Uznesenie – Obchodné záväzkové vzťahy… ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 25. apríl 2025

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 4Obdo/4/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7211208163
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Praženková
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2025:7211208163.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Praženkovej
a členiek senátu JUDr. Gabriely Mederovej a Mgr. Sone Pekarčíkovej, v spore žalobcu WAVEX-IZ s.r.o.,
so sídlom Južná trieda 66, Košice, IČO: 44 379 838, proti žalovaným, v l. rade: H. R., nar. XX.XX.XXXX,
bytom L. X, F., v 2. rade: Š. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. X, F., v 3. rade: Správcovské bytové družstvo
IV Košice, so sídlom Levočská 3, Košice, IČO: 00 216 666, v 4. rade: U. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. X,

F., v 5. rade: Ing. E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. X, F., v 6. rade: U. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. Z.
XX, H. Z., v 7. rade: C. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. X, F., v 8. rade: H. Č., nar. XX.XX.XXXX, bytom L.
X, v F., v 9. rade: J. Č., nar. XX.X.XXXX, bytom L.Á. X, F., v 10. rade: Ľ. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. X,
F., v 11. rade: R. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. X, F., v 12. rade: Y. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. X, F.,
v 13. rade: C. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. X, F., v 14. rade: MUDr. C. M.Á., nar. XX.XX.XXXX, bytom
L. X, F., v 15. rade: K. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. X, v F., v 16. rade: C. G., nar. XX.X.XXXX, bytom

L. X, F., v 17. rade: C. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. X, F., v 18. rade: Z. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom L.
X, F., v 19. rade: B. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. X, F., v 20. rade: F. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. X,
F., v 21. rade: G. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. X, F.Š., v 22. rade: R. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. X,
F.Š., v 23. rade: O. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. X, F.Š., v 24. rade: U. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom L.
X, F.Š., v 25. rade: J. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. P. XXX, v 26. rade: C. Y., nar. XX.XX.XXXX. bytom
L. X, F.A., v 27. rade: E. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. X, F., v 28. rade: Ing. L. L., nar. XX.XX.XXXX,

bytom L. X, F., v 29. rade: H. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. X, F., v 30. rade: Š. J., nar. XX.XX.XXXX,
bytom L. X, F., v 31. rade: V. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. X, F., v 32. rade: C. H., nar. XX.XX.XXXX,
bytom L. XXXX/XX, F., v 33. rade: C. H.Á., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. X, F., v 34. rade: RSDr. A. P., nar.
XX.XX.XXXX, bytom L. X, F.A., v 35. rade: C. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. X, F.Š., v 36. rade: P. F.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom L. X, F.Š., v 37. rade: E. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. X, F.Š., v 38. rade: K.
L., nar. XX.X.XXXX, bytom L. X, F.Š., v 39. rade: Ing. B. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. X, F., v 40. rade:

G. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. X, F., v 41. rade: RNDr. H. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. X, F., v 42.
rade: J. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. X, F., v 43. rade: P. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. X, F.Š., v 44.
rade: Mgr. J. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. X, F., v 45. rade: Mgr. Y. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. X,
F., v 46. rade: K. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. X, F., v 47. rade: E. Š.F., nar. XX.XX.XXXX, bytom V.
X, H. A., v 48. rade: G. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. X, F., v 49. rade: C. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom
L. X, F.Š., v 50. rade: Ing. K. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. X, F., v 51. rade: H. H., nar. XX.XX.XXXX,

bytom L. X, F.Š., v 52. rade: Bc. B. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XX, F.Š., v 53. rade: Ing. R. E., nar.
XX.XX.XXXX, bytom L. X, F.Š., v 54. rade: Ing. H. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. X, F., v 55. rade: E.
G., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. X, F., v 56. rade: H. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. X, F., v 57. rade: H.
Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. X, F., v 58. rade: K. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. X, F.Š., v 59. rade:
H. Č., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. X, F.Š., v 60. rade: H. Č., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. X, F., v 61.
rade: E. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. X, F., v 62. rade: Ing. E. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. X, F.,

v 63. rade: C. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. X, F., v 64. rade: C. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. X, F.,
v 65. rade: Ing. Y. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XX, F., v 66. rade: E. O., nar. XX.X.XXXX, bytom R.
XXXX, v 67. rade: A. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. X, F., v 68. rade: O. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom
L. X, F., v 69. rade: H. C., nar. XX.XX.XXX8, bytom L. X, F., v 70. rade: E. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom
L. X, F., v 71. rade: K. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. X, F., v 72. rade: Mgr. L. F., nar. XX.XX.XXXX,
bytom R. X, F., v 73. rade: Ľ. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. X, F., v 74. rade: J. Č., nar. XX.XX.XXXX,

bytom S. H. XX, F., v 75. rade: Mgr. K. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XX, F., v 76. rade: H. D., nar.
XX.XX.XXXX, bytom L. X, F., v 77. rade: A. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. X, F.Š., v 78. rade: Ing. H.
L., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. X, R., v 79. rade: O. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. X, F.Š., v 80. rade:
H. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom Z. X, J., v 81. rade: Y. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XX, F., v 82. rade: K.L., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. X, F., v 83. rade: JUDr. Z. E.Ó., nar. XX.XX.XXXX, L. X, F., v 84. rade: F.
Y.Ľ., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/X, F., v 85. rade: Z. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. X, F., v 86.
rade: Ing. C. H., nar. X.X.XXXX, bytom L. XX, F., v 87. rade: H. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXXX/

X, F., v 88. rade: Š. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. X, F., v 89. rade: D. F., nar. XX.X.XXXX, bytom N.
XX, F., v 90. rade: H. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. X, F., v 91. rade: H. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom
L. XXXX/X, F., v 92. rade: B. R. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXXX/X, Košice, v 93. rade: H. Y., nar.
XX.XX.XXXX, bytom L. X, F., v 94. rade: A. P., nar. XX.X.XXXX, bytom L. X, F., v 95. rade: Ing. H. F., nar.
XX.XX.XXXX,bytomH.XXXX/X,F.,v96.rade:H.F.,nar.XX.XX.XXXX,bytomP.N.XXXX/X,F.,žalovaní

v 1. a 2. rade a v 4. až 96. rade zastúpení žalovaným v 3. rade: Správcovské bytové družstvo IV Košice,
so sídlom Levočská 3, Košice, IČO: 00 216 666, konajúcim svojím zamestnancom JUDr. Rastislavom
Farkašom (poverenie na č. l. 1471 spisu), o zaplatenie 78.666,96 eura s príslušenstvom, vedenom na
Mestskom súde Košice pod sp. zn. K2-34Cb/87/2011 (pôvodne na Okresnom súde Košice II pod sp.
zn. 34Cb/87/2011), v konaní o dovolaní žalovaných v 1. až 96. rade proti rozsudku Krajského súdu v
Košiciach č. k. 3Cob/49/2022-1317 z 24. augusta 2022, v spojení s opravným uznesením Krajského

súdu v Košiciach č. k. 3Cob/49/2022-1469 z 1. decembra 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Dovolanie žalovaných v 1. až 96. rade o d m i e t a.

II. Žalobcovi nárok na náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice II (ďalej aj „súd prvej inštancie” alebo „prvoinštančný súd“) prvým výrokom
rozsudku č. k. 34Cb/87/2011-1118 zo 6. októbra 2021 uložil žalovaným v 1. až 96. rade povinnosť
spoločneanerozdielnezaplatiťžalobcoviistinu68.694,52euraspolus5%ročnýmúrokomzomeškania,
a to zo sumy 47.571,47 eura od 30.10.2010 do 31.7.2013, zo sumy 46.361,21 eura od 1.8.2013 do

4.8.2013, zo sumy 42.605,99 eura od 5.8.2013 do 6.8.2013, zo sumy 38.850,77 eura od 7.8.2013 do
7.8.2013, zo sumy 37.599,03 eura od 8.8.2013 do zaplatenia a zo sumy 31.095,49 eura od 6.1.2011
do zaplatenia, to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Žalobu v časti úrokov z omeškania
vo výške nad 5 % zamietol (druhý výrok rozsudku) a konanie v prevyšujúcej časti zastavil (tretí výrok
rozsudku).Napokonštvrtýmvýrokompriznalžalobcovivočižalovanýmv1.až96.radeprávonanáhradu

trov konania v plnom rozsahu.

