Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. jún 2025

Súd: Mestský súd Bratislava III
Spisová značka: 70Cb/46/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1425204713
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jankola
ECLI: ECLI:SK:MSBA3:2025:1425204713.1

Uznesenie

Mestský súd Bratislava III v právnej veci žalobcu: Ing. P. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom Šípová 3C, 821 07
Bratislava, zastúpený: Mgr. Jana Lenková, advokátka, Krížna 38, 811 07 Bratislava, proti žalovaným: 1/
J. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom Suchá 10A/3426, 831 01 Bratislava, 2/ C. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom
Jedlíkova 2132/1, 811 06 Bratislava, o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamieta.

II. Súd žalovaným nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 26.05.2025 sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia,
ktorým by súd vydal zabezpečovacie opatrenie v podobe zriadenia záložného práva v prospech žalobcu
k nehnuteľnostiam vo výlučnom vlastníctve žalovaného 1/ v pomere 1/1, zapísaných na liste vlastníctva

č. XXXX vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, pre okres Bratislava III, obec
Bratislava - Nové Mesto, katastrálne územie Vinohrady, pričom sa jedná o nasledovné pozemky a stavby
na nich evidované:
a) pozemok PKN „C“ parcelné číslo XXXX/X, o výmere 458 m2, druh pozemku - záhrada,
b) pozemok PKN „C“ parcelné číslo XXXX/XX, o výmere 302 m2, druh pozemku - záhrada,
c) pozemok PKN „C“ parcelné číslo XXXX/XX, o výmere 123 m2, druh pozemku - zastavaná plocha a

nádvorie,
d) pozemok PKN „C“ parcelné číslo XXXX/XX, o výmere 71 m2, druh pozemku - zastavaná plocha a
nádvorie,
e) pozemok PKN „C“ parcelné číslo XXXX/XX, o výmere 22 m2, druh pozemku - zastavaná plocha a
nádvorie,
f) rodinný dom so súpisným číslom XXXX, postavený na parcele registra „C“ parcelné číslo XXXX/XX,

o výmere 123 m2, druh pozemku - zastavaná plocha a nádvorie,
g) záhradný domček (bez súpisného čísla) postavený na parcele registra „C“ parcelné číslo XXXX/XX,
o výmere 22 m2.

Vo vzťahu k žalovanej 2/ sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd vydal zabezpečovacie
opatrenie v podobe zriadenia záložného práva v prospech žalobcu k bytu a nebytovým priestorom vo

výlučnom vlastníctve žalovanej 2/ v pomere 1/1, zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX vedenom
Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, pre okres Bratislava I, obec Bratislava - Staré Mesto,
katastrálne územie Staré Mesto, v bytovom dome postavenom na ul. Jedlíkova 2132/1, Bratislava,
postavenom na pozemku C KN parcelné číslo XXXX/X o výmere 266 m2, druh pozemku zastavaná
plochaanapriľahlýchpozemkochCKNparcelnéčíslo8438/9ovýmere24m2,druhpozemkuzastavaná
plocha a nádvorie a parcelné číslo XXXX/XX, o výmere 24 m2, druh pozemku - zastavaná plocha a

nádvorie, pričom sa jedná o nasledovné:a) byt č. 4 nachádzajúci sa na 5. poschodí mezanín, vchod (číslo) Jedlíkova 1, podiel priestoru na
spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel k
pozemku 14360/57122,

b) nebytový priestor č. 10 (druh nebytového priestoru - garáž) nachádzajúca sa na 1. poschodí bytového
domu, vchod (číslo) Jedlíkova 1, podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
domu, na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel k pozemku 1755/57122,
c) nebytový priestor č. 11 (druh nebytového priestoru - garáž) nachádzajúci sa na 1. poschodí bytového
domu, vchod (číslo) Jedlíkova 1, podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach

domu, na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel k pozemku 1755/57122,
d) nebytový priestor č. 3 (druh nebytového priestoru - sklad) nachádzajúca sa na 1. poschodí bytového
domu, vchod (číslo) Jedlíkova 1, podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
domu, na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel k pozemku 508/57122.

