto

ich bezpodielového spoluvlastníctva. Keďže k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov
nedošlo dohodou medzi sporovými stranami, jeho vyporiadanie na návrh žalobcu, ktorý bol podaný súdu
v zákonom predpokladanej trojročnej lehote od jeho zániku, vykoná podľa § 149 ods. 3 OZ súd v tomto
civilnom sporovom konaní, a to podľa zásad uvedených v § 150 OZ.

12. Medzi stranami nebolo sporné, že počas trvania ich manželstva nadobudli do svojho bezpodielového
spoluvlastníctva byt, a to zmluvou o prevode vlastníctva družstevného bytu č. XXXX/XXX/XXX/XX
zo dňa 03.06.2010, na základe ktorej im bol vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností
povolený rozhodnutím Okresného úradu Bratislava, katastrálny odbor z 20.10.2010 pod č. V-24973/10.
Napriek tomu, že žalovaná navrhla do vyporiadania zahrnúť aj výdavky žalobcu do družstevného bytu

v Rakúsku, súd na základe vyjadrenia žalobcu a čestného prehlásenia svedka - otca žalobcu dospel
k záveru, že žalobca na úhradu týchto výdavkov použil peňažné prostriedky, ktoré mu daroval jeho
otec, a nie prostriedky patriace do BSM, ako tvrdila žalovaná. Rovnako tak v priebehu konania z
vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovanou označený bicykel, ktorý žalobca mal inzerovať na
predaj,patrilpriateľkežalobcu,pretoanitennepatrídomasybezpodielovéhospoluvlastníctvasporových

strán. Napokon do masy BSM nepatrí ani auto označené žalovanou, ktoré žalobcovi poskytol jeho
zamestnávateľ; žalobca pritom nie je vlastníkom žiadneho motorového vozidla. S ohľadom na uvedené
súd dospel k záveru, že predmetom vyporiadania je v posudzovanom prípade výlučne byt.

13. V konaní taktiež nebolo sporné, že vlastníčkou bytu by sa mala stať žalovaná, keď to navrhol žalobca

v podanej žalobe, a samotná žalovaná s tým v priebehu konania vyjadrila súhlas. Súd preto byt prikázal
do výlučného vlastníctva žalovanej, ktorá ho po odsťahovaní sa žalobcu zo spoločnej domácnosti v roku
2018 až doposiaľ užíva a obýva aj spolu s deťmi. Prikázať vec do výlučného vlastníctva tej sporovej
strane, ktorá má v nej bydlisko a trvalo ju užíva, považoval súd za racionálne a účelné, žalobca má totiž
svoju bytovú otázku vyriešenú užívaním družstevného bytu v Rakúsku. V súvislosti so skúmaním otázky,

či žalovaná má dostatok finančných prostriedkov na vyplatenie žalobcu súd uvádza, že práve z tohto
dôvodu žalovanej poskytol lehotu až 120 dní na vyplatenie vyrovnávacieho podielu žalobcovi; pritom
žalovaná žiadala v záverečnom vyjadrení poskytnúť lehotu v trvaní 90 dní. Bude teda vecou žalovanej, či
v takto určenej, dlhšej lehote získa dostatok peňažných prostriedkov na ich vyplatenie žalobcovi, alebo
byt predá.

14. Spornou skutkovou okolnosťou zostala aktuálna všeobecná trhová hodnota bytu, t. j. cena, za
ktorú by ho bolo možné predať podľa situácie dopytu a ponuky na trhu nehnuteľností v danom
mieste a čase (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Cdo 113/2000).Žalobca považoval za opodstatnené, aby súd pri určení hodnoty bytu vychádzal zo sumy 200000,-
eur, pričom na podporu svojich tvrdení na pojednávaní dňa 29.01.2025 predložil inzeráty realitných
kancelárií z januára 2025, pritom napriek svojmu pôvodnému procesnému návrhu na vypracovanie

znaleckého posudku za účelom zistenia všeobecnej ceny bytu na uvedenom pojednávaní nezotrval.
Súd nepovažoval predložené inzeráty realitných kancelárií za relevantné, keďže v nich predávajúcimi
navrhovaná kúpna cena neodzrkadľuje špecifiká, opotrebovanie a vek bytu, ktorý tvorí predmet
vyporiadania v tomto konaní. Žalovaná tvrdila, že hodnota bytu je 170000,- eur. Na preukázanie tohto
tvrdenia predložila znalecký posudok znalca B.. G. G. č. 294/2023 zo dňa 19.10.2023, v zmysle