2. Z odôvodnenia prvoinštančného rozsudku vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby
súd zaviazal pôvodného žalovaného (PRVÁ KOŠICKÁ SPRÁVCOVSKÁ, spol. s r.o.) na zaplatenie
sumy 78.666,96 eura s 9 %-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 47.571,47 eura od 30.10.2010

do zaplatenia, zo sumy 31.095,49 eura od 6.1.2011 do zaplatenia a zmluvnú pokutu vo výške 0,05
% za každý deň omeškania zo sumy 391.599,59 eura od 30.10.2010 do zaplatenia a od 6.1.2011 do
zaplatenia, z titulu neuhradenia časti faktúry č. 105510141 zo dňa 15.10.2010, splatnej 29.10.2010,
vyúčtovanej na sumu 72.883,59 eura za vykonanie stavebných prác na fasáde, loggiách, streche a
ostatnom v mesiaci september 2010, z ktorej nezaplatený zostatok po odpočítaní zálohy predstavuje

sumu 47.571,47 eura, súčasne z titulu neuhradenia faktúry č. 105510181 zo dňa 22.12.2010, splatnej
5.1.2011, vyúčtovanej na sumu 31.095,49 eura za vykonanie stavebných prác spočívajúcich v zateplení
strechy, vrátane prác vykonaných naviac, v mesiaci november 2010. Písomným podaním, súdu
doručeným dňa 6.5.2011, žalobca vzal žalobu späť v časti zmluvnej pokuty a žiadal, aby súd zaviazal
pôvodného žalovaného na zaplatenie sumy 78.666,96 eura s 9 %-ným ročným úrokom z omeškania, zo

sumy 47.571,47 eura od 30.10.2010 do zaplatenia a zo sumy 31.095,49 eura od 6.1.2011 do zaplatenia.
Ďalším písomným podaním, doručeným súdu dňa 17.10.2013, vzal žalobca žalobu späť v časti 9.972,44
eura, nakoľko v priebehu konania dňa 1.8.2013 žalovaný VRK REAL PLUS s.r.o. zaplatil sumu 1.210,26
eura, dňa 5.8.2013 žalovaný O. K. zaplatil sumu 1.251,74 eura, žalovaný C. Z. sumu 2x po 1.251,74
eura, dňa 7.8.2013 žalovaná MUDr. H. F. zaplatila sumu 1.251,74 eura, žalovaný H. Č. zaplatil sumu

1.251,74 eura, žalovaný O. C. zaplatil sumu 1.251,74 eura a dňa 8.8.2013 žalovaný E. J. zaplatil sumu
1.251,74 eura. Na základe uvedeného žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaných na zaplatenie sumy68.694,52 eura s 9 %-ným ročným úrokom z omeškania, zo sumy 47.571,47 eura od 30.10.2010 do
31.7.2013, zo sumy 46.361,21 eura od 1.8.2013 do 4.8.2013, zo sumy 42.605,99 eura od 5.8.2013 do
6.8.2013, zo sumy 38.850,77 eura od 7.8.2013 do 7.8.2013, zo sumy 37.599,03 eura od 8.8.2013 do

zaplatenia a zo sumy 31.095,49 eura od 6.1.2011 do zaplatenia. Na základe tohto dispozičného úkonu
žalobcu súd v zmysle § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), konanie v časti
rozdielu medzi žalobným petitom a čiastočným späťvzatím zastavil.

3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 2, §

54 ods. 1, 2, § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 8 ods. 1, § 8a ods. 1, 5,
6, 7, § 8b ods. 1, ods. 2 písm. a), k), ods. 3, ods. 4 zákona č. 182/1993 Zb. o vlastníctve bytov a
nebytových priestorov, § 536 ods. 1, 2, 3, § 537 ods. 1, 2, § 546 ods. 1, § 548 ods. 1, § 560 ods. 1, 2,
§ 532 ods. 1, 2, § 293 a § 294 Obchodného zákonníka (ďalej len „ObchZ“). Konštatoval, že Zmluva o
výkone správy č. BD/038/0025/2008, uzavretá dňa 21.5.2008 medzi správcovskou spoločnosťou PRVÁ
KOŠICKÁ SPRÁVCOVSKÁ, spol. s.r.o. a vlastníkmi bytov a nebytových priestorov bytového domu na

L. ulici č. X, X, X a X v F. obsahuje všetky zákonom predpokladané náležitosti. Poukázal na to, že
po novele zákona č. 182/1993 Zb. účinnej od 1.7.2007, správca vykonáva správu samostatne v mene
vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Na ich účet je oprávnený konať pri správe domu,
a to aj pred súdom s tým, že prípadné dôsledky neplnenia alebo nedostatočného plnenia povinností
správcu rieši ust. § 8 ods. 5 zákona č. 182/1993 Zb. Na zdôraznenie záveru o posúdení právneho vzťahu

medzi sporovými stranami ako vzťahu spotrebiteľského a oprávnenia správcu uzatvoriť predmetnú
zmluvu o dielo, poukázal súd prvej inštancie na odôvodnenie rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach
č. k. 2Co/350/20181120 z 13.2.2020 (body 29. a 32.), ktorý rozhodoval o odvolaní proti rozsudku
Okresného súdu Košice II č. k. 16C/131/2013-830. Vo vzťahu ku Zmluve o dielo č. BD/038/001/2009,
uzavretej dňa 8.7.2009 medzi vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v bytovom dome na L. ulici

č. X, X, X a X v F. a obchodnou spoločnosťou WAVEX-IZ s.r.o. uviedol, že táto bola uzavretá s
odkazom na ustanovenia Obchodného zákonníka, kde ide o osobitnú právnu úpravu majúcu prednosť
pred všeobecnou úpravou podľa Občianskeho zákonníka. Vzájomný vzťah žalobcu a žalovaných síce
nie je možné podriadiť pod ust. § 261 Obchodného zákonníka, ale za aplikácie ust. § 262 ods. 1
Obchodného zákonníka predmetný záväzkový vzťah sa spravuje týmto zákonom, lebo strany sa tak

dohodli a bola dodržaná aj písomná forma zmluvy. Zmluva o dielo bola uzavretá medzi žalobcom, ktorý
konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a žalovanými v postavení spotrebiteľov, súd preto
napriek posudzovaniu zmluvy o dielo podľa ustanovení Obchodného zákonníka, posudzoval skúmaný
zmluvný vzťah aj ako spotrebiteľskú zmluvu. Súd považoval zmluvu o dielo za platnú. Sporové strany
nespochybnili, že predmet diela bol zrealizovaný a časť ceny diela bola vyplatená. Keďže nedošlo k

splneniu zmluvných podmienok fakturácie časti ceny realizovaného predmetu plnenia (nakoľko zápis z
odovzdania a prevzatia stavby zo dňa 14.3.2011 nebol podpísaný správcom), bolo z hľadiska odplatnosti
potrebné zistiť, v akom rozsahu a kvalite bol predmet plnenia skutočne realizovaný a či došlo zo strany
objednávateľa ako vlastníkov nehnuteľnosti, ktorej sa predmet plnenia týka, k faktickému prevzatiu a
užívaniu predmetu plnenia, prípadne zistenia jeho vád. V tomto smere poukázal súd prvej inštancie na

nález Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) č. k. II. ÚS 204/2020-51 zo dňa
27.8.2020, v ktorého odôvodnení ústavný súd, okrem iného uviedol, že v prípade, ak by súd viazal bez
ďalšieho povinnosť zaplatiť cenu za zhotovenie diela len na zmluvne dohodnuté podmienky fakturácie,
dopustil by sa excesu pri aplikácii relevantných právnych noriem.

4. Žalobca v konaní tvrdil, že dielo dohodnuté podľa zmluvy vykonal a odovzdal aj za prítomnosti
správcu, či zástupcov vlastníkov bytov, pričom žalovaní si neuplatnili žiadne nároky z vád vykonaného
diela. Niet totiž o tom žiadneho dôkazu a samotné tvrdenie o vykonaní diela v údajnom rozpore so
schváleným projektom bez ďalšieho takéto nároky z vád nezakladá. Z obsahu predložených písomností
mal súd za zrejmé, že k zmene projektovej dokumentácie došlo na návrh správcovskej spoločnosti, ktorá

žiadosť o jej zmenu podala na stavebný úrad dňa 29.3.2010, ďalej že vykonané dielo nie je v rozpore
so schválenou projektovou dokumentáciou po ohlásenej zmene, a že vykonané dielo bolo odovzdané
v stave, ktorý nebránil jeho riadnemu užívaniu. O tom svedčí nielen zápis z odovzdania a prevzatia
stavby zo dňa 14.3.2011, ale aj zo dňa 6.5.2011, kde pri postupnom prevzatí jednotlivých častí diela
prítomní zástupcovia vlastníkov bytov, prítomný stavebný dozor a správcovská spoločnosť nahlásili iba

drobné vady, ktoré boli následne odstránené. Súd konštatoval, že ani pri tomto prevzatí diela žiadne
nároky z vád diela žalovaní neuplatnili. Poukázal na to, že aj na schôdzi vlastníkov bytov konanej dňa
21.12.2011 konateľ správcovskej spoločnosti oznámil „že ku kvalite stavby nemá námietok“. Výhrady
mal iba k zmenám, ktoré sa počas rekonštrukcie uskutočnili. Súd prvej inštancie poukázal tiež na to, žesamotní vlastníci bytov správcovi uložili povinnosť v termíne „ihneď“ uhradiť faktúry za balkón a strechu.
Súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal z predložených listinných dôkazov, a to žiadosti správcu
o zmenu projektovej dokumentácie, oznámenia stavebného úradu k tejto žiadosti a jeho rozhodnutia o

schválení zmeny projektu, ďalej zo žalobcom predložených listinných dôkazov - znaleckých posudkov
znalcov Ing. Jozefa Kapu č. 3/2014 a Ing. Júliusa Stanka č. 10/2017, s ktorými sa stotožnil, a z ktorých
mal za zrejmé, že dielo bolo vykonané riadne a hoci nebolo vykonané v dohodnutej lehote, bolo to údajne
pre „posúvanie“ termínov pri zmenách projektu, ale ani z tohto dôvodu žalovaní žiadne nároky, vrátane
sankcií podľa zmluvy o dielo, neuplatnili. Súd dodal, že samotné vykonanie diela nemožno stotožňovať

s jeho odovzdaním, ktorú obranu použila správcovská spoločnosť. V súvislosti s tvrdením žalovaných o
vadách diela súd prvej inštancie uviedol, že zmena tepelnoizolačného systému CAPAROL BASIC LINE
za CAPARPOL TOP LINE konkrétne izolant fasádny polystyrén EPS 100 mm za DALMATIN 90 mm,
bola v prospech vlastníkov bytov, nakoľko použitý polystyrén vykazuje lepšie tepelnoizolačné vlastnosti
ako pôvodne navrhnutý a žalovaní predmet plnenia aj riadne užívali bez toho, aby jeho prípadné vady
reklamovali spôsobom, ktorý im zákon priznáva.