Žalobcasapredmetnýmnávrhomdomáhaltiežvydaniazabezpečovaciehoopatreniavpodobezriadenia

záložného práva na obchodný podiel žalovaného 1/ v spoločnosti DIVARI s.r.o., so sídlom Elektrárenská
1, 831 04 Bratislava, IČO: 35 863 943, vo veľkosti 70 % na základnom imaní, ktorému zodpovedá
peňažný vklad vo výške 13.942,- eur, ktorý bol v celej výške splatený a na obchodný podiel žalovaného
1/ v spoločnosti DIVARI INVESTMENTS s.r.o., so sídlom Elektrárenská 1, 831 04 Bratislava, IČO: 44
319 584 vo veľkosti 45 % na základnom imaní, ktorému zodpovedá peňažný vklad vo výške 2.250,- eur,

ktorý bol v celej výške splatený, a to všetko za účelom zabezpečenia pohľadávok žalobcu v celkovej
výške 500.000,- eur s príslušenstvom.

2. Za rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu nariadenia navrhovaného zabezpečovacieho
opatrenia považuje žalobca to, že má splatné pohľadávky voči spoločnosti Slnečná elektráreň Lazany

- blok 2, s.r.o. v konkurze, so sídlom Elektrárenská 1, 831 04 Bratislava, IČO: 45 668 914 ( ďalej len
ako „SEL 2“), ktoré žalovaní ako konatelia spoločnosti SEL 2 odmietli veriteľovi uhradiť, a teda žalovaní
ako konatelia spoločnosti SEL 2 zodpovedajú žalobcovi, t. j. veriteľovi v konkurze na majetok SEL 2,
za náhradu škody, ktorej výška bude určená ako suma pohľadávok žalobcu/veriteľa, ktoré zostanú po
zrušení konkurzného konania na majetok SEL 2 neuspokojené, a za ktorých nemožnosť uspokojenia z

majetku SEL 2 zodpovedajú jej konatelia/žalovaní spoločne a nerozdielne.

Konkrétne žalobca uviedol, že má z obdobia, kedy bol spoločníkom spoločnosti SEL 2, niekoľko
splatných pohľadávok spolu vo výške 470.991,28 eur voči spoločnosti SEL 2, ktoré mu vznikli z rôznych
právnych dôvodov, ako napríklad titulom neuhradenia dividendy či titulom nároku žalobcu na vyrovnací

podiel z dôvodu zrušenia/zániku jeho účasti ako spoločníka v spoločnosti SEL 2.

3. Žalobca poukázal na skutočnosť, že spoločnosť SEL 2 konajúc prostredníctvom žalovaných sa v
priebehu roka 2023 zbavila všetkého svojho významného majetku, najmä previedla technológiu slúžiacu
na prevádzkovanie slnečnej elektrárne, čím stratila možnosť generovať príjmy z jej prevádzkovania,

t. j. stratila jediný zdroj príjmov. Predaj technológie mal na strane SEL 2 za následok zánik možnosti
produkovať príjmy z jej prevádzky (de facto úplnú stratu príjmu), čoho nepochybným dôsledkom
bola neschopnosť splácať záväzky veriteľov/žalobcu, t. j. aj neschopnosť uhradiť splatné pohľadávky
žalobcuavaugusteroku2024podalakonajúcprostredníctvomžalovanéhodlžníckynávrhnavyhlásenie
konkurzu, pričom pri podaní návrhu žalovaní zatajili majetok - pôžičky, ktoré SEL 2 poskytla spoločnosti

BioplynBudčavcelkovomobjeme1.100.000,-eur.Podľaúdajovzregistraúpadcovakoajzozverejnenia
súpisu majetku SEL 2 v obchodnom vestníku je v konkurznom konaní voči obchodnej spoločnosti
Slnečná elektráreň Lazany - blok 2 s.r.o. zistený majetok vo výške 80.953,34 eur.

