Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. november 2025

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 11C/71/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5725201806
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Káčeriková

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2025:5725201806.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin pred sudkyňou JUDr. Alenou Káčerikovou v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX,

bytom C., C. XXXX/X, právne zastúpený Mgr. Ľubica Dendisová, IČO: 50 593 021, advokátka so sídlom
Martin, Holubyho 51/9 proti žalovanej: C. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. - D., C. E. XXXXX/X E., právne
zastúpená Advokátska kancelária M2 Legal s. r. o., IČO: 53 057 368, so sídlom Martin, Zvolenská
4014/31, v konaní o zaplatenie 62.128,70 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie o zaplatenie 37.696,05 eur z a s t a v u j e .

II. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 20.000,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške

9,26 % ročne od 13.07.2024 do zaplatenia, a to všetko do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

III. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .

IV. Žalovanej p r i z n á v anárok na náhradu trov konania voči žalobcovi vo výške 36 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou prvostupňovému súdu dňa 02.07.2025 sa žalobca domáhal, aby súd vydal
rozhodnutie, v ktorom by žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 62.128,70 eur spolu
s úrokom z omeškania vo výške 9,26 % ročne zo sumy 62.128,72 eur od 13.07.2024 do zaplatenia

a trovy konania.

2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 30.08.2022 uhradil za žalovanú sumu spolu vo
výške 62.128,70 eur, ktorá bola dlhom voči Štátnemu fondu rozvoja bývania vyplývajúca z rozhodnutí
Okresného súdu Martin sp. zn. 8Csp/63/2016 zo dňa 27.06.2018 vo výške 28.043,61 eur, nesplatený
zmluvný úrok vo výške 1.224,97 eur, nesplatený úrok z omeškania vo výške 162,02 eur, náklady spojené
s uplatňovaním pohľadávky vo výške 625,72 eur a úroky z omeškania vo výške 4 % ročne a úroky

z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo súm uvedených v rozsudku a ďalej zo súm vyplývajúcich
z rozsudku Okresného súdu Martin pod sp. zn. 8Csp/63/2016 zo dňa 18.08.2021, na základe ktorého
žalovaná mala zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 8.733,40 eur, priznanú istinu s príslušenstvom, zmluvný
úrok vo výške 4 % ročne zo súm uvedených v rozsudku a ďalej z uznesenia Okresného súdu Martin
sp. zn. 8Csp/63/2016 zo dňa 28.06.2022, na základe ktorého mala zaplatiť trovy konania vo výške
10.768,80 eur, teda spolu 62.128,70 eur. Výzvou zo dňa 27.06.2024 žalobca vyzval žalovanú na úhradu
dlhu voči nemu, keďže žalobca plnil za žalovanú v zmysle ustanovenia § 451 a § 454 Občianskeho

zákonníka (ďalej „OZ“), ktorý sa stal splatný dňa 12.07.2024. Tieto ako aj ďalšie finančné prostriedky
zaplatil žalobca za žalovanú s prísľubom ich vrátenia žalovanou resp. prísľubom spoločného spolužitia
a prevodu časti spoluvlastníckeho podielu na jej nehnuteľnosti na žalobcu. Žalobca a žalovaná spolu
niekoľko rokov žili v spoločnej domácnosti, v nehnuteľnosti, ktorú vlastnila žalovaná spolu s jej synoma plánovali spoločný život. Dohodli sa, že žalobca si zoberie úver/hypotéku na svoje meno, pričom
založil nehnuteľnosť svojich rodičov, aby mohol zaplatiť dlh žalovanej. Počas ich spoločného spolužitia
žalobca prispieval na spoločnú domácnosť, stravu, nákup potravín a podobne, bolo to aj v rokoch

COVID-u 2020 až 2021, kedy žalovaná robila kaderníčku a nemohla vykonávať svoje zamestnanie.
Mala finančné problémy, a preto jej pomáhal zabezpečovať domácnosť. Dohodli sa na tom, že žalovaná
na žalobcu prevedie časť svojho spoluvlastníckeho podielu na dome, aby nemal pocit, že peniaze
dáva len tak. Keďže spolu žili, riešili spoločné bývanie, jej finančné problémy a podobne. Chceli, aby
žalovaná začala žiť s „čistým štítom“. V júni 2024 došlo k rozchodu žalobcu a žalovanej, pričom žalobca

opustil nehnuteľnosť vo vlastníctve žalovanej a výzvou zo dňa 27.06.2024 ju vyzval na úhradu dlhu.
Výzvu si žalovaná prevzala dňa 01.07.2024, čo potvrdila aj právna zástupkyňa, ktorá sa vyjadrila
listom zo dňa 04.07.2024, pričom nepoprela skutočnosť, že žalobca za žalovanú plnil uvedené finančné
prostriedky a čiastočne uznala existenciu dlhu žalobcu a zaviazala sa uhradiť sumu 20.000,- eur na
účet žalobcu. Napriek uznaniu dlhu zo strany žalovanej a prísľubu úhrady sumy vo výške 20.000,- eur
na účet žalobcu, žalovaná do podania žalobného návrhu tak neurobila. Keďže sa žalovaná dostala so