5. Vychádzajúc z vyššie uvedeného zisteného skutkového stavu a po náležitom právnom posúdení
nároku žalobcu podľa § 536 a nasl. ObchZ súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca oprávnene
vystavil správcovi žalovaných faktúru č. 105510141 zo dňa 15.10.2010 na sumu 72.883,59 eura bez
DPH splatnú dňa 29.10.2010, za práce v mesiaci september 2010 podľa súpisov vykonaných prác a

dodávok, pričom po započítaní zaplatenej zálohy nedoplatok predstavoval sumu 47.571,47 eura s DPH,
rovnako tak faktúru č. 105510181 zo dňa 22.10.2010 (správne malo znieť „zo dňa 22.12.2010“ - viď
faktúru na č. l. 15 spisu) na sumu 31.095,49 eura s DPH splatnú dňa 5.1.2011, za práce v mesiaci
november 2010 podľa súpisu vykonaných prác a dodávok, čo celkovo predstavovalo pôvodne žalovanú
sumu 78.666,98 eura. Nakoľko v priebehu konania došlo k čiastočnej úhrade niektorými žalovanými

v celkovej sume 9.972,44 eura, priznal súd na istine žalobcovi ako zhotoviteľovi cenu diela vo výške
68.694,52 eura. Konanie o zaplatenie istiny nad priznanú sumu súd z dôvodu čiastočného späťvzatia
podľa § 142 ods. 2 CSP zastavil. Súd zároveň žalobcovi voči žalovaným z dôvodu vzniku omeškania so
zaplatením pohľadávok priznal aj právo na zaplatenie úroku z omeškania od vzniku omeškania až do ich
zaplatenia. Vychádzajúc zo skutočnosti, že žalovaní uzavreli zmluvu v postavení spotrebiteľov, priznal

súd žalobcovi výšku úroku z omeškania podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, t. j. vo výške 5 % z
dlžnýchsúmročne,atovtrvanípodľadĺžkyomeškaniaapodľavýškydlžnýchfinančnýchčiastok.Žalobu
ohľadom úrokov z omeškania v časti nad oprávnený nárok zamietol. Výrok o náhrade trov konania súd
prvej inštancie odôvodnil plným úspechom žalobcu a aplikáciou ustanovenia § 255 CSP.

6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti, ktorou boli zaviazaní na plnenie, podali odvolanie žalovaný
v 3. rade a jeho prostredníctvom aj žalovaní v 4., 5., 6., 30., 32., 36., 59., 60., 67., 78., 79., 80., 81., 82.,
83., 84., 85., 86., 87., 88., 89., 90., 91., 92., 93., 94., 95. a 96. rade (ďalej tiež len ako „žalovaný v 3.
rade a spol.“), ktoré odôvodnili odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP. V zákonnej
lehote podali proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie aj žalovaní v l ., 2., 7., 8., 9., 10., 11., 12.,

13., 14., 15., 16., 18., 20., 21., 22., 23., 24., 25., 26., 27., 28., 29., 31., 33., 34., 35., 37., 38., 39., 40.,
41., 42., 43., 44., 45., 46., 47., 49., 51., 52., 53., 54., 55., 56., 57., 58., 61., 62., 63., 64., 65., 66., 68.,
69., 70., 71., 72., 73., 74., 75., 76. a 77. rade (ďalej tiež len ako „zostávajúci žalovaní“), a to z odvolacích
dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP proti výrokom, ktorými boli zaviazaní na zaplatenie
istiny a úrokov z omeškania, a tiež proti výroku o náhrade trov konania.

7. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací, rozsudkom č. k. 3Cob/49/2022-1317 z 24. augusta 2022,
rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil. Stotožňujúc
sa so závermi prvoinštančného rozsudku vo veci samej, na doplnenie a zdôraznenie jeho správnosti,
k odvolacím dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. b) a d) CSP odvolací súd uviedol, že žalovaní iné

porušenie svojich procesných práv, než spôsob odôvodnenia vydaného rozsudku, nedeklarovali, pričom
odôvodnenie prvoinštančného rozsudku je z pohľadu odvolacieho súdu dostatočne preskúmateľné.
Vzhľadomnato,ženedošlokporušeniuprocesnýchprávstránsporu,akoajnasprávnezistenýskutkový
a právny stav veci, odvolací súd existenciu označených odvolacích dôvodov nezistil.

8. Odvolací súd nezistil danosť ani ďalších odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h)
CSP, konštatujúc, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci (zistil uzavretie zmluvy o
dielo, ustálil strany hmotnoprávneho zmluvného vzťahu a zistil vykonanie diela a tomu zodpovedajúci
nárok na zaplatenie dohodnutej odmeny) a na tento skutkový stav správne aplikoval príslušné právnenormy. Odvolací súd ako zásadné odvolacie námietky žalovaných sumarizoval nasledovné: 1. žalovaní
nie sú hmotnoprávnymi účastníkmi predmetného vzťahu, pretože v predmetnom vzťahu na strane
objednávateľa zmluvy vystupoval správca bytového domu patriaceho žalovaným, t. j. spoločnosť PRVÁ

KOŠICKÁ SPRÁVCOVSKÁ, s.r.o.; 2. uplatnený nárok nie je splatný, pretože nedošlo k odovzdaniu a
prevzatiu diela a žalobca prekročil pevne dohodnutú zmluvnú cenu za vykonanie diela a 3. dielo nebolo
riadne vykonané, malo vady a preto nedošlo k jeho prevzatiu žalovanými (respektíve správcom domu).

9. Odvolací súd konštatoval, že na základe Zmluvy o dielo č. BD/038/001/2009 uzavretej medzi

žalobcom ako objednávateľom (správne malo znieť „zhotoviteľom“ - viď zmluvu na č. l. 7 spisu) a
žalovanými (vlastníkmi bytov a nebytových priestorov bytového domu na L. č. X, X, X a X v F.)
ako objednávateľmi, v súlade s § 536 a nasledujúcimi ObchZ, sa žalobca zaviazal vykonať pre
žalovaných dohodnuté dielo. Zdôraznil, že PRVÁ KOŠICKÁ SPRÁVCOVSKÁ, spol. s r.o. nie je priamo
účastníkom predmetného vzťahu, nakoľko za žalovaných konal iba ako ich oprávnený zástupca -
správca príslušného bytového domu. Takéto postavenie správcu konať v mene a na účet vlastníkov

bytov plne korešponduje platnému právnemu stavu podľa § 8b ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o
vlastníctve bytov a nebytových priestorov. S poukazom na uvedené za neopodstatnenú vyhodnotil
obranu zostávajúcich žalovaných spočívajúcu v ich tvrdení, že v danej veci vznikol konkludentný vzťah
medzi správcom a žalobcom, keďže odporuje zákonu a aj skutočnému obsahu uzavretej zmluvy. Z
rovnakých dôvodov za neopodstatnenú vyhodnotil aj argumentáciu žalovaného v 3. rade a spol., ktorí

namietali, že žalobca vystavoval faktúry na meno správcu. Označenie objednávateľa v predmetných
faktúrach zodpovedalo zavedenej obchodnej praxi v prípadoch, kde za vlastníkov bytov vystupoval
ich správca. Uvedené zjavne akceptovali aj žalovaní, keď uhradili všetky ostatné faktúry vystavené
žalobcom s rovnakým označením objednávateľa. Následné namietanie označenia objednávateľa vo
faktúrachpovažovalodvolacísúdzaobštrukciužalovanýchzaúčelompodporiťichzamietavéstanovisko

k podanej žalobe. V tejto súvislosti odvolací súd tiež dodal, že v praxi je len ťažko predstaviteľné,
že by zhotoviteľ diela vystavil faktúru s označením každého spoluvlastníka bytového domu (v tomto
prípade 96, pričom časom dochádzalo aj k ich zmene - napr. predajom bytu a pod.) a tieto by im aj
následne doručoval. Skutočnosť, že žalobca pôvodne žaloval priamo správcu bytového domu, nemá
podľa odvolacieho súdu pre záver o hmotnoprávnej pasívnej legitimácii žalovaných, žiadny právny

význam.

10. Odvolací súd sa stotožnil so záverom prvoinštančného súdu o tom, že žalobcovi v súlade s §
548 ObchZ vznikol nárok na zaplatenie ceny diela uplatneného žalobcom. V tejto súvislosti poukázal
na okolnosť, ktorú si žalovaní s ohľadom na ich námietky zrejme neuvedomili a síce, že faktúrami č.

105510141 a č. 105510181 si žalobca uplatnil čiastkové ceny diela podľa bodu 4.5.2 Zmluvy o die1o
a nie konečnú (podľa zmluvy zostatkovú) cenu diela, ktorej vyúčtovanie je podmienené odovzdaním a
prebratímdiela(bod4.5.3Zmluvyodielo).Poukázalnaobsahznaleckýchposudkov,zktorýchvyplynulo,
že práce a dodávky vyúčtované predmetnými faktúrami boli riadne a v súlade s projektom Ing. E. Y.
vykonané, pričom žalovaní vykonanie týchto prác nijako nerozporovali a na schôdzi spoluvlastníkov

dokonca dali aj pokyn na ich úhradu. Z obsahu uzavretej zmluvy (bod 4.5.2) mal odvolací súd za zrejmé,
že nárok na zaplatenie tejto časti odmeny vznikol reálnym uskutočnením týchto prác, pričom nie je nijako
viazaný na odovzdanie a prevzatie prác ako to je pri konečnej, zostatkovej cene za vykonanie diela.

11.

Na existencii nároku žalobcu na zaplatenie uplatneného nároku podľa odvolacieho súdu nič nemení
ani ďalšia obrana žalovaného v 3. rade a spol. v tom zmysle, že žalovaní žalobcovi uhradili naviac
práce. Vychádzajúc zo skutočnosti, že všetky naviac práce boli žalobcovi na základe jeho faktúr v
plnom rozsahu uhradené, mal odvolací súd za zrejmé, že žalovaní si vykonanie týchto naviac prác

mimo predmetu dohodnutého diela u žalobcu skutočne objednali, respektíve ich dodatočne minimálne
odsúhlasili. Uhradenie odmeny za vykonanie naviac prác bez ďalších prípadných právnych krokov
(napr. zápočet s uplatneným nárokom) nemá žiadny vplyv na opodstatnenosť uplatneného nároku na
zaplatenie odmeny za vykonanie diela.

12. K tvrdeniu žalovaných o tom, že došlo k prekročeniu pevne dohodnutej ceny diela, odvolací súd
poukázal na to, že konečné vyúčtovanie zmluvy doposiaľ nebolo uskutočnené, pretože nedošlo k
vystaveniukonečnejfaktúry(bod4.5.3zmluvy),nakoľkožalovaníodmietlidieloprevziať.Zdôraznil,žeaž
do doby, kým nie je celý zmluvný vzťah riadne ukončený záverečnou faktúrou, nie je možné s určitosťoutvrdiť, či k prekročeniu zmluvne dohodnutej ceny došlo. V tejto súvislosti poukázal jednak na vyhotovené
znalecké posudky, ktoré potvrdili, že žalobca vykonal dielo podľa schválenej projektovej dokumentácie
vrátane následnej zmeny po jej odsúhlasení správcom, t. j. oprávneným zástupcom žalovaných a tiež na

možnosť zmeny pevne dohodnutej ceny postupom podľa § 549 ods. 2 ObchZ (zmena projektu zmenila
dielo v spôsobe jeho vyhotovenia).

13. Vyjadriac sa aj k námietke žalovaných v tom zmysle, že nedošlo k odovzdaniu a prevzatiu diela,
odvolacísúduviedol,žepodľaobsahuznaleckéhoposudkuznalcaIng.JozefaKapuč.3/2014,žalobcom

vyhotovené dielo bolo v súlade so schváleným projektom Ing. E. Y. a v súlade s jeho zmenou, pričom
podľa zmeneného projektu sa zmenila aj strešná izolácia a jej krytina, t. j. nemala byť zmenená len
izolácia zateplenia stien ako to namietali žalovaní, respektíve správca domu. Pokiaľ žalovaní zastúpení
svojim správcom odmietli vyhotovené dielo prevziať (aj napriek opakovaným výzvam žalobcu a ich
povinnosti podľa zmluvy a zákona), takéto odmietnutie nebolo správne, pretože dielo bolo vykonané
riadne. K obrane žalovaných, že si z dôvodu neprevzatia diela nemohli uplatniť svoje nároky z vád

diela, odvolací súd poznamenal, že práve oni odmietli dielo prevziať, súčasne že prevzatie diela nie je
podmienkou možnosti uplatniť si práva z vád diela, pretože tento moment má zo zákona vplyv iba na
začatie plynutia záručnej doby, a tiež na moment zániku možnosti vady reklamovať.

14. Judikatúru Najvyššieho súdu Českej republiky, ktorú na svoju obranu použili žalovaný v 3. rade

a spol., odvolací súd nezobral do úvahy, pretože nešlo o skutkovo rovnaké situácie. Dodal, že na
rozhodnutia bol aplikovaný Obchodný zákonník platný v Českej republike, zdôrazniac zároveň, že
rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR nie sú pre slovenské súdy právne záväzné.

15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v

spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP a úspešnému žalobcovi priznal plnú náhradu trov odvolacieho
konania.

16. Opravným uznesením č. k. 3Cob/49/2022-1469 z 1. decembra 2023 odvolací súd postupom podľa §
224 CSP opravil záhlavie rozsudku č. k. 3Cob/49/2022-1317 z 24. augusta 2022 v označení žalovaného

v 6. rade.

17. Proti právoplatnému rozsudku dovolacieho súdu podali dovolanie žalovaní, vyvodzujúc jeho
prípustnosť z ustanovenia § 420 písm. f) CSP a § 421 ods. 1, 2 CSP.

18. Dôvodiac dovolacím dôvodom podľa § 420 písm. f) CSP, žalovaní odvolaciemu súdu vytkli absenciu
náležitého odôvodnenia jeho rozsudku a extrémny skutkový exces spočívajúci v tom, že konajúce súdy
ku skutkovému záveru dospeli bez toho, aby tento vyplýval z vykonaného dokazovania.

19. Žalovaní tvrdia, že nemohlo dôjsť k zmene diela ako aj k navýšeniu ceny diela, keďže nebol dodržaný

postup podľa Zmluvy o dielo č. BD/038/001/2009 z 8. júla 2009, čo malo za následok, že dielo nebolo
vykonané riadne, a to aj v častiach diela, za ktoré boli vystavené faktúry, úhrady ktorých sa žalobca
domáhal v tomto konaní. Uviedli, že v zmluve, ktorej text koncipoval a navrhoval samotný žalobca,
konajúci v pozícii dodávateľa, bol presne stanovený spôsob, akým je možné meniť rozsah diela, vrátane
prác navyše (čl. 6 body 6.1., 6.2. a bod 6.3). Keďže k zmluve neboli vypracované žiadne dodatky

podpísané oboma zmluvnými stranami (čo v konaní sporné nebolo), nemohlo podľa žalovaných dôjsť
k zmene rozsahu a vyhotovenia diela. Žalovaní namietajú, že hoci samotný odvolací súd v bode 32.
odôvodnenia svojho rozsudku medzi zásadné námietky žalovaných zaradil to, že „dielo nebolo riadne
vykonané, malo vady, a preto nedošlo k jeho prevzatiu žalovanými (respektíve správcom domu)“, s
predmetnými námietkami sa náležite nevysporiadal, resp. ich úplne opomenul. Tvrdia, že odvolací súd

sa obmedzil len na konštatovanie, že žalobca vykonal dielo podľa schválenej projektovej dokumentácie
vrátane následnej zmeny po jej odsúhlasení správcom, t. j. oprávneným zástupcom žalovaných, ďalej
že možnosť zmeny pevne dohodnutej ceny bola možná postupom podľa § 549 ods. 2 ObchZ (zmena
projektu zmenila dielo v spôsobe jeho vyhotovenia), že žalovaní, resp. správca v minulosti uhradili
žalobcovi iné faktúry obsahujúce práce naviac, a že žalovaní na schôdzi vlastníkov dali správcovi pokyn

na to, aby zaplatil sporné faktúry, žiadnym spôsobom sa však nevysporiadal s tým, či bol pre zmenu
diela a navýšenie ceny diela daný zmluvný podklad.20. Žalovaní ďalej dôvodia, že v podanom odvolaní namietali, že z obsahu spisu ako aj zo správania
žalobcu vyplýva, že právny vzťah zo zmluvy o dielo vznikol konkludentným spôsobom medzi žalobcom a
správcomažežalobcasvojenárokyuplatnenéprostredníctvomžalobysmerovalpôvodnevočisprávcovi

a nie voči žalovaným. Žalobca vystavoval faktúry, vrátane sporných faktúr tak, že za objednávateľa a
konečnéhopríjemcuplneníoznačovalvýlučnesprávcu.Tvrdia,žezosprávaniažalobcupočasrealizácie
diela vyplývalo, že ako svojho zmluvného partnera vnímal správcu a nie žalovaných, keďže zmenu
projekturealizovalazabezpečovalsamotnýsprávcabeztoho,abymaltentopostupschválenývlastníkmi
- žalovanými, zákonom predpísaným spôsobom.