ktorého bola hodnota určená ku dňu 19.10.2023. Podľa žalobcu znalcom určená hodnota bytu nie
je správna, keď sa má určiť ku dňu vyporiadania. Súd posúdil dôkazy predložené oboma stranami
a dospel k záveru, že pre určenie hodnoty bytu je opodstatnené vychádzať z obsahu znaleckého
posudku predloženého žalovanou. Súd vychádzal zo všeobecnej zásady platnej pre oceňovanie
vyporiadavaného bezpodielového spoluvlastníctva manželov, podľa ktorej „pri oceňovaní (hnuteľných
a nehnuteľných) vecí patriacich do vyporiadavaného bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa

vychádza zo stavu vecí ku dňu zániku tohto bezpodielového spoluvlastníctva, avšak z ceny v čase,
kedy dochádza k vyporiadaniu“ (porovnaj stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu
Československej socialistickej republiky, sp. zn. Cpj 86/71, publikované v Zbierke súdnych rozhodnutí
a stanovísk pod č. 42/1972, alebo napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
3 Cdo 56/2008). Žalovaná zadala znalcovi objednávku na vypracovanie znaleckého posudku dňa

25.08.2023 s tým, že hodnota bytu je určená ku dňu 19.10.2023. Súd v tejto súvislosti poukazuje na
všeobecne akceptovaný názor, že závery znaleckého posudku sú pre rozhodnutie súdu prvej inštancie
relevantné, ak od podania znaleckého posudku neuplynula do rozhodnutia súdu prvej inštancie dlhšia
doba ako dva roky. Keďže s ohľadom na žalovanou predložený znalecký posudok č. 294/2023 je
ocenenie bytu vykonané ku dňu 19.10.2023 a súd vo veci rozhodol dňa 29.01.2025, možno závery

predloženého znaleckého posudku považovať za stále aktuálne aj v čase rozhodnutia súdu o tejto veci.
Súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 22Cdo/2597/2010, ktorého
závery sú aplikovateľné aj na prejednávanú vec, v zmysle ktorého: „... Pokiaľ v dobe rozhodovania
však od podania znaleckého posudku uplynula už dlhšia doba (tu viac ako dva roky pokiaľ ide o
súd prvého stupňa, 4 roky v prípade odvolacieho súdu), bolo potrebné vychádzať z aktualizovanej

ceny....“ (pozri tiež Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol.
Občiansky zákonník I. §1-450, Komentár. Praha: C. H. Beck, 2015, 1616 s, str. 1003). Napriek tomu,
že v citovanom rozhodnutí súd riešil vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, jeho právny názor na
aktuálnosť údajov zo znaleckého posudku vo vzťahu k súdnemu rozhodnutiu na znaleckom posudku
založenom, sú aplikovateľné aj pre tento prípad, pretože aj pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva

a aj pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov súd zisťuje cenu vyporiadavanej veci
ku dňu svojho rozhodnutia. Súd napokon dopĺňa, že žalovaná predložila znalecký posudok postupom
predpokladaným v § 209 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku v platnom znení
(ďalej len „C.s.p.“) spolu s duplikou a tento obsahuje všetky predpísané náležitosti uvedené v cit. ust.
Keďže znalec vykonal ocenenie bytu na základe riadne vykonanej obhliadky, súd považuje všeobecnú

hodnotu stanovenú znalcom za východiskovú pre určenie všeobecnej hodnoty bytu, ktorá je ku dňu jeho
rozhodnutia v tejto veci v sume 170000,- eur.

15. Pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa vychádza zo zásady rovnosti ich
podielov (tzv. princíp parity). Iba v odôvodnených prípadoch môžu byť podiely manželov na spoločnom

majetku stanovené odlišným spôsobom. Uplatnenie takéhoto výnimočného postupu musí byť vždy
odôvodnené individuálnymi okolnosťami konkrétneho prípadu a pristúpiť k nemu je podľa súdnej praxe
možné iba výnimočne, v záujme zásady spravodlivosti a dobrých mravov. Pokiaľ ide pri nerovnomernom
určení podielov o hľadisko starostlivosti o rodinu, deti a spoločnú domácnosť, táto starostlivosť môže
byť uspokojovaná každým z manželov rôznymi spôsobmi, a to nielen osobnou starostlivosťou o rodinu,

ale aj zabezpečovaním hmotných potrieb rodiny zárobkovou činnosťou. Vždy je pritom potrebné zvážiť,
či ten z manželov, ktorý sa osobne a bezprostredne o rodinu nestará (resp. nestará sa v takej miere ako
druhý manžel), zabezpečuje jej potreby iným spôsobom v náležitom rozsahu, a to s prihliadnutím na
to, ako k plneniu tejto povinnosti pristupuje a či ich bez dôvodu prijateľného z hľadiska dobrých mravov
nezanedbáva. Disparita pri určení podielov je namieste zásadne iba v prípade zjavnej nerovnomernosti

účasti každého z manželov na zabezpečovaní starostlivosti o rodinu a spoločnú domácnosť. Žalovanou
tvrdené okolnosti však takýto výnimočný a mimoriadny charakter nenapĺňajú; pritom súd uvádza, že v
čase jeho rozhodovania o vyporiadaní BSM už obe deti sporových strán boli plnoleté. Intenzívnejšia
osobná starostlivosť len jedného z manželov o maloleté dieťa a domácnosť počas materskej čirodičovskejdovolenkyanásledneajpojejskončení,kýmdruhýzmanželovsaozabezpečeniehmotných
potrieb,životnejúrovneakomforturodinyprevažnestarázárobkovoučinnosťou,jevrodinnýchvzťahoch
bežná a nezakladá žiadny výnimočný podiel zásluh, ktorý by odôvodňoval odklon od princípu rovnosti

podielov pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Relevantnou okolnosťou by mohlo
byť napríklad aj to, že jeden z manželov bude mať v starostlivosti viac detí, prípadne že sa bude
starať o zdravotne hendikepované dieťa alebo o iného člena rodiny, ktorý si vyžaduje celodennú 24-
hodinovú starostlivosť, avšak ani takéto výnimočné okolnosti v danom prípade nevyšli počas konania
najavo. V tejto súvislosti z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca sa podieľal na starostlivosti

o deti až do marca 2018, kedy opustil spoločnú domácnosť so žalovanou. Od uvedeného času sa
žalovaná starala o ich spoločnú maloletú dcéru v prevažnej miere a spolu s nimi v byte žil aj ich
spoločný plnoletý syn. Žalobca v tomto období platil svojej maloletej dcére výživné. K zmene rozsahu
starostlivosti o maloletú dcéru teda došlo v dôsledku skončenia vzťahu medzi žalobcom a žalovanou,
ktorý vyústil do opustenia spoločnej domácnosti žalobcom a následnému rozvodu manželstva na návrh
žalovanej. Pritom ako vyplýva z ustálenej rozhodovacej praxe, vyporiadací podiel jedného z manželov

na zaniknutom bezpodielovom spoluvlastníctve nemožno znížiť len preto, že zjavnou príčinou rozvratu
manželstva bol jeho mimomanželský vzťah (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp.
zn. 22Cdo/2921/2005, ktorý je s ohľadom na argument príbuznosti právnych poriadkov aplikovateľný aj
v slovenskom právnom prostredí). Obdobne tak súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR
sp. zn. 22Cdo/3044/2011, v zmysle ktorého: „...uspokojovanie potrieb rodiny tým, že jej bytová potreba

je realizovaná napr. prostredníctvom práv viažucich sa k nadobudnutiu členského podielu v bytovom
družstve alebo prostredníctvom zamestnávateľa niektorého z manželov je v rodinných vzťahoch bežná
a žiadny výnimočný podiel zásluh na nadobudnutí spoločného majetku nezakladá. Obdobne ani to,
že po rozvode musel jeden z manželov zabezpečovať bytovú potrebu pre seba a dve neplnoleté deti,
kým druhý manžel len pre seba, nemôže založiť odklon od rovnosti podielov. Uvedená skutočnosť je

bežným dôsledkom rozvodu manželstva a zverenia detí do starostlivosti niektorého z rodičov, žiadnu
mimoriadnosť v nej vzhliadať nemožno. ...“ Súd preto, napriek zistenej rozdielnej miere starostlivosti
žalobcu a žalovanej o maloletú spoločnú dcéru, túto nepovažoval za takej intenzity, aby odôvodňovala
uplatnenie princípu disparity pri vyporiadaní BSM sporových strán.