splatením svojej povinnosti na zaplatenie dlhu voči žalobcovi do omeškania, žalobca si uplatnil podľa
ustanovenia § 517 ods. 2 OZ v spojení s ustanovením § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 aj
úroky z omeškania, a to vo výške 9,26 % od 13.07.2024. V závere svojej žaloby žalobca uviedol, že
okrem žalovanej sumy, ktorá je predmetom súdeného konania, žalobca za žalovanú zaplatil aj dlh voči
zdravotnej poisťovni Dôvera, a.s. vo výške 1.522,45 eur, ktoré konanie sa vedie pod sp. zn. 11C/6/2025

a nie je právoplatne skončené a tiež dlh vo výške 2.206,50 eur, ktorý jej vznikol z titulu zaplateného
súdneho poplatku voči ŠFRB, ktoré konanie taktiež naďalej prebieha. Spolu so žalobou žalobca predložil
rozsudok Okresného súdu Martin sp. zn. 8Csp/63/2016 zo dňa 27.06.2018, rozsudok Okresného súdu
Martinsp.zn.8Csp/63/2016zodňa18.08.2021,uznesenieOkresnéhosúduMartinsp.zn.8Csp/63/2016
zo dňa 28.06.2022, doklady o úhradách zo dňa 30.08.2022, spolu vo výške 62.128,70 eur, výzvu na

vydanie bezdôvodného obohatenia zo dňa 27.06.2024, vyjadrenie právnej zástupkyne žalovanej k výzve
zo dňa 04.07.2024 ako aj prehľad úrokových sadzieb ECB.

3. V rámci dupliky sa žalovaná písomne vyjadrila podaním zo dňa 05.08.2025 a uviedla, že uplatnený
nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia je v celom rozsahu premlčaný. Ako sám žalobca

v žalobe uviedol, za žalovanú uhradil jej dlh vzniknutý z titulu súdnych rozhodnutí Okresného súdu Martin
sp. zn. 8Csp/63/2016, a to rozsudku zo dňa 27.06.2018, rozsudku zo dňa 18.08.2021 a uznesenia zo
dňa 28.06.2022, ktorým bola žalovaná zaviazaná uhradiť jednotlivé nároky voči ŠFRB. S poukazom
na ustanovenie § 454 OZ bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť
sám. Podľa § 100 ods. 1 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej.

Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno
premlčané právo veriteľovi priznať. V zmysle ustanovenia § 107 ods. 1 OZ, právo na vydanie plnenia
z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo
k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Keďže žalobca dňa 30.08.2022 a dňa
31.08.2022 uhradil za žalovanú to, čo podľa práva mala plniť žalovaná, vzniklo mu právo na vydanie

plnenia z bezdôvodného obohatenia, ktoré sa však premlčalo dňa 30.08.2024 a dňa 31.08.2024.
Žalobca totiž už dňa 30.08.2022 a dňa 31.08.2022 vedel, že dochádza k bezdôvodnému obohateniu,
aj kto sa na jeho úkor obohatil, t.j. vedel, že platí za iného. Žalobca v žalobe ďalej uviedol, že
zo strany žalovanej existoval podľa jeho slov nejaký „prísľub“ započítania poskytnutých finančných
prostriedkov voči spoluvlastníckemu podielu žalovanej k nehnuteľnosti v jej vlastníctve a prísľubom

dlhodobého spoločného spolužitia. Tieto tvrdenia považuje žalovaná za účelové a tendenčné, nakoľko
takýto prísľub žalobcovi nikdy nedala, a to aj z dôvodu, že nie je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti
ale len spoluvlastníčkou s tým, že spoluvlastnícky podiel má aj jej maloletý syn. Naviac by bolo až
absurdné, aby pri výške nároku uplatnenom v tomto konaní žalovaná sľúbila prevod spoluvlastníckeho
podielu. Podľa žalovanej žalobcovi sa nepodarilo preukázať, že skutočne existoval prísľub žalovanej

ako podielovej spoluvlastníčky, že na neho v budúcnosti prevedie podiel na nehnuteľnosti po tom, ako
uhradí za ňu pohľadávku voči ŠFRB. Žalobca uhradil pohľadávku za žalovanú z vlastného rozhodnutia.
V danom prípade podľa žalovanej platí dvojročná subjektívna premlčacia doba počítaná od obdobia,
keď žalobca úhradu uskutočnil. Vtedy vzniklo žalovanej bezdôvodné obohatenie plnením bez právneho
dôvodu. Tvrdenie žalobcu, že začiatok plynutia premlčacej doby treba počítať od obdobia, kedy sa

dozvedel, že podiel na nehnuteľnosti na neho nebude prevedený prípadne keď ukončil svoj vzťah so
žalovanou, nemá oporu nielen v zákone ale ani v predložených dôkazoch. Žalobca nepreukázal, že
by mu žalovaná dňa 27.06.2024 alebo kedykoľvek inokedy oznámila, že k započítaniu plnenia voči
jej nehnuteľnosti dôjde. Plnenie bez právneho dôvodu je jednou zo skutkových podstát bezdôvodnéhoobohatenia, ktorého dôsledkom je povinnosť vydať všetko čo bolo plnením pri absencii právneho titulu
získané. Prospech z plnenia bez právneho dôvodu vzniká prijatím plnenia, ku ktorému právny dôvod
plnenia od začiatku chýba (právnym dôvodom na plnenie môže byť napr. zmluva, povinnosť stanovená