21. V ďalšej časti dovolania žalovaní odvolaciemu súdu vytkli, že dal odpoveď na niečo iné, než čo
žalovaní namietali. Žalovaní vyslovili, že podstatou ich námietok nebolo tvrdenie, že by od počiatku
neboli so žalobcom v zmluvnom vzťahu zo zmluvy o dielo (v zmysle, že by s ním nikdy neuzatvorili
zmluvu o dielo), ale to, že medzi žalobcom a správcom vznikla zmluva o dielo vo vzťahu k vykonaniu
diela odlišného od toho, ktoré si žalovaní objednali, resp. na zhotovení ktorého sa so žalobcom písomne

dohodli.Tútosvojuargumentáciuodôvodňovalipoukazomnasprávaniesadotknutýchstrán(správcavs.
žalobca), keďže všetky kroky v tomto smere realizoval správca bez toho, aby boli schválené žalovanými
v zákonom predpísanom procese, a to rozhodnutím na schôdzi vlastníkov bytov.

22. V nasledujúcej časti dovolania žalovaní odvolaciemu súdu vytkli, že nárok žalobcu založil na inom

rozhodujúcom ustanovení, než aké aplikoval súd prvoinštančný. Tvrdia, že kým súd prvej inštancie
rozhodoval podľa ustanovení § 536 ods. 1 až 3, § 537 ods. 1, 2, § 546 ods. 1, § 548 ods. l, § 560 ods.
1, § 562 ods. l, ods. 2 písm. a), b) ObchZ, odvolací súd za jedno z kľúčových pre rozhodnutie považoval
ustanovenie § 549 ods. 2 ObchZ, pričom sporové strany neupozornil, že hodlá vychádzať z ustanovenia,
ktoré súd prvej inštancie nepoužil. Dôvodiac uvedeným majú žalovaní za to, že rozhodnutie odvolacieho

súdu je prekvapivé.

23. Žalovaní ďalej namietli záver odvolacieho súdu o tom, že podľa zmeneného projektu sa zmenila
aj strešná izolácia a jej krytina (bod 37. napadnutého rozsudku), ku ktorému mal dospieť bez
toho, aby z vykonaného dokazovania takýto záver vyplýval, súčasne bez toho, aby v tomto smere

procesne predpokladaným spôsobom opakoval dokazovanie. Tvrdia, že záver o zmene projektovej
dokumentácie v časti strešnej krytiny v podobe odsúhlasenej zmeny materiálu uvedeného v projektovej
dokumentácii - minerálnej izolácie za izoláciu z expandovaného polystyrénu, nevyplýva zo žiadneho
vykonaného dôkazného prostriedku. Dôvodiac princípom neúplnej apelácie tvrdia, že odvolací súd
nemôže prehodnotením dokazovania, ktoré vykonal súd prvej inštancie, odlišne posúdiť skutkový stav

prejednávanej veci, okrem prípadu, kedy odvolací súd dokazovanie v potrebnom rozsahu zopakuje.
Pokiaľ odvolací súd vychádza z iných skutkových záverov ako súd prvej inštancie, musí jeho rozhodnutiu
predchádzať pojednávanie, na ktorom sa zopakujú dôkazy alebo sa dokazovanie doplní vykonaním
ďalších dôkazov, v danom prípade však odvolací súd tak nepostupoval.

24. Vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP, žalovaní poukázali na body
33., 34. a 36. odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu, ustanovenia § 52 ods. 2, § 54 ods. 1, 2, § 635
ods. 1 OZ, § 549 ods. 2 ObchZ, článok 4., bod 4.5.2, článok 6., body 6.1., 6.2., 6.3. zmluvy o dielo a
vyslovili názor, že odvolací súd sa dopustil pochybenia spočívajúceho v aplikácii nesprávneho právneho
predpisu, a to Obchodného zákonníka namiesto Občianskeho zákonníka, a to v neprospech ich osôb

ako spotrebiteľov.

25. Vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP, žalovaní poukázali na obsah
svojho odvolania podaného proti prvoinštančnému rozsudku, v ktorom namietali, že nemohlo dôjsť
k zmene rozsahu diela a spôsobu jeho vyhotovenia, a teda ani k vzniku nároku žalobcu na úhradu

sporných faktúr, a to jednak z dôvodu, že predmetná časť diela nebola vykonaná v súlade so zmluvou
a jednak z dôvodu, že dojednaná cena diela podľa rozpočtu v zmysle zmluvy už bola uhradená a
neexistovala žiadna dohoda o možnosti zvýšenia ceny diela o práce naviac mimo rozpočtu. Dôvodia, že
žalobcavykonaldielovrozporesprojektovoudokumentáciou,súdprvejinštanciezvykonanýchdôkazov
vyvodil nesprávne skutkové závery, a že vec nesprávne právne posúdil, keď nesprávne vyhodnotil, že

došlo k riadnemu vykonaniu diela aj v časti obnovy a zateplenia strechy. Tvrdia ďalej, že projektantom
odsúhlasené zmeny projektovej dokumentácie počas vyhotovovania diela realizované na návrh správcu
a jeho predloženie na stavebný úrad, zmenu rozsahu a spôsobu vykonávaného diela za následok
nemali, rovnako ani objednanie prác naviac, ani zmenu dojednanej ceny, keďže nebol dodržaný postupustanovený zmluvou o dielo. K zmluve nebol uzavretý žiadny písomný dodatok a žalobca ani netvrdil,
ani nepredložil žiadny súhlas objednávateľa so zmenou diela a s podstatným navýšením celkovej ceny
diela oproti cene pôvodne dojednanej v zmluve o dielo. V tejto súvislosti žalovaní považujú za relevantnú

právnu otázku v znení“ „Je v súlade s právnou úpravou a so zásadou zvýšenej ochrany spotrebiteľa
(aj s prihliadnutím na § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka) prípustná zmena písomne uzatvorenej
zmluvy medzi zmluvnými stranami, a to na jednej strane spotrebiteľom (konkrétne veľkým počtom
spotrebiteľov - vlastníkov bytov v bytovom dome) a na strane druhej dodávateľom (podnikateľom), ktorú
podľa dojednaných ustanovení (konkrétne týkajúcich sa rozsahu diela a ceny diela) možno meniť len

písomnou formou, inak než písomne napr. ústne alebo konkludentne?” Žalovaní sa prikláňajú k záveru,
že bez písomného dodatku predpokladaného zmluvou o dielo nebolo možné dospieť k záveru, že došlo
k zmene rozsahu a spôsobu vykonania diela a ceny diela, a to aj s poukazom na to, že na strane
žalovaných išlo o spotrebiteľov, naviac vo veľkom počte. Dôvodia tým, že na strane objednávateľov, teda
žalovaných, vystupoval veľký počet spotrebiteľov, ktorých vôľa v prípade zmeny zmluvy o dielo v tak
závažných okolnostiach, ako je zmena rozsahu a vyhotovenia diela a podstatné navýšenie ceny diela,

by musela byť kreovaná zákonným spôsobom, teda prostredníctvom rozhodnutia na schôdzi vlastníkov
bytov v zmysle § 14a a nasl. zákona č. 182/1993 Zb. Takýto postup bolo nutné dodržať aj s prihliadnutím
na to, že niektorí žalovaní by s takouto zmenou súhlasiť mohli a iní nie, avšak v konečnom dôsledku
by prípadné navýšenie ceny diela v dôsledku zmien diela museli znášať všetci žalovaní ako vlastníci
bytov spoločne. Žalovaní považujú za nelogický záver odvolacieho súdu o tom, že až do doby, kým nie

je celý zmluvný vzťah riadne ukončený, nie je možné s určitosťou tvrdiť, či došlo k prekročeniu zmluvne
dohodnutej ceny. V tejto súvislosti kladú ďalšiu právnu otázku v znení, či „Môže dôjsť k prekročeniu
zmluvne dojednanej ceny diela už pred vykonaním diela a jeho odovzdaním a vystavením konečnej
faktúry za dielo, a to na základe čiastkových fakturácií vystavovaných za vykonanie jednotlivých častí
diela?” Žalovaní majú v tomto smere za to, že zo strany žalobcu došlo vystavením sporných faktúr k

prekročeniu zmluvne dohodnutej pevnej ceny diela, a teda bez ohľadu na to, že išlo o faktúry čiastkové,
vystavované počas realizácie diela po ukončení určitej časti diela, nemohla im vzniknúť povinnosť ich
úhrady len z toho dôvodu, že ešte nebola vystavená konečná faktúra za dielo, ktorá mala byť vystavená
až po odovzdaní a prevzatí diela.

26.Nazákladevšetkýchuvedenýchtvrdenížalovanídovolaciemusúdunavrhli,abynapadnutýrozsudok
odvolacieho súdu č. k. 3Cob/49/2022-1317 z 24. augusta 2022 podľa § 449 ods. 1 CSP zrušil a vec mu
podľa § 450 CSP vrátil na ďalšie konanie.

27. K dovolaniu žalovaných sa žalobca nevyjadril.

28. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie
podala sporová strana, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP),
zastúpená v súlade s ustanovením § 429 ods. 1 CSP (žalovaný v 3. rade konajúci prostredníctvom
svojho zamestnanca a ostatní žalovaní zastúpení žalovaným v 3. rade), bez nariadenia dovolacieho

pojednávania (§ 443 veta pred bodkočiarkou CSP) preskúmal vec a dospel k záveru, že tento
mimoriadny opravný prostriedok žalovaných je potrebné odmietnuť. V nasledujúcich bodoch dovolací
súd uvádza stručné odôvodnenie svojho rozhodnutia (§ 451 ods. 3 veta prvá CSP):

29. Podľa § 419 CSP, proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je dovolanie prípustné, ak to zákon pripúšťa.