16. Aj posudzovanie výšky podielu manžela z hľadiska toho, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie
majetku získaného za trvania manželstva, sa v súdnom konaní uplatňuje výnimočne, a to spravidla iba
v tých prípadoch, keď jeden z manželov za trvania buď vôbec nepracoval, najmä keď sa vyhýbal práci,
počínal si nezodpovedne alebo nehospodárne voči rodine, nestaral sa o jej potreby, nadmerne zadlžoval
spoločný majetok, spôsobil škodu, ktorá musela byť za trvania manželstva uhradená a druhý manžel

na jej spôsobení nemal žiadnu vinu, alebo ak sa zistilo, že manžel sa o nadobudnutie spoločných vecí
zaslúžil len v podstatne nižšej miere. V prejednávanej veci ale žiadne takéto zistenia súdu z vykonaného
dokazovania nevyplynuli. Súd zistil, že žalobca pracoval počas celej doby spolužitia so žalovanou,
aj v čase, keď bola žalovaná na materskej resp. rodičovskej dovolenke, žalobca popri svojej práci
svojpomocne vykonával rekonštrukčné práce v bytoch, v ktorých spolu so žalovanou a svojimi dvomi

deťmi bývali. Žalovaná po skončení materskej resp. rodičovskej dovolenky pracovala, pričom taktiež si
privyrábalakorepetíciouahraním;každýzmanželovsatakaktívnepodieľalnazískanípríjmuvprospech
rodiny, preto súd dospel k záveru, že obaja vtedajší manželia sa zaslúžili o nadobudnutie a udržanie
majetku získaného za trvania manželstva. Následné zhoršenie životnej situácie žalovanej po opustení
spoločnej domácnosti žalobcom spôsobilo skončenie ich spoločného vzťahu, táto okolnosť ale nie je

relevantná pre použitie princípu disparity pri vyporiadaní BSM. Pokiaľ žalovaná poukazovala na to, že
jej žalobca neprispieval na náklady spojené s užívaním bytu, súd z vykonaného dokazovania dospel k
záveru, že žalobca sa podieľal na náhrade pomernej časti nákladov, ktoré súvisia s vlastníctvom bytu
(poistné, daň z nehnuteľnosti), avšak nepodieľal sa na nákladoch spojených s jeho užívaním. Neobstojí
tvrdenie žalobcu, že v sumách 325,- eur, resp. 350,- eur, ktoré platil žalovanej, je zahrnutá náhrada časti

nákladov vynaložených žalovanou na obidve spoločné deti, byt, TV a internet tak, ako to žalobca uvádzal
v poznámke k príslušnej platbe (č.l.69-74). Súd poukazuje na rozsudok o rozvode manželstva sporových
strán sp. zn. 13P/110/2019-137 zo dňa 20.05.2021 (č.l. 9), v ktorom súd schválil rodičovskú dohodu, že
žalobca bude platiť k rukám žalovanej výživné pre maloletú dcéru v sume 380,- eur mesačne. Pokiaľ
žalobca v máji 2021 súhlasil s tým, že bude znášať náklady určené na výživu spoločnej maloletej dcéry

v sume 380,- eur, jeho argumentácia, že v sumách 325,- eur, resp. 350,- eur, ktoré platil rok predtým
(a ktoré sú teda nižšie ako je výživné pre v tom čase maloletú dcéru), sú už zahrnuté aj náklady na
jeho plnoletého syna, náklady spojené s užívaním bytu, na TV a internet, je účelová. Je však potrebné
zohľadniťfakt,žežalobcavbyteodmarca2018nebýval,pretonemožnoodnehospravodlivopožadovať,aby sa podieľal na nákladoch spojených s jeho užívaním, keď ich vznik spôsobovali výlučne osoby, ktoré
byt v rozhodnom čase užívali, teda žalovaná a dve spoločné deti, z ktorých syn bol plnoletý. Neuniklo
pritompozornostisúdu,žesyn,napriektomu,žebytužíva,sanaúhradenákladovstýmspojenýchnijako

nepodieľa, ako uviedla žalovaná. Súd napokon dopĺňa, že pre zohľadnenie disparity nebolo s ohľadom
na ust. §150 veta tretia OZ relevantné ani zaplatenie v exekúcii vymáhaných peňažných prostriedkov v
sume 11010,31 eura žalovanou za ich spoločného syna, na čom sa žalobca nepodieľal. Syn mal totiž
v čase opustenia spoločnej domácnosti zo strany žalobcu 24 rokov (narodený v roku XXXX), bol teda
plnoletý, a pri vyporiadaní vykonávanom podľa § 150 OZ súd má prihliadnuť na záujem maloletých detí.