zákonom a podobne). Ide teda o plnenia v prípadoch, kedy právny dôvod v okamihu plnenia vôbec
neexistoval.
Pre začiatok plynutia premlčacej doby je irelevantné podľa žalovanej, kedy sa žalobca domáhal
zaplatenia dlhu výzvou, a to zo dňa 27.06.2024. Pre začiatok plynutia premlčacej doby je rozhodujúce
1/ kedy sa oprávnený t.j. žalobca dozvedel, že došlo k bezdôvodnému obohateniu (žalobca mal túto

vedomosť od začiatku, od kedy uhradil dlh za žalovanú, pretože mu bolo známe, že sa jedná o dlh
žalovanejvočiŠFRB),2/ktosanajehoúkorobohatil(žalobcaodpočiatkuvedel,žeplnídlhzažalovanú).
Občiansky zákonník pri úprave premlčania vydania bezdôvodného obohatenia využíva normatívny
konštrukt kombinácie dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty a trojročnej (desaťročnej) objektívnej
premlčacej lehoty. Pre vzťah týchto lehôt je charakteristické, že ich plynutie je komplementárne, to
znamená, že okamih, v ktorom mohol oprávnený subjekt uplatniť právo po prvýkrát sa zásadne definuje

momentom nadobudnutia subjektívnej vedomosti oprávnenej osoby. Od tohto okamihu začína plynúť
dvojročná premlčacia lehota na uplatnenie práva na súde. Táto subjektívna premlčacia lehota však
plynie v rámci lehoty objektívnej, ustanovenej na tri roky (desať rokov). Objektívna premlčacia lehota
začína plynúť od právnej udalosti zakladajúcej nárok oprávneného. V tomto prípade od uskutočnenia
úhrady žalobcom. Z uvedeného vyplýva, že oprávnený subjekt t.j. žalobca môže uplatniť právo na

náhradu škody najneskôr v posledný deň objektívnej premlčacej lehoty. Zároveň sa vyžaduje aj
uplatnenie práva najneskôr v posledný deň subjektívnej premlčacej lehoty.
Žalobca v podanej žalobe uviedol, že počas spoločného spolužitia so žalovanou prispieval na spoločnú
domácnosť, stravu, nákup potravín a podobne. Toto tvrdenie podľa žalovanej sa nezakladá na pravde,
nakoľko žalobca neprispieval na spoločnú domácnosť takmer žiadnym spôsobom. Každý mesiac platil

cca 80,- eur paušál pre žalovanú a jej syna a raz za mesiac urobil nákup potravín. Všetky náklady
znášala žalovaná sama. Ďalšie tvrdenie žalobcu o tom, že úver/hypotéka, ktorú si zobral na svoje
meno, pričom založil nehnuteľnosť svojich rodičov, aby mohol zaplatiť dlhy za žalovanú sa taktiež
nezakladá úplne na pravde, nakoľko uvedený úver bol zabezpečený záložným právom na nehnuteľnosť
vo vlastníctve rodičov žalovanej. Po rozchode žalobcu a žalovanej, táto za neho vyplatila úver dňa

17.06.2024, ktorého zostatok bol k uvedenému dňu vyčíslený v sume 41.525,- eur, čím jej dlh voči
veriteľovi zanikol v celom rozsahu splnením. Tvrdenie žalobcu, že vyjadrením sa k výzvam zo dňa
04.07.2024, ktoré adresovala žalovaná prostredníctvom právneho zástupcu žalobcovi, došlo k uznaniu
jej dlhu voči žalobcovi, žalovaná uviedla, že jednostranné započítanie pohľadávky a uznanie dlhu sú dva
samostatné upravené inštitúty, ktoré nemožno vykladať extenzívne. To, že žalovaná započítala svoju

pohľadávku neznamená, že uznala dlh žalobcu. V závere žiadala žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

4. V rámci repliky žalobca podaním zo dňa 17.10.2025 citoval ustanovenia § 107 OZ ako aj komentár
k OZ, pričom poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR z 30.01.2001 sp. zn. 25Cdo/968/1999,
kedy za rozhodujúci pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby je uplatnenie práva na vydanie

plnenia z bezdôvodného obohatenia v zmysle § 107 ods. 1 OZ, kde treba považovať deň, kedy sa
oprávnenýskutočnedozvieotom,ženajehoúkordošlokbezdôvodnémuobohateniuaktohozískal.Nie
je pritom rozhodujúce, že oprávnený mal možnosť dozvedieť sa potrebné skutočnosti už skôr. Z obsahu
citovanej judikatúry podľa žalobcu je nesporné, že začiatok počítania subjektívnej premlčacej lehoty
nie je dátum úhrady dlhu, ale momentom, kedy žalobca zistil, že sa žalovaná na jeho úkor obohatila.

