Uznesenie – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. jún 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/173/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5823231410
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vargová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5823231410.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vargovej
(sudkynespravodajkyne)ačlenovsenátuJUDr.JanyKotrčovejaJUDr.JozefaŠuleka,vsporežalobcov:
1/ A. B., C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, 2/ A. E., C. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. F. XXXX/XX,
G. D., 3/ H. E., C. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. F. XXXX/XX, G. D., 4/ G. D., C. E., nar. XX.XX.XXXX,
bytom I. J. XXXX/XX, G. D., 5/ A. K., C. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. F. XXXX/XX, G. D., 6/ G. L.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX, M., 7/ E. E., C. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXXX/XX, G. D., 8/
G. G., C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. X, 9/ N. B., C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. X, 10/ O. B.,
C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX, právne zastúpení: Advokátska kancelária SLAMKA & Partners,
s.r.o. so sídlom C. XXXX/XX, G. D., proti žalovaným: 1/ P. O., D., (Q.), C. E. - neznámy a nezistený
vlastník,resp.neznámyanezistenýprávnynástupca,2/D.R.,C.E.-neznámyanezistenývlastník,resp.
neznámy a nezistený právny nástupca, 3/ E. K., C. E. - neznámy a nezistený vlastník, resp. neznámy

a nezistený právny nástupca, 4/ P. I., C. E. - neznámy a nezistený vlastník, resp. neznámy a nezistený
právny nástupca, 5/ S. K. E., C. E. - neznámy a nezistený vlastník, resp. neznámy a nezistený právny
nástupca, žalovaní právne zastúpení: Slovenský pozemkový fond, sídlo Búdkova 36, 817 15 Bratislava,
IČO: 17 335 345, o určenie že nehnuteľnosť patrí do dedičstva, o odvolaní žalobcov 1/ až 10/ proti
uzneseniu Okresného súdu Námestovo č.k. 14C/94/2023-123 zo dňa 23.8.2024, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žiadna zo strán konania medzi žalobcami 1/ až 10/ a žalovanými 1/ až 5/ n e m á n á r o k na
náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil konanie voči žalovaným 1/, 2/, 3/ a 5/ aplikujúc
ust. § 161 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). V odôvodnení konštatoval, že
žalobou doručenou súdu elektronicky dňa 7.8.2023 sa žalobcovia voči žalovaným domáhali určenia, že

nehnuteľnosti (bližšie špecifikované v žalobe – poznámka odvolacieho súdu) patria do dedičstva, a to po
poručiteľovi K. E., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom O. XXX, ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX v podiele
1-ica a po poručiteľovi T. E., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom O. XXX, ktorý zomrel XX.XX.XXXX
v podiele 1-ica.
2. Súd prvej inštancie konštatoval, že na základe prvotných úkonov vykonaných vo veci dospel
k zisteniu, že žalované 1/, 2/ a 3/ ešte pred podaním žaloby zomreli, keďže boli rozsudkom Okresného

súdu v Dolnom Kubíne sp. zn. 2Ps/9/2019-90 zo dňa 02.09.2021, ktoré nadobudlo právoplatnosť a
vykonateľnosť dňa 05.10.2021, vyhlásené za mŕtve, pričom ako deň smrti súd prvej inštancie určil deň
XX.XX.XXXX pre žalované 1/ a 2/, ktorý je posledným dňom márne uplynutej súdom určenej lehoty vo
vyhláške súdu a ako deň smrti súd prvej inštancie určil deň 31.12.1957 pre žalovanú 3/. Taktiež mal súd
prvej inštancie za preukázané, že žalovaný 5/ ešte pred podaním žaloby dňa XX.XX.XXXX zomrel. Súd
prvej inštancie si vyžiadal od Okresního soudu v Hradci Králové uznesenie o dedičskom konaní po S.

K. E., nar. XX.XX.XXXX. V odpovedi, ktorá bola súdu prvej inštancie doručená dňa 26.04.2024, Okresní
soud v F. D. zaslal súdu kópiu uznesenia sp. zn. 34D/302/2009 o dedičskom konaní po žalovanom 5/, zktorého je zrejmé, že žalovaný 5/ zomrel dňa XX.XX.XXXX a zanechal manželku a dcéru. S poukazom
na uvedené zistenia súd prvej inštancie konštatoval, že v žalobe označení žalovaní 1/, 2/, 3/ a 5/ nie
sú osobami, ktorých pobyt je neznámy, ale ide o osoby, ktoré zomreli, a to dávno pred podaním žaloby.