Žalobca si do konkurzu na majetok SEL 2 prihlásil svoje pohľadávky (v konečnom zozname pohľadávok

sú zapísané pod poradovými číslami 1 až 7) v celkovej výške 470.991,28 eur, ktoré mu žalovaní ako
konatelia SEL 2 bezdôvodne odmietli zaplatiť, pričom pred ich prihlásením do konkurzu boli pohľadávky
1 až 4 a 6 a 7 uplatnené v súdnych konaniach, aby nedošlo k premlčaniu týchto pohľadávok. Žalobca
si do konkurzu na majetok SEL 2 prihlásil svoje pohľadávky ako nezabezpečené pohľadávky/iné
pohľadávky, t. j. s právom na uspokojenie z majetku tvoriaceho všeobecnú podstatu. V tejto súvislosti

poukazuje žalobca na to, že správca úpadcu zistil majetok spoločnosti SEL 2 v hodnote 80.953,34 eur,
po uspokojení nezabezpečených a nepopretých pohľadávok v sume 24.250,36 eur a po odpočítaní
pohľadávok proti podstate, ktoré v odhaduje v sume 19.000,- eur (4.600,- eur odmena správcu do
konania 1. schôdze (bez DPH), paušálna náhrada nákladov za vedenie kancelárie v sume 3.000,- eur +odmena SKP za speňaženie majetku vo výške cca 11.000,- eur), zostane na uspokojenie prihlásených
pohľadávok len suma vo výške cca 35.000,- eur, pričom vo zvyšnej časti sumy vo výške cca 450.000,-
eur zostanú pohľadávky žalobcu neuspokojené.

Dôvodnosť potreby bezodkladne upraviť pomery voči žalovaným je podľa žalobcu daná tým, že žalovaní
ako konatelia SEL 2 s právom konať v mene spoločnosti SEL 2 samostatne v čase, keď SEL 2 mala
dostatok prostriedkov na úhradu splatných záväzkov voči žalobcovi, tieto odmietli uhradiť a keď už bolo
z rozhodnutí súdov zrejmé, že SEL 2 prehrala súdny spor o náhradu škody voči žalobcovi, a teda bolo

preukázané tvrdenie žalobcu, že SEL 2 nemá započítateľnú pohľadávku voči žalobcovi, konajúc v mene
SEL 2, previedli všetok jej majetok - technológiu slúžiacu na prevádzkovanie fotovoltaickej elektrárne
na tretiu osobu a podali dlžnícky návrh na vyhlásenie konkurzu. Tým sa podľa žalobcu nenapraviteľne
zasiahlo do jeho práv a právom chránených záujmov, a to do jeho práva vlastniť majetok. Samotná
skutočnosť, že žalovaní ako konatelia SEL 2 previedli technológiu, vytvára reálnu obavu žalobcu, že
po skončení konkurzu na majetok SEL 2, v prípade, ak súd vyhovie žalobe žalobcu na náhradu škody

voči žalovaným a zaviaže žalovaných spoločne a nerozdielne na náhradu škody žalobcovi, žalovaní už
nebudú mať z čoho uspokojiť pohľadávku žalobcu vo výške presahujúcej sumu 500.000,- eur .

S poukazom na vyššie uvedené a ďalšie skutočnosti uvedené v návrhu má žalobca skutočnú, oprávnenú
a dôvodnú obavu, že jeho právo na peňažné plnenie voči žalovaným je ohrozené a že žalovaní sa zbavia

svojho majetku (nehnuteľného ako aj podielov v spoločnostiach) a vyhlásia na seba osobný bankrot,
alebo bude v stave predĺženia a pohľadávka žalobcu ostane neuspokojená.

4. Podľa § 343 ods. 1 až 3 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), zabezpečovacím opatrením
môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na

zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká
zápisom do príslušného registra.

Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym
rozhodnutím.