Pokiaľ ide o uznanie dlhu žalovanou, žalobca súdu doručil SMS komunikáciu žalobcu a žalovanej zo
dňa 05.06.2024, v ktorej žalovaná uznala dlh vo výške 69.000,- eur a 30.000,- eur voči žalovanému.
Taktiež uznala dlh vo výške 20.000,- eur, a to vo vyjadrení právnej zástupkyne žalovanej listom zo
dňa 04.07.2024. Ďalšie tvrdenia žalovanej, že vyplatený úver nebol založený nehnuteľnosťou rodičov
žalobcu sa podľa žalobcu nezakladá na pravde ani na reálnej časovej osi poskytnutia úveru, pretože

úver, ktorý bol poskytnutý a v zostatkovej sume 41.525,- eur bol poskytnutý o rok skôr, ako ho žalovaná
bolazaviazanározsudkomOkresnéhosúduMartinsp.zn.8Csp/63/2016zodňa27.06.2018,18.08.2021
auzneseniazodňa28.06.2022zaviazanáuhradiťsvojenárokyvočiŠFRB.Úver,ktorýžalovanávyplatila
bol určený na rekonštrukciu rodinného domu žalovanej, a to rekonštrukčné práce na predmetnom dome,
keďže sa nachádzal v havarijnom stave. Z uvedeného dôvodu žiadal žalobca žalobe v celom rozsahu

vyhovieť.5. Súd vec prejednal a vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými
žalobcom ako aj žalovanou, výsluchom žalobcu a právnych zástupcov žalobcu a žalovanej a zistil
nasledovný skutkový stav rozhodný pre právne posúdenie veci:

6. Podanou žalobou sa žalobca domáhal vydania bezdôvodného obohatenia v sume 62.128,70 eur
spolu s 9,26 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 62.128,70 eur od 13.07.2024 do zaplatenia a trov
konania na tom podklade, že dňa 30.08.2022 a 31.08.2022 uhradil za žalovanú túto sumu z titulu
dlhov, na ktoré žalovaná bola zaviazaná rozsudkom Okresného súdu Martin zo dňa 27.06.2018 pod č.k.

8Csp/63/2016-466, rozsudkom Okresného súdu Martin zo dňa 18.08.2021 pod č.k. 8Csp/63/2016-739,
uznesením Okresného súdu Martin zo dňa 28.06.2022 pod č.k. 8Csp/63/2016-787. Výzvou zo dňa
27.06.2024 žalovanú vyzval na úhradu dlhu z titulu bezdôvodného obohatenia, keďže podľa tvrdení
žalobca plnil za žalovanú v zmysle ustanovenia § 451 a § 454 OZ a dlh sa stal splatný najneskôr
dňa 12.07.2024, pričom žalovaná svoj dlh neuhradila. Žalovaná z uvedenou žalobou nesúhlasila,
žiadala ju zamietnuť z dôvodov, že žalovaná pohľadávka je premlčaná. Okrem iného uviedla, že prísľub

spoločného vlastníctva nehnuteľnosti, ktorá je v jej podielovom spoluvlastníctve nikdy žalobcovi nebol
daný, a to aj z toho dôvodu, že nie je výlučnou vlastníčkou uvádzaných nehnuteľností, ale len podielovou
spoluvlastníčkou s tým, že spoluvlastnícky podiel má aj jej maloletý syn. Uviedla, že by bolo absurdné,
aby pri výške žalovaného nároku sľúbila žalobcovi prevod spoluvlastníckeho podielu. V závere žiadala
žalobu zamietnuť s poukazom na námietku premlčania, nakoľko už dňa 30.08.2022 a 31.08.2022 bolo

žalobcovi zrejmé za koho plnil, uhradil pohľadávky v zmysle rozhodnutia Okresného súdu Martin, na
ktoré poukazoval a v tomto prípade platí dvojročná subjektívna lehota počítaná od obdobia, keď žalobca
úhradu uskutočnil. Žalobca žalobu podal na Okresný súd Martin až dňa 02.07.2025.

7. Pred otvorením pojednávania dňa 13.11.2025 právna zástupkyňa žalovanej uviedla, že z ich strany

bol daný návrh právnemu zástupcovi žalobcu na uzavretie zmieru, ktorým žalovaná je ochotná uhradiť
žalobcovi sumu 20.603,70 eur. Z uvedeného dôvodu súd prerušil pojednávanie na 10 minút a poskytol
stranám sporu možnosť uzavretia súdneho zmieru. Následne po uplynutí prerušeného konania právny
zástupca žalobcu uviedol, že súhlasí so schválením súdneho zmieru, avšak žiada uhradiť od žalovanej
sumu 24.332,65 eur. Právna zástupkyňa žalovanej uviedla, že s takto navrhovanou sumou nesúhlasí,

nakoľko pokiaľ ide o uzavretie súdneho zmieru, žalovaná navrhuje sumu 20.603,70 eur. Keďže
k uzavretiu súdneho zmieru nedošlo, súd otvoril pojednávanie a pristúpil k výsluchu žalobcu, ktorý na
pojednávaní uviedol, že so žalovanou žili niekoľko rokov, a keďže mala finančné problémy, o ktorých mu
hovorila, rozhodol sa, že jej pomôže. Uvedené riešila aj s advokátkou a po návrate od advokátky sa spolu
rozprávali o tom, ako by vzniknutú finančnú situáciu vyriešili. Rozhodli sa, že si vybavia hypotekárny úver