Uvedené znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie proti tomu-ktorému rozhodnutiu
odvolacieho súdu je prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia
odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421
CSP. Otázka posúdenia, či sú, alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie
konanie, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu.

30. Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej,
alebo ktorým sa konanie končí, pokiaľ trpí niektorou z procesných vád konania vymenovaných v písm.
a) až f) predmetného ustanovenia (zakotvujúce tzv. vady zmätočnosti). Dovolací dôvod sa vymedzí tak,
že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

31. Naproti tomu dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,
ktorým sa potvrdilo, alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu
záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenejrozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola
vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno
odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa

vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uvedie v čom
spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 1, 2 CSP).

32. Dovolací súd je rozsahom dovolania viazaný [§ 439 CSP, okrem prípadov uvedených v písm. a)
až c) citovaného ustanovenia]. Rovnako je dovolací súd viazaný dovolacími dôvodmi (§ 440 CSP).

Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní. V dôsledku uvedenej viazanosti dovolacieho
súdu dovolacím dôvodom, dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil
v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom (uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo/59/2017 z 8. júna 2017).

33. V posudzovanej veci žalovaní (v ďalšom texte tiež ako „dovolatelia“) prípustnosť svojho dovolania
vyvodzujú z ustanovení § 420 písm. f) a § 421 ods.1, 2 CSP.

34. Venujúc sa primárne dovolaciemu dôvodu podľa § 420 písm. f) CSP, podľa ktorého je dovolanie
prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie
končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, dovolací súd

skúmal námietky žalovaných spočívajúce v tvrdení o nedostatočnom odôvodnení napadnutého
rozsudku odvolacieho súdu, nesprávnych skutkových záveroch konajúcich súdov, nemajúcich oporu vo
vykonanom dokazovaní, ako aj námietku o tvrdenom prekvapivom rozhodnutí odvolacieho súdu.

35. Právo účastníka (sporovej strany) na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia je jedným z

princípov predstavujúcich súčasť práva na spravodlivý proces a práva na súdnu ochranu podľa článku
6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a článku 46
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) [viď. sp. zn. II. ÚS 383/06]. Súčasťou obsahu
základného práva na spravodlivé konanie podľa článku 46 ods. 1 ústavy je aj právo účastníka na také
odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a

skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou
proti takému uplatneniu.

36. K naplneniu dovolacieho dôvodu podľa § 420 písm. f) CSP nedochádza len úplnou absenciou
odôvodnenia, ale aj jeho nedostatočnosťou alebo nezrozumiteľnosťou, či svojvoľnosťou (viď napr. II. ÚS

419/2021). Štruktúra práva na odôvodnenie súdneho rozhodnutia je rámcovo upravená v § 220 ods.
2 CSP, pričom táto norma sa uplatňuje aj v odvolacom konaní podľa § 378 ods. 1 CSP. Odôvodnenie
má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je povinný formulovať
odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania a
musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia

musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane
a právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný súd by mal vo svojej argumentácii dbať tiež na jeho
celkovúpresvedčivosť.Právonariadneodôvodnenierozhodnutianeznamenáprávonauvedenie„aspoň
nejakých“ dôvodov, ale ide o právo na uvedenie dostatočných, logických a zrozumiteľných argumentov
reagujúcich na relevantné tvrdenia a námietky strán sporu, vyhodnotenie dokazovania a vysvetlenie

prečo prípadne v konaní navrhované dôkazy súd nevykonal. Súd by mal presvedčivo odôvodniť a
vysvetliť aj aplikáciu príslušného právneho predpisu, či ustanovenia z neho na rozhodovanú vec.

37. V prípade odvolacieho rozhodnutia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody (§ 387 ods. 2 CSP). Aj v tomto prípade sa však musí odvolací súd v zmysle § 387 ods. 3 CSP
v odôvodnení odvolacieho rozhodnutia vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní
(odvolacími námietkami). Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami
strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení

rozhodnutia súd prvej inštancie (§ 387 ods. 3 CSP). Ak odôvodnenie odvolacieho súdu neobsahuje
zrozumiteľnú a presvedčivú argumentáciu k vyššie uvedeným námietkam, nespĺňa atribúty riadneho
odôvodnenia, čím porušuje právo na spravodlivý súdny proces.38. Na doplnenie dovolací súd tiež uvádza, že konania pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím
súdom z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (IV. ÚS 489/2011), ktorá skutočnosť zahŕňa
požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvoinštančného

súdu, ako aj súdu odvolacieho, prípadne aj dovolacieho), ktoré boli vydané v priebehu príslušného
súdneho konania.

39. Dovolací súd po preskúmaní dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu, ako aj rozsudku
súdu prvej inštancie, dospel k záveru, že tieto rozhodnutia vyššie uvedené kritériá pre odôvodňovanie

súdnych rozhodnutí spĺňajú. Súd prvej inštancie prioritne vysvetlil dôvod posudzovania vzájomného
vzťahu sporových strán podľa Obchodného zákonníka, zároveň aj dôvod, pre ktorý posudzoval ich
zmluvný vzťah ako spotrebiteľský, a to vzhľadom na postavenie žalovaných v pozícii spotrebiteľov.
Po vyhodnotení dôkazných prostriedkov, z ktorých súd prvej inštancie vychádzal a ustálil skutkový
stav veci, citovaním príslušných zákonných ustanovení, ktoré na vec aplikoval a vysvetlení právneho
posúdenia veci, skonštatoval dôvod svojho rozhodnutia spočívajúci v uložení povinnosti žalovaným plniť

žalobcovi z titulu neuhradenia časti faktúry č. 105510141 zo dňa 15.10.2010 (za vykonanie stavebných
prác v mesiaci september 2010) a č. 105510181 zo dňa 22.12.2010 (za vykonanie stavebných prác
v mesiaci november 2010). Uviedol, že posudzovaná zmluva o dielo z 08.07.2009 je platná, vysvetlil,
ktoré okolnosti považoval za relevantné pre posúdenie, či dielo bolo vykonané riadne, v akom rozsahu
a kvalite. Konštatoval, že žalobca dielo podľa zmluvy vykonal a aj riadne odovzdal, vysvetlil, z ktorých

dôkazných prostriedkov vychádzal, osobitne sa vyjadril k zmene projektovej dokumentácie. Zdôraznil,
že žalovaní nároky z vád diela neuplatnili žiadne, a to ani vo vzťahu k vykonaniu diela v nie dohodnutej
lehote, kedy žalovaní opäť žiadne nároky, vrátane sankcií v zmysle zmluvy, neuplatnili. Zdôraznil
tiež, že vykonanie diela nemožno stotožňovať s odovzdaním diela. Vyjadril sa napokon aj k zmluve
o výkone správy z 21.05.2008, zamerajúc sa na postavenie správcu bytového domu. Vo vzťahu k

prvoinštančnému rozhodnutiu tak dovolací súd dospel k záveru, že je zdôvodnené preskúmateľným
spôsobom.

40. Dovolací súd neidentifikoval ani žiadne nedostatky odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu, ktoré
by boli spôsobilé vyvolať porušenie práva na spravodlivý proces. Dovolací súd zdôrazňuje, že hoci

odvolací súd mohol uplatniť postup vyplývajúci z ustanovenia § 387 ods. 2 CSP (viď bod 36. tohto
uznesenia), svoje rozhodnutie potvrdzujúce rozsudok prvoinštančného súdu riadne zdôvodnil, vrátane
vysporiadania sa s odvolacími námietkami žalovaných. Konkretizujúc dôvody, pre ktoré za nedôvodnú
vyhodnotil námietku žalovaných o tvrdenom konkludentnom vzťahu medzi žalobcom a správcom
bytového domu - spoločnosťou PRVÁ KOŠICKÁ SPRÁVCOVSKÁ s.r.o., prijal záver o hmotnoprávnej

pasívnej legitimácii žalovaných v predmetnom spore, na ktorého zdôraznenie poukázal i na obchodnú
prax v prípadoch, kedy na jednotlivých faktúrach za vlastníkov bytov a nebytových priestorov vystupoval
správca, ktorú okolnosť žalovaní akceptovali. Stotožniac sa so záverom prvoinštančného súdu,
spočívajúcim v zistení, že žalobcovi v súlade s § 548 ObchZ vznikol nárok na zaplatenie žalobou
uplatnenej ceny diela, vysvetlil zásadnú okolnosť, že žalovanými faktúrami si žalobca uplatnil nie cenu

konečnú, ktorej vyúčtovanie je podmienené odovzdaním a prebratím diela, ale si uplatnil ceny čiastkové.
Zdôraznil, že na rozdiel od konečnej (zostatkovej) ceny, nárok na zaplatenie čiastkovej odmeny vznikol
reálnym uskutočnením prác, ktorý na odovzdanie a prevzatie prác viazaný nie je. Odvolací súd sa
osobitne vyjadril tiež k naviac prácam, úhradou ktorých žalovaní dôvodili a vo vzťahu, ku ktorej okolnosti,
odvolací súd zdôraznil, že uhradenie odmeny za naviac práce vplyv na opodstatnenosť nároku na

zaplatenie odmeny za vykonanie diela, nemá. Vyjadril sa tiež k námietke žalovaných o prekročení
pevne dohodnutej ceny diela, ohľadne ktorej nemožno prijať záver skôr, kým nie je zmluvný vzťah
ukončený záverečnou faktúrou. Napokon vo vzťahu k námietke žalovaných spočívajúcej v tvrdení,
že k odovzdaniu a prevzatiu diela nedošlo, odvolací súd vysvetlil, že prevzatie diela podmienkou na
uplatnenie vád z diela nie je, nakoľko tento moment má vplyv len na začiatok plynutia záručnej doby,

a tiež na moment zániku možnosti vady reklamovať. Sumarizujúc odôvodnenie rozsudku odvolacieho
súdu v uvedenom znení, dovolací súd nemá pochybnosti o jeho dostatočnom odôvodnení, spĺňajúcom
kvalitatívne požiadavky na odôvodňovanie súdnych rozhodnutí a jeho závery, resp. argumenty, ktorými
odôvodnil svoje závery, neodporujú záverom, ku ktorým dospel súd prvej inštancie. V dôsledku tejto
skutočnosti je námietka žalovaných o nepreskúmateľnosti a arbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho súdu,

nedôvodná. Súladne s judikatúrou ústavného súdu dovolací súd pripomína, že iba skutočnosť, že
dovolatelia sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňujú, nemôže viesť k záveru o zjavnej
nedôvodnosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia súdu/súdov (napr. I. ÚS 188/06).41. Pokiaľ ide o podmienku prípustnosti dovolania podľa § 420 písm. f) CSP, je nevyhnutné aj posúdenie
miery, do akej došlo postupom súdu k porušeniu práva strany na spravodlivý proces. Podmienka
prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je totiž splnená, ak právo strany na spravodlivý

proces bolo porušené len v časti konania, resp. do takej miery, že strana mohla uplatniť svoj vplyv
na výsledok konania podaním odvolania. V prejednávanom prípade žalovaným obrana ich práv a
oprávnených záujmov v rámci odvolacieho konania (ale aj konania) bezpochyby umožnená bola a s ich
odvolacími námietkami sa odvolací súd riadne vysporiadal.

42. Vzhľadom na argumentáciu žalovaných v dovolaní, dovolací súd sa venoval aj ich námietke
spočívajúcej v tvrdení o extrémnom skutkovom excese spočívajúcim v tom, že konajúce súdy ku
skutkovým záverom dospeli bez toho, aby tento vyplýval z vykonaného dokazovania. Vychádzajúc
z predmetnej argumentácie má dovolací súd bezpochyby za to, že žalovaní svojimi tvrdeniami
namietajú tvrdenú nesprávnosť skutkových zistení konajúcimi súdmi, vo vzťahu ku ktorej okolnosti však
zdôrazňuje, že skutkové závery za dôvod zakladajúci vadu konania v zmysle § 420 písm. f) CSP

považovať nemožno. Dovolanie nepredstavuje opravný prostriedok, ktorý by mal slúžiť na odstránenie
nedostatkov pri ustálení skutkového stavu veci. Dovolací súd nemôže v dovolacom konaní formulovať
nové skutkové závery a rovnako nie je oprávnený preskúmavať správnosť a úplnosť skutkových zistení,
už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy, pretože (na rozdiel od súdu
prvej inštancie a odvolacieho súdu) v dovolacom konaní súd nemá možnosť vykonávať dokazovanie.

Na hodnotenie skutkových okolností a zisťovanie skutkového stavu sú povolané súdy prvej inštancie
a druhej inštancie ako skutkové súdy, a nie dovolací súd, ktorý je v zmysle § 442 CSP viazaný
skutkovým stavom, tak ako ho ustálil odvolací súd, a jeho prieskum skutkových zistení nespočíva
v prehodnocovaní skutkového stavu, ale len v kontrole postupu súdu pri procese jeho zisťovania (I.
ÚS 6/2018). V tejto súvislosti dovolací súd poukazuje na uznesenie najvyššieho súdu zo 14. októbra

2020 sp. zn. 9Cdo/209/2020, v zmysle ktorého (ani prípadné) nedostatočné zistenie skutkového stavu,
nevykonanie všetkých navrhovaných dôkazov alebo nesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu nie je
v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu považované za vadu konania v zmysle § 420 písm. f) CSP. Pri
posudzovaní ústavnosti tohto právneho názoru nedospel ústavný súd (II. ÚS/465/2017) k záveru o jeho
ústavnej neudržateľnosti.

43. Žalovaní v dovolaní namietli aj vydanie prekvapivého rozhodnutia odvolacím súdom tvrdiac, že
tento použil iné ustanovenie právneho predpisu, než podľa ktorého rozhodol súd prvej inštancie,
pričom tak odvolací súd rozhodol bez toho, aby sporové strany upozornil, že pri rozhodovaní hodlá
vychádzať z ustanovenia § 549 ods. 2 ObchZ, ktoré prvoinštančný súd neaplikoval. Predpokladom

prípustnosti dovolacej námietky vo vzťahu k prípadnému prekvapivému rozhodnutiu odvolacieho súdu,
je kumulatívne splnenie troch podmienok, a to, že 1/ odvolací súd meritórne rozhodol potvrdením
alebo zmenou rozhodnutia súdu prvej inštancie, 2/ pri rozhodnutí aplikoval nové ustanovenie právneho
predpisu, ktoré doposiaľ (na súde prvej inštancie) použité nebolo a toto bolo pre rozhodnutie odvolacieho
súdu rozhodujúce, napokon že 3/ odvolací súd strany sporu k použitiu nového ustanovenia nevyzval. V

konkrétnych okolnostiach prejednávaného sporu sa dovolací súd s námietkou žalovaných nestotožňuje,
zdôvodňujúc svoj záver konštatovaním odvolacieho súdu v samotnom odôvodnení potvrdzujúceho
rozhodnutia (bod 34.), v ktorom sa stotožnil s vecne správnym zistením súdu prvej inštancie o
tom, že žalobcovi v súlade s § 548 ObchZ vznikol nárok na zaplatenie ceny diela uplatneného
žalobcom. Pokiaľ odvolací súd v bode 36. odôvodnenia rozsudku vo vzťahu k námietke žalovaných o

prekročení pevne dohodnutej ceny diela dôvodil ustanovením § 549 ods. 2 ObchZ, z ktorého vyplýva
možnosť zmeny pevne dohodnutej ceny diela, dodal zároveň, že pokiaľ zmluvný vzťah nie je ukončený
záverečnou faktúrou, nie je možné s určitosťou tvrdiť, či k prekročeniu zmluvne dohodnutej ceny
došlo alebo nedošlo. Uvedenej okolnosti bráni tá skutočnosť, že žalovaní odmietli dielo prevziať, v
dôsledku čoho vyúčtovanie nebolo uskutočnené. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že odvolací súd

ustanovenievšeobecnezáväznéhoprávnehopredpisu,ktorébypridoterajšomrozhodovanívecipoužité
nebolo, na rozhodnutie veci neaplikoval (rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo na tom ustanovení
založené a hoci ho v rozhodnutí uvádza - poukázal naň, popri iných dôvodoch pri vysvetľovaní
svojho stanoviska k odvolaciemu tvrdeniu o prekročení pevne dohodnutej ceny diela ako na možnosť
zmeny pevne dohodnutej ceny diela, konkrétne zmena ceny diela nebola predmetom konania), ale

vec posudzoval podľa rovnakého ustanovenia Obchodného zákonníka, ako súd prvej inštancie, preto
námietka žalovaných spočívajúca v tvrdení o nesprávnom procesnom postupe odvolacieho súdu pre
nepoužitie ustanovenia § 382 CSP, dôvodná nie je.44. Dovolací súd na základe vyššie konštatovaných zistení uzatvára, že v časti dovolania, v ktorej
dovolatelia namietli procesnú vadu konania podľa § 420 písm. f) CSP spočívajúcu v tvrdenom
nedostatočnom odôvodnení súdnych rozhodnutí, súčasne ktorá má spočívať v neprávnom vyhodnotení

skutkového stavu, ktorý z vykonaného dokazovania podľa ich názoru nevyplýva a napokon ku ktorej
malo dôjsť nedodržaním postupu podľa § 382 CSP, sú tieto námietky neopodstatnené, ktorá okolnosť
má za následok odmietnutie ich dovolania v časti tohto dovolacieho dôvodu podľa § 447 písm. c) CSP.

45. Venujúc sa v ďalšom dovolacím dôvodom podľa § 421 ods. 1 písm. a), písm. b) CSP, dovolací súd vo

všeobecnosti zdôrazňuje, že úspešné uplatnenie dovolania je vždy nevyhnutne podmienené primárnym
záverom dovolacieho súdu o prípustnosti dovolania a až následným sekundárnym záverom týkajúcim
sa jeho dôvodnosti. V prípade dovolacieho dôvodu, spočívajúceho v nesprávnom právnom posúdení
veci, je dovolateľ povinný (okrem iného) dovolací dôvod vymedziť nesprávnym právnym posúdením
takej právnej otázky, od ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu.

46. Vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP žalovaní namietli nesprávne
použitie Obchodného zákonníka konajúcimi súdmi namiesto Občianskeho zákonníka; dovolací súd
v tejto súvislosti (opakovane) poukazuje na odôvodnenie rozsudku prvoinštančného súdu, v ktorom
dostatočne jasne a zrozumiteľne vysvetlil dôvod, pre ktorý vzťah medzi žalobcom a žalovanými
posudzoval podľa Obchodného zákonníka, súčasne aj ako vzťah spotrebiteľský. Dovolací súd vo

všeobecnosti uvádza, že pre uvedené právne vzťahy, označované aj ako „zmiešané“ spotrebiteľské
obchodné záväzkové vzťahy, je príznačné, že si vzťah zachová svoj obchodný charakter, ale zároveň
nadobudne aj charakter spotrebiteľský v tom, že sa naň aplikujú aj ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách z Občianskeho zákonníka. Je zrejmé, že sporové strany si v Zmluve o dielo č.
BD/038/001/2009 dohodli použitie Obchodného zákonníka (§ 261 ods. 1 ObchZ), súčasne má zmluva

písomný charakter (§ 262 ods. 2 ObchZ), z dôvodu ktorého podlieha aplikácii Obchodného zákonníka.
Vzhľadom na postavenie žalovaných ako spotrebiteľov, by sa na práva a povinnosti z tejto zmluvy
aplikovali ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak by boli pre nich ako spotrebiteľov priaznivejšie.
Dovolací súd sa preto nestotožňuje s tvrdením žalovaných, že vzťah medzi sporovými stranami posúdili
konajúce súdy len výlučne (nesprávne) podľa Obchodného zákonníka. Dovolatelia neuviedli, ktoré

ustanovenia Občianskeho zákonníka mali byť aplikované ako priaznivejšie pre nich ako spotrebiteľov,
namiesto súdom aplikovaných ustanovení Obchodného zákonníka. Takto otázky dovolateľov pri tomto
dovolacom dôvode nesprávneho právneho posúdenia smerované neboli. Avšak primárnym dôvodom,
pre ktorý dovolací súd dovolací prieskum v predmetnej časti dovolania pripustiť nemôže je, že závery,
ku ktorým sa žalovaní snažia dospieť, sú výsledkom výkladu zmluvy o dielo, zameriavajúc sa na

ustanovenia upravujúce postup pri zmene zmluvy, úhrade ceny diela, zmene rozsahu diela či prácach
navyše a podobne (bod D 2.1 dovolania žalovaných), a teda nejde o právne otázky, ale ide o skutkové
otázky, na preskúmavanie ktorých dovolací súd oprávnený nie je (bližšie viď bod 41. tohto uznesenia).

47. Rovnako je tak tomu aj v prípade namietaného dovolacieho dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. b)

CSP, ktorý predpokladá, že právnu otázku dovolací súd doposiaľ neriešil a je tu daná potreba, aby
dovolací súd ako najvyššia súdna autorita takúto otázku (t. j. právne posúdenie veci odvolacím súdom, s
ktorým dovolateľ nesúhlasí) vyriešil. Z obsahu dovolania (bod D 2.2) vyplýva, že žalovaní pre prípustnosť
dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP považovali za relevantné a pre rozhodnutie podstatné
dve otázky, ktoré podľa nich v rozhodovacej praxi najvyššieho súdu neboli ešte vyriešené, a ktoré

sformulovali nasledovne: „Je v súlade s právnou úpravou a so zásadou zvýšenej ochrany spotrebiteľa
(aj s prihliadnutím na § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka) prípustná zmena písomne uzatvorenej
zmluvy medzi zmluvnými stranami, a to na jednej strane spotrebiteľom (konkrétne veľkým počtom
spotrebiteľov - vlastníkov bytov v bytovom dome) a na strane druhej dodávateľom (podnikateľom), ktorú
podľa dojednaných ustanovení (konkrétne týkajúcich sa rozsahu diela a ceny diela) možno meniť len

písomnou formou, inak než písomne, napr. ústne alebo konkludentne?” a „Môže dôjsť k prekročeniu
zmluvne dojednanej ceny diela už pred vykonaním diela a jeho odovzdaním a vystavením konečnej
faktúry za dielo, a to na základe čiastkových fakturácií vystavovaných za vykonanie jednotlivých častí
diela?”

48. Dovolací súd má za nepochybné, že žalovaní takto formulovanými otázkami sledujú výklad
konkrétnej zmluvy o dielo, jej jednotlivých ustanovení, správnosť, či nesprávnosť konkrétnych
skutkových zistení, prostredníctvom týchto otázok predkladajú vlastné, pre nich prijateľné verzie
skutkového stavu, resp. naopak, snažia sa utvrdiť v tom, že správnym by bolo hodnotenie skutkovýchokolností z ich pohľadu na vec. Z obsahu dovolania je zrejmé, že dovolatelia nesúhlasia predovšetkým
soskutkovýmizávermisúdovnižšejinštancie,tvrdiac,žežalobcaimdielonedodalriadneavčas,vykonal
práce na bytovom dome v rozpore s projektovou dokumentáciou, a teda v rozpore s podmienkami

dojednanými v zmysle zmluvy o dielo a že vykonanie prác naviac žalovaní neschválili. Hoci dovolací
súd k posudzovaniu skutkového stavu zisteného súdmi nižších inštancií povolaný nie je, „len“ pre
úplnosť dáva do pozornosti okolnosti vyplývajúce z obsahu súdneho spisu; poukazuje konkrétne
na článok 4, bod 4.4 zmluvy, podľa ktorého „Cenu uvedenú v bode 4.2. zmluvy možno meniť len
písomným dodatkom k zmluve, pričom objednávateľ udeľuje súhlas na jej úpravu v prípade zmeny

rozsahu dohodnutých prác (práce nad dohodnutý rámec, nutné práce navyše, rozdielnosť rozmerov
vykazovaných projektom oproti skutočnosti, vyrovnávanie krivosti stien...), doložených účtovnými
dokladmi zhotoviteľa a vopred odsúhlasenými objednávateľom“ (bod 4.4.2 zmluvy). Správcovská
spoločnosť PRVÁ KOŠICKÁ SPRÁVCOVSKÁ, spol. s r.o. (ako pôvodne žalovaný) listom z 29.03.2010
(č. l. 13 spisu), adresovaným Mestu Košice ako vecne a miestne príslušnému stavebnému úradu,
požiadala v priebehu realizácie obnovy bytového domu na L. ulici č. X, X, X a X v F. na základe dohody

vlastníkov bytov na niektorých zmenách v projektovej dokumentácii (špecifikovaných v predmetnom
liste), okrem iného o zmenu strešnej izolácie hydrobit na hrubostennú fóliu s UV ochranou s príslušnou
úpravou oplechovania atiky. Príslušný stavebný úrad listom zo 07.04.2010 (č. l. 12 spisu) žiadateľovi
oznámil svoje súhlasné stanovisko s prerokovaním navrhovaných (resp. žiadaných) zmien v rámci
kolaudačného konania, nakoľko sa od dokumentácie overenej stavebným úradom v stavebnom konaní,

podstatne neodchyľujú. Skutočnosť, že zmeny boli vopred schválené projektantom, vyplýva zo zápisu
z odovzdania a prevzatia stavby zo 14.03.2011 (č. l. 11 spisu). S poukazom na uvedené je zrejmé,
že závery konajúcich súdov majú svoj podklad v znení samotnej zmluvy o dielo, v ktorej bode 4.4.2
je zakotvený súhlas objednávateľov diela s úpravou zmluvy v prípade zmeny rozsahu dohodnutých
prác. Dovolací súd zdôrazňuje, že posúdenie zmluvy o dielo a z nej vyplývajúcich skutkových okolností

medzi stranami sporu môže byť predmetom len konkrétneho sporového konania, v ktorom konaní ide
o zisťovanie obsahu zmluvy a podmienok jej prípadnej zmeny, ako súčasť skutkového stavu veci a nie
o právne posúdenie veci. S poukazom na uvedené, prípustnosť dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. b)
CSP v predmetnom prípade taktiež daná nie je.

49. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti, nakoľko dovolatelia nedôvodne namietali prípustnosť
dovolacieho dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. b) [resp. písm. a) CSP] odmietol dovolanie podľa
ustanovenia § 447 písm. f) CSP a podľa § 447 písm. c) CSP odmietol aj ich dovolanie podané z
dovolacieho dôvodu podľa § 447 písm. f) CSP, a to bez toho, aby sa zaoberal otázkou vecnej správnosti
dovolaním napadnutého rozhodnutia.

50. Žalobca bol v dovolacom konaní úspešný, preto by mal nárok na náhradu trov dovolacieho konania.
Nakoľkomuvšakpodľaobsahuspisupreukázateľnežiadnetrovyvdovolacomkonanínevznikli,dovolací
súd mu nárok na náhradu trov dovolacieho konania nepriznal. Najvyšší súd tak rozhodol v súlade
s článkom 17 základných princípov Civilného sporového poriadku, zakotvujúcim procesnú ekonómiu

(k uvedenému porovnaj uznesenie najvyššieho súdu z 28. februára 2018 sp. zn. 7Cdo/14/2018,
publikované v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR ako R 72/2018).

51. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.