17. Súd napokon v konaní posudzoval argumentáciu žalovanej, že sa výlučne vďaka nej podarilo
nadobudnúť do masy BSM byt bez potreby financovania jeho kúpy prostredníctvom hypotekárneho
úveru. Žalovaná sa s pani R., s finančnou pomocou rodičov v sume 50000,- Sk, dohodla, že táto jej
umožní za uvedenú odplatu bývať v byte na A. ulici č. XX a aj si v ňom zriadiť trvalé bydlisko. Len vďaka
žalovanej tak žalobca a celá rodina získali do užívania byt, a to bez potreby zápisu do poradovníka,
bez čakania a bez potreby vziať si hypotéku. Žalovaná mala trvalý pobyt adrese bytu na A. ul. č. XX

zriadený už 05.04.1993 a ako nájomca bola v tomto byte evidovaná už v roku 1992, pritom sporové
strany uzavreli manželstvo XX.XX.XXXX. Túto argumentáciu žalovanej súd posúdil ako jej refundačný
nárok (vnos do BSM), ktorého zohľadnenia sa domáhala pri vyporiadaní BSM, keďže vynaložila na
spoločný majetok prostriedky, ktoré boli jej výlučným vlastníctvom, a preto je oprávnená požadovať, aby
jej bola vrátená hodnota takto vynaložených prostriedkov späť do jej výlučného vlastníctva. V tomto

prípade z vykonaného dokazovania vyplynulo, že byt na A. ulici č. XX v R. netvorí predmet vyporiadania,
a rovnako tak ani byt na C. ulici. Aj keď súd nespochybňuje, že sa o získanie nájomného práva k obidvom
uvádzaným bytom pričinila žalovaná, ktorá na nadobudnutie práva nájmu k v poradí prvému bytu použila
peňažné prostriedky v sume 50000,-Sk, poskytnuté jej rodičmi, súd pri vyporiadaní BSM v tomto konaní
nemohol túto okolnosť zohľadniť. Súd dopĺňa, že sporové strany nadobudli do spoločného nájmu na

základe dohody o výmene uzatvorenej dňa 22.10.1997 až v poradí ďalší (tretí) byt na H. ulici v R.,
pričom práve tento byt nadobudli do BSM na základe zmluvy č. 01 0 2149/98/33 o prevode vlastníctva
bytu, uzavretej dňa 20.01.1999, keď v zmysle čl. VIII bod 1. zaplatili 50% z dohodnutej ceny bytu, t.,j.
sumu 16200,- Sk z prostriedkov patriacich do BSM, čo v konaní sporné nebolo. Následne žalobcovia
nasledujúci rok (2000) predmetný byt predali. V poradí ďalšou dohodou o prevode členských práv a

povinností zo dňa 29.02.2000 nadobudli členské práva a povinnosti spojené s nájmom družstevného
bytu a predmetný byt kúpili až o 10 rokov neskôr, keď ho nadobudli do BSM na základe zmluvy č.
V-24973/10 zo dňa 20.10.2010; až tento byt je predmetom vyporiadania BSM v tomto konaní. Súd
v súvislosti s touto požiadavkou žalovanej poukazuje na ustálenú súdnu prax vyjadrenú v rozsudku
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/288/2013 zo dňa 18.11.2014, v zmysle ktorého:

„Počas trvania manželstva dochádza bežne k majetkovým presunom z oddeleného (výlučného) majetku
manželov do ich spoločného majetku i naopak. Právna úprava napokon nevylučuje ani presun majetku
v rámci oddeleného (výlučného) majetku manželov. Refundačný nárok jedného z manželov vzniká
okamihom, kedy došlo k vynaloženiu takto oddeleného (výlučného) majetku na majetok spoločný, aj
keď tento nárok možno uplatniť až po zániku BSM. Pri posudzovaní otázky refundácie (peňažných

alebo vecných nákladov) je potrebné zohľadniť to, že musí ísť o vlastné prostriedky vynaložené na
spoločný majetok, ktorý je predmetom vyporiadania (t.j. počíta sa s jeho rozdelením - prikázaním).
Predmetom vyporiadania, ktoré spočíva v zistení a rozdelení spoločného majetku, môže byť totiž len
ten majetok, ktorý existuje ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov ako spoločný
(viď R 104/67). Pôjde teda o také investície, ktoré sa v spoločnom majetku prejavujú. Rozostavaný

rodinný dom, do ktorého mal dovolateľ investovať darované peňažné prostriedky, mal byť predaný počas
trvania manželstva, peňažné prostriedky z jeho predaja boli následne spotrebované (sčasti na splnenie
záväzkov a sčasti vynaložené na kúpu bytu), čo medzi účastníkmi nebolo sporné, napokon uvedené
tvrdenie argumentačne využíva sám dovolateľ. Dovolateľ sa domáha zohľadnenia vlastných peňažných
investícii vložených do spoločného majetku, ktorý ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva

manželov neexistoval (netvoril majetok BSM). Takejto refundačnej požiadavke dovolateľa však v
zmysle § 150 OZ nemožno vyhovieť, i keď inak nie je pochybnosť o investovaní vlastných peňažných
prostriedkov do výstavby rodinného domu dovolateľom. Bráni tomu skutočnosť, že táto investícia sa vo
vyporiadavanom majetku neprejavuje, rozostavaný rodinný dom totiž nie je predmetom vyporiadania
BSM (netvorí masu BSM, nedochádza k jeho rozdeleniu - prikázaniu niektorému z manželov). Peňažné

prostriedky získané jeho predajom boli spotrebované a tieto nemožno považovať za oddelený (výlučný)
majetok niektorého z manželov. Refundačnú náhradu, tak ako ju požaduje zohľadniť dovolateľ, nemožno
v zmysle § 150 druhej vety OZ akceptovať. Je tomu tak preto, že tu chýba splnenie základných právnych
predpokladov pre realizáciu refundačnej náhrady a to investícia vlastného majetku, existencia vecipatriacej do BSM, na ktorú bola investícia vynaložená, a ktorá je predmetom vyporiadania (prikázania)
BSM. Taká vec musí existovať v čase zániku BSM a tvoriť predmet vyporiadania BSM. Pokiaľ tak tomu
už nie je, nie je možné pri vyporiadaní prihliadať na to, čo niektorý z manželov vložil ako investíciu na jej

obstaranie. Súd môže totiž vyporiadať iba tie hodnoty a investície, ktoré tvorili súčasť BSM ku dňu jeho
zániku.“ Súd s ohľadom na vyššie uvedené dospel k záveru, že požiadavke žalovanej na refundáciu
prostriedkovvynaloženýchdospoločnéhomajetkuvyhovieťnemožno,pretožepočastrvaniamanželstva
boli tieto spotrebované a transformované do masy BSM spôsobom, ktorý ich refundáciu, aj s ohľadom
na vyššie citované východiská uvedené v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

7Cdo/288/2013 zo dňa 18.11.2014, vylučuje. Pre úplnosť súd uvádza, že požiadavku žalovanej nebolo
možné zohľadniť ani v disparite podielov pri vyporiadaní BSM, keď súd z vykonaného dokazovania má
za preukázané, že žalovaná nadobudla v roku 1993 za prostriedky nadobudnuté od svojich rodičov
právo užívať byt o výmere 20,33 m2, pritom byt patriaci do BSM, ktorý nadobudli obe sporové strany za
trvania manželstva v roku 2010 potom, ako predali byt na H. ulici v roku 2000, má výmeru podlahovej
plochy 62,83 m2, čo je trojnásobok výmery podlahovej plochy v poradí prvého bytu nadobudnutého do

nájmu žalovanou. Súd preto aj s ohľadom na uvedené konštatuje, že tieto žalovanou tvrdené okolnosti
neboli takého charakteru, že by odôvodňovali uplatnenie princípu disparity pri vyporiadaní BSM na úkor
žalobcu.Pokiaľžalobcavrámcimimosúdnychrokovanítietookolnostiuvádzalvovzájomnejkomunikácii
so žalovanou, ktorej navrhol, aby mu zaplatila sumu 90000,- eur namiesto ním požadovaných 100000,-
eur práve z dôvodov uvádzaných žalovanou, súd tieto pri vyporiadaní BSM zohľadniť nemohol. Stranám

nič nebráni, aby v rámci svojej zmluvnej autonómie dohodli vyporiadanie spôsobom, na ktorom sa
dohodnú, avšak pre súd sú pri vyporiadaní BSM relevantné len východiská vymedzené v § 150 OZ,
ktoré musí pri svojom rozhodnutí vo veci samej zohľadniť, čo spravil aj v posudzovanom prípade.

18. Súd s ohľadom na vyššie uvedené dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky pre uplatnenie

princípu disparity pri vyporiadaní BSM a ani pre zohľadnenie vnosov žalovanej do majetku v
bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Predmetom vyporiadania bol len byt, ktorého všeobecná
hodnota je určená v sume 170000,- eur. Súd ho prikázal do výlučného vlastníctva žalovanej, žalobcovi
potom patrí nárok na vyrovnanie jeho podielu vo výške jednej polovice zo zistenej hodnoty bytu, teda v
sume 85000,- eur. Súd uložil povinnosť žalovanej zaplatiť uvedenú sumu žalobcovi tak, ako je uvedené

vo výroku I. tohto rozsudku, do 120 dní od jeho právoplatnosti.

19. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 C.s.p. v spojení § 255 ods. 2 C.s.p., pretože
každá zo sporových strán mala vo veci úspech len čiastočný. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania
o vyporiadanie spoločného majetku manželov je procesný úspech vo veci potrebné posudzovať podľa

viacerých hľadísk; je potrebné vziať do úvahy výsledok konania a primerať ho k návrhom strán v
priebehu konania, t. j. nielen v žalobe a vo vyjadrení k žalobe, ale aj v ďalších podaniach. Je nutné
prihliadať aj na výšku požadovanej a skutočne priznanej výšky vyporiadacieho (vyrovnacieho) podielu
a zohľadniť výsledok sporu medzi účastníkmi o to, ktoré veci (majetkové položky s vyššou hodnotou)
prináležia do spoločného majetku a ktoré nie. Rozhodnutie o tom, či a nakoľko bol účastník procesne

úspešný, tak závisí na úvahe súdu (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn.
22Cdo/3730/2015, ktoré je s ohľadom na príbuznosť právnych poriadkov aplikovateľné aj v slovenskom
právnom prostredí). Pomer úspechu strán vo veci podľa § 255 C.s.p. so záverom, že žiadna zo strán
nemá právo na náhradu trov konania, nemožno zdôvodniť všeobecnými východiskami, podľa ktorých
strany mali vo veci nešpecifikovaný čiastočný úspech, ich podiely na spoločnom majetku sú rovnaké,

spor neskončil podľa predstáv ani jednej strany a vyporiadanie bolo v záujme oboch strán. Takáto
argumentácia je mimo rámca zákonnej úpravy § 255 C.s.p., keďže nevyjadruje pomer úspechu strán vo
veci, a preto je porušením základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (porovnaj
nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 266/2022, ktorý je publikovaný v Zbierke
nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky pod č. 29/2022). Pri posudzovaní procesného

úspechu jednotlivých strán sporu súd na prospech žalovanej zohľadnil všeobecnú hodnotu bytu, ktorá
bola ustálená na základe ňou predloženého znaleckého posudku. Na strane žalobcu sa súd stotožnil s
jeho argumentáciou, že v posudzovanom prípade neboli splnené podmienky pre disparitu podielov pri
vyporiadaní, ani na zohľadnenie výlučnej zásluhy žalovanej na nadobudnutí bytu na Rajeckej ulici č. 11
pri určení výšky vyporiadacieho podielu; žalovaná teda nebola úspešná v časti svojej procesnej obrany,

ktorou odôvodňovala uloženie povinnosti zaplatiť na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva
žalobcovi menej, ako polovicu podielu. Z porovnania oboch uvedených čiastočných úspechov vyplýva,
že v rozhodovanom spore mala každá sporová strana procesný úspech rovnaký, preto súd podľa § 255
ods. 2 in fine C.s.p. rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť

a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť
len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak strana, ktorej bola uložená povinnosť, nesplní uloženú povinnosť, možno podať návrh na vykonanie

exekúcie podľa Exekučného poriadku.