s tým, že vyplatia istinu, aby aspoň nestúpali úroky. Žalobca medzitým si vybavil hypotekárny úver, ktorý
si zobrali vo výške 45.000,- eur. Dohodli sa, že za tento hypotekárny úver prerobia súčasný aj terajší
dom, ktorý bol v zlom technickom stave. Zároveň boli poučení advokátkou, aby sa skontaktovali so
ŠFRB a vedeli presne, na aký účet majú sumu, ktorá bola poskytnutá žalovanej vyplatiť. Boli odporučení
na vtedajší GARAJ PARTNERS, ktorý ich zastupoval, a ktorý im oznámil, že suma nebola 20.000,- eur

ale 68.000,- eur. Medzitým prerobili dom, ktorý vlastnícky patrí žalovanej a viedli sa už konania voči
žalovanej pod sp. zn. 8Csp/63/2016. Po rozhodnutí súdu v roku 2021, že žalovaná musí tieto žalované
sumy uhradiť sa rozhodli prostredníctvom finančného poradcu vybaviť si ďalšiu hypotéku tak, aby mohli
vyplatiť celý dlh žalovanej so všetkými podlžnosťami, ktoré mala. Bolo to niekedy na konci augusta 2022,
kedy žalobca všetko uhradil za žalovanú, vyplatil všetky jej dlhy tak, aby mohla začať úplne nanovo.

Medzi sebou mali sľub, že keď dokončia rekonštrukciu domu a žalobca vyplatí finančné prostriedky
za žalovanú s tým, že už nebude mať žiadny dlh, aby nebol „škodný“ budú spolu ďalej žiť a žalovaná
prepíše na neho polovicu rodinného domu. Už aj v tom čase polovicu rodinného domu vlastnila žalovaná
a polovicu rodinného domu vlastnil jej maloletý syn. Žalovaná stále následne odkladala tento prepis,
potom sa dohodli na tom, že keď syn bude mať 18 rokov bude to oveľa jednoduchšie. Nakoniec v roku

2024 došlo k rozpadu ich vzťahu a rozišli sa. Odvtedy mu žalovaná neuhradila žiadnu sumu.

8. Právny zástupca žalobcu prítomný na pojednávaní uviedol a nadviazal na vyjadrenie právnej
zástupkyne zo dňa 04.07.2024, kedy uviedla, že žalovaná je ochotná vyplatiť žalobcovi sumu 24.332,65
eur, avšak v prípade, že sa dom predá, tak uviedla, že je ochotná vyplatiť sumu 20.000,- eur. Podľa

právneho zástupcu žalobcu preukázali skutkovo, že dňa 04.09.2025 došlo k scudzeniu predmetných
nehnuteľností, a že teda ide o kvalifikované uznanie dlhu čo do výšky a obsahu k predmetu dlhu a z toho
dôvodu s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 30.01.2021 sp. zn. 25Cdo/968/1995
ako aj Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 3Cdo/145/2024 a s odkazom na uznanie dlhu mal za to, žedlh sa premlčuje v desaťročnej lehote, nakoľko bol uznaný čo do dôvodu a výšky. Následne právny
zástupcažalobcužiadalsúdupraviťžalobnýpetitatotak,žežiadalpriznaťsumu24.432,65eursúrokom
z omeškania vo výške 9,26 % od 13.07.2024 do zaplatenia. Vo zvyšnej žalovanej časti 37.696,05 eur

zobral žalobu späť a uplatnil si trovy konania.

9. Právna zástupkyňa žalovanej prítomná na pojednávaní súhlasila s čiastočným späťvzatím.

10. Súd na pojednávaní vyhlásil uznesenie, ktorým pripustil zmenu žalobného návrhu v zmysle prednesu

právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní konanom dňa 13.11.2025.

11. Právna zástupkyňa žalovanej následne uviedla, že s uplatneným nárokom nesúhlasí pokiaľ ide
o sumu 24.432,65 eur. Trvala na vznesenej námietke premlčania a zotrvala na vyjadrení zo dňa
05.08.2025, na ktoré odkázala. Či už sa jednalo o pôvodnú sumu v pôvodnej výške alebo o sumu
zníženú po čiastočnom späťvzatí žaloby, stále mala za to, že nárok je premlčaný. Do pozornosti súdu

dala skutočnosť, že o totožnom nároku bolo rozhodované v konaní sp. zn. 11C/6/2025, ktorý žalobu
zamietol. Rozdiel je jedine oproti tomu, že dlh plnil žalobca voči žalovanej voči zdravotnej poisťovni
Dôvera dňa 03.09.2025, takže sa jedná takmer o totožné obdobie s takmer s totožnou ak nie totožnou
argumentáciou. Podľa právnej zástupkyne žalovanej vo vyjadrení zo dňa 04.07.2024 nedošlo k uznaniu
dlhu. Je to vyjadrenie k výzve žalobcu, žalobca adresoval žalovanej spolu tri výzvy, v ktorom sa vyjadrili,

že si voči uplatnenému nároku započítava pohľadávku vo výške 41.524,22 eur, ktorú zaplatila na
jeho hypotekárny úver v spoločnosti 365 bank., o čom predložili aj doklad. Už na predchádzajúcom
pojednávaní v inom konaní žalobca uznal, že úver bol použitý na jeho úhradu predchádzajúcich dlhov.
Pokiaľ ide o uznanie dlhu, okrem všeobecných náležitostí podľa § 34 OZ je potrebné na to, aby bol
právny úkon perfektný pre uznanie dlhu sa považuje splnenie osobitných náležitostí, písomná forma

a sľub zaplatiť dlh a vymedzenie dlhu čo do dôvodu a výšky. Vyjadrenie žalovanej s uznaním dlhu
podľa právnej zástupkyne nemožno stotožniť. V prípade, ak by súd tieto argumenty neprijal, žalovaná,
ak teda uznala, tak uznala len do výšky 20.000,- eur, ktorá suma bola ponúkaná už pred otvorením
pojednávania žalobcovi za účelom uzavretia zmieru. Pokiaľ ide o sumu, ktorú žalovaná navrhla pred
otvorením pojednávania, že uhradí žalobcovi vo výške 20.603,70 eur, k tejto sume dospela tak, že

po odpočítaní od žalovanej sumy 62.128,70 eur odpočítala sumu 41.525,- eur, čo bolo vlastne to, čo
uhradila klientka na dlh žalobcu. Z uvedeného vyšla suma 20.603,70 eur. Pokiaľ ide o predloženú SMS
správu, na tento dôkaz navrhla neprihliadať, a to z dôvodov, že jednak správa mala byť predložená
pri podaní žaloby, keďže žalobca s ňou disponoval, no a z tohto dôkazu ani nie je možné zistiť, kto
je autorom, z akého telefónneho čísla bola poslaná. Nie je zrejmé, či to posielala žalovaná, na aké

telefónne číslo, či je obrázok autentický, lebo takáto SMS sa dá vypracovať aj doma na počítači, takže
tento dôkaz predložený žalobcom nepreukazuje uznanie dlhu žalovanou a je absolútne irelevantný,
lebo nezodpovedá ani základným požiadavkám preukazovania skutočností pred súdom. Na základe
uvedeného žiadala žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

12. Právny zástupca žalobcu v záverečnej reči zotrval na úprave žalobného návrhu a žiadal priznať
žalovanú sumu. Zároveň pred skončením pojednávania doručoval súdu listinné dôkazy, a to návrh
kúpnej zmluvy zo dňa 16.06.2022 ohľadom budúceho nadobúdania nehnuteľnosti ako aj e-mailovú
komunikáciu sprostredkovateľa úveru p. C. a vyjadrenie advokátskej kancelárie GARAJ PARTNERS
v súvislosti s vyčíslením zostatku dlhu žalovanej. Právna zástupkyňa žalovanej žiadala na tieto dôkazy

neprihliadať vzhľadom na sudcovskú koncentráciu.

13. Nespornými skutočnosťami bolo, že žalobca dňa 30.08.2022 uhradil za žalovanú jej dlh spolu vo
výške 62.128,70 eur, na ktorý bola zaviazaná rozsudkom Okresného súdu Martin zo dňa 27.06.2018
pod sp. zn. 8Csp/63/2016, rozsudkom Okresného súdu Martin zo dňa 18.08.2021 pod sp. zn.

8Csp/63/2016, uznesením Okresného súdu Martin zo dňa 28.06.2022 pod sp. zn. 8Csp/63/2016.
Spornou skutočnosťou bolo, či žalobou uplatnený nárok je premlčaný a či žalovaná dala žalobcovi za
úhradu vyššie uvedeného prísľub, že mu úhradu započíta na spoluvlastnícky podiel k jej nehnuteľnosti,
ktorý však vlastní spolu so svojim maloletým synom.

14. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej. (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.15. Podľa § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

16. Podľa § 107 ods. 1 OZ právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky
odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

17. Podľa § 107 ods. 2 OZ najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí
za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

18. Podľa § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

19. Podľa § 451 ods. 2 OZ bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

20. Podľa § 454 OZ bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.

21. Podľa § 456 OZ predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získa. Ak
toho, na úkor koho sa získal nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

22. Podľa § 563 OZ, ak časť splnenia nie je dohodnutý ustanoveným právnym predpisom alebo určený
v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo o plnenie veriteľ požiadal.

23. Žalobca si podanou žalobou svoj nárok na zaplatenie sumy 62.128,70 eur uplatnil ako nárok na

vydanie bezdôvodného obohatenia a správne ho potom i právne kvalifikoval ako nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia v zmysle ustanovenia § 454 OZ. Predpokladom vzniku zodpovednosti
z bezdôvodného obohatenia v zmysle ustanovenia § 454 OZ je na jednej strane existencia právnej
povinnosti (zákonnej alebo zmluvnej) na plnenie u toho, za koho sa plnilo (povinnosť žalovanej zaplatiť
dlh na základe rozsudku Okresného súdu Martin sp. zn. 8Csp/63/2016) a na druhej strane neexistencia

tejto povinnosti u toho, kto v skutočnosti plnil, keďže žalobca nemal povinnosť z uvedeného rozsudku
okresného súdu plniť. Za obohateného treba považovať toho, za koho sa plnilo t.j. žalovanú, nie tomu,
komu sa plnenie poskytlo, teda nie tým, ktorým bola zaviazaná plniť v zmysle rozsudku Okresného
súdu Martin sp. zn. 8Csp/63/2016. Bezdôvodné obohatenie v takomto prípade nespočíva vo zväčšení
majetku povinného subjektu t.j. žalovanej, ale v tom, že sa jej majetkový stav nezmenší v dôsledku toho,

že jej dlh bol splnený treťou osobou. Tento dôsledok nastáva v okamihu, kedy veriteľ plnenie príjme.
Existencia právnej povinnosti, ktorá môže vyplývať zo zákona zo zmluvy či inej právnej skutočnosti je
pretonevyhnutnýmpredpokladomnárokupodľa§454OZ,nakoľkobeznejbytaktodefinovanýprospech
povinnejosobenevznikol.Právnapovinnosťmusíexistovaťvokamihu,kedyjesubjektom,ktorýzainého
plní, plnenie poskytované (uznesenie NS ČR sp. zn. 30Cdo/1213/2007).

24. Súd uvádza, že oproti ostatným skutkovým podstatám zodpovednosti z bezdôvodného obohatenia
podľa § 451 ods. 2 OZ má v prípade skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia podľa § 454 OZ
právo požadovať vydanie predmetu bezdôvodného obohatenia ten, kto plnil za iného. V prejednávanom
prípade je to žalobca od toho, za koho plnil, teda od žalovanej.

25. Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia je majetkovým právom, a preto sa premlčuje.

26. Podľa § 107 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa
premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa

na jeho úkor obohatil. Táto tzv. subjektívna premlčacia doba je však limitovaná objektívnou premlčacou
dobou a najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky a ak ide
o úmyselné bezdôvodné obohatenie za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Pri práve na vydanie
plnenia z bezdôvodného obohatenia je teda stanovená dvojitá kombinovaná premlčacia doba, a to

- subjektívna, ktorá je dvojročná
- objektívna, trojročná resp. desaťročnáIch začiatok je stanovený odlišne a ich vzájomný vzťah je taký, že sú na sebe nezávislé, čo do svojho
plynutia, jeho začiatku a jej konca. Ak skončí plynutie niektorej z nich, právo sa premlčí bez ohľadu na
druhú premlčaciu dobu (ak je vznesená námietka premlčania).

27. V prejednávanom prípade žalobca pôvodne žaloval sumu 62.128,70 eur, avšak v priebehu konania
žiadal upraviť žalobný petit a žiadal priznať sumu 24.432,65 eur spolu s úrokom z omeškania a trovy
konania s tým, že zobral žalobu v časti 37.696,05 eur späť. právna zástupkyňa žalovanej s týmto
súhlasila.Ztohodôvodusúdsazaoberalsumou24.432,65eur,ktorábolapripustenázmenoužalobného
petitu.

28. Pred otvorením pojednávania právna zástupkyňa žalovanej navrhla zmier, ktorým žalovaná bola
ochotná uhradiť žalobcovi sumu 20.603,70 eur. S týmto žalobca a právny zástupca žalobcu nesúhlasili.

29. Podľa § 34 OZ právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv
alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

30. Uznanie dlhu podľa § 558 OZ je písomný právny úkon dlžníka, ktorým uzná, že zaplatí svoj dlh
určený čo do dôvodu a výšky. Tento úkon má právne následky, najmä predĺženie premlčacej lehoty. Ak
je dlh už premlčaný, uznanie dlhu má tento následok len vtedy, ak dlžník o premlčaní vedel. Pokiaľ ide
o aspekty uznania dlhu, musí obsahovať písomnú formu t.j. uznanie dlhu musí byť vždy písomné, úkon

dlžníka, ide o jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi, vymedzenie dlhu, dlžník musí
jasne určiť dlh, a to ako z hľadiska dôvodu tak aj výšky a pokiaľ ide o premlčanie, ak je dlh už premlčaný,
uznaniedlhupredlžujepremlčaciulehotu,avšakibavtedy,akdlžníkpriuznanívedel,žedlhjepremlčaný.
Uznaním dlhu sa premlčacia lehota predlžuje, čo dáva veriteľovi viac času na vymáhanie pohľadávky.
Uznanie dlhu slúži ako dôkazné bremeno. V tomto prípade žalovaná vo svojej písomnej výzve zo dňa

04.07.2024 adresovanej žalobcovi uviedla, že bez zbytočného odkladu uhradí žalobcovi sumu 20.000,-
eurnaúčetžalobcu.Podľasúduuznanienárokujeprocesnýmúkonomžalovanej,ktorýmprejavilanielen
vedomosť o výške svojho dlhu ale aj ochotu tento nárok uspokojiť po predaji rodinného domu úhradou
sumy 20.000,- eur na účet žalobcu. Ide o účinné uznanie nároku urobeného vo vzťahu k súdu. Dlh môže
uznať výlučne dlžník, v tomto prípade žalovaná a bolo na jej dobrovoľnom a slobodnom rozhodnutí,

či k uznaniu svojho dlhu voči žalobcovi pristúpi alebo nie. Uznanie je jednostranný právny úkon. Na
jeho platnosť sa vyžaduje len písomný prejav dlžníka, že svoj dlh zaplatí určený čo dôvodu aj výšky.
V tomto prípade tak žalovaná učinila vo výzve zo dňa 04.07.2024, kedy uviedla dôvod aj výšku uznania
dlhu. Na to, aby uznanie dlhu spôsobilo právne následky, musia byť splnené predpoklady ustanovené
Občianskymzákonníkomakouviedlaprávnazástupkyňažalovanej,avšakpokiaľideojehoformu,zákon

explicitne ustanovuje písomnú formu uznania dlhu. Nestačí len uviesť, že dlh uznáva. Taktiež nestačí
len všeobecné konštatovanie dlžníka, že nejaký dlh voči veriteľovi uznáva, to znamená, že musí byť
uvedený dôvod, bližšia špecifikácia a výška v čase uznania dlhu, ktorá musí byť uvedená zrozumiteľne
a presne. Súd konštatuje, že toto žalovaná vo svojej výzve adresovanej žalobcovi zo dňa 04.07.2024
presne a jednoznačne uviedla, to znamená, že vymedzila dlh, na základe čoho vznikol, taktiež výšku

dlhu presne vyčíslila a konkretizovala a zhodne uviedla, že túto sumu uhradí na účet žalobcu. Taktiež
v uvedenom čase mala žalovaná vedomosť, že dlh v tomto čase uznania už je premlčaný vzhľadom na
jej písomné vyjadrenie, kde vzniesla námietku premlčania.

31. Vzhľadom na uvedené súd právny úkon žalovanej prostredníctvom právnej zástupkyne zo dňa

04.07.2024 posúdil ako písomné uznanie dlhu žalovanej voči žalobcovi a z toho dôvodu sumu 20.000,-
eur tak ako to následne právna zástupkyňa žalovanej vyčíslila priznal žalobcovi. Pokiaľ ide o zostatok
sumy, ktorú si uplatnil žalobca prostredníctvom právneho zástupcu, a to do výšky 4.432,65 eur, teda
nad rámec sumy, ktorú žalovaná uznala, v tejto časti súd prihliadol na námietku premlčania tak, ako
bola vznesená zo strany právnej zástupkyne žalovanej. S poukazom na vyššie uvedené začala plynúť

subjektívnapremlčacialehotadňa30.08.2022t.j.dňa,kedyžalobcazažalovanúdlhsplnilatátouplynula
dňa 30.08.2024 t.j. pred podaním žaloby na súd. Predpoklady na vydanie bezdôvodného obohatenia
boli splnené. Žalobca o tom, že došlo na strane žalovanej k získaniu bezdôvodného obohatenia sa totiž
dozvedel v deň, keď za žalovanú plnil t.j. dňa 30.08.2022 a 31.08.2022.

32. Pre začiatok súbehu subjektívnej premlčacej doby sa vyžaduje skutočná, nie iba predpokladaná
vedomosť oprávneného o tom, že na jeho úkor bolo získané bezdôvodné obohatenie a kto ho získal. Nie
je rozhodujúce, že oprávnený sa mohol o získaní tohto obohatenia na jeho úkor dozvedieť pri vynaložení
potrebnej starostlivosti prípadne aj skôr. Naproti tomu plynutie objektívnej premlčacej doby je upravenébez akejkoľvek závislosti na subjektívnej vedomosti oprávneného na bezdôvodnom obohatení získanom
na jeho úkor; v zmysle ustanovenia § 107 ods. 2 OZ plynie odo dňa, keď došlo k bezdôvodnému
obohateniu. Súd konštatuje, že v prejednávanom prípade žalobca nepreukázal, že by k začiatku plynutia

subjektívnej premlčacej lehoty došlo dňa 27.06.2024 tak, ako to tvrdí. Súd je toho názoru, že práve dňa
30.08.2022 a 31.08.2022, kedy dlh za žalovanú plnil, vedel komu a za koho plní, a teda na koho strane
bezdôvodné obohatenie vzniklo. Sám žalobca vo svojom vyjadrení uvádzal, že po uhradení sumy sa so
žalovanou rozprávali o tom, akým spôsobom mu táto suma bude uhradená, čiže už v tomto čase mal
vedomosť o tom, že sa žalovaná dopúšťa bezdôvodného obohatenia.

33. Pokiaľ ide o uplatnený nárok na zaplatenie úroku z omeškania zo sumy 20.000,- eur vo výške 9,26
% ročne súd konštatuje, že výzvou zo dňa 27.06.2024 vyzval žalobca žalovanú na úhradu dlhu voči
nemu s tým, že dlh sa stal splatný dňa 12.07.2024. Keďže žalovaná pokiaľ ide o sumu 20.000,- eur
uznala čo do dôvodu a výšky, dňom 13.07.2024 sa s plnením dostala do omeškania. Z toho dôvodu súd
pri priznaní úrokov postupoval v súlade s ustanovením § 517 ods. 2 OZ v spojení s ustanovením § 3

Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. a z priznanej a uznanej sumy 20.000,- eur priznal úrok z omeškania
vo výške 9,26 % od 13.07.2024 do zaplatenia.

34. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že žalobca bol úspešný len v časti uplatneného nároku pokiaľ ide
o zaplatenie sumy 20.000,- eur, čo predstavuje úspech 32 % a žalovaná bola úspešná v tej časti, v ktorej

bolo konanie zastavené, a v ktorej súd žalobu vo zvyšku zamietol – t. j. v časti 37.696,05 eur + 4.432,65
eur, čo predstavuje úspech 68 %. Čistý úspech žalovanej v konaní tak predstavuje 36 % (68 % - 32 %).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd
Martin.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

V Martine, dňa 13.11.2025

JUDr. Alena Káčeriková

sudkyňa