S poukazom na uvedenú skutočnosť, súd prvej inštancie pri aplikácii ust. § 161 ods. 1, 2 CSP konanie
voči daným žalovaným zastavil, konštatujúc, že vo vzťahu k nim nebola splnená podmienka konania
v podobe ich procesnej subjektivity.
3. Medzi neodstrániteľné podmienky konania patrí aj nedostatok procesnej subjektivity toho, kto má
vystupovať ako strana v konaní, ktorú má v zmysle § 61 CSP ten, kto má spôsobilosť na práva a

povinnosti. Hmotnoprávnu spôsobilosť mať práva a povinnosti, majú všetky fyzické osoby od narodenia,
resp. od počatia, ak sa dieťa narodí živé - § 7 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ďalej právnické osoby
definované v § 18 Občianskeho zákonníka a aj štát - § 21 Občianskeho zákonníka a aj ten, komu ju
zákon priznáva. U fyzickej osoby táto spôsobilosť zaniká smrťou (§ 7 ods. 2 Občianskeho zákonníka).

4. Procesná subjektivita je teda zásadne definovaná prostredníctvom hmotnoprávnej spôsobilosti mať

práva a povinnosti. Žalobcovia ako žalované 1/, 2/, 3/ a 5/ v žalobe označili fyzické osoby, ktoré už v čase
podania žaloby neexistovali, nakoľko bolo zistené, že označené žalované 1/, 2/ a 3/ boli vyhlásené za
mŕtve. V prípade týchto žalovaných však súd prvej inštancie bude pokračovať v konaní s ich neznámymi
a nezistenými právnymi nástupcami. Označený žalovaný 5/ ešte dňa XX.XX.XXXX zomrel, jeho právni
nástupcovia boli známi už v čase podania žaloby. Uvedená skutočnosť (ich smrť) mala u uvedených

subjektov za následok zánik spôsobilosti mať práva a povinnosti a tým aj zánik ich procesnej subjektivity.
Nedostatok procesnej subjektivity označených žalovaných 1/, 2/ 3/ a 5/ už v čase začatia tohto konania
je neodstrániteľným nedostatkom procesných podmienok konania, na ktorý musí súd prvej inštancie
prihliadnuť v každom štádiu konania (§ 161 ods. 1 CSP).

5. Proti tomuto uzneseniu podali odvolanie žalobcovia 1/ až 10/, zdôrazňujúc, že žalobcovia pri
podávaní žaloby vychádzali z predpokladu, že označení žalovaní mohli byť zomrelí, a preto ich
označili v súlade s inštrukciami Najvyššieho súdu SR ako neznámy (nezistený) vlastník alebo neznámy
(nezistený) právny nástupca po týchto osobách, a to s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
sp.zn. 6Cdo/11/2016, ktoré poskytuje jasné usmernenie v prípadoch, kedy vlastník alebo jeho právni

nástupcovia nie sú známi.

6. Žalobcovia legitímne predpokladali, že súdna prax, podľa ktorej je možné označiť žalovaných ako
neznámych (nezistených) vlastníkov, resp. neznámych (nezistených) právnych nástupcov po týchto
osobách, v prípade ich úmrtia a neexistencie informácií o ich právnych nástupcoch, je v súlade s

požiadavkami spravodlivosti a právnej istoty. Zastavenie konania z dôvodu nesplnenia procesných
podmienok by mohlo podľa mienky žalobcov viesť k odmietnutiu práva alebo spravodlivosti a vyvolať
obavy, že rozhodovanie súdu nezohľadnilo predpoklady žalobcov a usmernenia Najvyššieho súdu.

7. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP) po zistení, že odvolanie podala subjektívne

legitimovaná (neúspešná) strana sporu (§ 359 CSP), v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP),
vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov vymedzených v § 379 CSP a § 380 ods. 1 CSP a bez nariadenia
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP) rozsudok súdu prvej inštancie
pri aplikácii § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil ako vecne správny.

8. Odvolací súd po oboznámení sa s odôvodnením odvolaním napadnutého rozhodnutia, ako aj
rozhodnutiu predchádzajúceho konania konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie
v dostatočnom rozsahu, potrebnom na vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel
k správnym skutkovým zisteniam, vec správne právne posúdil a svoje rozhodnutie vrátane výroku o
náhrade trov konania náležite odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia konajúceho súdu prvej inštancie, a preto naň v celom rozsahu a v
podrobnostiach v súlade s ust. § 387 ods. 2 CSP poukazuje. Uvedené bolo tiež dôvodom pomerne
rozsiahleho opisu dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie v rozhodnutí odvolacieho súdu.

9. Žalobca v odvolacom konaní nevzniesol žiadne nové námietky, s ktorými by sa už nebol vysporiadal

súd prvej inštancie pri rozhodovaní vo veci samej a opätovné zdôvodnenie ich neopodstatnenosti
pre rozhodnutie v tejto veci aj odvolacím súdom by bolo len nehospodárnym opakovaním už
vyčerpávajúceho zdôvodnenia poskytnutého sporovým stranám súdom prvej inštancie v odôvodnení
napádaného rozhodnutia. Súčasne v danej súvislosti je potrebné poznamenať, že Ústavný súdSlovenskej republiky v zhode s rozhodovacou praxou Európskeho súdu pre ľudské práva stabilne
judikuje, že povinnosť súdu odôvodniť rozhodnutie neznamená automaticky povinnosť poskytnúť
podrobnú odpoveď na každý nastolený argument. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré

stručne a jasne objasní skutkový a právny základe rozhodnutia postačuje na záver, že z tohto aspektu
je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (napr. sp.zn. II. ÚS 44/03, III. ÚS
209/04, I. ÚS 117/05, III. ÚS 191/2013).

10. Rozsah povinnosti odôvodniť súdne rozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia

a musí byť analyzovaný s ohľadom na okolnosti každého prípadu (uznesenie Najvyššieho súdu
SR sp.zn. 4Cdo/163/2015 zo dňa 17. marca 2016). V danom prípade okresný súd v odôvodnení
rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,
stanoviská procesných strán v prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne
predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery, ktoré
primeranýmspôsobomvysvetlil.Zpohľadulogikyargumentačnejsúdržnostinebolomožnéodôvodneniu

napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie vytknúť nedostatky. Je potrebné poznamenať, že do
práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd
stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (obdobne sp.zn. IV. ÚS 252/04)
a rovnako neznamená ani to, aby účastník konania bol pred všeobecným súdom úspešný, teda, aby
bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkou a právnymi názormi (I. ÚS 50/04).

11. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie odvolací súd dodáva, že ust. § 62
CSP ukladá súdu povinnosť skúmať procesnú subjektivitu kedykoľvek počas konania ako jednu zo
základných procesných podmienok konania; jej nedostatok v čase začatia konania (t.j. deň doručenia
žaloby alebo doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho

opatrenia súdu) má za následok, že súd nemôže vydať rozhodnutie vo veci samej, ale musí konanie
zastaviť.
12. Spôsobilosť byť účastníkom súdneho konania, t.j. procesnú spôsobilosť má ten, kto má spôsobilosť
mať práva a povinnosti, inak len ten, komu ju zákon výslovne priznáva. Procesnou subjektivitou
sa rozumie spôsobilosť subjektov mať procesné práva a povinnosti, ktoré procesné právo priznáva

účastníkom konania. Procesnú subjektivitu má teda ten subjekt práva, ktorý vo sfére práva hmotného
disponuje spôsobilosťou na práva a povinnosti. Fyzická osoba nadobúda spôsobilosť na práva a
povinnosti svojím narodením, stráca ju svojou smrťou (prípadne vyhlásením za mŕtveho).

13. Nedostatok procesnej subjektivity žalovaných 1/, 2/, 3/ a 5/ už v čase začatia tohto konania je

neodstrániteľným nedostatkom procesných podmienok konania, na ktorý musí súd prihliadnuť v každom
štádiukonania.Keďževtomtoprípadezistenýnedostatokniejemožnéodstrániťopravouanidoplnením,
pretože nejde o vadu žaloby spočívajúcu v jeho nesprávnosti alebo neúplnosti, okresný súd postupoval
správne, keď voči žalovaným s chýbajúcou procesnou subjektivitou konanie zastavil.

14. Na margo odvolacej námietky, podľa ktorej súd prvej inštancie nepostupoval v súlade s „inštrukciami“
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyjadrenými v rozhodnutí sp.zn. 6Cdo/11/2016 vo vzťahu
k označeniu strán sporu v prípadoch, ak vlastník, resp. jeho právni nástupcovia nie sú známi, dodáva
odvolací súd nasledovné.

15. Najvyšší súd Slovenskej republiky v posudzovanej veci vytkol okresnému a krajskému súdu, že si
„neurobili jasno“ o tom, či v žalobe označení žalovaní (majúci byť zastupovaní Slovenským pozemkovým
fondom) majú vôbec spôsobilosť byť účastníkom konania. Uviedol, že v záujme spriechodnenia procesu
usporiadania vlastníckych vzťahov k pozemkom a i obnovenia dostatočne hodnoverného spôsobu
evidencie práv k nehnuteľnostiam, ktorý sa v tuzemských podmienkach vytratil prakticky v súvislosti s

opustením intabulačného princípu a stratou niekdajšieho významu inštitútu pozemkovej knihy, bol o. i.
ustanovený zákonný mechanizmus nakladania Slovenského pozemkového fondu: Ad 1) s pozemkami,
ktorých vlastník je známy, ale ktorého miesto trvalého pobytu alebo sídlo nie je známe (podľa čl. I § 8 ods.
1 písm. c/ zákona 180) a Ad 2) s pozemkami, ktorých vlastník nie je známy (podľa písmena d/ rovnakého
ustanovenia). Pre obe takéto kategórie pozemkov zákon zaviedol i legislatívnu skratku „pozemky s

nezisteným vlastníkom“ (tu por. i čl. I § 13 a § 16 ods. 1 písm. b/ zákona 180); pričom pri takýchto
vlastníkoch (resp. pozemkoch), ako aj pri pozemkoch, ktorých vlastníctvo nie je evidované podľa
predpisov o katastri nehnuteľností v súbore geodetických informácií a v súbore popisných informácií
alebo ak sa nepreukáže inak (čl. I § 16 ods. 1 písm. c/ zákona 180) zákon priznáva na to určenejprávnickej osobe (ktorou je práve Slovenský pozemkový fond) oprávnenie na zastupovanie vlastníkov
v konaniach pred súdmi a inými orgánmi verejnej správy (čl. I § 16 ods. 2 zákona 180).

16. Priblížená právna konštrukcia podľa názoru dovolacieho súdu spôsobuje udržateľnosť označenia
Slovenského pozemkového fondu za zástupcu presne označeného (a i v žalobe či v inom podaní
určenom súdu prinajmenšom menom a priezviskom identifikovaného) evidovaného vlastníka len u
vlastníkov pozemkov spadajúcich do rámca definície z ustanovenia čl. I § 8 ods. 1 písm. c/ zákona 180,
teda len u tých, o ktorých je nepochybné, že existujú (čo u fyzických osôb znamená, že ešte žijú a u

právnických osôb, že vznikli a dosiaľ nezanikli) a znakom ich neznámosti je neznámosť ich adresy alebo
sídla (prinášajúca problém komunikácie s takýmito vlastníkmi a aj ich bezproblémového zapojenia do
súdnych či iných konaní, týkajúcich sa ich nehnuteľného majetku). Takéto označenie ale naopak nemôže
prichádzať do úvahy u tých vlastníkov, ktorí nie sú známi vôbec, spravidla preto, že pôvodný vlastník už
neexistuje a nie je zrejmé, kto je jeho právnym nástupcom. Každý pokus tvrdiť opak by bol pripustením
možnosti vykonania súdneho konania a vydania v ňom i vecného rozhodnutia o predmete sporu aj

za cenu neexistencie jednej z podmienok konania, či presnejšie pri zaťažení konania neodstrániteľnou
prekážkou, brániacou jeho ďalšiemu pokračovaniu a takto tiež popretím jedného zo základov, na ktorých
stojí civilný proces. Je totiž všeobecne známou skutočnosťou bez potreby dokazovania alebo tiež
tzv. notorietou (tu por. i § 121 O. s. p.), že mŕtva fyzická osoba ani už zaniknutá osoba právnická
nemajú spôsobilosť mať práva a povinnosti, s nedostatkom takejto spôsobilosti ide takpovediac ruku v

ruke i nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania a ak takáto skutočnosť je tu už v čase začatia
konania (na rozdiel od úmrtia fyzickej osoby či zániku osoby právnickej až v jeho priebehu, za určitých
okolností reparovateľných postupmi podľa § 107 O. s. p.), vadu spočívajúcu v snahe o zapojenie
takéhoto „subjektu“ do súdneho konania nejde napraviť žiadnym spôsobom, ale pri postavení súdu
pred takúto procesnú situáciu musí dôjsť (bez ďalšieho) v časti dotknutej takouto vadou k zastaveniu

konania (podľa § 19 a § 104 ods. 1 vety prvej O. s. p.). Riešením, ako tento problém preklenúť, sa javí
len druhové pomenovanie označenia účastníka majúceho byť zastúpeného Slovenským pozemkovým
fondom v takomto prípade, napr. spôsobom „Neznámy (resp. nezistený) vlastník nehnuteľností ...,
zast. Slovenským pozemkovým fondom ...“ alebo „Neznámy (nezistený) právny nástupca ostatného
pozemkovoknižného vlastníka menom ..., zast. Slovenským pozemkovým fondom,...“.

17. Podľa mienky dovolacieho súdu správny postup pri zistení neodstrániteľnej prekážky konania tak
mal spočívať v bezodkladnom zastavení konania voči osobe, ktorej sa nedostatok podmienky konania
týkal a v následnom poskytnutí žalobcovi možnosti, aby okruh účastníkov konania doplnil.

18. Vzhľadom na vyššie uvedené postuláty, obsiahnuté v označenom rozhodnutí Najvyššieho súdu SR
sp.zn. 6Cdo/11/2016 odvolací súd konštatuje, že odvolateľmi označené rozhodnutie naopak podporuje
vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý pri zistení neodstrániteľnej prekážky konania
bezodkladne zastavil konanie voči osobám, ktorých sa nedostatok podmienky konania týkal. Nepristúpil
k zamietnutiu žaloby, ako to učinil (nesprávne) napriek existencii neodstrániteľnej prekážky konania súd

prvej inštancie v konaní posudzovanom Najvyšším súdom vo veci sp.zn. 6Cdo/11/2016.
19. Druhové pomenovanie označenia účastníka majúceho byť zastúpeného Slovenským pozemkovým
fondom, napr. spôsobom „neznámy (resp. nezistený) vlastník nehnuteľnosti..., zast. Slovenským
pozemkovým fondom...“ alebo „neznámy (nezistený) právny nástupca ostatného pozemkovo-knižného
vlastníka menom... zast. Slovenským pozemkovým fondom,...“, má totiž ako je nepochybne zrejmé zo

záverov označeného rozhodnutia Najvyššieho súdu miesto len v situácii:
Ad 1) že ide o vlastníka sporného pozemku, ktorý je známy, ale miesto trvalého pobytu, ktorého nie je
známe, alebo

Ad 2) vlastníka pozemku, ktorý nie je známy.

Súd prvej inštancie po prvotných úkonoch, a to pripojením spisu Okresného súdu Námestovo sp.zn.
2Ps/9/2019, a dedičských spisov DK-6D/42/2021, DK-10D/47/2021 a DK-7D/47/2021 – v tomto smere
je žiaduce doplniť odvodnenie súdu prvej inštancie, ako aj po oboznámení sa s uznesením Okresného
súduvHradciKrálovésp.zn.34D/302/2009zistil,ženiejeakceptovateľné/udržateľné,abyďalejvkonaní

jednal, pokiaľ ide o žalovaných 1/, 2/, 3/ a 5/ so Slovenským pozemkovým fondom, ako ich zástupcom
a akceptoval ich účasť v konaní so statusom neznámych vlastníkov, keďže mal v konaní nepochybne
preukázané, že žalovaný 5/ zomrel dňa XX.X.XXXX a žalovaní 1/, 2/ boli vyhlásení za mŕtvych s určeným
dňom smrti XX.X.XXXX a žalovaná 3/ bola vyhlásená za mŕtvu s určeným dňom smrti XX.XX.XXXX.Žalovaní 1/, 2/, 3/ a 5/ tak odôvodnene nemohli požívať status neznámych vlastníkov, preukázateľne totiž
stratili právnu subjektivitu pred začatím konania, ktorý nedostatok nemôže súd prvej inštancie odstrániť
a nevyhnutne musel viesť k zastaveniu konania vo vzťahu k označeným žalovaným. Za vlastníka

pozemku, ktorý nie je známy (situácia Ad 2) zmieňovaná v rozhodnutí NS SR sp.zn. 6Cdo/11/2016) totiž
nie je možné považovať vlastníka, o ktorom je preukázané, že už zomrel – stratil spôsobilosť mať práva
a povinnosti (resp. o ktorom je nepochybne s ohľadom na okolnosti prípadu zrejmé, že zomrel napr.
v čase podania žaloby by mal už 150 rokov atď.)
20. Uvedený postup súdu prvej inštancie nemohol viesť k odmietnutiu spravodlivosti ako tvrdia

žalobcovia 1/ až 10/. Súd prvej inštancie žalobu nezamietol (ako tomu bolo v konaní posudzovanom
NS SR sp.zn. 6Cdo/11/2016) a pokračuje v konaní. Za danej procesnej situácii nič nebráni právnemu
zástupcovi žalobcov 1/ až 10/ jednoduchým nahliadnutím do súdneho spisu (a oboznámením sa
s pripojenými spismi 2Ps/9/2019, DK-6D/42/2021, DK-10D/47/2021, DK-7D/47/2021 a uznesením
Okresného súdu v Hradci Králové sp.zn. 34D/302/2009) zistiť všetky potrebné skutočnosti pre realizáciu
ďalších nevyhnutných procesných úkonov v zmysle Civilného sporového poriadku (najmä ust. § 79)

k ustáleniu okruhu účastníkov na žalovanej strane. Na tomto mieste je nevyhnutné zdôrazniť, že nie
je povinnosťou ale ani právom súdu nahrádzať nedostatok procesnej aktivity žalobcov (zastúpených
právnym zástupcom) a zisťovať/ustaľovať okruh žalovaných. Uvedený postup súdu by bol v príkrom
rozpore s princípom rovnosti strán konania.
21. Záverom odvolací súd považuje za potrebné upriamiť pozornosť súdu prvej inštancie na podanie

žalobkyne 6/ (č.l. 144 súdneho spisu doručené Okresnému súdu Námestovo dňa 3.10.2024) v ktorom
žalobkyňa 6/ upozorňuje súd prvej inštancie (okrem iného), že žiadnu žalobu zo dňa 7.8.2023 ani
odvolanie zo dňa 23.8.2024 nepísala, nepodpisovala, resp. že všetky kroky v danej záležitosti podnikol
„niekto“ bez jej vedomia. Bude úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní ustáliť v spolupráci so
žalobkyňou 6/ a právnym zástupcom žalobcov 1/ až 10/ danosť podmienok konania na strane žalobkyne

6/ - overiť existenciu platnej plnej moci, overiť vôľu žalobkyne 6/ vystupovať v konaní na strane žalobcov,
dopytovať žalobkyňu 6/ či podpísala plnú moc na č.l. 59 a pod.
22. Odvolací súd žalobcom ako strane s procesnou subjektivitou nárok na náhradu trov konania
nepriznal, nakoľko im nárok na náhradu trov konania neprislúcha. Žalobcovia z procesného hľadiska
zavinili zastavenie konania, nakoľko ako žalovaných 1/, 2/, 3/ a 5/ označili osoby, ktoré v čase začatia

konania nemali procesnú subjektivitu, preto by nárok na náhradu trov konania prislúchal uvedeným
žalovaným, avšak osobe bez procesnej subjektivity nemožno nárok na náhradu trov konania priznať,
nemôžu teda nadobudnúť ani nárok na náhradu trov konania. Odvolací súd preto žiadnej zo strán
konania medzi žalobcami 1/ až 10/ a žalovanými 1/, 2/, 3/ a 5/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal, keďže v konaní „úspešní“ žalovaní 1/, 2/, 3/ a 5/ nemajú právnu subjektivitu. Napokon je

potrebné dodať, že žalovaný 4/ sa do odvolacieho konania aktívne nezapojil.
23. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.(§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)