5. Podľa § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie
opatrenie.

6.Podľa§326ods.1CSP,vnávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniasapoprináležitostiachžaloby
podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy
pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého

neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

7. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

8. Podľa § 135a ods. 5 č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“), nároky spoločnosti na
náhradu škody voči konateľom môže uplatniť vo svojom mene a na vlastný účet veriteľ spoločnosti,
ak nemôže uspokojiť svoju pohľadávku z majetku spoločnosti. Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa použijú
primerane. Nároky veriteľov spoločnosti voči konateľom nezanikajú, ak sa spoločnosť vzdá nárokov na
náhraduškodyalebosnimiuzatvorídohoduourovnaní.Akjenamajetokspoločnostivyhlásenýkonkurz,

uplatňuje nároky veriteľov spoločnosti voči konateľom správca konkurznej podstaty.

9. Nariadenie zabezpečovacieho opatrenia predstavuje právne aprobovaný zásah do subjektívnych
práv osoby, voči ktorej nariadené zabezpečovacie opatrenie smeruje a ktorý je odôvodnený naliehavou
potrebou ochrany práv osoby v dôsledku možného zmarenia exekúcie, ktorá vydanie zabezpečovacieho

opatrenia navrhuje. Samotné zabezpečovacie opatrenie je možné do istej miery z hľadiska účelnosti
pripodobniť analogicky k predbežnému opatreniu, v kontexte ktorého je v ustálenej judikatúre ustálený
princíp proporcionality. Tento uvedený princíp má zabezpečiť, aby ochranou práv osoby, ktorá o vydaniezabezpečovacieho opatrenia žiada, nedošlo k zásahu do práv osoby, voči ktorej zabezpečovacie
opatrenie smeruje v neprimeranej miere.

10. Vychádzajúc z podaného návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, listinných dôkazov
k nemu priložených, ako aj z ostatného obsahu spisu, dospel súd k záveru, že v danom prípade
nie sú splnené predpoklady pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ako mimoriadneho opatrenia
nevyhnutne potrebného a návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol.

11. Súd sa primárne zaoberal aktívnou vecnou legitimáciou žalobcu. Pokiaľ ide o vecnú legitimáciu
účastníkov, považuje súd za potrebné uviesť, že na to, aby sa niekto stal stranou konania, nie je
nevyhnutné, aby bol účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu
(v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo bude žaloba podaná proti nemu (v takom prípade sa stáva
žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotnoprávneho
vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného

práva, kedy je jedna strana subjektom práva a opačná procesná strana subjektom povinností, ktoré
sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska
posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická
osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotnoprávneho vzťahu, ale vždy iba to, či
účastníkomobjektívnejealebonieje.Nedostatokaktívnejvecnejlegitimácieznamená,žeten,ktoosebe

tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotnoprávneho
oprávnenia, o ktoré v konaní ide. Skúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej alebo pasívnej, je
imanentnou súčasťou každého súdneho konania, pričom súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez
návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo strán nenamieta, kde zistenie nedostatku vecnej legitimácie má
za následok zamietnutie žaloby.

12. Súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že uznesením Mestského súdu Bratislava
III sp. zn. 24K/51/2024 zo dňa 24.09.2024 bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka: Slnečná
elektráreň Lazany - blok 2 s.r.o., so sídlom: Elektrárenská 1, 831 04 Bratislava, IČO: 45 668 914 a
do funkcie správcu bol ustanovený: LGP Recovery, k. s., so sídlom kancelárie: Dvořákovo nábrežie 4,

811 02 Bratislava, zn. správcu: S 2070. Prvým a hlavým nedostatkom na strane žalobcu je absencia
aktívnej vecnej legitimácie na podanie návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Ako vyplýva
z citovaného ustanovenia § 135a ods. 5 posledná veta ObZ aktívne legitimovaným na podanie žaloby
je v zmysle tohto ustanovenia správca konkurznej podstaty úpadcu. Ak je totiž na majetok spoločnosti
vyhlásený konkurz, uplatňuje nároky veriteľov spoločnosti voči konateľom správca konkurznej podstaty.

Čiže nárok veriteľa (žalobcu) spoločnosti na náhradu škody voči konateľom takej spoločnosti uplatňuje
správca konkurznej podstaty. V danom prípade, tým že bol na majetok spoločnosti SEL 2 vyhlásený
konkurz, došlo u žalobcu k strate jeho aktívnej legitimácie aj na podanie návrhu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia, nakoľko uplatňovanie nárokov prešlo momentom vyhlásenia konkurzu
na správcu konkurznej podstaty a teda rovnako ako pri uplatňovaní nárokov, aj prípadný návrh na

nariadenie zabezpečovacieho opatrenia by mal podávať správca.

13. Súd zároveň poukazuje aj na to, že obavy samé o sebe taktiež nemôžu byť dôvodom pre nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia. Z návrhu žalobcu nevyplýva ohrozenie budúceho výkonu rozhodnutia.
Žalobca žiadnym spôsobom neosvedčil a nepreukázal, že by zo strany žalovaných boli robené kroky

k znižovaniu ich majetku, či predaju predmetných nehnuteľností. Túto skutočnosť nepreukazuje ani
tvrdenie žalobcu, že spoločnosť Slnečná elektráreň Lazany - blok 2 s.r.o., v ktorej sú žalovaní konateľmi,
stratila možnosť generovať príjmy z prevádzkovania slnečnej elektrárne, nakoľko toto tvrdenie nijako
nesúvisí s majetnosťou žalovaných.

14. Ani existencia právneho pomeru medzi stranami sporu alebo existencia nároku, ako aj ich
osvedčeniesamoosebe,eštenevytvárazákonnýdôvodnanariadeniezabezpečovacieho opatrenia.Až
ichohrozenieadôvodnáobavazichohrozeniadovoľujesúdunariadiťzabezpečovacieopatrenie,pričom
takéto ohrozenie musí byť konkrétne, čo v tomto prípade nebolo. Podstata návrhu žalobcu spočíva v
existencii dlhu spoločnosti SEL 2 voči nemu a z obavy žalobcu, že žalovaní pristúpia k prevodu alebo

zaťaženiu svojho majetku a nebudú mať dostatok majetku, čím by bola ohrozená vymožiteľnosť jeho
nároku na náhradu škody voči týmto konateľom a samotný výkon súdneho rozhodnutia vo veci samej.
Osvedčenie existencie pohľadávky však nie je možné stotožňovať s osvedčením nebezpečenstvabezprostredne hroziacej ujmy, pre ktorú treba poskytnúť ohrozenému nároku ochranu v podobe
nariadenia zabezpečovacieho opatrenia.

15. Ak by súd prijal a akceptoval argumentáciu žalobcu ohľadom oprávnenosti návrhu na vydanie
zabezpečovacieho opatrenia, v tom prípade by akceptoval stav, že vydanie zabezpečovacieho opatrenia
by bolo dôvodné vždy, ak by navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia čo i len tvrdil, že má voči
žalovanému pohľadávku, čím by sa popreli zákonné limity na vydanie zabezpečovacieho opatrenia V
prejednávanej veci však žalobca dôvodnosť vydania zabezpečovacieho opatrenia nepreukázal.

16. Vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že v predmetnej veci nie sú splnené predpoklady
pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, pričom žalobca zároveň nemá aktívnu vecnú legitimáciu
na podanie takéhoto návrhu, preto návrh žalobcu na jeho nariadenie zamietol v celom rozsahu ako
nedôvodný.

17. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalovaní mali v konaní o nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia plný úspech, mali by preto proti neúspešnému žalobcovi právo na náhradu
trov konania v plnom rozsahu. Keďže však žalovaným v konaní žiadne trovy nevznikli, súd im náhradu
trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
Mestského súdu Bratislava III na Krajský súd v Bratislave.

Odvolanie proti uzneseniu musí obsahovať všeobecné náležitosti každého podania podľa § 127 CSP
(ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka

konania) a náležitosti odvolania podľa § 363 CSP (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha).